Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.13 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Nemecko 0 688 8255847 8246603 2026-07-31T08:55:41Z ~2026-42408-32 301640 8255847 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Spolková republika Nemecko | 2. pád názvu = Nemecka | Vlajka = Flag of Germany.svg | Znak = Coat of Arms of Germany.svg | Poloha = EU-Germany.svg | Motto = Einigkeit und Recht und Freiheit<br>({{deu|Jednota a právo a sloboda}}) | Hymna = [[Das Lied der Deutschen]] (tretia sloha) <center>[[Súbor:German national anthem performed by the US Navy Band.ogg]]</center> | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Bundesrepublik Deutschland | Krátky miestny názov = Deutschland | Hlavné mesto = [[Berlín]] | ŠírkaSt = 52 | ŠírkaMin = 31 | ŠírkaSJ =s | DĺžkaSt = 13 | DĺžkaMin = 23 | DĺžkaVZ =z | Najväčšie mesto = [[Berlín]] | Úradné jazyky = [[nemčina]] | Demonym = [[Nemci|Nemec, Nemka]] | Štátne zriadenie = parlamentná spolková republika | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident|spolkový prezident]]<br />[[Spolkový kancelár (Nemecko)|spolkový kancelár]] | Politickí predstavitelia = [[Frank-Walter Steinmeier]]<br />[[Friedrich Merz]] | Vznik = [[Verdunská zmluva]] ([[843]])<br />[[18. január]] [[1871]]<br />rozdelenie [[23. máj]] [[1949]]<br />zjednotenie [[3. október]] [[1990]] | Susedia = [[Francúzsko]], [[Česko]], [[Holandsko]], [[Rakúsko]], [[Švajčiarsko]], [[Luxembursko]], [[Belgicko]], [[Dánsko]], [[Poľsko]] | Rozloha = 357 385,71 | Poradie rozloha = 62 | Rozloha vody = | Percento vody = 2,2 | Odhad počtu obyvateľov = 83 695 430 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2022 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 19 | Sčítanie počtu obyvateľov = 82 792 351 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2017 | Hustota obyvateľstva = 232 | Poradie hustota = 58 | HDP = 4,031 bilióna | Rok HDP = 2022 | Poradie HDP = 4 | HDP na hlavu = 63 835 | Poradie HDP na hlavu = 18 | HDI = 0,942 | Rok HDI = 2011 | Poradie (HDI) = 9 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[Euro]] (€) (= 100 centov) | Kód meny = EUR | Časové pásmo = | UTC posun = +1 | Letný čas = | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = DEU / DE | Kód motorových vozidiel = D | Internetová doména = .de | Smerové telefónne číslo = 49 | Poznámky = Gramotnosť: 99,9% }} '''Nemecko''',<ref name="ugkk-nazvy-statov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy štátov | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/ | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}</ref><ref name="ugkk-n">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy štátov : Nemecko | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-11 | jazyk = }}</ref> dlhý tvar '''Nemecká spolková republika''',<ref name="ugkk-nazvy-statov" /><ref name="ugkk-n" /> skr. NSR (v textoch medzinárodných zmlúv s Nemeckom: '''Spolková republika Nemecko''',<ref name="ugkk-n" /> skr. SRN, {{v jazyku|deu|''Bundesrepublik Deutschland, BRD''}}; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj ''západné Nemecko''; podrobnosti o názve pozri nižšie) je [[štát]] v [[západná Európa|západnej]] a [[stredná Európa|strednej Európe]]. Na severe susedí s [[Dánsko]]m, obmýva ho [[Severné more]] a [[Baltské more]], na východe susedí s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m, na juhu s [[Rakúsko]]m a [[Švajčiarsko]]m a na západe s [[Francúzsko]]m, [[Luxembursko]]m, [[Belgicko]]m a [[Holandsko]]m. Rozloha Nemecka je {{km2|357021}}, pričom územie štátu sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Úmerne k výsledkom [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítania ľudu]] v roku [[2011]] malo Nemecko k [[30. september|30. septembru]] [[2014]] 81,084 miliónov obyvateľov,<ref name="hoerigkeit">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bevölkerung auf Grundlage des Zensus 2011 | url = https://www.destatis.de/DE/ZahlenFakten/GesellschaftStaat/Bevoelkerung/Bevoelkerungsstand/Tabellen/Zensus_Geschlecht_Staatsangehoerigkeit.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = nemecky }}</ref> čo z neho robí najľudnatejší štát [[Európska únia|Európskej únie]]. Jeho populácia už v rokoch 2003 až 2010 klesla kvôli dlhodobej veľmi nízkej pôrodnosti o skoro 800 000 obyvateľov, čo z neho robí jednu z mála západoeurópskych krajín s negatívnym prírastkom obyvateľstva.<ref name="rfr1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tps00001&tableSelection=1&footnotes=yes&labeling=labels&plugin=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Tento vývoj prebieha napriek tomu, že Nemecko je zároveň domovom tretej najväčšej populácie imigrantov na svete.<ref>[http://www.migrationinformation.org/datahub/countrydata/country.cfm Germany: Inflow of foreign population by country of nationality, 1994 to 2003]</ref> Výsledok sčítania ľudu [[2011]] znamenal zníženie úradného odhadu stavu obyvateľstva o zhruba 1,1 milióna ľudí. Podľa známych dokumentov bolo územie s názvom [[Germánia]] osídlené niekoľkými [[Germáni|germánskymi kmeňmi]] už pred rokom 100 n. l. Od [[10. storočia]] tvorilo nemecké územie jadro [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]], ktorá existovala až do roku [[1806]]. V [[16. storočí]] sa severné oblasti stali centrom [[reformácia|reformácie]]. K zjednoteniu Nemecka došlo po [[Prusko-francúzska vojna|Prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]]. V roku [[1939]] rozpútalo Nemecko [[Druhá svetová vojna|2. svetovú vojnu]], ktorá trvala do roku [[1945]] a bola najväčšou vojnou histórie. V roku [[1949]] bolo Nemecko rozdelené na dva štáty, [[Nemecká demokratická republika|Nemeckú demokratickú republiku]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemeckú spolkovú republiku]] a jeden zvláštny politický útvar [[Západný Berlín]]. K ich zjednoteniu došlo v roku [[1990]]. Západné Nemecko bolo v roku [[1952]] zakladajúcim členom [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ|Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ]] a v roku [[1957]] zakladajúcim štátom [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]]. V súčasnosti je Nemecko súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Nemeckou menou je [[euro]], ktoré v roku [[2002]] nahradilo [[Nemecká marka|nemeckú marku]]. Nemecko je [[Federácia|federatívnou]] [[Demokracia|demokratickou]] [[Parlamentná republika|parlamentnou republikou]] tvorenou šestnástimi, čiastočne suverénnymi spolkovými krajinami (''Bundesländer''). Hlavným a zároveň aj najväčším mestom je [[Berlín]]. Nemecko je členským štátom [[Organizácia spojených národov|OSN]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[G8]] a signatárom [[Kjótsky protokol|Kjótskeho protokolu]]. Na základe nominálnej hodnoty [[Hrubý domáci produkt|HDP]] je nemecká ekonomika štvrtou najväčšou na svete a v roku [[2007]] bola najväčším svetovým exportérom. Nemecko je druhým najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci<ref>[http://www.topnews.in/germany-worlds-second-biggest-aid-donor-after-us-229970 Germany world's second biggest aid donor after US] TopNews, India.</ref> a jeho výdaje na obranu sú šieste najväčšie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.sipri.org/contents/milap/milex/mex_major_spenders.pdf/download | titul = The fifteen major spenders in 2006| datum prístupu = 2007-08-23 | rok = 2007| formát = PDF | edícia = Recent trends in military expenditure | vydavateľ = Stockholm International Peace Research Institute}}</ref> Životná úroveň je v Nemecku vysoká a funguje tam veľmi rozvinutý systém sociálnej pomoci. Nemecko je jedným z kľúčových aktérov európskej aj celosvetovej politiky.<ref>[http://www.iht.com/articles/2008/04/04/europe/poll.php The leader of Europe? Answers an ocean apart] International Herald Tribune. [[4. apríl]]a [[2008]].</ref> V mnohých vedeckých a technologických odboroch je Nemecko považované za svetového lídra.<ref>[http://www.innovations-report.de/html/berichte/informationstechnologie/bericht-109339.html Confidently into the Future with Reliable Technology] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131105055439/http://www.innovations-report.de/html/berichte/informationstechnologie/bericht-109339.html |date=2013-11-05 }} www.innovations-report.de. [[7. máj]]a [[2008]].</ref> == Názov == Súčasný stav (od konca 90. rokov 20. storočia) je takýto: *Kodifikačné príručky [[Pravidlá slovenského pravopisu]] (od roku 1953) a [[Krátky slovník slovenského jazyka]] predpisujú ako dlhý tvar podobu ''Nemecká spolková republika''. Krátky tvar je ''Nemecko''. *Úrad geodézie a kartografie SR štandardizuje ako dlhý tvar podobu ''Nemecká spolková republika'', ale v poznámke uvádza, že na výslovnú žiadosť nemeckej strany v medzinárodných [[dohoda|dohodách]], [[zmluva|zmluvách]] a podobných [[dokument]]och medzi Nemeckom a Slovenskom používa podoba ''Spolková republika Nemecko''. Štandardizovaný krátky tvar oficiálneho názvu štátu znie ''Nemecko''.<ref>[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf]</ref>. *V rozpore so štandardizovaným krátkym tvarom Nemecko sa vyskytuje aj krátky tvar ''Spolková republika'', ktorý vznikol skrátením dlhého tvaru oficiálneho názvu štátu.<ref>[http://www.juls.savba.sk/ks/1992/8/ks1992-8.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}} str. 236</ref> Historicky sa u nás od vzniku západného Nemecka používal bezvýhradne názov ''Nemecká spolková republika''. V zmluve medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom zo začiatku 70. rokov bol ako ústupok nemeckej strane použitý názov ''Spolková republika Nemecka'' (posledné slovo je v [[genitív]]e). Tento tvar (teda ''Spolková republika Nemecka'') sa v roku 1988 stal záväzným pre kartografické diela. Od konca roka 1989 (teda od nežnej revolúcie) sa bežne začal používať (aj) tvar ''Spolková republika Nemecko'' (posledné slovo je v [[nominatív]]e) <ref>[http://www.juls.savba.sk/ks/1992/8/ks1992-8.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}} str. 237, 241</ref>. Pravidlá slovenského pravopisu (od roku 1953 <ref>[[Pravidlá slovenského pravopisu]] z roku 1953, 1965, 1971, 1991, 2000 (Od roku 1953 bol názov Nemecká spolková republika uvedený iba ako jeden z príkladov v kapitole o písaní veľkých písmen, od roku 1991 je uvedený v tej istej kapitole a okrem toho aj priamo v slovníkovej časti)</ref>), Krátky slovník slovenského jazyka, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (od roku (?) 1996 <ref>Rozhodnutie č. P-1840/2000 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/nazvoslovne_informacie/ni26.pdf] str. 6 dole, v spojení s [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf] a [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/zoznam-zmenenych-nazvov.pdf] (neobsahuje zmenu názvu pre Nemecko)</ref>) však predpisovali a dodnes predpisujú tvar ''Nemecká spolková republika'', pričom ÚGK SR pripúšťa vyššie uvedenú výnimku pre slovensko-nemecké medzinárodné zmluvy. V češtine (ktorá mala v minulosti pomenovania Nemecka zhodné s pomenovaniami v slovenčine) je dnes na rozdiel od slovenčiny kodifikovaný tvar ''Spolková republika Německo''.<ref>[http://prirucka.ujc.cas.cz/?slovo=spolkov%C3%BD]</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Nemecka}} === Prehistória === [[Súbor:Nebra Scheibe.jpg|thumb|right|3 600 rokov starý [[Disk z Nebry]]]] [[Súbor:Hohle fels - venus©urmu 2014 - foto hannes wiedmann.jpg|vľavo|náhľad|[[Venuša z Hohle Fels]]]] Nález čeľuste [[Mauer 1]] v roku 1907 ukazuje, že pravekí ľudia boli na území Nemecka prítomnom už pred 600 000 rokmi.<ref>{{cite web|url=http://www.pnas.org/content/107/46/19726.full|title=Radiometric dating of the type-site for Homo heidelbergensis at Mauer, Germany|work=[[Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|PNAS]]|date=27 August 2010|accessdate=27 August 2010}}</ref> Najstaršie doteraz nájdené kompletné lovecké zbrane boli objavené v uhoľnej bani v [[Schöningen]]e v roku 1995. Išlo o tri 380 000 rokov staré drevené oštepy 6-7,5 stopy dlhé.<ref>{{cite web|url=http://archive.archaeology.org/9705/newsbriefs/spears.html|title=World's Oldest Spears|work=archive.archaeology.org|publisher= |date=3 May 1997|accessdate=27 August 2010}}</ref> V údolí [[Neandertal]] boli v roku 1856 objavené vôbec prvé fosílie nemoderného človeka. Tento nový druh človeka bol pomenovaný [[Neandertálec]]. O týchto fosíliách nazvaných '' Neandrtal 1'' je dnes známe, že sú 40 000 rokov staré. Dôkazy o moderných ľuďoch podobne starých boli nájdené v jaskyniach v pohorí [[Švábska Jura]] neďaleko [[Ulm]]u. Nájdené boli tiež 42 000 rokov staré flauty, vyrobené z vtáčích kostí a mamutie slonoviny, ktoré sú najstaršími nájdenými hudobnými nástrojmi,<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-18196349|title=Earliest music instruments found|publisher=BBC|date=25 May 2012|accessdate=25 May 2012}}</ref> ďalej 40 000 rokov stará soška levieho muža,<ref>{{cite web|url=http://www.theartnewspaper.com/articles/Ice-Age-iLion-Mani-is-worlds-earliest-figurative-sculpture/28595|title=Ice Age Lion Man is world's earliest figurative sculpture|work=[[The Art Newspaper]]|date=31 January 2013|accessdate=31 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150215162121/http://www.theartnewspaper.com/articles/Ice-Age-iLion-Mani-is-worlds-earliest-figurative-sculpture/28595|archivedate=2015-02-15}}</ref> a 35 000 rokov stará [[Venuša z Hohle Fels]], ktoré sú doteraz najstarším objaveným sochárskym umením.<ref>{{cite web|url=http://donsmaps.com/hohlefelsvenus.html|title=The Venus of Hohle Fels|work=donsmaps.com|publisher= |date=14 May 2009|accessdate=14 May 2009}}</ref>[[Disk z Nebry]] je vyrobený z [[bronz]]u a nájdený v blízkosti, ako názov napovedá, [[Nebra|Nebry]] v krajine [[Sasko-Anhaltsko]]. Svetový register programu Pamäť sveta ([[UNESCO]]) tento nález nazval "jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov 20. storočia".<ref>{{cite news| url=http://www.unesco.org/new/en/communication-and-information/flagship-project-activities/memory-of-the-world/register/full-list-of-registered-heritage/registered-heritage-page-6/nebra-sky-disc/ | work=Unesco memory of the World | title=Nebra Sky Disc | date=2013}}</ref> === Germánske kmene a Franská ríša === {{Hlavný článok|Germáni|Sťahovanie národov}} [[Súbor:Invasions of the Roman Empire 1.png|thumb|Migrácia v [[Európa|Európe]] medzi [[2. storočie|2.]] a [[5. storočie|5. storočím]]]] [[Súbor:Hermann (Arminius), by Augustus Tholey .jpg|vľavo|náhľad|259x259pixelov|[[Arminius]]]] História [[germáni|germánskych kmeňov]] siaha do severskej doby bronzovej alebo predrímskej doby železnej. Z južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] a severného Nemecka od 1. storočia pr. n.l. postupovali južným, východným a západným smerom a prišli do kontaktu s [[Kelti|keltskými]] kmeňmi [[Galovia|Galov]], ako aj s [[iránske národy|iránskymi]], [[Pobaltie|pobaltskými]] a[[Slovania|slovanskými]] kmeňmi v [[stredná Európa|strednej]] a[[východná Európa|východnej Európe]].<ref>{{cite book |first =Jill N. |last = Claster |title =Medieval Experience: 300–1400 |publisher =New York University Press |year =1982 |page =35 |isbn=0-8147-1381-5}}</ref> Pod vládou cisára [[Augustus|Augusta]] začal Rím územie Germánie napádať (oblasť rozprestierajúcu sa zhruba od [[Rýn]]a po [[Ural]]). V roku 9 n. l. boli tri [[rímska légia|rímske légie]] vedenej [[Publius Quinctilius Varus|Varom]][[Bitka v Teutoburskom lese|porazené]] [[Cheruskovia|cheruským]] vodcom [[Arminius|Arminom]]. Okolo roku 100, kedy [[Tacitus]] napísal knihu ''Germania'', sa germánske kmene usadili pozdĺž riek Rýn a [[Dunaj]] ([[Limes Germanicus]]) a zaberali väčšinu územia dnešného Nemecka; Rakúska, južného [[Bavorsko|Bavorska]] a západného [[Porýnie]]. Avšak spadali pod Rím ako provincie.<ref name="9-13">Fulbrook 1991, pp. 9–13.</ref> V 3. storočí sa objavila séria západných germánskych kmeňov: [[Alemani]], [[Frankovia]], [[Chattovia]], [[Sasi]], [[Frízovia]] a [[Durinkovia]]. Okolo roku 260 začali Germáni nájazdy na rímske územia.<ref>{{cite book |series= The Cambridge Ancient History |title =The crisis of empire, A.D. 193–337 |volume =12 |page =442 |isbn=0-521-30199-8 |first =Alan K. |last =Bowman |first2 =Peter |last2 =Garnsey |first3 =Averil |last3 =Cameron |publisher =Cambridge University Press |year = 2005}}</ref> Po invázii [[Huni|Hunov]] v roku 375 a s úpadkom Ríma od roku 395 sa germánske kmene presunuli ďalej na juhozápad. Súčasne niekoľko veľkých kmeňov vytvorilo približne to, čo je dnešné Nemecko, a vysídlili menšie germánske kmene. Veľké územia (známe od [[Merovejovci|merovejského]] obdobie ako [[Austrázia]]) boli obsadené [[Franská ríša|Frankmi]] a severné Nemecko bolo ovládané Sasmi a Slovanmi.<ref name="9-13"/> === Rímsko-nemecká ríša === {{Hlavný článok|Rímsko-nemecká ríša}} [[Súbor:HRR.gif|thumb|left|Vývoj územia [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]]] Dňa 25. decembra 800 bol franský kráľ [[Karol Veľký]] korunovaný za cisára a založil [[Franská ríša|Franskú ríšu]], ktorá bola [[Verdunská zmluva|v roku 843 rozdelená]].<ref name="f11">Fulbrook 1991, p. 11.</ref> Svätá ríša rímska zahŕňala [[Východofranská ríša|východnú časť]] Karolovho pôvodného kráľovstva a ukázala sa ako najsilnejšia. Jej územie sa tiahlo od rieky [[Eider]] na severe ku [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]] na juhu.<ref name="f11"/> Počas vlády [[Liudolfovci|otonských]] cisárov (919 - 1024) bolo konsolidovaných niekoľko významných vojvodstiev a nemecký kráľ [[Oto I.]] bol v roku 962 korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej. V roku 996 sa [[Gregor V. (pápež)|Gregor V.]] stal prvým nemeckým pápežom. Menoval ho jeho bratranec [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Oto III.]], Ktorý bol krátko pred tým korunovaný za cisára Svätej ríše.<ref>{{cite book|author=McBrien, Richard|title=Lives of the Popes: The Pontiffs from St. Peter to Benedict XVI|publisher=HarperCollins|year=2000|page=138}}</ref> Za vlády [[Sálska dynastia|sálskej dynastie]] (1024 – 1125) Svätá ríša rímska pohltila severné Taliansko a [[Burgundsko]], aj keď cisár stratil kvôli [[Boj o investitúru|boji o investitúru]] moc.<ref> Pomenovanie germánskych národov na všeobecný pojem "Nemci" ("Germáni") má podľa historika Herwig Wolframa svoje korene v tejto dobe. Tvrdí, že išlo obranný krok zo strany pápežstva označiť ich ako cudzincov, čiastočne kvôli neistote pápežstvo a tiež odôvodniť útoky na ne, pozri: {{cite book|author=Wolfram, Herwig|title='The Roman Empire and its Germanic Peoples|publisher=California University Press|year=1997|pages=11–13}}</ref> [[Súbor:Lucas Cranach d.Ä. - Martin Luther, 1528 (Veste Coburg).jpg|thumb|170px|[[Martin Luther]], ktorý inicioval [[reformácia|reformáciu]]]] Pod vládou [[hohenstaufovci|štaufov]] (1138 – 1254) posilnili nemecké kniežatá svoj vplyv ďalej na juh a na východ do oblastí obývaných Slovanmi, predchádzajúcimi nemeckému osídleniu týchto oblastí a ďalej na východ (''[[Ostsiedlung]]''). Severné nemecké mestá rástli a prosperovali ako členovia [[Hanza|Hanzy]].<ref>Fulbrook 1991, pp. 13–24.</ref> Počnúc [[veľký hladomor 1315-1317|veľkým hladomorom]] v roku 1315 a končiac [[Čierna smrť|čiernou smrťou]] v rokoch 1348 – 1350 sa počet obyvateľov Nemecka znížil.<ref>{{cite book |url =http://www.vlib.us/medieval/lectures/black_death.html |title =The Great Famine (1315–1317) and the Black Death (1346–1351) |first =Lynn Harry |last =Nelson |publisher =University of Kansas |accessdate =19 March 2011}}</ref>[[Zlatá bula Karola IV.|Zlatá bula]] z roku 1356 zabezpečila základnú ústavu ríše a kodifikovala voľbu cisára siedmich [[kurfirst]]ov, ktorí vládli niektorému z najmocnejších kniežatstva a arcibiskupstva.<ref>Fulbrook 1991, p. 27.</ref> [[Súbor:HRR 1648.png|náhľad|vľavo|Mapa ''[[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] národa nemeckého'' v roku 1648]] [[Martin Luther]] v roku 1517 vo Wittenbergu zverejnil [[95 téz]], v ktorých napádal rímskokatolícku cirkev a zahájil [[reformácia|protestantskú reformáciu]]. Samostatná [[luteránstvo|luteránska cirkev]] sa po roku 1530 v mnohých spolkových krajinách stala oficiálnym náboženstvom. Náboženský konflikt viedol k [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] (1618 – 1648), ktorá nemecké krajiny spustošila.<ref>{{cite journal|last=Philpott|first=Daniel|title=The Religious Roots of Modern International Relations|journal=World Politics|date=January 2000|volume=52|issue=2|pages=206–245|doi=10.1017/S0043887100002604 | issn = 0043-8871 }}</ref> Počet obyvateľov nemeckých krajín sa znížil asi o 30%.<ref>{{cite book |title =The savage wars of peace: England, Japan and the Malthusian trap |first =Alan |last= Macfarlane |publisher =Blackwell |year = 1997 |page=51 | isbn= 978-0-631-18117-0}}</ref> [[Vestfálsky mier]] (1648) medzi nemeckými krajinami náboženskou vojnu ukončil, ale ríša bola ''de facto'' rozdelená do mnohých nezávislých kniežatstiev. V 18. storočí sa Svätá ríša rímska skladala z približne 1 800 takýchto území.<ref>{{cite book|author=Gagliardo, G|title=Reich and Nation, The Holy Roman Empire as Idea and Reality, 1763–1806|publisher=Indiana University Press|year=1980|pages=12–13}}</ref> Táto rozdrobenosť viedla k značnému vplyvu rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] v nemeckých krajinách, ktorý ale začal byť postupne obmedzovaný [[Pruské kráľovstvo|Pruským kráľovstvom]], najväčším nemeckým štátom, ktorý existoval od roku [[1701]]. Pruské kráľovstvo čím ďalej tak viac silnelo, a tak v [[Vojna o rakúske dedičstvo|sliezskych vojnách]] v rokoch [[1740]] – [[1745]] dobylo od [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] časť [[Krajiny českej koruny]] - [[Pruské Sliezsko|väčšinu Sliezska]] aj s [[Kladské grófstvo|Kladskom]]. Na konci 18. storočia Prusko územne nabobtnalo v dôsledku [[delenia Poľska]]. Od roku 1740 dominoval nemeckým krajinám ''dualizmus ''medzi rakúskou[[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] a [[Pruské kráľovstvo|Pruskom]]. V roku 1806 bolo "Imperium" dobyté a rozpustené v dôsledku [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]].<ref>Fulbrook 1991, p. 97.</ref> === Nemecký spolok a cisárstvo === {{Hlavný článok|Nemecký spolok|Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Pangermanizmus}} [[Súbor:Maerz1848 berlin.jpg|thumb|left|Pôvodná čierno-červeno-žltá vlajka, marcová revolúcia v [[Berlín]]e, 19. marca 1848)]] [[Súbor:Wernerprokla.jpg|thumb|Vyhlásenie [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] v Zrkadlovej sále vo [[Zámok Versailles|Versailles]], 18. január 1871. [[Otto von Bismarck|Bismarck]] uprostred v bielej uniforme]] Po páde [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a bol v roku 1814 zvolaný [[Viedenský kongres]] a bol založený [[nemecký spolok]] ("''Deutscher Bund''") – voľná liga 39 suverénnych nemeckých štátov. Nesúhlas s reštaurátorskou politikou čiastočne viedol k vzostupu liberálnych hnutí, po ktorých nasledovali nové represie zo strany rakúskeho štátnika [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|kniežaťa Metternicha]]. Colná únia '' [[Zollverein]] '' podporovala hospodársku jednotu v nemeckých štátoch.<ref>{{cite journal |last=Henderson |first=W. O. |title=The Zollverein |journal=History |date=January 1934 |volume=19 |issue=73 |pages=1–19 |doi=10.1111/j.1468-229X.1934.tb01791.x}}</ref> [[Nacionalizmus|Národné]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Demokracia|demokratické]] ideály [[Veľká francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] získavali rastúcu podporu medzi mnohými, hlavne mladými Nemcami. Etapa rozkladu [[Absolutizmus|absolutizmu]] v prvej tretine 19. storočia sa na nemeckých územiach obvykle nazýva [[Vormärz]] a k hlavným prejavom rastúceho odporu patrila predovšetkým [[hambašská slávnosť]] v máji 1832.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Hambašská slavnost | periodikum = www.cojeco.cz | url = https://www.cojeco.cz/hambasska-slavnost | jazyk = cs | dátum prístupu = 2021-12-31 }}</ref> Vo svetle [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií inde v Európe]], začali intelektuáli a prostí občania v roku 1848 [[Revolúcia v Nemecku v 1848|revolúciu aj v nemeckých krajinách]] (niekedy nazývaná marcovou revolúciou). Bol zvolaný a volený [[frankfurtský parlament]], ktorý vyhlásil nemecký [[národný štát]] ako [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]], na základe tzv. [[Malonemecká koncepcia|malonemeckej koncepcie]] (bez rakúskych krajín, teda s dominantným postavením Pruska). Pruskému kráľovi [[Fridrich Viliam IV.|Fridrichovi Viliamovi IV.]] bol ponúknutý titul cisára, ale so stratou moci; korunu a navrhované stanovy odmietol. Čoskoro bola revolúcia porazená a parlament rozpustený. [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Zjednotenie Nemecka]] tak bolo odložené. [[Súbor:Deutsches Reich 1871-1918.png|vľavo|náhľad|[[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] (1871–1918) s dominantným [[Pruské kráľovstvo|Pruskom]] (modrá)]] Došlo k nemu až pod taktovkou Pruska. Kráľ [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam]] v roku 1862 vymenoval [[Otto von Bismarck]]a novým pruským ministerským predsedom. Ten úspešne viedol [[Druhá šlezvická vojna|druhú šlezvickú vojnu]] v roku 1864 a pruské víťazstvo v [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] v roku 1866 mu umožnilo vytvoriť [[Severonemecký spolok]] (''Norddeutscher Bund'') a [[Rakúske cisárstvo|Rakúsko]] z jeho záležitosti vylúčiť. Po francúzskej prehre v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] bolo v roku 1871 vo [[Zámok Versailles|Versailles]] vyhlásené [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]], združujúce všetky rozptýlené časti Nemecka s výnimkou Rakúska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Perknerová | meno = Kateřina | titul = Krev a železo. Bismarck sjednotil Německo silou | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2015-03-31 | jazyk = cs | url = https://www.denik.cz/ze_sveta/krev-a-zelezo-bismarck-sjednotil-nemecko-silou-20150331.html | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> Prusko bolo dominujúcou zložkou nového štátu; [[pruský kráľ]] z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] vládol súčasne ako [[Nemecký cisár|cisár]] a hlavným mestom sa stal Berlín. V období ''[[Gründerzeit]]'' po [[Zjednotenie Nemecka (1871)|zjednotení Nemecka]] zaručila Bismarckova zahraničná politika (Bismarck sa počas cisára Viliama stal [[Spolkový kancelár (Nemecko)|nemeckým kancelárom]]) Nemecku postavenie [[veľmoc]]i, diplomatickou cestou izolovala [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] a vyhýbala sa vojne. [[Súbor:Waffenstillstand_gr.jpg|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.|náhľad|Nemecká delegácia v&nbsp;železničnom [[Vagón z Compiègne|vagóne pri&nbsp;Compiègne]] pri podpise [[Prímerie z Compiègne|prímeria]] [[11. november|11. novembra]] 1918]] Pod taktovkou [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]] sa Nemecko, rovnako ako ostatné európske mocnosti, ubralo [[Neoimperializmus|novoimperialistickým]] smerom, čo viedlo k treniu so susednými krajinami. Väčšina aliancií, ktorých bolo Nemecko členom, nebola obnovená a nové aliancie ho nikam "nepustili".<ref>Fulbrook 1991, pp. 135, 149.</ref> Nemecko odpovedalo v roku 1882 alianciou nazvanou [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]], uzavretou s Rakúskom a [[Taliansko]]m. V dôsledku [[Berlínska konferencia|berlínskej konferencie]] v roku 1884 si Nemecko nárokovalo niekoľko [[nemecké kolónie|kolónií]] vrátane [[Nemecká východná Afrika|východnej Afriky]], [[Nemecká juhozápadná Afrika|juhozápadnej Afriky]], [[Togoland|Toga]] a [[Kamerun]]u.<ref>{{cite book|title=100 maps|year=2005|publisher=Sterling Publishing|isbn=978-1-4027-2885-3|editor=Black, John|page=202}}</ref> Nemecké represie proti africkým [[Hererové|Hererom]] v rokoch 1904 až 1908 sú niekedy označované za prvú [[Genocída (právo)|genocídu]] 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Steinhauser | meno = Gabriele | titul = Germany Confronts the Forgotten Story of Its Other Genocide | periodikum = Wall Street Journal | dítum vydania = 2017-07-28 | issn = 0099-9660 | jazyk = en-US | url = https://www.wsj.com/articles/germany-confronts-the-forgotten-story-of-its-other-genocide-1501255028 | dátum prístupu = 2022-03-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Oltermann | meno = Philip | titul = Germany agrees to pay Namibia €1.1bn over historical Herero-Nama genocide | periodikum = the Guardian | url = http://www.theguardian.com/world/2021/may/28/germany-agrees-to-pay-namibia-11bn-over-historical-herero-nama-genocide | dátum vydania = 2021-05-28 | jazyk = en | dátum prístupu = 2022-03-20 }}</ref> [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este]] 28. júna 1914 spustil [[prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]]. Nemecko ako súčasť [[Ústredné veľmoci|centrálnych mocností]] (aliancia založená na pôdoryse Trojspolku) utrpelo od [[Dohoda (prvá svetová vojna)|štátov Dohody]] (Británia, Francúzsko, Rusko) porážku. Počas prvej svetovej vojny padlo približne dva milióny nemeckých vojakov.<ref>{{cite news |url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,530319,00.html |title = Last German World War I Veteran Believed to Have Died / Spiegel Online |date =22 January 2008 |first =David |last =Crossland |accessdate=25 March 2011}}</ref> [[Novembrová revolúcia (1918)|Nemecká revolúcia]] vypukla v novembri 1918 a cisár Viliam II. so všetkými vládnucimi kniežatami [[abdikácia|abdikoval]]. Prímerie 11. novembra vojnu ukončilo a Nemecko v júni 1919 podpísalo [[Versaillská zmluva (1919)|versaillesku zmluvu]]. Prišlo o všetky svoje kolónie a Francúzsku muselo vrátiť [[Alsasko]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]].<ref name="pacner119">{{Citácia knihy | priezvisko = Pacner | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Pacner | titul = Osudové okamžiky Československa | vydavateľ = Nakladatelství BRÁNA | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 720 | strany = 119 | isbn = 978-80-7243-597-5 }}</ref> Nemci zmluvu vnímali ako ponižujúcu a nespravodlivú, čím mala neskôr, podľa mnohých historikov, vplyv na [[Adolf Hitler|Hitlerov]] vzostup.<ref> {{Cite book | first1=Manfred F.| last1=Boemeke | first2= Gerald D.| last2= Feldman | author2-link= Gerald Feldman | first3= Elisabeth | last3= Glaser |series=Publications of the German Historical Institute |chapter=Introduction |pages=1–20 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}</ref><ref> {{Cite book |editor1-first=Manfred F.|editor1-last=Boemeke |editor1-link= |editor2-first= Gerald D.|editor2-last= Feldman |editor2-link= Gerald Feldman |editor3-first= Elisabeth |editor3-last= Glaser |editor3-link= |series=Publications of the German Historical Institute |first1=Fritz|last1=Klein|author-link1 =Fritz Klein (historian)|chapter=Between Compiègne and Versailles: The Germans on the Way from a Misunderstood Defeat to an Unwanted Peace |pages=203–220 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}</ref><ref> {{Cite book |editor1-first=Manfred F.|editor1-last=Boemeke |editor1-link= |editor2-first= Gerald D.|editor2-last= Feldman |editor2-link= Gerald Feldman |editor3-first= Elisabeth |editor3-last= Glaser |editor3-link= |series=Publications of the German Historical Institute |first1=William R.|last1=Keylor |chapter=Versailles and International Diplomacy |pages=469–505 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}</ref> === Weimarská republika (1919 – 1933) === {{hlavný článok|Weimarská republika}} [[Súbor:Karte des Deutschen Reiches, Weimarer Republik-Drittes Reich 1919–1937.svg|thumb|Nemecké štáty za čias [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Modrou je vyznačený [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Slobodný štát Prusko]]]] [[Novembrová revolúcia (1918)|Novembrová revolúcia]] v roku [[1918]] urobila z Nemecka [[Parlamentarizmus|parlamentnú demokraciu]]. V januári [[1919]] bolo zvolené národné zhromaždenie, ktoré sa však nezišlo vtedy v nepokojnom [[Berlín]]e, ale v meste [[Weimar]]. V auguste toho istého roku tu bola schválená tzv. [[weimarská ústava]]. Vo francúzskom [[Zámok Versailles|Versailles]] medzitým prebiehala mierová konferencia, jej výsledkom bola [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] podpísaná [[28. jún]]a [[1919]]. Nemecko sa v nej muselo vzdať [[Alsasko|Alsaska]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], územie okolo miest [[Eupen]] a [[Malmedy]], Severného Šlezvicka, [[Hlučínsko|Hlučínska]] a mesta [[Klaipėda|Memel]]. Obnovené Poľsko dostalo [[Poznaňsko]], [[Západné Prusko]] a časť [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]]. Všetky nemecké kolónie boli odovzdané víťazným spojencom. [[Porýnie]] bolo demilitarizované a priemyselne významné [[Sársko]] bolo na ďalších 15 rokov zverené do správy [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Nemecko a jeho spojenci prijali plnú zodpovednosť za rozpútanie vojny a boli nútení zaviazať sa k plateniu vojnových reparácií. Tieto ponižujúce mierové podmienky roznietili vlnu nevôle po celej zemi, čím bol nový demokratický režim vážne oslabený. Všeobecnú nespokojnosť s Versaillskou zmluvou využil v roku [[1920]] extrémne pravicový politik [[Wolfgang Kapp]], ktorý na čele jednotiek Freikorps vstúpil do Berlína a vyhlásil sa ríšskym kancelárom. [[Kappov puč]] bol však už po niekoľkých dňoch zdolaný. Ekonomicky sa Nemecko už od konca vojny potýkalo s vysokou [[Inflácia (ekonomika)|infláciou]], čo mu znemožňovalo uhradiť vojnové reparácie. Nemecká vláda vyzvala občanov v Porúrí na uplatnenie [[pasívna rezistencia|pasívnej rezistencie]]. Tým však uštedrila ranu nemeckému hospodárstvu. V nasledujúcich mesiacoch preto v zemi prepukla [[hyperinflácia]] neskutočných rozmerov. V tomto ovzduší ekonomickej a politickej nestability sa v novembri 1923 vojnový hrdina [[Erich Ludendorff]] a vodca novej extrémnej pravicovej strany nacionálnych socialistov ([[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]), [[Adolf Hitler]], neúspešne pokúsili urobiť v Mníchove prevrat ([[Pivný puč]]). [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-13227, Paul von Hindenburg.jpg|vľavo|náhľad|[[Paul von Hindenburg|Hindenburg]] počas volebnej kampane v roku 1932]] [[Krach na newyorskej burze]] v roku [[1929]] však znamenal počiatok [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]], ktorej drvivý dopad pocítilo tiež aj Nemecko. Hospodárska situácia krajiny rýchlo upadala. V zime [[1932]] – [[1933]] činil počet nezamestnaných viac než 6 000 000. Vzrastajúce vnútorné napätie pripravilo živnú pôdu pre rozmach rôznych extrémistických hnutí, predovšetkým komunistov ([[Komunistická strana Nemecka|KPD]]) a nacionálnych socialistov (NSDAP). V parlamentných voľbách v júli 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov, čo z nej spravilo najväčšiu politickú silu v krajine. Spoločne s KPD disponovali teraz [[Nacizmus|nacisti]] v [[Ríšsky snem (Nemecko)|Reichstagu]] nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov. NSDAP vďačila za svoj úspech hlavne mladým ľuďom, ktorí neboli schopní nájsť pracovné uplatnenie. Podporu nacistom prejavovala tiež aj nižšia stredná trieda, ktorých pripravila hyperinflácia v 20. rokoch o úspory, vidiecke obyvateľstvo a veľká časť z masy nezamestnaných. V januári 1933 vyvinuli pravicoví politici na čele s bývalým kancelárom [[Franz von Papen|Franzom von Papenom]] nátlak na Hindenburga, ktorý následne [[30. január]]a [[1933]] vymenoval [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] nemeckým kancelárom. === Nacistické Nemecko (1933 – 1945) === {{Hlavný článok|Nacistické Nemecko|Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny}} 27. februára 1933 zachvátil [[Požiar Ríšskeho snemu|budovu Reichstagu požiar]]. Bol prijatý [[dekrét o požiari Ríšskeho snemu]], ktorým sa zrušili základné občianske práva, a [[Zmocňovací zákon (Nemecko 1933)|zmocňovací zákon]], ktorý dal Hitlerovi neobmedzenú zákonodárnu moc. Hitler, ktorý sa nechal nazývať „[[Führer|vodcom]]“ (''Führer''), a&nbsp;jeho pomocníci, ako boli [[Heinrich Himmler]], [[Hermann Göring]], [[Martin Bormann|Martin Borman]] alebo [[Rudolf Hess]] rýchlo premenili Nemecko na&nbsp;centralizovaný [[Totalitarizmus|totalitný štát]]. Začali systematicky potlačovať politickú ľavicovú opozíciu a&nbsp;prenasledovať [[Židia|židovských]] občanov, [[Komunistická strana Nemecka|komunistov]], ale tiež aj národnostné a iné menšiny. Už vo&nbsp;februári 1933 boli zriadené prvé nemecké [[koncentračný tábor|koncentračné tábory]] pre oponentov režimu. V septembri toho istého roku Nemecko vystúpilo zo [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Veľmi skoro sa začal Hitler venovať znovuvyzbrojovaniu krajiny a&nbsp;budovaniu početne silného vojska (''[[Wehrmacht]]'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.dhm.de/lemo/html/nazi/wirtschaft/index.html |titul=Industrie und Wirtschaft |dátum prístupu=25 March 2011 |vydavateľ=Deutsches Historisches Museum |jazyk=German}}</ref> Bola založená organizácia ''[[Schutzstaffel]]'' (SS), ktorá postupom času ovládla všetok štátny a bezpečnostný aparát nacistického štátu. [[Súbor:World War II in Europe, 1942.svg|náhľad|Nacistické Nemecko a jeho satelity v roku 1942]] V roku 1935 nacistický režim znovu zaviedol povinnú vojenskú službu, odstúpil od Versailleskej zmluvy a zaviedol [[Rasizmus|rasistické]] [[Norimberské zákony]], ktoré boli zamerané predovšetkým proti Židom, Slovanom, [[Rómovia|Rómom]] ale aj ďalším skupinám obyvateľov. Nemecko v rovnaký rok opäť získalo kontrolu nad [[Sárske územie|Sárskym územím]] a&nbsp;v&nbsp;roku 1936 [[Remilitarizácia Porýnia|poslalo vojakov do Porýnia]], čo bolo Versailleskou zmluvou pôvodne zakázané.<ref>Fulbrook 1991, pp. 188–189.</ref> [[Rakúsko|Rakúska republika]] bola k Nemecku pripojená v marci 1938 (tzv. ''[[Anšlus|Anschluss]]''). Po Rakúsku Hitler obrátil svoj zrak na [[Česko-Slovensko]], kde sa národnostná menšina [[Sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]], silná počtom 3,3&nbsp;miliónmi ľudí, dožadovala nie len [[Autonómia (filozofia)|autonómie]] ako kedysi, ale už priamo odtrhnutie a pripojenie k Nemecku pod heslom ''[[Heim ins Reich]]'' (Domov do Ríše). V septembri 1938 sa vedúci predstavitelia štyoch mocností, [[Adolf Hitler]] (Nemecká ríša), [[Benito Mussolini]] (Taliansko), [[Neville Chamberlain]] (Spojené kráľovstvo) a&nbsp;[[Édouard Daladier]] (Francúzsko), dohodli na [[Mníchovská dohoda|Mníchovskom diktáte]], ktorým bolo Česko-Slovensko prinútené odstúpiť svoje tzv. [[Sudety (región)|sudetské]] pohraničie Nemecku. Šesť mesiacov potom, dňa 15.&nbsp;marca 1939, využil Hitler rozporov medzi politickými predstaviteľmi [[Česi|Čechov]] a&nbsp;[[Slováci|Slovákov]] ako zámienku na rozbitie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], na&nbsp;obsadenie historických [[České krajiny|Českých krajín]] a&nbsp;ich premene na&nbsp;[[Protektorát Čechy a Morava]] a&nbsp;aj k&nbsp;vytvoreniu jemu poddajného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. V&nbsp;tom istom mesiaci obsadili nemecké vojská prístav [[Klaipėda|Memel]] v&nbsp;[[Litva|Litovskej republike]]. Západná politika tzv. [[appeasement]]u tak úplne stroskotala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wiegrefe | meno = Klaus | titul = The Road to World War II: How Appeasement Failed to Stop Hitler | periodikum = Der Spiegel | dátum vydania = 2009-09-02 | issn = 2195-1349 | jazyk = en | url = https://www.spiegel.de/international/europe/the-road-to-world-war-ii-how-appeasement-failed-to-stop-hitler-a-646481.html | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> [[Súbor:Germans on poland border.png|vľavo|náhľad|Nemeckí vojaci strhávajú hraničnú závoru pri prepadnutí Poľska v roku 1939]] Vláda tzv. Velkonemeckej ríše sa pripravila na [[Poľská obranná vojna (1939)|inváziu do Poľska]] podpisom [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] so [[Sovietsky zväz|Sovietmi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | titul = Smlouva o neútočení: K uzavření paktu Molotov–Ribbentrop přispěly i západní mocnosti | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz//clanek/historie/74277/smlouva-o-neutoceni-k-uzavreni-paktu-molotov-ribbentrop-prispely-i-zapadni-mocnosti.html | dátum vydania = 2019-08-24 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> a naplánovala tzv. [[Prepadnutie vysielača v Gliwiciach|operáciu Himmler]], teda falošný poľský útok na ríšsky rozhlasový vysielač [[Hlivice]] (nemecky ''Reichssender Gleiwitz''). 1.&nbsp;septembra 1939 nemecký [[Wehrmacht]] zahájil inváziu a rýchlo obsadil veľkú časť [[Druhá poľská republika|Poľska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jirsa | meno = Luboš | titul = Jak před 80 lety začala válka. Neznám slovo kapitulace, hlásal Němcům Hitler {{!}} Svět | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/svet/neznam-slovo-kapitulace-burcoval-nemce-hitler-zacatek-valky-hodinu-po-hodine.A190828_160428_ln_zahranici_ele | dátum vydania = 2019-09-01 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> Z opačnej svetovej strany začala doterajšie východné poľské územie [[Sovietska invázia do Poľska|obsadzovať]] sovietska [[Červená armáda]]. Spojené kráľovstvo a Francúzsko reagovali na inváziu do Poľska vyhlásením vojny Nemecku, čím formálne začala [[druhá svetová vojna]] (bez toho aby niekto reálne prišiel Poľsku na pomoc).<ref name="Fulbrook 190">Fulbrook 1991, pp. 190–195.</ref> [[Nemecké zločiny v Poľsku počas druhej svetovej vojny|Nemecké zločiny v okupovanom Poľsku]] si vyžiadalo milióny ľudských životov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poláci dodnes počítají své oběti druhé světové války | periodikum = Reflex | dátum_vydania = 1. února 2017 | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/77422/polaci-dodnes-pocitaji-sve-obeti-druhe-svetove-valky.html }}</ref> Nemecko postupne napadlo a okupovalo [[Bitka o Belgicko|Belgicko]], [[Bitka o Holandsko|Holandsko]], [[Nemecká invázia do Dánska|Dánsko]], [[Operácia Weserübung|Nórsko]], [[Balkánske ťaženie|Juhosláviu]], [[Bitka o Grécko|Grécko]] a ďalšie európske krajiny. Spravilo tak v spolupráci so svojimi kľúčovými spojencami - [[Taliansky fašizmus|fašistickým]] Talianskom a [[Militarizmus|militaristickým]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]. Tieto tri krajiny vytvorili vojnovú koalíciu nazvanú [[Os Berlín-Rím-Tokio]], alebo len Os.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štětka | meno = Jan | titul = Osa Berlín-Řím: 80 let od paktu fašistů s nacisty | periodikum = Dotyk.cz | url = https://www.dotyk.cz/publicistika/osa-berlin-rim-80-let-od-paktu-fasistu-s-nacisty-20161120.html | dátum vydania = 2016-10-29 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0347-09A, Paris, Deutsche Truppen am Arc de Triomphe.jpg|náhľad|Pochod nemeckých vojsk v&nbsp;[[Paríž]]i vedľa [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazného oblúka]]]] 22. júla 1940 Francúzsko s Nemeckom podpísalo prímerie potom, čo nacistické vojska obsadili veľkú časť francúzskeho územia. Briti však nemecké vzdušné útoky v roku 1940 úspešne odrazili v leteckých bojoch, ktoré sú známe ako [[bitka o Britániu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dolejší | meno = Milan | titul = Z nebe přišlo vítězství i smrt. Bitva o Británii byla prvním německým klopýtnutím | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3137315-z-nebe-prislo-vitezstvi-i-smrt-bitva-o-britanii-byla-prvnim-nemeckym-klopytnutim | dátum vydania = 2020-07-10 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> Spojené kráľovstvo bolo po určitú dobu jediným vážným účastníkom boja proti mocnostiam Osy. 22. júna 1941 Nemecko vypovedalo pakt Molotov–Ribbentrop a [[Operácia Barbarossa|napadlo Sovietsky zväz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupka | meno = Jaroslav | titul = Operace Barbarossa: Hitler předběhl Stalina a rozpoutal neslýchaná zvěrstva | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2021-06-22 | jazyk = cs | url = https://www.denik.cz/ze_sveta/operace-barbarossa-1941.html | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> V tejto dobe malo Nemecko a ďalšie mocnosti Osy pod kontrolou väčšinu Európy a [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|severnej Afriky]]. Sprvu postupovali motorizované nemecké vojska veľmi rýchlo (tzv. [[Blitzkrieg]]), dostali sa až na niekoľko kilometrov od [[Moskva|Moskvy]] a na dlhých 900 dní obliehala [[Petrohrad|Leningrad]]. Na začiatku roka 1943 začali nemecké vojska po porážke v rozhodujúcej [[bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingrade]] ustupovať z&nbsp;dobytých území Sovietskeho zväzu. Ich ďalšie porážky v ťažkých bitkách viedli k definitívnemu obratu vo vojne.<ref name="Fulbrook 190"/> [[Súbor:Allies at the Brandenburg Gate, 1945.jpg|náhľad|Sovietsky maršál [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]] a britský maršál [[Bernard Montgomery|Montgomery]] v ruinách Berlína 12. júla 1945|vľavo]] Od decembra 1941 bolo Nemecko vo vojne aj so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]], tie ale boli zatiaľ zamestnané predovšetkým bojom proti Japoncom v Tichomorí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupka | meno = Jaroslav | titul = Nejzáhadnější rozhodnutí Adolfa Hitlera: Ze slabosti vyhlásil válku USA | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2021-12-11 | jazyk = cs | url = https://www.denik.cz/ze_sveta/adolf-hitler-vyhlaseni-valky-usa.html | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> V septembri 1943 sa vzdal nemecký spojenec, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]. Na obranu proti nastupujúcim [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|spojeneckým silám v Taliansku]] museli byť nasadené veľké jednotky [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré potom chýbali na iných bojiskách vrátane [[Východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]]. Západní spojenci (hlavne USA) pripravili a uskutočnili [[vylodenie v Normandii]], čím sa vo veľkom rozsahu otvoril [[Západný front (druhá svetová vojna)|západný front]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | titul = Vylodění v Normandii: Jak Hitlera zničila největší obojživelná operace všech dob | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz//clanek/historie/95545/vylodeni-v-normandii-jak-hitlera-znicila-nejvetsi-obojzivelna-operace-vsech-dob.html | dátum vydania = 2022-06-06 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-05-06 }}</ref> Aj cez [[Bitka o Ardeny|nemecký protiútok v Ardenách]] vstúpili spojenecké síly v roku 1945 na územie Nemecka. V nadväznosti na [[Smrť Adolfa Hitlera|Hitlerovu samovraždu]] a [[bitka o Berlín|bitke o Berlín]] sa Nemecko 8. mája 1945 vzdalo.<ref>{{cite book |last=Steinberg |first=Heinz Günter |title=Die Bevölkerungsentwicklung in Deutschland im Zweiten Weltkrieg: mit einem Überblick über die Entwicklung von 1945 bis 1990 |year=1991 |publisher=Kulturstiftung der dt. Vertriebenen |isbn=978-3-88557-089-9 |language=German}}</ref> Druhá svetová vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila [[Obete druhej svetovej vojny|smrť asi 40 miliónom ľudí]],<ref>{{cite news | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4530565.stm | title = Leaders mourn Soviet wartime dead / BBC News | date=9 May 2005 |accessdate=18 March 2011 }}</ref> vrátane 26,6 milióna sovietskych občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podíl Ruska na válečném úsilí a obětech | periodikum = Reflex | dátum_vydania = 11. května 2015 | url = http://www.reflex.cz/clanek/komentare/63994/jaroslav-sajtar-podil-ruska-na-valecnem-usili-a-obetech.html }}</ref> Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a&nbsp;5&nbsp;300&nbsp;000 vojakov,<ref name="Rüdiger Overmans 2000">{{cite book|author=Overmans, Rüdiger|title=Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg|publisher=Oldenbourg|year=2000|isbn=3-486-56531-1}}</ref> 80 % padlých vojakov zahynulo v bojoch na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]].<ref>William J. Duiker. ''Contemporary World History.'' Wadsworth Pub Co, 2009. {{ISBN|978-0-495-57271-8}}. str. 128.</ref> Počas vojnového konfliktu, v neposlednom rade v dôsledku plošného bombardovania miest v Nemecku letectvom Veľkej Británie a Spojených štátov, vrátane [[Operácia Gomora|bombardovania Hamburgu]] a [[Bombardovanie Drážďan|Drážďan]], prišlo o život približne dva milióny nemeckých civilistov.<ref>{{cite book|author=Winter, JM|chapter=Demography of the war|title=The Oxford Companion to World War II|editors=Dear, I; Foot, M|year=2003|isbn=9780191727603|edition=ebook|publisher=Oxford University Press}}</ref> [[Súbor:Mass Grave at Bergen-Belsen concentration camp - Fritz Klein - IWM BU4260.jpg|náhľad|200x200pixelov|Hromadný hrob v [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|koncentračnom tábore Bergen-Belsen]]]] Jedným z najhroznejších [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločinov Nemecka počas druhej svetovej války]] bol [[holokaust]], nacistickým Nemeckom uskutočnené systematické prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických a iných veľkých skupín obyvateľstva. Obeťami holokaustu sa stalo asi šesť miliónov Židov, medzi 220&nbsp;000 a 1&nbsp;500&nbsp;000 [[Rómovia|Rómov]], 275&nbsp;000 osôb s mentálnym alebo zdravotním postihnutím v rámci [[Program T-4|Akcie T-4]], tisíce [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]] a [[Homosexualita|homosexuálov]]. Štátnymi a vojenskými útvarmi bolo zavraždených stovky tisíc politických protivníkov nacistického režimu.<ref>{{cite book |last=Niewyk |first=Donald L. |title=The Columbia Guide to the Holocaust |year=2000 |publisher=Columbia University Press |pages=[https://archive.org/details/columbiaguidetot00niew/page/45 45–52] |author2=Nicosia, Francis R. |isbn=978-0-231-11200-0 |url=https://archive.org/details/columbiaguidetot00niew/page/45 }}</ref> Bolo zabitých cca šesť miliónov [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. Približne 2,8&nbsp;milióna [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]] bolo zabitých alebo zomrelo v dôsledku neľudského zaobchádzania. Nacistický [[Generalplan Ost]], ktorý mal pre nemecké obyvateľstvo vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] na východe, chystal po víťaznej vojne [[germanizácia|germanizáciu]], vysídlenie a [[Konečné riešenie českej otázky|likvidáciu Čechov]], [[Nemecké zločiny v Poľsku počas druhej svetovej vojny|Poliakov]], Rusov a ďalších [[Slovania|slovanských]] národov.<ref>[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit?fb_comment_id=849087895165946_849197335155002#f17c49dbf60a63 Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit?fb_comment_id=849087895165946_849197335155002#f17c49dbf60a63|date=2019-06-20}}. [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.</ref> Prehra vo vojne pre Nemecko znamenala stratu území východne od riek [[Lužická Nisa|Nisy]] a [[Odra|Odry]] vrátane [[Exkláva|exklávy]] [[Východné Prusko]] a [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlenie]] miliónov etnických Nemcov z kedysi východných území Nemecka a z&nbsp;okupovaných krajín. Ako v Nemecku, tak aj v oslobodzovaných krajinách od nemeckej okupácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spiegel.de/international/germany/rape-murder-and-genocide-nazi-war-crimes-as-described-by-german-soldiers-a-755385-4.html|titul=Nazi War Crimes as Described by German Soldiers|autor=Fleischhauer, Jan|vydavateľ=[[Spiegel Online]]|dátum vydania=8 April 2011|dátum prístupu=8 April 2011}}</ref> došlo k masovému znásilňovaniu žien.<ref>{{cite book |last =Beevor |first =Antony |authorlink =Antony Beevor |title =Berlin: The downfall 1945 |origyear =2002 |year =2003 |publisher =Penguin |isbn =978-0-14-028696-0 |pages =31–32, 107–108, 409–412}}</ref> V dôsledku bombardovania počas vojny bolo zničených mnoho miest a vznikli obrovské straty na kultúrnom dedičstve. Po druhej svetovej vojne boli zadržaní vrcholní nacisti a súdení za vojnové zločiny a [[Genocída (právo)|genocídu]] v [[Norimberský proces|Norimberskom procese]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Overy |meno=Richard |titul=Nuremberg: Nazis on Trial |url=http://www.bbc.co.uk/history/worldwars/wwtwo/nuremberg_article_01.shtml |vydavateľ=BBC History |dátum vydania =17 February 2011 |dátum prístupu=25 March 2011}}</ref> a v [[Následné norimberské procesy|následných procesoch]], ale v dôsledku nastupujúcej [[Studená vojna|studenej vojny]] bola povojnová [[denacifikácia]] predčasne zastavená a mnoho nacistických zločincov tak uniklo potrestaniu.<ref name="denacifikace">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mýtus německé denacifikace. Tady jsou fakta | periodikum = [[Echo24]] | dátum_vydania = 30. června 2017 | url = https://echo24.cz/a/wuzr5/mytus-nemecke-denacifikace-tady-jsou-fakta }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Německé masakry na Češích v květnu 1945 zůstávají nepotrestány | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum_vydania = 5. května 2009 | url = https://www.novinky.cz/domaci/clanek/nemecke-masakry-na-cesich-v-kvetnu-1945-zustavaji-nepotrestany-40225741 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Měli podíl na hrůzách nacismu, dostávají penzi pro válečné oběti. Německá zpráva šokovala historiky | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 22. listopadu 2016 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/strezili-nacisticke-vyhlazovaci-tabory-a-i-navzdory-zakonu-d/r~4cad1834b0e411e6a16a0025900fea04/ }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CIA tajila úkryty válečných zločinců | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 7. června 2006 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/cia-tajila-ukryty-valecnych-zlocincu/r~i:article:171205/?redirected=1544373648 }}</ref> === Východné a Západné Nemecko === {{Hlavný článok|Okupačné zóny Nemecka|Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká demokratická republika}} [[Súbor:Map-Germany-1947.svg|thumb|[[Americká okupačná zóna Nemecka|Americká]], [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|sovietska]], [[Britská okupačná zóna Nemecka|britská]] a [[Francúzska okupačná zóna Nemecka|francúzska]] [[Okupačné zóny Nemecka|okupačná zóna]] v povojnovom Nemecku a [[Francúzsko]]m kontrolovaný protektorát [[Sársko (1947 – 1956)|Sársko]], 1947. Územia východne od línie Odra-Nisa boli podľa podmienok [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencie]] odovzdané [[Poľsko|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]]] Po kapitulácii Nemecka bolo jeho územie rozhodnutím [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencov]] rozdelené do štyroch [[Okupačné zóny Nemecka|okupačných zón]]. Hlavné mesto [[Berlín]] získalo špeciálny štvormocenský status a boli v ňom vytvorené štyri [[sektor]]y. Všetky zóny a sektory prijali viac ako 6,5 miliónov etnických Nemcov vyhnaných z bývalých východných oblastí Nemecka a iných oblastí do tej doby obývaných Nemcami.<ref>{{cite web|url=http://www.tnr.com/book/review/orderly-humane-expulsion-germans-richard-evans?page=0,1|author=Evans, Richard|title=The Other Horror, Review of ''Orderly and Humane: The Expulsion of the Germans After the Second World War'', by R.M. Douglas|work=New Republic|accessdate=28 September 2014}}</ref> Západné okupačné zóny Nemecka, ovládané Spojenými štátmi americkými, Veľkou Britániou a Francúzskom, boli zlúčené [[23. máj]]a [[1949]] a vytvorili [[NSR|Nemeckú spolkovú republiku]] (''Bundesrepublik Deutschland'', neoficiálne skratka BRD, po slovensky NSR). Zo sovietskej okupačnej zóny sa stala [[7. október|7. októbra]] [[1949]] [[Nemecká demokratická republika]] (''Deutsche demokratische Republik'', skratka DDR, po slovensky NDR). Neformálne boli tieto štátne útvary známe ako „[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]“ a „[[Východné Nemecko]]“. Hlavným mestom NDR sa stal [[Východný Berlín]]. Spolková republika Nemecko zvolila [[Bonn]] ako dočasné hlavné mesto (vážnym kandidátom bol tiež [[Frankfurt nad Mohanom]]), čím zdôraznila svoj postoj, že vytvorenie dvoch nemeckých štátov považuje za umelé a len dočasné riešenie a že sa Berlínu v budúcnosti vráti jeho funkcie ako hlavné mesto znovuzjednoteného Nemecka.<ref>{{cite book | last = Wise | first = Michael Z. | title = Capital dilemma: Germany's search for a new architecture of democracy| year = 1998| publisher = Princeton Architectural Press | isbn =978-1-56898-134-5 | page = 23}}</ref> Západné Nemecko bolo založené ako federálna parlamentná republika na "sociálnej trhovej ekonomike" ('' soziale Marktwirtschaft ''). Od roku 1948 sa západné Nemecko stalo hlavným príjemcom finančnej a materiálnej podpory zo strany USA pri povojnovej obnove, poskytnuté európskym krajinám podľa [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]], a využilo ju k rýchlej prestavbe priemyslu.<ref>Crafts, Toniolo, p.464</ref> [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-45653-0001, Rom, Verträge über Zollpakt und Eurotom unterzeichnet.jpg|náhľad|[[Konrad Adenauer]] a [[Walter Hallstein]] pri podpise [[Rímske zmluvy|Rímskych zmlúv]] 25. března 1957]] Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený [[Konrad Adenauer]] prvým spolkovým kancelárom (''Bundeskanzler'') a v tomto úrade zostal až do roku [[1963]]. Pod jeho a následne pod [[Ludwig Erhard|Erhardovým]] vedením krajina zažila prudký a dlhotrvajúci hospodársky rast, ktorý začal už začiatkom roku 1950. Do histórie vošiel ako "nemecký hospodársky zázrak" (''Wirtschaftswunder''). Západné Nemecko sa v roku [[1955]] pripojilo k [[Severoatlantická aliancia|NATO]] a bolo zakladajúcim členom [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] v roku [[1957]]. Východné Nemecko bolo začlenené do [[východný blok|východného bloku]] s politickou a vojenskou kontrolou zo strany [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a&nbsp;krajina sa stala členom [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi [[Politbyro|politbyra]] komunistickej strany, zvanej [[Jednotná socialistická strana Nemecka]] (SED), podporované tajnou službou [[Stasi]] (''Staatssicherheit'')<ref name="spiegel_20080311">{{cite web|url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,540771,00.html|title = New Study Finds More Stasi Spooks|author = maw/dpa|date = 11 March 2008|work = [[Der Spiegel]]|accessdate =30 October 2011}}</ref> a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená [[plánovaná ekonomika]] a krajina sa neskôr stala členom [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]].<ref name=loc-cs>"Germany (East)", Library of Congress Country Study, [http://memory.loc.gov/frd/cs/germany_east/gx_appnb.html Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance]</ref> [[Súbor:West and East Germans at the Brandenburg Gate in 1989.jpg|thumb|Pád [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] v roku 1989. V pozadí je [[Brandenburská brána]]]] [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-P0619-306, Trabant 601.jpg|vľavo|náhľad|200x200pixelov|[[Trabant (automobil)|Trabant]], symbol NDR]] Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných "[[Imperializmus|imperialistov]]", veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.<ref name="NYT_19890822">{{cite news|url = http://www.nytimes.com/1989/08/22/world/westward-tide-of-east-germans-is-a-popular-no-confidence-vote.html?pagewanted=all&src=pm | title = Westward Tide of East Germans Is a Popular No-Confidence Vote|first = Ferdinand|last = Protzman |date = 22 August 1989|work = The New York Times | accessdate =30 October 2011}}</ref> Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený [[Berlínsky múr]], ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do [[Západný Berlín|Západného Berlína]] a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom [[Studená vojna|studenej vojny]], a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenia Nemecka]] a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. ''[[Die Wende|Wende]]''), ale aj symbolom pádu komunizmu v celej Európe a&nbsp;dokonca aj v Sovietskom zväze samotnom. Napätie medzi východným a západným Nemeckom bolo na začiatku 70. rokov uvoľnené kancelárom [[Willy Brandt]]om v rámci jeho tzv. ''[[Ostpolitik]]''. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami [[Východný blok|východného bloku]], s Československom [[11. máj]]a [[1973]] [[Pražská zmluva (1973)|Pražskou zmluvou]]. V lete 1989 sa [[Maďarsko]] rozhodlo železnú oponu odstrániť a otvoriť hranice, čo spôsobilo emigráciu tisícov východných Nemcov do Západného Nemecka cez Maďarsko. To malo na NDR zničujúce dopady. Potom dochádzalo k pravidelným masovým demonštráciám, ktoré získavali čoraz viac na podpore. V deň pádu Berlínskeho múru zmiernili východonemecké úrady nečakane obmedzenie prístupu k&nbsp;hraniciam, čo dovolilo východonemeckým občanom cestovať na Západ. Pôvodne sa plánovalo udržať Východné Nemecko ako štát, ale otvorenie hraníc viedlo k urýchleniu zjednocujúceho reformného procesu. Ten vyvrcholil v [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku|Zmluve o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]] (tzv. Zmluva 4 + 2) o rok neskôr (12. septembra 1990), v rámci ktorej sa štyri okupačné mocnosti vzdali svojich práv daných v rámci [[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka]]. Nemecko bolo prakticky opäť plne suverénnym štátom, čo 3. októbra 1990 umožnilo jeho [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie]] so vstupom piatich krajín bývalej NDR (''Neue Länder'') do Spolkovej republiky. === Súčasné Nemecko od znovuzjednotenia === {{Hlavný článok|Zjednotenie Nemecka (1990)}} [[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F082400-0030, Bremen, CDU-Bundesparteitag, Kohl.jpg|náhľad|vľavo|[[Helmut Kohl]] v roku 1989]] [[Súbor:BRD.png|náhľad|3. októbra 1990 bolo dokončeno [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie Nemecka]]. Vonkajšie hranice Nemecka sú z&nbsp;roku 1990, vnútroštátne hranice ukazujú stav po 29.&nbsp;júni 1993.]] [[Súbor:Angela Merkel Juli 2010 - 3zu4.jpg|náhľad|[[Angela Merkelová]] v typickom postoji]] Na základe zákona prijatého 10. marca 1994 (''Berlin/Bonn-Gesetz'') bol doterajší provizórny stav ohľadne hlavného mesta zmenený tak, že sa hlavným mestom zjednoteného Nemecka definitívne stal [[Berlín]]. Mestu [[Bonn]] bol priznaný zvláštny status ako tzv. ''Bundesstadt'' („spolkové mesto“) so zachovaním niektorých spolkových ministerstiev a úradov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gesetz zur Umsetzung des Beschlusses des Deutschen Bundestages vom 20. Juni 1991 zur Vollendung der Einheit Deutschlands |url=http://bundesrecht.juris.de/berlin_bonng/index.html |vydavateľ=Bundesministerium der Justiz |dátum prístupu=19 April 2011 | jazyk=German | dátum vydania=26 April 1994}}</ref> Premiestnenie vlády v&nbsp;dohodnutom rozsahu bolo dokončené v&nbsp;roku 1999.<ref>{{cite news |title=Brennpunkt: Hauptstadt-Umzug |url=http://www.focus.de/panorama/boulevard/brennpunkt-hauptstadt-umzug_aid_175751.html |accessdate=19 March 2011 |newspaper=Focus |date=12 April 1999 |language=German }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110430043907/http://www.focus.de/panorama/boulevard/brennpunkt-hauptstadt-umzug_aid_175751.html |date=2011-04-30 }}</ref> Po voľbách v roku 1998 sa [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnodemokratický]] politik [[Gerhard Schröder]] stal kancelárom historicky prvej tzv. červeno-zelenej koalície [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]] a [[Zväz 90/Zelení|Zväzu 90/Zelených]], ktorá trvala až do volieb v roku 2005. Zjednotené Nemecko sa aktívne podieľalo na prehlbovaní európskej integrácie. Aktívne bolo aj v rámci [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Zúčastnilo sa napríklad [[Operácia Allied Force|operácie Spojenecká sila]] a po jej skončení sa angažovalo pri zaisťovaní stability na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. [[Bundeswehr|Vojenské jednotky Bundeswehru]] boli aj súčasťou misie NATO v&nbsp;[[Afganistan]]e s&nbsp;cielom zaistiť v tejto krajine bezpečnost po zvrhnutí vlády [[Taliban]]u (pozri [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|Vojna v&nbsp;Afganistane]]).<ref>{{cite news | last = Dempsey | first = Judy | url = http://www.nytimes.com/2006/10/31/world/europe/31iht-germany.3343963.html | title = Germany is planning a Bosnia withdrawal | newspaper = International Herald Tribune | date = 31 October 2006 | accessdate =7 May 2011 }}</ref> Toto vojenské nasadenie vyvolalo ako v&nbsp;Nemecku samotnom, tak aj medzinárodne, kontroverzie, pretože po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bolo Nemecko viazané spojeneckými dohodami aj vnútroštátnym právom k&nbsp;rozmiestneniu jednotiek iba na vlastnom území k&nbsp;výlučne obranným účelom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Merz |jméno=Sebastian |titul=Still on the way to Afghanistan? Germany and its forces in the Hindu Kush |url=http://www.sipri.org/research/conflict/publications/merz |vydavatel=Stockholm International Peace Research Institute |druh nosiče=PDF |dátum prístupu=16 April 2011 |strany=2, 3 |dátum vydania=November 2007 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150101004042/http://www.sipri.org/research/conflict/publications/merz |dátum archivácie=2015-01-01 |nedostupné=ano }}</ref> V roku 2005 sa [[Angela Merkelová]] ako prvá žena stala kancelárkou Nemecka, ktorá vytvorila [[Prvá vláda Angely Merkelovej|vládu]] tzv. veľkej koalície za účasti kresťanských strán [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]/[[Kresťanskosociálna únia v Bavorsku|CSU]] a sociálne-demokratickej [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]]. Po voľbách v roku 2009 vznikla [[Druhá vláda Angely Merkelovej|druhá vláda]] kancelárky Merkelovej ako koalícia CDU/CSU a [[Slobodná demokratická strana|Slobodnej demokratickej strany]] (FDP), ktorej predseda [[Guido Westerwelle]] sa stal vicekancelárom a ministrom zahraničia. Po voľbách v roku [[2013]] se vrátila k moci tzv. veľká koalícia a vznikla [[tretia vláda Angely Merkelove]]. Od roku 2014 si pozíciu v nemeckom politickom systéme vybudovala konzervatívna strana [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD). V roku 2018 sa Merkelová stala kancelárkou už [[Štvrtá vláda Angely Merkeloveh|štvrtej vlády]].<ref name="merkel iv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Angela Merkelová je opět kancléřkou. Německý parlament ji zvolil již počtvrté | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/angela-merkelova-je-opet-kanclerkou-nemecky-parlament-ji-zvolil-jiz-poctvrte-183-/zpravy-svet.aspx?c=A180314_095557_ln_zahranici_mha | dátum_vydania = 2018-03-14 | dátum_prístupu = 2018-03-23 }}</ref> Medzi hlavné politické plány nemeckého vedenia na začiatku 21.&nbsp;storočia patrí tzv. energetická revolúcia (''[[Energiewende]]'') pre využitie udržateľných zdrojov energie ([[solárna energia]], [[veterná energia]] a ďalšie zdroje),<ref>[http://oenergetice.cz/obnovitelne-zdroje/energiewende-a-jeji-cile/ Energiewende v Německu] oEnergetice.cz</ref> tzv. „brzda dlhu“ (''Schuldenbremse''), ktorá ma zaistiť vyrovnané štátne a komunálne rozpočty, reforma nemeckých imigračných zákonov, právne predpisy pre všeobecnú [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]] a [[High tech (moderná technika)|high-tech]] stratégie pre informatizáciu a ďalšie modernizácie už aj tak veľmi vyspelej nemeckej ekonomiky na model nazývaný ''[[Industrie 4.0]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government declaration by Angela Merkel|url=http://www.tagesschau.de/inland/merkel-regierungserklaerung110.html|vydavateľ=ARD Tagesschau (German)|dátum vydania=29 January 2014|datum přístupu=15 December 2014}}</ref> Z ekonomického hľadiska bolo začleňovanie „nových krajín“ do znovuzjednoteného Nemecka po roku 1990 veľmi nákladné. Pre krytie týchto nákladov boli zmobilizované najrôznejšie finančné zdroje vrátane (v súčasnosti) 5,5 % tzv. solidárneho príplatku (''[[Solidárna prirážka (Nemecko)|Solidaritätszuschlag]]'') k rade daňových sadzieb (oi. dane z príjmu obyvateľstva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jak do Německa | url = https://jakdonemecka.cz/prace/vypocet-ciste-mzdy-v-nemecku/ | dátum vydania = 2019-06-27 | dátum prístupu = 2019-09-29 | jazyk = cs-CZ }}</ref> a&nbsp;z&nbsp;kapitálových výnosov). Tento príplatok je cez niekoľko iniciatív na jeho zrušenie či aspoň zníženie vyberaný aj&nbsp;naďalej, takmer 29&nbsp;rokov po [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotení Nemecka]], už existuje návrh zákona, ktorý od roku 2021 počíta s jeho zrušením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Většina Němců by od roku 2021 mohla přestat platit daň na rozvoj bývalého východního Německa | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/vychodni-nemecko-zapadni-nemecko-solidarni-dan-rozvoj-sjednoceni-nemecka-dane_1908101624_per | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | dátum prístupu = 2019-09-29 }}</ref> Použitie týchto významných finančných prostriedkov nie je transparentné, lebo nie je nijako účelovo viazané. Tieto prostriedky môže spolková vláda použíť podľa svojho uváženia.<ref>Debatte um Abschaffung des Solidaritätszuschlags. „Die Diskussion läuft idiotisch“. (Debata o zrušení solidárnej prirážky. „Diskusia prebieha idiotsky.“ [[ARD]], www.tagesschau.de/inland/solidaritaetszuschlag2.html, 2. října 2007 (německy).</ref> Okrem značných vnútropolitických a ekonomických problémov vyvolaných znovuzjednotením sa Nemecko v rokoch 1990 až 2015 potýkalo s&nbsp;dočasne sa zvyšujúcou nezamestnanosťou a zväčšovaním sociálnej priepasti medzi príjmovými skupinami, s&nbsp;nízkou pôrodnosťou a&nbsp;z&nbsp;toho vyplývajúcim stárnutím a&nbsp;dokonca úbytkom obyvateľstva. Veľká vlna [[Európska migračná kríza|imigrácie]] obzvlášť z&nbsp;[[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] krajín od roku 2015 (ale aj skôr) priniesla vážne problémy so začleňovaním přisťahovalcov do spoločnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kvůli migraci vydají Němci do roku 2022 dva bilióny korun | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum_vydania = 20. května 2018 | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/472541-kvuli-migraci-vydaji-nemci-do-roku-2022-dva-biliony-korun.html }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plesnik | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Integrace uprchlíků v Německu: nečekaně drahý maratón | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-integrace-uprchliku-v-nemecku-necekane-drahy-maraton-13029 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = 2018-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-25 | miesto = | jazyk = cs }}</ref> V&nbsp;súvislosti s tým sa prejavilo zosilnenie pravicového aj&nbsp;ľavicového [[Politický extrémizmus|extrémizmu]]. Mnoho Nemcov má pocit, že sa nemôžu na verejnosti k týmto problémom slobodne vyjadrovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mehrheit der Deutschen äußert sich in der Öffentlichkeit nur vorsichtig | periodikum = Die Welt | dátum_vydania = 22. května 2019 | url = https://www.welt.de/politik/article193977845/Deutsche-sehen-Meinungsfreiheit-in-der-Oeffentlichkeit-eingeschraenkt.html }}</ref> Po rozhodnutí amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] v&nbsp;decembri 2017, ktorým uznal [[Jeruzalem]] za hlavné mesto [[Izrael]]u, boli v&nbsp;Nemecku usporiadané protiizraelské demonštrácie. V Berlíne bola [[Palestína (územie)|propalestínskymi]] demonštrantmi spálena improvizovaná izraelska vlajka. [[Ústredná rada Židov v Nemecku]] (''Zentralrat der Juden'') vyjadrila veľké znepokojenie nad [[Antisemitizmus|antisemitskými]] tendenciami, ktoré sa prejavujú aj&nbsp;v&nbsp;[[Mešita|mešitách]] v nemeckých mestách. Predseda rady [[Josef Schuster]] vyhlásil, že reprezentanti moslimských zväzov síce vystupujú proti antisemitizmu, avšak v mnohých moslimských obciach a ich mešitách sa proti ním nič nepodniká. Naopak [[imám]]ovia v&nbsp;nich rozhlasujú výhrady proti Židom a Izraeli.<ref>Zentralrat der Juden: Schuster kritisiert antisemitische Tendenzen in Moscheen. [[T-Online]], http://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/gesellschaft/id_82911548/zentralrat-der-juden-antisemitismus-in-moscheen-staerker-bekaempfen.html, 16.&nbsp;prosince 2017 (německy).</ref> == Štátne symboly == === Vlajka === {{Hlavný článok|Vlajka Nemecka}} Nemecká vlajka je tvorená listom s pomerom strán 3:5 s tromi vodorovnými pruhmi, čiernym, červeným a žltým. Štátna (služobná) vlajka naviac nesie štít s upraveným štátnym znakom, jej súkromné použitie ani použitie obcami či spolkovými krajinami nie je prípustné. Popri národnej vlajke je neoficiálne tolerované aj použitie vlajky so štátnym znakom. === Znak === {{Hlavný článok|Štátny znak Nemecka}} Nemecký štátny znak tvorí čierna [[Orol (heraldika)|orlica]] s červenou zbrojou na žltom štíte. === Hymna === {{Hlavný článok|Lied der Deutschen}} Nemecká hymna je 3. sloha piesne ''Das Lied der Deutschen'' ({{V jazyku|slk|''Pieseň Nemcov''}}). Celá pieseň má tri slohy, od roku 1952 sa používa iba posledná. Hudbu zložil rakúsky skladateľ [[Joseph Haydn]], má totožnú melódiu ako niekdajšia [[Gott erhalte Franz den Kaiser|rakúska cisárska hymna]]. Slova pôvodnej básne napísal nemecký básnik [[August Heinrich Hoffmann von Fallersleben]]. == Geografia == === Poloha a krajinný typ === [[Súbor:Deutschland topo.jpg|thumb|Fyzická mapa Nemecka]] Nemecko leží v strednej Európe medzi 47°16′15″ a 55°05′33″ severnej šírky a 5°52′01″ a 15°02′37″ východnej dĺžky. Vzdialenosť sever-juh medzi [[List (Sylt)|Listom]] na [[Sylt]]e ([[Šlezvicko-Holštajnsko]]) a [[Oberstdorf]]om ([[Bavorsko]]) je {{km|876|m}}; vzdialenosť západ-východ medzi obcou [[Selfkant]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]]) a [[Deschka]] ([[Sasko]]) je {{km|640|m}}. Geografický stred Nemecka je v [[Durínsko|Durínsku]], ale presná poloha sa rôzni podľa rôznych metód výpočtu. Podľa štatistickej ročenky Nemecka (stav: 2000) sa nachádza v obci [[Niederdorla]] na (koordináty 51°09′54″ severnej šírky a 10°27′19″ východnej dĺžky). Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším. Severná časť Nemecka, [[Severonemecká nížina]], je nížina sformovaná predovšetkým pred [[ľadová doba|dobou ľadovou]], na ktorú naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené [[stredohorie]]. Najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale tiež v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]], prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do [[Alpy|Alpských]] [[veľhory|veľhôr]]. === Povrch === [[Súbor:Zugspitze 2.JPG|náhľad|vpravo|[[Zugspitze]], najvyšší bod Nemecka (2 962,06 [[metrov nad morom|m n. m.]])]] [[Alpy]] sú jedinými [[veľhory|veľhorami]], ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj [[Zugspitze]], ktorý je s {{m|2962|m}} najvyšším [[Štít (geomorfológia)|štítom]] Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je [[Feldberg]] vo [[Schwarzwald]]e s {{m|1493|m}}, nasledovaný [[Großer Arber]]om v [[Bavorský les|Bavorskom lese]] s {{m|1453|m}}. Štíty dosahujúce viac ako {{m|1000|m}} majú okrem toho aj [[Krušné hory]] ({{v jazyku|deu|Erzgebirge}}), [[Smrčiny]] ({{v jazyku|deu|Fichtelgebirge}}) a výnimočne aj [[Harz (pohorie)|Harz]], ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s {{m|1141|m}} vysokým štítom [[Brocken]]. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako {{m|100|m}}, z ktorých je [[Hagelberg]] vo [[Fläming]]u s 200 metrami najvyšší. Najnižším miestom v Nemecku, na ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží {{m|3.54|m}} '''pod''' hladinou mora v [[depresia (geológia)|depresii]] (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v [[Neuendorf-Sachsenbande]] (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie prirodzené miesto pod vodou: Leží s {{m|39.10|m}} '''pod''' hladinou mora na dne [[Hemmelsdorfské jazero|Hemmelsdorfského jazera]] severoseverovýchodne od [[Lübeck]]u. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca {{m|293|m}} '''pod''' hladinou mora na dne [[povrchová baňa Hambach|povrchovej bane Hambach]] východne od obce [[Jülich]] v Severnom Porýní – Vestfálsku. === Ostrovy === {{hlavný článok|Zoznam ostrovov Nemecka}} Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet [[ostrov]]ov. Tie sú v [[Severné more|Severnom mori]] najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zvyšky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na Severofrízske a Východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. [[Severofrízske ostrovy]] patria k [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicko-Holštajnsku]] a pozostávajú z väčších ostrovov ako [[Sylt]], [[Amrum]] a [[Föhr]] ako aj oveľa menších ako je [[Hallig]]. [[Dolné Sasko|Dolnosaské]] [[Východofrízske ostrovy]] sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je [[Borkum]]. Jedinou výnimkou je [[Helgoland]], ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori. Ostrovy [[Baltické more|Baltického mora]] pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je [[Rujana]] a druhý najväčší [[Usedom]], ktorého východný cíp patrí k [[Poľsko|Poľsku]]. Ostrovy [[Baltické more|Baltického mora]] sú obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj vnútrozemské ostrovy, z ktorých najznámejšími sú [[Mainau]] a [[Reichenau (ostrov)|Reichenau]] v Bodamskom jazere a [[Herrenchiemsee]] v [[Chiemské jazero|Chiemse]]. === Podnebie === Nemecko patrí do [[mierna klimatická zóna|miernej klimatickej zóny]] strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi [[Morská klíma|morskou klímou]] v západnej Európe a [[kontinentálna klíma|kontinentálnou klímou]] vo východnej Európe. Na [[podnebie (klíma)|klímu]] pôsobí okrem iného aj [[Golfský prúd]], ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisné šírky. Extrémne počasie, ako napríklad suchá, [[tornádo|tornáda]], kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia [[víchrica|víchrice]], ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú [[povodeň|povodne]], ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch ([[povodeň Odry (1997)|povodeň Odry v 1997]] a [[povodeň Labe (2002)|povodeň Labe v 2002]]) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny ako naposledy počas [[vlna horúčav v roku 2003|vlny horúčav v roku 2003]]. Klimatické dáta <small>(priemerné hodnoty z rokov 1961 – 1990):</small> {| border="1" style="border-collapse:collapse; border-color:#f2f2f4; margin-top:5px; margin-bottom:5px; font-size:85%;" cellpadding="2" width="100%" |- bgcolor="#f2f2f4" | ||align="right"|Rok||align="right"|Mar–Máj||align="right"|Jún–Aug||align="right"|Sep–Nov||align="right"|Dec–Feb||align="right"|Jan||align="right"|Feb||align="right"|Mar||align="right"|Apr||align="right"|Máj||align="right"|Jún||align="right"|Júl||align="right"|Aug||align="right"|Sep||align="right"|Okt||align="right"|Nov||align="right"|Dec |- |Stredná teplota (°C)||align="right"|8,4||align="right"|7,8||align="right"|16,5||align="right"|9,1||align="right"|0,9||align="right"|−0,5||align="right"|0,5||align="right"|3,7||align="right"|7,6||align="right"|12,2||align="right"|15,5||align="right"|17,1||align="right"|16,9||align="right"|13,8||align="right"|9,4||align="right"|4,2||align="right"|0,9 |- |Minimálna teplota (°C)||align="right"|4,6||align="right"|3,4||align="right"|11,6||align="right"|5,5||align="right"|−2,4||align="right"|−3,0||align="right"|−2,5||align="right"|0,0||align="right"|3,0||align="right"|7,3||align="right"|10,6||align="right"|12,3||align="right"|12,0||align="right"|9,3||align="right"|5,7||align="right"|1,6||align="right"|−1,5 |- |Maximálna teplota (°C)||align="right"|12,4||align="right"|12,3||align="right"|21,4||align="right"|12,8||align="right"|2,9||align="right"|2,0||align="right"|3,4||align="right"|7,5||align="right"|12,1||align="right"|17,2||align="right"|20,4||align="right"|22,0||align="right"|21,9||align="right"|18,4||align="right"|13,1||align="right"|6,9||align="right"|3,2 |- |Teplota – interval (°C)||align="right"|7,8||align="right"|8,8||align="right"|9,8||align="right"|7,3||align="right"|5,2||align="right"|5,0||align="right"|5,9||align="right"|7,4||align="right"|9,1||align="right"|9,9||align="right"|9,8||align="right"|9,7||align="right"|9,8||align="right"|9,0||align="right"|7,5||align="right"|5,3||align="right"|4,7 |- |Mrazivé dni||align="right"|103,9||align="right"|27,5||align="right"|0,7||align="right"|16,9||align="right"|58,7||align="right"|21,0||align="right"|19,3||align="right"|16,4||align="right"|9,0||align="right"|2,2||align="right"|0,3||align="right"|0,2||align="right"|0,2||align="right"|0,8||align="right"|4,5||align="right"|11,6||align="right"|18,4 |- |Dni so zrážkami||align="right"|178,2||align="right"|44,0||align="right"|44,3||align="right"|43,0||align="right"|46,8||align="right"|16,6||align="right"|13,4||align="right"|14,9||align="right"|14,3||align="right"|14,9||align="right"|15,1||align="right"|14,8||align="right"|14,4||align="right"|13,6||align="right"|13,5||align="right"|15,9||align="right"|16,8 |- |Zrážky (mm)||align="right"|700||align="right"|163||align="right"|221||align="right"|166||align="right"|150||align="right"|51||align="right"|40||align="right"|48||align="right"|51||align="right"|65||align="right"|77||align="right"|72||align="right"|71||align="right"|57||align="right"|50||align="right"|58||align="right"|59 |- | Atmosférický tlak (hPa−1000)||align="right"|9,3||align="right"|8,1||align="right"|13,7||align="right"|9,9||align="right"|5,7||align="right"|5,5||align="right"|5,5||align="right"|6,4||align="right"|7,6||align="right"|10,2||align="right"|12,9||align="right"|14,2||align="right"|14,2||align="right"|12,4||align="right"|9,9||align="right"|7,3||align="right"|6,0 |- |Oblačnosť (%)||align="right"|72,0||align="right"|69,3||align="right"|63,0||align="right"|73,8||align="right"|81,9||align="right"|83,5||align="right"|78,0||align="right"|74,8||align="right"|69,3||align="right"|63,8||align="right"|64,8||align="right"|63,5||align="right"|60,6||align="right"|66,9||align="right"|72,9||align="right"|81,5||align="right"|84,3 |} <small>Zdroj: [http://www.cru.uea.ac.uk/~timm/cty/obs/TYN_CY_1_1.html Tyndall Centre for Climate Change Report] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150923211539/http://www.cru.uea.ac.uk/~timm/cty/obs/TYN_CY_1_1.html |date=2015-09-23 }} (po anglicky)</small> === Vodstvo === {{Hlavný článok|Zoznam riek v Nemecku}} [[Súbor:Hintersee.jpg|thumb|left|Jazero Hintersee v [[Bavorsko|Bavorsku]]]] [[Súbor:Aerial view of the Sternbrücke in Magdeburg 02.jpg|thumb|Rieka [[Labe]] v [[Magdeburg]]u]] Nemecko hraničí v [[Dolné Sasko|Dolnom Sasku]] a [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicku-Holštajnsku]] so [[Severné more|Severným morom]]. Toto more je oblasťou s najhustejšou námornou dopravou a je spojené s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. [[Meklenbursko-Predpomoransko]] a Šlezvicko-Holštajnsko ležia pri [[Baltské more|Baltskom mori]], [[more|vnútrozemskom mori]], ktoré je spojené so Severným morom cez [[Skagerrak]]. [[Morský prúd|Morské prúdenie]] je v Baltskom mori oveľa menšie ako v Severnom mori. Takmer všetky nemecké rieky patria do povodia šiestich veľkých riečnych systémov [[Rýn]] ({{v jazyku|deu|Rhein}}), [[Dunaj]] ({{v jazyku|deu|Donau}}), [[Labe]] ({{v jazyku|deu|Elbe}}), [[Vezera]] ({{v jazyku|deu|Weser}}), [[Odra]] ({{v jazyku|deu|Oder}}) a [[Emža]] ({{v jazyku|deu|Ems}}). Najdlhšou riekou je Dunaj s {{km|2845|m}} od sútoku riek [[Brigach]] a [[Breg]] respektíve {{km|2888|m}} od prameňa Bregu na okraji [[Schwarzwald]]u. Dunaj vzniká sútokom riek [[Brigach]] a [[Breg]] v meste [[Donaueschingen]] a je po [[Volga|Volge]] druhou najdlhšou riekou Európy. Nemeckom preteká iba menšia časť Dunaja. Rieka Dunaj s prítokmi sa vlieva do [[Čierne more|Čierneho mora]] a ostatné nemecké rieky sa vlievajú do Severného a Baltického mora. Hlavný predel povodiami prechádza východne od [[východorýnsky zlom|východorýnskeho zlomu]] cez hlavné hrebene Čierneho lesa, ďalej cez [[švábske Alby|švábske]] a [[franské Alby]]. Z týchto tokov je Rýn riekou, ktorá má na nemeckom území najdlhší úsek. Zo svojej dĺžky {{km|1233|m}} preteká až {{km|852|m}} Nemeckom. Ďalej má kvôli množstvu povestí a mýtov spojených s riekou Rýn význam aj pre národné povedomie nemeckého národa. Hospodárska funkcia Rýnu je nezanedbateľná – je jednou z najvyužívanejších [[vodná cesta|vodných ciest]] [[Európa|Európy]]. Rieka [[Labe]] pramení v [[Krkonoše|Krkonošiach]] v [[Česko|Česku]] a po približne {{km|1165|m}} (z toho {{km|770|m}} v Nemecku) sa vlieva pri [[Cuxhaven]]e do Severného mora. Táto rieka patrila dočasne k najznečistenejším riekam Európy, ale medzičasom sa už kvalita vody zreteľne zlepšila. Rieka Vezera vzniká sútokom [[Werra|Werry]] a [[Fulda (rieka)|Fuldy]] a je spádovou oblasťou strednej časti Nemecka. Povodia [[Odra|Odry]] a [[Emža|Emže]] ležia v západnej a východnej okrajovej časti Nemecka. Nemecké [[Jazero|jazerá]] vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Meklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s Nemeckou časťou je [[Bodamské jazero]], ktoré hraničí s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží celé na nemeckom území je [[Müritz]], ktorého časť leží v [[Mecklenburská jazerná oblasť|Mecklenburskej jazernej oblasti]]. === Geológia === [[Súbor:Geomap Germany.png|thumb|170px|Geologická mapa Nemecka]] ==== Tektonika ==== Krajina leží vo viacerých geologicky odlišných regiónoch. Najstaršie [[hornina|horninové]] celky Nemecka predstavujú výstupy [[kryštalinikum|kryštalinika]], ktoré sú výsledkom hlavne [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], ktoré skončilo koncom [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]]. Tvoria [[Teutoburský les]], [[Durínsky les]], [[Harz (pohorie)|Harz]], [[Flechtingenské vrchy]] a [[Český masív]]. Lokálne sa v nich nachádzajú aj relikty starších celkov, hlavne [[kadomské vrásnenie|kadomských]] (pan-afrických) vrásnení. Sever krajiny tvorí [[Severonemecká nížina]], modelovaná prevažne mladými štvrtohornými ľadovcovými procesmi. Prekrýva niekoľko starších panví: [[perm (geochronologická jednotka)|permsko]]-[[mezozoikum|druhohornú]] [[severonemecko-poľská panva|severonemecko-poľskú]] a [[dolnosaská panva|dolnosaskú panvu]]. V týchto panvách sa nachádzajú početné permské (zachsteinské) soľné [[diapír]]y. Ďalšia podobne stará je [[hesenská panva]] v strednom Nemecku. Najjužnejšie časti krajiny pokrývajú platformné [[trias]]ovo-[[jura (geochronologická jednotka)|jurské]] sedimenty, ktoré sa skláňajú smerom na juh pod [[terciér|treťohornú]] predhlbeň [[Alpy|Álp]] – [[molasová panva|molasovú panvu]]. Predpolie Álp pretína treťohorný [[rýnsky gráben]] a ďalší [[gráben]] pri ústí Rýna, ktorý je napojený na [[Severné more]]. Na ramenách rýnskeho grábenu boli vyzdvihnuté pohoria [[Vogézy (pohorie)|Vogézy]], [[Schwarzwald]] a [[Odenwald]]. Vrchnokriedovo-štvrťohorný alkalický [[vulkanizmus]] sa prejavuje v páse východo-západného smeru asi {{km|300|m}} severne od predpolia Álp. Komplexnú geologickú stavbu Nemecka dotvárajú dva [[miocén]]ne [[impaktný kráter|impaktné krátery]] na juhu krajiny.<ref>Franke, W., 1997, ''Germany.'' in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), ''Encyclopedia of European and Asian Regional Geology.'' Chapmann & Hall, London, s. 261 – 273</ref> ==== Seizmicita ==== Vďaka tomu, že Nemecko leží úplne na [[Eurázijská platňa|Eurázijskej platni]] a na jeho území alebo v jeho blízkosti sa nenachádzajú žiadne iné platne, sa mu [[Zemetrasenie|zemetrasenia]] s ťažkými následkami dosiaľ vyhýbali. Aj slabé zemetrasenia sú relatívne zriedkavé. [[Východorýnsky zlom]] v [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Severnom Porýní-Vestfálsku]] ale patrí k oblastiam mierne ohrozovanými zemetraseniami. Tento zlom zasahuje aj do územia susedných štátov [[Belgicko|Belgicka]] a [[Holandsko|Holandska]] (pozri aj [[Oblasť zemetrasenia Kölner Bucht]]). Správy o zemetrasení z tohto regiónu pochádzajú už z predchádzajúcich storočí. Od roku [[1955]] bolo seizmografickou stanicou Bensberg na [[Univerzita Kolín nad Rýnom|Univerzite Kolín nad Rýnom]] nameraných viac ako 2000 zemetrasení. Najsilnejšie namerané zemetrasenie v tomto regióne bolo [[13. apríl]]a [[1992]] v blízkosti nemeckej hranice pri holandskom meste [[Roermond]]. Dosiahlo silu 5,9 stupňa na [[Richterova stupnica|Richterovej stupnici]]. Otrasy tohto zemetrasenia bolo cítiť až v [[Londýn]]e a [[Mníchov]]e. Pri tomto zemetrasení sa zranilo 30 ľudí, hlavne spadnutými predmetmi. V postihnutých krajinách dosiahli celkové škody 150 miliónov eur. == Príroda == === Flóra === [[Súbor:IndianSummerSauerland.jpg|náhľad|vľavo|[[Zmiešaný les]] na jeseň (''Sauerland'')]] [[Súbor:Lüneburger Heide 093.jpg|náhled|[[Vresovisko]] [[Lüneburger Heide]] v Dolnom Sasku]] Nemecko leží v miernom klimatickom pásme. Značnú časť jeho územia pôvodne pokrývali listnaté a ihličnaté lesy, ktoré boli z veľkej časti vyrúbané a len výnimočne je v nich zachovaná pôvodná skladba drevín. Flóra sa na území Nemecka mení podľa nadmorskej výšky, geologického podložia a klimatických podmienok na danom mieste. Od západu na východ ovplyvňuje vegetáciu hlavne prechod od oceánskeho ku kontinentálnemu podnebiu. V listnatých lesoch sa najčastejšie vyskytuje [[buk lesný]] tvoriaci [[bučina|bučiny]], prípadne sa pozdĺž riek a jazier stále nachádzajú riedke nivné lesy, v ktorých dominuje [[Buk (rod)|buk]] a [[dub]]. V Alpách a nemeckých stredohorách sa vyskytujú lesy aj na pozemkoch s pomerne veľkým sklonom. [[Pioniersky druh|Pionierskymi drevinami]] sú na nemeckom území [[Breza (rod)|breza]] a [[borovica]]. Ihličnaté lesy sa dnes nahradzujú skôr veľmi rozšírenými listnatými. Bez ľudského vplyvu by sa tzv. [[potenciálna vegetácia]] na nemeckom území, tak ako vo väčšine krajín v miernom klimatickom pásme, skladala predovšetkým z lesa. Výnimku tvoria [[Vresocisko|vresoviská]] a [[bažina|bažiny]], ďalej alpínske a subalpínske spoločenstvá v [[Bavorské Alpy|Bavorských Alpách]], vo [[Schwarzwald]]e, v [[Krušné hory|Krušných horách]]. Alpínske a subalpínske stanoviska majú obvykle chudobné pôdy, nižšie teploty vzduchu a leží vo vyšších polohách. V Nemecku sa vo väčšej miere ako kedysi vyskytujú aj rôzne zavlečené rastliny, ako napr. [[Agát biely|agát]]. V dnešnej dobe je zalesnených 29,5 % územia, čím má Nemecko jednu z najväčších plôch lesa v Európe. Najväčší podiel poľnohospodárskej plochy slúži na pestovanie [[Obilniny|obilia]] ([[jačmeň]]a, [[ovos|ovsa]], [[Raž|žita]] a [[pšenica|pšenice]]). Ďalej sa pestujú [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]] a [[Kukurica siata|kukurica]], čo sú plodiny dovezené z Ameriky. Z priemyselných plodín sa najčastejšie pestuje [[repka olejná]]. Z ovocných stromov sa najčastejšie vyskytujú [[Jabloň (strom)|jablone]]. V údolí riek, napr. [[Mosela (rieka)|Mosely]], [[Ahr]]u a [[Rýn]]a sú prevádzkované vinice. === Fauna === [[Súbor:White-tailed Eagle 34.jpg|náhľad|Chránený dravec [[orliak morský]]]] Pôvodné druhy [[Cicavce|cicavcov]] v Nemecku žijú najčastejšie v lesoch. V lese žijú rôzne druhy: [[lasicovité|lasice]], [[daniel škvrnitý]], [[jeleň lesný]], [[srnec lesný]], [[diviak lesný]] a [[líška hrdzavá]]. [[Bobor európsky]] a [[vydra riečna]] sa vyskytujú menej často, v poslednej dobe ale stúpajú ich stavy. Mnohé veľké cicavce boli v Nemecku vyhubené: [[Tur divý|tur]] v roku 1846, [[medveď hnedý]] v roku 1835, [[los európsky]] bol hojný ešte v stredoveku, [[kôň|divoký kôň]] bol vyhubený v 19.&nbsp;storočí, [[zubor lesný]] na prelome 17. a 18.&nbsp;storočia a [[vlk dravý|vlk]] v roku 1904. Populácia [[orliak morský|orliaka morského]], vtáka, ktorý je v znaku Nemecka, číta asi 500&nbsp;párov, predovšetkým v [[Brandenbursko|Brandenbursku]] a [[Meklenbursko-Predpomoransko|Meklenbursku-Predpomoransku]]. Z&nbsp;dravých vtákov sa v Nemecku najviac vyskytuje [[myšiak hôrny]] a [[sokol myšiar]], [[sokol sťahovavý]] je omnoho vzácnejší. 50 % populácie [[Haja červená|haje červenej]] hniezdi práve v Nemecku, ale kvôli intenzifikácii poľnohospodárstva klesajú jej stavy. V Nemecku žije mnoho druhov vtákov, ktorí profitujú z prítomnosti človeka, ako napr. [[holub hrivnák]], [[drozd čierny]] (pôvodne čisto lesný vták), [[vrabec domový]] a [[Parus|sýkorka]]. Tieto druhy vtákov sú v zime prikrmované, v obchodoch je bohatá ponuka krmiva pre vtáky. Rôzne druhy [[Corvus (rod)|havranov]] a [[Čajkovité|čajok]] sa zase priživujú na skládkach. Zvláštnosťou je celosvetovo úplne najsevernejšie hniezdisko [[plameniakotvaré|plameniakov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.eghn.org/zwillbrockervenn |dátum prístupu=2009-01-31 |url archivu=https://web.archive.org/web/20081120035536/http://www.eghn.org/zwillbrockervenn |dátum archivácie=2008-11-20 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20081120035536/http://www.eghn.org/zwillbrockervenn }}</ref> v [[Zwillbrocker Venn]] v Severnom Porýní-Vestfálsku. Kedysi v riekach často sa vyskytujúce [[losos]]y boli v priebehu [[industrializácia|industrializácie]] v 19.&nbsp;storočí vyhubené, ale v 80.&nbsp;rokoch 20.&nbsp;storočia sa znovu v nemeckých riekach objavili. Poslední [[jeseter]] bol v Nemecku ulovený v roku 1969. V rybníkoch sa chovajú napr. [[kapor|kapre]], a to už od dôb Rimanov. Na pobreží Severného a Baltského mora žijúci [[tuleň obyčajný]] bol v minulosti takmer vyhubený. V poslednej dobe sa jeho stavy zvýšili na niekoľko tisíc exemplárov. === Ochrana prírody === {{Pozri aj|Národné parky v Nemecku}} Cieľom ochrany prírody je zachovanie prírody a krajiny. Na území Nemecka sa nachádza 14 [[národný park|národných parkov]], 19 [[biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]], 95 [[prírodný park (Nemecko)|prírodných parkov]] a tisíce [[prírodná rezervácia|prírodných rezervácií]], chránených stromov atď. == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = German Federal President Frank-Walter Steinmeier in Helsinki 8.4.2022 (51990305801).jpg | šírka1 = 153 | popis1 = [[Frank-Walter Steinmeier]], spolkový prezident Nemecka | obrázok2 = | šírka2 = 153 | popis2 = [[Olaf Scholz]], spolkový kancelár Nemecka }} [[Súbor:Reichstag building Berlin view from west before sunset.jpg|thumb|310px|[[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Budova Ríšskeho snemu]] v Berlíne, sídlo [[Nemecký spolkový snem|nemeckého parlamentu]]]] Spolková republika Nemecko je [[Federácia|federatívna]] parlamentne-demokratická a zastupiteľská republika. [[Prezident Nemecka|Prezident]], [[Frank-Walter Steinmeier]] (19. marca 2017-doteraz), je [[hlava štátu|hlavou štátu]] a má predovšetkým reprezentatívne povinnosti a právomoci. Do funkcie je volený ''[[Bundesversammlung|spolkovým zhromaždením]]'' – inštitúciou, ktorá sa skladá z členov ''Bundestagu '' a z rovnakého počtu štátnych delegátov. Kancelár, [[Friedrich Merz]] (2025 – doteraz), je hlavou vlády a uplatňuje [[Výkonná moc|výkonnú moc]]. Ide o podobnú funkciu akú má [[predseda vlády]] v iných parlamentných demokraciách. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Nemecka}} Nemecko je od roku [[1990]] zložené zo šestnástich spolkových [[krajina (Nemecko)|krajín]] (3 z nich sú mestské štáty): <center> {| |- | width="35%"| # [[Súbor:Flag of Baden-Württemberg.svg|20px]] [[Bádensko-Württembersko]] # [[Súbor:Flag of Bavaria (lozengy).svg|20px]] [[Bavorsko]] # [[Súbor:Flag of Berlin (state).svg|20px]] [[Berlín]] # [[Súbor:Flag of Brandenburg.svg|20px]] [[Brandenbursko]] # [[Súbor:Flag of Bremen.svg|20px]] [[Brémy (krajina)|Brémy]] # [[Súbor:Flag of Lower Saxony.svg|20px]] [[Dolné Sasko]] # [[Súbor:Flag of Thuringia (state).svg|20px]] [[Durínsko]] # [[Súbor:Flag of Hamburg.svg|20px]] [[Hamburg]] # [[Súbor:Flag of Hesse (state).svg|20px]] [[Hesensko]] # [[Súbor:Flag of Mecklenburg-Western Pomerania (state).svg|20px]] [[Meklenbursko-Predpomoransko]] # [[Súbor:Flag of Rhineland-Palatinate.svg|20px]] [[Porýnie-Falcko]] # [[Súbor:Flag of Saarland.svg|20px]] [[Sársko]] # [[Súbor:Flag of Saxony (state).svg|20px]] [[Sasko]] # [[Súbor:Flag of Saxony-Anhalt (state).svg|20px]] [[Sasko-Anhaltsko]] # [[Súbor:Flag of North Rhine-Westphalia (state).svg|20px]] [[Severné Porýnie-Vestfálsko]] # [[Súbor:Flag of Schleswig-Holstein (state).svg|20px]] [[Šlezvicko-Holštajnsko]] | width="35%"| {{Nemecké spolkové krajiny (mapa)}} |} </center> == Hospodárstvo == [[Súbor:12-03-01-autostadtr-by-RalfR-08a.jpg|thumb|left|Automobily značky [[Volkswagen]] sa stali symbolom západonemeckého hospodárskeho úspechu po druhej svetovej vojne]] [[Súbor:Frankfurt Skyline 2022 bei Nacht.jpg|thumb|[[Frankfurt nad Mohanom]] je popredným obchodným centrom Európy a sídlom [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]]]] Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstve pracuje iba 2 – 3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s [[hrubý domáci produkt|hrubým domácim produktom]] s veľkosťou 2,2 bilióna eur (stav k 2004) tretím najväčším [[národné hospodárstvo|národným hospodárstvom]] sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou [[Index ľudského rozvoja|Indexom ľudského rozvoja]] je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami [[Európska únia|EÚ]] na 11. mieste. Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou [[nezamestnanosť]]ou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov. Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný [[sociálny štát]], lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. [[Odborová organizácia|Odborové organizácie]] a kritici [[globalizácia|globalizácie]] argumentujú [[Keynesianizmus|keynesianistickými]] modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti. Okrem toho nebolo po znovuzjednotení Nemecka dostatočné ekonomické opodstatnenie pre politicky motivované prispôsobenie východonemeckých [[mzda|platov]] na západnú úroveň. Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú [[automobil]]ový, [[elektrotechnika|elektrotechnický]], [[strojárstvo|strojársky]] a [[chémia|chemický]] priemysel. == Obyvateľstvo == === Etnické zloženie === Obyvatelia nemeckej národnosti tvoria takmer 75 miliónov obyvateľov, čo predstavuje 91,2 % obyvateľov štátu. Príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi málo. Patria medzi ne najmä [[Lužickí Srbi]], ktorí žijú v blízkosti českých a poľských hraníc, a príslušníci dánskej menšiny na severe štátu. Početnejšie sú menšiny, ktoré prišli na územie štátu po roku [[1945]]. Ide hlavne o [[Turci (Anatólia)|Turkov]], ktorých žije v Nemecku 1 713 551 (2,1 % obyvateľov štátu). Za nimi nasledujú prisťahovalci zo [[Srbsko|Srbska]] a [[Čierna Hora|Čiernej Hory]], ktorých tu žije 468 218 (0,5 %). [[Taliani|Talianov]] žije v Nemecku 528 318 (0,6 %), [[Poliaci|Poliakov]] 384 808 (0,5 %), [[Gréci|Grékov]] 294 891 (0,4 %) a [[Chorváti|Chorvátov]] 225 309 (0,4 %). Počet prisťahovalcov z [[Rusko|Ruskej federácie]] dosahuje počet 187 835 (0,3 %) a z [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] 158 158 (0,3 %). Žije tu aj 175 875 prisťahovalcov z Rakúska (0,3 %) a Holandska 128 192 (0,2 %). Okrem nich tu žijú hlavne prisťahovalci z Bulharska, Číny, Indie, Iraku, Iránu, Španielska, Maďarska, Rumunska, Libanonu, Vietnamu a iných krajín.Slováci s počtom okolo 50 tisíc boli na 35. miesto v poradí počtu cudzincov v Nemecku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ausländeranteil in Deutschland bis 2017 {{!}} Statistik|url=https://de.statista.com/statistik/daten/studie/1221/umfrage/anzahl-der-auslaender-in-deutschland-nach-herkunftsland/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-04-23|jazyk=de}}</ref> === Náboženské zloženie === [[Súbor:500px photo (70560973).jpeg|thumb|[[Kolínsky dóm]], zapísaný na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]]]] V Nemecku počet príslušníkov tradičných historických cirkví klesá, čo súvisí hlavne so [[sekularizácia|sekularizácou]] spoločnosti a cirkevnou daňou. Príslušníkov [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] žije v Nemecku 19 770 000 (23,7 %). Rímski katolíci žijú hlavne v južnej a v západnej časti štátu, najviac v Bavorsku a v Sársku. K [[Evanjelická cirkev v Nemecku|Evanjelickej cirkvi v Nemecku]] (''Evangelische kirche in Deutschland'') sa hlási 17 980 000 obyvateľov (21,5 %). [[Evanjelická cirkev v Nemecku]] je zväz krajinských [[Luteránstvo (kresťanský smer)|luteránskych]] a [[Kalvinizmus|kalvínskych]] cirkví. Žijú najmä na severe a východe štátu. Celkovo žije v krajine 22,5 % protestantov. Okrem evanjelikov tu žijú [[Baptizmus|baptisti]], [[Hnutie obnovy v Duchu Svätom|pentekostalisti]], [[Metodizmus|metodisti]], [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|mormóni]] či [[Svedkovia Jehovovi]]. K [[islam]]u sa hlási 3 280 000 obyvateľov (cca 3,9 % obyvateľov štátu). Hlásia sa k nemu najmä Turci, Arabi, kosovskí Albánci, prisťahovalci z Iraku, Iránu a iných moslimských krajín. K [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnym cirkvám]] sa hlási 1 251 000 obyvateľov (1,5 %). Ide hlavne o prisťahovalcov z Grécka, Rumunska, Srbska, Bulharska, Ruska, Arménska či Egypta a Etiópie. Pôsobí tu aj [[starokatolícka cirkev]]. K [[Budhizmus|budhizmu]] sa hlási 167 000 obyvateľov (0,2 %) hlavne prisťahovalcov z Ďalekého východu. [[Hinduizmus]] má 83 000 prívržencov a [[sikhizmus]] 83 000 prívržencov. Ateistov, teda obyvateľov bez náboženskej príslušnosti je 39 120 000 (46,8 %).<ref>[https://fowid.de/meldung/religionszugehoerigkeiten-2024 Religionszugehörigkeiten 2024] 11.12.2025 fowid.de</ref> === Jazyky === [[Nemčina]] je úradný a prevažujúci jazyk v Nemecku. Je to tiež jeden zo 24 úradných a pracovných jazykov v [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ) <ref>{{cite web | url = http: //ec.europa.eu/languages/policy/linguistic -diversity / official-languages-eu_en.htm | title = Official Languages ​​| author = European Commission | dátum prístupu = 29 July 2014}}</ref> a jeden z troch pracovných jazykov [[Európska komisia|Európskej komisie]]. V rámci EÚ je nemčina tiež najrozšírenejším materinským jazykom s zhruba 100 miliónmi rodených hovorcov.<ref name = "Marten">{{cite book | editor1-first = Thomas | editor1-last = Marten | editor2-first = Fritz Joachim | editor2 -last = Sauer | title = Länderkunde - Deutschland, Österreich, Schweiz und Liechtenstein im Querschnitt | trans_title = Regional Geography - An Overview of Germany, Austria, Switzerland and Liechtenstein | year = 2005 | publisher = inform-Verlag | language = German | isbn = 3-9805843-1-3 | page = 7}}</ref> Medzi pôvodné menšinové jazyky v Nemecku patrí [[dánčina]], [[dolná nemčina]], [[lužická srbčina]], [[frízština]] a [[rómčina]]. Tieto menšinové jazyky sú oficiálne chránené [[Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov|európskou chartou jazykov]]. Najpoužívanejšími jazykmi medzi [[imigrant]]mi sú [[turečtina]], [[kurdčina]], [[poľština]], [[ruština]], [[srbochorvátčina]] a ďalšie jazyky z [[Balkán]]u. Občania Nemecka sú často [[viacjazyčnosť|multilinguálni]]: 67% nemeckých občanov tvrdí, že sa dokážu dohovoriť minimálne jedným cudzím jazykom (okrem nemčiny) a 27% minimálne dvoma cudzími jazykmi.<ref name = "Eurobarometer Languages ">{{cite web | title = Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages ​​(Survey) | publisher = Europa (web portal) | author = [[európska komisia]] | year = 2006 | url = http: // ec. europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_243_en.pdf | dátum prístupu = 28 March 2011}} <br /> {{cite web | title = Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages ​​(Executive Summary) | publisher = Europa (web portal) | author = European Commission | year = 2006 | url = http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_243_sum_en.pdf | dátum prístupu = 28 March 2011}}</ref> == Kultúra == [[Súbor:Striezelmarkt 2009 00950.jpg|thumb|Typický nemecký ''Weihnachtsmarkt'' ([[vianočné trhy]]) v [[Drážďany|Drážďanoch]]]] Nemecká kultúra je definovaná predovšetkým spoločným jazykom. V priebehu dejín mnoho predstaviteľov nemeckej kultúry, filozofie a vedy odišlo z Nemecka, väčšinou však zostali spätí s Nemeckom. Ako príklady emigrácie z politických dôvodov v [[19. storočie|19. storočí]] možno uviesť básnika [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]] a filozofa a ekonóma [[Karl Marx|Karla Marxa]]. Po zániku [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]] v roku [[1806]] až do roku 1871, kedy vzniklo [[Nemecké cisárstvo]], boli v dôsledku nevýraznej spoločnej identifikácie nemecky hovoriacich ľudí a fragmentácie štátnej organizácie v rámci [[Nemecký spolok|Nemeckého spolku]] ako nemecká kultúra, tak aj veda dôležitými zjednocujúcimi prvkami nemeckého národného uvedomenia. Už predtým však vznikol pojem "krajina básnikov a mysliteľov", zakladajúci sa na dedičstve veľkých osobností ako boli [[Johann Wolfgang von Goethe]], [[Friedrich Schiller]] a [[Immanuel Kant]]. Toto kultúrne dedičstvo je dodnes živnou pôdou nemeckého vlastenectva. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] patrilo vtedajšie Nemecko k predným kultúrnym a vedeckým národom. Tiež vďaka nemeckej [[Klasická hudba|klasickej hudbe]], ktorá mohla ťažiť z odkazu [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]], [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]], [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], [[Johannes Brahms|Johannesa Brahmsa]] a ďalších veľkých skladateľov, aj vďaka nemeckému [[Výtvarné umenie|výtvarnému]] a [[kinematografia|kinematofrafii]] bola nemecká kultúra na začiatku 20. storočie jednou z najvyspelejších v celosvetovom meradle. Nástup nacizmu v 30. rokoch 20. storočia a s ním spojená početná emigrácia vynikajúcich nemeckých vedcov a spisovateľov, z ktorých mnohí boli [[Žid]]ovského pôvodu, priniesli úpadok nemeckej vedy a kultúry, ktorý trval až do konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Trvalými alebo dočasnými [[emigrant]]mi sa stali napr. [[Albert Einstein]], [[Kurt Tucholsky]], [[Thomas Mann]] a jeho brat [[Heinrich Mann]], [[Bertolt Brecht]], [[Lion Feuchtwanger]], [[Hannah Arendtová]] a mnoho ďalších. === Literatúra === {{Hlavný článok|Nemecká literatúra}} [[Súbor:Goethe (Stieler 1828).jpg|náhľad|170px|[[Johann Wolfgang von Goethe]]]] [[Nemecká literatúra]] má korene v [[stredovek]]u, napr. [[Wolfram von Eschenbach]] s dielom ''[[Parzival]]'' stal vrcholným predstaviteľom nemeckého dvorského [[epos]]u, veľkú rolu zohral aj anonymný hrdinský epos ''[[Pieseň o Nibelungoch]]'', [[Walther von der Vogelweide]] je jedným z&nbsp;najvýznamnejších [[minnesang]]ov, [[Hildegarda z Bingenu]] literárne spracovala svoje mystické vízie. Éru [[Renesančný humanizmus|humanizmu]] reprezentuje [[Satira|satirik]] [[Sebastian Brant]]. [[Baroková literatúra|Barokovou]] klasikou sa stalo dielo ''[[Dobrodružný Simplicius Simplicissimus]]'' [[Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen|Hanse Jakoba Christoffela von Grimmelshausena]]. V epoche [[osvietenstvo|osvietenstva]] [[Gotthold Ephraim Lessing]] položil základy nemeckej drámy, [[Christoph Martin Wieland]] stvoril ''[[bildungsroman]]''. Na konci 18. storočia sa umeleckým centrom stal [[Weimar]], niekedy sa preto používa pojem [[weimarska klasika]] pre označenie mohutného rozmachu nemeckej literatúry (dá sa tiež aj povedať [[Preromantizmus|preromantického]]) v tejto dobe, reprezentovaného hlavne [[Johann Wolfgang von Goethe|Johannom Wolfgangom von Goethem]],&nbsp;[[Friedrich Schiller|Friedrichom Schillerom]] a [[Friedrich Hölderlin|Friedrichom Hölderlinom]]. Nemecký [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] začiatku 19. storočia je spätý predovšetkým s [[bratia Grimmovci|bratmi Grimmovcami]], ktorí nielen vzrušili záujem o staré mýty, rozprávky a folklór, ale aj svojim slovníkom ''[[Deutsches Wörterbuch]]'' tak isto výrazne ovplyvnili vývoj nemčiny. K ďalším dôležitým romantikom patrili [[Novalis]], [[Georg Büchner]], [[Heinrich von Kleist]], [[Ernst Theodor Amadeus Hoffmann|E. T. A. Hoffmann]], [[August Wilhelm Schlegel]], [[Ludwig Tieck]], [[Joseph von Eichendorff]], [[Adelbert von Chamisso]] a predovšetkým básnik [[Heinrich Heine]]. [[Realizmus vo svetovej literatúre|Realizmus]] našiel výraz v diele [[Theodor Fontane|Theodora Fontana]] či [[Theodor Storm|Theodora Storma]]. [[Súbor:Heinrich Böll (1983).jpg|vľavo|náhľad|240x240pixelov|[[Heinrich Böll]]]] V 20. storočí sa stali nositeľmi [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] postupne [[Theodor Mommsen]] (1902), [[Rudolf Eucken|Rudolf Christoph Eucken]] (1908), [[Paul Johann Ludwig Heyse|Paul Heyse]] (1910), [[Gerhart Hauptmann]] (1912), [[Thomas Mann]] (1929), [[Hermann Hesse]] (1946), [[Nelly Sachsová]] (1966), [[Heinrich Böll]] (1972) a [[Günter Grass]] (1999). V roku 2009 obdržala túto cenu [[Herta Müllerová]], nemecko-rumunská spisovateľka žijúca v&nbsp;Berlíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nobelovu cenu za literaturu získala rumunská Němka Herta Müllerová | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-rumunska-nemka-herta-mullerova.A091008_131036_literatura_ob | dátum vydania = 2009-10-08 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Mimoriadnu rolu v nemeckej literatúre zohral na začiatku 20. storočia [[Expresionizmus (literatúra)|expresionizmus]], ktorý vznikol priamo v Nemecku. K jeho najvýraznejším reprezentantom patril prozaik [[Alfred Döblin]]. Veľkú rolu pri formovaní expresionizmu zohral aj [[Heinrich Mann]]. Následná [[Avantgarda (literatúra)|avantgardná]] vlna mala veľký dopad v nemeckom divadle, hlavne vďaka [[Bertolt Brecht|Bertoltu Brechtovi]]. Svojou reakciou na prvú svetovú vojnu, konkrétne bestsellerom ''[[Na západe nič nové]]'', sa preslávil [[Erich Maria Remarque]], historickými románmi [[Lion Feuchtwanger]], [[Klaus Mann]] hlavne svojim ''[[Mefisto (román)|Mefistom]]''. Po druhej svetovej vojne sa sformovala vplyvná [[Gruppe 47]], k jej členom patrili Böll, Grass, [[Martin Walser]], [[Peter Weiss (spisovateľ)|Peter Weiss]] či [[Siegfried Lenz]]. K ich základným témam patrilo vyrovnanie sa s nacizmom, rovnako ako u dramatikov [[Wolfgang Borchert|Wolfganga Borcherta]] a [[Carl Zuckmayer|Carla Zuckmayera]]. Generáciu nespokojencov a radikálov 60. rokov asi najlepšie reprezentoval [[Hans Magnus Enzensberger]]. Hviezdou 80. rokov sa stal [[Patrick Süskind]]. Vo východnom Nemecku patrili k najuznávanejším autorom [[Arnold Zweig]], [[Christa Wolfová]] a [[Anna Seghersová]]. K známym autorom 21. storočia patrí [[Daniel Kehlmann]]. Tiež aj v oblasti [[Žánrová literatúra|žánrovej literatúry]] má Nemecko niekoľko klasikov. V [[Literatúra pre deti|detskej literatúre]] vynikol napríklad [[Erich Kästner]] (''[[Emil a detektívovia]]'') či [[Michael Ende]] (''[[Nekonečný príbeh]]''), v oblasti [[Dobrodružná literatúra|dobrodružnej literatúry]] [[Karl May]]. Nemecký knižný trh je tretím najväčším po americkom a čínskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Global book market distribution by country 2017 | periodikum = Statista | url = https://www.statista.com/statistics/288746/global-book-market-by-region/ | jazyk = en | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> [[Frankfurtský knižný veľtrh]] je najväčšou knižnou akciou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Svět se mění, literatura taky, upozorňuje Frankfurtský knižní veletrh | periodikum = ČT24 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/kultura/2951519-svet-se-meni-literatura-taky-upozornuje-frankfurtsky-knizni-veletrh | dátum vydania = 2019-10-16 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> Tak isto aj [[Lipský knižný veľtrh]] má celoeurópsky význam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chase | meno = Jefferson | titul = Leipzig Book Fair: Cultural sideshow with a serious side | periodikum = Deutsche Welle | url = https://www.dw.com/en/leipzig-book-fair-cultural-sideshow-with-a-serious-side/a-18313879 | dátum vydania = 2015-03-13 | jazyk = en-GB | dátum prístupu = 2022-03-21 }}</ref> === Hudba === [[Súbor:Beethoven.jpg|náhľad|Ludwig van Beethoven]] [[Súbor:Elbphilharmonie, Hamburg.jpg|vľavo|náhľad|[[Labská filharmónia]]]] Vývoj európskej [[Klasická hudba|klasickej hudby]] bol ovplyvnený celou radou nemeckých [[Hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]]. K popredným tvorcom nemeckého pôvodu patrili [[Johann Sebastian Bach]], [[Georg Friedrich Händel]] (aj keď neskôr odišiel do Anglicka), [[Ludwig van Beethoven]], [[Carl Maria von Weber]], [[Robert Schumann]], [[Felix Mendelssohn-Bartholdy|Felix Mendelssohn Bartholdy]], [[Richard Wagner]], [[Johannes Brahms]] a&nbsp;[[Richard Strauss]]. Nemeckú hudbu silne ovplyvnili aj [[Christoph Willibald Gluck]], [[Georg Philipp Telemann]], [[Carl Orff]], [[Carl Philipp Emanuel Bach]], [[Dietrich Buxtehude]], [[Paul Hindemith]], [[Giacomo Meyerbeer]], [[Kurt Weill]], [[Heinrich Schütz]] alebo [[Max Bruch]]. Nemecko má silnú tradíciu zborového spevu, ktorého rozvoj bol síce prerušený druhou svetovou vojnou, potom však zaznamenal veľký rozmach. V súčasnej dobe má Nemecko takmer centrálnu dôležitosť v hudobnom živote Európy. V Nemecku je mnoho prvotriednych hudobných škôl a [[Konzervatórium|konzervatórií]]. Nemecko je tiež krajinou s najväčším počtom [[Orchester|symfonických orchestrov]], ktorých je celkovo 92. Medzi najvýznamnejšie patria tzv. A-orchestre: Bamberger Symphoniker ([[Bamberg]]), [[Berlínski filharmonici]] (Berliner Philharmoniker), [[Gewandhausorchester]] ([[Lipsko]]), hr-Sinfonieorchester (rozhlasový orchester, [[Frankfurt nad Mohanom]]), [[Mníchovská filharmónia]] (Münchner Philharmoniker), [[Sächsische Staatskapelle Dresden]] ([[Drážďany]]), [[Staatskapelle Berlin]] so svojim šéfdirigentom [[Daniel Barenboim|Danielom Barenboimom]], Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks ([[Mníchov]], v rokoch 1961 – 1979 tu pôsobil [[Rafael Kubelík]]) a WDR Sinfonieorchester Köln ([[Kolín nad Rýnom]]). V týchto orchestroch pôsobí v&nbsp;súčasnosti mnoho významných [[dirigent]]ov ako sú [[Valerij Gergijev]], [[Simon Rattle]], [[Jukka-Pekka Saraste]], [[Christian Thielemann]] a [[Kirill Petrenko]]. Symfonické orchestre majú k dispozícii veľké koncertné sály s výbornou akustikou, oi. v Berlíne a v Mníchove (Gasteig). V [[Hamburg]]u bola prestavaná budova bývalého skladu na tzv. ''[[Labská filharmónia|Elbphilharmonie]]'' s veľkou modernou koncertnou sálou, ktorá má vynikajúcu [[Akustika|akustiku]]. [[Súbor:Hans-Zimmer-profile (cropped).jpg|náhľad|216x216pixelov|[[Hans Zimmer]]|vľavo]] [[Súbor:Till Lindemann.jpg|náhled|202x202pixelov|[[Rammstein]]]] Nemecko je štvrtým najväčším hudobným trhom na svete. Prispieva k tomu skutočnosť, že v krajine pôsobí aj veľký počet hudobných sólistov z mnohých oborov. Medzi inštrumentalistami nemeckej národnosti je nutné spomenúť hlavne svetovo preslávené huslistky ako sú [[Anne-Sophie Mutter]], [[Isabelle Faustová|Isabelle Faust]] a&nbsp;[[Julia Fischerová]]. Veľké renomé majú oi. [[Soprán|sopranistka]] [[Diana Damrauová]] a [[Tenor (vysoký hlas)|tenorista]] [[Jonas Kaufmann]]. Vynikli aj pianistka [[Clara Schumannová]] či varhaník [[Johann Pachelbel]]. K bohatému kultúrnemu životu prispieva aj to, že v Nemecku vystupujú pri [[Opera|operných]] predstaveniach a [[koncert]]och klasickej hudby početní umelci z celého sveta. Wagnerovo, ale aj iné operné dielo je pravidelne uctievané na [[Hudobné slávnosti v Bayreuthe|Hudobných slávnostiach v Bayreuthe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Feyfar | meno = Petr | titul = Festival v Bayreuthu – tradice a její zlomy | periodikum = Literární noviny | url = https://www.literarky.cz/kultura/75-festival-v-bayreuthu-tradice-a-jeji-zlomy | jazyk = cs-cz | dátum prístupu = 2023-04-21 }}</ref> Filmovou hudbou sa preslávil [[Hans Zimmer]] (''[[Leví kráľ]]'', ''[[Piráti z Karibiku (filmy)|Piráti z Karibiku]]'', ''[[Gladiátor (film)|Gladiátor]]'' a iné). Z&nbsp;oblasti [[džez|jazzovej]] hudby sú najznámejší [[Adam Taubitz]], [[Peter Brötzmann]], [[Theo Jörgensmann]], [[Till Brönner]] a [[Eberhard Weber]]. Slávnym kapelníkom big bandu bol [[James Last]]. Preslávenými opernými spevákmi boli [[Dietrich Fischer-Dieskau]], [[Elisabeth Schwarzkopfová]] alebo [[Christa Ludwig]]ová. Pri&nbsp;[[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickej hudbe]] odviedli pioniersku prácu skupiny [[Kraftwerk]] či [[Tangerine Dream]], z individuálnych umelcov [[Karlheinz Stockhausen]] alebo [[Klaus Schulze]]. V popovej a rockovej hudbe presahujú hranice Nemecka umelci ako [[Udo Jürgens]], [[Udo Lindenberg]], [[Herbert Grönemeyer]], [[Nena]], [[Sandra Cretu|Sandra]], [[Paul van Dyk]], [[Robin Schulz]] a [[Xavier Naidoo]]. Z&nbsp;hudobných skupín sú najznámejšie [[Accept]], [[Helloween]], [[Gamma Ray]], [[Die Toten Hosen]], [[Die Ärzte]], [[Alphaville]], [[Scooter]], [[Tokio Hotel]], [[Blind Guardian]], [[Modern Talking]], [[Scorpions]], [[Rammstein]] a [[Guano Apes]]. Skupina Rammstein sa presadila s&nbsp;nemeckými textami aj&nbsp;v&nbsp;zahraničných hitparádách. V Nemecku sa už dlho teší veľkej popularite aj český spevák [[Karel Gott]]. Najväčšími rockovými festivalmi sú [[Wacken Open Air]] a [[Rock am Ring]]. === Výtvarné umenie === [[Súbor:Caspar_David_Friedrich's_Chalk_Cliffs_on_Rügen.jpg|náhľad|right|155px|[[Caspar David Friedrich|C.D. Friedrich]], ''[[Kriedové útesy na Rujane]]'' (1818)]] [[Súbor:Franz Marc 020.jpg|náhľad|right|[[Franz Marc]], ''Srnec v lese'' (1914)|155px]] Najslávnejším nemeckým maliarom je [[Albrecht Dürer]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Price | meno = David | titul = Albrecht Dürer's Renaissance: Humanism, Reformation, and the Art of Faith | url = https://books.google.com/books?id=8P2fr6kkSQoC&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = University of Michigan Press | počet strán = 376 | isbn = 978-0-472-11343-9 | poznámka = Google-Books-ID: 8P2fr6kkSQoC | jazyk = en }}</ref> Dürerom bol silno inšpirovaný aj drevorytec [[Hans Holbein mladší]]. Významným [[Renesančné maliarstvo|renesančným]] maliarom bol [[Lucas Cranach starší]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Noble | meno = Bonnie | titul = Lucas Cranach the Elder: Art and Devotion of the German Reformation | url = https://books.google.com/books?id=zza73rddamcC&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = University Press of America | počet strán = 236 | isbn = 978-0-7618-4337-5 | poznámka = Google-Books-ID: zza73rddamcC | jazyk = en }}</ref> Ten je niekedy radený k tzv. [[Dunajská škola|dunajskej škole]], ku ktorej patrí aj [[Albrecht Altdorfer]]. K renesancii patrí aj [[Matthias Grünewald]]. Jedným z najvýraznejších z Nemecka pochádzajúcich barokových maliarov je majster [[Cosmas Damian Asam]]. Významným drevorytcom 19. storočia bol [[Wilhelm Busch]]. Z [[Romantizmus|romantických]] maliarov vynikli [[Caspar David Friedrich]] a [[Carl Spitzweg]]. [[Maria Sibylla Merianová]] sa preslávila kresbami hmyzu, rastlín a zvierat.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pomeroy | meno = Sarah B. | priezvisko2 = Kathirithamby | meno2 = Jeyaraney | titul = Maria Sibylla Merian: Artist, Scientist, Adventurer | url = https://books.google.com/books?id=OvA9DwAAQBAJ&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Getty Publications | počet strán = 98 | isbn = 978-1-947440-01-2 | poznámka = Google-Books-ID: OvA9DwAAQBAJ | jazyk = en }}</ref> [[Impresionizmus|Impresionistické]] vplyvy spracoval [[Max Liebermann]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Deshmukh | meno = MarionF | titul = Max Liebermann: Modern Art and Modern Germany | url = https://books.google.com/books?id=5iwxDwAAQBAJ&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Routledge | počet strán = 593 | isbn = 978-1-351-55878-5 | poznámka = Google-Books-ID: 5iwxDwAAQBAJ | jazyk = en }}</ref> Výraznou osobnosťou avantgardy bol [[Max Ernst]] či [[Expresionizmus|expresionisti]] [[Franz Marc]], [[Ernst Ludwig Kirchner]] a [[Käthe Kollwitzová]]. Expresionizmus zohral v nemeckom umení mimoriadnu rolu a na území Nemecka priamo vznikol, v Mníchove a Berlíne.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Selz | meno = Peter | titul = German Expressionist Painting | url = https://books.google.com/books?id=wGqz5SKkQSkC&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = University of California Press | počet strán = 570 | isbn = 978-0-520-02515-8 | poznámka = Google-Books-ID: wGqz5SKkQSkC | jazyk = en }}</ref> Významnú rolu zohrali expresionistické skupiny [[Die Brücke]] a [[Der Blaue Reiter]]''.'' Taktiež smer nazývaný [[Nová vecnosť]] mal korene v Nemecku ([[George Grosz]], [[Otto Dix]]).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Michalski | meno = Sergiusz | titul = New Objectivity: Painting, Graphic Art and Photography in Weimar Germany 1919-1933 | url = https://books.google.com/books?id=i1fn6BDAu5YC&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Taschen | počet strán = 232 | isbn = 978-3-8228-2372-9 | poznámka = Google-Books-ID: i1fn6BDAu5YC | jazyk = en }}</ref> Po druhej svetovej vojne sa rozvinul [[neoexpresionizmus]], ktorý reprezentovali [[Georg Baselitz]] či [[Anselm Kiefer]]. [[Hyperrealizmus]] a výtvarné použitie fotografie preslávilo [[Gerhard Richter|Gerharda Richtera]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Elger | meno = Dietmar | titul = Gerhard Richter: A Life in Painting | url = https://books.google.com/books?id=-L4W94WppSkC&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = University of Chicago Press | počet strán = 405 | isbn = 978-0-226-20323-2 | jazyk = en }}</ref>, “kapitalistický realizmus” [[Sigmar Polke|Sigmara Polkeho]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = MacPhee | meno = Anne | priezvisko2 = Polke | meno2 = Sigmar | titul = Sigmar Polke: Back to Postmodernity | url = https://books.google.com/books?id=fSNJUYL6Zi0C&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Liverpool University Press | počet strán = 186 | isbn = 978-0-85323-911-6 | poznámka = Google-Books-ID: fSNJUYL6Zi0C | jazyk = en }}</ref>, performančné a [[happening]]ové umenie [[Joseph Beuys|Josepha Beuyse]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Adams | meno = David | titul = Joseph Beuys: Pioneer of a Radical Ecology | periodikum = Art Journal | dátum vydania = 1992 | ročník = 51 | číslo = 2 | strany = 26–34 | issn = 0004-3249 | doi = 10.2307/777391 | url = https://www.jstor.org/stable/777391 | dátum prístupu = 2023-04-20 }}</ref> Najslávnejšími sochármi sú [[Hans Arp]] a [[Jörg Immendorff]]. Významný festival je festival moderného umenia [[documenta]], ktorý sa koná každých päť rokov v meste [[Kassel]]. === Architektúra === [[Súbor:Trier Porta Nigra BW 1.JPG|náhľad|vľavo|upright|Rímska [[Porta Nigra]] v [[Trier]]i]] [[Súbor:Speyerer Dom - Westturm nach Osten.jpg|náhľad|upright|[[Speyerský dóm|Katedrála v Speyeri]]]] [[Súbor:Burg Hohenzollern ak.jpg|náhľad|upright|vľavo| [[Hrad Hohenzollern|Hohenzollern]]]] [[Súbor:Altstadt bremen 2019-04-19 (18).jpg|náhľad|upright|[[Radnica v Brémach|Brémska radnica]]]] [[Súbor:Hofgarten Ost Residenz Wuerzburg-9.jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Würzburská rezidencia]]]] Nemecko má bohaté a mnohotvárne dejiny architektúry, ktoré sú úzko spojené s dejinami architektúry v susedných krajinách. Architektonické pamiatky pochádzajú už z dôb [[Staroveký Rím|rímskej antiky]], napríklad [[Porta Nigra]] v [[Trier]]i. Na území Nemecka sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky z doby pred [[Románske umenie|románskym slohom]], napr. [[Opátstvo Lorsch|vstupný objekt do mesta Lorsch]], tzv. Torhalle. Torhalle ukazuje vývoj smerom k románskemu slohu, ktorý sa presadil po roku 1030. [[Speyerský dóm|Katedrála Panny Márie a svätého Štefana]] v [[Speyer]]i je najväčšia zachovaná románska stavba na svete. Významnou románskou stavbou je aj [[Kostol svätého Michala (Hildesheim)|Kostol svätého Michala archanjela]] a [[Hildesheimský dóm|Katedrála Nanebovzatia Panny Márie]] v [[Hildesheim]]e, [[Naumburgský dóm|katedrála v Naumburgu]], hrad [[Wartburg (hrad)|Wartburg]], [[katedrála v Bambergu]] alebo [[katedrála v Trieri]]. [[Gotika]] vznikla vo Francúzsku, prvé stavby v gotickom slohu na území Nemecka pochádzajú z 13. storočia, napr. [[Aachenský dóm]] v [[Aachen]]e, [[Liebfrauenkirche (Trier)|Liebfrauenkirche]] v Trieri, [[Klášter Maulbronn]], hrad [[Hrad Hohenzollern|Hohenzollern]] alebo [[Kolínsky dóm|Katedrála svätého Petra]] v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Po roku 1520 prišla [[renesancia]] z územia dnešného Talianska, ukážkové sú [[Radnica v Augsburghu|augsburgská]] alebo [[Radnica v Brémach|brémska radnica]]. [[Barok]]o sa presadilo na území dnešného Nemecka od roku 1650. Príkladom sú diela [[cheb]]ského rodáka [[Johann Balthasar Neumann|Balthasara Neumanna]], napr. [[Würzburská rezidencia]] či [[bazilika Vierzehnheiligen]]. Barokový je aj zámok [[Zámok Nymphenburg|Nymphenburg]], komplex [[Zwinger (Drážďany)|Zwinger]] v Drážďanoch, [[zámok v Ludwigsburghu]] alebo najväčší berlínsky palác [[Zámok Charlottenburg|Charlottenburg]]. [[Rokoko]]vými skvostami sú zámok [[Sanssouci]] v [[Postupim]]e, [[Zámky Augustusburg a Falkenlust]] v [[Brühl (Severné Porýnie-Vestfálsko)|Brühle]] alebo [[Pútnický kostol vo Wies|kostol vo Wies]]. Okolo roku 1770 nastupuje obdobie [[klasicizmus|klasicizmu]]. Najdôležitejšími stavbami sú [[Staré múzeum]] a [[Brandenburská brána]] v Berlíne. Z doby [[Historizmus (umenie)|historizmu]] (obdobie 1840 až 1900) pochádza zámok [[Neuschwanstein]], [[Pamätník Walhalla]], zámok [[Lichtenstein (zámok)|Lichtenstein]], [[zámok Hohenschwangau]] a [[Berlínska katedrála]]. Tá pochádza z dielne asi najvýznamnejšieho nemeckého architekta historizmu [[Karl Friedrich Schinkel|Karla Friedricha Schinkela]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Steffens | meno = Martin | titul = Karl Friedrich Schinkel 1781-1841: An Architect in the Service of Beauty | url = https://books.google.com/books?id=V63ZjgEACAAJ&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Taschen | počet strán = 96 | isbn = 978-3-8365-3749-0 | poznámka = Google-Books-ID: V63ZjgEACAAJ | jazyk = en }}</ref> [[Súbor:Olympiastadion Muenchen.jpg|náhľad|200x200pixelov|[[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion]]]] Na začiatku 20. storočia boli nemeckí architekti poprednými predstaviteľmi klasickej [[Moderná architektúra|moderny]]. [[Walter Gropius]], [[Ludwig Mies van der Rohe]], [[Peter Behrens]], [[Erich Mendelsohn]] a škola architektúry [[Staatliches Bauhaus|Bauhaus]] udávali smer, ktorým architektúra kráča dodnes.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Markéta | meno = Svobodová | priezvisko2 = Jiří | meno2 = Kuděla | priezvisko3 = Miroslav | meno3 = Zelinský | titul = Fenomén Bauhaus | url = https://books.google.com/books?id=84djEAAAQBAJ&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | počet strán = 97 | isbn = 978-80-271-2226-4 | poznámka = Google-Books-ID: 84djEAAAQBAJ | jazyk = cs }}</ref> Ukážkovým dielom modernizmu bola Gropiova [[továreň Fagus]] v [[Alfeld]]e.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Helán Vašků | meno = Kateřina | titul = Fabrika Fagus v Alfeldu: Továrna z učebnic architektury | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/fabrika-fagus-v-alfeldu-tovarna-z-ucebnic-architektury | dátum vydania = 2018-12-31 | jazyk = en | datum prístupu = 2023-04-20 }}</ref> Tak isto monumentálna architektúra v dobe nacizmu výrazne ovplyvnila tvar nemeckých miest. Následkom bombardovania v období 2.&nbsp;svetovej vojny boli úplne alebo čiastočne stratené pôvodné centrá mnohých nemeckých miest ([[Brémy]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Mníchov]], [[Norimberg]], [[Drážďany]] a&nbsp;iné), mnoho z týchto centier bolo po vojne, aj za cenu vysokých nákladov zrekonštruovaná. [[Súbor:Gottfried böhm, pilgrimage church, neviges 1963-1972 01.jpg|vľavo|náhľad|200x200pixelov|Kostel vo Velberte]] V dobe obnovy po druhej svetovej vojne sa architektúra vracala ku koreňom a snažila sa nadviazať na pretrhnutú niť, príkladom týchto tendencií bola napríklad modernistická [[Nová Národná galéria]] v Berlíne z dielne Miesa van der Roheho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mies van der Rohe opět září. Berlín opravil galerii za 3,6 miliardy korun | periodikum = Aktuálně.cz | url = https://magazin.aktualne.cz/kultura/umeni/mies-van-der-rohe-opet-zari-berlin-nova-narodni-galerie/r~8b24c28cad9311eba22aac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-05 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-04-20 }}</ref> Až neskôr našla nemecká architektúra nové formy prejavu. V roku 1972 bol dokončený [[Olympiastadion (Mníchov)|olympijský štadión v Mníchove]], projekt, v ktorom nemecká architektúra našla nový štýl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caha | meno = Lukáš | titul = Žádné ruiny ani opuštěné kolosy. Mnichovský olympijský park žije i 44 let poté | periodikum = Aktuálně.cz | url = https://sport.aktualne.cz/ostatni-sporty/olympijsky-park-v-mnichove-uchvatil-svet-jak-vypadaji-sporto/r~69c802648f9f11e6888a0025900fea04/ | dátum vydania = 2016-10-15 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-04-20 }}</ref> Jeho autorom boli [[Günter Behnisch]] a [[Frei Paul Otto]], nositeľ prestížnej [[Pritzkerova cena|Pritzkerovej ceny]]. Druhým nemeckým laureátom tejto "Nobelovej ceny za architektúru" je [[Gottfried Böhm]], predstaviteľ [[Brutalizmus|brutalizmu]], autor mnohých unikátnych stavieb, ako je radnica v [[Bergisch Gladbach]]u alebo kostol vo [[Velbert]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kordovská | meno = Marie | titul = Sochař architektury, který vystavěl Německo z válečných trosek. Sto let Gottfrieda Böhma | periodikum = Earch.cz | url = https://www.earch.cz/revue/clanek/sochar-architektury-ktery-vystavel-nemecko-z-valecnych-trosek-sto-let-gottfrieda-bohma | dátum vydania = 2022-06-22 | jazyk = cz | dátum prístupu = 2023-04-20 }}</ref> [[Organická architektúra|Organickou]] a [[Expresionistická architektúra|expresionistickú architektúru]] rozvíjal [[Hans Scharoun]], jeho najznámejšou stavbou je [[Berlínska filharmónia]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Syring | meno = Eberhard | priezvisko2 = Kirschenmann | meno2 = Jörg C. | titul = Hans Scharoun, 1893-1972: Outsider of Modernism | url = https://books.google.com/books?id=2Dgnh6aRKecC&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Taschen | počet strán = 104 | isbn = 978-3-8228-2778-9 | poznámka = Google-Books-ID: 2Dgnh6aRKecC | jazyk = en }}</ref> Mnoho z uvedených stavieb bolo zapísaných na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]], ako prvá to bola katedrála v Aachene v roku 1978. K roku 2019 má Nemecko na zozname už 46 položiek. Okrem jednotlivých stavieb sú to celé historické centrá miest [[Lübeck]], [[Bamberg]], [[Regensburg]], [[Quedlinburg]], [[Weimar]], [[Stralsund]], [[Wismar]] a prístavné štvrte v [[Hamburg]]u. Tam mieri väčšina turistov, ale do obľuby sa dostávajú aj nákladně zmodernizované industriálne pamiatky, napríklad v hlavnom meste Berlíne alebo v mnohých veľkomestách Severného Porýnia-Vestfálska. === Múzeá === [[Súbor:Bode Museum.jpg|náhľad|[[Ostrov múzeí]] patrí na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]]]] V Nemecku sa nachádza viac než 6 000 múzeí, ku ktorým patria súkromné aj verejné zbierky, zámky a zahrady. K najväčším a najvýznamnejším patrí [[Deutsches Museum|Nemecké múzeum]] v [[Mníchov]]e, celosvetovo najväčšie prírodovedecko-technické múzeum. Významné je aj [[Germanisches Nationalmuseum]] v [[Norimberg]]u so zbierkami umenia od ranej histórie až do dnešnej doby. [[Súbor:Pergamonmuseum_Ishtartor_06.jpg|vľavo|náhľad|240x240pixelov|Rekonštrukcia [[Ištarina brána|Ištarinej brány]] v [[Pergamonské múzeum|Pergamonskom múzeu]] v [[Berlín]]e]] Tak isto v Berlíne sa nachádzajú aj celosvetovo dôležité múzea, hlavne na tzv. [[Ostrov múzeí|Ostrove múzeí]]. Najstarším na ostrove je [[Staré múzeum]]. Vzniklo v roku 1830. Tamojšia zbierka [[Antika|antických]] pamiatok obsahuje napríklad slávnu Periklovu bustu (významnú zbierku antického umenia obsahuje aj [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéka v Mníchove]]). Ako druhé na Múzejnom ostrove vzniklo v roku 1855 [[Nové múzeum]], obsahuje hlavne egyptské vykopávky [[Amarnské obdobie|amarnského obdobia]], vrátane známej [[Busta kráľovnej Nefertiti|Busty kráľovnej Nefertiti]]. V roku 1876 pribudla [[Stará národná galéria]], kde sa dá dnes vidieť napríklad obraz ''Mlyn v Pontoise'' [[Paul Cézanne|Paula Cézanna]] alebo ''Tahitské rybárky'' [[Paul Gauguin|Paula Gauguina]]. V roku 1904 na ostrove vyrástlo [[Bodeho múzeum]], v ktorom sú zhromaždené byzantské a renesančné zbierky. Ako posledné z piatich múzeí na ostrove bolo otvorené v roku 1930 [[Pergamonské múzeum]]. Sú v ňom uložené unikáty ako napríklad [[Ištarina brána]] alebo [[Pergamonský oltár]]. [[Židovské múzeum v Berlíne|Židovské múzeum]] otvorené v Berlíne v roku 2001 na seba upútalo pozornosť hlavne originálnym architektonickým riešením [[Daniel Libeskind|Daniela Libeskinda]]. Vo Frankfurte vlastní cenné zbierky [[Städelovo múzeum]]. Vidieť sa tu dá napríklad obraz [[Sandro Botticelli|Sandra Botticelliho]] ''Simonetta Vespuciová ako nymfa'', ''Ecce Homo'' [[Hieronymus Bosch|Hieronyma Boscha]], ''Zemepisec'' [[Jan Vermeer|Jana Vermeera]], ''Po raňajkách'' [[Pierre Auguste Renoir|Pierra-Augusta Renoira]] alebo ''Portrét Dr. Gacheta'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]]. Jednou z najvýznamnejších galérií sveta je [[Stará pinakotéka]] v Mníchove, ktorá zahŕňa niektoré klenoty svetového maliarstva ako ''[[Autoportrét v kožuchu|Autoportrét]]'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], obraz ''[[V zemi peciválov]]'' [[Pieter Brueghel|Pietere Brueghela]] alebo ''Madonna del Garofano'' [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinciho]]. [[Hamburger Kunsthalle]] predstavuje návštevníkom napríklad [[Grabowský oltář]]. === Média === [[Súbor:Deutsche Welle.jpg|náhled|Sídlo [[Deutsche Welle]] v Bonne]] Rozhlasové a televízne vysielanie ovplyvnili vo svojich počiatkoch nemeckí vynálezcovia. Príjem televízneho a rozhlasového vysielania prebieha ako pozemnými vysielačmi, tak aj cez družicové vysielanie. Rozšírená je aj [[káblová televízia]]. Od roku 2003 prebieha digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielanie, plánovaná je kompletná [[digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielania|digitalizácia]]. Niektorí poskytovatelia ponúkajú televízne a rozhlasové vysielanie aj cez Internet, v rámci protokolu [[IPTV]] ako súčasť širokopásmového pripojenia. Nemecko má duálne rozhlasové vysielanie, verejnoprávny rozhlas a mnoho súkromných rozhlasových staníc, ktoré sú financované reklamami. V Nemecku existuje verejnoprávna televízia, medzi inými stanice [[ARD]] a [[ZDF]], ako aj súkromné televízne spoločnosti, ku&nbsp;ktorým patrí ProSiebenSat.1 Media AG, [[RTL Group]], MTV Networks Deutschland, NBC Universal Deutschland, Tele München Gruppe, ako aj regionálni poskytovatelia televízneho vysielania. Popri voľne prijímaného televízneho vysielania existuje v&nbsp;Nemecku aj digitálna platená televízia. Najznámejší poskytovateľ plateného televízneho vysielania je Premiere, mnoho tém (oi. šport) pokrýva Sky. Prostredie nemeckej [[žurnalistika|žurnalistiky]] je veľmi mnohotvárne, medzi najčítanejšie denníky patria ''[[Bild]]'', ''[[Westdeutsche Allgemeine Zeitung]]'', ''[[Süddeutsche Zeitung]]'' a&nbsp;''[[Frankfurter Allgemeine Zeitung]]''. Najznámejšími týždenníkmi sú ''[[Der Spiegel]]'' a&nbsp;''[[Focus (periodikum)|Focus]]''. Koncom roku 2007 disponovalo 72 % nemeckého obyvateľstva pripojením na internet; asi 24 % malo [[Širokopásmový prenos|širokopásmové pripojenie]]. === Film === {{Hlavný článok|Nemecká medzivojnová kinematografia}} [[Súbor:Paul Wegener als Student von Prag, Filmplakat 1913.jpg|náhľad|150px|Plagát k filmu ''[[Pražský študent]]'' (1913)]] Film má v Nemecku veľkú tradíciu. [[Studio Babelsberg]] v [[Postupim]]e, vznik v roku 1912, je najstarším filmovým štúdiom na svete (neskôr tu boli ateliéry [[UFA]], kde vzniklo mnoho propagandistických filmov Tretej ríše, aj východonemecká [[DEFA (film)|DEFA]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Německé filmové studio Babelsberg slaví 100 let od svého vzniku | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/kultura_film/nemecke-filmove-studio-babelsberg-slavi-100-let-od-sveho-vzniku_201202121240_kwinklerova | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref> V tomto štúdiu vzniklo mnoho snímkov nemeckého expresionizmu, ktorý zohral v dejinách svetového filmu zásadnú rolu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = UFA: Německý filmový zázrak a fascinující expresionismus | periodikum = Topzine.cz | url = https://www.topzine.cz/ufa-nemecky-filmovy-zazrak-a-fascinujici-expresionismus | dátum vydania = 2010-01-01 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref> Jeho predstavitelia boli napríklad režisér [[Friedrich Wilhelm Murnau]], tvorca klasického snímku ''[[Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens|Upír Nosferatu]]'', alebo [[Robert Wiene]], tvorca ''[[Kabinet doktora Caligariho|Kabinetu doktora Caligariho]]''. Perlami nemeckého expresionizmu sú aj dva snímky, ktoré spája česká tematika: ''[[Golem, zrodenie]]'' a ''[[Pražský študent]]''. V Študiách Babelsberg vznikol aj slávny film ''[[Metropolis (film z roku 1927)|Metropolis]]'' Rakúšana [[Fritz Lang|Fritza Langa]], najnákladnejší [[nemý film]] v histórii, často označovaný za prvé filmové [[Vedecká fantastika|sci-fi]]. Slávnou filmovou režisérkou 30. rokov bola [[Leni Riefenstahlová]]. Kľúčovou postavou povojnového nemeckého filmu boli [[Wim Wenders]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Geist | meno = Kathe | titul = The Cinema of Wim Wenders: From Paris, France to Paris, Texas | url = https://books.google.com/books?id=LolZAAAAMAAJ&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = UMI Research Press | počet strán = 184 | isbn = 978-0-8357-1805-9 | poznámka = Google-Books-ID: LolZAAAAMAAJ | jazyk = en }}</ref>, [[Werner Herzog]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eldridge | meno = Richard | titul = Werner Herzog: Filmmaker and Philosopher | url = https://books.google.com/books?id=H_GEDwAAQBAJ&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | počet strán = 241 | isbn = 978-1-350-09168-9 | poznámka = Google-Books-ID: H_GEDwAAQBAJ | jazyk = en }}</ref>, [[Volker Schlöndorff]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Moeller | meno = Hans Bernhard | priezvisko2 = Lellis | meno2 = George L. | titul = Volker Schlondorff's Cinema: Adaptation, Politics, and the "Movie-Appropriate" | url = https://books.google.com/books?id=vklENsQfiI8C&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = SIU Press | počet strán = 396 | isbn = 978-0-8093-2451-4 | poznámka = Google-Books-ID: vklENsQfiI8C | jazyk = en }}</ref> či [[Rainer Werner Fassbinder]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Johnston | meno = Sheila | titul = A Star Is Born: Fassbinder and the New German Cinema | periodikum = New German Critique | dátum vydania = 1981 | číslo = 24/25 | strany = 57–72 | issn = 0094-033X | doi = 10.2307/488043 | url = https://www.jstor.org/stable/488043 | dátum prístupu = 2023-04-20 }}</ref>, väčšinou radení k hnutiu ''[[Neuer Deutscher Film]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Urang | meno = John Griffith | titul = "Zur Sache, Schätzchen": Visual Pleasure and New German Cinema | periodikum = German Studies Review | dátum vydania = 2014 | ročník = 37 | číslo = 1 | strany = 109–130 | issn = 0149-7952 | url = https://www.jstor.org/stable/43555853 | dátum prístupu = 2023-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Elsaesser | meno = Thomas | titul = New German Cinema: A History | url = https://books.google.com/books?id=zli0AAAAIAAJ&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Rutgers University Press | počet strán = 456 | isbn = 978-0-8135-1391-1 | poznámka = Google-Books-ID: zli0AAAAIAAJ | jazyk = en }}</ref> Vďaka Schlöndorffovi sa Nemecko v roku 1979 dočkalo svojho prvého [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za neanglicky hovoriaci film]], ocenený bol jeho snímok ''[[Plechový bubienok (film)|Plechový bubienok]]''. Ďalšie dva Oscary prišli až v 21. storočia, a to vďaka snímkom ''[[Nikde v Afrike (film)|Nikde v Afrike]]'' (2002) [[Caroline Linková|Caroline Linkové]] a ''[[Životy tých druhých]]'' (2006) režiséra [[Florian Henckel von Donnersmarck|Floriana Henckela von Donnersmarcka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nikde v Africe dostalo Oscara | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/nikde-v-africe-dostalo-oscara.A030416_094530_mff2003_ef | dátum vydania = 2003-04-16 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Hollywood: "Das Leben der Anderen" gewinnt den Oscar | periodikum = Die Welt | dátum vydania = 2007-02-26 | jazyk = de | url = https://www.welt.de/kultur/article735611/Das-Leben-der-Anderen-gewinnt-den-Oscar.html | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref> [[Alexander Kluge]] získal v roku 1968 [[Zlatý lev|Zlatého leva]] na [[Benátsky filmový festival|festivale v Benátkach]], v roku 1981 ho napodobnila [[Margarethe von Trotta]]. V Hollywoode sa presadil [[Roland Emmerich]] či [[Wolfgang Petersen]], v zahraničí uspel aj [[Tom Tykwer]]. Každoročne sa uskutočňuje filmový festival svetového významu [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Berlinale]]. V Berlíne sídli aj [[Európska filmová akadémia]] a udeľujú sa tu teda často jej [[Európske filmové ceny]]. Aj v nich sú Nemci úspešní, víťazom sa stala napríklad nemecká komédia ''[[Good Bye, Lenin!]]'' (2003) režiséra [[Wolfgang Becker|Wolfganga Beckera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evropská filmová cena pro Lenina | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/evropska-filmova-cena-pro-lenina-277050 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref> K ďalším nemeckým laureátom patrí [[Fatih Akın]] alebo [[Maren Adeová]]. Najslávnejšími nemeckými hercami sú [[Marlene Dietrichová]], [[Klaus Kinski]] a [[Nastassja Kinski]]. V modelingu sa presadila [[Heidi Klumová]] a [[Claudia Schiffer]]ová, ako módny návrhár sa preslávil [[Karl Lagerfeld]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kaiser | meno = Alfons | titul = Karl Lagerfeld: A Life in Fashion | url = https://books.google.com/books?id=rB5MzwEACAAJ&newbks=0&hl=cs | vydavateľ = Cernunnos | počet strán = 384 | isbn = 978-1-4197-6630-5 | poznámka = Google-Books-ID: rB5MzwEACAAJ | jazyk = en }}</ref> === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Nemecká kuchyňa}} [[Súbor:Eisbein-2.jpg|náhľad|Udené bravčové koleno s kapustou]] Nemecká kuchyňa je veľmi mnohotvárna a liší sa región od regiónu. Známe sú predovšetkým výdatné a ťažké pokrmy ako je bravčové koleno a udené [[bravčové mäso]] s [[Kyslá kapusta|kyslou kapustou]], kel s čajovkou, ako aj rôzne [[Nemecká kuchyňa#Eintopf|eintopfy]]. Eintopf je jedlo z jedného hrnca, v hrnci sa varí, dusí a pečie úplne všetko od mäsa cez lušteniny až po zeleninu. Tieto vydatné jedla majú v Nemecku tradíciu vďaka relatívne severnej polohe, keď bol v zime nutný výdatný príjem [[kalória|kalórií]]. Regionálna kuchyňa je veľmi rôznorodá a ovplyvňovaná kuchyňami zo susedných krajín. V dnešnej dobe sa v Nemecku ako aj iných európskych krajinách prechádza od ťažkých k ľahším pokrmom. Predovšetkým v severnom Nemecku sa pripravujú rôznorodé pokrmy zo [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], na juhu je tradičná [[knedľa]] a nudle. V Nemecku sa na raňajky jedáva chlieb a pečivo s rôznymi pomazánkami, so širokým výberom udenín a syrov, obľúbené tu je varené vajce, pije sa čaj či káva, pričom Nemci dávajú prednosť káve. Na poludnie sa konzumuje teplé jedlo, večer sa často podává studená večera formou studenej misy (tzv. Kalteplatte). V Nemecku sú veľmi obľúbené rôzne druhy sladkého pečiva a koláčov s ovocnou alebo tvarohovou náplňou, rôzne druhy oplátok. Popoludňajšiu svačinu tvorí tzv. Kaffee und Kuchen (káva a zákusok). === Sviatky a tradície === [[Súbor:Oktoberfest-bjs181003-09.jpg|náhľad|[[Oktoberfest]] 2018]] [[Štátny sviatok|Štátnym sviatkom]] Nemecka je 3. október, Deň nemeckej jednoty. Je to jediný sviatok, ktorý je určený spolkovou vládou. Ostatné sviatky určujú jednotlivé spolkové krajiny, aj keď sú sviatky, ktoré sa slávia vo všetkých spolkových krajinách: [[Veľký piatok]], [[Veľkonočný pondelok]], [[Nanebovstúpenie Krista]], [[Turíce]] a oba Vianočné sviatky; bez kresťanského pozadia [[Nový rok]] a [[Sviatok práce]]. Spolu s nedeľou sú sviatky v Nemecku [[Deň pracovného pokoja|dni pracovného pokoja]]. Mnoho vianočných tradícií, ktoré sa rozšírili do iných krajín, vrátane Slovenska a Česka, má korene v Nemecku. K takým patrí napríklad [[adventný veniec]], čo je tradícia založená v [[Hamburg]]u nemeckým [[Protestantizmus|protestantským]] [[Teológia|teológom]] [[Johann Hinrich Wichern|Johannom Hinrichom Wichernom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokolová | meno = Dana | titul = První adventní neděle: Připomeňme si pravou symboliku a historii adventních věnců | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/vanoce/clanek/prvni-adventni-nedele-pripomenme-si-pravou-symboliku-a-historii-adventnich-vencu-40378379 | dátum prístupu = 2022-03-23}}</ref> Tak isto aj novodobá tradícia [[Vianočný stromček|vianočného stromčeka]] vznikla v Nemecku (a na [[Pobaltský štát|Pobaltí]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Drahný | meno = Stanislav | titul = Vánoční stromek: Zvyk který přišel z Německa a Češi se mu bránili | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz//clanek/zajimavosti/53571/vanocni-stromek-zvyk-ktery-prisel-z-nemecka-a-cesi-se-mu-branili.html | dátum vydania = 2013-12-24 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}</ref> V [[Drážďany|Drážďanoch]] bola podľa všetkého vynájdená [[Štóla (múčnik)|vianočná štóla]], múčnik z cesta presiatého [[Kandizované ovocie|kandizovaným ovocím]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hamr | meno = David | titul = Vánoční štola v Německu: Stojí i přes 500 korun, na přípravu originálu musíte mít povolení | periodikum = Český rozhlas Liberec | url = https://liberec.rozhlas.cz/vanocni-stola-v-nemecku-stoji-i-pres-500-korun-na-pripravu-originalu-musite-mit-6017784 | dátum vydania = 2016-12-15 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}</ref> Tak isto aj [[vianočné trhy]] majú pôvod v Nemecku, tie prvé sa konali taktiež v Drážďanoch v roku 1434. Dodnes majú Nemci vianočné trhy vo veľkej obľube a tie drážďanské patria doposiaľ k najväčším.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pelikánová | meno = Jindřiška | titul = Nejstarší vánoční trh v Německu slaví 585 let | periodikum = Zpravy.tiscali.cz | url = https://zpravy.tiscali.cz/nejstarsi-vanocni-trh-v-nemecku-slavi-585-let-337638 | dátum vydania = 2019-12-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}</ref> Najväčšou ľudovou slávnosťou v Nemecku je [[Oktoberfest]]. Ide o najväčší pivný festival na sveta, konaný už od roku 1810 v Mníchove. Dávno však už nie je len o pive, návštevníkov baví aj mnoho atrakcií a koná sa počas neho aj mnoho iných veselíc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kindlová | meno = Veronika | titul = Oktoberfest: Dvě stě deset let na Terezině louce | periodikum = Český rozhlas Sever | url = https://sever.rozhlas.cz/oktoberfest-dve-ste-deset-let-na-terezine-louce-8329590 | dátum vydania = 2020-10-03 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}</ref> == Šport == {{Hlavný článok|Športové spolky v Nemecku}} [[Súbor:Olimpiai Stadion, az olimpia megnyitóünnepsége. Fortepan 73767.jpg|vľavo|náhľad|Zahajovací ceremoniál olympijskýh hier 1972]] [[Súbor:Michael Schumacher 2010 Malaysia.jpg|náhľad|[[Michael Schumacher]]]] [[Súbor:Steffi Graf backhand.jpg|náhľad|[[Steffi Grafová]]]] Šport má v Nemecku vysokú spoločenskú prestíž. V ročníku 2009/10 bolo približne 27,6 milióna nemeckých obyvateľov členmi 91&nbsp;000 športových klubov a oddielov.<ref>Deutscher Olympischer Sportbund: [http://www.dosb.de/de/organisation/organisation/ Daten und Fakten] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100221080621/http://www.dosb.de/de/organisation/organisation/ |date=2010-02-21 }}, Stav: 2009/2010. Ověřeno 6. dubna 2012.</ref> V počte medailí získaných na [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]] (pokiaľ spočítame olympijské výsledky Nemecka, západného Nemecka, východného Nemecka aj tzv. [[Spoločné nemecké družstvo|spoločného nemeckého týmu]], ktorý sa olympiád zúčastňoval v rokoch 1956 – 1964) je Nemecko treťou najúspešnejšou krajinou na svete. Krajina bola usporiadateľom najväčších športových sviatkov vrátane dvoch letných ([[Letné olympijské hry 1936|1936 v Berlíne]] a [[Letné olympijské hry 1972|1972 v Mníchove]]) a jedněch zimných olympijských hier ([[Zimné olympijské hry 1936|1936 v Garmisch-Partenkirchenu]]), dvoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstiev sveta vo futbale]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]) a ďalších významných súťaží. Nemecko hostí mnoho motoristických pretekov najvyššej úrovne vrátane tradičnej [[Grand Prix Nemecka]] a väčšiny dosiaľ uskutočnených [[Grand Prix Európy]] Formule 1. [[Súbor:Max Schmeling NYWTS.jpg|náhľad|vľavo|[[Max Schmeling]]]] Najvýznamnejším nemeckým športovcom 20. storočia bol podľa ankety [[ZDF]] automobilový pretekár [[Michael Schumacher]], ktorý prekonal mnoho rekordov [[Formula 1|Formule 1]] vrátane zisku siedmich titulov majstra sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.focus.de/finanzen/news/die-jahrhundert-sportler_did_12060.html | titul = Die Jahrhundert-Sportler | jazyk = de | dátum vydania = [2006] | dátum prístupu = 2009-02-04 | periodikum = Focus | url archívu = https://web.archive.org/web/20110813010445/http://www.focus.de/finanzen/news/die-jahrhundert-sportler_did_12060.html | dátum archivácie = 2011-08-13 }}</ref> V prvej desiatke ankety sa ďalej umiestnila kanoistka [[Birgit Fischerová]], najúspešnejšia nemecká olympionička, tenisti [[Steffi Grafová]] a [[Boris Becker]], cyklista [[Jan Ullrich]], plavkyňa [[Franziska van Almsicková]], legendárny boxer [[Max Schmeling]] a hneď niekoľko futbalistov na čele s [[Franz Beckenbauer|Franzem Beckenbauerom]]. Nemecko má ale aj mnoho ďalších športových legiend. Majstrom sveta vo Formule 1 sa stali okrem legendárneho Schumachera aj [[Sebastian Vettel]] a [[Nico Rosberg]]. [[Anton Mang]] je päťnásobným [[Majstrovstvá sveta cestných motocyklov|majstrom sveta v pretekoch cestných motocyklov]]. [[Walter Röhrl]] je dvojnásobným [[Majstrovstvá sveta v rely|majstrom sveta v rallye]]. Tenisovou svetovou jednotkou a víťazkou troch grandslamov bola popri Graffovej aj [[Angelique Kerberová]], [[Michael Stich]] vyhral [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]. V Nemecku má veľkú tradíciu aj [[jazdectvo]], [[Isabell Werthová]] si v konskom sedle vybojovala šesť zlatých olympijských medailí, rovnako ako jej kolega [[Reiner Klimke]]. K úspešným olympijským plavcom patrili aj reprezentanti NDR [[Kornelia Enderová]], [[Roland Matthes]] a [[Kristin Ottová]]. Najúspešnejšou atlétkou je bežkyňa [[Bärbel Wöckelová]]. Štyri olympijské zlaté medaile má kanoistka [[Katrin Wagner-Augustinová]] a veslárka [[Kathrin Boronová]]. Slávnym šachistom bol [[Emanuel Lasker]]. Nemecko je najväčšou svetovou veľmocou v zimných športoch, predovšetkým v [[biatlon]]e, [[boby|jazde na boboch]], [[skeleton|jazde na saniach]] alebo [[rýchlokorčuľovanie]]. Najúspešnejšou nemeckou účastníčkou zimných olympijských hier v histórii je doposiaľ rýchlokorčuliarka [[Claudia Pechsteinová]] s piatimi zlatými medailami. Rýchlokorčuliarskymi legendami sú aj [[Gunda Niemannová-Stirnemannová]] či [[Karin Enkeová]]. Štyri zlaté medaile majú bobisti [[Kevin Kuske]] a [[André Lange]] a sánkari [[Natalie Geisenbergerová]], [[Tobias Arlt]] a [[Tobias Wendl]]. Úspešnými biatlonistami boli [[Sven Fischer]] či [[Laura Dahlmeierová]]. [[Jens Weissflog]] je legendou v skokoch na lyžiach, [[Markus Wasmeier]] zjazdového lyžovania, [[Katarina Wittová]] krasokorčulovania. [[Súbor:Germany champions 2014 FIFA World Cup.jpg|náhľad|vľavo|[[Nemecké národné futbalové mužstvo]] po víťazstve vo finále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|majstrovstvách sveta 2014 v Brazílii]]]] [[Súbor:Franz Beckenbauer 22-6-74.png|náhľad|253x253pixelov|[[Franz Beckenbauer]]]] Najobľúbenejším druhom športu v Nemecku je [[futbal]]. Nemecký futbalový zväz má šesť miliónov členov, v súťažiach hrá 170 tisíc tímov. Nemecká mužská reprezentácia je celosvetovo jeden z najúspešnejších tímov, vybojovala štyrikrát titul majstrov sveta ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]) a trikrát vyhrala majstrovstvá Európy ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]). Nemecko je jedinou krajinou na svete, ktorá získala titul majstra sveta vo futbale v mužskej aj v ženskej kategórii. Hráči troch nemeckých klubov sa tešili z víťazstva v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] či jej predchodcovi Pohára majstrov ([[Bayern Mníchov]], [[Hamburger SV]], [[Borussia Dortmund]]), Bayern Mníchov celkom šesťkrát. [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] vyhral aj [[Werder Brémy]] a [[1. FC Magdeburg]] (vtedy východonemecký tím). [[Európska liga UEFA|Európsku ligu]] (skoršie Pohár UEFA) vyhrali tímy [[Borussia Mönchengladbach]], [[Eintracht Frankfurt]], [[Bayer Leverkusen]] a [[FC Schalke 04]]. Najúspešnejším futbalovým klubom v najvyššej nemeckej futbalovej súťaži [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] s 33 majstrovskými titulmi je klub [[FC Bayern Mníchov|Bayern Mnichov]]. Cenu [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] pre najlepšieho futbalistu Európy získali [[Gerd Müller]] (1970), [[Franz Beckenbauer]] (1972, 1976), [[Karl-Heinz Rummenigge]] (1980, 1981), [[Lothar Matthäus]] (1990) a [[Matthias Sammer]] (1996). [[Oliver Kahn]] bol vyhlásený najlepším hráčom svetového šampionátu v roku 2002. [[Miroslav Klose]] vedie historickú tabuľku najlepších strelcov majstrovstiev sveta. V svetovom meradle vyniká aj nemecká hádzaná (trojnásobní majstri sveta) a pozemný hokej (štyri zlaté na olympijských hrách). Narastá aj popularita basketbalu a ľadového hokeja, najväčší úspech dosiahla [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecká hokejová reprezentácia]] v novodobej histórii na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|ZOH 2018]] kde získala bronzovú medailu a na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]] striebornú medailu. Najslávnejším nemeckým basketbalistom je [[Dirk Nowitzki]]. [[Leon Draisaitl]] je fenomenálnym hokejistom, od útlého veku hrá v severoamerickej [[National Hockey League|NHL]] a získal [[Art Ross Trophy]] za najviac [[Kanadské bodovanie|kanadských bodov]] v základnej časti NHL. Cenu pre svetového hádzanára roka majú [[Daniel Stephan]] (1998), [[Henning Fritz]] (2004) a [[Nadine Krauseová]] (2006). Do siene slávy Medzinárodnej volejbalovej federácie bol uvedený [[Siegfried Schneider]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.volleyhall.org/list-of-hall-of-famers |dátum prístupu=2019-05-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200529214131/https://www.volleyhall.org/list-of-hall-of-famers |dátum archivácie=2020-05-29 }}</ref> Mnoho vynikajúcich športovcov reprezentovalo bývalú [[Nemecká demokratická republika|NDR]], kde ale po páde komunistického režimu vyšla najavo existencia systému štátom riadeného [[doping]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Temná kapitola sportu: NDR a doping | periodikum = ČT sport | vydavateľ = Česká televize | url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/ostatni/temna-kapitola-sportu-ndr-a-doping/5bdfbcbf0d663b6fe80cccfc | dátum vydania = 2010-09-28 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brabec | meno = Luboš | titul = Příběh monstra NDR: hokej přes palubu, doping měnil životy i pohlaví | periodikum = iSport.cz | url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni/385145/pribeh-monstra-ndr-hokej-pres-palubu-doping-menil-zivoty-i-pohlavi.html | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref> == Slováci v Nemecku == [[Vysťahovalectvo]] zo Slovenska do Nemecka narástlo najmä po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate 1948]] a po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázii vojsk Varšavskej zmluvy]] 21. augusta 1968. V roku 2004 sa Slovensko stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] voľného pohybu. Občania Slovenska (spolu s ďalšími 7 členskými štátmi, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004), mohli od mája 2011 na pracovnom trhu [[Európska únia|EÚ]] pracovať bez pracovného povolenia. Dočasné obmedzenia (sedemročné prechodné obdobie) platili v Rakúsku a v Nemecku.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Press corner | url = https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en | vydavateľ = European Commission - European Commission | dátum prístupu = 2021-08-09 | jazyk = en}}</ref> Nemecký centrálny cudzinecký register (Ausländerzentralregister) v rokoch 2016, 2017, 2018 zaregistroval 53 440, 57 225, 58 235 Slovákov, čo predstavuje 35. miesto v poradí počtu cudzincov v Nemecku podľa krajiny pôvodu (prví boli Turci s viac ako 1,5 miliónmi).<ref name=":0" /> V roku 2016 bolo Nemecko štvrté po Česku, Veľkej Británii a Rakúsku v počte Slovákov, ktorí tam odišli za prácou. === Významní Slováci, ktorí pôsobili v Nemecku === * [[Ferdinand Ďurčanský]] (* [[1906]]{{--}}† [[1974]]){{--}} slovenský ľudácky politik a novinár. * [[Imrich Kružliak]] (* [[1914]]{{--}}† [[2019]]){{--}} politik, redaktor, publicista, básnik katolíckej moderny, spisovateľ, prekladateľ a exilový pracovník. * [[Jozef Prívozník]] (* [[1926]]{{--}}† [[2010]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], profesor filozofie, rozhlasový kazateľ ([[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Slobodná Európa]]). * [[Anton Hlinka]] (* [[1926]]{{--}}† [[2011]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], exilový pracovník, žurnalista, univerzitný profesor, publicista, prekladateľ, a filozof. == Vybrané pamiatky (fotogalériia) == === Cirkevné pamiatky === <gallery> Súbor:Aachen Germany Imperial-Cathedral-01.jpg|[[Aachenský dóm|katedrála Panny Márie]], [[Aachen]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]]) Súbor:Dresden Frauenkirche Saint Mary october 2005.jpg|[[Frauenkirche (Drážďany)|Kostol panny Marie]] ''(Frauenkirche)'', [[Drážďany]] ([[Sasko]]) Súbor:Ulm_Minster.jpg|[[Ulm Münster|Katedrála v Ulme]]<sup>#</sup>, ''(Ulmer Münster)'', [[Ulm]] ([[Bádensko-Württembersko]]) Súbor:Cologne Cathedral.jpg|[[Kolínsky dóm|Katedrála v Kolíne nad Rýnom]] (Kölner Dom), [[Kolín nad Rýnom]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]]) Súbor:Berlin_Eiermann_Memorial_Church.JPG|[[Pamätný kostol cisára Viliama]] ''(Kaiser-Wilhelm-Gedächtniskirche)'', [[Berlín]] </gallery> <sup>#</sup>Najvyššia kostolná veža na svete. Výška 161,53 metrov. === Ostatné stavby === <gallery> Súbor:Berlin Brandenburger Tor BW 1.jpg |[[Brandenburská brána]], (Berlín) Súbor:Bremen, Rathaus -- 2021 -- 6354.jpg|[[Radnica]], ([[Brémy]]) Súbor:New town hall Hannover2.jpg|Nová radnice, ([[Hannover]]) Súbor:Berlin Reichstag BW 2.jpg|Ríšsky snem (Reichstag), (Berlín) </gallery> === Kultúra a technika === <gallery> Súbor:Berlin Alexanderplatz BW 3.jpg|[[Fernsehturm (Berlín)|Berlínska televízna veža]], najvyššia stavba v krajine Súbor:Allianz Arena Pahu.jpg|[[Allianz Arena]], Mníchov Súbor:Deutsches Museum.jpg|[[Deutsches Museum|Nemecké múzeum]] v Mníchove Súbor:Museumsinsel2002.jpg|[[Ostrov múzeí]] na rieke [[Spréva]] v Berlíne </gallery> === Krajina === <gallery> Súbor:Lange Anna.jpg|Lange Anna („Dlhá Anna“) na [[Helgoland]]e, ([[Šlezvicko-Holštajnsko]]) Súbor:BrockenTopFromWest.jpg|[[Brocken]] v zime (1141,1 m n. m.), ([[Sasko-Anhaltsko]]) Súbor:Koenigstuhl von viktoriasicht.jpg|Kreidefelsen (Kriedová skala) na [[Rujana|Rujane]], ([[Meklenbursko-Predpomoransko]]) Súbor:Zugspitzmassiv_von_Westen_aus.jpg|[[Zugspitze]] (2962 m n. m.), ([[Bavorsko]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Fulbrook | meno = Mary | titul = Dějiny moderního Německa : od roku 1918 po současnost | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 304 | isbn = 978-80-247-3104-9}} * {{Citácia knihy | priezvisko1 = MacGregor | meno1 = Neil | titul = Německo: vzpomínky jednoho národa | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | počet_strán = 656 | isbn = 978-80-257-3345-5 | prekladatelia = Martin Pokorný }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Müller | meno = Helmut | priezvisko2 = Krieger | meno2 = Karl Friedrich | priezvisko3 = Vollrath | meno3 = Hanna | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Německa | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2004 | vydanie = 2. dopl | počet strán = 609 | isbn = 80-7106-712-1}} == Pozri aj == {| |- | * [[Politické strany v Nemecku]] * [[Stredná Európa]] * [[Krajina (Nemecko)|Nemecké spolkové krajiny]] * [[Germánia]] * [[Deutsche Bahn]] (DB) – Nemecké železnice. | * [[Nacistické Nemecko]] * [[Nemčina]] * [[Lied der Deutschen|Nemecká hymna]] * [[Vlajka Nemecka]] * [[Štátny znak Nemecka]] |} == Iné projekty == {{Projekt|q=Nemecko|commonscat=Germany|wikt=Nemecko}} == Externé odkazy == * [http://www.deutschland.de/en www.deutschland.de] – viacjazyčný portál o Nemecku {{deu icon}} * [http://www.bundesregierung.de Spolková vláda] {{deu icon}} * [http://www.bundeskanzlerin.de Spolková kancelárka] {{deu icon}} * [http://www.bundestag.de/ Spolkový snem] {{deu icon}} * [http://www.bundesrat.de/ Spolková rada] {{deu icon}} * [http://www.botschaft-slowakei.de/App/WCM/ZU/BerlinZU/main.nsf?Open Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berlíne] {{slk icon}} * [http://www.pressburg.diplo.de/ Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko Bratislava] {{slk icon}} {{deu icon}} {{Nemecké spolkové krajiny}} {{Schengenský priestor}} {{Eurozóna}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Krajiny G8}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Nemecko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Krajiny G8]] h19mhkfqltg7o0xc18zoi5dyvqkfsdo Česko 0 703 8255634 8254562 2026-07-30T15:14:20Z IronLiberty 280078 +lnk 8255634 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Česká republika | 2. pád názvu = Česka | Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg | Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg | Poloha = EU-Czechia.svg | Motto = Pravda vítězí | Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = Česká republika | Krátky miestny názov = Česko | Hlavné mesto = [[Praha]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 5 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 14 | DĺžkaMin = 28 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Praha]] | Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]<ref name="slovencina">V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portál veřejné správy České republiky | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.4.2010 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum archivácie = 2010-03-27 }}</ref> | Regionálne jazyky = [[slovenčina]] <small>(čiastočne úradný jazyk na celom území)</small>, [[poľština]] <small>(čiastočne úradný jazyk na časti územia)</small>, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] <small>(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)</small> | Demonym = Čech, Češka | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]<br />[[Andrej Babiš]] | Vznik = [[1. január]] [[1993]] | Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 78&nbsp;870<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km<sup>2</sup> a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}</ref> | Poradie rozloha = 115 | Rozloha vody = 1 590 | Percento vody = 2,0 | Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 84 | Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 134 | Poradie hustota = 87 | HDP = 324 997 mil. | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 49 | HDP na hlavu = 36 784 | Poradie HDP na hlavu = 39 | HDI = 0,889 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 32 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] | Kód meny = CZK | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = CZE/CZ | Kód motorových vozidiel = CZ | Internetová doména =.cz, .eu | Smerové telefónne číslo = 420 | Poznámky = }} '''Česko''', dlhý tvar '''Česká republika''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}</ref>{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]<ref>[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145</ref> a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]]. Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], <!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --> [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports | url = http://hdr.undp.org/en/2013-report | periodikum = hdr.undp.org | dátum prístupu = 2019-04-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report | dátum archivácie = 2018-03-17 }}</ref> <!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --> [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --> [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii "Little or no censorship" -->patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. <!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň "High-income OECD country". Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members -->V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&containerItemId=/content/serial/18147364&accessItemIds=&mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ -->Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013</ref><!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --> [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1 "7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat" --> V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. <!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, "If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... "Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)" = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --> Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}</ref> [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],<ref>[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]</ref> [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr. Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.<ref name="CSU2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}</ref> Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo. == Historické štátne útvary na území Česka == Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horák | meno = Slavomír | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | strany = 8 | rok = 2005 | dátum prístupu = 2020-04-13 | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | dátum archivácie = 2012-11-11 | nedostupné = ano }}</ref> [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].<ref name="Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky | url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref><ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky | url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum prístupu = 2020-04-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum archivácie = 2018-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Můj stát | url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/ | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešného Česka bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],<ref>[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}</ref><ref>[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz</ref> v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].<ref>[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz</ref> Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]]. Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] pohraničné, prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasnej Českej republiky pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]]. Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2009-09-08 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw | dátum_prístupu = 2017-10-18 }}</ref> Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovali už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).<ref>[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]</ref> Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná. == Názov == [[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]] <!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešného Česka, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --> Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''<ref>[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]</ref><ref>[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]</ref>, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.<ref>[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno</ref><ref name="ceskoprirucka">[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012</ref><ref>ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze</ref><ref>[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální</ref><ref>[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum archivácie=2020-04-09 |nedostupné=ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz | dátum prístupu = 2024-03-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240318184841/https://www.go-czechia.cz/ | dátum archivácie = 2024-03-18 }}</ref> === Vývoj chápania výrazu Česko === Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}</ref> Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.<ref>BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&pg=PA333#v=onepage&q&f=false.</ref> V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.<ref>Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]</ref> Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].<ref name="ceskoprirucka" /> V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].<ref name="ceskoprirucka" /> [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].<ref name="ceskoprirucka" /> V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250509140843/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum archivácie=2025-05-09 }}</ref><ref>KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.</ref> (federalizácia Česko-Slovenska) a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu, zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.<ref name="senat">[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250510041503/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum archivácie=2025-05-10 }}</ref> Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.<ref>Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.<ref>[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}</ref> == Štátne symboly == [[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]] Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),<ref name="Můj stát">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velký státní znak | url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).<ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam" /> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Česka}} [[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]] === Pôvodné osídlenie === Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]]. Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchly pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]]. === Stredovek === {{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}} [[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]] [[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]] Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]). [[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]]. Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov. === Novovek === [[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]] [[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]] V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe. Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}</ref> V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený. Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,<ref>[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8</ref> čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.<ref>[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.</ref> [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika. === Rakúsko-Uhorsko === {{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]] V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]]. [[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražské bouře roku 1897 | periodikum = Městská knihovna v Praze | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/ }}</ref> Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců | periodikum = Týden.cz | dátum_vydania = 29. dubna 2010 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html }}</ref> Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom. === Prvá česko-slovenská republika === {{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}} [[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]] V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}</ref> Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.<ref>[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]</ref> Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}</ref> Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.<ref>Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}</ref> [[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]] Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označovaná ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]]. === Protektorát Čechy a Morava === {{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}} [[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]] [[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]] Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]<ref group="pozn.">Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.</ref>) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}</ref> [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.<ref>"[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}". [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.</ref> === Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 === ==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ==== V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].<ref>"''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&pg=PA409 A Companion to Russian History]''". Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}</ref><ref name="refl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html | vydavateľ = Reflex }}</ref> K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]]. Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).<ref name="armády">"[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]". Reflex. 6. května 2015.</ref> Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].<ref name="armády" />) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]]. V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti | periodikum = Dějiny a současnost | url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/ | dátum prístupu = 2017-08-01 }}</ref> Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešove dekréty]]).<ref>Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.</ref> ==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ==== [[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]] [[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]] V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}</ref> Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitným štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]]. Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]]. Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.<ref group="pozn.">Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodarná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.</ref> Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavená už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]]. ==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ==== [[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> značné zadĺženie štátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl | url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov. [[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatnej Českej republiky, počas udalostí v novembri 1989]] [[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česká republika je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]] Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky. === Samostatnosť Česka === Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].<ref>[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR</ref> Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.<!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--> Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii. == Prírodné pomery == [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]] Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}. == Geografia == [[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]] {{Hlavný článok|Geografia Česka}} [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]] [[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]] [[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]] Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy. === Geológia, geomorfológia a pôdy === {{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}} Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]]. Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km<sup>2</sup> (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&nbsp;km<sup>2</sup> (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&nbsp;km<sup>2</sup> (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě | periodikum = National Geographic Česko | url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]]. Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v ČR prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]]. Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e. Z hľadiska členenia krajiny sú na území ČR zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}</ref> === Hydrológia a podnebie === {{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}} Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území ČR majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).<ref>KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.</ref> Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx</ref> [[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).<ref>https://www.meteocentrum.cz/</ref> Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v ČR sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ }}</ref> Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smolová | meno = Irena | titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky | url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf | url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2023-11-12 | strany = 2 }}</ref> Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí | periodikum = www.in-pocasi.cz | url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Teplotní poměry v České republice | periodikum = Příroda.cz | vydavateľ = | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655 | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | datum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.<ref>https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&y=50.0833020&z=11&source=base&id=1913948</ref> === Fauna a flóra === {{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}} [[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}</ref> V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území ČR rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano|dátum prístupu=2026-07-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|dátum archivácie=2016-09-19}}</ref> Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].<ref>Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.</ref> === Ochrana životného prostredia === [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] {{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}} Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je ČR 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).<ref name="EPIreport">{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law & Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}</ref> Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku 1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum vydání = 2009-2-18 | datum aktualizace = | datum přístupu = 2010-2-25 | vydavatel = ČT24 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum archivace = 2009-04-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}</ref> Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrnný přehled | periodikum = drusop.nature.cz | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame | datum přístupu = 2025-02-10 }}</ref>): * [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4) * [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26) * [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109) * [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126) * [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823) * [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622) * [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42) * [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111) * [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490) == Politický systém == {{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}} [[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]] Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]]. [[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]]. [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva. Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]]. === Prezident === {{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}} [[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]]. === Vláda a štátna správa === {{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}} [[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] [[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]] [[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]]. Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1993-2021 ČR | periodikum = www.vlada.cz | url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/ | datum přístupu = 2021-12-18 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a [[Petr Fiala]] (od 2021). Súčasťou všetkých vlád ČR bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]]. Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]]. Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]]. V ére samostatnej ČR sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku). Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Právny a súdny systém === {{Hlavný článok|Súdy v Česku}} [[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]] [[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).<ref>https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf</ref> Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]]. [[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky | periodikum = www.ilaw.cas.cz | url = https://www.ilaw.cas.cz// | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Zahraničné vzťahy === {{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}} [[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec |veľvyslanectva]]]] [[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016<ref name="Visa Restriction Index 2016">[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160312121441/https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=2016-03-12 }}. Henley & Partners. 23. únor 2016</ref>{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]] Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty. Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.<ref name="Visa Restriction Index 2016"/> Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej ČR v prvej polovici v roku 2009 aj predsedala. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].<ref>{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]<ref>{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}</ref> a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]<ref>{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}</ref> a s [[Izrael]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. března 2024 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu }}</ref> Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. září 2018 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani }}</ref> Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programové prohlášení vlády | periodikum = www.vlada.cz | url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/ | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.<ref name="democrats">{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.</ref> K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | periodikum = www.mzv.cz | url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html | dátum prístupu = 2022-12-02 }}</ref> === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}} [[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]] Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt | periodikum = Český rozhlas | dátum_vydania = 12. března 2019 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt }}</ref> České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR | periodikum = www.army.cz | url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]]. Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]] {{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}} Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}</ref> kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}</ref> za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2009-11-23 | dátum prístupu = 2015-01-28 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr }}</ref> Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = Seznam Zprávy | vydavateľ = Seznam.cz | odkaz na vydavateľa = Seznam.cz | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349 | dátum prístupu = 2020-08-25 }}</ref> Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> a v psychiatrických liečebniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára [[The Heritage Foundation]] a ''[[The Wall Street Journal]]'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref> Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], mala ČR 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).<ref name="indextisku" /> Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].<ref>http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary</ref> Osoby rovnakého pohlavia môžu v ČR uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvo v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]). K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]]. === Administratívne delenie === {{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}} [[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny ČR]] <div style="float:right">{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}</div> ==== Kraje ==== Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok. Dnešné územie Česka sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 51/2020 Sb. | názov = o územně správním členění státu | poznámka = Zákony pro lidi | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51 | dátum prístupu = 2021-04-08 }}</ref> Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 6/2002 Sb. | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích) | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> {| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right |- | colspan=4 | <hr> |- valign=top | '''samosprávny kraj''' | rowspan=16 | &nbsp;&nbsp; | '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]''' | align="right" | '''obyvateľov'''<ref name="PočetObyv2025">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora =| titul = Počet obyvatel v obcích - k 1. 1. 2025| url = https://csu.gov.cz/produkty/pocet-obyvatel-v-obcich-rlm0s92pwn| vydavateľ = csu.gov.cz| miesto = | dátum vydania = 2025-05-16| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk = cs}}</ref> |- | colspan="4" | <hr> |- | colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]] | align="right" | 1 397 880 |- | [[Stredočeský kraj]] | [[Praha]] | align="right" | 1 466 215 |- | [[Juhočeský kraj]] | [[České Budějovice]] | align=right | 653 227 |- | [[Plzeňský kraj]] | [[Plzeň]] | align=right | 614 640 |- | [[Karlovarský kraj]] | [[Karlovy Vary]] | align=right | 293 195 |- | [[Ústecký kraj]] | [[Ústí nad Labem]] | align=right | 808 356 |- | [[Liberecký kraj]] | [[Liberec]] | align=right | 449 494 |- | [[Královohradecký kraj]] | [[Hradec Králové]] | align=right | 555 923 |- | [[Pardubický kraj]] | [[Pardubice]] | align=right | 530 469 |- | [[Kraj Vysočina]] | [[Jihlava]] | align=right | 517 647 |- | [[Juhomoravský kraj]] | [[Brno]] | align=right | 1 229 343 |- | [[Olomoucký kraj]] | [[Olomouc]] | align=right | 631 500 |- | [[Zlínský kraj]] | [[Zlín]] | align=right | 578 998 |- | [[Moravsko-sliezsky kraj]] | [[Ostrava]] | align=right | 1 182 613 |- | colspan=4 | <hr> |} ==== Okresy ==== Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]). V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku. ==== Obce a ich správne obvody ==== V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo. Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce. ==== NUTS ==== [[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 <br />v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]] Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka. Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom. Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3. ==== Euroregióny ==== {{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}} Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km<sup>2</sup>, z toho na českom území 3 163 km<sup>2</sup>. == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Česka}} === Všeobecná charakteristika === [[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]] [[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]] {{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}} Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}</ref> Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].<ref>[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]</ref> [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).<ref>{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html |datum prístupu=2017-04-11}}</ref> Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je ČR 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}</ref> Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.<ref>http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf</ref> V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v ČR rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v ČR k najnižším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160923135644/http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|dátum archivácie=2016-09-23}}</ref> S tým súvisí aj odhad OECD, že v ČR ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mpsv.cz/cs/17826 |dátum prístupu=2026-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190618233754/https://www.mpsv.cz/cs/17826 |dátum archivácie=2019-06-18 }}</ref> V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí | periodikum = Echo24 | dátum_vydania = 25. března 2019 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi }}</ref> ČR je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z ČR do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018 | periodikum = Český statistický úřad | dátum_vydania = 30. září 2019 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018 }}</ref> Zdanenie bolo v roku 2015 v ČR na úrovni 39,6 percenta HDP.<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}</ref> Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahla ČR najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&nbsp;celé EU, předběhlo už i&nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún<ref>[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.</ref> a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,<ref>[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.</ref> čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v ČR 23 200 dolárových milionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Medzinárodná ratingová agentura Standard & Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.<ref>[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.</ref> === Mena === [[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]] Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017 | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2016-09-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | odkaz na autora = Česká tisková kancelář | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů | periodikum = ČeskéNoviny.cz | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum prístupu = 2017-06-12 }}</ref> a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Směnný kurz EU/Kč | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur | vydavateľ = Komerční banka }}</ref> Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro a Česká republika | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2017-06-01 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré ČR doposiaľ nesplnila. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017 | url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf | druh nosiča = PDF online | vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění | dátum_prístupu = 2017-07-12 | strany = 4 | dátum_vydania = 2017-05-24 }}</ref> Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-15 }}</ref> Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964 | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769 | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod. === Vývoj ekonomiky === {{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}} [[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]] [[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]] V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený. Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin & Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}</ref> Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák | periodikum = Britské listy | url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html | dátum vydania = 2011-07-21 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel. Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov. Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb. Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. ČR sa vyhla aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť. === Najväčšie firmy === {{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}} [[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]] [[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]] ==== Podľa tržieb ==== Podľa tržieb boli v roku 2019 v ČR najväčšie firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Křeček | meno1 = Štěpán | titul = Žebříček největších firem v České republice | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/ | vydavateľ = kurzy.cz | dátum_vydania = 2020-08-14 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún). * [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč) * [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč) * [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč) * [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč) }} ==== Podľa počtu zamestnancov ==== Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2019-06-11 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/ | dátum_prístupu = 2020-12-16 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov) * [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov) * [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov) * [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov) * [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov) }} <!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem. Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}</ref> Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]). Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]). Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]). V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply & Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]]. Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}</ref> --> === Poľnohospodárstvo === {{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}} [[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]] [[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]] Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]). Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy. Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov. Typické pre ČR je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}</ref> Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v ČR sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v ČR obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov. K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v ČR. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]]. === Priemysel === {{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}} [[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]] Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu. Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051</ref> [[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}</ref> (zatiaľ neprekonané)]] Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin & Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.<ref>kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.</ref> Továreň Laurin & Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]). K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre). Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936). [[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]] Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]). Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]]. Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]). Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov. [[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]] Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}</ref> Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta }}</ref> V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klička | meno = Jan | titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků | dátum vydania = 2013-08-20 | url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V produkcii piva je ČR na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko – země piva | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum archivácie = 2019-07-29 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.<ref name=":0" /> === Ťažba === {{Hlavný článok|Ťažba v Česku}} Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2017-01-24 | url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček | periodikum = TÝDEN.cz | dátum = 2017-03-21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2016-12-19 | url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom. === Telekomunikácie a IT === [[Súbor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhľad|Centrála systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]] v Prahe]] V krajine sa prudko rozvíjajú [[telekomunikácie]]. Najväčší [[Mobilný operátor|telefónny operátor]] v krajine [[SPT Telecom|Český Telecom]] sa spojil s globálnou spoločnosťou [[Telefónica]] a premenoval sa na [[O2 Czech Republic]]. Táto spoločnosť je taktiež, spolu so spoločnosťami [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedným z najväčších mobilných operátorov a poskytovateľov [[internet]]u v krajine. V roku 2014 bolo v ČR 1,89 milióna pevných telefónnych liniek, 14 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny internetových pripojení. Internet používalo 8,2 milióna Čechov, teda 77,5 percent obyvateľov krajiny.<ref name=cia /> Národná internetová [[doména najvyššej úrovne]] pre Českú republiku je [[.cz]]. Ku koncu roka 2016 bolo zaregistrovaných cez 1 280 000 adries s doménou .cz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ. | periodikum = stats.nic.cz | url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dve antivírusové obrie spoločnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] boli založené v Českej republike. V júli 2016 bolo oznámené, že Avast získal konkurenčný AVG za 1,3 miliardy $, spolu majú tieto spoločnosti používateľskú základňu okolo 400 milióna ľudí a 40% podiel na trhu mimo Čínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavateľ = Reuters | dátum_vydania = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews | jazyk = Anglicky}}</ref> Agentúra [[Agentúra Európskej únie pre Kozmický program|EUSPA]], ktorá riadi [[Galileo (navigačný systém)|navigačný systém Galileo]], sídli od roku 2012 v pražských [[Holešovice|Holešoviciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika? | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska | dátum vydania = | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Plánuje sa sťahovanie do väčšej budovy na pražskú [[Palmovka|Palmovku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | dátum_vydania = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}</ref> === Doprava === {{Hlavný článok|Doprava v Česku}} [[Súbor:Motorways in Czechia map.svg|náhľad|[[Diaľnice v Česku]]]] ==== Cestná sieť ==== {{Hlavný článok|Diaľnice v Česku|Cesta I. triedy|Cesta II. triedy|Cesta III. triedy}} Dĺžka cestnej dopravnej siete v roku 2015 bola 55 737,5 km. Z toho 776 km tvorili [[Diaľnice v Česku|diaľnice]] a 6 244,9 km [[cesta I. triedy|cesty I. triedy]] (vrátane 459,4 km [[Rýchlostné cesty v Česku|rýchlostných komunikácií]]).<ref name="rocenka">[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR</ref> [[Diaľnice v Česku|Diaľničná sieť]] je stále vo výstavbe. Hlavnou komunikáciou bude po svojom dokončení [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnica D1]], ktorá spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Poľskem (smer [[Katovice]]). Už dokončenými komunikáciami sú [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnica D2]], spojujúca Brno a Bratislavu, [[Diaľnica D5 (Česko)|diaľnica D5]] spojujúca Prahu, Plzeň a Nemecko (smer [[Norimberg]]), [[Diaľnica D8 (Česko)|diaľnica D8]] z Prahy cez [[Ústí nad Labem]] do Nemecka (smer [[Drážďany]]), [[Diaľnica D10 (Česko)|diaľnica D10]] (Praha – Turnov), [[Diaľnica D46 (Česko)|diaľnica D46]] (Vyškov – Olomouc) a [[Diaľnica D56 (Česko)|diaľnica D56]] (Ostrava – Frýdek-Místek). V rôzne pokročilom stave výstavby sú ďalej [[Diaľnica D0 (Česko)|diaľnica D0]], [[Diaľnica D3 (Česko)|diaľnica D3]], [[Diaľnica D4 (Česko)|diaľnica D4]], [[Diaľnica D6 (Česko)|diaľnica D6]], [[Diaľnica D7 (Česko)|diaľnica D7]], [[Diaľnica D11 (Česko)|diaľnica D11]], [[Diaľnica D35 (Česko)|diaľnica D35]], [[Diaľnica D48 (Česko)|diaľnica D48]], [[Diaľnica D49 (Česko)|diaľnica D49]], [[Diaľnica D52 (Česko)|diaľnica D52]] a [[Diaľnica D55 (Česko)|diaľnica D55]]. Maximálna povolená rýchlosť na diaľnici je 130 km/h. Za používanie diaľníc platia motoristi [[diaľničný poplatok]], pričom od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtne v Česku|elektronického mýtneho]]. Úmrtnosť na českých cestách bola v prepočte na obyvateľa v roku 2004 približne 1,6× vyššia než v Nemecku, aj keď intenzita dopravy je nižšia. Počet 1286 usmrtených z roku 2005 sa kolísavo znižuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum prístupu=2010-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum archivácie=2010-11-17 }}</ref> V roku 2010 zomrelo na cestách 802 ľudí. Každé registrované vozidlo v ČR musí mať [[Evidenčné číslo vozidiel v Česku|štátnu poznávaciu značku]]. Jej súčasná podoba pochádza z roku 2001. ==== Železnice ==== {{Hlavný článok|Železničná doprava v Česku|Zoznam železničných tratí v Česku}} [[Súbor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhľad|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavnom nádraží]] v Prahe]] Česko má so svojimi 9 568 km jednu z najhustejších železničných sietí v Európe. Z toho je 3 212 km tratí [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaných]] a 1 906 km je dvoj- a viackoľajových.<ref name="doicr">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum prístupu=2012-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum archivácie=2011-11-14 }}</ref> Správcom a prevádzkovateľom úplnej väčšiny železničnej infraštruktúry je štátna organizácia [[Správa železnic]]. České dráhy prevádzkujú [[vysokorýchlostný vlak|vysokorýchlostné vlaky]] [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale keďže žiadne trate nie sú [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostné]], je ich maximálna rýchlosť obmedzená na 160 km/h. Prepravný výkon v osobnej doprave od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milióna [[Deľba prepravnej práce|osobokilometrov]] v roku 2003 (81 % v roku 1995), potom stúpal až k 11 069 miliónom osobokilometrov v roku 2019 (138 % v roku 1995). V súvislosti s pandémiou prudko klesol v roku 2020 (6 485 milióna osobokilometrov) a do konca roku 2022 sa ešte nevrátil do hodnôt z roku 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou | url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Prepravný výkon v nákladnej doprave od roku 1995 kolísavo klesal k minimu 12 791 milióna [[Deľba prepravnej práce|tonakilometrov]] v roku 2009 (68 % v roku 1995), a od tej doby pomaly kolísavo stúpal k 16 777 miliónom tonokilometrov v roku 2022 (74 % v roku 1995). V pandemickom roku 2020 sa prejavil pokles o 6 %, ktorý bol hneď nasledujúceho roku zahladený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava | url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Od roku [[1991]] je Česko zapojené do siete medzinárodných vlakov [[EuroCity]], od roku 2005 zaisťujú niektoré z medzinárodných spojení aj vlaky [[SuperCity]], ich ťažisko je na linke Praha – Ostrava. Najäčším [[Železničná doprava v Česku|železničným dopravcom]] sú [[České dráhy]]. Nákladný železničný trh je liberalizovaný, [[Konkurencia dopravcov v osobnej železničnej doprave v Česku|liberalizácia v osobnej doprave]] prebieha. Väčšina osobnej železničnej dopravy je podporovaná z verejných rozpočtov prostredníctvom dlhodobých zmlúv s dopravcami. Hlavným železničným uzlom je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Prahe]]. Jeho stará budova je pamiatkovou chránenou [[Secesia (architektúra)|secesnou]] stavbou z dielne architekta [[Josef Fanta|Josefa Fantu]]. Medzinárodne využívaný je unikátny [[Železničný skúšobný okruh Cerhenice].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN | periodikum = podebradskenoviny.cz | url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> ==== Letectvo ==== [[Súbor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhľad|[[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Václava Havla]] v Prahe]] {{Hlavný článok|Zoznam letísk v Česku|Zoznam leteckých spoločností Česka}} V Česku je celkom 91 civilných letísk,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavateľ=czech.cz|místo=|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-02-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|dátum archivácie=2017-05-18|nedostupné=áno}}</ref> z toho 46 má spevnený [[Vzletová a pristávacia dráha|povrch]]. Iba 5 letísk vypravuje pravidelné lety. Väčšina [[letectvo|leteckej dopravy]] sa v Česku realizuje cez [[Praha|pražské]] [[Letisko Václava Havla Praha|letisko Václava Havla]], ktoré v roku 2016 prepravilo 13 miliónov pasažoerov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|dátum vydania=2016-12-30|dátum prístupu=2017-02-16}}</ref> V zimnej sezóne 2016/17 sa z neho lietalo do 105 destinácií v 39 krajinách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavateľ=prg.aero|miesto=|dátum vydania=2016-11-07|dátum prístupu=2017-02-16}}</ref> Medzi ďalšie letiská s pravidelným, ale s menšou hustotou civilnej dopravy patrí [[letisko Brno-Tuřany]], [[Letisko Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letisko Pardubice|Pardubice]] a [[Letisko Karlovy Vary|Karlovy Vary]]. Pôsobia tu tri hlavné pravidelné letecké spoločnosti. Najstaršie z nich sú [[České aerolinie]], najväčšia letecká spoločnosť je [[Smartwings|Travel Service]], pod ktorý spadá aj nízkonákladová spoločnosť [[Smartwings]]. Medzi ďalšie české letecké spoločnosti patria [[VAN AIR Europe]], [[Silver Air]] a ďalšie letecké spoločnosti poskytujúce služby [[aerotaxi]], napríklad [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]]. ==== Vodná doprava ==== [[Vodná doprava v Česku]] je prevádzkovaná na riekach [[Labe]] a [[Vltava]] a ďalších uzavretých vodných plochách, pre rekreačné účely. Najvýznamnejším prevádzkovateľom vodnej dopravy je [[Československá plavba labská]]. ČR disponuje aj [[Slobodné prístavné pásmo v Hamburgu a Štetíne|vlastným prístavným územím]] v areáli námorného prístavu v [[Hamburh]]u v Nemecku. Prístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] boli na základe [[Versaillská zmluva (1919)|Versailleskej zmluvy]] prenajaté v roku 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Toho istého roku Československo zakúpilo aj prístav [[Peutehafen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR | periodikum = www.rvccr.cz | url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Od roku 1993 ho spravuje Česko. Prístavy využívala [[Československá námorná plavba]], dnes [[Československá námorná plavba|Česká námorná plavba]]. Veľkú tradíciu (už od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodárstvo, splavovanie, budovanie hatí a priehrad. Najväčšími priehradami v ČR sú: [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a sústava nádrží [[Vodné dielo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].<ref>http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice</ref> ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Česku}} [[Súbor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhľad|vľavo|Električka 15T na zástavke Radlická]] [[Súbor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhľad|Klasický design [[Linka A (pražské metro)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanica pražského metra)|Malostranská]]]] V Českej republike existuje veľká tradícia [[Mestská hromadná doprava v Česku|mestskej hromadnej dopravy]]. Systémy MHD sa začali rozvíjať od 60. rokov 19. storočia – [[konská železnica v Brne]] bola zavedená už v roku 1869, v roku 1875 potom [[Konská železnica v Prahe|v Prahe]]. Prvú [[parná električka|parnú električku]] malo taktiež [[parná električka v Brne|Brno]], do prevádzky tu bola uvedená v roku 1884. Prvenstvo pri implementácii [[Elektrická električka|elektrických električiek]] si zaistili [[Električková doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektrinou poháňaná električka vyšla na trať v roku 1895. Rok potom sa pridala [[Električková doprava v Prahe|Praha]] (tu už od roku 1891 fungovala prevažne predvádzacia [[Elektrická dráha na Letné v Prahe|Križiková elektrická dráha na Letné]]), v roku 1897 [[Električková doprava v Liberci|Liberec]], v roku 1899 [[Električková doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Električková doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Električková doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Električková doprava v Brne|Brno]] a [[Električková doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Električková doprava v Moste a Litvínove|Most a Litvínov]] a [[Električková doprava v Ostrave|Ostrava]], 1902 [[Električková doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázne]], 1905 [[Električková doprava v Opave|Opava]], 1909 [[Električková doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Električková doprava v Jihlave|Jihlava]], 1911 [[Električková doprava v Těšíne|Těšín]] a 1916 [[Električková doprava v Bohumíne|Bohumín]]. Od 70. rokov 20. storočia funguje v ČR sedem električkových systémov: v [[Električková doprava v Prahe|Prahe]], [[Električková doprava v Brne|Brne]], [[Električková doprava v Ostrave|Ostrave]], [[Električková doprava v Plzni|Plzni]], [[Električková doprava v Liberci|Liberci]], [[Električková doprava v Olomouci|Olomouci]] a spoločný [[Električková doprava v Moste a Litvínove|električkový systém Moste a Litvínova]]. V 20. storočí je zrejmý trend úbytku električkovej dopravy na úkor autobusovej. Autobusová mestská doprava sa od 90. rokov integruje s prímestskou, väčšiu rolu od začiatku 21. storočia taktiež hrá mestská a prímestská železnica (napr. [[Esko Praha]]). Okrajovú rolu v systéme hromadnej dopravy hrajú lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varoch|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodná doprava ([[Prívozy Pražskej integrovanej dopravy|pražské prívozy]], [[Lodná doprava na Brnenskej priehrade|doprava na Brnenskej priehrade]]). Jediným mestom v ČR, kde bol vybudovaný systém mestskej podzemnej dráhy, takzvaného [[Metro (podzemná železnica)|metra]], je Praha. Prevádzka [[Pražské metro|pražského metra]] bola spustená 9. mája 1974. Sieť trás k roku 2015 merala 65,2 km, súpravy zastavovali v 61 staniciach. Pražské metro prepraví cez 1,6 milióna cestujúcich denne. Podľa hodnotenia [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnej automobilovej federácie]] z roku 2010 má Praha štvrtú najkvalitnejšiu mestskú hromadnú dopravu v Európe (po [[Mníchov]]e, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Viedeň|Viedni]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|dátum vydania=2010-02-18|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> === Energetika === {{Hlavný článok|Energetika v Česku}} [[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|[[Jadrová elektráreň Temelín]], najvýkonnejšia elektráreň v Česku a jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]] Česko v súčasnosti znižuje svoju energetickú závislosť na [[hnedé uhlie|hnedom uhlí]], ktorá sa negatívne prejavovala v kvalite životného prostredia v severných Čechách. V roku 2005 bolo 65,4 percent elektriny vyrábaných pomocou pary a spaľovaním (hlavne uhlie), 30 percent v jadrových elektrárňach a 4,6 percenta z obnoviteľných zdrojov, vrátane vodných elektrární. Najväčším českým energetickým zdrojom je [[Jadrová elektráreň Temelín]] (14 % výroby elektriny v Česku), ďalšia jadrová elektráreň je v [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovanech]]. Česko patrí medzi najväčšieho vývozcu prúdu v Európe, v roku 2013 vyviezlo asi 17 TWh, čo je viac než vyrobí Temelín.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]</ref> ČR je na siedmom mieste na svete vo vývoze elektrickej energie a na desiatom vo výrobe energie z jadra.<ref name=cia /> [[Európska zelená dohoda]] počíta do roku 2033 s koncom používania [[uhlie|uhlia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2024-03-05 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html }}</ref> z ktorého sa v roku 2023 vyrábala skoro polovica elektriny v Česku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-03-14 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk }}</ref> Výpadok uhlia má byť postupne nahradený [[Jadrová energetika v Česku|jadrovou energiou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela | periodikum = Seznam Zprávy | dátum_vydania = 11. října 2023 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140 }}</ref> [[Zemný plyn]] je nakupovaný od nórskych spoločností a ako skvapalnený plyn [[Skvapalnený zemný plyn|LNG]] z [[Holandsko|Holandska]] a [[Belgicko|Belgicka]]. V minulosti pochádzali tri štvrtiny dodávok plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojny na Ukrajine]] boli tieto dodávky postupne zastavené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj | dátum prístupu = 2023-03-30 }}</ref> Skvapalnený zemný plyn sa začal dovážať aj z USA či [[Katar]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 24. května 2024 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s }}</ref> === Maloobchod === Symbolom konzumného životného štýlu sa stali po revolúcii v roku 1989 supermarkety a hypermarkety, ktoré ovládli maloobchodnú sféru viac než kdekoľvek inde v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | odkaz na vydavateľa = Česká televize | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> === Cestovný ruch === {{Hlavný článok|Cestovný ruch v Česku|Zoznam hradov v Česku}} [[Súbor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhľad|[[Václavské námestie (Praha)|Václavské námestie]]]] České hospodárstvo získava vysoké príjmy z cestovného ruchu. V roku 2001 celkové výnosy z cestovného ruchu dosiahla 118,13 miliardy korún, čo vtedy predstavovalo 5,5 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V nasledujúcich rokoch však záujem cudzincov o ČR, čiastočne z dôvodu posilnenia kurzu českej [[Česká koruna (mena)|koruny]], tak trochu opadol. Neskôr sa koruna oslabila; v roku 2016 navštívilo Česko 9,3 milióna turistov zo zahraničia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|dátum prístupu=2017-02-09}}</ref> Praha je piatym najnavštevovanejším mestom Európy, po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Istanbul]]u a [[Rím]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|dátum vydania=2015-01-27|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}</ref> Podľa agentúry [[CzechTourism]] boli v roku 2014 najnavštevovanejšími turistickými cieľmi v ČR [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistov), [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|Zoologická záhrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Ťažobná oblasť Vítkovice|Ťažobná oblasť Vítkovic]] a [[Banícke múzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostrave (808 900), [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]] (vrátane [[Pražský orloj|orloja]]) v Prahe (739 800), Pivovarské múzeum a podzemie v Plzni (600 000), [[Zoologická záhrada Zlín|Zoologická záhrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské múzeum v Prahe]] (580 000), [[Petřínska rozhľadňa]] v Prahe (557 400) a [[Zoologická záhrada a botanický park Ostrava|Zoologická záhrada Ostrava]] (540 500).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejnavštěvovanější místa v&nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Úspech pražské zoo súvisí s jej prestížou. V roku 2015 používatelia najväčšieho cestovateľského servera [[TripAdvisor]] pražskú zoo určili ako štvrtú najlepšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html | dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Magazín [[Forbes (magazín)|Forbes]] ju v roku 2008 označil za siedmu najlepšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> [[Súbor:Lednice - Schloss (b).JPG|náhľad|Novogotický [[zámok Lednice]]]] [[Súbor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhľad|vľavo|[[Zámok Český Krumlov|Hrad a zámok Český Krumlov]] v južných Čechách]] [[Súbor:Zámek hluboká.jpg|náhľad|[[Zámok Hluboká]] v blízkosti Českých Budejovíc]] [[Súbor:Zamek Karlštejn.jpg|náhľad|Stredoveký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] v blízkosti [[Beroun]]a]] [[Súbor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vľavo|[[Zlatá ulička]] v Prahe]] Z hradov a zámkov sú okrem Pražského hradu najnavštevovanejší [[zámok Lednice]], [[zámok Český Krumlov]], [[zámok Hluboká|zámok Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[zámok Průhonice]], [[zámok Dětenice]], [[zámok Konopiště]], [[Arcibiskupský zámok Kroměříž|arcibiskupský zámok a záhrady v Kroměříži]] a [[zámok Loučeň]].<ref name="haz">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Novotný|meno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum prístupu=2016-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum archivácie=2016-07-16}}</ref> V Stredočeskom kraji sú turistickými lákadlami taktiež [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnica v Sedlci]] v Kutnej Hore a [[chrám svätej Barbory]], hrady [[Hrad Křivoklát|Křivoklát]], [[Hrad Český Šternberk|Český Šternberk]] a [[Hrad Kokořín|Kokořín]], zámky [[Zámok Poděbrady|Poděbrady]] a [[Zámok Veltrusy|Veltrusy]], v Juhočeskom kraji [[kláštor Vyšší Brod]], hrady [[Hrad Rožmberk|Rožmberk]] a [[Hrad Zvíkov|Zvíkov]], zámky [[Zámok Orlík|Orlík]], [[Zámok Červená Lhota|Červená Lhota]] a [[Zámok Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]], v Karlovarskom kraji [[hrad Loket]], v Ústeckom kraji [[Koncentračný tábor Terezín|Pamätník Terezín]], hrad [[Hrad Hazmburk|Hazmburk]] a zámok [[Zámok Duchcov|Duchcov]], v Libereckom hrady [[Trosky]], [[Hrad Grabštejn|Grabštejn]], [[Hrad Lemberk|Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[zámok Sychrov]], v Kráľovohradeckom [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Kráľové, hrad [[Hrad Kost|Kost]], zámky [[Zámok Ratibořice|Ratibořice]], [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]] a [[Zámok Hrádek u Nechanic|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickom [[Múzeum v prírode Vysočina|súbor ľudových stavieb]] pri Hlinsku a zámok [[Pardubický zámok|Pardubice]], na Vysočine [[zámok Telč]], v Olomouckom [[hrad Bouzov]], v Juhomoravskom [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brne, hrady [[Špilberk (hrad)|Špilberk]], [[Hrad Pernštejn|Pernštejn]], [[Hrad Veveří|Veveří]] a [[Hrad Bítov|Bítov]], v Zlínskom [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov (hrad)|Buchlov]] a zámok [[Zámok Buchlovice|Buchlovice]]. K najznámejším pražským pamätihodnostiam patria okrem doposiaľ menovaných [[Kostol Matky Božej pred Týnom|Týnsky chrám]], [[Staronová synagóga]], [[Starý židovský cintorín (Praha)|Starý židovský cintorín]], [[Betlehemská kaplnka]], [[Břevnovský kláštor]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezuliatko]], [[Emauzský kláštor]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagóga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španielska synagóga (Praha)|Španielska synagóga]], [[Kostol Narodenia Pána (Praha)|pražská Loreta]], z novších potom [[Lennonov múr]] či [[Žižkovská televizní věž|Žižkovská televízna veža]]. Okrem katedrály sv. Víta patrí k turisticky najatraktívnejším častiam Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika a kláštor svätého Juraja|bazilika sv. Jiří]], [[Kráľovská záhrada]], [[Letohrádok kráľovnej Anny]] a [[Starý kráľovský palác (Praha)|Starý kráľovský palác]]. Najznámejšími mimopražskými a mimobrnenskými svätostánkami sú [[Katedrála svätého Václava (Olomouc)|katedrála svätého Václava v Olomouci]], [[Veľká synagóga v Plzni]], [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Fulnek)|kostol Najsvätejšej Trojice vo Fulneku]], [[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)|katedrála svätého Bartolomeja v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasiteľa|katedrála Božského Spasiteľa v Ostrave]] a [[Katedrála svätého Štefana (Litoměřice)|katedrála svätého Štefana v Litomericiach]]. V ČR je asi 700 múzeí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muzea a galerie | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | dátum archivácie = 2019-08-19 | nedostupné = áno }}</ref> Najväčším je [[Národní muzeum]] (jeho súčasťou je Prírodovedecké múzeum, Historické múzeum, Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr a Múzeum českej hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské múzeum v Prahe]], [[Národní technické múzeum v Prahe|Národné technické múzeum]], [[Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe]], [[Múzeum hlavného mesta Prahy]] (vlastný [[Langweilov model Prahy]] a spravuje aj [[Villa Müller|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické múzeum Lešany]], [[Múzeum umenia Olomouc]], [[Slovácke múzeum v Uherskom Hradišti]]. K najnavštevovanejším patria tiež [[Banícke múzeum Příbram|Banícke múzeum v Příbrami]] a [[České múzeum striebra|České múzeum striebra v Kutnej Hore]]. Z prírodných pamiatok to sú [[Punkevní jeskyně]] a priepasť [[Macocha (priepasť)|Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].<ref name="haz" /> Mimoriadne postavenie majú kultúrne pamiatky zapísané na [[Svetové dedičstvo (Česko)|zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. Okrem už uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) sú to [[vila Tugendhat]] v Brne, dedinka [[Holašovice]], historické jadro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutnej Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Zámok Litomyšl|zámok a zámocký areál Litomyšl]], [[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|stĺp Najsvätejšej Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]] ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská štvrť]] a [[Bazilika svätého Prokopa]]) a [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]]. Na zoznam nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO boli zapísané [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokoliarstvo]], [[Fašiangové sprievody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=s.r.o.|meno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> a najnovšie, v roku 2016, české bábkarstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Niektoré lokality majú zvláštny význam pre spätosť s českými dejinami alebo mýtmi – hora [[Říp]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] (hlavne [[Vyšehradský cintorín]], kde je pochovaný [[Antonín Dvořák]] aj [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]] spojený s cyrilometodejskou a veľkomoravskou pamiatkou, [[Bazilika svätého Václava (Stará Boleslav)|kostol svätého Václava]] v Starej Boleslavi spätý s legendou o zabití kniežaťa Václava, [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda]] v Prahe, kde počas druhej svetovej vojny zahynuli strojcovia atentátu na Heydricha. K obľúbeným turistickým akciám patria [[Noc múzeí a galérií]], [[Noc kostolov]], [[Hradozámocká noc]], rekonštrukcia najslávnejších bitiek, ktoré sa odohrali na českom území ([[bitka pri Slavkove]], [[bitka pri Hradci Králové]], [[bitka pri Kolíne]], [[Obliehanie Brna (1645)|obliehanie Brna Švédmi]] atď.), [[Dni NATO v Ostrave]] či armádne [[Bahna]].<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx</ref> Okrem toho mnoho festivalov a veľtrhov. Tradičnými turistickými magnetmi bývali kúpeľné mestá ako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], avšak kúpeľníctvo sa dostalo do krízy. Karlovy Vary si však zachovávajú atraktivitu napríklad aj vďaka každoročnému [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|medzinárodnému filmovému festivalu]]. Táto filmová prehliadka založená po druhej svetovej vojne je dnes najväčšou kultúrnou akciou v ČR. Významné rekreačné oblasti v ČR sú [[Národný park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český raj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. == Obyvateľstvo == {{Hlavný článok|Obyvateľstvo Česka}} Na konci roku 2018 žilo v Českej republike podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] 10 649 800 ľudí. [[Prirodzený prírastok]] v roku 2018 bol 1116 osôb, úhrnná plodnosť dosiahla hodnotu 1,71, v roku 2021 potom dosiahla hodnotu 1,83. Hlavnou príčinou rastu počtu obyvateľov je dlhodobá migrácia – v roku 2018 bol počet prisťahovaných o 38 629 osôb vyšší než počet vysťahovaných, išlo hlavne o migráciu z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Priemerný vek v roku bol 2018 42,3 rokov, [[stredná dĺžka života]] bola 76,1 rokov u mužov a 81,9 rokov u žien. V roku 2018 bol najľudnatejším krajom Stredočeský s 1 369 332 obyvateľmi. Bol jediným krajom, kde žilo viac ľudí než v Prahe, ktorá mala 1 308 632 obyvateľov.<ref name="StatRocenka2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2019 | vydavateľ = Český statistický úřad | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019 | dátum prístupu = 2020-06-21 }}</ref> === Vývoj počtu obyvateľov v Česku === {{#chart:Czech Republic Total Population.chart}} === Etnické zloženie === [[Súbor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhľad|Vekové zloženie obyvateľstva ČR 2024<ref name="vekoveslozeni">[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].</ref>]] {{Hlavný článok|Národnostné zloženie Českej republiky}} V poslednom sčítaní ľudu v roku [[2011]] sa 64,3 % obyvateľov Česka prihlásilo k [[Česi|českej]] národnosti (86,1 % z tých, ktorí sa k nejakej národnosti prihlásili), ktorá úplne prevažuje vo všetkých okresoch Česka, 5,0 % obyvateľov deklarovalo [[Moravania|moravskú]] národnosť a 0,1 % národnosť [[Slezania|slezsku]],<ref name="SLDB2011">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=OTCR111&z=T&f=TABULKA&katalog=30809&v=v122__null__null__null#w= | periodikum = vdb.czso.cz | dátum prístupu = 2019-08-08 }}</ref> v oboch prípadoch takisto hovoriaci prevažne [[Čeština|česky]]. Podľa názoru [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] ide o dôsledok rozdelenia [[Česi|českej národnosti]], pred sčítaním v roku [[1991]] ešte jednotné, v dôsledku medializácie moravskej národnostní problematiky a teda do istej miery umelo;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum prístupu=2008-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref> [[Moravania (strana)|politická strana Moravania]] tento stav naopak hodnotia ako prejav spontánneho národného obrodenia.<ref>[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]</ref> Faktom zostáva, že moravskú, čiastočne sliezsku a po určitú dobu aj českú a slovenskú národnosť bolo v rôznych obdobiach existencie [[Česko-slovensko|Česko-slovenska]] možno deklarovať len obmedzene (skupina nebola uvádzaná v koncových štatistikách) alebo vôbec nie (k skupine nebolo možné sa prihlásiť) a až v roku [[1991]], krátko pred rozpadom štátov, bolo po prvý krát úplne prihliadnuté ku každej z týchto štyroch národností jednotlivo.<ref>[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604093519/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=2012-06-04 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].</ref> Celkom 25,3 % obyvateľov Česka využilo pri sčítaní ľudu v roku 2011 možnosť nevyplňovať v sčítacích formulároch dobrovoľnú kolónku národnosti a ponechalo ju prázdnu.<ref name="SLDB2011" /> === Etnografické skupiny === [[Súbor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhľad|Slavnostný [[kroj]] slobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]] [[Súbor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhľad|Národnostné zloženie ČR]] V Česku existuje niekoľko etnografických skupín úzko spätých s krajom, kde žijú, ktoré sa v minulosti líšili niektorými kultúrnymi rysmi a dialektom. V Čechách sú to napríklad [[Chodovia]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Dulebovia]], na Morave [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravskí Chorváti]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku | periodikum = Brněnský deník | dátum_vydania = 8. srpna 2015 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html }}</ref> [[Moravskí Slováci]], [[Podlužáci]], [[Moravské Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a ďalší a v Sliezsku napr. [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]],<ref>{{Citácia knihy | priezviski = Hubinger | meno = Václav | priezvisko2 = Honzák | meno2 = František | priezvisko3 = Polišenský | meno3 = Jiří | spoluautori = | rok = 1985 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie) | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | isbn = | strany = 69 }}</ref> [[Slezania|Šlonzáci]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | dátum_vydania = 31. prosince 2018 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska }}</ref> [[Moravci]] a [[Prajzovia|Prajzáci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Být Prajzákem | periodikum = Historie.cs | dátum_vydania = 26. října 2019 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky }}</ref> Tieto rozdiely sa začali, hlavne po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], stierať, niektoré krajové zvláštnosti sa však doposiaľ udržujú. Okrem týchto geograficky rozlíšiteľných etnografických skupín stojí za zmienku viacmenej rozptýlene, špecifické etnografické skupiny. Jedná sa o [[Rómovia v Česku|rómsku]] a [[Židia v Česku|židovskú]] etnografickú skupinu. === Cudzinci === Na konci roku 2022 podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] žilo v Česku 1 113 698 cudzincov (10,3 % z celkovej populácie), z nich 29,9 % tu malo udelený [[trvalý pobyt]].<ref name="cizinci1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | dátum prístupu = 2023-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | dátum archivácie = 2023-06-23 }}</ref> Ďalších 2456 osôb bolo v roku 2022 v [[azyl|azylovom riadení]].<ref name="cizinci1" /> Osoby cudzieho pôvodu s udeleným českým občianstvom v uvedených počtoch nie sú zahrnuté. V [[Praha|Prahe]] a [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]] v roku 2022 žilo celkom 504 tisíc cudzincov, teda necelá polovica z ich celkového počtu v ČR.<ref name="cizinciKraje">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | dátum prístupu = 2023-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | dátum archivácie = 2023-06-23 }}</ref> Najviac cudzincov pochádza z [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorých štátny príslušníci v roku 2004 počtom prekonali cudzincov zo [[Slovensko|Slovenska]]; ďalej nasledujú cudzinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}</ref> Vietnamci ostávajú v Česku v priemere najdlhšie (8 rokov), ľudia z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] len o rok menej. Podľa údajov ČŠÚ z roku 2012 bol najväčší podiel [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdelaných]] medzi osobami prichádzajúcimi z [[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantov z tejto krajiny). Najväčšiu časť svojich zárobkov do materskej krajiny posielali [[Ukrajinci]] (17 % príjmu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili | periodikum = czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214 }}</ref> Od vstupu do [[Európska únia|Európskej únie]] sa počet cudzincov v Česku postupne zvyšoval, ale ich podiel na populácii zostával nižší než v ostatných krajinách Európskej únie – v roku 2016 bolo Česko z 28 štátov únie z hľadiska etnickej heterogenity na 24. mieste.<ref>Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]</ref> V roku 2021 v Česku počet cudzincov dosiahol 6,2 %, v susednom [[Nemecko|Nemecku]] žil najväčší počet cudzincov v EÚ, to je 7,2 milióna (9 % populácie). V [[Rakúsko|Rakúsku]] je podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľ 10,8 % a v [[Španielsko|Španielsku]] 12 %.<ref>[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]</ref> K skokovému zvýšeniu podielu cudzincov v Česku nad 10 % z celkovej populácie došlo v roku 2022 s príchodom ukrajinských utečencov v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. {| class="wikitable" style="display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Najčastejšie krajiny pôvodu cudzincov žijúcich v Česku k 31. marcu 2026 (nad 10 tisíc osôb) ! Krajina pôvodu !! Počet osôb<ref>https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx</ref> |- | {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:602263}} |- | {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:126220}} |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:69966}} |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:37468}} |- | {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:21330}} |- | {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17601}} |- | {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17447}} |- | {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:15959}} |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:15147}} |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:12214}} |- | {{flagicon|India}} [[India]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:11853}} |- | {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10953}} |- | {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstan]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:10666}} |- | {{flagicon|China}} [[Čína]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10347}} |- | {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10328}} |- ! colspan="2" | {{rast}}/{{pokles}} – porovnanie s 28. februárom 2026 |} {| class="wikitable" style="text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Počet cudzincov v Česku<ref name="Cizinci 2024">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Prague Daily News| odkaz na autora =| titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic | url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/| vydavateľ = praguedaily.news| miesto =| dátum vydania = 2025-02-28| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet cudzincov, demografické udalosti | periodikum = Štatistika | url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&start=0&podskupiny=291&razeni=-datumVydani | dátum prístupu = 2024-09-07 }}</ref> ! Rok !! Počet<br /><small>(údaje k 31. 12.)</small> !! Podiel na<br />celkovej populácii |- | 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 % |- | 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 % |- | 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 % |- | 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 % |- | 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %<!--1,9 %--> |- | 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %<!--2,5 %--> |- | 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %<!--2,9 %--> |- | 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %<!--3,3 %--> |- | 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %<!--3,9 %--> |- | 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %<!--3,9 %--> |- | 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 % |- | 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 % |- | 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 % |- | 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 % |- | 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 % |- | 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 % |- | 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 % |- | 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 % |- | 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 % |- | 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 % |- | 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 % |- | 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 % |- | 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 % |- | 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 % |} === Náboženstvo === {{Hlavný článok|Náboženstvo v Česku|Křesťanstvo v Česku}} [[Súbor:Prince Rastislav.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Rastislav (Veľká Morava)|Svätý Rastislav]], knieža Veľkomoravskej ríše, počas jeho panovania sa uskutočnila [[Cyril a Metod|cyrilo-metodejská misia]].]] {{bar box |title=Náboženstvá v Česku (2021)<ref name="SLDB2011" /> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|47.8}} {{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}} {{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|9.3}} {{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|9.1}} {{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|2.4}} {{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}} {{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|1.2}} }} {{bar box |title=Náboženstvá v Česku (2011)<ref name="Czech Statistical Office">{{cite web |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |title=Population by religious belief and by municipality size groups |accessdate=23 April 2012 |publisher=Czech Statistical Office |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf |archive-date=21 February 2015 |df=dmy |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2013-06-25 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |dátum archivácie=2015-02-21 |nedostupné=áno }}</ref> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}} {{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|34.5}} {{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|10.5}} {{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|6.8}} {{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|1.1}} {{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|1}} {{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|0.7}} }} Česko má jednu z najmenej náboženských populácii na svete. V prieskumoch projektu [[Eurobarometer]] v roku 2005 odpovedalo 19 % opýtaných, že veria v Boha, 50 % veria v nejakú životnú či duchovnú silu a 30 % neverí v nič z toho.<ref>http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf</ref> Podľa posledného [[Sčítanie ľudu, domov a bytov 2021 v Česku|sčítania ľudu z roku 2021]] je 5 miliónov obyvateľov [[Ireligiozita|bez vyznania]], teda 48 % populácie. K rôznym cirkvám a náboženským spoločnostiam sa prihlásilo 1,1 milióna obyvateľov, ďalej niektorí uviedli, že sú veriaci a hlásia sa k cirkvi, ale už neoznačili konkrétnu cirkev. Ako veriaci, ale nehlásiaci sa k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti sa výslovne označilo 960 tisíc osôb, okrem toho iní občania uviedli iba určité náboženstvo. Celkovo sa tak k nejakej viere či vyznaniu prihlásilo 2,3 milióna, teda 22 % obyvateľov Česka. Celkom 3,2 milióna obyvateľov (30 %) avšak túto dobrovoľnú kolónku v sčítacích formulároch nevyplnilo.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma) | url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-09-08 }}</ref> Najpočetnejším náboženstvom v Česku je [[kresťanstvo]]. Najväčšou náboženskou skupinou bola v roku 2021 [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolícka cirkev]], ktorá mala 741 tisíc veriacich (7 %), čo by bol výrazný pokles oproti roku 2011, keď sa k nej hlásilo celkom 1,08 milióna veriacich (10,4 %).<ref name="SLDB2011" /> Avšak 236 tisíc obyvateľov uviedlo „katolícka viera“ alebo „katolík“, celkom tak šlo o 977 tisíc veriacich (9,3 %). Nasledovali veľké protestantské cirkvi [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíc členmi (0,3 %) a [[Cirkev československá husitská]] s 24 tisíc členmi (0,2 %), podobne ale 27 tisíc obyvateľov len všeobecne uviedlo, že sú protestantmi alebo evanjelici. Vyšší podiel veriacich mala [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]], ku ktorej sa prihlásilo 41 tisíc ľudí, významnejší boli aj [[Jehovovi svedkovia]] s 13 tisícmi členov, [[Cirkev bratská]] s 11 tisícmi alebo [[Gréckokatolícka cirkev v Česku|gréckokatolícka cirkev]] s 8 tisícmi veriacich. Len všeobecne ku kresťanstvu sa naviac prihlásilo 71 tisíc obyvateľov. Počet vyznávačov [[Judaizmus|judaizmu]] bol 2 tisíc, k [[islam v Česku|islamu]] sa hlásilo 5 tisíc ľudí, k rôznym odvetviam [[Budhizmus|budhizmu]] 6 tisíc osôb a k [[Hinduizmus|hinduizmu]] necelé 2 tisíc obyvateľov. Recesisti sa hlásili napr. k [[Jediizmus|jediizmu]] (21 tisíc) alebo [[Flying Spaghetti Monster|pastafariánstvu]] (necelé 3 tisícky). K [[Ateizmus|ateizmu]] sa prihlásilo 555 osôb, [[Novopohanstvo|pohanstvo]] deklarovalo takmer 3 tisíc osôb.<ref name=":1" /> Podiel deklarovaných veriacich sa od predošlého sčítania ľudu v roku 2011 prakticky nezmenil. Vzrástol počet osôb bez vyznania, oproti tomu sa znížil počet os§b, ktoré sa rozhodli na dobrovoľnú otázku neodpovedať.<ref name="CSU">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum prístupu=2011-12-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum archivácie=2012-01-06 }}</ref> Geograficky je vyššia koncentrácia veriacich na južnej a východnej [[Morava (región)|Morave]], naopak severné a severozápadn= [[Čechy]] vykazujú vyšší podiel osôb bez vyznania. <gallery perrow="3" caption="Podiel veriacich obyvateľov"> Súbor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítanie ľudu 1991 Súbor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítánie ludu 2001 Súbor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítánie ľudu 2011 </gallery> Historicky dôležitú rolu v náboženskom vývoji zohralo [[husitstvo]], [[Kališníctvo|utrakvizmus]], [[Jednota bratská]] (a jej súčasť [[Moravskí bratia]]). [[Česká reformácia]] zohrala významnú rolu aj v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]], lebo modernž český národ sa [[Protestantizmus|protestantským]] nakoniec nestal. Katolícka a pravoslávna cirkev uznávajú svätých, z českých osobností uznávajú obe svätosť [[Svätý Ivan|Ivana]], [[Ľudmila (svätica)|Ludmily]], [[Václav I. (české knieža)|Václava]] a [[Svätý Prokop|Prokopa]]. Katolícka cirkev naviac uznáva [[Vojtech Pražský|Vojtecha]], [[Radim (hniezdenský arcibiskup)|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českú]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]], [[Ján Sarkander|Jána Sarkandera]] a [[Ján Nepomuk Neumann|Jána Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslávni naviac ešte svätého [[Rastislav (Veľká Morava)|Rostislava]] a [[Gorazd II. (Matěj Pavlík)|Gorazda II.]] (Matěja Pavlíka), ktorý počas druhej svetovej vojny ukrýval parašutistov, ktorí zabili nacistického pohlavára Heydricha. === Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov === {{hlavný článok|Zoznam miest v Česku|Zoznam miest v Česku podľa počtu obyvateľov|Zoznam obcí v Česku}} {|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" |- ! style="text-align:center;" colspan="11"| |- !rowspan=23 width:150|<br /> [[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]<br />[[Praha]]<br /> [[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]<br />[[Brno]]<br /> [[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]<br />[[Ostrava]]<br /> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Poradie ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Mesto ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Kraj ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}</ref> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] !rowspan=23 width:150| [[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]<br />[[Plzeň]]<br /> [[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]<br />[[Liberec]]<br /> [[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]<br />[[Olomouc]]<br /> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000<ref>Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000<ref>[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||- |- | colspan="5" style="text-align:center; background:#f5f5f5;"| |}{{clear}} Štatutárnymi mestami sú naviac taktiež [[Děčín]], [[Chomutov]], [[Jablonec nad Nisou]], [[Mladá Boleslav]], [[Prostějov]], [[Přerov]] a [[Třinec]]. Bývalými okresnými mestami sú navyše ešte [[Benešov]], [[Beroun]], [[Blansko]], [[Bruntál]], [[Břeclav]], [[Česká Lípa]], [[Český Krumlov]], [[Domažlice]], [[Havlíčkův Brod]], [[Hodonín]], [[Cheb]], [[Chrudim]], [[Jeseník]], [[Jičín]], [[Jindřichův Hradec]], [[Klatovy]], [[Kolín]], [[Kroměříž]], [[Kutná Hora]], [[Litoměřice]], [[Louny]], [[Mělník]], [[Náchod]], [[Nový Jičín]], [[Nymburk]], [[Pelhřimov]], [[Písek]], [[Prachatice]], [[Příbram]], [[Rakovník]], [[Rokycany]], [[Rychnov nad Kněžnou]], [[Semily]], [[Sokolov]], [[Strakonice]], [[Svitavy]], [[Šumperk]], [[Tábor]], [[Tachov]], [[Trutnov]], [[Třebíč]], [[Uherské Hradiště]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Vsetín]], [[Vyškov]], [[Znojmo]], [[Žďár nad Sázavou]]. Najväčšími mestami, ktoré nie sú ani štatutárne, ani okresné, sú [[Orlová]], [[Litvínov]], [[Český Těšín]], [[Krnov]], [[Kopřivnice]], [[Bohumín]] a [[Jirkov]]. == Kultúra == {{Hlavný článok|Česká kultúra}} === Literatúra === {{Hlavný článok|Česká literatúra|Zoznam českých spisovateľov}} [[Súbor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhľad|vľavo|[[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]: baroková sála [[Klementinum|Klementina]]]] [[Súbor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhľad|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]]|upright]] [[Súbor:Kafka1906 cropped.jpg|náhľad|upright|Česko-nemecko-židovský spisovateľ [[Franz Kafka]]|alt=]] Literárne dejiny majú počiatky v ústnej tradícii, v ktorej vyniká povesť o [[Čech, Lech a Rus|praotcovi Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuša (kňažná)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslovi Oráčovi]] a [[Dívčí válka|vojne dievčat]]. Začiatky českej písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na Veľkej Morave. Tí spolu so svojimi žiakmi (najvýznamnejším z nich bol [[Kliment Ochridský]]) vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a s pomocou písma [[hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''[[Proglas (prológ)|Proglas]]'', ''[[Život Metodov]]'', ''[[Život Konštantínov]]''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú rolu zohrávať latinčina, vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (hlavne [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky | dátum vydania = 2016-09-13 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> a iné žánre (napr. ''[[Vita Caroli]]'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''[[Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokomunetu | priezvisko = Turčeková | meno = Šárka | titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře | periodikum = TOPZINE.cz | url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire | dátum vydania = 2010-12-23 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti | periodikum = sas.ujc.cas.cz | url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Prvými autormi, ktorí písali aj česky, a ktorí dosiahli svetovú slávu, boli [[Ján Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie, a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ [[Humanizmus a renesancia v českej literatúre|humanizmu v českej literatúre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho | dátum vydania = 2019-02-03 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Hieronym Pražský]] a [[Petr Chelčický]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petr Chelčický | periodikum = www.phil.muni.cz | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po porážke [[Česká vojna|stavovského povstania]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] v roku 1620 nastalo zložité obdobie vytlačovania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec | periodikum = HedvabnaStezka.cz | url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | dátum archivácie = 2020-04-09 }}</ref> Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[Formovanie moderného českého národa|národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský | periodikum = Český rozhlas Dvojka | vydavateľ = | url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738 | dátum vydania = 2015-08-24 | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ [[Panslavizmus|panslovanských]] tendencií. Vtedy sa začala objavovať už prvá svojbytná literatúra ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, keď [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a keď vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realizmus vo svetovej literatúre|realisti]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest českej moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchistickí buriči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala rozkvitať [[Pražská nemecká literatúra|nemecky písaná literatúra]] (hlavne v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámok (román)|Zámok]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (hlavne ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (hlavne ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná bola taktiež aj ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], ktorý sa venoval najprv [[Proletárska poézia|proletárskej poézii]], neskôr vymyslel smer [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doposiaľ jediný Čech ocenený [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (v roku 1984).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny | periodikum = www.converter.cz | url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšiemu ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (hlavne ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (kniha)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (obzvlášť po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii v roku 1968]]) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kundery patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štepila na [[Disident|disent]] spätý hlavne s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčší medzinárodný ohlas spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts | dátum vydania = 2013-09-15 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii z roku 1989]] toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma | periodikum = iDNES.cz | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob | dátum vydania = 2009-05-17 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref>[[Súbor:Milan Kundera.jpg|náhľad|Český spisovateľ a básnik [[Milan Kundera]]]] K významným novinárom okrem výššie uvedených patrili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] alebo [[Ferdinand Peroutka]]. V ČR je udeľovaná významná medzinárodná literárna [[Cena Franza Kafku]]. Z domácich literárnych cien patrí k najvýznamnejším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]]. ČR má unikátnu sieť verejných knižníc, najhustejšiu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU | periodikum = TÝDEN.cz | vydavateľ = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html | dátum vydania = 2013-09-30 | url arcívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Je tvorená viac než 5400 knižnicami. V strede tejto siete sa nachádza [[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]. Sídli v pražskom [[Klementinum|Klementine]]. K najcennejším pamiatkam uchovávaným Národnou knižnicou ČR patrí rukopis [[Vyšehradský kódex|Vyšehradského kódexu]] (jeho cena sa odhaduje na miliardu korún), [[Lobkovický graduál]], rukopisy stredovekej pražskej univerzity, „Knihy na reťaziach“ z knižnice jáchymovskej mestskej školy zo 16. storočia, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionára Ignáca Tirscha, autografy Jána Husa a Jakoubka zo Stříbra, zbierka grafických listov univerzitných téz, list [[Gutenbergova Biblia|Gutenbergovej Biblie]] z roku 1454, [[Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbár]] zo 16. storočia, najstaršia tlač na českom území (latinská Statuta z roku 1349), zlomok Žaltáře z Řezna pochádzajúci z konca 8. storočia, grécké papyrusy z 1. storočia, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova biblia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky | periodikum = www.nkp.cz | url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190619000229/https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | dátum archivácie = 2019-06-19 }}</ref> Zďaleka najcennejší rukopis, ktorý vznikol na českom území, perla stredovekého knihovníctva nazývaná [[Codex gigas]] (tiež Diablova biblia), však bol počas tridsaťročnej vojny ukoristený Švédmi a do ČR býva len výnimočne zapožičiavaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz | url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/ | vydavateľ = | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vzácne tlače a rukopisy (napr. Žlutický kancionál) uskladňuje [[Památník národního písemnictví]] sídliaci v [[Strahovský kláštor|Strahovskom kláštore]], v [[Letohrádok Hvězda|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertovej-Petschkovej|Tretej Petschkovej vile]] v Bubenči. Pamätník disponuje oi. rozsiahlou zbierkou [[exlibris]]. Ďalšou významnou českou knižnicou je [[Mestská knižnica v Prahe]]. === Divadlo === {{Hlavný článok|České divadlo}} [[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhľad|vľavo|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]] ponúka operu, balet ale aj činohru]] [[Súbor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhľad|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, neskôr prezident Českej republiky|alt=]] České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočie|14. storočia]], nazvanej obvykle ''[[Mastičkář]]''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hrabák | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | priezvisko2 = Havránek | meno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautori = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavateľ = ČSAV | miesto = Praha | rok = 1957 | počet strán = 851 | isbn = | strany = 247}}</ref> Pôvodne išlo o akúsi medzihru v inscenácii evanjelických scén – popisuje situáciu, keď ide Ježišova matka Mária na trh kúpiť vonné masti na nabalzamovanie mŕtveho Ježišovho tela. Scéna sa však stále viac osamostatňovala a popisovala satiricky pomery v mešťanskom prostredí. V [[19. storočie|19. storočí]] zohralo divadlo výraznú rolu v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipačné snahy českého národa sa v 2. polovici 19. storočia prejavili otvorením [[Národní divadlo|Národného divadla]] v Prahe v roku [[1883]]. Národné divadlo od tej doby uvádza ako [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. rokoch [[19. storočie|19. storočí]] prenikali do českého divadla európske literárne smery, hlavne [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmus]], ktorý reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], predovšetkým svojou vidieckou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a neskôr hlavne [[bratia Mrštíkovci]] svoju ''[[Maryša|Maryšu]]''. Taktiež [[Gabriela Preissová]] priniesla na české javiská silné témy (''Gazdina Roba'', ''[[Jej pastorkyňa (opera)|Jej pastorkyňa]]''). Za túto modernú dramatiku bojoval hlavne režisér [[Jaroslav Kvapil]], ktorý sa tiež prezentoval ako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]''). V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] došlo k rozvoju [[avantgarda|avantgardného]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlom]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovca]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], alebo [[Emil František Burian|Emilom Františkom Burianom]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkom]], [[Jindřich Honzl|Jindřichom Honzlom]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenom]]. Na svetových javiskách sa najviac presadili hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), alebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie''). V druhej polovici 20. storočia získal výnimočný medzinárodný ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], prvý multimediálny umelecký projekt na svete, pripravený pôvodne pre svetovú výstavu [[Svetová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikol taktiež fenomén divadiel malých foriem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. rokoch sa najúspešnejším dramatikom stal [[Pavel Kohout]] (hlavne ''August, August, august''), [[Absurdná dráma|absurdnú drámu]] reprezentoval [[Václav Havel]]. V Zlíne sa narodil známy britský dramatik [[Tom Stoppard]]. K divadelným oceneniam patrí [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]]. === Film === {{Hlavný článok|Česká kinematografia|Zoznam českých filmov}} [[Súbor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhľad|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držiteľ dvoch [[Academy Awards|Oscarov]] za najlepšiu réžiu|alt=]] V ére [[Nemý film|nemého filmu]] hranice vlasti prekročila sláva odvážnych filmových projektov [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933). Medzinárodnž ohlas dosiahla v 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Kľúčovými snímkami československej novej vlny boli ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''. Vážne umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy]]''). 30. až 50. roky a neskôr 70. až 80. roky avšak svedčili viac populárnemu filmu než umeleckému, s nadčasovou eleganciou tohto priestoru využili napríklad režiséri [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristi [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] alebo skladatelia filmovej hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]]. [[Súbor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhľad|Režisér [[Jiří Menzel]]]] Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získali [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za najlepší neanglicky hovorený film]], šesť ďalších filmov sa dostalo do nominácie: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary]]'' (2003). Medzinárodnú slávu získali české bábkové a animované filmy režisérov, akými boli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (hlavne ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K tejto tradícii patrí aj televízny cyklus ''[[Večerníček|Večerníčkov]]'', na ktorom spolupracovali aj poprední výtvarníci ako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvým českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačovo animovaným]] filmom bol v roku 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]]. Predovšetkým v iných než českých kinematografiach sa presadilo mnoho českých rodákov, z režisérov napríklad [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanov [[Karl Freund]], z hercov [[Herbert Lom]] alebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých hercov patria v zahraničí k najznámejším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populárna vďaka rozprávke ''Tři oříšky pro Popelku'' hlavne v Nórsku. [[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patria k najväťším v Európe. Po roku 1990 ich využívajú hlavne zahraničné produkcie, vznikali v nich oi. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[James Bond: Casino Royale|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodejnica a skriňa]]'', ''[[Dieťa číslo 44 (film)|Dieťa číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrodenie]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Votrelec vs. Predátor (film)|Votrelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' a iné. === Hudba === {{Hlavný článok|Česká hudba}} [[Súbor:Dvorak.jpg|náhľad|upright|Svetovo známy hudobný skladateľ [[Antonín Dvořák]]|alt=]] Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Náboženská hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršou duchovnou piesňou v českých krajinách bola staroslovenská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo na začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne staroslovenský, prenikli do nej avšak aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň v staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (tiež aj ''Svatováclavský chorál'') vznikla v 12. storočí. Zapísaná bola ale až v 14. storočí v kronike [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneša Krabicu z Veitmilu]]. Podobne významná je ''Ostrovská píseň''. Zaoberá sa prítomnosťou Krista v svätosti oltárnej. Zapísaná bola v kódexe kláštora z Ostrova u Davle, podľa prvého verša sa jej taktiež hovorí aj ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdiel od svätováclavského chorálu už zložitejšiu básnickú formu. Významným centrom stredovekej hudby bola [[Šumava]]. Prvé hudobné pamäte tu pochádzajú z knižnice [[Cisterciánsky rád|cisterciánskeho]] kláštora vo [[Vyšší Brod|Vyššom Brode]], založeného v roku 1259. Napríklad rukopis č. 42 z roku 1410 tu popisuje pieseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', ktorú si spievali husiti. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu na prelome 14. a 15. storočia, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (hlavne ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]''). Dôležitou etapou vo vývoji českej hudby bolo [[baroko]] (17. a 18. storočie). Hudba sa teda ustálila ako samostatný profesionálny odbor. Za prvých českých hudobných skladateľov môžme považovať barokových tvorcov ako boli [[Adam Michna z Otradovic]], [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]] (český Nemec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V dobe [[Národné obrodenie|národného obrodenia]] na barokovú hudbu bezprostredne nadviazali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]]. [[Súbor:Vltava-main-theme.svg|náhľad|Hlavná téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|prehrať}}]] Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] mohli postaviť kľúčoví autori modernej českej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (hlavne ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (hlavne ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (opera)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]''). Tradícia pokračovala aj naďalej rovnako intenzívne., predovšetkým diela [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] prenikli do celého sveta. Súčasťou [[repertoár]]u mnohých [[Operná scéna|operných domov]] sú všetky jeho opery, hlavne ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvom ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uvádzané sú aj jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''. Ďalší významní českí hudobní skladatelia 19. a [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zať Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Prekvapivý úspech oi. na scéne [[New York|newyorské]] [[Metropolitan opera|Metropolitnej Opery]] dosiahol [[Jaromír Weinberger]] so svojou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známymi [[Opereta|operetnými]] skladateľmi boli oi. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]]. V roku 1860 sa v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Morave]] narodil svetovo preslávený skladateľ, [[Nemčina|nemecky]] hovoriaci [[Gustav Mahler]]. Vo [[Viedeň|Viedni]] a neskôr v [[Hollywood]]e sa presadil [[Brno|brnenský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku sa narodili aj klavírni virtuózi [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z viedeňskej českej komunity vzišiel [[Ernst Křenek]]. Presadili sa aj českí hudobní [[Hudobná interpretácia|interpréti]]. Možno vymenovať mnoho mien, ako sú dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] alebo [[Jiří Bělohlávek]], v súčasnosti potom [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Ďalej hudobní inštrumentalisti: [[Husle|huslisti]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a [[Josef Suk mladší]] (Dvořákov pravnuk); [[Violončelo|violončelista]] [[David Popper]], [[Čembalo|čembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesný roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nedá sa nespomenúť [[spevák|speváčky]], ako boli alebo sú [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a [[Magdalena Kožená]]. Veľkými českými [[tenor]]istami byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V súčasnosti je veľmi úspešný [[barytón]]ista [[Adam Plachetka]]. Z hudobných telies dosiahol medzinárodného významu nielen [[orchester|symfonický orchester]] [[Česká filharmónia|Českej filharmónie]], ale aj ďalšie symfonické a komorné orchestre a novo tzv. [[Baroko|barokové]] súbory. V neposlednej rade boli a sú úspešné aj české [[spevácky zbor|spevácke zbory]] a malé hudobné telesá, hlavne [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové kvartetá]]. Krátko po druhej svetovej vojne vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v rôznych pražských koncertných sálach. [[Súbor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhľad|261x261pixelov|Český spevák [[Karel Gott]]|alt=]] Česi sa v 20. storočí ujali aj v nových žánroch. V jazze [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchester [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a ďalší. V populárnej hudbe pôsobili [[Jan Hammer]] alebo [[Karel Svoboda]], vo folkovej hudbe [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. Na reakcii na populárnu rakúsku dychovú hudbu (hlavne vojenskú) sa rozvinula aj jej špecifická česká verzia, predovšetkým vďaka [[František Kmoch|Františkovi Kmochovi]]. Vo svete najznámejšej českej melódie sú dodnes práve tie dychovkové (hlavne ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Medzinárodné úspechy dosiahol spevák [[Karel Gott]], ktorý sa počas svojej kariéry stal najznámejším spevákom z Česka 20. storočia. V medzinárodnej súťaži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantov najvoac uspel [[Mikolas Josef]] (6. miesto v roku 2018). === Výtvarné umenie === {{Hlavný článok|České výtvarné umenie}} [[Súbor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.6|''[[Věstonická venuša]]'']] Pri prvom a taktiež zďaleka najslávnejšom českom výtvarnom diele autora nepoznáme. Ide o sošku ''[[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]]'', zrejme najstaršiu keramickú sošku na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola objavená v roku 1925 na južnej Morave. Väčšina výtvarných umelcov však bola anonymných ešte v ére [[Gotika|gotiky]], maliarstvo bolo vtedy vnímané ako remeslo, v ktorom autor nie je tak podstatný, a nie ako umenie. O umelcoch tejto doby hovoríme pomocou pojmov ako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Majster Theodorik]]. [[Súbor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhľad|Oltár s Najsvetejšou Trojicou od [[Mistr Litoměřického oltáře|Majstra Litoměřického oltáře]]]] Autorské maliarstvo prišlo na scénu v baroku. K najvýznamnejším českým barokovým maliarom patrili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Úplne zvláštne postavenie mal [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholné sochárske diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V prvej polovici 19. storočia prebiehal proces českého národného obrodenia, avšak obrodenci na maliarstvo nekládli taký dôraz ako na literatúru, divadlo či vedu. Maliarstvo zostávalo na pozícii remesla, pričom v krajinárstve vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portréte a zátiší [[Karel Purkyně]]. Zlom prišiel v polovici 19. storočia, keď do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]] a [[Realizmus (výtvarné umenie)|realizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe pražského orloja. Realistickú maľbu zvolil napríklad [[Jaroslav Čermák (maliar)|Jaroslav Čermák]]. So 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. [[Generácia Národného divadla]], teda tvorcovia, ktorí sa nejak podieľali na výzdobe práve stavanej „Zlaté kapličky“: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášovi Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K tejto generácii patril aj sochár [[Josef Václav Myslbek]]. [[Súbor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhľad|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonsa Muchu]] (1912)]] Väčšina z autorov Generácie Národného divadla naďalej oscilovala medzi romantickou a realistickou maľbou, hlavne krajiny. To však čoskoro niektorým autorom nestačilo. Krajinár [[Antonín Chittussi]] začal meniť techniku krajinomaľby až tak, že sa dostal na pokraj [[Impresionizmus|impresionizmu]]. Vrcholným predstaviteľom tohto smeru sa potom stal [[Antonín Slavíček]]. Dielo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase niekedy označované za predzvesť secesnej maľby. Práve [[secesia]] patrí ku kľúčovým smerom, ktoré sa vynorili na konci 19. storočia. V českom prostredí zohrala mimoriadnu rolu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov taktiež aj cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]'', ktorá zhŕňa dejiny českého národa a [[Slovania|Slovanov]]. Vystavená je vo [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]] v Prahe, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patria k nej aj významní sochári: [[František Bílek (sochár, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]]. Secesia provokovala svojim sklonom k úžitkovosti, avšak inak ctila klasické a akademické techniky. Proti tým sa však na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny [[Osma (umelecká skupina)|Osma]] patrili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. [[Súbor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhľad|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]] Práve avantgarda začala v prvej polovici 20. storočia určovať smer. Od kubizmu k čistej [[Abstraktné umenie|abstraktnej maľbe]] došiel [[František Kupka]]. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine [[Tvrdošíjní]] (hlavne [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochár [[Otto Gutfreund]]). Členovia avantgardného Deväťsilu sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (maliar)|Josef Šíma]]). Napriek vplyvu avantgardy si razil vlastnú cestu [[Josef Lada]] – a aj on dnes patrí k najslávnejším českým maliarom vo svete. V druhej polovici 20. storočia autori poväčšinou rozvíjali objavy avantgardnej revolúcie – v abstraktnej tvorbe to bol napríklad [[Vladimír Vašíček]], časť diela jej venoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] ai. Na surrealistickú hravosť, hlavne vo svojich známych kolážach, nadväzoval v exile pôsobiaci [[Jiří Kolář]] či doma tvoriaci [[Jan Švankmajer]]. Úplne nového smeru nazvaného [[popart]] sa dotkol [[Kája Saudek]]. Na konci 80. rokov vystúpili členovia skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]). Najznámejšími predstaviteľmi českej umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštnym fenoménom v umeleckej fotografii je [[Miroslav Tichý]]. V českom výtvarnom umení hrá významnú rolu knižná ilustrácia, karikatúra a kreslený film. Majstrom karikatúry bol [[František Gellner]], v knižnej ilustrácii vynikli [[Viktor Oliva]], [[Josef Lada]], [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], ktorá za knižné ilustrácie v roku 1992 získala Cenu Hansa Christiana Andersena od Medzinárodného združenia pre detskú knihu. V kreslenom filme sa presadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]]. K významným nemeckým maliarom narodeným v českých krajinách patrili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]]. [[Súbor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhľad|vľavo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galérie]] v Prahe|alt=]] Za najcennejšie výtvarné dielo na českom území odborníci označujú obraz benátskeho maliara [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', ktorý je vystavený v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárni kroměřížskeho zámku]]. Najcennejšie diela českého výtvarného umenia sa snaží zhromažďovať [[Národní galerie Praha|Národná galéria]]. Z diel zahraničných autorov v jej vlastníctve patrí k najcennejším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ov ''Učenec v pracovni'', ''Šimon a malý Ježiš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelené pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilia Jefimovič Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Spomienka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národná galéria vystavuje v [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberskom paláci]], [[SSchwarzenberský palác (Praha)|Schwarzenberskom paláci]], [[Kláštor svatého Jiří (Praha)|kláštore sv. Jiří]], [[Jazdiareň Pražského hradu|Jazdiarni Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovskom paláci]], [[Kláštor svätej Anežky Českej|Anežskom kláštore]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|dome U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský kláštor|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (kláštor)|kláštore v Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámok)|zámku Fryštát]]. K ďalším významným galériám patrí [[Moravská galerie v Brně|Moravská galéria]] (vystavuje v piatich budovách: [[Miestodržiteľský palác (Brno)|Miestodržiteľský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brne a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Mestská knižnica]] na Mariánskom námestí, [[Troja (zámok)|Trojský zámok]]). K najznámejším sochám v ČR patrí [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník majstra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestskom námestí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekov]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkov]] [[Pomník obetiam komunizmu (Petřín)|Pomník obetiam komunizmu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národný pamätník na Vítkove|Národnom pamätníku na Vítkove]] (aejväčšia jazdecká socha v Európe). Najväčšou českou sochou všetkých dôb bol [[Stalinov pomník]] na Letné, ktorý však na svojom mieste stál len v rokoch 1955 – 1962. Dnes sa na jeho mieste nachádza [[Pražský metronom]]. V poslednej dobe sa veľmi obľúbenou u turistov stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franza Kafky]] pri obchodnom centre [[Quadrio]]. Černý na seba strhol pozornosť taktiež svojou provokáciou [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Prahe pri Stavovskom divadle inštalovala jeden zo svojich ''Plášťů svědomí''. Najvýznamnejšou českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]]. === Architektúra === {{Hlavný článok|Česká architektúra|Románska architektúra v Česku|Gotická architektúra v Česku|Baroková architektúra v Česku}} Prvú fázu vývoja [[architektúra|architektúry]] na českom území s dochovanými stavbami tvorí [[Románske umenie|románska]] architektúra. Z predchádzajúcej, [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] fázy, sa dochovali iba [[Archeológia|archeologické]] objavy. V období románskeho slohu vznikli v Česku prvé kamenné stavby, a to predovšetkým [[kostol]]y a budovy [[kláštor]]ov, ku koncu obdobia aj prvé [[hrad]]y a mestské stavby ([[Hradby|opevnenia]], domy). Stavby [[Románska architektúra|románskej architektúry]] vznikali na českom území od sklonku [[9. storočie|9. storočia]] do polovice [[13. storočie|13. storočia]], keď sa začal zvoľna presadzovať [[Gotická architektúra v Česku|gotický sloh]].[[Súbor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhľad|vpravo|Česká gotika: [[Chrám svätej Barbory|chrám svätej Barbory v Kutnej Hore]]]] [[Gotická architektúra]] v českých krajinách vrcholila počas [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]. Ten nechal v Prahe postaviť vo vrcholnom gotickom slohu [[Karlov most]] a rozbehla sa veľkorysá výstavba [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrály sv. Víta]], s pomocou architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Ján Parlér|Jána Parléra]]. Ako schránku nových korunovačných klenotov, ktoré nechal Karol vytvoriť, dal v stredných Čechách postaviť hrad [[Karlštejn]], ktorého architektom bol [[Matej z Arrasu|Matyáš z Arrasu]]. Gotika dosiahla ďalší vrchol v ére vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] (tiež sa hovorí o vladislavskej či [[Jagelonská gotika|jagelonskej gotike]]). [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav Jagelovský]] začal veľkolepú prestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal zo Saska staviteľa [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], ktorý v Čechách okrem iného vytvoril [[Vladislavská sála|Vladislavskú sálu]] a [[chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]], na ktorého výstavbe sa podieľal ďalší známy staviteľ [[Matěj Rejsek]], autor pražskej [[Prašná brána|Prašnej brány]]. [[Anton Pilgram]] v tej dobe zanechal otlačky neskorej gotiky v [[Brno|Brne]]. [[Súbor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhľad|vľavo|České baroko: zámok [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]]] [[Letohrádok kráľovnej Anny]] na Pražskom hrade býva označovaný za štýlovo najčistejšiu [[Renesančná architektúra|renesančnú]] stavbu na sever od [[Alpy|Álp]]. K významným renesančným stavbám patria aj [[Letohrádok Hvězda]], alebo [[zámok Litomyšl]]. Predovšetkým vďaka renesančnému námestiu sa na zoznam Svetového dedičstva UNESCO dostala [[Telč]], o rovnaký zápis sa usiluje renesančná mestská architektúra v [[Slavonice|Slavoniciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Renaissance Houses at Slavonice | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | vydavateľ = | url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/ | dátum vydania = | jazyk = en | url archívu = | dátum prístupu = 2020-01-04 }}</ref> Taktiež v barokovej ére v českých krajinách pôsobili významní architekti ako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínsky palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Prahe|Arcibiskupský palác]], [[Toskánsky palác]], [[Troja (zámok)|letohrádok v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostol na Zelenej hore]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostol svätej Markéty v Břevnovskom kláštore) alebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostol svätého Mikuláša (Malá Strana)|malostranský]] aj [[Kostol svätého Mikuláša (Staré Mesto, Praha)|staromestský kostol sv. Mikuláša]]). [[Súbor:Sychrov letecky.jpg|náhľad|Zámek Sychrov zo vzduchu]] Pre architektúru 19. storočia bol typický [[Historizmus (umenie)|historizmus]]. V jeho duchu tvoril napríklad architekt a staviteľ [[Josef Hlávka]], ktorého [[Rezidencia bukovinských metropolitov]] v [[Černovice (Ukrajina)|Černoviciach]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. storočí na území Rakúsko-Uhorska) je dnes zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname svetového dedičstva UNESCO]]. Jedným z najvýznamnejších architektonických diel historizmu a romantizmu je novogotický zámok [[Sychrov (zámok)|Sychrov]], prestavaný do súčasnej podoby v 19. storočí [[Kamil Rohan|kniežeťom Kamilom z Rohanu]]. Dielom historizmu boli aj budovy [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]], [[Národní muzeum|Národného múzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v Prahe. Významná bola v české architektúre vlna [[Secesia (architektúra)|secesie]] na prelome 19. a 20. storočia (hlavne [[Obecný dom]] v Prahe, z architektov [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), tesne pred vojnou potom kubizmu, čo bolo českou špecialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]). [[Súbor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhľad|[[Český kubizmus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Prahe]] [[Súbor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhľad|Český funkcionalizmus: [[vila Tugendhat]] v Brne ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]] Od 20. rokov 20. storočia architektúra tiahla k [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmu]] ([[Veletržní palác]] v Prahe, [[Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne|Baťov mrakodrap]] v Zlíne či [[vila Tugendhat]] v Brne z dielny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miesa van der Rohe]]), k jeho predstaviteľom patrili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V Praze v tej dobe pracoval aj významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (hlavne [[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)|kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] na námestí Jiřího z Poděbrad v Praze). [[Pavel Janák]] sa vtedy taktiež pokúsil vytvoriť „národný sloh“, kombináciou ľudovej a modernej architektúry (hlavne [[Pardubické krematórium|krematórium v Pardubiciach]] a [[palác Adria]] v Prahe). Podobnou cestou išiel [[Dušan Jurkovič]]. [[Súbor:OD Kotva 1.jpg|náhľad|Český brutalizmus: [[kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe|vľavo]] V 50. rokoch 20. storočia bol vyžadovaný ako oficiálny štýl [[socialistický realizmus]] (tiež zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v jeho duchu sú [[hotel Jalta]] na Václavskom námestí či [[sídlisko Poruba]] v Ostrave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum prístupu=2017-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum archivácie=2015-04-28 |nedostupné=ano }}</ref> Špecifickou odnožou sorely bol tzv. stalinský neoklasicizmus, ktorý v Česku reprezentuje [[International (hotel v Prahe)|hotel Internacional]] v pražských Dejvicích. Na konci 50. rokov sa však v architektúre (a avšak aj v [[design]]u) presadil nový štýl, nazvaný [[Bruselský štýl|bruselský]] – to podľa toho, že bol predstavený na svetovej výstave [[Svetová výstava 1958|Expo 58]] v [[Brusel]]i. Vyznačoval sa oblými tvarmi a sklenenými fasádami. Typickou stavbou v bruselskom štýlu boli predovšetkým výstavný pavilón a reštaurácia [[Česko-slovenský pavilón na Svetovej výstave 1958|česko-slovenského pavilónu]] na Expu. Ďalšími dôležitými stavbami bruselského štýlu boli [[pavilón Z]] na [[Brnianske výstavisko|brnianskom výstavisku]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký štadion v Podolí]] či [[Havířov (nádražie)|nádražie v Havířove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Veselková | meno = Ivana | titul = Bruselský styl je pořád in | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947 | dátum vydania = 2014-12-08 | dátum prístupu = 2017-07-12 | vydavateľ = Rozhlas.cz }}</ref> Na konci 60. rokov však bruselský štýl vytlačila česká verzia [[Brutalizmus|brutalizmu]]. Cenené sú hlavne projekty z dielne [[Věra Machoninová|Věry Machoninovej]] a jej manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v Prahe, [[hotel Thermal]] v Karlových Varoch, [[Kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe, [[Veľvyslanectvo Českej republiky v Berlíne|veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne]]). Z ďalších brutalistických stavieb je pripomínané hlavne [[československé veľvyslanectvo v Londýne]] architektov [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v Prahe od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovská televizní věž|žižkovský televízny vysielač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálneho zhromaždenia]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci... | periodikum = Vltava | dátum = 2015-12-30 | url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034 | dátum prístupu = 2017-07-11 }}</ref> Najoceňovanejšou stavbou tejto doby bol [[Ještěd (hotel a vysielač)|vysielač na Ještedu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]]. [[Súbor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhľad|Český postmodernizmus: [[Tancujúci dom]] v Praze]] V ponovembrovej architektúre zohralo výraznú rolu dielo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tancujúci dom]] v Prahe, ktoré priamo inicioval [[Václav Havel]] a ktorý býva uvádzaný ako symbol [[Postmodernizmus (architektúra)|postmodernej architektúry]]. Z významných svetových architektov v Prahe tvoril ešte [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražskom Smíchove), či [[Ricardo Bofill]], ktorý sa podieľal na modernizácii kedysi robotníckeho Karlína ([[Corso Karlín]] ai.). V prípravách je projekt premeny okolia pražského Masarykovho nádražia, ktorý vypracovala držiteľka Pritzkerovej ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z projektov domácich architektov si najväčší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národnej technickej knižnice]] v pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitného kampusu v Brne]], [[Moravská zemská knihovna|Moravskej zemskej knižnice]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archívu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v [[Nový Bor|Novém Boru]], nadstavba niekdajšej vysoké pece [[Bolt Tower]] v [[Ostrava|Ostrave]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], alebo stanica pražského metra [[Rajská zahrada (stanica pražského metra)|Rajská záhrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojne diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|novej budovy Národnej knižnice]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zostal len na papieri. Českými rodákmi boli aj významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]]. === Videoherná tvorba === {{Hlavný článok|Český videoherný priemysel}} [[Súbor:Logo Mafia.svg|náhľad|Logo českej hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]] V sedemdesiatych a hlavne osemdesiatych rokoch sa v Česku objavilo nové odvetvie kultúrnej tvorby – [[počítačová hra|počítačovej hry]]. To sa začalo rozvíjať hlavne po roku [[1994]], keď vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Potom nasledovali, v Česku pomerne úspešné a populárne hry ako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roku 1999 sa podarilo v zahraničí uspieť hre ''[[Hidden & Dangerous]]''. V ďalších rokoch nasledovali medzinárodne úspešné herné tituly, ako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong]]''. K svetoznámym českým hrám patrí [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|tretí]] diel Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračovanie]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|tretí diel]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje niekoľko svetovo známych herných štúdií, ako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] alebo [[Madfinger Games]] (alebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 sú české hry oceňované na [[Anifilm]]e v rámci súťaže [[Česká hra roku]] a v rokoch 2011 až 2013 v rámci súťaže [[Booom]]. Možno sa stretnúť s názorom, že videohry sú najväčším kultúrnym exportom Českej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pros | meno = Marek | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2014-03-04 | dátum_prístupu = 2014-04-20 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/ }}</ref> === Populárna kultúra === [[Súbor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhľad|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]] okrem kultúry vysokej a ľudovej sa v českých krajinách, ako všade inde, rozvíjala od začiatku 19. storočia aj populárna kultúra. Niektoré popkultúrne fenomény sú pevne usadené v českom kolektívnom vedomí a slúžia nezriedka aj k národnej sebaidentifikácii. Anketa Českej televízie [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 napríklad ukázala masovosť obľuby literárnych postav, ako sú sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z Haškovho románu či [[Rychlé šípy]] z chlapčenských románov a komiksov [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Kniha mého srdce — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavateľ = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Podobná anketa o [[Největší Čech|Nejväčšieho Čecha]] zase ukázala rolu humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járu Cimrmana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší Čech: Jára Cimrman | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas | dátum vydania = 2005-02-02 | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Významnú rolu zohrala aj dvojica bábok, ktoré vytvoril počas prvej republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tým nadviazal na veľkú českú bábkarskú tradíciu, spätú okrem iného s menom [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z detskej literatúry vzišla podobne populárna postavička [[Ferdo Mravec|Ferdu Mravca]] (a jeho súputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), ktorú stvoril [[Ondřej Sekora]]. K najpopulárnejším českým komiksom patrí [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|dátum vydania=2015-11-12|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> [[Pérák]] bol stvárnený ako jediný český [[superhrdina]] vo filme a [[komiks]]e. Zdrojom podobných popkultúrnych fenoménov sa v 2. polovici 20. storočia stal film a predovšetkým televízia – cyklus televíznych [[Večerníček|Večerníčko]] priniesol populárne postavičky ako [[Krtko (animovaný film)|Krtko]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek]] či [[Pat & Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Rozprávky z machu a papradia|Kremienok a Vocholúšik]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavateľ = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Televízna a filmová tvorba pre deti 70. a 80. rokov 20. storočia zase priniesla fenomény ako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci]]''. Najvýraznejšou postavou českej pop-music, ktorá sa začala formovať od 50. let, bol dlhodobo spevák [[Karel Gott]]. Často sa vo svete presadzujú české modelky, ku ktorým patria [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]]. === Média === {{Hlavný článok|Zoznam českých časopisov}} V ČR existuje systém [[Verejnoprávne vysielanie|verejnoprávnych médií]], ktoré sú zo zákona platené z verejných peňazí ([[Koncesionárský poplatok|koncesionárske poplatky]]), s len obmedzenou možnosťou vlády a správy ich ovplyvňovať. K takýmto inštitúciam patrí [[Česká televize]] (nadväzuje na štátnu [[Československá televize|Československú televíziu]], ktorej vysielanie započalo v roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysielať v roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], ktorá avšak nie je platená z koncesionárskych poplatkov. [[Súbor:Česká televize.jpg|náhľad|Areál [[Česká televize|Českej televízie]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Prahe]] Prvá súkromná televízna stanice [[Premiéra TV]] (neskôr [[Prima]]) vznikla v roku 1993. Rok nato začala vysielať [[TV Nova]]. Stanice verejnoprávnej Českej televízie ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanálmi prevádzkovanými spoločnosťami [[TV Nova (spoločnosť)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televízna stanica)|Prima Comedy Central]]) televiznemu trhu aj po digitalizácii vysielania dodnes dominujú, v roku 2015 napríklad dosiahli súhrnnú sledovanosť 82 %. Tejto „veľkej trojke“ najúspešnejšie konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Televize | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Pomerne dlhú tradíciu má od roku 2002 aj špecializovaná hudobná televízia [[Óčko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Polák | meno = Lukáš | titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip | periodikum = Český rozhlas | dátum = 2017-05-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Od septembra 2000 doplnili ponuku taktiež satelitné televízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Satelitní televize v České republice | periodikum = DigiZone.cz | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Najsledovanejší hlavný spravodajský program vysiela [[TV Nova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavateľ = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}</ref> Najčítanejšími denníkmi sú [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (denník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionálne noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavateľ = ČTK | dátum_vydania = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum prístupu = 2017-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum archivácie = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najčítanejším zdarma rozdávaným denníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najpredávanejšie spravodajské časopisy sú: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavateľ = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni | dátum vydania = únor 2017 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> medzi spoločenskými časopismi to vo februári 2017 boli ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Společenské časopisy | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavateľ = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy | dátum vydania = únor 2017 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Z detských časopisov sa drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška|''Mateřídouška'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V roku 2023 bolo Česko v [[Reportéri bez hraníc|Indexe slobody tlače]] na 14. mieste.<ref name="indextisku">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Press Freedom Index | url = https://rsf.org/en/index?year=2023 | vydavateľ = Reporters Without Borders | dátum prístupu = 2023-09-02 | jazyk = en }}</ref> Historický význam maly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (neskôr ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Ľudová demokracia]]'' či ''[[Mladý svět]]''. V minulosti mali váhu aj literárne časopisy a intelektuálne revue ako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' v 20. a 30. rokoch 20. storočia alebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. rokoch 20. storočia. K zaniknutým časopisom pre mládež patrili ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do ktorých prispieval [[Jaroslav Foglar]], alebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''. Československo sa stalo v roku 1923 po [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovství|Veľkej Británii]] treťou krajinou, kde začal pravidelne vysielať rozhlas.<ref>[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]</ref> Najúspešnejšou stanicou verejnoprávneho rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], zo súkromných rádií sú to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}</ref> [[Súbor:Seznam.cz logo.svg|náhľad|Najvýznamnejšou českou mediálnou internetovou firmou je Seznam.cz]] Českému internetu kraľuje vyhľadávač [[Seznam.cz]]. Najväčšími spravodajskými webmi sú [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Najnavštevovanejšou kultúrní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Novotný | meno = Michal | titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby | periodikum = Markomu.cz | url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> [[Česká Wikipédia]] vznikla v roku 2002 a v súčasnosti je čo do počtu hesiel najväčšou českou encyklopédiou v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob | periodikum = Literární noviny | dátum = 2011-07-11 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob- | dátum prístupu = 2017-07-12 }}{{Nedostupný zdroj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = mil | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný | periodikum = Hospodářské noviny | dátum = 2011-07-07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Významnými českými novinármi boli napríklad [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinár)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] alebo [[Martin Řezníček]]. === Festivaly, prehliadky, ceny === [[Súbor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhľad|[[Smetanova síň]] [[Obecný dom|Obecného domu]], centrum festivalu [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]]]] Kultúrne a spoločenské dianie pravidelne vrcholí na rôznych festivaloch a prehliadkách. K najväčším festivalom vážnej hudby patrí [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] uskutočňovaný v rôznych mestách súčasne a [[Prague Proms]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu | periodikum = www.czech.cz | vydavateľ = | url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | dátum prístupu = 2016-09-05 | dátum archivácie = 2016-09-20 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčším tanečným festivalom je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umenia je to prehliadka [[Pražské bienále]]. Veľkú tradíciu má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Úplne zvláštnou výtvarnou akciou je [[Signal Festival|Festival svetla Signal]]. K veľkým divadelným akciám patrí tradičný festival amatérskeho divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je najstarší bábkarský festival na svete.<ref>http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&typ=tz</ref> Na bábky je zameraná tiež aj [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 pritom bolo české bábkarstvo zaradené k nehmotnému dedičstvu UNESCO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferebauer | meno = Václav (fer) | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj | dátum vydania = 2016-12-01 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Na moderný cirkus a akrobaciu sa zameriava [[Letní Letná]]. Divadlo aj hudbu s dobročinnosťou spája festival v bohnickej psychiatrickej liečebni [[Mezi ploty]]. Najväčšími knižnými akciami sú [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]]. V oblasti rockovej a popovej hudby sú najväčšími festivalmi [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je najväčšou akciou [[Hip Hop Kemp]] pri Hradci Králové, najväčšími metalovými festivalmi sú [[Masters of Rock]] vo Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefove, v oblasti tanečnej hudby [[Beats for Love]] vo Vítkoviciach, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Najväčšou akciou ľudové hudby je tradične [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]]. Najväčším a najtradičnejším filmovým festivalom je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu sa snaží širokým záberom konkurovať [[Febiofest]]. Ďalšie festivaly majú užšie žánrové zameranie – na detský film sa zameriava [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na kreslený a bábkový film [[AniFest]], na dokumentárny film [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradne české filmy sú uvádzané na [[Finále Plzeň]]. Dlhú tradíciu má medzinárodnž televízny festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]]. Tradičnými priemyselnými prehliadkami sú [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a poľnohospodárska výstava [[Země živitelka]] v Českých Budejoviciach. K spoločensko-kultúrnym udalostiam patrí aj udeľovanie rôznych cien. Najväčšou prestížou sa teší cena [[Český lev]] pre filmárov, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníkov, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pre hudobníkov, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pre vedcov. == Veda a vzdelávanie == [[Súbor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhľad|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Prahe]] [[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhľad|upright| [[Jan Amos Komenský]]]] === Veda a technika === {{Hlavný článok|Česká věda}} ==== Humanitné a sociálne vedy ==== Zakladateľom českej vzdelanosti bol [[Cyril a Metod|Konštantín Filozof]], prvý významný mysliteľ pôsobiaci na českom území. Významnými stredovekými teológmi boli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným spôsobom prispel k rozvoju modernej pedagogiky, predovšetkým v spisoch ''Didaktica magna'' (''Veľká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dvere jazykov otvorené''), ''Orbis pictus'' (''Svet v obrazoch'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskú stredovekú vzdelanosť reprezentoval predovšetkým [[Jehuda Löw ben Becalel|rabbi Löw]], ktorý vstúpil aj do českých povestí (so svojim [[golem]]om). Najvýznamnejším historikom, filozofom a intelektuálom barokovej éry (18. storočie) bol [[Bohuslav Balbín]]. Výraznú rolu v národnom obrodení (1. polovica 19. storočia) zohrala jazykoveda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografia ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). V druhej polovici storočia silu českej vzdelanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydávaný od roku 1888). K vodcovským osobnostiam českého intelektuálneho života tej doby patril filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh okolo časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Práve tento okruh odštartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] v roku 1912, práve v týchto diskusiach český národ vtedy najviac ohmatával svoju identitu. Významným intelektuálom bol aj [[Konstantin Jireček]], ktorý rozvinul odbor [[Byzantológia|byzantológie]] (pozri napr. [[Jirečkova línia]]) a zohral významnú rolu v bulharskom národnom obrodení, alebo vynikajúci orientalista a archeológ [[Alois Musil]] (bratranec slávneho rakúskeho spisovateľa [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Veľkú spoločenskú rolu zohrával národopisec [[Vojtěch Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]]. Napriek rozvoju, mnohí nadaní rodáci, hlavne nemecky hovoriaci, v tej dobe české krajiny opúšťali a uplatňovali sa vo Viedni a inde. Príkladom môžu byť filozof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonóm [[Joseph Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právny teoretik [[Hans Kelsen]], ekonóm [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psychológ [[Max Wertheimer]], hudobní teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovedec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odchádzali ale aj niektorí česky hovoriaci, ako historik umenia [[Max Dvořák]] či antropológ [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Prahe po celý život zostal filozof [[Bernard Bolzano]]. Počas prvej republiky vedeckých úspechov dosiahol orientalista [[Bedřich Hrozný]], ktorý rozlúštil jazyk Chetitov, archeológ [[Karel Absolon]] objavil slávnu Vestonickú venušu, významným archeológom bol aj [[Lubor Niederle]]. Mimoriadny rozkvet zažívala jazykoveda, v Prahe sa ustanovil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Osipovič Jakobson|Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), ktorý presadzoval štrukturalistický prístup k jazyku a svetu. Nacistická okupácia z krajiny vyhnala aj významných budúcich mysliteľov, sociológa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] alebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]]. V 60. rokoch 20. storočia záujem sveta budil neortodoxný marxizmus, ktorý bol hlavným ideovým zázemím [[Pražská jar|pražskej jari 1968]], a ktorý reprezentovali hlavne [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétneho'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. rokoch to boli skôr myšlienky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], ktoré sa stali ideovou základňou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokú úroveň mala po celú dobu socialistického režimu [[egyptológia]], ktorá sa prezentovala oi. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíre]] (hlavne [[Miroslav Verner]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná | periodikum = ČT24 | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> Zvláštnou kapitolou dejín vedy v socialistickom Česko-slovensku bol štátny psychologický výskum účinkov [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]], podieľal sa na ňom aj [[Stanislav Grof]], ktorý neskôr v USA vytvoril metódu [[Holotropné dýchanie|holotropného dýchania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman | periodikum = iDNES.cz | vydavateľ = | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha | dátum vydania = 2015-10-06 | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> Svetový záujem vzbudili aj archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově | periodikum = Český rozhlas | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118 | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> ==== Prírodné, exaktné a technické vedy ==== [[Súbor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhľad|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]]]] Zásadným impulzom na rozvoj vedeckého myslenia (aj keď to nebolo v začiatkoch samozrejme úplne oddelené od filozofického a teologického myslenia) bolo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] kráľom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] v roku 1348. Išlo o prvú univerzitu v strednej Európe. Nejde vylúčiť, že sa v roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]] vynikajúci kartograf [[Martin Behaim]], tvorca najstaršieho dochovaného glóbusu na svete. V roku 1460 sa v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], ktorý zaviedol znamienka plus a mínus, pôsobil ale po väčšinu života v Lipsku. Érou vedeckého rozkvetu bola aj epocha [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Na jeho pražskom dvore pôsobili astronómovia [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Prahe v tej dobe naviac pôsobil aj významný židovský matematik [[David Gans]]. Lekár [[Ján Jesenský]] v Prahe uskutočnil prvú verejnú pitvu. K vrcholným vzdelancom domácej barokovej vedy patril [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kňaz [[Prokop Diviš]] v tej dobe vynašiel hromozvod. V Prahe sa v tej dobe, aj keď tak trochu náhodou, taktiež narodil [[Alois Senefelder]], ktorý v roku 1796 vynašiel litografiu. Rozvoju vied výrazne napomohlo založenie [[Královská česká společnost nauk|Královskej českej společnosti nauk]] v roku 1784 (práve na jej tradícii dnes nadväzuje Akadémia vied ČR) a Vlasteneckého múzea v Čechách v roku 1818. Výraznú rolu v tom zohrali najväčšie české vedecké osobnosti tej doby [[Ignác Anton Born|Ignác Born]] a [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašpar Šternberk]]. Obe inštitúcie vznikli v rámci procesu českého národného obrodení. Prírodné a technické vedy rozvíjali v ére obrodenia [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či objaviteľ lodného šróbu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] zostrojil prvý parný stroj v českých krajinách (1805 – 1807), [[Josef Božek]] predviedol prvý parný rušeň (1815) a parnú loď (1817). [[Bratranci Veverkovci]] objavili pluh. Nemeckú vedu v Čechách reprezentoval napríklad [[Christian Doppler]]. V Čechách v tej dobe pôsobil aj francúzsky paleontológ [[Joachim Barrande]]. Aj v oblasti prírodných vied svoju vlasť opustilo mnoho talentovaných rodákov. Matematik [[Kurt Gödel]], biológovia [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo), astronóm [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], priekopník pôdnej mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronómovia [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladateľ dermatológie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. V Štětí sa narodil [[Franz Reichelt]], priekopník [[Parašutizmus|parašutizmu]], ktorý zahynul pri testovaní záchranného obleku vlastnej výroby skokom z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera | url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/ | vydavateľ = Muži v Česku | miesto = | dátum vydania = 2018-09-28 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Do Viedne odišiel aj český lekár [[Karel Rokytanský]]. Z nemecky hovoriacich vedcov v českých krajinách naopak zostali pracovať svetovo významný biológ [[Gregor Mendel]], zakladateľ genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Prahe na nemeckej univerzite krátky čas pôsobil aj fyzik [[Albert Einstein]]. Ani česká veda však nestála v 2. polovici 19. storočia stranou. Rozvíjala sa v tesnom spojení s priemyslom, ktorý rýchlo mohutnel. Jej kľúčovými predstaviteľmi boli vynálezca oblúkovej lampy [[František Křižík]] či objaviteľ štyroch krvných skupín [[Jan Janský]]. Do dejín fotografickej a polygrafickej techniky v tej dobe výrazne zasiahli [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Priekopníkom aviatiky bol [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] v roku 1898 predstavil prvý kinematograf v českých krajinách. Priestor pre vedu vytvorila aj nová Československá republika založená v roku 1918. V Brne bola vtedy (1919) založená Masarykova univerzita. V oblasti topológie sa výrazne presadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objavil mnoho nových kaktusov. Ďalším významným botanikom bol [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynašiel nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] skonštruoval v roku 1934 prvý sériovo vyrábaný automobil s aerodynamickou karosériou Tatra 77. Ďalší automobilový konštruktér [[Ferdinand Porsche]] sa taktiež narodil v Čechách, avšak presadil sa hlavne v Nemecku a ako spolupracovník s nacistami by sa do republiky po vojne ani vrátiť nemohol. Medzi Nemcami odsunutými po druhej svetovej vojne bol aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]]. [[Súbor:Magion 1 Satelite.jpg|náhľad|Družica [[Magion]]]] Po druhej svetovej vojne bolo najväčším úspechom českej vedy udelenie Nobelovej ceny za chémiu [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavovi Heyrovskému]] v roku 1959, za objav [[polarografia|polarografie]] a analytickú chémiu. Objavom mäkkých ([[hydrogél]]ových) kontaktných šošoviek a silónu sa preslávil [[Otto Wichterle]].<ref>[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130429122029/http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=2013-04-29 }}. Retrieved 3 March 2009.</ref> [[Oldřich Homuta]] vynašiel v roku 1957 praktickú pomôcku do domácnosti: remosku. Významným astronómom bol [[Antonín Mrkos]] pôsobiaci na [[Observatórium Kleť|Hvezdárni Kleť]]. [[Armin Delong]] dosiahol mimoriadne výsledky v oblasti mikroskópie. [[Stanislav Brebera]] vynašiel trhavinu [[Semtex]].<ref>{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}</ref> Výkladnou skriňou režimu bola účasť na sovietskom vesmírnom programe [[Interkozmos]] (čs. družica [[Magion]], prvý československý kozmonaut [[Vladimír Remek]] – prvý človek vo vesmíre, ktorý nebol občanom [[Spojené štáty|USA]] či [[Sovietsky zväz|SSSR]]). Symbolom porevolučnej vedy sa stal chemik [[Antonín Holý]], tvorce pomerne účinných liekov proti [[AIDS]].<ref>{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |dátum archivácie=2009-01-19 }}</ref> V spolupráci s Európskou úniou bolo otvorených niekoľko nových vedeckých centier zameraných io. na nanotechnológie a laserovú techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] a iné). V Antarktíde bola založená česká [[Mendelova polárna stanica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela | periodikum = Brno | url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943 | dátum vydania = 2007-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Školstvo === {{Hlavný článok|Vzdelávanie v Česku|Zoznam vysokých škôl v Česku}} [[Súbor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhľad|vľavo|Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov miest v Českej republike k roku 2011]] [[Súbor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhľad|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzity v Praze]]]] [[Súbor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhľad|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity v Brne]], v popredí Biotechnologický inkubátor]] Školstvo v Českej republike je organizované v rámci [[Základná škola|základných]], [[Stredná škola|stredných]], [[Vyššia odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škôl. Vysoké školy sú verejné, štátne a súkromné, najstaršou a najvýznamnejšou je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Prahe]], ktorá je zároveň najstarším vysokým učením v strednej Európe (založená 1348). Druhou najstaršou univerzitou v ČR je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], ktorá vznikla v roku 1573. Najstaršou vysokou školou umeleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], ktorá svoju históriu píše od roku 1799. Ďalšími významnými vysokými školami sú [[České vysoké učení technické v Praze]] (založené 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založené 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založená 1919). V roku 1945 bola založená [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na jej súčasti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vyštudovala nielen mnoho osobností českého a slovenského filmu, ale aj známy zahraniční filmári [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Najväčšími univerzitami čo do počtu študentov sú Univerzita Karlova (49 094 študentov v roku 2009) a Masarykova univerzita (38 216 študentov v roku 2009).<ref>http://www.msmt.cz/file/12782/download/</ref> Podľa rebríčka ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Karlova Univerzita 244. najlepšou vysokou školou sveta. České vysoké učení technické sa umiestnilo na 411. – 420. mieste. Masarykova univerzita v Brně sa umiestnila na 551. – 600. mieste, Vysoké učení technické v Brně na 651. – 700. mieste a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] bola zaradená do skupiny 701+ (pod 700. miestom, bez ďalšieho rozlišovania). Iné české vysoké školy rebríček QS do merania nezahŕňa.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/</ref> Najznámejším systémom merania a zrovnávania kvality vysokých škôl je tzv. [[šanghajský rebríček]] (ARWU), každoročne určujúci 500 najlepších vysokých škôl sveta. Jedinou českou, ktorá sa v ňom doposiaľ objavila, je Karlova Univerzita. V roku 2014 sa umiestnila na 201. – 300. mieste. Podľa ARWU tak Karlova Univerzita patrí medzi 2 percentá najlepších vysokých škôl na svete.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/</ref> Existujú aj menej formalizované zrovnania skôr publicistického typu, ktorá raz za čas za najkvalitnejšiu univerzitu v ČR označia napríklad brnenskú Masarykovu Univerzitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Keményová | meno = Zuzana | titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu | periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz) | url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn | dátum vydania = 2015-01-22 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podľa sčítania z roku 2011 je podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva celkom 10,7 %; čo sa týka miest, najvyšší podiel vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).<ref>[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]</ref> K najslávnejším stredným školám patrí [[Pražské konzervatórium]], druhá škola svojho druhu na svete (založená 1808). Školu viedli aj [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]]. Podľa štúdie spoločnosti Pearson z roku 2012 má ČR 22. najkvalitnejšie školstvo medzi vyspelými krajinami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné | periodikum = E15.cz | url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podľa informácii [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko smeruje do vzdelávania 10 percent verejných výdajov, čím sa v porovnávajúcom rebríčku radí na predposledné miesto spolu s [[Japonsko|Japonskom]]. Vyjádrením podielu [[Hrubý domáci produkt|HDP]] sa jedná o asi 4,6 %, čo je podstatne menej než priemer krajín OECD, ktorý je 6,1 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577 |dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Súčasní českí pedagógovia dostávajú štvrté najnižšie platy z viac než tridsiatich krajín sledovaných OECD. == Šport == {{Hlavný článok|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}} [[Súbor:Emil Zátopek redux.jpg|náhľad|upright|vľavo|Štvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu, [[Emil Zátopek]]]] [[Súbor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhľad|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Športová gymnastika na Letných olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]] Najsledovanejším a najnavštevovanejším športom v Česku je [[ľadový hokej]], druhým [[futbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | dátum_vydania = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}</ref> Ďalšími najnavštevovanejšími športami sú [[biatlon]], [[lyžovanie]], [[tenis]], [[florbal]], [[basketbal]] a [[volejbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavateľ = Sport Invest | dátum_vydania = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | dátum prístupu = 2016-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | dátum archivácie = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}</ref> Podľa štatistiky [[Česká únia športu|Českej únie športu]] sú najpopulárnejšími športami v ČR podľa veľkosti členskej základne športových oddielov: futbal, tenis, ľadový hokej, volejbal, florbal, [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], basketbal a [[lyžovanie]].<ref>[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]</ref> Najsledovanejšími športovými udalosťami sú [[ľadový hokej na Olympijských hrách]] a [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}</ref> Medzi ďalšie najsledovanejšie patria [[majstrovstvá Európy vo futbale]], [[Liga majstrov UEFA]] a [[majstrovstvá sveta vo futbale]]. === Olympijské hry === Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] štartujú českí športovci od roku 1900, najprv pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čiech]], od roku 1920 v reprezentácii [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresoch samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Českí olympionici dosiahli mnoho významných úspechov. Už v roku 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH striebornú medailu v [[Hod diskom|hode diskom]], prvé olympijské prvenstvo vybojoval v roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] v [[šplh na lane|šplhu na lane]]. Na [[Letné olympijské hry|letných olympijských hrách]] získala [[Športová gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedem zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Bežec [[Emil Zátopek]] obdržal štyri zlaté (1× 1948, 3× 1952), tri zlaté má [[Hod oštepom|oštepár]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dve zlaté získali rýchlostní kanoisti [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a [[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštepárka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024). Na [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hrách]] vybojovala lyžiarka [[Kateřina Neumannová]] celkom šesť medailí, sedem cenných kovov si priviezla zo ZOH [[Rýchlokorčuľovanie|rýchlokorčuliarka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tri zlaté (2× 2010, 1× 2014). Trojicu zlatých medailí získala aj [[Ester Ledecká]], a to v dvoch rôznych športoch – v snowboardingu a v zjazdovom lyžovaní. === Ľahká atletika === Okrem letných olympijských hier sa českí [[ľahká atletika|ľahkí atléti]] zúčastňujú aj pravidelných majstrovstiev sveta a Európy. V drese samostatného Česka sa majstrami sveta v atletike stali oštepári [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlét)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], bežci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desaťbojári [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale naviac zlato brali bežec [[Pavel Maslák]] (a to už trikrát), sedembojár [[Robert Změlík]] a skokanka o žrdi [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na majstrovstvách Európy okrem menovaných získali zlato aj skokanka o žrdi [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale prekážkar [[Petr Svoboda (atlét)|Petr Svoboda]], bežci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], guliar [[Tomáš Staněk]] a oštepár [[Jakub Vadlejch]]. V drese Československa titul majstra sveta vybojovali aj ďalší Češi: bežkyňa [[Jarmila Kratochvílová]], guliarka [[Helena Fibingerová]], v hale potom guliar [[Remigius Machura]] a skokan do diaľky [[Jan Leitner]]. Mastrami Európy boli bežci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], prekážkar [[Jindřich Roudný]], guliar [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlét)|Josef Doležal]], oštepárka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskár [[Ludvík Daněk]], v hale titul naviac okrem menovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], bežci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], prekážkar [[Aleš Höffer]], guliar [[Jaroslav Brabec (atlét)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do diaľky [[Jarmila Nygrýnová]]. Bežkyňa [[Jarmila Kratochvílová]] už od roku 1983 drží svetový rekord v behu na 800 metrov, ide o najdlhšie platný svetový rekord v histórii ženskej atletiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/ | dátum prístupu = }}</ref> === Futbal === [[Súbor:Josef Masopust official photo.jpg|náhľad|upright|[[Josef Masopust]] so Zlatou loptou]] ==== Reprezentácia ==== Futbalová reprezentácia Československa získala dve strieborné medaile na majstrovstvách sveta, v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]. V roku 1976 vyhralo Československo [[majstrovstvá Európy vo futbale 1976]] v [[Juhoslávia|Juhoslávii]], pričom z 22 hráčov na súpiske bolo len sedem Čechov. Striebro na tomto turnaji československý alebo český národný tím vybojoval v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], bronz potom v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]. V roku 1980 získal olympijský výber ČSSR zlaté medaile na [[Letné olympijské hry 1980|letných olympijských hrách v Moskve]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vaněk | meno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavateľ = [[Nakladatelství Olympia]] | miesto = Praha | rok = 1984 | vydanie = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}</ref> ==== Klubový futbal ==== Pred druhou svetovou vojnou patrili [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k najlepším klubom Európy. Sparta dvakrát vyhrala [[Stredoeurópsky pohár]] (1927, 1935), najvýznamnejšou klubovú súťaž tej doby, Slavia raz (1938). Po založení európskych pohárov, organizovaných od 50. rokov asociáciou [[UEFA]], sa v nej najďalej dostali [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár majstrov európskych krajín 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár majstrov európskych krajín 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Štvrťfinále hrali [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]. ==== Osobnosti ==== [[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhrali anketu [[Zlatá lopta France Football|Zlatý lopta]], ktorá každoročne hľadá najlepšieho futbalistu Európy. Brankár [[Ivo Viktor]] skončil v tejto ankete v roku 1976 tretí. [[Oldřich Nejedlý]] bol najlepším strelcom [[majstrovstvá sveta vo futbale 1934]]. [[Milan Baroš]] bol najlepším strelcom [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|majstrovstiev Európy 2004]]. Najviac štartov za [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentáciu Česko-slovenska]] si pripísal [[Zdeněk Nehoda]], za [[České národné futbalové mužstvo|reprezentáciu ČR]] [[Petr Čech]], najlepším česko-slovenským reprezentačným strelcom bol [[Antonín Puč]], v drese ČR [[Jan Koller]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}</ref> Najprestižnejšiu európsku pohárovú súťaž, [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], vyhrali [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (obaja v roku 2005 s [[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Miláno|AC Milan]]) a brankár [[Petr Čech]] (2012 s [[Chelsea FC]]). Nedvěd získal v roku 1999 s [[SS Lazio|Laziom Rím]] [[Pohár víťazov pohárov UEFA]]. [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] (respektíve nástupnickou Európskou ligou) vyhrali [[Jiří Němec (futbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (obaja 1997 s [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (obaja 2001 s Liverpoolom), [[Radek Šírl]] (2008 so [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitom Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 so [[FK Šachtar Doneck|Šachtarom Doneck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s klubom [[Atlético Madrid]]), [[Petr Čech]] (2013 s Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 so Sevillou). Význačným strelcom, ktorého veľkú časť kariéry však pohltila [[druhá svetová vojna]], bol [[Josef Bican]]. Jedným z najlepších brankárov svojej doby na svete bol [[František Plánička]]. K ďalším úspešným futbalistom patrí [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]]. === Ľadový hokej === [[Súbor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhľad|[[Jaromír Jágr]] hovorí k fanúšikom po výhre na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]]]] V ľadovom hokeji patrí k najväčším reprezentačným úspechom zlatá medaila na [[Zimné olympijské hry 1998|olympijských hrách v Nagane]] v roku 1998, ktorej cena je v tom, že sa turnaja zúčastnili po prvý krát všetci najlepší hokejisti planéty, vrátane profesionálov zo severoamerickej [[National Hockey League|NHL]]. K hviezdam tímu patrili hlavne útočník [[Jaromír Jágr]] a brankár [[Dominik Hašek]]. Čo sa týka hokejových individualít, je Jágr čo do počtu bodov druhým najlepším v celej histórii NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20232024&gameType=2&sort=points&page=0&pageSize=50 | vydavateľ = NHL.com}}</ref> Dvakrát vyhral [[Stanley Cup|Stanleyov pohár]] (1990/91 a 1991/92 s klubom [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má aj Hašek, a to s [[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Trikrát túto trofej vyhrali [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Najviac bodov v kanadskom bodovaní získali v základnej časti NHL spolu s Jágrom, Eliášom, Holíkom a Sýkorom taktiež [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v play-off [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Pred rokom 1989 však českí hokejisti NHL mohli hrať len výnimočne, napriek tomu mali svetovú úroveň. Veľkých úspechov dosiahla slávna generácia štyridsiatych rokov ako boli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (hokejista a tenista)|Jaroslav Drobný]]. V paťdesiatych a šesťdesiatych rokoch vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a [[Václav Pantůček]]. V sedemdesiatych rokoch [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčom, ktorý zažil najväčší úspech 80. rokov (zlato z MS 1985) aj deväťdesiatych rokov (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrom jediným českým členom [[Zlatá trojkoruna|Triple Gold Club]]u, do ktorého symbolicky vstupujú hráči, ktorí vyhrali majstrovstvá sveta, olympijské hry a Stanleyov pohár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}</ref> [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Mužstvo Česko-slovenska]], tvorené predovšetkým českými hráčmi, vyhralo majstrovstvá sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|1947]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|1949]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|1972]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|1976]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|1977]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985]]. [[České národné hokejové mužstvo|Mužstvo Českej republiky]] zvíťazilo v rokoch [[Majtrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]. Päť zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], štyri [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Najväčším úspechom [[Česká ženská hokejová reprezentácia|ženskej reprezentácie]] sú bronzové medaile z MS v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2022|2022]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2023|2023]]. Kluby, ktoré vyhrali [[Extraliga ledního hokeje|českú hokejovú ligu]], sú [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Česko-slovenskú ligu vyhrali naviac kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (ľadový hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] pôsobil len krátku dobu český klub [[HC Lev Praha]], napriek tomu postúpil až do jej finále.. === Tenis === [[Súbor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhľad|vľavo|[[tím Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tím]] s desiatym pohárom po [[Finále Fed Cupu 2016|finálovej výhre]] v roku [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zľava:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a [[Karolína Plíšková|Plíšková]]]] Úspešná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], už ako reprezentantka USA, vyhrala deväťkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Wimbledon dvakrát vyhrala [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), raz [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023), [[Barbora Krejčíková]] (2024) a [[Linda Nosková]] (2026). Jediným českým mužským víťazom turnaja vo Wimbledone sa stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti tu triumfoval ako reprezentant Egypta aj [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] bol 270 týždňov svetovou jednotkou v [[Rebríček ATP|rebríčku ATP]], ako doposiaľ jediný český hráč. Ženskému [[Rebríček WTA|rebríčku WTA]] kraľovala celkom 332 týždňov Martina Navrátilová v drese USA. V roku 2017 sa svetovou hráčkou č. 1 stala [[Karolína Plíšková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová | periodikum = iDNES.cz | url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie | dátum vydania = 2017-07-11 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Okrem menovaných hráčov vyhrali niektorý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajov aj [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvojhra|Austrália 1998]]) a [[Hana Mandlíková]] (Austrália 1980, 1987, Paríž 1981, US Open 1985). Deblovou špecialistkou bola [[Helena Suková]], ktorá vo štvorhre vyhrala štrnásť grandslamových turnajov. [[Daviscupový tým Česko-slovenska|Mužská tenisová reprezentácia Česko-slovenska]] resp. [[Český daviscupový tím|Česka]] vyhrala trikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a [[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát ako Česko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}</ref> [[Tím Česko-slovenska v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentácia Česko-slovenska]] resp. [[Tím Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvíťazila v [[Pohár Billie Jean Kingovej|Billie Jean King Cupu]] dokonca desaťkrát ([[Pohár federácie 1975|1975]], [[Pohár federácie 1983|1983]], [[Pohár federácie 1984|1984]], [[Pohár federácie 1985|1985]], [[Pohár federácie 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a [[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šesťkrát ako Česko. === Ostatné športy === [[Súbor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhľad|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalovej [[USK Praha]]]] [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|Česko-slovenské]] a [[České národné basketbalové družstvo žien|české basketbalistky]] majú tri striebra (1964, 1971, 2010) a tri bronzy (1957, 1959, 1975) z majstrovstiev sveta, v roku [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2005|2005]] vyhrali majstrovstvá Európy. [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Česko-slovenskí basketbalisti]] vyhrali majstrovstvá Európy v roku 1946, šesťkrát priviezli striebro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Európsku pohárovú súťaž v basketbale žien (dnes [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]], skôr Pohár majstrov európskych krajín) vyhrala [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbale žien 2014/15|2014/15]]). Analogickú [[Pohár víťazov poháru v basketbale mužov|mužskú súťaž]] vyhral [[USK Praha]] v sezóne 1968/69. Najlepším českým basketbalistom 20. storočia bol vyhlásený [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] bol prvým českým hráčom v americkej [[National Basketball Association|NBA]]. Nasledovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a najnovšie [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] bola v roku 2010 vyhlásená najlepšou basketbalistkou Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |dátum prístupu=2019-05-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |dátum archivácie=2019-05-13 |nedostupné=ano }}</ref> [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Ženská hádzanárska reprezentácia]] vyhrala majstrovstvá sveta (1957), raz priviezla striebro (1986) a raz bronz (1962). [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Muži]] vyhrali majstrovstvá sveta v roku 1967, okrem toho majú dve striebra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali tiež striebro na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972. Tím mužov Dukly Praha trikrát vyhral Pohár majstrov európskych krajín (1957, 1963, 1984), ženský tím Sparty Praha raz (1962). [[Filip Jícha]] bol v roku 2010 vyhlásený najlepším hádzanárom sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Vo volejbale má [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo mužov|mužská reprezentácia]] dva tituly majstra sveta (1956, 1966), tri tituly majstra Európy (1948, 1955, 1958), striebro a bronz z olympijských hier (1964, 1968). [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo žien|Ženy]] vyhrali v roku 1955 majstrovstvá Európy. Najlepším českým volejbalistom 20. storočia bol vyhlásený [[Josef Musil]], ktorý sa stal rovnako prvým Čechom uvedeným do medzinárodnej volejbalovej Siene slávy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar | dátum vydania = 2017-08-27 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> K popredným šachistom patrili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (pozri aj [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým prínosom svetovému šachu je taktiež [[Traxlerov protiútok]]. Najúspešnejším českým šachistom súčasnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkom pretekov [[Formula 1|F1]]. Aj v ďalších športoch sa objavili v ére samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlone ([[Gabriela Soukalová]]), v jude ([[Lukáš Krpálek]]), v krasokorčuľovanií ([[Tomáš Verner]]), v cestnej cyklistike ([[Roman Kreuziger]]), v horských bicykloch ([[Jaroslav Kulhavý]]), v snowboardcrosse ([[Eva Adamczyková]]), veslovaní ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistike ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakár)|Josef Dostál]]), bežeckom lyžovaní ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickom lyžovaní ([[Aleš Valenta]]), streľbe ([[Kateřina Emmons]]), modernom päťboji ([[David Svoboda]]), alpskom lyžovaní ([[Šárka Strachová]]), športovom lezení ([[Adam Ondra]]), skikrose ([[Tomáš Kraus]]), dráhovej cyklistike ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale aj v menších športoch ako sú skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojazde ([[Martina Štěpánková (športovkyňa)|Martina Štěpánková]]), športový rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientačný beh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Česko-slovenska môžeme spomenúť významné postavy v bicyklebale [[Bratia Pospíšilovci|bratov Pospíšilovcov]], skokanov na lyžiach [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosára [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]]. === Súťaže a športoviská === [[Súbor:Sazka-arena-02.jpg|náhľad|[[O2 arena]], najväčšia športová hala v krajine]] [[Súbor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhľad|[[Dostihovisko Pardubice]], miesto konania [[Veľká pardubická|Veľkej pardubickej]]]] K najväčším pravidelným medzinárodným sportovým akciám v ČR patrí atletická [[Zlatá tretra]] v Ostrave, bežecký [[Pražský medzinárodný maratón]], [[Czech Hockey Games|České hokejové hry]], jazdecká [[Veľká pardubická]], kombinovaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (nadväzujúci na [[Czech Open (1987 – 1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžiarska [[Jizerská padesátka|Jizerská päťdesiatka]], automobilová [[Barum Rally Zlín|Barum rallye]] v Zlíne či plochodrážna [[Zlatá přilba]] v Pardubiciach. V minulosti boli významnými akciami aj [[Preteky mieru]] či motocyklová [[Veľká cena Českej republiky cestných motocyklov|Veľká cena Českej republiky]] na okruhu v Brne. Vo vodnom slalome či v biatlone sa v ČR pravidelne konajú preteky svetového pohára. Z domácich súťaží patrí k najsledovanejším pravidelným súťažiam [[1. česká futbalová liga]] (skôr [[Česko-slovenská futbalová liga]]), [[Česká hokejová extraliga]] (skôr [[Česko-slovenská hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (skôr [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov]]). V ČR sa konalo aj mnoho jednorázových medzinárodných športových akcií, napríklad na pražskom štadióne v Edenu sa v roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hralo finále európskeho Superpohára]], v roku 2015 sa v Prahe ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherskom Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]], jedenásťkrát sa v Česku konali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|1933]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|1938]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|1947]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|1959]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|1972]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovomnm hokeji 1978|1978]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|1992]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]), niekoľkokrát aj majstrovstvá sveta a Európy v basketbale mužov ([[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|1947]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1981|1981]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 2022|2022]]) a žien ([[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1956|1956]], [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1995|1995]], [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2010|2010]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2017|2017]]), majstrovstvá sveta v hádzanej mužov ([[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1964|1964]], [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|1990]]) a žien ([[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1978|1978]]), majstrovstvá sveta a Európy vo volejbale mužov ([[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1949|1949]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|1958]], [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|1966]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2001|2001]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|2011]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2021|2021]]) a žien ([[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1949|1949]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1958|1958]], [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1986|1986]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1997|1997]]), [[majstrovstvá Európy v atletike 1978]] a dve halové atletické majstrovstvá Európy ([[Európske halové hry v atletike 1967|1967]], [[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2015|2015]]), [[majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2009]] v Liberci, [[majstrovstvá sveta v biatlone 2013]] a [[Majstrovstvá sveta v biatlone 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dve zimné univerziády (1964, 1978), desať majstrovstiev sveta či Európy v krasokorčuľovaní ([[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1908|1908]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1928|1928]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1934|1934]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1937|1937]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1948|1948]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1962|1962]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1988|1988]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1999|1999]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017|2017]]), tri majstrovstvé sveta vo florbale mužov ([[Majstrovstvá sveta vo florbale 1998|1998]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale 2018|2018]]) a dve žien ([[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025|2025]]) a v rokoch 1969 a 1981 sa na [[Velodrom Brno|brnenskom velodromu]] konali [[majstrovstvá sveta v dráhovej cyklistike]]. K najmodernejším športoviskám patria futbalové stánky Eden a [[Štadión Sparty na Letnej|Letná]] v Prahe, [[Štadión mesta Plzne|štadion v Štruncových sadoch]] v Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, viacúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Prahe, [[Ostravar Aréna]] v Ostrave, [[KV Arena]] v Karlových Varoch, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v Brne pre motoristické preteky či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské mostíky]] na [[Ještěd]]e. Historicky významnými sú aj pražský [[Veľký strahovský štadión]], na ktorom sa konaly oi. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a ktorý býval uvádzaný ako najväčší športový štadión na svete, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v Praze - [[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražskej [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový štadión na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Prahe na Strahove či skokanské mostíky [[Skokanské mostíky v Harrachově|Čerťák]] v [[Harrachov]]e. Organizačne stojí na špici českého športu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K najväčším športovým zväzom patria [[Fotbalová asociace České republiky|Futbalová asociácia ČR]] a [[Český svaz ledního hokeje]]. Všešportovou anketou je [[Sportovec roku]], významnými odborovými anketami sú [[Fotbalista roka (Česko)|Futbalista roka]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlát roka]] či [[Zlatý kanár]]. === Telovýchova === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v roku 1932 v Prahe na [[Veľký strahovský štadión|Strahovském štadióne]]]] Počiatky organizovanej českej telovýchovy siahajú do roku 1862, keď [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a ďalší založili spolok [[Československá obec sokolská|Sokol]], ktorý sa postupne rozrástol na dôležitú národnú organizáciu. Od neho sa časom odštepili ľavicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a katolícky [[Orel (spolok)|Orel]]. Tieto organizácie usporiadali pravidelné masové cvičenia. Najväčšou celonárodnou akciou v dobe pred prevzatím moci komunistami boli Sokolom usporadúvané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Veľký strahovský štadión|Strahovskom štadióne]] v Prahe. V [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|ére socializmu]] na ne nadviazali tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], usporiadané štátom podriadeným [[Česko-slovenský svaz tělesné výchovy|Česko-slovenským zväzom telesnej výchovy]] (ČSTV). [[Turistika]] má v Česku veľkú tradíciu. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtom Náprstkom]], sa stará o unikátnu sieť turistických značiek, jednu z najhustejších na svete. Jej začiatky siahajú do roku 1889.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |dátum prístupu=2016-12-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> Veľkú spoločenskú rolu v 20. storočí zohral český [[trampovanie|tramping]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha | dátum vydania = 2015-08-20 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz | periodikum = www.tisnoviny.cz | url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Populárny je aj [[požiarny šport]]. Priekopníkmi moderného športu a [[Olympijské hry|olympizmu]] v českých krajinách boli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]]. == Ďalšie charakteristiky == === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Česká kuchyňa|České pivo}} [[Súbor:Svíčková na smetaně.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Sviečková na smotane]] s českými [[knedľa|knedlíkmi]]]] [[Súbor:Pilsner urquell mug.jpg|náhľad|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bolo prvým pivom [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na svete]] Česká kuchyňa je ovplyvnená polohou Česka v priesečníku západných a východných vplyvov. Poldruha storočia ovplyvňovala a bola ovplyvňovaná kuchyňou, kultúrne aj jazykovo blízkeho [[Slovensko|Slovenska]], ale omnoho dlhšie trvala interakcia s [[nemecká kuchyňa|nemeckou]] (hlavne potom [[bavorsko]]u) a [[rakúska kuchyňa|rakúskou kuchyňou]], od ktorých rôzne pokrmy prijímala ([[viedenský rezeň]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[zemiaková púolievka|bramboračka]], [[Jablkový závin|štrúdľa]]), ale aj tieto kuchyne naopak inšpirovala ([[povidlá]], [[koláč]]e, [[sviečková na smotane]]). České jedlá všeobecne zapadajú do stredoeurópskych chutí, s niektorými miestnymi originalitami – okrem už uvedených napr. [[vyprážaný syr]], [[knedľa]], [[Utopenec|utopence]], [[olomoucké syrečky]], vianočný [[kapor]] (''Český kapor'' je obchodnou značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivný syr]] atď. Východné vplyvy ([[Slovenská kuchyňa|slovenskej]], [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]] či [[Ruská kuchyňa|ruskej]]) v českej kuchyni zastupujú napr. [[boršč]], [[Skalický trdelník|trdelník]], [[živánska pečienka]], [[guláš]] alebo [[tlačenka]]. Ryby sú v českom jedálničku málo časté (tzv. morské plody sa rozmohli až v súvislosti s moderným stravovaním a zásobovaním potravinami z dovozu), naopak, v európskom kontexte je mimoriadne použitie jedlých húb a mletého [[Mak siaty|maku]]. Tvary niektorých druhov pečiva – napr. [[Rožok (druh pečiva)|rožkov]] – sú v Európe (s výnimkou Slovenska) neobvyklé, aj keď samotné cesto, z ktorého sú vyrábané, je bežné. Na podobu novovekej českej kuchyne mala zásadný vplyv [[Magdalena Dobromila Rettigová]]. Z českých nápojov vyniká [[České pivo|pivo]], ktorého varenie tu má tisícročnú tradíciu a patrí medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete (v rámci EU je názov ''České pivo'' chráneným zemepisným označením). Prvý doložený [[pivovar]] tu existoval už v roku 993 a Česko má najvyššiu [[Zoznam štátov podľa spotreby piva na osobu|spotrebu piva na osobu]] na svete. Vysoko alkoholická [[slivovice]], pálená hlavne na východnej Morave, je bežne známa aj v iných štátoch východnej a juhovýchodnej Európy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' sú českými špecialitami. [[Víno]] sa vyrába predovšetkým na južnej Morave, ktorá má k pestovaniu révy podstatne lepšie podmienky než iné časti republiky (boli tu aj vyšľachtené domáce odrody, napr. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odroda viniča)|Pálava]]'' alebo ''[[Moravský muškát]]''). [[Kofeín]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je ďalšou českou špecialitou. === Sviatky === {{Hlavný článok|Štátne sviatky v Česku}} Dni pracovného pokoja zahŕňajú štátne sviatky, ktoré sa viažu k českej štátnosti, a ostatné sviatky, ktoré sa viažu k historickým udalostiam alebo tradíciám. {| class="wikitable" |+ Dni pracovného pokoja ! Dátum ! Názov ! Popis |- |[[1. január]] |''[[Deň obnovy samostatného českého štátu]]'' |Vznik Česka v roku [[1993]]. |- | [[Výpočet dátumu Veľkej noci|Pohyblivý sviatok (marec – apríl)]] |''[[Veľký piatok]]''¹ |Kresťanský sviatok. Tento deň je pripomienkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježiša Krista]] na kríži. |- | [[Výpočet dátumu Veľkej noci|Pohyblivý sviatok (marec – apríl)]] |''[[Veľkonočný pondelok]]''¹ |Kresťanský sviatok, tradícia vítania jari. Nasleduje po [[Zmŕtvychvstanie Pána|nedeli Zmŕtvychvstania Pána]]. |- |[[1. máj]] |''[[Sviatok práce]]''¹ |[[Druhá internacionála|Sociálne demokratickou internacionálou]] presadená spomienka na robotnícku stávku v [[Chicago|Chicagu]] v roku [[1886]]. Od 1. mája 1886 platila v USA osemhodinová pracovná doba. |- |[[8. máj]] |''[[Deň víťazstva]]'' |Koniec [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v Európe. |- |[[5. júl]] |''[[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda]]'' |Príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] v roku [[863]]. |- |[[6. júl]] |''[[Deň upálenie majstra Jana Husa]]'' |Upálenie kňaza a reformátora majstra Jana Husa počas [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] v roku [[1415]]. |- |[[28. september]] |''[[Deň českej štátnosti]]'' |Zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Svätého Václava]] v roku [[935]] ([[929]]) v [[Stará Boleslav|Starej Boleslavi]]. |- |[[28. október]] |''[[Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu]]'' |[[Vznik Česko-Slovenska]] v roku [[1918]]. |- |[[17. november]] |''[[Deň boja za slobodu a demokraciu]]'' |Pripomienka študentských demonštrácií a následného uzavretia českých vysokých škôl nemeckými okupantmi v roku [[1939]] a študentské demonštrácie z roku [[1989]], ktorá odštartovali [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]]. <br />''([[Deň študentstva|Medzinárodný deň študentstva]])'' |- |[[24. december]] |''[[Štedrý deň]]''¹ |Večerná oslava [[Vianoce|Vianoc]]. |- |[[25. december]] |''[[Slávnosť Narodenia Pána|1. sviatok vianočný]]''¹ |V [[Latinská cirkev|katolíckej]] a [[Evanjelická cirkev|evanjelickej]] [[liturgia|liturgii]] oslava narodenia Ježiša Krista. |- |[[26. december]] |''[[Sviatok svätého Štefana|2. sviatok vianočný]]''¹ |V [[Latinská cirkev|katolickej]] a [[Evanjelická cirkev|evanjelickej]] [[liturgia|liturgii]] pripomienka prvého kresťanského [[mučeník]]a [[Štefan Prvomučeník|Štefana]]. |- |} ¹ Označuje tzv. ''ostatné sviatky'', ktoré nesúvisia s českou štátnosťou. == Odkazy == === Poznámky === <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}} == Externé odkazy == {{portál|Česko|Český}} * [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}} {{Česko}} {{Okresy Česka}} {{Štatutárne mestá v Česku}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategorie:Česko| ]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Česko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] 93ba3irzfhdnmptm34yoq01xwwlrqz8 Severné Macedónsko 0 979 8255856 8194178 2026-07-31T09:22:39Z ~2026-42424-89 301642 8255856 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Severomacedónska republika | 2. pád názvu = Severomacedónska | Vlajka = Flag of North Macedonia.svg | Znak = Coat of arms of North Macedonia.svg | Poloha = Europe-Macedonia.svg | Motto = ''nie je'' | Hymna = [[Denes nad Makedonija|Денес над Македонија]] (Denes nad Makedonija: Dnes nad Macedónskom) | Dlhý miestny názov = Republika Severna Makedonija | Krátky miestny názov = Severna Makedonija | Hlavné mesto = [[Skopje]] | ŠírkaSt =42 | ŠírkaMin =0 | ŠírkaSJ =s |Regionálne jazyky=[[bulharčina]], [[albánčina]], [[turečtina]], [[arumunčina]], [[srbčina]], [[bosniančina]] | DĺžkaSt =21 | DĺžkaMin =26 | DĺžkaVZ =v | Najväčšie mesto = [[Skopje]] | Úradné jazyky = [[macedónčina]] | Štátne zriadenie = [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Gordana Siljanovska-Davkova]]<br />[[Hristijan Mickoski]] | Vznik = [[8. september]] [[1991]] | Susedia = [[Albánsko]], ([[Kosovo]]*), [[Srbsko]], [[Bulharsko]], [[Grécko]] | Rozloha = 25 713 | Poradie rozloha = 145 | Rozloha vody = 477 | Percento vody = 1,9 | Odhad počtu obyvateľov = 2 103 721 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2017 | Poradie odhad počtu obyvateľov = ? | Sčítanie počtu obyvateľov = 1 832 696 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 80,1 | Poradie hustota = 122 | HDP = | Rok HDP = 2016 | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = ? | HDI = | Demonym = [[Macedónčan]] <ref name="A5"/>, (najmä do roku 2018 aj:) [[Macedónec]] <ref>Macedónsko. [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013</ref> | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[macedónsky denár]] | Kód meny =MKD | Časové pásmo = | UTC posun = +1 | Letný čas = | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = MKD / MK | Kód motorových vozidiel = MK | Internetová doména =[[.mk]] | Smerové telefónne číslo = 389 | Poznámky = * Kosovo nie je Slovenskom uznané }} '''Severné Macedónsko''' (do 11. februára 2019: ''Macedónsko''), dlhý tvar '''Severomacedónska republika'''<ref name="A5">Úrad pre publikácie - Príručka úpravy dokumentov - Príloha A5 Zoznam krajín, území a mien (Situácia z 15. 2. 2019)[http://publications.europa.eu/code/sk/sk-5000500.htm#MK]</ref><ref>Slovenskí veľvyslanci. Ministerstvo zahraničných vecí a eur. záležitostí SR [https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-slovenski_velvyslanci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190216040717/https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-slovenski_velvyslanci|date=2019-02-16}} (prístup 24.2.2019)</ref> (od 1991 do 11. februára 2019: ''Macedónska republika'', resp. v medzinárodnej praxi aj ''Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko''<ref>Macedónsko. [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]</ref> či ''bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko''<ref>[https://web.archive.org/web/20120126080603/http://publications.europa.eu/code/sk/sk-5000500.htm#MK]</ref> [angl. skratka ''FYROM'']), je [[vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] ležiaci na juhu [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = North Macedonia | priezvisko = Danforth | meno = Loring | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/North-Macedonia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> Hlavné mesto je [[Skopje]], druhé najväčšie je [[Bitola]] (gr. ''Monastiri''). Krajina má [[Vrch (vyvýšenina)|hornaté]] územie, nachádza sa v ňom pohorie Prokletije. [[Os (geometria)|Os]] republiky je [[rieka]] [[Vardar]] ([[grécke jazyky|gr.]] ''Axios'') s [[prítok (vodný tok)|prítokmi]] [[Bregalnica]] a Crna (gr. ''Erigonas''). Na juhozápade, na hranici s [[Albánsko]]m, sa nachádzajú [[jazero|jazerá]] [[Ochridské jazero|Ochrid]] (gr. ''Achrida'') a [[Prespanské jazero|Prespan]] (gr. ''Prespes''). Na severe krajiny sa nachádza pohorie [[Šar planina]] (gr. ''Skardos'') [[podnebie (klíma)|Podnebie]] je subtropické kontinentálne. V krajine sa používa [[cyrilika]]. Národnostné zloženie: [[Macedónci (Slovania)|Macedónci]], [[Albánci]], [[Turci (Anatólia)|Turci]], [[Rómovia]], [[Srbi]], [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniaci]], [[Arumuni]]. == Názov od roku 2019 == Minister zahraničných vecí krajiny 17. júna 2018 podpísal s gréckym ministrom zahraničných vecí za účasti predsedov oboch vlád dohodu, že štát bude používať názov ''Severomacedónska republika'' (krátky tvar: ''Severné Macedónsko''). Dohoda obsahuje v čl. 7 aj konštatovanie, že podľa zmluvných strán existujú dve od seba nezávislé chápania pojmu Macedónsko, podľa toho, či je kontextom Severné Macedónsko alebo Grécko. Dohoda bola neskôr odsúhlasená macedónskym aj gréckym parlamentom. Na macedónskej strane sa konalo o dohode aj referendum, kde bola položená otázka, či si želajú umožniť krajine členstvo v EÚ a NATO súhlasom s touto dohodou medzi Gréckom a (Severným) Macedónskom; referendum bolo však neplatné, pretože účasť nedosiahla 50 %. == Dejiny == [[Súbor:Macedonia-CIA WFB Map.png|thumb|left|Mapa Severného Macedónska]] Severné Macedónsko sa rozkladá na oblasti, ktorá sa do [[20. storočie|20. stor]]. označovala ako [[Vardarská krajina]], prípadne ako ''Južné Srbsko'' a nejedná sa o rovnaké územie so starovekou [[Macedónia (historické územie)|Macedóniou]], ktorá sa nachádzala v Grécku. V staroveku toto územie obývali najmä [[Paióni]], národ príbuzní [[Tráci|Trákom]], [[Ilýri]], na juhozápade krajiny žili [[Molosi]], [[Epiróti|grécke epirótske kmene]]. Miestne kmene boli niekedy pod vplyvom susedného [[Macedónia|Macedónskeho kráľovstva]]. Definitívne bola Paiónia pričlenená k Macedónii za vlády [[Filip II. (Macedónia)|Filipa II.]] a [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Počas [[helenizmus|helenizmu]] sa miestne paiónske obyvateľstvo helenizovalo, začalo používať [[grécke jazyky|gréčtinu]], počas rímskej vlády sa najmä severná časť dnešného Macedónska romanizovala. Ilýrske obyvateľstvo sa pravdepodobne v niektorých častiach udržalo. Od roku [[395]] patrí toto územie pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]]. V [[6. storočie|6. storočí]] sa tu po prelomení byzantskej hranici na Dunaji usadzujú [[slovania|slovanské]] kmene [[Druguviči|Druguvičov (Draguvitov)]], Smolianov, Velegezitov, Rinchínov, Verezitov, tiež [[bulhari|bulharské kmene]]. Miestne obyvateľstvo sa slovanizovalo, územie pripadlo Bulharsku. V [[11. storočie|11. storočí]] toto už slovanské územie znovuzískala Byzancia, nazývala ho [[Bitola|Monastiri]], podľa rovnomenného mesta na tomto území. V [[14. storočie|14. storočí]] dnešné Severné Macedónsko ovládli [[Srbi]], [[Skopje]] bolo hlavné mesto kráľovstva [[Štefan Dušan|Štefana Dušana]]. V 14. storočí oblasť dobyli osmanskí [[Osmanská ríša|Turci]]. Albánske obyvateľstvo obývajúce juhovýchod krajiny prestúpilo na [[islam]]. V [[19. storočie|19. storočí]] mali slovanskí obyvatelia Vardarska prevažne [[Bulhari|bulharskú identitu]], alebo sa identifikovali iba ako ortodoxní kresťania. Pochádzali odtiaľto mnohí bulharskí národní buditelia, ako [[Rajko Zinzinof]], [[Ioakim Kartsovski]], či [[Kiril Peicinovič]]. Macedónska identita u slovanského obyvateľstva bola prvýkrát predstavená koncom 19. storočia, bola podporovaná miestnymi bulharskými vzdelancami, napríklad [[Goce Delčev]]om. Identita však ešte bola bulharsko-macedónska. V roku [[1913]] Vardar pripadol [[Juhoslávia|Juhoslávii]], osmanská nadvláda skončila. Prvýkrát bol v Juhoslávii uvedený názov ''Južné Srbsko'', od roku [[1929]] sa zaužívalo meno ''Vardarska Banovina''. Macedónska národná identita bola postupne vytvorená počas Juhoslávie, s cieľom vymaniť sa bulharskému a srbskému vplyvu. Po osamostatnení v roku [[1991]] vznikla Macedónska republika, čo však narazilo na odpor zo strany [[Grécko|Grécka]], kde sa nachádza územie osídlené starovekými [[Macedónci (staroveký národ)|Macedóncami]], [[Makedónia (moderné Grécko)|grécka Makedónia]] a centrum starovekej Macedónie. Práve pretváranie dejín a privlastňovanie gréckych a bulharských osobností je dôvodom pretrvávajúcich sporov Macedónska s Gréckom a Bulharskom. Macedónsko tiež použilo ako svoju zástavu [[vergínske slnko]], staroveký symbol používaný gréckymi Macedóncami, súčasť gréckej-macedónskej zástavy. Kvôli sťažnostiam Grécka bolo Macedónsko nútené zmeniť si znak svojej vlajky na slnko. == Stručný prehľad dejín == [[Súbor:Ancientbitola.jpg|thumb|left|Grécke a rímske mesto, [[Heraclea Lyncestis]]]] [[Súbor:Fontana Aleksandar Makedonski 2.JPG|thumb|Socha bojovníka na koni v Skopje]] V rokoch [[1912]] – [[1913]] bola tá časť historickej [[Macedónia|Macedónie]], ktorá zodpovedá dnešnému Severnému Macedónsku v dôsledku balkánskych vojen pripojená k Srbsku. * [[1915]] – [[1918]] územie obsadené bulharskou armádou. * [[1918]] – začlenenie Macedónska do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávie) * [[1991]]: **[[15. apríl]]a – premenovanie na ''Macedónska republika''' **[[19. november]] – vyhlásenie nezávislosti po úspešnom referende o nezávislosti (8.9.) a prijatí novej ústavy (18.11.) **[[20. december]] – žiadosť o medzinárodné uznanie, ktorú však susedné Grécko blokuje v rámci ES až do apríla 1993 z obavy o územné nároky Macedónska na grécku provinciu [[Makedónia (moderné Grécko)|Makedónia]] (ktorej názov sa v mnohých jazykoch neodlišuje od názvu Macedónsko alebo Macedónia) * [[1993]]: ** [[8. apríl]]: prijatie do OSN pod názvom ''Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko'' (angl. FYROM) – takto to uznalo aj Grécko; Slovensko a mnohé iné štáty uznávajú aj macedónsky názov Macedónsko/Macedónska republika aj „medzinárodný“ názov FYROM * [[1994]]: ** [[18. február]]: Grécko blokovalo colné hraničné prechody, čím vlastne uvalilo na Macedónsko obchodné embargo * [[1995]]: ** jeseň: normalizácia vzťahov s Gréckom pod vplyvom OSN (13.9.) a zrušenie gréckej blokády hraníc (14.10.) ** [[9. november]]: prijatie do [[Rada Európy|Rady Európy]] * [[1996]]: ** [[8. apríl]]: uznanie [[Juhoslávia|Juhosláviou]] * [[1999]]: počas vojny v Kosove Macedónsko spolupracuje s [[NATO]], ale inak do konfliktu nezasahuje; asi 360 000 [[Albánsko|albánskych]] utečencov z Kosova (z ktorých sa mnohí potom vrátili do Kosova) zmenilo etnickú štruktúru Macedónska * [[2001]]: ** jar: ozbrojení albánski vzbúrenci (Národná oslobodzovacia armáda) na západe Macedónska požadujú rovnaké práva pre Albáncov v macedónskej ústave. Boje sa koncentrovali okolo mesta Tetovo. Vzbúrencov podporovali Albánci z Kosova a demilitarizovanej zóny medzi Srbskom a Kosovom. ** jún: po úspešných zásahoch NATO dohodla EU prímerie, podľa ktorého dostali Albánci viac práv a vzbúrenci (v auguste) odovzdali zbrane a Nár. oslobodzovacia armáda sama seba rozpustila * [[2004]]: ** [[26. február]]: macedónsky prezident [[Boris Trajkovski]] zomrel po (posádkou spôsobenom) zrútení sa lietadla v Bosne a Hercegovine ** [[4. november]]: USA uznali názov Macedónsko, Grécko protestuje ** [[7. november]]: Referendum o rovnoprávnosti albánskeho obyvateľstva na území Macedónska * [[2008]]: Grécko zamietlo vstup krajiny do [[NATO]] a trvá na zmenení mena. *[[2009]] – [[2011]]: Macedónsko a Grécko stále nevyriešili spory a to ani po nastolení ľavicovej vlády [[Jeorjos Papandreu (mladší)|Jeorja Papandreua]] v Grécku, grécke návrhy mena krajiny ako ''Nové Macedónsko, Slovanské Macedónsko'' či ''Severné Macedónsko'' boli Macedónskom odmietnuté. * február [[2019]]: Premenovanie štátu na Severné Macedónsko (po uzavretí príslušnej dohody s Gréckom v roku 2018) == Národnostné zloženie == [[Súbor:Krusevo panorama.jpg|thumb|[[Kruševo]] (arumunsky Crushuva)]] Začiatkom 20. stor. krajinu obývali [[Bulhari]], [[Albánci]], [[Turci]] a [[Arumuni]]. Malá časť obyvateľstva boli [[Gréci]], ktorí však boli slovanského či [[arumuni|arumunského]] pôvodu a rozprávali bulharsky či arumunsky. Neskôr sa tu však usadili aj grécky hovoriaci pastieri [[Sarakacani]] z [[Grécko|Grécka]] a počas gréckej občianskej vojny aj komunisticky zmýšľajúci Gréci z Grécka. Počas existencie Juhoslávie sa tu vytvorila na úkor bulharskej identity macedónska národnosť. Na západe krajiny žije už od stredoveku silná albánska komunita, tvorí tu väčšinu obyvateľstva a jej centrom je mesto [[Tetovo]]. Dnes tvorí asi 30 % obyvateľstva albánska menšina, menšie menšiny sú [[Arumuni]], [[Turci]], [[Rómovia]] a [[Gréci]]. Väčšinu tvoria [[Macedónci|slovanskí Macedónci]]. Asi 64 % obyvateľov, najmä slovanských Macedóncov a Arumunov, je pravoslávneho vierovyznania, zvyšok tvoria najmä moslimovia, ku ktorým patria Albánci, Turci a Rómovia. '''Etnická skladba Macedónska (rok 2000)''' {| class="wikitable" !Etnická skupina !Abs. !% |- |Slovanskí Macedónci |1 416 340 |63,97 |- |Albánci |473 000 |21,36 |- |Rómovia |190 000 |8,58 |- |Turci |69 000 |3,12 |- |Arumuni |40 000 |1,81 |- |Srbi |34 000 |1,54 |- |Torbeši (islamizovaní Slovania) |23 660 |1,07 |- |Bosniaci |5 000 |0,23 |- |Arumuni |2 300 |0,10 |- |Židia |2 000 |0,09 |} == Kultúra == Severomacedónska kultúra je zmesou gréckej, osmanskej, talianskej a bulharskej kultúry. Miestne tradičné ženské kroje sú podobné ostatnému strednému [[Balkán]]u, najmä Bulharsku, typický mužský odev bola grécko-albánska suknica [[fustanella]], najmä na juhu krajiny. Ľudová hudba vychádza z balkánskeho, byzantského gréckeho a osmanského vplyvu, v menšej miere z benátskeho. Hlavným hudobným nástrojom sú balkánske gajdy, strunová [[tambura]] byzantského pôvodu, dychová [[šupelka]] a [[zurla]] a bubon tapan. Tradičný tanec je kruhový [[oro]], tanec gréckeho pôvodu-od gréckeho slova ''choros-tanec''. Kuchyňa je zmesou gréckej, tureckej, maďarskej a talianskej. Tradičné jedlo je [[tavče gravče]], zapekaná fazuľa. Pomerne kvalitné je aj miestne víno. K novej tradičnej kultúre a národnému povedomiu patrí aj stotožnenie sa s históriou a kultúrou starovekej [[Macedónia|Macedónie]] a jej hrdinami, ako [[Alexander Veľký]] či [[Filip II. (Macedónia)|Filip II.]], práve proti tomu namietajú [[Gréci]] aj [[Bulhari]]. == Politika a ekonomika == [[Súbor:Street in Skopje 2.jpg|thumb|[[Skopje]]]] Severné Macedónsko je parlamentná [[demokracia]], [[parlament]] má 120 [[poslanec|poslancov]]. Krajina má aj [[prezident]]a, no najvyššiu funkciu má [[predseda vlády]], ktorým je Zoran Zaev, nástupca [[Nikola Gruevski|Nikola Gruevského]]. Nikola Gruevski a jeho vláda čelila kritike zo strany [[EU]], nakoľko vynakladá množstvo financií na stavby propagandistických pomníkov staromacedónskym hrdinom, pričom sa krajina snaží o vstup do EU. Samotný Gruevski tiež podporil macedónskych radikálov, ktorí žiadajú pripojiť k svojmu štátu územia Grécka a Bulharska. Zaev sa stal známym práve vďaka historickej dohode s Gréckom a možnosti pre krajinu vstúpiť do NATO a do EU. Severomacedónska ekonomika patrí medzi najslabšie ekonomiky Európy a nezamestnanosť v krajine dosahuje 31 %. Problémy sú aj s albánskou menšinou, ktorá často hlása osamostatnenie, a pomerne vysokou kriminalitou. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Dejiny Juhoslávie]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Republic of Macedonia}} == Zdroje == * SHAW, Stanford J. - SHAW, Ezel Kural: ''History of the Ottoman Empire and Modern Turkey, volume 2 : Reform, Revolution, and Republic (The Rise of Modern Turkey, 1808-1975).'' Cambridge : Cambridge University Press 1977. 840 s. ISBN 9780521214490 * KOUBA, Miroslav - RYCHLÍK, Jan: ''Dějiny Makedonie.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2003. 458 s. ISBN 80-7106-642-7 * ROSŮLEK, Přemysl: ''Albánci a Makedonská republika (1991 - 2014).'' Praha : Libri, 2015. 395 s. ISBN 978-80-7277-526-2 * ROSŮLEK, Přemysl: ''Makedonie.'' (edícia "Stručná historie států"). Praha : Libri, 2008. 130 s. ISBN 978-80-7277-342-8 {{CEFTA}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} {{NATO}} [[Kategória:Severné Macedónsko| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] [[Kategória:Členovia NATO]] pehqb4szxnir0yh03k5mk1nt7vld3nu Chorvátsko 0 3976 8255845 8248593 2026-07-31T08:51:25Z ~2026-42408-32 301640 8255845 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Chorvátska republika | 2. pád názvu = Chorvátska | Vlajka = Flag of Croatia.svg | Znak = Coat of arms of Croatia.svg | Poloha = EU-Croatia.svg | Motto = nie je | Hymna = ''[[Lijepa naša domovino]]''<br/>[[Súbor:Lijepa nasa domovino instrumental.ogg|center]] | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = Republika Hrvatska | Krátky miestny názov = Hrvatska | Hlavné mesto = [[Záhreb]] | ŠírkaSt = 45 | ŠírkaMin = 48 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 16 | DĺžkaMin = 0 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Záhreb | Úradné jazyky = [[Chorvátčina]] | Regionálne jazyky = | Demonym = Chorvát, Chorvátka | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Zoran Milanović]]<br/>[[Andrej Plenković]] | Vznik = [[25. jún]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]]) | Susedia = [[Slovinsko]], [[Srbsko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Maďarsko]], [[Čierna Hora]] | Rozloha = 56 594 | Poradie rozloha = 124 | Rozloha vody = | Percento vody = 1,09 | Sčítanie počtu obyvateľov = 3 888 529<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ENUMERATED PERSONS, HOUSEHOLDS AND HOUSING UNITS, 2021 CENUSUS FIRST RESULTS, BY STATISTICAL REGIONS AT LEVEL 2 AND COUNTIES | url = https://popis2021.hr/assets/xls/popis_2021_prvi_rezultati.xlsx | vydavateľ = popis2021.hr | dátum prístupu = 2022-03-17 | jazyk = hr, en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220130111316/https://popis2021.hr/assets/xls/popis_2021_prvi_rezultati.xlsx | dátum archivácie = 2022-01-30 }}</ref> | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2022 | Hustota obyvateľstva = 68,70 | Poradie hustota = | HDP =73,490 miliárd | Rok HDP =2023 | Poradie HDP =81 | HDP na hlavu =40 484<ref>https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2022/October/weo-report?c=960,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2020&ey=2027&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=0&sort=country&ds=.&br=1</ref> | Poradie HDP na hlavu =56 | HDI = 0,827 | Rok HDI = 2015 | Poradie (HDI) = 45 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = HRV / HR | Kód motorových vozidiel = HR | Internetová doména = [[.hr]] | Smerové telefónne číslo = 385 | Poznámky = }} '''Chorvátsko''' ({{vjz|hrv|''Hrvatska''}}), dlhý tvar '''Chorvátska republika''', je [[štát]] v [[stredná Európa|strednej]] a [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európe]] ležiaci v severozápadnej časti [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]] a na pobreží [[Jadranské more|Jadranského mora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Croatia | priezvisko = Pleština | meno = Dijana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lampe | meno2 = John R. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Croatia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-14 | jazyk = }}</ref> Kedysi patrilo [[Habsburská monarchia|monarchii Habsburgovcov]], neskôr bolo súčasťou [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Nezávislosť získalo v roku [[1991]]. == Poloha == Nachádza sa v juhovýchodnej [[Európa|Európe]], na Balkánskom polostrove, na brehu [[Jadranské more|Jadranského mora]] a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov [[Istria]] a [[Dalmácia]]). == Dejiny == {{hlavný článok|Dejiny Chorvátska}} Pozri aj: [[Dejiny Juhoslávie]], [[Vojna v Chorvátsku]] * [[starovek]]: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a [[Kelti|keltskými]] kmeňmi * [[1. storočie]]{{--}}[[5. storočie]]: prevažne súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] * [[6. storočie]]{{--}}[[9. storočie]]: dalmátske mestá súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], vznik [[Chorvátske kniežatstvo|Chorvátskeho kniežatstva]], franský vplyv * 6.{{--}}[[7. storočie]]: osídľovanie [[Slovania|Slovanmi]] (žijú tu dodnes) a [[Avari (Stredná Ázia)|Avarmi]] (vyhynuli v 9. stor.) * [[8. storočie]]: Slovanov a Avarov si podmanila [[Franská ríša|Východofranská ríša]] * koniec 9. storočia{{--}}[[11. storočie]]: samostatné [[Chorvátske kniežatstvo]] (neskôr od roku [[924]]/[[925]] [[Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)|Chorvátske kráľovstvo]]), časti [[Slavónia|Slavónie]] sú však súčasťou Uhorska * [[1091]] a [[1102]]{{--}}[[1918]]: súčasť [[Uhorsko|Uhorska]], [[Dalmácia]] však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie) * [[14. storočie]]{{--}}[[1797]]: Dalmácia prevažne pod kontrolou [[Benátska republika|Benátskej republiky]] * od [[15. storočie|15. storočia]]: sústavne napádané Turkami ([[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. [[Kráľovské Uhorsko|Kráľovskému Uhorsku]], ktorého jadro tvorilo [[Slovinsko]], neobsadená Dalmácia Benátskou republikou a [[Dubrovnícka republika]]) * pred [[1700]]: vytlačenie Turkov * [[1797]]{{--}}[[1918]]: Dalmácia súčasťou [[Rakúsko|Rakúska]] (s výnimkou rokov [[1805]]{{--}}[[1814]], keď bola [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]] pripojená k [[Francúzsko|Francúzsku]]) * prvá polovica [[19. storočie|19. storočia]]: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov ([[ilyrizmus]]) * [[1848]]{{--}}[[1849]]: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] ([[Rakúsko|Rakúska]]) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo [[Viedeň|Viedni]] a v Maďarsku * [[1867]]{{--}}[[1918]]: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] spolu napr. so Slavónskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska * [[1868]]{{--}}[[1918]]: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán. * koniec [[19. storočie|19. stor.]]: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorska. * [[1918]]: Keďže [[Prvá svetová vojna]] vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa [[1. decembra]] 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku [[1929]] premenovalo na [[Dejiny Juhoslávie|Juhosláviu]]. * [[1939]]{{--}}[[1941]]: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu [[Súbor:Ndh 1941.png|thumb|right|Mapa z roku 1941]] * [[1941]]{{--}}[[1945]]: [[Nezávislý štát Chorvátsko]] (''Nezavisna Država Hrvatska''), satelitný štát [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu * [[1945]]: Chorvátsko jednou zo zväzových republík [[Juhoslávia|Juhoslávie]] * [[1990]]: ** [[apríl]]: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) [[Franjo Tudjman|Franja Tudjmana]], ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom) ** [[august]]: premenovanie na "Chorvátska republika" * [[1991]]{{--}}[[1995]]: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a [[25. júna]] 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku [[1992]]), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri [[Dejiny Juhoslávie]]), v rámci ktorej [[Srbi]] obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:''Republika srbská Krajina''. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie. * [[1997]]: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta * [[1999]]: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku [[2000]] liberálnymi reformami * [[2004]]: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v [[EU]] * [[1. apríl]] [[2009]]: Chorvátsko sa stalo členom [[NATO]] * [[1. júl]] [[2013]]: Chorvátsko sa stalo 28. členom [[Európska únia|Európskej únie]] * [[1. január]] [[2023]]: Chorvátsko sa stalo členom [[Eurozóna|eurozóny]] a členom [[Schengenský priestor|Schengenu]] == Obyvateľstvo == Podľa sčítania ľudu z roku [[2001]] v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 [[žena|žien]] a 2 135 900 [[muž]]ov. Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku [[1992]] (z 0,82 % v r. [[1948]]). === Národnostné zloženie === [[Súbor:Hrvatske etnije.gif|thumb|Národnostné zloženie|vpravo]] V roku [[2001]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sčítanie 2001 – Národnostné zloženie |url=http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_02_02/E01_02_02.html |dátum prístupu=2011-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151227072834/http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_02_02/E01_02_02.html |dátum archivácie=2015-12-27 }}</ref> * [[Chorváti]] 89,63 % * [[Srbi]] 4,54 % * [[Bosniaci]] 0,47 % * [[Taliani]] 0,44 % * [[Maďari]] 0,37 % * [[Albánci]] 0,34 % * [[Slovinci]] 0,30 % * [[Česi]] 0,24 % * Rusi 0.1 % === Náboženské zloženie === * [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] 86,83 % * [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávna cirkev]] 4,40 % * [[Moslim (vyznávač islamu)|Moslimovia]] 1,30 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sčítanie 2001 – Náboženské zloženie |url=http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_02_04/E01_02_04.html |dátum prístupu=2011-07-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101114214633/http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_02_04/E01_02_04.html |dátum archivácie=2010-11-14 }}</ref> <!-- referencia platná pre celý odstavec --> == Administratívne členenie == [[Súbor:Regions of Croatia.png|thumb|Župy Chorvátska]] {{hlavný článok|Administratívne členenie Chorvátska}} Chorvátsko sa od roku [[1992]] delí na 21 [[župa (Chorvátsko)|žúp]] a tie sa delia na [[opčina|opčiny]] (v priemere okolo 10 – 20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce. {| border=0 |- valign=top | * '''1''' [[Záhrebská župa]] * '''2''' [[Krapinsko-zagorská župa]] * '''3''' [[Sisacko-moslavinská župa]] * '''4''' [[Karlovecká župa]] * '''5''' [[Varaždínska župa (Chorvátsko)|Varaždínska župa]] * '''6''' [[Koprivnicko-križevatská župa]] * '''7''' [[Bjelovarsko-bilogorská župa]] * '''8''' [[Prímorsko-gorskokotarská župa]] * '''9''' [[Licko-senjská župa]] * '''10''' [[Viroviticko-podrávska župa]] * '''11''' [[Požecko-slavónska župa]] | * '''12''' [[Brodsko-posávska župa]] * '''13''' [[Zadarská župa]] * '''14''' [[Osijecko-baranjská župa]] * '''15''' [[Šibenicko-kninská župa]] * '''16''' [[Vukovarsko-sriemska župa]] * '''17''' [[Splitsko-dalmatínska župa]] * '''18''' [[Istrijská župa]] * '''19''' [[Dubrovnícko-neretvianska župa]] * '''20''' [[Medzimurská župa]] * '''21''' [[Záhreb]] |} == Cestovný ruch == Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je [[Split]], [[Dubrovnik]], [[Biograd na Moru]], [[Zadar]], [[Pula]], [[Opatija]], [[Vodice (Chorvátsko)|Vodice]], [[Šibenik]], [[Novi Vinodolski]], [[Makarská]]. == Doprava == [[Súbor:Dubrovnik-L04-1.jpg|left|náhľad|Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou]] V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo {{km|28344|m}} ciest, {{km|23979|m}} bolo spevnených, z toho bolo {{km|1050|m}} [[diaľnica|diaľnic]] (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu [[Záhreb]]u, je spoplatnená. Diaľničné úseky: * [[Diaľnica A1 (Chorvátsko)|A1]] Záhreb – Ploče, {{km|509 |km}} * [[Diaľnica A2 (Chorvátsko)|A2]] Záhreb – Krapina – Macelj, {{km|59|m}} * [[Diaľnica A3 (Chorvátsko)|A3]] Bregana – Záhreb – Lipovac, {{km|306|m}} * [[Diaľnica A4 (Chorvátsko)|A4]] Záhreb – Goričan, {{km|97|m}} * [[Diaľnica A5 (Chorvátsko)|A5]] Sredanci – Osijek, {{km|54|m}} * [[Diaľnica A6 (Chorvátsko)|A6]] Záhreb – Rijeka, {{km|81|m}} * [[Diaľnica A7 (Chorvátsko)|A7]] Rupa – Rijeka, {{km|16|m}} * [[Diaľnica A8 (Chorvátsko)|A8]] Rijeka – Kanfanar, {{km|64|m}} * [[Diaľnica A9 (Chorvátsko)|A9]] Umag – Kanfanar – Pula, {{km|77|m}} * [[Diaľnica A11 (Chorvátsko)|A11]] Velika Gorica – Buševec, {{km|9|m}} * [[Diaľnica A12 (Chorvátsko)|A12]] Sveta Helena – Vrbovec, {{km|12|m}} === Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie) === [[Súbor:Jelacicplac.jpg|thumb|Záhreb]] [[Súbor:Rijeka-aerial-zraka.jpg|thumb|[[Rijeka]]]] {| class="wikitable" |- ! Mesto ! km ! mapka |- | Záhreb | 388 | [http://maps.google.com/maps?f=d&source=s_d&saddr=bratislava&daddr=zagreb&hl=sk&geocode=&mra=ls&vps=1&jsv=156c&sll=37.0625,-95.677068&sspn=46.898798,79.101563&num=10] |- | Rijeka | 546 | [http://maps.google.com/maps?f=d&source=s_d&saddr=bratislava&daddr=Rijeka&hl=sk&geocode=&mra=ls&vps=1&jsv=156c&sll=37.0625,-95.677068&sspn=46.898798,79.101563&num=10] |- | Zadar | 650 | [http://maps.google.com/maps?f=d&source=s_d&saddr=bratislava&daddr=Zadar&hl=sk&geocode=&mra=ls&vps=1&jsv=156c&sll=37.0625,-95.677068&sspn=46.898798,79.101563&num=10] |- | Split | 759{{chýba zdroj}} | [http://maps.google.com/maps?f=d&source=s_d&saddr=bratislava&daddr=split&hl=sk&geocode=&mra=ls&vps=1&jsv=156c&sll=37.0625,-95.677068&sspn=46.898798,79.101563&num=10] |} == Štátne sviatky a dni pracovného pokoja == [[Súbor:Hvar hvar 2.jpg|thumb|Hvar]] === Štátne sviatky === * [[1. január]]: [[Nový rok]] * [[1. máj]]: [[Sviatok práce]] * [[30. máj]]: Deň Chorvátskeho parlamentu * [[22. jún]]: Deň boja proti fašizmu – vzťahuje sa k začiatku povstania v roku [[1941]] * [[25. jún]]: Deň štátnosti – výročie vyhlásenia nezávislosti v roku [[1991]] * [[5. august]]: Deň národnej vďačnosti (oslobodenie [[Knin]]u v roku [[1995]]) * [[15. august]]: Sviatok [[Nanebovzatie Panny Márie|Nanebovzatie Panny Marie]] * [[8. október]]: Deň nezávislosti * [[25. december]]: 1. sviatok vianočný * [[26. december]]: 2. sviatok vianočný === Dni pracovného pokoja === * [[6. január]]: [[Traja králi]] * [[Veľkonočný pondelok]] (pohyblivý sviatok) * [[Sviatok Božieho tela]] (pohyblivý sviatok) * [[1. november]]: [[Sviatok všetkých svätých]] == Galéria == <gallery> Hvar hvar 2.jpg|[[Hvar (mesto)|Hvar]] Sakarun Bay, Dugi otok, Croatia, 1987.jpg|[[Dugi otok]] Knin Croatia 01.jpg|Mesto [[Knin]], ležiace na juhu krajiny Krka falls.jpg|[[Národný park Krka]] Casco viejo de Dubrovnik, Croacia, 2014-04-14, DD 11.JPG|[[Dubrovnik]], mesto na zozname svetového dedičstva UNESCO Senj Croatia.JPG|Prístav v meste [[Senj]] Makarska from port.jpg|[[Makarska]] Súbor:Trg bana Jelacica Zagreb 30102012 2 roberta f.jpg|[[Záhreb]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Chorvátčina]] * [[Vstup Chorvátska do Európskej únie]] * [[Zoznam miest v Chorvátsku]] * [[Juhoslávia]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Croatia}} {{Administratívne členenie Chorvátska}} {{Štáty EÚ}} {{Eurozóna}} {{Schengenský priestor}} {{CEFTA}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} {{NATO}} [[Kategória:Chorvátsko| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 8eqn0fas39fn40d0plmapwcxdgbknv5 Švajčiarsko 0 4008 8255868 8197166 2026-07-31T09:33:01Z ~2026-42424-89 301642 8255868 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Švajčiarska konfederácia | | 2. pád názvu = Švajčiarska | Vlajka = Flag of Switzerland (Pantone).svg | | Znak = Coat of Arms of Switzerland (Pantone).svg | | Poloha = Europe-Switzerland.svg | | Motto = Unus pro omnibus, omnes pro uno (Jeden za všetkých, všetci za jedného) | | Hymna = [[Schweizerpsalm]] | | Dlhý miestny názov = Schweizerische Eidgenossenschaft (nem.), Confédération suisse (fr.), Confederazione Svizzera (tal.), Confederaziun svizra (rom.), Confoederatio Helvetica (lat.)| | Krátky miestny názov = Schweiz, Suisse, Svizzera, Svizra | | Hlavné mesto = žiadne ([[de iure]])<br />[[Bern (mesto)|Bern]] ([[de facto]])| | ŠírkaSt =46 | ŠírkaMin =57 | ŠírkaSJ =s | DĺžkaSt =7 | DĺžkaMin =27 | DĺžkaVZ =v | Najväčšie mesto = [[Zürich]] | | Úradné jazyky = [[nemčina]], [[francúzština]], [[taliančina]] , [[švajčiarska rétorománčina|rétorománčina]] | | Štátne zriadenie = [[federácia]] | | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[viceprezident]]| | Politickí predstavitelia = [[Guy Parmelin]]<br />[[Ignazio Cassis]] | Vznik = [[1. august]] [[1291]] | | Susedia = [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Lichtenštajnsko]], [[Rakúsko]], [[Taliansko]] | | Rozloha = 41 285 | | Rozloha súše = 39 551 | | Poradie rozloha = 132 | | Percento vody = 4,2 | | Rozloha vody = 1 734 | | Odhad počtu obyvateľov = 8 508 898 | | Rok odhad počtu obyvateľov = 2018 | | Poradie odhad počtu obyvateľov = 100 | | Sčítanie počtu obyvateľov = 9 048 900 | | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2024 | | Hustota obyvateľstva = 207 | | Poradie hustota = 68 | | HDP =709 mld. | Rok HDP = 2018 | | Poradie HDP =19 | HDP na hlavu = 64 988 | | Poradie HDP na hlavu = 9 | | HDI =0,944 | Rok HDI =2017 | Poradie (HDI) =2 | Kategória HDI =vysoký | Mena = [[švajčiarsky frank]] | | Kód meny = CHF | | Časové pásmo = CET/SEČ | | UTC posun = +1 | Letný čas = CEST/LSEČ + 1 | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = CH | Kód motorových vozidiel = CH | Internetová doména =.ch | | Smerové telefónne číslo = 41 | | Poznámky = }} '''Švajčiarsko''', oficiálne '''Švajčiarska konfederácia''', je [[vnútrozemský štát]] ležiaci na rozhraní [[stredná Európa|strednej]], [[západná Európa|západnej]] a [[južná Európa|južnej Európy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Global Environment: Water, Air, and Geochemical Cycles - Second Edition|url=https://books.google.sk/books?id=bRDbbGQP0xgC&pg=PA194&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2012-04-22|isbn=978-1-4008-4276-6|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: bRDbbGQP0xgC|meno=Elizabeth Kay|priezvisko=Berner|meno2=Robert A.|priezvisko2=Berner}}</ref> Na juhu hraničí s [[Taliansko|Talianskom]], na západe s [[Francúzsko|Francúzskom]], na severe s [[Nemecko|Nemeckom]] a na východe s [[Rakúsko|Rakúskom]] a [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnskom]]. Švajčiarsko je geograficky rozdelené medzi [[Švajčiarska plošina|Švajčiarsku plošinu]], [[Švajčiarske Alpy|Alpy]] a [[Jura (pohorie)|Juru]]; Alpy zaberajú väčšiu časť územia, zatiaľ čo väčšina z 9 miliónov obyvateľov krajiny je sústredená na plošine, kde sa nachádzajú najväčšie mestá a hospodárske centrá vrátane [[Zürich|Zürichu]], [[Ženeva|Ženevy]] a [[Bazilej|Bazileja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BfS: 9 Millionen Menschen in der Schweiz | url = https://www.20min.ch/story/bundesamt-fuer-statistik-nun-leben-offiziell-9-millionen-menschen-in-der-schweiz-980611863297 | vydavateľ = 20 Minuten | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = de}}</ref> Švajčiarsko má korene v Starej švajčiarskej konfederácii, ktorá vznikla v [[Neskorý stredovek|neskorom stredoveku]] po sérii vojenských úspechov proti [[Rakúske vojvodstvo|Rakúsku]] a [[Burgundské vojvodstvo|Burgundsku]]; za zakladajúci dokument krajiny sa považuje [[Večný spolok|Spolková listina z roku 1291]]. Nezávislosť Švajčiarska od [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] bola formálne uznaná [[Vestfálsky mier|Vestfálskym mierom]] v roku 1648. Švajčiarsko od 16. storočia zachováva politiku ozbrojenej neutrality a [[Švajčiarsko v napoleonskej ére|od roku 1815]] neviedlo medzinárodnú vojnu. Do Organizácie Spojených národov vstúpilo až v roku 2002, ale vedie aktívnu zahraničnú politiku, ktorá zahŕňa častú účasť na [[Budovanie mieru|budovaní mieru]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Swiss Constitutional Law|url=https://books.google.sk/books?id=-S1fHJiawHUC&pg=PA28&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Kluwer Law International B.V.|rok=2005-01-01|isbn=978-90-411-2404-3|jazyk=en|meno=Thomas|priezvisko=Fleiner|meno2=Alexander|priezvisko2=Misic|meno3=Nicole|priezvisko3=Töpperwien}}</ref> Švajčiarsko je rodiskom [[Červený kríž|Červeného kríža]] a sídli tu väčšina významných [[Zoznam európskych krajín podľa členstva v medzinárodných organizáciách|medzinárodných inštitúcií]] vrátane [[Svetová obchodná organizácia|WTO]], [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]], [[Medzinárodná organizácia práce|ILO]], [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] a [[Organizácia Spojených národov|OSN]]. Je zakladajúcim členom [[Európske združenie voľného obchodu|Európskeho združenia voľného obchodu]] (EZVO), ale nie je súčasťou [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]] ani [[Eurozóna|eurozóny]]; zúčastňuje sa však na [[Európsky jednotný trh|jednotnom európskom trhu]] a [[Schengenský priestor|schengenskom priestore]]. Švajčiarsko je [[federatívna republika]] zložená z [[Kantón (Švajčiarsko)|26 kantónov]], pričom federálne orgány sídlia v [[Bern (mesto)|Berne]].<ref group="pozn">Bern sa označuje ako "spolkové mesto" (nemecky: ''Bundesstadt''; francúzsky: ''ville fédérale''; taliansky: ''città federale''; rétorománsky: ''citad federala''). Švajčiarske právo neurčuje hlavné mesto ako také, ale federálny parlament a vláda sídlia v Berne, zatiaľ čo ostatné federálne inštitúcie, ako napríklad federálne súdy, sú v iných mestách (Bellinzona, Lausanne, Luzern, Neuchâtel, St. Gallen a i.).</ref> Švajčiarsko je jednou z najrozvinutejších krajín sveta s najvyšším nominálnym [[Zoznam krajín podľa bohatstva na dospelú osobu|bohatstvom na dospelú osobu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://www.credit-suisse.com/media/assets/corporate/docs/about-us/research/publications/global-wealth-databook-2019.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-03-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191023104250/https://www.credit-suisse.com/media/assets/corporate/docs/about-us/research/publications/global-wealth-databook-2019.pdf | dátum archivácie = 2019-10-23 }}</ref> a [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|ôsmym najvyšším hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = US is still by far the richest country, China fastest growing | url = http://www.digitaljournal.com/article/298716 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-01-12 | dátum prístupu = 2024-03-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160112131438/http://www.digitaljournal.com/article/298716 | dátum archivácie = 2016-01-12 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Franc's rise puts Swiss top of rich list|url=https://www.theguardian.com/business/2011/oct/19/currency-appreciation-makes-swiss-wealthiest|periodikum=The Guardian|dátum=2011-10-19|dátum prístupu=2024-03-08|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Simon|priezvisko=Bowers}}</ref> Od roku 2021 je na prvom mieste v [[Index ľudského rozvoja|indexe ľudského rozvoja]] a dosahuje vysoké výsledky aj vo viacerých medzinárodných ukazovateľoch vrátane hospodárskej konkurencieschopnosti a [[Index demokracie|demokratickej správy vecí verejných]]. Mestá ako Zürich, Ženeva a Bazilej patria k najvyšším z hľadiska kvality života,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Looking for a better quality of life? Try these three Swiss cities | url = https://www.usatoday.com/story/news/world/2018/03/23/swiss-cities-rank-high-quality-life/448843002/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = en-US | meno = Helena | priezvisko = Bachmann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = These cities offer the best quality of life in the world, according to Deutsche Bank | url = https://www.cnbc.com/2019/05/20/these-cities-offer-the-best-quality-of-life-deutsche-bank-says.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = en | meno = Chloe | priezvisko = Taylor}}</ref> hoci s jednými z najvyšších životných nákladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paris and Zurich are now the world's costliest cities due to COVID-19 | url = https://www.euronews.com/2020/11/18/coronavirus-paris-and-zurich-become-world-s-most-expensive-cities-to-live-in-because-of-co | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2020-11-18 | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = en}}</ref> Má štyri hlavné jazykové a kultúrne oblasti: nemecký, francúzsky, taliansky a [[Švajčiarska rétorománčina|romanšsky]]. Hoci väčšina Švajčiarov hovorí nemecky, národná identita je pomerne súdržná, pretože má korene v spoločnom historickom pozadí, spoločných hodnotách, ako je [[federalizmus]] a [[priama demokracia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Titel | url = https://www.nomos-shop.de/nomos/titel/das-politische-system-der-schweiz-id-86747/ | vydavateľ = www.nomos-shop.de | dátum vydania = 2024-03-08 | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = de | meno = Nomos | priezvisko = Copyright 2020 }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a [[Alpy|alpskej]] symbolike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gletscherschwund | url = https://www.tagesanzeiger.ch/die-alpen-als-ideologie-864528548874 | vydavateľ = Tages-Anzeiger | dátum vydania = 2015-12-13 | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = de}}</ref> Švajčiarska identita presahuje hranice jazyka, etnickej príslušnosti a náboženstva, čo vedie k tomu, že Švajčiarsko sa označuje skôr ako ''Willensnation'' ("národ vôle") než ako [[národný štát]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Die Schweiz als "Willensnation"? Die Kernelemente des Schweizer Selbstverständnisses|url=https://www.grin.com/document/454871|rok=2018-12-23|isbn=978-3-668-87199-1|jazyk=de|meno=Nico|priezvisko=Schmock}}</ref> Vzhľadom na jazykovú rozmanitosť je Švajčiarsko známe pod viacerými rodnými menami: ''Schweiz'' (nemčina); ''Suisse'' (francúzština); ''Svizzera'' (taliančina); a ''Svizra'' (rétoromančina). Na minciach a známkach sa namiesto hovorených jazykov používa latinský názov ''Confoederatio Helvetica'' - často skracovaný na "Helvetia". == Názov a etymológia == Dlhé názvy používané vo francúzštine, taliančine a švajčiarskej rétorománčine znamenajú doslova Švajčiarska konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená doslova Švajčiarske prísažné spojenectvo. ''Confœderatio Helvetica'' (doslova Helvétska konfederácia) je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný popri niektorom zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka tohto názvu (CH, resp. ch) je používaná ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel a ako internetová doména. Pomenovanie štátu má základ v názve mesta aj [[Kantón (Švajčiarsko)|kantónu]] ''Schwyz'', ktorý ako prvý získal nezávislosť a stal sa politickým jadrom krajiny. Názov pochádza pravdepodobne zo staronemeckého pomenovania „''suedan''“ (vypaľovať, klčovať). V antickom období bola krajina známa pod názvom ''Helvetia'' (podľa kmeňa Helvétov).<ref name=":1" /> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Švajčiarska}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Theater Kaiseraugst.jpg|vľavo|náhľad|Rímsky amfiteáter [[Augusta Raurica]] z roku 44 pred Kr. bol údajne prvou [[Rímska ríša|rímskou]] osadou na území Švajčiarska ]] V staroveku obývali územie dnešného Švajčiarska keltskí [[Helvéti]], východnú časť [[Rétorománi]], ktorí ju obývajú dodnes (hlavné centrum Locarno). V [[1. storočie|1. storočí]] bolo územie obsadené [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]], ktorí vytvorili dve provincie (''Helvétia, Raetia''). V [[5. storočie|5. storočí]] územie dobyli germánski [[Alamani|Allemani]], západnú časť [[Burgundi]]. V [[6. storočie|6. storočí]] sa stáva územie súčasťou [[Franská ríša|Franskej ríše]]. Verdunskou zmluvou v roku [[843]] sa stalo súčasťou Nemecka.<ref name=":1" /> V [[13. storočie|13. storočí]] oslobodzovacie snahy prejavili kantóny [[Uri (kantón)|Uri]], [[Schwyz (kantón)|Schwyz]] a [[Unterwalden ob dem Wald|Unterwalden]], ktoré v roku 1291 vytvorili obranný spolok. Položili tak základy budúceho spolkového štátu (najstaršej spolkovej republiky na svete). Neskôr sa ako dátum vzniku starej federácie určil [[1. august]] [[1291]] a tento dátum sa stal národným sviatkom. Opätovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v [[bitka pri Sempachu|bitkách pri Sempachu]] ([[1386]]) a [[bitka pri Näfelse|Näfelse]] ([[1388]]). Federácia postupne dobyla ďalšie územia Habsburgovcov: [[Aargau]] ([[1415]]) a [[Thurgau (kantón)|Thurgau]] ([[1460]]), ktoré sa začali nazývať Poddanské krajiny alebo aj Spoločné panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli sa k Federácii pripojili: [[Oberwallis]] (začiatok [[15. storočia]]), [[St. Gallen]] ([[1454]]) a [[rétske spolky]] ([[1497]]/[[1498|98]]). Vďaka víťazstvám nad [[Karol (Burgundsko)|Karolom Smelým]], [[Burgundsko (región)|burgundským]] vojvodom, v rokoch [[1476]] – [[1477]] v bitkách pri [[bitka pri Grandsone|Grandsone]], [[bitka pri Murtene|Murtene]] a [[bitka pri Nancy|Nancy]] začala federácia novú expanziu. K Švajčiarsku sa pripojili: [[Unterwallis]] ([[1476]]), [[Fribourg (kantón)|Freiburg]] a [[Solothurn (kantón)|Solothurn]] ([[1481]]), [[Schaffhausen (kantón)|Schaffhausen]] a [[Bazilej]] ([[1501]]) a [[Appenzell]] ([[1513]]). Táto federácia pretrvala počas takmer celého [[15. storočia]] (hoci [[Zürich]] bol vylúčený z konfederácie v štyridsiatych rokoch 15. storočia pre územný spor) a viedla k významnému rastu sily a bohatstva federácie, najmä vďaka úspechom švajčiarskych žoldnierov. [[Bazilejský mier (1499)|Bazilejský mier]] v roku [[1499]] znamenal definitívne odtrhnutie Švajčiarska od Nemecka. Roku [[1513]] mala ''[[Stará konfederácia]]'' už 13 členov: [[Uri (kantón)|Uri]], [[Schwyz (kantón)|Schwyz]], [[Obwalden|Unterwalden]], [[Luzern (kantón)|Luzern]], [[Zürich (kantón)|Zurich]], [[Zug (kantón)|Zug]], [[Glarus (kantón)|Glarus]], [[Bern (kantón)|Bern]], [[Freiburg (kantón)|Freiburg]], [[Solothurn (kantón)|Solothurn]], [[Bazilej-mesto|Bazilej]], [[Schaffhausen (kantón)|Schaffhausen]] a [[Appenzell Innerrhoden|Appenzell]]. Tradične sa zoznam švajčiarskych kantónov usporadúva tak, že najskôr sa uvádza práve týchto osem kantónov (tzv. Staré kantóny, mestské štáty sa časom zmenili na kantóny spolu so svojím okolím) nasledovaných v zozname kantónmi, ktoré pristúpili k federácii po roku [[1481]] v historickom poradí. === Novovek === [[Súbor:Gedenkblatt 1874.jpg|vľavo|thumb|150px|Pamätná listina revízie federálnej [[Ústava|ústavy]] ([[1874]])|alt=]] V 16. storočí sa rozšírilo reformné hnutie a náboženské vojny ekonomicky zoslabili krajinu. Úspech reformácie vo Švajčiarsku, vedenej najmä [[Ján Kalvín|Jánom Kalvínom]] a [[Ulrich Zwingli|Ulrichom Zwinglim]], viedol k [[občianska vojna|občianskej vojne]] medzi [[katolícka cirkev|katolíkmi]] a [[protestantizmus|protestantmi]] v rokoch [[1529]] a [[1531]]. Násilie medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi pretrvávalo i naďalej a vyústilo do bitky pri Villmergene v roku [[1656]] a [[1712]]. V roku [[1506]] [[pápež]] [[Július II.]] začal na svoju ochranu používať [[švajčiarska garda|Švajčiarsku gardu]], ktorá ochraňuje každého pápeža až do súčasnosti. Federácia so svojou povesťou nepremožiteľnosti, získanou počas množstva víťazných vojen, utrpela prvú porážku vo vojne proti [[Francúzsko|Francúzsku]] v bitke pri Marignane v roku [[1515]], čím sa zastavila jej [[expanzia]]. Od tohto roku sa Švajčiarsko začalo správať ako [[neutralita|neutrálny]] štát. Vestfálsky mier v roku 1648 medzinárodne uznal suverenitu Švajčiarska. Počas napoleonských vojen sa Švajčiarsko ocitlo pod patronáciou Francúzska. V roku [[1798]] obsadilo krajinu Francúzsko a vytvorilo [[Helvétska republika|Helvétsku republiku]], v roku [[1803]] vnútil [[Napoleon]] Švajčiarsku novú [[ústava|ústavu]], ktorá obnovila švajčiarsku nezávislosť. [[Viedenský kongres]], ktorý sa konal po porážke Napoleona, v roku [[1815]] úplne obnovil nezávislosť Švajčiarska a garantoval jeho neutralitu (tzv. večná neutralita). V tomto roku sa Švajčiarsko naposledy rozšírilo a to získaním kantónov [[Valais]], [[Neuchâtel (kantón)|Neuchâtel]] a [[Ženeva]]. V roku [[1847]] opäť vypukla vojna medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi ([[Sonderbundská vojna]]), ktorú vyvolala dohoda siedmich katolíckych konzervatívnych kantónov v [[Sonderbund]]e. Vojna trvala menej ako mesiac a zahynulo počas nej menej než 100 ľudí. Ak neprihliadame na niekoľko neskorších vzbúr, išlo o posledný vojenský konflikt na území Švajčiarska. V roku [[1848]] bola v krajine prijatá nová ústava, ktorá zmenila dovtedajší spolok suverénnych kantónov na [[Unitárny štát|unitárny]] spolkový (federálny) štát. V roku [[1874]] bola ústava revidovaná. V ústave bola definovaná federálna zodpovednosť napríklad za obranu (do roku 1848 mal každý kantón vlastnú armádu), obchod či právne záležitosti. Ústava krajiny bola roku [[1891]] opäť revidovaná, novelou sa obmedzili niektoré nezvyčajné prvky priamej demokracie, ktoré sú v porovnaní s ostatnými krajinami sveta jedinečné i v súčasnosti. === Moderná doba === V obidvoch svetových vojnách bolo Švajčiarsko neutrálne. Po prvej svetovej vojne sa Ženeva stala sídlom Spoločnosti národov. Po druhej svetovej vojne však Švajčiarsko do OSN nevstúpilo. Miestne územie sa stalo sídlom mnohých medzinárodných inštitúcií, v roku [[1864]] napríklad [[Červený kríž|Červeného kríža]], Medzinárodného olympijského výboru alebo Ženevskej konferencie. Švajčiarsko bolo členom Spoločnosti národov od roku [[1920]], v roku [[1963]] sa stalo členom Rady Európy a v roku 2002 občania Švajčiarska v referende 55% väčšinou hlasov súhlasili so vstupom krajiny do [[OSN]]. Krajina sa ako jedna z posledných stala členom OSN [[10. septembra]] [[2002]]. Švajčiarsko ostalo neutrálne aj počas druhej svetovej vojny, a to aj napriek hrozbe ohlasovanej a očakávanej [[Nemecko|nemeckej]] intervencie. Mohutná [[mobilizácia]] švajčiarskej armády pod vedením generála Henriho Guisana je často uvádzaná ako rozhodujúci faktor, ktorý zabránil nemeckej intervencii. Súčasní historici zistili, že ďalším faktorom mohol byť aj neprerušený obchod švajčiarskych bánk s nacistickým Nemeckom. V priebehu vojny výrazne vzrástla hospodárska [[konjunktúra]] (výroba a vývoz zbraní do Nemecka, prílev zlata a iných aktív do bánk a i.). [[Súbor:Swiss Council of States Session Spectators.jpg|vľavo|náhľad|Rada štátov spolkového [[Parlament|parlamentu]]]] Volebné právo aj pre ženy bolo prvýkrát prijaté [[1. februára]] [[1959]] v kantóne Vaud, [[27. septembra]] v Neuchateli a [[6. marca]] [[1960]] v Ženeve. V roku [[1971]] Švajčiari v referende schválili volebné právo pre ženy aj na federálnej úrovni. V roku [[1990]] prijal volebné právo pre ženy aj posledný kantón – Gemegix-Innerrhoden, ktorý bol k tomu prinútený švajčiarskym najvyšším súdom [[27. novembra]], keď volebné právo pre ženy schválil rok predtým kantón Appenzell – Ausserrhoden ([[30. apríla]] [[1989]]). V roku [[1979]] sa krajina rozšírila o ďalší kantón – Jura, keď rok predtým Švajčiari v referende schválili jeho osamostatnenie sa od kantónu Bern. [[18. decembra]] [[1998]] schválil švajčiarsky parlament novú ústavu, ktorú občania prijali v referende [[18. apríla]] [[1999]]. Ústava vstúpila do platnosti [[1. januára]] [[2000]]. Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, hoci sa o členstvo v [[EÚ]] uchádzalo v máji [[1992]], no občania krajiny v referende vstup do EÚ odmietli. Napriek tomu sa švajčiarske právo prispôsobuje európskemu, keďže krajina podpísala s EÚ množstvo [[dvojstranná zmluva|bilaterálnych]] zmlúv. Švajčiarsko je spolu so susedným [[Lichtenštajnsko]]m členom [[Európske združenie voľného obchodu|EFTA]]. Obe krajiny sú enklávou v priestore EÚ. [[5. júna]] [[2005]] Švajčiari 55% väčšinou hlasov v referende schválili pristúpenie krajiny k [[Schengenská zmluva|Schengenskej zmluve]]. [[Súbor:Karte Kantone der Schweiz farbig 2026.png|thumb| Švajčiarske kantóny ]] [[Súbor:Karte Schweizer Sprachgebiete 2026.png|thumb|Jazykové oblasti Švajčiarska]] [[Súbor:Schweiz graubuenden sent.jpg|thumb|Pohľad na [[Sent]] v zime, kantón [[Graubünden]]]] == Politika == Švajčiarsko je parlamentná spolková [[republika]] na čele s prezidentom. Pre Švajčiarsko je charakteristický politický systém, aký nenájdeme nikde inde na svete. Dvojkomorový Švajčiarsky parlament, Federálne zhromaždenie, je na rozdiel od Spolkovej rady hlavným nositeľom moci. Obe komory, Rada štátov a Národná rada, majú vo všetkých ohľadoch rovnakú silu, vrátane legislatívnych právomocí. Dvesto-členná Národná rada je volená sčasti pomerným systémom a sčasti väčšinovým na štyri roky. Od roku 1971 majú volebné právo aj ženy, na kantonálnej až od roku 1990. Na schválenie zákona je potrebný súhlas oboch komôr parlamentu. Parlament však nehlasuje o dôvere k vláde. Členovia 46 člennej Rady štátov (po dvoch z každého kantónu a po jednom z bývalých polovičných kantónov) sú volení priamo v každom kantóne väčšinovým systémom, kým poslanci dvesto-člennej Národnej Rady sú volení priamo podľa systému pomerného zastúpenia. Členovia oboch komôr sú volení na 4 roky. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a pomocou ''iniciatív'' predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu. Podľa ústavy z roku 1999 kantóny majú moc rozhodovať o všetkom, čo nie je priamo podriadené federácii. Majú značné prvky suverenity. Výkonná moc leží v rukách sedemčlennej Spolkovej rady. Na jej čele stojí de iure prezident, volený každoročne Federálnym zhromaždením spomedzi členov Spolkovej rady. V období rokov [[1959]] – [[2003]], si štyri švajčiarske strany rozdelili posty v Spolkovej rade nasledovne: dvaja kresťanskí demokrati (CVP/PDC), dvaja sociálni demokrati (SPS/PSS), dvaja liberáli (FDP/PRD), a jeden ľudovec (SVP/UDC). Napriek tomu, že toto rozdelenie postov nie je podopreté ústavou, strany ho dodržiavajú. Od roku 2003, kedy Švajčiarska ľudová strana (SVP/UDC) vyhrala voľby, má v Spolkovej rade dva posty, kým kresťanskí demokrati len jeden. Najvyššou súdnou inštanciou je Spolkový súd v Lausanne, ktorý je oprávnený k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Každý kantón má totiž vlastnú ústavu, právne predpisy a štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou čiastočne líšia. == Administratívne členenie == {{Hlavný článok|Kantón (Švajčiarsko)}} Švajčiarska konfederácia je administratívne zložená z 26 kantónov: {| |----- valign="top" | * [[Aargau]] * [[Appenzell Innerrhoden]] * * [[Appenzell Ausserrhoden]] * * [[Bazilej-mesto]] * * [[Bazilej-vidiek]] * * [[Bern (kantón)|Bern]] (Berne) * [[Fribourg (kantón)|Fribourg]] * [[Ženeva (kantón)|Ženeva]] * [[Glarus (kantón)|Glarus]] * [[Graubünden]] (Grigioni, Grischun) * [[Jura (kantón)|Jura]] * [[Luzern (kantón)|Luzern]] * [[Neuchâtel (kantón)|Neuchâtel]] | * [[Nidwalden]] * * [[Obwalden]] * * [[Schaffhausen (kantón)|Schaffhausen]] * [[Schwyz (kantón)|Schwyz]] * [[Solothurn (kantón)|Solothurn]] * [[St. Gallen (kantón)|St. Gallen]] * [[Thurgau (kantón)|Thurgau]] * [[Ticino (kantón)|Ticino]] * [[Uri (kantón)|Uri]] * [[Valais]] * [[Vaud]] * [[Zug (kantón)|Zug]] * [[Zürich (kantón)|Zürich]] |} <small>[*] 3 kantóny sú rozdelené na tzv. polkantóny, ktoré majú na rozdiel od ostatných v hornej snemovni švajčiarskeho parlamentu nie dvoch, ale len jedného zástupcu.</small> Vo švajčiarskej ústave, platnej od 29. mája 1874 do 31. decembra 1999, bolo v Článku 1 ako kantóny menovaných 23 kantónov, pričom tri označené sa ďalej delili na polkantóny. V ústave schválenej 18. decembra 1998 parlamentom a 18. apríla 1999 občanmi v referende, je v článku 1 menovaných už všetkých 26 kantónov. Napriek tomu majú tzv. polkantóny v Rade štátov (horná komora parlamentu) len po jednom zástupcovi, kým ostatné kantóny po dvoch. Inak však majú rovnaké právomoci ako ostatné kantóny. Populácia kantónov je medzi 15 000 obyvateľmi v kantóne Appenzell Innerrhoden a 1 253 500 v Kantóne Zürich, rozloha kantónov od {{km2|37}} v Kantóne Bazilej-mesto a {{km2|7105}} (Graubünden). Kantóny sú zložené z 2 889 obcí. Vo Švajčiarsku sa nachádza enkláva [[Campione d’Italia]], ktorá je súčasťou Talianska (z ktorej sa však dá dostať loďou po Luganskom jazere, oddeľujúcom švajčiarske územie od zvyšku krajiny, do Talianska) a enkláva [[Büsingen]] ([[Bádensko-Württembersko]]), ktorá je súčasťou Nemecka. Väčšie kantóny sa delia na okresy. V niektorých oblastiach sú obce nezávislé od kantonálnych úradov. Do pôsobnosti kantónov patria napríklad výkon spravodlivosti, školstvo a zdravotníctvo. === Kantóny podľa pristúpenia k únii === * 1291 – [[Súbor:Wappen Uri matt.svg|20px]] Uri, [[Súbor:Wappen Schwyz matt.svg|20px]] Schwyz, Unterwalden (polkantóny [[Súbor:Wappen Obwalden matt.svg|20px]] Unterwalden ob dem Wald a [[Súbor:Wappen Nidwalden matt.svg|20px]] Nidwalden nid dem Wald) * 1332 – [[Súbor:Wappen Luzern matt.svg|20px]] Luzern * 1351 – [[Súbor:Wappen Zürich matt.svg|20px]] Zurich * 1352 – [[Súbor:Wappen Glarus matt.svg|20px]] Glarus, [[Súbor:Wappen Zug matt.svg|20px]] Zug * 1353 – [[Súbor:CHE Bern COA.svg|20px]] Bern * 1481 – [[Súbor:Wappen Freiburg matt.svg|20px]] Fribourg, [[Súbor:Wappen Solothurn matt.svg|20px]] Solothurn * 1501 – [[Súbor:Wappen Basel-Stadt matt.svg|20px]] Basel-mesto a [[Súbor:Coat of arms of Kanton Basel-Landschaft.svg|20px]] Basel-vidiek, [[Súbor:Wappen Schaffhausen matt.svg|20px]] Schaffhausen * 1513 – [[Súbor:Wappen Appenzell Ausserrhoden matt.svg|20px]] polkantóny Appenzell Ausserrhoden a [[Súbor:Wappen Appenzell Innerrhoden matt.svg|20px]] Appenzell Innerrhoden * 1803 – [[Súbor:Coat of arms of canton of St. Gallen.svg|20px]] St. Gallen, [[Súbor:CHE Graubünden COA.svg|20px]] Graubünden, [[Súbor:CHE Aargau COA.svg|20px]] Aargau, [[Súbor:Wappen Thurgau matt.svg|20px]] Thurgau, [[Súbor:Wappen Tessin matt.svg|20px]] Ticino, [[Súbor:Wappen Waadt matt.svg|20px]] Vaud * 1815 – [[Súbor:Wappen Wallis matt.svg|20px]] Valais, [[Súbor:Wappen Neuenburg matt.svg|20px]] Neuchâtel, [[Súbor:Wappen Genf matt.svg|20px]] Ženeva * 1979 – [[Súbor:Wappen Jura matt.svg|20px]] Jura == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Švajčiarska}} [[Súbor:MapSwitzerland.png|vľavo|náhľad|Topografická mapa Švajčiarska]] [[Súbor:BodenseeSandstrand03.jpg|náhľad|Piesočnatá pláž na pobreží [[Bodamské jazero|Bodamského jazera]]]] [[Súbor:Matterhorn-EastAndNorthside-viewedFromZermatt landscapeformat-2.jpg|náhľad|Štít [[Matterhorn]] ({{m|4478|m}}) sa vypína v [[Západné Alpy|Západných Alpách]] na hranici Švajčiarska a Talianska|vľavo]] Švajčiarsko so svojou územnou rozlohou {{km2|41000}} patrí medzi menšie európske štáty. Povrch má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky: [[Švajčiarska Jura]], [[Švajčiarska plošina]] a [[Švajčiarske Alpy]]. Na území štátu sa nenachádzajú žiadne [[Nížina|nížiny]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=Magdaléna|titul=Geografia Európy: tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=44,45}}</ref> Švajčiarska Jura je úzke, {{km|250|m}} dlhé vápencové pohorie s výškou až {{mnm|1700|w}} Jura sa od Álp oddeľuje južne od [[Ženevské jazero|Ženevského jazera]] a tiahne sa oblúkom pozdĺž hranice s [[Francúzsko]]m. Pokrýva zhruba 10 % územia krajiny. Pohorie Švajčiarske Alpy tvoria viac než tri pätiny (57 %) územia krajiny, patria prevažne k [[Západné Alpy|Západným Alpám]]. Tiahnu sa prevažne v od juhozápadu k severovýchodu. Rozdeľujú sa na severné a južné pásmo. Severnú časť Švajčiarskych Álp tvoria [[Bernské Alpy]] na západe a [[Glarnské Alpy]]. Južnú časť tvoria [[Penninské Alpy]], [[Ticinské Alpy]] a [[Bündnerské Alpy]]. Centrom Švajčiarskych Álp je masív sv. Gottharda. Najvyšším štítom Švajčiarskych Álp je [[Dufourspitze]] (''Dufourov štít'' {{mnm|4634}}). Pramenia tu viaceré európske rieky: [[Aare]], [[Rýn]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] či [[Inn]]. Švajčiarska plošina pokrýva asi 37 % územia krajiny. Nachádza sa medzi Jurou a Alpami a medzi Ženevským a [[Bodamské jazero|Bodamským jazerom]]. V jej centre leží mesto [[Bern (mesto)|Bern]]. Jazerá, doliny a kopce na nej vznikli pôsobením [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovca]]. Táto [[pahorkatina]] je hospodárskym centrom krajiny. === Podnebie a vodstvo === V podnebí sa prejavuje väčší vplyv Atlantického oceánu. Alpy predstavujú výrazné klimatické rozhranie medzi miernym podnebím atlantickým a teplým podnebím stredomorským. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 11,5 °C. Na celom území je dostatok zrážok ({{mm|2400|m}} ročne), ktoré sú vo veľhorských výškach aj v lete snehové. Nad snežnou čiarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokrývky. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade.<ref name=":0" /> Vodné toky patria k alpskému typu. Najdlhšia rieka je [[Rýn]], ktoré je dôležitá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Jej najväčší prítok z územia Švajčiarska je rieka [[Aare]] ({{km|295|m}} dlhá). Pramení tu aj veľká rieka [[Rhôna (rieka)|Rhôna]]. Pre režim vodných tokov majú veľký význam horské [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]]. Veľký spád riek využívajú početné vodné elektrárne. Vyrábajú dve tretiny všetkej elektrickej energie. Prírodnými klenotmi Švajčiarska sú jazerá (je ich vyše 2000), vypĺňajú ľadovcové doliny. Najväčšie je [[Ženevské jazero|Ženevské]] ({{km2|347}}), ďalej [[Neuchâtelské jazero|Neuchatelské]] ({{km2|216}}), [[Bodamské jazero|Bodamské]] ({{km2|171}}) a [[Vierwaldstattské jazero|Vierwaldstattské]] ({{km2|114}}). Z ďalších jazier sú známe [[Zürišské jazero|Zürišské]] ({{km2|89}}) a najvyššie položené švajčiarske jazero [[Thunské jazero|Thunské]] ({{km2|48}}). Švajčiarsku patrí aj časť pohraničných jazier s [[Taliansko|Talianskom]] (napr. Luganské).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=Alfonz a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=|strany=105 – 116}}</ref> === Fauna a flóra === Švajčiarsku [[flóra|flóru]] možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje. # Do nadmorskej výšky {{mnm|600}} (na juhu až {{mnm|800}}) prevládajú zmiešané lesy. V tomto pásme sa darí aj [[vinič hroznorodý|vínnej réve]] a v najjužnejšom kantóne [[Ticino (kantón)|Ticino]] aj subtropickým rastlinám: [[Figovník|figovníky]], palmy, [[mandľa (rod)|mandľovníky]] a iné. # Do výšky {{mnm|1200}} rastú listnaté lesy ([[buk (rod)|buky]], [[dub]]y, [[javor]]y) a od tejto výšky ihličnaté lesy ([[jedľa|jedle]], [[Smrek (rod)|smreky]], [[smrekovec|smrekovce]], [[borovica|borovice]], [[limba|limby]]). V lesoch hojne rastú rôzne druhy húb. # Vo výške 1 600{{--}}{{mnm|2300}} vzácne rastie [[Borovica horská|kosodrevina]] a nad týmto pásmom už len trávy, mach, lišajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj minimálny výskyt buriny. Vo Švajčiarsku žijú [[kamzík vrchovský|kamzíky]], [[svišť|svište]], [[Dvojitozubce|zajace]], vysoká a srnčia zver, [[Sviňa divá|diviaky]], orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú aj [[had]]y, jašterice, [[rys ostrovid|rysy]] a dokonca aj [[kozorožec|kozorožce]]. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie sú [[pstruh]]y. V nižších polohách v lesnom pásme žije [[rys ostrovid]] a [[Mačka divá|divá mačka]]. Lesy pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmenšovať ich rozloha. Ochrana prírody a životného prostredia je v popredí záujmu štátu, ale aj starostlivosti všetkých obyvateľov. Najstarší (a súčasne druhý najstarší v Európe) je jediný Švajčiarsky národný park ({{km2|169}}) založený v roku [[1914]], ležiaci v Engadine v povodí horného Innu. Na území štátu sa nachádza množstvo prírodných rezervácií (napr. ''Kärpf'', ''Derborence'' a i.). == Ekonomika == [[Súbor:Lindenhof March 2016 Snow 4.jpg|náhľad|[[Zürich]] má krásnu polohu na brehoch rovnomenného jazera|vľavo]] [[Súbor:CHF Banknotes.jpg|náhľad|Švajčiarsky frank ([[Bankovka|bankovky]])]] Švajčiarsko patrí k najvyspelejším a [[Vyspelá krajina|najbohatším štátom]] sveta s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva. Má prosperujúcu, stabilnú a modernú [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]] s [[HDP]], ktoré je vyššie ako HDP veľkých západoeurópskych krajín. Je [[Bankovníctvo|bankovým]] a [[Finančníctvo|finančným]] centrom sveta. Švajčiarsko oplýva kvalifikovanými pracovnými silami, ktoré sa špecializujú na výrobu materiálovo náročných výrobkov.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=preklad Katarína Bukovenová|titul=Zemepis sveta: veľká detská encyklopédia|vydanie=2|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2000|isbn=|strany=107}}</ref> Na štruktúre HDP sa podieľa [[poľnohospodárstvo]] (0,7 %), [[priemysel]] (25,6 %) a [[Služba|služby]] (73,7 %). Najviac ekonomicky aktívnych obyvateľov je zamestnaných v službách (76,9 %), potom v priemysle (19,8 %) a najmenej v poľnohospodárstve (3,3 %).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Switzerland — The World Factbook - Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sz.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-08-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20070612201655/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sz.html|dátum archivácie=2007-06-12}}</ref> Pracovná sila tvorí 5,159 milióna miestnej populácie. Nezamestnanosť dosahuje 4,2 % (k roku [[2022]]).<ref name=":3" /> Intenzívna poľnohospodárska produkcia, prosperujúca priemyselná malovýroba a [[turistika]] prinášajú krajine veľké príjmy. Variabilná ekonomika prispela k tomu, že Švajčiarsko je mimoriadne rozvinutou krajinou.<ref name=":2" /> Po dlhé obdobie dvadsiateho storočia bolo Švajčiarsko najbohatším štátom Európy s nie zanedbateľným náskokom. Ale od začiatku deväťdesiatych rokov sa jeho rast spomaľoval tak, že v roku 2005 kleslo na štvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, čo sa týka HDP na občana v PKS, za Írsko, Dánsko a Nórsko. Švajčiarsko je členom [[EFTA]]. Zákonom uznávanou menou je [[švajčiarsky frank]]. === Poľnohospodárstvo === V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba, najmä chov [[Hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]] na [[Mlieko (cicavce)|mlieko]]. Je rozšírený na horských lúkach a pasienkoch. V teplejších mesiacoch sa hovädzí dobytok, [[Ovca domáca|ovce]] a [[Koza domáca|kozy]] pasú na bohatých pastvinách horských oblastí a v zime schádzajú do dolín. V hornatom teréne vôbec nie je jednoduché obrábanie pôdy, ale úrodné doliny a vo veľkom využívajú. Najúrodnejšie pôdy pre rastlinnú výrobu sú na Švajčiarskej plošine. Najviac sa pestujú [[obilniny]] (pšenica, jačmeň), [[zemiaky]] a [[cukrová repa]]. Zvláštnosťou je, že taký hornatý štát, akým je Švajčiarsko, vyniká v pestovaní [[Ovocie|ovocia]].<ref name=":0" /> Na teplejších a na juh odvrátených horských svahov sa pestuje aj [[Vinič hroznorodý|vinič]]. Krajina je preto známa produkciou vína z oblasti Ženevského jazera.<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZSKÝ|meno=Gabriel|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=MAPA Slovakia Plus|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=26}}</ref> === Priemysel === [[Súbor:Vintage Omega Speedmaster 145.012-67.jpg|náhľad|Polovica svetovej produkcie [[Hodinky|hodinek]] pochádza zo Švajčiarska, na obrázku hodinky ''Omega Speedmaster'']] Švajčiarsko nemá takmer žiadne nerastné suroviny. Všetky potrebné suroviny, vrátane fosílnych palív, farebných kovov a dreva, sa dovážajú. [[Priemysel]] sa preto zameriava na výrobky s malou spotrebou surovín, ktoré vyžadujú vysoko odbornú prácu. Je to najmä presné [[strojárstvo]] (výroba [[Hodinky|hodiniek]] značky Rolex, [[Šperk|šperkov]], meracích a optických prístrojov, písacích a počítačových strojov, elektronika). Každý rok sa vyváža až 50 miliónov kusov hodiniek. Dôležité postavenie má aj výroba liekov. [[Potravinárstvo]] spracúva mlieko na kvalitné [[Syr|syry]] (preslávený ementál) a vyrába svetoznáme [[Čokoláda|čokolády]] (najväčšie podniky [[Nestlé]] a [[Jacobs|Jacobs-Suchard]]). Všetky tieto výrobky Švajčiarsko aj vyváža.<ref name=":0" /> === Doprava, služby a cestovný ruch === [[Súbor:Mh DFB Dampfzug.jpeg|náhľad|[[Železničná trať]] Dampfbahn Furka-Bergstrecke]] Vo Švajčiarsku je veľmi rozvinutá cestná aj železničná dopravná sieť. Cesty sú známe svojou kvalitou, a to nielen diaľnice, ale aj regionálne cesty nižších kategórií. Pravidelné autobusové spojenie je snáď do každej alpskej dedinky. Cesty vedú nielen po častých mostoch, ale najmä cez mnohé tunely, ktorých je snáď najviac v celej Európe. [[Železničná doprava]] je známa pohodlnosťou, rýchlosťou a najmä presnosťou. Nezabudnuteľným zážitkom je cesta známymi Alpskými expresmi. Po mnohých rozľahlých jazerách premávajú osobné lode ako miestna doprava. Finančné služby sú životne dôležité pre švajčiarske hospodárstvo. Bankárov sem lákajú liberálne [[Banka (inštitúcia)|bankové]] zákony a politická stabilita.<ref name=":2" /> Švajčiarske banky a poisťovne patria k najvýznamnejším na svete, pretože cez ne prechádza mnoho obchodných operácií. Štát profituje z bankového tajomstva, ktoré bolo uzákonené v roku 1934. Kritici tvrdia, že pomáha kryť aj šedú ekonomiku v mnohých krajinách sveta. Okrem toho veľa domácich aj zahraničných firiem umiestnilo v krajine helvétskeho kríža svoje výskumné a vývojové centrá.<ref name=":4" /> K známym vedcom žijúcim vo Švajčiarsku patril [[Albert Einstein]], ktorý sa do krajiny prisťahoval roku [[1895]]. Moderná doprava a vysoká úroveň služieb vytvárajú veľmi dobré podmienky pre cestovný ruch. Vo Švajčiarsku sa zrodila svojho času moderná vysokohorská turistika. Popredná strediská ako [[St. Moritz]], [[Zermatt]] a [[Davos]] sa stali symbolom luxusnej dovolenky pre bohatú klientelu z celého sveta.<ref name=":4" /> Návštevníci obdivujú v celej krajine nádhernú prírodu, čisté a upravené prostredie, rozvinuté ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z návštev miliónov turistov má štát každoročne veľký zisk. Okrem tradičných zameraní (letné a zimné športy, [[rekreácia]], [[horolezectvo]], [[kúpeľníctvo]]) sa rozvinul tiež obchodno-kongresový turizmus pre ľudí so špeciálnymi požiadavkami. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Alphorns Grindelwald.jpg|vľavo|náhľad|Švajčiarski hudobníci hrajúci na [[alpský roh]]]] Vo Švajčiarsku dnes žije približne 9 miliónov obyvateľov. Priemerná hustota zaľudnenia dosahuje 206 obyvateľov/km<sup>2</sup>. [[Obyvateľstvo]] a sídla sú sústredené na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšej hospodárskej oblasti štátu. Hustejšie zaľudnená je aj oblasť [[Ženeva|Ženevy]]. Populácia je národnostne rôznorodá. Väčšinu obyvateľov tvoria tzv. nemeckí Švajčiari (resp. [[Nemci]], 62 %), ďalej francúzski Švajčiari (resp. [[Francúzi]], 23 %) a talianski Švajčiari (resp. [[Taliani]] 8 %).<ref name=":1" /> Pôvodní obyvatelia [[Retorománci]] (''Rumantsch'', 0,5 %) sú potomkovia dávnych obyvateľov východného Švajčiarska  – Rétov a v súčasnosti predstavujú len národnostnú menšinu. Cudzinci tvoria približne 10 % z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z európskych krajín (prisťahovalci z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] 5 %, [[Turecko|Turci]] 0,6 %, [[Albánci]] 1,3 %, [[Španieli]] 1,1 % a iní). K prednostiam Švajčiarov patrí usilovnosť, precízna práca a občianska disciplína. Bývajú popisovaní ako sentimentálni a patriotickí nielen vo vzťahu ku svojej krajine, ale i k miestam, kde práve žijú alebo odkiaľ pochádzajú. Švajčiarom sú vlastné také vlastnosti, akými sú napr. trpezlivosť, vytrvalosť, spontánnosť a čestnosť, ktoré im pomáhajú na ceste k úspechu. Tiež ďalšie vlastnosti, ako zdravé [[sebavedomie]], nezávislosť a spoliehanie na seba samého sú pestované odmalička a podriaďuje sa im chod [[Rodina|rodiny]] i [[Škola|školy]].   === Jazyk === {{Infobox Jazyky krajiny | krajina = Švajčiarska | obrázok = Swiss languages.png | veľkosť = 300px | popis = Mapa rozšírenia jazykov vo Švajčiarsku | úradný jazyk = [[francúzština]], [[nemčina]], [[taliančina]], [[rétorománčina]] | neúradný jazyk = | hlavný jazyk = | pôvodný jazyk = | regionálny jazyk = | slangový jazyk = | jazyk menšiny = | jazyk prisťahovalcov = [[albánčina]], [[chorvátčina]], [[angličtina]], [[portugalčina]], [[srbčina]], [[španielčina]], [[turečtina]], [[ukrajinčina]] | cudzí jazyk = [[angličtina]] | jazyk nepočujúcich = [[nemecký jazyk nepočujúcich]], [[francúzsky jazyk nepočujúcich]], [[taliansky jazyk nepočujúcich]] | klávesnica = [[QWERTZ]] | obrázok klávesnice = [[Súbor:KB Swiss.svg|200px]] | zdroj = }} Švačiarsko má tri oficiálne úradné [[jazyk]]y: [[nemčina]], [[francúzština]] a [[taliančina]] (článok 70 Ústavy), ale štyri národné jazyky t. j. okrem týchto troch ešte [[Rétorománčina|rétorománčinu]] (článok 4 Ústavy). [[Nemčina|Nemecky]] rozpráva 62 % obyvateľov prevažne v centrálnej, východnej a severnej časti krajiny. [[Francúzština|Francúzsky]] hovorí 23 % obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) a [[Taliančina|taliansky]] hovorí 8 % obyvateľov žijúcich prevažne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí 0,5 % populácie, prevažne v kantóne Graubünden na juhovýchode. Napriek jazykovým rozdielom sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za Švajčiarov. Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarske [[Nárečie|dialekty]]), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich, „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna. === Náboženstvo === Sloboda vierovyznania je garantovaná švajčiarskou ústavou (článok 15 Ústavy). Referendom v roku [[1973]] boli z ústavy vypustené články brániace [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskému rádu]] usadiť sa v krajine, ktoré boli súčasťou ústavy od roku [[1848]]. V krajine neexistuje oficiálna štátna cirkev, väčšina kantónov (okrem Ženevy a Neuchâtelu) však finančne podporuje buď Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo Švajčiarsku reformovanú cirkev. Švajčiarsko bolo v [[16. storočie|16. storočí]] významným centrom [[Kalvinizmus|zwinglo-kalvínskej]] (t. j. švajčiarskej) [[Reformácia|reformácie]]. Pôsobili tu [[Ulrich Zwingli]] v [[Zürich|Zürichu]], [[Ján Kalvín]] v [[Ženeva|Ženeve]] a taktiež aj reformátori [[Theodor Beza]], [[Heinrich Bullinger]], [[Viliam Farel]] a iní. Zastúpenie príslušníkov jednotlivých vierovyznaní: [[Rímskokatolícka cirkev|rímski katolíci]] 41,82 %, [[kalvinizmus|švajčiarska reformovaná cirkev]] 33,04 %, iní [[protestantizmus|protestanti]] 1,94 %, [[Svedkovia Jehovovi]] 0,49 %, [[moslimovia]] 4,26 %, [[pravoslávna cirkev|pravoslávni]] 1,80 %, [[hinduizmus|hinduisti]] 0,38 %, [[židia]] 0,25 %, [[budhizmus|budhisti]] 0,25 %, [[Starokatolícka cirkev|starokatolíci]] 0,18 %, bez vyznania 11,11 % a iní. === Sídla === Hlavné mesto Švajčiarska je [[Bern (mesto)|Bern]]<ref>{{beliana|2|Bern|56}}</ref> (133 tisíc obyvateľov v roku [[2017]]). Najväčšie mesto, hospodárske a kultúrne stredisko je však [[Zürich]] (približne 400 tis. obyv.), sídlo mnohých bánk, podnikov a medzinárodného obchodu. Pri Ženevskom jazere leží [[Ženeva]] (približne 200 tis. obyv.), obchodné stredisko a sídlo medzinárodných inštitúcií. Dôležitú dopravnú polohu má prístav [[Bazilej]] (168 tis. obyv.).<ref name=":0" /> {| class="wikitable" ! rowspan="2" |Poradie ! rowspan="2" |Mesto ! colspan="4" |Počet obyvateľov ! rowspan="2" |Kantón |- !1990 !2000 !2004 !2015 |- |1. |[[Zürich]] |365 043 |363 272 |345 236 |396 027 |[[Zürich (kantón)|Zürich]] |- |2. |[[Ženeva]] |171 042 |177 964 |178 487 |194 565 |[[Ženeva (kantón)|Ženeva]] |- |3. |[[Bazilej]] |178 428 |166 558 |164 964 |168 620 |[[Bazilej-mesto]] |- |4. |[[Bern (mesto)|Bern]] |136 338 |128 634 |122 304 |140 634 |[[Bern (kantón)|Bern]] |- |5. |[[Lausanne]] |128 112 |124 914 |117 389 |135 629 |[[Vaud (kantón)|Waadt]] |- |6. |[[Winterthur]] |86 959 |90 483 |92 818 |106 778 |[[Zürich (kantón)|Zürich]] |- |7. |[[Luzern]] |61 034 |59 496 |57 501 |81 284 |[[Luzern (kantón)|Luzern]] |- |8. |[[St. Gallen|Sankt Gallen]] |75 237 |72 626 |70 533 |75 310 |[[Sankt Gallen (kantón)|Sankt Gallen]] |- |9. |[[Lugano]] |39 708 |43 537 |48 865 |63 668 |[[Ticino (kantón)|Tessin]] |- |10. |[[Biel/Bienne]] |51 893 |48 655 |48 642 |53 667 |[[Bern (kantón)|Bern]] |} == Kultúra == [[Súbor:Zinal.jpg|náhľad|Staré [[Drevenica (dom)|drevené domy]] pri obci Zinal]] Švajčiarska [[kultúra]] vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí. Pre krajinu je typické najmä vzájomné ovplyvňovanie s [[Francúzsko|Francúzskom]], [[Nemecko|Nemeckom]] a [[Taliansko|Talianskom]], mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných. [[Súbor:Sertigtal.jpg|náhľad|Horské údolie Sertig v [[Kantón (Švajčiarsko)|kantóne]] [[Graubünden]]]] Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí [[cirkev]], neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo najmä staviteľstvo ([[Románske umenie|románske]] [[Katedrála|katedrály]] v Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne, [[Renesancia|renesančné]] [[Kostol|kostoly]] v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, [[Barok|barokové]] [[Kláštor|kláštory]] v Einsiede a St. Gallene). Cudzí stavitelia, priťahovaní väčšou slobodou krajiny, vybudovali krásne centrá miest ako [[Bern]], [[Fribourg (Švajčiarsko)|Freiburg]], [[Luzern]] či [[St. Gallen]]. Švajčiarsko prispelo podstatným dielom k rozvoju modernej architektúry ([[Le Corbusier]], [[Mix Bill]]), maliarstva ([[Felix Vallotton]], [[Paul Klee]]) a sochárstva ([[Alberto Giacometti]], [[Jean Tinguely]]). === Hudba === [[Súbor:Danse-helvetique-p1000764.jpg|náhľad|Ukážka ľudových tancov v [[Lausanne]]]] Švajčiarska hudba nikdy nebola celosvetovo známa, v krajina sa však podobne ako na Slovensku vyvinula folklórna hudba spolu s ľudovými tancami typická pre jednotlivé regióny. Hudobným nástrojom zvláštnym pre Švajčiarsko je dychový nástroj ''alphorn'', v minulosti používaný pastiermi. S hudbou sa tradične spája zvláštny druh spevu [[jódlovanie]]. Z tejto krajiny sú známi hudobníci, ako [[DJ BoBo|DJ Bobo]], skupina [[Yello]], skupina [[Celtic Frost]], ktorá položila základy metálu a tiež progresívni thrasheri [[Coroner (skupina)|Coroner]]. === Literatúra === Čo sa týka literatúry, je rozdelené podľa jazykových oblastí na štyri časti: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15. – 16. storočia. K najznámejším dielam švajčiarskej literatúry patrí dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo Švajčiarska však pochádzali aj iní autori: [[Jean-Jacques Rousseau]] bol zo Ženevy, kritik a historik [[Jacob Burckhardt]], či ďalší spisovatelia ako [[Gottfried Keller]], [[Conrad Ferdinand Meyer]], [[Jeremias Gotthelf]] a [[Charles Ferdinand Ramuz]]. [[Hermann Hesse]] a [[Carl Spitteler]] získali za svoje diela Nobelovu cenu. V 20. storočí to boli najmä [[Friedrich Dürrenmatt]] a [[Max Frisch]]. V krajine vychádzajú regionálne periodiká (taktiež podľa jazykových oblastí), ale i niekoľko celoštátnych, napríklad Neue Zürcher Zeitung. Švajčiarska verejná vysielacia spoločnosť ''SRG SSR idée suisse'' vysiela televízny program v jazykových mutáciách pre každú jazykovú skupinu (okrem rétorománskej) a rozhlasové programy (vrátane rétorománskej). == Sviatky a prázdniny == Oficiálnymi sviatkami Švajčiarska sú: * Nový rok ([[1. január]]) * Veľkonočné sviatky (od piatku do pondelka) * Nanebovstúpenie Pána * Svätodušná nedeľa a pondelok * Národný deň ([[1. august]]) * Federálny deň modliacich sa (dni vďakyvzdanie v Septembri) * Vianoce ([[25. december|25.]] a [[26. december]]) * vo väčšine kantónov je tiež sviatkom Sviatok práce ([[1. máj]]) a niektoré dni medzi Vianocami a Novým rokom. Deň nanebovstúpenia Pána je tiež nazývaný ''Banntag'' (hraničný deň), kedy ľudia podľa tradície si skontrolujú svoje hraničné kamene a žehnajú svojim poliam. Táto tradícia je stále živá a v mnohých obciach sú ľudia sprevádzaní hudobníkmi. Vianoce sú najpopulárnejším sviatkom v krajine. Na [[Štedrý večer]] mávajú ľudia bohatú večeru a dávajú si darčeky, 26. decembra sa navzájom navštevujú. Na [[Silvestrovské oslavy|Silvestra]] budia posledného člena rodiny, ktorý ešte nevstal z postele pokrikom ''Silvester!''. Príchod nového roka oslavujú podobne ako väčšina kresťanského sveta. == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * MEYER, Werner H. {{--}} KREIS, Georg: ''Dějiny Švýcarska.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2019. 291 s. ISBN 978-80-7422-304-4 == Pozri aj == * [[Švajčiarska kuchyňa]] * [[Zoznam švajčiarskych prezidentov]] * [[Zoznam najväčších jazier vo Švajčiarsku]] * [[Zoznam miest vo Švajčiarsku]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.admin.ch orgány Švajčiarskej konfederácie] * [http://www.winterreisen.de/ski_ch.htm Švajčiarsko (de)] * [http://www.slovaci.ch Portál Slovákov vo Švajčiarsku (sk)] * [http://www.map.search.ch navigačná mapa Švajčiarska so satelitným záberom (de, fr, en, it)] * [https://web.archive.org/web/20070924235949/http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1071 Informácie o európskych krajinách > Švajčiarsko - stručne (sk, en)] * [http://eures.sk/det2.php?cms=14&lan=1 Informácie o európskych krajinách > Švajčiarsko - podrobne (sk, de, en, fr)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070820041149/http://www.eures.sk/det2.php?cms=14&lan=1 |date=2007-08-20 }} * [http://www.jozefbielik.blog.sme.sk/c/290318/Hribov-smrtelny-omyl-alebo-Zvol-si-s%20%20%20vojho-zlodeja.html#ixzz1mx94fGSn Jozef Bielik: Hríbov smrteľný omyl alebo Zvoľ si svojho zlodeja] * [http://www.slovak.ch Informačný portál pre Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku (sk)] * [http://www.slovenskezvesti.ch Združenie Slovákov vo Švajčiarsku (sk)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151016232150/http://slovenskezvesti.ch/ |date=2015-10-16 }} {{Administratívne členenie Švajčiarska}} {{Európa}} {{Schengenský priestor}} {{EFTA}} {{OECD}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Švajčiarsko| ]] [[Kategória:Členovia EFTA]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Federácie]] [[Kategória:Členovia Frankofónie]] [[Kategória:Členovia OSN]] 4y53yn1df5364374r35g385s5w3sffk Kežmarok 0 7637 8255870 8191522 2026-07-31T09:40:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255870 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{whc}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Kežmarok | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Kezmarok11.jpg | Popis obrázku = [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]], v pozadí [[Vysoké Tatry]] | Znak = Coat of Arms of Kežmarok.svg | Vlajka = Kezmarok-kezmarok-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Kežmarok | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.133611 | Zemepisná dĺžka = 20.426389 | Nadmorská výška = 626 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1251 | Starosta = Ján Ferenčák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | UNESCO názov = [[Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát|Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area]] | UNESCO typ = kultúrna | UNESCO rok = 2008 | UNESCO rozširenia = | UNESCO ohrozenie = | UNESCO číslo = 1273 | UNESCO kritériá = iii, iv | PSČ = 060 01 | Kód = 523585 | EČV = KK | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavné Námestie 1<br/>060 01 Kežmarok | E-mail = primator@kezmarok.sk | Telefón = 052 / 466 01 01 | Fax = 052 / 466 01 27 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kezmarok.sk | Commons = Kežmarok | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kežmarok''' (''{{v jazyku|deu|Käsmark}}'', ''{{V jazyku|hun|Késmárk}}'', ''{{v jazyku|pol|Kieżmark}}'') je [[Kežmarok (okres)|okresné mesto]] ležiace pod [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými Tatrami]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Je historickým mestom v tradičnom regióne [[Spiš (región)|Spiša]] a ústredným centrom [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] žijúcich na [[Slovensko|Slovensku]] a v niekdajšom [[Uhorsko|Uhorsku]]. Patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva Kežmarku udelil uhorský kráľ [[Belo IV.]] v roku [[1269]]. [[Slobodné kráľovské mesto|Slobodným kráľovským mestom]] sa Kežmarok stal v roku [[1380]]. Historické jadro mesta je od [[11. jún]]a [[1950]] [[Mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]]. V meste sa nachádza drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]], ktorý je od [[7. júl]]a [[2008]] zapísaný do [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO]]. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]] (16 minút autom), [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]] (22 minút autom) a [[Pieninský národný park|Pieninského národného parku]] (35 minút autom). == Polohopis<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/statisticke_informacie.htm |dátum prístupu=2012-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120307201514/http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/statisticke_informacie.htm |dátum archivácie=2012-03-07 }}</ref> == [[Súbor:COA Kezmarok12.jpg|náhľad|[[Erb]] mesta Kežmarok z roku [[1463]] s anjelom držiacim mestský znak patrí medzi najstaršie na [[Slovensko|Slovensku]]]] [[Súbor:Starý Kežmarok na listine.jpeg|náhľad|Kežmarok a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] na listine z [[18. storočie|18. storočia]]]] [[Súbor:Kežmarok - Sídlisko Juh a Vysoké Tatry 1.jpg|náhľad|Pohľad na [[Lomnický štít]] a [[Kežmarský štít]] zo sídliska Juh]] Mesto sa nachádza v [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotline]], v severnej časti podcelku [[Popradská kotlina]], v údolí rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Západným smerom ležia [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] a [[Kežmarská pahorkatina]], východne od Kežmarku sa dvíhajú [[Levočské vrchy]]. Mestom vedie [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|železničná trať číslo 185]] a [[Cesta I. triedy 67 (Slovensko)|cesta I/67]], resp. [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I/66]], ktorú tu križuje [[Cesta II. triedy 536 (Slovensko)|cesta II/536]]. Ďalšími okresnými mestami v okolí sú [[Poprad]], vzdialený {{Km|14|m|w}} juhozápadne, [[Levoča]] vzdialená 27 [[Kilometer|km]] juhovýchodne, [[Spišská Nová Ves]] vzdialená {{Km|28|m|w}} juhovýchodne a [[Stará Ľubovňa]] vzdialená {{Km|34|m|w}} severovýchodne. Najbližším susedným mestom je {{Km|7|m|w}} severne ležiaca [[Spišská Belá]]. [[Starý Smokovec]] – administratívne centrum mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], je vzdialený {{Km|19|m|w}} na západ. Najbližšími hraničnými priechodmi sú 33 [[Kilometer|km]] vzdialené [[Podspády]] a 36 km vzdialená [[Lysá Poľana]] spájajúce [[Slovensko]] s [[Poľsko]]m. [[Súbor:Kežmarok a Vysoké Tatry 1.jpg|stred|Panoráma Kežmarku a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]|náhľad|682x682bod]] Kežmarok leží v [[zrážkový tieň|zrážkovom tieni]] [[Tatry|Vysokých Tatier]] a [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]]. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek [[Poprad (rieka)|Poprad]] a [[Ľubica (prítok Popradu)|Ľubica]], pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom (Jeruzalemberg) a tehliarskej hliny v oblasti potoka [[Kežmarská Biela voda]]. Súčasná rozloha katastra mesta je {{km2|839.5}}. Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu vzácne a chránené druhy rastlín: [[snežienka jarná]], [[šafran spišský]], poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška. V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod [[Javorina (vojenský obvod)|Javorina]]. === Vodné toky === * rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]] s prítokmi: ** [[Slavkovský jarok]] zľava ** [[Vrbovský potok (prítok Popradu)|Vrbovský potok]] sprava ** Stránsky potok zľava ** [[Ľubica (prítok Popradu)|Ľubica]] sprava, do nej: *** Ľubička sprava *** [[Tvarožniansky potok]] zľava ** [[Biela voda kežmarská|Kežmarská Biela voda]] zľava **[[Zlatná (prítok Popradu)|Zlatná]] sprava ** Hlboká voda zľava === Vodné plochy === * Vodná nádrž Kežmarok * rybník na potoku [[Zlatná (prítok Popradu)|Zlatná]] == Hospodárstvo a infraštruktúra == [[Súbor:Kezmarok2.jpg|náhľad|[[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] na Hlavnom námestí]] [[Súbor:COA Kezmarok1.jpg|náhľad|[[Erb]] mesta Kežmarok vytesaný do kameňa na priečelí [[Radnica (Kežmarok)|mestskej radnice]]]] [[Súbor:Kežmarok - Hlavné námestie.jpg|náhľad|Domy na Hlavnom námestí]] [[Súbor:Kežmarok - EĽRO a Hradné námestie 1.jpg|náhľad|Pohľad na veže [[Radnica (Kežmarok)|mestskej radnice]] a [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nového evanjelického kostola]]]] [[Súbor:Kežmarok - EĽRO a radnica 1.jpg|náhľad|Festival [[EĽRO]] do Kežmarku láka tisíce návštevníkov]] [[Súbor:Kežmarok - Zimný štadión 1.jpg|náhľad|Zimný štadión v Kežmarku bol dejiskom [[Univerziáda|Zimnej univerziády]] 1999]] * Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 67 (Slovensko)|cesta I/67]], resp. [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I/66]] s trasou [[Banská Bystrica]] – [[Brezno]] – [[Poprad]] – Kežmarok – [[Spišská Belá]] – [[Tatranská Javorina]] – hraničný priechod s [[Poľsko]]m, na ktorej sa nachádza privádzač s pripojením na diaľnicu [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]] *V meste končí [[Cesta II. triedy 536 (Slovensko)|cesta II/536]] s trasou [[Spišské Vlachy]] – [[Spišský Štvrtok]] – [[Vrbov]] – Kežmarok *Autobusové spoje premávajú na autobusovú stanicu a autobusové zastávky, mestská autobusová doprava je zabezpečená jednou autobusovou linkou * Mestom prechádza [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|železničná trať číslo 185]] s trasou [[Poprad]] – Kežmarok – [[Stará Ľubovňa]] – [[Plaveč (okres Stará Ľubovňa)|Plaveč]] *Trať prechádza [[Železničná stanica Kežmarok|železničnou stanicou]] a dvoma zastávkami Kežmarok zastávka a Kežmarok-Pradiareň * V meste sa nachádza priemyselný park a podniky Tatranská mliekareň a.s., [[Tatralift|Tatralift a.s.]], Podtatranská hydina a.s., Karloff s.r.o., Kávomaty s.r.o., Oktan a.s., Kupo s.r.o., Tlačiareň Kežmarok GG s.r.o., Plastiflex Slovakia s.r.o., Mubea Automotive Slovakia s.r.o., Deltrian Slovakia s.r.o., Hengstler s.r.o., Institute Europharm s.r.o. a ďalšie * Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, [[Repka olejná|repky olejnej]] , trávnaté porasty, záhrady * Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny * Lesné a vodné hospodárstvo: {{ha|532|m}}, z toho {{ha|448|m}} lesy hospodárske a {{ha|84|m}} lesy osobitného určenia; Využívajú sa na ťažbu dreva a rekreáciu * Zdroje pitnej vody: vodojem Suchá hora, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu (Jeruzalemberg), potok [[Kežmarská Biela voda]], studne === Časti mesta === Mesto Kežmarok v súčasnosti pozostáva len zo samotného mesta a nemá žiadne mestské časti. V minulosti sa Kežmarok skladal z mestských častí: * Kežmarok * [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]] (1974 – 1992) * [[Malý Slavkov]] (1974 – 1995) Významnými miestnymi časťami v súčasnosti sú: * stredoveké jadro mesta Kežmarok * sídlisko Juh, ktoré je s počtom obyvateľov približne 6000 najväčším sídliskom v meste * sídlisko Sever * časť Pradiareň (Špineraj, ''{{v jazyku|deu|Spinnerei}}''), ktorá vznikla v [[19. storočie|19. storočí]] pri továrni na spracovanie ľanu V roku [[1885]] postavili mestskú horáreň okolo ktorej vznikla časť [[Kežmarské Žľaby]] (Žleby, ''{{v jazyku|deu|Käsmarker Tränke}}''). Osadu v roku [[1947]] od mesta odčlenili, aby sa stala súčasťou mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]. Časť [[Mlynčeky]] (Mlynčoky, Tatranské Mlynčeky, ''{{v jazyku|deu|Mühlerchen}}'', ''{{v jazyku|hun|Tátraháza}}'') vznikla okolo kežmarských mestských mlynov v [[19. storočie|19. storočí]]. Osada sa od mesta oddelila v roku [[1956]] a dnes tvorí samostatnú obec [[Mlynčeky]]. === Ulice a námestia === Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Daniela Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Generála Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Jonáša Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, Pavla Jozefa Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Tehelňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Weinova, Záhradná, Zochova. [[Súbor:Kežmarok - Kežmarský hrad 2.jpg|náhľad|[[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]]]] [[Súbor:Kežmarok - Kežmarský hrad 3.jpg|náhľad|Podkova pre šťastie pred [[Kežmarský zámok|Kežmarským hradom]]]] [[Súbor:Kézsmárk-ill2.jpg|náhľad|[[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] v pozadí [[Kežmarský zámok|Kežmarského hradu]]]] == Dejiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/historia.htm |dátum prístupu=2012-03-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309131340/http://kezmarok.sk/obcan/o_meste/historia.htm |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref>== [[Súbor:Basilica of the Exaltation of the Holy Cross, Kežmarok1.JPG|náhľad|[[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]]]] [[Súbor:Kežmarok - Bazilika (interiér) 2.jpg|náhľad|Interiér [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]] od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]]] [[Súbor:Kežmarok - Nový evanjelický kostol 1.jpg|náhľad|[[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]]]] [[Súbor:Kežmarok - Drevený kostol.jpg|náhľad|Drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]], pamiatka [[UNESCO]]]] [[Súbor:Kežmarok - EĽRO a drevený kostol 2.jpg|náhľad|V interiéri dreveného [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelického]] [[Artikulárny kostol|artikulárneho]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostola Najsvätejšej Trojice]] je 1541 miest na sedenie]] Mesto Kežmarok vzniklo v [[13. storočie|13. storočí]] spojením troch osád – osady svätého Michala obývanej strážcami kráľovského pohraničia, slovenskej osady svätého Kríža a saskej osady pri Kostole svätej Alžbety. Nepriame dôkazy napovedajú, že súčasťou Kežmarku je aj niekdajšia osada svätých Petra-Pavla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Múzeum v Kežmarku – Osídľovanie Kežmarku|url=https://www.kezmarok.com/?Historia-Kezmarku/Dejiny-mesta-Kezmarok/Osidlovanie-Kezmarku|vydavateľ=www.kezmarok.com|dátum prístupu=2020-06-13}}</ref> Územie mesta však bolo osídlené už v [[kamenná doba|kamennej dobe]]. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z [[12. storočie|12.]] – [[13. storočie|13. storočia]]. Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku [[1251]][[Belo IV.|.]] Mestské výsady mu v roku [[1269]] potvrdil kráľ [[Belo IV.]] a v roku [[1380]] sa Kežmarok stal [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. Ako slobodné kráľovské mesto získal viaceré hospodárske i politické privilégiá – napríklad právo dvoch výročných trhov ([[1419]]), sporné právo skladu ([[1435]]), právo meča ([[1438]]) a právo používať erb ([[1463]]). Podoba mestského erbu sa dodnes nezmenila. V roku 1464 sa Kežmarok dostal do vlastníctva rodu Zápoľských. Stratil postavenie slobodného kráľovského mesta a dostal sa do poddanskej závislosti. Vypadol z kategórie najvýznamnejších miest Uhorského kráľovstva, čo potvrdili aj neskoršie zákonné články a dekréty panovníka Vladislava II. V kežmarskom chotári sa v ranom novoveku odohrali viaceré vojenské konfrontácie – jedna vyše storočná s blízkou [[Levoča|Levočou]] o právo skladu, ktoré Kežmarok získal podvodom vďaka sfalšovanej listine, a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s majiteľmi [[Kežmarský zámok|hradu]], voči ktorým bolo v poddanskej závislosti. Do histórie mesta sa významne zapísali aj [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]] Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka [[Imrich Tököli|Imricha Thökölyho]], kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny. Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. V meste v roku [[1873]] vznikol [[Uhorský karpatský spolok]] ako prvý turistický spolok v [[Uhorsko|Uhorsku]], ktorý bol neskôr presťahovaný do Levoče a potom do Spišskej Novej Vsi. Spolok okrem iného podnietil vznik [[Horská služba|horskej záchrannej služby]] a výstavbu modernej cesty, po ktorej vedie dnešná [[Cesta Slobody|Cesta slobody]]. Prvý známy turistický výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani [[Beata Laska]] v roku [[1565]]. Vedecké metódy pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci [[Dávid Fröhlich]], [[Juraj Buchholz]] ([[17. storočie]]) a [[Kristián Genersich]] ([[18. storočie]]). Prírodovedec a subrektor kežmarského lýcea [[Tomáš Mauksch|Thomas Mauksch]] založil [[Starý Smokovec]], z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku [[1881]] vznikla tatranská osada [[Dolný Smokovec]] a v roku [[1888]] vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne tatranská osada [[Kežmarské Žľaby]]. [[Súbor:Kežmarok hrad 15 02.jpg|stred|náhľad|361x361bod|Obraz profesora kežmarského lýcea Ernsta Scholza z roku [[1938]] zachytáva Kežmarok ako vstupnú bránu do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]]] Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich [[Orient]] so severom [[Európa|Európy]] v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. Mesto bolo až do roku 1945 obývané prevažne [[Nemci|nemeckým obyvateľstvom,]] ktorí mali v oblasti dominantné postavenie.<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ravasz | meno = Ábel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovács | meno2 = Ľuboš | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zamišková | meno3 = Anna | odkaz na autora3 = | titul = Atlas Goralov Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2025 | isbn = 978-80-224-2119-5 | počet strán = 160 | strany = 45, 55, 105, 124 }}</ref> V [[15. storočie|15.]] – [[19. storočie|19. storočí]] tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev – [[cech]]ov. Väčší počet [[cech]]ov na území Slovenska pôsobil už len v Bratislave, Košiciach a Levoči. Po celej [[Európa|Európe]] preslávili Kežmarok [[farbiar]]i, [[stolár]]i, [[tkáč]]i, [[súkenník|súkenníci]], [[ihliar]]i a [[zlatník|zlatníci]]. Mesto bolo známym hospodárskym a kultúrnym centrom [[Spiš (región)|Spiša]] a [[Uhorsko|Uhorska]]. Vďaka kvalitným školám, medzi ktoré patrilo významné [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelické lýceum]] s vyše 400-ročnou tradíciou, do Kežmarku prichádzali profesori a študenti z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]] – medzi nimi aj najvýznamnejší slovenskí literáti a vedci ako napríklad [[Pavol Országh Hviezdoslav]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Aurel Stodola]] alebo [[Jur Hronec]]. Najväčší hospodársky a spoločenský úpadok v moderných dejinách Kežmarku nastal na konci [[19. storočie|19. storočia]], kedy sa vo väčšej miere začal vďaka železnici rozvíjať neďaleký Poprad. Koncom 19. storočia vznikol konflikt medzi rôznymi národnostnými hnutiami [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré vyústili do poľských teritoriálnych požiadaviek v oblasti [[Orava|Oravy]], [[Spiš]]a a [[Kysuce|Kysúc]]. V roku [[1918]] poľské vojská dočasne obsadili časti týchto regiónov, vrátane Kežmarku, aj obce [[Stará Ľubovňa]], [[Spišská Stará Ves]] a [[Podolínec]]. Po medzinárodnej intervencii sa na tomto území vytvorila neutrálna zona zabezpečená francúzskymi dohodovými vojskami. Po konci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysťahovaná, preto bolo mesto dosídlené z viacerých oblastí Slovenska. Veľká časť nového obyvateľstva prišla z okolitých goralských obcí, zo [[Zamagurie|Zamaguria]], z Poľského Spiša, z [[Maďarsko|Maďarska]] aj z okolitých rusínskych obcí. V súčasnosti je odhadovaný počet Goralov v Kežmarku okolo 600 ľudí, čo tvorí 4% celkového obyvateľstva.<ref name=":2" /> Okrem týchto zmien bolo mesto v polovici 20. storočia pričlenené komunistickým režimom pod správu dovtedy nevýznamného [[Poprad]]u. Od roku [[1996]] je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice územia sa oproti pôvodným zmenili – súčasťou [[okres]]u dnes nie sú [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]. === Názov mesta === Prvý písomný prameň z roku [[1251]] hovorí o Kežmarku ako o Villa Sexonum aput Ecclesiam Sancte Elisabeth. V roku [[1269]] dostalo mesto mestské práva a s nimi tiež meno Käsmarkt (neskôr Käsmark/Kesmark a niekedy chybne Kaisermarkt). Slovenské označenie mesta ''Kežmarok'' a maďarské označenie mesta ''Késmárk'' pochádzajú z nemeckej formy. Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v [[Tatry|Tatrách]], predovšetkým tie, ležiace na mestských pozemkoch – [[Kežmarský štít]], [[Zelené pleso kežmarské]], rieka [[Kežmarská Biela voda]], [[Kežmarská chata]], osada [[Kežmarské Žľaby|Kežmarské Zľaby]]. Časť Tatier v oblasti [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] a [[Kežmarský štít|Kežmarského štítu]] pôvodne niesla názov Kežmarské vrchy. Kežmarský štít vtedy volali Mutter (''{{V jazyku|slk|Matka}}'') alebo Grossmutter (''{{V jazyku|slk|Babka}}''). Lomnický štít volali Dedo.<ref>{{Citácia knihy|titul=Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier|url=https://www.worldcat.org/oclc/751201484|vydavateľ=æStátne Lesy TANAP-u|rok=1996|miesto=Tatranská Lomnica|isbn=80-967522-7-8|priezvisko=Bohuš, Ivan.}}</ref><ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Tatranské štíty a l̕udia|url=https://www.worldcat.org/oclc/780288056|vydavateľ=I & B|rok=2010|miesto=Tatranská Lomnica|isbn=978-80-969017-9-1|priezvisko=Bohuš, Ivan.}}</ref> Názov mesta nesú aj iné krajinné a miestne pomenovania, medzi ktoré patria [[Kežmarská pahorkatina]], [[Kežmarské námestie]] v bratislavskej [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] a Kežmarská ulica (''{{V jazyku|hun|Késmárk utca}}'') v [[Budapešť|Budapešti]]. === Pôvodné názvy mesta === Caseoforum ([[1361]]), Forum Casaeorum ([[1307]]), Forum Caseonum ([[1301]]), Forum Caseorum ([[1329]]), Kasmark ([[1269]]), Kazmarc villa ([[1270]]), Kaymarc ([[1270]]), Kayssmark ([[1288]]), Käszmark ([[1269]]), Kesemark ([[1369]]), Kesmarck ([[1392]]), Kesmarco ([[1338]]), Kesmarg ([[1294]]), Kesmark ([[1269]], [[1270]], [[1294]]), Kezmarc ([[1329]], [[1330]]), Kezmark ([[1294]]), Keysmarch ([[1272]]), Keyssmarkh ([[1269]]), Késmark ([[1288]]), Kismark ([[1294]]), Kissmark ([[1294]]), Kiszmark ([[1293]]), Kümark ([[1294]]) === Historické pamiatky === Kežmarok patrí medzi prvé pamiatkovo chránené mestá na Slovensku – [[11. jún]]a [[1950]] bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za [[mestská pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]], ktorých je u nás v súčasnosti 18. Medzi [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národné kultúrne pamiatky]] nachádzajúce sa na území mesta patrí drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]], ktorý sa [[7. júl]]a [[2008]] stal pamiatkou [[UNESCO]]. Významnou národnou kultúrnou pamiatkou je [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelické lýceum]] s jednou z najväčších historických školských knižníc v [[stredná Európa|strednej Európe]]. Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nie len z [[Uhorsko|Uhorska]], ale aj zo širokého okolia. Medzi nimi boli mnohí významní literáti ako [[Pavol Országh Hviezdoslav]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Karol Kuzmány]], [[Jonáš Záborský]], bratia [[Ján Chalupka|Ján]] a [[Samo Chalupka]], [[Samo Tomášik]], [[Janko Kráľ]], [[Martin Rázus]], [[Ivan Stodola]], [[Ján Generisch]], [[Jovan Sterija-Popovič]], [[Lazar Lazarevič]]; Maliari [[Ladislav Mednyánszky]], [[Peter Bohúň]]; Lekári [[Vojtech Alexander]], [[Daniel Fischer]], [[Ľudovít Markušovský]]; Geografi a historici [[Dávid Fröhlich]], [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj Buchholtz mladší]], [[Kristián Generisch]], bratia [[Pavol Hunfalvy|Pavol]] a [[Ján Hunfalvy]], [[Tomáš Mauksch|Thomas Mauksch]], [[Samuel Weber]]; Filozofi a ekonómi [[Gregor Berzeviczy]], [[Ján Feješ]], [[Martin Schwantner]]; Prírodovedci, fyzici a matematici [[Aurel Stodola]], [[Jur Hronec]], [[Tomáš Mauksch|Thomas Mauksch]], [[Fridrich Hažlinský]], [[Ferdinand Filarský]], [[Friedrich August Hazslinszky]] a ďalší. K najvýznamnejším kežmarským historickým pamiatkam patria: * Stará budova [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelického lýcea]] s historickou knižnicou ([[1774]] – [[1776]]) * Drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] ([[17. storočie]]), od [[7. júl]]a [[2008]] zapísaný do [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO]] * [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]] s mauzóleom [[Imrich Thököly|Imricha Thökölyho]] postavený v [[Eklekticizmus (umenie)|eklektickom štýle]] ([[1872]] – [[1894]]) * [[Gotika|Neskorogotická]] [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícka]] [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]] ([[1444]] – [[1498]]) s okolím a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]] od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] * [[Renesančná architektúra|Renesančná]] zvonica ([[1591]]) * [[Baroková architektúra|Barokový]] [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostol Navštívenia Panny Márie]], bývalý kostol [[Pavlíni|rehole pavlínov]] ([[1747]] – [[1772]]) * [[Kežmarský zámok|Neskorogotický mestský hrad]] ([[1462]]) *Zachované časti mestského opevnenia ([[15. storočie]]) * [[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] (pôvodne [[Gotická architektúra|gotická]] stavba z roku [[1461]], prestavaná v [[Klasicistická architektúra|klasicistickom slohu]] v roku [[1799]]) * [[Reduta (Kežmarok)|Reduta]] postavená v [[Klasicistická architektúra|klasicistickom slohu]] ([[17. storočie]]) *[[Starý cintorín (Kežmarok)|Starý cintorín]] ([[17. storočie]]) *[[Ortodoxný židovský cintorín (Kežmarok)|Ortodoxný židovský cintorín]] ([[19. storočie]]) *Strelnica kežmarského Streleckého spolku ([[1872]]) *Lekáreň Ku korune ([[19. storočie]]) * [[Železničná stanica Kežmarok|Železničná stanica]] postavená v [[secesia|secesnom]] štýle ([[1914]]) *[[Turbína (Kežmarok)|Turbína]], najstaršia nepretržite fungujúca elektráreň na Slovensku ([[1910]]) *Pradiareň (Špineraj), textilná továreň na spracovanie ľanu ([[19. storočie]]) *Weinova továreň, priemyselné budovy Prvej spišskej mechanickej tkáčovne Kežmarok ([[19. storočie]]) *Jeruzalemský vrch (Jeruzalemberg), archeologické nálezisko pravekého osídlenia === Sakrálna architektúra === Takmer osem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje takmer každý stavebný štýl. Okrem dreveného [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelického]] [[Artikulárny kostol|artikulárneho]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostola Najsvätejšej Trojice]] patria medzi sakrálne dominanty mesta aj [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]] z roku [[1894]] s hrobkou [[Imrich Tököli|Imricha Thökölyho]] a [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]] z roku [[1498]], ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Slovensku. Pred bazilikou je samostatne stojaca [[Renesančná architektúra|renesančná]] zvonica z roku [[1591]], ktorá bola v minulosti vyzdobená zlatom. Dnes je považovaná za najstaršiu [[Renesančná architektúra|renesančnú]] zvonicu na Slovensku. Nachádza sa tu tiež [[Baroková architektúra|barokový]] [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] z roku [[1772]] a [[Kaplnka|kaplnky]] Božského Spasiteľa, svätého Jána Nepomuckého a Kaplnka Kristovho pádu pod krížom. V priestoroch [[Kežmarský zámok|Kežmarského hradu]] sa nachádza Kaplnka svätého Kríža vybudovaná v [[Baroková architektúra|barokovom slohu]]. K novším sakrálnym stavbám patrí modlitebňa [[Bratská jednota baptistov|Bratskej jednoty baptistov]] z roku [[1929]] a [[Redemptoristi|kláštor redemptoristiek]], ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku [[2005]]. V roku [[2008]] bol dostavaný [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Kežmarok)|Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky]]. == Kultúra, šport a oddych == [[Súbor:Kežmarok - Lýceum a drevený kostol.jpg|náhľad|Stará budova [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelického lýcea]]]] [[Súbor:Kežmarok - Obranná bašta.jpg|náhľad|Jedna z [[Bašta (hradby)|bášt]] mestského opevnenia]] === Kultúrne inštitúcie === * Mestské kultúrne stredisko v Kežmarku vo [[február]]i [[2021]] začlenili do štruktúry mestského úradu a premenili na Oddelenie kultúry. Do kompetencií Oddelenia kultúry patria mestské mediá a správa divadelnej sály, kina, výstavnej siene a mestskej knižnice. V roku [[2020]] pribudol najnovší priestor pre kultúrne podujatia Záhrada. Oddelenie kultúry usporadúva predovšetkým divadelné predstavenia, filmové predstavenia, hudobné koncerty a výstavy výtvarného umenia. *Kino sídliace v budove reduty funguje od roku [[1917]]. V súčasnosti nesie názov Kino Iskra a od [[22. november|22. novembra]] [[2010]] v ňom pôsobí aj Filmový klub Iskra, ktorý usporadúva premietania slovenských a zahraničných nezávislých filmov za účasti ich tvorcov. Na Jeruzalemskom vrchu (Jeruzalemberg) v tesnom susedstve sídliska Sever sa nachádza amfiteáter. *Mestská knižnica Kežmarok vlastní približne 50 000 zväzkov kníh. Vznikla v roku [[1945]], ako knižnica spolku Katolícky kruh, v roku [[1952]] sa stala okresnou knižnicou a od roku [[1960]] je mestskou knižnicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kezmarok.sk/obcan/kultura/mestska_kniznica/historia.htm |dátum prístupu=2012-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100821220223/http://kezmarok.sk/obcan/kultura/mestska_kniznica/historia.htm |dátum archivácie=2010-08-21 }}</ref> *[[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Lyceálna knižnica]] je historická knižnica [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi]], obsahuje vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku. Je to jedna z najväčších historických školských knižníc v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. * Na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom hrade]] od roku [[1931]] sídli Múzeum v Kežmarku zachytávajúce dejiny mesta a jeho postavenie v kontexte [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] a [[Spiš (región)|Spiša]] . Dostupná je aj výstava historických vozidiel. Súčasťou múzea sú okrem expozícií na hrade aj Múzeum bytovej kultúry na Hlavnom námestí, ktoré ponúka expozíciu meštianskej bytovej kultúry na [[Spiš (región)|Spiši]] a výstavná sieň na Ulici Dr. Alexandra. *Výstavy výtvarného umenia môžu návštevníci vidieť aj v nezávislej Galérii U anjela. *V meste pôsobí folklórny súbor Magura s viac ako päťdesiatročnou tradíciou a detské folklórne súbory Maguráčik a Goralik. *Zastúpenie tu má Karpatendeutscher Verein in der Slowakei (''{{V jazyku|slk|Karpatskonemecký spolok na Slovensku}}''). *V Kežmarku pôsobia vydavateľstvá Vivit a Jadro. *Informovanosť občanov mesta zabezpečujú od roku [[1993]] obnovené noviny Kežmarok a od roku [[2006]] do roku 2024 Kežmarská televízia. V roku 2024 z dôvodu cenzúry Kežmarská televízia prerušila vysielanie. *V rokoch [[1941]] až [[1944]] v Kežmarku pôsobil [[Institut für Heimatforschung|Institut für Heimatforschung in Käsmark]] (''{{V jazyku|slk|Inštitút vlasteneckého výskumu, Inštitút pre výskum vlasti ''alebo'' Inštitút pre výskum domoviny}}''). === Kultúrne podujatia === Letný festival EĽRO (''Európske ľudové remeslo'') patrí medzi najväčšie festivaly ľudových remesiel a ľudového umenia v [[Európa|Európe]]. Koná sa od roku [[1991]] a nadväzuje na tradíciu kežmarských výročných trhov. V zime sa na Hlavnom námestí konajú [[Vianoce|Vianočné trhy]]. V júni sa v uliciach Kežmarku a v Mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. Od roku [[2011]] sa na prelome mesiacov júl a august koná Letné kino na hradnom nádvorí. Medzi tradičné podujatia patria Kežmarská hudobná jar a Kežmarská hudobná jeseň. V októbri sa v meste koná [[Medzinárodný festival horských filmov]]. === Šport === Kežmarok ponúka množstvo príležitostí na výlety do prírody a na moderné športové vyžitie. Tradícia kežmarského športu siaha hlboko do minulosti. Strelecký spolok tu vznikol už v roku [[1510]] a dodnes sa zachovala budova jeho strelnice, množstvo terčov a pamätných predmetov. V roku [[1873]] v meste vznikol [[Uhorský karpatský spolok]], ktorý bol prvou turistickou organizáciou v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Od sezóny [[1923]]/[[1924]] kežmarský [[Karpatský spolok]] okrem iných aktivít organizoval hokejovú pohárovú súťaž v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]], ktorá patrila medzi prvé na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od zábavky grófov k národnému športu: Ako na Slovensku začínal hokej?|url=http://www.historickarevue.com/clanok/hokej_slovensko-historia|vydavateľ=Historická Revue|dátum prístupu=2020-05-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20200704101313/http://www.historickarevue.com/clanok/hokej_slovensko-historia|dátum archivácie=2020-07-04}}</ref> Mesto je východiskovým bodom na túry predovšetkým do [[Tatry|Vysokých Tatier]], [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]], [[Spišská Magura|Spišskej Magury]], [[Pieniny|Pienin]] a [[Slovenský raj|Slovenského raja]]. Neďaleko Kežmarku sa nachádza moderný golfový areál Royal Valley Golf Club. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník, ktorý vedie od [[Turbína (Kežmarok)|Turbíny]] na juhozápadnom konci mesta cez jeho historické jadro, sídlisko Sever, [[Strážky]], [[Spišská Belá|Spišskú Belú]] a [[Tatranská Kotlina|Tatranskú Kotlinu]] do [[Ždiar]]u, alebo cez sídlisko Juh do [[Vrbov]]a. V súčasnosti je vo výstavbe predĺženie chodníka od [[Turbína (Kežmarok)|Turbíny]] cez [[Huncovce]] do [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]]. Lesopark Sever poskytuje možnosti na pešie a cyklistické výlety na Jeruzalemský vrch (Jeruzalemberg), do Hájovne spojenej s časťou Pradiareň (Špineraj) závesným lanovým mostom ponad rieku [[Poprad (rieka)|Poprad]], k rybníku na potoku [[Zlatná (prítok Popradu)|Zlatná]] a do okolitých lesov a vrchov, ktorými vedú aj značené cyklistické cesty. V zime je možné lyžovať na dvoch priľahlých zjazdovkách a bežeckých tratiach, v letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty. Rybolov je okrem rybníka na [[Zlatná (prítok Popradu)|Zlatnej]] možný aj na Vodnej nádrži Kežmarok nachádzajúcej sa na juhozápadnom okraji mesta. Lesopark Juh ponúka možnosti na ľahké vychádzky predovšetkým na Suchú horu a k Vodnej nádrži Kežmarok. Na území mesta sa nachádza letné kúpalisko, zimný štadión s kapacitou 3500 miest, futbalový štadión s bežeckým oválom, tréningový futbalový štadión a Športová hala Vlada Jančeka. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, futbale, šachu, lukostreľbe, tanečnom športe, atletike a nočný beh. Mesto je domovom extraligového hokejbalového družstva MŠK Kežmarok. * [[Slovenský horolezecký spolok JAMES|JAMES]] Kežmarok – horolezecký klub * Royal Valley Golf Club – golfový klub (Malý Slavkov) *MŠK Kežmarok – mestský športový klub *[[MHK Kežmarok]] – hokejový klub * 1. MFK Kežmarok – futbalový klub * KV MŠK Oktan Kežmarok – volejbalový klub *CK MŠK Kežmarok – cyklistický klub *TŠC Tempo Kežmarok – klub športového tanca === Turistický ruch === Návštevníci Kežmarku môžu získať informácie o meste a jeho regióne v Kežmarskej informačnej agentúre na Hlavnom námestí. Ubytovanie v historickom jadre Kežmarku poskytujú Hotel Club a Boutique Hotel Hviezdoslav. Hostia nájdu ubytovanie aj v Penzióne Kiska, Penzióne Berg a v mnohých menších penziónoch a ubytovniach v historickom jadre a v blízkom okolí. V blízkosti mesta sa nachádza pobočka [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] sídliaca v [[Renesančná architektúra|renesančnom]] [[Kaštieľ v Strážkach|kaštieli v Strážkach]]. Návštevníci tu môžu vidieť výstavu obrazov [[Impresionizmus|impresionistu]] [[Ladislav Mednyánszky|Ladislava Mednyánszkého]]. V neďalekej [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] sa nachádza [[Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej|Múzeum J. M. Petzvala]], ktoré zachytáva život matematika a fyzika [[Jozef Maximilián Petzval|Jozefa Maximiliána Petzvala]] – vynálezcu moderného fotografického objektívu. Bezprostredné okolie Kežmarku ponúka najlepšie turistické atrakcie na Slovensku. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]] (16 minút autom), [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]] (22 minút autom) a [[Pieninský národný park|Pieninského národného parku]] (35 minút autom). Návštevníci sa môžu vydať na výlety lanovkou na [[Skalnaté pleso]], na [[Lomnický štít]] alebo na [[Hrebienok]]. V [[Tatranská Kotlina|Tatranskej Kotline]] je od roku [[1884]] prístupná [[Belianska jaskyňa]], ktorá je jedinou jaskyňou v [[Belianske Tatry|Belianskych]] a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] otvorenou verejnosti. V neďalekej goralskej obci [[Ždiar]], v časti [[Bachledova dolina]] sa nachádza 1234 [[Meter|m]] dlhý Chodník korunami stromov s vyhliadkovou vežou a 67 [[Meter|m]] dlhým toboganom. V [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] je sprístupnený lovecký zámoček kniežaťa [[Hohenlohe (šľachtická rodina)|Hohenloheho]]. Zaujímavé miesta na pešiu a cyklistickú turistiku ponúkajú [[Spišská Magura]], [[Zamagurie]] a [[Levočské vrchy]] s očarujúcimi a neobvyklými výhľadmi na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]] a [[Belianske Tatry]]. Po náročných túrach nájdu turisti oddych vo vode s teplotou až 38°C, ktorú ponúka celoročne otvorené termálne kúpalisko vo [[Vrbov]]e. Kúpeľná obec [[Vyšné Ružbachy]] s historickým letným kúpaliskom a sochárskym sympóziom patrí medzi najstaršie kúpele na Slovensku. Zážitok plavby na plti ponúkajú pltníci z obce [[Červený Kláštor]], kde sa nachádza aj stredoveký [[Červený kláštor|kláštor kartuziánov]] a vrch [[Tri koruny]], z ktorého podľa povesti lietal mních [[Cyprián (mních)|Cyprián]]. Golfisti navštevujú ihriská Royal Valley Golf Club v [[Malý Slavkov|Malom Slavkove]] a Black Stork Golf Resort vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]]. Nároční ale aj začínajúci lyžiari majú možnosť navštíviť lyžiarske strediská v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]], [[Bachledova dolina|Bachledovej doline]], [[Ždiar]]i, [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] alebo vo [[Svit (mesto)|Svite]]. == Obyvateľstvo<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440703&lstObec=523585{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == * Počet obyvateľov: 16 552 ([[31. december]] [[2010]]) * Muži: 8324, ženy: 8917 * Vekové rozloženie: 12 – 25 = 4 061, 25 – 40 = 3 964, 40 a viac = 6 730 * Hustota: 705 obyvateľov na {{km2|1}} * Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie * Podľa zamestnania: priemysel a výroba = 38 %, obchod a služby = 28 %, administratíva, banky = 9 %, školy = 8 %, zdravotníctvo = 4 % === Etnické zloženie === Osídlenie územia Kežmarku bolo do [[13. storočie|13. storočia]] zväčša [[Slovania|slovanské]]. Po pustošivých vpádoch [[Tatári (etnikum)|Tatárov]] v rokoch [[1241]] – [[1242]] bolo [[Uhorsko]] značne vyľudnené. Kráľ [[Belo IV.]] preto pozval do krajiny cudzincov z územia dnešného [[Nemecko|Nemecka]], z ktorých sa značná časť usídlila v oblasti Kežmarku a na celom [[Spiš (región)|Spiši]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Múzeum v Kežmarku – Osídľovanie Kežmarku|url=https://www.kezmarok.com/?Historia-Kezmarku/Dejiny-mesta-Kezmarok/Osidlovanie-Kezmarku#obsah|vydavateľ=www.kezmarok.com|dátum prístupu=2020-11-09}}</ref> *'''1796''': nemecké mesto<ref>VÁLYI, András. ''Magyar Országnak Leírása.'' Pešť: 1796.</ref> *'''1851''': nemecko-slovensko-maďarské mesto<ref>FENYÉS, Elék. ''Magyarország geográfiai szótára.'' Budín: 1851.</ref> {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel jazykov (1880 – 1910)<ref name=":0">''Historicko-demografický lexikón obcí Slovenskej republiky.'' Bratislava: Slovenský štatistický úrad, 2012. </ref> a národností (1930 – 2011)<ref name=":1">Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !iní |- |1880 |4475 |15,75% | - |7,75% |72,00% |0,04% |0,02% | - |1,21% |- |1890 |4897 |20,52% | - |11,72% |65,86% |0,00% |0,00% | - |1,90% |- |1900 |5606 |19,16% | - |16,98% |60,79% |0,00% |0,00% | - |3,07% |- |1910 |6317 |25,42% | - |20,80% |51,32% |0,00% |0,03% | - |2,42% |- |1930 |7228 | colspan="2" |41,85% |1,84% |35,65% |0,30% | - | - |20,35% |- |1991 |20294 |94,42% |1,06% |0,17% |0,24% |0,12% | - |3,67% |0,33% |- |2001 |17383 |95,21% |0,90% |0,15% |0,43% |0,18% |0,01% |1,59% |1,54% |- |2011 |16832 |84,73% |0,61% |0,14% |0,36% |0,30% |0,01% |1,20% |12,65% |} === Náboženské zloženie === {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní (1880 – 2011)<ref name=":0" /><ref name=":1" /> !Rok !Spolu !R.Katolíci !G.Katolíci !Luteráni !Kalvíni !Židia !Pravoslávni !iní !ateisti !n/a |- |1880 |4475 |43,55% |2,06% |40,25% |1,88% |12,09% |0,09% | colspan="3" |0,09% |- |1910 |6317 |54,68% |2,18% |24,43% |1,50% |16,62% |0,09% | colspan="3" |0,49% |- |1930 |7228 |56,59% |3,14% |21,21% |0,61% |16,13% | colspan="4" | 2,32% |- |1991 |20294 |69,45% |2,96% |3,79% |0,07% |0,00% |0,20% |0,30% |7,93% |15,30% |- |2001 |17383 |77,50% |2,63% |4,80% |0,11% |0,02% |0,40% |0,66% |10,98% |2,91% |- |2011 |16832 |66,55% |2,63% |4,00% |0,17% |0,01% |0,27% |1,07% |10,19% |15,11% |} == Významní rodáci == *[[Vojtech Alexander]] – lekár a fyzik, zakladateľ [[Plastická röntgenológia|plastickej röntgenológie]] *[[Nora Baráthová]] – spisovateľka a historička * [[Ľuboš Bartečko]] – hokejista *[[Lajos Bolba]] – dirigent *[[Jakub Buchholtz]] – autor prvej plastickej mapy [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] *[[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj Buchholtz]] – polyhistor a astronóm *[[Denisa Dopiráková]] - herečka *[[Anna Džurňáková]] – hokejistka * [[Daniel Fischer (lekár)|Daniel Fischer]] – lekár a prírodovedec * [[Marcel Forgáč]] – redaktor a moderátor [[Fun rádio|Fun rádia]] * [[Jana Gantnerová]] – majsterka Slovenska v obrovskom slalome ([[2005]]) a reprezentantka slovenského lyžovania na [[Zimné olympijské hry 2006|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e * [[Tibor Gašpar]] – bývalý prezident [[Policajný zbor|Policajného zboru Slovenskej republiky]] * [[Matej Gemza]] – asistent trénera slovenskej reprezentantky v lyžovaní Petry Vlhovej * [[Ján Genersich]] – pedagóg a spisovateľ * [[Kristián Genersich]] – historik a prírodovedec *[[Ernest Genersich]] – hudobný skladateľ *[[Denis Godla]] – hokejista *[[Alfred Grosz]] – učiteľ a horolezec, prieskumník [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] * [[Zuzana Štočková|Zuzana Štočková rod. Hagarová]] – šachistka *[[Friedrich August Hazslinszky]] – mykológ a botanik, autor prvého uhorského kľúča na určovanie rastlín *[[Árpád Hensch]] – botanik * [[Juraj Herz]] – herec a režisér, predstaviteľ filmovej Československej novej vlny *[[Martin Legutký]] – nepočujúci zjazdový lyžiar v kategórii telesne postihnutých * [[Vladimír Janček]] – atlét a držiteľ československého rekordu v behu na {{m|100|m}} * [[Richard Jasovský]] – hokejista * [[Dana Košická]] – herečka *[[Otto Krajňák]] – najstarší aktívny slovenský lyžiar, držiteľ Krištáľového glóbusu za víťazstvo vo svetovom pohári, niekoľkonásobný majster sveta kategórie Masters * [[Vladimír Krajňák]] – reprezentant československého lyžovania na [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]] [[1956]] v [[Cortina ď Ampezzo]] * [[Vlado Krausz]] – textár a výtvarník * [[Jakub Kray]] – právnik a politik * [[Paul Kray von Krajova]] – rakúsky generál a vojvodca * [[Marián Kuffa]] – rímskokatolícky kňaz venujúci sa ľuďom na okraji spoločnosti * [[Ladislav Kulanga]] – chatár [[Skalnatá chata|Skalnatej chaty]] a rekordér tatranských nosičov * [[Milan Lach]] – pomocný biskup [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie]] * [[Olbracht Łaski]], polský šlachtic, alchymista *[[Tomáš Mauksch|Thomas Mauksch]] – prírodovedec a zakladateľ [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]] *[[Soma Mudrony]] – [[Uhorsko|uhorský]] politik *[[Ján Perlici]] – organizátor zdravotníctva na Slovensku a priekopník [[súdne lekárstvo|súdneho lekárstva]] *[[Adela Pitoňáková]] – šachistka * [[Anton Prídavok]] – básnik * [[Radoslav Suchý]] – hokejista *[[Ödön Szelényi]] – historik, filozof, pedagogický spisovateľ<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny filozofie na Slovensku v XX. storočí|vydavateľ=Infopress|rok=1998|miesto=Bratislava|isbn=80-85402-32-7|strany=103}}</ref> *[[Peter Škantár|Peter]] a [[Ladislav Škantár]] – olympijskí víťazi vo vodnom slalome * [[Jana Šišajová]] – sánkarka a reprezentantka Slovenska na [[Zimné olympijské hry 2006|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e a na [[Zimné olympijské hry 2010|Zimných olympijských hrách 2010]] vo [[Vancouver]]i *[[Natália Šubrtová]] – lyžiarska navádzačka a niekoľkonásobná víťazka [[Paralympijské hry|Zimných paralympijských hier]] * [[Imrich Thököly]] – vodca protihabsburského povstania a kráľ horného [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] * [[Adam Žampa]] – slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Lanškroun]], [[Česko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Příbram]], [[Česko]] * {{Flagicon|Francúzsko}} [[Lesneven (obec)|Lesneven]], [[Francúzsko]] * {{Flagicon|Litva}} [[Kupiškis]], [[Litva]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Hajdúszoboszló]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Weilburg]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Bochnia]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Gliwice]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Nowy Targ]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Zgierz]], [[Poľsko]] == Kežmarok na fotografiách == <gallery> Kežmarok z Kamennej bane.jpg|Pohľad na časť Kežmarku a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] Kežmarok - cyklochodník 02.jpg|Pohľad na vežu [[Radnica (Kežmarok)|mestskej radnice]] a vežu [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] od sídliska Juh Kežmarok - Radnica.jpg|[[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] Kežmarok - Reduta.jpg|Reduta na Hlavnom námestí Kežmarok - Hviezdoslavova ulica.jpg|[[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslavova]] ulica sa napája na Hlavné námestie Kežmarok - Ulica Dr. Alexandra.jpg|Ulica [[Vojtech Alexander|Dr. Alexandra]] je jednou z hlavných historických ulíc v centre Kežmarku Kežmarok - Kežmarský hrad 1.jpg|Hlavná vstupná brána [[Kežmarský zámok|Kežmarského hradu]] Kežmarok 05029025.jpg|Nádvorie [[Kežmarský zámok|Kežmarského hradu]] Kežmarok hrad 13 02.jpg|Múzeum v Kežmarku sídliace na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom hrade]] zoznamuje návštevníkov s dejinami mesta a jeho okolia Kesmarkivarcivertanlegi2.jpg|Letecký pohľad na [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]] a Hradné námestie Kežmarok - EĽRO a Hradné námestie 2.jpg|Hradné námestie počas festivalu [[EĽRO]] Kežmarok - EĽRO 2.jpg|Festival [[EĽRO]] hostí stovky vystupujúcich z celej [[Európa|Európy]] Kežmarok, dawna zabudowa.jpg|Historická budova [[Obchodná akadémia (Poprad, Murgašova 94)|obchodnej akadémie]], dnes [[Základná škola, Hradné námestie 38, Kežmarok|Základná škola Hradné námestie]] Kežmarok - Hradné námestie.jpg|Barokový [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] a domy na Hradnom námestí Kežmarok - Kostol Navštívenia Panny Márie 1.jpg|Interiér [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostola Navštívenia Panny Márie]] Kežmarok - Gymnázium, lýceum, drevený kostol, červený kostol.jpg|Priehľad na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava (Kežmarok)|Gymnázium P. O. Hviezdoslava]], starú budovu [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelického lýcea]], drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] a vežu [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nového evanjelického kostola]] Kežmarok, ewangelicki kościół artykularny (HB3).jpg|Drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] Kezmarok5FotoThalerTamas.JPG|Interiér [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostola Najsvätejšej Trojice]] je celý vyhotovený z dreva Kežmarok - Červený kostol.jpg|[[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]] z roku [[1892|1894]] Evangelic church in Kežmarok 2.JPG|Interiér [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nového evanjelického kostola]] Kežmarok - 68.JPG|Renesančná zvonica pri [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilike svätého Kríža]] Kežmarok - bazilika.jpg|Veža [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] Kežmarok - Bazilika 1.jpg|[[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]] z Kostolnej uličky Kežmarok - Bazilika (interiér).jpg|Interiér [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] Kežmarok - Modlitebňa baptistov 1.jpg|Modlitebňa [[Bratská jednota baptistov|Bratskej jednoty baptistov]] z roku [[1929]] אנדרטה לבית הכנסת הגדול בקז'מרוק (2).jpg|Pamätník stojaci na pôvodnom mieste [[Synagóga|synagógy]], ktorú v roku [[1962]] zničilo [[Komunistický režim|komunistické]] vedenie kvôli výstavbe cesty Kežmarok - Starý cintorín.jpg|Historické hroby na [[Starý cintorín (Kežmarok)|Starom cintoríne]] Kežmarok - Židovský cintorín 4.jpg|Náhrobky [[Ortodoxný židovský cintorín (Kežmarok)|Ortodoxného židovského cintorína]] Kežmarok - Stanica (exteriér).jpg|[[Secesia|Secesná]] budova [[Železničná stanica Kežmarok|železničnej stanice]] Kežmarok - Stanica (interiér).jpg|Interiér [[Železničná stanica Kežmarok|železničnej stanice]] Kežmarok - Strelnica 1.jpg|Strelnica kežmarského Streleckého spolku Kežmarok - Tatraľan 1.jpg|Komín Weinovej továrne, neskoršieho Tatraľanu Kežmarok - Tatraľan a Kaplnka Kristovho pádu pod krížom.jpg|Jedna z budov Weinovej továrne, neskoršieho Tatraľanu, a Kaplnka Kristovho pádu pod krížom Kežmarok - Turbína 1.jpg|Kežmarská [[Turbína (Kežmarok)|Turbína]], v pozadí [[Lomnický štít]] a [[Kežmarský štít]] Kežmarok - cyklochodník 01.jpg|Cyklistický chodník vedúci zo sídliska Juh do historického jadra Kežmarku Kežmarok - Vysoké Tatry z Tatranskej ulice.jpg|[[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] z Tatranskej ulice Kežmarok - Kamenná baňa a kláštor.jpg|Kamenná baňa a Hradný vrch s [[Redemptoristi|kláštorom sestier redemptoristiek]] 028 Kezmarok, Lubica, Slovakia from East.jpg|Letecký pohľad na mesto Kežmarok Starý Kežmarok - mesto a Vysoké Tatry.jpg|Historická fotografia – Kežmarok a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] Starý Kežmarok - Radnica a námestie.jpeg|Historická fotografia – [[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] na Hlavnom námestí Starý Kežmarok - Radnica.jpeg|Historická fotografia – [[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] na Hlavnom námestí Starý Kežmarok - Hlavné námestie.jpeg|Historická fotografia – Domy na Hlavnom námestí Starý Kežmarok - Reduta.jpg|Historická fotografia – Reduta na Hlavnom námestí Starý Kežmarok - železničná stanica.jpg|Historická fotografia – [[Železničná stanica Kežmarok|Železničná stanica]] Starý Kežmarok - Park železničnej stanice a mesto.jpg|Historická fotografia – Pohľad na mesto z parku [[Železničná stanica Kežmarok|železničnej stanice]] Starý Kežmarok - Drevený kostol.jpeg|Historická fotografia – Drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] Starý Kežmarok - Bazilika Povýšenia svätého Kríža.jpeg|Historická fotografia – [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]] s renesančnou zvonicou Starý Kežmarok - Hradné námestie.jpeg|Historická fotografia – V strede [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]] a vpravo [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] Starý Kežmarok - Kežmarský hrad.jpeg|Historická fotografia – [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]] Starý Kežmarok - Lýceum.jpeg|Historická fotografia – Záhrada novej budovy [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]], dnešného [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava (Kežmarok)|Gymnázia P. O. Hviezdoslava]] Starý Kežmarok - Červená škola.jpeg|Historická fotografia – Červená škola Starý Kežmarok - Hradná škola.jpg|Historická fotografia – Hradná škola Starý Kežmarok z Hradného vrchu.jpeg|Historická fotografia – Pohľad na mesto z Hradného vrchu </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Kežmarku]] * [[Kežmarok (okres)]] * Zoznam kultúrnych pamiatok: ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Kežmarku (0 – Hr)]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Kežmarku (Hv – T)]] * [[Institut für Heimatforschung]] in Käsmark (1941 – 1944) == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://elro.kezmarok.sk/ Stránka festivalu EĽRO] * [http://ktv.kezmarok.sk Kežmarská televízia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120424013656/http://ktv.kezmarok.sk/ |date=2012-04-24 }} * [http://www.kezmarok.com Múzeum v Kežmarku] * [http://www.kezmarok.net Turistické informácie o Kežmarku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150215061010/http://www.kezmarok.net/ |date=2015-02-15 }} * [http://www.apsida.sk/c/10546/kezmarok-kostol-sv-alzbety www.apsida.sk – profil zaniknutého Kostola svätej Alžbety] * [http://www.kezmarok.org Neoficiálna stránka mesta Kežmarok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190109162054/http://www.kezmarok.org/ |date=2019-01-09}} * [http://www.elro.sk/ Neoficiálna stránka festivalu EĽRO] {{Kežmarok}} {{Obce okresu Kežmarok}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} [[Kategória:Kežmarok| ]] [[Kategória:Okres Kežmarok]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] h2b375d476qo37z7lqrtq1xac0uqsrc Trenčín 0 7702 8255708 8244839 2026-07-30T18:58:06Z Martingazak 234259 Linka 8255708 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Trenčín | Iné názvy = | Prezývka = Mesto módy | Obrázok = Trenčiansky hrad.jpg | Popis obrázku = Pohľad na Trenčiansky hrad | Znak = Coat_of_Arms_of_Trenčín.svg | Vlajka = Trencin-trencin-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Trenčín | Región = Stredné Považie | Časti = | Rieka = [[Váh]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.894167 | Zemepisná dĺžka = 18.040556 | Nadmorská výška = 217 | Najvyšší bod = Svitava | Najvyšší bod výška = 700 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1111 | Starosta = [[Richard Rybníček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 911 01 - 08 | Kód = 505820 | EČV = TN, TC, TE | Predvoľba = +421-32 | Adresa = Mestský úrad<br/>Mierové námestie 2<br/>911 64 Trenčín | E-mail = msu@trencin.sk | Telefón = 032 / 650 43 11 | Fax = 032 / 743 28 36 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.trencin.sk | Commons = Trenčín | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Trencin (south-western part).JPG|thumb|Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.]] '''Trenčín''' ({{lat}}''Trentsinium/Trincinium''<ref>{{Citácia knihy|titul=Neue Beschreibung des Königreichs Ungarn|url=https://books.google.sk/books?id=TsEAAAAAcAAJ&pg=PA261&lpg=PA261&dq=trincinium&source=bl&ots=ah4FDPz6Sh&sig=ACfU3U3BSFj9pcaCGScA1XaHVfDtQW0ndg&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiVnZftxvz2AhURtKQKHRKCAk4Q6AF6BAgYEAM#v=onepage&q=trincinium&f=false|rok=1646|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: TsEAAAAAcAAJ|meno=Martin|priezvisko=Zeiller}}</ref> alebo ''Laugaricio'', {{vjz|deu|''Trentschin''}}, {{v jazyku|hun|''Trencsén''}}, {{V jazyku|pol|''Trenczyn''}}) je jedno z troch najstarších slovenských [[mesto (Slovensko)|miest]] a najväčšie mesto [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]], ktorého je sídlom. Trenčín sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne {{km|120|m}} severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – [[Bratislava|Bratislavy]]. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný [[Trenčiansky hrad]]. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe aj ako mesto módy. Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]], [[Ilava (okres)|Ilava]], [[Myjava (okres)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Partizánske (okres)|Partizánske]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Trenčín (okres)|samotný Trenčín]]. Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – [[Nemšová]], [[Trenčianske Teplice]], [[Nová Dubnica]], [[Dubnica nad Váhom]] a [[Ilava]]. Trenčín je v roku [[2026]] jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]]. == Geografia == === Vodné toky === * Cez mesto preteká rieka [[Váh]], do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva [[Nosický kanál]]. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje [[Biskupický kanál]]. * Na území mesta ďalej pri [[Sihoť (Trenčín)|Sihoti]] do Nosického kanála Váhu ústi [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|potok Teplička]] (do nej zľava [[Opatovský potok]] a [[Kubrica (potok)|Kubrica]]), sprava sa do Váhu vlieva [[Orechovský potok (prítok Váhu)|Orechovský potok]]. * Západnou časťou mesta preteká ešte [[Zlatovský potok]], ktorý sa pod mestom vlieva do [[Drietomica|Drietomice]]. Južným okrajom územia mesta tečie aj [[Lavičkový potok]], ktorý je pravostranným prítokom [[Soblahovský potok|Soblahovského potoka]]. * Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu. === Pohoria === * Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát. * Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu ({{mnm|363}}) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou [[Lesopark Brezina|lesoparku Brezina]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}} Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy. Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností – [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. [[Rímsky nápis v Trenčíne|Pamätný nápis]] na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku [[166]] do [[180]] – [[markomanské vojny|markomanských vojen]]. Za [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného [[Považie|Považia]] sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] pravdepodobne okolo roku [[1018]]. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom [[Trenčianska župa (Uhorsko)|trenčianskej kráľovskej stavovskej župy]]. V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne [[Trenčiansky hrad]]. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší [[Hainburg an der Donau|Hainburg]] vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku [[1111]] na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom [[Lesopark Brezina|Brezina]], nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – [[Trenčianske Biskupice]]. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Počas vpádu na územie Slovenska v roku [[1241]] spustošili mesto [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Hrad pod velením župana [[Bohumír (župan)|Bohumíra]] náporu odolal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatári vypálili Trenčín, odolal len hrad|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20240998/tatari-vypalili-trencin-odolal-len-hrad.html|vydavateľ=mytrencin.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>. K novému rozkvetu sídla došlo po roku [[1275]], keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža [[Peter Čák|Petra Čáka]], a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska. V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili. [[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika]] Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával. V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] – [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] – [[Vlára]] – [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]].<ref>LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191</ref> Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]]. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo. Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] [[Nemecké represálie v Trenčíne|odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi]]. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku [[1948]] bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80. rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy. Po roku [[1989]] sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo [[Okres Trenčín|okresu]] a [[Trenčiansky kraj|kraja]], aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom<ref>[http://www.artattack.sk/mapa/TRENCIN/trencin01.htm http://www.artattack.sk]</ref>. == Pamiatky == [[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|alt=|náhľad|Trenčiansky hrad]] [[Súbor:Trenčín synagóga ZSZ.jpg|náhľad|Synagóga v Trenčíne]] {{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne}} * [[Trenčiansky hrad]] stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka [[Váh]], ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Rozširoval sa od [[13. storočie|13. storočia]]. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po ňom hrad vlastnili aj [[Ľudovít Veľký]], [[Žigmund Luxemburský]], [[Štefan Zápoľský|Štefan]] a [[Ján Zápoľský]] a od roku [[1600]] [[Ilesháziovci]]. V roku [[1790]] hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia. * [[Farské schody v Trenčíne|Farské schody]] vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku [[1568]] s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. [[1565]] pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. [[1708]]. Po obnove v r. [[1978]] – [[1981]] nadobudli schody svoj dnešný výzor. * [[Farský kostol Narodenia Panny Márie]] * [[Kostol sv. Kozmu a Damiána (Biskupice)|Kostol sv. Kozmu a Damiána]] v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. [[13. storočie|13. stor.]] * Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne * [[Mestská brána v Trenčíne|Mestská brána]] je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba ''Dolná brána (Turecká)''. Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „''Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži''“. * [[Rímsky nápis v Trenčíne|Rímsky nápis]] na hradnej skale pochádza z roku [[179]] ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias [[markomani|markomanských]] vojen. Prezimovali tu v osade [[Laugaricio]], ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za [[Hotel Tatra|hotelom]] Elizabeth. * [[Morový stĺp]] so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na [[Mierové námestie (Trenčín)|Mierovom námestí]]. Vznikol v roku [[1712]] ako pamiatka na morovú epidémiu z roku [[1710]] na podnet župana grófa [[Mikuláš Ilešházi|Mikuláša Ilešháziho]]. *[[Kostol a kláštor piaristov]] (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia. * Evanjelický kostol postavený okolo roku [[1795]] * [[Kaplnka sv. Anny (Trenčín)|Kaplnka sv. Anny]] je kaplnka postavená v r. [[1789]] na nám. sv. Anny. * [[Synagóga v Trenčíne|Židovská synagóga]] [[Neológia (judaizmus)|neologického]] štýlu bola postavená v roku [[1913]] na mieste staršej synagógy. *[[Katov dom v Trenčíne]] je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici. == Členenie mesta == === Časti mesta === Trenčín má 4 hlavné mestské časti: {| cellspacing="5" cellpadding="5" border="0" width="96%" |- |valign="top" | * '''MČ Stred:''' ** Stred mesta ** Dolné mesto ** Dlhé Hony ** [[Noviny (Trenčín)|Noviny]] ** [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] |valign="top" | * '''MČ [[Juh (Trenčín)]]:''' ** [[Juh (Trenčín)|Juh I.]] ** [[Juh (Trenčín)|Juh II.]] ** [[Juh (Trenčín)|Juh III.]] |valign="top" | * '''MČ Sever:''' ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť I.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť II.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť III.]] ** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť IV.]] ** [[Opatová (Trenčín)|Opatová]] ** [[Pod Sokolice]] ** [[Kubrá]] ** [[Kubrica (Trenčín)|Kubrica]] |valign="top" | * '''MČ [[Západ (Trenčín)|Západ]]:''' ** Zámostie ** Kvetná ** [[Istebník (Trenčín)|Istebník]] ** [[Orechové]] ** [[Zlatovce]] ** [[Nové Zlatovce]] ** [[Záblatie]] |- |} [[Súbor:Trencin Detail zo sidlíska Sihoť.jpg|náhľad|Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.]] [[Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|náhľad|Panelová výstavba na sídlisku Juh.]] === Ulice a námestia<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodná stránka » Mesto Trenčín | url = https://trencin.sk/ | vydavateľ = Mesto Trenčín | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk-SK | meno = Mesto | priezvisko = Trenčín}}</ref> === {{Hlavný článok|Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne}}[[Súbor:Evanjelický kostol, Trenčín (2008).jpg|náhľad|Evanjelický kostol a. v.]] '''Ulice''' * počet ulíc: 300 * počet námestí: 9 '''Námestia''' * Mierové námestie * Štúrovo námestie * Námestie sv. Anny * Námestie SNP * Holubyho námestie * Slnečné námestie * Námestie Dr. prof. Hlaváča * Mariánske námestie * Námestie sv. rodiny === Rozloha a katastrálne územie === Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu): * Hanzlíkov {{ha|511.90|m}} (1976) * Istebník {{ha|484.50|m}} (1972) * Kubrá {{ha|764.30|m}} (1975) * Kubrica {{ha|670.00|m}} (1975) * Orechové {{ha|387.70|m}} (1972) * Opatová {{ha|1422.20|m}} (1985) * Trenčianske Biskupice {{ha|750.10|m}} (1965) * Záblatie {{ha|883.60|m}} (1985) * Zlatovce {{ha|807.30|m}} (1976) * Trenčín {{ha|1518.10|m}} Rozloha spolu: {{ha|8199.70|m}} Hustota osídlenia: 720,05 osôb na km² == Symboly mesta == === Erb === Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku [[1324]]. Základom [[erb]]u Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu [[Rád johanitov|johanitov]] v meste.<ref>Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.</ref> Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna). V 70. rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však nebola realizovaná. === Vlajka === Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom rohu vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.<ref>[https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/ www.trencin.sk - symboly mesta]</ref> == Politika == === Predstavitelia mesta === [[Súbor:Town hall of Trencin (1).jpg|náhľad|Mestská radnica]] ==== Mešťanostovia a starostovia ==== *[[1887]] – [[1918]] – Ernest Ucsnay (mešťanosta) *[[1918]] – [[1919]] – Alexander Zeleny (mešťanosta) *[[1919]] – [[1920]] – [[Jozef Laco]] (mešťanosta) *[[1920]] – [[1922]] – Cyril Svoboda (mešťanosta) *[[1923]] – [[1924]] – Ing. Gustáv Dohnányi (starosta) *[[1924]] – [[1928]] – Rudolf Misz (starosta) *[[1928]] – [[1939]] – Jozef Reihel (starosta) *[[1939]] – [[1945]] – Dr. Ján Zaťko (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta) *[[1945]] – Štefan Markovič (mešťanosta) ==== Predsedovia MsNV ==== *[[1945]] – Ján Zeman *[[1945]] – [[1946]] – Ján Barták *[[1946]] – [[1948]] – Dr. Jozef Baár *[[1948]] – Ján Mikula *[[1948]] – [[1949]] – Eduard Klčo *[[1949]] – [[1951]] – Štefan Ondruška *[[1952]] – [[1954]] – Vojtech Kianička *[[1954]] – [[1971]] – Anton Tomáš *[[1971]] – [[1977]] – Rudolf Pajtina *[[1977]] – 1990 – Štefan Rehák ==== Primátori mesta ==== *[[1990]] – 1994 – Štefan Rehák (nezávislý) *[[1994]] – [[2002]] – Ing. [[Jozef Žiška]] (nezávislý, neskôr SOP) *[[2002]] – [[2003]] – Ing. [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie) *[[2004]] – [[2010]] – Ing. [[Branislav Celler]] (SDKÚ-DS) *[[2010]] – Mgr. [[Richard Rybníček]] (nezávislý) == Obyvateľstvo == <table> <tr><td style="vertical-align:top"> {| class="wikitable" border="1" ! colspan="5" align="center" | Etnické zloženie obyvateľstva |- ! Národnosť !% (2011) !% (2001) |- | Slováci |85,22 | 95,29 |- | Česi |1,46 | 2,41 |- | Maďari |0,21 | 0,28 |- | Moravania |0,21 | 0,21 |- | Rómovia |0,03 | 0,08 |- | Poliaci |0,05 | 0,05 |- | Nemci |0,08 | 0,04 |- | Rusíni |0,05 | 0,04 |- | Iní + nezistení |12,69 | 1,6 |- |} </td><td style="vertical-align:top"> {| class="wikitable" border="1" ! colspan="5" align="center" | Náboženské zloženie obyvateľstva |- ! Náboženstvo !% (2011) ! % (2001) |- | Rímskokatolícke |54,22 | 65,76 |- | Bez vyznania |22,41 | 22,32 |- | Evanjelická cirkev a. v. |5,44 | 7,05 |- | Gréckokatolícke |0,43 | 0,32 |- | Pravoslávie |0,15 | 0,17 |- | Iní + nezistení |17,35 | 4,38 |- |} </td><td> {| class=wikitable !colspan="4" align="center"| Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011). |- ! Obyvateľstvo spolu ||113 261 |- | Slovenská ||101 469 |- | Česká ||1 189 |- | Maďarská ||165 |- | Moravská ||156 |- | Rómska ||50 |- | Poľská ||40 |- | Nemecká ||65 |- | Rusínska ||39 |- | Ukrajinská ||21 |- | Chorvátska ||8 |} </td></tr></table> '''Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2022'''<ref>Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)</ref> {| style="text-align:center" class="wikitable" |- | '''Rok''' || [[1850]] || [[1869]] || [[1880]] || [[1890]] || [[1900]] || [[1910]] || [[1921]] || [[1930]] |[[1940]]|| [[1950]] || [[1961]] || [[1970]] || [[1980]] || [[1991]] || [[2001]] |[[2011]] |[[2018]] |[[2019]] |[[2020]] |[[2021]] |[[2022]] |- | '''Počet obyvateľov''' || 2 602 || 4 903 || 5 368 || 6 135 || 7 011 || 7 805 || 10 411 || 11 809 |13 647|| 16 235 || 22 257 || 29 055 || 47 887 || 56 828 || 57 854 ||55 505 ||54 808<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva|url=https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/06/bod-17-Návrh-na-určenie-počtu-poslancov-a-volebné-obvody-2018.pdf|dátum vydania=04.07.2018|dátum prístupu=04.07.2018|vydavateľ=Mesto Trenčín}}</ref>||55 383||55 416 |54 458 |54 107 |} == Kultúra == [[File:1. máj v Trenčíne.tif|thumb|Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.]] === Galérie === * [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] bola založená v roku 1969, roku 2001 bola presťahovaná do priestorov Maršovského paláca na Palackého ulici. * Mestská galéria Trenčín *Galéria Nová Vlna *Galéria Vážka === Knižnice === * Verejná knižnica Michala Rešetku (5 pobočiek)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne | url = https://www.vkmr.sk/ | vydavateľ = www.vkmr.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}</ref> * Ústredná knižnica Slovenskej armády * Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka * Knižnica Vysokej školy manažmentu / City University of Seattle - ''zrušená''<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VSM {{!}} CityU - Vysoká škola manažmentu | url = https://www.vsm.sk/svk/ | vydavateľ = www.vsm.sk | dátum prístupu = 2026-05-04}}</ref> === Divadlo === * Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo) * Hudobné divadlo Trenčín * Divadlo Normálka * Virtuálne divadlo Trenčín * KKC Hviezda * Okruhový dom armády (ODA) – využívaný na divadelné a koncertné podujatia === Múzeá === * [[Trenčianske múzeum]] - viaceré pobočky v meste * Letecké múzeum Hangár X === Hudba === * Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal * Gulliver's Band * Ľubor Martin Mikrostar * [[Bez ladu a skladu]] * [[Chór vážskych muzikantov]] * [[Štefan Skrúcaný]] === Kiná === * Artkino Metro – ''dočasne zatvorené'' * Cinemax Trenčín * Kino Hviezda === Pravidelné podujatia === V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy). ;Hudobné podujatia * [[Pohoda (festival)|Pohoda Festival]] na Letisku Trenčín * Jazz pod hradom * Runway international rock festival ;Festivaly * Divadelný festival Sám na javisku *Filmový festival HoryZonty *[[Pohoda (festival)]] *[[Grape]] ;Výstavy * Rock-Pop-Jazz ;Výstavisko Expo center * Trenčín mesto módy * SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky * Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE) * Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV * Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu * Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia * Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania * Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky * Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo * Beauty Slovakia * Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov * Výstava koní * Burza starožitností a zberateľských predmetov == Parky == * [[Lesopark Brezina]] * Chránený areál Park Záblatie ({{ha|4.50|m}}) * Park M. R. Štefánika * Park Pod Juhom == Šport == * [[futbal]] – v Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu [[AS Trenčín]] * [[ľadový hokej]] – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu [[Dukla Trenčín]] * [[bandyhokej]]:<ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák]</ref><ref>[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]</ref> * [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]]- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, Kanoistický klub TTS Trenčín, TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub * [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12) * [[florbal]] – [[ŠK 1. FBC Trenčín]], klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal sedem (do roku 2023) titulov majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto, čím sa stal najúspešnejším klubom na Slovensku Florbalový klub AS Trenčín- hrá najvyššiu florbalovu ligu(1 titul) === Športoviská v Trenčíne === ==== Zimné štadióny ==== * [[Zimný štadión Pavla Demitru]] – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici * Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly * Hokejová akadémia v študentskom kampuse. Hlavná hala pre hokejove zapasy a druha hala pre tréningy. Hokejova akademia je pod sugesciou Strednej športovej školy v Trenčíne. ==== Futbalové štadióny ==== * Štadión na Sihoti- domovský štadión [[AS Trenčín]] * Štadión Ozeta – ''zrušený'' * Štadión Pod Sokolicami – ''zrušený'' ==== Športové haly ==== * Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici * Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici * Športova hala Arena Ostrov - nachadza sa na Ostrove ==== Plavárne a kúpaliská ==== * Mestská plaváreň * Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského * Plaváreň na SPŠ stavebnej * Plaváreň na ZŠ Na dolinách – ''nefunkčná'' * Letná plaváreň (asanovaná v roku 2013 v súvislosti s výstavbou nového železničného mosta) * Letná plaváreň Za mostami (nefunkčná, prevádzka reštaurácie so zverincom) * Letná plaváreň na Ostrove (v stavbe, nahradí súčasnú letnú plaváreň, ktorá ustúpi modernizovanej železnici) Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu. == Dopravná infraštruktúra == ==== Železničná doprava ==== Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120 Bratislava- Žilina]], ktorej modernizácia je už dokončená a [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143 Trenčín- Chynorany]]. V roku [[2017]] bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Pripravený je tiež projekt rekonštrukcie autobusovej stanice, čím vznikne moderný autobusový terminál s priamym napojením na ŽST.<ref>http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html</ref> Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice: * [[Železničná stanica Trenčín]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]], [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) - ''Hlavná stanica'' * [[Železničná stanica Trenčín – Predmestie]] ([[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) * [[Železničná stanica Trenčín – Zlatovce]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]]) * Železničná zastávka Trenčín – Opatová ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]]) ==== Cestná doprava ==== Katastrom mesta prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] (úsek [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Nemšová]]) a prieťahy štátnych ciest [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji. V roku [[2011]] začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň | url = http://hnonline.sk/c1-51504230-most-cez-vah-zacnu-v-trencine-stavat-na-jesen | dátum vydania = 8.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 4.5.2011 | vydavateľ = hnonline.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Ten bol otvorený v [[Marec 2015|marci 2015]]. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na [[Dubnica nad Váhom|Dubnicu]] a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra). ==== Letecká doprava ==== V mestskej časti [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] na juhozápade mesta leží [[Letisko Trenčín|Trenčianske letisko]], ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik [[Letecké opravovne Trenčín]], a.s., opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. ==== MHD ==== * Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo [[verejný záujem|verejnom záujme]] dopravca [[Transdev Trenčín]]. * V Trenčíne jazdia denné autobusové linky: č. 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 11, 23, 24, 25. Posilové: č. P5,P6,P7. Nočné: č. N1, N2, N3. Školské: A, B, C, D, E,F. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = trencin.transdev.sk – Slovensko, Trenčín | url = https://trencin.transdev.sk/cestovny-poriadok/ | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-06-28 | jazyk = sk-SK}}</ref> * V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava. * V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.{{Bez citácie}} ==== Vodná doprava ==== Trenčín leží na trase plánovanej [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]]. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba [[prístav]]u, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav. == Školstvo == === Základné === ==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín ==== *[[Základná škola (Trenčín, Veľkomoravská 12)|Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4. ZDŠ)]] * Dlhé Hony 1 (predtým 5. ZDŠ) * [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)|Bezručova 66 (predtým 6. ZDŠ)]] * Hodžova 37 (predtým 7. ZDŠ) * [[Základná škola (Trenčín, Novomeského 11)|L. Novomeského 11 (predtým 9. ZDŠ)]] * Východná 9 * Na Dolinách 27 ([[Detské mestečko]]) * Kubranská cesta * Potočná 86 (malotriedka, len prvý stupeň) ==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví ==== * Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta ==== Súkromné základné školy ==== * Základná škola Futurum Zaniknuté ZŠ: * 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku * 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka. * 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia * 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla. === Stredné školy === * [[Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne|Gymnázium Ľudovíta Štúra]] *Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého * Súkromné gymnázium Futurum *Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu *Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša *Škola umeleckého priemyslu Trenčín *Stredná športová škola *Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej * Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta * Dopravná akadémia * Stredná odborná škola Pod Sokolicami * Stredná odborná škola letecko-technická * [[Stredná odborná škola obchodu a služieb (Trenčín, P. Jilemnického 24)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] === Vysoké školy === * [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka]] * Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle – zrušená<ref name=":1" /> == Priemyselná výroba == Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria TRENS, a.s. (bývalá TOS), [[Letecké opravovne Trenčín]] (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a KONŠTRUKTA - Industrial, a.s. a KONŠTRUKTA - Defence, a. s. – pôvodne štátny podnik a vývojový závod [[Škoda Holding|Plzenskej zbrojovky]] dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť AU Optronics, s. r. o. zaoberajúca sa výrobou [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls. == Osobnosti == === Rodáci === {{Stĺpce|2| * [[Pavol Barabáš]] (* [[1959]]) – režisér a cestovateľ * [[Danka Barteková]] (* [[1984]]) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012 * [[Rudolf Biermann]] (* [[1958]]) – filmový producent * JUDr. [[Jozef Buday]] – verejný činiteľ a [[politik]] * [[Karol Csino]] – slovenský [[spevák]] a herec [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu * [[Miroslav Červenka]] – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945 * [[Richard Dedek]] – významný slovenský moderátor * [[Ivan Engler]] – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny * [[Igor Fábry(mykológ)|Igor Fábry]] - [[mykológia|mykológ]] * [[Kornel Földvári]] – slovenský spisovateľ * [[Juraj Fuchs]] – slovenský novinár * [[Štefan Furka]] – slovenský [[učiteľ|pedagóg]] a matematik * [[Marián Gavenda]] – pápežský prelát, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska * [[Marián Gáborík]] – slovenský hokejista * Ing. [[Pavol Hamžík]] – podpredseda vlády v období po r. 1989 * RNDr. [[Ján Hanušin]] – riaditeľ Slovenského národného múzea * [[Mici Haraszti]] – herečka činohry maďarského Národného divadla * [[Zdeno Chára]] – slovenský hokejista, hviezda NHL * [[Marián Chovanec]] – rímskokatolícky [[biskup]] [[Nitra|nitrianskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] * [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] – moderátorka * [[Egon Lánský]] – podpredseda vlády Českej republiky * [[Michal Kaščák]] – hudobník, organizátor najväčšieho slovenského festivalu [[Festival Pohoda|Bažant Pohoda]] * [[Aladár Kočiš]] – významný slovenský novinár, minister v čase Slovenskej republiky * [[Frank Kuruc]] – nemecký jazzgitarista * [[Lýdia Kyseľová]] – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá * [[Ivan Lendvay]] – námorný kapitán * [[Pavel Lizoň]] - [[Mykológia|mykológ]], [[spisovateľ]] * Genpor. Ing. [[Alojz Lorenc]] – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej [[Štátna bezpečnosť|tajnej polície ŠtB]] * [[Július Mazanec]] – televízny režisér * [[Ivan Michalec]] – slovenský urbanista, držiteľ [[Cena Dušana Jurkoviča|Ceny Dušana Jurkoviča]] * [[Václav Mika]] – generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] * [[Mjay Beatz]] – slovenský hudobný producent a DJ * [[Nora Kabrheľová|Nora Mojsejová]] – podnikateľka a politička * PhDr. [[Soňa Müllerová]], rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka * [[Natalli DiAngelo]] – pornoherečka * [[Karin Olasová]] – slovenská moderátorka a [[herečka]] * [[Peter Oravec]] – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave * [[Igor Pietor]] – filmový režisér * [[Ján Plachetka]] – šachový veľmajster * [[Ida Rapaičová]] – slovenská herečka * [[Richard Rybníček]] – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín * [[Štefan Skrúcaný]] – slovenský [[herec]] a moderátor * [[Marta Sládečková]] – slovenská herečka * [[Štefan Kožka]] – slovenský herec a režisér * [[Pavel Strassmann]] – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA * Ing. [[Pavol Suchán]] – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992 * [[Ján Svorada]] – cyklista, víťaz troch etáp Tour de France * [[Karol Štúr]] – slovenský [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]] * [[Fraňo Tiso]] – v čase Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945 * [[Ivan Trebichavský]] – slovenský právnik a protifašistický bojovník * [[Eva Mária Uhríková]] – slovenská [[speváčka]] * [[Ľubomír Vajdička]] – slovenský divadelný režisér * JUDr. [[Vojtech Zamarovský]] – slovenský [[autor]] literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva * [[Dalibor Zelik]] – verejný činiteľ a [[historik]] }} === Pôsobiaci v meste === {{Stĺpce|2| * [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozef Branecký]] (* [[1882]]{{--}}† [[1962]]){{--}}rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie * [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]]{{--}}† [[1968]]){{--}}slovenský maliar * Cyril Guniš (* [[1901]]{{--}}† [[1974]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.<ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.</ref> * [[Václav Pavel Borovička]] – spisovateľ literatúry faktu * MUDr. [[Karol Brančík]] – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda [[Prírodovedný spolok župy Trenčianskej|Prírodovedného spolku župy Trenčianskej]] * [[Beatrix Čelková]] rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny [[Flóra (protifašistická odbojová skupina)|Flóra]] * [[Pavol Demitra]] – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie * [[Alexander Dubček]] – slovenský politik * Gen. [[Alois Eliáš]] – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne. * [[Julius Fučík]] – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu * [[Ján Hajduch]] – slovenský fotograf * [[Ján Halaša]] – slovenský fotograf * [[Alena Heribanová]] – slovenská televízna moderátorka * [[Mária Holoubková – Urbasiowna]] – fotografka * MUDr. [[Alojz Chura]] – priekopník slovenskej pediatrie * [[Juraj Jánošík]] – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho [[kuruci|kurucov]] bitky proti cisárskym [[labanci|labancom]] [[bitka pri Trenčíne|v okolí Hámrov pri Trenčíne]] v r. 1708. * [[Karol Kállay]] – významný slovenský fotograf * [[Karol Körper]] – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne * [[Ivan Krajíček]] – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov * [[Alexander Mach]] – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne * [[Mons. Andrej Marsina]] – člen Štátnej rady Slovenskej republiky * [[František Palacký]] – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra * [[Ján Stanek]] (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne * [[Nataša Tanská]] – spisovateľka * ThDr. [[Jozef Tiso]] – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] * JUDr. [[Štefan Tiso]] – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945 * Gen. [[Jozef Turanec]] – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] }} == Partnerské mestá == * {{flagicon|Hungary}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]] * {{flagicon|France}} [[Cran-Gevrier]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Srbsko}} [[Kragujevac]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Uherské Hradiště]], [[Česko]] * {{flagicon|Poland}} [[Tarnów]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko == Galéria == <gallery> Súbor:Trenčin.JPG|[[Trenčiansky hrad]] Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|Synagóga Súbor:Trenčín, hotel Tatra.jpg|Hotel Tatra Súbor:Trencin-Roman2.JPG|Víťazný nápis cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurélia]] Súbor:Trencin (south-western part).JPG|Centrum mesta z hradu Súbor:Trencin Dom armady.jpg|Dom armády Súbor:Trenčín, Farské schody (3).jpg|Farské schody Súbor:Trenčín, hradná skala.jpg|Reliéf [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]] z rokov 1915 – 1916 Súbor:Trenčín, kostol sv. Františka Xaverského.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského Súbor:Trenčín, morový stĺp.jpg|Morový stĺp Súbor:Trenčín, kostel Narození Panny Marie (2).jpg|Kostol Narodenia Panny Márie Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|Sídlisko Juh Súbor:Nový vs. starý.jpg|Výstavba nového železničného mosta (júl 2015) File:Trenčín Castle in 2021.jpg|ZOC Max Trenčín </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://egov.trencin.sk/ Elektronické služby Mesta Trenčín] * [http://www.tsk.sk Trenčiansky samosprávny kraj] {{Trenčín}} {{Obce okresu Trenčín}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Trenčín| ]] [[Kategória:Okres Trenčín]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Trenčiansky kraj]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] d7sjdzk2rnfd5aldw3pim2dw3hagf3s Aerogél 0 8693 8255928 7971904 2026-07-31T11:50:48Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8255928 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Aerogel hand.jpg|náhľad|Aerogél]] [[Súbor:Brick of aerogel.jpg|náhľad|Tehla vážiaca 2,5 kg je umiestnená na aerogéli vážiacom iba 2 gramy]] [[Súbor:Aerogel crayons.jpg|náhľad|Aerogél má výnimočné izolačné vlastnosti]] '''Aerogél''' je priehľadná tuhá látka tvorená „sieťou“ tuhých častíc s rovnomerne distribuovanými pórmi vyplnenými [[plyn]]om. Výsledkom je fyzikálne neobvyklý materiál, ktorý má vzhľadom k objemu veľmi nízku hustotu a najnižšiu [[merná tepelná vodivosť|tepelnú vodivosť]], [[index lomu]], [[rýchlosť zvuku|rýchlosť šírenia sa zvuku]] a [[relatívna permitivita|relatívnu permitivitu]] zo známych pevných látok.<ref name=EB>{{Beliana|1|Aerogél|62}}</ref> Aerogél môže byť ''anorganický'' (napr. na báze oxidov kremíka či hliníka) alebo ''organický''. Aerogély majú pestré možnosti využitia, najmä ako tepelný izolátor, elektródy, prachové filtre a podobne.<ref name=EB/> == Kremíkový aerogél == Je látka na [[kremík]]ovej báze často nazývaná ''zamrznutý dym'' alebo ''modrý dym''. Obsahuje 99,8% [[vzduch]]u a vyzerá ako pevná [[pena]] s [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustotou]] 3 mg na cm<sup>3</sup>, čo je najmenšia hustota pevnej látky na svete. Najľahšie verzie vyrobené v Lawrence Livermore National Laboratory v [[Livermore]] v [[Kalifornia]] dosiahli hustotu len 1,9 mg/cm<sup>3</sup>. Tento materiál má veľa pozoruhodných vlastností vrátane vysoko dendritickej štruktúry, extrémne nízkej [[tepelná vodivosť|tepelnej vodivosti]] (približne 0,017 [[Watt (jednotka)|W]]/[[Kelvin|mK]]), čo z neho robí vynikajúci [[tepelný izolant]] s [[Teplota topenia|teplotou tavenia]] 1 200&nbsp;°C. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ho použila na zachytenie prachových častíc z chvosta kométy pomocou kozmickej sondy [[Stardust]]. Aerogél bol vytvorený ako výsledok spoločného výskumu [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a [[Aspen Systems, Inc.]] procesom vysušenia [[gél]]u, tvoreného zmesou [[oxid kremičitý|oxidu kremičitého (SiO<sub>2</sub>)]], kvapalného [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého (CO<sub>2</sub>)]] a [[etanol]]u, v extrémnych podmienkach. Z tejto zmesi sa za obrovského tlaku odstráni všetka kvapalná zložka (superkritické vysušenie). Jedine tak nedôjde k zdeformovaniu kremičitého gélu a zrúteniu kremíkových buniek. Vznikne tak teleso s niekoľkými miliardami buniek z kremíka, ktoré držia pokope silné molekulové väzby. Aerogél má vďaka svojím fyzikálnym vlastnostiam 15 záznamov v [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihe rekordov]], vrátane položiek najlepší tepelný izolant a najmenšia hustota pevnej látky. Vydrží 2 000 násobok svojej vlastnej váhy. Rozsiahlejšie využitie tejto látky je zatiaľ však obmedzené, lebo pri styku s destilovanou vodou sa opäť mení na gél. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Aerogel}} == Externé odkazy == {{Portál|Chémia}} * [http://svitek.blog.sme.sk/c/1695/Zamrznuty-dym.html Zamrznutý dym] * [http://stardust.jpl.nasa.gov/photo/aerogel.html Fotky aerogélu (Nasa).] * [http://eande.lbl.gov/ECS/aerogels/satcond.htm Lawrence Berkeley National Laboratory - stránka o tepelných vlastnostiach kremíkových aerogélov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050705074455/http://eande.lbl.gov/ECS/aerogels/satcond.htm |date=2005-07-05 }} [[Kategória:Materiály]] [[Kategória:Kremík]] f72q7dpvckgs6g88rhyzslgxo71fn8a 8. jún 0 10963 8255832 8124086 2026-07-31T07:35:39Z ~2026-42444-95 301638 Stanislav Devátý sa narodil 1952, nie zomrel 8255832 wikitext text/x-wiki {{Jún}} {{Deň v roku|159|[[Medard (prvé meno)|Medard]]}} * Medzinárodný deň oceánov == Udalosti == * {{0}}{{0}}[[68]] – rímsky senát proklamoval [[Galba|Galbu]] za cisára * {{0}}[[218]] – bitka pri [[Antiochia|Antiochii]] skončila porážkou cisára [[Macrinus|Macrina]] armádou uzurpátora [[Heliogabalus|Heliogabala]] vedenou generálom [[Gannys]]om – Macrinus sa pokúsil ujsť, ale bol zajatý pri [[Chalkedon]]e a následne popravený v [[Kapadócia|Kapadócii]] a Heliogabalus nastúpil na trón * {{0}}[[632]] – v [[Medina|Medine]] zomrel moslimský prorok [[Mohamed]] a jeho nástupcom (a prvým [[kalif]]om) sa stal [[Abú Bakr as-Siddík]], čím sa začalo obdobie [[Rášidský kalifát|rášidského kalifátu]] * {{0}}[[793]] – [[Vikingovia]] vyrabovali ostrov [[Lindisfarne]] pri severovýchodnom pobreží [[Anglicko|Anglicka]] (dnes v grófstve [[Northumberland (grófstvo)|Northumberland]]) * [[1042]] – [[Eduard Vyznávač]] sa stal kráľom Anglicka * [[1191]] – [[Richard I. (Anglicko)|Richard I.]] prišiel do [[Akko]], aby tu začal svoju [[Tretia križiacka výprava|krížovú výpravu]] * [[1405]] – na príkaz [[Henrich IV. (Anglicko)|Henricha IV.]] bol v [[York (Anglicko)|York]] popravený arcibiskup z Yorku [[Richard le Scrope]] a [[Thomas Mowbray]], gróf z [[Nottingham (Anglicko)|Nottinghamu]] * [[1600]] – v [[Praha|Prahe]] sa konala prvá anatomická pitva ľudského tela, ktorú uskutočnil lekár [[Ján Jesenský-Jessenius]]; pitva trvala až do [[12. jún|12. júna]] [[1600]] * [[1866]] – v [[Ottawa|Ottawe]] sa prvýkrát zišiel [[Kanadský parlament]] * [[1867]] – [[František Jozef I.]] bol korunovaný za [[zoznam panovníkov Uhorska|uhorského kráľa]] * [[1912]] – bola vytvorená [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] [[Eparchia (diecéza)|eparchia]] v [[Hajdúdorog]]u * [[1949]] – v [[Londýn]]e vyšiel antiutopický román [[George Orwell|Georgea Orwella]] „[[1984 (román)|1984]]“ * [[1972]] – [[Únos lietadla do NSR dňa 8. júna 1972|únos česko-slovenského lietadla do Západného Nemecka]] * 1972 – útok napalmom na skupinu civilistov v Trảng Bàng. Udalosť zachytila fotografia [[The Terror of War|''The Terror of War'']], ktorá následne získala [[Pulitzerova cena|Pulitzerovu cenu]] a stala sa jednou z najznámejších zobrazení [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]]. * [[1975]] – [[Program Venera]]: štart sondy [[Venera 9]] * [[1989]] – v [[Bratislava|Bratislave]] bol popravený posledný odsúdený na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] Štefan Svitek * [[1990]] – na [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovensku]] sa začali prvé slobodné [[voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|voľby]] od roku [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|1946]] * [[2004]] – prvý [[prechod Venuše|prechod]] [[Venuša (planéta)|Venuše]] pred [[Slnko|slnečným kotúčom]] v treťom tisícročí * [[2012]] – začiatok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]] == Narodenia == [[Súbor:Bonnie Tyler.jpg|upright|thumb|[[Bonnie Tyler]] (* 1951)]] [[Súbor:Lindsay Davenport, Australian Open 2005 cropped.jpg|thumb|upright|[[Lindsay Davenportová]] (* 1976)]] [[Súbor:Kanye West at the 2009 Tribeca Film Festival.jpg|thumb|upright|[[Kanye West]] (* 1977)]] [[Súbor:Kim Clijsters crop.jpg|upright|thumb|[[Kim Clijstersová]] (* 1983)]] * [[1621]] – [[Jean de La Fontaine]], francúzsky spisovateľ (bájkar) († [[1695]]) * [[1625]] – [[Giovanni Domenico Cassini]], taliansko-francúzsky astronóm († [[1712]]) * [[1671]] – [[Tomaso Albinoni]], taliansky hudobný skladateľ († [[1751]]) * [[1810]] – [[Robert Schumann]], nemecký hudobný skladateľ a klavirista († [[1856]]) * [[1867]] – [[Frank Lloyd Wright]], americký architekt († [[1959]]) * [[1875]] – [[Karol Anton Medvecký]], slovenský rímskokatolícky kňaz, etnograf, historik a politik († [[1937]]) * [[1893]] – [[Marie Pujmanová]], česká spisovateľka († [[1958]]) * [[1895]] – [[Santiago Bernabéu de Yeste]], španielsky futbalista, predseda [[Real Madrid|Realu Madrid]] († [[1978]]) * [[1903]] – [[Marguerite Yourcenarová]], francúzska spisovateľka († [[1987]]) * [[1904]] – [[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]], slovenský generál († [[1981]]) * [[1907]] – [[Július Nosko]], slovenský dôstojník († [[1986]]) * [[1910]] – [[John W. Campbell]], americký spisovateľ sci-fi († [[1971]]) * [[1912]] – [[Ladislav Korbel]], slovenský entomológ, univerzitný profesor, ochranár a pedagóg († [[2006]]) * [[1916]] – [[Luigi Comencini]], taliansky filmový režisér († [[2007]]) * 1916 – [[Francis Harry Compton Crick]], anglický fyzik a biochemik († [[2004]]) * [[1918]] – [[Robert Preston]], americký herec († [[1987]]) * [[1920]] – [[Ivan Nikitovič Kožedub]], sovietsky pilot, letecké eso a najúspešnejší spojenecký stíhací pilot druhej svetovej vojny († [[1991]]) * [[1921]] – [[Ján Klimo]], slovenský herec a divadelný režisér († [[2001]]) * 1921 – [[Suharto]], indonézsky prezident († [[2008]]) * [[1924]] – [[Josef Bláha]], český herec († [[1994]]) * [[1925]] – [[Barbara Bushová]], manželka amerického prezidenta [[George H. W. Bush|Georga Busha]] († [[2018]]) * [[1936]] – [[Robert Floyd]], americký informatik († [[2001]]) * 1936 – [[Kenneth Wilson]], americký teoretický fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2013]]) * [[1937]] – [[Bruce McCandless]], americký dôstojník a astronaut († [[2017]]) * [[1944]] – [[Boz Scaggs]], americký spevák a gitarista * [[1946]] – [[Jana Kocianová]], slovenská speváčka († [[2018]]) * [[1947]] – [[Alojz Engliš]], slovenský politik * [[1950]] – [[Kathy Bakerová]], americká herečka * [[1951]] – [[Bonnie Tyler]], britská speváčka * [[1952]] – [[Stanislav Devátý]], český disident, signatár Charty 77 * [[1955]] – [[Tim Berners-Lee]], britský inžinier a počítačový výskumník * [[1958]] – [[Jakko Jakszyk]], britský hudobník * [[1959]] – [[Tane McClurová]], americká herečka * [[1962]] – [[Micuharu Misawa]], japonský wrestler († [[2009]]) * 1962 – [[Lukáš Vaculík]], český herec * [[1967]] – [[Stephane Simian]], francúzsky tenista * [[1971]] – [[Mark Feuerstein]], americký herec * [[1973]] – [[Lexa Doig]], kanadská herečka * [[1974]] – [[Vladimír Labant]], slovenský futbalista * [[1976]] – [[Lindsay Davenportová]], americká tenistka * [[1977]] – [[Kanye West]], americký spevák * [[1982]] – [[Michael Cammalleri]], kanadský hokejový útočník * 1982 – [[Nadežda Petrovová]], ruská tenistka * [[1983]] – [[Kim Clijstersová]], belgická tenistka * 1983 – [[Juliana Fedaková]], ukrajinská tenistka * [[1984]] – [[Torrey DeVitto]], americká herečka * [[1986]] – [[Andrej Sekera]], slovenský hokejista * [[1987]] – [[Ben Cristovao]], český spevák * [[1988]] – [[Nadjim Manseur]], alžírsky atlét * [[1989]] – [[Timea Bacsinszká]], švajčiarska tenistka == Úmrtia == [[Súbor:Andrew Jackson.jpg|thumb|upright|[[Andrew Jackson]] († 1845)]] [[Súbor:Die junge George Sand.jpg|thumb|upright|[[George Sand]] († 1876)]] * {{0}}[[218]] – [[Macrinus]], rímsky cisár (* asi [[165]]) * {{0}}[[632]] – [[Mohamed]], islamský prorok (* [[570]]) * [[1042]] – [[Hardiknut]], kráľ Dánska a Anglicka (* [[1018]]) * [[1376]] – [[Čierny princ Eduard]], anglický princ; syn [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] (* [[1330]]) * [[1695]] – [[Christiaan Huygens]], holandský matematik, fyzik a astronóm (* [[1629]]) * [[1714]] – [[Žofia Falcká]], vojvodkyňa brunšvicko-lüneburská, ako vnučka [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba I.]] dedička anglického trónu (* [[1630]]) * [[1727]] – [[August Hermann Francke]], nemecký teológ a pedagóg (* [[1663]]) * [[1768]] – [[Johann Joachim Winckelmann]], nemecký archeológ (* [[1717]]) * [[1795]] – [[Ľudovít XVII.]], francúzsky kráľ (* [[1785]]) * [[1796]] – [[Felice de Giardini]] (Degiardino), taliansky huslista a hudobný skladateľ (* [[1716]]) * [[1825]] – [[Jozef Ürméni]], uhorský hodnostár a reformátor školstva (* [[1741]]) * [[1845]] – [[Andrew Jackson]], 7. prezident Spojených štátov (* [[1767]]) * [[1876]] – [[George Sand]], francúzska spisovateľka (* [[1804]]) * [[1924]] – [[Andrew Comyn Irvine]], britský horolezec (príp. [[9. jún]]a, * [[1902]]) * [[1929]] – [[Jaroslav Goll]], český historik (* [[1846]]) * [[1956]] – [[Marie Laurencinová]], francúzska maliarka a poetka (* [[1883]]) * [[1966]] – [[Joseph Albert Walker|Joe Walker]], americký pilot, experimentálny fyzik, skúšobný pilot [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] a astronaut, prvý človek, ktorý vyletel s lietadlom do [[kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]] a letel do vesmíru dvakrát (* [[1921]]) * [[1970]] – [[Abraham Harold Maslow]], americký psychológ, psychiater a filozof (* [[1908]]) * [[1982]] – [[Ivan Mistrík]], slovenský herec (* [[1935]]) * [[2004]] – [[Peter Debnár]], slovenský herec a divadelný režisér (* [[1941]]) * [[2007]] – [[Richard Rorty]], americký filozof (* [[1931]]) * [[2009]] – [[Omar Bongo]], gabonský prezident (* [[1935]]) * [[2011]] – [[Matej Rákoš]], slovenský fyzik (* [[1922]]) * [[2013]] – [[Vít Holubec]], český športový komentátor (* [[1928]]) * [[2025]] – [[Francis Giacobetti]], francúzsky fotograf, režisér, producent a scenárista (* [[1939]]) {{mesiace}} [[Kategória:8. jún| ]] [[Kategória:Jún| 08]] [[Kategória:Dni|~0608]] t10ula1fq85chrvh1l59fzp662qnuqt Wikipédia:Kaviareň/Rôzne 4 11211 8255593 8255565 2026-07-30T12:22:13Z OJJ 116711 /* Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti */ + 8255593 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == Portál:Formula 1 == Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC) :{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa: :* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky) :* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca. :* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre <tt>PortálN</tt>; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať. :* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape :* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC) ::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne: ::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. ::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom ::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry ::Čo môžem urobiť: ::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu ::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme ::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]] ::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC) :::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC) :::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2... --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC) :Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC) :::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC) ::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov. ::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC) :::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC) :::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) :::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho. :::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: ::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]] ::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC) :::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC) :::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC) == Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii == Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay] české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC) :{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC) == Spam filter - ako citovat "zakazane" referencie ? == Dobry den, pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :). Ako toto prosim citovat ? [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC) :Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC) ::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako "negativny" priklad :). ::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC) :{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). :Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC) :::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC) ::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC) :::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC) == Infobox test == Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny. :Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre <code>portál_N</code> pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC) ::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC) == Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články == Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo. Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC) :[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC) ::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC) :::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&curid=4190&diff=8109727&oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC) :Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC) ::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC) == Preklad stranky do ineho jazyka == Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC) == Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich == Zdravím, prvý krát som spravil úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]<nowiki/>ard Profittlich . Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox. Vopred ďakujem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC) :Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC) :A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC) == Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách == Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC) :: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC) :Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC) ::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE:}}</nowiki></code> na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC) :::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC) :::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo "jednotné" s bežným textom? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC) :::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC) ::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) ::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) :::Ako "robiť inak"?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom ", pozri...". Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda "nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.". [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC) {{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) : Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA). : Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. <small>Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to "vylepšovať".</small> Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. : Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je "veľa"), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) ::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]). ::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali. ::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 09:40, 21. november 2025 (UTC) ::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou "pozri XY" tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. ::: "Postata tejto litánie..." NIE "je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku" (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto "argumentovať" aj ja? Napíšem "podstate je" a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC) ::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC) ::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi. Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje. ::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC) ::: "Zaužívané" nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je "zaužívané", je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci. ::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument "zaužívanosti" okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je "zaužívané" sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca <small>malé písmo</small>?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC) :::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti "pozri ...." o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi "argumenty", panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC) :::: "Díky za odkazy" - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť "inak" čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju "hlbokú" úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť "pozri xy" je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) ::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :::::: A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC) Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC) : K tomu som ti vysvetlil, že tá časť "pozri..." nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som "hysterický", lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC) ::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel. ::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC) ::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC) ::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)]]</nowiki></code>. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC) ::::: Aha, takže to je technická "marginalita". Zaujímavý "argument". Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je "marginalita". Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste "marginalita". Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že "marginalita" je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri "strojovom" opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC) ::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc. ::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ: ::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita. ::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. ::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať. ::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s <N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením. :::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC) :::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :) :::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle "zobraziť náhľad" si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC) == Články na presun == Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC) Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC) == Denník N - konsolidácia == Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 "silné" tvrdenia bez zdroja. Označil som. Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia. Tiež chcem odstrániť tento "cirkus" alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch. ''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> SNS<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> či SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref>'' [[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Wikipedia Library feedback == Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC) == Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) == {{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]). Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci). Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC) :Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC) :Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC) ::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC) Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte [https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC) :Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''. ::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách). ::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC) ::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC) :::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC) ::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom "zástanci" pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC) :::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025. Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC) :Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC) ::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC) == Údržbové zoznamy == Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne: * [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná) * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]] * [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]] * [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]] * [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]] Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC) ::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC) :::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy. :::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny == Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná. Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]). Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC) {{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&diff=8225519&oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC) :Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == {{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam: * vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania. * vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''<nowiki>{{UU}}</nowiki>''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup <code><nowiki>{{subst:</nowiki>[[Šablóna:UUD|UUD]]}}</code>, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}</nowiki></code>. * šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}. * šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie). * bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách. Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC) Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]: * plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=) * upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC) :{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-33981-05|&#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC) ::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC) == Články s kandidačnými listinami == Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]]. Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie. Napadá mi preto jedna z dvoch možností: * zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi, * výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC) :→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC) Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC) :Neviem či väčšina z položiek (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC) ::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC) :::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC) ::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC) :::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC) == Výzva zdravia 2026 – pozvánka a súhlas s CentralNotice == Zdravím. Rád by som vás pozval na práve prebiehajúcu '''súťaž v písaní článkov zameranú na zdravie''' – '''[[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026|Health Challenge 2026]]'''. Stačí napísať články v (akejkoľvek) Wikipédii (ideálne z [[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026/Focus articles|najdôležitejších článkov]]), [[:m:Health Challenge 2026/Participate|uviesť ich na stránke súťaže]] a môžete vyhrať hodnotné ceny (samozrejme, okrem toho, že pomôžete budúcej generácii v oblasti globálneho zdravia ;) Okrem toho by som chcel na tejto Wikipédii zobraziť banner až do konca júna 2026. Podrobnosti nájdete na stránke [[:m:CentralNotice/Request/Health Challenge 2026|žiadosť na MetaWiki CentralNotice]]. Ak súhlasíte, stačí sem napísať, že súhlasíte, a ja sa postarám o zvyšok. Ak máte akékoľvek otázky, prosím, napíšte ich najlepšie na [[:m:Talk:Health Challenge 2026|diskusnú stránku výzvy]], nech môžem rýchlejšie odpovedať. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 15:35, 17. jún 2026 (UTC) :Ahoj, a má to na tých 12 dní ešte zmysel? Stihnú ti to spustiť? U nás beží lokálny banner, s CentralNotice nemám osobne problém, ale nevidím v tom už úplne zmysel. Škoda, že si nezačal riešiť pred tou aktivitou... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:59, 18. jún 2026 (UTC) :: Zmysel v tom naďalej vidím. Štandardom je, že nové Centrálne Upozornenia bežia max 2 týždne, takže pár dní menej nie je príliš veľký problém. Takže ak je toto názor komunity, tak to potvrdím na Mete. A áno, čím skôr, tým lepšie. Počuil som sa do budúcnosti ;-) --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:44, 18. jún 2026 (UTC) :::Jedna odpoveď sa nerovná názor kumnity. Osobne nesúhlasím s bannerom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:49, 18. jún 2026 (UTC) :::Doplním ešte: máme už inú akciu, ktorá beží.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 19. jún 2026 (UTC) == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) :::Zbytočná robota presúvať to. Tieto inštitúcie sú významné už z titulu existencie a hoci málo z nich, niektoré sú aj ako-tak spracované. Presúvať to, robiť presmerky a potom po čase to zasa po rozšírení vracať na samostatné heslá nemá zmysel. Treba riešiť motiváciu, resp. možné riešenia doplnenia týchto článkov (napr. projekt v spolupráci so školami), nie ich likvidáciu. Kiežby sa ten čas a energia, čo sa tu venuje diskusiám ohľadom mazania, venovala ich rozšíreniu... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 12:50, 29. júl 2026 (UTC) :Drvivá časť bude mať encyklopedickú významnosť min. lokálnu. Pracoval by som s tým predpokladom. Dohľadávánie je pracné a limitované len na online priestor. Mazal by som len tie v zlom stave, obsahujúce nevhodný obsah, ktorých sa nikto nebude ochotný ujať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:23, 29. júl 2026 (UTC) : K tomu jsem se už vyjadřoval, a to i na cswiki (naposledy několikrát [[:cs:Wikipedie:Diskuse o smazání/Soukromé vzdělávací organizace|tady]]). Základním problémem je, že při analýzách problémů článků často dochází k zaměňování významnosti a propagace. U státních škol, které většinou nepotřebují propagaci a nejsou psány ze strany profesionálních PR týmů (ale nějaké jistě napíšou i běžní redaktoři), se nějak tak jejich články tiše trpí s nepsaným odkazem na jejich potenciální užitek, ačkoli každý musí tušit, že heslo do všeobecné encyklopedie to spíše není. Takže soudím, že takové články tu zůstávají, protože tolik neiritují mazače. Osobně je mi jejich osud lhostejný a jejich přítomnost mi taky nevadí – resp. nemyslím si, že je to problém, který by skwiki měla urgentně řešit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:22, 30. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň. Za mňa je to s pár úpravami v poriadku (navrhol som). Oceňujem korektný prístup (myslím, že tu hovorím za viacerých). Kľudne pridajte/nahrajte aj jednu ilustračnú fotku, ak to nebude katalóg produktov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:42, 29. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za úpravy návrhu článku aj za váš super prístup :) Súhlasím so všetkými zmenami, ktoré ste navrhli a vykonali. Stránku som predtým omylom presunul na <code>Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon</code>, preto mi filter blokuje jej editovanie aj presunutie ako cudzej redaktorskej stránky. V úvodnej vete je ešte preklep „GADEON“, správne má byť „GARDEON“. ::Ak je už návrh podľa vás pripravený, môžete ho, prosím, presunúť priamo do hlavného menného priestoru pod názov <code>Gardeon</code>. Následne by som do článku doplnil ešte jednu až maximálne 2 vhodné fotografie, žiadny katalóg produktov. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a úpravu článku. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 07:46, 30. júl 2026 (UTC) :::{{Re|VirtualStoic}} Stránku som Vám presunul na [[Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]], môžete teda doupravovať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:08, 30. júl 2026 (UTC) atuu4vlze31akoc8a40dx7d5nnp6hde Daniel Lipšic 0 13259 8255594 8254694 2026-07-30T12:28:29Z IronLiberty 280078 zmienka v právnickej kariére o ADF International 8255594 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Daniel Lipšic | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský advokát a konzervatívny politik | Portrét = Hryschenko-Lipšic cropped.png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Daniel Lipšic pri podpise dohody o spolupráci s [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskou oblasťou]], 2011 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalý | Úrad = [[Úrad špeciálnej prokuratúry|špeciálny prokurátor SR]] | Začiatok obdobia = [[15. február]] [[2021]] | Koniec obdobia = [[20. marec]] [[2024]] | Predchodca = [[Dušan Kováčik]] | Nástupca = ''[[Úrad špeciálnej prokuratúry#Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry|úrad zanikol]]'' | Poradie2 = [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|Bývalý]] | Úrad2 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] | Začiatok obdobia2 = [[23. marec|23. marca]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[30. september|30. septembra]] [[2016]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Poradie3 = [[Zoznam ministrov vnútra Slovenskej republiky|Bývalý]] | Úrad3 = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra SR]] | Začiatok obdobia3 = [[9. júl]]a [[2010]] | Koniec obdobia3 = [[4. apríl]]a [[2012]] | Predchodca3 = [[Robert Kaliňák]] | Nástupca3 = [[Robert Kaliňák]] | Poradie4 = [[Zoznam ministrov spravodlivosti Slovenskej republiky|Bývalý]] | Úrad4 = [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|minister spravodlivosti SR]] | Začiatok obdobia4 = [[16. október|16. októbra]] [[2002]] | Koniec obdobia4 = [[8. február]]a [[2006]] | Predchodca4 = [[Ján Čarnogurský]] | Nástupca4 = [[Lucia Žitňanská]] | Dátum narodenia = {{dnv|1973|7|8}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] <small>(1998{{--}}2012)</small> <br /> [[NOVA (politická strana)|NOVA]] <small>(od 2012)</small> | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], <br /> [[Harvard University|Harvard Law School]] | Profesia = [[advokát]], [[národná rada Slovenskej republiky|poslanec NR SR]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = [[Latinská cirkev|rímskokatolík]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Beáta Lipšicová, rod. Oravcová | Partnerka = | Deti = Alexander Lipšic <br /> Peter Lipšic | Webstránka = [http://www.lipsic.sk/ www.lipsic.sk] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Daniel Lipšic''', [[Master of Laws|LL.M.]] (* [[8. júl]] [[1973]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[právnik]] ([[advokát]]), prokurátor a bývalý [[konzervativizmus|konzervatívny]] [[politik]]. V rokoch [[2021]]{{--}}[[2024]] zastával funkciu [[Úrad špeciálnej prokuratúry|špeciálneho prokurátora SR]]. Vykonával funkciu [[Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky|poslanca Národnej rady]], člena Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, podpredsedu [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|vlády]] a [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|ministra spravodlivosti]] a [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministra vnútra]]. Do [[28. máj|28. mája]] [[2012]] bol členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], v ktorom zastával funkciu podpredsedu, následne s poslankyňou NR SR [[Jana Žitňanská|Janou Žitňanskou]] a [[žurnalistika|žurnalistom]] [[Gábor Grendel|Gáborom Grendelom]] založili politickú stranu [[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]]. == Život == === Štúdium === Daniel Lipšic sa narodil [[8. júl|8. júla]] [[1973]] v [[Bratislava|Bratislave]] v lekárskej rodine.<ref name="lipsic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lipšic | meno = Daniel | titul = O mne | url = http://www.lipsic.sk/o-mne/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2013-10-16 | vydavateľ = Lipšic.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20131019081928/http://www.lipsic.sk/o-mne/ | dátum archivácie = 2013-10-19 }}</ref> Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|Gymnáziu Grösslingová 18]] v Bratislave.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Absolventi | url = http://www.gamca.sk/?a=/ludia/absolventi | dátum vydania = | dátum prístupu = 2013-10-16 | vydavateľ = Gymnázium Grösslingová 18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070221022751/http://www.gamca.sk/?a=/ludia/absolventi | dátum archivácie = 2007-02-21 }}</ref> V rokoch [[1991]]{{--}}[[1996]] absolvoval štúdium na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]], v rámci ktorého sa zúčastnil študijných pobytov na právnickej škole na Univerzite v [[Minneapolis|Minneapolise]] a v Centre práva Univerzity v [[Georgetown]]e, [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]] v [[Spojené štáty|USA]] ([[1994]]). V roku [[1997]] nastúpil na [[doktorand]]ské štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave, ktoré však predčasne ukončil neodovzdaním dizertačnej práce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LIPŠIC: „Nadpráca“ denníka Plus1deň | url = https://www.prservis.sk/lipsic-nadpraca-dennika-plus1den-2/ | vydavateľ = SITA | dátum vydania = 2013-12-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-04 | miesto = Bratislava}}</ref> Postgraduálne štúdium na [[Harvard University|Harvard Law School]] v rokoch [[1998]]{{--}}[[2000]] ukončil obdržaním titulu [[Master of Laws]] (LL.M.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lipšic | meno = Daniel | titul = CV : JUDr. Daniel Lipšic LL.M. | url = http://www.lipsic.sk/wp-content/uploads/2012/08/CV_Daniel_Lipsic_SK.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 2013-10-17 | vydavateľ = Lipšic.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304121630/http://www.lipsic.sk/wp-content/uploads/2012/08/CV_Daniel_Lipsic_SK.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> === Právnická kariéra === V rokoch [[1996]]{{--}}[[1997]] bol riaditeľom projektu [[konkurzné právo|konkurzného práva]] v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky. Počas základnej vojenskej služby (1997{{--}}[[1998]]) pôsobil na Vojenskej obvodnej prokuratúre v [[Prešov|Prešove]]. Následne bol v období rokov 1997{{--}}1998 členom Rady expertov Inštitútu konkurzného práva. V advokátskej kancelárii Valko & Partners pracoval v roku 1998 a neskôr od [[1. apríl|1. apríla]] do [[15. október|15. októbra]] [[2002]]. Ako vedúci úradu [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] zložil [[22. november|22. novembra]] [[2001]] justičné skúšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Lipšic zložil justičné skúšky s vyznamenaním | url = http://www.sme.sk/c/166807/lipsic-zlozil-justicne-skusky-s-vyznamenanim.html | dátum vydania = 2001-11-22 | dátum prístupu = 2013-10-16 | vydavateľ = TASR; SME}}</ref> a [[28. január|28. januára]] [[2002]] bol zapísaný do zoznamu [[Slovenská advokátska komora|Slovenskej advokátskej komory]] ako [[advokát]] s odborným zameraním na všeobecnú prax.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LIPŠIC Daniel JUDr. | url = https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/adv/vyhladanie/proxy/list/list/formular/rows/5466/link/display/event | dátum vydania = | dátum prístupu = 2013-10-16 | vydavateľ = Slovenská advokátska komora}}</ref> V rokoch 2012 až 2013 pracoval ako právny poradca (senior legal counsel) medzinárodnej organizácie ADF International.<ref name=":16" /><ref name=":22" /> Lipšic je partnerom v šiestej najväčšej právnickej kancelárii na Slovensku, Dentons.<ref name="dennikn-hodnotime-kandidatov" /> == Politická činnosť == Počas vysokoškolského štúdia zastával funkciu predsedu ([[1991]]{{--}}[[1995]]) [[pravica (politika)|pravicovo]] orientovanej mládežníckej organizácie [[Občiansko-demokratická mládež]], ktorá bola založená roku [[1991]]. Ako predseda ODM sa taktiež zúčastnil 6. celoslovenského Snemu [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]], ktorý prebiehal [[23. október|23.]]{{--}}[[24. október|24. októbra]] [[1993]] v [[Ružomberok|Ružomberku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bobula | meno = Peter | titul = História KDH | url = http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/historiaKDH.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 2013-10-14 | vydavateľ = Kresťanskodemokratické hnutie | miesto = [Bratislava] | počet strán = 160 | strany = 29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121017181512/http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/historiaKDH.pdf | dátum archivácie = 2012-10-17 }}</ref> Na 12. Sneme [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[21. október|21. októbra]] [[2000]] v [[Trenčín|Trenčine]], bol za účasti 448 delegátov zastupujúcich všetky zložky tohto hnutia zvolený za podpredsedu KDH pre vnútornú politiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bobula | meno = Peter | titul = História KDH | url = http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/historiaKDH.pdf | dátum vydania = | dátum prístupu = 2013-10-14 | vydavateľ = Kresťanskodemokratické hnutie | miesto = [Bratislava] | počet strán = 160 | strany = 157–158 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121017181512/http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/historiaKDH.pdf | dátum archivácie = 2012-10-17 }}</ref> Ako nominant [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] zastával [[9. december|9. decembra]] [[1998]] až [[31. marec|31. marca]] [[2002]] funkciu vedúceho úradu [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]]. Na vlastnú žiadosť bol z tejto pozície odvolaný, v súvislosti so začatím účinnosti zákona o štátnej službe, podľa ktorého sú miesta vedúcich úradov na ministerstvách apolitické. Podľa vlastných vyjadrení sa kvôli funkcii na ministerstve nechcel vzdať členstva v strane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Žemlová | meno = Monika | titul = Lipšic odišiel z úradu, Sopira z vedenia SDĽ | url = http://www.sme.sk/c/281759/lipsic-odisiel-z-uradu-sopira-z-vedenia-sdl.html | dátum vydania = 2002-03-28 | dátum prístupu = 2013-10-16 | vydavateľ = SME}}</ref> === Minister spravodlivosti 2002 – 2006 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|voľbách do NR SR 2002]] kandidoval zo 6. miesta a získal 42 727 preferenčných hlasov (podiel 18,01 %), teda sa umiestnil na štvrtom mieste za [[Pavol Hrušovský|Pavlom Hrušovským]], [[Ján Figeľ|Jánom Figeľom]] a [[Vladimír Palko|Vladimírom Palkom]].<ref name="pvolby02">{{Voľby do NR SR|2002|Prednostné hlasy}}</ref> Mandát [[poslanec NR SR|poslanca NR SR]] neuplatnil, pretože sa stal členom [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|vlády SR]]. Od [[15. október|15. októbra]] [[2002]] zastával post podpredsedu vlády a [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|ministra spravodlivosti SR]]. V súvislosti s odchodom strany [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] z vládnej koalície, [[7. február|7. februára]] [[2006]], podali demisiu všetci jej ministri. Následne bol [[8. február|8. februára]] nahradený na poste ministra spravodlivosti nominantkou [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]] [[Lucia Žitňanská|Luciou Žitňanskou]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Maťko | meno = Martin | spoluautori = et al. | titul = SDKÚ-DS : Strana reforiem a modernízácie Slovenska | vydavateľ = Inštitút pre moderné Slovensko | miesto = [Bratislava] | rok = 2012 | počet strán = 226 | isbn = 978-80-9712-150-1 | strany = 74}}</ref> Tento politický krok KDH súvisel s neschválením návrhu zmluvy medzi Slovenskou republikou a [[Svätá stolica|Svätou stolicou]] o práve uplatňovať výhrady vo svedomí, ktorá sa týkala oblastí [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl]], zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, právnych služieb a pracovnoprávnych vzťahov. V predčasných [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách]], ktoré sa uskutočnili [[17. jún|17. júna]] [[2006]], sa [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] stalo súčasťou opozície. Lipšic v týchto voľbách získal druhý najvyšší počet preferenčných hlasov – 86 536 (45,20 %).<ref name="pvolby06">{{Voľby do NR SR|2006|Prednostné hlasy}}</ref> Ako poslanec opozície pripravil návrh novely trestného zákona, ktorým by [[popieranie holokaustu]] už nebolo trestným činom, novela však nebola prijatá.<ref>[https://domov.sme.sk/c/3732742/lipsic-zopakoval-ze-popieranie-holokaustu-by-sa-nemalo-trestat.html Lipšic zopakoval, že popieranie holokaustu by sa nemalo trestať]</ref> === Minister vnútra 2010 – 2012 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách do NR SR 2010]] kandidoval z 3. miesta a získal 75 961 preferenčných hlasov, čo bol opäť druhý najvyšší počet z kandidátov KDH.<ref name="pvolby10">{{Voľby do NR SR|2010|Prednostné hlasy}}</ref> Následne sa stal členom [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády SR]] ako [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra SR]]. Do tejto funkcie bol vymenovaný [[9. júl|9. júla]] [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Prezident Ivan Gašparovič vymenoval členov vlády SR | url = http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=11667 | dátum vydania = 2010-07-09 | dátum prístupu = 2013-10-17 | vydavateľ = Tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR}}</ref> === Volebné obdobie 2012 – 2016 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách do NR SR 2012]] získal Daniel Lipšic najvyšší počet preferenčných hlasov spomedzi kandidátov [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] – 104 635 (46,43 %), čo bolo o 633 hlasov viac než predseda strany [[Ján Figeľ]].<ref name="pvolby12">{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> V tomto volebnom období sa stal členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=125 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2013-10-17 | vydavateľ = Národná rada SR}}</ref> a do mája 2012 zastával aj pozíciu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]]. Na tlačovej konferencii [[27. máj|27. mája]] [[2012]] spolu s poslankyňou NR SR [[Jana Žitňanská|Janou Žitňanskou]] oznámili vystúpenie z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. Nasledujúcim dňom sa skončilo jeho členstvo v tejto politickej strane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová | meno = Monika | titul = Daniel Lipšic vystupuje z KDH | url = http://www.sme.sk/c/6392756/daniel-lipsic-vystupuje-z-kdh.html | dátum vydania = 2012-05-27 | dátum prístupu = 2013-10-17 | vydavateľ = SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | titul = Lipšic končí v KDH, založenie novej strany odsúva na leto | url = http://www.sme.sk/c/6393418/lipsic-konci-v-kdh-zalozenie-novej-strany-odsuva-na-leto.html | dátum vydania = 2012-05-27 | dátum prístupu = 2013-10-17 | vydavateľ = SME}}</ref> Taktiež sa vzdal funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, v ktorej ho nahradil [[Pavol Abrhan]] z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=131 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2013-10-17 | vydavateľ = Národná rada SR}}</ref> Svoj odchod odôvodnil chýbajúcou víziou [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a celkovo zlou situáciou [[pravica (politika)|pravice]]. Predseda strany [[Ján Figeľ]] s týmto krokom nesúhlasil, ale prípadnú budúcu spoluprácu nevylúčil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Figeľ: KDH je sklamané z rozhodnutia Daniela Lipšica | url = http://www.sme.sk/c/6394353/figel-kdh-je-sklamane-z-rozhodnutia-daniela-lipsica.html | dátum vydania = 2012-05-28 | dátum prístupu = 2013-10-17 | vydavateľ = SME; TASR; SITA}}</ref> [[2. september|2. septembra]] [[2012]] oznámili Lipšic a Žitňanská vytvorenie novej politickej strany, ktorá bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra [[25. október|25. októbra]] 2012 ako [[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)|Nová väčšina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výpis z registra strán | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=203999 | dátum vydania = 2012-10-25 | dátum aktualizácie = 2013-07-08 | dátum prístupu = 2013-10-17 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | url archívu = https://web.archive.org/web/20180421030423/http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=203999 | dátum archivácie = 2018-04-21 }}</ref> Od [[8. júl|8. júla]] [[2013]] fungovalo pod názvom [[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]]. V roku [[2015]] prebiehali rokovania medzi vtedajšími pravicovými opozičnými stranami vrátane Lipšicovej NOVY o možnej predvolebnej koalícii či aspoň spolupráci strán. K vytvoreniu de iure koalície nedošlo, avšak Lipšic sa dohodol v decembri [[2015]] s [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] na premenovaní jeho strany [[OĽANO]] na OĽANO-NOVA.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič s Lipšicom sľubujú, že ak nedostanú 7 percent, nebudú poslanci | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/311876/matovic-lipsicom-slubuju-ze-nedostanu-7-percent-nebudu-poslanci/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-03 | dátum prístupu = 2021-02-02 }}</ref> To navonok vyzeralo stále ako koalícia, hoci Matovič iba poskytol miesta na kandidátnej listine pre nominantov strany NOVA, zároveň tak strane na vstup do parlamentu stačilo 5 a nie 7 % hlasov. Lipšic kandidoval zo 14. miesta kandidátky. === Volebné obdobie 2016 – 2020 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách v marci 2016]] získal Lipšic 83 915 prednostných hlasov (13. najvyšší počet spomedzi poslancov, druhý v rámci OĽANO-NOVA) a stal sa opäť poslancom NR SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JUDr. Daniel Lipšic, LL.M. | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=280&CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V septembri 2016 sa stal účastníkom dopravnej nehody, na následky ktorej zomrel chodec. Súd ho uznal vinným z prečinu usmrtenia a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Lipšic sa rozhodol vzdať sa svojho mandátu v Národnej rade k 30. septembru, pretože by svoj mandát nemohol vykonávať naplno. Chcel sa venovať právnej praxi.<ref name=vparlamentekonci>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová | meno = Monika | odkaz na autora = | titul = Daniel Lipšic sa po nehode vzdá poslaneckého mandátu (+ video)| url = https://dennikn.sk/565435/daniel-lipsic-sa-po-nehode-vzda-poslaneckeho-mandatu/ | dátum vydania = 2016-09-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-30 | vydavateľ = N Press | miesto = |jazyk = }}</ref> [[30. január]]a [[2017]] na funkciu predsedu strany rezignoval. Novým predsedom strany NOVA sa v júni 2017 stal [[Gábor Grendel]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Gábor Grendel sa dnes stal novým predsedom hnutia NOVA. Rozhodli...|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/784782/|dátum prístupu=2017-09-21|jazyk=sk-SK}}</ref> == Zastupovanie rodiny Kuciakovcov (2018{{--}}2021) == Po vražde investigatívneho novinára [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]] a jeho snúbenice [[Martina Kušnírová|Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 pôsobil Lipšic ako právny zástupca rodiny Kuciakovcov a spočiatku aj rodiny Kušnírových.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Janouš|meno=Václav|autor=|odkaz na autora=|titul=Rodiče Kuciaka a jeho snoubenky si najali právnické eso. Mají velké pochyby|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=|url=https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/jan-kucak-pravnik-daniel-lipsic-dum-pamatnik.A180328_122154_domaci_PAS|issn=|vydavateľ=MAFRA|miesto=Praha|dátum=2018-03-28|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|autor=|odkaz na autora=|titul=Prokuratúra zváži medzinárodný tím, čo bude s Talianmi, nie je jasné|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1046800/prokuratura-zvazi-medzinarodny-tim-co-bude-s-talianmi-nie-je-jasne/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-03-02|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vonšák|meno=Martin|titul=Vo Veľkej Mači prebehla rekonštrukcia vraždy Kuciaka a jeho snúbenice|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-05-29|issn=1335-441|url=https://www.sme.sk/domov/c/vo-velkej-maci-prebieha-rekonstrukcia-vrazdy-kuciaka-a-jeho-snubenice|dátum prístupu=2026-07-28|odkaz na autora2=TASR|priezvisko2=TASR}}</ref> V prípade dohliadal na priebeh vyšetrovania, kritizoval počiatočné pochybenia polície a navrhoval vykonanie ďalších dôkazov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čevelová|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Lipšic ako právny zástupca rodiny Jána Kuciaka nahliadol do časti spisu vyšetrovania vraždy novinára.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/1104194/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-23|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Janouš|meno=Václav|autor=|odkaz na autora=|titul=Rodiče Kuciaka a jeho snoubenky si najali právnické eso. Mají velké pochyby|periodikum=iDNES.cz|odkaz na periodikum=|url=https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/jan-kucak-pravnik-daniel-lipsic-dum-pamatnik.A180328_122154_domaci_PAS|issn=|vydavateľ=MAFRA|miesto=Praha|dátum=2018-03-28|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=cs}}</ref> Podľa denníka ''Plus 1 deň'' rodiny poškodených zastupoval pred súdom bez nároku na odmenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruttkayová | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rodiny zavraždeného novinára a jeho snúbenice si najali známeho advokáta: Zastupovať ich bude TENTO muž! | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/rodiny-zavrazdeneho-novinara-jeho-snubenice-najali-znameho-advokata-zastupovat-ich-bude-tento-muz | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2018-03-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }}</ref> Zastupovanie ukončil v roku 2021 po svojom zvolení za [[Špeciálny prokurátor|špeciálneho prokurátora]], pričom v zastupovaní rodiny ho vystriedal Peter Kubina.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kuciakovci menia advokáta, Lipšica strieda Kubina|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/577299-kuciakovci-menia-advokata-lipsica-strieda-kubina|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Rodina Kuciakovcov bude mať nového advokáta, Lipšica zastúpi na súdoch Kubina|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=|url=https://sita.sk/rodina-kuciakovcov-bude-mat-noveho-advokata-lipsica-zastupi-na-sudoch-kubina/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2021-02-08|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Špeciálny prokurátor (2021{{--}}2024) == V decembri 2020 bolo oznámené, že [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta Univerzity Komenského]] nominuje Lipšica ako kandidáta na [[Úrad špeciálnej prokuratúry|špeciálneho prokurátora]]. Informáciu po schválení Akademickým senátom fakulty potvrdil dekan [[Eduard Burda]]. Lipšic nomináciu svojej alma mater ocenil a o svojom rozhodnutí kandidovať na vedúceho generálnej prokuratúry Lipšic uviedol: „Považujem ju za kľúčovú inštitúciu na boj proti korupcii, organizovanému zločinu, akejkoľvek mafii. Zvlášť v tejto dobe môže zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu pri prinavrátení dôvery ľudí v právny štát, v to, že platí rovnosť pred zákonom, že ktokoľvek, pokiaľ poruší zákon, nech je akokoľvek vplyvný alebo bohatý, bude niesť trestnú zodpovednosť.“ <ref name="dennikn-kandi-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Daniel Lipšic bude kandidovať za špeciálneho prokurátora | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2190128/daniel-lipsic-bude-kandidovat-na-specialneho-prokuratora/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-16 | dátum prístupu = 2020-12-18 }}</ref> [[Transparency International Slovensko]] odporučilo iného kandidáta. Štvorročný odstup od politickej činnosti považovali za dostatočný, ale podľa organizácie má stále silné väzby na stranu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]]. Mohol by tak „ohroziť vnímanie nestrannosti prokuratúry nad únosnú mieru“.<ref name="dennikn-hodnotime-kandidatov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = Transparency International Slovensko| titul = Hodnotíme kandidátov na špeciálneho prokurátora: Prečo by Daniel Lipšic nemal uspieť | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/2248215/hodnotime-kandidatov-na-specialneho-prokuratora-preco-by-daniel-lipsic-nemal-uspiet/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-31 | dátum prístupu = 2021-02-06 }}</ref> Organizácia si všimla aj dočasný konflikt záujmov keď Lipšic pri viacerých dôležitých kauzách prejde zo strany obhajcu na stranu prokurátora. Súčasne však vyzdvihli vysoké morálne kvality, kvalitné vzdelanie a manažérske schopnosti kandidáta.<ref name="dennikn-hodnotime-kandidatov"/> Na 26. schôdzi ho Národná rada zvolila 5. februára 2021 na funkčné obdobie 7 rokov.<ref name="dennikn-pride-lipsic">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Po Kováčikovi príde Lipšic. Parlament zvolil nového špeciálneho prokurátora | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2258312/po-kovacikovi-pride-lipsic-parlament-zvolil-noveho-specialneho-prokuratora/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-05 | dátum prístupu = 2021-02-05 }}</ref> To začalo plynúť zložením sľubu (15. februára 2021<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Daniel Lipšic zložil sľub a stal sa špeciálnym prokurátorom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/865404/daniel-lipsic-zlozil-slub-a-stal-sa-specialnym-prokuratorom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-02-15|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref>) predsedovi [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]. Na hlasovaní bolo prítomných 117 poslancov. Za Lipšica hlasovalo 79, proti bolo 12 a voľby sa zdržalo 26 poslancov.<ref name="teraz-zvolili">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Za špeciálneho prokurátora poslanci zvolili D. Lipšica | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-zacali-volbu-sefa-usp-i-/525917-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-05 | dátum prístupu = 2021-02-05 }}</ref> Úrad začal vykonávať po zložení sľubu do rúk predsedu Národnej rady 15. februára 2021.<ref name="dennikn-slub">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novozvolený špeciálny prokurátor Daniel | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2270906/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-15 | dátum prístupu = 2021-02-15 }}</ref> 15. feburára 2021 Lipšic podporil zlúčenie oddelenie boja s [[Extrémizmus|extrémizmom]] s oddelením boja s [[Organizovaný zločin|organizovaným zločinom]] a [[Terorizmus|terorizmom]].<ref name="dennikn-daniel-lipsic-podporuje-zlucenie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Daniel Lipšic podporuje zlúčenie oddelenie boja | url = https://dennikn.sk/minuta/2270952/ | vydavateľ = N Press | dátum vydania = 2021-02-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa prieskumu konaného 17. až 24. februára 2021 Lipšicovi dôverovalo 33% a nedôverovalo 62% respondentov.<ref name="dennikn-novemu-generalnemu-prokuratorovi">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novému generálnemu prokurátorovi Marošovi | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2320829/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-21 | dátum prístupu = 2021-03-27 }}</ref> Lipšic 5. decembra 2023 vyhlásil, že sa vzdá funkcie špeciálneho prokurátora „ak vláda verejne garantuje, že nezasiahne do postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a jeho prokurátorov“.<ref name="teraz-vzda">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = D. Lipšic sa vzdá funkcie, ak vláda garantuje, že nezasiahne do ÚŠP | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/briefak-vlada-garantujeze-nezasiahne/759283-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-05 | dátum prístupu = 2023-12-05 }}</ref> Úrad špeciálnej prokuratúry zanikol 20. marca 2024 na základe novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorú [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] schválila 8. februára 2024.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Úrad špeciálnej prokuratúry od stredy zaniká, jeho zrušenie bolo súčasťou novely Trestného zákona|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/66TlgwA/urad-specialnej-prokuratury-od-stredy-zanika-jeho-zrusenie-bolo-sucastou-novely-trestneho-zakona/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-20|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Po jeho zániku bol preradený generálnym prokurátorom [[Maroš Žilinka|Marošom Žilinkom]] na takzvané legislatívne oddelenie [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnej prokuratúry]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kellöová|meno=Laura|autor=|odkaz na autora=|titul=Maroš Žilinka preradil tridsiatku ľudí končiacej špeciálnej prokuratúry. Daniel Lipšic už nebude môcť dozorovať nové kauzy|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/b4B5Ssp/maros-zilinka-preradil-tridsiatku-ludi-konciacej-specialnej-prokuratury-daniel-lipsic-uz-nebude-moct-dozorovat-nove-kauzy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-18|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Postoje k slobode prejavu a šíreniu nepravdivých informácií == Lipšic dlhodobo obhajuje široký výklad [[Sloboda slova|slobody prejavu]] a odmieta aj [[Trestný čin|trestnú]] zodpovednosť za [[Extrémizmus|extrémistické]] prejavy a šírenie nepravdivých informácií.<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Lipšic verzus Kolíková Trestne stíhať za hoaxy: je to nevyhnutnosť alebo koniec slobodnej spoločnosti?|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/94581/trestne-stihat-za-hoaxy-je-to-nevyhnutnost-alebo-koniec-slobodnej-spolocnosti|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-11|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=Prušová|meno=Veronika|autor=|odkaz na autora=|titul=Lipšic nebojuje za slobodu prejavu vždy rovnako, ubral pri homosexuáloch v Rusku|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/657074/lipsic-nebojuje-za-slobodu-prejavu-vzdy-rovnako-ubral-pri-homosexualoch-v-rusku/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-01-15|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref name=":13" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Lipšic: Trestať ľudí za nepravdivé názory by bol koniec slobody prejavu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/612512-lipsic-trestat-ludi-za-nepravdive-nazory-by-bol-koniec-slobody-prejavu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> V decembri 2016 ako [[Právnik|právny]] zástupca skupiny 30 opozičných [[Poslanec NR SR|poslancov]] ([[OĽaNO-NOVA|OĽaNO-Nova]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[SME RODINA|Sme rodina]]) napadol na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde]] protiextrémistickú novelu Trestného zákona [[Lucia Žitňanská|Lucie Žitňanskej]], ktorá rozširovala verbálne delikty.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Prušová|meno=Veronika|autor=|odkaz na autora=|titul=Žitňanskej novela proti extrémistom končí na Ústavnom súde, je za tým aj Lipšic|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/642404/zitnanskej-novela-proti-extremistom-konci-na-ustavnom-sude-je-za-tym-aj-lipsic/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-12-27|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> Ústavný súd v januári 2019 sporné ustanovenia zrušil, čo Lipšic označil za víťazstvo pre slobodu prejavu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Časti Trestného zákona týkajúce sa extrémizmu sú v rozpore s Ústavou|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/1870931-casti-trestneho-zakona-tykajuce-sa-extremizmu-su-v-rozpore-s-ustavou|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-09|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šimečka|meno=Martin M.|autor=|odkaz na autora=|titul=Mať iné politické presvedčenie je dnes rovnako nebezpečné ako mať inú farbu pleti|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1351460/mat-ine-politicke-presvedcenie-je-dnes-rovnako-nebezpecne-ako-mat-inu-farbu-pleti/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-15|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> ''[[Denník N]]'' mu v roku 2017 v tejto súvislosti vytkol nekonzistentnosť a pripomenul, že v analýze [[Rusko|ruského]] zákona proti „[[Homosexualita|homosexuálnej]] [[Propaganda|propagande]]“ z roku 2013 (pre ultrakonzervatívnu Alliance Defending Freedom) kritiku zákona bagatelizoval a slobodu prejavu [[LGBT|LGBT ľudí]] neobhajoval s rovnakou razanciou, ako pri extrémistických názoroch.<ref name=":14" /> V diskusii v decembri 2021 o návrhu ministerky spravodlivosti [[Mária Kolíková|Márie Kolíkovej]] zaviesť trestný čin šírenia nepravdivej informácie v reakcii na šírenie [[Hoax|hoaxov]] počas [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie COVID-19]] Lipšic návrh odmietol s tým, že by znamenal koniec [[Sloboda prejavu|slobody prejavu]].<ref name=":13" /> Kolíková a novinár [[Vladimír Šnídl]] naopak argumentovali, že vzhľadom na rastúci vplyv sociálnych sietí je takýto zásah opodstatnený.<ref name=":13" /> Svoj postoj následne tlmočil aj [[Masmédium|médiám]], pričom zdôraznil, že [[Trestný čin|kriminalizácia]] šírenia nepravdivých informácií by znamenala koniec slobody prejavu.<ref name=":15" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Lipšic: Ak budeme stíhať a trestať ľudí za nepravdivé názory, nastane koniec slobody prejavu|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/18123010-lipsic-ak-budeme-stihat-a-trestat-ludi-za-nepravdive-nazory-nastane-koniec-slobody-prejavu|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-06|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> To sa stretlo s pozitívnym ohlasom v takzvaných alternatívnych médiách ako sú ''eReport'' či ''Slovanské Noviny''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováčová|meno=Lucia|titul=Lipšic sa postavil proti Kolíkovej nápadu. To by bol koniec slobody prejavu!|periodikum=eReport|odkaz na periodikum=|vydavateľ=STRORYmedia|dátum=2022-01-06|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Lipšic nám precitol: Trestať ľudí za nepravdivé názory by bol koniec slobody prejavu|periodikum=Slovanské Noviny|vydavateľ=Spoločenstvo Slovanov|dátum=2022-01-06|dátum prístupu=2026-07-28}}</ref> == Konzervatívny aktivizmus == === Svetový kongres rodín (2007) === V roku 2007 sa Lipšic spoločne s [[Anna Záborská|Annou Záborskou]] zúčastnil Svetového kongresu rodín (World Congress of Families, WCF), ktoré sa konalo v [[Poľsko|Poľsku]] pod záštitou [[Lech Kaczyński|Lecha Kaczyńského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Congress of Families IV: Warsaw 2007 | url = http://www.worldcongress.org/WCF4/wcf4.spkrs.htm | vydavateľ = The Howard Center | dátum prístupu = 2026-06-05 | dátum vydania = 2026-06-06 | dátum archivácie = 2008-01-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080116030315/http://www.worldcongress.org/WCF4/wcf4.spkrs.htm | jazyk = en}}</ref> WCF je podľa investigatívnych zdrojov kritizovaný za úzke väzby na ruských pravoslávnych oligarchov, najmä [[Konštantín Malofejev|Konstantina Malofejeva]] a Vladimíra Jakunina, ktorí ho financovali a využívali ako platformu na presadzovanie ruskej soft power v Európe a [[Spojené štáty|USA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-06-05|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}</ref><ref name=":30">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tip of the Iceberg: Religious Extremist Funders against Human Rights for Sexuality & Reproductive Health in Europe | url = https://www.epfweb.org/node/837 | vydavateľ = EPF | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = en | priezvisko = Datta | meno = Neil}}</ref><ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}</ref> === ADF International (2012{{--}}2013) === V rokoch 2012 až 2013 pracoval ako právny poradca (senior legal counsel) vo [[Viedeň|viedenskej]] pobočke medzinárodnej organizácie ADF International.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Lipšic nevysvetlil osemtisícový príjem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=P E R E X, a. s.|dátum=2014-04-16|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314961-lipsic-nevysvetlil-osemtisicovy-prijem/|dátum prístupu=2026-05-06}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Should aborted babies be used for cosmetic procedures? | url = https://adfmedia.org/press-release/should-aborted-babies-be-used-cosmetic-procedures/ | vydavateľ = Alliance Defending Freedom | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en-US | dátum vydania = 2013-03-12}}</ref> Poskytoval právne služby, analýzy a [[Advokát|advokátske]] poradenstvo, pričom sa podieľal na koordinácii právnych stratégií.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Médiá upozornili, že za pol roka práce mal v roku 2012 zarobiť na právnom poradenstve vyše 78-tisíc eur, čo bolo výrazne viac ako predstavoval jeho celoročný ministerský a neskôr poslanecký príjem.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tkačenko|meno=Peter|titul=Neziskovka platí Lipšica lepšie ako parlament|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=Ecopress, a.s.|dátum=2013-04-01|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/slovensko/547896-neziskovka-plati-lipsica-lepsie-ako-parlament|dátum prístupu=2026-05-06}}</ref> Spolupráca s ADF pokračovala aj v roku 2014 a 2015.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Lipšic nevysvetlil osemtisícový príjem|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda|vydavateľ=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314961-lipsic-nevysvetlil-osemtisicovy-prijem/}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|titul=Lipšic: Referendum o rodine nezasahuje do základných práv|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2014-10-14|issn=1335-440X|dátum prístupu=2026-05-06|url archívu=https://www.sme.sk/domov/c/lipsic-referendum-o-rodine-nezasahuje-do-zakladnych-prav}}</ref> Materská organizácia Alliance Defending Freedom<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alliance Defending Freedom | url = https://www.splcenter.org/resources/extremist-files/alliance-defending-freedom/ | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en-US}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Conservative legal group aims to export its rightwing Christian mission beyond US borders|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/dec/19/conservative-legal-christian-rightwing-group|periodikum=The Guardian|dátum=2025-12-19|dátum prístupu=2026-06-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Stephanie|priezvisko=Kirchgaessner}}</ref> patrí medzi najvplyvnejšie ultrakonzervatívne [[Právnik|právne]] a advokačné siete, ktoré presadzujú agendu „tradičnej rodiny“, obmedzovanie reprodukčných práv a práv [[LGBT]] osôb pod zástavou náboženskej slobody.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=The multimillion-dollar Christian group attacking LGBTQ+ rights|url=https://www.theguardian.com/world/2020/feb/20/alliance-defending-freedom-multimillion-dollar-conservative-christian-group-attacking-lgbtq-rights|periodikum=The Guardian|dátum=2020-02-21|dátum prístupu=2026-06-05|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jessica|priezvisko=Glenza}}</ref> Investigatívne zdroje ju označujú za významného exportéra amerického kresťanského [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] do Európy a ďalších regiónov, pričom buduje väzby s ultrakonzervatívnymi a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] aktérmi šíriacimi proruské naratívy.<ref>{{Citácia knihy|titul=From America with Hate|vydavateľ=Global Project Against Hate and Extremism|rok=2021|url=https://globalextremism.org/wp-content/uploads/2021/11/ADFI-FINAL06.pdf|jazyk=en}}</ref><ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who are the Alliance Defending Freedom and why are they lobbying Brussels? {{!}} Corporate Europe Observatory | url = https://corporateeurope.org/en/2024/05/who-are-alliance-defending-freedom-and-why-are-they-lobbying-brussels | vydavateľ = Corporate Europe Observatory | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en | priezvisko = Haar | meno = Kenneth | dátum vydania = 2024-05-21}}</ref> Lipšic zastupoval ADF aj na viacerých podujatiach vrátane zasadnutia [[OBSE]] vo [[Viedeň|Viedni]] v novembri 2012 a bočného podujatia Parlamentného zhromaždenia [[Rada Európy|Rady Európy]] (PACE) v [[Štrasburg|Štrasburgu]] na tému boja proti [[Rasizmus|rasizmu]] v polícii v októbri 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Side events list PACE Autumn Session (1-5 October 2012) | url = https://cdn.osce.org/sites/default/files/f/documents/a/a/97831.pdf | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Council of Europe | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Freedom of Assembly and Association, preceded by a one-day Civil Society Forum | url = https://cdn.osce.org/sites/default/files/f/documents/a/a/97831.pdf | dátum vydania = 2012-11-09 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = OSCE | jazyk = en}}</ref> ==== Obhajoba ruskej legislatívy ==== Spolu s Rogerom Kiskom a Paulom Colemanom bol spoluautorom memoranda ADF International z 27. augusta 2013, v ktorom obhajovali ruskú legislatívu zameranú na ochranu tradičných [[Morálna norma|morálnych noriem]], predovšetkým zákon proti propagácii netradičných sexuálnych vzťahov medzi neplnoletými.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Kiska|meno=Roger|titul=Federal law no. 135-FZ|vydavateľ=ADF International|rok=2013-08-27|url=https://docs.openinfo.gov.bc.ca/D20496014A_Response_Package_OOP-2014-00143.PDF|odkaz na autora=|priezvisko2=Lipšic|jazyk=en|meno2=Daniel}}</ref> Argumentovali, že zákon legitímne chráni deti a rodinu pred informáciami, ktoré negujú tradičné rodinné hodnoty, nie je [[Diskriminácia (znevýhodňovanie)|diskriminačný]] voči súkromnému životu a západná kritika je prejavom kultúrneho imperializmu a mediálnej [[Hystéria|hystérie]].<ref name=":6" /> Memorandum zdôrazňovalo, že zákon sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a morálky detí v súlade s judikatúrou [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskeho súdu pre ľudské práva]].<ref name=":6" /> Zákon, ktorý bol v Rusku prijatý takmer jednohlasne, vyvolal veľkú medzinárodnú a mediálnu pozornosť.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Prušová|meno=Veronika|titul=Lipšic nebojuje za slobodu prejavu vždy rovnako, ubral pri homosexuáloch v Rusku|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2017-01-15|url=https://dennikn.sk/657074/lipsic-nebojuje-za-slobodu-prejavu-vzdy-rovnako-ubral-pri-homosexualoch-v-rusku/|dátum prístupu=2026-06-08|issn=2729-9198}}</ref> Kritizovali ho ľudskoprávne organizácie, Benátska komisia či ľudskoprávny výbor [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref name=":12" /> ==== Prípad o využívaní embryonálnych kmeňových buniek z potratených plodov v kozmetike ==== Ako zástupca ADF International v marci 2013 vystúpil Lipšic na pojednávaní v Budapeštianskom všeobecnom súde.<ref name=":12" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Should aborted babies be used for cosmetic procedures? | url = https://adfmedia.org/press-release/should-aborted-babies-be-used-cosmetic-procedures/ | vydavateľ = Alliance Defending Freedom | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en-US | dátum vydania = 2013-03-12}}</ref> ADF podala amicus curiae brief, v ktorom argumentovala proti komerčnému využívaniu [[Tkanivo|tkanív]] z potratených detí v [[Kozmetika|kozmetických]] procedúrach.<ref name=":7" /> Lipšic na pojednávaní zdôraznil „ohavné dôsledky“ popularizácie takýchto zložiek a žiadal súd, aby zohľadnil ochranu ľudského života od [[Počatie|počatia]].<ref name=":7" /> ==== Prípady týkajúce sa domáceho vzdelávania ==== V decembri 2013 sa Lipšic podieľal na príprave amicus curiae briefu (priateľského podania) ADF pre [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd USA]] v kauze ''Romeike vs. Holder''.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ADF to US Supreme Court: Reinstate asylum for German homeschooling family | url = https://adfmedia.org/press-release/adf-us-supreme-court-reinstate-asylum-german-homeschooling-family-0/ | vydavateľ = Alliance Defending Freedom | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en-US | priezvisko = Bull | meno = Benjamin W. | dátum vydania = 2013-12-20}}</ref><ref name=":9">{{Citácia knihy|priezvisko=Kiska|meno=Roger|titul=Motion for leave to file amicus brief and amicus brief of alliance defending freedom and schulunterricht zu hause e.V.(schuzh) in support of petitioners and supporting reversal|vydavateľ=ADF International|rok=2013|url=https://adflegal.org/wp-content/uploads/2022/08/Romeike-v-Holder-2013-12-19-Friend-of-the-Court-Brief.pdf|jazyk=en|priezvisko2=Lipšic|meno2=Danie|priezvisko3=Bull|meno3=Benjamin W.}}</ref> Organizácia obhajovala právo nemeckej rodiny Romeikeovcov na [[azyl]] v USA. Rodina utiekla z [[Nemecko|Nemecka]] kvôli trestnému stíhaniu za [[domáce vzdelávanie]] (homeschooling) svojich detí, ktoré Nemecko považovalo za nezákonné.<ref name=":9" /><ref name=":8" /> ADF v podaní argumentovala, že zákaz domáceho vzdelávania porušuje rodičovské práva garantované Európskou konvenciou o ľudských právach, citovala judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zdôrazňovala prioritu rodinnej autonómie, náboženskej slobody a pluralizmu vo vzdelávaní pred štátnym monopolom.<ref name=":9" /> Vo februári 2014 spolu s Rogerom Kiskom vypracovali právny dokument ADF vo veci [[Švédsko|švédskej]] rodiny Himmelstrandovcov, ktorá bojovala proti štátnym obmedzeniam domáceho vzdelávania z náboženských dôvodov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kiska|meno=Roger|titul=Himmelstrand Application|vydavateľ=ADF International|rok=2014|url=https://adfmedia.org/wp-content/uploads/2020/10/HimmelstrandApplication2.pdf|priezvisko2=Lipšic|meno2=Daniel|jazyk=en}}</ref> === Referendum o rodine (2014) === Aktívne sa angažoval v kampani za [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referendum o ochrane rodiny]] (tzv. ''Referendum o rodine'') v roku 2015.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Významná ADF podporuje Alianciu za rodinu na Ústavnom súde | url = https://www.alianciazarodinu.sk/vyznamna-adf-podporuje-alianciu-za-rodinu-na-ustavnom-sude/ | dátum vydania = 2014-10-01 | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = | meno = Marek | priezvisko = Kocúr | vydavateľ = Aliancia za rodinu}}</ref><ref name=":3" /> Spolu s [[Aliancia za rodinu|Alianciou za rodinu]] a ďalšími konzervatívnymi subjektmi podporoval tri referendové otázky, ktoré mali za cieľ ústavne zakotviť manželstvo ako zväzok muža a ženy, zakázať [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopcie]] detí párom rovnakého pohlavia, zakázať registráciu iných spolužitia ako manželstva a posilniť právo rodičov rozhodovať o [[Sexuálna výchova|sexuálnej výchove]] svojich detí.<ref name=":10" /> Dňa 4. septembra 2014 prezident [[Andrej Kiska]] podal na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] návrh na začatie konania o predmete referenda o rodine v reakcii na čo dňa 1. októbra zaslala na Ústavný súd svoje stanovisko ADF, ktoré vypracoval Lipšic s kolegom z ADF Rogerom Kiskom.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko ADF: Otázky referenda o rodine sú v súlade s Ústavou SR {{!}} Postoj | url = https://www.postoj.sk/3903/stanovisko-adf-otazky-referenda-o-rodine-su-v-sulade-s-ustavou-sr | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = sk | meno = Daniel | priezvisko = Lipšic | dátum vydania = 2014-10-06}}</ref> Stanovisko 14. októbra 2014 spoločne prezentovali na [[Tlačová konferencia|tlačovej konferencii]]. Argumentovali, že referendové otázky nijako nezasahujú do základných práv a slobôd zaručených [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavou SR]] ani judikatúrou [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskeho súdu pre ľudské práva]] či [[Súdny dvor Európskej únie|Súdneho dvora EÚ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Referendum o rodine neporušuje práva ľudí, tvrdí Lipšic | url = https://sita.sk/referendum-o-rodine-neporusuje-prava-ludi-tvrdi-lipsic/ | vydavateľ = SITA | dátum vydania = 2014-10-14 | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":11" /> Hoci bolo referendum bol pre nízku účasť nebolo platné, významne mobilizovalo [[Konzervativizmus|konzervatívne]] prostredie a prispelo k polarizáciu spoločnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Referendum je neplatné, prišlo len 21,41 percenta voličov|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=P E R E X, a.s.|dátum=2015-02-07|issn=1335-4051|url archívu=|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344919-je-po-referende-sledujte-s-nami-ci-bude-platne/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Príčiny referendového fiaska {{!}} Heinrich Böll Stiftung {{!}} Kancelář v Praze - Česká republika, Slovensko, Maďarsko | url = https://cz.boell.org/cs/2015/02/12/priciny-referendoveho-fiaska | vydavateľ = cz.boell.org | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = cs}}</ref> [[Referendum]] je investigatívnymi zdrojmi považované za súčasť širšieho plánu a koordinovaného úsilia členským organizácií siete Agenda Europe, ktorý zahŕňal aj vyvolanie referend na podobné témy vo viacerých krajinách Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uniknuté e-maily ultrakonzervatívnej organizácie Agenda Europe odhaľujú prepojenia na Kremeľ aj kabinet Donalda Trumpa. Pôsobili v nej aj Slováci - INFOSECURITY.SK | url = https://infosecurity.sk/zahranicne/uniknute-e-maily-ultrakonzervativnej-organizacie-agenda-europe-odhaluju-prepojenia-na-kremel-aj-kabinet-donalda-trumpa-posobili-v-nej-aj-slovaci/ | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = | priezvisko = Plášil | meno = Michal | vydavateľ = Infosecurity}}</ref><ref name=":33">{{Citácia knihy|priezvisko=Datta|meno=Neil|titul=“Restoring the Natural Order”: The religious extremists’ vision to mobilize European societies against human rights on sexuality and reproduction|vydavateľ=European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights|rok=2018|url=https://www.epfweb.org/sites/default/files/2021-03/rtno__EN_epf_online_2021.pdf|jazyk=en}}</ref> == Osobný život == [[13. október|13. októbra]] [[2007]] sa oženil s novinárkou Beátou Oravcovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = zh | titul = Lipšic sa v sobotu oženil s Beatou Oravcovou | url = http://www.sme.sk/c/3537054/lipsic-sa-v-sobotu-ozenil-s-beatou-oravcovou.html | dátum vydania = 2007-10-15 | dátum prístupu = 2013-10-16 | vydavateľ = TASR; ČTK; SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Mirka | titul = Keď polovičky novinárov vstúpia do politiky | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/ked-polovicky-novinarov-vstupia-do-politiky.html | dátum vydania = 2010-07-21 | dátum prístupu = 2014-02-14 | vydavateľ = Mediálne.Trend.sk}}</ref> [[3. december|3. decembra]] [[2009]] sa im narodil syn Alexander<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daniel Lipšic má syna! | url = http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=530602 | dátum vydania = 2009-12-03 | dátum prístupu = 2014-02-14 | vydavateľ = Markíza TV noviny | url archívu = https://web.archive.org/web/20140222065506/http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=530602 | dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> a [[5. október|5. októbra]] [[2011]] syn Peter. Lipšic v súčasnosti býva v [[Bratislava|Bratislave]]. Má jedného brata, [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Erika Lipšica, [[Doktor (PhD.)|PhD.]], ktorý pôsobí ako špecialista na [[kardiológia|intervenčnú kardiológiu]] v nemocničnom centre [[Rijksuniversiteit Groningen|Groningenskej univerzity]] v holandskom meste [[Groningen (mesto v Holandsku)|Groningen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Lipsic | url = http://nl.linkedin.com/pub/erik-lipsic/8/6/161 | dátum prístupu = 2014-02-14 | vydavateľ = LinkedIn}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Lipsic : University of Groningen, University Medical Center Groningen | url = http://www.researchgate.net/profile/Erik_Lipsic/ | dátum prístupu = 2014-02-14 | vydávateľ = ResearchGate.net}}</ref> == Dielo == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lipšic | meno = Daniel | titul = Dvojkomorový parlamentný systém | vydavateľ = Inštitút pre verejné otázky | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 43 | isbn = 80-8893-516-4 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Lipšic | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Procházka | meno2 = Radoslav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ústava Európskej únie: áno či nie? | vydanie = | vydavateľ = Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 28 | url = http://www.institute.sk/upload/pdf/CI_2002_EUConst.pdf | isbn = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Lipšic | meno = Daniel | titul = Slušné Slovensko potrebuje lídra | vydavateľ = NOVA | miesto = Bratislava | rok = 2013 | počet strán = 174 | isbn = 978-80-8940-262-5}} == Referencie == {{reflist|2}} == Pozri aj == * [[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]] == Iné projekty == {{Projekt|q|commonscat=Daniel Lipšic}} == Externé odkazy == * [http://www.lipsic.sk/ www.lipsic.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131019081930/http://www.lipsic.sk/ |date=2013-10-19 }} Osobná stránka * [http://lipsic.blog.sme.sk/ Blog na stránke SME] * [http://www.nova.sk/o-nas/nas-tim/ Daniel Lipšic na stránke strany Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141228235421/http://www.nova.sk/o-nas/nas-tim/ |date=2014-12-28 }} * [http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=280 Daniel Lipšic v zozname poslancov NR SR] * [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=32 Daniel Lipšic na Osobnosti.sk] {{Vláda Slovenska zo 16. októbra 2002}} {{Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky}} {{Vláda Slovenska z 8. júla 2010}} {{Ministri vnútra Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lipšic, Daniel}} [[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Ministri vnútra Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Harvard University]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Politici NOVA]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Dvojčatá]] rv4v1wu10rz34m5glggq9p4vzlhw3c4 Republika 0 15243 8255741 7447166 2026-07-30T19:58:57Z DurMar12 181423 Upravený wikilink, pridaná sekcia Iné projekty 8255741 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} '''Republika''' (z [[Latinčina|latinského]] ''res publica'' – „vec verejná“; v prenesenom význame spoločný majetok, obec, štát) je štátne zriadenie, v ktorom sa zvrchovaná moc volí na určité obdobie. Existujú dva základné typy republiky: * [[parlamentná republika]] – vláda ([[Výkonná moc|exekutíva]]) sa úplne zodpovedá [[parlament]]u, ktorý má možnosť ju odvolať (napríklad [[Rakúsko]]) * [[prezidentská republika]] – predstaviteľom exekutívy je [[Prezident#Postavenie prezidenta|prezident]], ktorý je volený priamo občanmi (napríklad [[Spojené štáty|USA]]) V súčasnom svete je republika najrozšírenejšou formou vlády; prevažuje v dvoch tretinách všetkých existujúcich štátov. == Dejiny == Prvé republiky vznikli v [[Antika|antickom]] [[Grécko|Grécku]] a [[Staroveký Rím|Ríme]]. Ich forma bola obmedzená volebným právom, ktoré sa vzťahovalo na šľachtu (aristokratická republika), v niektorých prípadoch bolo volebné právo udeľované všetkým občanom republiky (demokratická republika; medzi občanov sa však rátala len časť slobodných mužov). Antické republiky spolu s demokratickou formou štátneho zriadenia zaznamenali najväčší rozvoj v najvýznamnejších gréckych mestských štátoch ([[Atény]]), neskôr v Ríme. Obdobie rímskej republiky bolo de facto ukončené za [[Gaius Iulius Caesar|Gaia Iulia Caesara]]. V [[stredovek]]u sa republiky rozvíjali vo veľmi obmedzenej miere v mestských štátoch, najmä v [[Taliansko|Taliansku]] ([[Benátky]]). Od [[19. storočie|19. storočia]] došlo postupne k vytvoreniu republík vo väčšine štátov v [[Európa|Európe]] a Amerike. == Iné projekty == {{Projekt|wikt=republika|wikt_štítok=republika}} [[Kategória:Teória práva]] [[Kategória:Ústavné právo]] [[Kategória:Formy vlády]] [[Kategória:Politika]] [[Kategória:Republika| ]] 5q1be86kc1cv4tv6u8yorps6a8yhw1r Jozef Murgaš 0 17527 8255707 8142981 2026-07-30T18:57:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255707 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Jozef Murgaš | meno originálne = | rodné meno = | aktuálny titul = slovenský vynálezca a maliar | portrét = Murgas2.jpg | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = | dátum narodenia = [[17. február]] [[1864]] | miesto narodenia = [[Tajov]]-Jabríková, [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = {{dúv|1929|05|11|1864|02|17}} | miesto úmrtia = [[Wilkes-Barre]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = [[1888]] | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} '''Jozef Murgaš''' (* [[17. február]] [[1864]], [[Tajov]]-Jabríková – † [[11. máj]] [[1929]], [[Wilkes-Barre]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]])<ref name="sbs" /> bol [[Slovensko|slovenský]] [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[Maliar (umelec)|maliar]] a vynálezca, priekopník bezdrôtovej [[telekomunikácie]].<ref name="sbs">{{Citácia knihy | kapitola zborník = MURGAŠ, Jozef | titul = [[Slovenský biografický slovník]] | odkaz na titul = | zväzok = IV. M{{--}}Q | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 247{{--}}248 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:aee2b97b-3a0a-4a1c-b819-84df5de13544?page=uuid:3f9b4b83-46dc-4464-b474-6a9a54fdf989}}</ref><ref name=":0" /> == Životopis == [[Súbor:Tajov - rodný dom Jozefa Murgaša.JPG|náhľad|Rodný dom Jozefa Murgaša v [[Tajov]]e]] [[Súbor:Jozef Murgaš - Veduta - M 498 - Ernest Zmeták Art Gallery.jpg|náhľad|Jozef Murgaš: Veduta (1885, olejomaľba)]] [[Súbor:Chrenovec-Brusno - pamätná tabuľa - Jozef Murgaš.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v [[Chrenovec-Brusno|Chrenovci]], kde pôsobil v rokoch 1895{{--}}1896]] Jozef Murgaš sa narodil v Tajove. Bol synom Jána Murgaša a Zuzany Murgašovej (rod. Slamovej). Základnú školu absolvoval v rodnom Tajove, neskôr študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1876]]{{--}}[[1880]]), ale zaujímalo ho predovšetkým maliarstvo. V r. [[1880]]{{--}}[[1882]] študoval v bratislavskom seminári a neskôr do roku [[1884]] v ostrihomskom. Roku [[1888]] bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. V [[1889]]{{--}}[[1890]] študoval maliarstvo v [[Budapešť|Budapešti]], potom štyri roky na akadémii výtvarného umenia v [[Mníchov]]e. Vo všetkých kostoloch, v ktorých ako [[kňaz]] pôsobil, namaľoval oltárny obraz. Už na štúdiách v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]] sa zaujímal o [[elektrotechnika|elektrotechniku]]. V roku [[1896]] odišiel do [[Spojené štáty|USA]] do novozaloženej baníckej obce Wilkes-Barre, kde žilo 300 slovenských rodín. Tu sa začal hlbšie zaujímať o elektrotechniku. [[2. október|2. októbra]] [[1903]] podal Jozef Murgaš vo [[Washington, D. C.|Washingtone]] svoju prvú prihlášku na uznanie patentu a [[10. máj]]a [[1904]] mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone Murgašovi dva patenty. Prvý známy ako ''Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu'' a druhý ako ''Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou''. V prvom patente bola vysielacia stanica vybavená anténou spojenou s menšou guľôčkou. Na prijímacej stanici bola anténa a telefónne slúchadlo. V druhom patente je originálny spôsob prenášania správ pomocou bezdrôtovej telegrafie, ktorý spočíva vo vysielaní a prijímaní nespojitých signálov s navzájom odlišnou frekvenciou. Na základe týchto dvoch patentov sa vo [[Philadelphia|Philadelphii]] vytvorila na využívanie Murgašovho vynálezu účastinná spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. Výsledkom jeho ďalšej práce boli ďalšie patenty o. i. vlnomer ([[1907]]), elektrický transformátor (1907), zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn ([[1908]]), bezdrôtová telegrafia ([[1909]]), detektor elektromagnetických vĺn (1909), prístroj na výrobu elektrických oscilácií ([[1911]]), navijak na udicu ([[1912]]), spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií ([[1916]]).<ref name="sbs" /> S pomocou spoločnosti Universal Aether Telegraph Co. postavil Murgaš v roku [[1905]] skúšobnú prijímaciu a vysielaciu anténu so šesťdesiatmetrovými anténovými stožiarmi. Počas skúšky si Murgaš úspešne vymenil správy medzi Wilkes Barre a Scrantonom na vzdialenosť približne 30 km, vysielaná správa bola dokonca úspešne prijatá aj v 200 km vzdialenom Brooklyne prijímacou aparatúrou Murgašovho systému.<ref name="ktl">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trška | meno = Róbert | priezvisko2 = Halás | meno2 = Michal | titul = Jozef Murgaš (1864 – 1929) | url = http://www.ktl.elf.stuba.sk/ktl/murgas/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20040820224726/http://www.ktl.elf.stuba.sk/ktl/murgas/ | vydavateľ = Katedra Telekomunikácií FEI STU | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2004-08-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Niektoré zdroje uvádzajú v súvislosti s ním popri úspechoch v oblasti rádiotelegrafie aj realizáciu bezdrôtového prenosu hovoreného slova (rádiotelefónia).<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Murgaš – významný slovenský vynálezca | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ine/jozef-murgas-vyznamny-slovensky-vynalezca/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum vydania = 2017-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Bol známy aj ako zberateľ [[huby|húb]], [[minerál]]ov a [[rastliny|rastlín]], mal unikátnu zbierku [[hmyz]]u (asi 9 000 exemplárov). Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa angažoval pri vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov v Česko-Slovensku. Pomocou svojich kontaktov pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]], ktoré malo vzniknúť na základe dohody z [[30. máj]]a [[1918]] v [[Pittsburgh]]u. Murgaš bol jedným zo signatárov [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]]. Zorganizoval medzi americkými Slovákmi zbierku s výťažkom 1 milión dolárov na základný valutový fond ČSR. Na Slovensko sa vrátil v roku [[1920]]. Chcel sa tu usadiť natrvalo, vyučovať elektrotechniku na niektorej škole, čo mu ale úrady neumožnili, lebo na to údajne nemal kvalifikáciu, preto sa vrátil naspäť do USA. Zomrel [[11. máj]]a [[1929]] vo Wilkes Barre. == Patenty == * [[10. máj]]a [[1904]]: zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu (759 825: „Wireless telegraph apparatus“) * [[1904]]: metódy komunikácie pomocou bezdrôtovej telegrafie (759 826: „Method of communicating intelligence by wireless telegraphy“) * [[1907]]: vlnomer (848 675: „Wave meter“), elektrický transformátor (848 676: „Electric transformer“) * [[1907]]: anténa pre bezdrôtovú telegrafiu (860 051: „Construction anntenae of wireless telegraphy“) * [[1908]]: spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou (876 383: „Means of producing electromagnetic waves“) * [[1909]]: bezdrôtová telegrafia (917 103 a 915 993: „Wireless telegraphy“), detektor magnetických vĺn (917 104: „Magnetic wave detector“) * [[1909]]: magnetický detektor (930 780: „Magnetic detector“) * [[1911]]: prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1 001 975: „Apparatus for producing electrical oscillations“) * [[1912]]: navijak na udicu (1 024 739: „Casting reel“) * [[1916]]: spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií (1196 969: „Method of and apparatus for producing electric oscillations from alternating current“) * 1926 „Improved invention 1 196 969 reg. In USA“ given in England in 1908 == V kultúre == V roku [[1989]] bol nakrútený životopisný dvojdielny televízny film o živote J. Murgaša s názvom ''[[Reverend (film)|Reverend]]'' v réžii [[Miloš Pietor|Miloša Pietora]], v hlavnej úlohe [[Milan Kňažko]]. Podľa príbehu Jozefa Murgaša vzniklo v roku [[2008]] divadelné predstavenie ''Niekto to rád slovenské'', v podaní [[Radošinské naivné divadlo|Radošinskeho naivného divadla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Niekto to rád slovenské | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=573 | vydavateľ = Radošinské naivné divadlo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241007094020/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=573 | dátum archivácie = 2024-10-07 }}</ref> == Pamiatky == V [[Tajov|Tajove]], v dome, kde sa Murgaš narodil, je pamätná izba a na miestnom cintoríne je symbolický hrob s pohrebným monumentom Murgaša. [[Jozef Šebo (pedagóg)|Jozef Šebo]], zakladateľ pamätnej izby a pamätníka, sa o ne staral veľmi dôkladne. Pamätná izba obsahuje originály fotiek a obrázkov, niektoré jeho maľby, taktiež unikátne kúsky z jeho zbierky motýľov, modely jeho patentov bezdrôtovej telegrafie a taktiež rôzne dokumenty. Rovnako tam možno vidieť minimodel Murgašovej originálnej antény postavenej spoločnosťou Universal Aether Telegraph Co. vo Wilkes-Barre v roku [[1905]].<br> <br> Ďalšie objekty a pamiatky: * Pamätná izba v budove bývalej školy v [[Tajov|Tajove]], * Maľby v Pamätnej izbe v Tajove a v kostoloch v [[Lopej|Lopeji]] a v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], * Pamätník Jozefa Murgaša v [[Bratislava|Bratislave]] – budova [[Slovak Telekom]] na Jarošovej ulici, * Ulica Jozefa Murgaša v [[Lopej|Podbrezovej]][[Lopej|-Lopeji]], * Pamätník Jozefa Murgaša (Joseph Murgas Monument) vo Wilkes-Barre, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]], * Maľby v kostole vo Wilkes-Barre, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]], * Murgas Amateur Radio Club vo Wilkes-Barre, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]], pomenované po Murgašovi v roku [[1975]], * Model Murgašovej vysielacej stanice vo Wilkes-Barre, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]], * Zbierka motýľov (9000 kusov) z celého sveta, * Obchodná loď triedy Liberty pomenovaná po Jozefovi Murgašovi SS <nowiki>''Joseph Murgas''</nowiki> vyrobená v [[Georgia (štát USA)|Georgii]] v roku [[1944]], * [[Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša, Banská Bystrica|Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici]], * Poštová známka s podobizňou Jozefa Murgaša vydaná Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v roku [[1994]] (náklad 400 000 kusov) pri príležitosti 130. výročia narodenia (1864) Jozefa Murgaša, * Životopisný román od M. Valehrachovej ''Technik v reverende'' ([[1970]]) * Kópie patentov v Národnom technickom múzeu v [[Praha|Prahe]], Na počesť Jozefa Murgaša a na podporu rozvoja telekomunikácií na Slovensku je každoročne udeľovaná Cena Jozefa Murgaša prostredníctvom Slovenskej elektrotechnickej spoločnosti a Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pre: * publikácie originálnych teoretických príspevkov podporujúcich rozvoj telekomunikácií na Slovensku, * využívanie originálnych alebo cudzích teoretických príspevkov pre rozvoj telekomunikácií a telekomunikačného priemyslu na Slovensku. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Longauer | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Vynálezci | vydanie = | vydavateľ = Slovenská Grafia | miesto = V Banskej Bystrici | rok = 1925 | počet strán = 86 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Páličkar | meno = Štefan J. | autor = | odkaz na autora = | titul = Rev. Joseph Múrgaš Priest-Scientist : his Musical Wireless Telegraphy and The First Radio : A Biography | vydanie = 1st ed | vydavateľ = Cecil L. Anderson | miesto = Sunland | rok = 1950 | počet strán = 164 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Paličkár | meno = Štefan J. | autor = | odkaz na autora = | titul = A pictorial biography of Rev. Joseph Murgas - pioneer inventor in the field of wireless telegraphy and radio | vydanie = | vydavateľ = Murgas Memorial Foundation | miesto = Wilkes-Barre | rok = 1953 | počet strán = 83 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Voda | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Murgaš : priekopník rádiotelegrafie | vydanie = 1 | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1955 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = MURGAŠ, Jozef | titul = [[Slovenský biografický slovník]] | odkaz na titul = | zväzok = IV. M{{--}}Q | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1990 | isbn = 80-7090-070-9 | počet strán = 568 | strany = 247{{--}}248 | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:aee2b97b-3a0a-4a1c-b819-84df5de13544?page=uuid:3f9b4b83-46dc-4464-b474-6a9a54fdf989}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vranka | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Z doliny prerástol hory : Jozef Murgaš: kňaz, maliar, vedec, vynálezca | vydanie = 1 | vydavateľ = Arimes | miesto = Bratislava | rok = 2004 | počet strán = 279 | url = | isbn = 80-88942-05-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Valehrachová-Matulayová | meno = Margita | autor = | odkaz na autora = | titul = Technik v reverende | vydanie = 1 | vydavateľ = Perfekt | miesto = Bratislava | rok = 2008 | počet strán = 133 | url = | isbn = 978-80-8046-402-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23410-27319-2?cc=1554443&wc=MPXY-3YM:107654301,107653602,112712201,112712202 Záznam o narodení a krste v matrike] * {{MUSAV|150}} * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Murgaš, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Tajova]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí elektrotechnici]] [[Kategória:Slovenskí vynálezcovia]] [[Kategória:Slovenskí entomológovia]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]] [[Kategória:Signatári Pittsburskej dohody]] s1wororj6ac2kssbv2pikje86am8uq9 SMER – sociálna demokracia 0 19741 8255586 8238783 2026-07-30T12:07:14Z ~2026-42289-39 301572 /* */ 8255586 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> PUTINIZMUS | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladí sociálni demokrati]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Dlhodobo čelí obvineniam z [[Rusofilstvo|rusofilstva]] a [[Rómovia|protiromského]] [[Sentiment|sentimentu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr|periodikum=iROZHLAS|dátum prístupu=2026-06-15|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | url = https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname | vydavateľ = eubrief.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk | meno = I.-Europa | priezvisko = s.r.o}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2022-12-14 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico a jeho výroky o Rómoch? Rasizmus... | url = https://www.noviny.sk/slovensko/116846-vyroky-politikov-su-podla-nich-rasisticke | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2013-06-07 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako predvídavý - preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa vyšší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii, pričom počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča mala napokon úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie HZDS, druhej strany v poradí, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a zároveň jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ,<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé [[Stredoľavica|ľavicovo-centristické]] strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] je [[Ľubomír Petrák]] muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ako skôr v zisku značky [[Sociálna demokracia|sociálnej demokracie]] a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] lq1rsrb3dh2b6lfttnouuqtkvx6vfly 8255587 8255586 2026-07-30T12:10:54Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-42289-39|~2026-42289-39]] ([[User_talk:~2026-42289-39|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Stanislaus Orzius 8238783 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladí sociálni demokrati]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Dlhodobo čelí obvineniam z [[Rusofilstvo|rusofilstva]] a [[Rómovia|protiromského]] [[Sentiment|sentimentu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr|periodikum=iROZHLAS|dátum prístupu=2026-06-15|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | url = https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname | vydavateľ = eubrief.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk | meno = I.-Europa | priezvisko = s.r.o}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2022-12-14 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico a jeho výroky o Rómoch? Rasizmus... | url = https://www.noviny.sk/slovensko/116846-vyroky-politikov-su-podla-nich-rasisticke | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2013-06-07 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako predvídavý - preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa vyšší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii, pričom počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča mala napokon úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie HZDS, druhej strany v poradí, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a zároveň jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ,<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé [[Stredoľavica|ľavicovo-centristické]] strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] je [[Ľubomír Petrák]] muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ako skôr v zisku značky [[Sociálna demokracia|sociálnej demokracie]] a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] fool9q5qfneaws248m31rgis843idg6 8255588 8255587 2026-07-30T12:12:52Z ~2026-42289-39 301572 /* */ 8255588 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<rpopulismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = Žiadna | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Dlhodobo čelí obvineniam z [[Rusofilstvo|rusofilstva]] a [[Rómovia|protiromského]] [[Sentiment|sentimentu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr|periodikum=iROZHLAS|dátum prístupu=2026-06-15|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | url = https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname | vydavateľ = eubrief.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk | meno = I.-Europa | priezvisko = s.r.o}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2022-12-14 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico a jeho výroky o Rómoch? Rasizmus... | url = https://www.noviny.sk/slovensko/116846-vyroky-politikov-su-podla-nich-rasisticke | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2013-06-07 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako predvídavý - preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa vyšší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii, pričom počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča mala napokon úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie HZDS, druhej strany v poradí, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a zároveň jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ,<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé [[Stredoľavica|ľavicovo-centristické]] strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] je [[Ľubomír Petrák]] muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ako skôr v zisku značky [[Sociálna demokracia|sociálnej demokracie]] a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] ptkj0hocaw519wk63ws39vss54cpo7w 8255589 8255588 2026-07-30T12:14:37Z ~2026-42289-39 301572 /* */ 8255589 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<rpopulismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European CenterPopulism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Putinizmus | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = Žiadna | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Dlhodobo čelí obvineniam z [[Rusofilstvo|rusofilstva]] a [[Rómovia|protiromského]] [[Sentiment|sentimentu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr|periodikum=iROZHLAS|dátum prístupu=2026-06-15|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | url = https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname | vydavateľ = eubrief.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk | meno = I.-Europa | priezvisko = s.r.o}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2022-12-14 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico a jeho výroky o Rómoch? Rasizmus... | url = https://www.noviny.sk/slovensko/116846-vyroky-politikov-su-podla-nich-rasisticke | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2013-06-07 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako predvídavý - preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa vyšší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii, pričom počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča mala napokon úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie HZDS, druhej strany v poradí, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a zároveň jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ,<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé [[Stredoľavica|ľavicovo-centristické]] strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] je [[Ľubomír Petrák]] muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ako skôr v zisku značky [[Sociálna demokracia|sociálnej demokracie]] a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] 6m7b87sgrjglvmxhon6usbcfr1usvsf 8255591 8255589 2026-07-30T12:16:19Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-42289-39|~2026-42289-39]] ([[User_talk:~2026-42289-39|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8238783 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}} {{Infobox Politická strana | Názov = SMER – slovenská sociálna demokracia | Logo strany = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png | Skratka = SMER – SD | Založenie = [[8. november]] [[1999]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Robert Fico]] | Podpredsedovia = [[Ľuboš Blaha]] <br> [[Juraj Blanár]] <br> [[Erik Kaliňák]] <br> [[Ladislav Kamenický]] <br> [[Richard Takáč]] | Najviac poslancov = 83 <small>''(NR SR 2012)''</small> <br> 5 <small>''(EP 2009)''</small> | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}} <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}} | Volebný výsledok = {{Rast}} 22,95 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] <br />{{rast}} 24,76 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]] | Ideológie = [[ľavicový populizmus]]<ref name = populismstudies>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = cw>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name = politico>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <br /> [[ľavicový nacionalizmus]]<ref>{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}</ref><br/>[[národný populizmus]]<ref>{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}</ref><ref>{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}</ref><br/>[[sociálny konzervativizmus]]<ref name = cw/><ref>{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}</ref><ref>{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}</ref><ref>{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&lr=&id=PFv9Ofn-myoC&pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}</ref><br>[[sociálna demokracia]]<ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> [[rusofilstvo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yar | meno = Lucia | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | periodikum = euractiv.sk | url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/ | dátum vydania = 2022-07-26 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/ | dátum vydania = 2022-08-29 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr | dátum vydania = 2023-02-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa | periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/ | dátum vydania = 2023-09-19 | jazyk = sk-SK | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Aktuality.sk | titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor) | periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/ | dátum vydania = 2023-06-05 | jazyk = sk | dátum prístupu = 2023-09-19 }}</ref> [[antimigračná politika]]<ref name = Pravda>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ | vydavateľ = Pravda | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum aktualizácie = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = sk }}</ref> | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = {{rast}} 13 540 <small>(31.12.2024)</small><ref name="vs2024">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Mládežnícka = [[Mladí sociálni demokrati]] | Skupina EP = | Európska strana = | Medzinárodné = [[Socialistická internacionála]] | Materská strana = | Sídlo = Súmračná 25 <br /> 821 02 Bratislava | Noviny = Robíme pre ľudí <ref>http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd</ref> | Farby = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}} | Web = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk] |Politické spektrum = [[stredoľavica]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> až [[ľavica (politika)|ľavica]]<ref name="Nordea trade">{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> }} {{Politika na Slovensku}} [[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]] '''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],<ref name = populismstudies/><ref name = cw/><ref name = politico/> formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.<ref name="smeronas2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}</ref> Dlhodobo čelí obvineniam z [[Rusofilstvo|rusofilstva]] a [[Rómovia|protiromského]] [[Sentiment|sentimentu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr|periodikum=iROZHLAS|dátum prístupu=2026-06-15|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname | url = https://eubrief.sme.sk/zahranicie-a-bezpecnost/c/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname | vydavateľ = eubrief.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk | meno = I.-Europa | priezvisko = s.r.o}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366 | vydavateľ = www.seznamzpravy.cz | dátum vydania = 2022-12-14 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fico a jeho výroky o Rómoch? Rasizmus... | url = https://www.noviny.sk/slovensko/116846-vyroky-politikov-su-podla-nich-rasisticke | vydavateľ = www.noviny.sk | dátum vydania = 2013-06-07 | dátum prístupu = 2026-06-15 | jazyk = sk}}</ref> SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]]. == Vedenie strany == Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.<ref name="stanovy"/> Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.<ref name="stanovy"/> Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| | valign=top | * [[Robert Fico]], predseda * [[Ľuboš Blaha]], podpredseda * [[Juraj Blanár]], podpredseda * [[Erik Kaliňák]], podpredseda * [[Ladislav Kamenický]], podpredseda * [[Richard Takáč]], podpredseda * [[Marián Saloň]], generálny manažér * [[Jaroslav Baška]], člen * [[Miroslav Číž]], člen * [[Emil Ďurovčík]], člen * [[Martin Glváč]], člen * [[Augustín Hambálek]], člen | valign=top | * [[Dušan Jarjabek]], člen * [[Jozef Ježík]], člen * [[Robert Kaliňák]], člen * [[Daniel Karas]], člen * [[Marián Kéry]], člen * [[Ján Kvorka]], člen * [[Igor Melicher]], člen * [[Martin Nemky]], člen * [[Ľubomír Petrák]], člen * [[František Petro]], člen * [[Peter Šuca]], člen * [[Jana Vaľová]], člen |} == História == === Staršie názvy strany === '''SMER''' (1999 – 2003) '''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005) [[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]] === Založenie strany SMER === Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''"vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny".{{bez citácie}}'' Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''"tretia cesta"''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''"strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD"''.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/</ref> Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a. S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako predvídavý - preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. === Volebné obdobie 2002 – 2006 === Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa vyšší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii, pričom počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča mala napokon úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie HZDS, druhej strany v poradí, oscilovali okolo 15 %. ==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ==== Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002: {{Stĺpce|2| # [[Edita Angyalová]] # [[Jaroslav Baška]] # [[Monika Beňová]] # [[Juraj Blanár]] # [[Jozef Buček]] # [[Jozef Burian]] # [[Dušan Čaplovič]] # [[Miroslav Číž]] # [[Igor Federič]] # [[Robert Fico]] # [[Darina Gabániová]] # [[Bohumil Hanzel]] # [[Miroslav Chovanec]] # [[Robert Kaliňák]] # [[Maroš Kondrót]] # [[Jana Laššáková]] # [[Róbert Madej]] # [[Dušan Muňko]] # [[Milan Murgaš]] # [[Pavol Paška]] # [[Igor Šulaj]] # [[Ivan Varga]] # [[Ľubomír Vážny]] # [[Boris Zala]] # [[Renáta Zmajkovičová]] }} V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]]. V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a zároveň jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil. ==== Integrácia ľavicových strán ==== V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ,<ref name=":02">TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]</ref> bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.<ref name="peterweissmyslienky">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}</ref> SDSS, SDA a ďalšie malé [[Stredoľavica|ľavicovo-centristické]] strany sa so Smerom zlúčili už predtým<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] je [[Ľubomír Petrák]] muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ako skôr v zisku značky [[Sociálna demokracia|sociálnej demokracie]] a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]]. === Volebné obdobie 2006 – 2010 === Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]). Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]). V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: * Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]]. * V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová). * Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb. === Volebné obdobie 2010 – 2012 === {{Výhonok-časť}} Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]]. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády. === Volebné obdobie 2012 - 2016 === {{Výhonok-časť}} Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}</ref> Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."<ref name=":0" /> (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref>) === Volebné obdobie 2016 – 2020 === [[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]] [[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]] V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].<ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.<ref name=":0" /> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=":6">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %). Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu "fašizuje" pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].<ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]]. Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER – zodpovedná zmena". Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = "#BezFica2020" | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}</ref> === Volebné obdobie 2020 – 2023 === Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru. ==== Odchod Pellegriniho skupiny ==== Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}</ref> Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}</ref> Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}</ref> V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}</ref> Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}</ref> ==== Kritika zo strany európskych socialistov ==== Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente "nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie". Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}</ref> Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“<ref>http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}</ref> == Vedenie strany == === Predsedovia strany SMER – SD === {| class="wikitable" !# !Meno !Od !Do |- |1. |[[Robert Fico]] |11.12.1999 |súčasnosť |} == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]] | rowspan="6" |[[Robert Fico]] |387,100 |13,46 |{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}} |3. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] |671,185 |{{Rast}}29,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]] |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] |880,111 |{{Rast}}34,80 |{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] |1,134,280 |{{Rast}}44,42 |{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] |- | rowspan="2" |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | rowspan="2" |737,481 | rowspan="2" |{{Pokles}}28,28 | rowspan="2" |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}} | rowspan="2" |{{Bezzmeny}} 1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]] (2016 - 2018) |- | style="background:#e6ffd9" | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]] (2018 - 2020) |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] |[[Peter Pellegrini]] |527,172 |{{Pokles}}18,29 |{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}} | {{Pokles}}2. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] |[[Robert Fico]] |681,017 |{{Rast}}22,95 |{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}} | {{Rast}}1. | style="background:#e6ffd9" |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]] |} === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" style="text-align:center" !Rok !Líder(-ka) !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]] |[[Monika Beňová]] |118,535 |16,90 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 3. | rowspan="4" style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] |[[Boris Zala]] |264,722 |{{Rast}}32,02 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}} |{{Rast}}1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] |[[Maroš Šefčovič]] |135,089 |{{Pokles}}24,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 1. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | rowspan="2" |[[Monika Beňová]] |154,996 |{{Pokles}}15,72 |{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}} |{{Pokles}}2. |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |365,794 |{{Rast}}24,76 |{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}} |{{Bezzmeny}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Neúčasť vo frakcii |} === Voľba prezidenta Slovenskej republiky === {| class=wikitable style=text-align:center ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]] | rowspan="2" |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |442,564 |22,28 |2. |1,079,592 |59,91 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |876,061 |46,71 |1. |1,234,787 |55,53 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Robert Fico]] |531,919 |28,01 |1. |893,841 |40.61 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}} |400,379 |18,66 |2. |752,403 |41,59 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}} |834,718 |37,02 |2. |1,409,255 |53,12 | style="background:#e6ffd9" | Zvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS === {{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO === {{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) === {{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}} == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]] * [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=SMER-SD}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Sociálnodemokratické strany]] fool9q5qfneaws248m31rgis843idg6 Jaromír Nohavica 0 19948 8255615 7802964 2026-07-30T13:26:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255615 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Jaromír Nohavica | Obrázok = Nohavicainconcert.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|6|7}} | Miesto narodenia = [[Ostrava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[spevák]], [[textár]], [[skladateľ]], [[gitara|gitarista]] a hráč na [[heligónka|heligónku]] | Žáner = [[folk]], [[folk rock|folk-rock]] | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.nohavica.cz nohavica.cz] }} '''Jaromír Nohavica''' (* [[7. jún]] [[1953]], [[Ostrava]])<ref name="chs" /> je [[Česko|český]] [[folk]]ový [[spevák]], [[textár]], [[hudobný skladateľ]], [[gitara|gitarista]] a hráč na [[heligónka|heligónku]].<ref name="chs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko zborník = Chaloupková | meno zborník = Helena | kapitola zborník = Nohavica, Jaromír | odkaz na autora = | titul = Český hudební slovník osob a institucí | url = https://slovnik.ceskyhudebnislovnik.cz/component/mdictionary/?task=record.record_detail&id=1000704 | vydavateľ = Ústav hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Brno | jazyk = }}</ref> == Životopis == Jaromír Nohavica pochádza z [[Ostrava|Ostravy]]. Prvú pieseň napísal už v ôsmich rokoch. Na [[gitara|gitaru]] hrá od svojich trinástich rokov, pričom pôvodne jeho otec chcel, aby hral na [[husle]], k tým ale nepriľnul. Začal študovať na Vysokej škole banskej, ale štúdium prerušil, diaľkovo študoval na Strednej knihovníckej škole v [[Brno|Brne]] ([[1978]]{{--}}[[1981]]). Vystriedal niekoľko zamestnaní než sa stal textárom na voľnej nohe. Skladal texty pre [[Ostrava|ostravských]] spevákov a kapely. V tejto oblasti sa preslávil textom „Lásko, voníš deštěm“ (v origináli „She's Gone“ od skupiny [[Black Sabbath]]) pre [[Marie Rottrová|Mariu Rottrovú]], ale písal tiež napr. pre [[Věra Špinarová|Věru Špinarovú]]. V súčasnosti žije v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], je ženatý a má dve deti. Jeho literárnym obľúbencom je [[Bohumil Hrabal]]. V roku [[2006]] Nohavica priznal v rozhovore s českým týždenníkom Respekt, že bol koncom osemdesiatych rokov tri roky spolupracovníkom [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. [[Obrázok:Jaromir nohavica.JPG|náhľad|Jaromír Nohavica v Toronte, 2005]] [[Obrázok:Nohavica concert.jpg|right|thumb|Nohavica na koncerte v Poznani]] [[Obrázok:Nohavica text.jpg|right|thumb|Nohavicov rukopis]] == Tvorba == V hudobnej oblasti sa preslávil textom „Lásko, voníš deštěm“ (v origináli „She's Gone“ od skupiny [[Black Sabbath]]) pre [[Marie Rottrová|Mariu Rottrovú]]. Ako pesničkár – sólový [[spevák]] si získaval svoje publikum hlavne koncertmi v kluboch. Jeho prvé skladby sa šírili medzi jeho obdivovateľmi pomocou amatérskych nahrávok jeho koncertov na magnetofónových páskach. Napriek tomu, že mu v tom období nevyšla žiadna platňa a pre vtedajší [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] [[rozhlas]] a [[televízia|televíziu]] bol takmer [[tabu]], získaval si stále väčšiu a väčšiu popularitu. Jeho radenie medzi elitných [[Česko|českých]] [[Folk|folkových]] pesničkárov sa začalo počas festivalu [[Folkový kolotoč]] v [[Poruba (Ostrava)|Porube]] v [[marec|marci]] [[1982]], kde okrem iného zaspieval svoj preklad textu piesne od [[Rusko|ruského]] pesničkára [[Bulat Šalvovič Okudžava|Bulata Okudžavu]] „Stretnutie s Puškinom“ a vlastnú, dnes sa už dá povedať, že zľudovenú pieseň „Když mě brali za vojáka“. Spolupracoval s menej významnými regionálnymi kapelami, ale tiež napr. so skupinou [[Čechomor]]. Nohavica spieva vlastné pesničky, ale tiež preklady piesní ruských autorov [[Vladimir Semjonovič Vysockij|Vysockého]], [[Bulat Šalvovič Okudžava|Okudžavy]] alebo [[Semyon Slepakov|Semyona Slepakova]]. Okrem pesničkárskej tvorby prekladá [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartove]] opery do češtiny. Prvá [[Dlhohrajúca platňa|LP]] platňa ''[[Darmoděj]]'' mu vyšla pomerne neskoro, až v roku [[1988]]. S elektrifikovanou sprievodnou kapelou spieval prvýkrát na koncertnej platni ''Jaromír Nohavica a Kapela: Koncert'' (1998). Postupne sa stal jedným z najpopulárnejších [[Česko|českých]] [[spevák]]ov a v roku [[2004]] získal aj niekoľko ocenení. Časopis ''Rock & pop'' vyhodnotil Nohavicove ''Divné století'' ako najlepší [[Česko|český]] [[hudobný album]] od roku [[1989]]. Akadémia populárnej hudby zaradila pri vyhlasovaní výsledkov ceny ''Anděl 2003'' Nohavicu do Siene slávy a bol nominovaný v dvoch ďalších kategóriách. V roku [[2006]] získal za český preklad opery [[Cosi fan tutte]] Cenu Sazky a Divadelních novin. V roku [[2007]] preložil operu [[Don Giovanni]]. Vo februári [[2008]] bol vydaný album [[Ikarus]], ktorý bol nahraný na ôsmich koncertoch v Ostrave v januári 2008. Posledný album Poruba nahral v roku [[2017]] so sprievodnou skupinou: * Jaromír Nohavica – spev, gitara * [[Robert Kuśmierski]] – [[akordeón]], [[klavír]], klávesy, zbor * [[Pavel Plánka]] – bicie, perkusie * [[Dalibor Cidlinský ml.]] – klavír, elektrické piano, syntetizátory, programming == Zaujímavosti == * Jaromír Nohavica má aj „svoju planétku“. Jej základné označenie je (6539) Nohavica = 1990 QL. Objavila ju na hvezdárni [[Kleť]] Zdeňka Vávrová [[19. august]]a [[1990]] a pomenovala ju na počesť Jaromíra Nohavicu. * V roku [[1997]] získal titul majstra Českej republiky v stolnej hre [[scrabble]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Scrabble : Mistrovství ČR | url = http://scrabble.ha-vel.cz/mr_cr.htm | vydavateľ = ha-vel internet | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Ostrava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Scrabble : Jaromír NOHAVICA | url = http://scrabble.ha-vel.cz/hraci/nohavica.htm | vydavateľ = ha-vel internet | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Ostrava | jazyk = }}</ref> * V marci 2018 brnenské Divadlo Radost uviedlo inscenáciu ''Kabaret Nohavica: Barevné korálky na šňůrce''.<ref name="kabaret">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Představení složené z písní Jaromíra Nohavici vzniklo v brněnském Divadle Radost|url=http://www.divadlo.cz/?clanky=38796|vydavateľ=divadlo.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-03-02|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20231016233240/https://www.divadlo.cz/?clanky=38796|dátum archivácie=2023-10-16}}</ref> == Knihy == * {{Citácia knihy | priezvisko = Nohavica | meno = Jaromír | autor = | odkaz na autora = | titul = Chtěl jsem jí zazpívat : výbor z písňových textů | vydanie = 1 | vydavateľ = Torst | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 238 | url = | isbn = 978-80-7215-399-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * ''Komplet''. Nakladateľ: G+W, 2006, 264 s., ISBN 979-07-0650-959-4. (Komplet tvorby jedného z najznámejších českých folkových pesničkárov) * ''Komplet 2''. Nakladateľ: G+W, 2013, 132 s., ISBN 979-07-0650-985-3. == Diskografia == === Albumy === * [[1988]] – ''[[Darmoděj]]'' * [[1989]] – ''[[Osmá barva duhy]]'' * [[1990]] – ''[[V tom roce pitomem]]'' * [[1993]] – ''[[Mikymauzoleum]]'' * [[1994]] – ''[[Tři čuníci]]'' * [[1995]] – ''[[Darmoděj a další]]'' * [[1996]] – ''[[Divné století]]'' * [[1998]] – ''[[Koncert]]'' * [[1998]] – ''[[3x Jarek Nohavica]]'' * [[2000]] – ''[[Moje smutné srdce]]'' * [[2002]] – ''[[Rok ďábla]]'' – soundtrack * [[2003]] – ''[[Babylon (album)|Babylon]]'' * [[2006]] – ''[[Pražská pálená]]'' * [[2006]] – ''[[Doma (album)|Doma]]'' * [[2006]] – ''[[Od Jarka pod stromeček]]'' * [[2008]] – ''[[Ikarus (album)|Ikarus]]'' * [[2009]] – ''[[V Lucerně]]'' * [[2009]] – ''[[Virtuálky I]]'' * [[2010]] – ''[[Viruálky II]]'' * [[2011]] – ''[[Viruálky III]]'' * [[2012]] – ''[[Tak mě tu máš]]'' * 2013 – Tenkrát * 2017 – Poruba * 2020 – Máma mi na krk dala klíč === Malé platne === * [[1985]] – ''Cesty (5)'' * [[1988]] – ''Písně pro V. V.'' === Spoluúčasti === * [[1989]] – ''Folkové vánoce 1989'' * [[1990]] – ''Folkfórum – spolu…'' * [[1991]] – ''Morava '91'' * ''Folkový kolotoč I.'' * [[1992]] – ''Šťastné a veselé....'' * [[1993]] – ''Česká mše vánoční'' * [[1993]] – ''Vita '93'' * [[1996]] – ''Hudba bez bariér'' * [[1996]] – ''Králíci, ptáci a hvězdy'' * [[1998]] – ''Pavlína Jíšová'' * [[1998]] – ''Neřež'' * [[1999]] – ''Sloni v porcelánu I.'' * 2014 – Jarek NOHAVICA a Přátelé === Výbery === * [[1998]] – ''Hity folk & country 1998'' * [[1998]] – ''Nejhezčí folkové písničky'' * [[1999]] – ''Barvy českého folku'' * [[1999]]? – ''Nejhezčí folkové písničky 2'' * [[1999]] – ''České hity 90-tých let'' == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Rauvolf | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledání Jaromíra Nohavici | vydanie = | vydavateľ = Daranus | miesto = Řitka | rok = 2007 | počet strán = 351 | url = | isbn = 978-80-86983-25-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Houda | meno = Přemysl | autor = | odkaz na autora = | titul = Nohavica : a (jeho) naše malá válka | vydanie = | vydavateľ = Rybka Publishers | miesto = Praha | rok = 2023 | počet strán = 352 | url = | isbn = 978-80-88630-06-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nohavica.cz Oficiálny web] * [https://wave.rozhlas.cz/paradoxy-jaromira-nohavici-pisnickarova-cesta-od-protestsongu-k-radu-od-zemana-6195933 Paradoxy Jaromíra Nohavici: Písničkářova cesta od protestsongů k řádu od Zemana] – článok Pavla Klusáka (Český rozhlas, 2017) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Nohavica, Jaromír}} [[Kategória:Jaromír Nohavica| ]] [[Kategória:Osobnosti z Ostravy]] [[Kategória:Českí folkoví speváci]] [[Kategória:Českí folkoví gitaristi]] [[Kategória:Českí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Českí textári piesní]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Agenti ŠtB]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] 4hrrwt4cqvqa7b7lcm5nkgzj593n510 Palárikovo 0 28999 8255751 8198557 2026-07-30T20:15:23Z ~2026-42030-79 301452 8255751 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Palárikovo | Iné názvy = | Obrázok = Kaštiel Palárikovo.jpg | Popis obrázku = Kaštiel Károlyovcov | Znak = SVK Palarikovo COA.jpg | Vlajka = Palarikovo-nove zamky-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Nové Zámky | Región = Dolná Nitra | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.043333 | Zemepisná dĺžka = 18.073333 | Nadmorská výška = 113 | Prvá zmienka = 1248 | Starosta = Ľubica Karasová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 941 11 | Kód = 503452 | EČV = NZ | Predvoľba = +421-35 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecpalarikovo.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Palárikovo''' (do 1948 ''Slovenský Meder'') je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Nové Zámky|Nové Zámky]]. Táto obec v roku 2024 zachytila prvý záznam [[sršeň ázijský|sršňa ázijského]]. == Polohopis == Obec Palárikovo, pôvodným názvom Slovenský Meder leží na juhozápadnom Slovensku, v Podunajskej nížine, 13 km od okresného sídla Nové Zámky a 8 km od Šurian. Kataster obce s rozlohou 5 129 ha má rovinatý charakter, s priemernou nadmorskou výškou 113 m. n. m. == Časti obce == K obci patria miestne časti - Čiky, Ľudovítov, [[Jur (Palárikovo)|Jur]], Žofia a Drahy. === Jur === Jur je časť obce Palárikovo v Nitrianskom kraji a v okrese Nové Zámky. Skladá sa z dvoch častí – z Horného a Dolného Juru. == Prírodné podmienky == V Palárikove evidujú 3 bocianie hniezda.<ref>[http://www.bociany.sk/nestcards?city=Pal%C3%A1rikovo bociany.sk]</ref> <gallery> Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 1a 2013.jpg|Hniezdo pri železničnej stanici Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 1b 2013.jpg|2013 Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 1e 20140524.JPG|2014 Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 2a 20140713.JPG Súbor:Ciconia ciconia nest Palarikovo 3a 20150315.JPG|Hniezdo pri ceste 75 </gallery> == Názov == Od 1. augusta 1948 nesie obec meno významného slovenského dramatika a publicistu [[Ján Palárik|Jána Palárika]]. '''Vývin názvu obce''' * [[1248]] – ''Meger'' * [[1690]] – [[1730]] ''Nové Kounice'' * [[1773]], [[1786]] - ''Megyer'' * [[1808]] - ''Tót-Megyer'' * [[1863]] - [[1913]], [[1938]]–[[1945]] - ''Tótmegyer'' * [[1920]] – ''Slovenský Meder'' * [[1945]] – [[1948]] - ''Slovenský Meder'', ''Tót-Megyer'' * [[1948]] – ''Palárikovo'' == Symboly obce == Erb obce schválila Heraldická komisia MV SR. Obecné zastupiteľstvo schválilo predložený návrh symbolov obce Palárikovo: erb, vlajka a obecná pečať, ako ich navrhol PhDr. Ladislav Vrteľ, tajomník HK MV SR (dňa 7. septembra 1995). Erb obce má vlastnú kompozíciu. Zobrazené sú v ňom tri bažanty, čo v heraldickej reči znamená množstvo. Erb obce má túto podobu: v modrom štíte tri zlaté bažanty so strieborným zbrojom (2:1). [http://www.palarikovo.com] Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PALÁRIKOVO. Pečať má priemer 35 mm. Vlajka obce Palárikovo pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách: modrej: (2/9), žltej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9), bielej (1/9), žltej (1/9) a modrej (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky. [http://www.palarikovo.com] == Obyvateľstvo == Obyvateľstvo obce Palárikovo tvoria obyvatelia slovenskej národnosti. Napriek tomu, že v okolitých obciach prevláda obyvateľstvo maďarskej národnosti, v Palárikove vždy prevládali Slováci ( aj v časoch Uhorska ). Po náboženskej stránke obyvatelia Palárikova sú prevažne rímsko-katolíci. '''Etnické zloženie obyvateľstva''' (sčítanie 2021)<br />Slováci - 88,81 %<br />Maďari - 1,76 %<br />Česi - 0,44 %<br />Rómovia - 0,28 %<br />nezistení - 8,29 %<br />a iní '''Etnické zloženie obyvateľstva''' (sčítanie 2001)<br />Slováci - 96,70 %<br />Maďari - 2,13 %<br />Česi - 0,69 %<br />Ukrajinci - 0,04 %<br />Nemci - 0,02 %<br />a iní<br />'''Náboženské zloženie obyvateľstva'''<br />rímsko-katolíci - 85,89 %<br />bez vyznania - 9,57 %<br />evanjelici - 1,45 %<br />pravoslávni - 0,11 %<br />gréko-katolíci - 0,07 %<br />a iní == Kultúra a pamiatky == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], trojloďová [[barok|baroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1745]]. Stavebníkom a patrónom kostola bol uhorský poľný maršal a gróf Sándor Károlyi z Nágykárolyi (1669–1743) a jeho potomkovia<ref>http://w.genealogy.euweb.cz/hung/karolyi2.html/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210402032143/http://w.genealogy.euweb.cz/hung/karolyi2.html |date=2021-04-02 }} rodokmen</ref>. Úpravami prešiel v [[19. storočie|19.]] a [[20. storočí]], keď boli pristavané bočné lode. Stredná loď má pruské [[klenba|klenby]], bočné lode sú plochostropé. Nachádza sa tu dvojetážový barokový hlavný [[oltár]] sv. Jána Nepomuckého z polovice [[18. storočia]] a [[rokoko]]vá [[krstiteľnica]] z rovnakého obdobia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palárikovo - Kostol sv. Jána Nepomuckého | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/palarikovo-kostol-sv-jana-nepomuckeho | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami s nadokennými rímsami s klenákmi. Priečelie so stredným [[rizalit]]om je lemované zdvojenými [[pilaster|pilastrami]] a párom [[nika|ník]] a ukončené [[volúta|volútovým]] štítom s dekoratívnymi vázami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou. Nad [[portál]]om je barokový [[erb]] Károlyovcov. * Kaštieľ Károlyovcov, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena U z obdobia medzi rokmi [[1725]] - [[1765]], bol postavený na mieste staršieho sídla Kaunitzovcov. [[Klasicizmus|Klasicistickými]] úpravami prešiel v roku [[1866]] podľa projektu architekta Mikuláša Ybla. V roku [[1946]] bol upravený na kancelárie štátnych lesov. V parteri sú prusé klenby, poschodie je plochostropé. Nachádza sa tu aj reprezentačná sála.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palárikovo | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/palarikovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasádam kaštieľa dominuje sedemosový stredný rizalit s [[atika|atikou]] a trojosovou nadstavbou ukončenou trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Pred rizalit je predstavaný trojosový stĺpový [[portikus]] s balkónom, nad ktorým je umiestnený erb Károlyovcov. Fasády sú členené kordónovými rímsami, okná majú jednoduché šambrány. Bočné krídla sú jednopodlažné. Okolo kaštieľa sa nachádza rozsiahly krajinársky park.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6675 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Vodárenská veža, technická pamiatka v štýle [[neorenesancia|neorenesancie]] z roku [[1869]]. Úpravami prešla v roku [[1900]] a v druhej polovici 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=6676 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Veža je obložená dreveným doskovaním s dekoratívnymi vyrezávanými bordúrami. V súčasnosti slúži ako rozhľadňa. * Panská sýpka, trojpodlažná trojtraktová [[historizmus|historizujúca]] stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 60. rokov 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=24233 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sýpky sú členené priebežnými lizénami. <gallery> Súbor:Szlovákia, Tótmegyer. Gróf Károlyi Lajos kastélyának elölnézete. A felvétel 1895-1899 között készült. - Fortepan 83213.jpg|Kaštieľ v minulosti Súbor:Szlovákia, Tótmegyer. Gróf Károlyi Lajos kastélyának hátsó nézete. A felvétel 1895-1899 között készült. - Fortepan 83214.jpg Súbor:Szlovákia, Tótmegyer. Gróf Károlyi Lajos kastélyának nagyszalonja. A felvétel 1895-1899 között készült. - Fortepan 83215.jpg Súbor:Vodáreň Palárikovo.jpg|Vodárenská veža </gallery> == Poľovníctvo == === Bažantnica Palárikovo === V polovici 18. storočia založil gróf František Károlyi v okolí kaštieľa rozsiahlu bažantnicu, ktorá sa rozprestierala na ploche až 20 000 ha. Dnes má poľovnícky revír rozlohu približne 2 500 ha a nachádza sa tu široká paleta lesnej a vodnej zveri – srny, daniele, muflóny, diviaky, zajace, bažanty či vodné vtáctvo. Od novembra do februára sa tu konajú tradičné spoločné poľovačky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bažantnica Palárikovo - Turistické informačné centrum Nitra | url = https://www.nitra.eu/9061/bazantnica-palarikovo | vydavateľ = www.nitra.eu | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = sk | meno = EWORKS sk-Tvorba www stránok | priezvisko = info@eworks.sk}}</ref> == Doprava == Je zabezpečená dvoma železničnými stanicami ([[Železničná stanica Palárikovo|Palárikovo]] a Ľudovítov) na trati [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|Štúrovo - Bratislava]]. Keďže železničné stanice sú pomerne vzdialené od väčšej časti obce, je doprava na samotné stanice problematická. == Šport == Obec Palárikovo má amatérske futbalové mužstvo. OTJ Palárikovo hrá v súčasnosti v VIII. lige HUMMEL ObFZ Nové Zámky organizovanej Západoslovenským futbalovým zväzom. == Záujimavosti == '''Palárikovo bolo v roku 2004''' oficiálne prvou obcou na Slovensku, ktorá sa prihlásila k medzinárodnej koncepcii „Smerovanie k nulovému odpadu“ (Zero Waste). Tento krok potvrdilo Obecné zastupiteľstvo rozhodnutím z 25. júna 2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Palárikove začnú s koncepciou nulového odpadu | url = https://domov.sme.sk/c/1656453/v-palarikove-zacnu-s-koncepciou-nuloveho-odpadu.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-07-06 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Alexander Mach]] (* [[1902]] – † [[1980]]), [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudácky]] [[politik]] a [[novinár]] * [[Štefan Kiripolský]] (* [[1914]] – † [[1992]]), pracovník [[Viedeň|viedenskej]] pobočky [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]], v roku [[1954]] sovietskymi vojskami (pravdepodobne v spolupráci s česko-slovenskou [[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]]) unesený do [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Česko-Slovenska]], kde bol odsúdený na [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotie]] * [[Karol Strmeň]], vlastným menom Karol Bekéni (* [[1921]] – † [[1994]]), predstaviteľ zahraničného exilu katolíckej moderny, [[básnik]], prekladateľ, novinár, [[pedagóg]], literárny kritik a vysokoškolský [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]. * [[Alexander Gerič (pilot)|Alexander Gerič]] (* [[1920]] – † [[1944]]), pilot [[Slovenské vzdušné zbrane|Slovenských vzdušných zbraní]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] a [[letecké eso]] * [[Ondrej Samuel]] (* [[1931]] - † [[2002]]) - [[paleontológ]] * [[Štefan Šafárik]] (* [[1942]]), [[herec]] [[Jozefa Gregora Tajovského|Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] vo Zvolene == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Zubří (okres Vsetín)|Zubří]], [[Česko]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Nové Zámky}} [[Kategória:Palárikovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]] twgtvwkmgr11isty75hc4x98rqgo1y5 Šablóna:Denné udalosti/07 31 10 30168 8255782 8121444 2026-07-31T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8255782 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Franz Liszt by Nadar, March 1886.png |meno = [[Franz Liszt|F. Liszt]] |rám = }} Meniny má [[Ignác]]. * [[1556]] – zomrel [[Ignác z Loyoly]], španielsky rímskokatolícky kňaz, teológ, filozof, zakladateľ [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] (* [[1491]]) * [[1849]] – zomrel [[Sándor Petőfi]], maďarský básnik, autor vlasteneckej básne ''[[Nemzeti dal]]'', významný predstaviteľ [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie]] (* [[1823]]) * [[1865]] – v Grandchesteri v austrálskom [[Queensland]]e bola otvorená prvá [[úzkorozchodná železnica]] na svete * [[1886]] – zomrel [[Franz Liszt]], uhorský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz (* [[1811]]) * [[1917]] – [[prvá svetová vojna]]: neďaleko mesta [[Ieper|Ypres]] v západnom [[Belgicko|Belgicku]] sa začala [[tretia bitka o Ypres|bitka o Passchendaele]] * [[1932]] – voľby do Ríšskeho snemu v [[Weimarská republika|Nemecku]] vyhrala [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] so ziskom 37,7 % hlasov * [[1944]] – zomrel [[Antoine de Saint-Exupéry]], francúzsky spisovateľ, básnik, novinár a letec († [[1900]]) * [[1965]] – narodila sa [[J. K. Rowlingová|Joanne Rowlingová]], britská spisovateľka a filantropka * [[2006]] – [[Fidel Castro]] odovzdal moc svojmu bratovi [[Raúl Castro|Raúlovi]] <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 9l72awmyl2q21n6lvnucnm8w7hz8f29 MŠK Žilina 0 31087 8255763 8252727 2026-07-30T20:50:11Z Wolfgang121 142495 /* MŠK Žilina v európskych pohároch */ 1-3 8255763 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MŠK Žilina | obrázok = | celýnázov = Mestský športový klub Žilina | prezývka = Šošoni | založený = [[1908]] | rozpustený = | štadión = [[Štadión MŠK Žilina|Štadión pod Dubňom]] | kapacita = 10 785 | majiteľ = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Antošík (podnikateľ)|Jozef Antošík]] | predseda = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Jozef Antošík (podnikateľ)|Jozef Antošík]] | tréner = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Pavol Staňo]] | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/2026]] | pozícia = 4. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 = _Nike black transparent | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = _nikewhite | vzor_po1 = _nikefootballblacklogo | ľavéplece1 = fde400 | telo1 = fde400 | pravéplece1 = fde400 | trenírky1 = 009e4f | ponožky1 = fde400 | vzor_lp2 = | vzor_t2 = _Nike white transparent | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = _nikewhite | vzor_po2 = _nikefootballwhitelogo | ľavéplece2 = 009e4f | telo2 = 009e4f | pravéplece2 = 009e4f | trenírky2 = 009e4f | ponožky2 = 009e4f | vzor_lp3 = _yellowborder | vzor_t3 = _yellowshoulders | vzor_pp3 = _yellowborder | vzor_tr3 = _nikewhite | vzor_po3 = _nikefootballwhitelogo | ľavéplece3 = 000000 | telo3 = 000000 | pravéplece3 = 000000 | trenírky3 = 000000 | ponožky3 = 000000 }} '''MŠK Žilina''' (oficiálne ''MŠK Žilina, a. s.'') je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] zo [[Žilina|Žiliny]]. ''MŠK'' je v posledných rokoch jeden z najúspešnejších slovenských futbalových klubov. Futbalový klub bol oficiálne založený 20. júna 1909 ako ''Krúžok žilinských športovcov'' (vtedy pod maďarským menom ''Zsolnai testgyakorlók köre''). Organizačné snahy však začali už v roku 1908.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=História klubu 1908 - 1960 |url=http://www.mskzilina.sk/100/historia1.html |dátum prístupu=2011-08-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090301194820/http://www.mskzilina.sk/100/historia1.html |dátum archivácie=2009-03-01 }}</ref> Žilina bola medzi svetovými vojnami v rokoch 1928 a 1929 dvakrát slovenský majster. Oddiel bol jedenástym najúspešnejším oddielom v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], 31 sezón hral v 1. česko-slovenskej lige. V sezónach [[Mars superliga 2001/2002|2001/02]], [[1. slovenská futbalová liga 2002/2003|2002/03]] a [[Corgoň liga 2003/2004|2003/04]] bola MŠK Žilina Slovenský futbalový majster, v sezónach [[Corgoň liga 2004/2005|2004/05]], [[Corgoň liga 2007/2008|2007/08]] skončila druhá. V sezóne [[Corgoň liga 2008/2009|2008/09]] sa jej podarilo dosiahnuť úspech aj na medzinárodnej scéne postupom do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|pohára UEFA]], kde zvíťazila na pôde [[Anglicko|anglického]] klubu [[Aston Villa]] 2–1, no do vyraďovacej fázy sa nedostala. Medzinárodne najznámejším odchovancom Žiliny je [[Marek Mintál]], bol kráľom strelcov v 1. slovenskej lige. Po prestupe do [[1. FC Nürnberg|1.FC Norimberg]] sa stal kráľom strelcov v [[2. Bundesliga|druhej nemeckej Bundeslige]] a v sezóne [[Bundesliga 2004/2005|2004/05]] bol kráľom strelcov aj v [[Fußball-Bundesliga|1. nemeckej Bundeslige]], v sezóne [[2. Bundesliga 2008/2009|2008/2009]] sa stal opätovným kráľom strelcov v 2. Bundeslige. Ďalší známy hráč je [[Tomáš Hubočan]], ktorý v zimnom prestupovom období 2007/2008 prestúpil do [[Rusko|ruského]] klubu [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]]. Najdlhšie pôsobiacim trénerom na lavičke MŠK bol [[Alexander Bartosiewicz]]. Pôsobil 7 sezón po sebe, neskôr ešte 1 sezónu. == Historické názvy == * 1908 – ZsTK (Zsolnai Testgyakorlók Köre) * 1909 – ŽTK Žilina * 1919 – ŠK Žilina * 1948 – Sokol Slovena Žilina * 1953 – Iskra Slovena Žilina * 1956 – DŠO Dynamo Žilina * 1963 – TJ Jednota Žilina * 1967 – TJ ZVL Žilina * 1990 – ŠK Žilina * 1995 – MŠK Žilina == Športové úspechy == === Domáca scéna === * '''Česko-Slovensko (zväzove majstrovstva Slovenska)''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''vítaz (2x): 1928-29, 1929-30'' * '''Česko-slovenský pohár''' ** ''[[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] Druhé miesto (1x): 1961-62'' * '''1.SNL (prvá Slovenska národna futbalova liga)''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''vítaz (1x): 1981-82'' * '''Slovensko''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (7x): 2001-02, 2002-03, 2003-04, 2006-07, 2009-10, 2011-12, 2016-17'' ** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto (5x): 2004-05, 2007-08, 2008-09, 2014-15, 2019-20'' ** [[Image:Bronze medal icon.svg|15px]] ''Tretie miesto (1x): 2010-11'' * '''Slovenský pohár''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (2x): [[Slovenský pohár vo futbale 2011/2012|2011/12]], [[Slovnaft Cup 2025/2026|2025/26]]'' ** [[Súbor:Silver_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Druhé miesto (4x): 2010/11, [[Slovenský pohár vo futbale 2012/2013|2012/13]], 2018/19, 2020/21'' * '''Slovenský Superpohár / Matičný Pribinov pohár''' ** [[Súbor:Gold_medal_icon.svg|15x15bod]] ''Vítaz (4x): 2003-04, 2004-05, 2007-06, 2010-11'' ===Európska scéna=== * '''UEFA Pohár víťazov pohárov ** ** Štvrťfinalista (1x): 1961-62 * '''Mitropa pohár ** [[Image:Silver medal icon.svg|15px]] ''Druhé miesto (2x): 1974-75, 1983-84 * '''UEFA Liga majstrov''' ** ''Skupinová fáza (1x): 2010-11 * '''UEFA Európska liga''' ** ''Skupinová fáza (1x): 2008-09 == MŠK Žilina v európskych pohároch== <div style=" text-align:center"> {| class="wikitable" ! Sezóna ! Pohár ! Kolo ! Krajina ! Klub ! Doma ! Vonku |- |rowspan="2"| [[Pohár víťazov pohárov 1961/1962|1961/62]] |rowspan="2"| [[Pohár víťazov pohárov]] |1. kolo |{{minivlajka|Grécko}} |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] |1–0 |3–2 |- |štvrťfinále |{{flagicon|ITA}} |[[ACF Fiorentina]] |3–2 |0–2 |- |rowspan="3"| [[Interpohár 1967|1967]] |rowspan="3"| [[Interpohár]] |rowspan="3"| skupina B8 |{{flagicon|GER}} |[[Fortuna Düsseldorf]] |0–2 |0–1 |- |{{flagicon|AUT}} |[[LASK Linz]] |0–0 |1–1 |- |{{minivlajka|Dánsko}} |[[Vejle BK]] |1–1 |1–2 |- |rowspan="3"| [[Interpohár 1969|1969]] |rowspan="3"| [[Interpohár]] |rowspan="3"| skupina 4 |{{flagicon|SWE}} |[[Örebro SK]] |4–1 |0–3 |- |{{flagicon|NED}} |[[NEC Nijmegen|N.E.C.]] |2–1 |1–1 |- |{{flagicon|SUI}} |[[AC Bellinzona]] |3–0 |2–1 |- |rowspan="3"| [[Interpohár 1970|1970]] |rowspan="3"| [[Interpohár]] |rowspan="3"| skupina A4 |{{flagicon|NED}} |[[MVV]] |3–3 |3–4 |- |{{flagicon|SWE}} |[[Orebro SK]] |4–0 |0–1 |- |{{minivlajka|Belgicko}} |[[KSV Waregem]] |3–1 |3–0 |- |rowspan="3"| [[Interpohár 1972|1972]] |rowspan="3"| [[Interpohár]] |rowspan="3"| skupina 6 |{{flagicon|GER}} |[[Eintracht Braunschweig]] |1–1 |0–5 |- |{{flagicon|SWE}} |[[Landskrona BoIS]] |1–0 |2–2 |- |{{minivlajka|Dánsko}} |[[Vejle BK]] |3–1 |4–2 |- |rowspan="3"| [[Stredoeurópsky pohár 1974|1974]] |rowspan="3"| [[Stredoeurópsky pohár]] |rowspan="2"| skupina B |{{minivlajka|Juhoslávia}} |[[FK Sarajevo]] |4–0 |3–3 |- |{{minivlajka|Maďarsko}} |[[Videoton FC|Videoton]] |5–1 |1–3 |- |Finále |{{minivlajka|Maďarsko}} |[[Tatabányai Bányász]] |2–3 |0–2 |- |rowspan="3"| [[Stredoeurópsky pohár 1983|1983]] |rowspan="3"| [[Stredoeurópsky pohár]] |rowspan="3"| skupina |{{flagicon|ITA}} |[[Hellas Verona]] |4–0 |1–1 |- |{{minivlajka|Maďarsko}} |[[Vasas SC]] |3–1 |0–2 |- |{{minivlajka|Juhoslávia}} |[[Galenika Zemun]] |2–0 |0–2 |- |rowspan="4"| [[UEFA Intertoto Cup 1997|1997]] |rowspan="4"| [[UEFA Intertoto Cup|Intertoto Cup]] |rowspan="4"| skupina 9 |{{flagicon|AUT}} |[[FK Austria Wien]] |3–1 | – |- |{{minivlajka|Rumunsko}} |[[Rapid Bucharest]] | – |0–2 |- |{{flagicon|FRA}} |[[Olympique Lyonnais]] |0–5 | – |- |{{flagicon|POL}} |[[Odra Wodzisław]] | – |0–0 |- |rowspan="2"| [[UEFA Intertoto Cup 1999|1999]] |rowspan="2"| [[UEFA Intertoto Cup|Intertoto Cup]] |1. kolo |{{minivlajka|Dánsko}} |[[Herfølge Boldklub]] |2–0 |2–0 |- |2. kolo |{{flagicon|FRA}} |[[FC Metz]] |2–1 |0–3 |- |[[Liga majstrov UEFA 2002/2003|2002/03]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. kolo |{{flagicon|SUI}} |[[FC Basel 1893|FC Basel]] |1–1 |0–3 |- |rowspan="2"| [[Liga majstrov UEFA 2003/2004|2003/04]] |rowspan="2"| [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. kolo |{{flagicon|ISR}} |[[Maccabi Tel Aviv]] |1–0 |1–1 |- |3. kolo |{{flagicon|ENG}} |[[Chelsea F.C.|Chelsea]] |0–2 |0–3 |- |[[Pohár UEFA 2003/2004|2003/04]] |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{flagicon|NED}} |[[FC Utrecht]] |0–4 |0–2 |- |[[Liga majstrov UEFA 2004/2005|2004/05]] |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. kolo |{{minivlajka|Rumunsko}} |[[Dinamo Bucharest]] |0–1 |0–1 |- |rowspan="2"| [[Pohár UEFA 2005/2006|2005/06]] |rowspan="2"| [[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{minivlajka|Azerbajdžan}} |[[FK Baku]] |3–1 |0–1 |- |2. kolo |{{flagicon|AUT}} |[[Austria Wien]] |1–2 |2–2 |- |rowspan="2"| [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/08]] |rowspan="2"| [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1. kolo |{{minivlajka|Luxembursko}} |[[F91 Dudelange]] |5–4 |2–1 |- |2. kolo |{{flagicon|CZE}} |[[Slavia Praha]] |0–0 |0–0 (3–4pen) |- |rowspan="7"| [[Pohár UEFA 2008/2009|2008/09]] |rowspan="7"| [[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{minivlajka|Bielorusko}} |[[FC MTZ-RIPO]] |1–0 |2–2 |- |2. kolo |{{flagicon|CZE}} |[[Slovan Liberec]] |2–1 |2–1 |- |3. kolo |{{minivlajka|Bulharsko}} |[[PFC Levski Sofia|Levski]] |1–1 |1–0 |- |rowspan="4"| skupina F |{{flagicon|GER}} |[[Hamburger SV]] |1:2 | – |- |{{flagicon|NED}} |[[AFC Ajax|Ajax]] | – |0–1 |- |{{flagicon|Česko}} |[[Slavia Praha]] |0–0 | – |- |{{flagicon|ENG}} |[[Aston Villa]] | – |2–1 |- |rowspan="3"| [[Liga majstrov UEFA 2009/2010|2009/10]] |rowspan="3"| [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. kolo |{{minivlajka|Moldavsko}} |[[Dacia Chişinău]] |2–0 |1–0 |- |3. kolo |{{flagicon|CRO}} |[[Hajduk Split]] |1–1 |1–0 |- |4. kolo |{{minivlajka|Srbsko}} |[[Partizan Belehrad]] |0–2 |1–1 |- |rowspan="6"| [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|2010/11]] |rowspan="6"| [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. kolo |{{flagicon|Malta}} |[[Birkirkara F.C.]] |3–0 |0–1 |- |3. kolo |{{minivlajka|Bulharsko}} |[[Litex Loveč]] |3–1 |1–1 |- |4. kolo |{{minivlajka|Česko}} |[[AC Sparta Praha]] |1–0 |2–0 |- |rowspan="3"|skupina F |{{flagicon|ENG}} |[[Chelsea F.C.|Chelsea]] |1–4 |1–2 |- |{{flagicon|FRA}} |[[Olympique Marseille]] |0–7 |0–1 |- |{{flagicon|RUS}} |[[FK Spartak Moskva]] |1–2 |0–3 |- |rowspan="1"| [[Európska liga UEFA 2011/2012|2011/12]] |rowspan="1"| [[Európska liga UEFA|Európska liga]] |2. predkolo |{{minivlajka|Island}} |[[Knattspyrnufélag Reykjavíkur|KR Reykjavík]] |2–0 |0–3 |- |rowspan="1"|[[Liga majstrov UEFA 2012/2013|2012/13]] |rowspan="1"|[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|Israel}} |[[Hapoel Ironi Kiryat Shmona F.C.]] |1–0 |0–2 |- |rowspan="3"|[[Európska liga UEFA 2013/2014|2013/14]] |rowspan="3"|[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{flagicon|Gruzínsko}} |[[Torpedo Kutaisi]] |3–3 |6–0 |- |2. predkolo |{{flagicon|Slovinsko}} |[[Olympia Ljublana]] |2–0 |1–3 |- |3. predkolo |{{flagicon|Chorvátsko}} |[[HNK Rijeka]] |1–1 |1–2 |- |rowspan="4"|[[Európska liga UEFA 2015/2016|2015/16]] |rowspan="4"|[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{minivlajka|Severné Írsko}} |[[Glentoran FC]] |4–1 |3–0 |- |2. predkolo |{{minivlajka|Moldavsko}} |[[Dacia Chişinău]] |2–1 |4–2 |- |3. predkolo |{{minivlajka|Ukrajina}} |[[FC Vorskla Poltava|Vorskla Poltava]] |2–0 |1–3 |- |4. predkolo |{{minivlajka|Španielsko}} |[[Athletic Bilbao]] |3–2 |0–1 |- |rowspan="1"|[[Liga majstrov UEFA 2017/2018|2017/18]] |rowspan="1"|[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{minivlajka|Dánsko}} |[[FC Kodaň]] |1–3 |2–1 |- |rowspan="1"|[[Európska liga UEFA 2020/2021|2020/21]] |rowspan="1"|[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1. predkolo |{{minivlajka|Wales}} |[[The New Saints]] | |1-3 |- |rowspan="4"|[[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|2021/22]] |rowspan="4"|[[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |1. predkolo |{{Minivlajka|Gruzínsko}} |[[FC Dila Gori|Dila Gori]] |5-1 |1-2 |- |2. predkolo |{{Minivlajka|Cyprus}} |[[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] |2-2 |3-1 |- |3. predkolo |{{Minivlajka|Kazachstan}} |[[Tobol Kostanaj FK|Tobol Kostanaj]] |5-0 |1-0 |- |4. predkolo |{{Minivlajka|Česko}} |[[FK Jablonec|Jablonec]] |0-3 |1-5 |- |rowspan="2"| [[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024|2023/24]] |rowspan="2"| [[Európska konferenčná liga UEFA|Európska konferenčná liga]] |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#1. predkolo|1. predkolo]] |{{Minivlajka|Estónsko}} |[[FC Levadia Tallinn]] |2-1 |2-1 |- |[[Európska konferenčná liga UEFA 2023/2024#2. predkolo|2. predkolo]] |{{Minivlajka|Belgicko}} |[[KAA Gent]] |2-5 |1-5 |- |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/26]] |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026#2. predkolo|2. predkolo]] |{{minivlajka|Poľsko}} |[[Raków Częstochowa]] |1-3 |0-3 |- |[[Európska liga UEFA 2026/2027|2026/27]] |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |[[Európska liga UEFA 2026/2027#1. predkolo|1. predkolo]] |{{minivlajka|Chorvátsko}} |[[Hajduk Split]] | 2-1 | 0-2 |- |[[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|2026/27]] |[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |[[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#2. predkolo|2. predkolo]] |{{minivlajka|Poľsko}} |[[GKS Katovice]] | 2-1 | 1-3 |} </div> == Aktuálna súpiska == === Hráči === {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=30. augusta 2024}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Jakub Badžgoň]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Samuel Belaník]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Slovensko|poz=B|meno=[[Ľubomír Belko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Ukrajina|poz=O|meno=[[Nikita Kelemba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Tomáš Jaššo]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Tomáš Hubočan]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Kamerun|poz=O|meno=[[James Ndjeungoue]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Severné Macedónsko|poz=O|meno=[[Andrej Stojchevski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Samuel Kopásek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Kristián Bari]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Ján Minárik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=–|nár=Slovensko|poz=O|meno=[[Peter Pekarík]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Kamerun|poz=Z|meno=[[Xavier Adang]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Ghana|poz=Z|meno=[[Samuel Gidi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Patrik Iľko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Samuel Ďatko]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Samuel Javorček]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Mário Sauer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=66|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Miroslav Káčer]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Kamerun|poz=Ú|meno=[[Antoin Essomba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Česko|poz=Ú|meno=[[Denis Alijagić]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Adrián Kaprálik]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Eric Bile]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Dávid Ďuriš]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} === Realizačný tím === {| class="wikitable" |- ! style="color:#FBE100; background:#00502E;" |Pozícia ! style="color:#FBE100; background:#00502E;" | |- |Hlavný tréner |{{Minivlajka|Česko}} Michal Ščasný |- |Asistent trénera |{{Minivlajka|Slovensko}} Richard Polák |- |Asistent trénera |{{Minivlajka|Slovensko}} Martin Kuciak |- |Tréner brankárov |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Miloš Volešák]] |- |Kondičný tréner |{{Minivlajka|Slovensko}} Vladimír Perexta |- |Tímový manažér |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Vladimír Leitner]] |- |Vedúci tímu |{{Minivlajka|Slovensko}} Marián Varga |- |Kondično-rehabilitačný manažér |{{Minivlajka|Slovensko}} Mgr. Milan Ťapay PhD. |- |Fyzioterapeut |{{Minivlajka|Slovensko}} Mgr. Tomáš Lintner Cert. MDT |- |Fyzioterapeut/Masér |{{Minivlajka|Slovensko}} Marko Kopas |- |Masér |{{minivlajka|Slovensko}} Enriko Petrík |- |Lekár |{{Minivlajka|Slovensko}} MUDr. Jaroslav Hanulák |- |Lekár |{{Minivlajka|Slovensko}} MUDr. Karol Šafek |- |Videotechnik |{{Minivlajka|Slovensko}} Juraj Jacko |- |Videoanalytik |{{Minivlajka|Slovensko}} Martin Praženica |} == Slávni hráči == * [[Ľubomír Faktor]] * [[Anton Moravčík]] * [[Stanislav Griga]] * [[Tibor Chobot]] * [[Štefan Tománek]] * [[Vladimír Kinier]] * [[Marek Mintál]] * [[Ivan Žiak]] * [[Tomáš Hubočan]] * [[Stanislav Šesták]] * [[Peter Pekarík]] * [[Ján Mucha ml.]] * [[Dušan Kuciak]] * [[Dušan Perniš]] * [[Viliam Hýravý]] * [[Vladimír Labant]] * [[Milan Škriniar]] * [[Martin Dúbravka ]] * [[Zdeno Štrba]] * [[Denis Vavro]] * [[Emil Pažicky]] * [[Štefan Slezak]] * [[Viktor Pečovský]] * [[Dávid Hancko]] * [[Jakub Kiwior]] * [[Radovan Zabavnik]] * [[Laszlo Bénes]] == Králi ligových strelcov zo Žiliny == {| class= "wikitable" !width=50|Sezóna !width=120|Meno !Góly |- |2001/02||[[Marek Mintál]]||<center>21 |- |2002/03||[[Marek Mintál]] <br/> [[Martin Fabuš]]*||<center>20 |- |2014/15||{{HRV}} Matej Jelič||<center>19* |- |2016/17||[[Filip Hlohovský]]||<center>20* |- |2017/18||[[Samuel Mráz]]||<center>19 |- |2020/21||{{POL}} [[Dawid Kurminowski]]||<center>19 |} <small>Poznámky: * Martin Fabuš hral v sezóne 2002/03 aj za AS Trenčín * Matej Jelič sa delil o korunu kráľa strelcov s Janom Kalabiškom, [[FK Senica]] * Filip Hlohovský sa delil o korunu kráľa strelcov so [[Seydouba Soumah|Seydouba Soumahom]], [[ŠK Slovan Bratislava]]</small> == Najviac ligových gólov == {| class= "wikitable" !Góly !width=120|Meno !Obdobie |- |<center>80||[[Štefan Slezák]]||1969-1975 |- |<center>76||[[Marek Mintál]]||1997-2003 |- |<center>75||[[Jozef Bielek]]||1939-42, 1945-49 |- |<center>56||[[Vojtech Zachar]]||1944-1954 |- |<center>51||[[Štefan Tománek]]||1969-1978 |- |<center>51||{{CZE}} Oldřich Šubrt||1949-1955 |- |<center>49||[[Stanislav Šesták]]||2003-2007 |- |<center>48||{{CZE}} Bedřich Kocík||1947-1952 |- |<center>47||[[Dávid Ďuriš]]||2019-25 |} == Hráči Žiliny v reprezentácii == *Prvý hráč v reprezentácii Československa: [[Vojtech Zachar]], {{YUG|f|0}}{{--}}{{TCH|f|0}} 4:2, 29. 9. 1946 *Najviac zápasov v reprezentácii Československa: 6, [[Anton Krásnohorský]], 1950-1952 *Najviac gólov v reprezentácii Československa: 4, [[Vojtech Zachar]], 1946-1947 *Prvý hráč v reprezentácii Slovenska: [[Jozef Bielek]], {{BGR|f|0}}{{--}}{{SVK|f|0}} 1:4, 6. 6. 1940 *Prvý reprezentant po r. 1993: [[Ľubomír Reiter]], {{MKD|f|0}}{{--}}{{SVK|f|0}} 0:5, 7. 10. 2001 *Najviac zápasov: 35, [[Viktor Pečovský]], 2012-2016 *Najviac gólov: 4, [[Róbert Boženík]], 2019 == Fanúšikovia == Jedna časť fanúšikov pôsobí v občianskom združení ''Žilinskí Fanatici''. Niektorí jeho umiernenejší členovia sa starajú o choreografie, výrobu vlajok, ostatné fanúšikovské predmety a o atmosféru na zápasoch klubu. Ďalšia časť prevažne starších fanúšikov je známa ako ''Žilinskí Šošoni''. Občianske Združenie Žilinskí Šošoni vzniklo oficiálne vo februári 2011 po úspešnej registrácii na MV SR. Združenie je pokračovateľom pôvodného fanklubu, ktorý vznikol v polovici 90. rokov. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=MŠK Žilina}} == Externé odkazy == * [http://www.mskzilina.sk Oficiálna stránka klubu] * [https://www.flashscore.sk/tim/zilina/8tSMqaer/ MŠK Žilina výsledky] {{Portál|Žilina|Žilinský}} {{Futbalisti MŠK Žilina}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} {{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:MŠK Žilina]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Žilina]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1908]] 4p4w1uedx1vty32xilvpga3dwetpgow Ján Melkovič 0 39603 8255779 8157690 2026-07-30T22:48:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255779 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Ján Melkovič | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[24. apríl]] [[1939]] | Miesto narodenia = [[Stará Ľubovňa]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2004|3|21|1939|4|24}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[hudobný skladateľ]], [[herec]], | Hrá na nástroje = [[klavír]], [[flauta]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Radošinské naivné divadlo]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Ján Melkovič''' (* [[24. apríl]] [[1939]], [[Stará Ľubovňa]] – † [[21. marec]] [[2004]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] hudobný skladateľ a [[herec]].<ref name="rnd-jan-melkovic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Melkovič | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=492 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220813022642/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=492 | dátum archivácie = 2022-08-13 }}</ref> V roku [[1962]] absolvoval štúdium kompozície a hry na flaute na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Konzervatóriu v Bratislave]]. V rokoch [[1963]]{{--}}[[1969|69]] bol dramaturgom Hlavnej redakcie zábavných programov [[ČST]] v Bratislave, 1969{{--}}[[1976]] v slobodnom povolaní, [[1976]]{{--}}[[1982]] učiteľ [[Základná umelecká škola|ĽŠU]] v [[Holíč]]i a v [[Myjava (mesto)|Myjave]], od roku 1982 hudobník a herec [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]]. Skladal hudbu ku [[kabaret|kabaretným]] pásmam [[Milan Lasica|Milana Lasicu]] a [[Július Satinský|Júliusa Satinského]]. Pre Radošinské naivné divadlo skomponoval hudbu a účinkoval v hrách: ''Nevesta predaná Kubovi'' ([[1984]]), ''Pavilón B'' (1984), ''Ženské oddelenie'' ([[1987]]) a i. Vo filme a v televízii hral vedľajšie postavy. == Filmografia == * [[1970]]/[[1990]]: ''[[Dovidenia v pekle, priatelia!]]'' (Petras) * [[1972]]: ''[[Ľalie poľné]]'' (Zavalitý) * [[1982]]: ''[[Guľôčky]]'' (cyklista) * [[1984]]: ''[[Lampáš malého plavčíka]]'' (pán na dražbe) * 1984: ''[[Návrat Jána Petru]]'' (opitý hosť) * [[1986]]: ''[[Utekajme, už ide!]]'' * [[1987]]: ''[[Pehavý Max a strašidlá]]'' * [[1988]]: ''[[Nebojsa]]'' (zbojník) * [[1989]]: ''[[Montiho čardáš]]'' (Banga) * 1989: ''[[Sedím na konári a je mi dobre]]'' * [[1989]]: ''[[Vygumuj a napíš]]'' * [[1994]]: ''Díky za každé nové ráno'' (strýko Ondřej) * [[1995]]: ''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'' (svätý Benedikt) * [[1996]]: ''[[Lea (film)|Lea]]'' (prednosta stanice) * [[1997]]: ''[[Nejasná zpráva o konci světa]]'' (holičov otec) * [[2000]]: ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'' (pilnikár) == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|13016}} * {{Fdb meno|26993}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Melkovič, Ján}} [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni dramaturgovia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí klaviristi]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti zo Starej Ľubovne]] [[Kategória:Pochovaní na Ondrejskom cintoríne]] ecbotcitzwga3mx4auve7ftgc646jj4 Daniel Hevier 0 40337 8255616 8220753 2026-07-30T13:37:32Z Ado106 214964 pridanie linku na Instagram 8255616 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Daniel Hevier | pseudonym = | popis osoby = slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár, výtvarník a autor literatúry pre deti a mládež | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1955|12|6}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = Maruška Hevierová | partnerka = | deti = 3 | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = {{url|http://www.hevi.sk}} | portál1 = | portál2 = }} '''Daniel Hevier''' (* [[6. december]] [[1955]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[spisovateľ|prozaik]], [[dramatik]], [[scenár]]ista, [[textár]], [[výtvarník]] a autor literatúry pre deti a mládež.<ref name="lic-daniel-hevier" /> == Životopis == Po maturite v roku [[1974]] vyštudoval [[Estetika|estetickú]] výchovu a [[Slovenčina|slovenčinu]] na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu. V rokoch [[1982]]{{--}}[[1989]] bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Po roku [[1989]] sa stal šéfredaktorom vydavateľstva [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]. Od roku [[1992]] vedie vlastné vydavateľstvo [[Hevi]], v ktorom vydal do dnešného dňa vyše 100 titulov. Je ženatý, má tri deti a žije v [[Bratislava|bratislavskej]] [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]]. Príležitostne prednáša na vysokých školách a učí (VŠMU, FFUK). Učil na [[Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium|škole a gymnáziu pre mimoriadne nadané deti]] v Bratislave. Jeho prvé literárne diela začali vychádzať už v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]]. Hevier je takmer univerzálnou tvorivou osobnosťou. Stal sa autorom [[Poézia|poézie]], [[Próza|prózy]], [[Esej|esejí]], [[Báseň|básní]] pre deti, [[Rozprávka|rozprávok]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladov]], autorských [[Antológia|antológií]] pre dospelých i pre deti, textov [[Pieseň|piesní]], [[Divadlo (umenie)|divadelných]] a [[Rozhlas|rozhlasových]] hier, [[Libreto|libret]] [[Muzikál|muzikálov]], [[Film|filmových]] a [[Televízia|televíznych]] [[Scenár|scenárov]], scenárov pre multimediálne projekty a spolupracuje s rozhlasom aj [[Televízia|televíziou]]. Okrem toho sa venuje výtvarnému umeniu, interpretácii vlastných piesní a autorskému divadlu. Daniel Hevier je aj priekopníkom tvorivého písania na Slovensku, vedie početné workshopy a e-learningové tvorivé písanie online. Začínal písaním poézie pre dospelých, neskôr sa začal venovať najmä tvorbe pre deti a mládež. Do poézie vniesol duch ľahkosti a hravosti, hýrivú metaforiku a vtip, na rozdiel od všetkých dovtedajších zvyklostí je viac očarený mestom než dedinou a je veľmi senzitívny a spontánny. Má veľký zmysel pre slovné hry, ktoré sú často funkčným prvkom stavby jeho rozprávok. Roku 2009 vydal svoj prvý román Kniha, ktorá sa stane (Kalligram). Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z [[Angličtina|angličtiny]] ([[Charles Bukowski]] a i.), [[Čeština|češtiny]] ([[Vladislav Vančura]], [[Miloš Macourek]] a i.) a [[Ruština|ruštiny]]. Prekladané sú však i jeho vlastné diela, napr. knižka ''Kam chodia na zimu zmrzlinári'' bola preložená do [[Nemčina|nemčiny]], [[Slovinčina|slovinčiny]], [[Poľština|poľštiny]], [[Nórčina|nórčiny]] a [[Fínčina|fínčiny]], ''Nevyplazuj jazyk na leva'' a ''Nám sa už zase nechce spať'' boli preložené do [[Čeština|češtiny]] a ''Aprílový Hugo'' do [[Poľština|poľštiny]]. == Diela<ref name="lic-daniel-hevier" /> == === Poézia pre dospelých === * [[1974]] – ''Motýlí kolotoč'' * [[1976]] – ''S otcom v záhrade'' * [[1977]] – ''Vták pije z koľaje'' * [[1983]] – ''Elektrónkový klaun'' * [[1984]] – ''Muž hľadá more'' * [[1984]] – ''Pohyblivý breh'' * [[1988]] – ''V každých dverách'' * [[1990]] – ''Psí tridsiatok'' * [[1994]] – ''Nočný predaj nádeje'' * [[1996]] – ''Básne z reklamnej kampane na koniec sveta'' * [[1997]] – ''Hrdzovlasá'', texty piesní * [[2003]] – ''Biele horí najdlhšie'' * [[2010]] – ''Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov'' * 2013- Podoby a predstavy. knihá inšpirácií obrazmi Rastislava Bera * [[2014]] – ''Vnútrozem'' * 2018- Tak takéto básne píše Hevier (výber) * 2019- Manuál na údržbu oblakov * 2019- Namydlený blesk- kniha inšpirácií ilustráciami Svetozára Mydla * 2020- Tak takéto texty piesní píše Hevier (výber) === Eseje a publicistika === * [[1988]] – ''Dorozumenie v jednej reči'' * [[1995]] – ''Chcete byť šťastní? Opýtajte sa ma ako na to'' * [[2005]] – ''Aby bolo napísané'', výber z literárnej a kultúrnej publicistiky === Próza === * [[2009]] – ''Kniha, ktorá sa stane'' * [[2011]] – ''Správca podstaty'' * [[2012]] – ''Ako sa fotografuje vietor'' * [[2015]] – ''Tajné dejiny bielej kaligrafie'' === Dráma === * [[2013]] – ''Smrť si vás pridala do svojich kruhov'' === Tvorba pre deti === ==== Poézia pre deti a mládež ==== * [[1978]] – ''Vtáci v tanci'' * [[1982]] – ''Nevyplazuj jazyk na leva'' * [[1983]] – ''Krajina Zázračno * [[1985]] – ''Kráľ naháňa králika'' * [[1989]] – ''Básnička ti pomôže'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]], ilustrácie: [[Oľga Bajusová]] * [[1989]] – ''Futbal s papučou'' * [[1990]] – ''Psí tridsiatok'' * [[1992]] – ''Hovorníček'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]], ilustrácie: [[Oľga Bajusová]] (Buvik [[1997]], Buvik [[2010]], 4. vyd. v [[2015]], Buvik) <ref>[http://www.litcentrum.sk/recenzie/hovornicek-daniel-hevier-hovorme-o-hovornicku Hovorníček - Daniel Hevier - Hovorme o Hovorníčku!, recenzia: Alexandra Debnárová, litcentrum.sk]</ref> * [[1994]] – ''Fúzy od čokolády'' * [[1995]] – ''Safari'' (vyšlo pod pseudonymom Leo Pard) * [[1995]] – ''Heviho ABC'' * [[1997]] – ''Konor, malý psík s veľkým menom'' * [[1999]] – ''Aby bolo veselo'' * [[2000]] – ''Päť prštekov na ruke'' (len spoluautor) * [[2001]] – ''Heviho Diktátor'' * [[2003]] – ''Nevyplazuj jazyk na leva'' (2. vydanie) * [[2005]] – ''Päťka z nudy'' * [[2010]] – ''Hovorníček'' (2. vydanie) * [[2010]] – ''Mechúrik na cestách'' (leporelo) * [[2010]] – ''Svrček huslista'' (leporelo) * [[2011]] – ''Básnička ti pomôže'' (3. vydanie), Buvik, ilustrácie: [[Oľga Bajusová]] <ref>[http://www.pampuch.sk/basnicka-ti-pomoze/ Básnička ti pomôže, pampuch.sk]</ref> * [[2011]] – ''Vianočná pošta'' (veršovaný príbeh) * [[2014]] – ''Veľké Bum a malé Bum'' * [[2015]] – ''S deťmi sa dá dohodnúť'' <ref>[http://www.gorila.sk/clanok-2473/daniel-hevier-kniha-s-detmi-sa-da-dohodnut Daniel Hevier vás presvedčí, že S deťmi sa dá dohodnúť, gorila.sk]</ref> * [[2015]] – ''Škola po škole'' * 2016- Buvibásničky * 2017- Abecedárik * 2018- Čo čaká prváka * [[2019]] – ''Básnička ti pomôže'' (4. vydanie - celkovo), , ilustrácie: [[Mária Nerádová]] * 2020- DO čítania, decká! ==== Próza pre deti a mládež ==== * [[1984]] – ''Trinásť pochodujúcich čajníkov'' * [[1984]] – ''Kam chodia na zimu zmrzlinári'' * [[1985]] – ''Odlet papierových lastovičiek'' * [[1985]] – ''Aprílový Hugo'' * [[1986]] – ''Skladací dáždnik a dáždnikový skladateľ'' * [[1990]] – ''Nám sa ešte stále nechce spať'' * [[1990]] – ''Aladár a Baltazár na kolotoči'' * [[1995]] – ''Naši ježkovia'' * [[1995]] – ''Nám sa už zase nechce spať'' * [[1997]] – ''Volajú ma HEVI'' * [[1999]] – ''Strašidelník'' * [[2000]] – ''Psík, ktorý chodí do práce'' * [[2001]] – ''Krajina Agord'' * [[2005]] – ''Päťka z nudy'' * [[2010]] – ''Xaver s nohami do X'' * [[2013]] – ''Nám sa ešte nechce spať'' * [[2014]] – ''Svet zachránia rozprávky'' * 2017- Vtáčia legenda * 2017- Chymeros- stopy vedú do temnoty * 2019- Svet čaká deti * 2020- Chymeros 2: Tajná škola, kde decká učia dospelých * 2021- Pinky bum === Preklady === * [[1981]] – [[Wallace Stevens]]: ''Planéta na stole'' * [[1983]] – [[Alois Mikulka]]: ''Mňaukajúca hviezda'' * [[1984]] – [[Milena Lukešová]]: ''Knižka pre Lucinku'' * [[1985]] – [[Jiří Žáček]]: ''Aprílová škola'' * [[1985]] – [[Miloš Macourek]]: ''Mach a Šebestová'' * [[1986]] – Milena Lukešová: ''Zimná knižka pre Lucinku'' * [[1987]] – Miloš Macourek: ''Arabela-Rumburak'' * [[1987]] – [[Jan Noha]]: ''Chcem mať všetko'' * [[1989]] – Jan Noha: ''Nebo na gombík'' * [[1989]] – [[Charles Bukowski]]: ''Básne napísané pred skokom z 8. poschodia'' * [[1990]] – [[Vladislav Vančura]]: ''Markéta Lazarová, Rozmarné leto'' * [[1990]] – Milena Lukešová: ''Zlatohlávok'' * [[1995]] – [[Anton Pavlovič Čechov]]: ''Chameleón'' === Editorská činnosť === * [[1984]] – ''Pod jablonkou pávy pásla'' * [[1986]] – ''Sto najsmiešnejších rozprávok'' * [[1989]] – ''Z poslednej lavice'' * [[1989]] – ''Rozprávky na celý rok'' * [[1990]] – ''Rozprávková torta'' * [[1990]] – ''Tri-dva-jedna-ŽART! '', Mladé letá, [[Ľubomír Feldek]], Daniel Hevier, [[Tomáš Janovic]], [[Štefan Moravčík]], ilustrátori: [[Karol Čizmazia]], [[Ľubomír Kotrha]], [[Bohuslav Pernecký]], [[Oliver Solga]], [[Laco Torma]], [[Ondrej Zimka]], [[Viliam Živický]] * [[1990]] – ''Prázdniny. Letný magazín pre chlapcov a dievčatá'' * [[1993]] – ''Odkliata panna'' * [[1993]] – ''Naháňačka áut'' * [[1994]] – ''Hevi market I'' * [[1994]] – ''Hevi esprit II'' * [[1995]] – ''Crn-crn diár na školský rok 1995/96 pre dievčatá, chalanov a všetkých cengáčov'' === Odborná literatúra === * ''Heviho škola tvorivosti'' (2008) * ''Team. Príbeh hudobnej legendy'' - spoluautor Daniel Hevier Jr., Trio Publishing, (2012), podtitul: ''PredTeam, potom, medziTeam'', ISBN 978-80-89552-11-5. * ''Team. Příběh hudební legendy'' - spoluautor Daniel Hevier Jr., Trio Publishing, (2012), podtitul: ''Podtitul: Talentovaní - Energičtí - Ambiciózní - Muzikální '', prelozila Katarína Králová a Ilona Staňková, ISBN 978-80-89552-12-2 <ref>[https://tritius.kmo.cz/detail/5456703?search=5eb69271-c3c0-4ee1-b179-a414d2fd9938&si=1 Team : příběh hudební legendy, Knihovna města Ostravy, tritius.kmo.cz]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * ''Bratislava – včera a dnes/yesterday and today'' (2014) === Literárna veda === * [[2012]] – ''Ťahák na básne'' * [[2013]] – ''Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií)'' * [[2015]] – ''Štúr bedeker'' * 2020-Priznané prózy J.Johanidesa === Iné === * [[2008]] – ''Slávne texty slávnych piesní – Daniel Hevier'' (kniha+CD), Forza Music, ISBN 9788089359097, (edícia [[Slávne texty slávnych piesní]]) * [[2012]] – ''Dýchanie'' (súbor žánrovo rôznorodých textov) * [[2013]] – ''Podoby a predstavy / Forms & Visions'' * [[2014]] – ''Luna na niti / Na niti mesiac'' === Muzikály === * ''Evanjelium o Márii'', premiéra: [[13. marca]] [[1992]] (I. premiéra), [[Nová scéna]], libreto: Péter Müller, Péter Müller ml. do slovenčiny prebásnil Daniel Hevier * ''The Beatles, Viac než muzikál o štyroch hudobníkoch, ktorí zmenili svet'', premiéra: [[11. februára]] [[2000]], [[Nová scéna]] * ''Frida – Maľovať a milovať'', premiéra: [[7. októbra]] [[2015]] v [[Teatro Wüstenrot]] <ref>[https://www.monitoringdivadiel.sk/recenzie/recenzia/nefrida/ (Ne)Frida, monitoringdivadiel.sk]</ref>, autor hudby: [[Rudolf Geri]], autori libreta: [[Rudolf Geri]] a Daniel Hevier, réžia: [[Karol Vosátko]] <ref>[http://silviacernokova.blogspot.sk/2016/02/frida-malovat-milovat.html Recenzia: FRIDA, maľovať a milovať]</ref>, * ''Povolanie pápež'', premiéra: [[11. novembra]] [[2016]], [[Divadlo Andreja Bagara]], autor hudby: [[Gabo Dušík]], autor libreta: Daniel Hevier, réžia: [[Jerzy Jan Poloński]] <ref>[http://www.dab.sk/inscenace/94-povolanie-papez Povolanie pápež, dab.sk]</ref>, === Piesne === ==== Zoznam piesní ==== * {{hlavný článok|Zoznam piesní Daniela Heviera}} === Diskografia === * [[1990]]: ''[[Team 3]] – [[Team]]'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 2312 – 2331</small>, LP, MC * [[1997]]: ''[[Rastieme s Drobčekom]]'' – Monti Records <small>GT 0010 – 2311</small>, MC, CD, texty pesničiek a rozprávok <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Katalog - MONTI Records |url=http://www.montirecords.cz/katalog.html |dátum prístupu=2018-04-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180412001136/http://www.montirecords.cz/katalog.html |dátum archivácie=2018-04-12 }}</ref> * [[1998]]: ''[[Hotel Hazard]] – [[Jana Hubinská]]'' – Rádio Bratislava <small>RB 0154 – 2331</small>, CD * [[1998]]: ''[[Žuvačková mafia]]'' - Zebra.03, MC, CD, texty Daniel Hevier, spev,: [[Július Satinský]], [[Peter Lipa]], Peter Remiš, Michal Urban, [[Szidi Tobias]], [[Marek Ťapák]], Eva Jurišová, Alex Maďar, Dedo Šimer, Nevychovanci Úprd-u, Hevi Bubble Comics Band ([[Slniečko (skupina)|Slniečko]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hevi.sk, Piesne |url=http://www.hevi.sk/piesne/ |dátum prístupu=2019-06-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120526051917/http://www.hevi.sk/piesne/ |dátum archivácie=2012-05-26 }}</ref>, posily albumu: Martin Breznický, Daniela Kubová, Vladimír Mrázko, Jaroslav Patay, Lenka Dvorecká, Fero Petriska) * [[1999]]: ''[[Čo asi robí Sawyer]] – [[Andy Hryc]]'' – Rádio Bratislava <small>RB 0222 – 2331</small>, CD * [[2000]]: ''[[Soľ nad zlato, Rozprávky s Markízou]]'' – Forza, CD (účinkujúci: [[Paľo Habera]], Janka Hospodárová, [[Soňa Norisová]], [[Miro Džunko]], [[Zuzana Norisová|Zuzka Norisová]], [[Miro Noga]], [[Szidi Tobias]], producent: [[Július Kinček]] <ref>http://www.pavolhabera.info/CD-Solnadzlato.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100502013912/http://www.pavolhabera.info/CD-Solnadzlato.htm |date=2010-05-02 }} Soľ nad zlato, pavolhabera.info</ref><ref>[https://www.discogs.com/Various-So%C4%BE-Nad-Zlato/release/11512232 Various – Soľ nad zlato, discogs.com]</ref> * [[2000]]: ''[[Buvipesničky]] ''– [[Soňa Horňáková]] a Daniel Hevier, Pesničky na dobrú noc – Millenium records & publishing * [[2001]]: ''[[Akty Kiks]]'' – Pyramída <small> mc: RB 0238-43311, cd: RB02382331</small>, MC, CD * [[2003]]: ''Noc sa končí až ráno ''– [[Sisa Sklovská]] – BMG Czech Republic, CD * [[2004]]: ''Heviho Diktátor (Daniel Hevier diktuje svoje najveselšie diktáty)'' – Forza Music <small>FZ-0067-2-331</small>, CD <ref>[https://www.discogs.com/Daniel-Hevier-Heviho-Dikt%C3%A1tor-Daniel-Hevier-Diktuje-Svoje-Najvesel%C5%A1ie-Dikt%C3%A1ty/release/7415517 Heviho Diktátor, discogs.com]</ref> * [[2008]]: ''[[Slávne texty slávnych piesní – Daniel Hevier]]'' – Forza Music, (kniha+CD), (edícia [[Slávne texty slávnych piesní]]) * [[2009]]: ''Pesnička Ťa naučí (Abeceda) – ''Daniel Hevier a [[Juraj Gahér]] – Home Production <small>HO 0040-2-331 </small>, CD <ref>[https://www.discogs.com/Daniel-Hevier-A-Juraj-Gah%C3%A9r-Pesni%C4%8Dka-%C5%A4a-Nau%C4%8D%C3%AD-Abeceda/release/8287969 Daniel Hevier a Juraj Gahér – Pesnička Ťa naučí (Abeceda) - discogs.com]</ref> * [[2015]]: ''Dá sa s deťmi dohodnúť? Najkrajšie básne pre deti – Daniel Hevier'' – Super Media House, Best promotion <small>2442-004-2</small>, CD (Básne Daniela Heviera recituje Hevier Daniel) <ref>[https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=994833827246878&id=240733315990270 Daniel Hevier - Dá sa s deťmi dohodnúť?, facebook.com]</ref> * [[2016]]: ''Frida – Maľovať a milovať – ''GEDUR Production <small>N-2130007-2-331</small>, CD ''<ref>[https://www.discogs.com/Rudolf-Geri-Daniel-Hevier-Frida-Ma%C4%BEova%C5%A5-A-Milova%C5%A5/release/9633673 Rudolf Geri, Daniel Hevier – Frida (Maľovať a milovať) - discogs.com]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Frida – maľovať a milovať |url=https://teatroba.sk/events/frida/ |dátum prístupu=2025-09-02 }}</ref>'' * [[2017]]: ''Povolanie pápež'' – [[Divadlo Andreja Bagara|DAB Nitra]], CD <ref>[http://www.dab.sk/aktuality/slavnostne-sme-uviedli-do-zivota-nove-hudobne-cd-povolanie-papez-223 Slávnostne sme uviedli do života nové hudobné CD Povolanie pápež]</ref> ==== Ďalšia spolupráca na albumoch ==== * [[1976]]: ''[[Bezinky (album)|Bezinky]] – ''[[Bezinky]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>91 13 0398</small>, LP * [[1976]]: ''[[Obrázky dní]] – ''[[Marcela Laiferová]] ''a Trend'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>9113 0474</small>, LP * [[1985]]: ''Kúzelníkov odchod – [[Dalibor Jenis]], Respiro / Kométa – Drahoslava Chejnovská, Elekt'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>9143 0637</small>, LP * [[1987]]: ''[[Peter, Vašo a Beáta deťom]] – ''[[Peter Nagy]], [[Vašo Patejdl]], [[Beáta Dubasová]] – Opus <small>9313 1974 </small>, LP * [[1988]]: ''[[Team (album)|Team]] – ''[[Team]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>9313 2045</small>, LP, MC * [[1989]]: ''[[Team 2 – Prichytený pri živote|Prichytený pri živote]] – ''[[Team]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] <small>9313 2170</small>, LP, MC * ''Nádherná párty, Piesne pre deti'' – Open music, CD * [[1991]]: ''[[Team 4]] – ''Team – Tommü Records, LP, MC, CD * [[1992]]: ''[[Habera 2]] – ''[[Pavol Habera]] – Tommü Records, CD * [[1992]]: ''[[Chytajú nás!]] – ''[[Daniel Junas|Dano Junas]] – Opus, CD * [[1992]]: ''[[Svadba čertov]] – ''[[Money Factor]] – Tommü Records, CD * [[1993]]: ''[[Lietaš v tom so mnou]] – ''Dano Junas – K+K, CD * [[1993]]: ''[[Team 5]] – ''Team – Tommü Records, LP, MC, CD * [[1996]]: ''[[Išla myška briežkom]] – ''[[Laco Lučenič]], [[Beáta Dubasová]] a [[Kopytovci]] – Musica, CD * [[1996]]: ''[[Dáma sa nemá biť]] – ''[[Sandra Junasová]] – Open Music, CD * [[1996]]: ''[[Rozprávky uja Klobásu]] – ''[[Július Satinský]] – Slovenský rozhlas, CD (reedícia [[2011]], Forza / Opus, <small> 91 2827 – 2, MKZZ00911</small>) * [[1996]]: ''[[Svet lásku má]] – ''[[Pavol Habera]], [[Peter Dvorský]], [[Karel Gott]], [[Ondrej Lenárd]] a [[Slovenská filharmónia]] – PolyGram, CD * [[1997]]: ''Malá spevoHRA, Spievajúce hračky'' – A.L.I. Records <small>AI 0051 – 2</small>, CD * [[1998]]: ''[[Valec (album)|Valec]] – ''[[IMT Smile]] – Mercury, CD * [[1998]]: ''[[Keď nejde o život...]] – ''[[Štefan Skrúcaný]] – Producentské Centrum Wimmer, CD * [[1999]]: ''[[V cudzom meste]] – ''[[Jana Kirschner]] – Universal Music, CD * [[2000]]: ''[[Máme sa fajn]] – ''[[Jozef Pročko]] – Monitor-EMI, CD * [[2000]]: ''[[Boli sme raz milovaní]] – ''Pavol Habera – Universal Music, CD * [[2000]]: ''[[Team 7 – 7edem|7edem]] – ''Team – Forza Production House <small>FZ-0001-2-331 </small>, MC, CD * [[2000]]: ''[[Tweens (album)|Tweens]] – ''[[Twiins|Tweens]] – Forza Production House <small>FZ-0009-2-331</small>, MC, CD * [[2001]]: ''Otázniky / Všetko, čo máš – ''[[Elán (skupina)|Elán]] – BMG Ariola, CD * [[2001]]: ''[[Máme čas...]] – ''Tweens – Forza Production House <small>FZ-0020-2-331</small>, MC, CD * [[2002]]: ''[[Starí kamoši]] – ''[[Pavol Hammel]] – Epic, CD * [[2002]]: ''[[Dievča z Liverpoolu]] – ''[[Miro Džunko]] – Forza Music, CD * [[2002]]: ''Kaleráb Gigant – [[Kaleráb Gigant]]'' – SQ Music, CD * [[2002]]: ''[[Team 8 – Mám na teba chuť :-)]] – ''Team – B&M Music, MC, CD * [[2004]]: ''[[Team X (album)|Team X]] – ''Team – Universal Music, CD * [[2005]]: ''Hity 1998 – 2004 – ''[[Dano Junas]] – Open, CD * [[2005]]: ''[[Exoterika]] – ''[[Miro Jaroš]] – Sony BMG, Ariola, CD * [[2006]]: ''[[Čas vyložiť karty]] – [[Rendezska.Sk]]'' – Black Out, CD * [[2010]]: ''[[Láska (album)|Láska]] – ''[[Sisa Sklovská]] – Global Music, CD * [[2011]]: ''[[To sa stáva]] – ''Pavol Habera – Universal Music Group, CD * [[2018]]: ''[[Singles Collection]] –'' [[Twiins]] –  CD == Ocenenia <ref name="lic-daniel-hevier" /> == * Zápis na čestnú listinu IBBY za dielo ''Kam chodia na zimu zmrzlinári'' * Cena Zväzu slovenských spisovateľov za dielo ''Krajina Zázračno'' * Cena vydavateľstva Mladé letá za dielo ''Kam chodia na zimu zmrzlinári'' * 1. miesto v čitateľskej ankete o Najpopulárnejšieho spisovateľa za rok 1996 * [[1994]]: Trojruža – cena za celoživotné dielo pre deti * [[2010]]: Cena Samuela Zocha za rok 2009 za aktívnu prosociálnu činnosť * [[2010]]: Hlavná cena [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska]] za román ''Kniha, ktorá sa stane'' * [[2012]]: Cena ministra kultúry SR za rok 2011 za básnickú zbierku ''Vianočná pošta'' a výrazné podnety a aktivity v oblasti rozvoja čítania detí a mládeže<ref name="lic-daniel-hevier">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daniel Hevier | url = http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/daniel-hevier | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-31 | miesto = Bratislava }} </ref> * [[2013]]: 1. cena v súťaži DRÁMA 2013 za text ''Smrť si vás pridala do svojich kruhov'' <ref name="drama-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DRÁMA 2013 | url = http://www.theatre.sk/sk/aktivity/drama/rocnik-2013/ | vydavateľ = theatre.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-31 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109204146/http://www.theatre.sk/sk/aktivity/drama/rocnik-2013/ | dátum archivácie = 2017-11-09 }}</ref> * [[2017]]: [[Krištáľové krídlo]] za rok 2016 v kategórii publicistika a literatúra za knihu ''Tajné dejiny bielej kaligrafie'' <ref name="kk-laureati-2016">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laureáti Krištáľového krídla za rok 2016 | url = http://kristalovekridlo.sk/novinky/laureati-kristaloveho-kridla-za-rok-2016/ | vydavateľ = kristalovekridlo.sk | dátum vydania = 2016-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-30 | miesto = }} </ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Literatúra == * Emília Mihočová, Ľubo Bechný, Terézia Rončáková: ''Kristovci'', ViFO, [[2013]], (dvanásť rozhovorov s kresťanmi z rôznych cirkví: [[Karol Mika]], [[Róbert Bezák]], [[Michal Valčo]], [[Terézia Lenczová]], [[Daniel Pastirčák]], [[Miloš Kovačka]], [[Štefan Hríb]], [[Ľudovít Fazekaš]], [[Branislav Škripek]], [[Slavomír Slávik]], Daniel Hevier, [[Ján Grešo]]), ISBN 978-80-971462-0-7. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hevi.sk Oficiálna stránka – hevi.sk] * [https://www.facebook.com/Daniel-Hevier-240733315990270/ Daniel Hevier] na Facebooku * [https://www.instagram.com/danielhevier.hevi/ Daniel Hevier] na Instagrame * {{slc autor|daniel-hevier}} * [https://www.osobnosti.sk/osobnost/daniel-hevier-126 Daniel Hevier] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180411174233/https://www.osobnosti.sk/osobnost/daniel-hevier-126 |date=2018-04-11 }} – Osobnosti.sk {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hevier, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] ho5dci3ealky5xkftymrab55o25oy1r Dežo Ursiny 0 41044 8255596 8255580 2026-07-30T12:37:59Z Xmetov 50137 /* SP */ 8255596 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy).<ref name="prezidentka2021"/> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilačné:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Skladba „Dezider“ obsahuje sample, motívy a citácie z viacerých Ursinyho skladieb</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Skladba „Hovor mi“ obsahuje hudobné a textové citácie zo skladby „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Skladba „Slowly to the Sun“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sampel]] zo skladby „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Skladbu spieva [[Šina]]</small><br /> * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Skladbu spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Skladba „Slovák“ obsahuje motív refrénu zo skladby „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot „Tri slová. Rúško, odstup, ruky“, 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> == Filmografia == * ''Nylonový mesiac'' (1965), účinkujúci a hudba s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), účinkujúci a hudba s The Beatmen * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Bubeník Červeného kríža'' (1977), hudba * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkujúci * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Sanitrárovci'' (1980), scenár, réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba * ''Gajdoš Antalík'' (1982), scenár, réžia s Marianom Urbanom * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Niekto ako ja'' (1988), účinkujúci, hudba * ''Stereotaxia'' (1988), produkcia * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Etika a politika'' (1990), réžia s [[Martin Šulík|Martinom Šulíkom]] * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba * ''Dům Matky Terezy'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997),* námet, scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivom Brachtlom]] * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkujúci /archív/ * ''Momentky'' (2008), účinkujúci /archív/ * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkujúci /archív/ (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda''</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na DVD</small> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="prezidentka2021">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | titul = Prezidentka vyznamenala 24 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-24-osobnosti/ | dátum vydania = 2021-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna stránka Deža Ursinyho] * [https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg Fotografia Deža Ursinyho] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171213010142/https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg |date=2017-12-13 }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] 8qd26klx7cykmv04z8q0oq9t8bdgaom 8255609 8255596 2026-07-30T12:59:47Z Xmetov 50137 /* Cover verzie */ 8255609 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy).<ref name="prezidentka2021"/> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilačné:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Skladba „Dezider“ obsahuje sample, motívy a citácie z viacerých Ursinyho skladieb</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Skladba „Hovor mi“ obsahuje hudobné a textové citácie zo skladby „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Skladba „Slowly to the Sun“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sampel]] zo skladby „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Som taká, aká som“ – [[Marie Rottrová]] (''Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem'', 1982) **<small>S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“</small><br /> * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Skladbu spieva [[Šina]]</small><br /> * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Skladbu spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Skladba „Slovák“ obsahuje motív refrénu zo skladby „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot ''Tri slová. Rúško, odstup, ruky'', 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> == Filmografia == * ''Nylonový mesiac'' (1965), účinkujúci a hudba s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), účinkujúci a hudba s The Beatmen * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Bubeník Červeného kríža'' (1977), hudba * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkujúci * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Sanitrárovci'' (1980), scenár, réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba * ''Gajdoš Antalík'' (1982), scenár, réžia s Marianom Urbanom * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Niekto ako ja'' (1988), účinkujúci, hudba * ''Stereotaxia'' (1988), produkcia * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Etika a politika'' (1990), réžia s [[Martin Šulík|Martinom Šulíkom]] * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba * ''Dům Matky Terezy'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997),* námet, scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivom Brachtlom]] * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkujúci /archív/ * ''Momentky'' (2008), účinkujúci /archív/ * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkujúci /archív/ (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda''</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na DVD</small> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="prezidentka2021">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | titul = Prezidentka vyznamenala 24 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-24-osobnosti/ | dátum vydania = 2021-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna stránka Deža Ursinyho] * [https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg Fotografia Deža Ursinyho] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171213010142/https://www.dezoursiny.rocks/storage/app/uploads/public/59f/af7/656/59faf76569303331812063.jpg |date=2017-12-13 }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] kxm9338a38hxispumzb09h14ot3oyzj 8255618 8255609 2026-07-30T13:55:23Z Xmetov 50137 /* Externé odkazy */ 8255618 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy).<ref name="prezidentka2021"/> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilačné:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Skladba „Dezider“ obsahuje sample, motívy a citácie z viacerých Ursinyho skladieb</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Skladba „Hovor mi“ obsahuje hudobné a textové citácie zo skladby „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Skladba „Slowly to the Sun“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sampel]] zo skladby „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Som taká, aká som“ – [[Marie Rottrová]] (''Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem'', 1982) **<small>S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“</small><br /> * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Skladbu spieva [[Šina]]</small><br /> * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Skladbu spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Skladba „Slovák“ obsahuje motív refrénu zo skladby „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot ''Tri slová. Rúško, odstup, ruky'', 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> == Filmografia == * ''Nylonový mesiac'' (1965), účinkujúci a hudba s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), účinkujúci a hudba s The Beatmen * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Bubeník Červeného kríža'' (1977), hudba * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkujúci * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Sanitrárovci'' (1980), scenár, réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba * ''Gajdoš Antalík'' (1982), scenár, réžia s Marianom Urbanom * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Niekto ako ja'' (1988), účinkujúci, hudba * ''Stereotaxia'' (1988), produkcia * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Etika a politika'' (1990), réžia s [[Martin Šulík|Martinom Šulíkom]] * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba * ''Dům Matky Terezy'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997),* námet, scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivom Brachtlom]] * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkujúci /archív/ * ''Momentky'' (2008), účinkujúci /archív/ * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkujúci /archív/ (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda''</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na DVD</small> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="prezidentka2021">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | titul = Prezidentka vyznamenala 24 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-24-osobnosti/ | dátum vydania = 2021-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna webová stránka Deža Ursinyho] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] o0xeyith2aw57nbdyip8qg9rvk5trc0 Súbor (informatika) 0 44183 8255791 7495134 2026-07-31T03:55:47Z DurMar12 181423 Pridaná sekcia Iné projekty 8255791 wikitext text/x-wiki '''Súbor''' je v [[Počítač|počítačoch]] logické zoskupenie diskrétnych [[údaj]]ov - súbor údajov (dát). Údaje bývajú v [[Binárna číselná sústava|dvojkovej]] (binárnej), resp. [[Šestnástková sústava|šestnástkovej]] (hexadecimálnej) číselnej sústave. Existuje viacero typov súborov, ktoré sú určené [[Formát súboru|formátom súboru]], čo je konkrétny spôsob kódovania informácií s cieľom ich uchovania.  Súbory sa ukladajú do [[Pamäť (počítač)|pamäťového zariadenia]], teda napr. na [[pevný disk]] alebo do (operačnej) [[Pamäť (počítač)|pamäte]] [[počítač]]a. [[Súborový systém]] určuje spôsob ukladania a organizovania počítačových súborov a údajov, ktoré obsahujú tak, aby k nim bol umožnený jednoduchý prístup. Údaje bývajú na disku usporiadané v stromovej štruktúre v [[Adresár (informatika)|adresároch]] (aj priečinok alebo nesprávne zložka). [[Adresár (informatika)|Adresár]] môže obsahovať súbory a adresáre, ktoré môžu obsahovať znova ďalšie adresáre a súbory. Súbor nemôže obsahovať adresáre ani ďalšie súbory. == Pozri aj == * [[Formát súboru]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=súbor|wikt_štítok=súbor}} {{počítačový výhonok}} [[Kategória:Dáta]] 14rcqfcvh1r7c6dckflygeboj4cfc5n Súbor 0 44189 8255790 8107879 2026-07-31T03:54:53Z DurMar12 181423 Pridaná sekcia Iné projekty 8255790 wikitext text/x-wiki '''Súbor''' môže byť: *viac vecí, predmetov, javov (približne rovnakého druhu) predstavujúcich jeden komplex, istý celok, súhrn, zoskupenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovník slovenského jazyka, Slovenské slovníky|url=http://slovniky.juls.savba.sk/?w=s%C3%BAbor|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-02-27|vydavateľ=slovniky.juls.savba.sk}}</ref> (Usporiadaný alebo neusporiadaný) rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami ale majúcich rovnaký cieľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Synonymický slovník slovenčiny, Slovenské slovníky|url=http://slovniky.juls.savba.sk/?w=s%C3%BAbor|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-02-27|vydavateľ=slovniky.juls.savba.sk}}</ref> *[[umelecká skupina]], [[zbor]] *pomenovaná usporiadaná množina dát v počítači, pozri [[súbor (informatika)]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=súbor|wikt_štítok=súbor}} {{Rozlišovacia stránka}} bcguhj3udgb8fvr7o6f5fg8a5fzb04j Diagram tried 0 44461 8255720 8219771 2026-07-30T19:19:28Z Magnumka02 301601 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8255720 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Uml hierarchie des diagrammes.png|300px|right|thumb|Hierarchia UML diagramov, zobrazená ako diagram tried]] '''Diagram tried''' (class diagram) je typ diagramu v jazyku [[UML]]. Diagram tried popisuje štruktúru systému zobrazením tried a vzťahov medzi nimi. == Triedy == Každá trieda, zobrazená ako [[obdĺžnik]] so svojim názvom uvedeným vnútri, reprezentuje časti systému alebo softvéru. Trieda môže zobrazovať svoje vlastnosti, nazývané v UML atribúty pod svojim názvom. Každý atribút je zobrazený minimálne svojim menom, môžu byť pri ňom uvedené aj jeho parametre a typ návratovej hodnoty. Trieda môže zobrazovať aj svoje metódy, v UML nazývané operácie. Každá operácia by mala byť reprezentovaná aspoň svojim menom, môžu byť pri nej uvedené aj jej parametre a typ návratovej hodnoty. Viditeľnosť atribútov a operácií sa označuje nasledovne: * "+": verejné (public) * "#": chránené (protected) * "–": súkromné (private) * "~": balíček (package) Trieda môže mať špecifikovaný stereotyp, ktorý definuje určité vlastnosti triedy. [[Stereotyp]] je zobrazovaný nad názvom triedy medzi "značkami" << a >> (napr. <<control>>, <<entity>>, <<boundary>>, <<interface>>). Interface je špeciálnym typom triedy, ktorá poskytuje iba definíciu funkcionality systému (operácií). Implementáciu zabezpečuje iná trieda. == Vzťahy == Jazyk UML definuje nasledovné vzťahy v diagramoch tried. === Generalizácia === Generalizácia alebo [[dedičnosť]] je vzťah medzi nadradenou a podradenou triedou. Grafickou reprezentáciou dedičnosti je [[trojuholník]] na konci nadradenej (rodičovskej) triedy. === Asociácia === Asociácie sa zakresľujú medzi triedami, ale reprezentujú vzťahy medzi objektami. Úloha objektu vo vzťahu asociácie môže byť špecifikovaná na konci asociácie, ako aj na multiplicite (počet objektov, ktoré sa zúčastňujú asociácie). === Agregácia, kompozícia === Agregácia i kompozícia sú zvláštnou formou asociácie. ==== Agregácia ==== Agregácia nastáva, keď je trieda vytvorená ako kolekcia alebo kontajner inej triedy bez silnej závislosti životného cyklu jej inštancií. Jej grafická reprezentácia je prázdny [[kosoštvorec]] na konci nadradenej triedy. ==== Kompozícia ==== Kompozícia je silne závislá na životnom cykle medzi objektami daných tried. Ak je zničený kontajner, je zničený aj objekt v tejto triede. Grafickou reprezentáciou kompozície je čierny [[kosoštvorec]] na konci nadradenej triedy. === Asociačná trieda === Asociačná trieda je konštrukcia, ktorá umožňuje asociačnej väzbe mať operácie a atribúty. Grafickou reprezentáciou je trieda pripojená k asociácii prerušovanou čiarou. == Externé odkazy == * [http://www.holub.com/goodies/uml/index.html UML Reference Card] * [http://cnx.rice.edu/content/m11709/latest Object Relationships] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071121003748/http://cnx.rice.edu/content/m11709/latest/ |date=2007-11-21 }} * [http://www.sedris.org/dm_notn.htm Model Notation] * [http://www.agilemodeling.com/style/classDiagram.htm UML 2 Class Diagram Guidelines] * [http://www.developer.com/design/article.php/2206791 UML Class Diagram] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060127091737/http://www.developer.com/design/article.php/2206791 |date=2006-01-27 }} * [http://www.developer.com/design/article.php/1553851 UML Overview] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051206005700/http://www.developer.com/design/article.php/1553851 |date=2005-12-06 }} * [http://docs.kde.org/development/en_GB/kdesdk/umbrello/uml-elements.html#class-diagram Umbrello manual] * [http://www.classdraw.com/Help.htm ClassDraw Manual] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060720212501/http://www.classdraw.com/help.htm |date=2006-07-20 }} * [http://www.dotnetcoders.com/web/learning/uml/diagrams/classdiagram.aspx dotnetcoders.com] * [http://www.javaworld.com/javaworld/jw-11-1998/jw-11-techniques.html javaworld.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060113032740/http://www.javaworld.com/javaworld/jw-11-1998/jw-11-techniques.html |date=2006-01-13 }} * [http://www.objectmentor.com/resources/articles/umlClassDiagrams.pdf objectmentor.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070103141438/http://www.objectmentor.com/resources/articles/umlClassDiagrams.pdf |date=2007-01-03 }} * [http://www.phppatterns.com/docs/design/php_and_uml_class_diagrams phppatterns.com php and uml class diagrams] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070120055001/http://www.phppatterns.com/docs/design/php_and_uml_class_diagrams |date=2007-01-20 }} * [http://www.uml2php.com/xmlweb/index.php?topic=products/uml2php/uml2phpexamples uml2php.com examples] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060115031800/http://www.uml2php.com/xmlweb/index.php?topic=products/uml2php/uml2phpexamples |date=2006-01-15 }} [[Kategória:UML]] [[Kategória:UML diagramy]] luk9043j96xuoejcmspomponk59hdhk Toyota RAV4 0 50558 8255603 5590376 2026-07-30T12:57:19Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8255603 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} [[Súbor:06-08 Toyota RAV4 Base.jpg|right|thumb|Toyota RAV4, tretia generácia]] '''Toyota RAV4''' je terénne [[SUV]] spoločnosti [[Toyota Motor Company]]. Toyota v roku [[1994]] uviedla na trh 3-dverovú verziu s jediným motorom 2.0 16V (95 kW/129 k) a založila nesmierne populárnu kategóriu vozidiel známych ako [[SUV]]. V roku [[1995]] pribudol 5-dverový variant Wagon, v [[1997]] 4-stupňová [[automatická prevodovka]], [[1998]] predstavili [[kabriolet]], doplnili výbavu a prepracovali motor 2.0 16V (94 kW/128 k). V [[2000]] ukončili výrobu a nahradili ju druhou generáciou. Modely do roku 2000 mali permanentný pohon [[4 × 4]], čo znamenalo síce lepšiu trakciu a bezpečnosť na ľubovoľnom povrchu, ale aj zvýšenú spotrebu. [[Krútiaci moment]] bol prostredníctvom medzinápravového diferenciálu rozdeľovaný v pomere 50:50. Do štandardnej výbavy patrili 2 [[airbag]]y, ABS, centrálne zamykanie, okná aj spätné zrkadlá ovládané elektronicky alebo klimatizácia. Auto má vďaka svižnému motoru pozoruhodnú akceleráciu a hranicu 100 km/h dosahuje za 10 s. Modely vyrábané do roku [[2000]] mali ručne uzamykateľný medzinápravový [[diferenciál]]. Vcelku veľký je kufor, ktorý je možné zväčšiť sklopením zadných sedačiek. {| class=wikitable |Technické parametre || |Toyota RAV4 2.0 |- |Motor || zážihový radový štvorvalec DOHC |- |Objem || {{cm3|1998}} |- |Výkon || 95 kw/129k pri 5 600 ot/min |- |Krútiaci moment || 175 Nm pri 4 600 ot/min |- |Pohotovostná hmotnosť || 1 220 kg |- |Celková hmotnosť || 1 610 kg |- |Svetlosť || 205 mm |- |Maximálna rýchlosť || 170 km/h |- |Dĺžka/šírka/výška/rázvor (mm) || 4 115/1 690/1 650/2 410 |- |Spotreba mesto/mimomesto/priemer (l/100km) || 10,4/7,1/9,1 |- |} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Toyota RAV4}} [[Kategória:Automobily Toyota]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:SUV]] 5l5ab4qutsp52mdxtwgqtdykknu7efd Chicagski chlapci 0 66319 8255631 7315323 2026-07-30T15:11:25Z IronLiberty 280078 +lnk 8255631 wikitext text/x-wiki '''Chicagski chlapci''' (z {{eng|''Chicago Boys''}}) bola skupina juhoamerických (najmä čilských) [[Neoliberalizmus (voľný trh)|neoliberálnych]] ekonómov prominentných okolo [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]], z ktorých väčšina študovala na Katedre ekonómie [[University of Chicago|Chicagskej univerzity]] pod vedením [[Milton Friedman|Miltona Friedmana]] a [[Arnold Harberger|Arnolda Harbergera]], alebo na jej partnerskej škole na oddelení ekonómie na Pápežskej katolíckej univerzite v Čile (''Pontificia Universidad Católica de Chile''). Po návrate do [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] prijali pozície v mnohých juhoamerických vládach vrátane [[Vojenská diktatúra v Čile|vojenskej diktatúry]] v [[Čile]] (1973{{--}}1990). Mnohí z nich ako ekonomickí poradcovia dosiahli vysoké pozície v rámci týchto vlád.<ref>{{Citácia periodika|titul=Klein, Naomi. The Shock Doctrine : The Rise of Disaster Capitalism. Toronto: Knopf Canada , 2007. 672 pages|url=http://dx.doi.org/10.25071/1705-1436.89|periodikum=Just Labour|dátum=2007-10-01|dátum prístupu=2022-02-05|issn=1705-1436|doi=10.25071/1705-1436.89|meno=Jim|priezvisko=MacFarlan}}</ref> Kým [[The Heritage Foundation|Heritage Foundation]], známy pravicový [[Think tank|think-tank]], im pripisuje zásluhy za premenu Čile na najvýkonnejšiu ekonomiku Latinskej Ameriky s jednou s najpriateľskejších krajín k podnikaniu na svete, kritici poukazujú na drastický nárast [[Nezamestnanosť|nezamestnanosti]], ktorý možno pripísať protiinflačnej politike implementovanej počas ich pôsobenia.<ref>{{Citácia knihy|titul=Economic Freedom (Fraser Institute and Heritage Foundation)|url=http://dx.doi.org/10.1007/978-94-007-0753-5_819|vydavateľ=Springer Netherlands|rok=2014|miesto=Dordrecht|strany=1795–1799|meno=Fred|priezvisko=McMahon}}</ref> == Členovia == Nasledujúci zoznam obsahuje niektorých členov skupiny nazývanej Chicagski chlapci. * [[José Piñera]] – autor čilskej dôchodkovej reformy, minister práce a sociálneho zabezpečenia Čile ([[1979]] – [[1980]]) * [[Sergio de Castro]] – minister financií ([[1974]] – [[1982]]) * [[Pablo Baraona]] – minister hospodárstva ([[1976]] – [[1979]]) * [[Álvaro Bardón]] – minister hospodárstva ([[1982]] – [[1983]]) * [[Hernán Büchi]] – minister hospodárstva ([[1979]] – [[1980]]), minister financií ([[1985]] – [[1989]]) * [[Robert Kelly]] – minister hospodárstva ([[1978]] – [[1979]]) * [[Fernando Léniz]] – minister hospodárstva ([[1973]] – [[1975]]) * [[Emilio Sanfuentes]] – ekonomický poradca v centrálnej banke * [[Juan Villarzú]] – riaditeľ rozpočtového úradu * [[Jorge Cauas]] – minister súkromného vlastníctva ([[1975]] – [[1977]]) * [[Francisco Soza]] * [[Juan Carlos Méndez]] * [[Rolf Lüders]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Čilský zázrak]] [[Kategória:Čilskí ekonómovia]] [[Kategória:Školy ekonomického myslenia]] bfstj9d4kw80uidkm5md7alx18rh8r7 Medveď hnedý 0 67852 8255661 8248455 2026-07-30T16:54:24Z DJanton200 250089 /* */ 8255661 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox živočíchy | Názov = medveď hnedý | Obrázok = Brown_bear_(Ursus_arctos)_in_early_morning_light,_Viiksimo,_Kainuu_region,_Finland_(50545034706).jpg | Titulok = Medveď hnedý, [[Viiksimo]], [[Fínsko]] | Stupeň ohrozenia = {{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/41688/121229971 IUCN Red list 2021.1. Prístup 27. júna 2021.]</ref> | Ríša po slovensky = [[živočíchy]] | Ríša po latinsky = Animalia | Podríša po slovensky = [[mnohobunkovce]] | Podríša po latinsky = Polycytozoa | Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]] | Vývojový stupeň po latinsky = Eumetazoa | Skupina 1 po slovensky = [[dvojstranovce]] | Skupina 1 po latinsky = Bilateralia | Vývojová vetva po slovensky = [[druhoústovce]] | Vývojová vetva po latinsky = Dueterostomia | Kmeň po slovensky = [[chordáty]] | Kmeň po latinsky = Chordata | Podkmeň po slovensky = [[stavovce]] | Podkmeň po latinsky = Vertebrata | Nadtrieda po slovensky = [[čeľustnatce]] | Nadtrieda po latinsky = Gnathostomata | Stupeň po slovensky = [[štvornožce]] | Stupeň po latinsky = Tetrapoda | Trieda po slovensky = [[cicavce]] | Trieda po latinsky = Mammalia | Podtrieda po slovensky = [[živorodé]] | Podtrieda po latinsky = Theria | Nadrad po slovensky = [[placentovce (taxón)|placentovce]] | Nadrad po latinsky = Eutheria | Rad po slovensky = [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]] | Rad po latinsky = Carnivora | Podrad po slovensky = [[suchozemské]] | Podrad po latinsky = Fissipedia | Čeľaď po slovensky = [[medveďovité]] | Čeľaď po latinsky = Ursidae | Podčeľaď po slovensky = [[medveďorodé]] | Podčeľaď po latinsky = Ursinae | Skupina 3 po slovensky = | Skupina 3 po latinsky = [[Ursini]] | Rod po slovensky = [[Ursus (rod)|medveď]] | Rod po latinsky = Ursus | Druh po slovensky = medveď hnedý | Druh po latinsky = <br/>Ursus arctos | Binomické meno = Ursus arctos | Klasifikátor1 = [[Carl Linné|Linnaeus]] | Dátum1 = [[1758]] | Synonymá = | Obrázok2 = Ursus arctos range map.svg | Titulok2 = Rozšírenie medveďa hnedého (2010) }} '''Medveď hnedý''' (iné názvy pozri nižšie; {{lat|''Ursus arctos''}}) je [[Druh (taxonómia)|druh]] [[cicavce|cicavca]] z podčeľade [[medveďorodé]]<ref>TRNKA, A. Zoológia chordátov pre pedagogické fakulty. Trnava: Trnavská univerzita, 2001, S. 7</ref>(= [[medvede]]; lat. Ursinae) čeľade [[medveďovité]] (lat. Ursidae). Je to [[všežravec]] a jediný zástupca medveďovitých, ktorý sa vyskytuje aj na území [[Slovensko|Slovenska]]. Z celosvetového hľadiska má druh [[Holarktis|holarktický]] areál rozšírenia, v ktorom obýva predovšetkým [[Les|zalesnené oblasti]]. Je to jeden z najväčších suchozemských mäsožravcov (skôr však príležitostných), ktorému konkuruje iba jeho najbližší príbuzný, [[medveď biely]], ktorého miery sú naprieč populáciami oveľa konštantnejšie a ktorý je v priemere o niečo väčší. Medveď hnedý je [[Sexuálny dimorfizmus|pohlavne dimorfný]]. Dospelý samec býva až o 30 % väčší ako samica. Všeobecne meria 100 – {{cm|220|m}}, z toho chvost 5 – {{cm|20|m}}, v kohútiku 90 – {{cm|150|m}} a váži 100 – {{kg|350}}. Do najväčších rozmerov rastú predovšetkým americké a severoázijské [[poddruh]]y medveďa hnedého, obzvlášť [[Medveď hnedý kodiak|medveď kodiak]], [[medveď grizly]] alebo [[medveď kamčatský]] (''Ursus arctos beringianus''). Podľa niektorých zdrojov môžu dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť až jednu tonu (ale zvyčajne len v zajatí, kde sa dá očakávať [[obezita]]). Živí sa prevažne [[Rastliny|rastlinnou]] potravou. Ak sú však okolnosti priaznivé, vďaka svojim rozmerom dokáže skoliť aj také mohutné zviera, ako je [[Zubor (rod)|zubor]], [[Los (rod)|los]] alebo [[pižmoň]]. V niektorých oblastiach [[Aljaška|Aljašky]] sa medveď hnedý živí prevažne [[Lososovité|lososmi]]. Na vrchole jesenného hodovania dokáže denne skonzumovať až {{kg|40}} potravy. Zimu prečkáva v brlohu a [[Zimný spánok (cicavce)|hibernuje]]. Po väčšinu roka je to samotárske zviera, ktoré sa účelne združuje iba v období rozmnožovania a pri výchove mláďat (samica s mláďatami). K páreniu dochádza na jar či v lete, od mája do júla, prípadne aj neskôr, čím severnejšie medvede žijú. [[Gravidita]] samice trvá šesť až deväť mesiacov a rodí jedno až tri medvieďatá, o ktoré sa stará 2,5 až 4 roky. Samec sa na starostlivosti o mláďatá nepodieľa. Medveď hnedý sa dožíva 25 až 30 rokov, zriedkavo aj viac. Vzhľadom na svoju veľkosť nemá okrem človeka veľa nepriateľov, ale veľkou konkurenciou sa stávajú iné dospelé medvede. [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodný zväz ochrany prírody]] (IUCN) považuje druh za [[najmenej ohrozený]], hoci je naprieč celým areálom mnoho populácií stále vzácnych, a to najmä kvôli ľudským aktivitám (úbytku prostredia či lovu). Celková populácia je však stabilná. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahoval 200 000, z ktorých väčšina žije v [[Rusko|Rusku]] (približne 100 000 jedincov), v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] asi 58 000 a v [[Európa|Európe]] približne 15 400 až 17 000 jedincov. Najväčšia populácia medveďov v Európe sa nachádza v európskej časti Ruska a potom v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol v roku 2012 doložený na 32,7 % územia. Kriticky ohrozený je napríklad [[medveď stredoázijský]] (''Ursus arctos isabellinus''). Už vyhubený je [[medveď severoafrický]] (''Ursus arctos crowtheri''), jediný taxón medveďorodých, ktorý v [[holocén]]e žil v Afrike. == Názvy == Súčasný hlavný slovenský názov tohto druhu je '''medveď hnedý'''; doložený je od 30. rokov 20. storočia.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krumpál | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : viac ako 1600 farebných ilustrácií | vydanie = Prvé | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 344 | url = | isbn = 978-80-551-6883-8 | kapitola = | strany = 304| jazyk = }}</ref><ref>KROPIL, R. et al. Biológia poľovnej zveri - srsnatá zver. Zvolen: Technická univerzita, 2012, S. 219</ref><ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Krištofík | meno = Ján | priezvisko2 = Danko | meno2 = Štefan | spoluautori = et al. | titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana | rok = 2012 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 978-80-224-1264-3 | kapitola = Medveď hnedý - Ursus arctos | poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová | strany = 485 - 491 }}</ref><ref name=Lupták/><ref>medveď. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref><ref>FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VII. triedu slov. gymnázií... Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 192</ref><ref>DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá grafická Unie, 1936, S. 170 (na okraji strany)</ref><ref>PAUK, F. Jaskynný medveď. in: Devín č. 9/1934. S. 139</ref> Staršie slovenské názvy, ktoré sa ojedinele vyskytujú dodnes, sú: '''medveď obyčajný'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = VEDA NA DOSAH | odkaz na autora = | titul = Čo nájdete v Quarku 11/2020 | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/ine/co-najdete-v-quarku-112020/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2020-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-28 | jazyk = }}</ref><ref>SCHÖN, K. Riziká ohrozenia žiakov a zamestnancov školy nebezpečnými živočíchmi - časť 2. in: Civilná ochrana 3. 2019. S. 40 [https://www.minv.sk/swift_data/source/civilna_ochrana/dokument_skr/revue_co/2019/revue_CO_3_2019_na_web_stranku.pdf]</ref><ref>Školské zvesti, zošiť 16, 1948, S. 79</ref> (do 30./40. rokov 20. storočia sa namiesto tohto názvu používal názov medveď obecný - pozri nižšie), '''medveď lesný'''<ref>KVASNIČÁK, R. Metodická príručka pre učiteľov základných škôl a osemročných gymnázií so zameraním na skúmanie vybraných typov ekosystémov v prírodnom prostredí (2. časť: Lúčny a lesný ekosystém). 2016. S. 66 [https://www.truni.sk/sites/default/files/uk/pdfresizer.com-pdf-resize_1.pdf] </ref><ref>Správa o hodnotení strategického dokumentu - Územný plán obce Ľubica. 2020. S. 36 [https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/310954?uid=4cc080f53d8df24813e0d30f35077f756b80f3b0]</ref><ref name=Riz>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica. 1875. S. 27</ref>, '''medveď hôrny'''<ref>PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE MOŠOVCE NA ROKY 2014-2020. 2014. S. 11 [https://www.zilinskazupa.sk/files/aktualizacie/turciasnske-teplice/aktualna_verzia_phsr_obec_mosovce_2014-2020.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>BELEŠOVÁ, O. Vývoj prírody Slovenska vo výstavných zbierkach Slovenského múzea v Bratislave. Martin: Osveta, 1960, S. 56</ref>, '''medveď brtník'''<ref>KAMINSKÁ, Ľ. et al. Hôrka-Ondrej : osídlenie spišských travertínov v staršej dobe kamennej. Košice: Archeologický ústav SAV Nitra, 2005, S. 99</ref><ref>KŇAZE, I. Do hôr za medveďom. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2019, S. 8 (Citát: ''...kedysi sme ho volali aj medveď brtník'')</ref><ref>HROMÁDKA, J. et al. Slovenská vlastiveda. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení, 1943, S. 165</ref><ref>MACHT, A. Nemecko-slovenský slovník Olomouc: R. Promberger, 1921-1942, S. 267</ref>, '''brtník'''<ref>DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá grafická Unie, 1936, S. 170, 205</ref>, '''medveď'''<ref>UHRÍN, M. Za prírodou Albánska 1. - Krajina orlov. in: Environmagazín. č. 2 1997. S. 27</ref><ref>RICHTER, V., RUMAN, L. Základy poľovníctva. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1959, S. 62</ref><ref>RICHTER, V., TAKÁČ, M. Zákon o poľovníctve. Bratislava: Sväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku, 1948, S. 8 (Poznámka: slovenské znenie zákona o myslivosti z roku 1947)</ref><ref name=HS>medveď. in: [[Historický slovník slovenského jazyka]]</ref> (zastarané jazykové varianty sú: ''medved''<ref>medwed. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>, ''mädveď''<ref name=Matz/>, ''nedv(i)eď''<ref name=HS/>). Ostatné staršie slovenské názvy sú: ''medveď obecný''<ref>BROUL, F., HERODES, K. Prírodopis pre slovenské školy meštianske - II. stupeň. Olomouc: R. Promberger, 1931, S. 18</ref><ref name=Riz/>, ''obecný medveď''<ref>PETRIKOVICH, J. Nález kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus Rosenmiilleri) v jaskyni Lôm v Gaderi a kosti z obecného medveďa (Ursus arctos L.) na Bálovom grúni v Belianskej doline v Turci. Sbor. Múz. slov. Spoloč. (Martin), 12. 1800</ref>, ''medveď barnavý''<ref>JELÍNEK, K., KRATOCHVÍL, R. Kniha reálií pre 6.-8. školský ročník slovenských ľudových škôl. Prešov: Štehr, 1929, S. 261</ref>, ''barnavý medveď''<ref name=Matz>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 16</ref>, ''medveď brnavý''<ref>DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá grafická Unie, 1936, S. 170</ref><ref>PETRIKOVICH, J. Nález kostí jaskynného medveďa...in: Sborník Museálnej slovenskej spoločnosti 1/1897 S. 234</ref>, ''medveď brložník''<ref>SOKOL, A. O medveďovi a jeho rozšírení u nás. Les č. 5 1955 S. 211</ref>, ''macko''<ref>FILIP, D. et al. Rok v prírode - úvod do prírodných vied pre druhú triedu stredných škôl. Praha: Československá grafická unie, 1937, S. 47</ref>. Staršie (resp. v poľovníctve sčasti dodnes) sa namiesto toho, čo dnes označujeme ako medveď hnedý, niekedy rozlišovali dva druhy medveďov: * ''medveď zdochlivý'' [rozumej: zdochlinožravý] (iný názov: ''medveď obyčajný'' v užšom zmysle; lat. ''Ursus cadaverinus'' alebo ''Ursus arctos'' v užšom zmysle) a * ''medveď mravenčiar'' (iné názvy: ''mravčiar''<ref>Veľký slovensko-ruský slovník II. Bratislava: Veda. 1982. S. 253</ref>, ľudovo ''mravečník''<ref>mravečník. in: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref>; lat. ''Ursus formicarius'' alebo ''Ursus longirostris'').<ref>JUSTH, E. Niekoľko slov k otázke medveďov. in: Lovec č. 24/1937, S. 10</ref><ref>Poľovníctvo a rybárstvo. č. 6 2008. S. 48</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gray | meno = John Edward | autor = | odkaz na autora = | titul = Catalogue of Carnivorous, Pachydermatous, and Edentate Mammalia in the British Museum (By John Edward Gray) | vydanie = | vydavateľ = Order of the Trustees | miesto = | rok = 1869 | počet strán = 398 | url = https://www.google.sk/books/edition/Catalogue_of_Carnivorous_Pachydermatous/hYo-AAAAcAAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=Ursus+formicarius&pg=PA232&printsec=frontcover| isbn = | kapitola = | strany = 232| jazyk = }}</ref> == Taxonómia a evolúcia == [[Druh (taxonómia)|Druh]] opísal švédsky prírodovedec [[Carl Linné]] vo svojom diele z roku 1758 [[Systema naturae|''Systema naturae'']], pod dodnes platným vedeckým názvom ''Ursus arctos''. Tento názov je zložený z [[Latinčina|latinského]] a [[Grécke jazyky|gréckeho]] slova pre medveďa. [[Súbor:Ursus etruscus 3.jpg|náhľad|Lebka vyhynutého predka ''[[Ursus etruscus]]'']] Medveď hnedý je jedným z ôsmich recentných druhov z [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[medveďovité]] (Ursidae), zo šiestich recentných druhov široko poňatej [[Podčeľaď|podčeľade]] [[medveďorodé]]/[[medvede]] (Ursinae) a jedným zo štyroch žijúcich zástupcov [[Rod (taxonómia)|rodu]] [[Ursus (rod)|''Ursus'']], do ktorého sa zaraďuje aj [[medveď biely]], [[medveď baribal]] a [[medveď ušatý]]. Rod ''Ursus'' vznikol pred asi 5 miliónmi rokov a jeho jednotlivé druhy sa v priebehu času značne vzájomne [[Hybridizácia|krížili]].<ref name=":28" /> Zrejme najstarším známym zástupcom tohto rodu je vyhynutý ''[[Ursus minimus]]'', relatívne malý medveď vážiaci okolo {{kg|50}}, ktorý žil v období [[pliocén]]u až [[pleistocén]]u.<ref>{{Citácia knihy|titul=Polar Bears|url=|vydavateľ=Cavendish Square Publishing, LLC|rok=2015|isbn=978-1-62712-965-7|jazyk=en|poznámka=|meno=Rebecca|priezvisko=Stefoff|miesto=New York|strany=7–9|kapitola=Prehistoric Bears}}</ref> Za predka medveďa hnedého je považovaný druh ''[[Ursus etruscus]]'' pôvodom z Eurázie, ktorý žil v ranom pleistocéne a ktorý sa podobal dnešným medveďom, až na trochu primitívnejší chrup.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ursus etruscus from the late Early Pleistocene of the Taurida сave (Crimean Peninsula)|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/08912963.2022.2067993|periodikum=Historical Biology|dátum=2023-06-03|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=35|číslo=6|strany=843–856|issn=0891-2963|doi=10.1080/08912963.2022.2067993|jazyk=en|meno=Dmitry|priezvisko=Gimranov|meno2=Alexander|priezvisko2=Lavrov|meno3=Maria|priezvisko3=Prat-Vericat}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=A Review of Bear Evolution|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872687?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1994|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=9|strany=85|doi=10.2307/3872687|meno=Bruce|priezvisko=McLellan|meno2=David C.|priezvisko2=Reiner|jazyk=en| issn = 1936-0614 }}</ref> Najstaršie známe [[Fosília|fosílne]] nálezy samotného medveďa hnedého sú staré asi 500 000 rokov a pochádzajú z Ázie, z jaskynného systému [[Čou-kchou-tien]] v Číne.<ref name=":25">{{Citácia periodika|titul=Aspects of Evolution and Adaptation in American Black Bears (Ursus americanus Pallas) and Brown and Grizzly Bears (U. arctos Linné.) of North America|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872586?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1972|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=2|strany=221|doi=10.2307/3872586|meno=Stephen|priezvisko=Herrero|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Palaeoecological and genetic analyses of Late Pleistocene bears in Asiatic Russia|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/bor.12570|periodikum=Boreas|dátum=2022-04|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=51|číslo=2|strany=465–480|issn=0300-9483|doi=10.1111/bor.12570|jazyk=en|meno=Pavel A.|priezvisko=Kosintsev|meno2=Hervé|priezvisko2=Bocherens|meno3=Irina V.|priezvisko3=Kirillova}}</ref> Asi pred 250 000 rokmi sa tento druh dostal do Európy, kde na niekoľkých miestach zdieľal stanovište spoločne s [[Medveď jaskynný|medveďom jaskynným]] (''Ursus spelaeus''), s ktorým sa tiež rozmnožoval, a ktorý bol o trochu väčší ako dnešný medveď hnedý a mohol dosahovať hmotnosť 250 až {{kg|500}}.<ref name=":24" /><ref name=":26">{{Citácia periodika|titul=Partial genomic survival of cave bears in living brown bears|url=https://www.nature.com/articles/s41559-018-0654-8|periodikum=Nature Ecology & Evolution|dátum=2018-08-27|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=2|číslo=10|strany=1563–1570|issn=2397-334X|doi=10.1038/s41559-018-0654-8|jazyk=en|meno=Axel|priezvisko=Barlow|meno2=James A.|priezvisko2=Cahill|meno3=Stefanie|priezvisko3=Hartmann}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Záruba|meno=Bořivoj|titul=Svět pravěku|vydanie=1|vydavateľ=Albatros|miesto=Praha|rok=2001|isbn=978-8000009896|strany=134–135|kapitola=Svět savců|jazyk=cs}}</ref> Výskumy [[Molekulárna biológia|molekulárnej biológie]] a [[Genetika|genetiky]] ukazujú, že súčasný medveď hnedý má stále podiel svojho [[genóm]]u v množstve 0,9 až 2,4 % zodpovedajúci genómu medveďa jaskynného.<ref name=":26" /> Krátko po preniknutí medveďa hnedého do Európy sa objavil aj v Afrike, kde dnes už vyhynul.<ref name=":24" /><ref name=":35">{{Citácia periodika|titul=Genetic diversity of endangered brown bear ( Ursus arctos ) populations at the crossroads of Europe, Asia and Africa|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1472-4642.2009.00586.x|periodikum=Diversity and Distributions|dátum=2009-09|dátum prístupu=2024-06-29|ročník=15|číslo=5|strany=742–750|issn=1366-9516|doi=10.1111/j.1472-4642.2009.00586.x|jazyk=en|meno=Sébastien|priezvisko=Calvignac|meno2=Sandrine|priezvisko2=Hughes|meno3=Catherine|priezvisko3=Hänni}}</ref> Počas poslednej (vislianskej) [[Ľadová doba|ľadovej doby]], asi pred 50 000 až 14 000 rokmi, migroval medveď hnedý do Severnej Ameriky cez vtedy pevninskú [[Beringov prieliv|Beringovu úžinu]] a stal sa predchodcom dnešného [[Medveď grizly|grizlyho]] alebo [[Medveď hnedý kodiak|kodiaka]]. Kým bol vytlačený späť človekom, dostal sa aj do oblastí dnešného [[Ontário|Ontária]], [[Kentucky]], [[Labrador (polostrov)|Labradoru]] alebo severného [[Mexiko|Mexika]].<ref name=":25" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Lions and brown bears colonized North America in multiple synchronous waves of dispersal across the Bering Land Bridge|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/mec.16267|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2022-12|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=31|číslo=24|strany=6407–6421|issn=0962-1083|doi=10.1111/mec.16267|jazyk=en|meno=Alexander T.|priezvisko=Salis|meno2=Sarah C. E.|priezvisko2=Bray|meno3=Michael S. Y.|priezvisko3=Lee}}</ref><ref name=":4" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Pleistocene mammals of North America|url=http://archive.org/details/pleistocenemamma0000kurt|vydavateľ=Columbia University Press|rok=1980|isbn=978-0-231-03733-4|meno=Björn|priezvisko=Kurtén|miesto=New York|strany=183|jazyk=en}}</ref> Je tak možné, že za vyhynutím severoamerického druhu ''[[Arctodus simus]]'', ktorý žil v období medzi 3 miliónmi až 10 000 rokov, stál [[Invázny druh|invázny]] medveď hnedý, pretože mohol predstavovať silného potravinového konkurenta.<ref>{{Citácia periodika|titul=On the association of giant short-faced bear ( Arctodus simus ) and brown bear ( Ursus arctos ) in late Pleistocene North America|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0016699517300384|periodikum=Geobios|dátum=2018-02|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=51|číslo=1|strany=61–74|doi=10.1016/j.geobios.2017.12.001|jazyk=en|meno=Martina L.|priezvisko=Steffen|meno2=Tara L.|priezvisko2=Fulton}}</ref> [[Súbor:Polar bear after unlucky hunt for a seal.jpg|vľavo|náhľad|[[Medveď biely]] je považovaný za najbližšieho žijúceho príbuzného]] Za najbližšieho príbuzného medveďa hnedého je považovaný [[medveď biely]] (pozri aj kladogramy nižšie), ktorý sa vyvinul pomerne nedávno, pravdepodobne v strednom [[pleistocén]]e (pred 600 000 až 70 000 rokmi<ref>{{Citácia periodika|titul=Population Genomics Reveal Recent Speciation and Rapid Evolutionary Adaptation in Polar Bears|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0092867414004887|periodikum=Cell|dátum=2014-05|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=157|číslo=4|strany=785–794|doi=10.1016/j.cell.2014.03.054|jazyk=en|meno=Shiping|priezvisko=Liu|meno2=Eline D.|priezvisko2=Lorenzen|meno3=Matteo|priezvisko3=Fumagalli}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Nuclear Genomic Sequences Reveal that Polar Bears Are an Old and Distinct Bear Lineage|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1216424|periodikum=Science|dátum=2012-04-20|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=336|číslo=6079|strany=344–347|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1216424|jazyk=en|meno=Frank|priezvisko=Hailer|meno2=Verena E.|priezvisko2=Kutschera|meno3=Björn M.|priezvisko3=Hallström}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dlouhá historie ledních medvědů | url = https://plus.rozhlas.cz/dlouha-historie-lednich-medvedu-6628302 | vydavateľ = Plus (Český rozhlas) | dátum vydania = 2012-04-23 | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = cs | priezvisko = Redakce ČRo Leonardo}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Late Pleistocene polar bear genomes reveal the timing of allele fixation in key genes associated with Arctic adaptation|url=https://bmcgenomics.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12864-024-10617-3|periodikum=BMC Genomics|dátum=2024-09-16|dátum prístupu=2025-05-16|ročník=25|číslo=1|issn=1471-2164|doi=10.1186/s12864-024-10617-3|jazyk=en|meno=Yulin|priezvisko=Sun|meno2=Eline D.|priezvisko2=Lorenzen|meno3=Michael V.|priezvisko3=Westbury}}</ref>). S týmto druhom zdieľa medveď hnedý hneď niekoľko spoločných znakov, ako napríklad podobnú chemicko-biologickú štruktúru mozgu, alebo je hostiteľom rovnakých črevných parazitov.<ref name=":42">{{Citácia periodika|titul=Mitochondrial DNA Phylogeography of the North American Brown Bear and Implications for Conservation|url=https://conbio.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1523-1739.1998.96351.x|periodikum=Conservation Biology|dátum=1998-04-26|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=12|číslo=2|strany=408–417|issn=0888-8892|doi=10.1111/j.1523-1739.1998.96351.x|jazyk=en|meno=Lisette P.|priezvisko=Waits|meno2=Sandra L.|priezvisko2=Talbot|meno3=R. H.|priezvisko3=Ward}}</ref> Výskumy tiež ukázali, že niektoré populácie medveďov hnedých sú z hľadiska genetiky podobnejšie s populáciami ľadových medveďov než s populáciami iných medveďov hnedých.<ref>{{Citácia periodika|titul=Genomic evidence of geographically widespread effect of gene flow from polar bears into brown bears|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/mec.13038|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2015-03|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=24|číslo=6|strany=1205–1217|issn=0962-1083|doi=10.1111/mec.13038|jazyk=en|meno=James A.|priezvisko=Cahill|meno2=Ian|priezvisko2=Stirling|meno3=Logan|priezvisko3=Kistler}}</ref> Z [[Vetva (taxonómia)|kladistického]] hľadiska je teda medveď hnedý akoby [[Parafyletizmus|parafyletickým]] druhom, ktorého jednou z jeho vnútorných línií je medveď biely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do “polar bears” exist? | url = https://whyevolutionistrue.com/2010/03/17/do-polar-bears-exist/ | vydavateľ = Why Evolution Is True | dátum vydania = 2010-03-17 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en | priezvisko = }}</ref> V tradičnom ponímaní sú však oba druhy považované za samostatné [[taxón]]y. Blízku príbuznosť s ľadovým medveďom podporuje aj skutočnosť, že sa oba druhy medveďov [[Kríženec|krížia]] a plodia životaschopných potomkov. To sa zistilo už v druhej polovici 19. storočia v zajatí, keď boli oba druhy medveďov chované spoločne v jednom výbehu a porodili mláďatá,<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meteor o jaderném odpadu, plavání žraloků a křížení medvědů | url = https://dvojka.rozhlas.cz/meteor-o-jadernem-odpadu-plavani-zraloku-a-krizeni-medvedu-9165754 | vydavateľ = Dvojka, Český rozhlas | dátum vydania = 2024-02-03 | dátum prístupu = 2024-11-28 | jazyk = cs | priezvisko = Andreska | meno = Jan}}</ref> ale jeden z prvých dôkazov v divočine sa objavil v roku 2006 na [[Banksov ostrov|Banksovom ostrove]], kde bol zastrelený medveď s hnedastou ale neobvykle svetlou srsťou, podobnú medveďovi bielemu. Neskoršia analýza [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] ukázala, že zabité zviera bolo prekvapivo krížencom ľadového medveďa a [[Medveď grizly|medveďa grizlyho]]. Odvtedy bolo v rovnakej oblasti nájdených ďalších najmenej sedem [[hybrid]]ov, pričom všetky pochádzali z jedinej samice medveďa bieleho,<ref name=":59">{{Citácia periodika|titul=Recent Hybridization between a Polar Bear and Grizzly Bears in the Canadian Arctic|url=https://journalhosting.ucalgary.ca/index.php/arctic/article/view/67681|periodikum=ARCTIC|dátum=2017-05-31|dátum prístupu=2024-07-10|ročník=70|číslo=2|strany=151|issn=1923-1245|doi=10.14430/arctic4643|meno=Jodie D.|priezvisko=Pongracz|meno2=David|priezvisko2=Paetkau|meno3=Marsha|priezvisko3=Branigan|jazyk=en}}</ref> ale sú známe aj z iných lokalít, kde dochádza k tesnému kontaktu medzi týmito dvoma druhmi.<ref name=":58" /><ref name=":59" /> ''Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v [[kladogram]]och na základe kompletných sekvencií [[Mitochondriálna DNA|mitochondriálnej DNA]] podľa Yu et al. 2007 (prvý)''<ref>{{Citácia periodika|titul=Analysis of complete mitochondrial genome sequences increases phylogenetic resolution of bears (Ursidae), a mammalian family that experienced rapid speciation|url=http://bmcevolbiol.biomedcentral.com/articles/10.1186/1471-2148-7-198|periodikum=BMC Evolutionary Biology|dátum=2007|dátum prístupu=2023-11-07|ročník=7|číslo=1|strany=198|doi=10.1186/1471-2148-7-198|meno=Li|priezvisko=Yu|meno2=Yi-Wei|priezvisko2=Li|meno3=Oliver A|priezvisko3=Ryder|jazyk=en}}</ref> ''a [[Genetika|genetické]] štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý)''<ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=The evolutionary history of bears is characterized by gene flow across species|url=https://www.nature.com/articles/srep46487|periodikum=Scientific Reports|dátum=2017-04-19|dátum prístupu=2023-11-07|ročník=7|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/srep46487|jazyk=en|meno=Vikas|priezvisko=Kumar|meno2=Fritjof|priezvisko2=Lammers|meno3=Tobias|priezvisko3=Bidon}}</ref>''':''' {| cellpadding="10" align="center" style="text-align:left;" |{{clade|{{clade |1={{clade |label1=[[Ursinae]] |1={{clade |1={{clade |1={{clade |1=[[medveď biely]] [[File:Lossy-page1-2518px-Ursus maritimus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] |2='''medveď hnedý''' [[File:Ursus arctos - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] }} |2={{clade |1={{clade |1=[[medveď baribal]] [[File:Ursus americanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] |2=[[medveď ušatý]] [[File:Ursus thibetanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam -(white background).jpg|50px]] }} |2=[[medveď malajský]] [[File:Ursus malayanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] }} }} |2=[[medveď pyskatý]] [[File:Tremarctos ornatus 1824 (flipped).jpg|50px]] }} |2=[[medveď okuliarnatý]] [[File:Spectacled bear (1829).jpg|50px]] }} |2=[[panda veľká]] [[File:Recherches pour servir à l'histoire naturelle des mammifères (Pl. 50) (white background).jpg|50px]] }}|label1=[[Ursidae]]}} |{{clade|{{clade |2=[[panda veľká]] [[File:Recherches pour servir à l'histoire naturelle des mammifères (Pl. 50) (white background).jpg|50px]] |1={{clade |2=[[medveď okuliarnatý]] [[File:Spectacled bear (1829).jpg|50px]] |label1=[[Ursinae]] |1={{clade |2={{clade |1=[[medveď ušatý]] [[File:Ursus thibetanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam -(white background).jpg|50px]] |2={{clade |1=[[medveď pyskatý]] [[File:Tremarctos ornatus 1824 (flipped).jpg|50px]] |2=[[medveď malajský]] [[File:Ursus malayanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] }} }} |1={{clade |2=[[medveď baribal]] [[File:Ursus americanus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] |1={{clade |2='''medveď hnedý''' [[File:Ursus arctos - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] |1=[[medveď biely]] [[File:Lossy-page1-2518px-Ursus maritimus - 1700-1880 - Print - Iconographia Zoologica - Special Collections University of Amsterdam - (white background).jpg|50px]] }} }} }} }} }}|label1=[[Ursidae]]}} |} === Poddruhy === Vzhľadom na rozsiahly areál výskytu medveďov hnedých existujú značné rozdiely vo veľkosti a hmotnosti, tvare lebky, sfarbení srsti a ďalších morfologických znakoch naprieč populáciami. Z tohto dôvodu bolo opísaných niekoľko [[poddruh]]ov, ktorých počet sa priebežne mení vinou rozdielov v odborných názoroch. V priebehu histórie výskumu boli tak opísané desiatky (spočiatku takmer 90) poddruhov. V moderných klasifikáciách sa obvykle rozlišujú nasledujúce poddruhy (celkovo 22):<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World | url = http://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14000970 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.2.2017 | vydavateľ = Bucknell Univesity | miesto = }}</ref><ref name=Lupták>{{Citácia knihy|priezvisko=Lupták|meno=Peter|titul=Slovenské mená cicavcov sveta|vydanie text=[1. vyd.]|miesto=Bojnice|vydavateľ=Zoologická záhrada|rok=2003|isbn=80-969059-9-6|počet strán=218|strany=62}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Zviera|vydavateľ=[[Ikar]]|miesto=Bratislava|rok=2002|isbn=80-551-0375-5|počet strán=623|strany=192}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bryl | meno = Marek | priezvisko2 = Matyáštík | meno2 = Tomáš | titul = Carnivora - Šelmy - Carnivores | url = http://www.savci.upol.cz/selmy.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 22.8.2001 | dátum prístupu = 24.2.2017 | vydavateľ = savci.upol.cz | miesto = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haaramo | meno = Mikko | titul = Ursidae | url = http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/carnivora/arctoidea/ursidae.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 16.3.2016 | dátum prístupu = 24.2.2017 | vydavateľ = | miesto = }}</ref> ==== [[Paleoarktis|Palearktická oblasť]] ([[Eurázia]] a [[severná Afrika]]) ==== * ''[[Ursus arctos arctos|'''Ursus arctos arctos''']]'' – medveď (hnedý) európsky/medveď (hnedý) eurázijský: nominátny a najrozšírenejší poddruh v [[Európa|Európe]], západnom [[Rusko|Rusku]] a na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurasian brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/eurasian-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2024-07-18 | jazyk = en}}</ref> * ''[[Ursus arctos beringianus|'''Ursus arctos beringianus''']]'' – medveď (hnedý) kamčatský (vrátane ''Ursus arctos mandchuricus'' – medveďa (hnedého) mandžuského): [[Kamčatka]], [[Paramušir]] a okolité pobrežné oblasti. Možno patrí skôr k severoamerickému poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kamchatka (Far Eastern) brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/kamchatka-or-far-eastern-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-17 | jazyk = en}}</ref> * ''[[Ursus arctos collaris|'''Ursus arctos collaris''']]'' – medveď (hnedý) (?-) sibírsky (vrátane ''Ursus arctos jeniseensis'', ''Ursus arctos sibiricus'', ''Ursus arctos kolymensis'' a ''Ursus arctos baikalensis''): takmer celá [[Sibír]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = East Siberian brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/east-siberian-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref> * † ''[[Ursus arctos crowtheri|'''Ursus arctos crowtheri''']]'' – medveď (hnedý) severoafrický: [[Severná Afrika]] ([[Atlas (pohorie)|pohorie Atlas]]), vyhynutý poddruh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atlas bear (extinct) | url = http://www.bearconservation.org.uk/atlas-bear-extinct/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2021-02-11}}</ref> * ''[[Ursus arctos gobiensis|'''Ursus arctos gobiensis''']]'' – púšť [[Gobi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gobi bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/gobi-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-15 | jazyk = en}}</ref> Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos isabellinus''. * ''[[Ursus arctos isabellinus|'''Ursus arctos isabellinus''']]'' – medveď (hnedý) stredoázijský: [[Himaláje]] ([[Nepál]], [[India]] a [[Pakistan]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Himalayan brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/himalayan-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2023-03-09 | jazyk = en}}</ref> * ''[[Ursus arctos lasiotus|'''Ursus arctos lasiotus''']]'' – [[Rusko]] (vrátane [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]]), [[Čína]], [[Japonsko]] a [[Kórea|Kórejský polostrov]].<ref name=":47">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ussuri or Amur brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/ussuri-or-amur-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-16 | jazyk = en}}</ref> Niektorí autori sa domnievajú, že medvede vyskytujúce sa na ostrove [[Hokkaido]] a na ostrovoch [[Kunašir]] a [[Iturup]] v reťazci Kurilských ostrovov sú samostatným poddruhom '''''[[Ursus arctos yesoensis]]''''' – medveď (hnedý) japonský.<ref name=":47" /> * ''[[Ursus arctos marsicanus|'''Ursus arctos marsicanus''']]'' – [[Národný park Abruzzo, Lazio a Molise]] a okolité oblasti v [[Taliansko|Taliansku]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Demographic projections of the Apennine brown bear population Ursus arctos marsicanus (Mammalia: Ursidae) under alternative management scenarios|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/24750263.2018.1478003|periodikum=The European Zoological Journal|dátum=2018-01-01|dátum prístupu=2024-07-17|ročník=85|číslo=1|strany=242–252|issn=2475-0263|doi=10.1080/24750263.2018.1478003|jazyk=en|meno=V.|priezvisko=Gervasi|meno2=P.|priezvisko2=Ciucci}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marsican (Appenine) brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/marsican-or-appenine-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2024-07-05 | jazyk = en}}</ref> Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos arctos''. * † ''[[Ursus arctos priscus|'''Ursus arctos priscus''']]'' –  [[Eurázia]]. Vyhynutý prehistorický druh alebo pravdepodobne poddruh medveďa hnedého, ktorý žil v pleistocéne alebo na začiatku holocénu, napríklad aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Bol mäsožravejší ako väčšina dnešných medveďov hnedých. Dosahoval dĺžku 2,9 metra a hmotnosť až jednu tonu. Podľa niektorých odborníkov ide o neplatný poddruh.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ursus priscus | url = https://uchytel.com/Ursus-priscus | vydavateľ = Uchytel Studio (Resource of reconstructions of prehistoric animals) | dátum prístupu = 2024-07-27 | priezvisko = Uchytel | meno = Roman | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Steppe brown bear Ursus arctos “priscus” from the Late Pleistocene of Europe|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1040618218308437|periodikum=Quaternary International|dátum=2019-12|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=534|strany=158–170|doi=10.1016/j.quaint.2019.02.042|jazyk=en|meno=Adrian|priezvisko=Marciszak|meno2=Charles|priezvisko2=Schouwenburg|meno3=Grzegorz|priezvisko3=Lipecki}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Looking for the earliest evidence of Ursus arctos LINNAEUS, 1758 in the Iberian Peninsula: the Middle Pleistocene site of Postes cave|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/bor.12537|periodikum=Boreas|dátum=2022-01|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=51|číslo=1|strany=159–184|issn=0300-9483|doi=10.1111/bor.12537|jazyk=en|meno=Mónica|priezvisko=Villalba de Alvarado|meno2=Hipólito|priezvisko2=Collado Giraldo|meno3=Juan Luis|priezvisko3=Arsuaga}}</ref> * ''[[Ursus arctos pruinosus|'''Ursus arctos pruinosus''']]'' – medveď (hnedý) tibetský: [[Tibetská náhorná plošina]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tibetan blue bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/tibetan-blue-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-25 | jazyk = en}}</ref> * '''''[[Ursus arctos pyrenaicus]]''''' – [[Pyrenejský polostrov]] ([[Kantábrijské vrchy|Kantábrijské pohorie]], [[Galícia|Galície]] a [[Pyreneje]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ooborný slovník: Ursus arctos pyrenaicus | url = https://www.priroda.cz/slovnik.php?detail=345929 | vydavateľ = PŘÍRODA.cz | dátum prístupu = 2024-07-27 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Staying out in the cold: glacial refugia and mitochondrial DNA phylogeography in ancient European brown bears|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-294X.2007.03590.x|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2007-12|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=16|číslo=24|strany=5140–5148|issn=0962-1083|doi=10.1111/j.1365-294X.2007.03590.x|jazyk=en|meno=Cristina E.|priezvisko=Valdiosera|meno2=Nuria|priezvisko2=GarcíA|meno3=Cecilia|priezvisko3=Anderung}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Brown bear conservation and the ghost of persecution past|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320711001923|periodikum=Biological Conservation|dátum=2011-09|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=144|číslo=9|strany=2163–2170|doi=10.1016/j.biocon.2011.05.005|jazyk=en|meno=Andreas|priezvisko=Zedrosser|meno2=Sam M.J.G.|priezvisko2=Steyaert|meno3=Hartmut|priezvisko3=Gossow}}</ref> Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos arctos''. * ''[[Ursus arctos syriacus|'''Ursus arctos syriacus''']]'' – medveď (hnedý) sýrsky (vrátane ''Ursus arctos meridionalis''<ref>{{Citácia periodika|titul=Modern Condition and Population Dynamics of the Brown Bear (Ursus arctos meridionalis) in the Western Caucasus|url=http://link.springer.com/10.1134/S1062359020080142|periodikum=Biology Bulletin|dátum=2020-12|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=47|číslo=8|strany=1022–1031|issn=1062-3590|doi=10.1134/S1062359020080142|jazyk=en|meno=S. A.|priezvisko=Trepet|meno2=T. G.|priezvisko2=Eskina|meno3=A. B.|priezvisko3=Pkhitikov}}</ref> – medveďa (hnedého) kaukazského): Severné [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], [[Abcházsko]] v Gruzínsku, [[Irak]], [[Irán]], [[Turecko]] a [[Turkménsko]]. Napriek tomu, že sa v minulosti vyskytoval tiež v [[Sýria|Sýrii]] (po ktorej je pomenovaný), v súčasnosti je v tejto krajine pravdepodobne vyhynutý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Syrian brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/syrian-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2023-10-04 | jazyk = en}}</ref><ref name=":18" /> ==== [[Nearktická oblasť]] ([[Severná Amerika]]) ==== Mnohí autori uznávajú v Severnej Amerike len dva žijúce poddruhy, [[Medveď grizly|medveďa grizlyho]] (''U. a. horribilis'') a [[Medveď hnedý kodiak|medveďa kodiaka]] (''U. a. middendorffi'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bear Species Profile | url = https://www.adfg.alaska.gov/index.cfm?adfg=brownbear.main | vydavateľ = Alaska Department of Fish and Game | dátum prístupu = 2024-07-27 | jazyk = en | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown or Grizzly Bear | url = http://www.bear.org/website/bear-pages/brown-or-grizzly-bear.html | vydavateľ = North American Bear Center | dátum vydania = 2015-08-29 | dátum prístupu = 2024-07-27 | dátum archivácie = 2015-08-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150829061559/http://www.bear.org/website/bear-pages/brown-or-grizzly-bear.html | jazyk = en}}</ref> * ''[[Ursus arctos alascensis|'''Ursus arctos alascensis''']]'' – pevninská časť [[Aljaška|Aljašky]]. Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alaskan brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/alaskan-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-19 | jazyk = en}}</ref> * † ''[[Ursus arctos californicus|'''Ursus arctos californicus''']]'' – medveď (hnedý) kalifornský: [[Kalifornia]], vyhynutý poddruh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = California grizzly bear (extinct) | url = http://www.bearconservation.org.uk/california-grizzly-bear-extinct/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2021-02-12}}</ref><ref name=":41" /> * '''[[Ursus arctos dalli|''Ursus arctos dalli'']]''' – [[Dall Island]]. Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dall Island brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/dall-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Brown Bear Population Estimation in Yakutat, Southeast Alaska|url=http://rgdoi.net/10.13140/RG.2.2.35947.54568|dátum=2017|dátum prístupu=2024-07-27|doi=10.13140/RG.2.2.35947.54568|jazyk=en|meno=Anthony|priezvisko=Crupi|meno2=Jason N|priezvisko2=Waite|meno3=Rodney W|priezvisko3=Flynn|periodikum=rgdoi.net}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Phylogeography of Brown Bears (Ursus arctos) of Alaska and Paraphyly within the Ursidae|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1055790396900445|periodikum=Molecular Phylogenetics and Evolution|dátum=1996-06|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=5|číslo=3|strany=477–494|doi=10.1006/mpev.1996.0044|jazyk=en|meno=Sandra L.|priezvisko=Talbot|meno2=Gerald F.|priezvisko2=Shields}}</ref><ref name=":43">{{Citácia knihy|titul=Geographic variation among brown and grizzly bears (Ursus arctos) in North America|url=https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/4054|vydavateľ=University of Kansas|rok=1984|miesto=Lawrence|doi=10.5962/bhl.title.4054.|edícia=Special publication / University of Kansas, Museum of Natural History|meno=E. Raymond|priezvisko=Hall|priezvisko2=University of Kansas.|jazyk=en}}</ref> * ''[[Ursus arctos gyas|'''Ursus arctos gyas''']]'' – medveď (hnedý) aljašský: [[Aljašský polostrov]] a ostrov [[Unimak]] na [[Aleuty|Aleutských ostrovoch.]] Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peninsula brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/peninsula-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref> * '''''[[Medveď grizly|Ursus arctos horribilis]]''''' – medveď (hnedý) grizly: západná [[Kanada]] a [[Spojené štáty|USA]] ([[Aljaška]], [[Idaho]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Washington (štát USA)|Washington]] a [[Wyoming]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzly bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/grizzly-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2023-08-12 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Geographic variation in size in North American brown bears, Ursus arctos L., as indicated by condylobasal length|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z63-005|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=1963-01-01|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=41|číslo=1|strany=33–45|issn=0008-4301|doi=10.1139/z63-005|jazyk=en|meno=Robert L.|priezvisko=Rausch}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Relating populations to habitats using resource selection functions|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0169534799015931|periodikum=Trends in Ecology & Evolution|dátum=1999-07|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=14|číslo=7|strany=268–272|doi=10.1016/S0169-5347(99)01593-1|jazyk=en|meno=Mark S.|priezvisko=Boyce|meno2=Lyman L.|priezvisko2=McDonald}}</ref> * ''[[Medveď hnedý kodiak|'''Ursus arctos middendorffi''']]'' – medveď (hnedý) kodiak: [[Kodiak (súostrovie)|súostrovie Kodiak]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kodiak bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/kodiak-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2018-03-18 | jazyk = en}}</ref> * † ''[[Ursus arctos nelsoni|'''Ursus arctos nelsoni''']]'' – medveď (hnedý) mexický: severné regióny [[Mexiko|Mexika]] a juhozápad [[Spojené štáty|USA]] ([[Arizona]], [[Nové Mexiko]], [[Texas]]). Vyhynutý poddruh, ktorý patrí k ''Ursus arctos horribilis''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mexican grizzly bear (extinct) | url = http://www.bearconservation.org.uk/mexican-grizzly-extinct/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2021-02-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Probable Occurrence of a Brown Bear (Ursus arctos) in Sonora, Mexico, in 1976|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.1894/0038-4909%282008%2953%5B256%3APOOABB%5D2.0.CO%3B2|periodikum=The Southwestern Naturalist|dátum=2008-06|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=53|číslo=2|strany=256–260|issn=0038-4909|doi=10.1894/0038-4909(2008)53[256:POOABB]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Juan-Pablo|priezvisko=Gallo-Reynoso|meno2=Thomas|priezvisko2=Van Devender|meno3=Ana Lilia|priezvisko3=Reina-Guerrero}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oso Plateado | url = https://www.biodiversidad.gob.mx/biodiversidad/EdHielo/osoPlateado | vydavateľ = Biodiversidad Mexicana (CONABIO) | dátum prístupu = 2024-07-27 | jazyk = es | priezvisko = | dátum vydania = 2022-10-13}}</ref> * ''[[Ursus arctos sitkensis|'''Ursus arctos sitkensis''']]'' – ostrovy Admiralty, Baranof a Chichagof (takzvané ostrovy ABC) v [[Alexandrovy ostrovy|Alexandrovom súostroví]]. Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref name=":42" /><ref name=":43" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sitka brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/sitka-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref> * ''[[Ursus arctos stikeenensis|'''Ursus arctos stikeenensis''']]'' (vrátane ''Ursus arctos pervagor'') – [[Britská Kolumbia]]. Patrí skôr k poddruhu ''Ursus arctos horribilis''.<ref name=":42" /><ref name=":41" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stickeen brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/stickeen-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-27 | vydavateľ = Bear Conservation | dátum aktualizácie = 2021-02-20 | jazyk = en}}</ref> Genetické štúdie ukazujú, že okrem nedávnej fragmentácie pôvodných biotopov spôsobenej človekom a následnej priestorovej izolácie<ref>{{Citácia periodika|titul=Population fragmentation and inter‐ecosystem movements of grizzly bears in western Canada and the northern United States: Fragmentation de la Population et Mouvements Inter‐Ecosystèmes des Ours Grizzlis dans L'ouest du Canada et le Nord des États‐Unis|url=https://wildlife.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/wmon.6|periodikum=Wildlife Monographs|dátum=2012-01|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=180|číslo=1|strany=1–46|issn=0084-0173|doi=10.1002/wmon.6|jazyk=en|meno=Michael F.|priezvisko=Proctor|meno2=David|priezvisko2=Paetkau|meno3=Bruce N.|priezvisko3=Mclellan}}</ref> sú medvede hnedé v Severnej Amerike súčasťou jedného prepojeného populačného systému, s výnimkou poddruhu alebo populácie na súostroví Kodiak (pozri medveď kodiak), ktorá je pravdepodobne izolovaná od konca poslednej doby ľadovej.<ref name=":42" /><ref name=":41" /><ref name=":44">{{Citácia periodika|titul=An Empirical Evaluation of Genetic Distance Statistics Using Microsatellite Data From Bear (Ursidae) Populations|url=https://academic.oup.com/genetics/article/147/4/1943/6054059|periodikum=Genetics|dátum=1997-12-01|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=147|číslo=4|strany=1943–1957|issn=1943-2631|doi=10.1093/genetics/147.4.1943|jazyk=en|meno=David|priezvisko=Paetkau|meno2=Lisette P|priezvisko2=Waits|meno3=Peter L|priezvisko3=Clarkson}}</ref> Tieto údaje naznačujú, že ''U. a. alascensis'', ''U. a. dalli'', ''U. a. gyas'', ''U. a. horribilis'', ''U. a. sitkensis'' a ''U. a. stikeenensis'' nie sú odlišné skupiny, ale len [[ekotyp]]y (ekotyp je genetická podjednotka druhu, ktorá vznikla ako výsledok selektívneho procesu v prírodnom prostredí a vykazuje prispôsobivosť tomuto prostrediu). Z tohto dôvodu by bolo možné rozpoznať len jediný poddruh ''U. a. horribilis'' a jeho regionálne subpopulácie (ostatné poddruhy okrem medveďa kodiaka).<ref name=":41" /><ref name=":44" /> Napríklad medvede hnedé žijúce pri pobreží Aljašky sú bližšie príbuzné so susednými medveďmi grizly ako so vzdialenými populáciami medveďov hnedých.<ref name=":44" /> Ale nedávna štúdia celého [[genóm]]u (2023) naznačuje, že niektoré aljašské medvede hnedé, vrátane medveďa kodiaka a medveďa grizlyho z Aljašského polostrova, sú členmi euroázijskej línie medveďov hnedých, ktorá je bližšie príbuzná medveďom kamčatským ako ostatným severoamerickým medveďom hnedým.<ref>{{Citácia periodika|titul=Range-wide whole-genome resequencing of the brown bear reveals drivers of intraspecies divergence|url=https://www.nature.com/articles/s42003-023-04514-w|periodikum=Communications Biology|dátum=2023-02-06|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=6|číslo=1|issn=2399-3642|doi=10.1038/s42003-023-04514-w|jazyk=en|meno=Menno J.|priezvisko=de Jong|meno2=Aidin|priezvisko2=Niamir|meno3=Magnus|priezvisko3=Wolf}}</ref> História medveďov na Alexandrových ostrovoch je tiež nezvyčajná. Tieto ostrovné populácie nesú DNA [[Medveď biely|medveďa bieleho]], ktorý tu bol prítomný na konci pleistocénu, ale odvtedy sa premiešala s priľahlými pevninskými populáciami v dôsledku pohybu iných medvedích samcov do takej miery, že ich [[Jadrová DNA|jadrový genóm]] je teraz z viac ako 90 % tvorený predkami medveďa hnedého.<ref>{{Citácia periodika|titul=Genomic Evidence for Island Population Conversion Resolves Conflicting Theories of Polar Bear Evolution|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pgen.1003345|periodikum=PLoS Genetics|dátum=2013-03-14|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=9|číslo=3|strany=e1003345|issn=1553-7404|doi=10.1371/journal.pgen.1003345|jazyk=en|meno=James A.|priezvisko=Cahill|meno2=Richard E.|priezvisko2=Green|meno3=Tara L.|priezvisko3=Fulton}}</ref> == Opis a charakteristika == [[Súbor:European Brown Bear.jpg|vľavo|náhľad|Detail hlavy medveďa hnedého]] Medveď hnedý je mohutná šelma so zavalitou stavbou tela, silnými končatinami a veľkou guľatou [[Hlava (anatómia)|hlavou]]. [[Chvost (stavovce)|Chvost]] je veľmi malý, rovnako ako nenápadné okrúhle [[Ucho|uši]]. Zimná [[Chlp (cicavce)|srsť]] je veľmi hustá a dlhá, najmä u severných poddruhov, a môže dosahovať 11 až 12 centimetrov v oblasti ramien. Letná srsť je oveľa kratšia a redšia, jej dĺžka aj hustota sa geograficky líšia. Rovnako aj sfarbenie srsti sa líši v závislosti od poddruhu a môže byť svetlohnedá až krémovo zlatá, tmavo čokoládová, medovo hnedá, gaštanová až tmavo gaštanová, so striebristým, sivastým nádychom a nakoniec čierna so svetlejšími škvrnami na hlave a krku. Mladí jedinci majú do druhého roku života biely pruh na hrdle.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Výnimočne možno naraziť na svetlé až snehovo biele jedince, podobné [[Medveď biely|medveďovi ľadovému]] alebo vzácnemu poddruhu [[Medveď baribal|medveďa baribala]] (''Ursus americanus kermodei'') – tzv. [[leucizmus]], nejde o [[Albinizmus|albínov]] (hoci aj s nimi sa možno stretnúť<ref>{{Citácia periodika|titul=Inbreeding depression in brown bear Ursus arctos|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0006320795000844|periodikum=Biological Conservation|dátum=1996|dátum prístupu=2024-07-17|ročník=76|číslo=1|strany=69–72|doi=10.1016/0006-3207(95)00084-4|jazyk=en|meno=Linda|priezvisko=Laikre|meno2=Robert|priezvisko2=Andrén|meno3=Hans-Ove|priezvisko3=Larsson}}</ref>).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Not a polar bear! White brown bear cub spotted in Finland | url = https://news.cgtn.com/news/2019-11-10/Not-a-polar-bear-White-brown-bear-cub-spotted-in-Finland-LvfQtz4oJa/index.html | vydavateľ = news.cgtn.com | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-11-10}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Rare white grizzly bear sighted in Canadian Rockies|url=https://www.theguardian.com/world/2020/may/22/canada-rockies-white-grizzly-bear|periodikum=The Guardian|dátum=2020-05-22|dátum prístupu=2024-07-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Leyland|priezvisko=Cecco}}</ref> Ani veľkosť nie je pevne stanovená a kolíše u jednotlivých populácií podľa typu a množstva dostupnej potravy, podobne ako hmotnosť v priebehu roka. Pohlavie sa od seba líši iba veľkosťou, samec je väčší ako samica.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Color Variations in Wild Animals|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.2307/1373567|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=1923-08|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=4|číslo=3|strany=172|doi=10.2307/1373567|meno=Sarah V. H.|priezvisko=Jones|jazyk=en}}</ref><ref name=":29">{{Citácia knihy|titul=The great bear almanac|url=http://archive.org/details/greatbearalmanac0000brow|vydavateľ=Lyons & Burford|rok=1993|isbn=978-1-55821-210-7|meno=Gary|priezvisko=Brown|miesto=New York|kapitola=Bear Anatomy and Physiology|jazyk=en}}</ref><ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Hair characteristics of four Indian bear species|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S135503060700024X|periodikum=Science & Justice|dátum=2008-03|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=48|číslo=1|strany=8–15|doi=10.1016/j.scijus.2007.05.001|jazyk=en|meno=V.|priezvisko=Sahajpal|meno2=S.P.|priezvisko2=Goyal|meno3=R.|priezvisko3=Jayapal}}</ref> Viac nižšie, v podkapitole ''Fyzické parametre''. [[Súbor:Catalogue of the mammals of Western Europe (Europe exclusive of Russia) in the collection of the British museum (fig. 50, 51 & 52).png|náhľad|Lebka medveďa hnedého]] [[Súbor:BärenspurP1050395.jpg|náhľad|Stopa prednej laby]] [[Súbor:Grizzly rear paw print.jpg|náhľad|Stopa zadnej laby]] Medveď hnedý má veľké nestiahnuteľné [[Pazúr (útvar)|pazúry]], na predných labách väčšie ako na zadných. Vrátane zakrivenia môžu dosahovať dĺžku {{cm|10|m}} a v prípade väčších poddruhov pravdepodobne až {{cm|15|m}}.<ref name=":30">{{Citácia knihy|titul=Mammals of the Soviet Union|url=http://archive.org/details/mammalsofsov211998gept|vydavateľ=Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation|rok=1988|meno=V. G.|priezvisko=Geptner|meno2=A. A.|priezvisko2=Nasimovich|meno3=A. G.|priezvisko3=Bannikov|jazyk=en|miesto=Washington, D.C|strany=601–676}}</ref><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beware of bear: Return of the brown bear to Switzerland | url = https://wwf.panda.org/wwf_news/?50840/Beware-of-bear-Return-of-the-brown-bear-to-Switzerland | vydavateľ = World Wide Fund For Nature (WWF) | dátum prístupu = 2023-06-30 | jazyk = en | priezvisko = Schulman | meno = Mark | dátum vydania = 2005-11-24}}</ref><ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear family | url = https://parks.canada.ca/pn-np/ab/jasper/nature/faune-wildlife/ursides-bear | vydavateľ = Parks Canada Agency, Government of Canada | dátum vydania = 2020-11-12 | dátum prístupu = 2023-06-30 | meno = | priezvisko = | jazyk = en}}</ref><ref name=":33">{{Citácia knihy|titul=Deadly Animals|url=|vydavateľ=Gareth Stevens Publishing LLLP|rok=2017|isbn=978-1-4824-5014-9|jazyk=en|poznámka=|meno=Anna|priezvisko=Claybourne|miesto=New York|strany=33}}</ref><ref name=":34">{{Citácia knihy|titul=The Secret Lives of Brown Bears|url=|vydavateľ=Gareth Stevens Publishing LLLP|rok=2007|isbn=978-0-8368-7655-0|jazyk=en|poznámka=|meno=J. Lou|priezvisko=Barnes|miesto=Milwaukee|strany=9, 11}}</ref> Sú tak dlhšie ako u [[Medveď baribal|medveďa baribala]] či [[Medveď biely|medveďa bieleho]]. Pazúry ľadového medveďa sú obzvlášť odlišné, typické pre [[Hypermäsožravec|hypermäsožravcov]] – výrazne kratšie, ale širšie so silným zakrivením a ostrejším hrotom.<ref name=":29" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Aspects of Evolution and Adaptation in American Black Bears (Ursus americanus Pallas) and Brown and Grizzly Bears (U. arctos Linné.) of North America|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872586?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1972|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=2|strany=221|doi=10.2307/3872586|meno=Stephen|priezvisko=Herrero|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Stirling|meno=Ian|titul=Polar Bears|vydavateľ=University of Michigan Press|rok=1988|strany=20–25|jazyk=en|isbn=978-0-472-10100-9}}</ref> Medvedie pazúry sú nielen účinnou zbraňou, ale aj užitočným nástrojom na uchopenie a držanie potravy, napríklad rýb.<ref name=":39" /> Oddelené kosti v predných končatinách umožňujú rotačné pohyby, ktoré medveďom manipuláciu s potravou alebo hrabanie uľahčujú.<ref name=":81">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wolf vs Bear | url = https://www.imdb.com/title/tt8924846/ | dátum prístupu = 2026-03-17 | poznámka = Dokumentárny film | priezvisko = Duane | meno = Graeme | dátum vydania = 2018 | vydavateľ = Earth Touch, Nat Geo Wild, Smithsonian | jazyk = en}}</ref> Zadné laby medveďa hnedého meria na dĺžku 21 až {{cm|36|m}}, predné bývajú o 40 % menšie.<ref name=":36">{{Citácia knihy|titul=Carnivores of the world|url=http://archive.org/details/carnivoresofworl0000hunt|vydavateľ=Princeton University Press|rok=2011|isbn=978-0-691-15228-8|meno=Luke|priezvisko=Hunter|miesto=Princeton, NJ|strany=122–133|jazyk=en}}</ref><ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hinterland Who's Who - Grizzly Bear | url = https://www.hww.ca/en/wildlife/mammals/grizzly-bear.html | vydavateľ = Environment and Climate Change Canada & Canadian Wildlife Federation | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en}}</ref> Zadná stopa môže pripomínať odtlačok ľudskej nohy, na rozdiel od nej má však viditeľné silné pazúry. Pri pomalej chôdzi je dĺžka kroku dospelých medveďov približne 50 až {{cm|60|m}}, pri behu je vzdialenosť väčšia, mláďatá majú výrazne kratší krok. Pri chôdzi medvede došľapujú na celé chodidlo, sú to teda tzv. ploskochodci.<ref name=":54" /> Ich široké a ploché laby sú prispôsobené na nesenie značnej telesnej hmotnosti, avšak za cenu nižšej rýchlosti pohybu.<ref name=":81" /> Dospelý medveď hnedý má mohutnú [[Lebka|lebku]] – najširšiu zo všetkých žijúcich medveďov, široký ňufák a robustný [[krk]].<ref name=":4" /><ref name=":29" /> U ruskej populácie medveďov (t. j. väčších poddruhov) dosahuje lebka dĺžku 315 až {{mm|455|m}} u samcov a 275 až {{mm|397|m}} u samíc.<ref name=":30" /> Medveď hnedý má silné [[čeľuste]] a jeho [[chrup]] sa skladá z 42 [[zub]]ov; zubný vzorec je <small><math>{3 \over 3}{1 \over 1}{4 \over 4}{2 \over 3}</math></small> × 2.<ref name=":4" /><ref name=":30" /><ref name=":48" /> Pri stisku čeľustí môže medveď grizly vyvinúť tlak 8 [[Pascal|MPa]] – 975 až 1160 [[Psi (jednotka)|psi]] = 68,5 až {{kg|81.6}}/cm².<ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casey & Brutus: Grizzly Encounters: Facts | url = http://natgeotv.com/uk/casey-and-brutus-grizzly-encounters/facts | vydavateľ = National Geographic Channel | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-07-31 | dátum archivácie = 2010-08-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100817111342/http://natgeotv.com/uk/casey-and-brutus-grizzly-encounters/facts | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ouch! 10 Animals With Incredibly Strong Bites | url = https://scoutlife.org/video-audio/166569/ouch-10-animals-with-incredibly-strong-bites/ | vydavateľ = Scout Life magazine | dátum vydania = 2020-01-14 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | meno = Don | priezvisko = Vaughan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 10: Which animals have the strongest bite? | url = https://www.sciencefocus.com/nature/top-10-which-animals-have-the-strongest-bite | vydavateľ = BBC Science Focus (Our Media) | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | priezvisko = Spanner | meno = Holly | dátum vydania = 2023-04-29}}</ref> Podľa niektorých zdrojov by dokázal rozdrviť bowlingovú guľu.<ref name=":49" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Owings|meno=Lisa|titul=The Grizzly Bear|vydavateľ=Bellwether Media|miesto=North Mankato, USA|rok=2009|isbn=978-1-61211-601-3|strany=7|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Healy|meno=Joseph B.|titul=When Bears Attack: Close Encounters of the Terrifying Kind|vydavateľ=Skyhorse|rok=2016|isbn=978-1-5107-0719-1|jazyk=en}}</ref> Očné zuby sú veľké až {{mm|50|m}} a silne zakrivené. Nie sú také ostré ako u výlučných mäsožravcov a sú dôkazom ich oveľa rozmanitejšieho jedálnička.<ref name=":4" /><ref name=":49" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Feeding ecology and morphology of the upper canines in bears (carnivora: Ursidae)|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jmor.10643|periodikum=Journal of Morphology|dátum=2008-07|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=269|číslo=7|strany=896–908|issn=0362-2525|doi=10.1002/jmor.10643|jazyk=en|meno=Per|priezvisko=Christiansen}}</ref> Na rozdrvenie tuhých častí rastlín mu slúžia črenové zuby, široké stoličky s hrboľatou korunkou a pohyblivé čeľustné kĺby.<ref name=":4" /><ref name=":30" /> Medvede ako všežravce majú relatívne nešpecializovaný [[Tráviaca sústava|tráviaci systém]] skôr podobný typickým mäsožravcom. Líšia sa tým, že majú tráviaci trakt predĺžený, čo im umožňuje účinnejšie tráviť vegetáciu. Na rozdiel od [[Prežúvavce|prežúvavcov]] však nemajú [[slepé črevo]] a majú veľmi slabú schopnosť tráviť štrukturálne zložky rastlín. Aby medvede kompenzovali nedokonalosť v trávení [[Celulóza (organická látka)|celulózy,]] maximalizujú príjem potravy a obvykle sa pri tom zameriavajú na rastliny vo fenologických fázach s najvyššou stráviteľnosťou a dostupnosťou živín. [[Semeno (rastlina)|Semená]] [[Bobuľa|bobúľ]] prechádzajú tráviacim traktom neporušené a medvede tak plnia úlohu ich roznášačov (pozri [[zoochória]]). Živiny sa tiež vracajú späť do životného prostredia.<ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Intestines, the Bear Facts | url = https://westernwildlife.org/intestines-the-bear-facts/ | vydavateľ = Western Wildlife Outreach | dátum vydania = 2008-11-04 | dátum prístupu = 2024-11-27 | jazyk = en | priezvisko = Gardner | meno = Wendy}}</ref> Charakteristickým znakom tohto druhu je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Je to [[Adaptácia (biológia)|adaptácia]], ktorá zvyšuje jeho výkonnosť (silu) pri vyhrabávaní podzemných častí rastlín či malých hlodavcov z nôr, obracaní kameňov alebo pri stavbe brlohov.<ref name=":29" /> Medveď hnedý má jeden z najväčších [[Mozog|mozgov]] spomedzi všetkých žijúcich mäsožravcov v pomere k veľkosti tela. Vyniká priestorovou orientáciou i motorickými schopnosťami a dokáže zručne (a účelne) manipulovať s predmetmi (s kameňmi, konármi atď.), podobne ako [[Medveď biely#Mozog a inteligencia|medveď biely]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Tool-use in the brown bear (Ursus arctos)|url=http://link.springer.com/10.1007/s10071-012-0475-0|periodikum=Animal Cognition|dátum=2012-07|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=15|číslo=4|strany=725–730|issn=1435-9448|doi=10.1007/s10071-012-0475-0|jazyk=en|meno=Volker B.|priezvisko=Deecke}}</ref><ref name=":61">{{Citácia periodika|titul=Problem-Solving and Spontaneous Tool-Using Ability in European Brown Bears (Ursus arctos arctos)|url=https://www.animalbehaviorandcognition.org/uploads/journals/51/3%20Chambers_ABC_10(1).pdf|periodikum=Animal Behavior and Cognition|dátum=2023-02-01|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=10|číslo=1|strany=40–61|doi=10.26451/abc.10.01.03.2023|meno=Helen R.|priezvisko=Chambers|meno2=Sean J.|priezvisko2=O’Hara|jazyk=en}}</ref> === Zmysly === [[Oko|Oči]] sú malé, v lebke hlboko usadené, umiestnené po oboch stranách ňufáku. Tým, že smerujú dopredu, zaisťujú medveďovi [[binokulárne videnie]], vďaka ktorému presne odhaduje vzdialenosť. Zrakom dokáže zachytiť pohyb a rozoznávať obrysy na vzdialenosť až 60 metrov. Vidí aj pri nízkej intenzite svetla, vďaka reflexnej vrstve na [[Sietnica|sietnici]].<ref name=":4" /> Pravdepodobne má aj farebné videnie.<ref name=":75">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bear Frequently Asked Questions | url = https://www.nps.gov/katm/learn/photosmultimedia/brown-bear-frequently-asked-questions.htm | vydavateľ = Katmai National Park & Preserve (U.S. National Park Service) | dátum prístupu = 2025-04-11 | jazyk = en | meno = | priezvisko = | dátum vydania = 2024-10-29}}</ref> [[Sluch]] je slabý, nie príliš vyvinutý, asi podobný človeku (medveď sa preto ľahko vyľaká, ak prichádzajúceho, napríklad človeka, začuje až na poslednú chvíľu).<ref name=":4" /><ref name=":56" /> [[Čuch]] je naopak veľmi citlivý.<ref name=":4" /> Medveď hnedý má jeden z najlepších čuchov v živočíšnej ríši.<ref name=":34" /><ref name=":50">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Sense of Smell | url = https://tools.niehs.nih.gov/wetp/Public/DOE_Trainers/13_The_Sense_of_Smell.pdf | vydavateľ = National Institute of Environmental Health Sciences | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en | strany = 4 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240903085854/https://tools.niehs.nih.gov/wetp/Public/DOE_Trainers/13_The_Sense_of_Smell.pdf | dátum archivácie = 2024-09-03 }}</ref><ref name=":51">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bears and Their Keen Sense of Smell | url = https://www.lionstigersandbears.org/bears-and-their-keen-sense-of-smell/ | vydavateľ = Lions Tigers & Bears: The San Diego Animal Sanctuary | dátum vydania = 2023-11-10 | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en | meno = Bobbi | priezvisko = Brink}}</ref> Podľa niektorých zdrojov je medvedí čuch až 7-krát citlivejší ako čuch priemerného [[Bloodhound (pes)|bloodhounda]] (čo je veľmi dobrý stopársky pes<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bloodhound je králem stopařů | url = https://www.novinky.cz/clanek/bydleni-jak-na-to-bloohound-je-kralem-stoparu-40309371 | vydavateľ = Novinky.cz (Borgis a.s.) | dátum vydania = 2020-01-09 | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = cs | priezvisko = Mašín | meno = Roman}}</ref>), asi 10-krát citlivejší ako čuch [[Vlk dravý|vlka]] a až 2100-krát citlivejší ako čuch priemerného človeka.<ref name=":81" /><ref name=":50" /><ref name=":51" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear Nose - Teachers | url = https://www.nps.gov/teachers/classrooms/bear-nose.htm | vydavateľ = U.S. National Park Service | dátum prístupu = 2024-09-03 | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2020-12-29}}</ref> Dokáže detegovať ľudský pach aj 14 hodín po tom, čo ho človek svojou prítomnosťou zanechal (napr. na ceste, po ktorej prešiel),<ref name=":34" /> alebo zaregistrovať zápach [[Kadáver|mŕtveho zvieraťa]] až na vzdialenosť {{km|28 (30)|m}}.<ref name=":81" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear (Grizzly) - Food and Hunting | url = https://betterplaneteducation.org.uk/factsheets/bear-grizzly-food-and-hunting | vydavateľ = Better Planet Education | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = en}}</ref> Pre intenzívnejšie vnímanie okolitého pachu medveď zdvihne ňufák do vzduchu a otvorí papuľu.<ref name=":56">{{Citácia knihy|titul=Bears|url=|vydavateľ=Stackpole Books|rok=2005|isbn=978-0-8117-3251-2|jazyk=en|poznámka=|meno=Charles|priezvisko=Fergus|miesto=Mechanicsburg, Pennsylvania|strany=7}}</ref> Medvedí [[nos]] je tvorený komplexným systémom stoviek drobných svalov, ktoré umožňujú jemné pohyby nozdier a tým aj zachytávanie pachových podnetov z rôznych smerov. Vdychovaný vzduch prechádza spletitou sieťou nosových slizníc, kde sa ochladený vzduch pred vstupom do pľúc zahrieva. Následne prúdi do zadných častí nosovej dutiny, v ktorých dochádza k analýze chemického zloženia pachov. Približne desať miliónov nervových vlákien a až miliarda receptorových buniek prenáša získané informácie priamo do mozgu.<ref name=":81" /> === Fyzické parametre === [[Súbor:Brown bear (Ursus arctos), Viiksimo, Kainuu region, Finland (29058988558).jpg|náhľad|Medveď hnedý v lese ([[Fínsko]])]] Medveď hnedý je zo všetkých moderných medveďov najvariabilnejší vo veľkosti. Typická veľkosť závisí od toho, z ktorej populácie medveď pochádza, pretože väčšina uznaných poddruhov sa od seba výrazne líši. Je to spôsobené aj [[Sexuálny dimorfizmus|pohlavným dimorfizmom]], keďže [[samec|samce]] medveďa hnedého sú v priemere minimálne o 20 – 30 % väčšie a ťažšie ako [[samica|samice]]. Existujú aj sezónne rozdiely, pričom najmenšiu hmotnosť dosahujú na jar kvôli pôstu počas [[Zimný spánok (cicavce)|hibernácie]] a najväčšiu hmotnosť koncom jesene, keď priberajú, aby boli dobre pripravené na ďalší zimný spánok.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Seasonal patterns in the physiology of the European brown bear (Ursus arctos arctos) in Finland|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0300962994902224|periodikum=Comparative Biochemistry and Physiology Part A: Physiology|dátum=1994-11|dátum prístupu=2023-06-23|ročník=109|číslo=3|strany=781–791|doi=10.1016/0300-9629(94)90222-4|jazyk=en|meno=Raimo|priezvisko=Hissa|meno2=Juha|priezvisko2=Siekkinen|meno3=Esa|priezvisko3=Hohtola}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Implications of a high-energy and low-protein diet on the body composition, fitness, and competitive abilities of black ( Ursus americanus ) and grizzly ( Ursus arctos ) bears|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z11-026|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=2011-06|dátum prístupu=2023-06-23|ročník=89|číslo=6|strany=546–558|issn=0008-4301|doi=10.1139/z11-026|jazyk=en|meno=B.N.|priezvisko=McLellan}}</ref> Pohlavný dimorfizmus je výrazný už vo veku 5 – 6 rokov, kedy medvede bývajú tiež pohlavne zrelé (t. j. od týchto rokov začína byť samec viditeľne robustnejší alebo väčší ako samica).<ref name=":75" /><ref name=":73">{{Citácia knihy|priezvisko=Paule|meno=L.|titul=Rozšírenie veľkých šeliem v Európe a na Slovensku|vydavateľ=Štátna ochrana prírody SR|miesto=Banská Bystrica|rok=2015|isbn=978-80-8184-028-9|strany=|edícia=Lešová A. & Antal V., Ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku|jazyk=sk|url=https://www.medvede.sk/pdf/Ochrana-manazment-VS-SR.pdf}}</ref> Plnú fyzickú vyspelosť medvede dosahujú vo veku 10 – 11 rokov.<ref name=":4" /> * Dĺžka tela (vrátane [[Chvost (stavovce)|chvosta]]): 100 – 220, zriedkavo až {{cm|280|m}}<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Kolektiv autorů|titul=Medvědi|vydavateľ=International Masters Publisher AB|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-87208-53-3|kapitola=Medvěd hnědý brtník (str. 104–119), Medvěd grizzly (str. 120–135), Medvěd kodiak (str. 136–152)|jazyk=cs}}</ref><ref name=":1">REICHHOLF, Josef, et al. ''Průvodce přírodou, Savci''. Praha: Ikar, 1996. Kapitola Medvěd hnědý (Ursus arctos), s. 138–140. (po česky)</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LibGuides: Brown Bear (Ursus arctos) Fact Sheet | url = https://ielc.libguides.com/sdzg/factsheets/brownbear/characteristics | vydavateľ = San Diego Zoo Wildlife Alliance | dátum prístupu = 2023-06-19 | jazyk = en | meno = Kate | priezvisko = Jirik}}</ref><ref name=":2">BOUCHNER, Miroslav. ''Kapesní atlas savců''. Praha: Státní zemědělské nakladatelství (SZN), 1982. 196 s. Kapitola Medvěd brtník (Ursus arctos), s. 130–131. (po česky)</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ursus arctos (brown bear)|url=https://animaldiversity.org/accounts/Ursus_arctos/|vydavateľ=Animal Diversity Web (University of Michigan)|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=en|meno=Tanya|priezvisko=Dewey|meno2=Liz|priezvisko2=Ballenger}}</ref> * Dĺžka chvosta: 5 – {{cm|20|m}}<ref name=":0" /> * Hmotnosť: 100 – {{kg|350}} (zriedka {{kg|600}} a viac)<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> * Výška po plecia: 90 – {{cm|150|m}}<ref name=":4" /><ref name=":0" /> * Výška v stoji: 185 – {{cm|275|m}} (vzácne okolo {{cm|300|m}})<ref>{{Citácia periodika|titul=A Review of Fatal Bear Maulings in Alberta, Canada:|url=http://journals.lww.com/00000433-199303000-00005|periodikum=The American Journal of Forensic Medicine and Pathology|dátum=1993-03|dátum prístupu=2024-07-22|ročník=14|číslo=1|strany=22–27|issn=0195-7910|doi=10.1097/00000433-199303000-00005|jazyk=en|meno=Suzanne C.|priezvisko=Tough|meno2=John C.|priezvisko2=Butt}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bears | url = https://www.nps.gov/subjects/bears/brown-bears.htm | vydavateľ = U.S. National Park Service | dátum prístupu = 2024-07-22 | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2022-04-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kodiak Brown Bear Fact Sheet | url = https://www.adfg.alaska.gov/index.cfm?adfg=brownbear.trivia | vydavateľ = Alaska Department of Fish and Game | dátum prístupu = 2024-07-22 | jazyk = en | priezvisko = Van Daele | meno = Larry}}</ref> Medvede hnedé sú vo všeobecnosti menšie, ako sa často predpokladá. Dosahujú približne rovnakú hmotnosť ako priemerný [[Lev púšťový|lev]] – okolo {{kg|180}} (samce) a {{kg|135}} (samice). Skôr len v pobrežných oblastiach vážia približne dvakrát toľko, okrem iného kvôli strave bohatej na proteíny a lipidy vo forme rýb.<ref name=":73" /><ref name=":40">{{Citácia knihy|priezvisko=Feldhamer|meno=George A.|titul=Wild Mammals of North America: Biology, Management, and Conservation|vydavateľ=JHU Press|miesto=Baltimore and London|rok=2003|isbn=978-0-8018-7416-1|priezvisko2=Thompson|meno2=Bruce C.|priezvisko3=Chapman|meno3=Joseph A.|jazyk=en}}</ref> Avšak aj na Slovensku existuje niekoľko záznamov o zastrelených medveďoch vážiacich 345 až 400 kg.<ref name=":73" /> Do najväčších rozmerov ale všeobecne rastú americké a severoázijské [[poddruh]]y medveďa hnedého, najmä [[Medveď hnedý kodiak|medveď kodiak]], [[medveď grizly]] a [[medveď kamčatský]], a súperia o prvenstvo s [[Medveď biely|medveďom bielym]], ktorého mnohí autori považujú za najväčšiu žijúcu suchozemskú šelmu. Podľa niektorých zdrojov môže napríklad medveď girzzly alebo skôr kodiak dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť jednu tonu (ale zvyčajne len v zajatí, kde možno očakávať [[Obezita|obezitu]] v dôsledku obmedzeného pohybu a pravidelného príjmu potravy).<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Na druhej strane [[medveď eurázijský]] patrí k najmenším poddruhom; ak porovnáme jeho hlavu s robustnou hlavou medveďa kodiaka, je takmer o polovicu menšia.<ref name=":1" /> Úplne najmenší je [[medveď sýrsky]], s maximálnou dĺžkou tela {{cm|140|m}} a hmotnosťou {{kg|190}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil taxonu: medvěd syrský (Ursus arctos syriacus)|url=https://www.biolib.cz/cz/taxon/id1842/|vydavateľ=BioLib: Biological library|dátum prístupu=2023-06-23|meno=Milan|priezvisko=Kořínek|priezvisko2=Prudký|meno2=Libor|jazyk=cs}}</ref> (podľa iných zdrojov najviac {{kg|250}}). == Výskyt a populácia == [[Súbor:Ursus arctos distribution in the 19 century.png|náhľad|Pôvodná oblasť rozšírenia (19. storočie)]] [[Súbor:Ursus arctos range map.svg|náhľad|Súčasná oblasť rozšírenia (21. storočie)]] Medvede hnedé sa do Ameriky dostali na konci [[pleistocén]]u cez vtedajší pevninský most [[Beringia]], ktorý spájal [[Sibír]] a [[Aljaška|Aljašku]]. Po skončení poslednej [[Ľadová doba|doby ľadovej]] sa vyskytovali v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] (západné a stredné oblasti od [[Hudsonov záliv|Hudsonovho zálivu]] po severné [[Mexiko]]), [[Eurázia|Eurázii]] (všade okrem [[Indický subkontinent|indického subkontinentu]] a [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]) a [[Severná Afrika|severnej Afrike]] ([[Atlas (pohorie)|pohorie Atlas]]). V dôsledku lovu a ničenia ich biotopov sa areál výskytu medveďa hnedého výrazne zmenšil. Vyhynuli v mnohých regiónoch, ako napríklad vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] (už v 10. storočí), v [[Česko|Česku]] (v priebehu 17. až 19. storočia, ale od 70. rokov 20. storočia sa tam opäť nachádza niekoľko medveďov), v [[Nemecko|Nemecku]] (v priebehu 17. až 19. storočia), v severoafrickom pohorí Atlas (v 19. storočí), v Mexiku a v mnohých oblastiach [[Spojené štáty|Spojených štátov]] (v 20. storočí). Ich počet výrazne klesol aj v juhozápadnej Ázii a v oblastiach [[Severná Európa|severnej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]]. V [[Západná Európa|západnej]] a [[Stredná Európa|strednej Európe]] prežívajú zvyčajne len [[Relikt (biológia)|reliktné]] populácie. V USA v súčasnosti obývajú len severozápadné oblasti krajiny. Najväčšie populácie sa dnes nachádzajú na Aljaške, v západnej [[Kanada|Kanade]] a [[Severná Ázia|severnej Ázii]]. Medveď hnedý je najrozšírenejším druhom medveďa, na ktorého možno naraziť aj v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{m|5000|m}} ([[Himaláje]]).<ref name=":18" /><ref name=":36" /> V závislosti od potravy a prostredia sa výrazne líši jeho veľkosť. v Severnej Amerike na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy, čo vysvetľuje životaschopné populácie na izolovaných územiach v [[Yukon (teritórium)|Yukone]] a na Aljaške, zatiaľ čo v [[Európa|Európe]] a [[Ázia|Ázii]] žije skôr v [[les]]och. Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] medveď hnedý patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], lebo celková populácia je dnes vďaka ochrane skôr na vzostupe a stabilná.<ref name="IUCN" /><ref name=":17" /> === Populácia === Na [[Severná pologuľa|severnej pologuli]] žije viac ako 200 000 medveďov hnedých (vrátane nedospelých), ktoré sú rozdelené do 44 subpopulácií.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Verbreitung der Braunbären | url = https://www.wwf.de/themen-projekte/bedrohte-tier-und-pflanzenarten/braunbaeren/verbreitung-der-braunbaeren | vydavateľ = WWF | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = de | dátum vydania = 2023-08-16}}</ref> Väčšina medveďov žije v [[Rusko|Rusku]] (~100 000) a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] (~58 000).<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=McLellan|meno=B.N.|titul=Brown Bear|url=https://www.iucnredlist.org/species/41688/121229971|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2023-06-30|vydavateľ=The IUCN Red List of Threatened Species|meno2=M.F.|priezvisko2=Proctor|priezvisko3=Huber|meno3=D.|jazyk=en}}</ref><ref group="pozn">Podľa niektorých zdrojov populácia medveďov v Rusku v posledných rokoch výrazne narástla a v súčasnosti sa odhaduje na približne 250 000 až 300 000 jedincov.<sup>[http://elibrary.udsu.ru/xmlui/bitstream/handle/123456789/20496/534%D0%BB%D0%B1_1000984056_27.10.2021.pdf <nowiki>[1]</nowiki>][https://tass.ru/infographics/10047 <nowiki>[2]</nowiki>][https://sorso-str.ru/MyNews/vozvrashenie-burogo-medvedya-rost-populyacii-za-30-let/ <nowiki>[3]</nowiki>][https://www.mirror.co.uk/news/world-news/invasion-bears-sparks-panic-among-33799335 <nowiki>[4]</nowiki>][https://www.russianhunting.com/russian-bear-hunting/ <nowiki>[5]</nowiki>][https://pravdasevera.ru/2024/10/16/670e6e95a478cee4ff2e36b2.html <nowiki>[6]</nowiki>]</sup> Ak by bol údaj pravdepodobný, výrazne by to zvýšilo aj globálne štatistiky populácie, avšak popredné organizácie takéto odhady v rámci Ruska neevidujú.</ref> [[Európa|Celoeurópsky]] areál zahŕňa asi 22 až 23 štátov s celkovou populáciou 15 400<ref name=":18" />{{--}}17 000<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurasian brown bear | url = http://www.bearconservation.org.uk/eurasian-brown-bear/ | dátum prístupu = 2024-07-11 | vydavateľ = Bear Conservation | jazyk = en | dátum aktualizácie = 2023-03-09}}</ref> jedincov.<ref name=":18" /> Najviac medveďov sa vyskytuje v [[Rumunsko|rumunských]] [[Karpaty|Karpatoch]]<ref name=":18" /><ref name=":27" /><ref name=":16">{{Citácia periodika|titul=Recovery of large carnivores in Europe’s modern human-dominated landscapes|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1257553|periodikum=Science|dátum=2014-12-19|dátum prístupu=2023-06-27|ročník=346|číslo=6216|strany=1517–1519|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1257553|jazyk=en|meno=Guillaume|priezvisko=Chapron|meno2=Petra|priezvisko2=Kaczensky|meno3=John D. C.|priezvisko3=Linnell}}</ref> – v roku 2024 sa populácia odhadovala na 8 000 jedincov;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministrul Barna Tánczos a prezentat rezultatele celui mai recent studiu care estimeazăpopulația de urs brun din România | url = https://www.mmediu.ro/articol/ministrul-barna-tanczos-a-prezentat-rezultatele-celui-mai-recent-studiu-care-estimeazapopulatia-de-urs-brun-din-romania/6108 | vydavateľ = Ministerul Mediului | dátum prístupu = 2024-07-11 | dátum vydania = 2023-04-05 | jazyk = ro}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mircea Fechet: Populaţia de urs brun în România este scăpată de sub control, relocarea nu reprezintă o soluţie | url = https://stirileprotv.ro/stiri/politic/mircea-fechet-populatia-de-urs-brun-in-romania-este-scapata-de-sub-control-relocarea-nu-reprezinta-o-solutie.html | vydavateľ = Știrile ProTV | dátum prístupu = 2024-07-11 | jazyk = ro | priezvisko = Dobrea | meno = Vlad | dátum vydania = 2024-07-10}}</ref> podľa najnovšej štúdie publikovanej v roku 2025 ich môže byť takmer 13 000,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Rumunsku žije takmer 13-tisíc medveďov, ukázalo sčítanie podľa vzoriek DNA | url = https://dennikn.sk/minuta/4577433/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-04-10 | dátum prístupu = 2025-04-13 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romania's brown bear population estimated at over 10,000 in new official study | url = https://www.romania-insider.com/study-brown-bear-population-romania-april-2025 | vydavateľ = Romania Insider | dátum vydania = 2025-04-11 | dátum prístupu = 2025-04-13 | jazyk = en | priezvisko = Marica | meno = Irina}}</ref> ak nepočítame európsku časť Ruska, kde žije asi 36 000 medveďov.<ref name=":27" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bears in Europe and the world | url = https://carpathianbear.pl/en/brown-bear/bears-in-europe/ | dátum prístupu = 2024-07-11 | jazyk = en | vydavateľ = Carpathian Brown Bear Project}}</ref> ==== Nominálna vs. efektívna veľkosť populácie ==== Zvyčajne sa uvádzajú údaje zahŕňajúce aj nedospelé alebo iné nepáriace sa jedince, ale dôležitým faktorom je tiež tzv. [[efektívna veľkosť populácie]] – počet zvierat, ktorý prispieva k prenosu génov do ďalšej generácie (tzn. prispieva množením) a ktorý rozhoduje o prežití druhu/poddruhu/subpopulácie. Efektívna veľkosť populácie je často podstatne nižšia ako jej reálna (nominálna) veľkosť vyjadrená počtom jedincov. Napríklad pokiaľ populácia druhu (vrátane mladých či nespárených) dosahuje okolo 1 000 jedincov, efektívna veľkosť populácie bude zahŕňať približne len 200 zvierat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Význam slova 'Efektivní velikost populace (Ne)' | url = https://www.priroda.cz/slovnik.php?detail=321 | vydavateľ = PŘÍRODA.cz | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Effective population size | url = https://www.blackwellpublishing.com/ridley/a-z/Effective_population_size.asp | vydavateľ = Blackwell Publishing | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ochrancovia prírody: Na Slovensku je strach z medveďov väčší než realita | url = https://www.aktuality.sk/clanok/vwwWc3L/ochrancovia-prirody-na-slovensku-je-strach-z-medvedov-vacsi-nez-realita/ | vydavateľ = Aktuality.sk (Ringier Slovakia Media s. r. o.) | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-02 | jazyk = sk | priezvisko = Beňová | meno = Martina}}</ref> V dôsledku bariér v krajine spôsobených človekom vznikajú aj fragmentované, geneticky izolované skupiny (subpopulácie) medveďov, ktorých početnosť môže v prípade inak dobrých podmienok v lokalite rásť, ale v tomto prípade vyšší počet jedincov nezaisťuje zdravie či dlhodobú životaschopnosť populácie z dôvodu nízkej genetickej variability. K rastu efektívnej veľkosti populácie a zlepšeniu genetickej premenlivosti dôjde skôr so zvýšeným počtom migrujúcich zvierat ako prostým nárastom jedincov v jednotlivých subpopuláciách.<ref name=":78">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokument: Medvedia populácia - mýty vs. fakty | url = https://www.polovnickakomora.sk/sk/medialne-vystupy/dokumentarne-filmy/3974-dokument-myty-a-fakty-o-medvedoch.html | vydavateľ = Slovenská poľovnícka komora (SPK) | dátum prístupu = 2025-05-15 | priezvisko = Baláž | meno = Pavol | dátum vydania = 2024-12-17 / 2025-04-14 (video na YouTube) | priezvisko2 = Michelčík | meno2 = Martin | jazyk = sk}}</ref> === Rozšírenie a stav na Slovensku === Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,7 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 58, 13,5 %) v nadmorských výškach 170 ([[Veľké Zálužie|Veľké Zálužie Gulakov]]) – {{mnm|1840}} ([[Chata pod Soliskom|Solisko]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" /> Ekosozologický status od roku 2001 ''LR'' – menej ohrozený.<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia) | strany = 154 - 156 | jazyk = Sk }}</ref><ref name="AtlasDruhovNatura2000">{{Citácia knihy | priezvisko = Krištofík | meno = Ján | titul = Atlas druhov európskeho významu pre územia NATURA 2000 na Slovensku | vydanie = 1. slov | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2011 | počet strán = 520 | isbn = 978-80-556-0220-2 | kapitola = Cicavce, Ursus arctos | strany = 510 - 511 | jazyk = SK, EN }}</ref> Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007{{--}}2012 bola 700{{--}}900 jedincov ([[alpský bioregión]]). Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000{{--}}2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988{{--}}2012) boli ''stúpajúce''. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako ''dobrá'', rozloha vhodných biotopov z krátkodobého aj dlhodobého pohľadu takisto ako ''stúpajúca''.<ref name="EUreport2018nonaves">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) | url = https://cdr.eionet.europa.eu/Converters/run_conversion?file=sk/eu/art17/envxrnpda/SK_species_reports-20190711-093907.xml&conv=593&source=remote#1091 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu | dátum vydania = 04. 09. 2019 | dátum prístupu = 2020-03-24 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = en}}</ref> Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v rámci projektu Bioregio<ref>https://www.interregeurope.eu/bioregio/</ref> v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko ''VU'' – zraniteľný.<ref name="bioregio">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík | url = http://www.bioregio-carpathians.eu/tl_files/bioregio/donwnloads_resources/Key%20Outputs%20and%20Publication/RedListofSpecies_Habitats_AlienSpecies.pdf | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-23 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20170603140803/http://www.bioregio-carpathians.eu/tl_files/bioregio/donwnloads_resources/Key%20Outputs%20and%20Publication/RedListofSpecies_Habitats_AlienSpecies.pdf | dátum archivácie = 2017-06-03}}</ref> Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013{{--}}2018 bola 900{{--}}1 300 ([[alpský bioregión]]). Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007{{--}}2018) bol ''stúpajúci''.<ref name="EUreport2018nonaves"/> Podľa iných výskumov z rokov 2013{{--}}2014, o ktorých informovali aj IBA (''International Association for Bear Research and Management''), LCIE (''Large Carnivore Initiative for Europe'') alebo ''Slovak Wildlife Society'', sa celkový počet medveďov na Slovensku odhadoval na 1 000 až 1 500 (cca 1 250) jedincov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medvede u nás | url = https://www.medvede.sk/?action=udaje | dátum prístupu = 2025-04-02 | vydavateľ = Slovak Wildlife Society | jazyk = sk | poznámka = (https://www.medvede.sk/pdf/Ochrana-manazment-VS-SR.pdf)}}</ref><ref name=":22" /><ref name=":72" /> ale na základe iných hypotéz ich mohlo byť pravdepodobne až 4 000.<ref name=":66">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Analýza: Medveď na Slovensku v číslach | url = https://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/analyza-medved-na-slovensku-v-cislach?fbclid=IwAR17q4GiQ510RvXc724mPk3DtsVsJ8M2KVamumCmvRAcSSSqwX4zuUCDhes | vydavateľ = Lesmedium | dátum vydania = 2020-09-03 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = Ďurík | meno = Jaroslav}}</ref> Okrem toho sa potvrdil údaj o pohlavnej štruktúre, ktorá je naklonená v prospech samíc (1 : 1,5), čo súvisí s vyššou mortalitou samcov v dôsledku vnútrodruhovej agresie a teritoriálneho správania a čo potenciálne zvyšuje množivosť celej populácie.<ref name=":66" /><ref name=":67">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Viszlai | meno = Igor | titul = Stanovisko NLC k situácii s medveďom hnedým na Slovensku | url = https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2023/Zari-2023/Stanovisko-NLC-k-situacii-s-medvedom-hnedym-na-Slo | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2025-04-02 | vydavateľ = Myslivost | jazyk = sk}}</ref> ==== Najnovšie údaje ==== Podľa najnovších údajov [[Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky|Štátnej ochrany prírody]] (ŠOPSR) z rokov 2020{{--}}2021 na Slovensku žije približne 1 056 medveďov (1 012 až 1 275 jedincov).<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štátna ochrana prírody SR zverejnila štúdiu početnosti medveďov|url=https://www.minzp.sk/spravy/jul/statna-ochrana-prirody-sr-zverejnila-studiu-pocetnosti-medvedov.html|vydavateľ=Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR)|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk|dátum vydania=2023-07-18}}</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Monitoring veľkých šeliem|url=https://www.sopsr.sk/web/?cl=251|vydavateľ=Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOPSR)|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=sk|priezvisko=|dátum vydania=2022-08-22}}</ref><ref name=":72">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet medvědů na Slovensku se nejspíš výrazně nezměnil. Dokazuje to genetický výzkum|url=https://www.selmy.cz/clanky/pocet-medvedu-na-slovensku-se-nejspis-vyrazne-nezmenil/|vydavateľ=Šelmy.cz (Přírodovědecká fakulta UK)|dátum prístupu=2023-07-18|dátum vydania=2022-08-22|jazyk=cs}}</ref> Hustota populácie bola stanovená na 10 jedincov na {{km2|100}}.<ref name=":21" /><ref name=":22" /> Najväčšiu populáciu evidujú v [[Chránená krajinná oblasť Poľana|Chránenej krajinnej oblasti Poľana]], kde sa pohybuje asi 278 medveďov.<ref name=":21" /><ref name=":22" /> Avšak štatistika vedená [[Národné lesnícke centrum|Národným lesníckym centrom]] (NLC) ukazuje, že populácia medveďa hnedého na Slovensku k roku 2020 sa pohybovala na úrovni 2 760 jedincov a v roku 2021 stúpla až na takmer 3 000 jedincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nárast populácie medveďa nesúvisí s krmoviskami, ale jeho reguláciou, tvrdia Lesy SR | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/630823-narast-populacie-medveda-nesuvisi-s-krmoviskami-ale-jeho-regulaciou-tvrdia-lesy-sr/ | vydavateľ = OUR MEDIA SR a. s. (Pravda.sk) | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = TASR, SITA, Pravda}}</ref><ref name=":68" /> V rámci poľovníckej štatistiky bolo za rok 2022 vykázaných až 3 160 jedincov.<ref name=":69">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národné lesnícke centrum: Medveď za 22 rokov obsadil 42 % územia navyše | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/675464-narodne-lesnicke-centrum-medved-za-22-rokov-obsadil-42-uzemia-navyse/ | vydavateľ = OUR MEDIA SR a. s. (Pravda.sk) | dátum vydania = 2023-07-21 | dátum prístupu = 2025-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref name=":67" /> K tomuto výsledku sa po zhodnotení všetkých dostupných ukazovateľov prikláňa aj ďalší odhad NLC{{--}}2 500 až 3 200 kusov.<ref name=":69" /><ref name=":67" /> Podľa niektorých ďalších odborníkov by mohlo byť medveďov dokonca aj 8 000.<ref name=":66" /><ref name=":52">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medveď sem, medveď tam. Koľko ich na Slovensku naozaj je? Môže ich byť tisíc aj osemkrát viac | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638543-kolko-je-v-skutocnosti-na-slovensku-medvedov-moze-ich-byt-tisic-ale-aj-osemkrat-viac/ | vydavateľ = OUR MEDIA SR a. s. (Pravda.sk) | dátum vydania = 2022-08-27 | dátum prístupu = 2024-08-01 | jazyk = sk | priezvisko = Vargová | meno = Jana}}</ref> NLC ďalej uvádza, že za posledných 23 rokov, od roku 2000 do roku 2023, obsadil medveď hnedý o 44 % väčšie územie.<ref name=":78" /> Najviac medveďov sa vyskytuje v okresoch stredného a severného Slovenska.<ref name=":67" /> V auguste 2025 Štátna ochrana prírody informovala, že spúšťa rozsiahly monitoring medveďa hnedého s cieľom co najpresnejšie odhadnúť aktuálnu veľkosť populácie šelmy na území Slovenska. Monitoring bude vykonaný na základe DNA analýzy a zúčastní sa ho nielen ochranári a poľovníci, ale aj široká verejnosť. V pláne je zozbierať približne 7 000 vzoriek medvedieho trusu, srsti alebo tkaniva. Prvé výsledky sa očakávajú v auguste 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spúšťajú monitoring početnosti medveďa hnedého na území Slovenska | url = https://www.teraz.sk/slovensko/spustaju-monitoring-pocetnosti-medv/900872-clanok.html | vydavateľ = Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) | dátum vydania = 2025-08-20 | dátum prístupu = 2025-08-26 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> ==== Otázka premnoženosti medveďov ==== Už v roku 2017 Najvyšší súd konštatoval, že medveď hnedý je na území Slovenska zrejme premnožený, na čo poukazuje aj [[Národné lesnícke centrum]] či [[LESY Slovenskej republiky]], podľa ktorých sa populácia medveďov zvýšila na približne 3 000 jedincov, a že to súvisí so skutočnosťou, že medveď hnedý nie je regulovaný.<ref name=":68">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nárast medvedej populácie nesúvisí s vnadením | url = https://www.lesy.sk/lesy/media/aktuality/aktuality-tlacove-spravy-novinky/tlacove-spravy/narast-medvedej-populacie-nesuvisi-vnadenim.html | vydavateľ = LESY SR | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = sk | dátum vydania = 2022-06-17}}</ref> [[Zoológia|Zoológ]] Tibor Pataky v rozhovore pre ''[[Seznam.cz]]'' odhadol populáciu na 1 500 až 1 800 jedincov, ale tiež zastáva názor, že medvede už nemajú dostatok priestoru na žitie, takže bude zrejme pribúdať aj útokov na ľudí. Ak by bola celková populácia rovnomernejšie rozložená po celom Slovensku, za optimálny počet považuje približne 1 200 až 1 500 medveďov. Ďalej vysvetlil, že medvede u nás nerastú do takých enormných rozmerov ako napríklad v Rumunsku – s najväčšou populáciou medveďov v Európe, kde len za tri roky (v rokoch 2018 až 2021) zabili najmenej 23 ľudí. Za toľko smrteľných prípadov môže práve aj veľkosť týchto šeliem; medvede v Rumunsku sú údajne raz také veľké ako na Slovensku. Podobná situácia, že medvede rastú do väčších rozmerov a dochádza k častejším smrteľným incidentom, by však mohla nastať aj na Slovensku, ak sa ich populácia ešte viac rozrastie a neprijme sa žiadne opatrenie, ako napríklad legalizácia lovu.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Útoků na lidi bude přibývat. Medvědi nemají kam jít, říká slovenský zoolog | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/utoku-na-lidi-bude-pribyvat-medvedi-nemaji-kam-jit-rika-slovensky-zoolog-168598 | vydavateľ = Seznam Zprávy (Seznam.cz) | dátum prístupu = 2023-07-19 | jazyk = cs | priezvisko = Marek | meno = Lukáš | dátum vydania = 2021-07-07}}</ref> Označiť medvede za premnožené zvieratá je ale všeobecne problematické. „''Premnoženie znamená, že populácia prekračuje kapacitu prostredia, teda že zvieratá vo svojom areáli nemajú dostatok potravy. To je u medveďa ako všežravca veľmi zložité určiť''“, tvrdí Pavel Hulva z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Rastúci počet útokov odborníci zdôvodňujú nie počtom medveďov, ale skôr zmenou ich správania, vyvolanou pôsobením človeka. „''Nezabezpečené kontajnery, návnady pri posedoch, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú vo väčšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť'',“ uviedol riaditeľ slovenskej Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska. Podľa slovenského zoológa Michala Haringa je kľúčom k spolužitiu medveďov a ľudí prevencia. „''Krásny príklad je mesto Vysoké Tatry. Stačilo, keď sme tam zabezpečili odpad, a dnes už tam medvede nechodia'',“ uviedol. Ďalej vysvetľuje, že plošný odstrel nezaistí, že sa zníži riziko stretu s medveďom. „''Nemá význam vystrieľať náhodne vybrané nevinné medvede, ktoré len v pokoji žijú svoj život''," upresnil Haring.<ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medvědí krize na Slovensku: Nedá se tu pohybovat, musíme je střílet, řekl ministr | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/medvedi-krize-na-slovensku-update-infografika/r~92b13cf6e50d11eebf960cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz (Economia, a.s.) | dátum vydania = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2024-03-19 | jazyk = cs | priezvisko = Klézl | meno = Tomáš | priezvisko2 = Novák | meno2 = Štefan}}</ref> == Správanie == Medveďom sa často pripisuje nočná aktivita, najaktívnejšie sú však v ranných a skorých večerných hodinách, pri [[Východ slnka|východe]] a [[Západ slnka|západe slnka]], a po zvyšok dňa zvyčajne odpočívajú v hustom poraste. Štúdie tiež ukázali, že medvede môžu byť nakoniec aktívne v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, pričom medvede, ktoré žijú v blízkosti ľudí, sú zo strategických dôvodov, aby sa vyhli riziku stretnutia s človekom, najaktívnejšie v [[noc]]i.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nocturnal and diurnal foraging behaviour of brown bears ( Ursus arctos ) on a salmon stream in coastal British Columbia|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z02-123|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=2002-08-01|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=80|číslo=8|strany=1317–1322|issn=0008-4301|doi=10.1139/z02-123|jazyk=en|meno=D R|priezvisko=Klinka|meno2=T E|priezvisko2=Reimchen}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Activity patterns of brown bears ( Ursus arctos ) in Slovenia and Croatia|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.2006.00114.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=2006-08|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=269|číslo=4|strany=474–485|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.2006.00114.x|jazyk=en|meno=P.|priezvisko=Kaczensky|meno2=D.|priezvisko2=Huber|meno3=F.|priezvisko3=Knauer}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Importance of diel behaviour when studying habitat selection: examples from female Scandinavian brown bears (Ursus arctos)|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/Z07-034|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=2007-04|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=85|číslo=4|strany=518–525|issn=0008-4301|doi=10.1139/Z07-034|jazyk=en|meno=T.F.|priezvisko=Moe|meno2=J.|priezvisko2=Kindberg|meno3=I.|priezvisko3=Jansson}}</ref> Väčšinu dňa trávia hľadaním a príjmom potravy,<ref name=":4" /> ale často tiež v priebehu dňa iba odpočívajú (až z 60 %).<ref name=":55">{{Citácia periodika|titul=Bears are bigger killers than thought, gruesome video footage reveals|url=http://www.sciencemag.org/news/2017/03/bears-are-bigger-killers-thought-gruesome-video-footage-reveals|periodikum=Science|dátum=2017-03-17|dátum prístupu=2024-11-28|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.aal0913|meno=Joshua L.|priezvisko=Rapp|jazyk=en}}</ref> V lete a na jeseň môžu až zdvojnásobiť svoju hmotnosť, aby prežili zimu.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Patterns of Weight Gain and Loss for Grizzly Bears in Northern Canada|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872535?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1983|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=5|strany=174|doi=10.2307/3872535|meno=M. C. S.|priezvisko=Kingsley|meno2=J. A.|priezvisko2=Nagy|meno3=R. H.|priezvisko3=Russell|jazyk=en}}</ref> V najchladnejších mesiacoch sú pomerne letargické, ukrývajú sa na bezpečnom a tichom mieste a žijú zo svojich tukových zásob.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Lactation, hibernation, and mass dynamics of American black bears and grizzly bears|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z95-262|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=1995-12-01|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=73|číslo=12|strany=2216–2222|issn=0008-4301|doi=10.1139/z95-262|jazyk=en|meno=Sean D.|priezvisko=Farley|meno2=Charles T.|priezvisko2=Robbins}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Capture, Anesthesia, and Disturbance of Free-Ranging Brown Bears (Ursus arctos) during Hibernation|url=https://dx.plos.org/10.1371/journal.pone.0040520|periodikum=PLoS ONE|dátum=2012-07-16|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=7|číslo=7|strany=e40520|issn=1932-6203|doi=10.1371/journal.pone.0040520|jazyk=en|meno=Alina L.|priezvisko=Evans|meno2=Veronica|priezvisko2=Sahlén|meno3=Ole-Gunnar|priezvisko3=Støen}}</ref> Medvede hnedé sú väčšinou samotárske, menšie skupiny tvoria len samice s [[mláďa]]tami. S výnimkou obdobia [[Kopulácia (párenie)|párenia]] sa zhromažďujú asi len pri potravných príležitostiach (napr. v lesoch, pri [[Skládka odpadov|skládke odpadu]] alebo pri rieke plnej [[Lososovité|lososov]]) a vytvárajú sociálnu hierarchiu založenú na veku a veľkosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Social Behaviour of Brown Bears on an Alaskan Salmon Stream|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872753?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1976|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=3|strany=41|doi=10.2307/3872753|meno=Allan L.|priezvisko=Egbert|meno2=Allen W.|priezvisko2=Stokes|meno3=Allen L.|priezvisko3=Egbert|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The Mating Tactics and Spacing Patterns of Solitary Carnivores|url=http://link.springer.com/10.1007/978-1-4613-0855-3_7|vydavateľ=Springer US|rok=1989|miesto=Boston, MA|isbn=978-1-4612-8204-4|doi=10.1007/978-1-4613-0855-3_7|strany=164–182|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1007/978-1-4613-0855-3_7|meno=Mikael|priezvisko=Sandell}}</ref> Dospelé medvedie samce sú pomerne agresívne a preto sa im ostatní samci, predovšetkým dospievajúce medvede alebo samice s mláďatami (kvôli [[Infanticída|infanticíde]]), radšej vyhýbajú. V agresivite im konkurujú len samice starajúce sa o svoje medvieďatá, keď ich chránia pred nebezpečenstvom, ale osamelé samice sú oveľa tolerantnejšie. Najmenej agresívne bývajú mladé dospievajúce samce a pomerne dobre znášajú prítomnosť iných, podobne starých medveďov.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Movements of Subadult Male Grizzly Bears, Ursus arctos, in the Central Canadian Arctic|url=http://www.canadianfieldnaturalist.ca/index.php/cfn/article/view/920|periodikum=The Canadian Field-Naturalist|dátum=2004-04-01|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=118|číslo=2|strany=239|issn=0008-3550|doi=10.22621/cfn.v118i2.920|meno=Robert J.|priezvisko=Gau|meno2=Philip D.|priezvisko2=McLoughlin|meno3=Ray|priezvisko3=Case|jazyk=en}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Seasonal range size in relation to reproductive strategies in brown bears Ursus arctos|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30893970|periodikum=The Journal of Animal Ecology|dátum=2003-07|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=72|číslo=4|strany=660–667|issn=1365-2656|doi=10.1046/j.1365-2656.2003.00737.x|poznámky=PMID 30893970|meno=Bjørn|priezvisko=Dahle|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson|jazyk=en}}</ref><ref name=":7" /> [[Súbor:Bear Alaska (4).jpg|náhľad|Pri súboji]] Dominantné postavenie medzi medveďmi sa potvrdzuje sústredeným pozeraním, vycerenými špičákmi a naťahovaním alebo potriasaním [[Hlava (anatómia)|hlavou]], na čo podriadený reaguje odvrátením pohľadu, sklonením hlavy, sedením alebo ležaním. Ak náhodou dôjde k súboju, zbraňou sa stáva veľká a silná tlapa, ktorou sa snažia zasiahnuť súpera do hrude alebo ramien, alebo tlama, ktorou sa zahryznú do hlavy alebo krku. Svoju silu demonštrujú aj hlasovými prejavmi; vrčaním alebo hlasným revom. Ten môže byť počuť až do vzdialenosti dvoch kilometrov.<ref name=":4" /><ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=The Social Behavior of Brown Bears at McNeil River, Alaska|url=https://digitalcommons.usu.edu/etd/2101|dátum=1978|dátum prístupu=2023-06-22|doi=10.26076/2055-8A45|meno=Allan L.|priezvisko=Egbert|periodikum=Utah State University|jazyk=en|strany=30–35, 46}}</ref> Medvede hnedé sa zvyčajne pohybujú na veľkom území, pričom samce vždy pokrývajú väčšiu plochu ako samice, ale nie sú vyslovene teritoriálne. [[Teritórium|Teritóriá]] medveďov sa často prekrývajú, najmä teritóriá samíc zasahujú do teritórií samcov. Okrem súbojov o samicu, potravu alebo územie pri brlohu sa medvede inak navzájom celkom tolerujú. Celková veľkosť teritórií sa líši v závislosti od rôznych [[biotop]]ov (t. j. aké sú podmienky pre lov alebo stavbu brlohov), množstva vhodných úkrytov a všeobecne vhodnej potravy a predovšetkým od miery vyrušovania človekom, pričom o počte medveďov a o lokalitách, ktoré obývajú, rozhoduje najmä hustota ľudskej populácie. V dôsledku toho sa domovské okrsky môžu pohybovať od {{km2|8100}} do {{km2|25}}, pričom samce obývajú až 7-krát väčšie územia ako samice. Obvod svojho teritória si označujú [[moč]]om, pravdepodobne aj [[Výkal|trusom]] (čo niektorí vedci spochybňujú<ref name=":0" />), alebo škrabaním [[kôra|kôry]] stromov, záhryzmi na stromoch či trením tela o kmeň.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Movement ecology of brown bears (Ursus arctos) in the Romanian Eastern Carpathians|url=https://natureconservation.pensoft.net/articles.php?id=22955|periodikum=Nature Conservation|dátum=2018-04-17|dátum prístupu=2023-06-22|ročník=26|strany=15–31|issn=1314-3301|doi=10.3897/natureconservation.26.22955|meno=Ioan Mihai|priezvisko=Pop|meno2=Leonardo|priezvisko2=Bereczky|meno3=Silviu|priezvisko3=Chiriac|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Visual marking in mammals first proved by manipulations of brown bear tree debarking|url=https://www.nature.com/articles/s41598-021-88472-5|periodikum=Scientific Reports|dátum=2021-05-04|dátum prístupu=2024-07-19|ročník=11|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-021-88472-5|jazyk=en|meno=Vincenzo|priezvisko=Penteriani|meno2=Enrique|priezvisko2=González-Bernardo|meno3=Alfonso|priezvisko3=Hartasánchez}}</ref> Medvede komunikujú aj nohami. Pri pohybe krútením nôh roznášajú svoj pach po zemi pomocou chodidlových žliaz obsahujúcich až 26 špecifických prchavých látok, ktoré upozorňujú ostatné medvede napríklad na pohlavie zvieraťa.<ref>{{Citácia periodika|titul=Histological, chemical and behavioural evidence of pedal communication in brown bears|url=https://www.nature.com/articles/s41598-017-01136-1|periodikum=Scientific Reports|dátum=2017-04-21|dátum prístupu=2024-09-03|ročník=7|číslo=1|strany=1052|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-017-01136-1|jazyk=en|meno=Agnieszka|priezvisko=Sergiel|meno2=Javier|priezvisko2=Naves|meno3=Piotr|priezvisko3=Kujawski}}</ref> [[Súbor:Автор фото -А.Латыпов.jpg|vľavo|náhľad|Medvieďa lezúce na strom]] Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie sú niekedy nebezpečné pre ľudí nebo ich dobytok. [[medveď grizly|Medvede grizly]] bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, kde pri sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Medveď budí rešpekt najmä v prípade, keď sa postaví na zadné nohy. No napriek tomu, že pri tom môže naháňať strach, robí to len z toho dôvodu, aby mal lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava.<ref name=":1" /> Napriek svojej mohutnosti a tupým pazúrom dokážu prekvapivo dobre liezť po stromoch, najmä mladé medvede. Dospelí pravdepodobne tiež dokážu liezť na stromy, ale často to nerobia (zbytočne sa nenamáhajú alebo nemajú potrebu).<ref name=":1" /><ref name=":8">{{Citácia knihy|titul=Into Brown Bear Country|url=|vydavateľ=University of Alaska Press|rok=2005|isbn=978-1-889963-72-3|jazyk=en|poznámka=|meno=Willard A.|priezvisko=Troyer|miesto=China|strany=69}}</ref><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Menjivar|meno=Angie|titul=Yes, Brown Bears Can Climb Trees! 3 Facts to Know about These Agile Climbers|url=https://a-z-animals.com/blog/yes-brown-bears-can-climb-trees-facts-to-know-about-these-agile-climbers/|dátum vydania=2023-03-24|dátum prístupu=2023-06-22|vydavateľ=A-Z Animals|jazyk=en}}</ref> No niektoré zdroje tvrdia, že dospelé medvede sú priveľmi ťažké alebo ich pazúry príliš dlhé na to, aby sa mohli vyšplhať na strom,<ref name=":3" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Brown Bears|url=|vydavateľ=Nelson Thornes|rok=1997|isbn=978-1-86961-101-9|jazyk=en|poznámka=|meno=Beverley|priezvisko=Randell|miesto=New Zealand|strany=14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzly bear | url = https://www.britannica.com/animal/grizzly-bear | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | dátum vydania = 2024-06-16 | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en | priezvisko = Rafferty | meno = John P.}}</ref> ale to môže byť [[mýtus]].<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":8" /><ref name=":9" /> Dobre sa cíti aj vo vode a vie veľmi dobre a vytrvalo plávať – často trávi hodiny pri [[vodopád]]och alebo v plytkej vode čakajúc na ryby.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Na krátku vzdialenosť dokážu bežať rýchlosťou 48 až {{km|56|m}}/h.<ref name=":4" /><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Fast Can A Grizzly Bear Run?|url=https://yellowstonebearworld.com/how-fast-can-a-grizzly-bear-run|dátum prístupu=2023-06-21|vydavateľ=Yellowstone Bear World|jazyk=en}}</ref><ref name=":11">{{Citácia knihy|titul=Bear Hunting|url=|vydavateľ=Abdo Publishing|rok=2015|isbn=978-1-62969-897-7|jazyk=en|poznámka=|meno=Tom|priezvisko=Carpenter|strany=14|miesto=Minnesota}}</ref> Uprednostňujú však chôdzu oveľa pomalšiu a často len doslova šúchajú nohami (chodia pomaly a rozvážne). Nerušený medveď sa pohybuje rýchlosťou 5,5 až {{km|6|m}}/h a poklusom priemernou rýchlosťou 10 až {{km|12|m}}/h.<ref name=":0" /> === Zimný spánok (hibernácia) === [[Súbor:Grizzly bear den, taken from inside, on K'isskwatsta mountain near Bella Coola.jpg|náhľad|Brloh [[Medveď grizly|medveďa grizlyho]]]]Medveď hnedý môže tráviť najchladnejšie obdobie [[Zimný spánok (cicavce)|zimným spánkom]], počas ktorého sa jeho telesná teplota nepatrne znižuje (z bežných cca 37 – 38 °C na 31 – 35 °C<ref name=":70">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Škaloud | meno = Vojtěch | titul = Zimní spánek | url = https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2009/Zari---2009/Zimni-spanek | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 2025-04-04 | vydavateľ = Myslivost | priezvisko2 = Tripes | meno2 = Oldřich | jazyk = cs}}</ref><ref name=":71">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naturalist Notes: Hibernation | url = https://www.yellowstone.org/naturalist-notes-hibernation/ | dátum vydania = 2019-03-19 | dátum prístupu = 2025-04-04 | jazyk = en | meno = Erin | priezvisko = Fitzgerald | vydavateľ = Yellowstone Forever}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Seasonal patterns in the physiology of the European brown bear (Ursus arctos arctos) in Finland|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0300962994902224|periodikum=Comparative Biochemistry and Physiology Part A: Physiology|dátum=1994-11|dátum prístupu=2025-04-04|ročník=109|číslo=3|strany=781–791|doi=10.1016/0300-9629(94)90222-4|jazyk=en|meno=Raimo|priezvisko=Hissa|meno2=Juha|priezvisko2=Siekkinen|meno3=Esa|priezvisko3=Hohtola}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Body Temperature during Hibernation Is Highly Correlated with a Decrease in Circulating Innate Immune Cells in the Brown Bear ( Ursus arctos ): A Common Feature among Hibernators?|url=http://www.medsci.org/v10p0508.htm|periodikum=International Journal of Medical Sciences|dátum=2013|dátum prístupu=2025-04-04|ročník=10|číslo=5|strany=508–514|issn=1449-1907|doi=10.7150/ijms.4476|jazyk=en|meno=Berolla|priezvisko=Sahdo|meno2=Alina L.|priezvisko2=Evans|meno3=Jon M.|priezvisko3=Arnemo}}</ref>), spotreba kyslíka klesá asi o polovicu a tep môže klesnúť až o 75 % (z typických (45) 70 – 85 úderov za minútu na približne 8 – 14 úderov<ref name=":70" /><ref name=":71" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Translational implications of bradyarrhythmia in hibernating brown bears|url=https://physoc.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.14814/phy2.15550|periodikum=Physiological Reports|dátum=2023-01|dátum prístupu=2025-04-04|ročník=11|číslo=1|issn=2051-817X|doi=10.14814/phy2.15550|jazyk=en|meno=Lisa A.|priezvisko=Gottlieb|meno2=Alina L.|priezvisko2=Evans|meno3=Boris|priezvisko3=Fuchs}}</ref>). K zimnému spánku sa však neukladá primárne kvôli chladu, ale z nedostatku potravy. Počas tohto obdobia medveď neprijíma potravu ani nepije a žije zo svojich tukových zásob. Tiež nevylučuje výkaly ani moč, nahromadené splodiny ho však na živote neohrozia, pretože ich dokáže recyklovať. Čo sa výkalov týka, na konci hrubého čreva sa vytvorí „zátka“ zo suchého trusu, ktorú medveď uvoľní až na jar ďalšieho roka. Počas zimného spánku je medveď stále schopný prijímať podnety z okolia (najmä tie zvukové), ktoré ho môžu zo spánku prebudiť až vyľakať, následkom čoho môže byť aj nebezpečný. Počas zimného spánku stráca 25 až 45 % svojej hmotnosti (samica z dôvodu vyššieho energetického výdaja počas gravidity a dojčenia ubúda na váhe výrazne viac).<ref name=":4" /><ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medvěd hnědý: Vzhled a schopnosti | url = https://www.selmy.cz/medved/vzhled-schopnosti/ | vydavateľ = Šelmy.cz, Hnutí DUHA | dátum prístupu = 2025-03-23 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":63">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Winterruhe oder Winterschlaf? | url = https://www.baerenwald.at/cs/nasi-medvedi/co-stoji-za-to-vedet-a-co-je-mimoradne-na-techto-samotarich/braunbaer-winterruhe | vydavateľ = BÄRENWALD Arbesbach | dátum prístupu = 2025-03-23 | jazyk = cs | dátum vydania = 2017-11-16}}</ref> Do zimného spánku sa medveď ukladá obvykle na 75 až 120 dní, spravidla od polovice novembra do polovice marca, v severnejších oblastiach až na 180 alebo 210 dní. Dĺžku ovplyvňujú podmienky, ktorým je medveď vystavený, najmä hojnosť potravy – pokiaľ je potravy dostatok aj v zimných mesiacoch resp. ak sú podmienky priaznivejšie, nebude mať potrebu odpočívať tak skoro, alebo sa zo zimného spánku skôr prebudí. Ďalej ju môže ovplyvniť aj hladovanie pred obdobím zimného pokoja – dostatočne nakŕmený jedinec (v priebehu jari alebo jesene) sa ukryje do brlohu skôr, zatiaľ čo hladujúci medveď zostane aktívny dlhšie, kým je chlad pre zoslabnutého jedinca znesiteľný. Aj počas teplejšieho obdobia uprostred zimy môže na nejakú chvíľu vyjsť von, ale potom sa opäť vráti k zimnému spánku. Populácia medveďov v teplejších južnejších oblastiach nezimuje prakticky vôbec, k čomu s postupnou zmenou klímy môže dochádzať aj v strednej Európe, napríklad na Slovensku.<ref name=":0" /><ref name=":62" /><ref name=":64">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medvědi v Tatrách ne a ne usnout | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/medvedi-v-tatrach-ne-a-ne-usnout-193827 | vydavateľ = Česká televize | dátum prístupu = 2025-03-23 | jazyk = cs | priezvisko = ČT24 | dátum vydania = 2009-12-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruským medvědům je příliš teplo, odmítají se uložit k zimnímu spánku | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/veda/ruskym-medvedum-je-prilis-teplo-odmitaji-se-ulozit-k-zimnimu-spanku-85296 | vydavateľ = Česká televize | dátum prístupu = 2025-03-23 | jazyk = cs | priezvisko = Karlík | meno = Tomáš | dátum vydania = 2018-01-16}}</ref><ref name=":65">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zimný spánok medveďov môže byť čoskoro minulosťou, vraví odborník na veľké šelmy | url = https://dennikn.sk/2902334/zimny-spanok-medvedov-moze-byt-coskoro-minulostou-vravi-odbornik-na-velke-selmy/?ref=list | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2025-03-23 | jazyk = sk-SK | meno = Soňa | priezvisko = Mäkká}}</ref> Niekedy je ale medveď aktívny nielen vtedy, keď teplota stúpne, ale prekvapivo aj vtedy, keď výrazne klesne; v rokoch 1987 a 2012 boli niektorí jedinci aktívni i za hlbokého snehu pri teplotách od -15 až do -28 °C.<ref name=":73" /> Odborníci sa občas nemôžu zhodnúť na tom, či sa dá zimný spánok medveďov označiť za skutočnú hibernáciu (tzv. pravý zimný spánok). Medvede totiž síce spia, ale zároveň si udržujú pomerne vysokú telesnú teplotu. Mnohí biológovia preto predpokladajú, že medvede trávia zimu v stave, ktorý skôr pripomína normálny nočný spánok ako hibernáciu, pre ktorú je typické razantné utlmenie všetkých životných funkcií vrátane hlbokého poklesu telesnej teploty.<ref name=":70" /><ref name=":63" /> Z cicavcov pravidelne a dlhodobo hibernujú napr. svište, ježkovia, sysle či netopiere, ktorých teplota môže klesnúť o viac ako 30 °C (na 2 – 6 °C).<ref name=":70" /> Nech už nazveme spánok medveďov akokoľvek, vždy sa jedná o úsporu energie v období chýbajúcej ponuky potravy.<ref name=":63" /> Ako brlohy môžu slúžiť jaskyne, korene a duté kmene stromov, diery vo svahu, hromada balvanov alebo len nakopená hromada chrastia. Vnútro svojich brlohov vystielajú [[Machy|machom]] alebo vetvičkami, najmä gravidné samice. Brlohy sa zvyčajne nachádzajú v pomerne ťažko dostupnom teréne, aby medveďa počas zimného spánku nič nevyrušovalo. Jeden medveď môže mať v rámci svojho areálu niekoľko takýchto úkrytov a pravidelne ich podľa potreby využívať.<ref name=":4" /><ref name=":62" /><ref name=":64" /><ref name=":65" /> == Potrava == [[Súbor:Brown Bear Paws.jpg|náhľad|Laby s dlhými pazúrmi]] Medveď hnedý je veľký [[Oportunizmus|oportunista]], [[všežravec]], ktorý konzumuje širokú škálu potravín. Dokáže zožrať prakticky akýkoľvek [[Živá bytosť|organizmus]] (no niekedy aj predmet – medveďa vďaka vynikajúcemu čuchu a nenásytnému [[Apetitus|apetítu]] priťahujú rôzne nezvyčajné pachy z predmetov alebo látok (tzv. atraktanty), ktoré si spája s potravou; ide napr. o kozmetiku (mydlá/gély, parfumy, toaletné potreby), opaľovacie krémy, repelenty proti hmyzu alebo pohonné hmoty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Public urged to use common sense with bears | url = https://news.gov.bc.ca/releases/2016ENV0047-001537 | vydavateľ = Government of British Columbia | dátum vydania = 2016-08-26 | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = en | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear Safety: Storing Food | url = https://www.nps.gov/articles/bearsafetyfood.htm | vydavateľ = U.S. National Park Service | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = en}}</ref>) a uprednostňuje hojnú a ľahko dostupnú potravu. Strava medveďov sa preto v rôznych oblastiach ich výskytu značne líši. Napriek svojej povesti väčšina medveďov hnedých takmer nie je mäsožravá. Živí sa predovšetkým [[Rastliny|rastlinnou]] potravou, a to z 80 – 95 % (v [[Európa|Európe]] 60 – 91 %<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvěd hnědý: Potrava|url=http://www.velkeselmy.cz/medved-potrava|vydavateľ=velkeselmy.cz, Česky svaz ochránců přírody (ČSOP)|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvěd hnědý: Potrava|url=https://www.selmy.cz/medved/potrava/|vydavateľ=Šelmy.cz, Hnutí DUHA|dátum prístupu=2023-06-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvěd hnědý: Setkání s největší šelmou našich krajů|url=https://www.stoplusjednicka.cz/medved-hnedy-setkani-s-nejvetsi-selmou-nasich-kraju|vydavateľ=100+1 zahraniční zajímavost, Extra Publishing, s. r. o|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=cs|priezvisko=Procházka|meno=Martin|dátum vydania=2023-02-24}}</ref>) a najmä rôznymi druhmi [[Bobuľa|bobúľ]], [[Tráva (porast)|tráv]], [[kvet]]ov, [[ovocie|ovocia]], [[Orech (rod)|orechov]], [[Šuška|šišiek]], [[Semeno (rastlina)|semien]] stromov alebo [[Huby|húb]], v závislosti od ročného obdobia. Vďaka svojim dlhým a silným pazúrom sú medvede hnedé dobre vybavené aj na vykopávanie [[Koreň (botanika)|koreňov]], [[Cibuľa (stonka)|cibúľ]], [[hľuza|hľúz]] a [[Výhonok|výhonkov]].<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> Na jar sú hlavnou potravou medveďa hnedého trávy, výhonky, [[Machy|mach]], [[Bylina|byliny]], ale príležitostne aj [[Kadáver|zdochliny]], ktorých zápach je schopný zachytiť na vzdialenosť viac ako tri kilometre, a od ktorých odháňa potravinových konkurentov, napr. vlky, pumy či menšie medvede. V lete a začiatkom jesene sú dôležité rôzne plody vrátane bobúľ, ktorých denne zje aj 200 000. Na jeseň sa hlavnou potravou niektorých vnútrozemských populácií medveďov stávajú korene a cibule. Bežne konzumujú aj živočíšnu potravu v podobe [[hmyz]]u, [[Larva|lariev]] a [[Húsenica|húseníc]] alebo aj [[med]] divých lesných [[Včela (rod)|včiel]]. Tam, kde je veľa motýľov (napríklad rodu ''[[Euxoa]]''), ich môže jeden medveď zjesť až 40 000 za deň. Na vrchole jesenného hodovania môže medveď skonzumovať celkovo až {{kg|40}} potravy denne a denný prírastok hmotnosti činiť 1,5 – {{kg|3}}, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku. Zvýšená hladina [[cholesterol]]u medveďovi neprivodí žiadne zdravotné komplikácie, pretože sa mu tuky neukladajú na cievnych stenách a teda nedochádza ku kôrnateniu tepien (pozri [[ateroskleróza]]). Zimu, keď je potravy nedostatok, prečkáva tým, že sa na šesť až sedem mesiacov (v severnejších oblastiach) skryje do brlohu a [[Zimný spánok (cicavce)|hibernuje]], ale v európskych podmienkach, vďaka miernejšej klíme, je obdobie hibernácie zvyčajne kratšie a medvede sú tak aktívnejšie po väčšinu roka, no niekedy aj v zimných mesiacoch.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":17" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Brown Bears ( Ursus arctos ) Seem Resistant to Atherosclerosis ­Despite Highly Elevated Plasma Lipids during Hibernation and Active State|url=https://ascpt.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1752-8062.2011.00370.x|periodikum=Clinical and Translational Science|dátum=2012-06|dátum prístupu=2024-07-17|ročník=5|číslo=3|strany=269–272|issn=1752-8054|doi=10.1111/j.1752-8062.2011.00370.x|jazyk=en|meno=Karin|priezvisko=Arinell|meno2=Berolla|priezvisko2=Sahdo|meno3=Alina L.|priezvisko3=Evans}}</ref> [[Súbor:Grizzly Bears.jpg|náhľad|[[Medveď grizly|Medvěd grizly]] pri love [[Lososovité|lososov]]|vľavo]] Môžu sa živiť aj [[Vtáky|vtákmi]] a ich [[Vajce|vajcami]], ako aj [[Hlodavce|hlodavcami]] a inými menšími [[Stavovce|stavovcami]] vrátane [[svišť]]ov, [[Vevericovité|zemných veveričiek]], [[Myšovité|myší]], [[potkan]]ov, [[lumík]]ov a [[hraboš]]ov.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> Medvede hnedé žijúce v blízkosti pobrežných oblastí sa prehrabávajú v piesku a hľadajú [[krab]]y alebo [[Mušľa|mušle]],<ref name=":4" /> môžu napadnúť [[Vydra morská|vydry morské]] (''Enhydra lutris''),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bear Predation on Sea Otters | url = https://www.nps.gov/im/swan/bears-otters.htm | vydavateľ = U.S. National Park Service | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en}}</ref> alebo konzumujú mŕtve či uviaznuté [[Veľryby (rad)|veľryby]] (napr. [[Vráskavec dlhoplutvý|keporkaky]]) a plutvonožce (napr. [[Tuleň obyčajný|tulene]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In photos: Huge whale carcass becomes a buffet for bears in Alaska | url = https://www.earthtouchnews.com/natural-world/predator-vs-prey/in-photos-huge-whale-carcass-becomes-a-buffet-for-bears-in-alaska | vydavateľ = Earth Touch News Network | dátum vydania = 2016-06-14 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | priezvisko = Keartes | meno = Sarah}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Brown bears and wolves scavenge humpback whale carcass in Alaska|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.2192/URSUS-D-14-00004.1|periodikum=Ursus|dátum=2014-05|dátum prístupu=2024-07-31|ročník=25|číslo=1|strany=8–13|issn=1537-6176|doi=10.2192/URSUS-D-14-00004.1|jazyk=en|meno=Tania M.|priezvisko=Lewis|meno2=Diana J. R.|priezvisko2=Lafferty}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Blubber Bonanza: An Opportunistic Scavenger Study | url = https://www.nps.gov/glba/learn/nature/blubber-bonanza.htm | vydavateľ = Glacier Bay National Park & Preserve (U.S. National Park Service) | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en | meno = | priezvisko = | dátum vydania = 2019-02-01}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Tielmann|meno=Johnas|titul=Encyclopedia of marine mammals|vydanie=3|vydavateľ=Academic Press, an imprint of Elsevier|miesto=London, United Kingdom ; San Diego, CA, United States|rok=2018|isbn=978-0-12-804327-1|strany=451–455|meno2=Anders|poznámka=In Bernd G. Würsig, J. G. M. Thewissen, Kit M. Kovacs|jazyk=en|priezvisko2=Galatius}}</ref> Na [[Kamčatka|Kamčatke]] a [[Aljaška|Aljaške]] sa medvede hnedé živia často tiež [[Lososovité|lososmi]]. Skúsený medveď môže za dve hodiny uloviť až 18 rýb.<ref name=":4" /><ref name=":39" /><ref name=":3" /> Táto potrava a jej hojnosť môže byť príčinou výslednej robustnosti miestnych medveďov (poddruhy [[Medveď hnedý kodiak|kodiak]], [[Medveď grizly|grizly]] a [[Medveď kamčatský|kamčatský]]). Napriek ich samotárskemu životu sa pri tejto potravnej ponuke zhromažďujú v pomerne veľkom počte. Najväčšie a najsilnejšie samce si nárokujú najlepšie lovné miesta.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokumentární film Predátoři z blízka (2005) | url = https://www.csfd.cz/film/283618-predatori-z-blizka/prehled/ | dátum prístupu = 2024-07-19 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze (POMO Media Group s.r.o.) | poznámka = Kapitola Kodiaci - Vládci ostrova | jazyk = cs}}</ref><ref name=":2" /><ref name=":3" /> Okrem lovu rýb a iných, zriedka odchytených, malých stavovcov nie je väčšina medveďov hnedých obzvlášť aktívnymi predátormi, pretože iné spôsoby hľadania a získavania potravy sú často energeticky výhodnejšie alebo jednoduchšie. Hoci sa niekedy pokúsi o výpad i na väčšiu korisť, mnohé pokusy o predačné útoky sa začínajú tým, že medveď zviera nešikovne prenasleduje, a končia sa tým, že mu pomerne ľahko unikne. Niekedy sú však medvede celkom sebavedomými predátormi, ktorí sa odvážia prenasledovať aj veľké cicavce – rôzne druhy [[Kopytníky|kopytníkov]], ako sú [[Diviak lesný|divé prasatá]], [[Ovca (Ovis)|ovce]], [[Jelene|jelenia]], [[Daniel (rod)|daniele]], [[Srnec|srny]], [[Pižmoň|pižmoni]], [[Bizón americký|bizóny]], [[Los (rod)|losy]] a [[sob]]y.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> Zvyčajne sa však zameriavajú na mladé alebo choré jedince, ktorí nedokážu držať krok so stádom. [[Kanibalizmus]] je tiež možný, ale zriedkavý.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> Medvede žijúce v blízkosti ľudí môžu napadnúť domáce alebo hospodárske zvieratá, ktoré, ak sú v oplotenom výbehu, zvládnu celkom ľahko chytiť a usmrtiť. Nepohrdnú ani odpadkami, čo nakoniec vedie k tomu, že stratia prirodzený strach z človeka.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> === Mäsožravosť a frekvencia lovu, zabíjanie koristi a kŕmenie === [[Súbor:Moose mom with calves and a bear, Denali National Park.png|náhľad|Medveď prenasleduje losicu s mláďatami]] Možno je prekvapujúce, že najväčší podiel medvedej potravy v prípade cicavcov tvoria hlodavce alebo podobne veľké zvieratá, lebo približne polovica konzumovaných druhov váži v priemere menej ako {{kg|10}}. Medveď hnedý sa pravidelne živí aj kopytníkmi na väčšine územia svojho výskytu, ale v mnohých prípadoch ide len o zdochliny. V niektorých častiach východnej Európy a Ruska však napríklad diviaky môžu loviť v prekvapujúco veľkých počtoch. Jedna štúdia v [[Amurská oblasť|Amurskej oblasti]] v Rusku zistila, že medvede hnedé sú dokonca aktívnejšími zabijakmi diviakov ako tigre a vlky dohromady, čo však môže byť spôsobené aj tým, že populácia tigrov je tam zdecimovaná človekom a preto len veľmi malá.<ref>{{Citácia periodika|titul=Feeding Patterns of Barren-ground Grizzly Bears in the Central Canadian Arctic|url=https://journalhosting.ucalgary.ca/index.php/arctic/article/view/63774|periodikum=ARCTIC|dátum=2002-01-01|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=55|číslo=4|issn=1923-1245|doi=10.14430/arctic717|meno=Robert J.|priezvisko=Gau|meno2=Ray|priezvisko2=Case|meno3=David F.|priezvisko3=Penner|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The European Brown Bear in the Carpathians|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872781?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1976|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=3|strany=313|doi=10.2307/3872781|meno=A. A.|priezvisko=Slobodyan|jazyk=en}}</ref><ref>RAKOV, N. V. (1970). ''Causes of mortality of the wild boar and its interrelation with predators in the Amur territory''. Zoologicheskii Zhurnal. '''49''' (8): s. 1220–1228. (in Russian with English summary)</ref><ref name=":57" /> Najmenej mäsožravé sú medvede žijúce v [[Mierne pásmo|miernych]] až [[Subtropické pásmo|subtropických]] oblastiach Eurázie (napr. Španielsko, Slovensko, väčšina [[Balkánsky polostrov|Balkánu]], Turecko, Himaláje a pravdepodobne aj [[Blízky východ]]), kde je rastlinná potrava hojná a ľahko dostupná po väčšinu roka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pragmatic management increases a flagship species, the Himalayan brown bears, in Pakistan’s Deosai National Park|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320708002206|periodikum=Biological Conservation|dátum=2008-09|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=141|číslo=9|strany=2230–2241|doi=10.1016/j.biocon.2008.06.012|jazyk=en|meno=Muhammad Ali|priezvisko=Nawaz|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson|meno3=Vaqar|priezvisko3=Zakaria}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The dietary habits of the Brown bear (Ursus arctos) in western Greece|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1616504709000433|periodikum=Mammalian Biology|dátum=2010-01|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=75|číslo=1|strany=29–35|doi=10.1016/j.mambio.2009.03.010|jazyk=en|meno=Nikolaos P.|priezvisko=Paralikidis|meno2=Nikolaos K.|priezvisko2=Papageorgiou|meno3=Vasilios J.|priezvisko3=Kontsiotis}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Litter size and basic diet of brown bears (Ursus arctos, Carnivora) in northeastern Turkey|url=https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/mammalia-2014-0111/html|periodikum=Mammalia|dátum=2016-01-01|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=80|číslo=2|issn=1864-1547|doi=10.1515/mammalia-2014-0111|meno=Hüseyin|priezvisko=Ambarlı|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=BROWN BEAR FOOD HABITS AT THE BORDER OF ITS RANGE: A LONG-TERM STUDY|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.1644/05-MAMM-A-318R2.1|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2006-10|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=87|číslo=5|strany=899–908|issn=0022-2372|doi=10.1644/05-MAMM-A-318R2.1|jazyk=en|meno=Javier|priezvisko=Naves|meno2=Alberto|priezvisko2=Fernández-Gil|meno3=Carlos|priezvisko3=Rodríguez}}</ref> Aj v mnohých vnútrozemských častiach Severnej Ameriky je strava medveďa hnedého prevažne rastlinná, ale v niektorých oblastiach sa živí skôr živočíšnou potravou;<ref>{{Citácia periodika|titul=Local Food Habits of the Grizzly Bear in Montana|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872813?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1986|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=6|strany=105|doi=10.2307/3872813|meno=Richard D.|priezvisko=Mace|meno2=Charles J.|priezvisko2=Jonkel|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The diet of grizzly bears in the Flathead River drainage of southeastern British Columbia|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z95-082|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=1995-04-01|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=73|číslo=4|strany=704–712|issn=0008-4301|doi=10.1139/z95-082|jazyk=en|meno=Bruce N.|priezvisko=McLellan|meno2=Fred W.|priezvisko2=Hovey}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Grizzly Bear Food Habits in the Northern Yukon, Canada|url=https://www.jstor.org/stable/3873022|periodikum=Ursus|dátum=2003|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=14|číslo=2|strany=225–235|issn=1537-6176|meno=A. Grant|priezvisko=MacHutchon|meno2=Debbie W.|priezvisko2=Wellwood|jazyk=en}}</ref> napríklad u medveďov grizly v [[Yellowstonský národný park|Yellowstonskom národnom parku]] tvorilo mäso približne 50 % priemernej celoročnej stravy, ale o niekoľko sto kilometrov severnejšie v populácii medveďov žijúcich v [[Národný park Glacier (USA)|Národnom parku Glacier]] tvorilo mäso len približne 10 % celoročnej stravy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Trophic Relations of Brown and Black Bears in Several Western North American Ecosystems|url=https://www.jstor.org/stable/3802806?origin=crossref|periodikum=The Journal of Wildlife Management|dátum=1999-07|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=63|číslo=3|strany=921–929|doi=10.2307/3802806|meno=Michael E.|priezvisko=Jacoby|meno2=Grant V.|priezvisko2=Hilderbrand|meno3=Christopher|priezvisko3=Servheen|jazyk=en}}</ref> Orientácia na konkrétnu potravu alebo frekvencia lovu zveri je tiež inak veľmi individuálna; zatiaľ čo jeden medveď na Aljaške zabil za necelý mesiac až 44 mláďat losa alebo [[Sob|karibu]], iný jedinec z tej istej lokality zabil za podobné obdobie len 7 mláďat.<ref name=":55" /> Pri love medveď prirazí svoju korisť k zemi jedným alebo viacerými silnými údermi labou do hlavy, zátylku alebo cez chrbát, zahryzne sa jej do krku a zabije stlačením hrdla, pričom jej môže mávnutím čeľustí zlomiť [[Väzy|väz]], alebo ju roztrhá a zje aj zaživa.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Alaska Bear Tales|url=|vydavateľ=Alaska Northwest Publishing Company|rok=1983|isbn=978-0-88240-232-1|jazyk=en|poznámka=|meno=Larry|priezvisko=Kaniut|miesto=Alaska|strany=11}}</ref> Menšiu korisť, napríklad rybu, buď jednoducho uhryzne, alebo ju zabije úderom labou. Podľa niektorých zdrojov a ľudských svedectiev dokáže najväčší poddruh medveďa usmrtiť väčšiu obeť (napr. statného býka) jediným úderom laby a zlomiť jej [[Chrbtica|chrbticu]].<ref name=":39" /><ref name=":45">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear's diet and hunting behaviour | url = https://www.largecarnivores.fi/species/brown-bear/bears-diet-and-hunting-behaviour.html | vydavateľ = Suurpedot.fi (Metsähallitus, the Finnish Ministry of Agriculture and Forestry, the Finnish Wildlife Agency, Natural Resources Institute Finland and the Finnish Ministry of the Environment) | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Potaczała | meno = Krzysztof | titul = W Bieszczadach niedźwiedź zabił żubra | url = https://nowiny24.pl/w-bieszczadach-niedzwiedz-zabil-zubra/ar/6104709 | dátum vydania = 2010-12-10 | dátum prístupu = 2024-07-19 | vydavateľ = Polska Press | jazyk = pl}}</ref> Ak medveď hnedý narazí na mŕtvolu alebo korisť iného predátora, často ju odtiahne na iné bezpečné miesto, kde sa potom nakŕmi.<ref name=":46">{{Citácia periodika|titul=Behavior of Brown Bears During Feeding in the Sikhote-Alin|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S207815201630027X|periodikum=Achievements in the Life Sciences|dátum=2016-06|dátum prístupu=2024-07-27|ročník=10|číslo=1|strany=38–47|doi=10.1016/j.als.2016.05.003|jazyk=en|meno=Ivan V.|priezvisko=Seryodkin}}</ref> Väčšiu korisť začína požierať v oblasti hrudníka, bokov a proximálnych častí zadných končatín, pričom najprv skonzumuje vnútornosti zvieraťa (okrem žalúdka a čriev). Potom konzumuje mäso z ostatných častí tela a nakoniec zje kožu, distálne časti končatín, hlavu a malé kosti. Požiera aj mäkké parožie kopytníkov. Hladujúci medveď, ktorý sa už dlho dobre nenakŕmil, zožerie zdochlinu takmer celú, vrátane všetkých kostí. Väčšie kosti však zvyčajne nedokáže stráviť.<ref name=":45" /><ref name=":46" /> Za jeden deň môže zjesť až {{kg|50}} mäsa. Prvý deň po konzumácii mäsa má medveď zvyčajne tráviace problémy a jeho výkaly majú tekutú konzistenciu, ale na druhý deň sa jeho tráviaci trakt vráti do normálu. Ak zviera neskonzumuje na posedenie (ihneď), prikryje ho dostupnou vegetáciou a zostáva v blízkosti zdochliny tri až desať dní, pričom sa pohybuje v okruhu maximálne {{m2|500}}. Tým, že ju zakryje, sa ju snaží nielen skryť pred ostatnými predátormi, ale aj urýchliť proces fermentácie, vďaka ktorej čerstvé surové mäso „dozrieva“ a je pre medveďa atraktívnejšie. Jeleňa s hmotnosťou {{kg|150}} dokáže zožrať za päť až šesť dní.<ref name=":46" /> Medvede hnedé môžu byť agresívne voči predátorom (iným medveďom, tigrom) a ľuďom, ktorí sa približujú k ich koristi alebo zdochline.<ref name=":46" /> === Trus === [[Súbor:Kot Braunbär.JPG|náhľad|Výkal medveďa hnedého (Rumunsko)]] Medvedí [[Výkal|trus]] vyzerá rôzne v závislosti od ročného obdobia a ponuky potravy. Keďže medvede nemajú dokonalé trávenie a neživia sa prevažne mäsom, v ich truse sa často nachádzajú zvyšky rastlín (tráva, obilniny, byliny, bobule alebo ovocie). Pri konzumácii mäsa môže mať medvedí trus tvar širokého tmavého valca a môže byť dlhý 3{{--}}{{cm|6|m}}. V prípade prevažne rastlinnej stravy má podobu veľkej nepravidelnej hromady a môže byť redší, takže sa viac podobá trusu hovädzieho dobytka.<ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šulgan | meno = Michal | titul = Jak dál v ochraně medvěda hnědého? | url = http://www.velkeselmy.cz/knihovna/c/SOC_Sulgan_a_Kubecek_2002_Jak_dal_v_ochrane_medveda_hnedeho.pdf | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 2024-11-27 | vydavateľ = Český svaz ochránců přírody | priezvisko2 = Kubeček | meno2 = Václav | jazyk = cs}}</ref> == Rozmnožovanie a dožitie == Obdobie [[Kopulácia (párenie)|párenia]] prebieha na jar či v lete, od polovice mája do júla, alebo ešte neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Samice prichádzajú do [[ruja|ruje]] spravidla každé tri až štyri roky. Medvede hnedé sú sériovo [[monogamia|monogamné]] a s tým istým partnerom zostávajú len niekoľko dní až týždňov. Mimo tohto úzkeho časového rámca prejavujú len malý záujem o opačné pohlavie. Samice pohlavne dospievajú vo veku od štyroch do šiestich rokov, zatiaľ čo samce zvyčajne dospievajú o rok neskôr, keď sú dostatočne veľké a silné, aby mohli úspešne súťažiť s inými samcami o právo na párenie. Samce sa snažia páriť s čo najväčším počtom samíc a podobne záletné sú aj samice. Dokazuje to séria genetických testov, ktoré ukazujú, že súrodenci nemajú spoločného otca v až 29% vrhov. Medvedí samci majú [[bakulum]], kosť v penise, ktorá im umožňuje [[Kopulácia (párenie)|kopulovať]] so samicou pomerne dlhý čas (počas každého jedného pokusu). Niektorí vedci sa domnievajú, že penisová kosť sa vyvinula preto, aby mohli dlhším spojením odradiť iných nenásytných súperov. Pokiaľ ide o konkrétne čísla, kopulácia môže trvať až hodinu, hoci priemerný čas je asi 25 až 35 minút.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Mating Strategies in Relation to Sexually Selected Infanticide in a Non-Social Carnivore: the Brown Bear.|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1439-0310.2006.01152.x|periodikum=Ethology|dátum=2006-03|dátum prístupu=2023-06-20|ročník=112|číslo=3|strany=238–246|issn=0179-1613|doi=10.1111/j.1439-0310.2006.01152.x|jazyk=en|meno=Eva|priezvisko=Bellemain|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson|meno3=Pierre|priezvisko3=Taberlet}}</ref><ref>CRAIGHEAD, J. J.; HORNOCKER, M. G.; CRAIGHEAD Jr, F. C. (1969). ''Reproductive biology of young female grizzly bears''. J. Reprod. Fertil. Suppl. 6: S. 447–475. (po anglicky)</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Baculum length and copulatory behaviour in carnivores and pinnipeds (Grand Order Ferae)|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1995.tb05128.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1995-01|dátum prístupu=2024-07-19|ročník=235|číslo=1|strany=67–76|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1995.tb05128.x|jazyk=en|meno=A. F.|priezvisko=Dixson}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Postcopulatory sexual selection influences baculum evolution in primates and carnivores|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rspb.2016.1736|periodikum=Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences|dátum=2016-12-14|dátum prístupu=2024-07-19|ročník=283|číslo=1844|strany=20161736|issn=0962-8452|doi=10.1098/rspb.2016.1736|jazyk=en|meno=Matilda|priezvisko=Brindle|meno2=Christopher|priezvisko2=Opie}}</ref> Samice sú v najlepšej reprodukčnej kondícii vo veku od 4 do 20 rokov, ale rozmnožujú sa aj v staršom veku, vo veku až 28 rokov;<ref name=":36" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Reproductive Maturation and Senescence in the Female Brown Bear|url=https://www.jstor.org/stable/3873012|periodikum=Ursus|dátum=2003|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=14|číslo=2|strany=109–119|issn=1537-6176|meno=Charles C.|priezvisko=Schwartz|meno2=Kim A.|priezvisko2=Keating|meno3=Harry V.|priezvisko3=Reynolds|jazyk=en}}</ref> samce môžu byť plodné aj vo veku nad 20 rokov,<ref>{{Citácia periodika|titul=Genetic estimates of annual reproductive success in male brown bears: the effects of body size, age, internal relatedness and population density|url=https://besjournals.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-2656.2006.01203.x|periodikum=Journal of Animal Ecology|dátum=2007-03|dátum prístupu=2025-05-15|ročník=76|číslo=2|strany=368–375|issn=0021-8790|doi=10.1111/j.1365-2656.2006.01203.x|jazyk=en|meno=Andreas|priezvisko=Zedrosser|meno2=Eva|priezvisko2=Bellemain|meno3=Pierre|priezvisko3=Taberlet}}</ref> až do 26 rokov,<ref name=":79" /> ale zvyčajne sú do 19 rokov.<ref name=":79">{{Citácia periodika|titul=Alpha-male bear facing castration as sexual dominance threatens population|url=https://www.theguardian.com/environment/2014/jun/08/pyrenees-brown-bear-pyros-sexual-castration-segregation|periodikum=The Guardian|dátum=2014-06-08|dátum prístupu=2025-05-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Ashifa|priezvisko=Kassam}}</ref> Samica môže mať počas svojho života až 10 vrhov.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biology of the brown bear | url = https://tierpark-bern.ch/en/bearpark/bears/biology-of-the-brown-bear/ | vydavateľ = Tierpark Bern | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = en-US | url archívu = https://web.archive.org/web/20240717093637/https://tierpark-bern.ch/en/bearpark/bears/biology-of-the-brown-bear/ | dátum archivácie = 2024-07-17 }}</ref> Na jednu medvedicu tak pripadá 10 až 30 mláďat, čo je na tak veľké zviera značný počet.<ref name=":1" /><ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzly Biology & Behavior | url = https://westernwildlife.org/grizzly-bear-ursus-arctos-horribilis/biology-behavior/ | vydavateľ = Western Wildlife Outreach | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = en-US}}</ref> Približne polovica mláďat sa však nedožije dospelosti.<ref name=":4" /><ref name=":37" /> [[Súbor:Copulating pair of brown bears edit.jpg|vľavo|náhľad|Párenie]] Samce sa na výchove mláďat nepodieľajú, takže výchova je úplne v kompetencii samíc. U samice dochádza k oneskorenej implantácii, pri ktorej sa oplodnené vajíčko po relatívne dlhom čase začne vyvíjať na [[embryo]] (skutočný vývoj zárodku trvá len 8 až 10 týždňov, vyvíja sa len do štádia [[Blastocysta|blastocysty]] a následne je vývoj prerušený). Táto tzv. [[Odložená nidácia|skrytá brezivosť]] je príčinou rozdielnej dĺžky obdobia [[Gravidita|gravidity]], ktorá môže trvať od šiestich do deviatich mesiacov. Ak je však samica v zlom stave, oplodnené vajíčka alebo vyvíjajúce sa embryá hynú.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> [[Súbor:Eurasian brown bear (Ursus arctos arctos) mother and cub.jpg|náhľad|Matka s medvieďaťom]] Samice zvyčajne rodia v zimných mesiacoch, keď [[Zimný spánok (cicavce)|hibernujú]] (november až marec). Staršie a väčšie samice majú tendenciu rodiť väčšie vrhy. Boli zaznamenané prípady až šiestich mláďat, hoci priemerná veľkosť vrhu je jedno až tri mláďatá, pričom viac ako štyri mláďatá sa považujú za raritu. Veľkosť vrhu závisí aj od takých faktorov, ako je geografická poloha a ponuka potravy. Mláďatá sú po narodení slepé, bezzubé a holé, veľké približne {{cm|20|m}} a môžu vážiť od 340 do 680 g, čo závisí od veku a stavu matky. Približne štyri mesiace (v závislosti od klimatických podmienok) sa živí vysoko výživným, na kalórie bohatým materským mliekom (cca 33 % tuku). Na jar alebo začiatkom leta priberajú na váhe a sprevádzajú matku na dlhých cestách.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":38" /><ref name=":48">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A species account of the Grizzly or Brown bear (Ursus arctos) | url = https://www.depts.ttu.edu/nsrl/mammals-of-texas-online-edition/Accounts_Extinct_Carnivora/Ursus_arctos.php | vydavateľ = Natural Science Research Laboratory, Texas Tech University | dátum prístupu = 2024-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|titul=The mating system of the brown bear Ursus arctos: Brown bear mating system|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-2907.2011.00184.x|periodikum=Mammal Review|dátum=2012-01|dátum prístupu=2023-06-20|ročník=42|číslo=1|strany=12–34|doi=10.1111/j.1365-2907.2011.00184.x|jazyk=en|meno=Sam M. J. G.|priezvisko=Steyaert|meno2=Anders|priezvisko2=EndrestøL|meno3=Klaus|priezvisko3=HackläNder}}</ref> Prvého roku života sa nedožije 25 až 40 % mláďat (podľa poddruhov, podmienok a potenciálnych hrozieb).<ref name=":4" /> Štúdie ukázali, že väčšina mláďat umiera v dôsledku straty hmotnosti, t. j. [[Podvýživa|podvýživy]].<ref name=":57">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pasitschniak | meno = Maria A. | titul = Mammalian Species - Ursus arctos | url = http://www.science.smith.edu/msi/pdf/i0076-3519-439-01-0001.pdf | dátum vydania = 1993-04-23 | dátum prístupu = 2024-07-14 | dátum archivácie = 2017-03-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170331110208/http://www.science.smith.edu/msi/pdf/i0076-3519-439-01-0001.pdf | vydavateľ = American Society of Mammalogists, Smith College | jazyk = en}}</ref> Pravdepodobne len na odľahlom súostroví Kodiak je každému medveďovi k dispozícii toľko potravy, že im hladovanie prakticky nehrozí.<ref name=":39" /> Mláďatá sú plne závislé na svojej matke a počas tohto úzkeho puta sa vnímavým pozorovaním a napodobňovaním jej správania učia techniku prežitia, napríklad aká potrava má najvyššiu výživnú hodnotu a kde ju získať. Zostávajú s ňou asi dva až štyri roky (zriedka až do piatich rokov a siedmich mesiacov<ref>{{Citácia periodika|titul=Blood chemistry of the brown bear ( Ursus arctos ) from southwestern Yukon Territory, Canada|url=http://www.nrcresearchpress.com/doi/10.1139/z72-112|periodikum=Canadian Journal of Zoology|dátum=1972-06-01|dátum prístupu=2024-07-19|ročník=50|číslo=6|strany=827–833|issn=0008-4301|doi=10.1139/z72-112|jazyk=en|meno=Donal W.|priezvisko=Halloran|meno2=Arthur M.|priezvisko2=Pearson}}</ref>) a potom pôjdu svojou cestou.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> To, ako dlho trvá, kým sa mláďatá osamostatnia, sa odvíja od toho, akým tempom priberajú na hmotnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Factors influencing length of maternal care in brown bears ( Ursus arctos ) and its effect on offspring|url=http://link.springer.com/10.1007/s00265-003-0638-8|periodikum=Behavioral Ecology and Sociobiology|dátum=2003-09-01|dátum prístupu=2025-05-02|ročník=54|číslo=4|strany=352–358|issn=0340-5443|doi=10.1007/s00265-003-0638-8|meno=Bjørn|priezvisko=Dahle|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson|jazyk=en}}</ref> V Severnej Amerike zostávajú po boku matky v priemere dva a pol roka, najčastejšie od jeden a pol do štyri a pol roka života,<ref name=":40" /> ale v niektorých oblastiach Európy a Ázie môže byť fáza nezávislosti všeobecne skoršia, pretože najdlhšie tu bola matka s medvieďatami videná po dobu dvoch rokov a troch mesiacov. Na japonskom ostrove Hokkaidó väčšina mláďat opustila samicu za menej ako dva roky a vo Švédsku už okolo jedného roku života.<ref>{{Citácia periodika|titul=Reproductive characteristics of brown bears on the Oshima peninsula, Hokkaido, Japan|url=https://academic.oup.com/jmammal/article/83/4/1026-1034/2373121|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2002-11|dátum prístupu=2024-07-22|ročník=83|číslo=4|strany=1026–1034|issn=0022-2372|doi=10.1644/1545-1542(2002)083<1026:RCOBBO>2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Tsutomu|priezvisko=Mano|meno2=Toshio|priezvisko2=Tsubota}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Family breakup in brown bears: are young forced to leave?|url=https://academic.oup.com/jmammal/article/84/2/536-540/2373424|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2003-05|dátum prístupu=2024-07-22|ročník=84|číslo=2|strany=536–540|issn=0022-2372|doi=10.1644/1545-1542(2003)084<0536:FBIBBA>2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Bjørn|priezvisko=Dahle|meno2=Jon E.|priezvisko2=Swenson}}</ref> Mladé samce môžu prekonať vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov, aby našli vhodné teritórium, a často zablúdia do obývaných oblastí, kde ich môže neadekvátne správanie a nedostatok skúseností dostať do konfliktu s človekom.<ref name=":4" /><ref name=":73" /> Hoci mladé medvede nemajú veľa nepriateľov (možno len [[Vlk dravý|vlky]], [[Puma americká|pumy]], [[Orliak bielohlavý|orly bielohlavé]]/[[Orol skalný|skalné]] a veľmi zriedkavo [[Leopard snežný|leopardy snežné]]) musia sa mať na pozore pred inými dospelými samcami. Tie niekedy zabíjajú mláďatá, zvyčajne v snahe priviesť samicu do ruje, do ktorej môže vstúpiť už dva alebo štyri dni po ich smrti. Ak sa statný samec postaví do cesty samici s mláďatami, medvieďatá zvyčajne utečú na strom, kým ich matka bráni. Napriek tomu, že dospelý samec je často dvakrát ťažší ako ona, dokáže svoje potomstvo ochrániť. No niekedy za ne položí aj život. Niektoré matky sa snažia zabrániť zabíjaniu mláďat tým, že sa zámerne pohybujú v blízkosti ľudí alebo ľudskej infraštruktúry, kde sa samce toľko neodvážia ísť. A keď sa skončí kritické obdobie pre mláďatá, ľuďom sa opäť vyhýbajú. Ale podľa niektorých zdrojov dospelé agresívne samce zabijú až polovicu všetkých narodených mláďat. Medveď hnedý sa môže dožiť 25 až 30, výnimočne a predovšetkým v zajatí i 50 rokov.<ref name=":4" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Diseases and mortality in free-ranging brown bear (Ursus arctos), gray wolf (Canis lupus), and wolverine (Gulo gulo) in Sweden|url=https://meridian.allenpress.com/jwd/article/41/2/298/123556/DISEASES-AND-MORTALITY-IN-FREE-RANGING-BROWN-BEAR|periodikum=Journal of Wildlife Diseases|dátum=2005-04|dátum prístupu=2023-06-20|ročník=41|číslo=2|strany=298–303|issn=0090-3558|doi=10.7589/0090-3558-41.2.298|jazyk=en|meno=Torsten|priezvisko=Mörner|meno2=Hanna|priezvisko2=Eriksson|meno3=Caroline|priezvisko3=Bröjer}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Human shields mediate sexual conflict in a top predator|url=https://royalsocietypublishing.org/doi/10.1098/rspb.2016.0906|periodikum=Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences|dátum=2016-06-29|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=283|číslo=1833|strany=20160906|issn=0962-8452|doi=10.1098/rspb.2016.0906|jazyk=en|meno=S. M. J. G.|priezvisko=Steyaert|meno2=M.|priezvisko2=Leclerc|meno3=F.|priezvisko3=Pelletier}}</ref> Sú známe prípady, kedy samice adoptovali zatúlané (osirelé) mláďatá alebo dokonca ukradli mláďa v prítomnosti jeho matky (väčšia/staršia samica si môže nárokovať mláďatá od menšej/mladšej samice).<ref name=":36" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Cub Adoption in the Brown Bear|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.2307/1377153|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=1963-11|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=44|číslo=4|strany=584|doi=10.2307/1377153|meno=Albert W.|priezvisko=Erickson|meno2=Leo H.|priezvisko2=Miller|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cub adoption by Brown Bears, Ursus arctos middendorffi, on Kodiak Island, Alaska|url=https://www.biodiversitylibrary.org/part/357155|periodikum=The Canadian field-naturalist|dátum=1993|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=107|číslo=3|strany=365–367|issn=0008-3550|doi=10.5962/p.357155|meno=Victor G.|priezvisko=Barnes|meno2=Roger B.|priezvisko2=Smith|jazyk=en}}</ref> Na druhú stranu aj prípady, ako samice zabíjajú mláďatá.<ref name=":75" /> == Medzidruhová konkurencia, predácia == [[Súbor:P.t.altaica Tomak Male.jpg|náhľad|[[Tiger džungľový ussurijský|Tiger sibírsky]] je pravdepodobne jediný predátor, čo nežije vo svorke, ktorý sa odváži uloviť dospelého medveďa hnedého]] Dospelý medveď hnedý (najmä samec) je natoľko veľký predátor, že sa mu len málo živočíchov odhodlá postaviť na odpor. Jedným z nich je predovšetkým [[Tiger džungľový ussurijský|tiger sibírsky]]. Po poklese populácie kopytníkov v rokoch 1944 až 1959 bolo na [[Ruský Ďaleký východ|ruskom Ďalekom východe]] zaznamenaných 32 prípadov, keď tigre napadli ako [[Medveď ušatý|medvede ušaté]], tak medvede hnedé. Zameriavajú sa však na mladých a subadultných jedincov alebo zraniteľnejšie samice. V rovnakom období boli tiež hlásené štyri prípady, keď medveď hnedý naopak zabil tigriu samicu a jej mláďatá, a to ako pri spore o korisť, tak v sebaobrane.<ref name=":30" /> Neskôr štúdia o vzťahoch medzi týmito šelmami v [[Prírodná rezervácia Sichote-Aliň|prírodnej rezervácii]] [[Sichote-Aliň]] uvádza, že v rokoch 1992 až 2013 tigre sibírske zabili jedného mladého asi troj- či štvor- ročného samca medveďa hnedého a vo zvyšku prípadov išlo o samice a medvieďatá.<ref>{{Citácia periodika|titul=Interspecific Relationships between the Amur Tiger (Panthera tigris altaica) and Brown (Ursus arctos) and Asiatic Black (Ursus thibetanus) Bears|url=http://link.springer.com/10.1134/S1062359018080149|periodikum=Biology Bulletin|dátum=2018-12|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=45|číslo=8|strany=853–864|issn=1062-3590|doi=10.1134/S1062359018080149|jazyk=en|meno=I. V.|priezvisko=Seryodkin|meno2=D. G.|priezvisko2=Miquelle|meno3=J. M.|priezvisko3=Goodrich}}</ref> Vplyv prítomnosti tigrov na správanie medveďa hnedého je však rôzny. Boli zaznamenané prípady, kedy medvede neprejavili strach z tigrov, ale aj prípady, kedy si zvolili inú trasu, ak narazili na tigrie stopy. Iné medvede naopak tigrov zámerne prenasledovali a pokúsili sa ukradnúť ich korisť, alebo sa aj zmocniť samotnej šelmy.<ref name=":30" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Ecology of the Amur Tiger [Chapter 12] | url = http://sixote-alin.ru/books/ecolog/ch12_en.html | vydavateľ = Institute of Biology and Soil Science, Far-Eastern Scientific Center, Academy of Sciences of the USSR | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 2024-07-14 | priezvisko = Yudakov | meno = A. G. | dátum archivácie = 2020-02-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200219182809/http://sixote-alin.ru/books/ecolog/ch12_en.html | priezvisko2 = Nikolaev | meno2 = I. G. | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:Zoltán, a Farkasember 1.jpg|vľavo|náhľad|Medveď hnedý v súboji s vlkmi o zdochlinu]] Medveď hnedý sa pravidelne dostáva do súbojov s [[Vlk dravý|vlkmi]], ktoré odháňa od zabitej koristi. Napriek častému výskytu prípadov obvykle vystačia zastrašovacie gestá a nedochádza tak k žiadnemu krviprelievaniu. V zriedkavých prípadoch sa pri úlovku dokonca navzájom tolerujú. Naproti tomu existujú aj dôkazy, ako poddruh [[medveď grizly]] usmrtil dospelého vlka.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Gray Wolves, Canis lupus, Killed by Cougars, Puma concolor, and a Grizzly Bear, Ursus arctos, in Montana, Alberta, and Wyoming|url=http://www.canadianfieldnaturalist.ca/index.php/cfn/article/view/550|periodikum=The Canadian Field-Naturalist|dátum=2008-01-01|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=122|číslo=1|strany=76|issn=0008-3550|doi=10.22621/cfn.v122i1.550|meno=Michael D.|priezvisko=Jimenez|meno2=Valpa J.|priezvisko2=Asher|meno3=Carita|priezvisko3=Bergman|jazyk=en}}</ref> Ak sa jednému alebo druhému predátorovi naskytne príležitosť zabiť mláďa konkurenčného druhu, v tomto prípade príliš neváhajú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Downey | meno = Betsy | titul = Personal Encounter: Wolf-Grizzly interaction in Yellowstone National Park | url = http://www.wolf.org/wolves/news/iwmag/2006/spring/personalencounter.pdf | dátum vydania = 2006 | dátum prístupu = 2024-07-13 | dátum archivácie = 2008-02-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080227175714/http://www.wolf.org/wolves/news/iwmag/2006/spring/personalencounter.pdf | vydavateľ = International Wolf Center | jazyk = en}}</ref> V niektorých oblastiach medvede pravidelne konkurujú [[Puma americká|pumám]], ktorým aj zaberajú úlovky. Dochádza však i k situáciám, kedy sa medvede nedokážu vysporiadať s hrozbou zo strany púm. Okrem toho tieto veľké mačky príležitostne napádajú medvedie mláďatá.<ref>{{Citácia periodika|titul=Encounter Competition between Bears and Cougars: Some Ecological Implications|url=https://www.jstor.org/stable/3873109|periodikum=Ursus|dátum=1998|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=10|strany=55–60|issn=1537-6176|meno=Kerry M.|priezvisko=Murphy|meno2=Gregory S.|priezvisko2=Felzien|meno3=Maurice G.|priezvisko3=Hornocker|jazyk=en}}</ref> Menšie mäsožravé zvieratá ([[leopard snežný]], [[Kojot prériový|kojot]], [[rosomák]], [[Lynx (rod)|rys]], dravé vtáky) obvykle nepredstavujú hrozbu pre dospelého medveďa hnedého. Priamemu styku s takto veľkou šelmou sa prirodzene vyhýbajú, niekedy sa však môžu pokúsiť ukoristiť zvyšky medvedieho úlovku. Snáď len rosomáci dokážu otravovať medveďa grizlyho (zviera zhruba desaťkrát ťažšie) tak dlho, až ho od zabitej potravy odoženú.<ref name=":29" /> V zriedkavých prípadoch môžu predstavovať hrozbu [[orol skalný]] či [[Orliak bielohlavý|orol bielohlavý]], ktorí sa môžu pokúsiť uloviť medvedie mláďa.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Predation by a Golden Eagle on a Brown Bear Cub|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.2192/08SC008.1|periodikum=Ursus|dátum=2008-11|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=19|číslo=2|strany=190–193|issn=1537-6176|doi=10.2192/08SC008.1|jazyk=en|meno=Ole J.|priezvisko=Sørensen|meno2=Mogens|priezvisko2=Totsås|meno3=Tore|priezvisko3=Solstad}}</ref> Ostatným medveďom medveď hnedý zvyčajne dominuje, lebo je v priemere väčší alebo mohutnejší ako [[medveď baribal]] či medveď ušatý. Obvykle je to tak aj v prípade stretu s [[Medveď biely|medveďom bielym]], a to napriek tomu, že tento arktický druh môže dosahovať väčšie rozmery ako medveď hnedý. K vzájomným konfrontáciám dochádza však skôr zriedkavo z dôvodu odlišných preferencií ohľadom [[biotop]]u a iných návykov,<ref>{{Citácia periodika|titul=Denning Ecology of Brown Bears and Asiatic Black Bears in the Russian Far East|url=https://www.jstor.org/stable/3873015|periodikum=Ursus|dátum=2003|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=14|číslo=2|strany=153–161|issn=1537-6176|meno=Ivan V.|priezvisko=Seryodkin|meno2=Alexei V.|priezvisko2=Kostyria|meno3=John M.|priezvisko3=Goodrich|jazyk=en}}</ref> ale začiatkom 21. storočia dochádza k nárastu interakcií medzi medveďmi hnedými a ľadovými medveďmi, o ktorých sa predpokladá, že sú spôsobené [[Úbytok ľadu v Arktíde|zmenou klímy]]. Medveď hnedý sa stále viac presúva na sever a zaberá tu územie, ktoré zasahuje do „teritória“ medveďov bielych. Medveď hnedý má tendenciu dominovať v prípadných sporoch o korisť a v jeho brlohoch boli nájdené pozostatky mláďat medveďa bieleho.<ref>{{Citácia periodika|titul=Polar bear–grizzly bear interactions during the autumn open-water period in Alaska|url=https://academic.oup.com/jmammal/article-lookup/doi/10.1093/jmammal/gyv140|periodikum=Journal of Mammalogy|dátum=2015-11-24|dátum prístupu=2024-07-13|ročník=96|číslo=6|strany=1317–1325|issn=0022-2372|doi=10.1093/jmammal/gyv140|jazyk=en|meno=Susanne|priezvisko=Miller|meno2=James|priezvisko2=Wilder|meno3=Ryan R.|priezvisko3=Wilson}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polar bears, grizzlies increasingly gather on North Slope | url = http://dwb.adn.com/front/story/6415667p-6294323c.html | vydavateľ = Anchorage Daily News | dátum vydania = 2004-04-24 | dátum prístupu = 2024-07-13 | priezvisko = O'Hara | meno = Dough | dátum archivácie = 2008-11-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081120030414/http://dwb.adn.com/front/story/6415667p-6294323c.html | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzlies Encroaching on Polar Bear Country | url = https://abcnews.go.com/Technology/DyeHard/story?id=582243&page=1 | vydavateľ = ABC News Network | dátum prístupu = 2024-07-13 | jazyk = en | meno = | priezvisko = | dátum vydania = 2005-03-15}}</ref> == Úloha v ekosystéme == Prítomnosť medveďa hnedého v prírode môže byť dôležitá z viacerých dôvodov: * Keď medveď konzumuje plody, vylučuje semená, ktoré sú tak rozmiestnené rôzne v oblasti. Ako sa semená nachádzajú priamo vo výkaloch, niektoré štúdie preukázali, že úspešnosť klíčenia je dôsledkom toho ešte zvýšená, čo robí z medveďov dôležitých roznášačov semien v ich biotopoch (pozri [[zoochória]]).<ref name=":60" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Influence of Seed Processing by Frugivorous Birds on Germination Success of Three North American Shrubs|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.1674/0003-0031%281998%29140%5B0129%3AIOSPBF%5D2.0.CO%3B2|periodikum=The American Midland Naturalist|dátum=1998-07|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=140|číslo=1|strany=129–139|issn=0003-0031|doi=10.1674/0003-0031(1998)140[0129:IOSPBF]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Gretchen A.|priezvisko=Meyer|meno2=Mark C.|priezvisko2=Witmer}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Seed Dispersal by Brown Bears, Ursus arctos, in Southeastern Alaska|url=http://www.canadianfieldnaturalist.ca/index.php/cfn/article/view/53|periodikum=The Canadian Field-Naturalist|dátum=2004-10-01|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=118|číslo=4|strany=499–503|issn=0008-3550|doi=10.22621/cfn.v118i4.53|meno=Mary F.|priezvisko=Willson|meno2=Scott M.|priezvisko2=Gende|jazyk=en}}</ref> * Pri hľadaní korienkov, cibuliek rastlín alebo zemných veveričiek medvede rozrušujú pôdu, čím zvyšujú druhovú bohatosť vo vysokohorských ekosystémoch. Narušovaním zeminy sa vyplavuje dusík zo spodných vrstiev pôdy, vďaka čomu je v prostredí ľahšie dostupný. Pôda, ktorá je vyhrabaná medveďom, obsahuje výrazne viac dusíka ako nenarušená pôda.<ref>{{Citácia periodika|titul=Effects of Grizzly Bear Digging on Alpine Plant Community Structure|url=https://ww.tandfonline.com/doi/full/10.1657/1523-0430(2003)035[0421:EOGBDO]2.0.CO;2|periodikum=Arctic, Antarctic, and Alpine Research|dátum=2003-11|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=35|číslo=4|strany=421–428|issn=1523-0430|doi=10.1657/1523-0430(2003)035[0421:EOGBDO]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Daniel F.|priezvisko=Doak|meno2=Michael G.|priezvisko2=Loso}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Grizzly Bear Digging: Effects on Subalpine Meadow Plants in Relation to Mineral Nitrogen Availability|url=http://doi.wiley.com/10.1890/0012-9658(1998)079[2219:GBDEOS]2.0.CO;2|periodikum=Ecology|dátum=1998-10|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=79|číslo=7|strany=2219–2228|issn=0012-9658|doi=10.1890/0012-9658(1998)079[2219:GBDEOS]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Sandra E.|priezvisko=Tardiff|meno2=Jack A.|priezvisko2=Stanford}}</ref> * Medvede prispievajú k rovnováhe v prírode napríklad aj tým, že regulujú populácie jeleňov, hlodavcov a iných zvierat a pomáhajú predchádzať nadmernému spásaniu lesov. Okrem toho zjedia alebo lovia najmä choré a zranené zvieratá a obnovujú ich populácie. Experiment v [[Národný park Grand Teton|Národnom parku Grand Teton]] vo Wyomingu v USA ukázal, že neprítomnosť vlkov a medveďov grizly spôsobila nárast populácie bylinožravcov. Ten následne zmenil prirodzenú štruktúru a hustotu porastu v oblasti, čo malo za následok zníženie populácie sťahovavých vtákov. To poskytuje dôkaz, že medveď môže byť kľúčovým predátorom, ktorý ovplyvňuje celý [[ekosystém]], ktorý obýva.<ref name=":4" /><ref name=":54" /><ref>{{Citácia periodika|titul=A Mammalian Predator-Prey Imbalance: Grizzly Bear and Wolf Extinction Affect Avian Neotropical Migrants|url=http://www.jstor.org/stable/3061004?origin=crossref|periodikum=Ecological Applications|dátum=2001-08|dátum prístupu=2025-01-10|ročník=11|číslo=4|strany=947|doi=10.2307/3061004|meno=Joel|priezvisko=Berger|meno2=Peter B.|priezvisko2=Stacey|meno3=Lori|priezvisko3=Bellis|jazyk=en}}</ref> Niekde však môže hrať iba nepatrnú úlohu v tomto zmysle, ako napríklad v slovenských Tatrách.<ref name=":73" /> * Keď medvede lovia lososy, často sa živia iba kožou, mozgom a ikrami rýb, čím poskytujú zdroj potravy ďalším živočíchom (napr. čajkám, krkavcom a líškam), ktoré sa lososmi živia tiež – t. j. majú z toho prospech aj menšie mäsožravce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grizzly Bear Eating Salmon | url = https://grizzlybearblog.wordpress.com/2010/07/21/grizzly-bear-eating-salmon/ | dátum vydania = 2010-07-21 | dátum prístupu = 2025-01-10 | jazyk = en | priezvisko = Teel | meno = Jessica | vydavateľ = TheGrizzlyBearBlog | priezvisko2 = Teel | meno2 = John}}</ref> Pre niektoré zvieratá je zvyšková (akákoľvek) korisť vlkov i medveďov možno taká dôležitá, že keď tieto veľké šelmy zmiznú, populácie menších šeliem, ako napr. poddruhu [[Líška veľkouchá|líšky veľkouchej]] (''Vulpes macrotis'' resp. ''[[Vulpes macrotis mutica]]''), klesnú.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hypothetical relationships between the San Joaquin kit fox, California grizzly bear, and gray wolf on the pre-European California landscape.|url=https://go.gale.com/ps/i.do?p=AONE&sw=w&issn=10813705&v=2.1&it=r&id=GALE%7CA173646463&sid=googleScholar&linkaccess=abs|periodikum=Endangered Species Update|dátum=2007-01-01|dátum prístupu=2024-07-31|ročník=24|číslo=1|strany=14–20|jazyk=en|meno=Jr|priezvisko=Clark|priezvisko2=Howard|meno2=O.}}</ref> == Parazity a choroby == Medveď hnedý je náchylný voči [[Parazitizmus|parazitom]], ako sú [[motolice]], [[Kliešťovité|kliešte]], [[Pásomnice (Cestodes)|pásomnice]], [[Hlístovce|hlísty]] ([[trichinelóza]]) a [[Všivavky|švoly]].<ref name=":4" /><ref name=":73" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Parasites of Bears: A Review|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872791?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1976|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=3|strany=411|doi=10.2307/3872791|meno=Lynn L.|priezvisko=Rogers|meno2=Susanne M.|priezvisko2=Rogers|jazyk=en}}</ref> Predpokladá sa, že sa môžu nakaziť vírusom [[Psinka|psinky]], napríklad od túlavých psov a vlkov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Serologic Evidence for Selected Infectious Diseases in Marsican Brown Bears ( Ursus arctos marsicanus ) in Italy (2004–09)|url=https://meridian.allenpress.com/jwd/article/51/1/209/122436/Serologic-Evidence-for-Selected-Infectious|periodikum=Journal of Wildlife Diseases|dátum=2015-01|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=51|číslo=1|strany=209–213|issn=0090-3558|doi=10.7589/2014-01-021|jazyk=en|meno=Cristina Esmeralda|priezvisko=Di Francesco|meno2=Leonardo|priezvisko2=Gentile|meno3=Vincenza|priezvisko3=Di Pirro}}</ref> Môže byť tiež infikovaný [[Besnota|besnotou]].<ref name=":77">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romanian killer bear had rabies | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/3756078.stm | dátum vydania = 2004-10-19 | dátum prístupu = 2024-07-14 | vydavateľ = BBC News | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Infectious Disease in Bears | url = http://www.yellowstonegrizzlyproject.org/infectious-disease-in-bears.html | vydavateľ = The Yellowstone Grizzly Project | dátum prístupu = 2024-07-14 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240714203537/http://www.yellowstonegrizzlyproject.org/infectious-disease-in-bears.html | dátum archivácie = 2024-07-14 }}</ref> V zajatí jedinec medveďa hnedého údajne podľahol [[Aujeszkyho choroba|Aujeszkyho chorobe]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Diseases and mortality in free-ranging brown bear (Ursus arctos), gray wolf (Canis lupus), and wolverine (Gulo gulo) in Sweden|url=https://meridian.allenpress.com/jwd/article/41/2/298/123556/DISEASES-AND-MORTALITY-IN-FREE-RANGING-BROWN-BEAR|periodikum=Journal of Wildlife Diseases|dátum=2005-04|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=41|číslo=2|strany=298–303|issn=0090-3558|doi=10.7589/0090-3558-41.2.298|jazyk=en|meno=Torsten|priezvisko=Mörner|meno2=Hanna|priezvisko2=Eriksson|meno3=Caroline|priezvisko3=Bröjer}}</ref> == Útoky na človeka a prevencia == Medvede hnedé na človeka útočia len zriedkavo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Life History of the Brown Bear (Ursus arctos L.) in North-East Siberia|url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/3872570?origin=crossref|periodikum=Bears: Their Biology and Management|dátum=1972|dátum prístupu=2023-06-25|ročník=2|strany=67|doi=10.2307/3872570|meno=A. A.|priezvisko=Kistchinski|jazyk=en}}</ref> Ak ho zbadá alebo zacíti z bezpečnej vzdialenosti, zvyčajne sa mu snaží vyhnúť. Niekedy sú však nepredvídateľné a dosť zvedavé (čím vyššia je inteligencia zvieraťa, tým viac „osobností“ má – t. j. tým rozmanitejšie sú spôsoby, akými rieši situácie<ref name=":61" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Understanding different brown bear personalities may help reduce clashes with people | url = https://projects.research-and-innovation.ec.europa.eu/en/horizon-magazine/understanding-different-brown-bear-personalities-may-help-reduce-clashes-people | vydavateľ = Horizon The EU Research & Innovation Magazine | dátum vydania = 2020-02-13 | dátum prístupu = 2025-01-10 | jazyk = en | priezvisko = King | meno = Anthony}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Belke | meno = Annette | titul = Facets of natural intelligence on the example of the Brown Bear/Grizzly Bear (Ursus arctos horribilis) | url = https://grizzlybearprotectionyukon.com/wp-content/uploads/2022/03/Annette.pdf | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 2025-01-10 | vydavateľ = Grizzly Bear Protection Yukon | jazyk = en}}</ref>), a prípadne môžu aj zaútočiť, ak ich prítomnosť človeka prekvapí a cítia sa ohrozené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A Century of Bear-Human Conflict in Alaska|url=http://www.absc.usgs.gov/research/brownbears/attacks/bear-human_conflicts.htm|vydavateľ=USGS|dátum vydania=2009-08-14|dátum prístupu=2023-06-25|priezvisko=Smith|meno=Tom S.|dátum archivácie=2009-08-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20090814111211/http://www.absc.usgs.gov/research/brownbears/attacks/bear-human_conflicts.htm|priezvisko2=Herrero|meno2=Steven|jazyk=en}}</ref> Riziko je vyššie, ak ide o samice s mláďatami či samce počas obdobia párenia, keď je medveď postrelený alebo inak poranený, alebo je medveď pri koristi či pri brlohu.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Otázky a odpovede|url=http://www.medvede.sk/index.php?action=otazky|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-27|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Bajkal - perla Sibiře|url=|vydavateľ=Panorama|rok=1989|isbn=978-80-7038-072-7|jazyk=cs|poznámka=|meno=Bohumír|priezvisko=Janský|strany=140}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvěd hnědý|url=https://www.kdelovit.cz/cz/lovna-zver/srstnata/medved-hnedy|vydavateľ=Kdelovit.cz|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Grizzly Years: In Search of the American Wilderness|url=|vydavateľ=Henry Holt and Company|rok=2011|isbn=978-1-4299-3347-6|jazyk=en|poznámka=|meno=Doug|priezvisko=Peacock|miesto=New York|strany=127}}</ref> Príčinou agresívneho správania medveďov môže byť do určitej miery ich životný štýl. Napríklad samica, ktorá sa stará o svoje mláďatá, často čelí hrozbe zo strany dospelých statných samcov túžiacich po párení a jej zvýšená agresivita jej pomáha chrániť bezbranné mláďatá. A práve medvedie matky brániace svoje mláďatá patria medzi najnebezpečnejšie – v Severnej Amerike sú zodpovedné až za 70 % všetkých smrteľných stretnutí s medveďmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What If I Get Between a Black Bear Mother and Her Cubs?|url=https://bear.org/what-if-i-get-between-a-black-bear-mother-and-her-cubs/|dátum vydania=2008-01-12|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|meno=W. A.|priezvisko=Fisher|vydavateľ=North American Bear Center}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why are grizzly bears more aggressive than our black bears?|url=http://www.collegian.psu.edu/archive/2004/04/04-27-04tdc/04-27-04dscihealth-column-01.asp|vydavateľ=Collegian Inc.|dátum vydania=2004-04-27|dátum prístupu=2023-06-25|dátum archivácie=2005-03-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20050309215404/http://www.collegian.psu.edu/archive/2004/04/04-27-04tdc/04-27-04dscihealth-column-01.asp}}</ref> Nebezpečné môžu byť aj medvede, ktoré si zvykli na ľahko dostupnú potravu, ktorú im neúmyselne poskytol človek, ako napríklad odpadky. Dlhodobý kontakt s ľuďmi vedie k tomu, že stratia plachosť a v niektorých prípadoch si začnú spájať človeka s potravou.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> [[Súbor:Brown bear (Ursus arctos arctos) standing.png|náhľad|Keď sa medveď postaví na zadné nohy, zvyčajne len mapuje terén]] Väčšiemu nebezpečenstvu môžu byť vystavení jednotlivci alebo malé skupiny maximálne dvoch osôb. Na väčšiu skupinu ľudí sa medveď zvyčajne neodváži zaútočiť. Je však známy prípad, keď medveď grizly zaútočil na skupinu šiestich a viac ľudí, ale predpokladá sa, že medveď v momente prekvapenia nemusel rozpoznať veľkosť skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alaska bear attack: NOLS kids did a 'phenomenal job'|url=https://www.adn.com/outdoors/article/alaska-bear-attack-nols-kids-did-phenomenal-job/2011/07/27/|vydavateľ=Anchorage Daily News|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|meno=Craig|priezvisko=Medred|priezvisko3=2011|dátum vydania=2011-07-27}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Vyhnite sa problémom|url=http://www.medvede.sk/?action=prevencia|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref> Útoky medveďa hnedého majú často za následok vážne zranenia a v niektorých prípadoch aj smrť. Vzhľadom na obrovskú fyzickú silu niektorých poddruhov ([[Medveď grizly|grizly]], [[Medveď kamčatský|kamčatský]] či [[Medveď hnedý kodiak|kodiak]]) môže byť aj jediné uhryznutie alebo úder labou ničivý, podobne ako u tigrov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Grizzly bear attack|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0736467903000040|periodikum=The Journal of Emergency Medicine|dátum=2003-04|dátum prístupu=2023-06-25|ročník=24|číslo=3|strany=331–333|doi=10.1016/S0736-4679(03)00004-0|jazyk=en|meno=Taylor Y.|priezvisko=Cardall|meno2=Peter|priezvisko2=Rosen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Aggressive are Grizzly Bears?|url=https://yellowstonebearworld.com/how-aggressive-are-grizzly-bears|dátum prístupu=2023-06-25|vydavateľ=Yellowstone Bear World|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Strong Are Grizzly Bears? (Compared)|url=https://wildlifeinformer.com/how-strong-are-grizzly-bears/|dátum vydania=2022-07-19|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Wildlife Informer}}</ref> K väčšine incidentov dochádza jarných mesiacoch, čo súvisí s obdobím medvedej ruje a v letných mesiacoch, keď sa v prírode zdržiava väčšie množstvo rekreantov, turistov alebo lovcov. Konfrontáciám sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhnú ľudia, ktorí upozornia medvede na svoju prítomnosť hlasným rozprávaním alebo iným primeraným hlukom.<ref name=":12" /> Ak však ku konfrontácii predsa len dôjde, je štatisticky pravdepodobnejšie, že osoba, ktorá sa snaží pred medveďom utiecť, vyprovokuje medveďa k útoku oveľa viac ako osoba, ktorá zachová chladnú hlavu a zostane pokojne na mieste.<ref name=":12" /> Okrem toho je medveď v prípade potreby schopný vyvinúť rýchlosť takmer {{km|60|m}}/h, takže dokáže bežať oveľa rýchlejšie ako človek.<ref name=":4" /><ref name=":10" /><ref name=":11" /><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Mýtus a skutočnosť|url=http://www.medvede.sk/?action=mytus|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref> Ak sa medveď pred človekom postaví na zadné, nemusí to nevyhnutne znamenať, že chce zaútočiť. Vo väčšine prípadov sa len snažia uistiť, respektíve čuchom a zrakom skontrolovať, ak hrozí nejaké nebezpečenstvo.<ref name=":1" /><ref name=":13" /> Pri náhlom stretnutí zblízka by sa človek mal vyhnúť očnému kontaktu (pre zviera je to znak agresie). K útoku nemusí dôjsť ani vtedy, ak medveď na človeka vyštartuje. Môže ísť len o skúšobný, predstieraný útok, a ak sa človeku podarí zachovať pokoj alebo na šelmu v správnej chvíli zakričí (pokojne, ale dôrazne, ale nesmie to byť panický výkrik), medveď pravdepodobne spomalí, rozmyslí si to a nakoniec utečie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO: Drama na Aljašce. Medvěd se rozběhl proti skupině turistů, průvodce si rychle poradil|url=https://cnn.iprima.cz/video-medved-se-rozbehl-proti-skupine-turistu-na-aljasce-pruvodce-ho-krikem-zahnal-366775|vydavateľ=FTV Prima spol. s r.o.|dátum prístupu=2023-06-30|jazyk=cs|meno=Michaela|priezvisko=Bartošová|dátum vydania=2023-06-29}}</ref> Ak však napokon dôjde k fyzickému kontaktu, človek by si mal ľahnúť na brucho a hrať mŕtveho, pričom si rukami chrániť krk a hlavu. Pred nebezpečnými údermi môže človeka zachrániť aj batoh na chrbte. Dôležité je zachovať čo najväčší pokoj. Ak medveď pochopí, že ho nič neohrozuje, pravdepodobne po určitom čase odíde.<ref name=":13" /><ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Čo robiť pri stretnutí?|url=http://www.medvede.sk/?action=stretnutie|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=sk}}</ref> V prípade, keď sa medveď odváži vstúpiť do stanu alebo budovy a tam napadnúť človeka, stratil už zrejme akýkoľvek rešpekt a môže byť veľmi nebezpečný. V takejto situácii sa odporúča agresívna obrana ako v boji o holý život.<ref name=":15" /> Účinný môže byť tiež špeciálny [[Obranný sprej na medvede|sprej proti medveďom]], ktorý potláča jeho agresivitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medvede na Slovensku: Príhody|url=http://www.medvede.sk/?action=prihody|vydavateľ=Slovak Wildlife Society|dátum prístupu=2023-06-25}}</ref> Štúdia amerických a kanadských vedcov zistila, že sprej proti medveďom je pri zastavovaní agresívneho správania dokonca oveľa účinnejší ako strelná zbraň, a to v 92 % skúmaných prípadov v porovnaní so 67 % prípadov so zbraňou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spray More Effective Than Guns Against Bears: Study|url=https://bear.org/spray-more-effective-than-guns-against-bears-study/|dátum vydania=2008-10-14|dátum prístupu=2023-06-25|jazyk=en|meno=W. A.|priezvisko=Fisher|vydavateľ=North American Bear Center}}</ref> Medvedia tlama je často plná potenciálne škodlivých baktérií a uhryznutie môže spôsobiť infekcie bežné pre väčšinu zvierat vrátane [[absces]]u, [[Sepsa|sepsy]] alebo [[Besnota|besnoty]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Microbiology of Animal Bite Wound Infections|url=https://journals.asm.org/doi/10.1128/CMR.00041-10|periodikum=Clinical Microbiology Reviews|dátum=2011-04|dátum prístupu=2024-11-28|ročník=24|číslo=2|strany=231–246|issn=0893-8512|doi=10.1128/CMR.00041-10|jazyk=en|meno=Fredrick M.|priezvisko=Abrahamian|meno2=Ellie J. C.|priezvisko2=Goldstein}}</ref> === Globálne štatistiky od roku 2000 do roku 2015 === Ukončenie legálneho a rozsiahleho prenasledovania, prísne ochranné opatrenia a reintrodukcia umožnili obnovu a rozšírenie populácie medveďa hnedého v mnohých oblastiach. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahuje 200 000, z ktorých väčšina žije v [[Rusko|Rusku]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. V [[Rumunsko|Rumunsku]] žije najväčšia [[Európa|európska]] populácia (ak nepočítame európsku časť Ruska).<ref name=":17">{{Citácia periodika|titul=Brown bear attacks on humans: a worldwide perspective|url=https://www.nature.com/articles/s41598-019-44341-w|periodikum=Scientific Reports|dátum=2019-06-12|dátum prístupu=2023-06-30|ročník=9|číslo=1|strany=8573|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-019-44341-w|jazyk=en|meno=G.|priezvisko=Bombieri|meno2=J.|priezvisko2=Naves|meno3=V.|priezvisko3=Penteriani}}</ref> V rokoch 2000 až 2015 bolo zdokumentovaných a podrobne zanalyzovaných celkovo 664 incidentov v Severnej Amerike (183 prípadov), Európe (291 prípadov) a v Rusku a Ázii (190 prípadov). V rámci Európy sa najviac útokov odohralo v [[Rumunsko|Rumunsku]] – 131 (45 %), na [[Slovensko|Slovensku]] – 54, vo [[Švédsko|Švédsku]] – 28 a vo [[Fínsko|Fínsku]] – 17. V Severnej Amerike sa najviac útokov odohralo na [[Aljaška|Aljaške]] – 51, v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]] – 42, vo [[Wyoming]]u – 29, v [[Montana (USA)|Montane]] – 25 a [[Alberta|Alberte]] – 18. V Rusku a Ázii bolo podrobne zdokumentovaných a analyzovaných 111 útokov v [[Rusko|Rusku]], 54 v [[Turecko|Turecku]] a 25 v [[Irán]]e.<ref name=":17" /> Z údajov vyplýva, že v posledných desaťročiach došlo k celosvetovému nárastu počtu útokov, čo je pravdepodobne spôsobené viacerými faktormi, ale najmä nárastom počtu medveďov a ľudí, čo vedie k väčšiemu prekrývaniu biotopov (t. j. strate životného prostredia medveďov) a k nárastu rekreačných aktivít. K väčšine incidentov došlo v lete (48 %), počas dňa (73 %) a najmä pri stretnutiach sa samicami s mláďatami (47 %). Napadnuté boli prakticky len dospelé osoby (99 %) a najmä muži (88 %). V 63 % prípadov bola osoba v čase útoku sama. Smrťou človeka sa skončilo 14,3 % incidentov, najmenej v Európe (6,6 %) a najviac vo východných štátoch – Rusko, Turecko (32 %).<ref name=":17" /> === Najtragickejšie prípady === [[Súbor:Sankebetsu BrownBear01.png|náhľad|Socha medveďa v porovnaní s prilbou (vpravo dole)]] ==== Útoky medveďa hnedého na ostrove Hokkaido v roku 1915 ==== V [[Japonsko|Japonsku]] sa medveď hnedý neslávne preslávil tým, že v decembri [[1915]] v meste [[Tomamae]] na ostrove [[Hokkaido]] uskutočnil najhoršiu sériu útokov nielen v japonskej histórii, keď v priebehu jedného týždňa, čo sa prebudil zo zimného spánku a očividne veľmi hladný, zabil najmenej sedem ľudí a zranil ďalších troch (zväčša ženy a deti), kým ho nakoniec vypátrali a zastrelili. Meral {{m|2.7|m}} a vážil {{kg|340}}. Japonský ostrov Hokkaido je domovom mohutného poddruhu medveďa hnedého, [[Medveď japonský|medveďa japonského]] (''Ursus arctos lasiotus''), ktorý môže dorásť do rovnakej veľkosti ako kodiak, medveď kamčatský alebo medveď grizly.<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 of History's Deadliest Bear Attacks|url=https://www.history.com/news/deadliest-bear-attacks-grizzly|vydavateľ=A&E Television Networks|dátum vydania=2021-05-18 (aktualizácia: 2023-05-18)|dátum prístupu=2023-07-01|jazyk=en|priezvisko=Roos|meno=Dave}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Money, Myths and Man-Eaters: Complexities of Human–Wildlife Conflict|url=http://link.springer.com/10.1007/978-3-319-22246-2_16|vydavateľ=Springer International Publishing|rok=2016|miesto=Cham|isbn=978-3-319-22245-5|doi=10.1007/978-3-319-22246-2_16.|strany=339–356|jazyk=en|meno=Amy J.|priezvisko=Dickman|meno2=Leela|priezvisko2=Hazzah}}</ref> ==== Noc grizlyov v lete 1967 ==== Počas jednej tragickej noci v lete [[1967]] grizly zabili dve mladé ženy pri dvoch samostatných útokoch v [[Národný park Glacier (USA)|národnom parku Glacier]] v [[Montana (USA)|Montane]]. Dve 19-ročné ženy, zamestnankyne dvoch chát v parku, sa [[12. august]]a vybrali s priateľmi na nočnú túru. Netušili však, že v blízkosti chát a kempov sa nachádzajú grizly, ktoré prilákala ochota turistov hodiť im niečo na zjedenie, alebo jedlo, ktoré tam nechali neopatrní táborníci. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch minulého storočia]] neboli v amerických národných parkoch odpadkové koše chránené proti medveďom a existovalo len málo iných bezpečnostných opatrení, ktoré by upozorňovali návštevníkov na prítomnosť týchto šeliem. Dve obete, Julie Helgesonová a Michele Koonsová, spali pod šírym nebom a netušili, že na ich táborisko čoskoro zaútočia hladné a agresívne grizly.<ref name=":19" /><ref name=":20">{{Citácia periodika|titul=Hrůzná noc medvědů grizzly: Smrtící útoky v Montaně navždy změnily národní park|url=https://www.denik.cz/ze_sveta/noc-grizzlyu-horor-lidozravy-utok-medvedu-montana-narodni-park-glacier-national.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2022-08-13|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=cs|meno=Jaroslav|priezvisko=Krupka}}</ref> [[Súbor:A grizzly bear eats berries north of the park road, near mile 19, on August 23, 2019. (aa71e095-9015-48ef-a771-8c4581bbba9c).JPG|náhľad|[[Medveď grizly]]]] Helgesonovú a jej priateľa zobudil v skorých ranných hodinách veľký grizly, ktorý oňuchával ich spacie vaky. Snažili sa hrať mŕtvych, ale medveď do nich zaťal zuby a pazúry, a nakoniec uchopil Helgesonovú a odvliekol ju preč. Ak je medveď hladný a zvyknutý na ľudí, v takom prípade ho nehybnosť človeka nezastaví. Pátracia skupina ju našla o niekoľko hodín neskôr s ťažkými zraneniami. Zomrela skôr, ako záchranársky vrtuľník dorazil do nemocnice. Jej priateľ prežil.<ref name=":19" /><ref name=":20" /> Tábor Koonsovej napadol grizly v okamihu, keď si s priateľmi varila večeru. V domnienke, že sa zviera ich večerou nasýtilo a nebude ich už viac ohrozovať, sa len presunuli neďaleko na pláž, kde následne strávili noc. Medveď sa však v skorých ranných hodinách vrátil. Zatiaľ čo ostatným sa podarilo zobudiť včas a vyškriabať sa na neďaleké stromy, Koonsovú stihol uchopiť, načo ju brutálne napadol a zaživa jej odhryzol ruku. Svojim zraneniam podľahla na mieste skôr, ako prišla pomoc.<ref name=":19" /><ref name=":20" /> Hrozné útoky, ktoré opísal Jack Olsen vo svojej knihe ''Night of the Grizzlies'' („''[[Noc grizlyov]]“'') z roku 1969, viedli k rozsiahlym zmenám v prístupe k medveďom v národných parkoch USA. Táboriská a turistické chodníky, na ktorých bola zaznamenaná aktivita medveďov, boli uzavreté, a v súčasnosti je prísne zakázané kŕmiť miestne zvieratá alebo ponechávať v prírode akékoľvek odpadky.<ref name=":19" /><ref name=":20" /> ==== Timothy Treadwell, 2003 ==== [[Súbor:Bridge from Dumpling Mtn NPS Photo B. Lutes (48809887311).jpg|náhľad|[[Národný park Katmai]]]] Ekológ a nadšený ochranca zvierat [[Timothy Treadwell]] (Timothy William Dexter) sa preslávil ako „priateľ“ medveďov grizly v [[Aljaška|aljašskom]] [[Národný park Katmai|národnom parku Katmai]], kde zdokumentoval svoj prekvapivo blízky vzťah s týmito majestátnymi a obávanými zvieratami. Trinásť rokov trávil Treadwell každú jar a leto v tamojšej divočine a natáčal sa pri hravých až riskantných interakciách s divokými grizlymi. Niektorí odborníci ho často kritizovali za jeho antropomorfné zaobchádzanie s divokými zvieratami, no Treadwell ich názory alebo odporúčania napriek tomu úplne ignoroval. Jeho láska alebo skôr posadnutosť medveďmi ho však priviedla k desivému koncu. Dňa 5. októbra 2003 Treadwella a jeho priateľku Amie Huguenardovú, ktorá ho v posledných rokoch sprevádzala, v ich tábore roztrhal a takmer zjedol starší a vyhladovaný medveď grizly, ktorého pravdepodobne pozorovali a natočili na video len niekoľko dní predtým. Hrôzostrašný útok bol zachytený na kameru, ale keďže bola nasadená krytka objektívu, zachoval sa len zvuk. Režisér [[Werner Herzog]], ktorý v roku 2005 na Treadwellovu pamiatku natočil dokumentárny film ''Grizzly Man'', je jedným z mála ľudí, ktorí znepokojujúce zvuky počuli. Keď sa tak stalo, Herzog navrhol, aby sa nahrávka zničila.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Grizzly Man (2005)|url=https://www.csfd.cz/film/206141-grizzly-man/prehled/|dátum prístupu=2023-07-02|jazyk=cs|vydavateľ=Česko-Slovenská filmová databáze}}</ref> === Útoky medveďov na Slovensku === Na Slovensku dochádza k štatisticky významnému nárastu počtu útokov medveďa na človeka, a to, okrem iného, najmä kvôli lokálnej hustote populácie týchto šeliem a nedostatku voľného priestoru alebo potravy.<ref name=":17" /><ref name=":78" /><ref name=":74">SLAŠŤAN, Jaroslav. ''Útoky medveďa na človeka.'' Poľovníctvo a rybárstvo č. 7/2024, str. 8 – 12</ref> Napríklad v roku 2020 bolo zaznamenaných okolo 650 stretov s medveďom, pričom v roku 2021 ich už bolo 1 900.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda schválila odstrel 350 medveďov, pre väčšinu okresov vyhlásili mimoriadnu situáciu. Odborníci: odstrel je príliš rozsiahly | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/746885-mimoriadna-situacia-v-55-slovenskych-okresoch-vlada-schvalila-odstrel-350-medvedov/ | vydavateľ = Pravda.sk (OUR MEDIA SR a. s.) | dátum vydania = 2025-04-02 | dátum prístupu = 2025-04-06 | jazyk = sk | priezvisko = Poloha | meno = Natanael L. | priezvisko2 = Mogilevskaia | meno2 = Anna}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci kvůli útokům na lidi odstřelí 350 medvědů, po tragédii vyhlásili mimořádnou situaci | url = https://www.idnes.cz/nastaveni-souhlasu?url=https%3a%2f%2fwww.idnes.cz%2fzpravy%2fzahranicni%2fslovensko-medvedi-odstrel-vlada-ministr-tomas-taraba.A250402_115243_zahranicni_kha | vydavateľ = iDNES.cz (MAFRA, a. s.) | dátum vydania = 2025-04-02 | dátum prístupu = 2025-04-06 | meno = | priezvisko = ČTK | jazyk = cs}}</ref> Čo sa fyzických stretov týka (t. j. útokov, pri ktorých došlo k zraneniu či usmrteniu človeka), v rámci sledovaného obdobia 2000 – 2023 bolo v prvej polovici (2000 – 2011) zaznamenaných 30 útokov (v priemere 3 za jeden rok), zatiaľ čo v druhej polovici sledovaného obdobia (2012 – 2023) bolo nahlásených celkovo 64 útokov (v priemere viac ako 5 za rok).<ref name=":74" /> Konkrétne v roku 2023 bolo zaznamenaných 12 útokov a k júlu 2024 (zhruba len v prvej polovici roka) bolo evidovaných už (za posledných niekoľko desaťročí pravdepodobne rekordných) 15 útokov medveďa na človeka, pričom došlo aj k trom samostatným útokom v priebehu jedného dňa (15. júna 2024).<ref name=":74" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Envirorezort eviduje v tomto roku už 15 útokov medveďa na človeka, postup pri manažmente medveďov bude v zmysle novej legislatívy efektívny a rýchly | url = https://www.minzp.sk/spravy/2024/jul/envirorezort-eviduje-tomto-roku-15-utokov-medveda-cloveka-postup-pri-manazmente-medvedov-bude-zmysle-novej-legislati.html | vydavateľ = MŽP SR | dátum prístupu = 2025-04-06 | jazyk = sk | dátum vydania = 2024-07-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Herz | meno = Josef | titul = Tématem číslo jedna medvěd | url = https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2023/Zari-2023/Tematem-cislo-jedna-medved | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2025-04-06 | vydavateľ = Myslivost | jazyk = cs}}</ref> Vyšší počet fyzických stretov alebo všeobecne konfliktov môže byť spôsobený aj ľahko dostupnou a pre medvede atraktívnou antropogénnou potravou, najmä tou, ktorá sa nachádza v blízkosti ľudskej infraštruktúry (odpadky a nezabezpečené kontajnery,<ref group="pozn">Podľa mnohých odborníkov je väčšina konfliktov medzi medveďmi a ľuďmi spôsobená primárne návykom jedincov na antropogénnu potravu, najmä pak z kontajnerov na odpadky, kvôli následnému intenzívnejšiemu pobytu medveďov v intravilánoch. Podľa štúdie uskutočnenej v [[Colorado (štát USA)|Colorade]] v rokoch 2011 až 2016 sa inštaláciou spevnených, uzamknutých alebo inak zabezpečených kontajnerov na odpadky znížil počet konfliktov až o 60 % a výsledky boli takmer okamžité.<sup>[[https://wildlife.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jwmg.21472 1]]</sup> Avšak aj napriek týmto opatreniam môžu kontajnery medvede stále priťahovať kvôli zápachu potravinového odpadu, najmä ak nie sú riadne uzavreté alebo ak zvyšky jedla zostávajú na vonkajšej strane kontajnera.<sup>[[https://www.nps.gov/yell/learn/news/25003.htm?ftag=MSF0951a18 2]][[https://bearvault.com/how-well-can-bears-smell/ 3]]</sup> Treba však poznamenať, že nemusí ísť len o potraviny; medvede vzhľadom na ich vynikajúci čuch a nenásytný apetít priťahujú aj iné nezvyčajné pachy z predmetov alebo látok (tzv. atraktanty), ktoré si spájajú s potravou, ide napr. o kozmetiku (mydlá/gély, parfumy, toaletné potreby), opaľovacie krémy, repelenty proti hmyzu alebo pohonné hmoty.<sup>[[https://www.nps.gov/articles/bearsafetyfood.htm 4]][[https://news.gov.bc.ca/releases/2016ENV0047-001537 5]]</sup> Ako musí vyzerať kontajner, ktorý odolá sile a inteligencii medveďov, testujú odborníci s pomocou skutočných medveďov napríklad v Slovenskej [[Národná zoologická záhrada Bojnice|zoologickej záhrade Bojnice]].<sup>[[https://zasahovytim.sopsr.sk/medvede-testovali-odpadkove-kose-v-zoo-bojnice/ 6]]</sup></ref> nechránené poľnohospodárske plodiny alebo nezaistený dobytok, vnadiská na lov diviačej zveri atď.), kvôli ktoré sa medvede pohybujú bližšie k ľuďom, a v neposlednom rade nevhodným či nezákonným správaním človeka (nielen) v prirodzenom prostredí medveďov.<ref name=":53" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muž zo známeho videa, ktorý sa pred medvedicou bránil valaškou, dostal pokutu | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/967159-muz-zo-znameho-videa-ktory-sa-pred-medvedicou-branil-valaskou-dostal-pokutu-porusil-totiz-pravidla | vydavateľ = MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. | dátum vydania = 2025-05-09 | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = sk | priezvisko = Töröková | meno = Martina | priezvisko2 = Špak | meno2 = Milan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pomôže lov znížiť útoky medveďov na ľudí? | url = https://dennikn.sk/blog/4478025/pomoze-lov-znizit-utoky-medvedov-na-ludi/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-02-20 | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = sk | meno = Marián | priezvisko = Hletko}}</ref> Na Slovensku najčastejšie útočí medvedica, ktorá vedie svoje mláďatá, a príčinou útokov býva prekvapenie medveďa v jeho prirodzenom prostredí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear attacks on people in Slovakia in 2000 - 2016 | url = https://openarchive.usn.no/usn-xmlui/handle/11250/2584915 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-06-02 | meno = Michal | priezvisko = Haring | vydavateľ = University of South-Eastern Norway, Žilina University }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><!--== Útoky na človeka na Slovensku == * 17.8.2002 medveď zaútočil na dvojicu v stane na Táľoch. Dvojica sa zachránila útekom k motelu. Žena utrpela vážne zranenia, ktoré vyžadovali 6 hodinovú operáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vražda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Táľoch útočil medveď | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/633572/na-taloch-utocil-medved.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-08-17 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> * 13.6.2021 zabil medveď v doline Banskô v Liptovskej Lúžnej 57-ročného muža. Na mieste nálezu sa našli stopy medveďa a pitva potvrdila, že úmrtie bolo spôsobené zraneniami od medveďa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Muža z Liptovskej Lúžnej zabil medveď, potvrdila pitva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22682425/muza-z-liptovskej-luznej-zabil-medved-potvrdila-pitva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> Štát odškodnil rodinu zosnulého sumou 22 tisíc €.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stančíková | meno = Ľubica | autor = | odkaz na autora = | titul = Štát vyplatil odškodné rodine prvej obete útoku medveďa na Slovensku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myliptov.sme.sk/c/22838191/22-tisic-za-usmrtenie-medvedom-stat-vyplatil-odskodne-po-utoku-v-liptovskej-luznej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-10 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> Rozhodnutím Okresného súdu sa odškodnenie navýšilo na 60 tisíc €, rozhodnutie ešte nie je právoplatné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krempaský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Muža jej zabil medveď. Chcela by som radšej jeho ako odškodné, vraví | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22921255/muza-jej-zabil-medved-rozhovor-anna-mydliarova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> Ministerstvo sa v posledný možný deň odvolalo.<ref>https://myliptov.sme.sk/c/22949514/ministerstvo-ma-vyplatit-nemajetkovu-ujmu-za-zabitie-medvedom-odvolalo-sa.html</ref>Odškodnenie potvrdil krajský súd.<ref>https://www.noviny.sk/slovensko/717381-ministerstvo-zivotneho-prostredia-musi-vyplatit-nemajetkovu-ujmu-za-zabitie-medvedom</ref> * 1.9.2021 medveď napadol 58 ročnú ženu pri Hradišti v okrese Poltár v ovocnom sade pri zbere černíc a spôsobil jej tržné a hryzné rany v oblasti krku, ramena a stehna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ballová | meno = Marcela | autor = | odkaz na autora = | titul = Pri Hradišti zaútočil medveď na ženu, zasahovali leteckí záchranári | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynovohrad.sme.sk/c/22733036/pri-hradisti-zautocil-na-zenu-medved.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-01 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tu sú detaily útoku medveďa na ženu v ovocnom sade za Hradišťom. Život jej zachránil manžel | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/137486-tu-su-detaily-utoku-medveda-na-zenu-v-ovocnom-sade-za-hradistom-zivot-jej-zachranil-manzel | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-04 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> * 31.12.2021 medveď napadol poľovníka pri poľovačke na diviaky kvôli rozšírenému africkému moru ošípaných. Po útoku medveďa skončil poľovník v nemocnici s prehryzenou dlaňou, zlomenými kosťami a dotrhanými šľachami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parížeková | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = ÚTOK MEDVEĎA! Silvestrovský večer sa zmenil na boj o život | url = https://banskabystrica.zoznam.sk/utok-medveda-silvestrovsky-vecer-sa-zmenil-na-boj-o-zivot/ | vydavateľ = banskabystrica.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> * 3.3.2022 medveď napadol horára v doline Tiefengrund v Strážovských vrchoch pri Nitrianskom Pravne v okrese Prievidza a spôsobil mu zranenia na hlave, tvári, rukách a ramene. Zraneného muža previezli do bojnickej nemocnice.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medveď napadol horára, skončil v nemocnici | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/618969-medved-napadol-horara-skoncil-v-nemocnici/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> * 9.5.2022 medvedica napadla horára vykonávajúceho obhliadku miesta, ktoré sa malo zalesňovať v katastri Očovej v okrese Zvolen. Zranený bol poudieraný, mal natrhnutý stehenný sval a škrabance na bedrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odborníci varujú turistov: Došlo k ďalšiemu útoku medveďa! | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/11161/2309821/Odbornici-varuju-turistov--Doslo-k-dalsiemu-utoku-medveda- | vydavateľ = dromedar.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> * 11.5.2022 medvedica napadla turistov v blízkosti hotela Poľana pri Hriňovej. Jeden turista utrpel ľahké a druhý ťažké zranenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Medvedica napadla pri Hriňovej turistov, sú zranení | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/626385-medvedica-napadla-pri-hrinovej-turistov-su-zraneni/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> * 31.5.2022 medvedica napadla ženu pri bicyklovaní za obcou Liptovské Kľačany. Žena utrpela pár škrabancov. Medvedicu zahnal pes.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mladú ženu pri Liptovských Kľačanoch napadla medvedica | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/629013-mladu-zenu-pri-liptovskych-klacanoch-napadla-medvedica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> * 10.6.2022 medvedica napadla 58 ročného muža na ceste do práce v Kopernici v okrese Kremnica. Spôsobila mu vážne poranenia tváre a hlavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medvedica napadla muža neďaleko Kremnice. Skončil v nemocnici | url = https://www.noviny.sk/krimi/688163-medvedica-napadla-muza-nedaleko-kremnice-skoncil-v-nemocnici | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> * 13.6.2022 medveď napadol staršieho muža pri kaplnke v Porube v okrese Prievidza. Muž utrpel poranenia ruky, previezli ho do nemocnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plávalová | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = V Porube napadol medveď človeka! Staršieho pána dohrýzol, skončil v nemocnici | url = https://trencin.zoznam.sk/aktualne-v-porube-napadol-medved-cloveka/ | vydavateľ = trencin.zoznam.sk | dátum vydania = 2022-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> *1.8.2022 medveď napadol lesného projektanta pri Prečíne v Strážovských vrchoch. Napadnutý útrpel zranenie stehna a zlomenie prsta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalší útok medveďa! V Strážovských vrchoch napadol lesného projektanta, ten skončil v nemocnici | url = Zdroj: https://tvnoviny.sk/domace/clanok/232878-dalsi-utok-medveda-v-strazovskych-vrchoch-napadol-lesneho-projektanta-ten-skoncil-v-nemocnici | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2022-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> * 12.10.2022 medveď napadol 38 ročného bežca na žltom značenom turistickom chodníku v blízkosti Valčianskej Javoriny v Malej Fatre. Medveď tromi útokmi spôsobil napadnutému zranenia na tvári, hlave, rukách, nohách a trupe.<ref>https://hzs.sk/utok-medveda-na-bezca-v-lucanskej-malej-fatre/</ref> * 24.1.2023 asi 100kg medvedie mláďa napadlo 29 ročného bežca nad Kanianskymi lazmi na lesnej ceste. Medveď muža pohrýzol. Po útoku muž medveďa odplašil a podarilo sa mu dostať do bezpečia. S pomocou mamy sa prepravil do Bojnickej nemocnice kde mu ranu ošetrili.<ref>https://www.sme.sk/minuta/23119937/medved-uhryzol-bezca-v-kanianke</ref> * 12.3.2023 medveď napadol turistu pri Chate Vendovka v Sučianskej doline v okrese Martin a spôsobil mu vážne poradenie nohy.<ref>https://zilina.sp21.sk/a/8939/turistu-napadol-v-sucianskej-doline-medved-ma-vazne-poranenu-nohu</ref> * 22.3.2023 napadol medveď 38 ročného turistu v Rysej doline v katastri obce Tužina a spôsobil mu zranenie v oblasti lýtka.<ref>https://myhornanitra.sme.sk/c/23149840/dalsi-utok-medveda-na-cloveka-na-hornej-nitre-muza-zviera-napadlo-pri-prechadzke.html</ref>--> === Vzorce útokov === ==== Vyprovokované útoky (obranné) ==== Medzi vyprovokované útoky môžeme zaradiť situácie, pri ktorých sa medveď iba bráni, pretože ho (prípadne jeho mláďatá) človek ohrozoval, obťažoval alebo vyrušil. V takýchto prípadoch útočiaci medveď nie je motivovaný napr. hladom, ale strachom, potrebou utiecť (pokiaľ mu človek stojí v ceste), alebo nepriateľa odohnať. V polovici prípadov trvajú takéto útoky iba niekoľko sekúnd až pol minúty. Avšak vzhľadom na veľkosť a silu medveďov môže aj napriek tomu človek utrpieť ťažké a potenciálne smrteľné poranenie.<ref name=":73" /><ref name=":74" /> Príklady: * medveď v zajatí útočiaci na agresívneho chovateľa; * útok na lovca, ktorý medveďa prenasleduje; * medvedica útočiaca na turistu, ktorý sa priblížil k jej mláďatám; * útok na fotografa, návštevníka národného parku alebo terénneho biológa, ktorý sa dostal príliš blízko k medveďovi a narušil jeho fyzický (osobný) priestor – tzv. únikovú vzdialenosť. ==== Útoky synantropných medveďov ==== Niektoré medvede si zvyknú na prítomnosť človeka a strácajú plachosť bez toho, aby došlo ku konfliktu – tzv. adaptované medvede. Iný prípad sú medvede prilákané potravou resp. odpadkami. Sú to jedinci so zmeneným správaním, ktorí sa približujú k ľuďom zámerne, aby získali potravu – tzv. synantropné medvede. Niektorí ľudia medvede priamo prikrmujú, čím ich ďalej podporujú v nežiaducom správaní, ktoré môže vyústiť v nebojácne až agresívne. V extrémnych prípadoch sa potom medvede odvážia navštíviť táborisko a roztrhať stany, alebo vojsť do budovy.<ref name=":73" /> ==== Útoky chorých medveďov ==== [[Súbor:Bear attack deterrent spray.jpg|náhľad|Na potlačenie agresivity medveďov niektorí odborníci odporúčajú použiť [[Obranný sprej na medvede|paprikový sprej]]]] Podobne ako vlci sa aj medvede môžu nakaziť [[Besnota|besnotou]], čo je závažné vírusové ochorenie, prenosné i na človeka. Infikované medvede vykazujú známky aberantného správania – väčšinou sú nebojácné, podráždené či agresívne a životu nebezpečné. Jedinec nakazený besnotou dokáže za pomerne krátku dobu napadnúť alebo usmrtiť niekoľko ľudí i domácich zvierat.<ref name=":77" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medvědi a vzteklina | url = https://vetweb.cz/medvedi-a-vzteklina/ | vydavateľ = Veterinární zpravodajství | dátum vydania = 2004-09-07 | dátum prístupu = 2025-04-12 | jazyk = cs | priezvisko = Veselý | meno = Karel}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Förstl | meno = Miroslav | titul = Vzteklina | url = https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2001/Leden---2001/Vzteklina | dátum vydania = 2001-01-01 | dátum prístupu = 2025-04-12 | vydavateľ = Myslivost | priezvisko2 = Veselský | meno2 = Zbyněk | priezvisko3 = Vysloužil | meno3 = Ladislav | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na jihu Rumunska zabíjel nakažený medvěd | url = https://magazin.aktualne.cz/na-jihu-rumunska-zabijel-nakazeny-medved/r~i:article:757569/ | vydavateľ = Aktuálně.cz (Economia, a.s.) | dátum vydania = 2012-09-16 | dátum prístupu = 2025-04-12 | jazyk = cs | priezvisko = ČTK}}</ref> Podráždené a životu nebezpečné sú tiež zranené medvede, napr. strelnou zbraňou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Olson|meno=Jan E.|titul=Is the Brown Bear Dangerous?|vydavateľ=Björnexperten i Orsa|miesto=Orsa, Sweden|rok=2001|isbn=91-631-0913-1|jazyk=en|url=https://lciepub.nina.no/pdf/634994138289641488_Is%20the%20Brown%20Bear%20Dangerous.pdf}}</ref><ref name=":76" /> ==== Nevyprovokované útoky (predačné) ==== Medzi nevyprovokované útoky možno zaradiť situácie, pri ktorých sa medveď chová ako [[Dravec (predátor)|predátor]]. Motiváciou nevyprovokovaných útokov je teda najmä hlad. Pri týchto útokoch je medveď spočiatku nezvyčajne pokojný, úmyselne sa približuje a je plne sústredený na svoju obeť, teda na človeka, ako na možnú korisť. Terčom útokov sa často stávajú osamelí ľudia a najmä deti alebo ženy – slabšie obete menšieho vzrastu. Pokiaľ medveď človeka zabije, pri predačnom útoku s mŕtvolou nakladá podobne ako s akoukoľvek inou väčšou korisťou – prikryje človeka trávou, lístím alebo zeminou a požierať ho začne za tri až štyri dni po rozvinutých hnilobných procesoch.<ref name=":73" /><ref name=":74" /> K takým, no vzácnym útokom dochádza najmä v Severnej Amerike, kde žije jeden z väčších poddruhov medveďa hnedého – [[Medveď grizly|grizly]]. Na Slovensku nebol doteraz zdokumentovaný žiadny prípad predačného útoku medveďa na človeka.<ref name=":73" /><ref name=":74" /><ref name=":76">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odstřel medvědů je chyba. Útoků na lidi bude víc, říká expert | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-odstrel-medvedu-je-chyba-utoku-na-lidi-bude-vic-rika-expert-273303 | vydavateľ = Seznam Zprávy | dátum vydania = 2025-04-06 | dátum prístupu = 2025-04-11 | jazyk = cs | priezvisko = Braxatorová | meno = Kristína}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medveď na Slovensku nikdy nechcel usmrtiť človeka | url = https://news.refresher.sk/156339-Na-Slovensku-medved-nikdy-nechcel-usmrtit-cloveka-Envirorezort-siri-strach-a-paniku-tvrdi-odbornik | vydavateľ = Refresher | dátum prístupu = 2025-04-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR | dátum vydania = 2024-03-18}}</ref> == Stav ohrozenia a ochrana == [[Súbor:Big game shooting in Alaska (1904) (14563941268).jpg|vľavo|náhľad|Lovci pri tele zabitého medveďa na Aljaške v roku 1904.]] Hoci sa areál medveďa hnedého zmenšil a hrozí mu lokálne vyhynutie, na zozname [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] je tento druh považovaný za [[najmenej ohrozený]] (k roku 2017), s tým, že jeho celková populácia presahuje 200 000 jedincov.<ref name=":18" /> Najmä niektoré populácie severoamerických [[Medveď grizly|medveďov grizly]], populácie poddruhov na východe [[Sibír]]i, v [[Japonsko|Japonsku]] a [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severné]] a [[Kórejská republika|Južné Kórei]] a tiež mnohé [[Južná Ázia|juhoázijské]] poddruhy boli v 19. a začiatkom 20. storočia lovené v takom množstve, že ich populácie už neexistujú alebo sú na pokraji vyhynutia.<ref name=":41">{{Citácia periodika|titul=Phylogeography and mitochondrial diversity of extirpated brown bear ( Ursus arctos ) populations in the contiguous United States and Mexico|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-294X.2006.03097.x|periodikum=Molecular Ecology|dátum=2006-12|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=15|číslo=14|strany=4477–4485|issn=0962-1083|doi=10.1111/j.1365-294X.2006.03097.x|jazyk=en|meno=C. R.|priezvisko=Miller|meno2=L. P.|priezvisko2=Waits|meno3=P.|priezvisko3=Joyce}}</ref> [[Medveď sýrsky]], najmenší druh vôbec, lokálne vymizol z viac ako polovice svojho historického areálu.<ref name=":35" /> Ďalší z najmenších poddruhov, [[medveď stredoázijský]], zaberá len dve percentá svojho pôvodného areálu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Himalayan brown bears now critically endangered {{!}} Euronews | url = https://www.euronews.com/2014/01/06/himalayan-brown-bears-now-critically-endangered | vydavateľ = Euronews | dátum vydania = 2014-01-06 | dátum prístupu = 2024-07-14 | dátum archivácie = 2018-10-16 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181016125912/https://www.euronews.com/2014/01/06/himalayan-brown-bears-now-critically-endangered | jazyk = en}}</ref> V [[Česko|Česku]] je medveď hnedý tiež veľmi vzácny – v priebehu 17. až 19. storočia tu bol najprv vyhubený a od 70. rokov. 20. storočie sa sem v malom počte dostáva zo Slovenska,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozšíření | url = https://www.selmy.cz/medved/rozsireni/ | vydavateľ = Šelmy.cz, Hnutí DUHA | dátum prístupu = 2024-07-15 | jazyk = cs}}</ref> podobne ako v [[Rakúsko|Rakúsku]] či [[Nemecko|Nemecku]], a napríklad v [[Taliansko|Taliansku]] prežíva už len asi 50 až 150 medveďov hnedých.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orso bruno: Gli orsi sono le specie simbolo delle nostre montagne | url = http://www.wwf.it/client/render.aspx?root=655&content=0 | vydavateľ = WWF Italia | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-07-17 | dátum archivácie = 2008-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081121204323/http://www.wwf.it/client/render.aspx?root=655&content=0 | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Demographic projections of the Apennine brown bear population Ursus arctos marsicanus (Mammalia: Ursidae) under alternative management scenarios|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/24750263.2018.1478003|periodikum=The European Zoological Journal|dátum=2018-01-01|dátum prístupu=2024-07-14|ročník=85|číslo=1|strany=242–252|issn=2475-0263|doi=10.1080/24750263.2018.1478003|jazyk=en|meno=V.|priezvisko=Gervasi|meno2=P.|priezvisko2=Ciucci}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rapporto Grandi Carnivori 2021 | url = https://www.calameo.com/read/00019535643cdb557bf14 | vydavateľ = Provincia Autonoma di Trento: Servizio Faunistico – Settore grandi canivori | dátum prístupu = 2024-07-17 | jazyk = it | priezvisko = Giovannini | meno = Giovanni | dátum vydania = 2022-04-01 | priezvisko2 = Groff | meno2 = Claudio}}</ref> Už vyhubený je [[medveď severoafrický]], jediný poddruh i čoby druh medveďa, ktorý žil v [[Afrika|Afrike]].<ref name=":35" /> [[Súbor:Bear hunter with bear.jpg|náhľad|Lovec pri zabitom medveďovi v roku 2013]] Mnohé malé, izolované subpopulácie sú ohrozené kvôli nízkej početnosti a častému kontaktu s ľuďmi. Medvede hnedé ako všežravce lákajú oblasti s ľahko dostupnou potravou súvisiacou s ľudskou činnosťou (odpadky, poľnohospodárstvo), a keďže sú veľké a potenciálne agresívne, môžu ohrozovať ľudské životy alebo majetok či plodiny, čo môže mať za následok smrť zvieraťa. Okrem toho môžu byť usmrtené neúmyselne (napr. po zrážke s vozidlom alebo vlakom), náhodne zastrelené pri love iných zvierat alebo úmyselne ulovené kvôli [[Tradičná čínska medicína|orientálnej medicíne]] ([[žlčník]], laby). Aj len niekoľko usmrtených medveďov môže zohrať významnú úlohu a mať nepriaznivý vplyv na nízku populáciu a jej rast; naopak, zabránenie niekoľkým málo úhynom môže odvrátiť pokles populácie. Tam, kde sa vyskytuje väčšia, súvislá populácia medveďov, je niekedy lovený na športové účely, alebo zabíjaný preventívne (t. j. koriguje sa, a možno len domnelá, vyššia početnosť), pričom miera zabitia môže byť niekedy neudržateľná. V niektorých častiach Aljašky bolo dokonca cieľom manažmentu znížiť populáciu medveďov, aby sa zvýšila populácia losov a sobov v prospech poľovníkov. Človek ohrozuje medveďa hnedého aj tým, že ničí alebo znižuje kvalitu biotopov (v dôsledku poľnohospodárstva, výstavby ciest a diaľnic, vodných a veterných elektrární a ľudských sídiel všeobecne). Medvede strácajú svoje životné prostredie a ich populácie sa postupne izolujú, čo môže viesť k príbuzenskému kríženiu.<ref name=":18" /> [[Súbor:Bear roadkill2.jpg|náhľad|Kolízie na pozemných komunikáciách sú jednou z mnohých hrozieb zapríčinených rozpínajúcou sa ľudskou civilizáciou]] V Európe sú štyri z desiatich subpopulácií kriticky ohrozené. Zdá sa však, že záujem verejnosti a súčasné opatrenia zabezpečujú pre väčšinu populácií aspoň krátkodobé až strednodobé prežitie. Niektoré subpopulácie sú na tom v niektorých krajinách horšie v dôsledku voľnejšieho prijímania opatrení a menšieho dohľadu a zodpovedajúcej vysokej úmrtnosti spôsobenej človekom. Takmer polovica subpopulácií v súčasnosti rastie, ale na zabezpečenie dlhodobého prežitia je potrebné mať pod kontrolou všetky súčasné a potenciálne hrozby. Za hlavné hrozby pre medvede v Európe sa považuje strata biotopov v dôsledku rozvoja infraštruktúry a nadmerného výrubu v [[zmiešaný les|zmiešaných]] a [[ihličnatý les|ihličnatých lesoch]], vyrušovanie človekom (obmedzovanie pohybu, stres), prenasledovanie (nediferencovaný regulačný lov) a napokon zlý alebo nedostatočný manažment.<ref name=":18" /><ref name="AtlasDruhovNatura2000" /> K zmene jeho prirodzeného správania vedie prikrmovanie a to aj prikrmovanie kopytníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Supplementary ungulate feeding affects movement behavior of brown bears, Nuria Selva, Claire S.Teitelbaum, Agnieszka Sergiel,Tomasz Zwijacz-Kozica, Filip Zi ̨eba, Katarzyna Bojarska,Thomas Mueller | url = https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1439179117300944 | vydavateľ = sciencedirect.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2014 bol medveď hnedý spolu s [[Vlk dravý|vlkom]], rysom ([[Rys ostrovid|ostrovid]] a [[Rys španielsky|španielsky]]), [[rosomák]]om a [[Zubor lesný|zubrom]] zvolený za jedného zo reprezentatívnych zástupcov Európy – tzv. európska veľká päťka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe’s Big Five selected! | url = https://www.iucn.org/content/europes-big-five-selected | vydavateľ = IUCN | dátum vydania = 2014-02-09 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en}}</ref> === Reintrodukcia === V dôsledku rapídneho poklesu populácie medveďov a ich lokálneho vymierania, ku ktorému došlo v 10. až 20. storočí vplyvom človeka, v súčasnosti dochádza k [[Reintrodukcia|reintrodukcii]] týchto šeliem po celom svete, v snahe vrátiť prostredie do pôvodného, prirodzeného stavu. Úspešnosť je však rôzna. Najviac sa darí mladším, subadultným repatriovaným medveďom. Zvieratá odchované v zajatí zvyčajne nie sú vhodnými kandidátmi, ale v prípade niektorých vzácnych druhov alebo populácií je to jediná možnosť, ako sa o to aspoň pokúsiť. Okrem biologických faktorov ovplyvňujúcich prežitie druhu (napr. dôležitosti vhodného a dostatočne veľkého [[biotop]]u) sa zdajú byť ťažšie prekonateľné spoločenské bariéry vyplývajúce z domnelé či potenciálne reálnej hrozby pre bezpečnosť ľudí a potenciálnych škôd na majetku. A práve slabá akceptácia a nedostatočné pochopenie zo strany verejnosti často stoja za niektorými neúspešnými pokusmi o reintrodukciu medveďov. Preto odborníci považujú za kľúčové okrem iného aj dobré riadenie, ktorého cieľom by malo byť zapojenie verejnosti do procesu od samého začiatku plánovania.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Aspects and Implications of Bear Reintroduction|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/9781444312034.ch6|vydavateľ=Wiley|rok=2009|isbn=978-1-4051-7680-4|doi=10.1002/9781444312034.ch6|strany=126–145|jazyk=en|meno=Joseph D.|priezvisko=Clark}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bear Reintroductions: Lessons and Challenges: Invited Paper|url=https://www.jstor.org/stable/3873214|periodikum=Ursus|dátum=2002|dátum prístupu=2024-08-09|ročník=13|strany=335–345|issn=1537-6176|meno=Joseph D.|priezvisko=Clark|meno2=Djuro|priezvisko2=Huber|meno3=Christopher|priezvisko3=Servheen|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Northern Italy's 'problem bears' show the challenges of rewilding carnivores | url = https://www.nationalgeographic.com/travel/article/north-italy-bears-rewilding-controversy | vydavateľ = Travel (National Geographic Society) | dátum vydania = 2024-05-01 | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = en | priezvisko = Lerwill | meno = Benn}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How France Brought Brown Bears Back to the Pyrenees | url = https://reasonstobecheerful.world/brown-bears-french-pyrenees-reintroduction/ | dátum vydania = 2023-10-27 | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = en | meno = Peter | priezvisko = Yeung | vydavateľ = Reasons to be Cheerful}}</ref> Podľa niektorých národných prieskumov majú ľudia z vidieckych oblastí vo všeobecnosti negatívnejší postoj k medveďom ako ľudia z miest. Mladší vek a vyššie vzdelanie môžu priniesť pozitívnejší postoj k medveďom, zatiaľ čo negatívne skúsenosti v podobe strát na domácich zvieratách alebo smrteľných útokov na ľudí majú často veľký vplyv na všeobecnú mienku o medveďoch.<ref name=":54" /> Okrem všeobecnej a hlavnej myšlienky (pozri vyššie), ktorou je pomoc z hľadiska zachovania [[Biodiverzita|biodiverzity]] pre fungovanie [[ekosystém]]u{{--}}medveď hnedý sa okrem iného podieľa na potravinovej rovnováhe, požierá zdochliny či loví najmä chorú a zranenú zver alebo plní úlohu [[Zoochória|roznášača semien]], môže reintrodukcia pôvodných druhov živočíchov priniesť aj ďalšie výhody, ako napríklad zvýšený záujem o [[Ekoturistika|ekoturistiku]].<ref name=":54" /><ref>{{Citácia knihy|titul=The Importance of Reintroducing Large Carnivores: The Brown Bear in the Pyrenees|url=https://doi.org/10.1007/978-3-319-55982-7_10|vydavateľ=Springer International Publishing|rok=2017|miesto=Cham|isbn=978-3-319-55982-7|doi=10.1007/978-3-319-55982-7_10|strany=231–249|jazyk=en|meno=Santiago|priezvisko=Palazón}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why reintroduce large carnivores? | url = https://www.wolvesandhumans.org/why-reintroduce-large-carnivores | vydavateľ = The Wolves and Humans Foundation | dátum prístupu = 2024-08-09 | jazyk = en}}</ref> === Ochrana === Medveď hnedý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5 000 [[Euro|€]] (Vyhláška MŽP č. 170/2021).<ref name="vyhl170">{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}</ref><ref name=":80">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medveď hnedý | url = https://zasahovytim.sopsr.sk/medved-hnedy/ | dátum prístupu = 2025-07-05 | jazyk = sk | vydavateľ = Zásahový tím pre medveďa hnedého (ŠOPSR)}}</ref> Je to druh európskeho významu,<ref name="vyhl170" /><ref name=":80" /> ktorý sa vyskytuje v 66 [[Územie európskeho významu|územiach európskeho významu]],<ref name="skuevUrsusArctos">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lokality Natura 2000 druhu medveď hnedý | url = http://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=7&druh=22 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.06.2021 | vydavateľ = sopsr.sk | jazyk = sk }}</ref> kde z celkového odhadovaného počtu žije 500{{--}}800 jedincov (k roku 2018).<ref name="EUreport2018nonaves" /> Ale vzhľadom na napätú situáciu v dôsledku zvyšujúceho sa počtu útokov na človeka,<ref name=":23" /><ref name=":52" /><ref name=":53" /> v máji 2024 poslanci slovenského parlamentu schválili možnosť zjednodušeného odstrelu medveďov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenský parlament schválil zjednodušený odstřel medvědů | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovensky-parlament-umoznil-zjednoduseny-odstrel-medvedu-40472831 | vydavateľ = Novinky.cz (Borgis a.s., Seznam.cz a.s.) | dátum vydania = 2024-05-21 | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = cs | priezvisko = Vilček | meno = Ivan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenský parlament schválil zákon o jednodušším odstřelu problémových medvědů | url = https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/slovensky-parlament-schvalil-zakon-o-jednodussim-odstrelu-problemovych-medvedu | vydavateľ = Ekolist.cz | dátum vydania = 2024-05-21 | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = cs | meno = Adrian | priezvisko = Bobok}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medvěd na Slovensku zaútočil na houbaře a vážně ho zranil. Zvíře čeká odstřel | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-na-slovensku-doslo-k-dalsimu-utoku-medveda-hnedeho-na-cloveka-40493731#dop_ab_variant=0&dop_source_zone_name=novinky.sznhp.box&source=hp&seq_no=5&utm_campaign=abtest265_vice_clanku_pri_kliku_varBB&utm_medium=z-boxiku&utm_source=www.seznam.cz | vydavateľ = Novinky.cz (Borgis a.s., Seznam.cz a.s.) | dátum vydania = 2024-10-19 | dátum prístupu = 2024-10-22 | jazyk = cs | priezvisko = Vilček | meno = Ivan}}</ref> Medveď hnedý je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II.)<ref name="BERN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 1997-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-21 | miesto = Banská Bystrica }}</ref> a [[Smernica o biotopoch|smernice o biotopoch]] (Príloha II. a IV). Uvedený je tiež v [[CITES]] v prílohe I. (platí pre populácie v Bhutáne, Číne, Mexiku a Mongolsku{{--}}18/01/1990) a prílohe II. (platí pre všetky ostatné populácie{{--}}11/06/1992).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brown Bear CITES listing | url = https://cites.org/eng/gallery/species/mammal/brown_bear.html | dátum prístupu = 2024-07-15 | vydavateľ = Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora (CITES) | dátum aktualizácie = 2021-01-12 | jazyk = en}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Ursus arctos|q=Medveď|commons=Category:Ursus arctos|q_štítok=medveď}} == Externé odkazy == * [http://www.medvede.sk www.medvede.sk] Projekt BEARS: Medvede na Slovensku a vo svete * [http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/polovnictvo/PublishingImages/Ursus_arctos_map_fullsize.png Rozšírenie medveďa hnedého na Slovensku v roku 2012] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180328102659/http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/polovnictvo/PublishingImages/Ursus_arctos_map_fullsize.png |date=2018-03-28 }} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Medveďovité]] [[Kategória:Živočíchy európskeho významu]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Cicavce na Slovensku]] [[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]] tpwhzuxl8dpm971dm852ncyxihiw0on Plod (rastlina) 0 68166 8255744 7001612 2026-07-30T20:04:17Z DurMar12 181423 Pridaná sekcia Iné projekty 8255744 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Fruit Stall in Barcelona Market.jpg|thumb|Ovocné plody]] '''Plod''' je orgán [[vyššie rastliny|vyšších rastlín]], ktorý obklopuje [[semeno (rastlina)|semeno]] až do dozretia a potom často prispieva k jeho rozširovaniu. Najčastejšie vzniká premenou [[piestik]]ov, ale napríklad aj [[kvet]]ného lôžka (napr. [[jahoda]]) alebo [[kvetná stonka|kvetnej stonky]]. == Časti == * [[oplodie]] * [[semeno (rastlina)|semená]] == Funkcie == * výživa semien * ochrana semien * uľahčenie rozširovania semien == Druhy == === Delenie 1 === * [[jednoduchý plod]] (vznikol z jedného semenníka): ** [[suchý plod]] *** [[pukavý plod]] *** [[nepukavý plod]] ** [[dužinatý plod]] *** [[bobuľa]] *** [[kôstkovica]] *** [[malvica]] * [[zložený plod]] (vznikol z viacerých semenníkov, ktoré sú spojené oplodiami alebo pletivami kvetnej osi do jedného celku na účely rozširovania) ** [[plodstvo]] ** [[súplodie]] === Delenie 2 === * [[pravý plod]] (na stavbe plodu sa zúčastňujú len piestiky) = jednoduché plody okrem malvice * [[nepravý plod]] (na tvorbe plodov sa zúčastňujú aj iné časti kvetu okrem piestika) = zložené plody a malvica == Iné projekty == {{Projekt|q=Plod|wikt=plod|wikt_štítok=plod}} {{botanický výhonok}} [[Kategória:Plod| ]] [[Kategória:Anatómia a morfológia rastlín]] rnp2kbjedqvk4i1alercmekuv42lbpu Katarína Kolníková 0 75043 8255835 8220680 2026-07-31T07:53:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255835 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Katarína Kolníková | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská herečka | Portrét = Katarína Kolníková - rozhovor.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[20. apríl]] [[1921]] | Miesto narodenia = [[Radošina]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2006|5|29|1921|4|20}} | Miesto úmrtia = [[Radošina]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Divadlo | Portál2 = | Portál3 = }} '''Katarína Kolníková''' (* [[20. apríl]] [[1921]], [[Radošina]] – † [[29. máj]] [[2006]], [[Radošina]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[herec|herečka]]. Od roku [[1971]] pôsobila v [[Radošinské naivné divadlo|Radošinskom naivnom divadle]] (RND). Účinkovala takmer vo všetkých inscenáciách [[Stanislav Štepka|Stanislava Štepku]].<ref name="petovska">{{Citácia knihy | priezvisko = Peťovská | meno = Slavomíra | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Kolníková 1921 – 2006 : personálna bibliografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Tribečská knižnica | miesto = Topoľčany | rok = 2011 | počet strán = 30 | url = http://www.kniznicatopolcany.sk/images/documents/Kolnikova.pdf | isbn = 978-80-88761-50-1 | kapitola = | strany = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201222030259/http://www.kniznicatopolcany.sk/images/documents/Kolnikova.pdf | dátum archivácie = 2020-12-22 }}</ref><ref name="rnd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katarína Kolníková | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=497 | vydavateľ = Radošinské naivné divadlo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-23 | miesto = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Životopis == Vyrástla v [[Radošina|Radošine]] v chudobnej rodine železničiara. Mala osem súrodencov. Do školy chodila v rodnej obci. Začas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov v [[Piešťany|Piešťanoch]]. V roku [[1941]] sa vydala za Michala Kolníka z [[Nitrianska Blatnica|Nitrianskej Blatnice]], s ktorým mala štyri deti. Po roku [[1945]], keď ju manžel opustil, zostala s deťmi sama. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine. Celý život však obetovala nielen deťom, ale aj divadlu.<ref name="petovska" /> V roku [[1932]] debutovala ako 11 ročná v hre ''Jezuliatko''. Po ochotníckych divadelných rokoch, keď si svoje divadelné pôsobenie vyskúšala v rodnej Radošine v hrách [[Ferko Urbánek|Ferka Urbánka]], [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefa Gregora Tajovského]] či [[Agatha Christie|Agathy Christie]], prišla v roku [[1971]] do [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]], v ktorom sa už v prvej hre ''Človečina'' (1971) sformovala a natrvalo definovala jej javisková podoba i herecká a ľudská filozofia vpísaná do jediného slovíčka – človečina. S jej jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou vošlo do slovenského divadla nepredstierané poetické fluidum, čaro ducha jednoduchého, ale pritom vnútorne bohatého človeka. Stala sa dlhoročnou nezabudnuteľnou ikonou Radošinského naivného divadla a jednou z najvýraznejších herečiek nielen radošinského, ale i slovenského profesionálneho divadla.<ref name="petovska" /> == Divadelné hry == === Ochotníčka v Radošine === * 1932 – ''Jezuliatko'' * 1950 – ''Statky-zmätky'' * 1951 – ''Nový život'' * 1959 – ''Svadobný závoj'' * 1960 – ''Morálka pani Dulskej'' * 1962 – ''Verona'' * 1962 – ''Hľadanie v oblakoch'' * 1962 – ''Starý zaľúbenec'' * 1962 – ''Spoločný byt'' * 1964 – ''Bláznivá hodina'' * 1965 – ''Neprebudený'' * 1966 – ''Pasca na myši'' * 1967 – ''Juvelír'' * 1968 – ''Štyri svadby na jednom pohrebe'' * 1968 – ''Bačova žena'' * 1969 – ''Kubo'' * 1970 – ''Ženba'' === Herečka RND === * 1971 – ''Človečina'' * 1975 – ''Alžbeta Hrozná'' * 1976 – ''Jááánošííík'' * 1978 – ''Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes ak sme nepomreli'' * 1979 – ''Slovenské tango'' * 1980 – ''Kupelná sezóna'' * 1986 – ''Čierna ovca'' * 1984 – ''Nevesta predaná Kubovi'' * 1984 – ''Pavilón B'' * 1985 – ''O čo ide'' * 1987 – ''Ženské oddelenie'' * 1988 – ''Loď Svet'' * 1990 – ''Pokoj domu tomuto'' * 1991 – ''Kam na to chodite'' * 1992 – ''Laskanie'' * 1993 – ''Hostinec Gand'' * 1994 – ''Štedrý divadelný večer'' * 1995 – ''Materské znamienko'' * 2000 – ''Chaplin'' * 2003 – ''Kronika komika'' * 2004 – ''Človečina 2'' == Rozhlas (adaptácie hier z repertoáru RND a kabaretné programy) == * 1974{{--}}1976 – ''Hry na domáce zvieratá'' * 1975 – ''Desaťkorunovaný svet'' * 1976 – ''Aj tí naši píjavali'' * 1980 – ''Dedinský sen'' * 1991 – ''Čo rok dal'' == Filmy a televízne relácie == * 1973 – ''Človečina'' * 1973 – ''Trpaslíci s rodokmeňom'' * 1983 – ''Víno vinovaté'' * 1984 – ''Dedinský sen'' * 1993 – ''Výlety v pamäti'' * 1995 – ''Dobrá správa'' * 1997 – ''Ježiško zvoní, otvorte'' * 1998 – ''Hosť do domu'' * 2004 – ''Konečná stanica'' * 2004 – ''Jááánošííík'' * 2011 – ''A já, Katarína Kolníková'' (†) == Ocenenia == * [[2002]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]] (OTO) za rok 2001, uvedenie do Siene slávy<ref name="petovska" /> * [[2005]] – cena Slovenskej filmovej kritiky Igric za herecký výkon v divadelnej hre ''Človečina''<ref name="petovska" /> * 2005 – Kvet Tálie na divadelnom Festivale Aničky Jurkovičovej<ref name="petovska" /> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Štepka | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = …a já, Katarína Kolníková | vydanie = | vydavateľ = Ikar | miesto = Bratislava | rok = 2001 | počet strán = 175 | url = | isbn = 80-551-0110-8 | kapitola = | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Peťovská | meno = Slavomíra | autor = | odkaz na autora = | titul = Katarína Kolníková 1921 – 2006 : personálna bibliografia | vydanie = 1 | vydavateľ = Tribečská knižnica | miesto = Topoľčany | rok = 2011 | počet strán = 30 | url = http://www.kniznicatopolcany.sk/images/documents/Kolnikova.pdf | isbn = 978-80-88761-50-1 | kapitola = | strany = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201222030259/http://www.kniznicatopolcany.sk/images/documents/Kolnikova.pdf | dátum archivácie = 2020-12-22 }} == Externé odkazy == * [http://rnd.sk/wordpress/?page_id=497 ''Katarína Kolníková''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200706152011/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=497 |date=2020-07-06 }} na webe Radošinského naivného divadla * {{csfd meno|1222}} {{Osobnosť televíznej obrazovky – Sieň slávy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kolníková, Katarína}} [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské rozhlasové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Osobnosti z Radošiny]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] cbw2i4g72pqpw8zlouzo564391l4hk8 Majstrovstvá sveta vo futbale 0 76951 8255714 8255301 2026-07-30T19:13:56Z Peter 51345 269569 8255714 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | vznik = 1930 | krajina = Medzinárodné ([[FIFA]]) | počet klubov = 48 | posledný víťaz = {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] (2. titul) | najviac víťazstiev = {{BRA}} [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] (5 titulov) | obrázok loga = FIFA WorldCup logo.svg }} '''Majstrovstvá sveta vo futbale''' (oficiálny anglický názov: '''FIFA World Cup''') sú najdôležitejšou súťažou v medzinárodnom [[futbal]]e. Organizuje ju svetová futbalová konfederácia [[FIFA]]. Finálový turnaj je najsledovanejšou svetovou športovou udalosťou, výrazne sledovanejšou ako [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]]. Sledovanosť finálového zápasu každé 4 roky vytvára nový svetový rekord v TV sledovanosti udalosti. Sledovanosť pristátia ľudí na Mesiaci už bola mnohokrát prekonaná. == Formát Majstrovstiev sveta == Majstrovstvá sa konajú každé štyri roky, ale s prípravou na ne sa začína už skôr. Viac ako 200 mužstiev súťaží o postup na záverečný turnaj majstrovstiev, ktorého sa zúčastní 48 z nich (od roku 2026 zvýšené z 32). Finálový turnaj hostí viac ako štyri roky dopredu vybratá krajina, ktorej mužstvo automaticky naň postupuje. V minulosti mal zaistený postup aj úradujúci majster sveta, ale kvôli rastúcej popularite futbalu v Ázii a USA, FIFA od tohto pravidla ustúpila. 48 tímov je rozdelených do 12 skupín. Prvé dva tímy z každej skupiny a osem najlepších tímov na treťom mieste postúpia do play-off. == História Majstrovstiev sveta == Viac ako 200 krajín už v histórii hralo kvalifikáciu na majstrovstvá, ale iba 13 z nich sa dostalo do finále turnaja a z týchto trinástich len osem získalo titul majstra sveta (Československo, Maďarsko, Švédsko, Holandsko, Chorvátsko – 5 finálových účastníkov, ktorí titul nezískali). Kvôli tejto jedinečnosti je zisk titulu veľkým snom všetkých futbalových krajín. Šesť z ôsmich krajín, ktoré dokázali zvíťaziť na majstrovstvách, zvíťazili na turnaji vo svojej krajine. Jedinými dvomi, ktorým sa to nepodarilo, je [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]], ktorá je ale na druhej strane extrémne úspešná celkovo, a [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]], ktoré sa stalo prvým štátom, ktorý vyhral tri medzinárodné futbalové šampionáty za sebou (EURO 2008, MS vo futbale 2010 a EURO 2012). Vo väčšine prípadov predvedie hostiteľská krajina na svojom turnaji veľmi dobrý výkon oproti svojmu bežnému. Naposledy to bolo možné vidieť na juhokórejskej reprezentácii na majstrovstvách v roku 2002. Svetovým šampionátom - čo sa víťazov týka - vládnu Európa a Južná Amerika. Juhoamerický kontinent získal zásluhou Brazílie, Uruguaja a Argentíny celkom desať titulov, Európa ich má trinásť. Ostatné kontinenty zatiaľ nemajú žiadny titul. Československá reprezentácia sa do histórie šampionátu najvýraznejšie zapísala v rokoch 1934 a 1962, keď sa dostala do finále turnaja, ale v obidvoch prípadoch prehrala. == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:95%;" ! rowspan="2" |{{Tooltip|Ed|Edícia}} ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Hostiteľ ! colspan="3" |Finále ! colspan="3" |Baráž o tretie miesto / porazení semifinalisti ! rowspan="2" |Tímy |- !Víťaz !Skóre !2. miesto !3. miesto !Skóre !4. miesto |- !1 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] |{{URU|w}} |[[Súbor:Flag of Uruguay.svg|20px]]<br />'''[[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]]''' |'''{{Ku|4|2}}''' |[[Súbor:Flag of Argentina.svg|20px]]<br />[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] |[[Súbor:Flag of the United States.svg|20px]]<br />{{USA|f}} |'''––''' <sup><small>('''1''')</small></sup> |[[Súbor:Flag of Serbia and Montenegro.svg|20px]]<br />[[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |13 |- !2 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |{{ITA|w}} |[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946).svg|20px]]<br />'''[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]''' |'''{{Ku|2|1}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|20px]]<br />[[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] |'''{{Ku|3|2}}''' |[[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]] [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsko]] |16 |- !3 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |{{FRA|w}} |[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946).svg|20px]]<br />'''[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]''' |'''{{Ku|4|2}}''' |[[Súbor:Flag of Hungary.svg|20px]]<br />[[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] |'''{{Ku|4|2}}''' |[[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]]<br />[[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] |15 |- ! rowspan="2" |– |1942 | colspan="8" rowspan="2" |''Neuskutočnilo sa kvôli [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]'' |- |1946 |- !4 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |{{BRA|w}} |[[Súbor:Flag of Uruguay.svg|20px]]<br />'''[[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]]''' |'''{{Ku|2|1}}''' <sup><small>('''2''')</small></sup> |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] |[[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]]<br />[[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] |'''{{Ku|3|1}}''' <sup><small>('''2''')</small></sup> |[[Súbor:Flag of Spain.svg|20px]]<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] |13 |- !5 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |{{SUI|w}} |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />'''[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]]''' |'''{{Ku|3|2}}''' |[[Súbor:Flag of Hungary.svg|20px]]<br />[[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] |[[Súbor:Flag of Austria.svg|20px]]<br />[[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsko]] |'''{{Ku|3|1}}''' |[[Súbor:Flag of Uruguay.svg|20px]]<br />[[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] |16 |- !6 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |{{SWE|w}} |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />'''[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]''' |'''{{Ku|5|2}}''' |[[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]]<br />[[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] |[[Súbor:Flag of France.svg|20px]]<br />[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |'''{{Ku|6|3}}''' |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] |16 |- !7 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |{{CHL|w}} |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />'''[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]''' |'''{{Ku|3|1}}''' |[[Súbor:Flag of the Czech Republic.svg|20px]]<br />[[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] |[[Súbor:Flag of Chile.svg|20px]]<br />[[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]] |'''{{Ku|1|0}}''' |[[Súbor:Flag of SFR Yugoslavia.svg|20px]]<br />[[Juhoslovanské národné futbalové mužstvo|Juhoslávia]] |16 |- !8 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |{{ENG|w}} |[[Súbor:Flag of England.svg|20px]]<br />'''[[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]]''' |'''{{Ku|4|2}}''' |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] |[[Súbor:Flag of Portugal.svg|20px]]<br />[[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] |'''{{Ku|2|1}}''' |[[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|20px]]<br />[[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietsky zväz]] |16 |- !9 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |{{MEX|w}} |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />'''[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]''' |'''{{Ku|4|1}}''' |[[Súbor:Flag of Italy.svg|20px]]<br />[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] |'''{{Ku|1|0}}''' |[[Súbor:Flag of Uruguay.svg|20px]]<br />[[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] |16 |- !10 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] |{{FRG|w|Západné Nemecko}} |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />'''[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]]''' |'''{{Ku|2|1}}''' |[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|20px]]<br />[[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] |[[Súbor:Flag of Poland.svg|20px]]<br />[[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] |'''{{Ku|1|0}}''' |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] |16 |- !11 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] |{{ARG|w}} |[[Súbor:Flag of Argentina.svg|20px]]<br />'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]''' |'''{{Ku|3|1}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|20px]]<br />[[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] |'''{{Ku|2|1}}''' |[[Súbor:Flag of Italy.svg|20px]]<br />[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] |16 |- !12 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |{{ESP|w}} |[[Súbor:Flag of Italy.svg|20px]]<br />'''[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]''' |'''{{Ku|3|1}}''' |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] |[[Súbor:Flag of Poland.svg|20px]]<br />[[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] |'''{{Ku|3|2}}''' |[[Súbor:Flag of France.svg|20px]]<br />[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |24 |- !13 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |{{MEX|w}} |[[Súbor:Flag of Argentina.svg|20px]]<br />'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]''' |'''{{Ku|3|2}}''' |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] |[[Súbor:Flag of France.svg|20px]]<br />[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |'''{{Ku|4|2}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|20px]]<br />[[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] |24 |- !14 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |{{ITA|w}} |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />'''[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]]''' |'''{{Ku|1|0}}''' |[[Súbor:Flag of Argentina.svg|20px]]<br />[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] |[[Súbor:Flag of Italy.svg|20px]]<br />[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] |'''{{Ku|2|1}}''' |[[Súbor:Flag of England.svg|20px]]<br />[[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] |24 |- !15 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] |{{USA|w}} |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />'''[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]''' |'''{{Ku|0|0}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> <small>('''{{Ku|3|2}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |[[Súbor:Flag of Italy.svg|20px]]<br />[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] |[[Súbor:Flag of Sweden.svg|20px]]<br />[[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] |'''{{Ku|4|0}}''' |[[Súbor:Flag of Bulgaria.svg|20px]]<br />[[Bulharské národné futbalové mužstvo|Bulharsko]] |24 |- !16 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] |{{FRA|w}} |[[Súbor:Flag of France.svg|20px]]<br />'''[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]''' |'''{{Ku|3|0}}''' |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] |[[Súbor:Flag of Croatia.svg|20px]]<br />[[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] |'''{{Ku|2|1}}''' |[[Súbor:Flag of the Netherlands.svg|20px]]<br />[[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] |32 |- !17 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] |{{KOR|w}} {{JPN|w}} |[[Súbor:Flag of Brazil.svg|20px]]<br />'''[[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]''' |'''{{Ku|2|0}}''' |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] |[[Súbor:Flag of Turkey.svg|20px]]<br />[[Turecké národné futbalové mužstvo|Turecko]] |'''{{Ku|3|2}}''' |[[Súbor:Flag of South Korea.svg|20px]]<br />[[Juhokórejské národné futbalové mužstvo|Južná Kórea]] |32 |- !18 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |{{GER|w}} |'''[[Súbor:Flag of Italy.svg|20px]]<br />[[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]''' |'''{{Ku|1|1}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> <small>('''{{Ku|5|3}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |[[Súbor:Flag of France.svg|20px]]<br />[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] |'''{{Ku|3|1}}''' |[[Súbor:Flag of Portugal.svg|20px]]<br />[[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] |32 |- !19 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |{{ZAF|w}} |'''[[Súbor:Flag of Spain.svg|20px]]<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]''' |'''{{Ku|1|0}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |[[Súbor:Flag of Netherlands.svg|20px]]<br />[[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] |[[Súbor:Flag of Germany.svg|20px]]<br />[[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] |'''{{Ku|3|2}}''' |[[Súbor:Flag of Uruguay.svg|20px]]<br />[[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] |32 |- !20 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] |{{BRA|w}} |'''[[Súbor:Flag_of_Germany.svg|20x20px]]''' [[Nemecké národné futbalové mužstvo|'''Nemecko''']] |'''{{Ku|1|0}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |[[Súbor:Flag_of_Argentina.svg|20x20px]] [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] |[[Súbor:Flag_of_the_Netherlands.svg|20x20px]] [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] |'''{{Ku|3|0}}''' |[[Súbor:Flag_of_Brazil.svg|20x20px]] [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] |32 |- !21 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |{{RUS|w}} |[[Súbor:Flag of France.svg|20px]]<br />'''[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]''' |'''{{Ku|4|2}}''' |[[Súbor:Flag of Croatia.svg|20px]]<br />[[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] |[[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|20px]]<br />[[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] |'''{{Ku|2|0}}''' |[[Súbor:Flag of England.svg|20px]]<br />[[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] |32 |- !22 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] |{{QAT|w}} |[[Súbor:Flag_of_Argentina.svg|20x20px]]<br>'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]''' |'''{{Ku|3|3}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> <small>('''{{Ku|4|2}}''' [[Penaltový rozstrel|pen]])</small> |[[Súbor:Flag of France.svg|20px]]<br />[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |[[Súbor:Flag of Croatia.svg|20px]]<br />[[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] |'''{{Ku|2|1}}''' |[[Súbor:Flag of Morocco.svg|20px]]<br />[[Marocké národné futbalové mužstvo|Maroko]] |32 |- !23 |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] |{{CAN|w}}<br/>{{MEX|w}}<br/>{{USA|w}} |'''[[Súbor:Flag of Spain.svg|20px]]<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]''' |'''{{Ku|1|0}}''' <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |[[Súbor:Flag_of_Argentina.svg|20x20px]]<br>[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] |[[Súbor:Flag of England.svg|20px]]<br />[[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] |'''{{Ku|6|4}}''' |[[Súbor:Flag of France.svg|20px]]<br>[[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] |48 |- !24 |''[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]]'' |''{{MAR|w}}''<br/>''{{POR|w}}''<br/>''{{ESP|w}}'' <sup><small>('''3''')</small></sup> | | | | | | |''TBA'' |- !25 |''[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]]'' |''{{SAU|w}}'' | | | | | | |''TBA'' |} <div id="1"><sup>'''1'''</sup> <small>V roku 1930 sa o tretie miesto nehral; dvaja porazení semifinalisti sú zoradení podľa ich celkových výsledkov v turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/1930uruguay | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref></small> <sup><br/>'''2'''</sup> <small>V roku 1950 sa nekonalo žiadne oficiálne finále, keďže turnaj sa ako jediný skončil systémom štyroch tímov, pričom tím, ktorý skončil na prvom mieste skupiny, bol vyhlásený za víťaza Majstrovstiev sveta. V posledný deň zápasu sa zhodou okolností stretli dva najlepšie tímy skupiny (a jediné dva, ktoré mohli získať titul), zatiaľ čo druhý zápas sa hral medzi dvoma poslednými tímami. Zápas Uruguaj - Brazília sa často považuje za de facto finále Majstrovstiev sveta v roku 1950.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1950 FIFA World Cup Brazil ™ - Overview - FIFA.com | url = http://www.fifa.com/tournaments/archive/worldcup/brazil1950/index.html | vydavateľ = FIFA.com | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = en-GB | priezvisko = FIFA.com}}</ref><ref>https://web.archive.org/web/20071129182236/http://www.fifa.com/mm/document/fifafacts/mcwc/ip-301_09a_wc-finals_alltime_8864.pdf</ref></small><sup><br/>'''3'''</sup> <small>'''Hostitelia úvodných troch zápasov:'''<br/>{{ARG|w}}<br/>{{PAR|w}}<br/>{{URU|w}}</small></div> == Zoznam víťazov == *{{minivlajka|Brazília}} [[Brazília]] (5) - 1958, 1962, 1970, 1994, 2002 *{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] (4) - 1934, 1938, 1982, 2006 *{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] (4) - 1954, 1974, 1990, 2014 *{{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]] (3) - 1978, 1986, 2022 *{{minivlajka|Uruguaj}} [[Uruguaj]] (2) - 1930, 1950 *{{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] (2) - 1998, 2018 *{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] (2) - 2010, 2026 *{{minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] (1) - 1966 == Prehľad medailistov MS == {|class="wikitable" !width=150|Krajina !width=150|{{prvé miesto}} !width=150|{{druhé miesto}} !width=150|{{tretie miesto}} |- |{{BRA|f|1}}||1958, 1962, 1970, 1994, 2002||1950, 1998||1938, 1978 |- |{{DEU|f|1}}||1954, 1974, 1990, 2014||1966, 1982, 1986, 2002||1934, 1970, 2006, 2010 |- |{{ITA|f|1}}||1934, 1938, 1982, 2006||1970, 1994||1990 |- |{{ARG|f|1}}||1978, 1986, 2022||1930, 1990, 2014, 2026|| |- |{{FRA|f|1}}||1998, 2018||2006, 2022||1958, 1986 |- |{{URY|f|1}}||1930, 1950|||| |- |{{ESP|f|1}}||2010, 2026|||| |- |{{ENG|f|1}}||1966||||2026 |- |{{NED|f|1}}||||1974, 1978, 2010||2014 |- |{{HUN|f|1}}||||1938, 1954|| |- |{{TCH|f|1}}||||1934, 1962|| |- |{{SWE|f|1}}||||1958||1950, 1994 |- |{{HRV|f|1}}||||2018||1998, 2022 |- |{{POL|f|1}}||||||1974, 1982 |- |{{USA|f|1}}||||||1930 |- |{{YUG|f|1}}||||||1930 |- |{{AUT|f|1}}||||||1954 |- |{{CHL|f|1}}||||||1962 |- |{{PRT|f|1}}||||||1966 |- |{{TUR|f|1}}||||||2002 |- |{{BEL|f|1}}||||||2018 |} == Najlepší strelci v histórii MS == {|class="wikitable" !width=60|Góly !width=160|Meno !width=80|Obdobie |- |<center>22||{{FRA}} [[Kylian Mbappé]]||2018{{--}}2026 |- |<center>21||{{ARG}} [[Lionel Messi]]||2006{{--}}2026 |- |<center>16||{{DEU}} [[Miroslav Klose]]||2002{{--}}2014 |- |<center>15||{{BRA}} [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]]||1998{{--}}2006 |- |<center>14||{{DEU}} [[Gerd Müller]]||1970{{--}}1974 |- |<center>14||{{ENG}} [[Harry Kane]]||2018{{--}}2026 |- |<center>13||{{FRA}} [[Just Fontaine]]||1958 |- |<center>12||{{BRA}} [[Pelé]]||1958{{--}}1970 |- |<center>11||{{HUN}} [[Sándor Kocsis]]||1954 |- |<center>11||{{DEU}} [[Jürgen Klinsmann]]||1990{{--}}1998 |- |<center>11||{{POR}} [[Cristiano Ronaldo]]||2006{{--}}2006 |} == Najlepší strelci jednotlivých MS == {|class="wikitable" !width=80|Rok !Najlepší strelec !width=60|Góly |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]]||{{ARG}} Guillermo Stábile||<center>8 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]]||{{TCH}} [[Oldřich Nejedlý]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]]||{{BRA}} Leonidas||<center>7 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]]||{{BRA}} Ademir||<center>8 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]]||{{HUN}} Sándor Kocsis||<center>11 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]]||{{FRA}} [[Just Fontaine]]||<center>13 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]||{{BRA}} [[Garrincha]], {{BRA}} [[Vavá]]<br/>{{HUN}} Flórián Albert, {{YUG}} Dražan Jerković<br/>{{CHL}} Leonel Sánchez, {{URS}} Valentin Ivanov||<center>4 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]]||{{PRT}} [[Eusébio]]||<center>9 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]]||{{DEU}} [[Gerd Müller]]||<center>10 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]]||{{POL}} [[Grzegorz Lato]]||<center>7 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]]||{{ARG}} [[Mario Kempes]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]]||{{ITA}} [[Paolo Rossi]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]]||{{ENG}} [[Gary Lineker]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]||{{ITA}} [[Salvatore Schillaci]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]||{{BGR}} [[Christo Stoičkov]], {{RUS}} Oleg Salenko||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]||{{HRV}} [[Davor Šuker]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]]||{{BRA}} [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]]||<center>8 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]||{{DEU}} [[Miroslav Klose]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]||{{DEU}} [[Thomas Müller (futbalista)|Thomas Müller]] *, {{NLD}} [[Wesley Sneijder]]<br/>{{ESP}} [[David Villa]], {{URY}} [[Diego Forlán]]||<center>5 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]||{{COL}} [[James Rodríguez]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]||{{ENG}} [[Harry Kane]]||<center>6 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]||{{FRA}} [[Kylian Mbappé]]||<center>8 |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]]||{{FRA}} [[Kylian Mbappé]]||<center>10 |} Poznámka: * v roku 2010 bol vyhlásený za najlepšieho strelca Thomas Müller, pretože mal viac asistencií na gól == Individuálne ocenenia MS == Ocenenia ''Zlatá lopta'' pre najlepšieho hráča MS a ''Zlatá kopačka'' pre najlepšieho strelca turnaja sa udeľujú od roku 1982. Najlepší brankár sa vyhlasuje od roku 1994, do MS 2006 sa udeľovala ''Cena Leva Jašina'', od roku 2010 ''Zlatá rukavica''. {|class="wikitable" !width=80|Rok !width=160|Zlatá lopta !width=170|Zlatá kopačka !width=160|Najlepší brankár |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]]||{{ITA}} [[Paolo Rossi]]||{{ITA}} [[Paolo Rossi]] (6)||rowspan="3"|<center>nevyhlasoval sa |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]]||{{ARG}} [[Diego Maradona]]||{{ENG}} [[Gary Lineker]] (6) |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]||{{ITA}} [[Salvatore Schillaci]]||{{ITA}} [[Salvatore Schillaci]] (6) |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]||{{BRA}} [[Romário]]||{{BGR}} [[Christo Stoičkov]] (6) <br/> {{RUS}} Oleg Salenko (6)||{{BEL}} [[Michel Preud'homme]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]||{{BRA}} [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]]||{{HRV}} [[Davor Šuker]] (6)||{{FRA}} [[Fabien Barthez]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]]||{{DEU}} [[Oliver Kahn]]||{{BRA}} [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]] (8)||{{DEU}} [[Oliver Kahn]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]||{{FRA}} [[Zinedine Zidane]]||{{DEU}} [[Miroslav Klose]] (5)||{{ITA}} [[Gianluigi Buffon]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]||{{URY}} [[Diego Forlán]]||{{DEU}} [[Thomas Müller (futbalista)|Thomas Müller]] (5)||{{ESP}} [[Iker Casillas]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]||{{ARG}} [[Lionel Messi]]||{{COL}} [[James Rodríguez]] (6)||{{DEU}} [[Manuel Neuer]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]||{{HRV}} [[Luka Modrič]]||{{ENG}} [[Harry Kane]] (6)||{{BEL}} [[Thibaut Courtois]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]||{{ARG}} [[Lionel Messi]]||{{FRA}} [[Kylian Mbappé]] (8)||{{ARG}} [[Emiliano Martínez]] |- |<center>[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]]||{{ESP}} [[Rodri (futbalista, 1996)|Rodri]]||{{FRA}} [[Kylian Mbappé]] (10)||{{ESP}} [[Unai Simón]] |} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Medzinárodný futbal}} {{Majstrovstvá sveta vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá sveta vo futbale| ]] [[Kategória:Futbalové súťaže]] [[Kategória:Majstrovstvá sveta podľa športu|Futbal]] 2xgvxofqrbau06rdldhmrriyrvi72xc Argentínske národné futbalové mužstvo 0 77590 8255775 8251053 2026-07-30T22:03:42Z ASSEMBLESK 243380 8255775 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = {{ARG}} Argentina | Znak =| Prezývka = Albicelestes <br /> (Nebovomodrí)| Asociácia = [[Asociación del Fútbol Argentino]] (AFA) | Tréner = | Najviac štartov = [[Lionel Messi]] (189) | Najlepší strelec = [[Lionel Messi]] (109)| Konfederácia = [[CONMEBOL]] (Južná Amerika)| Kapitán = [[Lionel Messi]]| Kód FIFA = ARG| Rebríček FIFA = 2. miesto <small>(20. júl 2026)</small>| Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA = 1 <small>(marec 2007, október 2007 – jún 2008, júl – október 2015, apríl 2016 – 2017)<small>| Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA =20 <small>(august 1996)<small>| vzor_lp1=_arg22h|vzor_t1=_arg22hca|vzor_pp1=_arg22h|vzor_tr1=_arg22h|vzor_po1=_arg22h| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF| vzor_lp2=_arg22a|vzor_t2=_arg22aca|vzor_pp2=_arg22a|vzor_tr2=_arg22a|vzorpo2=_arg20a| ľavéplece2=1D1F76|telo2=1D1F76|pravéplece2=1D1F76|trenírky2=1D1F76|ponožky2=1D1F76| Prvý zápas = {{URY}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] 2:3 Argentína {{ARG}}<br />([[Montevideo]], [[Uruguaj]]; [[16. máj]]a [[1901]]) | Najvyššia výhra = {{ARG}} Argentína 12:0 [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádor]] {{ECU}}<br />([[Montevideo]], [[Uruguaj]]; [[22. január]]a [[1942]]) | Najvyššia prehra = {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] 6:1 Argentína {{ARG}} <br />([[Helsingborg]], [[Švédsko]]; [[15. jún]]a [[1958]])<br />{{BOL}} [[Bolívijské národné futbalové mužstvo|Bolívia]] 6:1 Argentína {{ARG}} <br />([[La Paz]], [[Bolívia]]; [[1. apríl]]a [[2009]])<br />{{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] 6:1 Argentína 6:1 {{ARG}}<br />([[Madrid]], [[Španielsko]]; [[27. marec]] [[2018]])<br />{{COL}} [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbia]] 5:0 Argentína {{ARG}}<br />([[Buenos Aires]], [[Argentína]]; [[5. september]] [[1993]])| Štarty MS = 17 | Prvá účasť MS = 1930| Najlepší výsledok MS = 1. miesto ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]| Kontinentálne majstrovstvá = [[Copa América]] | Štarty MR = 43| Prvá účasť MR = [[Copa América 1916|1916]] | Najlepší výsledok MR = 1. miesto ([[Copa América 1921|1921]], [[Copa América 1925|1925]], [[Copa América 1927|1927]],<br />[[Copa América 1929|1929]], [[Copa América 1937|1937]], [[Copa América 1941|1941]], [[Copa América 1945|1945]],<br />[[Copa América 1946|1946]], [[Copa América 1947|1947]], [[Copa América 1955|1955]], [[Copa América 1957|1957]],<br />[[Copa América 1959|1959]], [[Copa América 1991|1991]], [[Copa América 1993|1993]], [[Copa América 2021|2021]], [[Copa América 2024|2024]]) |vzor_po2=_arg22a}} [[Súbor:Seleccion argentina 1964.jpg|náhľad|Argentínske národné futbalové mužstvo 1964]] [[Súbor:Argentina team in St. Petersburg.jpg|náhľad|Argentínske národné futbalové mužstvo 2018]] '''Argentínske národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Argentína|Argentínu]] na medzinárodných [[futbal]]ových akciách. Ich domáci štadión je [[Estadio Monumental Antonio Vespucio Liberti]] v [[Buenos Aires]]. ''La Selección'' (národný tím), taktiež známy ako ''Albicelestes'', sa dostal do piatich finále Majstrovstiev sveta. Prvýkrát sa dostali do finále v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]], kde prehrali 2:4 proti [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaju]]. Majstrovstvá sveta vyhrala v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]], keď zvíťazila v predĺžení 3:1, a v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]], kde vedená [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]] porazila [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] 3:2. V roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] sa opäť dostali do finále Majstrovstiev sveta, ale podľahli Západnému Nemecku 1:0 gólom z kontroverznej penalty v 87. minúte. V roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]], vedená [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] prehrala finále Majstrovstiev sveta proti Nemecku 1:0 po predĺžení. Tréneri, ktorý dokázali s Argentínou vyhrať Majstrovstvá sveta sú [[César Luis Menotti]] v roku 1978, [[Carlos Bilardo]] v roku 1986 a Lionel Scaloni v roku 2022. Argentíne dokázala vyhrať [[Copa América|Copu Américu]] štrnásťkrát. Taktiež vyhrala v roku [[Pohár kráľa Fahda 1992|Pohár konfederácii 1992]] a v roku [[Trofej Artemio Franchi 1993|1993 trofej Artemio Franchi.]] V roku [[Letné olympijské hry 2004|2004]] a [[Letné olympijské hry 2008|2008]] vyhrali Olympijské hry.<ref name=":0">"Football gold for Argentina". BBC News. 28 August 2004. Retrieved 25 April 2010.</ref> Argentína, [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]], [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] sú jediné krajiny, ktoré dokázali vyhrať všetky tri dôležité mužské turnaje organizované [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]: Majstrovstvá sveta, Pohár Konfederácii a Olympijský turnaj. Tieto krajiny dokázali taktiež vyhraj aj svoje kontinentálne turnaje (Argentína a Brazília Copu Américu, Nemecko a Francúzsko [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]).<ref>"– Argentina on". FIFA. Retrieved 7 June 2012.</ref><ref>"– Tournaments". FIFA. Retrieved 7 June 2012.</ref> Rivali Argentíny sú Brazília, [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]], [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] a Nemecko.<ref>"Great Footballing Rivalries : Argentina vs. Uruguay « SportsKeeda". Sportskeeda.com. Retrieved 7 June 2012.</ref><ref>Wetzel, Dan (1 July 2010). "War of words renews Argentina-Germany rivalry – FBINTL – Yahoo! Sports". G.sports.yahoo.com. Archived from the originalon 9 July 2010. Retrieved 7 June 2012.</ref> == Dejiny == Historický prvý zápas hrala Argentína proti [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaju]]. Zápas sa hral 16. mája 1901 v [[Montevideo|Montevideu]] a Argentína vyhrala 3:2. Počas prvých piatich rokov hrala Argentína len priateľské zápasy s juhoamerickými súpermi. Dôvodom bolo dlhé cestovanie do krajín a [[prvá svetová vojna]].<ref>"los comienzos (1901–1930)", AFA official site". "AFA. Retrieved 23 June 2014.</ref> ''La Selección'' (národný tím), taktiež známy ako ''Albicelestes'', sa dostal do piatich finále Majstrovstiev sveta. Prvýkrát sa dostali do finále v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]], kde prehrali 2:4 proti [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaju]]. Majstrovstvá sveta vyhrala v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]], keď zvíťazila v predĺžení 3:1, a v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]], kde vedená [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]] porazila [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Západné Nemecko]] 3:2. V roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] sa opäť dostali do finále Majstrovstiev sveta, ale podľahli Západnému Nemecku 1:0 gólom z kontroverznej penalty v 87. minúte. V roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]], vedená Lionelom Messim prehrala finále Majstrovstiev sveta proti Nemecku 1:0 po predĺžení. Tréneri, ktorý dokázali s Argentínou vyhrať Majstrovstvá sveta sú [[César Luis Menotti]] v roku 1978 a [[Carlos Bilardo]] v roku 1986. Argentíne dokázala vyhrať [[Copa América|Copu Américu]] štrnásťkrát. Taktiež vyhrala v roku [[Pohár Konfederácii FIFA 1992|1992 Pohár Konfederácii]] a v roku [[Trofej Artemio Franchi 1993|1993 trofej Artemio Franchi.]] V roku [[Letné olympijské hry 2004|2004]] a [[Letné olympijské hry 2008|2008]] vyhrali Olympijské hry.<ref name=":0" /> Argentína vyhrala taktiež 6 zo 14 Pan Amerických turnajov, v rokoch 1951, 1955, 1959, 1971, 1995 a 2003. V marci roku 2007 sa Argentína poprvýkrát dokázala dostať na prvé miesto v [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]].<ref>"– Argentina first for first time". Fifa.com. Retrieved 23 June 2014.</ref> == Tímový imidž == === Dresy === Prvé Argentínske dresy boli biele, keď debutovali proti [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaju]] v roku 1901.<ref>"Uruguay 0–6 Argentina". Fútbol Nostalgia. Retrieved 7 November 2017.</ref> V septembri roku 1908, Argentína poprvýkrát nosila biele a slabo modré pruhované dresy.<ref>Pelayes, Héctor. "Argentina national team archive". RSSSF. Archived from the original on 3 June 2009. Retrieved 7 November 2017.</ref> Odvtedy sa tieto farby stali oficiálny farbami reprezentácie. Hosťovské dresy sú zvyčajne tmavo modré. == Tréneri == Prvý tréner Argentínskej reprezentácie bol Ángel Vázquez od roku 1924. [[Guillermo Stábile]] je tréner s najväčším počtom od trénovaných zápasov (127).<ref>"Los 40 nombres que dirigieron la Selección Nacional" on AFA website (1924–2006 period listed)</ref> Tu je zoznam všetkých trénerov:<ref>"De Olazar a Batista: 43 técnicos de la Selección Argentina", MDZ online.com, 1 November 2010</ref><ref>"Los 42 técnicos que tuvo la Selección", ''La Nación''</ref><ref>Argentina national team archive Archived 3 June 2009 at the Wayback Machine. at RSSSF</ref> {| class="wikitable" |+ !Dátum !Meno |- |1924 - 25 |Ángel Vázquez |- |1927 - 28 |José Lago Millán |- |1928 - 29 |Francisco Olazar |- |1929 - 30 |Francisco Olazar & Juan J. Tramutola |- |1934 |Felipe Pascucci |- |1934 - 37 |Manuel Seoane |- |1937 - 39 |Ángel Fernández Roca |- |1939 - 58 |Guillermo Stábile |- |1959 |Victorio Spinetto |- |1960 - 61 |Guillermo Stábile |- |1962 - 63 |Juan Carlos Lorenzo |- |1963 |Alejandro Galán |- |1963 - 64 |Horacio Torres |- |1964 - 68 |José María Minella |- |1968 |Renato Cesarini |- |1968 - 69 |Humberto Maschio |- |1969 |Adolfo Pedernera |- |1969 - 72 |Juan José Pizzuti |- |1972 - 74 |Omar Sívori |- |1974 |Vladislao Cap |- |1974 - 83 |César Luis Menotti |- |1983 - 90 |Carlos Bilardo |- |1990 - 94 |Alfio Basile |- |1994 - 98 |Daniel Passarella |- |1998 - 2004 |Marcelo Bielsa |- |2004 - 06 |José Pekerman |- |2006 - 08 |Alfio Basile |- |2008 - 10 |Diego Maradona |- |2010 - 11 |Sergio Batista |- |2011 - 14 |Alejandro Sabella |- |2014 - 16 |Garardo Martino |- |2016 - 17 |Edgardo Bauza |- |2017 - 18 |Jorge Sampaoli |- |2018 - 26 |Lionel Scaloni |} == Hráči == === Súčasné mužstvo === Nasledujúci hráči boli povolaný na Copa América 2021. '''Zápasy a góly sa datujú ku:''' 11. jún 2021, [[Copa América 2021]] {| class="wikitable sortable" |+ !Číslo !Pozícia !Hráč !Dátum narodenia (vek) !Zápasy !Góly !Klub |- |12 |BR |[[Agustín Marchesín]] |10. máj 1996 (25 rokov) |8 |0 |{{PRT}} [[FC Porto|Porto]] |- |23 |BR |[[Emiliano Martinez]] |2. september 1992 (28 rokov) |2 |0 |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- |28 |BR |[[Juan Musso]] |6. máj 1994 (27 rokov) |1 |0 |{{ITA}} [[Udinese Calcio|Udinese]] |- |3 |OB |[[Nicolás Tagliafico]] |31. august 1992 (28 rokov) |29 |0 |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- |4 |OB |[[Gonzalo Montiel]] |1. január 1997 (24 rokov) |7 |0 |{{ARG}} [[Club Atlético River Plate|River Plate]] |- |6 |OB |[[Germán Pezzella]] |27. jún 1991 (29 rokov) |17 |2 |{{ITA}} [[ACF Fiorentina|Fiorentina]] |- |8 |OB |[[Marcos Acuña]] |28. október 1991 (29 rokov) |29 |0 |{{ESP}} [[Sevilla FC|Sevilla]] |- |13 |OB |[[Cristian Romero]] |27. apríl 1998 (23 rokov) |2 |1 |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]] |- |25 |OB |[[Lisandro Martínez]] |18. január 1998 (23 rokov) |2 |0 |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] |- |26 |OB |[[Nahuel Molina]] |6. apríl 1998 (23 rokov) |1 |0 |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]] |- |5 |ZA |[[Leonardo Paredes]] |29. jún 1994 (26 rokov) |30 |4 |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- |7 |ZA |[[Rodrigo De Paul]] |24. máj 1994 (27 rokov) |23 |0 |{{ITA}} [[Udinese Calcio|Udinese]] |- |14 |ZA |[[Exequiel Palacios]] |5. október 1998 (22 rokov) |8 |0 |{{DEU}} [[Bayer 04 Leverkusen]] |- |17 |ZA |[[Nicolás Dominguez]] |28. jún 1998 (22 rokov) |8 |1 |{{ITA}} [[Bologna FC 1909|Bologna]] |- |18 |ZA |[[Guido Rodríguez]] |12. apríl 1994 (27 rokov) |10 |0 |{{ESP}} [[Real Betis]] |- |20 |ZA |[[Giovani Lo Celso]] |9. apríl 1996 (25 rokov) |24 |2 |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |- |10 |UT |[[Lionel Messi]] (kapitán) |24. jún 1987 (33 rokov) |144 |72 |{{Minivlajka|USA|w}} [[Inter Miami CF|Inter Miami]] |- |15 |UT |[[Nicolas González]] |6. apríl 1998 (23 rokov) |6 |2 |{{Minivlajka|Taliansko|w}} [[Juventus FC]] ( na hosťovaní v [[Atlético de Madrid]]) |- |16 |UT |[[Joaquín Correa]] |13. august 1994 (26 rokov) |5 |2 |{{Minivlajka|Francúzsko|w}} [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]] |- |21 |UT |[[Ángel Correa]] |9. marec 1995 (26 rokov) |13 |2 |{{ESP}} [[Atlético Madrid]] |- |22 |UT |[[Lautaro Martínez]] |22. august 1997 (23 rokov) |23 |11 |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Internazionale]] |- |24 |UT |[[Alejandro Goméz]] |15. február 1988 (33 rokov) |5 |1 |{{ESP}} [[Sevilla FC|Sevilla]] |- |27 |UT |[[Julián Álvarez]] |31. január 2000 (21 rokov) |1 |0 |{{ARG}} [[Club Atlético River Plate|River Plate]] |} == Turnajové výsledky == === Majstrovstvá sveta === {| class="wikitable" style="text-align: center;" |- !Rok !Kolo vyradenia !Pozícia !Zápasy !Výhry !Remízy !Prehry !Strelené góly !Inkasované góly |- bgcolor="#808080" |{{URY}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]]||'''Finále'''||'''2. miesto''' |'''5''' |'''4''' |'''0''' |'''1''' |'''18''' |'''9''' |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]]||Prvé kolo||9. miesto |1 |0 |0 |1 |2 |3 |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]]|| colspan="8" rowspan="3" |''Nezúčastnili sa'' |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |- |{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]]|| rowspan="2" |Skupinová fáza||13. miesto |3 |1 |0 |2 |5 |10 |- |{{CHL}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]||10. miesto |3 |1 |1 |1 |2 |3 |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]]||Štvrťfinále||5. miesto |4 |2 |1 |1 |4 |2 |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]]|| colspan="8" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{DEU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]]||2. skupina||8. miesto |6 |1 |2 |3 |9 |12 |- bgcolor="#ffff00" |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]]||'''Víťaz'''||'''1. miesto''' |'''7''' |'''5''' |'''1''' |'''1''' |'''15''' |'''4''' |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]]||2. skupina||11. miesto |5 |2 |0 |3 |8 |7 |- bgcolor="#ffff00" |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]]||'''Víťaz'''||'''1. miesto''' |'''7''' |'''6''' |'''1''' |'''0''' |'''14''' |'''5''' |- bgcolor="#808080" |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]||'''Finále'''||'''2. miesto''' |'''7''' |'''2''' |'''3''' |'''2''' |'''5''' |'''4''' |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]||Osemfinále||10. miesto |4 |2 |0 |2 |8 |6 |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]||Štvrťfinále||6. miesto |5 |3 |1 |1 |10 |4 |- |{{KOR}}{{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]]||Skupinová fáza||18. miesto |3 |1 |1 |1 |2 |2 |- |{{DEU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]|| rowspan="2" |Štvrťfinále||6. miesto |5 |3 |2 |0 |11 |3 |- |{{ZAF}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]||5. miesto |5 |4 |0 |1 |10 |6 |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]||'''Finále'''||'''2. miesto''' |'''7''' |'''5''' |'''1''' |'''1''' |'''8''' |'''4''' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |Osemfinále |16. miesto |4 |1 |1 |2 |6 |9 |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |'''7''' |'''6''' |0 |1 |'''14''' |'''5''' |- |{{CAN}}{{MEX}}{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] | colspan="8" |''Neuskutočnili sa'' |- |'''Celkovo''' |'''3 tituly''' |'''17/23''' |'''81''' |'''43''' |'''15''' |'''23''' |'''137''' |'''93''' |} === Pohár konfederácií FIFA === {| class="wikitable" !Rok !Kolo vyradenia !Pozícia !Zápasy !Víťazstvá !Remízy !Prehry !Strelené góly !Inkasované góly |- |{{SAU}} 1992 |'''Víťaz''' |'''1. miesto''' |'''2''' |'''2''' |'''0''' |'''0''' |'''7''' |'''1''' |- |{{SAU}} 1995 |'''Finále''' |'''2. miesto''' |'''3''' |'''1''' |'''1''' |'''1''' |'''5''' |'''3''' |- |{{SAU}} 1997 | colspan="8" rowspan="4" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{MEX}} 1999 |- |{{KOR}}{{JPN}} 2001 |- |{{FRA}} 2003 |- |{{GER}} 2005 |'''Finále''' |'''2. miesto''' |'''5''' |'''2''' |'''2''' |'''1''' |'''10''' |'''10''' |- |{{ZAF}} [[Pohár konfederácií FIFA 2009|2009]] | colspan="8" rowspan="3" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{BRA}} [[Pohár konfederácií FIFA 2013|2013]] |- |{{RUS}} 2017 |- |'''Celkovo''' |'''1 titul''' |'''3/11''' |'''10''' |'''5''' |'''3''' |'''2''' |'''22''' |'''14''' |} === Copa América === {| class="wikitable" style="text-align: center;font-size:90%;" |- ! colspan="10" |Celkovo: 15 titulov |- !Rok !Pozícia !width="2%" rowspan="48"| !Rok !Pozícia !width="2%" rowspan="48"| !Rok !Pozícia !Rok !Pozícia |- |bgcolor=silver style="border: 3px solid red"|{{ARG}} 1916||bgcolor=silver|2. miesto||{{PER}} 1939||''nehrali''||bgcolor=silver|{{URY}} 1967||bgcolor=silver|2. miesto |{{ARG}} 2011 |Štvrťfinále |- |bgcolor=silver|{{URY}} 1917||bgcolor=silver|2. miesto||bgcolor=gold|{{CHL}} 1941||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||1975||1. kolo |{{CHI}} 2015 |2. miesto |- |bgcolor="#cc9966"|{{BRA}} 1919||bgcolor="#cc9966"|3. miesto||bgcolor=silver|{{URY}} 1942||bgcolor=silver|2. miesto||1979||1. kolo |{{USA}} 2016 |2. miesto |- |bgcolor=silver|{{CHI}} 1920||bgcolor=silver|2. miesto||bgcolor=gold|{{CHL}} 1945||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||1983||1. kolo |{{BRA}} 2019 |3. miesto |- |bgcolor=gold style="border: 3px solid red"|{{ARG}} 1921||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||bgcolor=gold style="border: 3px solid red"|{{ARG}} 1946||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||style="border: 3px solid red"|{{ARG}} 1987|||4. miesto |{{BRA}} 2021 |'''Víťaz''' |- |{{BRA}} 1922||4. miesto||bgcolor=gold|{{ECU}} 1947||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||bgcolor="#cc9966"|{{BRA}} 1989||bgcolor="#cc9966"|3. miesto | colspan="2" rowspan="9" | |- |bgcolor=silver|{{URY}} 1923||bgcolor=silver|2. miesto||{{BRA}} 1949||''nehrali''||bgcolor=gold|{{CHL}} 1991||bgcolor=gold|'''Víťaz''' |- |bgcolor=silver|{{URY}} 1924||bgcolor=silver|2. miesto||{{PER}} 1953||''nehrali''||bgcolor=gold|{{ECU}} 1993||bgcolor=gold|'''Víťaz''' |- |bgcolor=gold style="border: 3px solid red"|{{ARG}} 1925||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||bgcolor=gold|{{CHL}} 1955||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||{{URY}} 1995||Štvrťfinále |- |bgcolor=silver|{{CHL}} 1926||bgcolor=silver|2. miesto||bgcolor="#cc9966"|{{URY}} 1956||bgcolor="#cc9966"|3. miesto||{{BOL}} 1997||Štvrťfinále |- |bgcolor=gold|{{PER}} 1927||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||bgcolor=gold|{{PER}} 1957||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||{{PRY}} 1999||Štvrťfinále |- |bgcolor=gold style="border: 3px solid red"|{{ARG}} 1929||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||bgcolor=gold style="border: 3px solid red"|{{ARG}} 1959||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||{{COL}} 2001||''nehrali'' |- |bgcolor=silver|{{PER}} 1935||bgcolor=silver|2. miesto||bgcolor=silver|{{ECU}} 1959||bgcolor=silver|2. miesto||bgcolor=silver|{{PER}} 2004||bgcolor=silver|2. miesto |- |bgcolor=gold style="border: 3px solid red"|{{ARG}} 1937||bgcolor=gold|'''Víťaz'''||bgcolor="#cc9966"|{{BOL}} 1963||bgcolor="#cc9966"|3. miesto||bgcolor=silver|{{VEN}} 2007||bgcolor=silver|2. miesto |- |} == Rekordy a štatistiky == === Najviac odohraných zápasov === ''Hráči s '''hrubým písmom''' sú stále aktívni.'' {| class="wikitable" !Poradie !Meno !Roky !Zápasy !Góly |- |1. |'''[[Lionel Messi]]''' |2005 - 2026 |'''172''' |98 |- |2. |[[Javier Mascherano]] |2003 - 2018 |'''147''' |3 |- |3. |[[Javier Zanetti]] |1994 - 2011 |'''143''' |5 |- |4. |'''[[Ángel Di María]]''' |2008 - 2026 |'''129''' |28 |- |5. |[[Roberto Ayala]] |1994 - 2007 |'''114''' |7 |- |6. |[[Diego Simeone]] |1988 - 2002 |'''106''' |9 |- |7. |[[Sergio Agüero]] |2006 - 2021 |'''101''' |41 |- |8. |[[Oscar Ruggeri]] |1983 - 1984 |'''97''' |7 |- |9. |[[Sergio Romero]] |2009 - 2018 |'''96''' |0 |- |10. |[[Diego Maradona]] |1977 - 1994 |'''91''' |34 |} === Najviac gólov === {| class="wikitable" !Poradie !Hráč !Roky !Góly !Zápasy !Priemer |- |1. |'''[[Lionel Messi]]''' |2005 - 2026 |'''98''' |172 |0,57 |- |2. |[[Gabriel Omar Batistuta|Gabriel Batistuta]] |1991 - 2002 |'''54''' |77 |0,7 |- |3. |[[Sergio Agüero]] |2006 - 2021 |'''41''' |101 |0,41 |- |4. |[[Hernán Jorge Crespo|Hernán Crespo]] |1995 - 2007 |'''35''' |64 |0,55 |- |5. |[[Diego Maradona]] |1977 - 1994 |'''34''' |91 |0,37 |- |6. |[[Gonzalo Higuaín]] |2009 - 2018 |'''31''' |75 |0,41 |- |7. |[[Luis Artime]] |1961 - 1967 |'''24''' |25 |0,96 |- |8. |'''[[Ángel Di María]]''' |2008 - 2026 |'''28''' |129 |0,22 |- | rowspan="2" |9. |[[Leopoldo Luque]] |1975 - 1981 |'''21''' |45 |0,49 |- |[[Daniel Passarella]] |1976 - 1986 |'''23''' |70 |0,33 |} === Kapitáni, ktorý vyhrali Majstrovstvá sveta === {| class="wikitable" !Rok !Meno !Zápasy !Góly |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] |[[Daniel Passarella]] |70 |23 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |[[Diego Maradona]] |91 |34 |- |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] |[[Lionel Messi]] |172 |98 |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.afa.org.ar/ Oficiálna stránka argentínskeho futbalového zväzu (AFA)] {{Členovia CONMEBOL}} [[Kategória:Futbal v Argentíne]] [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Argentínske národné družstvá|Futbal]] jn2q4bzgxta1ev5gxu9zjt6jchr1t5l Seleukos I. Nikator 0 88275 8255924 7902961 2026-07-31T11:47:23Z Luppus 39967 wikilinka 8255924 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Seleuco I Nicatore.JPG|náhľad|Seleukos I. Níkátor (rímska kópia gréckeho originálu nájdená v Herculaneu)]] '''Seleukos I. Nikator''' alebo '''Seleukos I. Nikatór''' alebo '''Seleukos I. Níkátór''' (po grécky ''nikator''/iný prepis: ''níkátór'' = víťaz; * okolo [[358 pred Kr.]] – † [[281 pred Kr.]]) bol [[Macedónia|macedónsky]] vojenský veliteľ. Patril k nástupcom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], takzvaným [[diadochovia|diadochom]] a bol prvým kráľom dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]]. == Vzostup == Narodil sa okolo roku [[358 pred Kr.]] v Macedónii ako syn Antiocha, generála macedónskeho kráľa [[Filip II. Macedónsky|Filipa II]]. Ako dvadsaťtriročný sprevádzal Alexandra na jeho výprave do [[Ázia|Ázie]], počas ktorej dobyl [[Perzská ríša|perzskú ríšu]]. Bojoval po jeho boku v [[Bitka pri Hydaspes|bitke pri Hydaspes]] v roku [[326 pred Kr.]], kde sa vyznamenal a Alexander ho potom vymenoval za veliteľa svojej osobnej stráže. Po Alexandrovej smrti v [[Babylon]]e v roku [[323 pred Kr.]] nedostal pri prvom delení ríše žiadnu [[Satrapia|satrapiu]]. Spojil sa s regentom ríše [[Perdikkas|Perdikkom]], ktorý mu udelil hodnosť chiliarchu (veliteľ jazdy). Perdikkas sa však neskôr stal jeho nepriateľom a v roku [[321 pred Kr.]] ho Seleukos zavraždil počas neúspešnej výpravy do [[Egypt]]a proti [[Ptolemaios I.|Ptolemaiovi]]. Keďže zachránil život miestodržiteľovi Macedónie [[Antipatros|Antipatrovi]], stal sa v tom istom roku s jeho pomocou v druhom delení satrapom – miestodržiteľom – [[Babylonia|Babylonie]]. Seleukos bol vynikajúcim organizátorom a správcom a získal si tak na svoju stranu miestne obyvateľstvo. V rokoch [[319 pred Kr.|319]]–[[316 pred Kr.]] pomáhal [[Antigonos I. Monofthalmos|Antigonovi Jednookému]] poraziť Perdikkovho stúpenca, [[Eumenes z Kardie|Eumena]]. Keď sa však Antigonos po svojom víťazstve stal pánom východných provincií, Seleukos sa ním cítil byť ohrozený a v roku 316 pred Kr. utiekol do Egypta. Tu pomáhal egyptskému vládcovi Ptolemaiovi a v nastávajúcej vojne medzi Antigonom a ostatnými diadochmi velil v rokoch [[316 pred Kr.|316]]–[[312 pred Kr.]] egyptskému loďstvu v [[Egejské more|Egejskom mori]]. == Založenie Seleukovskej ríše == Ptolemaiovo víťazstvo nad Antigonovým synom, [[Demetrios I. Poliorketes|Demetriom Poliorketom]], v [[Bitka pri Gaze|bitke pri Gaze]] v roku [[312 pred Kr.]] otvorilo Seleukovi cestu k návratu na východ. S Ptolemaiovou pomocou znovu ovládol Babylon. Jeho návrat je oficiálne považovaný za začiatok existencie seleukovskej ríše. Pán Babylonu teraz vyrazil do susedných satrapií: [[Persis|Persidy]], Susiany a [[Média|Médie]] s úmyslom vyrvať ich z rúk Antigonových miestodržiteľov. Nájazd do Babylonie z roku [[311 pred Kr.]] Demetriom nemohol vážne ohroziť Seleukov postup. V roku [[310 pred Kr.]] založil nové hlavné mesto [[Seleukia nad Tigridom|Seleukiu nad Tigridom]]. Kým Antigonos ovládol západ, Seleukos počas nasledujúcich deviatich rokov priviedol pod svoju vládu celú východnú časť Alexandrovej ríše až k riekam [[Jaxartés]] a [[Indus]]. V roku [[305 pred Kr.]], po vyvraždení starej macedónskej kráľovskej dynastie, prijal Seleukos, rovnako ako ostatní diadochovia, kráľovský titul. Seleukov pokus obnoviť macedónsku vládu za riekou Indus narazil na odpor vládcu [[Máurjovská ríša|maurovskej ríše]], [[Čandragupta|Čandraguptu]]. Grécke pramene sú v tomto prekvapujúco skúpe na informácie, ale mnohí historici sa domnievajú, že tu bol Seleukos porazený. Napriek tomu v mierovej zmluve medzi obomi kráľmi v roku [[302 pred Kr.]] Seleukos odstúpil Čandraguptovi [[Gedrózia|Gedróziu]] a [[Arachózia|Arachóziu]], územie dnešného [[Pakistan]]u a južného [[Afganistan]]u, no na oplátku získal 500 vojnových slonov, ktorí mali hrať kľúčovú úlohu v bitke, ktorá sa mala onedlho odohrať. == Víťazstvo nad Antigonom, Demetriom a Lysimachom == [[Súbor:Diadochi LA.svg|náhľad|350px|Helenistický svet okolo roku 300 pred Kr.]] V roku [[301 pred Kr.]] sa Seleukos spojil s [[Lysimachos|Lysimachom]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a v [[Bitka pri Ipse|bitke pri Ipse]] spoločne porazili Antigona, ktorý v bitke padol. Ptolemaios sa držal v úzadí a pravdepodobne vyčkával na výsledok bitky. Po tomto víťazstve Seleukos k svojej ríši pripojil [[Sýria|Sýriu]], [[Frýgia|Frýgiu]] a [[Koilé Syria|Koilé Sýriu]] a ovládol tak ďalšiu veľkú čast niekdajšej Alexandrovej ríše. Práve Koilésýria (územie dnešnej južnej Sýrie a [[Libanon]]u) sa stala v nasledujúcich sto rokoch jablkom sváru medzi Seleukovcami a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcami]] a výrazne tak determinovala ďalší vývoj v oboch kráľovstvách. Získaním Sýrie sa Seleukovi otvoril prístup ku [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]] a okamžite tu v roku [[300 pred Kr.]] založil nové hlavné mesto [[Antiochia|Antiochiu nad Orontom]]. Seleukia nad Tigridom zostala aj naďalej hlavným mestom pre východné provincie. Okolo roku [[293 pred Kr.]] tam ustanovil svojho syna [[Antiochos I.|Antiocha I.]] za spolukráľa, aby dosiahol efektívnejšiu správu obrovskej ríše. Po víťazstve ostatných diadochov vo vojne proti Demetriovi v roku [[286 pred Kr.]] Seleukos Demetria uväznil v Apameii nad Orontom a ten tu v čestnom zajatí o niekoľko rokov neskôr zomrel. Lysimachova neobľúbenosť, po zavraždení vlastného syna, poskytla Seleukovi príležitosť na odstránenie posledného súpera. Vo februári [[281 pred Kr.]] sa obrátil proti svojmu predošlému spojencovi a porazil ho v [[bitka pri Kuropedione]]. Lysimachos v nej prišiel o život. Svojmu synovi, Antiochovi I., prenechal Seleukos vládu nad Áziou a sám chcel v pokoji dožiť ako kráľ Macedónie, ale krátko po prekročení [[Helespont]]u ho blízko mesta Lysimacheia v septembri [[281 pred Kr.]] zavraždil [[Ptolemaios Keraunos]], ktorý bol jeho hosťom. Miestodržiteľ [[Pergamon]]u, Filetairos, získal od Ptolemaia Kerauna Seleukovu mŕtvolu, ktorá bola pochovaná v meste Seleukia Pieria blízko Antiochie v mauzóleu [[Níkátoreon]], ktoré existuje dodnes. == Bilancia == Seleukos I. Nikator bol posledným diadochom, ktorý sníval o obnove niekdajšej Alexandrovej ríše v celom jej rozsahu. Najlepšie dokázal spravovať túto obrovskú, rozmanitú ríšu. Založil mnoho kolónií a miest. Len málo vládcov boli tak vášnivými staviteľmi miest ako Seleukos. Údajne mal dať postaviť deväť Seleukií, šestnásť Antiochií a šesť Laodikeí. Opieral sa o macedónsko-perzskú vládnucu vrstvu a gréckych kolonistov. Udržiaval aj kontakt s domorodým perzským obyvateľstvom. Na Alexandrovo naliehanie sa oženil s Peržankou Apamé a na rozdiel od ostatných Macedóncov sa s ňou však nerozviedol. [[Bitýnia]] a oblasť [[Pontos|Pontu]] sa za jeho vlády oddelili od ríše. == Pozri aj == * [[Alexander Veľký]] * [[Macedónia]] * [[Seleukovci]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Seleucus I}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekej Macedónie]] [[Kategória:Vojenské osobnosti starovekej Macedónie]] [[Kategória:Diadochovia]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia]] qul4uaxe9u997a39jcdkoa42yjhu10q 8255935 8255924 2026-07-31T11:53:20Z Luppus 39967 wikilinky 8255935 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Seleuco I Nicatore.JPG|náhľad|Seleukos I. Níkátor (rímska kópia gréckeho originálu nájdená v Herculaneu)]] '''Seleukos I. Nikator''' alebo '''Seleukos I. Nikatór''' alebo '''Seleukos I. Níkátór''' (po grécky ''nikator''/iný prepis: ''níkátór'' = víťaz; * okolo [[358 pred Kr.]] – † [[281 pred Kr.]]) bol [[Macedónia|macedónsky]] vojenský veliteľ. Patril k nástupcom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], takzvaným [[diadochovia|diadochom]] a bol prvým kráľom dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]]. == Vzostup == Narodil sa okolo roku [[358 pred Kr.]] v Macedónii ako syn Antiocha, generála macedónskeho kráľa [[Filip II. Macedónsky|Filipa II]]. Ako dvadsaťtriročný sprevádzal Alexandra na jeho výprave do [[Ázia|Ázie]], počas ktorej dobyl [[Perzská ríša|perzskú ríšu]]. Bojoval po jeho boku v [[Bitka pri Hydaspes|bitke pri Hydaspes]] v roku [[326 pred Kr.]], kde sa vyznamenal a Alexander ho potom vymenoval za veliteľa svojej osobnej stráže. Po Alexandrovej smrti v [[Babylon]]e v roku [[323 pred Kr.]] nedostal pri prvom delení ríše žiadnu [[Satrapia|satrapiu]]. Spojil sa s regentom ríše [[Perdikkas|Perdikkom]], ktorý mu udelil hodnosť chiliarchu (veliteľ jazdy). Perdikkas sa však neskôr stal jeho nepriateľom a v roku [[321 pred Kr.]] ho Seleukos zavraždil počas neúspešnej výpravy do [[Egypt]]a proti [[Ptolemaios I.|Ptolemaiovi]]. Keďže zachránil život miestodržiteľovi Macedónie [[Antipatros|Antipatrovi]], stal sa v tom istom roku s jeho pomocou v druhom delení satrapom – miestodržiteľom – [[Babylonia|Babylonie]]. Seleukos bol vynikajúcim organizátorom a správcom a získal si tak na svoju stranu miestne obyvateľstvo. V rokoch [[319 pred Kr.|319]]–[[316 pred Kr.]] pomáhal [[Antigonos Jednooký|Antigonovi Jednookému]] poraziť Perdikkovho stúpenca, [[Eumenes z Kardie|Eumena]]. Keď sa však Antigonos po svojom víťazstve stal pánom východných provincií, Seleukos sa ním cítil byť ohrozený a v roku 316 pred Kr. utiekol do Egypta. Tu pomáhal egyptskému vládcovi Ptolemaiovi a v nastávajúcej vojne medzi Antigonom a ostatnými diadochmi velil v rokoch [[316 pred Kr.|316]]–[[312 pred Kr.]] egyptskému loďstvu v [[Egejské more|Egejskom mori]]. == Založenie Seleukovskej ríše == Ptolemaiovo víťazstvo nad Antigonovým synom, [[Demetrios I. Poliorketes|Demetriom Poliorketom]], v [[Bitka pri Gaze|bitke pri Gaze]] v roku [[312 pred Kr.]] otvorilo Seleukovi cestu k návratu na východ. S Ptolemaiovou pomocou znovu ovládol Babylon. Jeho návrat je oficiálne považovaný za začiatok existencie seleukovskej ríše. Pán Babylonu teraz vyrazil do susedných satrapií: [[Persis|Persidy]], Susiany a [[Média|Médie]] s úmyslom vyrvať ich z rúk Antigonových miestodržiteľov. Nájazd do Babylonie z roku [[311 pred Kr.]] Demetriom nemohol vážne ohroziť Seleukov postup. V roku [[310 pred Kr.]] založil nové hlavné mesto [[Seleukia nad Tigridom|Seleukiu nad Tigridom]]. Kým Antigonos ovládol západ, Seleukos počas nasledujúcich deviatich rokov priviedol pod svoju vládu celú východnú časť Alexandrovej ríše až k riekam [[Jaxartés]] a [[Indus]]. V roku [[305 pred Kr.]], po vyvraždení starej macedónskej kráľovskej dynastie, prijal Seleukos, rovnako ako ostatní diadochovia, kráľovský titul. Seleukov pokus obnoviť macedónsku vládu za riekou Indus narazil na odpor vládcu [[Máurjovská ríša|maurovskej ríše]], [[Čandragupta|Čandraguptu]]. Grécke pramene sú v tomto prekvapujúco skúpe na informácie, ale mnohí historici sa domnievajú, že tu bol Seleukos porazený. Napriek tomu v mierovej zmluve medzi obomi kráľmi v roku [[302 pred Kr.]] Seleukos odstúpil Čandraguptovi [[Gedrózia|Gedróziu]] a [[Arachózia|Arachóziu]], územie dnešného [[Pakistan]]u a južného [[Afganistan]]u, no na oplátku získal 500 vojnových slonov, ktorí mali hrať kľúčovú úlohu v bitke, ktorá sa mala onedlho odohrať. == Víťazstvo nad Antigonom, Demetriom a Lysimachom == [[Súbor:Diadochi LA.svg|náhľad|350px|Helenistický svet okolo roku 300 pred Kr.]] V roku [[301 pred Kr.]] sa Seleukos spojil s [[Lysimachos|Lysimachom]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a v [[Bitka pri Ipse|bitke pri Ipse]] spoločne porazili Antigona, ktorý v bitke padol. Ptolemaios sa držal v úzadí a pravdepodobne vyčkával na výsledok bitky. Po tomto víťazstve Seleukos k svojej ríši pripojil [[Sýria|Sýriu]], [[Frýgia|Frýgiu]] a [[Koilé Syria|Koilé Sýriu]] a ovládol tak ďalšiu veľkú čast niekdajšej Alexandrovej ríše. Práve Koilésýria (územie dnešnej južnej Sýrie a [[Libanon]]u) sa stala v nasledujúcich sto rokoch jablkom sváru medzi Seleukovcami a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcami]] a výrazne tak determinovala ďalší vývoj v oboch kráľovstvách. Získaním Sýrie sa Seleukovi otvoril prístup ku [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]] a okamžite tu v roku [[300 pred Kr.]] založil nové hlavné mesto [[Antiochia|Antiochiu nad Orontom]]. Seleukia nad Tigridom zostala aj naďalej hlavným mestom pre východné provincie. Okolo roku [[293 pred Kr.]] tam ustanovil svojho syna [[Antiochos I.|Antiocha I.]] za spolukráľa, aby dosiahol efektívnejšiu správu obrovskej ríše. Po víťazstve ostatných diadochov vo vojne proti Demetriovi v roku [[286 pred Kr.]] Seleukos Demetria uväznil v Apameii nad Orontom a ten tu v čestnom zajatí o niekoľko rokov neskôr zomrel. Lysimachova neobľúbenosť, po zavraždení vlastného syna, poskytla Seleukovi príležitosť na odstránenie posledného súpera. Vo februári [[281 pred Kr.]] sa obrátil proti svojmu predošlému spojencovi a porazil ho v [[bitka pri Kurupedione]]. Lysimachos v nej prišiel o život. Svojmu synovi, Antiochovi I., prenechal Seleukos vládu nad Áziou a sám chcel v pokoji dožiť ako kráľ Macedónie, ale krátko po prekročení [[Helespont]]u ho blízko mesta Lysimacheia v septembri [[281 pred Kr.]] zavraždil [[Ptolemaios Keraunos]], ktorý bol jeho hosťom. Miestodržiteľ [[Pergamon]]u, Filetairos, získal od Ptolemaia Kerauna Seleukovu mŕtvolu, ktorá bola pochovaná v meste Seleukia Pieria blízko Antiochie v mauzóleu [[Níkátoreon]], ktoré existuje dodnes. == Bilancia == Seleukos I. Nikator bol posledným diadochom, ktorý sníval o obnove niekdajšej Alexandrovej ríše v celom jej rozsahu. Najlepšie dokázal spravovať túto obrovskú, rozmanitú ríšu. Založil mnoho kolónií a miest. Len málo vládcov boli tak vášnivými staviteľmi miest ako Seleukos. Údajne mal dať postaviť deväť Seleukií, šestnásť Antiochií a šesť Laodikeí. Opieral sa o macedónsko-perzskú vládnucu vrstvu a gréckych kolonistov. Udržiaval aj kontakt s domorodým perzským obyvateľstvom. Na Alexandrovo naliehanie sa oženil s Peržankou Apamé a na rozdiel od ostatných Macedóncov sa s ňou však nerozviedol. [[Bitýnia]] a oblasť [[Pontos|Pontu]] sa za jeho vlády oddelili od ríše. == Pozri aj == * [[Alexander Veľký]] * [[Macedónia]] * [[Seleukovci]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Seleucus I}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekej Macedónie]] [[Kategória:Vojenské osobnosti starovekej Macedónie]] [[Kategória:Diadochovia]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia]] 3fb6l5g8i3zaao3m36kl5eft23x8rrt 8255939 8255935 2026-07-31T11:56:23Z Luppus 39967 8255939 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Seleuco I Nicatore.JPG|náhľad|Seleukos I. Níkátor (rímska kópia gréckeho originálu nájdená v Herculaneu)]] '''Seleukos I. Nikator''' alebo '''Seleukos I. Nikatór''' alebo '''Seleukos I. Níkátór''' (po grécky ''nikator''/iný prepis: ''níkátór'' = víťaz; * okolo [[358 pred Kr.]] – † [[281 pred Kr.]]) bol [[Macedónia|macedónsky]] vojenský veliteľ. Patril k nástupcom [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], takzvaným [[diadochovia|diadochom]] a bol prvým kráľom dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]]. == Vzostup == Narodil sa okolo roku [[358 pred Kr.]] v Macedónii ako syn Antiocha, generála macedónskeho kráľa [[Filip II. Macedónsky|Filipa II]]. Ako dvadsaťtriročný sprevádzal Alexandra na jeho výprave do [[Ázia|Ázie]], počas ktorej dobyl [[Staroperzská ríša|Perzskú ríšu]]. Bojoval po jeho boku v [[Bitka pri Hydaspes|bitke pri Hydaspes]] v roku [[326 pred Kr.]], kde sa vyznamenal a Alexander ho potom vymenoval za veliteľa svojej osobnej stráže. Po Alexandrovej smrti v [[Babylon]]e v roku [[323 pred Kr.]] nedostal pri prvom delení ríše žiadnu [[Satrapia|satrapiu]]. Spojil sa s regentom ríše [[Perdikkas|Perdikkom]], ktorý mu udelil hodnosť chiliarchu (veliteľ jazdy). Perdikkas sa však neskôr stal jeho nepriateľom a v roku [[321 pred Kr.]] ho Seleukos zavraždil počas neúspešnej výpravy do [[Egypt]]a proti [[Ptolemaios I.|Ptolemaiovi]]. Keďže zachránil život miestodržiteľovi Macedónie [[Antipatros|Antipatrovi]], stal sa v tom istom roku s jeho pomocou v druhom delení satrapom – miestodržiteľom – [[Babylonia|Babylonie]]. Seleukos bol vynikajúcim organizátorom a správcom a získal si tak na svoju stranu miestne obyvateľstvo. V rokoch [[319 pred Kr.|319]]–[[316 pred Kr.]] pomáhal [[Antigonos Jednooký|Antigonovi Jednookému]] poraziť Perdikkovho stúpenca, [[Eumenes z Kardie|Eumena]]. Keď sa však Antigonos po svojom víťazstve stal pánom východných provincií, Seleukos sa ním cítil byť ohrozený a v roku 316 pred Kr. utiekol do Egypta. Tu pomáhal egyptskému vládcovi Ptolemaiovi a v nastávajúcej vojne medzi Antigonom a ostatnými diadochmi velil v rokoch [[316 pred Kr.|316]]–[[312 pred Kr.]] egyptskému loďstvu v [[Egejské more|Egejskom mori]]. == Založenie Seleukovskej ríše == Ptolemaiovo víťazstvo nad Antigonovým synom, [[Demetrios I. Poliorketes|Demetriom Poliorketom]], v [[Bitka pri Gaze|bitke pri Gaze]] v roku [[312 pred Kr.]] otvorilo Seleukovi cestu k návratu na východ. S Ptolemaiovou pomocou znovu ovládol Babylon. Jeho návrat je oficiálne považovaný za začiatok existencie seleukovskej ríše. Pán Babylonu teraz vyrazil do susedných satrapií: [[Persis|Persidy]], Susiany a [[Média|Médie]] s úmyslom vyrvať ich z rúk Antigonových miestodržiteľov. Nájazd do Babylonie z roku [[311 pred Kr.]] Demetriom nemohol vážne ohroziť Seleukov postup. V roku [[310 pred Kr.]] založil nové hlavné mesto [[Seleukia nad Tigridom|Seleukiu nad Tigridom]]. Kým Antigonos ovládol západ, Seleukos počas nasledujúcich deviatich rokov priviedol pod svoju vládu celú východnú časť Alexandrovej ríše až k riekam [[Jaxartés]] a [[Indus]]. V roku [[305 pred Kr.]], po vyvraždení starej macedónskej kráľovskej dynastie, prijal Seleukos, rovnako ako ostatní diadochovia, kráľovský titul. Seleukov pokus obnoviť macedónsku vládu za riekou Indus narazil na odpor vládcu [[Máurjovská ríša|maurovskej ríše]], [[Čandragupta|Čandraguptu]]. Grécke pramene sú v tomto prekvapujúco skúpe na informácie, ale mnohí historici sa domnievajú, že tu bol Seleukos porazený. Napriek tomu v mierovej zmluve medzi obomi kráľmi v roku [[302 pred Kr.]] Seleukos odstúpil Čandraguptovi [[Gedrózia|Gedróziu]] a [[Arachózia|Arachóziu]], územie dnešného [[Pakistan]]u a južného [[Afganistan]]u, no na oplátku získal 500 vojnových slonov, ktorí mali hrať kľúčovú úlohu v bitke, ktorá sa mala onedlho odohrať. == Víťazstvo nad Antigonom, Demetriom a Lysimachom == [[Súbor:Diadochi LA.svg|náhľad|350px|Helenistický svet okolo roku 300 pred Kr.]] V roku [[301 pred Kr.]] sa Seleukos spojil s [[Lysimachos|Lysimachom]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a v [[Bitka pri Ipse|bitke pri Ipse]] spoločne porazili Antigona, ktorý v bitke padol. Ptolemaios sa držal v úzadí a pravdepodobne vyčkával na výsledok bitky. Po tomto víťazstve Seleukos k svojej ríši pripojil [[Sýria|Sýriu]], [[Frýgia|Frýgiu]] a [[Koilé Syria|Koilé Sýriu]] a ovládol tak ďalšiu veľkú čast niekdajšej Alexandrovej ríše. Práve Koilésýria (územie dnešnej južnej Sýrie a [[Libanon]]u) sa stala v nasledujúcich sto rokoch jablkom sváru medzi Seleukovcami a [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcami]] a výrazne tak determinovala ďalší vývoj v oboch kráľovstvách. Získaním Sýrie sa Seleukovi otvoril prístup ku [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]] a okamžite tu v roku [[300 pred Kr.]] založil nové hlavné mesto [[Antiochia|Antiochiu nad Orontom]]. Seleukia nad Tigridom zostala aj naďalej hlavným mestom pre východné provincie. Okolo roku [[293 pred Kr.]] tam ustanovil svojho syna [[Antiochos I.|Antiocha I.]] za spolukráľa, aby dosiahol efektívnejšiu správu obrovskej ríše. Po víťazstve ostatných diadochov vo vojne proti Demetriovi v roku [[286 pred Kr.]] Seleukos Demetria uväznil v Apameii nad Orontom a ten tu v čestnom zajatí o niekoľko rokov neskôr zomrel. Lysimachova neobľúbenosť, po zavraždení vlastného syna, poskytla Seleukovi príležitosť na odstránenie posledného súpera. Vo februári [[281 pred Kr.]] sa obrátil proti svojmu predošlému spojencovi a porazil ho v [[bitka pri Kurupedione]]. Lysimachos v nej prišiel o život. Svojmu synovi, Antiochovi I., prenechal Seleukos vládu nad Áziou a sám chcel v pokoji dožiť ako kráľ Macedónie, ale krátko po prekročení [[Helespont]]u ho blízko mesta Lysimacheia v septembri [[281 pred Kr.]] zavraždil [[Ptolemaios Keraunos]], ktorý bol jeho hosťom. Miestodržiteľ [[Pergamon]]u, Filetairos, získal od Ptolemaia Kerauna Seleukovu mŕtvolu, ktorá bola pochovaná v meste Seleukia Pieria blízko Antiochie v mauzóleu [[Níkátoreon]], ktoré existuje dodnes. == Bilancia == Seleukos I. Nikator bol posledným diadochom, ktorý sníval o obnove niekdajšej Alexandrovej ríše v celom jej rozsahu. Najlepšie dokázal spravovať túto obrovskú, rozmanitú ríšu. Založil mnoho kolónií a miest. Len málo vládcov boli tak vášnivými staviteľmi miest ako Seleukos. Údajne mal dať postaviť deväť Seleukií, šestnásť Antiochií a šesť Laodikeí. Opieral sa o macedónsko-perzskú vládnucu vrstvu a gréckych kolonistov. Udržiaval aj kontakt s domorodým perzským obyvateľstvom. Na Alexandrovo naliehanie sa oženil s Peržankou Apamé a na rozdiel od ostatných Macedóncov sa s ňou však nerozviedol. [[Bitýnia]] a oblasť [[Pontos|Pontu]] sa za jeho vlády oddelili od ríše. == Pozri aj == * [[Alexander Veľký]] * [[Macedónia]] * [[Seleukovci]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Seleucus I}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Vládcovia starovekej Macedónie]] [[Kategória:Vojenské osobnosti starovekej Macedónie]] [[Kategória:Diadochovia]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia]] nx69oyvig5zdchzgfh8a8b1cfy4irib Johnny Ramone 0 90575 8255664 7802955 2026-07-30T17:07:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255664 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Johnny Ramone |Portrét = Johnny Ramone 1983 c.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis osoby = gitarista punkovej kapely Ramones |Dátum narodenia = [[8. október]] [[1948]] |Miesto narodenia = [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{Dátum úmrtia a vek|2004|9|15|1948|10|8}} |Miesto úmrtia = [[Los Angeles]] }} '''John Cummings''', známy ako '''Johnny Ramone''', (* [[8. október]] [[1948]], [[Queens]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[15. september]] [[2004]], [[Los Angeles]]) bol gitarista [[punk]]ovej kapely [[Ramones]]. V roku [[1983]] sa Johnny pobil so [[Seth Macklin|Sethom Macklinom]] z kapely [[Sub Zero Construction]], pred svojim bytom. Johnny bol dokopaný do hlavy a utrpel otras mozgu. Johnny sa uzdravil a ďalší album Ramones sa volal ''[[Too Tough to Die]]'' (Príliš tuhý/tvrdý na to aby umrel). Johnny Ramone mal konzervatívne politické názory, čo sa prejavilo napríklad v roku [[2002]] pri príležitosti uvedenia Ramones do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rock´n´roll Hall of Fame]] kde vyjadril svoj názor na amerického prezidenta [[George Walker Bush|Georgea Busha]] keď povedal: „God bless President Bush, and God bless America.“ (Boh žehnaj prezidenta Busha a Boh žehnaj Ameriku), prípadne v polovici 80. rokov, keď Ramones vydali singel Bonzo Goes to Bitburg (ako reakciu na návštevu vtedajšieho prezidenta Ronalda Reagana cintorínu v Bitburgu), ale Johnny dosiahol, aby bola pieseň premenovaná na My Brain Is Hanging Upside Down (Bonzo Goes to Bitburg), pretože pôvodný názov podľa neho Reagana uráža. Johnny tiež označil Reagana za svojho najlepšieho prezidenta. Johnny bol výhradne [[Rytmická gitara|rytmický gitarista]]. Hoci nahral niekoľko jednoduchých sólových partov (ako v California Sun, Now I Wanna Sniff Some Glue alebo Time Has Come Today), pravé gitarové sóla nahrávali (bez menovania na obale albumu) Ed Stasium, [[Tommy Ramone]], Walter Lure, Daniel Rey a iní. 15. septembra 2004 umrel v [[Los Angeles]] po 5-ročnom boji s rakovinou prostaty. == Externé odkazy == *[http://tomwatson.typepad.com/tom_watson/2004/09/johnny_we_hardl.html Johnny We Hardly Knew Ye] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071008190942/http://tomwatson.typepad.com/tom_watson/2004/09/johnny_we_hardl.html |date=2007-10-08 }} {{The Ramones}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ramone, Johnny}} [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Osobnosti z Queens]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu prostaty]] [[Kategória:Ramones]] d7tdpojuls6suqqsicttm0vhfhas1m8 Celok 0 91570 8255789 6577926 2026-07-31T03:45:26Z DurMar12 181423 Pridaný link na wikislovník 8255789 wikitext text/x-wiki {{Pozri|krajinnej (geomorfologickej) jednotke|celok (geomorfológia)}} '''Celok''' je [[forma]] [[celostnosť|celostnosti]] a [[korelát]] [[časť|časti]]; to, čo pozostáva z častí alebo je rozložiteľné na časti. Príkladom celku je [[súhrn]], [[množina]], [[trieda]] a pod. == Názory na celok == Podľa [[René Descartes|René Descarta]] je celok zložený z častí, medzi ktorými existujú neustále vzájomné väzby a súvislosti, kontinuita vzájomných vzťahov a súvislostí. Nové veci vznikajú ich neustálou integráciou a dezintegráciou. Keď sa niečo rozpadá, zároveň niečo vzniká ako výsledok integrácie jeho ostatných vlastností. Rozmanitosť vecí – častí celku nie je podľa Descarta (podobne ako podľa [[atomizmus|atomistov]]) výsledkom kvalitatívnych zmien. Ich kvalitatívnu rozmanitosť chápe ako výraz kvantitatívnej mnohotvárnosti. Preto napr. zviera chápal ako mechanický stroj. Descartovo chápanie celku ako jednoty, nekonečne deliteľného kontinua, sa stáva teoretickým východiskom jeho metafyziky (cf. [[substancia]]). Podľa [[Parmenides]]a je celok nehybné Jedno. [[Pozitivizmus]] dokazuje, že celok nie je nič iné ako suma častí. == Iné projekty == {{Projekt|q|wikt=celok|wikt_štítok=celok}} == Externé odkazy == * {{filit|fvc/celok.html}} [[Kategória:Filozofický slovník]] ihpvlevxcix4x450vb0lc536kiwl5st Chlapec 0 94448 8255758 6235959 2026-07-30T20:35:20Z DurMar12 181423 /* Iné projekty */ pridaný link na wikislovník 8255758 wikitext text/x-wiki {{iný význam|osobe|filme|Chlapec (film)}} '''Chlapec''' alebo zriedkavo '''puer''' (z lat.) je: *[[dospelosť|nedospelý]] alebo [[dospievajúci]] [[človek]], [[dieťa]] [[mužské pohlavie|mužského pohlavia]] * mladý slobodný muž, mladík, mládenec * hovorovo: **[[muž]] **[[milý]] (partner) == Iné projekty == {{projekt|q=Chlapec|commons=Category:Boys|wikt=chlapec|wikt_štítok=chlapec}} [[Kategória:Ontogenéza človeka]] phrcb3f4g3vpr6uz5blv5ff3i2l7tun Kalk 0 95305 8255756 7530824 2026-07-30T20:28:39Z DurMar12 181423 Pridaný link na wikislovník 8255756 wikitext text/x-wiki '''Kalk''' je [[slovo (jazykoveda)|slovo]] alebo [[slovné spojenie]] vytvorené z prvkov domáceho jazyka napodobnením štruktúry slova či slovného spojenia v cudzom jazyku so zachovaním jeho vnútornej formy a jazykového vyjadrenia rovnakých motivačných vzťahov. Zjednodušene povedané je to slovo [[Doslovný preklad|doslovne preložené]] z cudzieho jazyka. Príklady na kalky v slovenčine: mrakodrap (z nem. ''Wolkenkratzer''), počítač (z angl. ''computer''/nem. ''Rechner''), vodotesný (z nem. ''wasserdicht''), svedomie (z lat. ''conscientia''), ďalekohľad (z lat. ''telescopium''). Druhy: * sémantický kalk: v domácom jazyku sa na pomenovanie použije slovo s rovnakým významom ako v cudzom jazyku (napr. v jazykovede radix (lat.) – koreň) * slovotvorný kalk: napodobnenie slovotvornej resp. pomenovacej štruktúry slova v pôvodnom jazyku (napr. computer – počítač) * polokalk: časť slova je kalk, časť iba zvukové prispôsobenie (napr. Baumwolle (nem.) – bavlna) == Iné projekty == {{Projekt|wikt=kalk|wikt_štítok=kalk}} == Zdroje == * {{filit|fvk/kalk.html}} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = kalky | priezvisko = Mistrík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Mistrík | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia jazykovedy | odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1993 | isbn = 80-215-0250-9 | počet strán = 513 | strany = 229{{--}}230 }} [[Kategória:Jazykoveda]] 691ukfewd1jr6ag5ppr4wfh99scjk2g Kohabitácia 0 96022 8255923 6945932 2026-07-31T11:47:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255923 wikitext text/x-wiki '''Kohabitácia''' môže byť: * v medicíne a psychológii: súlož,<ref>kohabitácia. In: KADLEC, Oskár, ed. '' [[Encyklopédia medicíny]]''. Bratislava: Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1</ref><ref>Koitus. In: ''Lexikon der Psychologie''.[CD-ROM] . Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl. ISBN 3-8274-0466-5</ref> pozri [[súlož]] * v biológii: párenie,<ref>kohabitácia. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava-Veľký Šariš | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = | strany = 630}}</ref> pozri [[kopulácia (párenie)]] * forma spolužitia dvoch dospelých partnerov rozdielneho pohlavia, ktorí v dlhšom časovom období žijú spolu ako muž a žena, spoločne bývajú a spoločne hospodária bez toho, aby boli zosobášení, synonymum (u niektorých autorov): konkubinát,<ref>MLÁDEK, J., ŠIROČKOVÁ, J. Kohabitácia ako jedna z foriem partnerského spolužitia obyvateľov Slovenska. In: Sociológia, roč. 36, 2004, s. 423 - 452, citované in: NIŽŇANSKÁ, K. Príprava na manželstvo ako súčasť prevencie sociálnopatologických javov v rodine. In: Pedagogika Rodziny. Family Pedagogy 2(1)/2012, s. 216–234 [http://bazhum.muzhp.pl/media//files/Pedagogika_Rodziny/Pedagogika_Rodziny-r2012-t2-n1/Pedagogika_Rodziny-r2012-t2-n1-s216-234/Pedagogika_Rodziny-r2012-t2-n1-s216-234.pdf dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171007220525/http://bazhum.muzhp.pl/media//files/Pedagogika_Rodziny/Pedagogika_Rodziny-r2012-t2-n1/Pedagogika_Rodziny-r2012-t2-n1-s216-234/Pedagogika_Rodziny-r2012-t2-n1-s216-234.pdf |date=2017-10-07 }}, s. 220</ref> pozri [[kohabitácia (spolužitie)]] * v politike<ref>kohabitácia. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N]]'', 2006, 2011, 2015 [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj dostupné online]</ref> : ** obdobie, keď sú názorovo (veľmi) rozdielne politické subjekty nútené spolu vládnuť, pozri [[kohabitácia (politika)]] ** súčinnosť prezidenta a premiéra z opačných politických strán, pozri [[kohabitácia (politika)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} ll3vj5nmo63kv01dc6fabaz01qd69tm Končatina 0 96270 8255888 6000843 2026-07-31T10:14:53Z ~2026-40504-17 300577 8255888 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' alebo '''úd''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[trup]]u, napr. [[horná končatina]]. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] 22dy7fflkhs8oxhevpkqkcsruwka4fx 8255889 8255888 2026-07-31T10:16:03Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-40504-17|~2026-40504-17]] ([[User_talk:~2026-40504-17|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Marián 2 6000843 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[trup]]u, napr. [[horná končatina]]; ''úd''. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] 0nxiuj9d2gf774r9emckruqgfxu1kgi 8255891 8255889 2026-07-31T10:18:04Z ~2026-40504-17 300577 8255891 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' alebo '''úd''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[trup]]u, napr. [[horná končatina]]. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] 22dy7fflkhs8oxhevpkqkcsruwka4fx 8255892 8255891 2026-07-31T10:22:05Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-40504-17|~2026-40504-17]] ([[User_talk:~2026-40504-17|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 6000843 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[trup]]u, napr. [[horná končatina]]; ''úd''. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] 0nxiuj9d2gf774r9emckruqgfxu1kgi 8255893 8255892 2026-07-31T10:24:18Z Fillos X. 212061 ? 8255893 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[trup]]u, napr. [[horná končatina]]. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] 0r9r6vudhbg6s3wacf69pzukqunl9i3 8255899 8255893 2026-07-31T10:39:49Z DurMar12 181423 Upravený wikilink, vrátené pomenovanie úd - je to v SSJ, pridaný link na wikislovník 8255899 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[Trup (časť tela)|trupu]], napr. [[horná končatina]]; ''úd''. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=končatina|wikt_štítok=končatina}} == Externé odkazy == * {{Filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] df2rvqh3zcljrinfvvuvis24ob6k57z 8255905 8255899 2026-07-31T10:59:17Z ~2026-40504-17 300577 8255905 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' alebo '''úd''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[trup]]u, napr. [[horná končatina]]. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] 22dy7fflkhs8oxhevpkqkcsruwka4fx 8255907 8255905 2026-07-31T11:01:25Z ~2026-40504-17 300577 8255907 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' alebo '''úd''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[trup]]u, napr. [[horná končatina]]. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|wikt=končatina|wikt_štítok=končatina}} == Externé odkazy == * {{filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] rjl1wd5l19mqcvmec45gr2g2x88ab9e 8255909 8255907 2026-07-31T11:02:31Z ~2026-40504-17 300577 8255909 wikitext text/x-wiki '''Končatina''' alebo '''úd''' je dlhá členená časť [[telo|tela]], ktorá vystupuje z [[Trup (časť tela)|trup]]u, napr. [[horná končatina]]. Končatiny majú [[článkonožce]] a [[stavovce]].<ref>končatiny. In: ''[[Encyklopédia medicíny]]''</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|wikt=končatina|wikt_štítok=končatina}} == Externé odkazy == * {{filit|fvk/koncatina.html}} {{Výhonok}} [[Kategória:Anatómia]] flx7k5zktza7kx420xafc8z1z12cxtz Neschopnosť 0 97460 8255753 3943807 2026-07-30T20:18:07Z DurMar12 181423 Pridaný link na wikislovník 8255753 wikitext text/x-wiki '''Neschopnosť''' je nematie potrebných [[schopnosť|schopností]], nespôsobilosť. == Iné projekty == {{projekt|q=Neschopnosť|wikt=neschopnosť|wikt_štítok=neschopnosť}} == Externé odkazy == * {{filit|fvn/neschopnost.html}} [[Kategória:Psychológia]] d7tjkxjw49dmklbqhrf1vkmwlgepuzt Schopnosť 0 100497 8255748 7565231 2026-07-30T20:08:38Z DurMar12 181423 /* Iné projekty */ pridaný link na wikislovník 8255748 wikitext text/x-wiki '''Schopnosť''' je [[vlastnosť]] potrebná na vykonávanie niečoho. Ako psychická vlastnosť indivídua je schopnosť to, čo určuje jeho konanie a čo je podmienkou jeho životnej činnosti. Schopnosť je súbor predpokladov nevyhnutných pre úspešné vykonávanie určitej činnosti. Schopnosti sa vyvíjajú na základe [[vloha|vlôh]], a to [[učenie|učením]]. Schopnosti sú potenciálne dané organizáciou morfologických štruktúr, prispôsobených plneniu nejakej [[činnosť|činnosti]]. Najvšeobecnejšia schopnosť človeka je citlivosť. V úzkom zmysle slova sa pod schopnosťami rozumie komplex psychických vlastností človeka, vďaka ktorým je schopný vykonávať určitú, historicky vzniknutú formu profesionálnej činnosti. Formovanie činností predpokladá, že si indivíduum osvojí spôsoby činnosti, ktoré vytvorilo ľudstvo v procese spoločensko-historického vývoja. Schopnosti človeka teda závisia nielen od činnosti jeho [[mozog|mozgu]], od zdedených anantomicko-fyziologických osobitostí jednotlivca, od vlôh, zručností a návykov, ale predovšetkým od stupňa, ktorý dosiahlo ľudstvo v historickom vývoji. V tomto zmysle sú schopnosti človeka neoddeliteľne spojené so spoločenskou organizáciou práce a jej prispôsobeným systémom vzdelávania. Kvalitatívnu úroveň rozvoje schopností označuje výraz ''[[Nadanie|talent]]'' a ''[[Genialita|geniálnosť]]''. == Pozri aj == * [[Ars (latinské slovo)]] == Iné projekty == {{projekt|q=Schopnosť|wikt=schopnosť|wikt_štítok=schopnosť}} == Externé odkazy == * {{filit|fvs/schopnost.html}} [[Kategória:Psychológia]] [[Kategória:Schopnosti| ]] sj0tuyokxry45kfwemqp3l060jn7hga Jana Vaľová 0 110093 8255597 8202633 2026-07-30T12:39:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255597 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jana Vaľová | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalá | Úrad = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia = 2006 | Koniec obdobia = 2025 | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Úrad2 = primátorka mesta [[Humenné]] | Začiatok obdobia2 = 2010 | Koniec obdobia2 = 2018 | Predchodca2 = Vladimír Kostilník | Nástupca2 = Miloš Meričko | Poradie3 = | Úrad3 = Poslankyňa [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = 2005 | Koniec obdobia3 = 2017 | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|7|8}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SMER-SD]] (od 2000) | Alma mater = [[Trnavská univerzita v Trnave]]<br>[[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] | Profesia = [[Politik|politička]], [[Zootechnika|zootechnička]], [[Veštenie|veštica]] | Národnosť = [[slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Webstránka = [http://www.janavalova.sk/ janavalova.sk] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[PhDr.]] '''Jana Vaľová''' (* [[8. júl]] [[1965]]) je bývalá [[poslanec|poslankyňa]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. V súčasnosti pôsobí ako poslankyňa Národnej rady SR za stranu [[SMER-SD]], je okresnou predsedníčkou politickej strany SMER-SD a členkou výboru pre sociálne veci. Od roku 2010 do roku 2018 bola primátorkou mesta [[Humenné]].<ref name="ref1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Prekvapenie v Humennom. Vaľová po ôsmich rokoch končí, priznala prehru|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://hnonline.sk/komunalne-volby-2018/1840347-prekvapenie-v-humennom-valova-po-osmich-rokoch-konci-priznala-prehru|dátum prístupu=2018-11-13|jazyk=sk}}</ref> Medzi rokmi 2005 – 2017 bola tiež zvolená za poslankyňu [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]], kde zastávala funkciu podpredsedníčky Komisie kultúry a národnostných menšín, a taktiež predsedníčkou oblastnej organizácie cestovného ruchu. Od roku 2019 do roku 2021 bola predsedníčkou [[Únia žien Slovenska|Únie žien Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | spoluautori = | titul = Novou predsedníčkou Únie žien Slovenska je J. Vaľová | periodikum = TASR | odkaz na periodikum = teraz.sk | rok = 2019 | mesiac = 5 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/novou-predsednickou-unie-zien-sloven/393762-clanok.html | dátum prístupu = 2022-01-18 | issn = }}</ref><ref name="UZS">{{Citácia periodika | priezvisko = Habo | meno = Tibor | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Bývalá mocná žena východu už nešéfuje ženskému spolku. Smeráčka Vaľová sa stiahla | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2021 | mesiac = 07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/905172/byvala-mocna-zena-vychodu-uz-nesefuje-zenskemu-spolku-smeracka-valova-sa-stiahla/ | dátum prístupu = 2022-01-18 | issn = }}</ref> == Štúdium == Je absolventkou maturitného odboru na [[Stredná poľnohospodárska technická škola v Medzilaborciach|Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Medzilaborciach]] (SPTŠ). V rokoch [[2003]] – [[2008]] absolvovala magisterské štúdium na [[Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce|Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce]] na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite v Trnave]] a následne v roku 2009/2010 rigoróznou skúškou získala titul PhDr. na [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave|Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety]] v [[Bratislava|Bratislave]] v odbore Sociálna práca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = http://www.janavalova.sk/69/o-mne/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-06 | vydavateľ = janavalova.sk | miesto = | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ovláda aktívne anglický a ruský jazyk. == Kariéra == Bývala zootechnička, majiteľka salónu krásy a veštkyňa z kariet vstúpila do politiky v roku [[2000]] a stala sa členkou politickej strany [[SMER-SD]] a zároveň i jej okresnou predsedníčkou. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vaľová doveštila, pomáha Smeru | url = http://www.sme.sk/c/3567544/valova-dovestila-pomaha-smeru.html | dátum vydania = 2007-11-7 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-29 | vydavateľ = SME.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2005]] bola zvolená za poslankyňu [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] za stranu SMER-SD a súčasne bola zvolená za predsedníčku Komisie kultúry a národnostných menšín Prešovského samosprávneho kraja (PSK). V rokoch [[2006]] 5 [[2010]] bola zvolená za poslankyňu [[NR SR]] a taktiež pôsobila ako členka Výboru pre sociálne veci a bývanie. Pôsobila v hodnotiacej komisii Rady ministrov pre prevenciu drog a kontrolu drogovej závislosti a bola zvolená za predsedníčku Stálej komisie pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a členkou Rady vlády pre rodovú rovnosť. V tom istom období pôsobila aj ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v [[Humenné|Humennom]]. V roku [[2009]] bola opätovne zvolená za poslankyňu Prešovského samosprávneho kraja, kde pôsobila aj ako podpredsedníčka komisie kultúry a národnostných menšín. V rokoch [[2010]] – [[2012]] bola v parlamentných voľbách znovu zvolená za poslankyňu NR SR za stranu [[Smer-SD]], v ktorých spomedzi kandidátov strany SMER-SD za Prešovský kraj obdržala najvyšší počet hlasov a zároveň sa stala členkou Výboru pre sociálne veci a Výboru pre európske záležitosti. V roku [[2010]] bola v komunálnych voľbách zvolená za primátorku mesta Humenné, kde kandidovala za stranu [[SMER-SD]], [[ĽS-HZDS]], [[SNS]], [[Strana zelených]], [[Úsvit]], [[Slobodné fórum]], [[Nová demokracia]]. V roku [[2012]] bola v predčasných parlamentných voľbách po tretíkrát zvolená za poslankyňu NR SR opäť s najväčšou podporou voličov spomedzi kandidátov strany SMER-SD v Prešovskom kraji a opätovne pracovala ako členka Výboru pre sociálne veci a členka Výboru pre európske záležitosti. V roku [[2014]] bola v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|komunálnych voľbách]] opätovne zvolená do funkcie primátorky mesta Humenné, keď obdržala 5 459 hlasov (46,35%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky komunálnych volieb primátora 2014 | url = https://www.humenne.sk/Samosprava-mesta/Primatorka/Vysledky-komunalnych-volieb-primatora-2014/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-09 | vydavateľ = Humenné.sk | miesto = Humenné | jazyk = sk }}</ref> Po štvrtý krát bola do Národnej rady zvolená aj v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] v roku 2016, kedy kandidovala za stranu [[SMER-SD]] zo 44. miesta. V roku 2017 už vo voľbách do Prešovského VÚC nekandidovala. V roku 2018 sa opätovne uchádzala o funkciu humenskej primátorky v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách]] a prehrala s Milošom Meričkom, ktorý kandidoval s podporou pravicových strán [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], SAS, Strana práce, SOĽ, Progresívne Slovensko a [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]].<ref name="ref1" /> Dňa 20. novembra 2025 sa vzdala mandátu poslankyne NR SR. == Kritika == === Majetkové pozadie a podozrenia z úplatkov === Podľa zistení portálu aktuality.sk je Jana Vaľová spoluvlastníkom dvoch rodinných domov, niekoľkých záhrad a dvojgaráže. Okrem toho však investovala do nehnuteľností v zahraničí, jej dcéra je majiteľkou bytu v Prahe a primátorka sama môže užívať byt v Karlových Varoch. Tento kúpila od Juraja Štefanova, prevádzkujúceho v Humennom kasíno a vlastníka bytu v tej istej bytovke v Prahe. V roku 2011 primátorka v Humennom chcela zakázať hracie automaty, proti kasínam však, podľa vlastných slov, nič nemá. Druhá nehnuteľnosť, ktorú môže Jana Vaľová neobmedzene používať je byt na Záhradnej ulici v Karlových Varoch, ktorý patrí Blanke Oravcovej, jej poslaneckej asistentke a niekdajšej členky vedenia firmy euroawk, s ktorou v roku 2013 mesto Humenné uzavrelo viacero zmlúv. Pre podozrenia z korupcie ju na základe tohto v roku 2018 začala vyšetrovať [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálna prokuratúra]]. Generálny prokurátor uzniesol o odmietnutí obvinenia.<ref name="UZS"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Byt v Prahe aj v Karlových Varoch. Majetkové pozadie Vaľovej vyvoláva otázniky | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2018 | mesiac = 11 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/636780/byt-v-prahe-aj-v-karlovych-varoch-majetkove-pozadie-valovej-vyvolava-otazniky/ | dátum prístupu = 2022-01-18 | issn = }}</ref> === Nezisková organizácia Cesta životom === Nezisková organizácia Cesta životom, ktorú zakladala Jana Vaľová a bola registrovaná na jej súkromnej adrese, získala od [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny]] 33 194 eur na výstavbu zariadenia Domov na polceste v [[Repejov]]e v okrese [[Medzilaborce (okres)|Medzilaborce]]. V Repejove však o nijakej takejto stavbe nevedeli, a preto začalo vtedajšie ministerstvo práce preverovať využitie dotácie.<ref name=c>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tomanová má ďalšie Privilégium. V Humennom | url = http://spravy.pravda.sk/tomanova-ma-dalsie-privilegium-v-humennom-fio-/sk_domace.asp?c=A090927_225943_sk_domace_p29 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20091207013055/http://spravy.pravda.sk/tomanova-ma-dalsie-privilegium-v-humennom-fio-/sk_domace.asp?c=A090927_225943_sk_domace_p29 | dátum archivácie = 2009-12-07 }}</ref> Vaľová v reakcii na medializáciu dotácie uviedla, že s projektami tejto organizácie nemá nič spoločné a ešte pred vstupom do Národnej rady vystúpila zo všetkých orgánov tejto neziskovej organizácie.<ref name=c></ref> === Hodnotenie transparentnosti miest TIS === Počas pôsobenia Jany Vaľovej ako primátorky Humenného sa mesto v rebríčku transparentnosti miest agentúry ''Transparency International Slovensko'' prepadlo na poslednú priečku v rámci Slovenska.<ref>Transparentnosť miest a žúp. Dátum prístupu: 2021-03-11 [https://samosprava.transparency.sk/rankings/rM18R,iM18,iM18C,iM18I,iM18II,iM18III,iM18IV,iM18V,iM18VI,iM18VII,iM18VIII,iM18IX,iM18X,iM18XI/SR-M/2018/rM18R,desc,1-100 Dostupné online]</ref> Dôvodom bolo, že mesto ako jediné odignorovalo infozákon a odmietlo vyplniť dotazník o transparentnosti.<ref name = "vestica">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | priezvisko1 = Harkotová | meno1 = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z veštice jedna z najmocnejších žien na východe Slovenska | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2018 | mesiac = 10 | ročník = 29 | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/636059/z-vestice-jedna-z-najmocnejsich-zien-na-vychode-slovenska/ | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref> Primátorka to pre TASR komentovala slovami: „Aktivity TIS sú totiž flagrantne v hrubom konflikte záujmov. Táto organizácia totiž na jednej strane „hodnotí“ transparentnosť, na druhej strane ponúka samospráve služby auditu transparentnosti alebo celkového nastavenia procesov tak, aby vyzerali v hodnotení TIS dobre.“<ref>TASR: J. Vaľová: Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky. 16. októbra 2018, [https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20181016TBA02602 Dostupné online]</ref> === Kauza Základná umelecká škola Petra Breinera === O praktikách Jany Vaľovej vo funkcii primátorky Humenného bol natočený študentský film Eduarda Cichu ''Základná umelecká škola Petra Breinera'', ktorý zobrazuje praktiky a viaceré dezinformačné manévre administratívy primátorky Vaľovej v meste počas rokov 2017-2018. Film pojednáva o situácii, kedy riaditeľka ZUŠ v Humennom Daniela Polovková na slávnostnej ceremónii predstavila nové čestné meno pre ZUŠ, podľa jej absolventa [[Peter Breiner|Petra Breinera]]. Tento bol dlhodobým kritikom vtedy vládnej strany SMER-SD, za ktorú kandidovala aj Jana Vaľová. Udelenie čestného mena muselo byť na pokyn samosprávy odvolané a do školy odvtedy prestala chodiť výrazná časť financií, ktoré dostávala od mesta. Pre nutnosť peniaze žiadať od mesta bola riaditeľka obvinená z neschopného hospodárenia a následne odvolaná a nahradená. Film obsahuje autentické záznamy z rokovaní, situácie, kedy opakovane vedenie mesta odmietalo komunikovať a rozhovory s obyvateľmi mesta a učiteľmi zo ZUŠ i samotným Petrom Breinerom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cicha | meno = Eduard | odkaz na autora = | titul = FILM Základná umelecká škola Petra Breinera | url = https://dennikn.sk/1265708/student-spravil-dokument-o-politike-v-humennom-viceprimator-zan-podal-trestne-oznamenie-z-ohovarania-film/?ref=in | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-09 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Daniela Polovková bola po vystúpení na proteste „[[Za slušné Slovensko]]“ v Humennom pokarhaná riaditeľom školy za porušenie pracovnej disciplíny, pričom po tlaku médií, právnikov a viacerých organizácií muselo byť toto pokarhanie stiahnuté.<ref name= "bude">{{Citácia periodika | priezvisko = Čunderlíková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pokarhali ju za vystúpenie na proteste Za slušné Slovensko, bude riaditeľkou | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2019 | mesiac = 04 | ročník = 29 | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/688049/pokarhali-ju-za-vystupenie-na-proteste-za-slusne-slovensko-bude-riaditelkou/ | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čunderlíková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Pokarhaná učiteľka: Podpora verejnosti bola úžasná, viacerí to však robili len potichu | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2018 | mesiac = 08 | ročník = 21 | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/615430/pokarhana-ucitelka-podpora-verejnosti-bola-uzasna-viaceri-to-vsak-robili-len-potichu/ | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čunderlíková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Prehovoril riaditeľ, ktorý napomenul učiteľku za vystúpenie na proteste | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2018 | mesiac = 04 | ročník = 26 | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/584527/prehovoril-riaditel-ktory-napomenul-ucitelku-za-vystupenie-na-proteste/ | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref> Napriek tomu boli v Humenských novinách uvedené (podľa Polovkovej slov) nepravdivé informácie, že pokarhanie dostala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanák | meno = Igor | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vyjadrenie riaditeľa Základnej umeleckej školy v Humennom IGORA HANÁKA | periodikum = Humenské noviny | odkaz na periodikum = | rok = 2018 | mesiac = 05 | ročník = VIII. | číslo = 2 | strany = 4-5 | url = https://www.humenne.sk/download.php?file=s02/sub/hn+noviny+02_18 | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = 1338-5089 }}</ref> Eduard Cicha bol kvôli filmu obvinený z ohovaránia, ktoré naňho podal prednosta mestského úradu v Humennom Andrej Semanco.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krekovič | meno = Miloš | odkaz na autora = | titul = Študenta pre film o kauze na umeleckej škole obvinil viceprimátor Humenného z ohovárania (+ film) | url = https://dennikn.sk/1265708/student-spravil-dokument-o-politike-v-humennom-viceprimator-zan-podal-trestne-oznamenie-z-ohovarania-film/?ref=in | dátum vydania = 22.10.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-09 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Počas pôsobenia Vaľovej ako primátorky neboli tieto neobvyklé postupy v školstve v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta ojedinelé. Riaditeľka Materskej školy na ulici Štefánikovej Anna Lopatová bola v roku 2014 odvolaná z funkcie riaditeľky a následne po 36 rokoch pôsobenia v školstve prepustená ako nadbytočná. Podľa Lopatovej to má súvis so žalobou, ktorú na vedenie mesta podal jej manžel Marián Lopata, konateľ Humenskej energetickej spoločnosti po tom, ako mesto spoločnosti opakovane prisudzovalo zodpovednosť za vysoké ceny tepla<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kornajová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Vaľová sa obula do Energobytu, firma sa bráni | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | rok = 2011 | mesiac = 29 | ročník = 03 | číslo = | strany = | url = https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/5826279/valova-sa-obula-do-energobytu-firma-sa-brani.html | dátum prístupu = 2021-03-22 | issn = }}</ref>. Počas výpovednej lehoty dostala Lopatová údajne pokyn zdržiavať sa v učebni v hospodárskej časti školy a chodiť na obed až keď už boli ostatní zamestnanci školy naobedovaní. Lopatová podala na vedenie mesta žalobu za nerovné zaobchádzanie. Procesné konanie trvalo takmer 4 roky, pretože sa vedenie mesta pojednávaní opakovane nezúčastnilo.<ref name = "vestica"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Veľasová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Učiteľka zažalovala primátorku za diskrimináciu. Krajský súd prvotný rozsudok zrušil | periodikum = noviny.sk | odkaz na periodikum = noviny.sk | rok = 2018 | mesiac = 26 | ročník = 11 | číslo = | strany = | url = https://www.noviny.sk/slovensko/391389-ucitelka-zazalovala-primatorku-za-diskriminaciu-krajsky-sud-prvotny-rozsudok-zrusil | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V spore bývalej riaditeľky s mestom Humenné vypovedala aj Vaľová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | rok = 2018 | mesiac = 26 | ročník = 11 | číslo = | strany = | url = https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20970872/v-spore-byvalej-riaditelky-s-mestom-humenne-vypovedala-aj-valova.html | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref> Napokon sa Lopatová dohodla až s novým vedením mesta v roku 2019 {{--}} mimosúdne, čo obe strany označili ako kompromis.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Riaditeľka, ktorú za Vaľovej nezákonne prepustili, sa dohodla mimosúdne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | rok = 2019 | mesiac = 03 | ročník = 07 | číslo = | strany = | url = https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22069670/riaditelka-nezakonne-prepustena-za-cias-valovej-sa-dohodla-s-mestom-mimosudne.html | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref> Na obchádzanie povinnosti zriaďovateľa školy vypísať výberové konanie na nového riaditeľa v Humennom upozornila v roku 2018 (po medializácii predchádzajúcich prípadov) [[Slovenská komora učiteľov]], ktorá zároveň podala podnet na [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnu prokuratúru]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čunderlíková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dali podnet na Humenné. Akoby sa tým prokuratúra ani nezaoberala, hovorí učiteľ Crmoman | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2019 | mesiac = 02 | ročník = 16 | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/666804/dali-podnet-na-humenne-akoby-sa-tym-prokuratura-ani-nezaoberala-hovori-ucitel-crmoman/ | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref> Podľa Vladimíra Crmomana z SKU si takto vedenie mesta riaditeľov „testovalo, či budú po vôli“, čím vedome obchádzalo zákon. Sama Daniela Polovková zo ZUŠ bola za poverenú riaditeľku v rozpore so zákonom zvolená šesťkrát.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čunderlíková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zvláštny zvyk v Humennom: na post riaditeľa školy nerobia vždy konkurzy | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2018 | mesiac = 05 | ročník = 09 | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/587573/zvlastny-zvyk-v-humennom-na-post-riaditela-skoly-nerobia-vzdy-konkurzy/ | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref> Vo funkcii poverenej riaditeľky bola pred prepustením v roku 2014 aj Anna Lopatová a ďalších 6 riaditeľov materských škôl v meste.<ref name = "vestica"/> Mesto Humenné napokon niekoľko výberových konaní vypísalo, ale až po troch upozorneniach od [[Štátna školská inšpekcia|Štátnej školskej inšpekcie]] a tlaku zo strany Slovenskej komory učiteľov a verejnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čunderlíková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = V Humennom vypísali konkurzy na riaditeľov niektorých škôl až po tlaku inšpekcie | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = aktuality.sk | rok = 2018 | mesiac = 05 | ročník = 16 | číslo = | strany = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/589997/v-humennom-vypisali-konkurzy-na-riaditelov-niektorych-skol-az-po-tlaku-inspekcie/ | dátum prístupu = 2021-03-11 | issn = }}</ref> Za riaditeľku ZUŠ tak bola po riadnom výberovom konaní zvolená samotná Daniela Polovková.<ref name= "bude"/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{poslanec_nrsr|mail=jana_valova|nrsrweb=732}} {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{DEFAULTSORT:Vaľová, Jana}} [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Primátori slovenských miest]] lkryzntmbos213vy307s4fzxnsn6os4 Karviná 0 113513 8255590 8252197 2026-07-30T12:16:11Z AustJ 301573 Aktualizace politické příslušnosti 8255590 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Karviná | typ = štatutárne mesto | znak = Karwina herb.svg | vlajka = Karwina flag.svg | obrázok = Masarykovo náměstí v Karviné.jpg | popis = Masarykovo náměstí v Karviné-Fryštátě | krajina = [[České Sliezsko|Slezsko]] | rieka = [[Olše]] | nadmorská výška = 221 | zemepisná šírka = 49,854167 | zemepisná dĺžka = 18,542778 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 57,49 | prvá zmienka = 1268 | starosta = Jan Wolf (nestraník) | PSČ = 733 01, 733 24, 735 06, 734 01 | početč = 9 | početzsj = | početk = 6 | NUTS5 = CZ0803 598917 | adresa = Magistrát města Karviné<br />Fryštátská 72/1<br />733 24 Karviná | email = podatelna@karvina.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.karvina.cz | commons = Karviná }} '''Karviná''' ({{v jazyku|deu|''Karwin''}}, {{V jazyku|pol|''Karwina''}}) je [[Sliezsko|sliezske]] [[štatutárne mesto]] v [[Moravskosliezsky kraj|Moravskosliezskom kraji]]. Leží na hraniciach s [[Poľsko]]m, 18&nbsp;km východne od [[Ostrava|Ostravy]] na rieke [[Olše]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola dnešná Karviná projektovaná ako piata česká metropola pre 120&nbsp;000 obyvateľov. Dnes (2025) tu žije 48 937 obyvateľov s&nbsp;významnou slovenskou a poľskou menšinou. Je univerzitným, turistickým, kúpeľným a ekonomickým centrom česko-poľskej aglomerácie s viac než 400&nbsp;000 obyvateľmi a najväčším mestom na rieke Olši. Jadrom dnešného mesta Karviná je pôvodné kniežacie mesto [[Fryštát]]. Karviná vznikla v roku [[1949]] premiestnením obyvateľov pôvodnej baníckej [[Doly (Karviná)|Karvinej]] na fryštátske Horné Předměstí, ktoré sa silne rozvíjalo už od konca 19. storočia. Úradným spojením týchto dvoch miest a pripojením Rája, Darkova a Starého Města vzniklo nové mesto s názvom Karviná, ale s historickým základom Fryštátu, na katastri ktorého nové mesto stojí. Úrad primátora mesta Karviná vykonáva od 8. januára [[2018]] Jan Wolf ([[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]]), bývalý prvý námestník, ktorý na čele mesta nahradil svojho straníckeho kolegu Tomáša Hanzela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým primátorem Karviné se stal dosavadní první náměstek Jan Wolf z ČSSD | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/novym-primatorem-karvine-se-stal-dosavadni-prvni-namestek-ja/r~15cf4026f44f11e794dbac1f6b220ee8/?redirected=1549709392 | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2018-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha a význam == Význam Karvinej (predtým Fryštátu) v minulosti predurčovala jej strategicky výhodná poloha na obchodnej ceste z [[Uhorsko|Uhorska]] do [[Pobaltský štát|Pobaltia]], ktorá z nej urobila obchodné, hospodárske a kultúrne centrum celej tunajšej oblasti. Od konca 13. storočia do roku 1572 tunajší [[Fryštát|zámok Fryštát]] bol sídelným miestom sliezskych kniežat z kráľovského rodu Piastovcov. Prvkom, ktorý významne ovplyvnil ďalší rozvoj mesta, bol nález čierneho uhlia v 2. polovici 18. storočia a rozvoj železiarenského priemyslu na začiatku 20. storočia. Naďalej bol význam mesta daný rastúcou ťažbou čierneho uhlia, rozvojom ťažkého priemyslu a železnice, ktoré predurčili ako stavebný, tak demografický vývoj mesta v druhej polovici 20. storočia. Moderná Karviná vznikla v roku 1949 zlúčením mesta [[Fryštát]] (nemecky ''Freistadt''; dnešná Karviná&nbsp;1, centrum starého Fryštátu je mestskou pamiatkovou zónou), pôvodnej Karvinej (vinou intenzívnej ťažby uhlia dnes už neexistuje; je to predmestská časť [[Doly (Karviná)|Karviná-Doly]]), [[Lázně Darkov|Darkova]] (Karviná 3), [[Ráj (Karviná)|Rája]] (Karviná 4) a [[Staré Město (Karviná)|Starého Města]] (Karviná 5).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Turek | meno = Adolf | odkaz na autora = | titul = Místopisný rejstřík obcí českého Slezska a severní Moravy | vydavateľ = Zemský archiv v Opavě | miesto = Opava | rok = 2004 | isbn = 80-86388-23-9 | strany = 321-322 | počet strán = 979 | url = | jazyk = }}</ref> Neskôr ešte boli pripojené [[Louky (Karviná)|Louky nad Olší]]. Novo vzniknuté mesto sa začalo budovať v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia na katastri fryštátského Horného Předměstí, ktoré sa rozvíjalo už od čias, keď [[Severná železnica cisára Ferdinanda|Severná dráha cisára Ferdinanda]] priviedla do Fryštátu [[Železniční trať Petrovice u Karviné – Karviná|železnicu]]. [[Súbor:Karvinské_dominanty.jpg|vľavo|náhľad|Panoráma s budovami Trojčatá v centre novej Karvinej (Fryštátu)]] Karviná leží na [[Štátna hranica|hranici]] s [[Poľsko]]m a priamo v meste sú dva [[Hraničný priechod|hraničné priechody]] (z toho jeden iba pre osobné vozidlá) v miestnej časti Karviná-Ráj. Mesto sa rozprestiera na severnom okraji predhoria [[Beskydy|Beskýd]]. Karviná leží v údolí rieky [[Olše]] a od krajského mesta [[Ostrava|Ostravy]] je vzdialená 18&nbsp;km východným smerom. [[Súbor:2013_Karwina,_Frysztat,_Ratusz_01.jpg|alt=Karviná|náhľad|Renesančnú radničnú vežu postavil knieža Kazimír II.]] [[Súbor:Universitní_náměstí.jpg|alt=Karviná|náhľad|Univerzitné námestie na triede 17. novembra]] Karviná vždy patrila k oblastiam s vysokou koncentráciou priemyslu, najmä ťažobného, na ktorý nadväzujú ďalšie výrobné odvetvia. Mesto dosiahlo európsky význam aj vďaka kúpeľníctvu, keďže po nálezoch liečivej jódobrómovej soľanky sa už od konca 19. storočia budovali kúpele Darkov. V posledných rokoch sa posilnil význam mesta ako obchodného a turistického centra. Vznikom Obchodno-podnikateľskej fakulty [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]] sa Karviná stala univerzitným mestom. == História == Územie dnešnej Karvinej patrí v tunajšej oblasti k miestam s najstarším osídlením, o existencii ktorého svedčia nálezy kamenných nástrojov z obdobia mladšej doby kamennej. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o území dnešného mesta (o osade Solca) je z roku [[1268]]. Fryštát však bol založený po rozpade [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] v roku [[906]] a medzi rokmi [[1024]] – 1032 za vlády poľského kráľa [[Mešek II. (Poľsko)|Meška II. Lamberta]] bol nositeľom [[Mestské právo (súhrn práv)|mestských práv]], ktoré mu v neskorších rokoch boli niekoľko ráz potvrdené. Na dnešné miesto bol Fryštát premiestnený po roku 1290 kniežaťom [[Mešek I. Těšínský|Meškom I. Těšínskym]]. Vratislavský desiatok z rokov 1302 – 1315 obsahuje pôvodné názvy niektorých tunajších lokalít ako ''Fryenstat'' (Fryštát), ''Roy'' (Ráj), ''Carwin'' (Karviná), ''Berthold Villa'' (Darkov) . Vzhľadom na strategicky výhodnú polohu Fryštátu na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia sa tu vytvorilo významné stredisko obchodu a remesiel, ktoré sa medzi rokmi 1290 až 1945 stalo sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Fryštát dal tiež základ pre vznik úplne nového mesta Karvinej, ktoré sa na jeho katastrálnom území začalo budovať od 50. rokov 20. storočia. [[Súbor:Těšínsko_v_roce_1888.jpg|vľavo|náhľad|Tešínsko v roku 1888]] Zásadný obrat v rozvoji celej tunajšej oblasti znamenal nález čierneho [[Uhlie|uhlia]] v 2. polovici 18. storočia a začiatkom 20. storočia už bolo územie mesta svojím ekonomickým potenciálom významnou oblasťou v rámci celého [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. K rozvoju mesta prispela výstavba železničných tratí: [[Severná železnica cisára Ferdinanda|Severná dráha cisára Ferdinanda]] v Petroviciach, [[Košicko-bohumínska železnica]] v dnešnej časti Doly a v roku 1898 aj [[Karvinská místní dráha KFNB]] so stanicou [[Fryštát]], dnes Karviná–mesto, a tiež električková trať Karviná, nádraží – Karviná, sídliště. Počas rokov 1918 – 1920 prebiehal medzi Československom a Poľskom [[Česko-slovensko-poľský spor o Těšínsko|spor o Těšínsko]]. Po krátkom [[Sedemdňová vojna|vojenskom stretnutí]] bolo územie Těšínska v roku 1920 medzi oba štáty rozdelené arbitrážou víťazných mocností. Územie mesta pripadlo Československu. V roku 1938 Poľsko začalo voči Československu opäť vznášať územné požiadavky. Tie boli formulované poľskou vládou 21. septembra 1938 a vznesené ako súčasť [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] [[Godesberské memorandum|godesberského memoranda]]. 30. septembra 1938 poľská vláda zaslala československej vláde ultimátum o okamžitom vydaní požadovaných oblastí a 1. októbra 1938 poľské vojsko obsadilo požadované územia, vrátane územia dnešnej Karvinej. Obdobie poľského záboru však netrvalo ani rok. Po [[Poľská obranná vojna (1939)|porážke Poľska Nemeckom]] na začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] oblasť obsadil Wehrmacht a územie mesta s germánskym pôvodom bolo pričlenené k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]]. V roku 1944 došlo k zlúčeniu miest [[Doly (Karviná)|Karvinná]] (dve písmená ''N'' v názve mesta sa používali od roku 1920<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wojnar | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Hornická historie: Od krav k dolům aneb Jak se měnila a přesouvala Karviná | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/ostrava/zpravy/od-krav-k-dolum-aneb-jak-se-menila-a-presouvala-karvina.A160805_2264418_ostrava-zpravy_jog | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-08-05 | dátum prístupu = 2019-02-09 }}</ref>), [[Fryštát]] a obcí [[Staré Město (Karviná)|Staré Město]], [[Ráj (Karviná)|Ráj]] a [[Lázně Darkov|Darkov]] v jeden územný celok s názvom Karwin-Freistadt. Po oslobodení mesta 3. mája 1945 sa dvojmestie rozpadlo a oblasť sa vrátila späť pod správu Československa. [[Súbor:Vídeňská_kašna_v_Karviné.jpg|náhľad|Špica Viedenskej studne v&nbsp;historickom centre Karvinej (Fryštátu)]] [[Súbor:Karviná_10.jpg|vľavo|náhľad|Najvyššie karvinské obytné budovy]] Prvú výstavbu budúceho nového mesta, ulicu Zakladateľskú, otvoril predseda Benešovej vlády Klement Gottwald slávnostným výkopom v roku 1946. Roku 1949 nasledovalo opätovné zlúčenie okolitých obcí v jeden územný celok pomenovaný Karviná. Na území zlúčeného mesta nastal veľký stavebný rozvoj, ktorý trval až do 80. rokov 20. storočia. Svoj vrchol dosiahla Karviná na konci 80. rokov 20. storočia s počtom obyvateľov takmer 90. tisíc. Stavebný vývoj mesta, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou s počtom obyvateľov 120 000, zastavili až novembrové udalosti roku 1989. Moderná mestská zástavba leží predovšetkým na katastrálnom území historického mesta Fryštát (''Karviná-město'') a bývalej obce Ráj. == Metropola Karviná == V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa realizoval projekt v&nbsp;architektúre bruselského štýlu na výstavbu nového, moderného centra Karvinej, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou. Hlavnou cestnou tepnou sa mala stať centrálna ulica, dnes tř. 17. listopadu, ktorá mala plniť úlohu mestského bulváru a vďaka prítomnosti kúpeľov v meste navodiť atmosféru pohodového a príjemného miesta. Na tejto centrálnej ulici sa mali vyskytovať voľné priestory plné mestskej zelene s&nbsp;dominantnými budovami. To sa naozaj podarilo. Aj keď je na tejto ulici hustá cestná premávka, stále láka k prechádzke po nej, a to v celej svojej dĺžke. A to platí zvlášť v čase kvitnutia sakurovej aleje, ktorá tu vysadili a dodnes sa vzorne udržiava. Centrálna ulica sa však počas rokov dočkala na niektorých miestach necitlivých zásahov: * mestská zeleň sa rozrástla do nežiaducich rozmerov * módna dlažba bola zakrytá nevkusným asfaltom * dominantné budovy dostali nevhodnú fasádu alebo ich prerástla zeleň [[Súbor:Karviná_04.jpg|alt=|náhľad|Slezská univerzita ako jedna z dominánt centrálnej triedy 17. novembra]] Vyvrcholením centrálnej ulice je priestor medzi križovatkami pri VšZP a OD Prior. Tento priestor, ktorému dominuje vzdialenejšia skupina výškových budov, pôsobí zanedbaným dojmom. Prítomnosť nevkusne situovaných autobusových zastávok ešte viac vytvára dojem periférneho miesta než centra mesta. Všadeprítomný asfalt a zeleň zatieňujúca dominantné budovy tento dojem ešte viac umocňuje. Pritom tento centrálny priestor môže aj naďalej byť centrálnym parkom bez toho, aby kazil dojem centra mesta. Na tomto centrálnom priestore je totiž za bujnou zeleňou schovaný rad architektonických slohov, ktoré po vyrúbaní časti zelene vytvoria dominantné prvky celého centra. Ide predovšetkým o nádhernú prvorepublikovú budovu Jiráskovej školy, roh takisto prvorepublikovej budovy Magistrátu, modernu zastupujúci OD Prior a reštauráciu s obytným blokom alebo funkcionalistické trojpodlažné obytné domy. Hlavnou dominantou celého tohto centrálneho priestoru je potom už spomínaná vzdialená skupina výškových domov (Trojčata). Centrálnemu priestoru takisto chýba výškový solitér, napr. v podobe hodinovej veže, pomníka či sochy alebo fontány. V posledných rokoch sa vyskytlo množstvo urbanistických štúdií na dotvorenie mestského centra. Pre finančnú náročnosť sa nikdy nerealizovalo. Netreba stavať nové budovy, stačí celému bulváru a predovšetkým centrálnemu priestoru vrátiť zašlý lesk šesťdesiatych rokov: * vyrúbať zeleň, ktorá zatieňuje dominantné prvky * dominantným budovám dať reprezentatívnu fasádu * verejný priestor zbaviť asfaltu * inštalovať dominantnú výškovú solitéru * rekonštruovať autobusové zastávky do vzhľadu hodného centra mesta * inštalovať informačné tabule o zaujímavostiach mesta, nový mobiliár a reprezentatívne verejné osvetlenie === Povesti === [[Súbor:Karviná_06.jpg|alt=Karviná|náhľad|Jiráskova škola z 20. rokov 20. storočia je dominantou centrálneho priestoru na triede 17. novembra]] [[Zvon]] v tunajšom kostole mal najsilnejší a najlahodnejší hlas v [[Sliezsko|Sliezsku]], lebo vraj do [[Zvonovina|zvonoviny]] pri odlievaní vhodili diel striebra. Bol starší než samotné mesto, pri zániku pôvodnej obce sa stratil, až po rokoch ho na poli vyhrabala sviňa. Zvon bolo počuť až do [[Těšín]]a a jeho hlasu načúvala tešínska kňažná s takou obľubou, že sa rozhodla zvon kúpiť. Fryštátčania ho však nechceli predať, a preto jej povedali, že by zaň musela vysadiť toľko [[Český dukát|dukátov]], že by to siahalo po ceste z Těšína až do Fryštátu. Lenže kňažná na obchod pristúpila, a tak jej radní museli zvon vydať. Kňažná si zvon zavesila na svojom hrade, ale zvon cez noc uletel späť do Fryštátu. Kňažná vidiac ten zázrak to vzdala a nechala Fryštátu ako zvon, tak i peniaze. Len okná kostolnej veže smerom k Těšínu dala zamurovať, aby ju hlas zvonu nelákal. == Mestské pamiatky == === Historická pamiatková zóna === Mesto bolo založené ako nové mesto fryštátské jeho prvým kniežaťom [[Mešek I. Těšínský|Meškom I. Piastovským]] v roku 1290. Najstaršou stavbou nového mesta, povýšeného na sliezske kniežacie mesto, je areál zámku s kostolom, ktorý pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a po celý čas svojej existencie bol sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Priľahlé mesto pochádza z počiatku 14. storočia. V druhej polovici 19. storočia boli na fryštátskom predmestí objavené jódobrómové pramene, vďaka ktorým tu vznikli známe kúpele. Počas svojej existencie sa v nich liečil celý rad významných osôb. Roku 1992 tu bola vyhlásená mestská pamiatková zóna. Podrobný zoznam pamiatok je uvedený v článku [[Fryštát]], [[Lázně Darkov]], [[Doly (Karviná)|Doly]] a [[Staré Město (Karviná)|Staré Město]]. [[Súbor:Karviná-nádražní-hala2015.jpg|alt=Karviná|náhľad|Vestibul hlavnej stanice v bruselskom štýle]] ==== Sliezske kniežacie mesto ==== [[Súbor:2012_Karwina,_Frysztat,_Pałac_01.jpg|alt=Karviná|náhľad|Sliezsky kniežací zámok Fryštát, pohľad z juhu]] * Sliezsky kniežací zámok s kostolom a parkom * Stará radnica s vežou a bývalým kniežacím pivovarom * Kniežací dom * Viedenská fontána * Kostol sv. Marka [[Súbor:Panelový_dům.jpg|alt=Karviná|náhľad|Výškových domov "Brusel" je na triede 17. novembra niekoľko]] ==== Staré kúpele ==== * Kúpeľný most * Sanatorium * Spoločenský dom Kurhaus ==== Ostatné historické pamiatky ==== * Kostol sv. Petra z Alkantara * Zámocký dvor grófa Taafa === Metropolitná pamiatková zóna === [[Súbor:Rehabilitační_sanatorium_v_Karviné.jpg|alt=Karviná|náhľad|Výškový blok rehabilitačného Sanatória]] Predovšetkým v 60. rokoch 20. storočia bol vybudovaný základ na výstavbu piatej českej a najväčšej [[České Sliezsko|sliezskej]] metropoly. Mesto malo dosiahnuť 120 000 obyvateľov. Jeho novovzniknuté centrum, tvorené třídou Osvobození a třídou 17. listopadu bolo doplnené radou významných stavebných dominánt, postavených v architektúre "bruselský štýl". Tieto budovy dodnes pripomínajú pôvodný zámer vytvoriť z Karvinej novú metropolu. ==== Oblasť třídy Osvobození ==== * dom Pionýrů a mládeže * administratívna výšková budova na tř. Osvobození * námestie Budovatelů * mestský dom kultúry * administratívna výšková budova Kovona * spoločenské centrum Kovona [[Súbor:2013_Karwina,_Stare_Miasto,_Dwór_Olszyny_02.jpg|alt=Karviná|náhľad|Zámocký dvor grófa Taafa]] ==== Oblasť trídy 17. listopadu ==== * zimný štadión * obchodný dom PRIOR * magistrát mesta Karvinej * Slezská univerzita * bytový výškový blok s tlačiarňou Hutník * výškové budovy Brusel * sakurová alej * nemocnica v Ráji [[Súbor:Karviná,_důl_Barbora_(1).JPG|alt=Karviná|náhľad|Banícka pamiatka – baňa Barbora]] ==== Oblasť Horného okruhu ==== * námestie Jurije Gagarina * bytový výškový blok s kaviarňou U Slunka * kino Centrum * obchodné stredisko JAS * výškové bloky Sanatória Lázní Darkov * administratívna výšková budova na tr. Havířská * hala hádzanej * hlavná stanica [[Súbor:Technické_muzeum_v_Brně,_depozitář_MHD_v_Líšni_(18).jpg|alt=Karviná|náhľad|Vlečný voz karvinskej električky č. 117]] === Industriálne pamiatky === * priemyselná zóna Kovona a Jäkl * železničná stanica Karviná-mesto * vodárenská veža * Důl Gabriela * Důl Barbora * železničná stanica Karviná–Louky nad Olší * úzkorozchodné električky * automobil Škoda 100 MB === Pamätná miesta mesta Karvinej === * kostol sv. Petra z Alkantara * kaplnka Anjelov strážnych * nádraží Severnej dráhy cisára Ferdinanda [[Súbor:Kostel_sv._Petra_z_Alkantary,_Karviná_(1).JPG|náhľad|Kostol sv. Petra z Alkantara v Karvinej-Doly]] [[Súbor:Nádraží_Karviná_-_Louky.jpg|alt=Karviná|náhľad|Historická budova Košicko-bohumínskej dráhy na karvínskom predmestí Lúky]] == Obyvateľstvo == === Počet obyvateľov === {| class="wikitable" |+Vývoj počtu obyvateľov pôvodnej Karvinej<ref name="Lexikon 1869–2011">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiální stránky Českého statistického úřadu | url = https://www.czso.cz/csu/czso/historicky-lexikon-obci-1869-az-2015 | vydavateľ = czso.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> !1869 !1880 !1890 !1900 !1910 !1921 !1930 |- |3 384 |5 488 |7 746 |14 326 |16 808 |19 229 |22 317 |} {| class="wikitable" |+Vývoj počtu obyvateľov súčasnej Karvinej<ref name="Lexikon 1869–2011" /> !1950 !1961 !1970 !1980 !1991 !2001 !2011 |- |36 172 |46 883 |76 014 |78 334 |68 405 |65 141 |56 897 |} === Štruktúra populácie === Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2001 sa 8,5&nbsp;%&nbsp;obyvateľov mesta hlásilo k [[Slováci|slovenskej]] a 8% obyvateľov k [[Poliaci|poľskej]] národnosti.<ref>[http://vdb.czso.cz/vdbtab/tabnahledzdr.jsp?cislotab=OB006_OK.27&verze=2&zdr_cislotab=OB006_OK&kapitola_id=20&kontext=t&razeni=ta&stranka=1&uroven= http://vdb.czso.cz/vdbtab/tabnahledzdr.jsp?cislotab = OB006_OK.27 & amp; verzia = 2 & amp; zdr_cislotab = OB006_OK & amp; kapitola_id = 20 & amp; kontext = t & amp; radené = tá & amp; stranka = 1 & amp; uroven =]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zaujímavosťou mesta je vysoký podiel obyvateľov bývajúcich v [[Panelový dom|panelových domoch]], ktorý dosahuje 92%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ministerstvo pre miestny rozvoj, Vestník, 1 - 2000, BYTOVÁ POLITIKA, Súčasný stav a rozsah panelovej bytovej výstavby |url=http://www.obce.cz/mmr/vestniky/vestnik00-01/0001v02.htm |dátum prístupu=2019-02-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190210152531/http://www.obce.cz/mmr/vestniky/vestnik00-01/0001v02.htm |dátum archivácie=2019-02-10 }}</ref> <gallery> File:Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, věková struktura.svg|Veková štruktúra obyvateľov obce Karviná roku 2011 File:Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, rodinný stav.svg|Rodinný stav obyvateľov obce Karviná roku 2011 File:Sčítání obyvatelstva 2011, 598917 Karviná, vzdělání.svg|Vzdelanie obyvateľov obce Karviná roku 2011 </gallery> == Členenie mesta == [[Súbor:Katastrální_mapa_Karviné.png|náhľad|Katastrálne územie Karvinej]] Karviná sa člení na 6 katastrálnych území, na ktorých leží 9 [[Miestna časť|miestnych častí]]: * Darkov - časť [[Lázně Darkov|Kúpele Darkov]] * Karviná-Doly - časť [[Doly (Karviná)|Doly]] * Karviná-město - časti [[Fryštát]], [[Hranice (Karviná)|Hranice]], [[Mizerov]], [[Nové Město (Karviná)|Nové Město]] * Louky nad Olší - časť [[Louky (Karviná)|Louky]] * Ráj - časť [[Ráj (Karviná)|Ráj]] * Staré Město u Karviné - časť [[Staré Město (Karviná)|Staré Město]] Miestne časti sú niekedy číslované: * [[Fryštát|Karviná 1 – Fryštát]] – miestna časť Fryštát * [[Doly (Karviná)|Karviná 2 – Doly]] – miestna časť Doly * [[Lázně Darkov|Karviná 3 – Darkov]] – miestna časť Lázně Darkov * [[Ráj (Karviná)|Karviná 4 – Ráj]] – miestna časť Ráj * [[Staré Město (Karviná)|Karviná 5 – Staré Město]] – miestna časť Staré Město * [[Nové Město (Karviná)|Karviná 6 – Nové Mesto]] – miestna časť Nové Mesto * [[Mizerov|Karviná 7 – Mizerov]] – miestna časť Mizerov * [[Hranice (Karviná)|Karviná 8 – Hranice]] – miestna časť Hranice * [[Louky (Karviná)|Karviná 9 – Louky]] – miestna časť Louky nad Olší == Správne územie == Karviná bola predtým [[Okresné mesto|okresným mestom]], v súčasnosti je [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcou s rozšírenou pôsobnosťou]] a [[Poverený obecný úrad|povereným obecným úradom]]. [[Okres Karviná]] ale stále existuje a skladá sa zo 17 obcí, obvod obce s rozšírenou pôsobnosťou Karviná zo 4 obcí – [[Dětmarovice|Dětmarovíc]], Karvinej, [[Petrovice u Karviné|Petrovíc u Karviné]] a [[Stonava|Stonavy]]. Stále tu však pôsobí okresný súd, okresné štátne zastupiteľstvo i okresný archív. == Šport == Najznámejším športovým klubom v meste je bezpochyby [[HC Baník OKD Karviná|HCB Karviná]]. Tento hádzanársky klub, založený už v roku [[1955]], v&nbsp;poslednom čase pravidelne zbiera tituly majstra republiky (je desaťnásobným majstrom samostatného Česka - naposledy v&nbsp;sezóne 2017/2018) a od roku [[2000]] do roku 2006 bol každoročným účastníkom najprestížnejšej európskej klubovej súťaže - Ligy majstrov. Ďalším významným klubom je futbalový klub [[MFK OKD Karviná|MFK Karviná]], ktorý od sezóny 2016/2017 hrá najvyššiu českú futbalovú súťaž. Za zmienku stojí tiež ľadový hokej, ktorý sa hrá v Karvinej už od 50. rokov, ale súčasný klub SK Karviná bol založený roku 1993. V meste sa tiež nachádza basketbalový klub [[TJ Sokol Karviná]], pričom jeho juniori patria medzi špičku v&nbsp;Česku; muži však hrajú iba 3. najvyššiu súťaž. Karviná má tiež zastúpenie v extralige hokejbalu ([[HbK Karviná|HBK Karviná]]), džuda, športovej streľby a v meste sa tiež hrá florbal. V poslednej čase je veľmi obľúbená nová športová disciplína [[workout]]. V meste tak vyrastajú nové workoutové ihriská, na ktorých trénuje jeden z najlepších svetových pretekárov [[Marek Matis]]. == Životné prostredie == [[Súbor:Darkov_celkovy_pohled.jpg|náhľad|200x200bod|Komplex bane Darkov v Karvinej]] === Znečistenie ovzdušia === V súvislosti s vysokou koncentráciou ťažkého priemyslu v oblastí patrí ovzdušie v Karvinej medzi najviac znečistené v Česku.<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/zpravy/nejhorsi-vzduch-dychaji-v-cr-obyvatele-ostravsko-karvinska/400661 Najhorší vzduch dýchajú v ČR obyvatelia Ostravsko-Karvinska]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V znečistení [[Karcinogén|rakovinotvorným]] benzopyrénom patrí podľa Štátneho zdravotného ústavu k najzamorenejším oblastiam. V roku [[2005]] priemerná celoročná koncentrácia benzo-a-pyrénu predstavovala 5,1&nbsp;ng.m<sup>-3</sup>.<ref>Miroslav Šuta: ''Účinky výfukových plynů z automobilů na lidské zdraví'', Děti Země 2008, ISBN 80-86678-10-5</ref> Podľa výskumu vykonávaného spoločným laboratóriom Ústavu experimentálnej medicíny [[Akademie věd České republiky|Akadémie vied Českej republiky]] a Zdravotného ústavu Stredočeského kraja na vzorke 23 mestských stanovíšť v Karvinej bolo vo vzduchu namerané 6,6&nbsp;ng.m<sup>-3</sup> benzo-a-pyrénu, pokým napr. [[Praha|Prahe]] to bolo iba 0,8&nbsp;ng.m<sup>-3</sup>.<ref>[http://havirovsky.denik.cz/zpravy_region/20090529vzduch.html Preukázané: Ľudia na Karvinsku dýchajú jedy]</ref> === Následky ťažby === Niektoré časti mesta sa tiež stretávajú s dôsledkami hlbinnej ťažby [[Uhlie|uhlia]], najmä s podkopaním, ktoré narušuje statiku budov, mnohé z ktorých sa museli opustiť a strhnúť. Postupne tak ťažbe padla za obeť pôvodná Karviná, vrátane radu pozoruhodných stavebných pamiatok. Ťažba si následne vyžiadala likvidáciu ďalších prímestských lokalít. Zlikvidovaná a podkopaná bola prevažná väčšina miestnych častí Louky alebo Darkov. Ďalej sa uvažuje o ťažbe pod štvrťou Staré Město alebo Starý Ráj. Keďže sa však uhoľné sloje nachádzajú pod prevažnou časťou mesta, je jeho budúci rozvoj značne limitovaný.<ref>Andrea Canova: ''[http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/publicistika/_zprava/468336 Karviná a ťažba uhlia]'', 23. júna 2008</ref> === Ekonomika === V minulosti patrila Karviná k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim priemyselným mestám u nás. Počet obyvateľov rástol súčasne s&nbsp;objemom ťažby a svoj vrchol dosiahol koncom 70. rokov (vtedy tu žilo bezmála 80 tisíc obyvateľov). Základom prosperity bola ťažba kvalitného kamenného uhlia, ktoré sa stalo základom rozvoja priemyslu na celom Ostravsku. Na katastri mesta postupne vzniklo zlučovaním niekdajších menších baní niekoľko veľkobaní – [[Důl ČSA]], [[Důl Darkov]], [[Důl ČSM]]. Obrat v tomto vývoji nastal v 90. rokoch v súvislosti s útlmom ťažby (v ostravskej časti revíru bola ťažba úplne zastavená). V posledných rokoch klesol počet obyvateľov mesta o bezmála 20 tisíc, vzrástla naopak nezamestnanosť. Okrem uhoľných baní sídli v meste rad ďalších podnikov. Sídlila tu Kovona Karviná – niekdajší najväčší producent bytových jadier a sklolaminátových materiálov v Česko-Slovensku. Po roku 2000 vznikla v meste priemyselná zóna Nové Pole. Výrobné haly tu majú firmy, ako [[Robe lighting]], [[Shimano]], Sejong, Gates, Mölnlycke Health Care a ďalšie. === Plán na výstavbu spaľovne odpadov === Do mestskej časti Karviná-Doly naplánoval krajský úrad výstavbu veľkokapacitnej spaľovne odpadu, do ktorej by sa zo širokého okolia mohlo ročne zvážať 200 tisíc ton komunálneho odpadu. So zámerom nesúhlasia miestni obyvatelia, ktorí sa obávajú, že by spaľovňa odpadov zhoršila kvalitu už dnes značne znečisteného ovzdušia.<ref>Nikola Klimšova: [http://www.sedmicka.cz/karvina/clanek?id=129681 Ľudia spaľovňu nechcú], 25. februára 2010</ref> == Školstvo == Karviná je okrem iného tiež univerzitným mestom. V meste sídli Obchodno-podnikateľská fakulta [[Slezská univerzita v Opavě|Sliezskej univerzity v Opave]]. Ďalej sa tu nachádza niekoľko stredných škôl: gymnázium, stredná priemyselná škola, obchodné akadémie, stredná zdravotnícka škola a i. Okrem stredných škôl tiež základné a materské školy. == Osobnosti == * [[Gustaw Morcinek]] ([[1891]] - [[1963]]), poľský spisovateľ * [[Dana Zátopková]] (* [[1922]]), oštepárka, zlatá medaila na [[Letné olympijské hry 1952|OH v Helsinkách]] * [[Radek Štěpánek]] (* [[1978]]), tenista * [[Petra Němcová]] (* [[1979]]), topmodelka * [[Jaroslav Bába]] (* [[1984]]), skokan do výšky * [[Denisa Ščerbová]] (* [[1986]]), atlétka == Partnerské mestá == * {{flagicon|Poľsko}} [[Jastrzębie Zdrój]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Jaworzno]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Slovensko}} [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]] * {{Flagicon|Španielsko}} [[Mieres]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Rybnik]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Poľsko}} [[Wodzisław Śląski]], [[Poľsko]] * {{flagicon|Čína}} Kaili, Čína == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Referencie == <references /> == Literatúra == * Wenig, Adolf. ''České povesti.'' Praha: [[Nakladatelství Olympia|Olympia]], 1975. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Karviná}} == Externé odkazy == * [http://www.karvina.cz Oficiálna stránka] * [https://dejiny-mesta-karvina.webnode.cz/ Dejiny mesta Karvinej] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180311201817/https://dejiny-mesta-karvina.webnode.cz/ |date=2018-03-11 }} == Zdroj== *{{Preklad|cs|Karviná|16914407}} {{Obce okresu Karviná}} {{Štatutárne mestá v Česku}} [[Kategória:Karviná| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Okresné mestá v Česku]] [[Kategória:Štatutárne mestá v Česku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové zóny v Česku]] [[Kategória:Banské sídla v Česku]] nni7xm1no4qvhwz0hmdjr5c52cso3lv Ahoj 0 114008 8255784 8132730 2026-07-31T00:48:54Z ~2026-42382-29 301626 /* */ 8255784 wikitext text/x-wiki {{pozri|pozdrave|ahoj (pozdrav)}} {{súradnice|48.1754498|17.1157712|display=title}} [[Súbor:Nové Mesto Ahoj.png|náhľad|Poloha Ahoja podľa definície č. 2]] [[Súbor:Ahoj-Bratislava-LK.jpg|thumb|right|Ahoj podľa definície č. 2: Križovatka Krahulčej ulice (vľavo), Sliačskej ulice (v strede) a Otonelskej ulice (vpravo). Vpravo za borovicami objekt, v ktorom kedysi sídlilo Ľudové konzervatórium. Na obzore bratislavský lesopark (vrcholky Malých Karpát).]] [[Súbor:Lopenicka-Ahoj-BNM.jpg|thumb|right|Ahoj podľa definície č. 2: Dolná časť Lopeníckej ulice]] [[Súbor:Ahoj-Pramen-Bratislava-BNM.jpg|thumb|right|Prameň ''Krivé jarky'' v bratislavskom Lesoparku Malé Karpaty pri konci cesty, ktorá pokračuje ako predĺženie Sliačskej]] '''Ahoj''' (Koliba) je neoficiálna časť [[Bratislava|Bratislavy]], v [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|mestskej časti Bratislava-Nové Mesto]], v katastrálnom území [[Vinohrady (Bratislava)|Vinohrady]].<ref name=PP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Popis a poloha | url = https://www.banm.sk/popis-a-poloha/ | vydavateľ = banm.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191101214615/https://www.banm.sk/popis-a-poloha/ | dátum archivácie = 2019-11-01 }}</ref> Nachádza sa v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Jej presné hranice nie sú stanovené. Základné možné spôsoby jej vymedzenia sú nasledovné: # vinohrady a zástavba zhruba severne od dnešnej Rubinetovej ulice (t.j. vinohrady a zástavba v okolí Pinotovej ulice, v širšom zmysle vrátane okolia dnešnej ulice Na Briežkoch a pod.), prípadne vrátane priľahlého lesa (po Cvičnú lúku)<ref name=Cupka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://cupka2018.sk/wp-content/uploads/2017/05/Cupka_mapa_final.pdf | vydavateľ = cupka2018.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191101214612/https://cupka2018.sk/wp-content/uploads/2017/05/Cupka_mapa_final.pdf | dátum archivácie = 2019-11-01 }}</ref><ref name=AB>Atlas Bratislavy. 1. vyd., Mapa Slovakia, 1995</ref><ref name=FB>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : plán mesta | vydanie = 1 | vydavateľ = Freytag & berndt | miesto = Bratislava | rok = 2013 | url = | isbn = 978-80-89184-19-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrálna mapa Bratislava | url = https://www.katasterportal.com/katastralnamapa.php?obec=582000 | vydavateľ = katasterportal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa - Národný Geoportál SR (mapa nazvaná: Základná báza GIS) | url = http://geoportal.gov.sk/sk/map?permalink=3dc5418a728a15c7724b5f4c3e91d2fe | vydavateľ = geoportal.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koncepcia rozvoja mestských lesov v Bratislave | url = http://www.ba-lesy.sk/assets/File.ashx?id_org=451035&id_dokumenty=4637 | vydavateľ = ba-lesy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200701060513/http://www.ba-lesy.sk/assets/File.ashx?id_org=451035&id_dokumenty=4637 | dátum archivácie = 2020-07-01 }}</ref> # vinohrady a zástavba na celej ulici [[Sliačska ulica (Bratislava)|Sliačska]] (okrem jej začiatočného úseku východne od železničnej trate) a na bezprostredne priľahlých uliciach (bez územia od [[Mladá garda (internát)|Mladej gardy]] po ulicu Na Briežkoch)<ref name=PHSR>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto na roky 2007 – 2013 | url = https://www.banm.sk/data/files/332_program-hospodarskeho-a-socialneho-rozvoja-mestskej-casti-bratislava-nove-mesto-na-roky-2007-2013.pdf | vydavateľ = banm.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220127204742/https://www.banm.sk/data/files/332_program-hospodarskeho-a-socialneho-rozvoja-mestskej-casti-bratislava-nove-mesto-na-roky-2007-2013.pdf | dátum archivácie = 2022-01-27 }} S. 3</ref><ref name=Zoznam>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa.sk | url = https://mapa.zoznam.sk/mapy-miest/Bratislava | vydavateľ = mapa.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> # historicky, zhruba do polovice 20. stor. <small>(ak sa Ahoj chápe ako premenovanie historickej lokality Rössler [vrátane sčasti lokality Baran] – pozri aj nižšie)</small>: vinohrady a lesy na území zhruba od dnešnej oblasti strednej (t.j. východne od [[Rösslerov lom|Rösslerovho lomu]] sa nachádzajúcej) časti Horskej ulice cez oblasť Rösslerovho lomu, oblasť okolia dnešnej Pinotovej ulice a spravidla vrátane lesa zhruba medzi Rösslerovým lomom a dnešnou Pinotovou ulicou a Cvičnou lúkou.<ref name=H>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 64-66| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy - historické mapy slovenských miest (Bratislava 1933; Bratislava a okolie 1873) | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa.sk | url = https://mapa.zoznam.sk/mapy-miest/Bratislava | vydavateľ = mapa.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Všimnite si okrem iného polohu lokalít Dolný Rössler, Stredný Rössler, Horný Rössler, Baran, Rösslerov les, Rösslerov vrch)</ref> Hoci je názov Ahoj doložený už niekedy po roku [[1945]] (Horváth 1990 ho uvádza ako novší ekvivalent staršieho názvu Rössler)<ref name=H/>, na mapách Bratislavy sa vyskytuje až zhruba od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] (vo vyššie uvedenom význame 1). Predtým, teda v povojnovom období, bolo územie Sliačskej ulice a jej okolia na mapách uvedené buď bez označenia štvrte alebo bolo uvedené pod názvom (prípadne ako súčasť širšie poňatého názvu) [[Briežky]].<ref name=SM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy - historické mapy slovenských miest | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Klobošičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Strečanská | meno2 = Elena | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Darovec | meno3 = Dušan | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Guldan | meno4 = Patrik | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Veliká | meno5 = Dagmar | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Bratislava : Orientačná mapa ; Mária Klobošičová, Elena Strečanská, Dušan Darovec, Patrik Guldan, Dagmar Veliká | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenská kartografia | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-7103-013-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=AB/><ref name=FB/> == Ahoj-Briežky == Ahoj (spravidla podľa definície 1) a Briežky (čo je mimochodom takisto názov, ktorý má viacero možných definícií) sa najnovšie niekedy uvádzajú spolu ako jedna štvrť pod spoločným názvom [[Ahoj-Briežky]].<ref name=Cupka/><ref name=Zoznam/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je štvrť zvaná Ahoj zabudnutá Bohom? | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/7172-je-stvrt-zvana-ahoj-zabudnuta-bohom | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2006-12-13 | dátum prístupu = 2019-11-01 }}</ref> Pozor na zámenu so stavebným projektom Ahoj Briežky (písané bez spojovníka): Štvrť Ahoj-Briežky je širší pojem než stavebný projekt [[Ahoj Briežky]] (starší názov: Uptown Koliba).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uptown Koliba rebranduje na Ahoj Briežky a opäť spúšťa predaj pozemkov | url = https://www.yimba.sk/clanky/uptown-koliba-rebranduje-na-ahoj-briezky-a-opat-spusta-predaj-pozemkov | vydavateľ = yimba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Urbanistické obvody == Ahoj podľa definície č. 1 (bez lesovej časti) zodpovedá časti urbanistického obvodu [[Briežky]] (t.j. urbanistického obvodu č. 032). Ahoj podľa definície č. 2 zodpovedá urbanistickému obvodu Briežky (t.j. č. 032), časti urbanistického obvodu [[Nad Bielym krížom]] (t.j. č. 031) a časti urbanistického obvodu [[Železničné depo]] (t.j. č. 033).<ref>Bratislava. Bratislava: Slovenská kartografia pre Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania. 1990 (Nepredajná mapa).</ref><ref>Všeobecné záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č.2/2006 zo dňa 13.6.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Podhorský pás [http://www.uzemneplany.sk/files/ground_planes/bratislava-nove-mesto-mestska-cast/parts/uzemny-plan-zony-podhorsky-pas/cistopis/documents/vseobecne-zavazne-nariadenie.pdf?f=68ead28da0a6a095276991129e8fc740]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZSJ (UO) | url = http://rzsj.enviroportal.sk/Upload/dokumenty/KRAJ_BRATISLAVA.pdf | vydavateľ = rzsj.enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191101214612/http://rzsj.enviroportal.sk/Upload/dokumenty/KRAJ_BRATISLAVA.pdf | dátum archivácie = 2019-11-01 }}</ref> Spomínaný urbanistický obvod Briežky tvorí spolu so spomínaným urbanistickým obvodom Nad Bielym Krížom mestskú štvrť Nad Bielym Krížom. {{chýba zdroj}}<ref name=PP/> == Pôvod názvu Ahoj == Ahoj získal svoje meno vďaka [[skauting|skautom]], ktorí sem chodievali v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]]. Medzi sebou sa zdravili vtedy pozdravom ''[[Ahoj (pozdrav)|„ahoj“]]''.<ref name=PHSR/> == Rössler == Podľa Horvátha 1990 je Ahoj novší názov staršieho označenia Rössler. Definícia územia Rössler je uvedená vyššie ako definícia č. 3. Horváth 1990 toto územie charakterizuje nasledovne: „Pôvodne vinohradnícky (1405), neskôr aj lesný záhon (1644) s kameňolomom (1492), záhradami (1560). V lesoch ťažba dreva (1639). Roku [[1840]] poškodené lesy požiarom. Od [[1842]] aj lúky.“<ref name=H/> == Vznik zástavby == Podľa starých máp výstavba trvalo osídlených domov v tejto oblasti začala asi v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] (tam, kde je dnes Lopenícka a priľahlá Sliačska ulica).<ref name=SM/> == Charakteristika == {{Bez zdroja}} V prípade definície č. 1 aj 2. Ide o oblasť sčasti zastavanú trvalo osídlenými rodinnými domami a sezónne obývanými chatami, záhradnými chatkami a sčasti pokrytú vinohradmi. Pri definícii č. 1 býva často zahrnutý aj priľahlý severný les. === Ahoj podľa definície č. 2 === Ahoj je od juhu prístupný zo [[Sliačska ulica (Bratislava)|Sliačskej ulice]], ktorá začína ako kolmá prípojka [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianskej ulice]] a stúpa prechádzajúc cez Ahoj vysoko do Malých Karpát. Paralelne so Sliačskou ulicou vedie aj Otonelská ulica. S [[Kramáre|Kramármi]] je Ahoj prepojený Krahulčou ulicou, ktorá je ľavou odbočkou od Sliačskej. Hlavná osídlená časť Ahoja sa rozkladá po oboch stranách Sliačskej a Lopeníckej. Sliačska ulica, ktorá sa začína na Račianskej a podchádza viadukt so železničnou traťou (smerujúcou z [[Bratislava|Bratislavy]] [[Bratislava hlavná stanica|hlavnej stanice]] k zastávke [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|Vinohrady-Bratislava]] a k [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto]]) je vyložená kamennou dlažbou (mačkami) až po Oblastnú správu diaľkových káblov na Ahoji. Obývanú zástavbu oblasti Ahoj tvoria najmä rodinné domy, z ktorých viaceré vyrástli prestavbou chát, resp. ako nová výstavba v ostatných dvadsiatich rokoch (po zmene Územného plánu hl. m. SR Bratislava v roku [[1990]] a následných zmenách a doplnkoch). === Ahoj podľa definície č. 1 aj 2 === Nad hlavnou osídlenou časťou Ahoja sa na Sliačsku priamo napája spevnená cesta (Laurotová ulica) smerujúca hore údolím do svahov bratislavského lesoparku. Po jej pravej strane je v údolí záhradkárska chatová oblasť s chatami a chatkami, po ľavej strane les. Naľavo od konca cesty je v lese prameň, ktorý využívajú turisti ako zdroj pitnej vody. Východne od severnej Sliačskej ulice je územie plánovanej oblasti [[Ahoj Briežky]] (starší názov: Uptown Koliba). == Potok == Pri Laurotovej a potom strednej časti Sliačskej tečie potok Ahoj (Krivé jarky), ktorý zbiera aj vodu zo spravidla vyschnutých potokov či vymytých roklín napĺňaných v časoch dažďov. Potok potom tečie cez záhrady a popri dolnej časti Lopeníckej smeruje pod hlavnú osídlenú časťou Ahoja a tam severojužným smerom steká popri Otonelskej k železničnej trati a podchodom popod ňu na sídlisko pod Briežkami, kde je zvedený cez odkaľovaciu čističku do podzemného potrubia verejnej kanalizácie, odvádzajúcej vody potoka do Malého Dunaja.<ref>Riešenie územného plánu. 13.3. Vodné toky a plochy, 13.3.1 Súčasný stav, časť B – s. 213. In: ''Územný plán hl. m. SR Bratislava,'' 2007.</ref> == Územný plán == V oblasti Briežkov a Ahoja sa podľa Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava a Územného plánu zóny Koliba-Briežky ráta (stav okolo roku [[2010]]) so zastavaním parciel na území vinohradov a záhrad v oblasti ulíc Sliačska, Krahulčia a Lopenícka málopodlažnou bytovou zástavbou, ako aj s vybudovaním inžinierskych sietí..<ref>''Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č. 4/2000'', 2002.</ref><ref>''Územný plán hl. m. SR Bratislava,'' 2007.</ref> == Služby, občianska vybavenosť == {{bez zdroja}} V oblasti Ahoj podľa definície č. 1 a 2 nejestvuje prakticky žiadna občianska vybavenosť. Jediné potraviny na Lopeníckej (pri konečnej zastávke MHD) po roku [[1990]] zanikli, neskôr ich nahradili súkromné potraviny v rodinnom dome v strede Lopeníckej. Obyvatelia sa zásobujú najmä z obchodov na Račianskej ulici a jej v okolí ([[Lidl]], [[Billa]], [[Slimák (obchodný dom)|Slimák]], [[VIVO! Bratislava|VIVO! Bratislava (bývalé Polus City Center)]]). Obyvatelia osídlenej časti Ahoja mali desiatky rokov trvajúce problémy s pitnou vodou, pretože spodné vody sú resp. boli zdravotne závadné v dôsledku ich kontaminácie hnojivami v záhradkárskej oblasti nad Ahojom, resp. žumpami v osídlenej časti, keďže oblasť nemala vybudovanú kanalizáciu. Vybudovanie kanalizácie a vodovodu sa ale nakoniec uskutočnilo, a to v roku 2007 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Ahoji sa začalo s kanalizáciou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/2895537/na-ahoji-sa-zacalo-s-kanalizaciou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-14 | dátum prístupu = 2019-11-02 }}</ref>. Problémy sú však aj s vykurovaním rodinných domov, keďže oblasť nie je ani plynofikovaná. Na križovatka Sliačskej, Otonelskej a Lopeníckej bol v minulosti jeden objekt občianskej vybavenosti, v ktorom pôvodne sídlilo Ľudové konzervatórium a neskôr stanica mestskej polície Bratislava-Nové Mesto. Na Sliačskej 17 je situovaný objekt (bývalej) Správy diaľkových káblov. Oblasť Ahoj/Briežky je súčasťou farnosti prislúchajúcej [[Latinská cirkev|rímskokatolíckemu]] [[Kostol Kráľovnej rodiny|Kostolu Kráľovnej rodiny]] na sídlisku pod Briežkami na Teplickej ulici (postavenom roku [[1999]]), ktorý má aj priľahlé pastoračné centrum. == Dopravné spojenie == Jediné spojenie mestskej hromadnej dopravy na resp. pri Ahoji zabezpečuje autobusová linka {{MHD|ba|151}}. == Zdroje == {{referencie}} {{Bratislava - Nové Mesto}} [[Kategória:Nové Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Malé Karpaty]] s8r29y04r0dwdln34xp5rzmg2ws9gg0 8255799 8255784 2026-07-31T05:23:54Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-42382-29|~2026-42382-29]] ([[User_talk:~2026-42382-29|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8132730 wikitext text/x-wiki {{pozri|pozdrave|ahoj (pozdrav)}} {{súradnice|48.1754498|17.1157712|display=title}} [[Súbor:Nové Mesto Ahoj.png|náhľad|Poloha Ahoja podľa definície č. 2]] [[Súbor:Ahoj-Bratislava-LK.jpg|thumb|right|Ahoj podľa definície č. 2: Križovatka Krahulčej ulice (vľavo), Sliačskej ulice (v strede) a Otonelskej ulice (vpravo). Vpravo za borovicami objekt, v ktorom kedysi sídlilo Ľudové konzervatórium. Na obzore bratislavský lesopark (vrcholky Malých Karpát).]] [[Súbor:Lopenicka-Ahoj-BNM.jpg|thumb|right|Ahoj podľa definície č. 2: Dolná časť Lopeníckej ulice]] [[Súbor:Ahoj-Pramen-Bratislava-BNM.jpg|thumb|right|Prameň ''Krivé jarky'' v bratislavskom Lesoparku Malé Karpaty pri konci cesty, ktorá pokračuje ako predĺženie Sliačskej]] '''Ahoj''' je neoficiálna časť [[Bratislava|Bratislavy]], v [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|mestskej časti Bratislava-Nové Mesto]], v katastrálnom území [[Vinohrady (Bratislava)|Vinohrady]].<ref name=PP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Popis a poloha | url = https://www.banm.sk/popis-a-poloha/ | vydavateľ = banm.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191101214615/https://www.banm.sk/popis-a-poloha/ | dátum archivácie = 2019-11-01 }}</ref> Nachádza sa v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Jej presné hranice nie sú stanovené. Základné možné spôsoby jej vymedzenia sú nasledovné: # vinohrady a zástavba zhruba severne od dnešnej Rubinetovej ulice (t.j. vinohrady a zástavba v okolí Pinotovej ulice, v širšom zmysle vrátane okolia dnešnej ulice Na Briežkoch a pod.), prípadne vrátane priľahlého lesa (po Cvičnú lúku)<ref name=Cupka>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://cupka2018.sk/wp-content/uploads/2017/05/Cupka_mapa_final.pdf | vydavateľ = cupka2018.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191101214612/https://cupka2018.sk/wp-content/uploads/2017/05/Cupka_mapa_final.pdf | dátum archivácie = 2019-11-01 }}</ref><ref name=AB>Atlas Bratislavy. 1. vyd., Mapa Slovakia, 1995</ref><ref name=FB>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : plán mesta | vydanie = 1 | vydavateľ = Freytag & berndt | miesto = Bratislava | rok = 2013 | url = | isbn = 978-80-89184-19-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrálna mapa Bratislava | url = https://www.katasterportal.com/katastralnamapa.php?obec=582000 | vydavateľ = katasterportal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa - Národný Geoportál SR (mapa nazvaná: Základná báza GIS) | url = http://geoportal.gov.sk/sk/map?permalink=3dc5418a728a15c7724b5f4c3e91d2fe | vydavateľ = geoportal.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Koncepcia rozvoja mestských lesov v Bratislave | url = http://www.ba-lesy.sk/assets/File.ashx?id_org=451035&id_dokumenty=4637 | vydavateľ = ba-lesy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200701060513/http://www.ba-lesy.sk/assets/File.ashx?id_org=451035&id_dokumenty=4637 | dátum archivácie = 2020-07-01 }}</ref> # vinohrady a zástavba na celej ulici [[Sliačska ulica (Bratislava)|Sliačska]] (okrem jej začiatočného úseku východne od železničnej trate) a na bezprostredne priľahlých uliciach (bez územia od [[Mladá garda (internát)|Mladej gardy]] po ulicu Na Briežkoch)<ref name=PHSR>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto na roky 2007 – 2013 | url = https://www.banm.sk/data/files/332_program-hospodarskeho-a-socialneho-rozvoja-mestskej-casti-bratislava-nove-mesto-na-roky-2007-2013.pdf | vydavateľ = banm.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220127204742/https://www.banm.sk/data/files/332_program-hospodarskeho-a-socialneho-rozvoja-mestskej-casti-bratislava-nove-mesto-na-roky-2007-2013.pdf | dátum archivácie = 2022-01-27 }} S. 3</ref><ref name=Zoznam>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa.sk | url = https://mapa.zoznam.sk/mapy-miest/Bratislava | vydavateľ = mapa.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> # historicky, zhruba do polovice 20. stor. <small>(ak sa Ahoj chápe ako premenovanie historickej lokality Rössler [vrátane sčasti lokality Baran] – pozri aj nižšie)</small>: vinohrady a lesy na území zhruba od dnešnej oblasti strednej (t.j. východne od [[Rösslerov lom|Rösslerovho lomu]] sa nachádzajúcej) časti Horskej ulice cez oblasť Rösslerovho lomu, oblasť okolia dnešnej Pinotovej ulice a spravidla vrátane lesa zhruba medzi Rösslerovým lomom a dnešnou Pinotovou ulicou a Cvičnou lúkou.<ref name=H>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 64-66| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy - historické mapy slovenských miest (Bratislava 1933; Bratislava a okolie 1873) | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa.sk | url = https://mapa.zoznam.sk/mapy-miest/Bratislava | vydavateľ = mapa.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Všimnite si okrem iného polohu lokalít Dolný Rössler, Stredný Rössler, Horný Rössler, Baran, Rösslerov les, Rösslerov vrch)</ref> Hoci je názov Ahoj doložený už niekedy po roku [[1945]] (Horváth 1990 ho uvádza ako novší ekvivalent staršieho názvu Rössler)<ref name=H/>, na mapách Bratislavy sa vyskytuje až zhruba od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] (vo vyššie uvedenom význame 1). Predtým, teda v povojnovom období, bolo územie Sliačskej ulice a jej okolia na mapách uvedené buď bez označenia štvrte alebo bolo uvedené pod názvom (prípadne ako súčasť širšie poňatého názvu) [[Briežky]].<ref name=SM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy - historické mapy slovenských miest | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Klobošičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Strečanská | meno2 = Elena | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Darovec | meno3 = Dušan | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Guldan | meno4 = Patrik | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Veliká | meno5 = Dagmar | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Bratislava : Orientačná mapa ; Mária Klobošičová, Elena Strečanská, Dušan Darovec, Patrik Guldan, Dagmar Veliká | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenská kartografia | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-7103-013-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=AB/><ref name=FB/> == Ahoj-Briežky == Ahoj (spravidla podľa definície 1) a Briežky (čo je mimochodom takisto názov, ktorý má viacero možných definícií) sa najnovšie niekedy uvádzajú spolu ako jedna štvrť pod spoločným názvom [[Ahoj-Briežky]].<ref name=Cupka/><ref name=Zoznam/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je štvrť zvaná Ahoj zabudnutá Bohom? | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/7172-je-stvrt-zvana-ahoj-zabudnuta-bohom | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2006-12-13 | dátum prístupu = 2019-11-01 }}</ref> Pozor na zámenu so stavebným projektom Ahoj Briežky (písané bez spojovníka): Štvrť Ahoj-Briežky je širší pojem než stavebný projekt [[Ahoj Briežky]] (starší názov: Uptown Koliba).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uptown Koliba rebranduje na Ahoj Briežky a opäť spúšťa predaj pozemkov | url = https://www.yimba.sk/clanky/uptown-koliba-rebranduje-na-ahoj-briezky-a-opat-spusta-predaj-pozemkov | vydavateľ = yimba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Urbanistické obvody == Ahoj podľa definície č. 1 (bez lesovej časti) zodpovedá časti urbanistického obvodu [[Briežky]] (t.j. urbanistického obvodu č. 032). Ahoj podľa definície č. 2 zodpovedá urbanistickému obvodu Briežky (t.j. č. 032), časti urbanistického obvodu [[Nad Bielym krížom]] (t.j. č. 031) a časti urbanistického obvodu [[Železničné depo]] (t.j. č. 033).<ref>Bratislava. Bratislava: Slovenská kartografia pre Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania. 1990 (Nepredajná mapa).</ref><ref>Všeobecné záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č.2/2006 zo dňa 13.6.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Podhorský pás [http://www.uzemneplany.sk/files/ground_planes/bratislava-nove-mesto-mestska-cast/parts/uzemny-plan-zony-podhorsky-pas/cistopis/documents/vseobecne-zavazne-nariadenie.pdf?f=68ead28da0a6a095276991129e8fc740]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZSJ (UO) | url = http://rzsj.enviroportal.sk/Upload/dokumenty/KRAJ_BRATISLAVA.pdf | vydavateľ = rzsj.enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191101214612/http://rzsj.enviroportal.sk/Upload/dokumenty/KRAJ_BRATISLAVA.pdf | dátum archivácie = 2019-11-01 }}</ref> Spomínaný urbanistický obvod Briežky tvorí spolu so spomínaným urbanistickým obvodom Nad Bielym Krížom mestskú štvrť Nad Bielym Krížom. {{chýba zdroj}}<ref name=PP/> == Pôvod názvu Ahoj == Ahoj získal svoje meno vďaka [[skauting|skautom]], ktorí sem chodievali v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]]. Medzi sebou sa zdravili vtedy pozdravom ''[[Ahoj (pozdrav)|„ahoj“]]''.<ref name=PHSR/> == Rössler == Podľa Horvátha 1990 je Ahoj novší názov staršieho označenia Rössler. Definícia územia Rössler je uvedená vyššie ako definícia č. 3. Horváth 1990 toto územie charakterizuje nasledovne: „Pôvodne vinohradnícky (1405), neskôr aj lesný záhon (1644) s kameňolomom (1492), záhradami (1560). V lesoch ťažba dreva (1639). Roku [[1840]] poškodené lesy požiarom. Od [[1842]] aj lúky.“<ref name=H/> == Vznik zástavby == Podľa starých máp výstavba trvalo osídlených domov v tejto oblasti začala asi v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] (tam, kde je dnes Lopenícka a priľahlá Sliačska ulica).<ref name=SM/> == Charakteristika == {{Bez zdroja}} V prípade definície č. 1 aj 2. Ide o oblasť sčasti zastavanú trvalo osídlenými rodinnými domami a sezónne obývanými chatami, záhradnými chatkami a sčasti pokrytú vinohradmi. Pri definícii č. 1 býva často zahrnutý aj priľahlý severný les. === Ahoj podľa definície č. 2 === Ahoj je od juhu prístupný zo [[Sliačska ulica (Bratislava)|Sliačskej ulice]], ktorá začína ako kolmá prípojka [[Račianska ulica (Bratislava)|Račianskej ulice]] a stúpa prechádzajúc cez Ahoj vysoko do Malých Karpát. Paralelne so Sliačskou ulicou vedie aj Otonelská ulica. S [[Kramáre|Kramármi]] je Ahoj prepojený Krahulčou ulicou, ktorá je ľavou odbočkou od Sliačskej. Hlavná osídlená časť Ahoja sa rozkladá po oboch stranách Sliačskej a Lopeníckej. Sliačska ulica, ktorá sa začína na Račianskej a podchádza viadukt so železničnou traťou (smerujúcou z [[Bratislava|Bratislavy]] [[Bratislava hlavná stanica|hlavnej stanice]] k zastávke [[Železničná zastávka Bratislava-Vinohrady|Vinohrady-Bratislava]] a k [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto]]) je vyložená kamennou dlažbou (mačkami) až po Oblastnú správu diaľkových káblov na Ahoji. Obývanú zástavbu oblasti Ahoj tvoria najmä rodinné domy, z ktorých viaceré vyrástli prestavbou chát, resp. ako nová výstavba v ostatných dvadsiatich rokoch (po zmene Územného plánu hl. m. SR Bratislava v roku [[1990]] a následných zmenách a doplnkoch). === Ahoj podľa definície č. 1 aj 2 === Nad hlavnou osídlenou časťou Ahoja sa na Sliačsku priamo napája spevnená cesta (Laurotová ulica) smerujúca hore údolím do svahov bratislavského lesoparku. Po jej pravej strane je v údolí záhradkárska chatová oblasť s chatami a chatkami, po ľavej strane les. Naľavo od konca cesty je v lese prameň, ktorý využívajú turisti ako zdroj pitnej vody. Východne od severnej Sliačskej ulice je územie plánovanej oblasti [[Ahoj Briežky]] (starší názov: Uptown Koliba). == Potok == Pri Laurotovej a potom strednej časti Sliačskej tečie potok Ahoj (Krivé jarky), ktorý zbiera aj vodu zo spravidla vyschnutých potokov či vymytých roklín napĺňaných v časoch dažďov. Potok potom tečie cez záhrady a popri dolnej časti Lopeníckej smeruje pod hlavnú osídlenú časťou Ahoja a tam severojužným smerom steká popri Otonelskej k železničnej trati a podchodom popod ňu na sídlisko pod Briežkami, kde je zvedený cez odkaľovaciu čističku do podzemného potrubia verejnej kanalizácie, odvádzajúcej vody potoka do Malého Dunaja.<ref>Riešenie územného plánu. 13.3. Vodné toky a plochy, 13.3.1 Súčasný stav, časť B – s. 213. In: ''Územný plán hl. m. SR Bratislava,'' 2007.</ref> == Územný plán == V oblasti Briežkov a Ahoja sa podľa Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava a Územného plánu zóny Koliba-Briežky ráta (stav okolo roku [[2010]]) so zastavaním parciel na území vinohradov a záhrad v oblasti ulíc Sliačska, Krahulčia a Lopenícka málopodlažnou bytovou zástavbou, ako aj s vybudovaním inžinierskych sietí..<ref>''Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č. 4/2000'', 2002.</ref><ref>''Územný plán hl. m. SR Bratislava,'' 2007.</ref> == Služby, občianska vybavenosť == {{bez zdroja}} V oblasti Ahoj podľa definície č. 1 a 2 nejestvuje prakticky žiadna občianska vybavenosť. Jediné potraviny na Lopeníckej (pri konečnej zastávke MHD) po roku [[1990]] zanikli, neskôr ich nahradili súkromné potraviny v rodinnom dome v strede Lopeníckej. Obyvatelia sa zásobujú najmä z obchodov na Račianskej ulici a jej v okolí ([[Lidl]], [[Billa]], [[Slimák (obchodný dom)|Slimák]], [[VIVO! Bratislava|VIVO! Bratislava (bývalé Polus City Center)]]). Obyvatelia osídlenej časti Ahoja mali desiatky rokov trvajúce problémy s pitnou vodou, pretože spodné vody sú resp. boli zdravotne závadné v dôsledku ich kontaminácie hnojivami v záhradkárskej oblasti nad Ahojom, resp. žumpami v osídlenej časti, keďže oblasť nemala vybudovanú kanalizáciu. Vybudovanie kanalizácie a vodovodu sa ale nakoniec uskutočnilo, a to v roku 2007 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Ahoji sa začalo s kanalizáciou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/2895537/na-ahoji-sa-zacalo-s-kanalizaciou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-09-14 | dátum prístupu = 2019-11-02 }}</ref>. Problémy sú však aj s vykurovaním rodinných domov, keďže oblasť nie je ani plynofikovaná. Na križovatka Sliačskej, Otonelskej a Lopeníckej bol v minulosti jeden objekt občianskej vybavenosti, v ktorom pôvodne sídlilo Ľudové konzervatórium a neskôr stanica mestskej polície Bratislava-Nové Mesto. Na Sliačskej 17 je situovaný objekt (bývalej) Správy diaľkových káblov. Oblasť Ahoj/Briežky je súčasťou farnosti prislúchajúcej [[Latinská cirkev|rímskokatolíckemu]] [[Kostol Kráľovnej rodiny|Kostolu Kráľovnej rodiny]] na sídlisku pod Briežkami na Teplickej ulici (postavenom roku [[1999]]), ktorý má aj priľahlé pastoračné centrum. == Dopravné spojenie == Jediné spojenie mestskej hromadnej dopravy na resp. pri Ahoji zabezpečuje autobusová linka {{MHD|ba|151}}. == Zdroje == {{referencie}} {{Bratislava - Nové Mesto}} [[Kategória:Nové Mesto (Bratislava)]] [[Kategória:Malé Karpaty]] q9dzxtg31synb00l51brq04a6vlyl7x John Pierpont Morgan 0 123465 8255662 7882438 2026-07-30T17:00:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255662 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = John Pierpont Morgan |Portrét = JohnPierpontMorgan.jpg |Popis = americký bankár |Veľkosť obrázka = 230px |Dátum narodenia = [[17. apríl]] [[1837]] |Miesto narodenia = [[Hartford (Connecticut)|Hartford]], [[Connecticut]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1913|3|31|1837|4|17}} |Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] }} '''John Pierpont Morgan''' (* [[17. apríl]] [[1837]], [[Hartford (Connecticut)|Hartford]], [[Connecticut]] – † [[31. marec]] [[1913]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[podnikateľ]] a [[Banka (inštitúcia)|bankár]]. V roku veľkej krízy [[1907]] zabránil ochromeniu finančného systému USA, keď dokázal získať milióny dolárov zo zahraničia na vybudovanie železničnej siete v USA, pomohol splatiť veľký štátny dlh a spolufinancoval založenie US Steel. So žiadosťou o financovanie svojej práce a vynálezov sa k nemu obracal aj vynálezca [[Nikola Tesla]], ktorý už vtedy žil a pracoval v USA, ale podľa životopisnej literatúry N. Teslu toto spojenectvo nebolo z rôznych príčin najšťastnejšie. Finančník J. P. Morgan bol aj dlhoročným správcom [[Metropolitan Museum of Art]] a veľmi sa zaslúžil o zrušenie 20 % cla na dovoz umeleckých predmetov, čo po roku [[1909]] americkým miliardárom umožnilo doviesť najkrajšie zbierky, ktoré potom darovali práve tomuto múzeu. Morgan dokázal zainteresovať vyššie vrstvy na financovaní umenia ako nikto iný. Od jeho čias sa správcovské funkcie zverujú najštedrejším donorom a ich manželkám. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.jpmorgan.com/pages/ oficiálna stránka banky J. P. Morgan & Co] * [http://www.netstate.com/states/peop/people/ct_jpm.htm John Pierpont (J.P.) Morgan - People of Connecticut]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Morgan, John Pierpont}} [[Kategória:Bankári USA]] [[Kategória:Miliardári USA]] [[Kategória:Osobnosti z Hartfordu (Connecticut)]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Göttingene]] 7d6lfddj1mmiru40cgu1p2t054rwtxr Tamarama 0 133356 8255781 7050926 2026-07-30T23:32:11Z -wuppertaler 84928 changed one image for a higher resolution one 8255781 wikitext text/x-wiki [[Súbor:AUS Sydney, Waverley, Tamarama Beach 001.jpg|300px|right]] '''Tamarama''' je úzka pláž a rovnomenná priľahlá štvrť v [[Sydney]], 7 kilometrov od centra mesta, zo severu susediaca so známejšou a rozľahlejšou plážou [[Bondi Beach|Bondi]] a z juhu s plážou [[Bronte (Sydney)|Bronte]]. Na pláži sídli jeden z najstarších klubov surferských záchranárov na svete, Tamarama Surf Life Saving Club, ktorý vznikol v roku [[1906]]. Vzhľadom na hlbokú vodu, úzku pláž a východnú orientáciu je pláž považovaná za jednu z najnebezpečnejších na kúpanie v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. I slabé zdvihnutie vĺn na Tamarame môže zapríčiniť vznik prúdov s rýchlosťou 2 metre za sekundu. [[Kategória:Pláže v Austrálii]] [[Kategória:Sydney]] dbtonsxbzkt8mrnlt5q7guwct2392um Mikuláš Michelčík 0 134635 8255842 6563943 2026-07-31T08:34:08Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Priechodu]] pomocou použitia HotCat 8255842 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Mikuláš Michelčík |Portrét = |Popis =slovenský lesnícky a poľovnícky odborník |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia =[[11. december]] [[1912]] |Miesto narodenia =[[Priechod (okres Banská Bystrica)|Priechod]] |Dátum úmrtia ={{dúv|1966|11|10|1912|12|11}} |Miesto úmrtia =[[Žilina]] }} '''Mikuláš Michelčík''' (* [[11. december]] [[1912]], [[Priechod (okres Banská Bystrica)|Priechod]] {{--}} † [[10. november]] [[1966]], [[Žilina]]) bol slovenský lesnícky a poľovnícky odborník. == Rodina == * otec: Ján Michelčík * matka: Berta rod. Roštárová * manželka: Hedviga rod. Bezačinská == Životopis == V rokoch [[1922]]{{--}}[[1930]] študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, [[1930]]{{--}}[[1935]] na lesníckom odbore [[VŠZ]] v Brne. Pôsobil ako lesnícky odborník na viacerých lesných správach Slovenska. Zameriaval sa na rozvoj poľovníctva, ochranu prírody. Osobitne sa venoval chovu a výskumu jelenej a raticovej zveri. Jeden z iniciátorov založenia [[TANAP]]-u ([[1949]]) a jeho prvý riaditeľ. Prispieval do časopisov ''Les'', ''Lesnická práce'', ''Poľovníctvo a rybárstvo''. Do poľovníckej príručky napísal kapitoly o jelenej zveri na Slovensku a o chove jelenej, danielej a kamzíčej zveri. == Ocenenie == * [[1948]] – Rad SNP II.tr. za pomoc partizánskemu hnutiu == Literatúra == * ''[[Slovenský biografický slovník]]'' == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Michelčík, Mikuláš}} [[Kategória:Slovenskí poľovníci]] [[Kategória:Osobnosti z Priechodu]] 3urecj9jtrl473svvnbnbkf045pi3f4 Štefan Rakyta 0 135017 8255841 7485855 2026-07-31T08:33:16Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti z Priechodu]] pomocou použitia HotCat 8255841 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Štefan Rakyta |Portrét = |Popis = ľudový [[rezbár]] |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[19. december]] [[1913]] |Miesto narodenia = [[Priechod (okres Banská Bystrica)|Priechod]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1958|12|4|1913|12|19}} |Miesto úmrtia = [[Priechod (okres Banská Bystrica)|Priechod]] }} '''Štefan Rakyta''' (* [[19. december]] [[1913]], [[Priechod (okres Banská Bystrica)|Priechod]] – † [[4. december]] [[1958]], [[Priechod (okres Banská Bystrica)|Priechod]]) bol ľudový [[rezbár]]. Jeho otec Ondrej Rakyta, matka Anna Rakytová, manželka Mária rod. Rakytová. == Životopis == Od roku [[1925]] valach na rozličných [[salaš]]och, neskôr [[bača]]. Roku [[1939]] sa začal venovať popri salašníctve aj rezbárstvu. Sústredil sa na výrobu stredoslovenského typu [[črpák]]a. Tematicky spracovával prevažne motívy z pastierskeho života. Roku [[1956]] začal spolupracovať a [[ÚĽUV]]-om v Bratislave. Z nemalého počtu črpákov, ktoré vytvoril, sa časť jeho produkcie zachovala v dokumentačných zbierkach ÚĽUV-u. == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rakyta, Štefan}} [[Kategória:Slovenskí rezbári]] [[Kategória:Narodenia v 1913]] [[Kategória:Úmrtia v 1958]] [[Kategória:Osobnosti z Priechodu]] 7v1w78d1zek6x7jetr31v9rvqxml86x Joža Uprka 0 142135 8255729 8241049 2026-07-30T19:41:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255729 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Joža Uprka |Portrét = Joža Uprka (1861-1940).jpg |Popis = český maliar a grafik |Dátum narodenia = [[25. október]] [[1861]] |Miesto narodenia = [[Kněždub]], [[Česko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1940|1|12|1861|10|25}} |Miesto úmrtia = [[Hroznová Lhota]], [[Česko]] |}} '''Joža Uprka''' (* [[25. október]] [[1861]], [[Kněždub]] – † [[12. január]] [[1940]], [[Hroznová Lhota]]) bol [[Česko|český]] maliar a grafik, predstaviteľ plenérového realizmu, impresionismu a [[Secesia|secesného]] dekorativizmu. Jeho dielo je významným národopisným dokumentom folklóru južnej [[Morava (región)|Moravy]]. == Život a tvorba == [[File:Joža Uprka – Dušičky.jpg|thumb|Joža Uprka – Dušičky (1897)]] Pochádzal zo sedliackej rodiny z dediny Kněždub. Bol synom roľníka a maliara samouka Jana Uprku a jeho druhej ženy Evy, rodenej Machálkovej, jeho mladší brat [[František Úprka|František]] sa preslávil ako sochár. Do školy chodil v [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnici]], stredoškolské vzdelanie získal v [[Olomouc]]i, najprv v nemeckom učiteľskom ústave a potom v olomouckom Slovanskom gymnáziu. V štúdiách pokračoval od roku [[1881]] na pražskej akadémii u [[František Čermák|Františka Čermáka]] a od roku [[1884]] na mníchovskej akadémii. V [[Mníchov]]e spoluzaložil spolok „Škréta“, ktorého ďalšími členmi boli [[Alfons Mucha]], [[Antonín Slavíček]] a [[Luděk Marold]]. Po trojročnom pobyte v Mníchove sa najprv vrátil do [[Praha|Prahy]] a v roku [[1888]] sa presťahoval znova do rodného kraja, ktorý ho inšpiroval námetmi a kde aj vznikla podstatná časť jeho diela. Témy čerpal z každodenného života prostého ľudu, práce, obyčajov a slávností, zachytával podobu ľudových krojov a krajinu [[Slovácko|Moravského Slovácka]]. Na prelome rokov [[1892]] – [[1893]] vďaka štipendiu navštívil [[Paríž]], kde študoval diela starých majstrov a zoznámil sa so súčasným umeleckým dianím, najmä s [[Impresionizmus|impresionistickým]] štýlom. Jeho obraz „''Pouť u svatého Antonínka''“ získal na parížskom Salóne v roku [[1893]] ocenenie ''Mention honorable'' a vďaka nemu sa Uprka stal známy v zahraničí. Jeho pravdepodobne najznámejší obraz „''Jízda králů''“ vznikol v roku [[1897]] v dvojakom stvárnení, [[Realizmus|realistickom]] a impresionistickom. V tom istom roku mal Uprka prvú súbornú výstavu v Topičovom salóne v Prahe. Neďaleko rodného Kněždubu, v Hroznovej Lhote, kúpil Uprka malý domček ako ateliér, ktorý dal roku [[1904]] prestavať podľa návrhu architekta [[Dušan Jurkovič|Dušana Jurkoviča]] na poschodovú vilu s drevenými prvkami inšpirovanými ľudovou architektúrou. Hostil v ňom osobnosti zo sveta kultúry, ako napríklad [[Alois Mrštík|Aloisa]] a [[Vilém Mrštík|Viléma Mrštíkovcov]], [[Hanuš Schwaiger|Hanuša Schwaigra]], [[Zdenka Braunerová|Zdenku Braunerovú]], [[Herbert Masaryk|Herberta Masaryka]], [[Leoš Janáček|Leoša Janáčka]] či [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslava Nováka]]. Maliara v Hroznovej Lhote navštívil roku [[1902]] aj francúzsky sochár [[Auguste Rodin]]. [[15. máj]]a [[1899]] sa Uprka oženil s ľudovou maliarkou Anežkou Karlíkovou zo [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořic]]. Koncom svojho impresionistického obdobia (1899 – 1905) sa Uprka venoval aj [[grafika|grafike]], hlavne technike [[lept]]u. V rokoch [[1922]] – [[1937]] žil v Klobušiciach pri [[Ilava|Ilave]] na [[Slovensko|Slovensku]] vo vlastnom zámočku s ateliérom a na slovenskom vidieku hľadal novú inšpiráciu. V roku [[1928]] zavítal do [[Dubrovnik]]a, kde študoval kroje a život prostých ľudí. Počas svojho života sa Joža Uprka dočkal niekoľkých súborných výstav v Prahe, [[Brno|Brne]] a [[Hodonín]]e. Spoluzaložil Klub priateľov umenia v Brne, patril k zakladateľom a stal sa vedúcou osobnosťou Združenia výtvarných umelcov moravských (S. V. U. M.) so sídlom v Hodoníne. Bol aj vedúcou postavou spolku Moravsko-slovenská spoločnosť, neskôr Národopisná Morava. Roku [[1925]] ho zvolili za predsedu Združenia slovenských umelcov v [[Bratislava|Bratislave]]. Joža Uprka zomrel 12. januára 1940 v Hroznovej Lhote. Je pochovaný vedľa svojho brata Františka a niekdajšieho žiaka [[Antoš Frolka|Antoša Frolku]] na takzvanom „Slováckom Slavíne“ (cintorín pri miestnom kostole) v rodnom Kněždube. == Najznámejšie diela == *''Malérečky'' *''Pro pérečko'' *''Zkouška koně'' *''Trávnice na horských lukách'' *''Kněždubská jízda králů'' *''Literáci'' *''Naše mamičky'' *''Na procesí'' *''Pouť u sv. Antonínka'' *''Boží tělo v Hroznové Lhotě'' *''Děvče z Mařatic'' *''Při kázání'' *''Polední odpočinek'' *''Z pastvy'' *''Návrat z pole'' *''Trh v Kyjově'' *''Jízda králů ve Vlčnově'' *''Úvodnice z Kněžduba'' *''Marianská píseň'' *''Od kerej?'' *''Boží Tělo ve Velké.'' Joža Uprka je aj autorom výzdoby novej Jurkovičovej krížovej cesty na [[Hostýn]]e, nástenných malieb v obradnej sieni novej radnice v [[Uherské Hradiště|Uherskom Hradišti]] a výzdoby [[Kostol Panny Márie Královny (Ostrava)|kostola Panny Márie Kráľovnej]] v [[Ostrava|Ostrave]]. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Jež | meno = Štěpán | priezvisko2 = Obrovský | meno2 = Jakub | titul = Joža Uprka : k pátému výročí umělcovy smrti | vydavateľ = Sfinx | rok = [[1944]] | miesto = Praha | počet strán = 291 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kačer | meno = Jaroslav | titul = Joža Uprka : výběr z malířského díla : katalog výstavy | vydavateľ = Moravská galerie | miesto = Brno | rok = [[1983]] | isbn = | url = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Karpíšková | meno = Petra | titul = Příběh moderního tvůrce. Joža Uprka (1861-1940) | vydavateľ = Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Filozofická fakulta, Historický ústav | miesto = České Budějovice | rok = [[2007]] | počet strán = 97 | url = http://theses.cz/id/22l6fl }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mikulaštík | meno = Tomáš | priezvisko2 = Plánka | meno2 = Ivan | titul = Joža a Franta Uprkové : Výstava díla bratří Joži a Franty Uprkových : katalog výstavy | vydavateľ = Oblastní galerie výtvarného umění | miesto = Gottwaldov | rok = [[1980]] | isbn = | url = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Šantavý | mno = František | priezvisko2 = Pelikán | meno2 = Jaroslav | titul = Joža Uprka : Grafické dílo z let 1899–1937 : Katalog výstavy | vydavateľ = Galerie grafického díla | miesto = Hodonín | rok = [[1981]] | isbn = | url = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * ŠTECH, V. V. ''V zamlženém zrcadle''. Praha : Československý spisovatel, [[1969]], str.&nbsp;26–7, 32, 71, 114, 200, 233 * UPRKA, Joža. ''Kožuchy''. Kroměříž, 1920. [http://kramerius.mzk.cz/search/handle/uuid:33b0c420-e25f-49cf-ab8d-c9471c927167 Dostupné online.] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Joža Uprka}} == Externé odkazy == * [http://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/5090/?strana=209 Záznam o narození v matrice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140312013241/http://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/5090/?strana=209 |date=2014-03-12 }} na stránkách Moravského zemského archivu * [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1088696810-joza-uprka-barvy-a-pisne/ Joža Uprka - barvy a písně] - video z archivu České televize * [http://www.hroznovalhota.cz/default.asp?cont=76 medailon]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130921063420/http://hroznovalhota.cz/default.asp?cont=76 |date=2013-09-21 }} na stránkách obce [[Hroznová Lhota]] * [http://hodoninsky.denik.cz/kultura_region/dve-vyroci-pripomenou-legendarniho-jozu-uprku.html Dvě výročí připomenou legendárního Jožu Uprku]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Hodonínský deník, 12.1.2010 * [http://www.lidovky.cz/joza-uprka-svebytny-umelec-nebo-folklorista-f3k-/ln_kultura.asp?c=A111023_121213_ln_kultura_sk Joža Uprka: svébytný umělec nebo folklorista?] Lidové Noviny, 23.10.2011 {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Uprka, Joža}} [[Kategória:Českí maliari]] [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]] [[Kategória:Nositelia Radu Františka Jozefa]] m46dp6yhaxft50cxiw55cej4v0zwu5p Jasoň červenooký 0 142651 8255620 7926919 2026-07-30T14:07:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255620 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox živočíchy| Názov=jasoň červenooký| Obrázok=Parnassius_apollo_en_repòs.jpg| Titulok=poloha v kľude| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/16249/122600528 IUCN Red list 2020.03. Prístup 22. jún 2022]</ref>| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= |Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=holometabolný hmyz|Subdivisio po latinsky=Endopterygota (Holometabola)| Rad po slovensky= [[motýle]]|Rad po latinsky=Lepidoptera| Podrad po slovensky= [[uzdokrídle]] |Podrad po latinsky=Frenata| Infrarad po slovensky= |Infrarad po latinsky=Ditrysia| Nadčeľaď po slovensky=kyjotykadlové (denné) motýle|Nadčeľaď po latinsky=Rhopalocera| Čeľaď po slovensky= [[vidlochvostovité]]|Čeľaď po latinsky=Papilionidae| Rod po slovensky=jasoň|Rod po latinsky=Parnassius| Druh po slovensky=jasoň červenooký|Druh po latinsky=P. apollo| Binomické meno=Parnassius apollo| Klasifikátor1=Linnaeus| Dátum1=1758| Synonymá=| Obrázok2=Apollo distribution map.png| Titulok2=Areál rozšírenia| |Obrázok1=Parnassius_apollo_Pirineus.JPG|Titulok1=poloha pri hrozbe}} '''Jasoň červenooký''' ([[latinčina|lat.]] ''Parnassius apollo'' Linnaeus, [[1758]]) je [[motýle|motýľ]] z [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[vidlochvostovité]] (''Papilionidae''). Je to vzácny a chránený druh motýľa, ktorý je jedným z najznámejších druhov [[hmyz]]u v [[Európa|Európe]]. Patrí spoločne s viac ako šesťdesiatimi ďalšími druhmi motýľov do [[rod (taxonómia)|rodu]] [[jasoň]] (''Parnassius Latreille'', [[1802]]). == Vzhľad druhu == Jasoň červenooký patrí k najväčším denným [[motýle|motýľom]] [[Európa|Európy]], má rozpätie krídiel 7 – {{cm|8.4|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = ARKive | titul = Apollo butterfly (Parnassius apollo) | url = http://www.arkive.org/species/GES/invertebrates_terrestrial_and_freshwater/Parnassius_apollo/more_info.html | dátum prístupu = 2008-04-06 | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080731033702/http://www.arkive.org/species/GES/invertebrates_terrestrial_and_freshwater/Parnassius_apollo/more_info.html | dátum archivácie = 2008-07-31 }}</ref>. Je bielo sfarbený, predné krídla majú tmavé, priesvitné okraje (okraje môžu byť i veľmi široké, takže priesvitná môže byť i väčšina krídla)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.biolib.cz/cz/taxonimage/id18183/?taxonid=51294 |dátum prístupu=2013-06-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305031643/http://www.biolib.cz/cz/taxonimage/id18183/?taxonid=51294 |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref>. Na predných krídlach má okrem tohto lemu ešte 10 čiernych škvŕn, ktoré mávajú rôzny tvar a veľkosť, ale vo všeobecnosti sú dosť konštantne uložené. Na zadných krídlach má okrem rôzne naznačeného čierneho lemu krídel ešte štyri červené, čierno lemované škvrny, v ktorých sa zvyčajne nachádza ešte biela bodka. Pri brušku z análnej strany býva ešte niekoľko čiernych (jedna až tri), niekedy červeno vyplnených škvrniek. [[Tykadlo|Tykadlá]] sú šedočierne, krátke a na konci ukončené čiernym kyjakovitým zhrubnutím. Povrch tela je hlavne u samčekov pokrytý oranžovo – hnedými chĺpkami. Má tri páry plnohodnotných nôh. Tento štandardný vzhľad sa môže u niektorých jedincov rôzne meniť, čo dalo základ vzniku a popisu rôznych individuálnych odchýliek a [[forma (taxonómia)|foriem]]. Celkovo môžeme povedať, že sa ani na jednej [[lokalita|lokalite]] prakticky nedajú nájsť dva celkom rovnaké jedince. <gallery mode="packed"> Parnassius apollo MHNT CUT 2013 3 3female Aragnouet dos.jpg|♀ Parnassius apollo MHNT CUT 2013 3 3 female Aragnouet ventre.jpg|♀△ Parnassius apollo MHNT CUT 2013 3 3 male Porté-Puymorens dos.jpg|♂ Parnassius apollo MHNT CUT 2013 3 3 male Porté-Puymorens ventre.jpg|♂ △ </gallery> == História výskumu a opis druhu == Prvýkrát v dejinách sa spomína jasoň červenooký v roku [[1634]] v kolektívnom diele štyroch významných prírodovedcov pod vedením anglického [[entomológ]]a [[Thomas Mouffat|Thomasa Mouffata]] pod názvom: ''Insectorum sive Minimorum Animalium Theatrum''. Na tejto práci sa však podieľali aj iní autori, ako napr. švajčiarsky vedec a lekár [[Conrad Gesner]], významný [[zoológ]] a prvý anglický [[entomológ]] [[Thomas Penn]] (Thomas Penny), ako aj prírodovedec, diplomat a londýnsky lekár sir [[Edward Wotton]]. Latinský názov jasoňa červenookého pochádza od [[Carolus Linnaeus|Carla Linného]], ktorý ho pomenoval v roku [[1758]] v desiatom vydaní svoje práce: ''[[Systema naturae]]'', ako ''Papilio apollo''. Jedince, podľa ktorých bol tento [[Druh (taxonómia)|druh]] popísaný pochádzali zo [[Švédsko|Švédska]], z okolia hlavného mesta [[Štokholm]]u. Názov druhu je odvodený od gréckeho boha [[Apollón]]a, ktorý bol podľa starých gréckych báji bohom Slnka a svetla, ako i ochranca života a poriadku na Zemi. == Všeobecná charakteristika druhu a ochrana == Jasoň červenooký je jeden z najznámejších [[motýle|motýľov]] v rámci celej [[Európa|Európy]]. Patrí medzi chránené [[Druh (taxonómia)|druhy]] [[hmyz]]u a zaradený je ako jediný druh [[motýle|motýľa]] z územia Slovenska do Zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov – pozri [[CITES]]. Jeho výskyt sa považuje za [[relikt]]ný. V rámci [[Európa|Európy]] sa klasifikuje ako zraniteľný druh. Na [[Slovensko|Slovensku]], ale aj v [[Poľsko|Poľsku]] a v [[Rakúsko|Rakúsku]] je kriticky ohrozený, v Nemecku je ohrozený vyhynutím. V [[Česko|Česku]] ho v [[20. roky 20. storočia|20.]] až [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] úplne vyhubili. Hlavnou príčinou ohrozenia sú predovšetkým zmeny [[biotop]]u a protizákonný odchyt. Ochrana tohto druhu spočíva hlavne v ochrane jeho [[biotop]]ov a zachovaní ich prirodzeného charakteru. Jasoň červenooký je jedným z mála [[motýle|motýľov]], kde má význam tiež ochrana jedincov pred prípadným nekontrolovaným a masovým odchytom zo strany zberateľov. == Charakter biotopov == Výskyt jasoňa červenookého v našich prírodných podmienkach je najčastejšie v nadmorských výškach od {{mnm|300|w}} do asi {{mnm|1600}} Jasoň červenooký nepatrí jednoznačne k horským [[Druh (taxonómia)|druhom]] [[motýle|motýľov]], ale skôr ide o [[dealpín]]a, čiže druh vysokohorský, ktorý sa vyskytuje na vhodných [[biotop]]och, ktorými sú skalnaté stráne a údolia, ako i vápencové svahy s bohatým výskytom suťovísk, ktoré nie sú zarastené stromami, ani porastami kríkov. Najvhodnejšie miesta jeho výskytu sú menej prístupné skalnaté svahy s bohatým výskytom vápencomilnej [[flóra|flóry]]. V niektorých prípadoch sa jasoň červenooký udržal ešte v okrajových častiach niektorých kameňolomov. Celkove väčšina lokalít výskytu jasoňa červenookého na území [[Slovensko|Slovenska]] sa môže priradiť k [[alpínsky]]m [[ekosystém]]om. == Bionómia druhu == Na miestach svojho výskytu lietajú jedince pomalým trepotavým letom, ktorého charakter by sa dal prirovnať až k ťarbavosti a ťažkopádnosti. Ponad lúky lietajú [[imágo|imága]] asi od 9:00 hod., ale hlavne okolo obedňajších hodín za najväčšieho slnečného svitu. Imága navštevujú niektoré druhy [[bodliak]]ov, chrastavce a [[klinček kartuziánsky]], menej už [[skalnica|skalnice]] a [[starček]]y. Z bodliakov sú to hlavne fialovo kvitnúce druhy. Z chrastavcov sú to druhy z [[Rod (taxonómia)|rodu]] ''[[Knautia]]''. Z klinčekov je to napr. [[klinček kartuziánsky]] (''Dianthus carthusianorum''). Imága lietajú tiež po kvetoch [[pamajorán]]u a na kvetoch živnej rastliny [[húsenica|húseníc]], ktorými sú rôzne druhy [[rozchodník]]ov z rodu ''[[Sedum]]'': (''[[Sedum album]]'' L. a ''[[Sedum telephium maximum]]'' L.). Po zosadnutí na kvet živnej rastliny imág, jedinec roztiahne krídla a zanorí hlavu do jej okvetných častí. V období, kedy je slnko prekryté mrakmi sú imága značne letargické, nelietajú a v prípade, že ich objavíme na kvete je možné veľmi dobre si ich prezrieť, pripadne i spraviť dobré fotografické zábery. Prvé dni po začiatku obdobia výskytu jasoňa červenookého vidíme na lokalite iba bezchybné [[exemplár]]e samčekov, ktorí prudko poletujú po slnkom ožiarených svahoch a sadajú na živné rastliny, aby sa nasýtili ich [[nektár]]om. Po niekoľkých dňoch (cca 4 – 7), sa začínajú na lokalite zjavovať prvé exempláre samičiek. Samičky lietajú o niečo ťažkopádnejšie, sú pomalšie, ale pri vyrušení dokážu niekedy veľmi prudko vyletieť a stratiť sa medzi sutinami. Zakrátko po vyliahnutí samičiek sú tieto oplodnené samčekmi. [[Kopulácia]] prebieha v trávnatom poraste na zemi, ojedinele na kvetoch, pričom samička zvyčajne sedí na kvete hlavou hore a samček visí pri kopulácii hlavou nadol. Niekedy prebieha kopulácia i voľne na zemi – na tráve. Kopulácia trvá niekoľko hodín – podľa rôznych autorov zvyčajne menej ako 8 hodín. Na konci kopulácie ostáva samičke na konci [[bruško|bruška]] zvláštny tuhý útvar, ktorý označujeme pojmom [[sphragis]]. Je znakom, že samička bola už oplodnená. Za jeden až dva dni po oplodnení začína samička klásť [[vajíčko|vajíčka]], hlavne na kamene v blízkosti živných rastlín [[húsenica|húseníc]], prípadne na stvoly suchých rastlín v okolí živnej rastliny. Vajíčok samička znáša rôzny, nie vždy rovnaký počet – (udáva sa okolo 100 kusov). Zvyčajne je vajíčok asi 80 – 100, s diferenciou v intervale 80 – 150 kusov od jednej samičky. Prvé vajíčka, ktoré samička znáša sú najlepšej kvality a najvhodnejšie na chov, z posledných vajíčok sa húseničky liahnu iba vo veľmi obmedzenej miere. Vajíčko je po znesení belavo – ružovkastej farby, jeho rozmery sú asi 1,6 – {{mm|1.7|m}} v priemere a s výškou asi 0,9 – {{mm|1.05|m}}. Vajíčko je zdola oploštené a vrchol je jemne vpáčený – konkávny. Inak celý povrch vajíčka je značne drsný a výrazne skulptúrovaný. Vajíčko je po niekoľkých dňoch bielo – žltkasté a neskôr v neskorom lete má odtieň do bielo – belasej farby. Časť húseničiek sa vyliahne z vajíčok ešte v prvom roku koncom leta, resp. na jeseň (ide asi o 6 – 10 % vajíčok). Tieto vyliahnuté húseničky prezimujú v štádiu húsenice v cca druhom [[instar]]i. Hlavná časť vajíčok, ktoré prezimovali sa vyliahne koncom marca a v apríli. Húsenička sa pri vyliahnutí iba prehryzie z obalu vajíčka, ale tento nepožiera, ako je tomu u niektorých iných druhov motýľov. Ihneď po vyliahnutí prelieza na lístky živnej rastliny, kde požiera ich mäkké, okrajové časti. Húsenica má 5 instarov a po dorastení sa zvlieka koncom mája pričom sa zakuklí. Húsenička dorastá koncom posledného instaru na dĺžku asi 45 – {{mm|52|m}}. Priemerná dĺžka dospelých [[húsenica|húseníc]] jasoňa červenookého je asi {{mm|47|m}}. Húsenica je čiernej, až zamatovo – čiernej farby, mäsitého vzhľadu. Za hlavou má mäsité, oranžovo – červené [[osmeterium]], ktoré v prípade podráždenia vysúva navonok, ako väčšina príslušníkov čeľade [[vidlochvostovité|vidlochvostovitých]] – ''[[Papilionidae]]''. Na povrchu tela má oranžové škvrnky bradavicového vzhľadu, ktorých tvar, veľkosť a rozloženie, ako i počet je rôzny u rôznych [[populácia|populácií]], čo by mohlo byť dobrým rozlišovacím znakom jednotlivých [[poddruh]]ov. Podobne ako [[imágo|imága]] i húsenice sú [[heliofilný|heliofilné]], to znamená, že ich zastihneme na živnej rastline hlavne cez deň a počas slnečného svitu. == Živné rastliny druhu == Živnou rastlinou húseníc sa udávajú rôzne [[Druh (taxonómia)|druhy]] rastlín, ktoré patria k [[rozchodník]]om, hlavne do [[Rod (taxonómia)|rodu]] ''[[Sedum]]''. Jasoň červenooký nie je striktný [[monofág]], ako sa kedysi predpokladalo, ale skôr môžeme o ňom povedať, že je [[oligofág]]. Hlavnou živnou rastlinou väčšiny našich [[poddruh]]ov jasoňa červenookého je [[rozchodník biely]] (''Sedum album'' L.), menej tiež [[rozchodník veľký]] (''Sedum telephium maximum'' L.). [[Rozchodník biely]] je hlavnou živnou rastlinou pre [[populácia|populácie]] rozšírené na západe Karpatskej oblasti. Východná časť Karpatských populácií má ako hlavnú živnú rastlinu [[rozchodník veľký]]. == Húsenica == Väčšina [[húsenica|húseníc]] sa pri normálnom počasí zakukľuje v druhom až treťom týždni mája s rozdielom cca 7 – 10 dní. Húsenice sa zakukľujú na zemi, alebo ojedinele nad zemou, vo výške 2 – {{cm|3|m}} medzi stonkami rastliniek. Na zemi sa kuklia vo veľmi riedkom [[zámotok|zámotku]], ktorý pozostáva iba z nevyhnutne potrebného počtu vláken, ktoré sú potrebné na zabezpečenie stability [[kukla (zoológia)|kukly]] a prípadne jej ochranu. Premena húsenice na [[kukla (zoológia)|kuklu]] trvá asi 4 dni. Kukla je červeno – hnedej farby s odtieňom do modra a akoby na svojom povrchu bola pokrytá „srieňou“. Štádium kukly trvá v našich podmienkach asi 4 – 6 týždňov, v priemere asi 5, 5 týždňa. Po vylezení z kukly je [[imágo]] vlhké, má žlto sfarbené krídla, ktoré sú mäkké. Imágo vylučuje žltavo – hnedé [[mekónium]] s prímesou červenej farby. == Rozšírenie druhu na Slovensku == Na Slovensku sa jasoň červenooký doteraz udržal na rôznych, mnohokrát úplne malých biotopoch ešte na území viacerých pohorí. Je možné ho nájsť v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]], [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchoch]], [[Malá Fatra|Malej Fatre]], [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]], [[Slovenské rudohorie|Slovenskom Rudohorí]], [[Pieniny|Pieninách]], [[Muránska planina|Muránskej planine]], [[Slovenský raj|Slovenskom raji]], [[Chočské vrchy|Chočskom pohorí]], [[Oravská Magura|Oravskej Magure]], [[Javorníky|Javorníkoch]] a hlavne [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Ojedinele sa vyskytuje i na území iných pohorí, ale tu ide o veľmi malé populácie, ktoré sú na hranici pozorovania. === Obdobie výskytu na Slovensku === Jasoň červenooký sa na území Slovenska vyskytuje v jednej [[generácia|generácii]] do roka, ktorá sa v podnebných podmienkach Slovenska vyskytuje asi od konca júna do konca augusta. Celkove môžeme o jasoňovi červenookom povedať, že sa vyskytuje v rámci [[Európa|Európy]] od konca mája až do septembra (v južných oblastiach Európy je to v teplých rokoch už koncom mája a vo vyšších polohách nad {{mnm|2000}} a v severnej Európe sa vyskytuje skôr koncom augusta až v septembri). Rozdiel výskytu druhu v teplých a chladných rokoch môže byť až jeden mesiac. === Počet poddruhov na Slovensku === Na Slovensku bolo popísaných zatiaľ 14 [[poddruh]]ov tohoto vzácneho [[motýle|motýľa]]. Otázka platnosti a hlavne opodstatnenosti týchto všetkých poddruhov (na takom malom území ako [[Slovensko]]) je niekedy sporná. V období popisu jednotlivých poddruhov jasoňa červenookého z územia Slovenska neboli robené vyšetrenia [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] jedincov jednotlivých populácií, ale sa vychádzalo iba z vonkajšieho vzhľadu väčšiny jedincov týchto populácií. Používala sa iba porovnávacia metóda, ktorá je vždy subjektívna. Treba si uvedomiť skutočnosť, že popis prvého poddruhu pochádza z roku [[1892]] a posledného z roku [[1977]]. [[Populácia (ekológia)|Populácie]] u tohto druhu žijú zvyčajne dosť izolovane a iba zriedkavo dochádza ku kríženiu jedincov jednotlivých populácií medzi sebou. Zákonite potom v každom pohorí (napr. [[Malá Fatra]], alebo [[Strážovské vrchy]]) je istá odlišnosť celej populácie oproti druhej. V čase popisu týchto poddruhov dávala táto skutočnosť každému autorovi právo pri porovnávacej metóde na základe týchto odlišností tento popis poddruhu stanoviť. Otázkou poddruhov u jasoňa červenookého sa zatiaľ nikto na Slovensku seriózne – vo svetle nových moderných metód (hlavne genetických analýz) – nezaoberal. Nie je dosiaľ spravená žiadna seriózna vedecká revízia, a preto poddruhy akceptujeme zatiaľ tak, ako boli popísané (viac – menej z úcty k autorom, ktorí ich v svojej dobe popísali). == Galéria == <gallery> Súbor:ParnassiusApollo1136.jpg |Samica Súbor:Apollowipk.jpg Súbor:Apollo.png Súbor:Apollo WW 37 B8698.jpg |Exempláre jasoňa v múzeu File: Parnassius apollo MHNT_Frau.jpg |Samec </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Zoznam použitej literatúry == * Bryk, F.: 1935, Lepidoptera. Parnassiidae pars II (Subfam. Parnassiinae). Das Tierreich 65, Berlin und Leipzig, 1 – 790. * Capdeville, P.: 1978, Les races geographiques de (Die geographischen Rassen) von ''Parnassius apollo'', fascicule I. - VI. Editions Sciences Nat. 2, rue André Mellenne, Venette, 60200 Compiegne. * Glaßl, H.: 1993, Parnassius apollo, seine Unterarten. 1. Aufl., Möhrendorf, 214 pp. * Glaßl, H.: 2005, Parnassius apollo, seine Unterarten. 2. Aufl., mit 100 Freilandaufnahmen, 260 pp. * Hrubý, K.: 1964, [[Prodromus lepidopter Slovenska|Prodromus Lepidopter Slovenska]]. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 962 pp. * Kizek, T.: 1997, Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku – Projekt „APOLLO“. SAŽP – centrum ochrany prírody a krajiny, Banská Bystrica, Metodické listy č. 12, 16 pp. * Kizek, T., 1999: Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku. Enviromagazín 4 (mimoriadne číslo), 30. * Kříž, K.: 1997, Niekoľko poznámok o reintrodukcii jasoňa červenookého. (Rukopis príspevku referovaný na pracovnom seminári stredoslovenskej pobočky SES dňa 16.5.1997 v Stredoslovenskom múzeu Banská Bystrica). * Kříž, K.: 2001, Poznaj a chráň: Jasoň červenooký – vzácny treťohorný relikt (I. časť). In: Entomol. magazín: Hmyz, II(2): 36 – 38, Bratislava. * Kříž, K.: 2011, [[Jasoň červenooký (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na Slovensku. História výskumu a ochrana.|Jasoň červenooký (''Parnassius apollo'' Linnaeus, 1758) na Slovensku.]] História výskumu a ochrana. SAŽP, Banská Bystrica, nakl. DOLIS, 200 pp + 40 farebných tabulí. * Lukášek, J., 1995: Dosavadní poznatky z reintrodukce jasoně červenookého (Parnassius apollo) ve Štramberku. Příroda, Praha, 2, 28 – 39. * Palik, E., 1980: The protection and reintroduction in Poland of Parnassius apollo Linnaeus (Papilionidae). Nota lepid. 2 (4), 163 – 164. * Pekarsky, P.: 1953, ''Parnassius apollo'' L. in den Karpaten. Zeitschrift der Wiener Entomologisches Gesellschaft, 38 – 39, Wien. * Reiprich, A.: 1971, Ochrana jasoňa červenookého v Slovenskom raji. Ochrana fauny, 5(4): 161 – 164. * Reiprich, A.: 1989, Chceme zveľadiť populáciu jasoňa červenookého? „Echo“ sprav. ŠOP (Spišská N. Ves), 1: 13 – 14. * Reiprich, A.: 1991, O výkyvoch početnosti niektorých významných druhov motýľov v širšej oblasti Slovenského raja. Správy Slov. entomol. spol., 3(1): 9 – 19. * Tolman, T. & Lewington, R.: 1998, Die Tagfalter Europas und Nordwestafrikas. Frankh-Kosmos Verlags-GmbH & Co, Stuttgart. * Weiss, J-Cl. : 2005, ''The Parnassiinae of the World'', Pt. 4, Hillside Books, Canterbury [http://www.insects.demon.co.uk/mono/Weiss4-english.html] * Witkowski, Z. & Plonka, P. & Budzik, J.: 1993, Zanikanie lokalnego podgatunku niepylaka apollo, Parnassius apollo frankenbergeri Slaby 1995 w Pieninach (Polskie Karpaty zachodnie) i działania podjęte w celu restytucji tej populacji. Prace i materiały Muzeum im. Prof. Władisława Szafera, 104 – 116. * Żukowski, R.: 1959, Rozważania nad pochodzeniem odmian Parnassius apolo L. (Lepidoptera, Papilionidae) w Polsce. Polskie pismo entomologiczne, Bulletin entomologique de la Pologne, Wrocław 29 (25), 491 – 505. * Żukowski, R.: 1959, Problemy zaniku i wymierania motyla Parnassius apollo (L.) na ziemiach polskich. Sylwan 6 (7), 15 – 30. == Pozri aj == * [[jasoň chochlačkový]] == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Parnassius apollo|commons=Parnassius apollo}} == Externé odkazy == * [http://www.motyle.sk/papi/2319_apollo.htm obrázky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070320155716/http://www.motyle.sk/papi/2319_apollo.htm |date=2007-03-20 }} {{Taxonbar}} [[Kategória:Vidlochvostovité]] [[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] emkbgav40iaorqbt41yzb00jtnmck9g Jefferson Airplane 0 147318 8255633 7711941 2026-07-30T15:13:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255633 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Jefferson Airplane | Obrázok = Jefferson Airplane photo 1967.JPG | Popis obrázku = Skupina Jefferson Airplane v roku 1967 | Krajina pôvodu = [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[USA]] | Žáner = [[Psychedelický rock]], [[acid rock]], [[folk rock]], [[garage rock]] | Roky pôsobenia = 1965–1972; 1989; 1996 | Hudobný vydavateľ = [[RCA Records|RCA Victor]], [[Grunt Records|Grunt]], [[Epic Records|Epic]] | Iné názvy = | Súvisiace články = [[The Great Society]], [[Hot Tuna]], [[Jefferson Starship]], [[Starship]], [[KBC Band]] | Webstránka = {{URL|http://www.jeffersonairplane.com/}} | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = [[Signe Toly Anderson]]<br/>[[Marty Balin]]<br />[[Bob Harvey]]<br/>[[Paul Kantner]]<br/>[[Jorma Kaukonen]]<br/>Jerry Peloquin<br/>[[Skip Spence]]<br/>[[Jack Casady]]<br/>[[Spencer Dryden]]<br/>[[Grace Slick]]<br/>[[Joey Covington]]<br/>[[Papa John Creach]]<br/>[[John Barbata]]<br/>[[David Freiberg]] }} '''Jefferson Airplane''' bola rocková skupina pôvodom zo [[San Francisco|San Francisca]], ktorá bola príekopníkom [[psychedelický rock|psychedelického rocku]].<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/artists/jeffersonairplane/biography|title=Jefferson Airplane|publisher=rollingstone.com|accessdate=2009-03-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090331130859/http://www.rollingstone.com/artists/jeffersonairplane/biography|archivedate=2009-03-31}}</ref> Založená bola v roku 1965, pričom definovala vtedajší rockový žáner [[San Francisco Sound]], a bola prvou skupinou z oblasti [[San Francisco Bay Area|Bay Area]], ktorá dosiahla medzinárodný komerčný úspech. Skupina bola headlinerom na troch najznámejších amerických rockových festivaloch 60. rokov—[[Monterey Pop Festival|Monterey]] (1967), [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstock]] (1969) a [[Altamont Speedway Free Festival|Altamont]] (1969), a prvého ročníka festivalu [[Isle of Wight Festival]] v Anglicku.<ref name="billboard.com">{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/rock/6859188/paul-kantner-jefferson-airplane-co-founder-dies-at-74|title=Paul Kantner, Jefferson Airplane Co-Founder & Guitarist, Dies at 74|website=Billboard.com|accessdate=27 October 2017}}</ref> Ich prelomový album ''[[Surrealistic Pillow]]'' z roku 1967 sa zaradil do zoznamu najvýznamnejších nahrávok "[[Leto lásky|Leta lásky]]". Dve skladby z tohto albumu, „[[Somebody to Love (skladba Jefferson Airplane)|Somebody to Love]]“<ref>http://www.allmusic.com/.../somebody-to-love-other-great-hit{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}...</ref> a „[[White Rabbit]]“, boli zaradené do zoznamu "[[Rolling Stone’s 500 Greatest Songs of All Time]]" časopisu ''[[Rolling Stone]]''. V USA skupina predala viac ako 13 miliónov nahrávok.<ref>{{cite web|url=http://riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=2&table=tblTopArt&action=|title=Top Selling Artists|publisher=riaa.com|accessdate=2008-04-27}}</ref> Pôvodná zostava skupiny od októbra 1966 po február 1970, bola [[Marty Balin]] (vokály), [[Paul Kantner]] (gitara, vokály), [[Grace Slick]] (vokály), [[Jorma Kaukonen]] (sólová gitara, vokály), [[Jack Casady]] (basová gitara) a [[Spencer Dryden]] (bicie). V roku 1971 opustil skupinu Marty Balin, po roku 1972 sa skupina Jefferson Airplane rozdelila na dve skupiny. Kaukonen a Casady sa stali plnohodnotnými členmi skupiny [[Hot Tuna]]. V roku 1974 členovia Slick, Kantner a zvyšok skupiny pribrali nových členov a opätovne oživili skupinu pod zmeneným názvom [[Jefferson Starship]]. K nej sa nakoniec pripojil aj Marty Balin. V roku 1996 bola skupina Jefferson Airplane uvedená do [[Rock and Roll Hall of Fame]], a v roku 2016 získala [[Cena Grammy za celoživotný prínos|Cenu Grammy za celoživotný prínos]]. Nové názvy skupiny odrážali meniacu sa dobu a zostavu. Po tom, ako v roku 1974 vznikla po novým názvom Jefferson Starship, jej názov sa o niečo neskôr v roku 1984 zjednodušil na [[Starship]], až nakoniec v roku [[1991]] pomenovali znovuzrodenú kapelu Jefferson Starship The Next Generation. == História == Kapela vznikla na západnom pobreží [[Spojené štáty|USA]] 6. júla [[1965]]. Spevák a gitarista Marty Balin, ktorý predtým pôsobil v skupine [[Town Criers]] a [[Gateway Singers]], spojil svoje úsilie s ďalším folkovým spevákom Paulom Kantnerom, bluesovým gitaristom [[Jorma Kaukonen|Jormom Kaukonenom]], jazzovou a folkovou vokalistkou [[Signe Toly Anderson]]ovou, bubeníkom [[Jerry Peloquin|Jerrym Peloquinom]], a basgitaristom [[Bob Harvey|Bobom Harveym]], ktorého však zakrátko vystriedal Jack Casady. Bubeníkom bol [[Skip Spence]]. Skupina čerpala inšpiráciu z kapiel ako boli [[The Beatles]], [[The Byrds]], [[The Lovin’ Spoonful]] či [[Simon & Garfunkel]].<ref name="billboard.com"/> With a group of investors, Balin purchased a former pizza parlor on [[Fillmore Street]],<ref>{{cite web|url=http://blogcritics.org/music/article/artist-overview-jefferson-airplane/page-2/ |title=Blogcritics Music – Artist Overview – Jefferson Airplane |publisher=Blogcritics.org |date= |accessdate=2011-10-02 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110728120357/http://blogcritics.org/music/article/artist-overview-jefferson-airplane/page-2/ |archivedate=2011-07-28 |df= }}</ref> Názov skupiny vymyslel Kaukonen z mena psa svojho kamaráta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.jormakaukonen.com/Main.php?page=bio |dátum prístupu=2018-02-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091127152133/http://www.jormakaukonen.com/Main.php?page=bio |dátum archivácie=2009-11-27 }}</ref> Svojich prvých priaznivcov našli v [[Matrix Club]]e v San Franciscu, kde prvýkrát oficiálne vystúpili 13. augusta 1965.<ref>{{cite web|url=http://www.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&sql=11:gifpxqe5ldse~T1|title=Jefferson Airplane Biography|last=Ruhlmann|first=William|publisher=allmusic.com|accessdate=2009-03-23}}</ref> Kým sa vo februári 1966 skupina skonsolidovala a vydala svoj prvý singel vystriedalo sa v nej ešte niekoľko menej výrazných hudobníkov. Singel „It´s No Secret“ sa však nepresadil tak ako by niektorí členovia očakávali a tak skupinu opustil jej bubeník Skip Spence na miesto ktorého si sadol [[Spencer Dryden]]. Odchádzajúci Skip následne založil vlastnú skupinu [[Moby Grape]]. V tomto obsadení vydala v septembri 1966 skupina svoj prvý, nie veľmi úspešný, folkom ovplyvnený album ''[[Jefferson Airplane Takes Off]]''.<ref name=pc41>{{cite web|url=https://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc19800/m1/ |title=Show 41 – The Acid Test: Psychedelics and a sub-culture emerge in San Francisco.|last=Gilliland|first=John|year=1969|authorlink=John Gilliland|work=[[Pop Chronicles]]|publisher=Digital.library.unt.edu|format=audio|accessdate=2011-04-29}}</ref> V [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] bol vydaný tento album až o rok neskôr, keď skupina už mala aké také meno. Po jeho vydaní opustila skupina speváčka Signe Toly Anderson, ktorej sa narodila dcéra. Nahradila ju gitaristka, klávesistka a vynikajúca speváčka [[Grace Slick]], pôsobiaca dovtedy v skupine [[The Great Society]]. Do skupiny ju priviedol Paul Kantner, s ktorým následne žila takmer desať rokov. Len niekoľko dní po tom čo prišla do skupiny, 16. októbra vystúpila na koncerte v [[New York (mesto)|newyorskej]] [[tančiareň Filmore West|Filmore West]]. V roku 1967 sa skupina Jefferson Airplane stala jednou zo skupín, ktoré charakterizovali hnutie [[hippies]] a to aj vďaka čiastočnému [[psychedélia|psychedelickému]] zvuku, ktorý bol v tom čase na vrchole svojej popularity. Zásluhu na tomto trende mal [[Monterey Pop Festival|festival v Monterey]], ktorý bol pre mnoho skupín tohoto obdobia prelomovým. Obrovským úspechom, ktorý im vynahradil všetky dovtedajšie sklamania, bol druhý štúdiový album ''[[Surrealistic Pillow]]'', ktorý dosiahol 3. miesto v rebríčku [[Billboard 200]], kde zotrval viac ako rok. Celkovo sa predalo viac ako milión kópií tohto albumu, začo bol certifikovaný na zlatú platňu.<ref name="The Book of Golden Discs">{{cite book| first= Joseph| last= Murrells| year= 1978| title= The Book of Golden Discs| edition= 2nd| publisher= Barrie and Jenkins Ltd| location= London| page= 224| isbn= 0-214-20512-6}}</ref> Album bol z neznámych dôvodov pre anglický trh upravovaný a vyšiel aj pod iným názvom. Najväčšími hitmi sa stávajú skladby „[[Somebody to Love]]“ a „[[White Rabbit]]“. O rok neskôr vystúpila skupina prvýkrát v [[Európa|Európe]], kde hrala okrem starších skladieb aj skladby z najnovšieho albumu ''[[Crown of Creation]]''. Najväčšiemu úspechu sa tešili skladby z pera Jormu Kaukonena a Marty Balina, „[[If You Feel]]“ a „[[Ice Cream Phoenix]]“. V tomto duchu sa niesol aj album ''[[Bless It´s Pointed Little Head]]'', ktorý bol záznamom z koncertného vystúpenia. Dvaja členovia Jorma Kaukonen a Jack Casady nenašli plnohodnotné vyžitie v skupine a tak si v lete 1968 založili ďalšiu kapelu [[Hot Tuna]], v ktorej popri práci v pôvodnej skupine pôsobili takmer desať rokov. Dňa 3. augusta 1968 sa spolu so skupinou [[Grateful Dead]] sa zúčastnili prvého festivalu v [[Costa Mesa]] na ktorom hrali pred stotisícovým publikom. Prelom a výrazný celosvetový úspech však prichádza až po absolvovaní festivalu [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstock]] v auguste 1969.<ref>{{cite news|url=http://www.walesonline.co.uk/showbiz-and-lifestyle/music-in-wales/2009/11/18/paul-kantner-talks-woodstock-jefferson-starship-and-smashed-cars-91466-25195547/|title=Paul Kantner talks Woodstock, Jefferson Starship and smashed cars|author=Allen, Gavin|date=18 November 2009|publisher=South Wales Echo|accessdate=5 December 2010}}</ref> Úspech festivalu v [[Altamont Free Concert|Altamonte]]<ref>{{cite journal |last=Lydon |first=Michael |title=An Evening with the Grateful Dead |journal=Rolling Stone |date=September 1970}}</ref> výrazne naštrbila výtržnosť ochrankárov [[Hells Angels]], ktorí napadli okrem mladého novinára aj Marty Balina.<ref>{{cite web|url=http://music-illuminati.com/interview-paul-kantner/|title=Interview: Paul Kantner|date=25 April 2010|publisher=Music-Illumanati.com|accessdate=5 December 2010}}</ref> K väčším zraneniam však nedošlo. Tento incident však nebol prvým. Na ich koncertoch sa o väčšinu z nich zaslúžila Grace Slick, ktorá dávala jasne najavo svoj [[rasizmus|rasový]] postoj propagáciou spolku [[White Power]]. Nepríjemnostiam s políciou sa nevyhol ani Jack Casady, ktorého polícia v máji zatkla za fajčenie [[marihuana|marihuany]] v [[New Orleans|neworleanskom]] hoteli. Odpykať si musel dva a pol roka podmienečného trestu. Napriek tomu, že album ''[[Volunteers]]'' sa stal ich najpolitickejšie ladeným dielom jeho úspech je nad očakávanie veľký a to nielen v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]], ale aj v konzervatívnejšom Anglicku. Album sa roku 1981 dočkal [[reedícia|reedície]], a spolu s albumom ''Crown of Creations'' vyšiel ako dvojalbum pod názvom ''[[Rock Galaxy]]''. Po jeho vydaní sa v skupine zmenili bubeníci. Za bicie si namiesto Spencera Drydena sadol [[Joey Covington]] a prichádza aj posila v osobe huslistu [[Papa John Creach]]a. V tejto zostave doplnenej o [[Jerry Garcia|Jerryho Garciu]], [[David Crosby|Davida Crosbyho]] a [[Graham Nash|Grahama Nasha]] vydávajú v roku 1970 album [[Paul Kantner & Jefferson Airplane]] – ''[[Blows Aganist The Empire]]''. Jeho neskoršia reedícia vychádza už pod názvom skupiny [[Jefferson Starship]]. V apríli sa Grace Slick dostala aj do [[Biely dom|Bieleho domu]] na pozvanie dcéry prezidenta [[Richard Nixon|Nixona]], [[Tricie Nixon|Tricie]]. Prezidentová manželka nebola nadšená jej názormi na [[LSD]], výsledkom čoho bolo, že ďalšie pozvanie už nedostala. Dňa 13. mája 1971 speváčka pod vplyvom marihuany so svojím [[Mercedes-Benz|Mercedesom]] narazila do múru tunela neďaleko sanfranciského mosta [[Golden Gate Bridge]]. Následné nahrávanie albumu ''[[Bark (album)|Bark]]'' muselo byť odložené. V januári 1971 sa Grace Slick narodila dcéra Chian, ktorej otcom bol Paul Kantner.<ref>{{cite news|url=https://news.google.com/newspapers?id=c2EhAAAAIBAJ&sjid=6YYFAAAAIBAJ&pg=758,4727131&dq=paul+kantner&hl=en|title=Names In The News|date=26 January 1971|publisher=Tri City Herald|accessdate=5 December 2010}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite news|url=https://news.google.com/newspapers?id=nu8gAAAAIBAJ&sjid=vnMFAAAAIBAJ&pg=5269,3520946&dq=paul+kantner&hl=en|title=Daughter Born To Pop Singer|date=26 January 1971|publisher=The Day|accessdate=5 December 2010}}</ref> Apríl toho istého roku však skupinu opustil Marty Balin, ktorý sa však o štyri roky neskôr do skupiny opäť vrátil. Zostávajúci členovia sa po nezhodách rozlúčili s nahrávacou spoločnosťou [[RCA Records|RCA]], v ktorej dovtedy vydávali a rozhodli sa založiť si vlastnú nahrávaciu spoločnosť pod názvom [[Grunt Records|Grunt]]. Nasledujúce obdobie, ktoré malo teoreticky skupinu skĺbiť nakoľko jej popularita už dosiahla svoj vrchol sa však nieslo v znamení neustálych personálnych zmien. V roku 1972 nahrávajú Paul Kantner a Grace Slick svoj samostatný album ''[[Sunfinger]]'' a sólový album vydáva aj Papa John Creach. Skupina ako taká fungovala iba na koncertoch. Záznam jednej z nich vyšiel v roku 1973 pod názvom ''[[30 Seconds Over Winterland]]''. Po jeho vydaní si dvojica Kantner a Slick pribrala na nahrávanie albumu ''[[Baron Von Tolloth And The Chrome Nun]]'', gitaristu [[Davida Frieberga]]. Skoro každý z členov skupiny sa venoval iba práci na svojich projektoch a skupina stagnovala. Potom, ako boli vydané dva nie veľmi úspešné albumy ''[[Baron von Tollbooth & the Chrome Nun]]'' (1973; uvádzaný Kantner, Slick a Freiberg) a ''[[Manhole (album)|Manhole]]'' (1974; uvádzaná Slick), skupina Jefferson Airplane prešla v januári 1974 premenou, mimochodom aj zmenou názvu na '''[[Jefferson Starship]]'''.<ref>{{Cite web|url=https://www.rockhall.com/inductees/jefferson-airplane|title=Jefferson Airplane Rock and Roll Hall of Fame Biography|website=Rockhall.com|accessdate=27 October 2017}}</ref> Skupina fungovala v zložení Grace Slick, Paul Kantner, bubeník [[John Barbata]], ktorý odišiel zo skupiny [[The Turtles]], gitarista [[Craig Chaquico]], Marty Balin, a basgitarista [[Pete Sears]]. O dva mesiace však toto zloženie opúšťa zakladateľ pôvodnej skupiny Paul Kantner. Ešte s jeho účinkovaním vychádza najúspešnejší album tejto formácie ''[[Miracle]]'', ktorý sa dostáva na úplný vrchol americkej hitparády. O niečo slabšie dopadli albumy Jefferson Starship – ''[[Spitfire (album)|Spitfire]]'' a ''[[Earth (album)|Earth]]''. Medzi hity sa zaradili skladby „[[Count On Me]]“ a „[[Runaway]]“. Ani táto zostava však nemala trvalejší charakter. V ostatnej zostave boli vokalista [[Mickey Thomas]], bubeník [[Don Baldwin]], sólový gitarista [[Craig Chaquico]], basgitarista [[Brett Bloomberg]] a klávesista [[Mark Morgan]]. Napriek tomu, že z pôvodnej skupiny už neostalo nič a 29. decembra 1975 odišla aj najvýraznejšia postava Grace Slick, vďaka dobrému imidžu starej skupiny sa album ''[[Freedom At Point Zero]]'' tešil značnej popularite. Je samozrejmé, že po prípadoch ako bol tento, bolo len otázkou času, kedy prídu na rad súdne spory o názov skupiny. Aj keď sa niektorí jej pôvodní členovia na čas do skupiny vždy vracali zaneprázdnený súdnymi spormi nedokázali sa sústrediť na prácu a skupina len živorila. Výsledkom týchto súdnych sporov bol nový názov skupiny '''[[Starship]]''', ktorá opäť prerazila do hitparád hitom „[[We Built This City]]“. Úspešný sa stal aj debutový album ''[[Knee Deep In The Hoopla]]'' vydaný v septembri 1985 a singel „[[Sara (skladba)|Sara]]“, ktorý sa dostal tiež na 1. miesto americkej hitparády. Jednoznačne však možno povedať že tieto skladby majú s pôvodnou skupinou Jefferson Airplane spoločné iba slovo "Starship". Jej zvuk bol už úplne o niečom inom. V roku 1987 sa dostávajú do hitparád nielen v USA, ale aj v Anglicku a Európe hitom „[[Nothing´s Gonna Stop Us Now]]“, ktorá sa stala aj soundtrackom filmu ''[[Mannequin]]'' a skladbou „[[It´ Not Over]]“. Pôvodná zostava Grace Slick, Paul Kantner, Jorma Kaukonen a Jack Casady, ku ktorým sa po roku pridal aj Marty Balin a [[Karl Aronoff]] sa znova spojili dohromady pod pôvodným názvom Jefferson Airplane a pod značkou [[Epic Records|Epic]] vydali album ''Jefferson Airplane''. Postupne vydali svoje staršie skladby a na rad sa dostal aj záznam živého koncertu z festivalu v [[Monetery]] (1967) a Woodstocku (1969). Na výraznejšie nové hity sa však nezmohli, a tak nasledujúcich desať albumov je iba zbierkou ich najväčších hitov. Ostatným nový dielom je zrejme iba album ''[[Windows of Heaven]]'' z roku 1998. 16. apríla v roku 1999 zomiera vo veku 52 rokov jeden z členov pôvodného zoskupenia [[Skip Spence]] v sanfranciskej nemocnici po jedenásťdňovej hospitalizácii na [[rakovina pľúc|rakovinu pľúc]].<ref name="nytimesobit">John Pareles, [https://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D03E1D7113BF93BA25757C0A96F958260&sec=&spon=&pagewanted=1 Skip Spence, Psychedelic Musician, Dies at 52], nytimes.com, April 18, 1999; accessed December 31, 2015.</ref><ref>{{cite book|url=https://books.google.com/?id=ypZypqzY1lAC&pg=PA5&dq=jefferson+airplane#v=onepage&q=jefferson%20airplane&f=false|title=Skip Spence Dies of Lung Cancer|date=May 10, 1999|publisher=CMJ Nw Music Reporter|accessdate=April 10, 2011}}</ref> Množstvo hudobníkov striedajúcich sa v skupine zanechalo svoju pečať na jej tvorbe. Väčšina fanúšikov skupiny však za ozajstný Jefferson Airplane považuje skupinu do roku 1970. Jej štýl sa v nasledujúcich rokoch výrazne zmenil. == Členovia == {{Hlavný článok|Zoznam členov skupiny Jefferson Airplane}} {{col-begin}} {{col-2}} *[[Paul Kantner]] – [[rytmická gitara]], [[Spevák|vokály]] <small>(1965–1972, 1989, 1996)</small> *[[Jorma Kaukonen]] – [[sólová gitara]], vokály <small>(1965–1972, 1989, 1996)</small> *[[Marty Balin]] – vokály, rytmická gitara, [[Perkusný hudobný nástroj|perkusie]] <small>(1965–1971, 1989, 1996)</small> *[[Signe Toly Anderson]] – vokály <small>(1965–1966)</small> *[[Bob Harvey]] – [[kontrabas]] <small>(1965)</small> *Jerry Peloquin – [[bicie]] <small>(1965)</small> *[[Skip Spence]] – bicie, perkusie <small>(1965–1966)</small> *[[Jack Casady]] – [[basová gitara]], rytmická gitara <small>(1965–1972, 1989, 1996)</small> *[[Grace Slick]] – vokály, [[klavír]], [[klávesové nástroje|klávesy]] <small>(1966–1972, 1989)</small> {{col-2}} *[[Spencer Dryden]] – bicie, perkusie <small>(1966–1970, 1996)</small> *[[Joey Covington]] – bicie, perkusie <small>(1970–1972)</small> *[[Papa John Creach]] – [[husle]], vokály <small>(1970–1972)</small> *[[John Barbata]] – bicie, perkusie <small>(1972)</small> *[[David Freiberg]] – vokály, rytmická gitara <small>(1972)</small> *[[Kenny Aronoff]] – bicie, perkusie <small>(1989)</small> *[[Tim Gorman]] – klávesy <small>(touring, 1989)</small> *[[Randy Jackson]] – rytmická gitara, klávesy, sprievodný spev <small>(turné, 1989)</small> *Peter Kaukonen – rytmická gitara <small>(turné, 1989)</small> {{col-end}} ==Diskografia== *''[[Jefferson Airplane Takes Off]]'' (1966) *''[[Surrealistic Pillow]]'' (1967) *''[[After Bathing at Baxter's]]'' (1967) *''[[Crown of Creation]]'' (1968) *''[[Volunteers (album)|Volunteers]]'' (1969) *''[[Bark (album)|Bark]]'' (1971) *''[[Long John Silver (album)|Long John Silver]]'' (1972) *''[[Jefferson Airplane (album)|Jefferson Airplane]]'' (1989) ==Referencie== {{referencie}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Jefferson Airplane|823553834}} [[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]] [[Kategória:Hudobné skupiny z Kalifornie]] [[Kategória:Psychedelickorockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Rock and Roll Hall of Fame]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Folkrockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Rockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Woodstock Music and Art Fair]] olp7wqyr8di8unxy2xahdea8y72ek9s Diaľnica A1 (Chorvátsko) 0 166552 8255654 8254017 2026-07-30T16:14:39Z ~2026-42106-68 301591 87 tunelov 8255654 wikitext text/x-wiki {{Najlepší článok}} {{Infobox diaľnica |KRAJINA = HR |TYP CESTY = A |ČÍSLO CESTY = 1 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 65 |ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1 = 71 |PREVÁDZKOVATEĽ = Hrvatske autoceste, d.o.o. |PREVÁDZKOVATEĽ1 = Autocesta Rijeka-Zagreb d.d. |VÝSTAVBA = 1970 – ''2015'' |CELKOVÁ DĹŽKA = 569,3 |V PREVÁDZKE = 480,7 |VO VÝSTAVBE = |V PLÁNE = 88,6 |REGIÓN = [[Záhreb]], [[Záhrebská župa]]<br />[[Karlovecká župa]]<br />[[Licko-senjská župa]]<br />[[Zadarská župa]]<br />[[Šibenicko-kninská župa]]<br />[[Splitsko-dalmatínska župa]]<br />[[Dubrovnícko-neretvianska župa]] |ROZŠÍRENIA = |VÝJAZDY = 30 (v prevádzke) |KRIŽOVATKY = 2 (v prevádzke) |TUNELY = 21 (v prevádzke) |OBRÁZOK = Posedarje, A1.JPG |OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 326px |OBRÁZOK-POPIS = A1 neďaleko Posedarje |OBJEKTY = {{Cesta|HR|D-KRIŽOVATKA|1|Zagreb-Lučko {{Cesta/HR-A-E|3|65|70|71}}}} {{Cesta|HR|MÝTNICA||Zagreb-Lučko}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Stupnik-zapad <small>(len smer Split)</small>}} {{Cesta|HR|MÝTNICA||Demerje <small>(len bezhotovostný styk, smer Záhreb)</small>}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|1a|Donja Zdenčina {{Cesta/HR-Z|3106}}}} {{Cesta|HR|MOTOREST-ČSPH||Desinec}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|2|Jastrebarsko {{Cesta/HR-D|310}}}} {{Cesta|HR|MOTOREST-ČSPH||Draganić}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Kupa-Kupa 189 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|3|Karlovac {{Cesta/HR-D|1}} {{Cesta/HR-D|36}} {{Cesta/HR-D|505}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Drežnik 2485 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Velika Jelša 207 m/167 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Katušin 181 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Sveti Marko 280 m}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Dobra 546 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Dobra 376 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|4|Novigrad na Dobri {{Cesta/HR-D|6}} {{Cesta/HR-L|34059}}}} {{Cesta|HR|MOTOREST-ČSPH||Vukova Gorica}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|5|Bosiljevo I {{Cesta/HR-D|204}} {{Cesta/HR-Z|3175}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Varoš 402 m}} {{Cesta|HR|D-KRIŽOVATKA|6|Bosiljevo II {{Cesta/HR-A-E|6|65}}}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Dobra 173 m}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Dobra}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Bistrica 171 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|7|Ogulin {{Cesta/HR-D|42}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Krajine 356 m}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Miljanica 488 m}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Bjelobrajdići 293 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Modruš 1 545 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Modruš 2 253 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Modruš 3 172 m}} {{Cesta|HR|P-WC||Modruš}} {{Cesta|HR|D-KRIŽOVATKA|7a|Josipdol|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Mala Kapela 6136 m}} {{Cesta|HR|P-WC||Jezerane <small>(len smer Split)</small>}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Mokro Polje 655 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Jezerane 665 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|8|Brinje {{Cesta/HR-D|23}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Zeleni Most 150 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Borići 496 m}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Brinje}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Brinje 2026 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|9|Žuta Lokva {{Cesta/HR-D-E|23|65}} {{Cesta/HR-D|50}}}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Babića 251 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Brloška Dubrava}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Oreškovići 339 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|10|Otočac {{Cesta/HR-D|50}}}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Brezik 398 m}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Gacka 446 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Obilje 251 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Vršci 337 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Plasina 3069 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Ličko Lešće}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Pećine 361 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Grić 1244 m}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Janjče}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|11|Perušić {{Cesta/HR-Z|5155}}}} {{Cesta|HR|P-WC||Lički Osik}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|12|Gospić {{Cesta/HR-D|534}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Vučjak 368 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Jadova}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Zir}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|13|Gornja Ploča {{Cesta/HR-D|522}}}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|14|Sveti Rok {{Cesta/HR-D|50}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Krpani 350 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Krpani 179 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Sveti Rok 6011 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Marune}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Crna Draga 501 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Ledenik 740 m/760 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Bristovac 688 m/684 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Čelinka 213 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Baričević 208 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Božići 237 m}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Jasenice}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Rovanjska 258 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|15|Maslenica {{Cesta/HR-D|8}}}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||[[Maslenički most (diaľničný)|Maslenički most]] 378 m ([[Novsko ždrilo]])}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Posedarje 215 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|16|Posedarje {{Cesta/HR-D|106}}}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|17|Zadar I {{Cesta/HR-D|8}}}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Zemunik|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|18|Zadar II {{Cesta/HR-D|424}}}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Nadin}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Raštević 161 m}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Kličevica 222 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|19|Benkovac {{Cesta/HR-D|27}}}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Pristeg}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|20|Pirovac {{Cesta/HR-D|59}} {{Cesta/HR-Z|6071}}}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Guduča 251 m}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Prokljan}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Mokrice 341 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|21|Skradin {{Cesta/HR-D|56}}}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Krka 391 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Draga 315 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Krka}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|22|Šibenik {{Cesta/HR-D|533}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Protege 262 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Dubrava 179 m}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Dabar 350 m}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Vrpolje}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|23|Vrpolje {{Cesta/HR-D|531}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Pištet 179 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Sitno}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Dubrava 853 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Garišta 399 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Ljubeč 214 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Kesića draga 162 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|24a|Prgomet {{Cesta/HR-Z|6112}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Prgomet 210 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Gajina 319 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Radošić}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|24b|Vučevica {{Cesta/HR-L|67061}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Bejići 217 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Fradivina 150 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Rodine u Glavice 179 m}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Kozjak}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Konjsko 1198 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|25|Dugopolje {{Cesta/HR-D-E|1|71}} {{Cesta/HR-Z|6260}}}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Zaranač 338 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Bijakuše 328 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Perići 208 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Kotlenice|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Bisko 501 m/495 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Bulati 118 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Strikići 119 m + 119 m/479 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|26|Bisko {{Cesta/HR-D|220}}}} {{Cesta|HR|TUNEL||Umjetni tunel Rošca 150 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Umjetni tunel Konšćica 150 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Srijane 740 m/722 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Umjetni tunel Vrankovića ograda 150 m}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Mosor}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Crna Brda 422 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Stražina 584 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|27|Blato na Cetini {{Cesta/HR-D|70}} {{Cesta/HR-Z|6263}}}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Cetina|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-RIEKA||Most Cetina 149 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|28|Šestanovac {{Cesta/HR-D|39}}}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Zagvozd|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Frnaža 8006 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Mladine 158 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Gradina 158 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|29|Zagvozd {{Cesta/HR-D|532}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Gradina 249 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Glavica 309 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Staje 238 m}} {{Cesta|HR|P-WC||Rašćane Gornje}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Rašćane 633 m}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Biokovo|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Dubrava 271 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|30|Ravča {{Cesta/HR-D-E|62|65}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Gradina 630 m/600 m}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Umac 495 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Crip 240 m/210 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Šare 600 m/610 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Kokorići (Kotezi) 1380 m}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Paklina 60 m/150 m}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|30a|Vrgorac {{Cesta/HR-Z|6208}}}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Vrgorac 150 m/125 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Lučka 390 m/360 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Dusina|FARBA=stavba}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Veliki Prolog 630 m/570 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Orić-Seoci 298 m/238 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Šubir 962 m/825 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|HR|D-KRIŽOVATKA|31|Ploče {{Cesta/HR-D|425}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|HR|PARKOVISKO||Pojezerje|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|D-KRIŽOVATKA|32|Metković {{Cesta/HR-A-E|10|73}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|33|Opuzen {{Cesta/HR-D|9}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|D-KRIŽOVATKA|34|Pelješac (Slivno) {{Cesta/HR-D|8alt}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|ČIARA}} {{Cesta|HR|ĎALEJ||<small>peáž cez územie Bosny a Hercegoviny</small>|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|HRANICA||Klek-Neum {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|35|Neum {{Cesta/BIH-M|2}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|HRANICA||Imotica-Neum {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|ČIARA}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|36|Rudine {{Cesta/HR-Z|6228}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|D-KRIŽOVATKA|37|Doli {{Cesta/HR-D|8alt}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Katina 1650 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Dužani 725 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Mravnica 246 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Krkojenova Glavica 675 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Resova Glavica 480 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|38|Slano {{Cesta/HR-Z|6232}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Loznica 475 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Kolomnić 1138 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Čerenac 178 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Laznice 1 210 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Laznice 2 269 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Crvena Greda 2370 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Obalj 284 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Grdanj Vrh 575 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Debela Ljut 1708 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|ČSPH-OBČERSTVENIE||Mravinjac|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Gola Glavica 366 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Klunjak 333 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Gradina 290 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|TUNEL||Tunel Spasovo Brdo 1645 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MOST-ESTAKÁDA||Vijadukt Špikula 470 m|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|P-WC||Dubrovnik <small>(len smer Záhreb)</small>|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|MÝTNICA||Dubrovnik|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|P-WC||Dubrovnik <small>(len smer Dubrovnik)</small>|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|VÝJAZD|39|Dubrovnik {{Cesta/HR-D|8}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|HRANICA||Nova Mokošica-Ivanica {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}|FARBA=plán}} {{Cesta|HR|LEGENDA}} }} '''Diaľnica A1''' ({{v jazyku|hrv|''Autocesta A1'', hovor. ''Dalmatina''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kuzmić | meno = Marin | titul = Cesty – cesty ku civilizácii | url = http://arhiv.slobodnadalmacija.hr/20030914/feljton01.asp | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Slobodna Dalmacija | miesto = Split | jazyk = chorvátsky }}</ref>, ''Croatica'', ''Jadranska autocesta''<ref name="HAC-nazvy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľnica A1 Záhreb-Split-Dubrovnik, úsek Dugopolje-Šestanovac | url = http://hac.hr/files/file/brosure/HAC_SESTANOVAC_HR.pdf | dátum vydania = 14.05.2007 | dátum prístupu = 24.07.2011 | vydavateľ = Hrvatske autoceste, d.o.o. | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160311213837/http://hac.hr/files/file/brosure/hac_sestanovac_hr.pdf | dátum archivácie = 2016-03-11 }}</ref>, ''Autocesta Zagreb – Split – Dubrovnik''<ref name="HAC-nazvy" />, pôvodne aj ''Autocesta Kralja Tomislava''<ref name="MH">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miličić | meno = Jakša | titul = Diaľnica Split – Záhreb | url = http://www.matica.hr/HRRevija/revija2004_4_n.nsf/AllWebDocs/Milicic | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Matica Hrvatska | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110519080424/http://www.matica.hr/HRRevija/revija2004_4_n.nsf/AllWebDocs/Milicic | dátum archivácie = 2011-05-19 }}</ref>}}) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia{{bez citácie}} [[Chorvátsko|chorvátska]] diaľnica. Spája [[hlavné mesto]] [[Záhreb]] s druhým najväčším mestom krajiny [[Split]], ktoré je zároveň metropolou [[Dalmácia|Dalmácie]] a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít. Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou [[Jadransko-iónska diaľnica|Jadransko-iónskej diaľnice]], ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Iónske more|Iónskeho mora]] od [[Terst]]u až po juh [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézskeho polostrova]].<ref name="REFSEE-AIM">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čačić | meno = Radimir | titul = Jadransko-iónsky dopravný koridor na území Chorvátska | url = http://www.ref-see.org/pdf/Radimir%20Cacic.pdf | dátum vydania = november 2006 | dátum prístupu = 13.09.2010 | vydavateľ = Regionálne ekonomické fórum juhovýchodnej Európy | jazyk = anglicky }}</ref> Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých [[Národný park|národných]] i prírodných parkov, pamiatok [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového kultúrneho dedičstva]] a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve [[Európska cesta|európske cesty]]: [[Európska cesta 65|E65]] na úseku [[Záhreb]] – [[Bosiljevo]] a [[Žuta Lokva]] – [[Vrgorac]] a [[Európska cesta 71|E71]] na úseku Záhreb – [[Dugopolje]] ([[Split]]). Z celkovej plánovanej dĺžky {{km|569.3|m}} je v súčasnosti v prevádzke {{km|480.7|m}} medzi [[Záhreb]]om a [[Ploče]], pričom diaľnica spája mestá [[Karlovac]], [[Gospić]], [[Zadar]], [[Šibenik]], [[Split]] a [[Makarska]]. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – [[Ploče]] dlhý {{km|10.3|m}}, ktorý bol sprejazdnený koncom roka [[2013]].<ref name="Ravča-Vrgorac">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalmeta: Úsek Ravča – Vrgorac sa otvorí 1. júna | url = http://www.dalmacijanews.com/Biznis/View/tabid/73/ID/45181/Kalmeta-Dionica-Ravca--Vrgorac-otvara-se-1-lipnja.aspx | dátum vydania = 18.04.2011 | dátum prístupu = 23.04.2011 | vydavateľ = Dalmacija News | miesto = Split | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110428230845/http://www.dalmacijanews.com/Biznis/View/tabid/73/ID/45181/Kalmeta-Dionica-Ravca--Vrgorac-otvara-se-1-lipnja.aspx | dátum archivácie = 2011-04-28 }}</ref><ref name="Ravča-VrgoracRTL">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otvára sa diaľnica do Vrgoracu | url = http://www.rtl.hr/video-otvara-se-autocesta-do-vrgorca-clanak-29910 | dátum vydania = 30.06.2011 | dátum prístupu = 06.07.2011 | vydavateľ = RTL Hrvatska | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110703032545/http://www.rtl.hr/video-otvara-se-autocesta-do-vrgorca-clanak-29910 | dátum archivácie = 2011-07-03 }}</ref> V [[máj]]i [[2009]] sa začala výstavba na úseku [[Doli]] – [[Dubrovnik]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začiatok stavebných prác na úseku diaľnice Doli – Dubrovnik a rýchlostnej cesty Đonta Doli – križovatka Doli | url = http://www.mmpi.hr/default.aspx?id=6048 | dátum vydania = 12.05.2009 | dátum prístupu = 24.07.2011 | vydavateľ = Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátskej republiky | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začiatok prác na úseku Doli – Dubrovnik na diaľnici Záhreb – Split – Dubrovnik | url = http://www.edubrovnik.org/novost.php?id=1809 | dátum vydania = 11.05.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = eDubrovnik | miesto = Dubrovník | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20111108233705/http://www.edubrovnik.org/novost.php?id=1809 | dátum archivácie = 2011-11-08 }}</ref> avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami.<ref name="Doli-Dubrovnik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ťažko sa približujúce cesty k južnému Chorvátsku | url = http://www.slobodnadalmacija.hr/Split-%C5%BEupanija/tabid/76/articleType/ArticleView/articleId/69727/Default.aspx | dátum vydania = 11.09.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Slobodna Dalmacija | miesto = Split | jazyk = chorvátsky }}</ref> Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd [[Euro|eur]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dalmatina nie je trikrát drahšia než diaľnica Záhreb – Sisak | url = http://www.nacional.hr/clanak/81408/dematij-iz-hac-a-dalmatina-nije-tri-puta-skuplja-od-autoceste-zagreb-sisak | dátum vydania = 09.04.2010 | dátum prístupu = 13.09.2010 | vydavateľ = Nacional | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131231190816/http://www.nacional.hr/clanak/81408/dematij-iz-hac-a-dalmatina-nije-tri-puta-skuplja-od-autoceste-zagreb-sisak | dátum archivácie = 2013-12-31 }}</ref> Na úseku diaľnice medzi [[Záhreb]]om a [[Vrgorac]]om bolo vybudovaných spolu 361 objektov – [[most]]ov, [[tunel]]ov, [[nadjazd]]ov, [[podjazd]]ov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 [[Percento|percent]] dĺžky tohto úseku diaľnice.<ref name="HAC-prezentacia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezentácia – Diaľnica A1 (HAC) | url = http://hac.hr/files/file/brosure/prezentacija-HR.pdf | dátum vydania = 2005 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Hrvatske autoceste, d.o.o. | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110929144946/http://www.hac.hr/files/file/brosure/prezentacija-HR.pdf | dátum archivácie = 2011-09-29 }}</ref><ref name="monografia-HAC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monografia – HAC | url = http://hac.hr/files/file/brosure/hac_monografija/hr/virtualMagazine.html | dátum vydania = 17.05.2010 | dátum prístupu = 24.07.2011 | vydavateľ = Hrvatske autoceste, d.o.o. | miesto = Záhreb | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110802045946/http://www.hac.hr/files/file/brosure/hac_monografija/hr/virtualMagazine.html | dátum archivácie = 2011-08-02 }}</ref><ref name="Ravča-VrgoracNacional">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kosorová pri otvorení diaľnice: Aj my sme počas rokovaní razili tunely a stavali viadukty | url = http://www.nacional.hr/clanak/111349/kosor-na-otvaranju-autoceste-i-mi-smo-u-pregovorima-probijali-tunele-i-gradili-vijadukte | dátum vydania = 30.06.2011 | dátum prístupu = 06.07.2011 | vydavateľ = Nacional | miesto = Záhreb | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140109141434/http://www.nacional.hr/clanak/111349/kosor-na-otvaranju-autoceste-i-mi-smo-u-pregovorima-probijali-tunele-i-gradili-vijadukte | dátum archivácie = 2014-01-09 }}</ref> Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom [[diaľničné mýto|mýtne]] sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 [[Chorvátska kuna|chorvátskej kuny]].<ref name="Kalkulator">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cenník HAC | url = http://hac.hr/hr/cestarina/cjenik/cjenik4/ | dátum prístupu = 24.07.2011 | vydavateľ = Hrvatske autoceste, d.o.o. | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110728101522/http://www.hac.hr/hr/cestarina/cjenik/cjenik4 | dátum archivácie = 2011-07-28 }}</ref> Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť [[Autocesta Rijeka-Zagreb]] (ARZ) a zvyšok [[Hrvatske autoceste]] (HAC). == Charakteristika == Diaľnica A1 je hlavnou severojužnou spojnicou v Chorvátsku, ktorá spája hlavné mesto Záhreb s regiónom [[Dalmácia]], kde kopíruje takzvanú [[Štátna cesta 8 (Chorvátsko)|jadranskú magistrálu]], ktorá spája všetky významné prímorské letoviská. Diaľnica takisto predstavuje obrovský prínos pre chorvátsku [[národné hospodárstvo|ekonomiku]] a podporuje najmä rozvoj [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]], čo sa odrazilo aj na rýchlejšom rozvoji pôvodne zaostalejších regiónov v južných častiach krajiny.<ref name="Nacional-Zadar-A1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rogošić | meno = Željko | titul = Diaľnica spravila so Zadaru úspešnejšie mesto než Záhreb | url = http://www.nacional.hr/clanak/11213/autocesta-ucinila-zadar-uspjesnijim-od-zagreba | dátum vydania = 30.11.2004 | dátum prístupu = 13.09.2010 | vydavateľ = Nacional | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140721111021/http://www.nacional.hr/clanak/11213/autocesta-ucinila-zadar-uspjesnijim-od-zagreba | dátum archivácie = 2014-07-21 }}</ref> Cestná komunikácia pozostáva zo štyroch jazdných pruhov, ktoré sú smerovo rozdelené stredovým deliacim pásom na dva jazdné pásy doplnené o [[Krajnica|krajnicu]]. Výnimkou je jedine [[Viadukt Drežnik]], ktorý bol síce vybudovaný v štyroch jazdných pruhoch, no bez krajníc.<ref name="Gradimo-Drežnik">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viadukt Drežnik pri Karlovaci | url = http://www.gradimo.hr/Vijadukt-Dreznik-kod-Karlovca/hr-HR/13054.aspx | dátum vydania = 29.07.2009 | dátum prístupu = 13.09.2010 | vydavateľ = Gradimo | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100802055304/http://www.gradimo.hr/Vijadukt-Dreznik-kod-Karlovca/hr-HR/13054.aspx | dátum archivácie = 2010-08-02 }}</ref> Diaľnica A1 spája so Záhrebom množstvo chorvátskych miest, ktoré sú na ňu napojené [[Mimoúrovňová križovatka|mimoúrovňovými križovatkami]]. Prevažná väčšina z doteraz 30 vybudovaných MÚK je trúbkovitého tvaru. Výnimkou je križovatka [[Lučko]] pri [[Záhreb]]e, ktorá je hviezdicová. [[Diaľnica#Číslovanie výjazdov|Číslovanie výjazdov a križovatiek]] je sekvenčné, teda podľa poradia. Súčasťou vybavenia diaľnice je množstvo odpočívadiel, kde je prevádzkovaná široká škála služieb – od [[Parkovisko|parkovísk]] so sociálnymi zariadeniami až po veľké [[motel]]y s čerpacími stanicami, či reštauráciami.<ref name="ARZ-Odpočívadlá">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odpočívadlá ARZ | url = http://www.arz.hr/index.php?page=6&sub=2&lng=2 | dátum prístupu = 13.09.2010 | vydavateľ = Autocesta Rijeka - Zagreb | jazyk = chorvátsky }}</ref><ref name="HAC-Odpočívadlá">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odpočívadlá HAC | url = http://www.hac.hr/_standard.aspx?id=217 | dátum prístupu = 23.04.2011 | vydavateľ = Hrvatske autoceste d.o.o. | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110715192102/http://www.hac.hr/_standard.aspx?id=217 | dátum archivácie = 2011-07-15 }}</ref> A1 je vybavená automatickým monitorovacím systémom na celej svojej dĺžke, najmä na miestach s premenlivou hustotou dopravy, s vysokým rizikom nehôd, ale aj na miestach s nepredvídateľným počasím. Systém zahrňuje aj [[premenlivé dopravné značenie]], pomocou ktorého správa diaľnice upravuje maximálnu povolenú rýchlosť vzhľadom na dopravnú a poveternostnú situáciu.<ref name="HAC-PDZ">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monografia HAC (str. 130 – 133) | url = http://hac.hr/files/file/brosure/hac_monografija/hr/virtualMagazine.html | dátum prístupu = 13.09.2010 | vydavateľ = Hrvatske autoceste d.o.o. | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110802045946/http://www.hac.hr/files/file/brosure/hac_monografija/hr/virtualMagazine.html | dátum archivácie = 2011-08-02 }}</ref> == História == Myšlienka spojiť diaľnicou dve najväčšie chorvátske mestá [[Záhreb]] a [[Split]] vznikla ešte koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Vtedy sa však uvažovalo o úplne inej trase, ako je v súčasnosti – a to cez mestá [[Bihać]] a [[Knin]].<ref name="MH"/> V roku [[1971]] boli dokonca schválené projekty na výstavbu prvých 20 kilometrov, avšak tesne pred podpisom zmlúv sa do finančných ťažkostí dostala banka, ktorá mala poskytnúť úver.<ref name="MH"/> Situácii nepomohlo ani spontánne pomenovanie diaľnice po kráľovi Tomislavovi ''(Autocesta kralja Tomislava)'' chorvátskymi inžiniermi, čo bolo považované za [[nacionalizmus]]. V tom istom roku dokonca spoločnosť ''Dalmacija Film'' natočila o prípravných prácach na novej ceste krátky 14 minútový propagačný film s názvom ''Autoput Zagreb – Split.''<ref name="IMDb-AP-ZG-ST">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Autoput Zagreb-Split (1971) | url = http://www.imdb.com/title/tt0779976/ | dátum prístupu = 24.12.2010 | vydavateľ = IMDb | jazyk = anglicky }}</ref> Po finančnom ozdravení banky však pripravené financie na výstavbu diaľnice [[Záhreb]] – [[Split]] boli použité na prestavbu cesty [[Vrlika]] – [[Knin]] – [[Strmica]].<ref name="MH"/> Výstavba dnešnej A1 však predsa len začala, avšak už v roku [[1970]] a nezávisle od projektu diaľnice Záhreb – Split. Išlo o 39 kilometrov dlhý úsek Záhreb – [[Karlovac]], ktorý bol súčasťou juhoslovanskej magistrály 11 na trase [[Záhreb]] – [[Rijeka]]. To však bolo na dlhé roky všetko, pretože prioritou bola takzvaná [[Diaľnica bratstva a jednoty]], ktorej súčasťou v Chorvátsku je dnešná diaľnica [[Diaľnica A3 (Chorvátsko)|A3]]. Začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]], po osamostatnení Chorvátska, sa začalo opätovne uvažovať o výstavbe diaľnice v súčasnej trase. Napomohla tomu aj [[vojna v Juhoslávii]]. Podľa technických štúdií z roku [[1986]] sa začal v roku [[1993]] urýchlene budovať [[Maslenički most (diaľničný)|Most Maslenica]], ktorý bol náhradou za pôvodný most, ktorý bol zničený [[Juhoslovanská ľudová armáda|Juhoslovanskou ľudovou armádou]].<ref name="gradimo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľničný most pri Maslenici | url = http://www.gradimo.hr/Autocestovni-most-kod-Maslenice/hr-HR/13058.aspx | dátum vydania = 01.01.2007 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Gradimo.hr | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100914060119/http://www.gradimo.hr/Autocestovni-most-kod-Maslenice/hr-HR/13058.aspx | dátum archivácie = 2010-09-14 }}</ref> Takisto sa oficiálne začala výstavba [[Tunel Sveti Rok|Tunela Sveti Rok]], no vzhľadom na pozície srbských jednotiek sa prvé práce na úprave terénu začali až po zániku štátneho útvaru [[Republika Srbská Krajina]] a odsune srbských jednotiek v roku [[1995]]. Samotná razba začala až v roku [[1997]].<ref name="Sveti Rok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mala Kapela a Sveti Rok | url = http://hac.hr/files/file/brosure/Tuneli/virtualMagazine.html | dátum vydania = 29.05.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Hrvatske autoceste, d.o.o. | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110731232530/http://www.hac.hr/files/file/brosure/Tuneli/virtualMagazine.html | dátum archivácie = 2011-07-31 }}</ref> Naštartovať výstavbu diaľnice A1 bolo možné až po konsolidácii krajiny po niekoľkoročnej vojne. Stalo sa tak až na prelome tisícročí a v roku [[2001]] bol do prevádzky uvedený úsek Karlovac – [[Vukova Gorica]]. Výstavba diaľnice do Splitu následne nabrala rýchle tempo a v roku [[2003]] stavbári odovzdali do užívania úsek Vukova Gorica – [[Tunel Mala Kapela]] a [[Gornja Ploča]] – [[Zadar]]. Nasledujúci rok bol dobudovaný chýbajúci úsek Tunel Mala Kapela – Gornja Ploča a boli otvorené aj ďalšie dva úseky Zadar – [[Pirovac]] a [[Vrpolje (Šibenik)|Vrpolje]] – [[Dugopolje]]. [[26. jún]]a [[2005]] diaľnicu skompletizovali otvorením Tunela Mala Kapela a úseku Pirovac – Vrpolje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunel Mala Kapela a šibenická trasa v prevádzke od konca mája | url = http://www.mmpi.hr/default.aspx?id=871 | dátum vydania = 03.05.2005 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Ministarstvo mora, prometu i infrastrukture | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20111004133613/http://www.mmpi.hr/default.aspx?id=871 | dátum archivácie = 2011-10-04 }}</ref> Výstavba diaľnice medzi dvoma najväčšími mestami krajiny tak, nerátajúc úsek po mesto [[Karlovac]] otvorený v 70. rokoch, trvala len 6 rokov. Výstavba úseku od [[Karlovac]]u po [[Split]] si vyžiadala investíciu 17 miliárd [[Chorvátska kuna|chorvátskych kún]], čo je približne 2,2 miliardy [[Euro|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cvitić | meno = Plamenko | titul = Nové linky do Rijeky | url = http://www.nacional.hr/clanak/48184/nova-pruga-za-uzlet-rijeke | dátum vydania = 25.08.2008 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Nacional.hr | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120831022856/http://www.nacional.hr/clanak/48184/nova-pruga-za-uzlet-rijeke | dátum archivácie = 2012-08-31 }}</ref> Výstavba diaľnice však pokračovala ďalej s cieľom dosiahnuť mesto [[Dubrovník]] a spojiť tak centrálne Chorvátsko s južnou časťou [[Dubrovnícko-neretvianska župa|Dubrovnícko-neretvianskej župy]], ktorá je od zvyšku krajiny oddelená úzkym pobrežným pásom [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. [[27. jún]]a [[2007]] bol otvorený úsek [[Dugopolje]] – [[Šestanovac]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petrović | meno = D. | titul = Bol otvorený nový úsek A1, od Dugopolje po Šestanovac | url = http://www.ezadar.hr/clanak/pustena-u-promet-dionica-autoceste-dugopolje-sestanovac | dátum vydania = 27.06.2007 | dátum prístupu = 24.07.2011 | vydavateľ = eZadar.hr | miesto = Zadar | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20080105091250/http://www.ezadar.hr/clanak/pustena-u-promet-dionica-autoceste-dugopolje-sestanovac | dátum archivácie = 2008-01-05 }}</ref> ktorým sa obchádza problémový úsek [[Štátna cesta 8 (Chorvátsko)|Jadranskej magistrály]] v meste [[Omiš]]. 22. [[december|decembra]] [[2008]] bol otvorený úsek Šestanovac – [[Ravča]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úsek Šestanovac – Ravča uvedený do prevádzky | url = http://www.radiodalmacija.hr/Vijesti/tabid/3497/articleType/ArticleView/articleId/33229/Dionica-SestanovacRavca-otvorena-za-promet.aspx | dátum vydania = 22.12.2008 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Radio Dalmacija | miesto = Split | jazyk = chorvátsky }}</ref> Zatiaľ poslednými otvorenými časťami sú úsek [[Ravča]] - [[Vrgorac]], ktorý bol otvorený [[30. jún]]a [[2011]] a Vrgorac – [[Ploče]], otvorený [[20. december|20. decembra]] [[2013]], čím celková dĺžka vzrástla na 480,7 kilometra. {| class="wikitable" |bgcolor="#c9c9c9"| '''Roky výstavby''' ||bgcolor="#c9c9c9"| '''Úsek''' ||bgcolor="#c9c9c9"| '''Dĺžka''' ||bgcolor="#c9c9c9"| '''Dátum otvorenia''' ||bgcolor="#c9c9c9"| '''Celková dĺžka''' |- | align="left" | '''1970''' || colspan="3"|'''Začiatok stavebných prác''' || align="center" | {{km|0.000|m}} |- | align="left" | [[1970]] – [[1972]] ||[[Záhreb]] – [[Karlovac]] || align="center" | {{km|39.280|m}} || align="center" | || align="center" | {{km|39.280|m}} |- | align="left" | [[1999]] – [[2001]] || Karlovac – [[Vukova Gorica]] || align="center" | {{km|18.160|m}} || align="center" | || align="center" | {{km|57.440|m}} |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | &nbsp; ||bgcolor="#c9c9c9" colspan="3" align="left"| '''Celkom za roky 1972 – 2001''' ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | '''{{km|57.440|m}}''' |- | align="left" | 2001 – [[2003]] || Vukova Gorica – [[Bosiljevo]] 2 || align="center" | {{km|7.810|m}} || align="center" | 26.6.2003 || align="center" | {{km|65.250|m}} |- | align="left" | 2001 – 2003 || Bosiljevo 2 – [[Tunel Mala Kapela]] || align="center" | {{km|39.289|m}} || align="center" | 30.6.2003 || align="center" | {{km|104.539|m}} |- | align="left" | 2001<sup>1</sup> – 2003 || [[Gornja Ploča]] – [[Zadar]] 2 || align="center" | {{km|54.422|m}} || align="center" | 30.6.2003 || align="center" | {{km|158.961|m}} |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | &nbsp; || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| '''Celkom za roky 2001 – 2003''' ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | '''{{km|101.521|m}}''' |- | align="left" | [[2002]] – [[2004]] || Tunel Mala Kapela – Gornja Ploča || align="center" | {{km|100.873|m}} || align="center" | 15. – 24. 7. 2004 || align="center" | {{km|259.834|m}} |- | align="left" | 2002 – 2004 || Zadar 2 – [[Pirovac]] || align="center" | {{km|37.010|m}} || align="center" | 30.6.2004 || align="center" | {{km|296.844|m}} |- | align="left" | 2002 – 2004 || [[Vrpolje]] – [[Dugopolje]] || align="center" | {{km|44.743|m}} || align="center" | 30.6.2004 || align="center" | {{km|341.587|m}} |- | align="left" | 2001 – [[2005]] || Tunel Mala Kapela || align="center" | {{km|5.250|m}} || align="center" | 26.6.2005 || align="center" | {{km|346.837|m}} |- | align="left" | 2002 – 2005 || Pirovac – Vrpolje || align="center" | {{km|33.511|m}} || align="center" | 26.6.2005 || align="center" | {{km|380.348|m}} |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | &nbsp; || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| '''Celkom za roky 2004 – 2005''' ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" |'''{{km|221.387|m}}''' |- | align="left" | 2005 – [[2007]] || Dugopolje – [[Šestanovac]] || align="center" | {{km|36.872|m}} || align="center" | 27.6.2007 || align="center" | {{km|417.220|m}} |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | &nbsp; || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| '''Celkom za roky 2006 – 2007''' ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | '''{{km|36.872|m}}''' |- | align="left" | [[2006]] – [[2008]] || Šestanovac – [[Ravča]] || align="center" | {{km|40.270|m}} || align="center" | 22.12.2008 || align="center" | {{km|457.490|m}} |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | &nbsp; || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| '''Celkom za roky 2008 - 2010''' ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | '''{{km|40.270|m}}''' |- | align="left" | [[2007]] – [[2011]] || Ravča – [[Vrgorac]] || align="center" | {{km|9.800|m}} || align="center" | 30.06.2011 || align="center" | {{km|466.290|m}} |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | &nbsp; || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| '''Celkom za rok 2011''' ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | '''{{km|9.800|m}}''' |- | align="left" | [[2007]] – [[2013]] || Vrgorac – [[Ploče]] (– [[Metković]]) || align="center" | {{km|12.200|m}} || align="center" | 20.12.2013 || align="center" | {{km|480.700|m}} |- | align=''left" | [[2008]] – [[2022]] || Pelješac – Brijesta || align="center" | {{km|10.000|m}} || align="center" | 26.07.2022 || align="center" | {{km|490.700|m}} |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | &nbsp; || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| '''Celkom za roky 2013 – 2022''' ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | '''{{km|12.200|m}}''' |} <sup>1</sup> – [[Tunel Sveti Rok]] a [[Most Maslenica (diaľničný)|Most Maslenica]] už od roku [[1993]] == Výjazdy a križovatky == Všetky výjazdy a križovatky na diaľnici A1 sú [[Mimoúrovňová križovatka|mimoúrovňové]] a väčšina z nich je [[Mimoúrovňová križovatka#Križovatky bez prepletových úsekov|trúbkovitého tvaru]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vzdušný prelet ponad diaľnicu A1 | url = http://www.hac.hr/turisticka_karta/avio_pocetak_A1_hr.html | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Hrvatske autoceste, d.o.o. | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100904182518/http://www.hac.hr/turisticka_karta/avio_pocetak_A1_hr.html | dátum archivácie = 2010-09-04 }}</ref>. Na diaľnici sa nachádza v súčasnosti 29 výjazdov a dve križovatky. Prvou križovatkou je ''[[Lučko]] (1)'' neďaleko [[Záhreb]]u, ktorá spája diaľnicu A1 s [[Diaľnica A2 (Chorvátsko)|diaľnicou A2]]. Druhá sa nachádza neďaleko obce [[Bosiljevo]] ''(6)'' a na A1 sa tam napája [[Diaľnica A6 (Chorvátsko)|diaľnica A6]]. Výjazdy slúžia na opustenie diaľnice a následné napojenie na štátnu, resp. župnú cestu. Výnimku tvorí výjazd ''[[Vučevica]] (24b)'', ktorý A1 spája lokálnu cestu 67061. Práve tento výjazd sa stal terčom kritiky, kvôli jeho nízkemu využitiu. Počas letnej sezóny ho denne využijú rádovo len desiatky vozidiel, zatiaľ čo okolité výjazdy až tisícky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Žabec | meno = Krešimir | titul = Mohli by sme do Sanaderovych dedín prísť lacnejšie? | url = http://www.jutarnji.hr/jesmo-li-do-sanaderova-sela-mogli-doci-i-jeftinije-/876341/ | dátum vydania = 10.08.2010 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Jutarnji list | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky}}</ref>. Medzi najnovšie vybudované výjazdy patrí výjazd ''[[Donja Zdenčina]] (1a)'' neďaleko Záhrebu, ktorý bol vo výstavbe od [[13. máj]]a [[2009]]. Hlavným dôvodom jeho výstavby bolo zlepšenie napojenia juhozápadnej časti [[Záhrebská župa|Záhrebskej župy]] na chorvátsku diaľničnú sieť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | titul = Začali stavebné práce na križovatke Donja Zdenčina | url = http://www.arz.hr/novosti/dzdencina1.html | dátum vydania = 13.05.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Autocesta Rijeka-Zagreb d.d. | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100223020049/http://www.arz.hr/novosti/dzdencina1.html | dátum archivácie = 2010-02-23 }}</ref>. Stavba bola odovzdaná do užívania za prítomnosti predsedníčky vlády Chorvátska [[Jadranka Kosorová|Jadranky Kosorovej]] dňa [[21. november|21. novembra]] [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | titul = Predsedníčka vlády uviedla do prevádzky križovatku Donja Zdenčina | url = http://www.sutra.hr/politika/politika/predsjednica-vlade-pustila-u-promet-vor-donja-zdenina.html | dátum vydania = 21.11.2010 | dátum prístupu = 21.11.2010 | vydavateľ = Sutra | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20101124023049/http://www.sutra.hr/politika/politika/predsjednica-vlade-pustila-u-promet-vor-donja-zdenina.html | dátum archivácie = 2010-11-24 }}</ref>. Ďalším dodatočne vybudovaným výjazdom je výjazd ''[[Novigrad na Dobri]] (4)'' medzi [[Karlovac]]om a [[Bosiljevo]]m. Jeho výstavba sa začala [[20. marec|20. marca]] [[2009]] a hoci bolo jeho dokončenie pôvodne plánované na rok [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | titul = Začala výstavba výjazdu Novigrad vrátane prístupovej cesty | url = http://www.arz.hr/novosti/novigrad1.html | dátum vydania = 20.03.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Autocesta Rijeka-Zagreb d.d. | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090412040157/http://www.arz.hr/novosti/novigrad1.html | dátum archivácie = 2009-04-12 }}</ref>, dokončiť a sprevádzkovať sa ho podarilo dňa [[29. jún]]a [[2012]]<ref name="NovigradPoslovni2012">{{Citácia elektronického dokumentu | 1 = | titul = Novigrad dostal vjazd na diaľnicu a Slovinci najkratšiu cestu k moru | url = http://www.poslovni.hr/vijesti/novigrad-dobio-ulaz-na-autocestu-a-slovenci-najkraci-put-do-mora-208696.aspx | dátum vydania = 29.06.2012 | dátum prístupu = 01.07.2012 | vydavateľ = Poslovni.hr | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120702070953/http://www.poslovni.hr/vijesti/novigrad-dobio-ulaz-na-autocestu-a-slovenci-najkraci-put-do-mora-208696.aspx | dátum archivácie = 2012-07-02 }}</ref>, teda pred začiatkom letnej turistickej sezóny. Otvorením výjazdu sa výrazne zlepšilo napojenie [[Slovinsko|Slovinska]] na diaľnice A1 a [[Diaľnica A6 (Chorvátsko)|A6]], hlavné prístupové cesty k [[Jadranské more|Jadranskému]] pobrežiu. {| class=wikitable | colspan="4" bgcolor="#c9c9c9" align="center" | '''Diaľničné križovatky na diaľnici A1''' |- | [[Diaľnica A3 (Chorvátsko)|Posavska autocesta]] || [[Súbor:Autocesta A3.svg|35px]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || Križovatka [[Záhreb]]-[[Lučko]] (1) |- | [[Diaľnica A6 (Chorvátsko)|Primorsko-goranska autocesta]] || [[Súbor:Motorway-A6-Hex-Green.svg|35px]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || Križovatka [[Bosiljevo]] (6) |- | Brza cesta || ? || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || ''Križovatka [[Josipdol]] (7a) (v pláne)'' |- | [[Diaľnica A7 (Chorvátsko)|Kvarnerska autocesta]] || [[Súbor:Motorway-A7-Hex-Green.svg|35px]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || ''Križovatka [[Žuta Lokva]] (9) (v pláne)'' |- | [[Diaľnica A10 (Chorvátsko)|Autocesta A10]] || [[Súbor:Motorway-A10-Hex-Green.svg|35px]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || ''Križovatka [[Metković]] (33) (v pláne)'' |- | [[Štátna cesta 8alt (Chorvátsko)|Pelješka brza cesta]] || [[Súbor:Državna cesta D8alt.svg|35px]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || ''Križovatka [[Slivno]] ([[Pelješac]]) (35) (v pláne)'' |- | [[Štátna cesta 8alt (Chorvátsko)|Pelješka brza cesta]] || [[Súbor:Državna cesta D8alt.svg|35px]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || ''Križovatka [[Doli]] (38) (v pláne)'' |} == Mýto == Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom [[Diaľničné mýto|mýta]] v [[Mýtnica|mýtniciach]], ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu. Najväčšou mýtnicou je ''Lučko'', ktorá sa nachádza juhozápadne od [[Záhreb]]u. K dispozícii je až 15 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. V letnej sezóne počas sobotňajších predpoludní väčšina prepážok slúži pre smer od [[Jadranské more|Jadranu]], popoludní je situácia opačná. Od roku [[2009]] je v prevádzke mýtnica ''Demerje'', ktorá vypomáha Lučku v najkritickejších obdobiach letnej sezóny. Mýtnica je určená výhradne na bezhotovostný styk a len v smere od [[More|mora]]<ref name="Demerje">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čoskoro menšie zápchy na Lučku: Stanica Demerje s predjaňami "rýchlych ENC-kariet" | url = http://www.index.hr/vijesti/clanak/uskoro-manje-guzve-na-luckom-postaja-demerje-se-sprema-za-brzi-enc/437192.aspx | dátum vydania = 08.06.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Index Vijesti | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky }}</ref>. Poplatky možno platiť prostredníctvom [[Kreditná karta|kreditnej karty]], respektíve pomocou palubnej jednotky ENC (z {{hrv|elektronička naplata cestarine}}, teda doslovne ''elektronické platenie mýta''). [[Súbor:A1 Ravča.jpg|left|thumb|[[Mýtnica]] v [[Ravča|Ravči]]]] {| class="wikitable" ! colspan="3" | '''Ceny mýta na vybraných trasách platné od 1.1.2023<ref name="Kalkulator"/>''' |- ! '''Úsek''' ! '''Dĺžka'''<sup>1</sup> ! '''Poplatok''' |- | [[Záhreb]] – [[Zadar]] | align="center" | {{km|268|m}} | align="center" | 16 EUR |- | Záhreb – [[Šibenik]] | align="center" | {{km|325|m}} | align="center" | 20,10 EUR |- | Záhreb – [[Prgomet]] ([[Trogir]]) | align="center" | {{km|356|m}} | align="center" | 22,10 EUR |- | Záhreb – [[Dugopolje]] ([[Split]]) | align="center" | {{km|384|m}} | align="center" | 24 EUR |- | Záhreb – [[Zagvozd]] ([[Makarska]]) | align="center" | {{km|431|m}} | align="center" | 27 EUR |- | Záhreb – [[Čarapine]] (hranica s [[Bosna a Hercegovina]]) | align="center" | {{km|487|m}} | align="center" | 30,70 EUR |} <sup>1</sup> – vzdialenosti medzi [[mýtnica]]mi, merané od mýtnice Lučko - Záhreb. == Odpočívadlá == Diaľnica je vybavená kvalitnou sieťou [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadiel]] rôznych typov. V súčasnosti je v prevádzke 25 obojsmerných a 2 jednosmerné odpočívadlá. Najväčšiu škálu služieb ponúkajú odpočívadlá ''Desinec'', ''Draganić'' a ''Vukova Gorica'', ktoré okrem parkovacích miest, občerstvenia a možnosti doplnenia pohonných hmôt ponúkajú i informačné centrum a ubytovacie priestory. Medzi kvalitné odpočívadlá patria aj napríklad odpočívadlá ''Dobra'', ''Zir'', ''Nadin'' či ''Mosor'', ktoré majú vybudované čerpacie stanice i rozsiahle plochy na parkovanie vozidiel i oddych turistov. Sieť odpočívadiel s [[Čerpacia stanica|čerpacími stanicami]] je doplnená o malé odpočívadlá ([[Parkovisko|parkoviská]] s [[záchod|toaletami]]), z ktorých sú niektoré doplnené o občerstvovacie služby. Niektoré z týchto odpočívadiel – ''Modruš'', ''Lički Osik'' a ''Krka'' dostali od organizácie EuroTEST najvyššiu hodnotiacu známku a boli označené za veľmi dobré.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odpočívadlá v Chorvátsku obdržali vysoké známky | url = http://www.mint.hr/default.aspx?id=5378 | dátum vydania = 20.08.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Ministarstvo turizma Republiki Hrvatske | miesto = Záhreb | jazyk = anglicky }}</ref> == Zaujímavé objekty == ''Viac informácií o tuneloch v [[Zoznam diaľničných tunelov v Chorvátsku|zozname chorvátskych diaľničných tunelov]]'' [[Súbor:Novigradsko zdrilo.JPG|thumb|left|150px|[[Maslenički most (diaľničný)|Most Maslenica]]]] [[Súbor:Skradinski most.JPG|thumb|left|150px|[[Most Krka]]]]Diaľnica A1 sa v súčasnosti skladá z 351 objektov, medzi ktoré patria [[tunel]]y, [[most]]y, estakády, [[viadukt]]y či biokoridory. Medzi najvýznamnejšie a najznámejšie objekty patria tunely [[Tunel Mala Kapela|Mala Kapela]] a [[Tunel Sveti Rok|Sveti Rok]], [[Most Pelješac]] [[File:Pelješac_bridge_-_Pelješki_most_-_construction_site_2021-06-18.jpg|220x124px|thumb|right|alt=Pelješacki Most v Júni 2021|Pelješac Most v Júni 2021]]ktoré sú najdlhšie v krajine. Zaujímavosťou je, že oba tunely od seba oddeľujú dve klimatické oblasti. Tunel Mala Kapela kontinentálnu oblasť stredného Chorvátska od horskej v [[Lika|lickej oblasti]] a Tunel Sveti Rok horskú oblasť od oblasti [[Stredomorské podnebie|stredomorského podnebia]] na [[Dalmácia|Dalmácii]]. Oba tunely mali pôvodne len jeden tubus a po dobu štyroch rokov boli jednými z problémových úsekov diaľnice. To sa zmenilo otvorením druhých tunelových rúr [[30. máj]]a [[2009]]. Tunel Sveti Rok bol navyše v roku [[2010]] organizáciou EuroTAP ohodnotený ako tretí najbezpečnejší tunel v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunel Sveti Rok tretí najbezpečnejší v Európe | url = http://www.huka.hr/objekti/publikacije/hr/2010_20.pdf | dátum vydania = 20.11.2010 | dátum prístupu = 23.12.2010 | vydavateľ = Hrvatska udruga koncesionara za autoceste s naplatom cestarine (HUKA) | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160309192949/http://www.huka.hr/objekti/publikacije/hr/2010_20.pdf | dátum archivácie = 2016-03-09 }}</ref> Ďalším pozoruhodným tunelom je 1 561 metrov dlhý [[Tunel Brinje]] sprevádzkovaný v [[jún]]i [[2004]], ktorý bol v roku [[2007]] [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnou automobilovou federáciou]] vyhlásený za najbezpečnejší tunel v Európe pre rok 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunel Brinje – najbezpečnejší v Európe | url = http://www.ezadar.hr/clanak/tunel-brinje-najsigurniji-tunel-u-europi | dátum vydania = 22.01.2008 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = eZadar | miesto = Zadar | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20100329023218/http://www.ezadar.hr/clanak/tunel-brinje-najsigurniji-tunel-u-europi | dátum archivácie = 2010-03-29 }}{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunel Brinje – najbezpečnejší v Európe | url = http://www.nacional.hr/clanak/42027/tunel-brinje-nasigurniji-u-europi | dátum vydania = 22.01.2008 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Nacional | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://archive.today/20120530081019/http://www.nacional.hr/clanak/42027/tunel-brinje-nasigurniji-u-europi | dátum archivácie = 2012-05-30 }}</ref>. Podobné ocenenie získal od organizácie EuroTAP aj 2 300 metrov dlhý [[Tunel Plasina]], ktorý sa nachádza medzi výjazdom [[Otočac]] a odpočívadlom [[Ličko Lešće]]. V roku [[2006]] bol zaradený medzi tri najbezpečnejšie tunely v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Naša krajina blízko bezpečnostným štandardom EÚ | url = http://www.jutarnji.hr/nasa-zemlje-sve-bliza-sigurnosnim-standardima-eu/214716/ | dátum vydania = 26.02.2007 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Jutarnji list | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky }}</ref> Najdlhším mostom na diaľnici A1 je 546 metrov dlhý [[Most Dobra (A1)|Most Dobra]], ktorý prechádza ponad dolinu rieky [[Dobra (rieka)|Dobra]], ležiacu neďaleko mesta [[Karlovac]]. Medzi ďalšie významné mosty na trase diaľnice patria [[Most Gacka]], [[Most Miljanica]] a [[Most Dabar]], všetky dlhšie než {{m|350|m|w}}.<ref name="monografia-HAC" /> Medzi zaujímavé mosty parí aj [[železobetón]]ový oblúkový [[Most Krka]] dlhý 391 metrov, ktorý preklenúva hlbokú dolinu rovnomennej rieky. S [[Vojna v Juhoslávii|vojnou v Juhoslávii]] súvisí ďalší oblúkový most – [[Most Maslenica (diaľničný)|Most Maslenica]], ktorého výstavba sa začala v roku [[1993]] pred začatím takzvanej [[Operácia Maslenica|operácie Maslenica]]. Vedie ponad [[Novsko ždrilo|Novskú úžinu]], ktorá bola za vojny strategickým miestom z dôvodu odrezania prístupu do Dalmácie [[Republika Srbská Krajina|Republikou Srbská Krajina]]. Nový most mal byť náhradou za [[Maslenički most (cestný)|pôvodný]], ktorý zničili srbské jednotky v roku [[1991]]. Most dostavali až po vojne v roku [[1997]] a o šesť rokov neskôr sa stal súčasťou diaľnice a súčasne bol obnovený aj starý Maslenický most. Oba tieto oblúkové mosty patria medzi unikátne stavby v Európe a ich oblúky dosahujú rozpon 200 metrov.<ref name="Konstruktor-Maslenica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Referencie – Most Maslenica ponad Novskú úžinu | url = http://www.konstruktor-split.hr/reference/tabid/905/agentType/View/PropertyID/86/sortBy/cf6/PropertyTypeID/7/Default.aspx | dátum prístupu = 24.12.2010 | vydavateľ = Konstruktor Split | miesto = Split | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110721101113/http://www.konstruktor-split.hr/reference/tabid/905/agentType/View/PropertyID/86/sortBy/cf6/PropertyTypeID/7/Default.aspx | dátum archivácie = 2011-07-21 }}</ref><ref name="Gradimo-Krka">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Referencie – Most cez Krku pri Skradine na diaľnici Záhreb-Split | url = http://www.gradimo.hr/Most-preko-Krke-kod-Skradina-na-autocesti-Zagreb-%E2%80%93-Split/hr-HR/13050.aspx | dátum prístupu = 24.12.2010 | vydavateľ = Gradimo | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110904024252/http://www.gradimo.hr/Most-preko-Krke-kod-Skradina-na-autocesti-Zagreb-%E2%80%93-Split/hr-HR/13050.aspx | dátum archivácie = 2011-09-04 }}</ref> Na diaľnici A1 sa takisto nachádza aj najdlhší [[viadukt (súčasnosť)|viadukt]] v Chorvátsku – 2 485 metrov dlhý [[Viadukt Drežnik]], ktorý sa nachádza medzi [[Karlovac]]om a [[Bosiljevo]]m.<ref name="SD-Drežnik">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dadić | meno = Joško | titul = Z Rijeky a Záhrebu za hodiny a 15 minút! | url = http://arhiv.slobodnadalmacija.hr/20010430/novosti1.ht | dátum vydania = 30.04.2010 | dátum prístupu = 24.12.2010 | vydavateľ = Slobodna Dalmacija | jazyk = chorvátsky }}</ref> Medzi ďalšie významné viadukty patria [[Viadukt Modruš 1]], [[Viadukt Mokro Polje]], [[Viadukt Jezerane]], [[Viadukt Srijane]] či [[Viadukt Rašćane]], všetky dlhšie než 500 metrov.<ref name="monografia-HAC" /> Porovnateľne dlhé viadukty sú vo výstavbe aj v súčasnosti a úseku ''Ravča-Vrgorac'', najdlhší z nich je [[Viadukt Kokorići]] s dĺžkou 1 214 metrov, ktorý sa v niektorých materiáloch uvádza aj pod názvom ''Viadukt Kotezi.''<ref name="SD-Ravča-Ploče041109">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Primorac | meno = Mate | titul = Jazda po úseku Ravča-Ploče so stavbyvedúcim: Financovanie spomaľuje stavbu diaľnice | url = http://arhiv.slobodnadalmacija.hr/20010430/novosti1.htm | dátum vydania = 04.11.2009 | dátum prístupu = 24.12.2010 | vydavateľ = Slobodna Dalmacija | jazyk = chorvátsky }}</ref><ref name="TPortal-Vrgorac2011">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Divić | meno = Jure | titul = Dalmácia čaká už len na náter tunela | url = http://www.tportal.hr/biznis/gospodarstvo/83626/Dalmatina-ceka-jos-samo-bojanje-tunela.html | dátum vydania = 27.08.2010 | dátum prístupu = 24.12.2010 | vydavateľ = T-Portal | jazyk = chorvátsky }}</ref><ref name="Vjestnik-Kotezi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musulin | meno = Nedjeljko | titul = Výstavba Viaduktu Kotezi takmer dokončená | url = http://193.58.252.6/pdf/2010%5C07%5C14%5C14A14.PDF | dátum vydania = 14.07.2010 | dátum prístupu = 24.12.2010 | vydavateľ = Vjestnik | jazyk = chorvátsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {| class="wikitable" |- ! colspan="9" | Počty objektov na jednotlivých úsekoch A1<ref name="HAC-prezentacia"/><ref name="monografia-HAC"/><ref name="MMPI-Sestanovac-Ravca">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľnica Záhreb – Split – Dubrovnik: úseky Šestanovac – Zagvozd a Zagvozd – Ravča | url = http://www.mmpi.hr/UserDocsImages/HAC%20brosura%2002.pdf | dátum vydania = 01.07.2007 | dátum prístupu = 13.09.2010 | vydavateľ = Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátska | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110709104352/http://www.mmpi.hr/UserDocsImages/HAC%20brosura%2002.pdf | dátum archivácie = 2011-07-09 }}{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľnica A1 Záhreb – Split – Dubrovnik | url = http://www.huka.hr/v2/objekti/publikacije/hr/2007_11.pdf | dátum vydania = 01.07.2007 | dátum prístupu = 13.09.2010 | vydavateľ = Hrvatska udruga koncesionara za autoceste s naplatom cestarine (HUKA) | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- ! Úsek || Spolu|| Mosty || Viadukty || Nadjazdy || Podjazdy || Priechody || Tunely || Biokoridory |- | Záhreb – Bosiljevo 2 ||align="center"|55 ||align="center"| 3 ||align="center"| 9 ||align="center"| 13||align="center"| 13||align="center"| 16||align="center"| 1||align="center"| 0 |- | Bosiljevo 2 – Sveti Rok ||align="center"|116||align="center"| 16 ||align="center"| 17||align="center"| 38||align="center"| 29||align="center"| 3||align="center"| 5||align="center"| 4 |- | Sveti Rok – Dugopolje (Split) ||align="center"|121||align="center"| 7||align="center"| 24||align="center"| 40||align="center"| 36||align="center"| 6||align="center"| 8||align="center"| 1 |- | Dugopolje – Vrgorac||align="center"|69||align="center"| 1||align="center"| 15||align="center"| 13||align="center"| 29||align="center"| 0||align="center"| 8||align="center"| 2 |- ! Spolu || 361|| 32|| 61|| 165|| 107||25|| 22|| 7 |} <gallery> Súbor:Tunel Mala Kapela iznutra.jpg|[[Tunel Mala Kapela]] Súbor:Tunel Plasina A1 0807.jpg|Vjazd do [[Tunel Plasina|Tunela Plasina]] Súbor:Tunel_Sv_Rok_kolovoz_2007.jpg|Vjazd do [[Tunel Sveti Rok|Tunela Sveti Rok]] Súbor:Tunel Konjsko A1.jpg|[[Tunel Konjsko]]</gallery> == Hustota dopravy == Doprava je na A1 najhustejšia počas letnej sezóny a to najmä v [[Sobota|sobotu]], kedy dochádza k výmene turnusov v dovolenkových destináciách. Problémovými bodmi sú [[Mýtnica|mýtnice]], najmä mýtnica [[Lučko]] pri [[Záhreb]]e, a v minulosti aj tunely [[Tunel Mala Kapela|Mala Kapela]] a [[Tunel Sveti Rok|Sveti Rok]], ktoré mali pôvodne len jeden tubus. V roku [[2009]] boli problematické úseky vyriešené otvorením druhých tubusov tunelov,<ref name="HAK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Otvorenie druhých tubusov tunelov Sveti Rok a Mala Kapela | url = http://www.hak.hr/novosti/vijesti-iz-hak-a/otvorene-druge-cijevi-tunela-sveti-rok-i-mala-kapela.aspx | dátum vydania = 08.04.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Hrvatski autoklub | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="E-Zadar">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zajtra sa otvárajú druhé tubusy tunelov “Mala Kapela” a “Sveti Rok” | url = http://www.ezadar.hr/clanak/sutra-otvorenje-obje-cijevi-tunela-mala-kapela-i-sveti-rok | dátum vydania = 29.05.2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = eZadar | miesto = Zadar | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110727021258/http://www.ezadar.hr/clanak/sutra-otvorenje-obje-cijevi-tunela-mala-kapela-i-sveti-rok | dátum archivácie = 2011-07-27 }}</ref> rozšírením mýtnice Lučko na 15 pruhov a výstavbou novej mýtnice [[Demerje]], v smere do Záhrebu, ktorá slúži prevažne na bezhotovostný styk.<ref name="Demerje"/> Hustota dopravy je na diaľnici A1 vyčísľovaná pomocou údajov pochádzajúcich z [[Mýtnica|mýtnic]], ktoré prevádzkujú spoločnosti [[Autocesta Zagreb-Rijeka d.d.]] a [[Hrvatske autoceste d.o.o.]].<ref name="HC-promet">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sčítanie dopravy v roku 2009 | url = http://www.hrvatske-ceste.hr/WEB%20-%20Legislativa/brojenje-prometa/CroDig2009.pdf | dátum vydania = 01.05.2010 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Hrvatske ceste | miesto = Záhreb | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110221195254/http://www.hrvatske-ceste.hr/WEB%20-%20Legislativa/brojenje-prometa/CroDig2009.pdf | dátum archivácie = 2011-02-21 }}</ref> Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí centier turistického ruchu. Najväčšia hustota bola zaznamenaná medzi križovatkou [[Lučko]] a výjazdom [[Jastrebarsko]], kde v roku [[2009]] prešlo denne priemerne 31 432 vozidiel. Počas letnej sezóny bol zaznamenaný výrazný nárast o takmer 70 [[Percento|percent]] až na 53 216 vozidiel. Výraznejšie zníženie hustoty dopravy nastáva až južne od križovatky [[Bosiljevo]] 2, na ktorej sa rozdeľuje doprava do mesta Rijeka (na [[západ]]) a do [[Lika|lickej oblasti]] a na [[Dalmácia|Dalmáciu]] (na [[juh]]). Mierny nárast možno bádať v okolí väčších miest, najmä medzi výjazdmi [[Zadar]] 1 a Zadar 2, v okolí [[Šibenik]]u a pri výjazde [[Dugopolje]] severne od [[Split]]u. {| class="wikitable" |- | colspan=5 bgcolor=009933 align=center style="margin-top:15; color:white" | {{big|'''Štatistika hustoty dopravy'''}} |- style="color:white" align=center bgcolor=009933 | '''Miesto sčítania''' | '''AADT''' | '''ASDT''' | '''Poznámky''' |- | 1919 [[Lučko]] | align=center | 31 432 | align=center | 53 216 | Medzi križovatkou Lučko a výjazdom Jastrebarsko |- | 1920 [[Jastrebarsko]] | align=center | 29 165 | align=center | 51 873 | Medzi výjazdom Jastrebarsko a Karlovac |- | 1804 [[Karlovac]] | align=center | 21 699 | align=center | 43 188 | Medzi výjazdom Karlovac a Bosiljevo 1 |- | 3021 [[Bosiljevo]] 1 | align=center | 22 288 | align=center | 44 995 | Medzi výjazdom Bosiljevo 1 a križovatkou Bosiljevo 2 |- | 3009 Bosiljevo 2 | align=center | 13 495 | align=center | 32 098 | Medzi križovatkou Bosiljevo 2 a výjazdom Ogulin |- | 3024 [[Ogulin]] | align=center | 12 640 | align=center | 31 166 | Medzi výjazdom Ogulin a Brinje |- | 4214 [[Brinje (obec)|Brinje]] | align=center | 12 523 | align=center | 31 039 | Medzi výjazdom Brinje a Žuta Lokva |- | 4215 [[Žuta Lokva]] | align=center | 12 189 | align=center | 29 425 | Medzi výjazdom Žuta Lokva a Otočac |- | 4216 [[Otočac]] | align=center | 11 856 | align=center | 28 953 | Medzi výjazdom Otočac a Perušić |- | 4217 [[Perušić]] | align=center | 11 745 | align=center | 28 836 | Medzi výjazdom Perušić a Gospić |- | 4919 [[Gospić]] | align=center | 11 552 | align=center | 28 609 | Medzi výjazdom Gospić a Gornja Ploča |- | 4903 [[Gornja Ploča]] | align=center | 12 806 | align=center | 32 125 | Medzi výjazdom Gornja Ploča a Sveti Rok |- | 4909 [[Sveti Rok]] | align=center | 12 353 | align=center | 32 125 | Medzi výjazdom Sveti Rok a Maslenica |- | 4805 [[Maslenica]] | align=center | 12 677 | align=center | 32 411 | Medzi výjazdom Maslenica a Posedarje |- | 4806 [[Posedarje]] | align=center | 12 036 | align=center | 32 411 | Medzi výjazdom Posedarje a Zadar 1 |- | 4809 [[Zadar]] 1 | align=center | 9 659 | align=center | 24 522 | Medzi výjazdom Zadar 1 a Zadar 2 |- | 4921 Zadar 2 | align=center | 10 179 | align=center | 24 637 | Medzi výjazdom Zadar 2 a Benkovac |- | 5313 [[Benkovac]] | align=center | 9 146 | align=center | 21 851 | Medzi výjazdom Benkovac a Pirovac |- | 5314 [[Pirovac]] | align=center | 8 452 | align=center | 19 426 | Medzi výjazdom Pirovac a Skradin |- | 5315 [[Skradin]] | align=center | 8 811 | align=center | 19 707 | Medzi výjazdom Skradin a Šibenik |- | 5316 [[Šibenik]] | align=center | 7 923 | align=center | 17 450 | Medzi výjazdom Šibenik a Vrpolje |- | 5410 [[Vrpolje (Šibenik)|Vrpolje]] | align=center | 8 042 | align=center | 17 565 | Medzi výjazdom Vrpolje a Prgomet |- | 5411 [[Prgomet]] | align=center | 7 491 | align=center | 16 045 | Medzi výjazdom Prgomet a Vučevica |- | 5417 [[Vučevica]] | align=center | 7 583 | align=center | 16 139 | Medzi výjazdom Vučevica a Dugopolje |- | 5517 [[Dugopolje]] | align=center | 8 380 | align=center | 15 147 | Medzi výjazdom Dugopolje a Bisko |- | 5911 [[Bisko]] | align=center | 5 830 | align=center | 12 236 | Medzi výjazdom Bisko a Blato na Cetini |- | 5912 [[Blato na Cetini]] | align=center | 5 925 | align=center | 12 238 | Medzi výjazdom Blato na Cetini a Šestanovac |- | 6015 [[Šestanovac]] | align=center | 4 801 | align=center | 8 816 | Medzi výjazdom Šestanovac a Zagvozd |- | 6017 [[Zagvozd]] | align=center | 3 008 | align=center | 6 014 | Medzi výjazdom Zagvozd a Ravča |} <small> * '''AADT:''' ''priemerná ročná denná hustota dopravy'' * '''ASDT:''' ''priemerná letná denná hustota dopravy'' </small> == Okolie diaľnice == [[Súbor:Odmorište Zir 1.jpg|thumb|left|Pohľad na pohorie Velebit z odpočívadla ''Zir'']]Diaľnica prechádza, najmä v strednej časti Chorvátska a na [[Dalmácia|Dalmácii]], horským terénom, v ktorom sa nachádza viacero prírodných zaujímavostí. Cez výjazdy ''Karlovac'', ''Otočac'' a ''Gornja Ploča'' je prístupný [[Národný park Plitvické jazerá]]<ref name="HAC-prezentacia"/>, ktorý je najznámejším [[Národný park|národným parkom]] v krajine a je zapísaný do zoznamu lokalít [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]. Cez výjazd ''Otočac'' je takisto prístup do prímorského [[Vápenec|vápencového]] pohoria [[Velebit]]<ref name="HAC-prezentacia"/>, ktoré oddeľuje jadranskú oblasť Chorvátska od [[Lika|lickej]]. Celé pohorie je vyhlásené za prírodný park, jeho severná časť dokonca za [[Národný park Severný Velebit]]. V tejto oblasti sa nachádza aj [[Olympijské centrum Bjelolasica]], ktoré je centrom prípravy chorvátskych reprezentantov v zjazdovom a bežeckom [[Lyžovanie|lyžovaní]] a [[biatlon]]e.<ref name="Bjelolasica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako ku nám | url = http://www.bjelolasica.hr/index.php?page=whereAreWe&l=en | dátum prístupu = 24.12.2010 | vydavateľ = Hrvatski Olimpijski Centar Bjelolasica | jazyk = chorvátsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20110516162540/http://www.bjelolasica.hr/index.php?page=whereAreWe&l=en | dátum archivácie = 2011-05-16 }}</ref> Prístup doň je zabezpečený cez výjazd ''Ogulin''. [[Súbor:Prometni znak D17alt02.svg|náhľad|Príklad na označenie národných parkov na diaľnici]]V [[Dalmácia|dalmatínskej]] časti trasy diaľnice sa nachádza takisto viacero prírodných pozoruhodností. Neďaleko [[Zadar]]u leží [[Národný park Paklenica]], prístupný cez výjazd ''Maslenica'' a [[Prírodný park Telašćica]], do ktorého je prístup od Zadaru i [[Benkovac]]u. Od Benkovacu je prístupný navyše i Národný park [[Kornati]] a [[Národný park Vransko jezero]], cez neďaleký výjazd ''Skradin'' aj [[Národný park Krka]].<ref name="HAC-prezentacia"/> Posledným národným parkom v dosahu diaľnice A1 je [[Národný park Biokovo]] v južnej Dalmácii, do ktorého vedú cesty z výjazdov ''Šestanovac'', ''Zagvozd'' a ''Ravča.''<ref name="HAC-prezentacia"/> Z kultúrnych pamätihodností v okolí diaľnice sú najznámejšie [[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|Katedrála svätého Jakuba v Šibeniku]], historické mesto [[Trogir]] (prístupné cez výjazdy ''Prgomet'', ''Vučevica'' a ''Dugopolje'') či [[Diokleciánov palác|Diokleciánov palác v Splite]] (prístup cez výjazd ''Dugopolje'').<ref name="HAC-prezentacia"/> Všetky významné prírodné i kultúrne zaujímavosti sú na [[Diaľnica|diaľnici]] označené špeciálnym [[Dopravná značka|dopravným značením]] hnedej farby, prípadne aj na ostatných zelených diaľničných smerových tabuľách hnedou subplochou s bielym textom a príslušným piktogramom. == Budúcnosť == [[Súbor:A1-work2.JPG|náhľad|Výstavba [[Viadukt Kokorići|Viaduktu Kokorići]] v roku [[2010]]]] [[Súbor:A1-work.jpg|náhľad|Výstavba úseku ''Ravča – Ploče'']] V [[máj]]i [[2009]] sa podpísali zmluvy o výstavbe úseku [[Doli]]-[[Dubrovnik]], dokonca sa uskutočnil aj slávnostný ceremoniál so symbolickým prvým výkopom. Vzhľadom na nedostatok financií však ku významnejším stavebným prácam nedošlo. Miestni politici boli za tento krok kritizovaní a obviňovaní za politickú kampaň pred miestnymi komunálnymi voľbami.<ref name="Doli-Dubrovnik"/> Zvyšné úseky na trase [[Ploče]] – [[Doli]] a [[Dubrovnik]] – hranica Bosny a Hercegoviny sú zatiaľ len v štádiu plánovania a začiatok ich výstavby je podľa informácií Ministerstva mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátska naplánovaný až po roku [[2012]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Program výstavby a údržby verejných ciest na obdobie rokov 2009 až 2012 | url = http://narodne-novine.nn.hr/clanci/sluzbeni/2009_12_147_3584.html | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 20.08.2010 | vydavateľ = Narodne novine | miesto = Záhreb | jazyk = chorvátsky }}</ref> [[Súbor:A1-work3.JPG|thumb|right|Stavebné práce pri [[Vrgorac]]i]] {| class="wikitable" | align="center" bgcolor="#c9c9c9"| '''Úsek''' | align="center" bgcolor="#c9c9c9"| '''Dĺžka''' | align="center" bgcolor="#c9c9c9"| '''Roky výstavby''' |- | Ploče – [[Slivno]] ([[Pelješac]]) | align="center" | {{km|25.5|m}} | align="center" | [[2008 - 2022]] |- | Slivno (Pelješac) – [[Doli]] (prejazd cez územie {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}) | align="center" | {{km|32.6|m}} | align="center" | po 2024 |- | Doli – [[Dubrovnik]] | align="center" | {{km|29.6|m}} | align="center" | [[2024]]–''2030?'" |- | Dubrovnik – [[Nova Mokošica]] {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} | align="center" | {{km|3.8|m}} | align="center" | po 2024 |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Autocesta A1 Hrvatska}} == Externé odkazy == * [http://www.hac.hr/ Hrvatske autoceste d.o.o.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181208061457/http://hac.hr/ |date=2018-12-08 }} * [http://www.arz.hr/ Autocesta Zagrab-Rijeka d.d.] * [https://www.motorways-exits.com/europe/hr/a1.html Zoznam výjazdov a iných objektov na diaľnici A1] * [http://www.hac.hr/turisticka_karta/interaktivna_en.html Interaktívna mapa diaľnice (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061215050435/http://www.hac.hr/turisticka_karta/interaktivna_en.html |date=2006-12-15 }} * [http://www.vlada.hr/hr/multimedija_i_fotogalerije/video/informativni_i_promotivni_tv_spotovi/autocesta_a_1 Videoprezentácia diaľnice na stránke vlády Chorvátskej republiky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081005235619/http://www.vlada.hr/hr/multimedija_i_fotogalerije/video/informativni_i_promotivni_tv_spotovi/autocesta_a_1 |date=2008-10-05 }} * [http://www.hac.hr/svrok/video.html Prezentácia tunela Sveti Rok] {{Cestná infraštruktúra v Chorvátsku}} [[Kategória:Diaľnice v Chorvátsku|1]] naudqofzleapgk83qihy5syq48kwsco Karol I. (Rakúsko-Uhorsko) 0 168963 8255828 8231317 2026-07-31T07:04:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255828 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}}{{Infobox Panovník |meno = Blahoslavený<br />Karol I. Habsburský |titul = rakúsky arcivojvoda a cisár, český a uhorský kráľ |obrázok = Karl I., Kaiser von Österreich (1887-1922).jpg |popis obrázku = Karol I. v roku 1917 |panovanie = [[1916]]{{--}}[[1918]] |korunovácia = [[30. december]] [[1916]] |pôvodné meno = |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[17. august]] [[1887]] |miesto narodenia = [[Persenbeug-Gottsdorf]], [[Rakúsko]] |dátum úmrtia = {{dúv|1922|4|1|1887|8|17}} |miesto úmrtia = [[Madeira]], [[Portugalsko]] |miesto pochovania = Kostol Nossa Senhora do Monte, [[Madeira]] |predchodca = [[František Jozef I.]] |regent = |nástupca = [[Tomáš Garrigue Masaryk]] ([[Česko-Slovensko|ČSR]]),<br />[[Miklós Horthy]] ([[Maďarsko]]),<br />[[Karl Seitz]] ([[Rakúsko]]),<br />[[Peter I. (Srbsko)|Peter I.]] ([[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]) |manžel = |manželka = [[Zita Bourbon-Parmská]] |potomstvo = [[Otto Habsburg-Lothringen|Otto]]<br />Adelheid<br />Róbert d´Este<br />Félix<br />[[Karol Ľudovít Habsburský (1918 – 2007)|Karol Ľudovít]]<br />Rudolf<br />Charlotte<br />Alžbeta |dynastia = [[Rod habsbursko-lotrinský|habsbursko-lotrinská dynastia]] |otec = [[Otto František Jozef Habsburský]] |matka = [[Mária Jozefa Saská (1867 – 1944)|Mária Jozefa Saská]] |blahorečenie dátum = [[3. október]] [[2004]] |blahorečil = [[Ján Pavol II.]] |blahorečenie miesto = [[Piazza San Pietro|Námestie svätého Petra]], [[Vatikán]] |kanonizácia dátum = |kanonizoval = |kanonizácia miesto = |dátum sviatku = |svätec v cirkvách = [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]] |patronát = |atribúty = kráľovské insígnie |sviatok=[[21. október]]}} [[Blahorečenie|Blahoslavený]] '''Karol I. Habsburský,''' známy tiež ako '''Karol Rakúsky''' (* [[17. august]] [[1887]], [[Persenbeug-Gottsdorf]], [[Rakúsko]] – † [[1. apríl]] [[1922]], [[Madeira]], [[Portugalsko]]) bol rakúsky arcivojvoda a posledný cisár (v rokoch [[1916]]{{--}}[[1918]]), český (ako Karol III.) a uhorský kráľ (v rokoch [[1916]]{{--}}[[1921]] ako Karol IV.) z [[Rod habsbursko-lotrinský|habsbursko-lotrinského rodu]], najstarší syn arcivojvodu [[Otto František Jozef Habsburský|Otta Františka]] a [[Mária Jozefa Saská (1867 – 1944)|Márie Jozefy Saskej]]. Bol vnukom arcivojvodu [[Karol Ľudovít Habsburský|Karola Ľudovíta]], prasynovcom cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] a synovcom arcivojvodu a následníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d´Este]]. Bol členom [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] v hodnosti ''Bailiffa Veľkého kríža cti a oddanosti'' ([[Angličtina|angl.]] Bailiff Grand Cross of Honour and Devotion).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blessed Charles of Austria | url = https://smom-za.org/saints/charles.htm | vydavateľ = smom-za.org | dátum prístupu = 2025-10-20}}</ref> Maltézsky rád si pripomína pamiatku Blahoslaveného Karola Rakúskeho [[21. október|21. októbra]], v deň sobáša Karola so [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zitou Bourbonsko-parmskou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buben|meno=Milan M.|titul=Svatí, blahoslavení a ctihodní Suverénního vojenského a špitálního řáduSvatí, blahoslavení a ctihodní Suverénního vojenského a špitálního řádu|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2022|isbn=978-80-7277-593-4|strany=99|priezvisko2=Suchán|meno2=Filip M.}}</ref> == Mladosť == Plným menom sa volal Karol František Jozef Ľudovít Hubert Juraj Otto Maria a pôvodne vôbec nebol predurčený stať sa panovníkom. V následníckej línii bol až na poslednom mieste, keď pred ním v poradí ako prvý následník bol syn panujúceho cisára Františka Jozefa I. [[Rudolf (korunný princ)|Rudolf]] (resp. jeho synovia), cisárovi bratia, arcivojvoda a [[Mexiko|mexický]] cisár [[Ferdinand Maximilián Habsburský|Maximilián]] a arcivojvoda Karol Ľudovít a cisárovi synovci František Ferdinand d’Este a Otto (Karolov otec). Až po nich nasledoval v hierarchii následníctva Karol. Osud však svojou pozoruhodnou hrou doviedol na rakúsky trón práve Karola. [[Súbor:Maria Josefa of Austria3.jpg|thumb|left|Karol so svojou matkou Máriou Jozefou a bratom Maxom.]] Maximiliánov život vyhasol v roku [[1867]] na popravisku. Rudolf skončil [[30. január]]a [[1889]] svoj život samovraždou bez mužského potomka. Arcivojvoda [[Karol Ľudovít Habsburský|Karol Ľudovít]] sa vzdal nástupníckych práv v prospech svojho syna [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d´Este]]. Ten svojím dynasticky nerovným [[sobáš]]om s grófkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]] vyradil z následníctva svojich potomkov. Po smrti svojho otca Otta († [[1. november]] [[1906]]) a [[Atentát na Františka Ferdinanda d’Este|sarajevskom atentáte]] na Ferdinanda ([[28. jún]] [[1914]]) sa Karol stal priamym následníkom rakúskeho trónu. Od detstva sa na jeho výchove podieľala hlavne matka a dozeral na ňu cisár František Jozef I. Ako dvanásťročný začal na prianie svojho otca študovať prírodné vedy na benediktínskom Škótskom gymnáziu vo [[Viedeň|Viedni]]. Jeho vzdelanie sa zavŕšilo v roku [[1908]] v [[Praha|Prahe]]. Už v roku [[1903]] sa Karol stal príslušníkom [[Rakúsko-uhorská armáda|c. a k. armády]] v hodnosti poručíka. Neskôr sa jeho pôsobiskom stali i ďalšie útvary (Chudeřice pri [[Bílina (okres Teplice)|Bíline]], [[Brandýs nad Labem]]). == Manželstvo a kariéra == V roku [[1909]] pricestoval do [[Františkovy Lázně|Františkových Lázní]], kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou [[Zita Bourbonsko-Parmská|Zitou]]. Po niekoľkých ďalších stretnutiach sa [[21. október|21. októbra]] [[1911]] na zámku Schwarzau pri [[Schwarzau am Steinfeld|Steinfelde]], rakúskom sídle [[Bourbonsko-parmská dynastia|parmských Bourbonovcov]], konala svadba, keď predtým so sobášom súhlasil i František Jozef I. V tomto prípade šlo o rovnocenný sobáš. Nevestin rod nebol síce rodom vládnucim, ale rod Bourbon-Parma bol jednou z priamych línií francúzskeho kráľovského rodu [[Bourbonovci|Bourbonovcov]], ktorý v minulosti panoval nielen vo Francúzsku, ale aj v [[Kráľovstvo oboch Sicílií|Kráľovstve oboch Sicílií]] (Sicília a Neapolsko). Po skončení svadobnej cesty, počas ktorej navštívili mladomanželia krajiny habsburskej monarchie, sa Karol opäť vrátil k vojenskej službe. Pri jazdeckých manévroch svojho 7. dragúnskeho pluku utrpel zranenie mozgu. Po vyliečení bol preložený v hodnosti majora k 39. pešiemu pluku vo Viedni. Hlavnou náplňou jeho života bola armáda. Zaujímal sa síce o reformné plány svojho strýka, následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, ale ostával mimo politického diania. V dolnorakúskom [[Reichenau an der Rax|Reichenau]] ho zastihla správa o Ferdinandovej smrti. Karol, už ako následník trónu, vypuknutie [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] prežíval v hlavnom stane rakúsko-uhorskej armády v hodnosti plukovníka. Tu pôsobil ako informačná spojka medzi náčelníkom štábu a cisárom Františkom Jozefom. Ten ho v júli [[1915]] povýšil do hodnosti generálmajora. Pri úradných jednaniach ho cisár zasväcoval do politických a vladárskych povinností. Medzitým sa Karol so svojou rodinou presťahovali do cisárskej rezidencie [[Schönbrunn]], kde sa mali možnosť bližšie spoznávať staručký cisár a mladá rodina. V prvej polovici roku 1916 bol Karol povýšený na poľného podmaršála a neskoršie na veliteľa zboru a generála jazdectva. V tejto funkcii a hodnosti bol nasadený do bojov proti Taliansku. V hlavnom stane svojej jednotky v uhorskom [[Sighişoara|Segesváre]] dostal v novembri [[1916]] správu o cisárovej chorobe a žiadosti aby sa vrátil do Viedne. František Jozef I. umrel [[21. november|21. novembra]] [[1916]]. V ten istý deň Karol prevzal vládu nad monarchiou a o pár dní nato, [[2. december|2. decembra]] 1916 sa ujal vrchného velenia armády. == Na cisárskom tróne == Habsburské dedičstvo zdedil uprostred vojnovej vravy. Jeho hlavným cieľom bolo urýchlené ukončenie vojnového besnenia, ktoré sa mohlo stať záhubou celej ríše. Narážal však na rozhodný nesúhlas nemeckej strany. Prínosom pre skoré mierové urovnanie situácie mala byť i korunovácia za uhorského kráľa, ktorá sa konala [[30. december|30. decembra]] [[1916]] v [[Budapešť|Budapešti]].<ref>[http://www.youtube.com/watch?v=9AAtUZXONpc&feature=player_embedded Video korunovácie Karola na stránkach www.youtube.com] {{hun icon}}, prístup 25. 12. 2010</ref> Do nepriaznivého vývinu vojnovej situácie zasiahli i udalosti v cárskom [[Rusko|Rusku]], kde [[boľševici]] zvrhli vládu [[Romanovci|Romanovcov]]{{chýba citácia}} a vyhlásili sovietsku republiku. [[Súbor:Kaiser Karl I., Ölbild von Hannes Scheucher.jpg|thumb|Hannes Scheucher, Cisár Karol I., 2005, olej na plátne. Obraz symbolizuje Karola ako cisára a mierotvorcu.]] Pod vplyvom prebiehajúcich udalostí gradovali odstredivé snahy národov rakúsko-uhorského mocnárstva o samostatnosť. Najmä zo strany [[Česi|Čechov]] narastal odpor k monarchii. Karol v snahe o zmiernenie napätia navštevoval s manželkou krajiny [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], aby dokázal, ako veľmi mu záleží na budúcnosti ríše. Neustále však narážal najmä na uhorskú neústupnosť a nelojálnosť, nepodarilo sa mu uzmieriť národnostné spory v [[Predlitavsko|Predlitavsku]]. Narastajúca závislosť monarchie na nemeckom spojenectve úplne odcudzila nenemecké národy, ktoré sa priklonili k exilovým politikom, usilujúcim sa o vznik národných štátov. V zahraničnej politike sa cisár snažil začať mierové rokovania. No už pokusy o ich sprostredkovanie skončili neúspechom. Pod vplyvom nemeckej porážky po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] došlo k postupnému rozpadávaniu sa ríše. V tejto situácii sa Karol podujal na zúfalý krok. [[16. október|16. októbra]] [[1918]] vydal vo Viedni manifest ''Verným rakúskym národom''. Bol to jeden z posledných pokusov, ktorý mal za cieľ zachrániť ríšu pred jej rozpadom. V manifeste sa zaviazal k pretvoreniu Rakúskej monarchie na spolkový štát. Opäť narazil na odpor [[Maďari|Maďarov]], ktorí rozhodne odmietli myšlienku, aby každý národ mal v rámci monarchie svoj vlastný štátny útvar. Ich odpoveďou bolo vypovedanie [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorského vyrovnania]] z roku [[1867]], čím sa fakticky odtrhli od Predlitavska. Karol na záchranu situácie podnikol cestu do Uhorska. 23. októbra sa cisársky pár zúčastnil na otvorení univerzity v [[Debrecín]]e. No v Uhorsku už nebol Karol s rodinou v bezpečí. Situácia vo Viedni sa tiež stávala čoraz napätejšou. Cisár sa rozhodol pre návrat. Tu však bola skutočnosť ďaleko vážnejšia, ako predpokladal. Udalosti nabrali rýchly spád. [[26. október|26. októbra]] vypovedal Karol spojenectvo s Nemeckom, [[27. október|27. októbra]] menoval poslednú vládu, [[28. október|28. októbra]] bola vyhlásená [[Česko-Slovensko|Česko-slovenská republika]] a [[31. október|31. októbra]] vypukla v Budapešti revolúcia. Karol už nemohol vzniknutú situáciu ovplyvniť. Jeho jedinou snahou bolo dostať do Viedne svoje deti, ktoré zanechal v Uhorsku. [[3. november|3. novembra]] [[1918]] Rakúsko-Uhorsko podpísalo v [[Padova|Padove]] prímerie so štátmi [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]], čím sa skončila prvá svetová vojna. Dňa [[11. november|11. novembra]] 1918 bol Karol nútený podpísať manifest, v ktorom oznámil stiahnutie sa z riadenia vládnych záležitostí, ale výslovne sa nezriekol trónu. Tlak na jeho abdikáciu narastal a preto sa rozhodol opustiť Viedeň. Nasledujúci polrok strávil s rodinou na loveckom zámku [[Eckartsau (zámok)|Eckartsau]], ležiacom neďaleko [[Hainburg an der Donau|Hainburgu]]. Odtiaľ sa už iba bezmocne prizeral vývinu udalostí. [[12. november|12. novembra]] 1918 bola vo Viedni vyhlásená republika [[Nemecké Rakúsko]]. Cisárove právomoci prešli na štátnu radu a habsburské privilégiá boli zrušené. [[16. november|16. novembra]] vyhlásili republiku Maďari, keď predtým, [[13. november|13. novembra]], zbavili Habsburgovcov všetkých nárokov na uhorský trón. [[14. november|14. novembra]] podnikla rovnaký krok česko-slovenská vláda v súvislosti s prípadnými nárokmi dynastie na český trón. == Rezignácia a exil == Napriek tomu, že sa stiahol z verejného i politického života, neustávali snahy o jeho abdikáciu, alebo aby opustil krajinu. To však Karol odmietal. Súčasne v Rakúsku nastala kuriózna situácia: Rakúsko bolo republikou, malo však cisára, ktorý de jure bol stále hlavou štátu, hoci nemal žiadnu moc. Krajina neustávala vo vyvíjaní nátlaku na Karola, aby ju opustil. Ten však tvrdošijne odmietal odísť z vlasti a jeho jedinou snahou bola opätovné prinavrátenie moci, ktorá mu náležala. Očakával pomoc od anglického a španielskeho kráľa. Anglická vláda mu mohla zaručiť bezpečnosť ale iba v prípade, ak opustí Rakúsko. Táto skutočnosť i naliehanie manželky ho prinútilo, aby zmenil stanovisko, keď sa nechal presvedčiť, že situácia sa bude dať lepšie zvládať z exilu. [[23. marec|23. marca]] [[1919]] Karol opustil vlasť, do ktorej sa už nikdy nevrátil. [[Súbor:Sarg kaiser karl monte.jpg|thumb|left|Sarkofág cisára Karola I. v kostole Nossa Senhora do Monte.]] S rodinou sa usadili vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] na zámku Wartegg v meste [[Rorschacherberg]]. Čoskoro našli nový domov pri [[Ženevské jazero|Ženevskom jazere]] vo vile Prangins. Tu si po dlhom čase konečne mohla rodina vydýchnuť. Napriek tomu Karol neprestával vyvíjať aktivity smerujúce k reštaurácii monarchie a navráteniu rodových práv. Jeho prvým činom bolo vydanie tzv. Feldkirchenského manifestu, ktorý anuloval všetky rozhodnutia rakúskej vlády od [[11. november|11. novembra]] [[1918]]. Stále veril, že sa vráti do vlasti ako cisár. Prijímal návštevy, čítal listy a správy prichádzajúce z bývalej monarchie. Najmä jedna z nich bola pre neho a jeho rodinu zvlášť krutá. [[Parlament Rakúskej republiky|Rakúsky parlament]] schválil [[3. apríl]]a [[1919]] protihabsburské zákony, na základe ktorých boli zrušené všetky Karolove panovnícke práva a prepadnutie habsburského majetku v prospech štátu. Z cisára sa stal žobrák bez vlasti i majetku. Ďalším ustanovením spomínaných zákonov bolo vyhostenie každého, kto sa nezriekne príslušnosti k tomuto rodu. Zo svojho švajčiarskeho exilu podnikol dva neúspešné pokusy o prevzatie vlády. Najmä prvý z nich spočiatku vyzeral veľmi nádejne, keď optimizmus mu dodával vývin posledných udalostí v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Práve sem začal Karol upierať svoje nádeje na obnovu predchádzajúceho stavu. [[1. marec|1. marca]] [[1920]] bola v Maďarsku opäť vyhlásená monarchia na čele s regentom admirálom [[Miklós Horthy|Miklósom Horthym]]. Ten sprvu otvorene prejavoval lojalitu k Habsburgovcom a ubezpečoval Karola, že podnikne kroky vedúce k jeho návratu na uhorský trón. Karol sa podujal na riskantný plán a koncom marca 1920 inkognito pricestoval do Maďarska. Horthy bol však medzitým menovaný tzv. Regentom Maďarska (faktickou hlavou štátu) a o svoj post nemienil prísť, zvlášť, keď za sebou cítil podporu politických síl, ktoré sa rozhodli nepovolať Karola na uhorský trón. Karolova túžba tak stroskotala. Rovnakým výsledkom dopadol i ďalší pokus na jeseň roku [[1921]], keď opäť podnikol cestu do Maďarska, tentoraz i so svojou manželkou. Tu síce najprv v Budapešti zažil chvíľkový pocit z návratu zašlej slávy, keď menoval novú vládu, prijal slávnostnú prísahu vojenskej jednotky v [[Šopron]]i a pri prechádzke Budapešťou ho ľud oslavoval ako svojho kráľa. No nasledujúci deň dorazili Horthyho ozbrojené jednotky a všetkým snahám bol koniec. Karol bol vzápätí definitívne detronizovaný. == Internácia a úmrtie == Ďalší osud Karola i jeho rodiny už nebol v jeho rukách. Na základe jednaní dohodových štátov bolo rozhodnuté o internácii Karolovej rodiny i jeho samotného na ostrove [[Madeira]]. Sem dorazili v novembri 1921. Vo vile Quinta de Monte nad mestom [[Funchal]] [[1. apríl]]a [[1922]] po mesiacoch strádania zomrel na [[Pneumónia|zápal pľúc]]. O štyri dni sa konal pohreb. Karol bol pochovaný v kostole Nossa Senhora do Monte. V rodinnej hrobke Habsburgovcov v [[Kapucínska krypta|Kapucínskej krypte]] vo Viedni bola neskôr postavená jeho busta. [[3. október|3. októbra]] [[2004]] (82 rokov po svojej smrti) bol blahorečený pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II.]] == Rodinné pomery == Zo šťastného manželstva so Zitou Bourbon-Parmská sa narodilo osem detí: * [[Otto von Habsburg|Otto]] (* [[20. november]] [[1912]] – † [[4. júl]] [[2011]]) ∞ 10. máj 1951 [[Regina Sasko-Meiningenská]] (* [[1925]] – † [[2010]]), 7 detí * Adelheida (* [[3. január]] [[1914]] – † [[3. október]] [[1971]]) * Róbert d´Este (* [[8. február]] [[1915]] – † [[7. február]] [[1996]]) ∞ 28. december 1953 Margita Savojská (* [[1930]]), 5 detí * Félix (* [[31. máj]] [[1916]] – † [[6. september]] [[2011]]) ∞ 19. november 1952 Anna Eugénia z Arenbergu (* [[1925]] – † [[1997]]), 7 detí * Karol Ľudovít (* [[10. marec]] [[1918]] – † [[11. december]] [[2007]]) ∞ 17. január 1950 Yolanda z Ligne (* [[1923]]), 4 deti * Rudolf (* [[5. september]] [[1919]] – † [[15. máj]] [[2010]]) ∞ ** 1/ 22. jún 1953 Xénia Sergejevna Bezobrazová (* [[1929]] – † [[1968]]), 4 deti ** 2/ 15. október 1971 Anna Gabriela von Wrede (* [[1940]]), 1 dcéra * Šarlota (* [[1. marec]] [[1921]] – † [[23. júl]] [[1989]]) ∞ 25. júl 1956 Juraj Meklenburský (* [[1899]] – † [[1963]]) * Alžbeta (* [[31. máj]] [[1922]] – † [[6. január]] [[1993]]) ∞ 12. september 1949 Henrich Lichtenštajnský (* [[1916]] – † [[1991]]), 5 detí == Uctievanie == Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež [[Ján Pavol II.]] v nedeľu [[3. október|3. októbra]] [[2004]] spolu s ďalšími štyrmi osobami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 October 2004: Beatification of five Servants of God {{!}} John Paul II | url = https://www.vatican.va/content/john-paul-ii/en/homilies/2004/documents/hf_jp-ii_hom_20041003_beatifications.html | vydavateľ = www.vatican.va | dátum prístupu = 2025-06-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Saints and Blesseds: Blessed Charles of Austria | url = https://gcatholic.org/saints/data/saints-CE#68561 | dátum prístupu = 2025-06-20 | vydavateľ = gcatholic.org | jazyk = eng}}</ref> Katolícka cirkev si jeho liturgickú spomienku pripomína [[21. október|21. októbra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Habsburský, cisár a kráľ | url = https://www.zivotopisysvatych.sk/karol-hasbursky-cisar-a-kral/ | dátum prístupu = 2026-06-20 | vydavateľ = Životopisy svätých}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blessed Charles of Austria | url = https://www.catholicnewsagency.com/saint/blessed-charles-of-austria-631 | vydavateľ = Catholic News Agency | dátum prístupu = 2025-06-20 | jazyk = en | priezvisko = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250618172253/https://www.catholicnewsagency.com/saint/blessed-charles-of-austria-631 | dátum archivácie = 2025-06-18 }}</ref> == Rodokmeň Karola I. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Karol I.''' |2 = [[Otto František Jozef Habsburský]] |3 = [[Mária Jozefa Saská (1867 – 1944)|Mária Jozefa Saská]] |4 = [[Karol Ľudovít Habsburský]] |5 = [[Mária Annunciata Neapolsko-sicílska]] |6 = [[Juraj I. (Sasko)|Juraj I.]] |7 = [[Mária Anna Portugalská (1843 – 1884)|Mária Anna Portugalská]] |8 = [[František Karol Habsburský]] |9 = [[Žofia Bavorská (1805 – 1872)|Žofia Bavorská]] |10 = [[Ferdinand II. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand II.]] |11 = [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1816 – 1867)|Mária Terézia Habsbursko-lotrinská]] |12 = [[Ján I. (Sasko)|Ján I.]] |13 = [[Amália Augusta Bavorská]] |14 = [[Ferdinand II. (Portugalsko)|Ferdinand II.]] |15 = [[Mária II. (Portugalsko)|Mária II.]] |16= [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] |17= [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] |18 = [[Maximilián Jozef I.]] |19 = [[Karolína Frederika Bádenská]] |20= [[Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|Ferdinand I.]] |21= [[Mária Karolína Habsbursko-lotrinská]] |22= [[Karol Ľudovít Rakúsko-Tešínsky]] |23 = [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] |24= [[Maximilián Saský]] |25= [[Karolína Bourbonsko-parmská]] |26 = [[Maximilián Jozef I.]] |27 = [[Karolína Frederika Bádenská]] |28 = [[Ferdinand Sasko-kobursko-gothajský]] |29 = [[Maria Antonia Koháry de Csábrág]] |30 = [[Peter I. (Brazília)|Peter I.]] |31 = [[Mária Leopoldína Habsbursko-lotrinská]] }} == Panovnícke pomery == {{s-start}} {{S-hou|meno='''Karol I. Habsburský'''|[[Habsburgovci]]}} {{s-reg|}} {{s-pred|riadky=3|pred=[[František Jozef I.]]}} {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Rakúska|Rakúsky cisár]]|roky= [[1916]]{{--}}[[1918]]}} {{s-non|riadky=3|dôvod=Rozpad štátu}} |- {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]|roky= [[1916]]{{--}}[[1918]]}} |- {{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]|roky= [[1916]]{{--}}[[1918]]}} {{s-end}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Karl I of Austria}} == Externé odkazy == * [http://www.aeiou.at/aeiou.film.data.film/o426a.mpg Filmový záznam svadby Karola I.] * [http://www.twschwarzer.de/tonki.mp3 Prejav Karola I. o vojne] {{deu icon}} * [http://sweb.cz/mariaterez/index.html Stránky o Karolovi a jeho príbuzných] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070505000556/http://sweb.cz/mariaterez/index.html |date=2007-05-05 }} {{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]] [[Kategória:Cisári Rakúska]] [[Kategória:Králi Česka]] [[Kategória:Králi Uhorska]] [[Kategória:Uhorskí katolícki blahoslavení]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Úmrtia na pneumóniu]] [[Kategória:Blahorečení Jánom Pavlom II.]] [[Kategória:Osobnosti na maďarských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] [[Kategória:Držitelia Radu Leopolda]] [[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]] [[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Blahoslavení a svätí Maltézskeho rádu]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 21. októbra]] [[Kategória:Nositelia Vojenského radu Márie Terézie]] [[Kategória:Nositelia Radu železnej koruny]] [[Kategória:Nositelia Vojenského radu svätého Henricha]] [[Kategória:Nositelia Radu svätých Cyrila a Metoda]] piule2dcaakfl3hgvw7i6dk3c82j0to Chřibská 0 174405 8255612 7277087 2026-07-30T13:20:15Z Lopatalopez 220349 8255612 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Chřibská | typ = mesto | znak = Chribska znak.jpg | vlajka = Chřibská vlajka.png | obrázok = Chřibská.jpg | popis = Námestie s kostolom sv. Jiří a rodným domom Tadeáša Haenkeho (úplne vpravo) | ob.roz.pôs = Varnsdorf | pov.ob = Varnsdorf | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 387 | zemepisná šírka = 50,862222 | zemepisná dĺžka = 14,481389 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 15,93 | prvá zmienka = 1352 | starosta = Jan Machač | PSČ = 407 44 | početč = 4 | početzsj = 4 | početk = 4 | NUTS5 = CZ0421 562530 | adresa = Obecní úřad Chřibská<br />Chřibská č. p. 197<br />407 44 Chřibská | email = info@mesto-chribska.cz | mapa = Chribska DC CZ.png | popis mapy = Poloha mesta Chřibská v rámci okresu Děčín a správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Varnsdorf. | web = www.mesto-chribska.cz | commons = Chřibská | }} '''Chřibská''' je [[mesto (Česko)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Děčín|Děčín]] v [[Ústecký kraj|Ústeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 1 419 obyvateľov, z toho 711 mužov a 708 žien, pričom priemerný vek v meste bol 39,2 roka (muži 38,1 roka, ženy 40,2 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Chřibská}} == Externé odkazy == * [https://www.mesto-chribska.cz Oficiálna stránka mesta] * [http://www.virtualczech.cz/kraj-ustecky/1086-chribska Virtuálna prehliadka] {{český výhonok}} {{Obce okresu Děčín}} [[Kategória:Chřibská| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Děčín]] sgigldmvodai52i8cnoa8ppr1o5g7or Čížkovice 0 174519 8255885 8167389 2026-07-31T10:07:48Z Lopatalopez 220349 infobox 8255885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Čížkovice | typ = obec | znak = Čížkovice CoA CZ.svg | vlajka = Flag_of_Cizkovice.svg | obrázok = Cizkovice_od_zapadu.jpg | popis = <!-- Pohled na Čížkovice a okolí od západu, z vrchu Košťálova --> | ob.roz.pôs = Lovosice | pov.ob = Lovosice | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 175 | zemepisná šírka = 50,483889 | zemepisná dĺžka = 14,031111 | rozloha = 7,06 | prvá zmienka = | starosta = Andrea Skružná | PSČ = 411 12 | početč = 2 | početzsj = 2 | početk = 2 | NUTS5 = CZ0423 564711 | adresa = Obecní úřad Čížkovice<br />Jiráskova č. p. 143<br />411 12 Čížkovice | email = obec@cizkovice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.cizkovice.cz | commons = Čížkovice }} '''Čížkovice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Litoměřice|Litoměřice]] v [[Ústecký kraj|Ústeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2025]] tu žilo 1 511 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích - k 1. 1. 2025 | url = https://csu.gov.cz/produkty/pocet-obyvatel-v-obcich-rlm0s92pwn | vydavateľ = Produkty | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = cs-cz}}</ref> V roku 2011 z toho bylo 698 mužov a 689 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,4 roka (muži 36,9 roka, ženy 39,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Čížkovice}} == Externé odkazy == * [https://www.cizkovice.cz Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Litoměřice}} [[Kategória:Obce okresu Litoměřice]] 2lz93f3hcc2iqft8oriveqhc2wm76zy Bartošovice v Orlických horách 0 175759 8255601 6437612 2026-07-30T12:53:28Z Lopatalopez 220349 8255601 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Bartošovice v Orlických horách | typ = obec | znak = Bartošovice v Orlických horách CoA CZ.svg | vlajka = Flag of Bartošovice v Orlických horách CZ.svg | obrázok = Kostel sv. Maří Magdalény (Bartošovice v Orlických horách).JPG | popis = <!-- Kostel sv. Maří Magdalény --> | ob.roz.pôs = Rychnov nad Kněžnou | pov.ob = Rokytnice v Orlických horách | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 579 | zemepisná šírka = 50,204444 | zemepisná dĺžka = 16,534444 | rozloha = 35,6 | prvá zmienka = 1548 | starosta = Kostas Kotanidis | PSČ = 517 61 | početč = 1 | početzsj = 6 | početk = 6 | NUTS5 = CZ0524 576093 | adresa = Bartošovice v Orlických horách 35<br />51761 Rokytnice v Orl.horách | email = obecniurad@bartosovice.eu | mapa = | popis mapy = | web = www.bartosovice.eu | commons = Bartošovice v Orlických horách }} '''Bartošovice v Orlických horách''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Rychnov nad Kněžnou|Rychnov nad Kněžnou]] v [[Královohradecký kraj|Královohradeckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 224 obyvateľov, z toho 118 mužov a 106 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,1 roka (muži 36,9 roka, ženy 37,3 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bartošovice v Orlických horách}} == Externé odkazy == * [http://www.orlickehory.net/mista/bartosovice.htm http://www.orlickehory.net] * [http://batzdorf.de.tl/ http://batzdorf.de.tl] {{český výhonok}} {{Obce okresu Rychnov nad Kněžnou}} [[Kategória:Obce okresu Rychnov nad Kněžnou]] l75exy80smae9ag01e6wd2fdcqh7yeg Irisbus 0 176589 8255929 8215955 2026-07-31T11:50:50Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|2 */ 8255929 wikitext text/x-wiki [[Súbor:VER Ennepetal Irisbus Citelis 100 8033.jpg|right|thumb|Irisbus Citelis 12 m]] '''Irisbus''' bol medzinárodný výrobca [[autobus]]ov. Spoločnosť vznikla zlúčením týchto dvoch skupín výrobcov autobusov: [[Iveco]] (Sauver France, Unic, [[Lancia]], Orlandi, Magirus-Deutz) a [[Renault]] V.I. (okrem iného [[Berliet]], Saviem, Dodge Europe, Heuliez-Bus a [[Karosa]]), neskôr Irisbus pohltil krachujúci [[Ikarus]]. Ako jedna spoločnosť tak všetky môžu jednoduchšie koordinovať výrobu a majú väčší vplyv na trhu s autobusmi, bol 2. najväčší výrobca v Európe (po Evobuse Mercedes-Benz). V roku 2014 sa firma premenovala na Iveco Bus. Zmodernizoval sa vzhľad autobusov ktoré vyrábajú, ale stále sa podobajú na tie od Irisbusu. Hlavný výrobný závod celej skupiny sa nachádza vo francúzskom [[Annonay]] (bývalý Renault), ďalšie výrobné závody sú aj inde vo Francúzsku, ale napríklad aj vo Vysokom Mýte, kde je bývalý závod firmy [[Karosa]], ktorá sa od roku 2007 nazýva Iveco Česká republika. == Pozri aj == * [[Karosa]] [[Kategória:Výrobcovia autobusov]] s4xozu6oaj1gk1p3u1jalt1pj01slg5 Diskusia s redaktorom:Vegetator 3 179050 8255940 8228510 2026-07-31T11:57:43Z Fillos X. 212061 /* Portál:Architektúra */ odpoveď 8255940 wikitext text/x-wiki archív [[Diskusia s redaktorom:Vgt/1|/1]] == 8. august == Ahoj, urobila som 8. august. Zmazala som len troch, kde teda článok na 99,99 % nebude. Členovia hudobných skupín asi len tak ľahko nepribudnú. Maj sa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:47, 7. august 2012 (UTC) :Ok, v poriadku, už to nechám na teba. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 04:53, 8. august 2012 (UTC) Ahoj. Chcem sa spýtať či by si nemohol zmeniť názov článku "Algonkinovia" na "Algonkínska jazyková rodina". Meniť názvy článkov neviem. Tento článok je o celej tejto jazykovej rodine a nie len o jednom kmeni, ktory je Algonkin, podľa ktorého sa celá táto jazykova rodina volá. Preto treba zmeniť názov článku. Piše sa to z dĺžnom (Algonkínska, nie Algonkinska). Aj výraz Algonkinovia je nezmysel, správne sa píše Algonkíni, to len tak na okraj. Taktiež treba zmazať na tejto stránke odkazy na zahraničné Wiki pretože sú to odkazy na kmeň Algonkin a nie na celú jazykovú rodinu. ...dík..[[Redaktor:Hevy|Hevy]] ([[Diskusia s redaktorom:Hevy|diskusia]]) 16:09, 8. august 2012 (UTC) :Ahoj, článok presunieš tak, že na hornej lište článku klikneš na „presunúť“. Vyskúšaj si to. K správnosti presunu sa ti vyjadriť neviem. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 10:15, 9. august 2012 (UTC) == Kategória Démoni == Ahoj Vgt, fakt nám treba dve kategórie s démonickými bytosťami: [[:Kategória:Démoni]] aj [[:Kategória:Démonické bytosti]]? --[[Redaktor:Maajo25|Maajo25]] ([[Diskusia s redaktorom:Maajo25|diskusia]]) 13:30, 20. august 2012 (UTC) :Ahoj, fakt sa ma to musíš pýtať? (: Oprav to ako len chceš, ja nevidím do všetkého. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 13:32, 20. august 2012 (UTC) ::Teraz ti nerozumiem. Len správca môže zmazať či premenovať kategórie. A ty si nepostrehol, že daná/podobná kategória už existuje. Preto ty by si to mal dať do poriadku. Ináč, trochu ma zarazila tvoja (ako skúseného wikipedistu) ľahostajnosť k problému. --[[Redaktor:Maajo25|Maajo25]] ([[Diskusia s redaktorom:Maajo25|diskusia]]) 13:40, 20. august 2012 (UTC) :::Vgt si len nevšimol, že existuje už podobná kategória, to sa stáva. Popresúvať články do inej kategórie môže hocikto Maajo25. Prázdnu nepotrebnú kategóriu potom zmaže správca. Múdrosť na pondelok: {{citát|Jedno strašně starý přísloví říká: Někdy tě posere pták a někdy... A někdy posereš, no... Ty jeho|cudzinec, [[Big Lebowski]]}} Klídek {{Úsmev}} --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">'''Bubamara'''</span>]] [[User talk:Bubamara|♠]] 13:50, 20. august 2012 (UTC) :Však nič v zlom, ja to viem pochopiť, ale čakal som od Vgt skôr reakciu typu "Jáj, hneď to dám do poriadku" alebo niečo podobné. --[[Redaktor:Maajo25|Maajo25]] ([[Diskusia s redaktorom:Maajo25|diskusia]]) 13:57, 20. august 2012 (UTC) Jasné že som si to nevšimol, prečo som asi vytvoril tú novú kategóriu? Mňa zas zarazila tá otázka. Vytváram tie kategórie po stovkách, teraz už tisíckach, takže áno jedna je mi to ľahostajné. Namiesto námahy, ktorú si dal na to aby si mi napísal a upozornil, si to mohol opraviť; preto to tak reagoval. Ospravedlňujem sa za nevhodné správanie, moja vina. Btw, ešte som tam dal aj smajlíka tak kde je problém? Všetci majú radi smajlíkov nie? --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 14:56, 20. august 2012 (UTC) == Pozvánka na [[Wikipédia:Stretnutia#Valné zhromaždenie WM SR 9.9.2012|Valné zhromaždenie WM SR 9.9.2012]] == Ahoj, Vgt. Chceli by sme ťa pozvať na stretnutie. Možno by si mal(a) záujem zúčastniť sa, aby sme mohli podiskutovať o Wikipédii a nadácii Wikimedia osobne. Veľa problémov a otázok sa rieši lepšie osobne. [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] 23:16, 3. september 2012 <small>''Toto je automatická správa. Ak si neželáš dostávať pozvania na rôzne budúce stretnutia, vymaž sa z [[Wikipédia:Stretnutia/Zoznam pozvaných|tohto zoznamu]].''</small> == [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki miluje pamiatky|Wiki Loves Monuments 2012]] == Ahoj, {{PAGENAME}} Slovenská Wikipédia je od včera členom celosvetového hnutia '''[[Wikipédia:WikiProjekt Wiki miluje pamiatky|Wiki Loves Monuments]]''' a zúčastní sa na fotografickej súťaži v roku 2012. Platné sú všetky fotografie o slovenských kultúrnych pamiatkach (s platným ID), ktoré sú nahraté od 1. septembra. Súťaž beží do 30. septembra. Pamiatky na fotografovanie môžete nájsť v zoznamoch, ktoré sú sústredené na stránke [[Zoznam kultúrnych pamiatok na Slovensku]]. Informácie nie sú ešte kompletné, ale budú sa sa dopĺňať každým dňom. Viac informácií môžete nájsť na stránke [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki miluje pamiatky]] alebo aj na [http://www.wikilovesmonuments.cz www.wikilovesmonuments.cz] v češtine. Ak potrebujete pomôcť, neváhajte napísať nasledovným redaktorom: [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], [[Redaktor:KuboF|KuboF]], [[Redaktor:Karl Gruber|K@rl]] (iba anglicky alebo nemecky). '''Informácie pre fotografie od 1.9.2012 do súčasnosti:''' Fotografie, ktoré majú známe ID, budú automaticky zahrnuté. Ak ID chýba, prosím skontrolujte, či fotografia môže byť kandidátom a doplňte chýbajúce hodnoty ID a <nowiki>{{Wiki Loves monument|sk}}</nowiki>. [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] {{<includeonly>subst:</includeonly>#time: H:i, j. F Y}} <small>(zabudnutý podpis)</small> <small>''Toto je automatická správa. Ak si neželáš dostávať pozvania na rôzne budúce stretnutia, vymaž sa z [[Wikipédia:Stretnutia/Zoznam pozvaných|tohto zoznamu]].''</small> ==Svetové dedičstvo== Ahoj, myslíš, že by sme mohli diskusiu v krčme uzavrieť a prikročiť k presunu? Urobíš to botom, ako si spomínal? [[Redaktor:Mz|Mz]] ([[Diskusia s redaktorom:Mz|diskusia]]) 13:28, 27. október 2012 (UTC) :Ok, urobím to. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 13:59, 28. október 2012 (UTC) == Šablóny oxidov a karboxylových kyselín == Ahoj Vgt, mohol by si botom do článkov oxidov a karboxylových kyselín popridávať šablóny, s týchto dvoch kategórii: [http://sk.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:%C5%A0abl%C3%B3ny_oxidov Šablóny oxidov] a [http://sk.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:%C5%A0abl%C3%B3ny_karboxylov%C3%BDch_kysel%C3%ADn Šablóny karboxylových kyselín]? [[Redaktor:BalkoMilan|BalkoMilan]] ([[Diskusia s redaktorom:BalkoMilan|diskusia]]) 09:15, 29. október 2012 (UTC) :Ok, pridám to tam. Mám ale málo času, tak to nebude hneď. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 07:30, 30. október 2012 (UTC) == [[Diskusia k šablóne:Pomôž#Šablóna:Pomôž-Záznamy a Šablóna:Pomôž-Upratať]] == :Ahoj Vgt. k tvojmu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Pom%C3%B4%C5%BE&curid=43885&diff=4965059&oldid=4958721 vráteniu]. Možno si si nevšimol prebiehajúcu diskusiu k šablóne Pomôž. Svojou úpravou si vrátil aj položky, ktoré už teraz v diskusii redaktori označili za nepotrebné v podšablónach. --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">'''Bubamara'''</span>]] [[User talk:Bubamara|♠]] 08:35, 21. november 2012 (UTC) ::Ušlo mi to. Mohol som si myslieť, že sa tu riešia banality. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 09:01, 21. november 2012 (UTC) == Lokátor == Ahoj, vieš mi prosím poradiť, kde je [[Šablóna:Geobox locator Jordánsko|TU]] chyba? Ďakujem. --[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] ([[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA|diskusia]]) 13:07, 1. december 2012 (UTC) : Skús vymazať vyrovnávaciu pamäť serveru. V nastaveniach si nájdeš takú možnosť a potom sa ti v hárkoch objaví skratka. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 13:41, 1. december 2012 (UTC) == zmeny v nazve obrazku == Nazdar. Robot by nemal menit názov obrázku, vid strata obrázku zmenou [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Byt%C4%8Diansky_z%C3%A1mok&diff=5146684&oldid=5146671].--[[Redaktor:Julo|Julo]] ([[Diskusia s redaktorom:Julo|diskusia]]) 15:10, 4. február 2013 (UTC) :Nazdar. Jasne chyba, opravím. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 19:19, 4. február 2013 (UTC) == Nálepky == Ahoj, myslím si, že som tu dosť dlho a urobila som dosť práce, takže tie šablóny boli od veci. Nehovoriac o tom, že ani jeden článok nebol urgent, stačí ich doprekladať. Urgent teda vypadá úplne inak. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:10, 10. február 2013 (UTC) :Viď [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie#O2|Kritériá na rýchle zmazanie (O2)]]. Inojazyčný text je dôvodom na rýchle zmazanie, takže ak nie urgent, tak minimálne {{tl|zmazať lebo}} tam môže hocikto legitímne umiestniť. Pritom vyhnúť sa tomu je triviálne – stačí to prekladať mimo hlavného NS, alebo nepreloženú časť v zdrojáku zakomentovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 10. február 2013 (UTC) :Je jedno ako si tu dlho aj koľko si toho spravila. Podľa toho by si už mala vedieť ako to chodí a nemal by som ťa upozorňovať. Berieš si toho ako baran na rohy a nestíhaš. Šablóny sú na mieste. '''Existuje pieskovisko''' a '''nikto nie je povinný dokončovať tvoje nedorobené veci''', ty si povinná '''nerušiť integritu!''' Urgent vyzerá práve tak ako som ho označil, nedokončený preklad. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 17:21, 10. február 2013 (UTC) :Vgt bol ešte celkom umiernený, nepreložené články sa tu obvykle rovno mažú. Lalina, na tom, ako si tu dlho, nezáleží - záleží len na kvalite toho konkrétneho článku. Už sme ti viackrát hovorili, ja i iní, že ak niečo prekladáš, máš si to dať na pieskovisko, doprekladať celé a až potom vložiť do menného priestoru. Druhou možnosťou je šablóna "pracuje sa" a zneviditeľnenie nepreloženého textu. Prečo to doteraz nerobíš, mi nie je celkom jasné. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Rádiológ|<font color="black">''Rádiológ''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Rádiológ|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 17:23, 10. február 2013 (UTC) ::Taký detail za prvé - ani jeden článok nie je môj, tak aké pieskovisko? Za druhé - dá sa to povedať aj inak. A neberiem si toho ako baran na rohy, ale nechcela som aby to bolo zmazané. A okrem toho len tak medzi rečou, neviem ako Ty, ale ja teda neviem dopredu koľko budem mať práce, alebo či neochoriem. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:27, 10. február 2013 (UTC) :::Preboha. Ten text je tvoj! Kto tam vložil ten český [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karol_I._(Neapolsko)&diff=5128830&oldid=5128675 text][http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_kr%C3%A1%C4%BEov_D%C3%A1nska&diff=5084631&oldid=5049064 ]? Ako som napísal vyššie '''existuje prieskovisko!''' Predkladaj si tam. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 17:31, 10. február 2013 (UTC) ::Ten český text si tam ale vložila ty. Ja stále nerozumiem, prečo to robíš. Veď vezmem časť, preložím, uložím. Keď mám čas, znovu vezmem časť, preložím, uložím. Takto sa ti nestane, že to nestihneš doprekladať. Fakt tomu nerozumiem. Áno, určite by to šlo i inak, napríklad zmazaním celého nepreloženého textu alebo revert pred tvoje úpravy. Takto ťa Vgt upozornil, že máš tam a tam nejaké resty, na ktoré si zrejme zabudla. Predpokladám, že ťa na to chcel takouto formou upozorniť a dal ti 2 týždne k dobru namiesto okamžitého mazania. --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Rádiológ|<font color="black">''Rádiológ''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Rádiológ|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 17:39, 10. február 2013 (UTC) ::No, chlapci, vy o voze, ja o koze. Tie články som nevytvorila, takže mne nedal Vgt žiadny čas k dobru. Mojou snahou bolo, aby keď už to niekto začal, to nebolo zmazané. Keďže ten článok (Karol) už existoval, tak práca na pieskovisku je trochu od veci, to robím s mojimi článkami. A keďže som tam dala "Pracuje sa2", tak pieskovisko určite nie je riešenie. A to "Pracuje sa2" bolo práve preto, že to neboli moje články a moja priorita. A keď už vidím článok na urgent, tak pokiaľ je to aspoň trochu v mojich silách, snažím sa ho dať do poriadku. Považujem to za lepšie riešenie, ako len onálepkovanie.<br />A na záver dosť podstatná vec - "Vgt nebol ešte celkom umiernený", stačilo napísať "Ahoj, na toto si asi zabudla.". Ja by som to teda určite riešila takto a nie šablónami, tak ako som to napísala aj Gepetitovi v Radiológovej diskusii. No, asi máme dosť rozdielny prístup. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:54, 10. február 2013 (UTC) ::: Lalina, stačí trocha ochoty uznať si chybu a neoponovať za každú cenu. Existujú najmenej 3 možnosti, ako tie preklady korektne riešiť: • preberať to zo zdrojového článku na preklad postupne, • prebrať to celé a nepreloženú časť nechať zakomentovanú, • prekladať to mimo hlavného NS, napr. na pieskovisku, alebo offline, bez priebežného ukladania do Wikikipédie. Stačí si jednu vybrať a nikto ti nebude môcť nič vyčítať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:23, 10. február 2013 (UTC) ::::Teslaton, napísala som to dosť jasne - neboli to moje články. Ak prekladám svoje veľké články, robím to na svojom pieskovisku, tieto články už existovali. A prepáč, je tam šablóna "Pracuje sa2", ktorá niečo znamená. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:14, 10. február 2013 (UTC) :::::Neboli to "tvoje" články, ale bol to "tebou" vložený cudzojazyčný text. Aký je v tom rozdiel?<br />A potom, účelom tých šablón ''Pracuje sa'' určite nemá byť to, aby mohlo v článku zostať čokoľvek akúkoľvek dlhú dobu ("veď niekedy sa k tomu vrátim, keď budem mať náladu"), to je dosť zvrhlá interpretácia. V prvom rade majú zabrániť editačným konfliktom počas nevyhnutnej doby, kým na článku niekto ''aktívne pracuje''. Spôsob, akým ich používaš, resp. chceš používať ty, je podľa mňa úplne nevhodný. Na taký účel si proste treba vybrať niektorú z tých 3 možností, čo som uvádzal vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:42, 10. február 2013 (UTC) :::::P.S.: Možno to vyznieva, ako buzerácia, nevďak, alebo necenenie si snahy. To vôbec nie, ja osobne si každú snahu cením, toto je proste len čisto technický detail, ktorý stačí zobrať na vedomie a akceptovať, nič viac. Práve v záujme kvality – aby v článkoch nezostával dlhodobo zabudnutý neporiadok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:49, 10. február 2013 (UTC) :Takže je to nakoniec moja chyba? Že som to zle riešil? Že nie som jemný? Že som to neopravil ja sám? V minulosti som ťa presne tak upozornil (7. október 2011 cit.: "Ahoj, pozri si toto.") a výsledok? Môj chleba na tejto wiki je opravovanie chýb po tebe, tvoje úpravy mám dokonca v záložke. A áno som prchký a cítim sa ako malé decko, keď takto musím s niekým diskutovať. '''Ponaučenie : používaj pieskovisko, je na hranie.''' Dohovoril som. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 18:16, 10. február 2013 (UTC) ::Vgt, niektorí sa tu možno hrajú, ja tu pracujem. Nehovorila som o žiadnych chybách, ale o tom, že to stačilo napísať inak. Len ten čo nič nerobí, neurobí chybu. A ak Ti padne zaťažko opraviť chyby po mne, neopravuj ich. Opraví ich niekto iný, alebo ja sama. Ja tiež opravujem po iných a nevyhadzujem im to na oči. '''Ponaučenie: Rob to čo chceš, ak to nechceš, nerob to. A ak to urobíš, nevyťahuj to.''' Dohovorila som. P.S. Moje ponaučenie - nabudúce nechám takéto články v takom stave ako sú, nech sú zmazané. P.S.2. A to sa sťažujeme na kvalitu našej wiki. Holt, snaha sa nie vždy cení. == Lišiak a pes == Could you please expand the article about [[Lišiak a pes]] with info from en? [[Špeciálne:Príspevky/64.134.62.117|64.134.62.117]] 00:05, 24. marec 2013 (UTC) == Pomlčka == Ahoj Vgt, najprv Ti chcem poďakovať za ten kus práce, ktorú ste Ty a Tvoj robot spravili na našej wiki, kým som bol preč :) No a potom sa chcem opýtať, niekde sa dohodlo, že sa pri rokoch majú písať veľké pomlčky, ako si mi to [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Farkas&diff=5425391&oldid=5425335 opravil] ? Mne sa to z grafického hľadiska nepáči, takú pomlčku ani nemám na klávesnici, ak sa to však niekde dohodlo, musím to rešpektovať, nebudem predsa ostatným pridávať prácu. Samozrejme nemám na mysli tú pomlčku v biografických článkoch medzi dátumom + miestom narodenia a dátumom + miestom úmrtia, tá má byť aj podľa mňa veľká.--[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 11:10, 4. apríl 2013 (UTC) : Je to podľa PSP, VIII.2.8, 16a. [[Redaktor:Mz|Mz]] ([[Diskusia s redaktorom:Mz|diskusia]]) 11:30, 4. apríl 2013 (UTC) :: Ďakujem za objasnenie, potom naozaj nie je čo riešiť. Čiže som sa dozvedel, že tá moja obľúbená malá pomlčka sa vlastne volá spojovník. Budem tajne dúfať, že ďalšie vydanie PSP umožní jeho používanie aspoň v prípadoch, kde údaje o rokoch sú len doplňujúce, lebo takto to pôsobí zbytočne rozťahane. Dovtedy mi budú nápomocné Ctrl C a Ctrl V :) --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 11:56, 4. apríl 2013 (UTC) :::Alt + 0150 --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 12:47, 4. apríl 2013 (UTC) :::: Toto mi nefunguje, lebo mám starší typ klávesnice značky Chicony. --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 13:00, 4. apríl 2013 (UTC) ::::: Stlačíš ľavý Alt (držíš) a potom na numerickej klávesnici vyťukáš za sebou 0150. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 13:03, 4. apríl 2013 (UTC) :::::: Funguje to – ďakujem Ti ! --[[Redaktor:Kelovy|Kelovy]] ([[Diskusia s redaktorom:Kelovy|diskusia]]) 13:07, 4. apríl 2013 (UTC) :ahoj, môžeš mi povedať aký zmysel má meniť dlžku miery v metroch na šablonu, ktorá obsahuje jediny údaj a to šablona meter?[[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Suchoj_Su-47&curid=377672&diff=5455320&oldid=5373400]] --[[Redaktor:Peter439|Peter439]] ([[Diskusia s redaktorom:Peter439|diskusia]]) 12:34, 6. apríl 2013 (UTC) ::Čo máš za problém? Nerozumiem tvojej otázke, skús ju položiť inak. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 12:55, 6. apríl 2013 (UTC) ::Aha, ja hlava dubová. Som logol bota ako svoj účet a teraz to všetci vidia, faux pas. Prepáč. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 13:01, 6. apríl 2013 (UTC) :: meníš označenie metra m za šablónu meter, botom, pýtam sa prečo, aký je dôvod?--[[Redaktor:Peter439|Peter439]] ([[Diskusia s redaktorom:Peter439|diskusia]]) 13:04, 6. apríl 2013 (UTC) :::Kvôli správnemu typografickému zápisu, oddeľuje tisíce a jednotky. Mením aj mm, km, m2, kg, m n. m. atď. --[[Redaktor:Vgt|Vgt]] ([[Diskusia s redaktorom:Vgt|diskusia]]) 13:20, 6. apríl 2013 (UTC) == Infobox Hnacie dráhové vozidlo == Ahoj Vgt mohol by sa pozrieť na Ib pridal so tam dva informačné parametre ale nechce ich ukazovať v článku. [[Redaktor:BalkoMilan|BalkoMilan]] ([[Diskusia s redaktorom:BalkoMilan|diskusia]]) 13:14, 20. jún 2013 (UTC) :Ahoj. Parametre musíš pridávať v súlade so šablónou infobox a "očíslovať poradie" (pozri sa na moju úpravu a budeš vedieť). --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 14:46, 20. jún 2013 (UTC) ::Len neviem, či to bude sedieť podľa poradia. Inak bude treba prečíslovať šablónu. Však si to vyskúšaj. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 14:48, 20. jún 2013 (UTC) :::Ok skúsim to, len aby si vedel, keby som tam niečo zmrvil tak preto že s takým zložitým Ib nemám skúsenosti. [[Redaktor:BalkoMilan|BalkoMilan]] ([[Diskusia s redaktorom:BalkoMilan|diskusia]]) 15:51, 20. jún 2013 (UTC) ::::Všetko sa dá vrátiť. Poskúšaj. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 16:14, 20. jún 2013 (UTC) :::::Niečo som skúsil ale nevyšlo to tak ako malo, radšej dávam ruky preč aby my niektorý horlivec zase nenavalil upozornenie že tu experimentujem alebo ešte niečo horšie. [[Redaktor:BalkoMilan|BalkoMilan]] ([[Diskusia s redaktorom:BalkoMilan|diskusia]]) 16:24, 20. jún 2013 (UTC) ==x == Ak máš čas, bolo by treba nahradiť všade slovo obtiažnosti (a ostatné tvary) slovom obťažnosti (a ostatné tvary). [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 15:49, 22. júl 2013 (UTC) :Z hľadiska frekvencie by nebolo vhodnejšie slovo náročnosti? --<font face="Brush Script MT">[[Redaktor:Saskardin|<font color="black">''Saskardin''</font>]] [[Diskusia s redaktorom:Saskardin|<font color="black"><sup>''diskusia''</sup></font>]]</font> 19:50, 22. júl 2013 (UTC) ::Uviedol som najjednoduchšiu možnosť. Ak by tam chcel dávať iné slová, tak už to treba po jednom čítať. Náročnosť nemusí pasovať všade. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] ([[Diskusia s redaktorom:Bronto|diskusia]]) 19:56, 22. júl 2013 (UTC) Nazdar. Už som niečo opravil. Sledujem to. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 05:30, 23. júl 2013 (UTC) == Mail == Nazdar. Posielal som ti pár dní dozadu mail. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:16, 18. september 2013 (UTC) == Ahoj == Dobrý deň, môžete pomôcť zlepšiť tento článok, ďakujem: [[Amaro Pargo]].--[[Špeciálne:Príspevky/80.39.250.31|80.39.250.31]] 16:18, 25. december 2013 (UTC) == Začať - zahájiť == Zdravím. Všimol som si, že ste opravili (resp. automat opravil) slovíčko ''zahájiť'' v téme o ISS. Aj keď je výraz ''začať'' lepší, jednoduchá výmena slova vetu sprznila. Vyznie dosť kostrbato, ak vypustím zbytočné slová, prídavné mená a pod., ostane kostra: "Luca začal návrat do stanice" - a to mi, pri všetkej úcte, zmysel nedáva. V prípade použita slova začal, by to malo byť: "Luca začal s urýchleným návratom do stanice". Netvrdím, že som dokonalý v slovenčine, ale snažím sa byť pedantný a v tomto prípade je podľa môjho názoru lepšia buď staršia verzia so slovom ''zahájil'', alebo v tvare ''začal s návratom''. {{nepodpísal|Magy357}} :Môže byť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=5689572&oldid=5688977 takto]? --–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">'''Bubamara'''</span>]]<sub>[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]</sub> 17:03, 17. január 2014 (UTC) Áno, ďakujem. Teraz to dáva zmysel. Zatiaľ podobné opravy opráv mojich opráv nechávam na vás, starších redaktorov, aby sme sa tu nebili o slovíčka a neprehadzovali si navzájom novšie a staršie verzie opráv. --[[Redaktor:Magy357|Magy357]] ([[Diskusia s redaktorom:Magy357|diskusia]]) 17:21, 17. január 2014 (UTC) == Román verzus kniha == Ahoj, pozerám, že si [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=D%C5%BEez_%28kniha%29&curid=506577&diff=5793032&oldid=5704186 presunul] dielo z kategórie Román do kategórie Kniha. Osobne si myslím, že Román je lepšia kategória, je to presnejšie pomenovanie objektu. Podnet navrhnem do Krčmy. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:50, 25. jún 2014 (UTC) :Sprav ako uznáš za vhodné. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 13:09, 25. jún 2014 (UTC) ::PS vôbec to nemusíš v krčme riešiť. Urob tie kategórie sám. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 13:16, 25. jún 2014 (UTC) :: Myslím, že bolo dobré to v krčme riešiť. Vznikla tam zaujímavá debata.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:13, 29. jún 2014 (UTC) == desatinné čiarky v šablónach. == Ahoj, všimol som si vegbot [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aratika&diff=prev&oldid=5816600 úpravy], kde ale po zmene „'''.'''“ n a „''','''“ došlo k znefunčneniu údaju a v texte sa to následne nezobrazovalo správne. Zrejme bude nutné botovi pridať kritérium, že údaj desatinnej čiarky ako napr. „9.7-17“, pokiaľ sa nachádza v infoboxe alebo šablóne typu <nowiki>{{km|9.7-17|m}}</nowiki>, nebude meniť, jedine tú pomlčku. --[[Redaktor:Magy357|'''<font face= "Papyrus" color="#008000">Magy357</font>''']][[Diskusia s redaktorom:Magy357|<span style='color:#66AB00'>✉</span>]] 16:24, 10. júl 2014 (UTC) :Ahoj, to je moja chyba. Robot je poloautomat, čiže všetky úpravy schvaľujem ja. Presne viem kde sa to stalo, aj som premýšľal, či to neskazí šablónu ale z rozpačitosti som to neskontroloval. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 07:42, 11. júl 2014 (UTC) :: Ok, v pohode, nič hrozné sa nestalo. Len na to radšej upozorním skôr, než by mali naskákať desiatky podobných úprav. {{Úsmev|;)}} --[[Redaktor:Magy357|'''<font face= "Papyrus" color="#008000">Magy357</font>''']][[Diskusia s redaktorom:Magy357|<span style='color:#66AB00'>✉</span>]] 10:40, 12. júl 2014 (UTC) == Moskva - Petušky == Zdravím, napísal som článok [[Moskva - Petušky]]. Neviem však, že aký znak má byť v názve, či pomlčka, alebo spojovník (rovnako s medzerami pred a za znakom -). Pozri na to, prosím. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:13, 2. február 2015 (UTC) :Ahoj. Je to názov umeleckého diela, takže môže obsahovať aj gramatickú chybu. Ťažko odhadnúť úmysel. Treba brať ohľad na to pod akým názvom to bolo vydané. Podľa katalógu v [http://www.snk.sk/sk/katalogy/hlavne-katalogy/online-snk.html SNK] sa slovenské vydanie z 2003 píše so spojovníkom a medzerami, tak ako to máš ty. Na druhej strane to môže byť aj chybne opísané, a pomlčka sa píše s medzerou a spojovník bez (PSP 2000). --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 11:30, 2. február 2015 (UTC) :Vďaka. Ak je to zle, tak to pokojne presuň. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:48, 2. február 2015 (UTC) == t. j., o. i. == Nadar, jedna technicko-typografická: V sekcii [[Redaktor:Vegbot#Typo]] spomínaš, že "tj./t.j./oi./o.i." nahrádzaš dlhými tvarmi "t. j./o. i." s pevnou medzerou. Keď ale pozerám napr. úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=ASP.NET&curid=226427&diff=5967067&oldid=5769749], vyzerá to, že je to nahradené tvarom s bežnou medzerou. Kontroloval som to v zdrojáku aj zalamovacím testom – zalomí sa to uprostred "t. j.". Šlo by to opraviť (+ prípadne nechať znova prebehnúť články, kde sa to týmto tvarom nahrádzalo)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:06, 4. marec 2015 (UTC) :Ahoj. Vďaka za upozornenie. Opravil som to. Skúsim to spätne nahradiť. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 10:06, 4. marec 2015 (UTC) == naviazať → nadviazať v chem. == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zba%C4%BEovanie_bielkov%C3%ADn&curid=547114&diff=6002507&oldid=6002429]: netuším, ako je to po formálnej jazykovej stránke, ale "''naviazať''" → "''nadviazať''" vo význame vzniku chemickej väzby mi príde dosť divné. Tiež náhrada typografickou pomlčkou pri <nowiki>10<sup>-13</sup></nowiki> → <nowiki>10<sup>−13</sup></nowiki> by asi mala byť ošetrená negatívnou podmienkou (keď už, patrí tam skôr typografické mínus). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:12, 30. marec 2015 (UTC) :Ahoj. 1) zistím to, ale naviazať by malo byť vo význame "zhotoviť viazaním". Nadviazať je "spájanie". 2) je tam mínus, skús :) --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 07:58, 30. marec 2015 (UTC) ::1) ok, napíš potom prípadne. Google test [http://google.com/search?q=%22sa+naviaže+na%22 "''sa naviaže na''"] vs. [http://google.com/search?q=%22sa+nadviaže+na%22 "''sa nadviaže na''"] je v prípade chemických kontextov výrazne v prospech prvého tvaru, som si ale vedomý, že to neznamená, že je to nevyhnutne správne. 2) pravda, mal som highlightnuté tie ndashe a v rýchlosti som mal dojem, že tamto sa tiež zvýraznilo --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 30. marec 2015 (UTC) :: Ahojte, tiež som pozeral v súvislosti s týmto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Protil%C3%A1tka&type=revision&diff=6064438&oldid=6063864], ako to má byť správne a na nič nové som neprišiel, v každom prípade v chemickej literatúre sa jedna molekula viaže/naviaže na druhú, je to dosť zaužívané, aj keď to samozrejme automaticky neznamená, že je to gramaticky správne. Nedá sa to prosím nejako zmeniť tak, aby mali chemické/biologické články výnimku? (ja sa v botoch vôbec nevyznám, tak pardon ak je to blbá otázka a nesplniteľná prosba) --[[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 15:13, 5. jún 2015 (UTC) :::Ahoj. No bota ovládam manuálne, takže každú úpravu schvaľujem. Keďže ide o spornú tému, radšej to z úprav vyhodím. Keď sa to vyrieši, prebehnem všetky články a dám to do poriadku. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 08:46, 8. jún 2015 (UTC) == Translating the interface in your language, we need your help == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">Hello Vegetator, thanks for working on this wiki in your language. [http://laxstrom.name/blag/2015/02/19/prioritizing-mediawikis-translation-strings/ We updated the list of priority translations] and I write you to let you know. The language used by this wiki (or by you in your preferences) needs [[translatewiki:Translating:Group_statistics|about 100 translations or less]] in the priority list. You're almost done! [[Image:Translatewiki.net logo.svg|frame|link=translatewiki:|{{int:translateinterface}}]] Please [[translatewiki:Special:MainPage|register on translatewiki.net]] if you didn't yet and then '''[[translatewiki:Special:Translate/core-0-mostused|help complete priority translations]]''' (make sure to select your language in the language selector). With a couple hours' work or less, you can make sure that nearly all visitors see the wiki interface fully translated. [[User:Nemo_bis|Nemo]] 14:06, 26. apríl 2015 (UTC) </div> <!-- Message sent by User:Nemo bis@metawiki using the list at http://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Meta:Sandbox&oldid=12031713 --> == [[Kráľovské jablko]] == Sorry. Vôbec netuším, ako som ten revert urobil. --[[Redaktor:Zajano|Zajano]] ([[Diskusia s redaktorom:Zajano|diskusia]]) 07:35, 4. september 2015 (UTC) : Stáva sa. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 14:50, 4. september 2015 (UTC) == Web umenia == Zdravím, zachytil som váš návrh na wikiprojekt pre vkladanie voľných diel z Webu umenia. Prosím ozvite sa mi na michal.cudrnak@sng.sk, ak je z vašej strany stále záujem o spoluprácu - podrobnosti som napísal aj na wiki stránku projektu :Ako to vyzerá s projektom? Je reálna šanca na hromadný import? Ďakujem za odpoveď, [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 17:23, 3. október 2020 (UTC) ::Nazdar. Rieši sa to na Commons. Robí to holandský redaktor Multichill a komunikuje s prevádzkovateľom webumenia. Nejaký import už prebehol. Keď som sa o to zaujímal mali malý technický problém. Ide to mimo mňa, Multichill je zdatný redaktor. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 10:14, 5. október 2020 (UTC) == Kategorizácia pamiatok == {{Ping|Teslaton|s=1}}Zdravím ťa. Vidím, že si spravil nejaké zmeny v [[:Kategória:Kultúrne pamiatky v Žilinskom kraji]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kategória%3AKultúrne_pamiatky_v_Žilinskom_kraji&type=revision&diff=6125692&oldid=6123928]). O kategorizácii pamiatok práve prebieha v krčme [[Wikipédia:Krčma/Technické#Kategorizácia kultúrnych pamiatok a ich zoznamov na Slovensku|diskusia]], zatiaľ len dvoch redaktorov. Budem rád ak sa pripojíš aj ty so svojimi návrhmi. --[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 11:25, 21. september 2015 (UTC) == zmena 1–2 na 1 – 2 == Prosil by som o príznak bota v článku [[Slovnaft Cup 2015/2016]] o zmenu skóre 1–2 → 1 – 2 --[[Redaktor:Tibor13|Tibor J.]] ([[Diskusia s redaktorom:Tibor13|diskusia]]) 13:45, 14. október 2015 (UTC) == Okrúhle pleso == Nemyslím si, že bolo potrebné priraďaciu spojku „avšak“ vymeniť za „ale“. Stojí za pozornosť si prečítať napríklad toto: ''Význam slova „avšak” v Slovníku slovenského jazyka Avšak spoj. priraď. uvádza vety al. výrazy odporovacie (= ale, lež, no); často voľne pripája vetu s odporovacím vzťahom k predchádzajúcemu kontextu: Havrany kráču, avšak z horských vatier lietajú iskry. (Len.) „Čo je to?“ usmieva sa Tichý, avšak len tak cez zuby a obďaleč. (Taj.) Čakľoš a Mandragora vyfrkli, avšak bez úrazu. (Záb.) A zamyslel sa bôľne, cítiac svoj osamelý život. Avšak čas rýchle beží. (Vaj.)'' --[[Redaktor:Tatransky|Tatransky]] ([[Diskusia s redaktorom:Tatransky|diskusia]]) 10:14, 22. december 2015 (UTC) :Ahoj. Áno, nebolo to potrebné, ale vhodné. Je to malá úprava, robotom, bezvýznamná. „Avšak“ je knižný výraz, v encyklopédii je vhodnejšie „ale“. Ako som povedal, je to úplne jedno, môžeš to dať aj naspäť. Ten slovník čo uvádzaš je 1959 – 1968, pozri kodifikačný z 2003, kde je uvedený ako knižný výraz. [[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 12:18, 22. december 2015 (UTC) == Vedci podľa odboru štúdia? == Nazdar. Nemalo by to byť skôr ''Vedci <u>podľa špecializácie</u>''?. Resp. teda minimálne tie konkrétnejšie by si to pýtali (''Matematici podľa špecializácie'' namiesto ''Matematici podľa odboru štúdia''), "''odbor štúdia''" evokuje skôr štúdium v zmysle [[Štúdium|def]], nepripadá mi to moc výstižné na tento prípad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:07, 21. január 2016 (UTC) A ešte nezávisle od terminológie, technická na okraj: kategórie sa už nejakú dobu dajú normálne presúvať, takže zostane zachovaná história, netreba nutne zakladať novú a starú dávať na výmaz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:55, 21. január 2016 (UTC) : Zdar. Pokojne to zmením, súhlasím s <u>podľa špecializácie</u>. Je to lepšie. O tej fičure som nevedel. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 09:01, 21. január 2016 (UTC) == Útulňa v Slavkovskej doline == Zmena situovania útulne do Velickej doliny je nelogická. Ako mohla byť vo Velickej, keď bola v Slavkovskej? A nebola určená lyžiarom, ale turistom. Vtedy o lyžiaroch v tejto doline nebolo ani chýru. Netreba meniť nerozumnými opravami históriu. Preto som heslo vrátil do takmer pôvodneho textu.--[[Redaktor:Tatransky|Tatransky]] ([[Diskusia s redaktorom:Tatransky|diskusia]]) 19:16, 7. marec 2016 (UTC) : Nazdar. Prečítal som to z tvojho infoboxu. Netreba meniť históriu nerozumnými infoboxmi, oprav si to teda. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 17:39, 8. marec 2016 (UTC) == Request == Greetings. Could you create the article [[:en:Azerbaijani literature]] in Slovak? Thank you. == Šablóna:Pracuje sa == Stále [[Šablóna:Geologický rozsah|pracuješ]]? Je to už mesiac. --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 08:42, 6. december 2016 (UTC) == Wikidata == Ahoj! Díky za doplňování dobrých článků, nezapomeň ale, prosím, na [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q706268&type=revision&diff=477005882&oldid=471167635 Wikidata]. Takhle si i ostatní Wikipedie dozví o kvalitním článku v seznamu interwiki. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 07:46, 21. apríl 2017 (UTC) :Dobre. Nevedel som. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 13:26, 23. apríl 2017 (UTC) == 4chan == Dobrý večer, žiadam o revíziu preloženého [http://článku https://sk.wikipedia.org/wiki/4chan] --[[Redaktor:Lotherian|Lotherian]] ([[Diskusia s redaktorom:Lotherian|diskusia]]) 20:00, 2. december 2017 (UTC) == Javor horský == [[File:Tree FA.svg|thumb|left|150px|Barnstar]] Gratuluji. Myslím, že je možné nominovat i na nejvyšší metu. ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:11, 4. február 2018 (UTC) {{clear}} Vďaka. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 07:16, 5. február 2018 (UTC) == Žiabronôžka == Prečo si odstránil stupeň ohrozenia? Pozri:[https://www.slov-lex.sk/static/prilohy/SK/ZZ/1999/93/19990701_2475848-2.pdf Ohrozené živočíchy] [https://www.enviroportal.sk/uploads/spravy/1992-3-02-5-rastlin-zivoc.pdf Stupeň ohrozenia] a na iných stránkach--[[Redaktor:Tatransky|Tatransky]] ([[Diskusia s redaktorom:Tatransky|diskusia]]) 10:03, 15. máj 2018 (UTC) :Ahoj. Kategórie [[Stupeň ohrozenia|stupňa ohrozenia]] v infoboxe sú podľa červenej listiny IUCN, čiže červený zoznam. Databáza je tu http://www.iucnredlist.org/ a Branchinecta paludosa tam nie je. Lokálne stupne ohrozenia, napr. vyplývajúce zo zákona sa tohto netýkajú. Môžeš tie odkazy doplniť do článku. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 10:51, 15. máj 2018 (UTC) ::: Rešpektujem, ale nesúhlasím. Vo svetovom meradle nemusí byť ohrozená, lebo na severe zemegule nie je na vyhynutie, ale vo Vysokých Tatrách tomu tak nie je. Je vysoko ohrozeným druhom. V Poľsku, kde bola objavená, už nežije. Žije len na slovenskej strane Tatier. Aj to už len malom množstve. Vo svetovom meradle je to nič, ale v slovenskom je veľa. Preto treba na to aj vo WIKI upozorňovať. Chráňme si, čo je nám vzácne. Nemôžeme sa otrocky odvolávať na svet. Pozri: [http://ibot.sav.sk/lichens/docs/Pisut_Guttova_Lackovicova_Lisicka_2001.pdf Červený zoznam]--[[Redaktor:Tatransky|Tatransky]] ([[Diskusia s redaktorom:Tatransky|diskusia]]) 11:10, 15. máj 2018 (UTC) ::::Ja ťa rozumiem, ale máme systém. Navrhni riešenie ak nesúhlasíš, nech aj ostatní sa vyjadria. Všetky tie informácie, čo tu cituješ daj do článku. Bude to lepší článok. Veľa zdaru. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 12:59, 15. máj 2018 (UTC) :::::Ideálne riešenie by bolo doplniť do infoboxu možnosť zadať okrem stupňa ohrozenia globálneho aj stupeň ohrozenia na Slovensku.--[[Redaktor:LacoR|LacoR]] ([[Diskusia s redaktorom:LacoR|diskusia]]) 13:59, 15. máj 2018 (UTC) == WikiEdit Slovenská ľudová kultúra == Ahoj, chcem Ťa pozvať na WikiEditː Slovenská ľudová kultúra. Uskutoční sa 9. a 10. júna v Bratislave. Na udalosti budú aj skúsení etnológovia a špecialisti na tému folklór. Napadlo ma, že by Ťa táto téma mohla zaujímať a radi Ťa tam uvidíme. Info o tomto našom projekte nájdeš tuː https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:WikiEdit_Slovensk%C3%A1_%C4%BEudov%C3%A1_kult%C3%BAra#Z%C3%A1kladn%C3%A9_v%C3%BDchodisk%C3%A1_projektu. Na udalosť sa stačí zaregistrovať a WMSK preplatí cestovné náklady a strava na udalosti bude zabezpečená. Budeme radi, ak sa rozhodneš prísť ː). V prípade akýkoľvek otázok, mi pokojne napíš. [[Redaktor:Akdar|Akdar]] ([[Diskusia s redaktorom:Akdar|diskusia]]) 10:04, 31. máj 2018 (UTC) == Šablóny == Ahoj, do kategórií ako sú tie podnikové sa hodí dávať aj {{tl|Všetky súradnice}}. Vďaka. Pre Commonscat tiež netreba dávať | a za ňou kategóriu, ide to cez Wikidáta.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:16, 27. júl 2018 (UTC) == 1200 == Ahoj, gratulujem k 1200. článku!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:56, 9. august 2018 (UTC) :No díky, a to si ako tak rýchlo zistil? :D --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 10:57, 9. august 2018 (UTC) ::[https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/Vegetator Kamarát] mu našepkal {{Úsmev|;)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:01, 9. august 2018 (UTC) == Slovenská vlajka == Zdravím, rád by som sa informoval, z akého dôvodu boli odstránené zdroje, teda referencie, v článku [[Slovenská vlajka]]? --[[Redaktor:Pentakon|Pentakon]] ([[Diskusia s redaktorom:Pentakon|diskusia]]) 18:49, 1. september 2018 (UTC) :Dobrý deň. Som rád, že sa pýtate. Pochybný blog, obchod s vlajkami a ruský mirror na anglickú wikipédiu nie sú relevantné zdroje. Článok môžete vylepšiť doplnením spoľahlivých (najlepšie akademických) zdrojov. Ak chcete poradiť dajte mi vedieť.--[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 09:38, 2. september 2018 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie. Avšak čo sa týka samotného blogu, tak pán, ktorý ho písal sa v ňom obracal na jednotlivé knižné a internetové zdroje, ktoré spracoval do blogu, ako napríklad knihy od p. Vrteľa, či výskum p. Nováka a pod. čo de facto znamenalo, že sa jedná o spoľahlivý zdroj, a ku mnohým veciam, vrátane napríklad samotnej mince kniežaťa Gejzu I. tam boli aj obrázkové podklady. Vo svojej podstate sa jednalo o niečo podobné, ako čo my robíme tu na wikipédii. Pokiaľ sa jedná o obchod s vlajkami, tak táto stránka, respektíve samotný podnik, ktorý sa špecializuje na záležitosti týkajúce sa vlajok a heraldiky, musí byť aj odborník na danú oblasť. Čo sa však týka ruskej Wikipédie, tak to chápem, avšak mojim cieľom zakomponovania tohto zdroju v článku bolo skôr uvedenie nazvime to "podporného zdroja", v tom zmysle, že aj tento zdroj hovorí to isté. Ak máte nápad na spoľahlivé akademické zdroje, rád si nechám poradiť. --[[Redaktor:Pentakon|Pentakon]] ([[Diskusia s redaktorom:Pentakon|diskusia]]) 15:04, 4. september 2018 (UTC) == Diskusia Halloween‎ == Zdravím. Ospravedlňujem sa za zmazanie diskusného príspevku. Celé to na čo si (správne) reagoval som zmazal, tak som nechcel nech tam zostáva reakcia, keď predošlý príspevok som zmazal. Presunul som to do jeho diskusie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Velkomoravsk%C3%A1_R%C3%AD%C5%A1a&curid=589744&diff=6720313&oldid=6682785]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:48, 5. september 2018 (UTC) : Žiadny problém. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 12:10, 5. september 2018 (UTC) == Eponymné kat. == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6725486]: je tu nutné vyradenie článku zo všetkých kat. a ponechanie len tej (takmer) eponymnej? Pokiaľ viem, v minulosti sa to už pri pár prípadoch diskutovalo a záver bol, že existencia/neexistencia eponymnej kat. by nemala mať vplyv na kategorizáciu samotného hesla. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:36, 20. september 2018 (UTC) :Hmmm. Či je to nutné? Tú diskusiu nepoznám. Nejako sa mi to v hlave takto, z praxe, usporiadalo. Problém vidím v redundancii pri hľadaní v kategóriach. Niekedy sa stáva, ze kategórie sú preplnené. Na tomto príklade som čistil hlavnú kategóriu Architektúra, kde by mali byť iba podkategórie. Užívateľ hľadá vo veľmi všeobecnej téme (architektúra), a imho, je lepšie sa preklikať "stromom" ako keby boli kategórie preplnené (a po ceste videl rovnaké články). Ta posledná (takmer eponymná) ma väzbu na všetky vymazané. Nemusí byť eponymná, len ma nič lepšie nenapadlo a zdalo sa mi to takto ok, je to moje hoby. Aj keď neviem či ostatní užívatelia vidia tie kategórie tak ako ja (: --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:08, 20. september 2018 (UTC) ::Ide o to, že ak si ako čitateľ prechádzaš trebárs kategóriu [[:Kategória:Slovenskí rockoví speváci|Slovenskí rockoví speváci]], nájdeš v spodnom zozname pod H aj články [[Pavol Habera]] a [[Pavol Hammel]], hoci k nim existujú aj eponymné kategórie (a dá sa k nim dostať aj cez ne). Existencia tých kat. ale nie je dôvodom odstrániť články zo všetkého okrem nej. Z hľadiska vyhľadateľnosti mi to príde žiadúce práve preto, že kategórie a heslá sú v prehliadači kategórií prezentované oddelene v samostatných zoznamoch a je neintuitívne hľadať časť hesiel v spodnom zozname a časť v hornom. Tamtá situácia síce nie je o osobnostiach (kde sú eponymné kat. asi najčastejšie), no je to analogické. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:16, 20. september 2018 (UTC) ::Len eponymná je trochu zvláštne. Ale zas často sú kategórie nadbytočné. V tomto kontkrétnom prípade by som odstránil príliš všeobecnú [[:Kategória:Kresťanstvo]]. Kategória [[:Kategória:Náboženské stavby]] by zas mala byť nadkategóriou pre [[:Kategória:Kresťanské stavby]] a tak je tiež nadbytočná. Je aj nesakrálna/profánna kresťanská architektúra? Nezdá sa. Ideálne by bolo vložiť niečo ako [[:Kategória:Náboženská architektúra]] alebo niečo podobné kedže tento článok je v postate hlavný článok kategórie [[:Kategória:Kresťanská architektúra]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:23, 20. september 2018 (UTC) :::Práve to – že je článok „hlavným článkom“ nejakej kategórie by nemalo mať žiaden vplyv na usudzovanie o tom, v ktorých kat. má byť zaradený (mimo teda toho, že má byť radený <u>aj</u> do nej). :::Prvoradé je zaradiť článok všade, kam tematicky patrí. Plus ak má nejakú eponymnú kat., tak aj do nej (s medzerou ako kľúčom a pred ostatnými kategóriami). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:31, 20. september 2018 (UTC) : [[Wikipédia:Kategorizácia]]--[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:38, 20. september 2018 (UTC) :: Aj tam je uvedené: „''V každom prípade, článok by nemal byť vylúčený z kategórie iba preto, že jeho eponymná kategória je podkategóriou tej kategórie.''“ --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:47, 20. september 2018 (UTC) :::Jasné. To som písal ja. Diplomaticky. Kto ale rozlíši hranice? Majú byť články radené podľa pravidiel do každej kategóries ktorou majú niečo spoločné? Alebo ich treba radiť čo najpresnejšie?--[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:55, 20. september 2018 (UTC) ::::Najpresnejšie, no zároveň tak, aby radenie článku nebolo ovplyvnené existenciou/neexistenciou tých eponymných (tzn. aby výsledný stav nebol ten, že článok namiesto zaradenia do tém, kde je relevantný skončí zaradený len v jedinej eponymnej kategórii). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:59, 20. september 2018 (UTC) Podľa mňa je rozdiel medzi zaraďovaním kategórie a článku. Články by mali byť aj v iných kategóriách, aj keď majú svoju vlastnú kategóriu, a le stavby majú byť len v tých najpresnejších kategóriách.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:24, 20. september 2018 (UTC) == doplnenie == Ďakujem za dotvorenie stránky, Lamid :Žiadny problém. Vidím, že začínaš, keď budeš niečo potrebovať napíš mi. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 16:29, 26. september 2018 (UTC) == Ryugu == Rád by som doplnil stránku Ryugu o jeho obrázok: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/thumb/7/75/162173_Ryugu.jpg/260px-162173_Ryugu.jpg Nedarí sa mi. S licenciou na zobrazenie obrázku je to tu, na wikipedii, celkom zložité. Vopred ďakujem. Lamid :Ahoj, ak nemá obrázok slobodnú licenciu, tak ho nemôžeš nahrať. Videl som, že si nahral aj takéto obrázky a asi ti ich zmazali. Pozri toto [[Creative Commons]]. Áno je to zložité, keď nahrávaš diela iných tvorcov, ale vlastné fotky môžeš nahrávať jednoducho. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 07:36, 28. september 2018 (UTC) Trochu som pokročil a nahral obrázky z Flicker, DLR tam má uvedenú licenciu. Len JAXA licenciu neuvádza, alebo som také obrázky nenašiel. Lamid : môžeš ich skúsiť osloviť cez tento formulár http://jda.jaxa.jp/en/service.php bez ich suhlasu nemozes pouzivat ich material. Licencie ale asi nebudu kompatibilne,iba ak by spravili vynimku --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 08:51, 29. september 2018 (UTC) == USB-C == Ahoj Vegetator! Môžeš sa pozrieť, či článok ([[USB-C]]) teraz spĺňa požiadavky ([[Pomoc:Minimálny článok]])? https://tools.wmflabs.org/langviews/?project=en.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&range=all-time&sort=views&direction=1&view=list&page=USB-C * en : 2 239 205 * pl : 35 118 * cs : 4 014 [[Špeciálne:Príspevky/93.129.181.30|93.129.181.30]] 15:44, 8. november 2018 (UTC) == WAM 2018 == Zdravím, posielal som e-mail k vyhodnoteniu [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|WAM 2018]] pomocou funkcie „E-mail tomuto redaktorovi” na Wikipédii.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 11:16, 3. január 2019 (UTC) == Zwach == Ahoj, viděl jsem, že píšeš o herpetofauně střední Evropy. Stál bys o ZWACH, Ivan. Obojživelníci a plazi České republiky. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2013. 496 s. ISBN 978.80-247-2509-3.? Zkusil bych nějak nasdílet na disk.. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 18:44, 11. február 2019 (UTC) :Dobre. Pošli info mailom. Vďaka. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 18:49, 11. február 2019 (UTC) == Translatewiki == Ahoj. Mohol by si (ak sa to dá) pls. na [https://translatewiki.net translatewiki] na stránke [https://translatewiki.net/wiki/MediaWiki:Visualeditor-ca-createsource/sk MediaWiki:Visualeditor-ca-createsource/sk] zmeniť text z '''Vytvoriť zdroj''' na '''Vytvoriť kód'''. --[[Redaktor:ARychlik|aRychlik]] ([[Diskusia s redaktorom:aRychlik|Diskusia]]) 15:33, 4. august 2019 (UTC) :Pri podobných zmenách je dobré vždy pre konzistentosť kontrolovať celú sadu, tzn. napr. [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3AVisualeditor+intitle%3A%2Fsk+zdroj] a upraviť všetky použitia výrazu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:38, 5. august 2019 (UTC) == Community Insights Survey == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> '''Share your experience in this survey''' Hi {{PAGENAME}}, The Wikimedia Foundation is asking for your feedback in a survey about your experience with {{SITENAME}} and Wikimedia. The purpose of this survey is to learn how well the Foundation is supporting your work on wiki and how we can change or improve things in the future. The opinions you share will directly affect the current and future work of the Wikimedia Foundation. Please take 15 to 25 minutes to '''[https://wikimedia.qualtrics.com/jfe/form/SV_0pSrrkJAKVRXPpj?Target=CI2019List(ceewps,act5) give your feedback through this survey]'''. It is available in various languages. This survey is hosted by a third-party and [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Community_Insights_2019_Survey_Privacy_Statement governed by this privacy statement] (in English). Find [[m:Community Insights/Frequent questions|more information about this project]]. [mailto:surveys@wikimedia.org Email us] if you have any questions, or if you don't want to receive future messages about taking this survey. Sincerely, </div> [[User:RMaung (WMF)|RMaung (WMF)]] 14:48, 6. september 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RMaung (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=CI2019List(cee_wps,act5)&oldid=19352615 --> == Kategórie == Ahoj, buď tie kategórie urob, alebo tam nechaj roky, takto je to podstatne horšie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 11:52, 16. september 2019 (UTC) :Urobím to. Prestaň to revertovať. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 11:59, 16. september 2019 (UTC) ::OK.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:01, 16. september 2019 (UTC) Vážne? Miesto vytvárania kategórii zamorovanie?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:21, 21. september 2019 (UTC) :Prestaň afektovane kvákať! Rieši sa to. Napriek tomu ako dlho tu funguješ nemaš potuchu ako funguje Wikipédia. Riadiš sa emóciami namiesto faktov. Ty a tie tvoje dogmy o "červených odkazoch". --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 17:30, 21. september 2019 (UTC) ::Brzdi, takto sa môžeš baviť inde, ale nie tu, a možno s niekým iným, ale nie so mnou. Na vytvorení kategórii nie je nič ťažké, tak sa nevyhováraj a nehádž vinu na iných.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:00, 21. september 2019 (UTC) P.S. Hlavne, že Ty vieš čo je osobný útok. :::Trefná odpoveď, presne ako som napísal vyššie. Necháš to už tak? Ja si svoje urobím. Môžeš svoju aktivitu presmerovať inde. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:04, 21. september 2019 (UTC) ::::Evidentne si ju nepochopil. A tie zhrnutia úprav si odpusť, nerobia Ti dobré meno.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:50, 21. september 2019 (UTC) :::::Kšá. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 08:10, 22. september 2019 (UTC) == Kategorizácia == Ahoj, kategorizovanie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jazykovedn%C3%BD_%C3%BAstav_%C4%BDudov%C3%ADta_%C5%A0t%C3%BAra_Slovenskej_akad%C3%A9mie_vied&curid=337507&diff=6896056&oldid=6737295 v tejto úprave] nepokladám za správne. Jednak je rok založenia kategorizovaný inak ([[:Kategória:Organizácie založené v 1943]]) a druhak nová kategória významove smeruje skôr k singulárnej udalosti nie k organizácii, ktorá funguje dlhší čas.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:33, 18. september 2019 (UTC) :Máš pravdu, mala by tam byť kategória „vedecké organizácie založené v 1943“, ale nechcela sa mi vytvárať štruktúra. Rok založenia - dobre, že si spomenul singulárnu udalosť - hovorí o stave a súvislostiach v tom roku (v tomto prípade súvislosť vedy s rokmi) a keď si niekto v budúcnosti pozrie "[[:Kategória:Veda a technika v 1943]]", tak si povie „fíha, vtedy sa teda udiali veci vo vede“. Urobil som asi 9 takýchto úprav. Čo teraz s tým? --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 12:21, 18. september 2019 (UTC) ::Kým takáto podrobná kategorizácia nie je nechal by som len Organizácie založené v ...--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:11, 18. september 2019 (UTC) == Reminder: Community Insights Survey == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> '''Share your experience in this survey''' Hi {{PAGENAME}}, A couple of weeks ago, we invited you to take the Community Insights Survey. It is the Wikimedia Foundation’s annual survey of our global communities. We want to learn how well we support your work on wiki. We are 10% towards our goal for participation. If you have not already taken the survey, you can help us reach our goal! '''Your voice matters to us.''' Please take 15 to 25 minutes to '''[https://wikimedia.qualtrics.com/jfe/form/SV_0pSrrkJAKVRXPpj?Target=CI2019List(ceewps,act5) give your feedback through this survey]'''. It is available in various languages. This survey is hosted by a third-party and [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Community_Insights_2019_Survey_Privacy_Statement governed by this privacy statement] (in English). Find [[m:Community Insights/Frequent questions|more information about this project]]. [mailto:surveys@wikimedia.org Email us] if you have any questions, or if you don't want to receive future messages about taking this survey. Sincerely, </div> [[User:RMaung (WMF)|RMaung (WMF)]] 15:14, 20. september 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RMaung (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=CI2019List(cee_wps,act5)&oldid=19395316 --> == Reminder: Community Insights Survey == <div class="plainlinks mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr"> '''Share your experience in this survey''' Hi {{PAGENAME}}, There are only a few weeks left to take the Community Insights Survey! We are 30% towards our goal for participation. If you have not already taken the survey, you can help us reach our goal! With this poll, the Wikimedia Foundation gathers feedback on how well we support your work on wiki. It only takes 15-25 minutes to complete, and it has a direct impact on the support we provide. Please take 15 to 25 minutes to '''[https://wikimedia.qualtrics.com/jfe/form/SV_0pSrrkJAKVRXPpj?Target=CI2019List(ceewps,act5) give your feedback through this survey]'''. It is available in various languages. This survey is hosted by a third-party and [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Community_Insights_2019_Survey_Privacy_Statement governed by this privacy statement] (in English). Find [[m:Community Insights/Frequent questions|more information about this project]]. [mailto:surveys@wikimedia.org Email us] if you have any questions, or if you don't want to receive future messages about taking this survey. Sincerely, </div> [[User:RMaung (WMF)|RMaung (WMF)]] 19:52, 3. október 2019 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:RMaung (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=CI2019List(cee_wps,act5)&oldid=19433656 --> ==Bot == Prosím ťa, istý redaktor sem svojho času povkladal polostrojové preklady z češtiny o električkách a zisťujem, že tam sú všade učebnicové chyby typu voz namiesto vozeň a brnenský namiesto brniansky (samozrejme aj v ostatných pádoch). Ty si tu tuším kedysi opravoval takéto veci botom (dúfam, že sa dobre pamätám). Nešlo by to opraviť aj teraz? [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3C0:6D00:D1F1:1732:3578:8333|2A02:AB04:3C0:6D00:D1F1:1732:3578:8333]] 11:13, 10. október 2019 (UTC) :Ok, zrobím. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 11:15, 10. október 2019 (UTC) ::Teraz som si všimol, že sa to týka aj starších článkov o električkách, napríklad tie, ktorým nadpis začína na "Tatra", napr. [[Tatra T3R]]. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3C0:6D00:D1F1:1732:3578:8333|2A02:AB04:3C0:6D00:D1F1:1732:3578:8333]] 17:18, 10. október 2019 (UTC) :::Áno, všimol som si. Robím všetky električky. Poloautomaticky, takže to potrvá dlhšie. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 18:45, 10. október 2019 (UTC) ::::Pozri potom pls. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Špeciálne:ZáznamZneužití&wpSearchFilter=30], trúsi tam občas medzerou odsadené riadky. Tie prvé dva som fixol, no zdá sa, že pridáva ďalšie. Buď to treba fixnúť na úrovni náhrad (tzn. odstrániť príčinu), alebo to potom prejsť a pofixovať ručne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:53, 10. október 2019 (UTC) :::::Och. Opravím. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 09:11, 11. október 2019 (UTC) == Brnianská == Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6922385]: nie potom už skôr „Brnianska“? Toto dosť trhá uši... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:03, 11. október 2019 (UTC) == Odkaz na portál Vedy o Zemi == Ahoj, všimol som si, že tvoríš aj články o vyhynutých živočíchoch. Chcel by som ťa poprosiť, aby si do infoboxu pridal odkaz na portál Vedy o Zemi, tento parameter: '''|Portál 1 = Vedy o Zemi'''. Vďaka. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 07:30, 22. október 2019 (UTC) :OK. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 08:08, 22. október 2019 (UTC) == Japonsky animovany serial == Nebude to Macross 7? Konkretnejsie tento film? https://myanimelist.net/anime/1400/Macross_7_Movie__Ginga_ga_Ore_wo_Yondeiru (nejako mi nechce zrobit link z toho) [[Redaktor:LogaritmusZapornehoCisla|LogaritmusZapornehoCisla]] ([[Diskusia s redaktorom:LogaritmusZapornehoCisla|diskusia]]) 13:43, 22. október 2019 (UTC) :Nie je to ono, ale podľa tej tvojej stránky som to filtroval a našiel. Je to toto [https://www.csfd.cz/film/258701-protectors-of-universe/prehled/ Protectors of Universe]. Paráda. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 09:31, 23. október 2019 (UTC) ==Čerebľa== Doplň si do tej čereble pestrej synonymum: '''čerebľa potočná''' <nowiki><ref>Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta, 1984, S. 53</ref></nowiki>. Píšem, lebo inak na to zabudnem. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:B183:3BE8:BD6:79CB|2A02:AB04:2C44:1900:B183:3BE8:BD6:79CB]] 14:26, 11. január 2020 (UTC) :Ok, vďaka. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 18:32, 12. január 2020 (UTC) == [[Javor poľný]] == Děkuji. Ve slovenštině bych takový objem textu nedala :-). --[[Redaktor:Lenka64|Lenka64]] ([[Diskusia s redaktorom:Lenka64|diskusia]]) 07:38, 12. január 2020 (UTC) :No problem. Som to heslo mal v pláne. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 18:32, 12. január 2020 (UTC) == citácie a zdroje == Ďakujem. Práve tie zdroje som nevedel ako spraviť odkaz a doplniť ich na koniec článku. Pozriem odkazy čo si mi poslal a dúfam že to pochopím a doplním ich. :Pozri. Skús aj [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ tento generátor], skopíruj tam link a zvyšok dopíš. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 15:13, 15. január 2020 (UTC) ==Infobox == Teraz som si v tej prilbici tuhej moravskej uvedomil, že máme bordel v infoboxoch. Ide o to, že všetky tie taxóny sa majú písať v slovenčine s malým začiatočným písmenom. My ich tam píšeme s veľkým začiatočným písmenom - už to je vlastne chyba. A znásobuje sa to tým, že potom niekedy je v tom istom infoboxe (tak ako v tomto článku) je časť písaná veľkým a časť malým, čo už je bordel na druhú. Nešlo by nejakým botom opraviť všetky infoboxy tak, aby sa všetky slovenské názvy začínali malým písmenom? [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:B1C2:ABB:EDA5:20C6|2A02:AB04:2C44:1900:B1C2:ABB:EDA5:20C6]] 16:29, 8. február 2020 (UTC) :Myslím, že by to šlo. Pozriem sa na to. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 17:01, 8. február 2020 (UTC) == Súostrovie GULAG == Milý Vegetator! Stránka Súostrovie GULAG bola uzavretá - možno je to tak aj lepšie. Rozumiem, že sa len riadite pravidlami, no chcem aby ste vedeli, že som to nemyslel zle. Chcel som len, aby mali ľudia prehľad o tejto knihe. Buďte však takí láskaví a doplňte ten článok aspoň Vy. Je až hanbou, že sme sa nedokázali dohodnúť... Zo svojej strany sa ospravedlňujem! Pekný zyšok dňa! Hisgeomaps :Nazdar. Zamknutý článok je aj pre mňa. Jasné, že si to myslel dobre. Keď sa to odomkne, tak to urob tak ako som ti to napísal. Neboj sa upravíme. Nemusíš sa ospravedlňovať, ale mohol si si naše rady zobrať k srdcu a nenahrávať tvrdohlavo to isté dookola. Ty to dokážeš. Predstav si keď si písal úlohy do školy. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 18:28, 12. február 2020 (UTC) == Infobox huby == Tu [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_huby] odstráň to - Ó - na začiatku, zobrazuje sa vo všetkých článkoch. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:59CE:FEFC:B2F0:E288|2A02:AB04:27BD:D900:59CE:FEFC:B2F0:E288]] 16:47, 12. február 2020 (UTC) :Ok, vďaka.--[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 18:25, 12. február 2020 (UTC) ==Infobox po druhé == Tak nejde to paušálne opraviť? [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:2C44:1900:32:823C:547C:96F|2A02:AB04:2C44:1900:32:823C:547C:96F]] 22:14, 13. február 2020 (UTC) :Pôjde to. [[Wikipédia:Kaviareň/Technické|Hodil som to sem]]. Chvíľu počkám. Ak sa nikto nevyjadrí, spustím to. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 08:03, 14. február 2020 (UTC) == Zvieracia farma == |Milý Vegetator! |Chcel by som Ťa požiadať o radu. |Ak chcem doplniť článok [[Zvieracia farma]] od George Orwella, čo je vlastne novela, ako to mám spraviť? Alebo skôr sa spýtam, ako mám dodať zdroje? Totižto žiadne zdroje napríklad na postavy neexistujú... |Alebo... môžem pridať zdroj ako cudzojazyčnú Wikipediu? Ako sa má pridať taký zdroj? |Príjemný zvyšok dňa! [[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) :Nazdar. Zdroje existujú, stačí sa pozrieť na [[en:Animal Farm|anglickú Wikipédiu]]. Môžeš sa inšpirovať a použiť zdroje odtiaľ. Článok na Wikipédii nie je zdroj sám o sebe, môžeš ho však preložiť do slovenčiny aj so zdrojmi. Manuál na zdroje [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|nájdeš tu]]. :Čo sa týka postáv (alebo informácií zo samotného diela), môžeš citovať aj z predmetnej knihy, napr. Napoleon je prasa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Orwell | meno = George | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvieracia farma | vydanie = | vydavateľ = SLOVART | miesto = Bratislava | rok = 2001 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-7145-589-9 | kapitola = | strany = | jazyk = 6 }}</ref> :Hlavne musíš uviesť odkiaľ tie informácie máš. Nad formátom si teraz nelám hlavu, ja ti to upravím. Je to dobrá kniha, budem rád ak tam niečo doplníš.--[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 07:37, 10. marec 2020 (UTC) {{referencie}} Ďakujem pekne! Zajtra začínam :-D [[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) Zdravíčko! Začal som :-D Inšpiroval som sa z anglickej Wikipedie, pridal som aj zdroje, samozrejme, overil som ich a podľa úsudku viacerých Wikipediantov sú overené. Ak by ste chceli, mohli by ste sa mi na to pozrieť, či sa uberám správnym smerom? :-D Pekný deň! [[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) == Strieľajú do otcov a do detí, naši verní bratia Sovieti == Zdravím! Zachytil som, že sa snažíš/te zistiť pôvod veršov ''Strieľajú do otcov a do detí, naši verní bratia Sovieti''. Tak ako ste písali na Vašej hlavnej stránke, je to opilecká serenáda, ba riekanka. Tieto verše sa spievali dookola najmä v krčmách v roku 1968. Keď sem napochodovali Sovieti, Maďari a Poliaci, Česi a Slováci si vymýšľali všelijaké riekanky a verše, aby sa nejako zabavili a vyjadrili nenávisť voči komunizmu. Bohužiaľ, presného autora bude ťažké vypátrať :(. Jediné, čo vieme je, že vznikla v roku 1968 a je kolektívnym výtvorom ľudu. ''Strieľajú do otcov a do detí, naši verní bratia Sovieti'' - aj môj dedo si ešte spomínal na túto "riekanku", ako ju sám nazval. Vraj mala táto riekanka aj iný text, ale ten si nezapamätal a nezapísal nik. Asi som Vám nepomohol, ale napísal som to. Pekný večer! :D --[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 19:34, 1. máj 2020 (UTC) :Pokojne mi tykaj. Som rád, že som sa konečne k tomu niečo po rokoch dozvedel. Ďakujem. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 20:32, 2. máj 2020 (UTC) == Vegbot a wl. whitespace == Nazdar. Pozor na prosté vyhadzovanie whitespace z titulkov wl. (<code><nowiki>Za[[SSC Neapol| Neapol]]</nowiki></code> → <code><nowiki>Za[[SSC Neapol|Neapol]]</nowiki></code> [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7100151]), v takomto prípade ho treba ak tak vysunúť pred wl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:09, 17. október 2020 (UTC) :Nazdar. Nevšimol som si, že pred wl nie je medzera. Poriešim to. Ale myslím, že to nie je môj regex ale typofix z AWB. Vďaka za tip. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 18:11, 17. október 2020 (UTC) == [[Redaktor:Marián Habrun|MH]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Habrun|diskusia]]) 12:45, 16. september 2021 (UTC) {{Oldid2|7241378|Listeria monocytogenes}} == Dobrý deň, ak si nájdete čas, smiem, prosím, vedieť dôvod Vašej úpravy článku {{Oldid2|7241378|Listeria monocytogenes}}? :Nazdar. To bola bežná typografická úprava. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 19:13, 16. september 2021 (UTC) == Veji == Nenašla som zmienku o meste Veku ktoré spomína Plutarchos [[Špeciálne:Príspevky/185.133.62.89|185.133.62.89]] 08:02, 31. október 2021 (UTC) == Hlasovanie [[Wikipédia:Pravidlá/Úprava pravidiel 2021]] == [[File:Voting icon (the Noun Project 2536419).svg|left]] <b style="color:#732121">Udalosť:</b> [[Wikipédia:Pravidlá/Úprava pravidiel 2021|<b style="color:#008e00">Wikipédia:Pravidlá/Úprava pravidiel 2021</b>]]<br><b style="color:#732121">Kedy:</b> 26. november 2021 07:56:26 CEST – 11. december 2021 00:59:59 CEST<br><b style="color:#732121">Odkazy:</b> [[Diskusia_k_Wikipédii:Pravidlá/Úprava_pravidiel_2021#Hlasovanie|Hlasovanie]] • [[Wikipédia:Pravidlá/Úprava_pravidiel_2021#Výsledný_text_pravidla,_o_ktorom_sa_hlasuje|Návrh nových pravidiel]] • [[Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Úprava pravidiel 2021|Diskusia]] ☞ <i style="font-size:0.9em;color:#686868;">Táto správa Ti bola poslaná, lebo spĺňaš podmienky ku hlasovaniu.</i> ✍️ [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 20:48, 3. december 2021 (UTC) == Projekt anatómia == Ahoj {{re|Vegetator}}, všimol som si, že vytváraš výborne spracované články z oblasti chémie a biológie, preto mi napadlo či by si sa nechcel podieľať na wikiprojekte na rozvoj anatómie, ktorá je na sk wiki zatiaľ iba vo výhonku. Viem, že anatómia možno nie je tvoja šálka kávy, ale poznáš Wikipédiu ako svoju dlaň. Dosť by si nám pomohol, ak by si nám pomohol s organizovaním projektu a poprípade ak máš chuť so zakladaním článkov. Btw ak si ešte nenašiel z kade je ten citát, tak je z [https://www.postoj.sk/2745/komentar-stalinova-bratislava piesne] z roku 1969 :) Tvoj obdivovateľ [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:49, 4. apríl 2022 (UTC) :Nazdar. Nie, momentálne nemám chuť zaviazať sa na nejakú spoluprácu. Ako si sám napísal anatómia ma ani veľmi nezaujíma. Keď budeš chcieť poradiť, pokojne mi napíš. Ad1: vďaka za tip ku pesničke, ja viem z akého obdobia je tá pieseň len zháňam doplňujúce info napr. celý text. Ad2: nepíš ľuďom že ich obdivuješ vyznieva to buď ako výsmech alebo ako podlizovanie, aj keď to určite myslíš v dobrom. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 06:39, 5. apríl 2022 (UTC) ::Diky za snahu pomôcť, mám na teba otázku. Ako funguje rozdelenie práce na Wikiprojekte? Btw názov piesne je "Tichá noc...", text môžeš nájsť na str. 28 na tomto [https://www.upn.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2015.pdf linku]. [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 13:19, 5. apríl 2022 (UTC) :::No paráda, presne to som hľadal. Ďakujem veľmi pekne. A čo sa týka toho rozdelenia, neviem o žiadnom konsenze, skôr tu taká deľba práce nefunguje. Ja sám som sa kedysi pokúšal niečo podobné s [[Wikipédia:WikiProjekt Architektúra|architektúrou]] ale moja motivácia zvädla. Architektúru mám v povolaní ale nemám energiu o tom ešte aj písať. Poviem ti ako to bude, budeš na tom robiť sám a potom ťa to omrzí. Ak ale budú ľudia, nebude problém prácu rozdeliť. Nenechaj sa mnou ale odradiť, rob čo ťa baví. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 06:37, 6. apríl 2022 (UTC) ::::Ďakujem ti za motivačné slová. Úprimnú sústrasť s tvojim projektom, dúfam, že ti to v budúcnosti vyjde. [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 17:33, 6. apríl 2022 (UTC) == Projekt rastliny == Ahoj Vegetator, mal si pravdu, projekt anatómia nevyšiel, pretože na wikipédii je strašne málo lekárov. Našťastie na wikipédii je veľké množstvo šikovných botanikov ako Ty, preto poďme vylepšiť a vytvoriť nové články o rastlinách v novom [[Wikiprojekt:Rastliny|projekte]]. Máš môj obdiv za Tvoje úžasne spracované Wikiprojekty, z ktorých som dosť čerpal pre tento projekt. Všimol som si, že v hubách a rastlinách si ako doma a vytváraš o nich veľmi prepracované články, preto je tento projekt špeciálne určený pre Teba. Nemáš chuť a čas sa zapojiť? So srdečným a priateľským pozdravom [[Redaktor:AngryBiceps|AngryBiceps]] ([[Diskusia s redaktorom:AngryBiceps|diskusia]]) 19:01, 18. apríl 2022 (UTC) :Nie. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 11:41, 25. apríl 2022 (UTC) == Gramatické pravidlá pre písanie nadpisov (názvov) == Zaznamenal som nedávne viaceré opravy v botanických článkoch v názve infoboxu (začiatočné veľké písmená boli zmenené za malé). Myslím si, že je to v rozpore s gramatickým pravidlom pre písanie nadpisov (názvov) štrukturálnych častí, z ktorých sú články zložené. Patria sem samotné názvy článkov, sekcií, kategórií, infoboxov, tabuliek a pod. Uvedomujem si, že pre písanie slovenskej biologickej nomenklatúry platí pravidlo malých písmen v texte, ale pri písanie nadpisov má prednosť gramatické pravidlo – názov začína veľkým písmenom. Podobné nomenklatúrne pravidlá malých písmen v texte platia aj v chémii a geológii ale na príslušných portáloch SK Wikipédie sa v článkoch v názve infoboxov používa zásadne pravidlo nadpisu. Mimochodom, pre písanie biologickej nomenklatúry (pravidlo zhodné s našim), sa používa aj v iných jazykoch (český, poľský, maďarský, chorvátsky, slovinský, švédsky, fínsky, pobaltské jazyky …) ale v názve infoboxov striktne používajú pravidlo nadpisu. Myslím si, že encyklopédia by už zo svojej povahy, mala byť striktne systémová - včítane uplatňovania gramatických pravidiel. Skúste nad tým pouvažovať, ďakujem [[Redaktor:Hladac|Hladac]] [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 09:13, 13. január 2023 (UTC) :Ahoj. V roku 2020 som robotom upravil všetky názvy v infoboxe na malé písmená. Pozri v tejto diskusii hore "Infobox". Bolo to na základe dohody a priznám sa, že teraz neviem či máš pravdu alebo nie. V pravidlách som to nenašiel. Skôr si myslím, že to nie je nadpis a mal by byť malým. Napíšem do kaviarne, píš potom tam. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 09:41, 13. január 2023 (UTC) ::Ahoj, prešiel som si diskusiu s témou “infobox”. Ak sa predtým začínal názov boxu veľkým písmenom, tak potom je to škoda, že sa to zmenilo len na základe jedného podnetu. ::Pravidlá slovenského pravopisu ::https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf ::v kapitole VI. PÍSANIE VEĽKÝCH PÍSMEN, časť 2. VEĽKÉ PÍSMENÁ NA ZAČIATKU VIET (s. 37) stanovujú, že veľké písmená sa píšu <nowiki>'''</nowiki>'''na úplnom začiatku písaného prejavu<nowiki>'''</nowiki>''', s príkladom - Na hrad (nápis na orientačnej tabuľke). ::Preto je na začiatku každej vety ale aj v názvoch portálov, kategórií, článkov, sekcií a ďalších gramatických celkov použité veľké začiatočné písmeno. Vo vnútri textu (boxov, tabuliek) sa môžu uplatňovať aj iné platné pravidlá. ::Vzhľadom k tomu, že biologický portál podľa všetkého má ešte veľa pred sebou (viac článkov asi ešte nie je napísaných, ako tých, ktoré už sú), stálo by za to systém napraviť. Zjednotili by sa tým pravidlá už uplatňované na iných SK portáloch alebo iných jazykových Wikipédiách. ::Ďakujem, Hladac [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 12:22, 13. január 2023 (UTC) :::@[[Redaktor:Hladac|Hladac]],@[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]]: V tabuľkách sa píše prvé vždy veľké (nejaké je pravidlo v slovenčine či slovenskej typografie), a keďže infobox je istá forma tabuľky, tak aj v nich má byť v každej bunky tabuľky prvé veľkým. [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:28, 13. január 2023 (UTC) ::::Ďakujem za reakciu k danej téme. V Kaviarni bola k tejto problematike otvorená diskusia [[Wikipédia:Kaviareň/Gramatické#Infobox]] [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 11:40, 14. január 2023 (UTC) == Popisy obrázkov == Zdravím, bol by som rád, keby ste prestali odstraňovať dôležité informácie (názov druhu) z popisov k obrázkom ([[Hrčiarka ružová]], [[Hloh jednosemenný]], [[Bršlen európsky]]). Nenapadlo vás, že obrázky by mohli byť použité aj v iných článkoch a tieto informácie tam budú chýbať? Na Wikimedia Commons som už uložil stovky a stovky obrázkov a vždy som vyzývaný aby som k nim v popisoch pripájal čo najviac údajov (názov, miesto, čas a ďalšie ), aby boli pre každého zrozumiteľné. Neviem, či to robíte z neznalosti alebo je v tom úmysel. Ďakujem [[Redaktor:Hladac|Hladac]] Na vedomie: [[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']] [[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] [[Redaktor:Lalina|Lalina]] [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] [[Redaktor:Luppus|Luppus]] [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] [[Redaktor:Pelex|Pelex]] [[Redaktor:Starček|Starček]] [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] [[Redaktor:Tchoř|Tchoř]] [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 07:18, 22. január 2023 (UTC) :To sú redundantné informácie, vôbec nie sú pre článok dôležité a robia ho neprehľadným. "Nenapadlo vás, že obrázky by mohli byť použité aj v iných článkoch a tieto informácie tam budú chýbať?" - takto to nefunguje, tie informácie sú iba v konkrétnom článku. Nenapadlo ťa, že sa môžeš mýliť? Na metadáta sú Commons a Wikidata, tu na wiki to robíš zbytočne. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 10:45, 22. január 2023 (UTC) ::Ak chce človek vedieť ako sa správne robia popisky, stačí sa pozrieť do niektorej z odborných kníh – je tam množstvo obrázkov, tabuliek, diagramov a máp. Encyklopédie (už zo svojej povahy), podobne ako odborné knihy, majú svoje striktné pravidlá. ::Tibor Baranec, Botanika, 2021, <nowiki>ISBN 978-80-552-2380-3</nowiki> ::Karol Mičieta at al., Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín, 2018, <nowiki>ISBN 978-80-223-4403-6</nowiki> ::Milada Holecová, Úvod do lesnickej entomológie, 2012, <nowiki>ISBN 978-80-971020-1-2</nowiki> ::Lýdia Bertová at al. , Flóra Slovenska IV/3, 1992, ISBN =80-224-0077-7 (alebo ktorýkoľvek iný diel), s týmto som pracoval naposledy (jarabiny) ::Josef Dostal, Martin Červenka, Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. (1991), <nowiki>ISBN 80-08-00273-5</nowiki> ::Josef Dostal, Martin Červenka, Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. (1992), ISBN 80-08-0003-1 [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 17:08, 22. január 2023 (UTC) :::V článku kde je jasné o čo ide mi viacnásobne opakovanie názvu druhu v popise obrázka príde nadbytočné. Téma ale nie je moja obvyklá doména a tak nechávam na iné názory.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:53, 22. január 2023 (UTC) ::::Dobrý deň, neviem celkom čo si o tom myslieť. V článku o nejakom biologickému druhu je viac menej samozrejmé, že v obrázkoch a galérii venujete iba tomu druhu. Pod každý obrázok uvádzať ako prvé slová názov druhu nie je potrebné, preto si myslím, že redaktor:Vegetator jednal korektne. Na druhú stranu som sa potom kukal do commons a tam slovenské popisy chýbajú. Nepomýlil sa Redaktor:Hladac, že myslel, že mažete popisy z commons, alebo čo? Mám pocit, že sa tu mohlo jednať aj istým spôsobom o omyl.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:47, 22. január 2023 (UTC) :::::Ďakujem za reakciu. Obrázky na commons popisujem v angličtine a v rozsahu ako to odo mňa požaduje systém (takže by mali byť zrozumiteľné veľmi širokej komunite). Na slovenských stránkach uplatňujem ich prekladovú verziu. [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 06:55, 23. január 2023 (UTC) ::::Ďakujem za reakcie. ::::Skúsme sa na tento „problém“ pozrieť z nadhľadu (odstupu) a v širších súvislostiach. Wikipédia je, aspoň si myslím, encyklopedická databáza článkov hlavne pre „obyčajných ľudí“, vo veku - ako sa hovorí od 0 - 100. Zvyčajne sa k článkom dostávajú po „googlení“. Niekto si článok prečíta od A po Z, niekto ho prebehne letmo a niekto si prezerá hlavne obrázky. Viem si živo predstaviť 6-7 ročného chlapca (dievča), ktorí si začínajú budovať širšiu predstavu o svete, ktorý ich obklopuje. Ja, v tomto veku, som vždy začínal pri obrázkoch. Zrakom získava človek najviac informácií [[Zrak#Filozofia|https://sk.wikipedia.org/wiki/Zrak#Filozofia]]. Pomenovanie zobrazeného subjektu s výstižným popisom obrázku mnohokrát pre vytvorenie prvej základnej predstavy postačuje. ::::@ <nowiki>[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]</nowiki> <nowiki>[[Redaktor:Pelex|Pelex]]</nowiki> [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 06:57, 23. január 2023 (UTC) ::::Ďakujem za reakciu. Táto inštitúcia (existuje už cez 250 rokov) označuje obrázky vo svojich galériách takto: https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:305836-2 ::::@<nowiki>[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]</nowiki> [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 07:00, 24. január 2023 (UTC) :::Za mňa záleží na tom, či titulok prináša nejakú pridanú hodnotu, alebo nie. Len opakovať v nejakej forme názov samozrejme zmysel nemá. No napr. stručný upresňujúci titulok v duchu napr. ''„Samica [druhu] XY na Galapágoch“'' a pod. by som osobne neodmazával. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:59, 22. január 2023 (UTC) ::::Iste, ale ani tam nevidím potrebu písať za sebou: ''„Samica [druhu] na Galapágoch“'', ''„Samec [druhu] pri kŕmení mláďat“'', ''„Samica [druhu] a samec [druhu] pri dvorení“'', ''„Dve samice [druhu] v Argentíne“'' a podobne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:21, 22. január 2023 (UTC) :::::Pri väčšej sade obr. je to diskutabilné. Pri jednom (resp. pri úvodnom), ak už nejaký upresňujúci titulok dávam, asi by som osobne druh uviedol. V popiskoch portrétov osôb tiež zvykneme uvádzať meno, hoci je (vo vzťahu k názvu čl. a titulku IB) podobne redundantné (''„XY počas koncertu v roku 2003“''). :::::Edit: aj keď teda, pozerám práve, že ani tam to asi nie je pravidlom (napr. akt. [[Special:Permalink/7523941|Zuzana Čaputová]], [[Special:Permalink/7487109|Zuzana Mauréry]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:33, 22. január 2023 (UTC) ::::::Ďakujem za reakcie. Môj názor je vyššie (ale ako pozerám, linky na ďalších redaktorov sa neaktivovali?) [[Redaktor:Hladac|Hladac]] ([[Diskusia s redaktorom:Hladac|diskusia]]) 07:05, 23. január 2023 (UTC) :Pokiaľ je objekt obrázka totožný s predmetom článku, tak nie je nutne uvádzať druh rastliny. Popisne údaje k fotke vítam, je to profesionálnejšie (napr. čas roka), ale bolo by asi aj vhodne uvádzať aj miesto, lebo na južnej pologuli môžu byt v tom čase iné podmienky. Alebo môže aj inak vyzerať v inej tropickej krajine. Dokonca inde môže byt bujnejšia. [[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 13:19, 24. január 2023 (UTC) == Invitation to Rejoin the [https://mdwiki.org/wiki/WikiProjectMed:Translation_task_force Healthcare Translation Task Force] == [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|right|frameless|125px]] You have been a [https://mdwiki.toolforge.org/prior/index.php medical translators within Wikipedia]. We have recently relaunched our efforts and invite you to [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php join the new process]. Let me know if you have questions. Best [[User:Doc James|<span style="color:#0000f1">'''Doc James'''</span>]] ([[User talk:Doc James|talk]] · [[Special:Contributions/Doc James|contribs]] · [[Special:EmailUser/Doc James|email]]) 12:34, 13 August 2023 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_translators/10&oldid=25451576 --> == Typografia v zoznamoch narodení/úmrtí == Nazdar. Čo sa týka tej príležitostnej hromadnej úpravy typografie v článkoch dní – okrem pomlčiek má zmysel riešiť ešte pevné medzery za * a † v „(†/*[ ]RRRR)“ (varianty s wl. na roku aj bez) v texte aj v popiskoch obr. V článkoch rokov potom v popiskoch obr. aj medzi dňom a mesiacom (†[ ]11.[ ]október). Lepšie vyzerá, keď sa to na tých miestach neláme. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:02, 22. september 2023 (UTC) :Nazdar. Ok, pozriem a upravím Regex. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 09:24, 22. september 2023 (UTC) == Portál:Architektúra == Ahoj, dávam do povedomia info, že pracujem aktuálne na [[Portál:Architektúra/Denné udalosti]], tak pokojne daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:53, 5. jún 2026 (UTC) :Som rád, že si sa do toho pustil. --[[Redaktor:Vegetator|Vegetator]] ([[Diskusia s redaktorom:Vegetator|diskusia]]) 19:05, 5. jún 2026 (UTC) ::Tak dokončené všetky dni, už som to na portáli nechal i bežať... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:57, 31. júl 2026 (UTC) mrsgg45alxc24706ovu5b5aqql7prq3 Milan Alexander Getting 0 181543 8255666 7460023 2026-07-30T17:17:51Z Anatol Svahilec 115677 infobox s fotogragií 8255666 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť}} '''Milan Alexander Getting''' <!-- pôvodne '''Göttin''' --> (* [[10. september]] [[1878]], [[Bytča]] – † [[1951]]) bol slovenský novinár a politik. == Rodina== * otec: Ondrej Göttin * matka: Mária rod. Matušeková * syn [[Ivan Alexander Getting]], vynálezca systému [[GPS]] == Život == Zo Slovenska emigroval do Pittsburghu v roku 1902 a v rokoch 1905-1919 vydával noviny ''[[Slovenský Sokol]]''. V rokoch 1914 - 1918 organizoval v USA kampaň, ktorá pripravila návštevu [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]] a počas jeho návštevy bol jedným zo signatárov [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]] z roku 1918. V roku 1919 sa na pozvanie [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]] vrátil dočasne do Česko-Slovenska, neskôr sa vrátil do USA ako vedúci tlačového oddelenia česko-slovenského veľvyslanectva vo [[Washington (D.C.)|Washingtone]]. Potom pôsobil ako konzul Česko-Slovenska v Západnej Pennsylvánii (1924 - 1932). V roku 1925 si zmenil oficialne priezvisko z Göttin na Getting o com svedčí aj poznamka v jeho rodnom zázname (viď Externé odkazy - zaznam z matriky). Je po ňom pomenovaná [[Gettingova]] ulica v Bratislave. == Dielo == * ''Americkí Slováci a vývoj československej koncepcie'' (''American Slovaks and the Evolution of the Czechoslovak Concept'', preklad Milan P. Getting, 1933) ==  Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQH-98R?mode=g&i=565&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 96; pokrstený ako Emilianus Alexander Göttin{{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Getting, Milan Alexander}} [[Kategória:Narodenia v 1878]] [[Kategória:Úmrtia v 1951]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí diplomati]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Osobnosti z Bytče]] [[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]] [[Kategória:Signatári Pittsburskej dohody]] h0wd12zb4k86izk6d8biwp0518oktt9 Franco Baresi 0 199181 8255823 7844177 2026-07-31T06:51:11Z OJJ 116711 úmrtí 8255823 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno= Franco Baresi | foto = | celé meno = Franceschino Baresi | prezývka = | dátum narodenia = [[8. máj]] [[1960]] | rodné mesto = [[Travagliato]] ([[Taliansko]]) | štát = [[Taliansko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2026|7|31|1960|5|8}} | výška = 176 [[cm]] | súčasný klub = | pozícia = [[Obranca (futbal)|Obranca]] | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = [[1977]]-[[1997]] | kluby = [[AC Miláno]] | zápasy(góly) = 532 (16) | reprezentačné roky = [[1982]]-[[1994]] | národné mužstvo= {{ITA|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}81 {{0}}(1) | trénerské roky = [[2002]]-[[2006]]<br />2006-[[2008|08]] | trénerské kluby = [[AC Miláno]] Primavera<br />[[AC Miláno]] Berretti }} '''Franceschino Baresi''' známy aj pod skráteným menom '''Franco Baresi''' ([[8. máj]] [[1960]], [[Travagliato]], [[Taliansko]]{{--}} [[31. júl]] [[2026]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AC Milan icon Franco Baresi (66) dies {{!}} Goal.com | url = https://www.goal.com/en/news/ac-milan-icon-franco-baresi-66-has-died/blt6a240666f675db35 | vydavateľ = www.goal.com | dátum vydania = 2026-07-31 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = en}}</ref>) bol taliansky [[futbal]]ový [[tréner]] a bývalý [[obranca (futbal)]] za [[AC Miláno]]. Bol považovaný za jedného z najlepších obrancov svojej generácie. Krátko pôsobil v úlohe technického riaditeľa klubu [[Anglicko|anglickej]] Premier League [[Fulham FC]], ale v roku 2002 sa vrátil do Milána, kde trénoval mládežníkov. Počas svojej hráčskej kariéry odohral za AC Miláno spolu 532 zápas a šesťkrát získal ligový titul scudetto. Svoju aktívnu kariéru skončil v roku [[1997]] vo veku 37 rokov. [[Pelé]] ho v roku [[2004]] zaradil medzi [[FIFA 100|125 najlepších žijúcich futbalistov]].<ref name="FIFA100">[http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/3533891.stm Pele's list of the greatest], BBC Sport, cit. 27. 5. 2013</ref> V ankete [[Zlatá lopta]] sa v roku [[1989]] umiestil na druho mieste, o rok na piatom.<ref>http://www.rsssf.com/miscellaneous/europa-poy.html</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.eurofotbal.cz/clanky/franco-baresi-nejvetsi-z-rossoneri-70735/ Franco Baresi - největší z rossoneri] {{ces icon}} {{Biografický výhonok}} {{Talianske národné mužstvo na MS 1982}} {{Talianske národné mužstvo na MS 1990}} {{Talianske národné mužstvo na MS 1994}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baresi, Franco}} [[Kategória:Talianski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1982]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1994]] [[Kategória:Hráči AC Miláno]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Talianskej republiky]] 4oz6xnsvq7rxn5ylax786zmc5odduux University of Cambridge 0 201752 8255622 7581292 2026-07-30T14:35:33Z ~2026-42349-55 301583 černošké deti 8255622 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Coat of Arms of the University of Cambridge.svg|thumb|150px|right|Oficiálny znak Univerzity Cambridge]] '''University of Cambridge''' (iné názvy: po slovensky aj '':Černošké deti, Univerzita v Cambridgei''', neformálne '''Cambridge University, Cambridge''') sídli v meste [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] v [[Anglicko|Anglicku]] a je druhá najstaršia univerzita v anglicky hovoriacom svete. Trvale sa radí medzi 5 najlepších svetových univerzít. Podľa rebríčka QS je momentálne najlepšou univerzitou na svete = 1. miesto. <ref>QS: [http://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2010], publikované 2011, dostupné 4.8.200++ (po anglicky)</ref> Spoločne s univerzitami v [[Oxfordská univerzita|Oxforde]], [[University College London]], LSE a [[Imperial College London]] tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Cambridge je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Británii. Tradične si ju vyberajú na štúdium členovia kráľovskej rodiny (kráľ Eduard VII., kráľ Juraj VI., princ Henry z Gloucesteru, princ William z Gloucesteru a Edinburghu a princ Charles sú absolventami) a produkovala doteraz 83 <ref>[http://www.cam.ac.uk/univ/nobelprize.html Seznam laureátů]</ref> držiteľov Nobelovej ceny. Univerzita má 31 fakúlt (colleges). Tieto fakulty hrajú významnú rolu v sociálnom živote študentov. Od nich závisia aj štipendiá a granty o ktoré sa môžu študujúci uchádzať. == Zoznam fakúlt == <div style="-moz-column-count:3; column-count:3;"> * [[Christ's College]] * [[Hughes Hall]] * [[Robinson College]] * [[Churchill College]] * [[Darwin College]] * [[Jesus College]] * [[St Catharine's College]] * [[Clare College]] * [[Clare Hall]] * [[King's College]] * [[St Edmund's College]] * [[Corpus Christi College]] * [[Lucy Cavendish]] * [[St John's College]] * [[Downing College]] * [[Magdalene College]] * [[Selwyn College]] * [[Emmanuel College]] * [[Murray Edwards College]] * [[Sidney Sussex College]] * [[Fitzwilliam College]] * [[Newnham College]] * [[Trinity College]] * [[Girton College]] * [[Pembroke College]] * [[Trinity Hall]] * [[Gonville and Caius College]] * [[Peterhouse]] * [[Wolfson College]] * [[Homerton College]] * [[Queens' College]] </div> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Oxfordská univerzita]] == Iné projekty == {{projekt|commons=University of Cambridge}} == Externé odkazy == * [http://www.cam.ac.uk/ University of Cambridge (oficiálna stránka)] {{Výhonok}} [[Kategória:University of Cambridge| ]] [[Kategória:Univerzity v Anglicku|Cambridge]] [[Kategória:Cambridge (Cambridgeshire)]] b3mqfpuwe7vkt9oabi7cia1pt4bfauw 8255623 8255622 2026-07-30T14:39:30Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-42349-55|~2026-42349-55]] ([[User_talk:~2026-42349-55|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Andrej-airliner 7581292 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Coat of Arms of the University of Cambridge.svg|thumb|150px|right|Oficiálny znak Univerzity Cambridge]] '''University of Cambridge''' (iné názvy: po slovensky aj '''Cambridgeská univerzita, Univerzita v Cambridgei''', neformálne '''Cambridge University, Cambridge''') sídli v meste [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]] v [[Anglicko|Anglicku]] a je druhá najstaršia univerzita v anglicky hovoriacom svete. Trvale sa radí medzi 5 najlepších svetových univerzít. Podľa rebríčka QS je momentálne najlepšou univerzitou na svete = 1. miesto. <ref>QS: [http://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2010], publikované 2011, dostupné 4.8.200++ (po anglicky)</ref> Spoločne s univerzitami v [[Oxfordská univerzita|Oxforde]], [[University College London]], LSE a [[Imperial College London]] tvoria G5, skupinu super-elitných univerzít vo Veľkej Británii. Cambridge je tiež členom Russell Group, skupiny najprestížnejších výskumných univerzít v Británii. Tradične si ju vyberajú na štúdium členovia kráľovskej rodiny (kráľ Eduard VII., kráľ Juraj VI., princ Henry z Gloucesteru, princ William z Gloucesteru a Edinburghu a princ Charles sú absolventami) a produkovala doteraz 83 <ref>[http://www.cam.ac.uk/univ/nobelprize.html Seznam laureátů]</ref> držiteľov Nobelovej ceny. Univerzita má 31 fakúlt (colleges). Tieto fakulty hrajú významnú rolu v sociálnom živote študentov. Od nich závisia aj štipendiá a granty o ktoré sa môžu študujúci uchádzať. == Zoznam fakúlt == <div style="-moz-column-count:3; column-count:3;"> * [[Christ's College]] * [[Hughes Hall]] * [[Robinson College]] * [[Churchill College]] * [[Darwin College]] * [[Jesus College]] * [[St Catharine's College]] * [[Clare College]] * [[Clare Hall]] * [[King's College]] * [[St Edmund's College]] * [[Corpus Christi College]] * [[Lucy Cavendish]] * [[St John's College]] * [[Downing College]] * [[Magdalene College]] * [[Selwyn College]] * [[Emmanuel College]] * [[Murray Edwards College]] * [[Sidney Sussex College]] * [[Fitzwilliam College]] * [[Newnham College]] * [[Trinity College]] * [[Girton College]] * [[Pembroke College]] * [[Trinity Hall]] * [[Gonville and Caius College]] * [[Peterhouse]] * [[Wolfson College]] * [[Homerton College]] * [[Queens' College]] </div> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Oxfordská univerzita]] == Iné projekty == {{projekt|commons=University of Cambridge}} == Externé odkazy == * [http://www.cam.ac.uk/ University of Cambridge (oficiálna stránka)] {{Výhonok}} [[Kategória:University of Cambridge| ]] [[Kategória:Univerzity v Anglicku|Cambridge]] [[Kategória:Cambridge (Cambridgeshire)]] 72mrfxdfwd8chqz1wu2vm9kpb4huxrt Ford Sierra 0 202335 8255930 8128119 2026-07-31T11:50:51Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8255930 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Ford Sierra | obrazok = Ford Sierra front 20081218.jpg | vyrobca = [[Ford Motor Company]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1982-1993 | krajina_povodu = [[General Pacheco]], [[Argentína]]<br /> [[Genk]], [[Belgicko]]<br />[[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]]<br />[[Dagenham]], [[Anglicko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=134 |titul=Facilities &#124; Ford Motor Company Newsroom |vydavateľ=Media.ford.com |date= |dátum prístupu=2010-09-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100902103657/http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=134 |dátum archivácie=2010-09-02 }}</ref><br />[[Pretória]], Južná Afrika ([[Basil Green Motors|BG]])<br/>[[Valencia (Venezuela)|Valencia]], [[Venezuela]] 1985–1993 | predchodca = [[Ford Cortina#Mark V|Ford Cortina Mark V]]<br>[[Ford Taunus#Taunus TC2 a TC3|Ford Taunus TC3]] | nasledovnik = [[Ford Mondeo]] | pribuzne = [[Ford Scorpio]]<br />[[Ford P100]] | trieda = [[Stredná trieda (automobil)|Stredná trieda]] | typ_karoserie = | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[zadný náhon]] / [[pohon 4 × 4]] | platforma = | motor = 1294 cm³ ''[[Motor Ford Pinto|Pinto]]'' [[R4 (motor)|R4]] [[SOHC]]<br />1593 cm³ ''[[Motor Ford Pinto|Pinto]]'' [[R4 (motor)|R4 SOHC]]<br />1796 cm³ ''[[Motor Ford Pinto|Pinto]]'' [[R4 (motor)|R4 SOHC]]<br />1993 cm³ ''[[Motor Ford Pinto|Pinto]]'' [[R4 (motor)|R4 SOHC]]<br />1998 cm³ ''[[Motor Ford R4 DOHC|DOHC]]'' [[R4 (motor)|R4]] [[DOHC]]<br />1598 cm³ ''[[Motor Ford CVH|CVH]]'' [[R4 (motor)|I4 CVH]]<br /> 1796 cm³ ''[[Motor Ford CVH|CVH]]'' [[R4 (motor)|I4 CVH]]<br />2293 cm³ ''[[Motor Ford Cologne V6|Cologne]]'' [[V6 (motor)|V6]] [[OHV]]<br />2792 cm³ ''[[Motor Ford Cologne V6|Cologne]]'' [[V6 (motor)|V6]] [[OHV]]<br />2935 cm³ ''[[Motor Ford Cologne V6|Cologne]]'' [[V6 (motor)|V6]] [[OHV]]<br />[[Motor Ford Windsor|5,0&nbsp;l]] [[V8 (motor)|V8]] [[OHV]] (iba Južná Afrika)<br />1,8&nbsp;l [[R4 (motor)|R4]] [[SOHC]] [[Turbodiesel]]<br />2,3&nbsp;l [[R4 (motor)|R4]] [[OHV]] [[naftový motor|Diesel]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 3-rýchlostná [[Automatická prevodovka|automatická]]<br />4-rýchlostná automatická<br />4-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálna]]<br />5-rýchlostná manuálna | razvor = 2609 mm | vyska = 1367 mm | sirka = 1727 mm | dlzka = 4531 mm | hmotnost = 1120 kg (liftback)<br>1160 kg (kombi) | kapacita_nadrze = 60 l | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} '''Ford Sierra''' je [[automobil]] [[stredná trieda (automobil)|strednej triedy]], ktorý v rokoch 1982 až 1993 vyrábala automobilka [[Ford of Europe]]. Bol navrhnutý dizajnérmi [[Uwe Bahnsen|Uwe Bahnsenom]], [[Robert Lutz|Robertom Lutzom]] a [[Patrick le Quément|Patrickom le Quémentom]]. Vychádzala z futuristického konceptu Probe III z roku 1981. Projekt „Toni“ začal v roku 1978 a jeho cieľom bolo nahradiť už starý model [[Ford Cortina|Cortina]]. Po prvýkrát bol model Sierra odhalený dňa [[22. septembra]] [[1982]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.google.com/newspapers?id=oKFUAAAAIBAJ&sjid=-I8DAAAAIBAJ&pg=6936,4027574&dq=ford-sierra&hl=en |titul=Ford Sierra |publisher= |date= |dátum prístupu=2011-06-18}}</ref> a do predaja sa dostal dňa 15. októbra 1982,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.google.com/newspapers?id=bcNAAAAAIBAJ&sjid=CqYMAAAAIBAJ&pg=4122,2993565&dq=ford-sierra&hl=en |titul=Road test |publisher= |date= |dátum prístupu=2011-06-18}}</ref> kedy nahradil [[Ford Cortina]] (Taunus). Jeho aerodynamický [[Dizajn (výrobok)|dizajn]] bol v tom čase prevratným, a mnoho [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] kupujúcich ho neprijalo ako nástupcu Fordu Cortina, dokonca u [[Ford]]u zvažovali o vzkriesení Cortiny, no nakoniec v roku 1985 sa stala populárnou. Jej [[koeficient odporu vzduchu]] bol 0,34, čo je dobré aj na dnešnú dobu. Vyrábali sa v [[Nemecko|Nemecku]], [[Belgicko|Belgicku]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], [[Argentína|Argentíne]], no boli skladané aj vo [[Venezuela|Venezuele]], a na [[Nový Zéland|Novom Zélande]]. Ford Sierra sa stala v Írsku v roku 1983 [[Semperit Irish Car of the Year]] a tiež mohla byť aj autom roka 1982, no porota dala prednosť hranatejšej [[Audi 100]]. V tom čase boli pre ňu konkurenciou [[Renault 21]], [[Peugeot 405]], japonsky [[Nissan Bluebird]] a v Anglicku [[Opel Vectra|Vauxhall Cavalier]]. ==História== ===1982{{--}}1986=== [[Súbor:Ford Sierra mit Baustelle.jpg|vľavo|náhľad|Ford Sierra 1983]] Do prvej Sierry sa montovali buď [[Benzínový motor|benzínové]] [[Štvorvalcový radový motor|štvorvalce]] „Ford Pinto“ s rozvodom [[OHC]], ktoré mali objem 1,3 l, 1,6 l, 1,8 l, a 2,0 l; alebo vidlicový [[Šesťvalcový motor|šesťvalec]] [[OHV]] s objemom 2,3 l; v ponuke bol tiež 2,3-litrový [[naftový motor]]. [[Karoséria]] sa predávala v prevedeniach 3-dverový a 5-dverový [[liftback]] a v roku 1983 prišlo 5-dverové [[kombi]] „station wagon“ a športová XR4i s motorom 2.8i [[Šesťvalcový vidlicový motor|V6]]. Pri menšom facelifte v roku 1985 dostali základné verzie novú masku chladiča z modelu Ghia, lebo bola viac aerodynamická, bola bez prieduchov. Ďalšou vecou boli aj malé „krídielká“ pri zadných oknách ktoré vylepšovali aerodynamiku pri bočnom vetre, lebo vodiči sa sťažovali na bočný vietor. Neskôr bola táto verzia nahradená verziou XR4x4, čo bol 5-dverový [[liftback]] s rovnakým motorom. V roku 1985 sa na autosalóne v Ženeve predstavil svetu 3-dverový model RS Cosworth a v roku 1986 sa objavil už produkčný [[Ford Sierra RS Cosworth|RS Cosworth]] s motorom 2,0i [[Rozvod OHC|DOHC]] 16V [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|Turbo]] s výkonom 150 kW/204 koní (bolo vyrobených 5 545 kusov) a boli dostupné len v 3 farbách v modrej (Moonstone blue), bielej (Crystal white) a čiernej (Black). === 1987{{--}}1989 === [[Súbor:Ford Sierra CLX 1988 zweitürig.jpg|left|thumb|Ford Sierra 1987]] V roku 1987 došlo k prvej modernizácii. Pribudol systém [[ABS (vozidlo)|ABS]], neriadené [[katalyzátor]]y, [[hydraulika|hydraulický]] [[posilňovač riadenia]] apod. Prebehol kompletný facelift zahrňujúci zadné svetlá, nárazníky a nová predná časť automobilu a zväčšili sa okná a pribudol nový karosársky variant [[Sedan]], známy aj ako Sapphire. V roku 1987 bola uvedená homologizovaná séria 500 kusov verzie Sierra Cosworth RS500 s motorom 2,0i [[Rozvod OHC|DOHC]] 16V [[Turbodúchadlo (spaľovací motor)|Turbo]] s výkonom 165 kW/224 koní, bola odvodená od 3-dverovej RS Cosworth, ale bola upravená firmou [[Tickford]]. V roku 1988 sa začala vyrábať nová verzia modelu RS Cosworth ako 4-dverový [[sedan]] (Sapphire). ===1990{{--}}1993=== [[Súbor:Ford Sierra CLX Swiss 1992 front.jpg|vľavo|náhľad|Ford Sierra Sapphire 1992]] Ďalšou modernizáciou prešiel model Sierra v roku 1990. Prebehli drobné zmeny zatmavené zadné svetlá predné biele kryty smeroviek, nárazníky a okolo roku 1992 aj pozmenený [[interiér]]. Motory boli väčšinou s rozvodom [[Rozvod OHC|OHC]] a boli v ponuke v objemoch od 1,8 do 2,0 [[Liter|l]]. Okrem toho bol k dispozícii aj motor 2,0i [[Rozvod OHC|DOHC]] s výkonom 88 [[kW]]/120 koní, 2 [[Šesťvalcový vidlicový motor|šesťvalce]] a [[naftový motor]] 1,8TD s výkonom 55 W/75 koní. Ponuka výbavy už zahrňovala aj [[klimatizácia|klimatizáciu]], [[elektrické vyhrievanie predného okna]] a [[pohon 4 × 4]] pre verzie [[sedan]]. V roku 1990 bol RS Cosworth nahradený verziou RS Cosworth Sapphire [[Pohon 4 × 4|4x4]]. Sierra sa predávala v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] pod značkou Merkur s motormi 2,3 l [[Rozvod OHC|OHC]] „Lima“. Športový Merkur XR4Ti dosahoval vďaka použitiu [[Prepĺňanie piestových spaľovacích motorov|prepĺňania]] výkon okolo 170 koní. Okrem športovej verzie XR4i predávanej hlavne v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], sa v Afrike vyrábala verzia XR6 s motorom 3,0l V6 Essex a tiež homologačný špeciál pre skupinu A, XR8 s [[motor]]om V8 OHV pôvodne z [[Ford Mustang|Fordu Mustang]]. Ako XR6, tak aj XR8 boli v ponuke iba ako 5-dverový [[liftback]] a modelu XR8 bolo vyrobených 250 kusov a mali tiež inú mriežku [[Chladič (elektronika)|chladiča]]. ==Pretekárske verzie== Sierry XR4i, XR4Ti, XR4x4, Sapphire RS Cosworth, RS, SapphireCosworth 4x4 a neskôr hlavne 3-dverové verzie RS Cosworth získali mnoho úspechov v [[Majstrovstvá sveta v rely|rely]]. Okrem toho ale vydobyli rad úspechov aj pri pretekoch na okruhoch, kde excelovali najprv modely XR4Ti, ktoré boli neskôr nahradené modelmi RS Cosworth a RS500. ==Technické údaje== [[Súbor:Ford Sierra CLX Swiss 1992 inside.jpg|náhľad|Interiér Fordu Sierra]] [[Súbor:1993 Ford Sierra Sapphire RS Cosworth 4x4 (38604960521).jpg|náhľad|Ford Sierra Sapphire RS Cosworth 4x4 1992]] [[Súbor:Ford Sierra RS500 - Flickr - exfordy (1).jpg|náhľad|Ford Sierra RS500]] {| class=wikitable style="font-size:90%" |+ ! Verzia ! Motor: ! Systém vstrekovania: ! Vŕtanie × zdvih: ! Kompresný pomer: ! Max. výkon: ! Max. [[krútiaci moment]] ! 0-100 km/h: ! V-max: |- !colspan="9" align=center|'''Benzínové motory:''' |- ! 1,3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=70609|titul=1984 Ford Sierra 1.3 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,3 l (1294&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[karburátor]] | 79,00 mm × 66,00 mm | 9,0:1 | 61 [[konská sila|koní]] (45 [[kilowatt|kW]]) pri 5700 ot/min | 98 [[newtonmeter|Nm]] pri 3100 ot/min | 16,7 s | 152 km/h |- ! 1,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2387|titul=1984 Ford Sierra 1.6 Ghia technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1593&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[karburátor]] | 87,65 mm × 66,00 mm | 9,5:1 | 76 [[konská sila|koní]] (56 [[kilowatt|kW]]) pri 4900 ot/min | 123 [[newtonmeter|Nm]] pri 2900 ot/min | 13,3 s | 166 km/h |- ! 1,6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=145772|titul=1989 Ford Sierra Sapphire 1.6 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1598&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 80,98 mm × 77,62 mm | 9,0:1 | 79 [[konská sila|koní]] (58 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 120 [[newtonmeter|Nm]] pri 2800 ot/min | b/d | 172 km/h |- ! 1,6 GL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=146443|titul=1985 Ford Sierra 1.6 GL technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1598&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 80,98 mm × 77,62 mm | 9,2:1 | 80 [[konská sila|koní]] (59 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 120 [[newtonmeter|Nm]] pri 2800 ot/min | b/d | 180 km/h |- ! 1,8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=197285|titul=1985 Ford Sierra 1.8 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1796&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[karburátor]] | 86,20 mm × 76,95 mm | 9,5:1 | 90 [[konská sila|koní]] (66 [[kilowatt|kW]]) pri 5400 ot/min | 140 [[newtonmeter|Nm]] pri 3500 ot/min | 11,8 s | 178 km/h |- ! 2,0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=70763|titul=1984 Ford Sierra 2.0 Ghia technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1993&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[karburátor]] | 90,80 mm × 76,95 mm | 9,0:1 | 107 [[konská sila|koní]] (78 [[kilowatt|kW]]) pri 5200 ot/min | 157 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | b/d | b/d |- ! 2,0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2255|titul=1989 Ford Sierra 2.0 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1998&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[karburátor]] | 90,80 mm × 76,95 mm | 10,3:1 | 111 [[konská sila|koní]] (81 [[kilowatt|kW]]) pri 5600 ot/min | 174 [[newtonmeter|Nm]] pri 2000 ot/min | 9,7 s | 187 km/h |- ! 2,0i<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2266|titul=1989 Ford Sierra 2.0i technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1998&nbsp;cm³), [[DOHC]] | vstrekovanie | 90,80 mm × 76,95 mm | 10,3:1 | 127 [[konská sila|koní]] (93 [[kilowatt|kW]]) pri 5600 ot/min | 174 [[newtonmeter|Nm]] pri 2500 ot/min | 9,1 s | 197 km/h |- ! 2,0i TC<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=32879|titul=1993 Ford Sierra 2.0i Twin Cam Station Wagon technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1998&nbsp;cm³), [[DOHC]] | vstrekovanie | 86,00 mm × 86,00 mm | 10,3:1 | 120 [[konská sila|koní]] (88 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 167 [[newtonmeter|Nm]] pri 2500 ot/min | 10,7 s | 190 km/h |- ! 2,0iS<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=32230|titul=1985 Ford Sierra 2.0iS technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1993&nbsp;cm³), [[SOHC]] | vstrekovanie ''[[Bosch L-Jetronic|Bo L-Jet]]'' | 90,80 mm × 76,95 mm | 9,2:1 | 117 [[konská sila|koní]] (86 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 160 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | 9,5 s | 190 km/h |- ! 2,0 RS Cosworth<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2189|titul=1986 Ford Sierra RS Cosworth technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1993&nbsp;cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | vstrekovanie | 90,80 mm × 76,95 mm | 8,0:1 | 204 [[konská sila|koní]] (150 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 277 [[newtonmeter|Nm]] pri 4500 obr/min | 6,8 s | 230 km/h |- ! 2,0 Cosworth RS500<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2200|titul=1987 Ford Sierra Cosworth RS500 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1993&nbsp;cm³), [[DOHC]], [[turbodúchadlo|turbo]] | vstrekovanie ''Bo L-Jet'' | 90,80 mm × 76,95 mm | 8,0:1 | 227 [[konská sila|koní]] (167 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 277 [[newtonmeter|Nm]] pri 4500 ot/min | 6,1 s | 248 km/h |- ! 2,3 GL<ref name=autonazwa1>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=65604|titul=1984 Ford Sierra 2300 GL technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[V6 (motor)|V6]] 2,3 l (2294&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 90,00 mm × 60,10 mm | 9,0:1 | 116 [[konská sila|koní]] (85 [[kilowatt|kW]]) pri 5300 ot/min | 176 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | b/d | 190 km/h |- ! 2,3 XR4<ref name=autonazwa1 /> | [[R4 (motor)|R4]] 2,3 l (2299&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[karburátor]] | 96,00 mm × 79,40 mm | 9,0:1 | 120 [[konská sila|koní]] (88 [[kilowatt|kW]]) pri 5600 ot/min | 177 [[newtonmeter|Nm]] pri 3500 ot/min | b/d | 190 km/h |- ! 2,8 XR4i<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2332|titul=1984 Ford Sierra XR4i technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[V6 (motor)|V6]] 2,8 l (2792&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] ''[[Bosch L-Jetronic|Bo L-Jet]]'' | 93,00 mm × 68,50 mm | 9,2:1 | 162 [[konská sila|koní]] (119 [[kilowatt|kW]]) pri 5700 ot/min | 216 [[newtonmeter|Nm]] pri 4300 ot/min | 7,8 s | 209 km/h |- ! 2,9 XR4X4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2299|titul=1989 Ford Sierra XR4X4 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[V6 (motor)|V6]] 2,9 l (2933&nbsp;cm³), [[OHV]] | b/d | 93,00 mm × 71,97 mm | 9,5:1 | 152 [[konská sila|koní]] (112 [[kilowatt|kW]]) pri 5700 ot/min | 233 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | 8,6 s | 208 km/h |- ! 3,0 GLX<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=10428|titul=1986 Ford Sierra 3.0 GLX technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[V6 (motor)|V6]] 3,0 l (2994&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 93.67 mm × 72.42 mm | 9,0:1 | 140 [[konská sila|koní]] (103 [[kilowatt|kW]]) pri 5000 ot/min | 237 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | b/d | b/d |- ! 3,0 XR-6<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=10351|titul=1986 Ford Sierra XR-6 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[V6 (motor)|V6]] 3,0 l (2994&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 93.67 mm × 72.42 mm | 10,1:1 | 156 [[konská sila|koní]] (115 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 237 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | b/d | b/d |- ! 3,0i<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=25245|titul=1992 Ford Sierra Sapphire 3.0i Ghia Automatic technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[V6 (motor)|V6]] 3,0 l (2994&nbsp;cm³), [[OHV]] | vstrekovanie | 93.67 mm × 72.42 mm | 9,5:1 | 159 [[konská sila|koní]] (117 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 260 [[newtonmeter|Nm]] pri 3500 ot/min | 10,2 s | 200 km/h |- ! 4,9 XR-8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=24409|titul=1986 Ford Sierra XR-8 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[V8 (motor)|V8]] 4,9 l (4942&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 101,60 mm × 76,20 mm | 8,3:1 | 219 [[konská sila|koní]] (161 [[kilowatt|kW]]) pri 4750 ot/min | 374 [[newtonmeter|Nm]] pri 3250 ot/min | 7,0 s | 231 km/h |- !colspan="9" align=center|'''Naftové motory:''' |- ! 1,8 TD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=31966|titul=Ford Sierra 1.8 Turbodiesel Station Wagon technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1753&nbsp;cm³), [[SOHC]], turbo | vstrekovanie | 82,50 mm × 82,00 mm | 21,5:1 | 75 [[konská sila|koní]] (56 [[kilowatt|kW]]) pri 4500 ot/min | 152 [[newtonmeter|Nm]] pri 2200 ot/min | 17,2 s | 165 km/h |- ! 2,3 GL D<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=32186|titul=1984 Ford Sierra 2300 GL Diesel technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,3 l (2304&nbsp;cm³), [[OHV]] | vstrekovanie | 94,00 mm × 83,00 mm | 22,2:1 | 68 [[konská sila|koní]] (50 [[kilowatt|kW]]) pri 4200 ot/min | 139 [[newtonmeter|Nm]] pri 2000 ot/min | b/d | 155 km/h |} == Mimo Európy == Sierra bola tiež populárna aj mimo [[Európa|Európy,]] darilo sa jej tiež v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]. Menej kusov sa ale predalo aj na [[Nový Zéland|Novom Zélande]]. Tu sú jej špecifiká na rôznych [[kontinent]]och: === Južná Amerika === Pre [[Južná Amerika|Južnú Ameriku]] sa vyrábali v Argentíne, ([[General Pacheco]]) od roku 1984 do 1991. Vo [[Venezuela|Venezuele]] (vo [[Valencia (mesto)|Valencii]]) sa vyrábala od roku 1985 až do 1994. '''Argentína''' Cez [[leto]] v roku 1984 prišla na trh v [[Argentína|Argentíne]] Sierra ako 5-dverový [[liftback]] a o rok neskôr v septembri aj Rural ([[kombi]]). [[Súbor:1987 Ford Sierra 1.6 GL (Argentina).jpg|náhľad|Argentínska verzia L s 1.6]] V Argentíne neplatil pre Sierry [[facelift]]. Motor 1,6 bola dostupná len vo výbave GL. Vrchol bola luxusná Ghia SX. XR4 mala upravený motor 2.3 I4. Vyrábala sa do roku 1991, kým ju nenahradil [[VW Santana]] založený na [[Ford Versailles]]. '''Venezuela''' Vyrábala sa od roku 1985 do 1994 (v 94’ to boli v podstate skladačky postavené z dielov, čo ostali). 5-dverový [[hatchback]], 3-dverový hatch a 5-dverový Ranchera, čo bol kombi a v roku 1990 Sierra 300 [[sedan]]. Mali len 6-válce, najprv 2.8 litra a po roku 1990 (po [[facelift]]e) 2.9 litra. Vo Venezuele bol dostupný model XR6i. Sierra 300 nemala po facelifte mriežku chladiča. '''Južná Afrika''' V januári 1983 sa Sierra začala vyrábať v Silvertone (v [[Pretória|Pretórií]]). [[Súbor:Ford Sierra P100 pickup.jpg|náhľad|Ford Sierra P-100]] Vyrábali sa tu 5-dverové [[hatchback]]y a station wagon ([[kombi]]), v roku 1989 prišiel [[sedan]] tiež známy ako Sapphire. Na trhu boli dostupné aj XR6 s už starým motorom „Essex“ a tiež jedinečná XR8 s 5-litrovým 8-valcom „302“ z [[Ford Mustang|Mustangu]]. V roku 1993 ju nahradil v Európe neznámy [[Ford Telstar]]. Zaujímavosťou je, že od roku 1987 do 1995 sa v [[Južná Afrika (štát)|Juťnej Afrike]] vyrábali [[pick-up]]y Ford Sierra P-100 na [[Podvozok|podvozkoch]] [[Ford Taunus|Ford Cortina]]. Pre [[Európa|Európu]] sa vyrábali v [[Portugalsko|Portugalsku]]. === Nový Zéland === Na [[Nový Zéland]] sa Sierry dovážali po kusoch. Začali sa skladať v roku 1984 a boli to len verzie Wagon ([[kombi]]) - lebo Ford Telstar. K dispozícií boli motory 1.6 a 2.0. [[Súbor:1985 Ford Sierra 2.0L Estate (8289712307).jpg|náhľad|Estate z Nového Zélandu]] V roku 1990 sa začali dovážať už kompletné autá z [[Belgicko|belgického]] závodu a boli to len luxusnejšie verzie GLX, Ghia a XR4x4 s motormi 2.0. Dovoz skončil v roku 1992. Zaujímavosťou je, že jednu Sierru kombi vlastnil novozélandský premiér [[Sir Robert Muldoon]] ako svoje vlastné auto. Druhou zaujímavosťou je, že Sierra sa v [[Austrália (štát)|Austrálií]] nikdy nepredávala, no závodila tam verzia RS500 ako auto na cestné preteky v skupine A. === Severná Amerika === Nepredávala sa tu hlavne kvôli [[Oldsmobile Ciera]], pretože meno „Ciera“ bolo podobné Sierre a [[GM]] malo ochrannú známku na meno Sierra v Severnej Amerike pre [[pick up truck]] [[GMC Sierra]]. [[Súbor:Flickr - Hugo90 - Ford Sierra RS.jpg|náhľad|upravený Merkur XR4Ti z roku 1987]] Predával ich tu Merkur (preznačkované Scorpio a Sierra XR4i pre [[Severná Amerika|Severnú Ameriku]]) pod menom Merkur XR4Ti, ktorá sa vyrábala v [[Nemecko|Nemecku]] a dovážala sa do Ameriky od roku 1985 do 1989, kým ju nezabila americká norma o bezpečnosti, že všetky autá od roku 1990 museli mať [[Bezpečnostný vzduchový vankúš|airbag]] museli spĺňať emisné normy. To bolo drahé a pre [[Ford]] sa autá neoplatilo homologizovať, pretože Merkur nebol zrovna „bestseller“ a ceny áut by boli vyššie. Mali motor 2.3 litra. Mierila hlavne na ľudí, ktorí kupovali [[Mercedes R 107]] a podobné autá. == V Česko-Slovensku == V roku 1986 vyskúšali redaktori časopisu [[Svět Motorů]] Ford Sierru s 1.6 a podľa nich auto bolo vhodné na dlhšie trasy a to bez únavy, bolo veľmi praktické - no žaiľ Sierru ste si mohli v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] kúpiť len v [[TUZEX|Tuzexe]] a to len 5-dverový [[liftback]] s výbavou L a [[motor]]om 1.6 za cenu 35 450 TK ([[Tuzexová koruna|bony]]). Oficiálne sa dala Sierra na Slovensku a v %Cesku kúpiť až na konci jej výroby v roku 1993. == Výbavy == Predfaceliftová Sierra ponúkala mnoho výbav ako základná '''Base, L ''', luxusnejšia '''GL''', športové '''XR''' a vrcholná '''Ghia'''. Po facelifte v roku 1987 sa začali objavovať okrem L, GL na aute aj '''LX''', '''GLX''' a v poslednom facelifte sa objavila špeciálna výbava '''Azura''' a výbava so športovými doplnkami '''GT'''. ==Popularita== Sierra je desiatym najpopulárnejším automobilom predávaným v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] s predanými 1 299 993 kusmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://icliverpool.icnetwork.co.uk/motors/advice/tm_headline=recession-proof-wise-buys-revealed&method=full&objectid=23171460&siteid=63127-name_page.html | titul = icLiverpool - Recession-proof wise-buys revealed | publisher = Icliverpool.icnetwork.co.uk | dátum vydania = 17. marec 2009 | dátum prístupu = 2010-09-18}}</ref> Prvé Sierry sa do predaja dostali v [[Október|októbri]] 1982 a posledný exemplár bol predaný v roku 1995 v [[Anglicko|Anglicku]] vo februári (na začiatku ŠPZ M). Tieto autá vlastnili aj celebrity ako [[Neil Kinnock]], Sir [[Frank Williams]], [[Viliam Alexander|Willem-Alexander]] a [[Diana, princezná z Walesu|princezná Diana]] okrem [[Ford Escort|Escortov]] mala tiež jednu modrú Sapphire. == Galéria == <gallery> Súbor:1992 Ford Sierra Azura (13430129925).jpg|Výbava Azura zozadu Súbor:Ford Sierra 4 door Sapphire in France.jpg|Sapphire z roku 1988 Súbor:1991 Ford Sierra LX Estate 1.8.jpg|Ford Sierra LX estate, 1991 Súbor:Ford Sierra 1.6L (1983) - 30130313291.jpg|Ford Sierra L s tzv. visiacimi zrkadlami Súbor:Ford Sierra coupé, Hondarribia, Spain.jpg|Ford Sierra 3-dverová, 1992 </gallery> ==Referencie== {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Ford Sierra|498723974}} {{Ford}} [[Kategória:Automobily Ford|Sierra]] [[Kategória:Automobily strednej triedy]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:Liftbacky]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Kombi]] ehz6mvsmqjiy2x5yd85jafvgm80r076 Diskusia s redaktorom:Tom78 3 206044 8255867 8255175 2026-07-31T09:32:56Z Tom78*w 290507 /* Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany) */ odpoveď 8255867 wikitext text/x-wiki ------------------------------------------------------------------------------------------------- {{Vitajte|redaktor=Wizzard|reg=regáno}} ------------------------------------------------------------------------------------------------- <big>Hellou</big> * ''Keep smile'' [[Image:Three Buttons.JPG|thumb|80px]] ------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------- * ''[[Diskusia s redaktorom:Tom78/Archív: 2010-2011|Archív]]'' [[Obrázok:Mail-mark-junk.svg|left|90px]] ------------------------------------------------------------------------------------------------- __NOTOC__ <small><center>Psát je hrozné a nepsát strašné.|Neznámy autor '''[http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=134761&sid=&TEXT=1 Vykárka]''' Hudba veľmi prospieva zdraviu, ak ju správne užívame.|[[Pythagoras]]</center></small> __NOTOC__ <div style="background-color:#f8f8ff;padding:10px;"> ------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------------------------- __TOC__ == Chybné odkazy na rok == Zdravím! V [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juli%C3%A1n_Podoba&diff=next&oldid=7331251 tejto úprave] je viacero chybných odkazov na rok, veci typu <nowiki>[[1968|1969]]</nowiki>. Prosím, pozri sa na to. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:11, 10. marec 2022 (UTC) : Ďakujem za upozornenie - opravené.--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 18:15, 11. marec 2022 (UTC) {{experimenty}} Na sk wiki sa používajú náhľady, nemá každý rovnaký monitor ako máš ty, každému sa to zobrazuje inak preto náhľady. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:99F6:FD8D:67EF:942B|2A02:AB04:27BD:D900:99F6:FD8D:67EF:942B]] 12:37, 18. apríl 2022 (UTC) == Claudia == Dík, pozriem si to. [[Redaktor:Oneeek1|Oneeek1]] ([[Diskusia s redaktorom:Oneeek1|diskusia]]) 13:01, 19. apríl 2022 (UTC) == Tŕňová koruna == Ahoj! Chcel by som ťa poprosiť, aby si ešte na článku [[Tŕňová koruna]] trochu popracoval. Keďže ide o preklad troch jazykových mutácii bolo by dobré niektoré časti skontrolovať a upraviť. Niektorým vetám nerozumiem napr.: „''Počas reštaurovania v 20. rokoch 20. storočia bol do relikviárovej rúry kohúta umiestneného na vrchole veže vložený kúsok svätej koruny''.“ V podstate celý popis relikviárov na niektorých miestach pripomína Google Translate. Niekde, kde sú tvrdenia odborníkov chýbajú zdroje. Chápem, že je to preklad ale bolo by dobre dať k tým príslušným odsekom tie zdroje z pôvodného článku. Po druhé doplniť zdroje aj k iným názvom odkiaľ si ich zobral. Ja som zatiaľ nič také nenašiel. Prosím, pozri sa na to.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 18:55, 22. apríl 2022 (UTC) Ďakujem--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 23:29, 22. apríl 2022 (UTC) == Svätí a blahoslavení Katolíckej cirkvi == Zdravím! Nedá mi to neozvať sa zase. Článok [[Svätí a blahoslavení Katolíckej cirkvi]] je podobný prípad ako článok [[Lurdská jaskyňa]]. Po formálnej stránke sa mi tento tvoj prístup nepáči. Vytváraš hybridy [[Wikipédia:Článok|článkov]] a [[Zoznam|zoznamov]]. Jednak nemusíš tam vysvetľovať jednotlivé termíny [[Svätec]] atď. Tie majú svoje články, kde to je podrobne vysvetlené. Treba si na začiatku určiť: Čo idem robiť a aký cieľ chcem dosiahnuť a nie miešať jablká s hruškami. Krátky úvod si viem predstaviť ale toto nie. Uvediem, že [[:cs:Seznam_světců_a_mučedníků_katolické_církve|cswiki]], [[:en:List_of_Catholic_saints|enwiki]], [[:fr:Liste_de_saints_catholiques|frwiki]], [[:hr:Dodatak:Popis_katoličkih_svetaca|hrwiki]] a [[:hu:Katolikus_szentek_és_boldogok_listája_név_szerint|huwiki]] sú zoznamy a nie tento hybrid. Ďalej po technickej stránke je to zväčšej časti preklad plwiki. Jednotlivé mená treba kontrolovať, aby boli správnom slovenskom tvare. Prepáč ale na redaktora, ktorý pôsobí na Wikipédií 14 rokov by som čakal systematickejšiu a kvalitnejšiu prácu. Skús prosím ťa porozmýšľať trochu o forme či by nebolo predsa lepšie to celé zmeniť na Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 19:52, 29. máj 2022 (UTC) Ok.--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 19:56, 29. máj 2022 (UTC) {{Urgentne upraviť autor|Svätí a blahoslavení Katolíckej cirkvi}} * Vkladám upozornenie namiesto [[Redaktor:Robert Jahoda]], ktorý na to zjavne zabudol.--[[Redaktor:Agios Gregorios|Agios Gregorios]] ([[Diskusia s redaktorom:Agios Gregorios|diskusia]]) 07:39, 28. júl 2022 (UTC) == Interwiki == Skúsiš nájsť interwiki pre kategórie [[:Kategória:Kostoly zasvätené svätému Štefanovi]]? Nie som si istý či by mali mať všetci Štefanovia centrálnu kategóriu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:22, 9. október 2022 (UTC) ::Už by to malo byť dobre. napr. ([[de:Kategorie:Stephanskirche]]).--[[Redaktor:Tom78|Tom78]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78|diskusia]]) 21:50, 9. október 2022 (UTC) == Vkladanie referencií == Nazdar. Značka referencie sa vkladá bezprostredne za interpunkčné znamienko, tzn. <code><nowiki>Toto je veta.<ref>...</ref></nowiki></code>. Nepatrí ani pred bodku (<code><nowiki>Toto je veta<ref>...</ref>.</nowiki></code>), ani za bodku, oddelená medzerou (<code><nowiki>Toto je veta. <ref>...</ref></nowiki></code>). A ešte potom k typografii v čl. [[Vták roka]], do tých výčtov za roky patria [[pomlčka|pomlčky]] (–), nie [[spojovník]]y (-), pričom situácia, keď pomlčkou zároveň vyjadruješ, že pre ten rok chýba hodnota, sa dá riešiť buď dlhou pomlčkou (—), alebo slovne (to by bolo asi ešte vhodnejšie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:09, 17. február 2023 (UTC) == Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany) == Ahoj. Všimol som si, že vylepšuješ Wiki stránku k tejto [[Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany)|téme]]. Chcem len dodať, k oltárom, v kostole sú tieto bočné oltáre. Sv. Jána Krstiteľa a pápeža sv. Urbana. Som z farnosti a posielam aj správu z oficiálneho webu z histórie: Bočné barokové oltáre z 18. storočia pochádzajú zo Svätého Beňadika (dnes Hronský Beňadik). Roku 1880 v čase renovácie tamojšieho kláštora ich zakúpil tesársky farár Scolari. Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa je jendoetážová oltárna architektúra. Uprostred má sochu svätého Jána Krstiteľa, v nadstavci sochy a reliéf. Bočný oltár svätého Urbana má uprostred pilastrovej oltárnej architektúry sochu tohoto svätca, po stranách i v nadstavci sochy ďalších svätcov. --[[Redaktor:Marek77x|Marek77x]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek77x|diskusia]]) 12:23, 29. júl 2026 (UTC) :Ďakujem. --[[Redaktor:Tom78*w|Tom78*w]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78*w|diskusia]]) 09:32, 31. júl 2026 (UTC) 0x4yyf3xsqtn3b699isagtsp92fllm3 Kléber Silva Nascimento 0 212369 8255912 7714289 2026-07-31T11:04:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255912 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno= Kléber | foto = | celé meno = Kléber Silva Nascimento | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1986|6|3}} | rodné mesto = | štát = {{minivlajka|Brazília}} [[Brazília]] | miesto úmrtia = | štát úmrtia = | dátum úmrtia = | výška = 176 [[cm]] | súčasný klub = [[1. FC Slovácko]] | klubové číslo = 11 | pozícia = stredopoliar | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = ????-2007<br>2008-<br />2009- | kluby = [[FC MIKA|MIKA Aštarak]]<br>[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]<br />→ [[1. FC Slovácko]] ''(hosť.)'' | zápasy(góly) = | reprezentačné roky = | národné mužstvo = | reprezentačné zápasy(góly) = | pkupdate = | nmupdate = }} '''Kléber Silva Nascimento''' zvaný aj '''Kléber''' (* [[3. jún]] [[1986]]) je [[Brazília|brazílsky]] [[futbal|futbalový]] stredopoliar. V súčasnosti hrá za [[Česko|český]] klub [[1. FC Slovácko]], na ktorom je na hosťovaní z klubu [[FC Petržalka 1898|Artmedie Petržalka]]. == FC Artmedia Petržalka == Manažéri [[FC Petržalka 1898|Artmedie Petržalka]] si ho všimli počas zápasu 2. predkola [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]], v ktorom narazila práve na vtedajší Kléberov klub [[FC MIKA|MIKA Aštarak]].<ref>{{cite web|url=http://www.futbalportal.sk/index.php?page=clanok&id=7250|title=Prvý tréning Artmedie aj s Brazílčanom Kléberom, Kozák je bez zmluvy|publisher=futbalportal|date=4. január 2008}}</ref> V zimnom prestupovom období sem aj prestúpil a zmluvu podpísal na tri roky. <ref>{{cite web|url=http://dnes.atlas.sk/sport/153155/|title=Futbal: Artmedia angažovala Brazílčana Klébera}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Debutový gól zaznamenal v poslednom 33. kole [[Corgoň liga|ligy]] ([[2007]]/[[2008|08]]) proti [[FK ZTS Dubnica|Dubnici]]. <ref>{{cite web|url=http://www.futbalportal.sk/index.php?page=clanok&id=8495|title=ZTS Dubnica - Artmedia Petržalka 0:2 v 33. kole Corgoň ligy}}</ref> V januári 2009 odišiel na polročné hosťovanie do českého klubu [[1. FC Slovácko]].<ref name="Slovácko">{{cite web|url=http://slovacky.denik.cz/tydenik_slovacko/postreh-vojtech-johanik-20090130.html|title=Odpoutá se Slovácko od sestupových starostí?|publisher=Slovácky deník|date=30. január 2009|accessdate=2009-02-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090201085835/http://slovacky.denik.cz/tydenik_slovacko/postreh-vojtech-johanik-20090130.html|archivedate=2009-02-01}}</ref> == Referencie == <div style="font-size: 90%"> <references/> </div> {{Futbalový výhonok}} {{DEFAULTSORT:Kléber Silva Nascimento}} [[Kategória:Narodenia v 1986]] [[Kategória:Brazílski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC MIKA]] [[Kategória:Hráči FC Petržalka 1898]] [[Kategória:Hráči 1. FC Slovácko]] evwe0ah5khmclqy58am2pkhkl5et0gh Kakaduorodé 0 218602 8255785 8139899 2026-07-31T01:57:53Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255785 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=kakaduorodé| Obrázok=Orangehaubenkakadu.jpg| Titulok=[[kakadu zlatochocholatý]]| Skry11=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]]|Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]]|Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]]|Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]]|Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky=[[Papagájotvaré]]|Rad po latinsky=Psittacoidea| Čeľaď po slovensky=[[Papagájovité]]|Čeľaď po latinsky=Psittacidae| Podčeľaď po slovensky=kakaduorodé|Podčeľaď po latinsky=Cacatuinae| Binomické meno=Cacatuinae| Klasifikátor1=[[George Robert Gray|GR Gray]]| Dátum1=[[1840]]| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Kakaduorodé (v širšom zmysle)''' alebo '''kakadu (v širšom zmysle)''' (lat. ''Cacatuinae (sensu lato)'' alebo ''Kakatoeinae (sensu lato)'') je podčeľaď čeľade [[papagájovité]]. Staršie sa niekedy považovala za samostatnú čeľaď '''kakaduovité''' (''Cacatuidae''). '''Kakadu''' ja aj slovenský názov všetkých rodov z tejto podčeľade okrem rodu [[korela]] a názov podrodu rodu Cacatua. O '''kakaduorodých/kakadu v užšom zmysle''' pozri nižšie. Typickým znakom kakadu je pohyblivý chochol na hlave. Oblasť výskytu kakadu sa nachádza v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]], [[Indonézia|Indonézii]], [[Oceánia|Oceánii]] a na [[Filipíny|Filipínach]]. Najmenším zástupcom podčeľade je [[korela chochlatá]], najväčším je [[kakadu palmový]], ktorý môže dosiahnuť hmotnosť až 1&nbsp;kg. Všetky papagáje podčeľade s výnimkou korely sú zapísané v prílohe dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín ([[CITES]]), väčšina je chránená, niektoré druhy sú v zozname ohrozených druhov, alebo na pokraji vyhubenia. == Charakteristika == Kakadu je skupina papagájov, ktorí sú atraktívni aj napriek tomu, že nie sú pestro sfarbení (dominuje u nich biela, čierna, sivá, žltá a ružová farba). S inými druhmi papagájov majú kakadu veľa spoločných znakov. Patria medzi ne charakteristicky zakrivené zobáky a poloha prstov nôh, kde dva a dva prsty svojim protichodným postavením (dopredu a dozadu) umožňujú týmto vtákom uchopovať potravu, či obratne sa šplhať v konároch stromov. Najcharakteristickejším znakom pre všetky papagáje kakadu je chochol na hlave, ktorý signalizuje ich aktuálnu náladu. Pri náhlom vyrušení vydávajú syčavé zvuky. Niektoré menej zjavné rozdiely sú v štruktúre pier, či v robustnejšej stavbe tela oproti priemerným pravým papagájom. Medzi výnimky patrí ich najmenší zástupca [[korela chocholatá]] ako aj robustnejší a väčší zástupcovia tzv. pravých papagájov ako je [[ara hyacintová]], či najväčší a najťažší papagáj [[kakapo sovovitý]]. Papagáje kakadu sa živia semenami, orechmi, mnoho ich druhov sa živí hmyzom a larvami, ktoré vyhryzávajú spod kôry tropických stromov. Potravu si kakadu hľadajú nielen v korunách stromov, ale aj na zemi. Žalúdok majú veľmi svalnatý s hrubými stenami. Kakadu sa nekúpu vo vode, počas dažďa lietajú, alebo sa zavesia dolu hlavou a nechajú sa dažďom premočiť, veľmi radi si čistia perie lietaním medzi mokrým lístím v korunách stromov. Zo všetkých papagájov sa dožívajú kakadu najdlhšieho veku, [[kakadu zlatochochlý]] sa dožíva až 119&nbsp;rokov. Papagáje kakadu sú spoločenské vtáky, ktoré vo voľnej prírode žijú v kŕdľoch, ktoré opúšťajú iba v dobe hniezdenia. == Systematika == * rod ''[[Callocephalon]]'' - kakadu; jediný druh: [[kakadu prilbový]] (''Callocephalon fimbriatum'') * rod ''[[Probosciger]]'' - kakadu; jediný druh: [[kakadu palmový]] (''Probosciger aterrimus'') * rod ''[[Eolophus]]'' - kakadu; jediný druh [[kakadu ružový]] (''Eolophus roseicapillus'') * rod ''[[Cacatua]]'' - kakadu * rod ''[[Calyptorhynchus]]'' - kakadu * rod [[korela]] (''Nymphicus'') - jediný druh [[korela chochlatá]] (''Nymphicus hollandicus'') V starších systémoch, v ktorých je tento taxón klasifikovaný ako čeľaď kakaduovité, sa možno stretnúť s delením na podčeľade: * korelorodé/korely (''Nymphicinae'') - len rod korela * '''kakaduorodé/kakadu (v užšom zmysle)''' (''Cacatuinae (sensu stricto)'') - všetky ostatné rody == Galéria == <gallery> Image:Cacatua galerita.jpg|[[Kakadu zlatochochlý]]<br />''Cacatua galerita'' Image:Jabbering umbrella cockatoo.JPG|[[kakadu biely]]<br />''Cacatua alba'' Image:Gang-gang male MJC01.jpg|[[kakadu prilbový]]<br />''Callocephalon fimbriatum'' Image:Yellow-tailed black cockatoo.jpg|[[Kakadu čierny]]<br />''Calyptorhynchus funereus'' Image:Rosakakadu ts6.jpg|[[kakadu ružový]]<br />''Eolophus roseicapilla'' Image:Palm Cockatoo (Probosciger aterrimus) on branch2.jpg|[[kakadu palmový]]<br />''Probosciger aterrimus'' Image:CockatielImage2.jpg|[[korela chochlatá]]<br />''Nymphicus hollandicus'' </gallery> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Cacatuidae|commons=Category:Cacatuidae}} == Externé odkazy == * Milan Vašíček - ''Australští papoušci'' * Milan Vašíček - ''Papoušci oceánie'' * [http://trc.ucdavis.edu/catoft/reprints/Brown_Toft_1999.pdf Brown, D. M., & Toft, C. A., 1999: Molecular systematics and biogeography of the cockatoos (Psittaciformes: Cacatuidae)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090325220710/http://trc.ucdavis.edu/catoft/reprints/Brown_Toft_1999.pdf |date=2009-03-25 }} * [http://www.zoonomen.net/avtax/psit.html] * [http://www.tolweb.org/Cacatuinae/26408] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081007101401/http://tolweb.org/Cacatuinae/26408 |date=2008-10-07 }} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/archosauria/aves/psittaciformes/cacaduidae.html] * [http://animaldiversity.ummz.umich.edu/site/accounts/classification/Cacatuinae.html#Cacatuinae] * [http://www.biolib.cz/cz/taxon/id21898] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080502221546/http://www.biolib.cz/cz/taxon/id21898/ |date=2008-05-02 }} == Zdroj == * {{preklad|cs|Korela chocholatá||en|Cockatiel}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Papagájovité]] [[Kategória:Kakaduovité]] b1frmhe3xsdyy119ji40ihh3phdejmx Ekstraklasa 0 236408 8255772 8232647 2026-07-30T21:42:48Z Wolfgang121 142495 /* Ekstraklasa 2026/27 */ Štadión poľskej armády 8255772 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width: 16em; text-align: center;" |- ! style="font-size: 16px;" | Ekstraklasa |- | style="font-size: 12px; " |[[Súbor:Trofeum TME 2014-2015 (cropped).jpg|bezrámu|235x235bod]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Založená''' |- | style="font-size: 12px;" | [[1927]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Štát''' |- | style="font-size: 12px;" | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Nižšia Liga''' |- | style="font-size: 12px;" | [[I Liga (Poľsko)|I Liga]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px;" | 18 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Európske Kvalifikácie''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]<br />[[Európska liga UEFA]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Poháre''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Poľský pohár]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Najviac víťazstiev''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Legia Warszawa]]<br /> (15 titulov) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Súčasný víťaz (2025–26)''' |- | style="font-size: 12px;" | [[Lech Poznań]] (10 titulov) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" | '''Webová stránka''' |- | style="font-size: 12px;" | [http://ekstraklasa.org/ Oficiálna stránka Ekstraklasy] |- |} '''Ekstraklasa''' oficiálne známa ako '''PKO Bank Polski Ekstraklasa''' kvôli sponzorstvu PKO Bank Polski,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PKO BP sponsorem tytularnym piłkarskiej Ekstraklasy | url = https://www.tvp.info/43235057/pko-bp-sponsorem-tytularnym-pilkarskiej-ekstraklasy | vydavateľ = tvp.info | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = pl}}</ref> je profesionálna futbalová liga v Poľsku a najvyššia úroveň poľského futbalového ligového systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PKO Bank Polski partnerem tytularnym Ekstraklasy | url = http://ekstraklasa.org/aktualnosci/pko-bank-polski-partnerem-tytularnym-ekstraklasy-13894 | vydavateľ = ekstraklasa.org | dátum prístupu = 2026-06-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190701062604/http://ekstraklasa.org/aktualnosci/pko-bank-polski-partnerem-tytularnym-ekstraklasy-13894 | dátum archivácie = 2019-07-01 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekstraklasa begins celebrations of the centenary of league competitions. New logo, Ekstraklasa PRO ball, and the anniversary Polish Champion trophy {{!}} Górnik Zabrze | url = https://www.gornikzabrze.pl/en/news/events/ekstraklasa-begins-celebrations-centenary-league-competitions-new-logo-ekstraklasa-pro | vydavateľ = www.gornikzabrze.pl | dátum vydania = 2026-06-02 | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en}}</ref> V súčasnosti má Ekstraklasa 18 tímov. Víťaz získa titul majstra Poľska a kvalifikuje sa do 1. predkola [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], druhé, tretie a štvrté mužstvo sa kvalifikujú do druhého predkola [[Európska konferenčná liga UEFA|Európskej konferenčnej ligy]]. Posledné tri tímy automaticky zostupujú do druhej najvyššej súťaže. == Historia == Liga vznikla v roku [[1927]], neligové súťaže však existovali už od roku [[1920]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PZPN - Łączy nas piłka | url = http://www.pzpn.pl/en/association/history | vydavateľ = www.pzpn.pl | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en}}</ref> Od doby svojho vzniku až do začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa súťaž hrala ako liga, kde každé mužstvo s každým odohralo stanovený počet zápasov. Po druhej svetovej vojne sa v roku [[1946]] súťaž hrala pohárovým systémom, v roku [[1947]] víťazi kvalifikačných skupín postúpili do finálovej skupiny, kde sa rozhodlo o víťazovi. Od roku [[1948]] až do súčasnosti sa súťaž opäť hrá ligovým systémom.<ref name=":0" /> Rok 2020 sa niesol v znamení nárastu koeficientu [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] pre ligu, ktorý podporili dobré výsledky poľských klubov v európskych súťažiach, pričom [[Lech Poznań|Lech Poznaň]] sa v sezóne [[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|2022 – 2023]] dostal do štvrťfinále [[Konferenčná liga UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekstraklasa boom: Polish clubs thriving in UEFA Conference League {{!}} UEFA Conference League | url = https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a1-1fb2118e3c29-71feae4ad549-1000--ekstraklasa-boom-polish-clubs-thriving-in-uefa-conference-l/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Ekstraklasa 2026/27 == 10. júna 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PKO BP Ekstraklasa | url = https://www.ekstraklasa.org/kluby/ | vydavateľ = Ekstraklasa | dátum prístupu = 2026-06-10 | jazyk = en}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align: left;" !Tím !Poloha !Štadion !Kapacita |- |[[Lech Poznań]] |[[Poznań]] |[[Poznań Stadium|Enea Stadion]] |42,837 |- |[[Górnik Zabrze]] |[[Zabrze]] |[[Arena Zabrze]] |28,236 |- |[[Jagiellonia Białystok]] |[[Białystok]] |[[Stadion Miejski (Białystok)|Chorten Arena]] |22,372 |- |[[Raków Częstochowa]] |[[Częstochowa]] |[[Mestský štadión (Częstochowa)|Mestský štadión]] |5,500 |- |[[GKS Katovice]] |[[Katowice]] |[[Arena Katowice]] |15,048 |- |[[Legia Warszawa]] |[[Warsaw]] |[[Štadión poľskej armády]] |31,103 |- |[[KGHM Zaglebie Lubin|Zagłębie Lubin]] |[[Lubin]] |[[Lubin Stadium|KGHM Zagłebie Arena]] |16,086 |- |[[Wisła Płock]] |[[Płock]] |{{nowrap|[[Kazimierz Górski Stadium|Kazimierz Górski Orlen Stadium]]}} |15,004 |- |[[Pogoń Szczecin]] |[[Szczecin]] |[[Stadion Miejski im. Floriana Krygiera|Florian Krygier Stadium]] |21,163 |- |[[Radomiak Radom]] |[[Radom]] |[[Stadion im. Braci Czachorów|Czachor Brothers Stadium]] |13,982 |- |[[Korona Kielce]] |[[Kielce]] |[[Stadion Miejski (Kielce)|EXBUD Arena]] |15,700 |- |[[Motor Lublin]] |[[Lublin]] |[[Arena Lublin|Motor Lublin Arena]] |15,247 |- |[[Piast Gliwice]] |[[Gliwice]] |[[Mestský štadión (Gliwice)|Mestský štadión]] |9,913 |- |[[MKS Cracovia|Cracovia]] |[[Krakov]] |[[Stadion Józefa Piłsudskiego]] |15,016 |- |[[Widzew Łódź]] |[[Łódź]] |[[Stadion Miejski Widzewa Łódź]] |18,018 |- |[[Wisla Krakov]] |[[Krakov]] |[[Mestský štadión (Krakov)|Mestský štadión]] |33,326 |- |[[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] |[[Vroclav]] |[[Mestský štadión (Vroclav)|Mestský štadión]] |42,771 |- |[[Wieczysta Krakov]] |[[Krakov]] |[[Mestský štadión (Krakov)|Mestský štadión]] |33,326 |} == Zoznam víťazov == 10. júna 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 90minut.pl | url = http://www.90minut.pl/strona.php?id=rozgrywki_mp | vydavateľ = www.90minut.pl | dátum prístupu = 2026-06-10 | meno = Maciej | priezvisko = Kusina}}</ref> {| |- |valign=top| *1921: [[MKS Cracovia]] *1922: [[Pogoń Lwów]] *1923: [[Pogoń Lwów]] *1924: - *1925: [[Pogoń Lwów]] *1926: [[Pogoń Lwów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1927|1927]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1928|1928]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1929|1929]]: [[Warta Poznań]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1930|1930]]: [[MKS Cracovia]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1931|1931]]: [[Garbarnia Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1932|1932]]: [[MKS Cracovia]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1933|1933]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1934|1934]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1935|1935]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1936|1936]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1937|1937]]: [[MKS Cracovia]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1938|1938]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1946|1946]]: [[Polonia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1947|1947]]: [[Warta Poznań]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1948|1948]]: [[MKS Cracovia]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1949|1949]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1950|1950]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1951|1951]]: [[Wisła Kraków]]<ref>{{cite web|url=http://www.wisla.krakow.pl/en/the_club/history/|title=História|publisher=wisla.krakow.pl|accessdate=2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110914161236/http://www.wisla.krakow.pl/en/the_club/history/|archivedate=2011-09-14}}</ref> *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1952|1952]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1953|1953]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1954|1954]]: [[Polonia Bytom]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1955|1955]]: [[Legia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1956|1956]]: [[Legia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1957|1957]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1958|1958]]: [[ŁKS Łódź]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1959|1959]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1960|1960]]: [[Ruch Chorzów]] |valign=top| *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1961|1961]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1962|1962]]: [[Polonia Bytom]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1962/1963|1962/63]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1963/1964|1963/64]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1964/1965|1964/65]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1965/1966|1965/66]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1966/1967|1966/67]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1967/1968|1967/68]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1968/1969|1968/69]]: [[Legia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1969/1970|1969/70]]: [[Legia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1970/1971|1970/71]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1971/1972|1971/72]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1972/1973|1972/73]]: [[Stal Mielec]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1973/1974|1973/74]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1974/1975|1974/75]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1975/1976|1975/76]]: [[Stal Mielec]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1976/1977|1976/77]]: [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1977/1978|1977/78]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1978/1979|1978/79]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1979/1980|1979/80]]: [[Szombierki Bytom]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1980/1981|1980/81]]: [[Widzew Łódź]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1981/1982|1981/82]]: [[Widzew Łódź]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1982/1983|1982/83]]: [[Lech Poznań]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1983/1984|1983/84]]: [[Lech Poznań]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1984/1984|1984/85]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1985/1986|1985/86]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1986/1987|1986/87]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1987/1988|1987/88]]: [[Górnik Zabrze]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1988/1989|1988/89]]: [[Ruch Chorzów]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1989/1990|1989/90]]: [[Lech Poznań]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1990/1991|1990/91]]: [[KGHM Zaglebie Lubin]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1991/1992|1991/92]]: [[Lech Poznań]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1992/1993|1992/93]]: [[Lech Poznań]] |valign=top| *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1993/1994|1993/94]]: [[Legia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1994/1995|1994/95]]: [[Legia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1995/1996|1995/96]]: [[Widzew Łódź]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1996/1997|1996/97]]: [[Widzew Łódź]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1997/1998|1997/98]]: [[ŁKS Łódź]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1998/1999|1998/99]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 1999/2000|1999/00]]: [[Polonia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 2000/2001|2000/01]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 2001/2002|2001/02]]: [[Legia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 2002/2003|2002/03]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 2003/2004|2003/04]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 2004/2005|2004/05]]: [[Wisła Kraków]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 2005/2006|2005/06]]: [[Legia Warszawa]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 2006/2007|2006/07]]: [[KGHM Zaglebie Lubin]] *[[Najvyššia poľská futbalová liga 2007/2008|2007/08]]: [[Wisła Kraków]] *[[Ekstraklasa 2008/2009|2008/09]]: [[Wisła Kraków]] *[[Ekstraklasa 2009/2010|2009/10]]: [[Lech Poznań]] *[[Ekstraklasa 2010/2011|2010/11]]: [[Wisła Kraków]] *[[Ekstraklasa 2011/2012|2011/12]]: [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] *[[Ekstraklasa 2012/2013|2012/13]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2013/2014|2013/14]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2014/2015|2014/15]]: [[Lech Poznań]] *[[Ekstraklasa 2015/2016|2015/16]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2016/2017|2016/17]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2017/2018|2017/18]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2018/2019|2018/19]]: [[Piast Gliwice]] *[[Ekstraklasa 2019/2020|2019/20]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2020/2021|2020/21]]: [[Legia Warszawa]] *[[Ekstraklasa 2021/2022|2021/22]]: [[Lech Poznań]] *[[Ekstraklasa 2022/2023|2022/23]]: [[Raków Częstochowa]] *[[Ekstraklasa 2023/2024|2023/24]]: [[Jagiellonia Białystok]] *[[Ekstraklasa 2024/2025|2024/25]]: [[Lech Poznań]] *[[Ekstraklasa 2025/2026|2025/26]]: [[Lech Poznań]] |} === Tituly === {| class="wikitable" style="width:300px;" |- !Por. !Klub !Tituly<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=90minut.pl|url=http://www.90minut.pl/strona.php?id=rozgrywki_mp_rekordy|vydavateľ=www.90minut.pl|dátum prístupu=2023-03-02|dátum vydania=2022-05-21}}</ref> |- !1. |[[KP Legia Warszawa|Legia Warszawa]] | align="center" |15 |- ! rowspan="2" |2. |[[Ruch Chorzów]] | rowspan="2" align="center" |14 |- |[[Górnik Zabrze]] |- !3. |[[Wisła Kraków]] | align="center" |13 |- !4. |[[Lech Poznań]] | align="center" |10 |- !5. |[[MKS Cracovia|Cracovia]] | align="center" |5 |- ! rowspan="2" |6. |[[Widzew Łódź]] | rowspan="2" align="center" |4 |- |[[Pogoń Lwów]] |- ! rowspan="7" |7. |[[Warta Poznań]] | rowspan="7" align="center" |2 |- |[[Polonia Bytom]] |- |[[Polonia Warszawa]] |- |[[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] |- |[[Stal Mielec]] |- |[[ŁKS Łódź]] |- |[[KGHM Zaglebie Lubin|Zagłębie Lubin]] |- ! rowspan="5" |8. |[[Jagiellonia Białystok]] | rowspan="5" align="center" |1 |- |[[Raków Częstochowa]] |- |[[Piast Gliwice]] |- |[[Szombierki Bytom]] |- |[[Garbarnia Kraków]] |} == Názvy == * 1927-1948: Liga * 1949-2004: I liga * 2004: Idea Ekstraklasa * 2005-2009: Orange Ekstraklasa * 2011-2015: T-Mobile Ekstraklasa * 2016-2018: Lotto Ekstraklasa * 2019-: PKO Bank Polski Ekstraklasa == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Poľské národné futbalové mužstvo]] == Externé odkazy == * [http://ekstraklasa.org/index.php ekstraklasa.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150712213539/http://www.ekstraklasa.org/index.php |date=2015-07-12 }} * [http://ekstraklasa.net/ ekstraklasa.net] * [https://www.ekstraklasa.tv/ekstraklasa ekstraklasa.tv] * [https://www.pzpn.pl/ pzpn.pl] * [http://www.90minut.pl/ 90minut.pl] == Zdroj == * {{Preklad|en|Ekstraklasa|163215803}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Poľsku}} {{Ligy UEFA}} [[Kategória:Poľské futbalové súťaže]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbal v Poľsku]] k8prwzpniwq7erozhscla4ool0n2607 Maybach Exelero 0 240844 8255931 7650658 2026-07-31T11:50:52Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8255931 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Maybach Exelero | obrazok =Maybach-exelero-stuttgart.jpg | vyrobca = [[Maybach]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | vyska = 1390&nbsp;mm | sirka = 2140&nbsp;mm | dlzka = 5890&nbsp;mm | hmotnost = 2660&nbsp;kg | kapacita_nadrze = | podobne = | dizajner = }} [[Image:Excelero.jpg|thumb|Na prehliadke ''Concours d'Elegance'']] '''Maybach Exelero''' je vysoko výkonné superšportové dvojmiestne kupé, postavené na podvozku luxusnej limuzíny [[Maybach 57]], navrhnuté a vyrobené [[nemecko]]u automobilkou [[Maybach]] v jedinom exemplári pre testovanie novej generácie širokých vysokorýchlostných pneumatík firmy [[Fulda (firma)|Fulda]] (''Fulda Carat Exelero'') bol predstavený v máji [[2005]]. Spolupráca Maybachu, Fuldy a karosárskej firmy Dörr & Schreck začala už v tridsiatich rokoch [[20. storočia]], išlo o projekt veľmi rýchleho auta s označením SW38. Ten mal prekonať v tej dobe magickú hranici 200&nbsp;kilometrov za hodinu a zároveň mal slúžiť k testom vysokorýchlostných pneumatík, čo malo priniesť Fulde obchodný úspech na nemeckom i svetovom trhu. Auto síce požadovanú rýchlosť dosiahol a testy boli úspešné, ale nikdy sa sériovo nevyrábal; projekt skončil začiatkom [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. [[Design]]om Exelera bola poverená [[vysoká škola]] vo [[Pforzheim]]u, [[karoséria]] prototypu bola vyrobená [[turín]]skou firmou ''Stola'' v spolupráci s návrhármi [[Daimler-Chrysler]]. Zvýšenie objemu motoru, nastavenie [[Turbomýchadlo|turbodúchadiel]] predviedli špecialisti z ''Mercedes Car Group'' v [[Untertürkheim]]u. S autom Exelero s pneumatikami 315/25 ZR 23 dosiahol nemecký automobilový pretekár [[Klaus Ludwig]] na skúšobnom okruhu v severotalianskom [[Nardo]] svetového rekordu 351,45&nbsp;km/h v kategórií limuzín na sériovo vyrábaných pneumatikách (test prebiehal podľa špecifikácií FIA). ==Špecifikácie== [[Image:Maybach Exelero wheel.jpg|thumb]] *Dĺžka: 5&nbsp;890&nbsp;mm *Šírka: 2&nbsp;140&nbsp;mm *Výška: 1&nbsp;390&nbsp;mm *Hmotnosť: 2&nbsp;660&nbsp;kg *Motor: [[Turbomýchadlo|Bi-Turbo]] [[V12]] (upravený zo sériového vozu [[Maybach 57|Maybach 57 S]]) **Výkon: (522&nbsp;[[Watt (jednotka)|kW]]) 700&nbsp;[[konská sila|koní]] ([[SAE]]) **Maximálny [[krútiaci moment]]: 1&nbsp;020&nbsp;Nm *Najvyššia rýchlosť: 351&nbsp;km/h *Zrýchlenie z 0 na 100 km: 4,4 s *[[Sučiniteľ odporu]] Cx: 0,27 *Palivo pre rýchlostný test: 110 [[Oktánové číslo|oktánov]] *Spotreba: približne 50 l/100km *Pneumatiky: 315/25 ZR 23 Fulda Exelero *Cena: približne 8 000 000 [[Americký dolár|dolárov]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Maybach Exelero}} == Externé odkazy == * [http://www.exelerocar.com/ Oficiálna stránka vozu Exelero] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090208204908/http://exelerocar.com/ |date=2009-02-08 }} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobily Maybach|Exelero]] [[Kategória:Superšportové automobily]] fzqkyu0yd8sydy5qfngxpkd2r2fbih1 Cesta I. triedy 75 (Slovensko) 0 252535 8255655 7433283 2026-07-30T16:29:48Z ~2026-42379-01 301593 208,112 8255655 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica |KRAJINA = SK |TYP CESTY = 1 |ČÍSLO CESTY = 75 |CELKOVÁ DĹŽKA = 208,112 |V PREVÁDZKE = 208,112 |REGIÓN = [[Trnavský kraj]], [[Nitriansky kraj]]<br/>[[Banskobystrický kraj]] |OBRÁZOK = Lučenec - Masarykova ulica (3).jpg |OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px |OBJEKTY = {{Cesta|SK|ODBOČKA||Sládkovičovo {{Cesta/SK-1|62}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Nové Zámky {{Cesta/SK-1|64}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Šarovce {{Cesta/SK-1|76}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Horné Semerovce {{Cesta/SK-1|66}}}} {{Cesta|SK|ODBOČKA||Lučenec {{Cesta/SK-1|16}}}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Cesta I. triedy 75''' (''I/75'') je [[cesta I. triedy]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Lučenec]] a [[Sládkovičovo]]. Jej celková dĺžka je 195,196 km. Úsek [[Nové Zámky]] – Lučenec bude kopírovaný [[rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]]. == História == Cesta bola pôvodne kategorizovaná ako ''cesta II. triedy 508''. V roku [[1948]] bol vo výstavbe úsek tejto cesty od [[Trnovec nad Váhom|Trnovca nad Váhom]] po obec [[Rastislavice]]<ref>{{Citácia knihy | autor = Autoklub republiky Československej | korporácia = Slovenský autoklub | titul = Automapa Slovenska | miesto = Bratislava | rok = 1948 | jazyk = sk}}</ref>. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] bola cesta upravená a prekategorizovaná na I/75. == Priebeh == === Trnavský kraj === I/75 sa začína v Sládkovičove v [[Galanta (okres)|galantskom okrese]] na križovatke s [[cesta I. triedy 62 (Slovensko)|I/62]]. Ďalej pokračuje križovatkou s [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]], [[Cesta II. triedy 561 (Slovensko)|II/561]], [[Cesta I. triedy 35 (Slovensko)|I/35]], [[Cesta III. triedy 1344 (Slovensko)|III/1334]] a pokračuje do [[Šaľa (okres)|šalianskeho okresu]]. === Nitriansky kraj === Ešte pred vstupom do mesta sa cesta križuje s [[Cesta III. triedy 1368 (Slovensko)|III/1364]] a s [[Cesta III. triedy 1368 (Slovensko)|III/1365]]. V [[Šaľa|Šali]] sa I/75 križuje s [[Cesta III. triedy 1365 (Slovensko)|III/1366]], [[Cesta III. triedy 1365 (Slovensko)|III/1367]], [[Cesta II. triedy 573 (Slovensko)|II/573]], pokračuje križovatkou s [[Cesta III. triedy 1497 (Slovensko)|III/1497]] do [[Trnovec nad Váhom|Trnovca nad Váhom]], kde sa križuje s [[Cesta II. triedy 562 (Slovensko)|II/562]]. V nasledujúcom okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] sa I/75 križuje s [[Cesta III. triedy 1500 (Slovensko)|III/1369]] a s [[Cesta III. triedy 1500 (Slovensko)|III/1502]]. V [[Jatov]]e sa križuje s [[Cesta III. triedy 1500 (Slovensko)|III/1500]] a [[Cesta III. triedy 1500 (Slovensko)|III/1501]], neďaleko [[Palárikovo|Palárikova]] sa križuje s [[Cesta II. triedy 580 (Slovensko)|II/580]], pokračuje do [[Nové Zámky|Nových Zámkov]], kde sa križuje s [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]], [[Cesta III. triedy 1495 (Slovensko)|III/1495]], [[Cesta III. triedy 1503 (Slovensko)|III/1503]], v [[Dvory nad Žitavou|Dvoroch nad Žitavou]] sa križuje s [[Cesta II. triedy 511 (Slovensko)|II/511]] a v [[Kolta|Kolte]] s [[Cesta III. triedy 1504 (Slovensko)|III/1504]] a [[Cesta II. triedy 589 (Slovensko)|II/589]]. V [[Levice (okres)|levickom okrese]] sa I/75 začína križovatkou s [[Cesta III. triedy 1530 (Slovensko)|III/1530]], pokračuje v [[Čaka (okres Levice)|Čake]] križovatkou s [[Cesta III. triedy 1559 (Slovensko)|III/1559]] a [[Cesta III. triedy 1522 (Slovensko)|III/1522]]. Pri [[Málaš|Málaši]] sa križuje s [[Cesta II. triedy 588 (Slovensko)|II/588]], v [[Tekovské Lužany|Tekovských Lužanoch]] s [[Cesta III. triedy 1560 (Slovensko)|III/1560]], pri obci [[Šarovce]] s [[Cesta I. triedy 76 (Slovensko)|I/76]]. Ďalej pokračuje križovatkami s [[Cesta III. triedy 1543 (Slovensko)|III/1543]] a [[Cesta III. triedy 1514 (Slovensko)|III/1514]], v [[Demandice|Demandiciach]] sa križuje s [[Cesta II. triedy 564 (Slovensko)|II/564]], pri obci [[Horné Semerovce]] sa nachádza križovatka s [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] a I/75 pokračuje do [[Slatina (okres Levice)|Slatiny]]. Tu sa križuje s [[Cesta III. triedy 1558 (Slovensko)|III/1558]], [[Cesta III. triedy 1562 (Slovensko)|III/1562]], za Slatinou s [[Cesta III. triedy 1556 (Slovensko)|III/1556]] a [[Cesta III. triedy 2592 (Slovensko)|III/2592]] a prechádza do [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]]. === Banskobystrický kraj === V okrese [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] sa I/75 najskôr križuje s [[Cesta III. triedy 2566 (Slovensko)|III/2566]], [[Cesta III. triedy 2568 (Slovensko)|III/2568]], [[Cesta III. triedy 2582 (Slovensko)|III/2582]], [[Cesta III. triedy 2593 (Slovensko)|III/2593]], [[Cesta III. triedy 2605 (Slovensko)|III/2605]], v [[Dolné Plachtince|Dolných Plachtinciach]] s [[Cesta III. triedy 2601 (Slovensko)|III/2601]], [[Cesta III. triedy 2583 (Slovensko)|III/2583]], vo [[Veľký Krtíš|Veľkom Krtíši]] s [[Cesta II. triedy 527 (Slovensko)|II/527]], v obci [[Pôtor]] s [[Cesta II. triedy 585 (Slovensko)|II/585]] a [[Cesta III. triedy 2588 (Slovensko)|III/2588]], s [[Cesta II. triedy 591 (Slovensko)|II/591]] pri obci [[Slovenské Kľačany]] a v [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závade]] sa I/75 križuje s [[Cesta III. triedy 2590 (Slovensko)|III/2590]]. I/75 následne prechádza do [[Lučenec (okres)|lučeneckého okresu]], kde sa križuje s [[Cesta III. triedy 2659 (Slovensko)|III/2659]] v [[Lehôtka|Lehôtke]], s [[Cesta III. triedy 2660 (Slovensko)|III/2660]], [[Cesta III. triedy 2664 (Slovensko)|III/2664]], [[Cesta III. triedy 2644 (Slovensko)|III/2644]] a v [[Lučenec|Lučenci]] s [[Cesta III. triedy 2666 (Slovensko)|III/2666]], [[Cesta II. triedy 585 (Slovensko)|II/585]] a končí sa na križovatke s [[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|I/16]]. == Galéria == <gallery> Image:Udvard135.JPG|I/75 v Dvoroch nad Žitavou Image:Udvard064.JPG|Križovatka I/75 a II/511 v Dvoroch nad Žitavou File:Havran 2011 apr. 2.jpg|Cesta I/75 Sl. Kľačany - Pôtor v aprili 2011 po oprave zosuvu </gallery> ==Zdroje== * [http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/miestopis_2010.pdf Miestopisný priebeh cestných komunikácií (Slovenská správa ciest)] ==Referencie== <references /> ==Iné projekty== {{projekt}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Cesty I. triedy na Slovensku|75]] [[Kategória:Doprava v Lučenci]] odq8ki9yf5rp5p1ds98vaaaaoojgdq9 Lionel Messi 0 255692 8255640 8255161 2026-07-30T15:23:13Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Messi_Maradona.jpg bol odstránený, pretože ho Jameslwoodward na Commons zmazal. 8255640 wikitext text/x-wiki {{Olympijské zlato}}{{Infobox futbalista | meno = Lionel Messi | foto = | celé meno = Lionel Andrés Messi Cuccittini | výška = 169 [[cm]]<ref name="barca">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | titul = Lionel Andrés Messi | dátum prístupu = 2008-05-03 | vydavateľ = fcbarcelona.com | url archívu = https://archive.ph/20120526231308/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html | dátum archivácie = 2012-05-26 }}</ref> | dátum narodenia = {{dnv|1987|6|24}} | rodné mesto = [[Rosario]] | miesto narodenia = [[Rosario]] | štát = [[Argentína]] | súčasný klub = [[Inter Miami CF|Inter Miami]] | klubové číslo = 10 | pozícia = Útočník | mládežnícke roky = 1992 – 1995<br />1995 – 2000<br />2000 - 2003 | mládežnícke kluby = Grandoli<br />[[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]<br /> [[FC Barcelona]] | roky = 2003 – 2004 2004 – 2005 2005 – 2021 2021 – 2023 2023 – | kluby = [[FC Barcelona C]]<br />[[FC Barcelona B]]<br />[[FC Barcelona]]<br />[[Paris Saint-Germain]]<br />[[Inter Miami CF|Inter Miami]] | zápasy(góly) = 10{{0}}{{0}}(5)<br />22{{0}}{{0}}(6)<br />520{{0}}(474)<br />58{{0}}{{0}}(22)<br />31{{0}}{{0}}(24) | reprezentačné roky = 2004 – 2005<br />2008<br />2005 – 2026 | národné mužstvo = Argentína U20<br />Argentína U23<br />[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] | reprezentačné zápasy(góly) = 18{{0}}{{0}}(14)<br />5{{0}}{{0}}{{0}}(2)<br />191{{0}}(112) | pkupdate = 20. apríl 2025 | nmupdate = 20. november 2024 | popis = Lionel Messi hrajúci za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]. }} '''Lionel Andrés Messi Cuccittini'''<ref name="soccerway">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.soccerway.com/players/lionel-andres-messi/119/ | titul = Lionel Andrés Messi at Soccerway | dátum prístupu =2009-06-14 | vydavateľ=Soccerway}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/mm/document/tournament/competition/01/22/85/78/fwc_2010_squadlists.pdf | titul = FIFA World Cup South Africa 2010 – List of Players| dátum prístupu =2018-03-22 | vydavateľ=FIFA}}</ref> [[24. jún]] [[1987]], [[Rosario]], [[Argentína]]), tiež známy ako '''Leo Messi''', je argentínsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá v [[Major League Soccer]] za [[Inter Miami CF|Inter Miami]] a je kapitánom [[Argentínske národné futbalové mužstvo|argentínskeho národného mužstva]]. Všeobecne je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii. Messi získal rekordných osem ocenení [[Zlatá lopta]] a rekordných šesť [[Zlatá kopačka|európskych Zlatých kopačiek]], a v roku 2020 bol zvolený do Ballon d'Or Dream Team. Dokým neodišiel z klubu v roku 2021, strávil celú svoju profesionálnu kariéru v Barcelone, s ktorou získal 35 trofejí (rekord klubu) vrátane desiatich [[La Liga|ligových]] titulov, štyroch titulov [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] a siedmych titulov [[Copa del Rey]]. S národným tímom vyhral dvakrát [[Copa América]] ([[Copa América 2021|2021]] a [[Copa América 2024|2024]]), [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvá sveta 2022]] a [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|olympijske hry 2008]]. Je plodným strelcom a kreatívnym playmakerom a drží rekordy za najviac gólov v [[Zoznam najlepších strelcov La Ligy|La Lige]] (474), v [[Zoznam najlepších strelcov La Ligy|La Ligovej]] a európskej ligovej sezóne (50), v [[Európske klubové futbalové rekordy|európskej klubovej sezóne]] (73), v kalendárnom roku (91), v [[El Clásico|El Clásicu]] (26), za [[Zoznam hetrikov v Lige majstrov UEFA|najviac hetrikov v Lige majstrov UEFA]] (8), v La Lige (36), ako aj za najviac asistencií v La Lige (192), v La Ligovej sezóne (21) a [[Copa América]] (17). Drží tiež rekord za najviac reprezentačných gólov hráča z Južnej Ameriky (103). Strelil viac ako [[Zoznam futbalistov s 500 alebo viac strelenými gólmi|900 kariérnych gólov]] za klub a krajinu, a strelil najviac gólov za jeden klub v histórii (672). Už ako malý chlapec preukazoval talent v [[Club Atlético Newell's Old Boys|Newell's Old Boys]]. V 10 rokoch mu bol diagnostikovaný [[Somatotropín|problém s rastovým hormónom]]. Ako 13 a pol ročný prestúpil do [[FC Barcelona|FC Barcelony]], kde žil s otcom. Klub mu začal platiť liečbu. Už ako sedemnásťročný si odbil súťažný debut v októbri 2004. Na konci roku 2007 bol finalistom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] a [[Najlepší futbalista FIFA|Futbalista roka FIFA]]. Tento úspech zopakoval ďalšie štyri roky. V sezóne 2008/2009 získal s Barcelonou [[treble]]. V sezóne [[La Liga 2011/2012|2011/2012]] strelil v La Lige 50 gólov. V marci 2012 sa stal ako dvadsaťštyriročný [[Zoznam rekordov a štatistík FC Barcelona|najlepším strelcom Barcelony v histórii]]. V sezóne 2014/2015 doviedol Barcelonu k druhému treble. V roku 2018 sa stal kapitánom Barcelony a v roku 2019 získal rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]]. V sezóne 2019/2020 sa po siedmy krát stal najlepším strelcom ligy, čím prekonal rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]]. V auguste 2021 prestúpil do [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]], kde zotrval dve sezóny. V júni 2023 prestúpil do [[Inter Miami CF|Interu Miami]]. Za Argentínu vyhral v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005 Majstrovstvá sveta do 20 rokov]], kde sa stal najlepším strelcom a hráčom. V roku [[Letné olympijské hry 2008|2008]] vyhral Olympijské hry. V auguste 2005 si odbil seniorský debut, v ktorom hral len jednu minútu kvôli červenej karte. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta 2006]] strelil gól proti [[Srbsko a Čierna Hora|Srbsku a Čiernej Hore]] pri výhre 6:0. Na [[Copa América 2007]] bol vyhlásený najlepším mladým hráčom turnaja. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]] doviedol ako kapitán tím do finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]], kde ale prehral 0:1 po predĺžení. Bol vyhlásený najlepším hráčom turnaja. Na [[Copa América 2015]] a [[Copa América 2016|2016]] prehral taktiež vo finálových zápasoch proti [[Čilské národné futbalové mužstvo|Čile]]. Po tom čo ukončil reprezentačnú kariéru sa opäť vrátil k národnému tímu. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] však vypadol už v osemfinále s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]], a na [[Copa América 2019]] skončil na treťom mieste. V roku [[Copa América 2021|2021]] vyhral Copa América, na ktorej získal aj Zlatú loptu a Zlatú kopačku. Tento úspech mi dopomohol k rekordnej siedmej [[Zlatá lopta 2021|Zlatej lopte v roku 2021]]. V roku 2022 bol kapitánom svojej krajiny pri výhre na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]], na ktorých vyhral Zlatú loptu rekordný druhýkrát a prekonal rekord v počte odohratých zápasoch na svetovom šampionáte, s počtom 26 zápasov. Messi je [[Argentínske národné futbalové mužstvo|najlepším strelcom histórie Argentíny]]. Ako jeden z najpopulárnejších športovcov na svete je od roku 2006 hlavnou tvárou spoločnosti [[Adidas]], ktorá vyrába športové oblečenie. Podľa ''[[France Football]]'' bol v rozmedzí šiestich rokov päťkrát najlepšie zarábajúci futbalista medzi rokmi 2009 až 2014, a v roku 2019 bol podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' najlepšie zarábajúci športovec na svete. ''[[Time 100|Time]]'' ho v rokoch 2011 a 2012 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. V rokoch 2020 a 2023 získal ocenenie Laureus pre najlepšieho športovca v roku. V 2020 sa stal druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímových športoch), ktorý zarobil 1 miliardu eur. == Mladosť a začiatky == Lionel Messi sa narodil 24. júna 1987 v [[Rosario|Rosariu]] ako tretie zo štyroch detí otca Jorgeho Messiho a matky Celie Cuccitini. Mal dvoch starších bratov Rodriga a Matiasa, s ktorými začal hrať futbal. Ako štvorročný začal hrať za miestny klub Grandoli, ktorý trénoval jeho otec. Do tohto tímu ho priviedla jeho stará mama Celia.{{Bez citácie}} [[Súbor:La Masia (Can Planas) (Barcelona) - 1.jpg|vľavo|náhľad|Messi sa zapísal na barcelonskú mládežnícku akadémiu [[La Masia]] v 13 rokoch]] Po tom ako začal preukazovať talent si ho ako 6-ročného vyhliadol klub [[Club Atlético Newell's Old Boys|Atlético Newell's Old Boys]], kde bol v tíme nazývanom "Mašina 87". Počas šiestich rokov v Newell's Old Boys strelil okolo 500 gólov.<ref>Thompson, Wright (22 October 2012). "Here and Gone: The Strange Relationship between Lionel Messi and His Hometown in Argentina". ''Outside the Lines''. ESPN FC. Retrieved 18 July 2015.</ref><ref>Caioli 2012, pp. 31–35.</ref> Ako 10-ročnému mu bol diagnostikovaný problém s nedostatočnou tvorbou [[Somatotropín|rastového hormónu]]. Liečba stála 1000 [[Dolár|$]] mesačne a rodina na ňu nemala peniaze.<ref>Cazadieu, Jérôme; Juillard, Alexandre; Traïni, Frédéric (15 November 2008). "Leo Messi: La Légende d'El Enano" [Leo Messi: The Legend of El Enano]. ''L'Équipe via Irish Independent''. Retrieved 18 July 2015.</ref> Začal ho "skautovať" [[Club Atlético River Plate|River Plate]], jeden z najväčších tímov v [[Argentína|Argentíne]], ale nechceli mu preplácať liečbu. Jeho najväčším futbalovým idolom bol [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]].<ref>"Messi: Brazil striker Ronaldo my hero". ''FourFourTwo''. Retrieved 8 September 2018.</ref> V septembri roku 2000 Messi priletel spolu s rodinou do [[Katalánsko|Katalánska]] na skúšky v [[FC Barcelona|Barcelone]]. [[Carles Rexach]] s ním chcel podpísať zmluvu, ale v tej dobe bolo nezvyčajné kupovať mladého hráča z iného kontinentu. 14. decembra, po ultimáte pre Barcelonu, Rexach podpísal s Messim dohodu na papierovej vreckovke.<ref>Hawkey, Ian (20 April 2008). "Lionel Messi on a Mission". ''The Times (subscription required)''. Archived from the original on 30 August 2008. Retrieved 18 July 2015.</ref> {{Citát v rámčeku|„Keby ste ho videli, mysleli by ste si: toto dieťa nemôže hrať futbal. Je to trpaslík, je príliš krehký, príliš malý. Avšak okamžite si uvedomíte, že sa narodil inak, že je fenoménom a že bude výnimočný.“|– [[Adrián Coria]], tréner mládeže v [[Newell's Old Boys]], zdieľa svoj prvý dojem z 12-ročného Messiho.}} Vo februári 2001 sa presťahoval s otcom do [[Barcelona|Barcelony]] neďaleko [[Camp Nou]]. V prvej sezóne mohol hrať len priateľské zápasy a v Katalánskej lige. Spoluhráči si o ňom mysleli, že je nemý, pretože skoro vôbec nerozprával.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The story of Lionel Messi's first days at Barcelona {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/we-called-him-dwarf-the-story-of-messis-first-days-at/5dg1otj0xbzi1ocoxm8dandgp|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-04-03}}</ref> Vo februári 2002 mu [[Španielska kráľovská futbalová federácia]] konečne odobrila, aby mohol hrať vo všetkých oficiálnych súťažiach. Messi sa postupne stával hlavnou hviezdou takzvaného "''Detského Dream Tímu''", v ktorom pôsobili takí hráči ako sú [[Francesc Fàbregas|Cesc Fàbregas]] a [[Gerard Piqué|Gérard Piqué]]. Sezónu 2002/2003 ukončil v kategórii Kadet A ako najlepší strelec ligy s 36 gólmi v 30 zápasoch. Vyhral ligu a získal katalánsky pohár spolu so španielskym.<ref>Caioli 2012, pp. 61–62.</ref><ref>Jenson, Pete (27 March 2010). "Fàbregas, Messi, Piqué: Class of 2002". ''The Independent''. Retrieved 18 July 2015.</ref> Vo finále katalánskeho pohára jeho tím zvíťazil nad [[RCD Espanyol|Espanyolom]] 4:1, pričom sám strelil 2 góly. Tento zápas mal pôvodne odohrať s maskou na nose, pretože týždeň predtým sa v ligovom zápase zranil, ale 10 minút predtým ako bol vystriedaný ju odhodil.<ref>Hunter 2012, pp. 44–45.</ref> Ku koncu sezóny sa ho snažil získať [[Arsenal FC|Arsenal]], ale zostal v Barcelone.<ref>"Lionel Messi Could Have Joined Arsenal as a Teenager, Says Arsène Wenger". ''The Guardian''. 21 November 2014. Retrieved 18 July 2015.</ref> == Klubová kariéra == === FC Barcelona === ==== 2003 - 2005: Cesta do prvého tímu ==== {{Citát v rámčeku|„Vyzeralo to, akoby s nami hrával celý svoj život.“|– Asistent trénera Barcelony [[Henk Ten Cate]] pri Messiho premiére v prvom tíme.}} Počas sezóny [[2003–04 FC Barcelona sezóna|2003/2004]], jeho štvrtej v Barcelone, debutoval v rekordných piatich kategóriách. Po tom, čo sa stal s ''Juvenilom B'' hráčom turnaja v štyroch medzinárodných predsezónnych turnajoch, odohral za nich v sezóne len jeden oficiálny zápas. Následne sa presunul do ''[[FC Barcelona (mládež)|Juvenilu A]]'', kde strelil 18 gólov v 11 ligových zápasoch.<ref>Bird, Liviu (5 June 2015). "Ex-Teammate, La Masia Coach Recall Lionel Messi's Early Days, Persona". ''Sports Illustrated''. Retrieved 19 July 2015.</ref> [[Súbor:Leo messi barce 2005.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2005|vľavo]]Messi bol jedným z niekoľkých mladých hráčov, ktorí boli povolaní do prvého tímu počas medzinárodnej prestávky. Francúzsky krídeľník [[Ludovic Giuly]] opisoval, ako mu teenager Leo padol do oka počas tréningu prvého tímu pod vedením [[Frank Rijkaard|Franka Rijkaarda]]: "Zničil nás všetkých... Všetci ho kopali, aby sa vyhli tomu, že ich tento chlapec zosmiešni. On sa len postavil a hral ďalej. Obehol štyroch hráčov a strelil gól. Aj najlepší strední obrancovia boli nervózni. Bol mimozemšťan."<ref>"Giuly remembers the first time he saw Messi 'kill' his team-mates". ''Sport''. 14 September 2016.</ref> V 16-tich rokoch, štyroch mesiacoch a 23 dňoch debutoval v prvom tíme, keď 16. novembra 2003 nastúpil na ihrisko v 75. minúte počas priateľského zápasu proti [[FC Porto]].<ref name="ref1">Lowe, Sid (15 October 2014). "Lionel Messi: How Argentinian Teenager Signed for Barcelona on a Serviette". ''The Guardian''. Retrieved 18 July 2015.</ref><ref>Corrigan, Dermot (15 November 2013). "Messi Reflects on Debut 10 Years On". ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.</ref> Jeho výkon, dve vytvorené šance a strela na bránu zapôsobili na technický personál, a následne začal dennodenne trénovať s rezervou tímu [[FC Barcelona Atlètic|Barcelonou B]] a týždenne s prvým tímom. Po jeho prvom tréningu so seniorskou zostavou povedal svojim spoluhráčom [[Ronaldinho]], že tento 16-ročný chlapec bude lepším hráčom ako on sám.<ref name="ref2">Balagué 2013, pp. 246–249.</ref> Messi sa stal rýchlo jeho priateľom, čo mu veľmi uľahčilo cestu do prvého tímu.<ref>Hunter 2012, p. 53.</ref><ref name="ref3">Carbonell, Rafael (26 October 2004). "El Último Salto de la 'Pulga'" [The Last Jump of the 'Flea']. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 19 July 2015.</ref> Pre získanie ďalších skúseností sa Messi okrem hrania v ''Juvenile A'' pridal aj do [[FC Barcelona C|Barcelony C]], kde odohral prvý zápas 29. novembra. Pomohol jej zachrániť sa zo zostupových zón v [[Tercera Divisón]], keď strelil päť gólov v desiatich zápasoch, vrátane hetriku za osem minút počas zápasu [[Copa del Rey]].<ref name="ref4">Balagué 2013, pp. 183–185.</ref> Jeho progres vyústil do prvého profesionálneho kontraktu, ktorý podpísal 4. februára 2004. Jeho platnosť bola do roku 2012 a obsahoval [[Výkupná klauzula|výkupnú klauzulu]] 30 miliónov €. O mesiac neskôr (6. marca) debutoval v Barcelone B v [[Segunda División B]] a jeho výkupná klauzula automaticky vzrástla na 80 miliónov €.<ref name="ref5">Caioli 2012, pp. 68–71.</ref><ref>Balagué 2013, pp. 262–263.<br /></ref> Odohral päť zápasov za Barcelonu B, ale gól nestrelil.<ref name=":0">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2003–04". BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.</ref> Fyzický bol slabší ako jeho protihráči, ktorí boli často oveľa starší a vyšší. Na tréningu preto pracoval na zväčšení svalovej hmoty a celkovej sily, aby sa mohol svojich obrancov ľahko zbaviť. Ku koncu sezóny sa vrátil do oboch mládežníckych tímov a pomohol ''Juvenilu B'' vyhrať ligu. Sezónu ukončil s bilanciou 36 gólov v oficiálnych súťažiach za štyri z piatich tímov.<ref name="ref4" /><ref name="ref5" /> Počas sezóny 2004/2005 bol Messi istým hráčom Barcelony B. Odohral za ňu 17 zápasov a strelil 6 gólov.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2004–05". BDFutbol. Retrieved 19 July 2015.</ref> Od debutu v minuloročnom novembri nebol povolaný do prvého tímu, ale v októbri 2004 starší hráči poprosili Franka Rijkaarda, aby ho zobral.<ref name="ref2" /> Keďže Ronaldinho hral vždy na ľavej strane, Messiho sa Rijkaard rozhodol dať na pravú stranu (spočiatku proti želaniu hráčov), aby si mohol loptu zaseknúť do osi ihriska a dominantnou ľavačkou vystreliť.<ref name="ref6">Hunter 2012, pp. 35–36.</ref><ref>Reng, Ronald (27 May 2011). "Lionel Messi". ''FT Magazine''. Retrieved 19 July 2015.</ref> Messi debutoval v lige 16. októbra proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]], keď nastúpil na ihrisko v 82. minúte.<ref name="ref1" /> V 17-tich rokoch, troch mesiacoch a 22 dňoch bol v tom čase najmladším hráčom, ktorý hral za Barcelonu v oficiálnom zápase.<ref name="ref3" /> Za prvý tím odohral 77 minút v deviatich zápasoch, vrátane debutu v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]] proti [[FK Šachtar Doneck|Šachtaru Doneck]].<ref name=":0" /><ref>Mitten, Andy (16 October 2014). "Who Knew on His 2004 Debut That Lionel Messi Would Go so Far at Barcelona". ''The National''. Retrieved 19 July2015.</ref> [[1. máj|1. mája]] [[2005]] proti Albacete strelil svoj prvý seniorský gól po asistencií Ronaldinha – v tom čase bol najmladším strelcom v oficiálnom zápase v histórii klubu.<ref name="ref6" /><ref>Williams, Richard (24 February 2006). "Messi Has All the Qualities to Take World by Storm". ''The Guardian''. Retrieved 19 July 2015.</ref> Barcelona v tejto sezóne [[La Liga 2004/2005|získala ligový titul]], prvýkrát po šiestich rokoch.<ref name="ref7">Hunter, Graham (4 June 2015). "Messi, Iniesta and Xavi Driven to Join the Champions League Elite". ESPN FC. Retrieved 19 July 2015.</ref> ==== 2005 - 2008: Hráč základnej zostavy ==== {{Citát v rámčeku|„Počas môjho života som v takom mladom veku nikdy nevidel hráča takej kvality a osobnosti, najmä v drese jedného z najlepších svetových klubov.“|– [[Fabio Capello]] oceňuje 18-ročného Messiho po zápase o [[trofej Joana Gampera]] v auguste 2005.}} [[24. jún|24. júna]] 2005, v deň svojich 18. narodenín, podpísal prvú zmluvu ako seniorský hráč tímu. Dĺžka kontraktu s FC Barcelona bola stanovená do roku 2010, teda o dva roky menej ako v predchádzajúcom; výkupná klauzula sa však zvýšila na 150 miliónov €.<ref>Balagué 2013, pp. 262–263.</ref> Kľúčový zápas odohral o 2 mesiace neskôr, 24. augusta, počas zápasu o [[Gamperov pohár]]. V stretnutí proti [[Juventus FC|Juventusu FC]], pod vedením [[Fabio Capello|Fabia Capella]], predviedol taký výkon, že pri striedaní ho sprevádzali ovácie fanúšikov na [[Camp Nou]].<ref>Hunter 2012, pp. 264–265.</ref> Zatiaľ čo Capello chcel Messiho len na hosťovanie, [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] prišiel s ponukou na prestup, súhlasil s vyplatením výkupnej klauzuly 150 miliónov € a trojnásobne vyšším platom.<ref>Lowe, Sid (16 June 2017). "Joan Laporta: 'Barcelona has been kidnapped. It's hostage to lies and it's sad'". ''The Guardian''. Retrieved 27 July2017.</ref> Podľa vtedajšieho prezidenta [[Joan Laporta|Joana Laportu]] to bolo jediný krát, kedy mohol Messi reálne odísť, ale rozhodol sa v Barcelone zostať.<ref>Balagué 2013, pp. 272–276.</ref> 16. septembra bol jeho kontrakt po troch mesiacoch opäť navýšený do roku 2014.<ref name="ref8">"Starlet Messi Stays at Barça until 2014". ESPN FC. 17 September 2005. Retrieved 20 July 2015.</ref> Kvôli problémom týkajúcim sa jeho právneho statusu v Španielskej kráľovskej futbalovej federácii vynechal začiatok sezóny. 26. septembra získal španielske občianstvo a mohol tak opäť začať hrať.<ref name="ref8" /><ref>Caioli 2012, p. 91.</ref> Postupne sa stával stabilným hráčom základnej zostavy a tvoril útok s Ronaldinhom a [[Samuel Eto’o|Samuelom Eto'om]].<ref name="ref9">Hunter 2012, pp. 266–269.</ref> Nosil dres s číslom 19. Bol v základnej zostave v dôležitých zápasoch proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] alebo [[Chelsea FC|Chelsea]] v osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2005/2006|Ligy majstrov UEFA]].<ref name="ref9" /><ref>Balagué 2013, pp. 279–284.</ref>[[Súbor:Lionel Messi 31mar2007.jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2007]]Po tom, čo strelil 8 gólov v 25 zápasoch, vrátane prvého v Lige majstrov UEFA,<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2005–06". BDFutbol. Retrieved 20 July 2015.</ref> sa preňho sezóna 7. marca 2006 proti Chelsea kvôli zraneniu hamstringu predčasne skončila. Hoci pracoval na tom, aby bol na [[Liga majstrov UEFA 2005/2006 finále|finálový zápas]] Ligy majstrov UEFA v poriadku, v deň finále, 17. mája, bol nakoniec zo zostavy vyradený. Bol tak sklamaný, že neoslavoval víťazstvo proti Arsenalu v Paríži, čo neskôr oľutoval.<ref name="ref7" /> Zatiaľ čo FC Barcelona výkonnostne pomaly upadala, 19-ročný Messi sa počas sezóny [[La Liga 2006/2007|2006/2007]] prepracoval medzi najlepších futbalistov sveta.<ref>"Ingla: Rijkaard to Blame for Barça Decline". ESPN FC. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref name="ref10">"Messi: I'm Not the Best". FIFA. 31 May 2007. Retrieved 21 July 2015.</ref> Ako idol ''[[Fanúšikovia FC Barcelony|culés]],'' klubových fanúšikov, strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach 17 gólov v 36 zápasoch.<ref name="ref10" /><ref name=":1">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2006–07". BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.</ref> Opäť sa však zranil; 12. novembra 2006 utrpel zlomeninu [[Priehlavok|priehlavku]], ktorá ho vyradila z hry na tri mesiace.<ref>"Messi Needs Surgery on Broken Foot". CNN. 13 November 2006. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref>Hunter, Graham (19 October 2011). "Messi Closing in on Remarkable Record". ESPN FC. Retrieved 21 July 2015.</ref> Vrátil sa na osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]]; no tím neuspel a Barcelona ako obhájca titulu vypadla zo súťaže.<ref>Tomkins 2007, pp. 130–132.</ref> V lige sa jeho forma dostavila na konci sezóny; 11 z jeho 14 gólov prišli v posledných 13 zápasoch.<ref name=":1" /> 10. marca 2007 strelil prvý hetrik v ''El Clásicu'', čo sa mu podarilo ako prvému hráčovi po 12 rokoch. Zápas skončil 3:3.<ref>Lowe, Sid (12 March 2007). "There's Something about Messi". ''The Guardian''. Retrieved 21 July2015.</ref> Jeho dôležitosť v tíme reflektoval nový kontrakt.<ref>Balagué 2013, p. 302.</ref> Po tom čo [[Ronaldinho]] stratil formu sa stal Messi ako 20-ročný najväčšou hviezdou tímu; španielske média mu dali prezývku "Mesiáš".<ref>Lowe, Sid (24 September 2007). "Ronaldinho Misses Barcelona's Big Night Out". ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.</ref><ref>Carlin, John (3 February 2008). "Nou Sensation". ''The Guardian''. Retrieved 21 July 2015.</ref> V roku [[2007]] ho novinári ocenili 3. miestom v ankete [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] za prvým [[Kaká|Kakom]] a druhým [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], medzinárodní tréneri a kapitáni národných tímov ho zvolili ako [[FIFA World Player of the Year 2007|2.]] v ocenení [[FIFA World Player of the Year]], opäť za Kakom.<ref name="ref11">Balagué 2013, pp. 519–524.</ref><ref>"Kaka Named FIFA World Player of the Year". ESPN FC. 17 December 2007. Retrieved 21 July2015.</ref> Aj keď sa mu v sezóne 2007/2008 podarilo streliť 16 gólov,<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2007–08". BDFutbol. Retrieved 21 July 2015.</ref> v jej druhej polovici opäť utrpel zranenie, keď si 15. decembra natrhol hamstring.<ref name="ref12">Bright, Richard (6 March 2008). "Lionel Messi Sidelined for Six Weeks". ''The Daily Telegraph''. Retrieved 21 July 2015.</ref> Po návrate strelil dva góly pri výhre proti [[Celtic FC|Celticu]] na jeho ihrisku v osemfinále Ligy majstrov UEFA a stal sa v tom čase najlepším strelcom súťaže so 6 gólmi.<ref>O'Henley, Alex (21 February 2008). "Two for Messi as Barça See off Celtic". UEFA. Retrieved 21 July 2015.</ref> 4. marca 2008 sa mu opäť vrátilo zranenie. Rijkaard ho napriek varovaniu lekárov nechával hrať a kapitán tímu [[Carles Puyol]] začal kritizovať médiá za to, že presvedčili Messiho, aby hral každý zápas.<ref name="ref12" /> Barcelona sezónu ukončila bez trofeje; v [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|Lige majstrov UEFA]] vypadla v semifinále proti budúcemu víťazovi [[Manchester United FC|Manchestru United]] a v [[La Liga 2007/2008|lige]] skončila na treťom mieste.<ref>"Ronaldinho Cleared for Barça Exit". BBC Sport. 19 May 2008. Retrieved 21 July 2015.</ref> Po dvoch neúspešných sezónach musela Barcelona prebudovať tím, načo doplatili Rijkaard a Ronaldinho. Po jeho odchode získal Messi číslo 10.<ref>"Messi Has Ronaldinho's Number". FIFA. 4 August 2008. Retrieved 20 July 2015.</ref> V júli [[2008]] podpísal nový kontrakt s platom 7,8 milióna €, čím sa stal najlepšie plateným hráčom.<ref>Heydari, Keyvan Antonio (26 May 2009). "Messi: Amazing Talent in a Reluctant Star". ''The New York Times''. Retrieved 24 July 2015.</ref> Pred novou sezónou boli hlavnou obavou jeho časté zranenia, ktoré ho trápili medzi rokmi 2006 až 2008. Aby sa týmto problémom predišlo, klub zaviedol nové tréningy, výživu, režim životného štýlu a pridal mu osobného [[fyzioterapeut]]a, ktorý s ním cestoval aj na medzinárodné zápasy za [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]]. Výsledkom bolo, že zostal bez väčšieho zranenia ďalšie štyri roky, čo mu umožnilo dosiahnuť svoj vrcholný potenciál.<ref>Barnett, Phil (1 December 2009). "Lionel Messi: A Rare Talent". ''The Independent''. Retrieved 24 July2015.</ref> V roku 2008 si vyslúžil druhé miesta v oceneniach [[Zlatá lopta FIFA|Zlatá lopta]] a Futbalista roku FIFA, v oboch prípadoch bol za Cristianom Ronaldom.<ref>Jackson, Jamie (12 January 2009). "Ronaldo Adds Fifa World Player of the Year to List of Accolades". ''The Guardian''. Retrieved 24 July 2015.</ref> ==== 2009 - 2011: Sústavné úspechy ==== [[Súbor:039 men at work UEFA 2009, Rome.jpg|náhľad|Messi vo finále [[Liga majstrov UEFA 2008/2009|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Manchester United FC|Manchesteru United]] v máji 2009]] V sezóne 2008/2009 strelil 38 gólov v 51 zápasoch.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2008–09". BDFutbol. Retrieved 24 July 2015.</ref> Spolu s Eto'om a [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] strelili celkovo 100 gólov vo všetkých súťažiach, čo bol v tom čase klubový rekord.<ref>Roden, Lee (20 April 2015). "Are Messi, Suarez and Neymar Barcelona's Best-Ever Front Three?". ESPN FC. Retrieved 24 July 2015.</ref> Počas prvej sezóny pod novým trénerom [[Josep Guardiola|Josepom Guardiolom]] hral útočníka na pravom krídle, rovnako ako pod Rijkaardom. Počas ''El Clásica'' 2. mája 2009 hral po prvýkrát na pozícii falošnej deviatky, teda ako normálny útočník s tým rozdielom, že chodil hlbšie do poľa ku [[Xavi]]mu a [[Andrés Iniesta|Andrésovi Iniestovi]]. Podieľal sa asistenciou a dvoma gólmi pri výhre 6:2, čo je dodnes rekord štadióna [[Estadio Santiago Bernabéu|Santiago Bernabéu]].<ref name="ref13">Balagué 2013, pp. 453–459.</ref> 13. mája 2009 odohral svoje prvé finále za Barcelonu, keď v [[Copa del Rey]] porazila [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] 4:1, k čomu Messi prispel gólom a asistenciou.<ref>"Barcelona Defeat Athletic Bilbao to Win Copa del Rey". ''The Daily Telegraph''. 14 May 2009. Retrieved 24 July 2015.</ref> S 23 ligovými gólmi zabezpečil Barcelone [[La Liga 2008/2009|titul]] a piate double (zisk titulu v lige i národného pohára v jednej sezóne).<ref>"Barcelona's Title Celebrations Marred by Violence". ''The Daily Telegraph''. 17 May 2009. Retrieved 24 July 2015.</ref> Sezónu v Lige majstrov ukončil s deviatimi gólmi, čím sa stal [[Zoznam najlepších strelcov PMEK a Ligy majstrov UEFA|najlepším strelcom]].<ref>"Messi Sweeps up Goalscoring Honours". UEFA. 28 May 2009. Retrieved 26 July 2015.</ref> Vo štvrťfinále proti [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] strelil dva góly a asistoval pri celkovej výhre 4:0.<ref name="ref13" /> Vo [[Liga majstrov UEFA 2008/2009 finále|finále]] Ligy majstrov, ktoré sa hralo 27. mája, sa vrátil na falošnú deviatku. Barcelona v ňom porazila [[Manchester United FC|Manchester United]] 2:0, druhý gól prišiel po Messiho hlavičke, ktorou prekonal [[Edwin van der Sar|Edwina van der Sara]]. Barcelona získala historické prvé [[Treble (futbal)|treble]] v španielskom futbale.<ref>McNulty, Phil (27 May 2009). "Barcelona 2–0 Man Utd". BBC Sport. Retrieved 26 July 2015.</ref><ref>Seery, Phil (31 May 2009). "Barcelona Eclipse Dream Team with Historic Treble". Agence France-Presse. Archived from the original on 25 October 2012.</ref> Odrazom tohoto úspechu bol nový kontrakt, ktorý podpísal 18. septembra, trval do roku 2016 s novou výkupnou klauzulou 250 miliónov € a ročným platom 12 miliónov €.<ref>Balagué 2013, p. 472.</ref> Tímové úspechy pokračovali aj v druhej polovici roku 2009, keď s Barcelonou ako prvý klub získal sextuple, šesť vyhraných titulov v jednom roku.<ref>Adams, Tom (21 May 2010). "The Treble Club". ESPN FC. Retrieved 26 July 2015.</ref> Po víťazstvách v [[Supercopa de España 2009|Supercopa de España]] a [[Superpohár UEFA|Európskom superpohári]] v auguste, zvíťazila Barcelona aj v [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|Majstrovstvách klubov FIFA]] proti [[Club Estudiantes de La Plata|Estudiantes de la Plata]], kde Messi skóroval pri výhre 2:1 hruďou. Zápas sa odohral 19. decembra.<ref>"Barcelona Beat Estudiantes to Win the Club World Cup". BBC Sport. 19 December 2009. Retrieved 26 July 2015</ref> Ako 22-ročný získal [[Zlatá lopta 2009|Zlatú loptu]] a cenu [[FIFA World Player of the Year 2009|FIFA World Player of the Year]], obe s historicky najväčším náskokom.<ref name="ref11" />{{Citát v rámčeku|„Messi je bez pochýb najlepším hráčom na svete. Je ako PlayStation. Môže využiť každú chybu, ktorú urobíme.“|– [[Arsène Wenger]] chváli Messiho za jeho štyri góly proti [[Arsenal FC|Arsenalu]] v apríli 2010.}}Ako pravé krídlo sa opäť vrátil na pozíciu falošnej deviatky na začiatku roka 2010 v osemfinále Ligy majstrov proti [[VfB Stuttgart]]. Po prvom remízovom zápase vyhrala Barcelona druhý vysoko 4:0, s dvomi gólmi a asistenciou Messiho. V tomto momente sa stal hlavným hráčom v Guardiolovej Barcelone a jeho vplyv na hru sa zvyšoval.<ref>Balagué 2013, pp. 476–478.</ref> Messi strelil v tejto sezóne vo všetkých súťažiach celkovo 47 gólov, čím dorovnal klubový rekord [[Ronaldo (futbalista)|Ronalda]] v sezóne 1996/1997.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2009–10". BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref name="ref14">Lowe, Sid (17 May 2010). "La Liga Title the Least Barcelona Deserve as Madrid Again Finish Empty Handed". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Strelením všetkých štyroch gólov vo štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Arsène Wenger|Wengerovmu]] [[Arsenal FC|Arsenalu]] sa stal najlepším strelcom Barcelony v histórii tejto súťaže.<ref>"Barcelona's Lionel Messi the Sixth Player to Score Four Times in Champions League Tie". ''The Daily Telegraph''. 7 April 2010. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (7 April 2010). "'Mythical, Universal, the Lord's Anointed One' – Spain Hails Leo Messi". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Barcelonu vyradil z Ligy majstrov v semifinále [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]. Messi finišoval túto sezónu ako najlepší strelec (s 8 gólmi) druhý rok po sebe.<ref>Haslam, Andrew (22 May 2010). "Messi Takes Scoring Plaudits". UEFA. Retrieved 27 July 2010.</ref> Ligu ukončil ako najlepší strelec s 34 gólmi (opäť nadviazal na Ronaldov rekord), čím pomohol vyhrať Barcelone [[La Liga 2009/2010|druhýkrát La Ligu po sebe]] s jedinou porážkou.<ref name="ref14" /><ref>Wilson, Joseph (30 September 2010). "Messi Receives Golden Boot for Top European Scorer". ''U-T San Diego''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Na začiatku sezóny 2010/2011 vyhrala Barcelona [[Supercopa de España 2010|Supercopa de España]], po Messiho hetriku v druhom dvojzápase pri víťazstve 4:0. Prvý zápas Barcelona prehrala.<ref>"Magic Messi Wins Supercopa for Barça". ESPN FC. 21 August 2010. Retrieved 27 July 2010.</ref> 29. novembra 2010 vyhrala Barcelona v ''El Clásicu'' nad [[José Mourinho|Mourinhovým]] [[Real Madrid CF|Realom Madrid]] 5:0.<ref>Lowe, Sid (29 November 2010). "David Villa Strikes Twice as Slick Barcelona Thrash Real Madrid". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Pomohol tímu dosiahnuť 16 ligových víťazstiev v rade, čím klub vytvoril španielsky rekord. V poslednom z týchto zápasov strelil ďalší hetrik, a to proti [[Atlético Madrid|Atléticu Madrid]] dňa 5. februára 2011.<ref>"Lionel Messi Stars as Barcelona Seal Record League Win". BBC Sport. 6 February 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Most Consecutive Wins in the Top Division of Spanish football (Soccer)". ''Guinness World Records''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Jeho klubové výkony ho doviedli k víťazstvu v [[Zlatá lopta FIFA|Zlatej lopte FIFA]] (spojenie Zlatej Lopty a FIFA World Player of the Year), avšak toto víťazstvo bolo kritikmi spochybňované kvôli neúspechu Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta 2010]].<ref name=":2">Lowe, Sid (11 January 2011). "Lionel Messi Is the World's Best Player but Xavi Deserved FIFA's Award". ''The Guardian''. Retrieved 27 July 2015.</ref> Podľa starého formátu tohto hlasovania by skončil tesne pod tretím miestom, ale vďaka hlasom od medzinárodných trénerov a kapitánom vyhral.<ref name=":2" /> [[Súbor:FC Barcelona Team 2, 2011.jpg|náhľad|Messi (v strede) a jeho spoluhráči oslavujú víťazstvo v Majstrovstvách klubov FIFA v decembri 2011]] Ku koncu sezóny odohrala Barcelona štyri ''[[El Clásico|Clásica]]'' v rozpätí 18 dní. Ligový zápas 16. apríla skončil remízou po Messiho [[Pokutový kop|penalte]]. Štyri dni na to prehrala Barcelona [[Copa del Rey 2011 finále|finále Copa del Rey]]. V Lige majstrov UEFA strelil Messi oba góly pri výhre 2:0 v prvom [[Liga majstrov UEFA 2010/2011|semifinálovom]] dvojzápase v Madride – pri druhom obišiel troch hráčov Realu a tento gól sa radí medzi najlepšie v histórii súťaže.<ref>"Ronaldo's overhead kick and five other classic UCL goals". UEFA.com. Retrieved 23 June 2018.</ref> Aj keď neskóroval, pri druhom dvojzápase bol opäť dôležitým hráčom. Barcelona postúpila do finále Ligy majstrov UEFA,<ref name="ref15">Longman, Jeré (21 May 2011). "Lionel Messi: Boy Genius". ''The New York Times''. Retrieved 18 July2015.</ref><ref>Lowe, Sid (5 May 2011). "The Good, the Bad and the Ugly in the Aftermatch of the Clásico Series". ''Sports Illustrated''. Archived from the original on 8 May 2011.</ref> kde čelila Manchestru United – toto finále sa zopakovalo aj pred dvoma rokmi. Finále sa konalo 28. mája vo [[Wembley Stadium|Wembley]] a Messi sa stal mužom zápasu, keď strelil víťazný gól pri [[Liga majstrov UEFA 2010/2011 finále|výhre 3:1]].<ref>McNulty, Phil (28 May 2011). "Barcelona 3–1 Man Utd". BBC Sport. Retrieved 27 July 2015.</ref> Ukončil sezónu tretíkrát po sebe ako najlepší strelec súťaže s 12 gólmi.<ref>"Top Scorer Messi Matches Van Nistelrooy Mark". UEFA. 28 May 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref> Barcelona vyhrala [[La Liga 2010/2011|tretí La Ligový titul v rade]]. S 31 gólmi a 18 asistenciami sa stal Messi najlepším strelcom a asistentom ligy.<ref name=":3">"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2010–11". BDFutbol. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2010–11". ESPN FC. Retrieved 27 July 2015.</ref> Sezónu ukončil s 53 gólmi a 24 asistenciami vo všetkých súťažiach, čím sa stal najlepším strelcom sezóny v klubovej histórii a prvým hráčom v španielskom futbale, ktorý prekonal 50-gólovú hranicu.<ref name=":3" /><ref>Cascarino, Tony; Barclay, Patrick (27 May 2011). "Is Sublime Lionel Messi the Greatest Footballer Ever?". ''The Times (subscription required)''. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>Pitt-Brooke, Jack (14 April 2011). "48 Not Out: Messi Proves Himself King of the Goals". ''The Independent''. Retrieved 27 July 2015.</ref><ref>"Lionel Messi Scores Spanish Record 50th Goal". BBC Sport. 23 April 2011. Retrieved 27 July 2015.</ref> Messi ako tvorca hry, strelec a asistent zaznamenal v klubovej sezóne [[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]] nevídaných 73 gólov a 29 asistencií vo všetkých súťažiach.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2011–12". BDFutbol. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Mohamed, Majid (10 December 2012). "Lionel Messi: The Best Goalscorer Ever but Is the Barcelona Player the Greatest-Ever Footballer?". ''The Independent''. Retrieved 30 July 2015.</ref> Sezónu začal víťazstvami v Španielskom a Európskom superpohári; v Supercopa de España strelil 3 góly pri celkovom víťazstve 5:4 nad Realom Madrid.<ref>"Tempers Flare into Brawl as Barcelona Beats Real Madrid". ''USA Today''. 17 August 2011. Retrieved 30 July 2015.</ref> 18. decembra strelil dva góly vo [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011 – Finále|finále]] Majstrovstiev klubov FIFA proti [[Santos FC|Santosu]], pri výhre 4:0. Získal [[Zoznam ocenení na Majstrovstvách klubov FIFA|Zlatú loptu]] za najlepšieho hráča turnaja.<ref>"Barcelona Win FIFA Club World Cup". BBC Sport. 18 December 2011. Retrieved 30 July2015.</ref> Za jeho úsilie v roku 2011 vyhral opäť [[Zlatá loptu FIFA 2011|Zlatú loptu FIFA]], čím sa stal jedným zo štyroch hráčov v histórii, ktorí vyhrali Zlatú loptu trikrát; po [[Johan Cruijff|Johanovi Cruyffovi]], [[Michel Platini|Michelovi Platinim]] a [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]].<ref>"Messi Crowned World's Best". ESPN FC. 9 January 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Ďalej vyhral nové ocenenie [[UEFA najlepší futbalista Európy]].<ref>"Messi Wins UEFA Best Player in Europe Award". UEFA. 25 August 2011. Retrieved 30 July 2015.</ref> Po týchto úspechoch bol označovaný za jedného z najlepších hráčov histórie.<ref name="ref15" /> ==== 2012: Rekordný rok ==== {{Citát v rámčeku|"Je mi ľúto tých, ktorí chcú súťažiť o Messiho trón – je to nemožné, toto dieťa je jedinečné."|– [[Pep Guardiola]] po tom, čo sa Messi stal najlepším strelcom Barcelony vo veku 24 rokov v marci 2012.}} Keďže si Messi udržiaval svoju streleckú plodnosť aj v druhej polovici sezóny, v roku 2012 prelomil niekoľko dlhoročných rekordov. 7. marca, dva týždne po tom čo strelil v lige štyri góly proti [[Valencia CF|Valencii]], strelil päť gólov v osemfinále Ligy majstrov UEFA proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]], čo bol úctyhodný úspech v histórii tejto súťaže.<ref>"Messi Scores Four as Barcelona Rout Valencia". CNN. 20 February 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Rostance, Tom (7 March 2012). "Lionel Messi Scores Five in Barcelona Champions League Win". BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.</ref> S piatimi asistenciami sa stal najlepším asistentom v sezóne. So štrnástimi gólmi dorovnal rekord [[José Altafini|Josého Altafiniho]] zo sezóny 1962/1963, a stal sa len druhým hráčom po [[Gerd Müller|Gerdovi Müllerovi]], ktorý ukončil sezónu ako najlepší strelec v štyroch sezónach.<ref>"UEFA Champions League 2011–12: Statistics". UEFA. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>"Record-Breaking Messi Takes Top Scorer Honour". UEFA. 19 May 2012. Retrieved 30 July2015.</ref> O dva týždne neskôr, 20. marca, sa stal Messi vo veku 24 rokov najlepším strelcom v histórii Barcelony. Predbehol 57-ročného rekordéra [[César Rodríguez Álvarez|Césara Rodrígueza]] s 232 gólmi hetrikom proti [[Granada CF|Granade]].<ref>"Lionel Messi as Dominant as Michael Jordan, Claims Barcelona's Pep Guardiola, After He Breaks Goal Record". ''The Daily Telegraph''. 21 March 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> [[Súbor:FC Barcelona - Bayer 04 Leverkusen, 7 mar 2012 (07).jpg|vľavo|náhľad|Messi ukazujúci na oblohu po rekordnom päť gólovom koncerte proti [[Bayer 04 Leverkusen|Bayeru Leverkusen]] v odvetnom osemfinálovom zápase Ligy majstrov UEFA v marci 2012]] Napriek jeho individuálnej forme sa štvorročné úspešné obdobie Barcelony pod vedením Guardiolu chýlilo ku koncu.<ref>Brassell, Andy (27 April 2012). "Pep Guardiola Leaves Lasting Legacy at Barcelona". BBC Sport. Retrieved 30 July 2015.</ref> Hoci Barcelona vyhrala 25. mája Copa del Rey proti Athleticu Bilbao, v lige zaostala za Realom Madrid a v Lige majstrov UEFA bola vyradená v semifinále budúcim šampiónom, Chelsea, pričom Messi strelil rozhodujúci pokutový kop do brvna.<ref>"Pep Guardiola's Final Game: Barcelona Win Copa del Rey". BBC Sport. 26 May 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref><ref>Dawkes, Phil (24 April 2012). "Barcelona 2–2 Chelsea (agg 2–3)". BBC Sport. Retrieved 30 July2015.</ref> V poslednom domácom ligovom zápase 5. mája proti Espanyolu strelil Messi všetky štyri góly, pribehol ku lavičke a objal sa s Guardiolom, ktorý oznámil rezignáciu na poste manažéra.<ref>"Four-Goal Lionel Messi Gives Pep Guardiola Perfect Barcelona Send-Off". ''The Guardian''. 5 May 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Ligovú sezónu ukončil po druhýkrát ako najlepší strelec v Španielsku a Európe s 50 gólmi, čo je historický rekord La Ligy.<ref>"Lionel Messi Receives Golden Boot Award as Europe's Top Scorer". ''Sports Illustrated''. 29 October 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> [[Európske klubové futbalové rekordy|Vo všetkých súťažiach strelil 73 gólov]], čím prekonal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] so 67 gólmi v sezóne 1972/1973 v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]].<ref>"Messi Smashes Müller's 40-Year Record". ESPN FC. 9 December 2012. Retrieved 30 July 2015.</ref> Pod novým manažérom [[Tito Vilanova|Titom Vilanovom]], ktorý ho trénoval už ako 14-ročného v ''La Masii'', pomohol Barcelone počas druhej polovice roku 2012 dosiahnuť najlepší štart do La ligovej sezóny; Barcelona získala po polovici sezóny 55 bodov, čo je rekord v španielskom futbale.<ref>Hughes, Rob (29 April 2014). "To See Coach's Legacy at Barcelona, Just Look on Field". ''The New York Times''. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Ten-Man Barcelona Shocked by Sociedad". CNN. 19 January 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> Dvoma gólmi proti [[Real Betis|Realu Betis]] 9. decembra prekonal dva dlhoročné rekordy: rekord Césara Rodrígueza so 190 ligovými gólmi, čím sa stal najlepším strelcom v La Lige v histórii Barcelony, a rekord Gerda Müllera za najviac gólov v kalendárnom roku, v ktorom predbehol jeho 85 gólov v roku 1972 za Bayern Mníchov a [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]].<ref>Rogers, Iain (10 December 2012). "Fatherhood Hasn't Slowed Record-Breaking Messi". Reuters. Retrieved 9 August 2015.</ref> Messi po prekonaní 40-ročného rekordu poslal Müllerovi barcelonský dres s číslom 10, podpísaný "s úctou a obdivom".<ref>"Mueller Gets Messi's No. 10 Barcelona Shirt". ''Sports Illustrated''. 17 January 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> Rok ukončil s 91 gólmi vo všetkých súťažiach za Barcelonu a Argentínu.<ref name=":4">Mohamed, Majid (8 January 2013). "Barcelona's Lionel Messi Becomes Most Decorated Player in History after Winning Unprecedented Fourth Straight Ballon d'Or". ''The Independent''. Retrieved 9 August2015.</ref> Hoci FIFA kvôli overiteľnosti tento rekord nepotvrdila, ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessová kniha rekordov]]'' ho zapísala ako najviac gólov v kalendárnom roku.<ref>"FIFA Refuses to Back Lionel Messi or Godfrey Chitalu for Goal Record". BBC Sport. 14 December 2012. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Barcelona Star Lionel Messi Sets New Goal-Scoring Record". ''Guinness World Records''. 10 December 2012. Retrieved 9 August 2015.</ref> Opäť vyhral Zlatú loptu FIFA, čím sa v tom čase stal jediným hráčom, ktorý toto ocenenie získal štyrikrát.<ref name=":4" /><ref>Chowdhury, Saj (9 January 2013). "Ballon d'Or Contenders Messi, Ronaldo and Iniesta in Profile". BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.</ref> ==== 2013 - 2014: ''Messidependencia''==== {{Citát v rámčeku|„O Leovi hovoríme ako o najlepšom hráčovi na svete a keď vám veci nefungujú dobre, musíte ho využiť. Hoci je napoly zranený, jeho prítomnosť na ihrisku stačí na to, aby nás zdvihla a našu hru všeobecne.“|– Obranca [[Gerard Piqué]] vysvetľuje, že sa Barcelona v apríli 2013 spoliehala na zraneného Messiho proti [[Paris Saint-Germain|Parížu Saint-Germain]].}} Barcelona získala v sezóne 2012/2013 rekordných 100 bodov a zabezpečila si [[La Liga 2012/2013|ligový titul]]. Výkony tímu sa začali zhoršovať v druhej polovici sezóny.<ref>Lowe, Sid (13 May 2013). "A Sense of Anticlimax but Barcelona Still Deserve Their La Liga Title". ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po tom, čo vypadli v semifinále Copa del Rey s Realom Madrid, takmer stratili šancu na postup aj v osemfinále Ligy majstrov proti [[AC Miláno]], keď v prvom zápase prehrali 0:2. Avšak v druhom zápase dokonali comeback s výsledkom 4:0, vďaka asistencii a dvom gólom Messiho.<ref>Monaghan, Matt (12 March 2013). "Barcelona 4–0 AC Milan (agg 4–2)". BBC Sport. Retrieved 9 August 2015.</ref> Messi podpísal 7. februára nový kontrakt, ktorý platil do roku 2018 s ročným platom 13 miliónov €.<ref>"Messi Signs New Barcelona Deal". CNN. 7 February 2015. Retrieved 9 August 2015.</ref> 17. marca 2013 si po prvýkrát obliekol kapitánsku pásku v ligovom zápase proti [[Rayo Vallecano]].<ref>Rogers, Iain (11 May 2013). "Captain Messi Inspires Another Barça League Triumph". Reuters. Retrieved 9 August 2015.</ref> Jeho dôležitosť v strieľaní gólov začala rásť; v sezóne keď vyhrali treble strelil 24% gólov tímu, v tejto sezóne 40% gólov tímu. Po štyroch sezónach bez zranení sa Messimu opäť vrátili svalové zranenia. 2. apríla utrpel poranenie hamstringu vo štvrťfinále Ligy majstrov proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. V druhom zápase proti PSG, keď Barcelona prehrávala o gól, naskočil Messi z lavičky v druhom polčase a za deväť minút pomohol vytvoriť šancu na postupový gól, ktorý ich dostal do semifinále. Stále zranený už ale nedokázal pomôcť Barcelone v semifinále proti Bayernu Mníchov, keď prehrali celkovo dvojzápas 7:0.<ref>"Lionel Messi Set to Miss Rest of Barcelona Season with Hamstring Injury". ''The Daily Telegraph''. 14 May 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref name="ref16">Lowe, Sid (11 April 2013). "Messidependencia Brought into Focus as Barcelona Show Vulnerability". ''The Guardian''. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po týchto zápasoch sa začínal používať pojem ''Messidependencia'', pretože Barcelona bola na svojej hviezde stále viac závislá.<ref name="ref16" /> [[Súbor:Leo Messi v Almeria 020314.jpg|náhľad|Lionel Messi v sezóne 2013/2014|vľavo]] Messiho boj so zraneniami pokračoval v ďalšom priebehu roku 2013, preto sa rozhodol rozlúčiť so svojim dlhoročným fyzioterapeutom.<ref>De Menezes, Jack (14 November 2013). "Rumours of Lionel Messi Rift with Barcelona Rubbished Be Representatives of the Argentina International". ''The Independent''. Retrieved 10 August2015.</ref> Ďalšie zranenie hamstringu prišlo 12. mája, čo znamenalo prerušenie jeho série 21 zápasov v rade s gólom, čo je svetový rekord, ktorý sa zastavil na čísle 33 gólov.<ref>"Messi Worry Mars Barca's Title Joy". CNN. 13 May 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref><ref>"Messi 'Breaks Record' by Scoring in 17th Consecutive La Liga Game". BBC Sport. 10 March 2013. Retrieved 9 August 2015.</ref> So 60 gólmi vo všetkých súťažiach, vrátane 46 gólov v La Lige, finišoval sezónu ako najlepší strelec v Španielsku a Európe po druhýkrát v rade; stal sa prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral trikrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]].<ref>"Lionel Messi Awarded Golden Shoe for Third Time after 46 La Liga Goals for Barcelona". ''The Independent''. 20 November 2013. Retrieved 9 August2015.</ref><ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2012–13". BDFutbol. Retrieved 9 August 2015.</ref> Po tom, čo v novej sezóne nastúpil na post trénera [[Gerardo Martino]] sa zranil po piaty krát v tomto roku, keď si 10. novembra poranil hamstring, ktorý ho vyradil z hry na dva mesiace.<ref>"Lionel Messi Returns from Injury in Barcelona Victory". CNN. 8 January 2013. Retrieved 10 August 2015.</ref> Napriek zraneniam skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2013|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom.<ref>"Cristiano Ronaldo Wins FIFA Ballon D'or after Stellar Year at Real Madrid". ''The Guardian''. 13 January 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref> Počas druhej polovice sezóny 2013/2014 pretrvávali pochybnosti o Messiho forme, ale všetko si vynahradil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvách sveta 2014]]. Štatisticky sa jeho góly, strely a prihrávky dali porovnávať s minulou sezónou.<ref>West, Andy (22 March 2014). "Real Madrid v Barcelona: Has Ronaldo Overtaken Messi?". BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (12 March 2014). "One Flick of Lionel Messi's Left Foot Ends Talk of Crisis at Barcelona". ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Lowe, Sid (24 June 2014). "Lionel Messi and Argentina in Tune at Last despite Tough Start to World Cup". ''The Guardian''. Retrieved 10 August 2015.</ref> V priebehu siedmych dní dokázal prekonať dva dlhoročné rekordy; hetrikom 16. marca proti Osasune predbehol [[Paulino Alcántara|Paulina Alcántaru]] s 369 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Barcelony vo všetkých súťažiach, vrátane priateľských, a hetrikom do siete Realu Madrid 23. marca sa stal najlepším strelcom ''El Clásica'', keď prekonal [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda di Stéfana]] s 18 gólmi.<ref>Jenson, Pete (24 March 2014). "Real Madrid 3 Barcelona 4 Match Report: Lionel Messi Hat-Trick Out-Guns Cristiano Ronaldo in Seven-Goal El Clásico Thriller". ''The Independent''. Retrieved 10 August 2015.</ref> Messi ukončil sezónu so 41 gólmi vo všetkých súťažiach, čo bola jeho najhorší výsledok za posledných päť sezón.<ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2013–14". BDFutbol. Retrieved 10 August 2015.</ref> Po prvýkrát za päť rokov ukončila Barcelona sezónu bez trofejí; vo finále Copa del Rey prehrala s Realom Madrid a [[La Liga 2013/2014|ligu]] prehrala v poslednom zápase doma proti Atléticu Madrid.<ref>"Barcelona's Lionel Messi: I Had a Lot of Problems during 2013–14 Season". ESPN FC. 19 February 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref> Po dlhotrvajúcich špekuláciách o prípadnom prestupe podpísal 19. mája 2014 nový kontrakt s ročným platom 20 miliónov €, čo predstavuje 36 miliónov € pred zdanením; v tom čase najvyšší plat, aký kedy nejaký športovec dostal.<ref>"Barcelona Name Luis Enrique as New Coach, Lionel Messi Signs New Contract with La Liga Club". ABC News. 21 May 2014. Retrieved 10 August2015.</ref><ref>"Lionel Messi Signs New Barcelona Deal". ESPN FC. 19 May 2014. Retrieved 10 August 2015.</ref><ref>Notarianni, Roberto (25 March 2015). "Messi, la (Très) Bonne Paie" [Messi, the (Very) Good Payroll]. ''France Football''. Retrieved 10 August 2015.</ref> ==== 2014/2015: Historické treble ==== [[Súbor:Leo Messi (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]] Pod novým manažérom a bývalým kapitánom [[Luis Enrique|Luisom Enriquem]] dokázal vďaka ukončeniu série zranení v sezóne 2014/2015 prekonať do konca roka ďalšie tri dlhoročné rekordy.<ref>Corrigan, Dermot. "Gerardo Martino: Lionel Messi Feeling Mental, Physical Strain of Years at Top". ESPN FC. Retrieved 10 August 2015.</ref> Hetrikom proti Seville 22. novembra sa stal najlepším strelcom La Ligy, keď prekonal 59-ročný rekord [[Telmo Zarra|Telma Zarru]], ktorý strelil 251 gólov.<ref>"Lionel Messi: Barcelona Forward Will Leave 'Unreachable' Record". BBC Sport. 23 November 2015. Retrieved 10 August 2015.</ref> Tri dni na to strelil ďalší hetrik proti [[APOEL FC|APOELU]], čím prekonal rekord Raúla so 71 gólmi a stal sa najlepším strelcom Ligy majstrov v histórii.<ref>"Apoel Nic 0–4 Barcelona". BBC Sport. Retrieved 10 August 2015.</ref> Tretím hetrikom, tentoraz proti Espanyolu 7. decembra, sa stal najlepším strelcom ''[[Derbi barceloní]]'' s 12 gólmi.<ref>Besa, Ramon (7 December 2014). "El Derbi Es un Monólogo de Messi" [The Derby Is a Monologue of Messi]. ''El País'' (in Spanish). Retrieved 10 August2015.</ref> Messi opäť skončil v ankete Zlatá lopta FIFA na [[Zlatá lopta FIFA 2014|druhom mieste]] za Cristianom Ronaldom, z veľkej časti za druhé miesto s Argentínou na Majstrovstvách sveta.<ref>"Cristiano Ronaldo Wins Ballon D'or for Second Straight Year". ESPN FC. 12 January 2015. Retrieved 10 August 2015.</ref> Na začiatku roka 2015 sa opäť začalo špekulovať o Messiho odchode z klubu.<ref>Roden, Lee (8 January 2015). "Barcelona, Messi and Enrique: What's Gone Wrong?". BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.</ref> Obrat k lepšiemu prišiel 11. januára pri víťazstve 3:1 nad Atléticom Madrid, keď po prvýkrát skórovalo celé útočné trio Messi, [[Neymar]] a [[Luis Alberto Suárez|Luis Suárez]], známe ako "MSN".<ref>Lowe, Sid (18 May 2015). "Barcelona Transform Their Season from Trouble to a Possible Treble". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Po piatich rokoch hrania v strede ihriska sa Messi posunul na pozíciu pravého útočníka, keď sa do stredu útoku dostal Suárez.<ref>West, Andy (19 March 2015). "Motivated Lionel Messi Transforms Barcelona's Hopes for Trophy Treble". BBC Sport. Retrieved 11 August 2015.</ref> Tu nadobudol svoju zrejme najlepšiu formu, zatiaľ čo Neymar a Suárez ukončili závislosť útoku Barcelony na Messim.<ref>Lowe, Sid (8 May 2015). "Messi's Best-Ever Form?". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Tomas, Francesc (22 April 2015). "Barcelona Increasingly Gaining Messi Independence (and It's a Good Thing)". ESPN FC. Retrieved 11 August2015.</ref> S 58 gólmi Messiho strelilo celé trio 122 gólov vo všetkých súťažiach, čo je španielsky rekord.<ref>Lowe, Sid (6 June 2015). "Barcelona's Luis Suárez, Leo Messi and Neymar Too Good for Juventus". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>"Lionel Andrés Messi Cuccittini: Matches 2014–15". BDFutbol. Retrieved 11 August 2015.</ref> [[Súbor:Moment of the Champions League final FC Barcelona - Juventus 2015.jpg|náhľad|Lionel Messi vo finále Ligy majstrov proti Juventusu v roku 2015|vľavo]] Ku koncu sezóny strelil Messi 17. mája rozhodujúci gól Atléticu Madrid pri víťazstve 1:0, čím získala Barcelona [[La Liga 2014/2015|ligový titul]].<ref>Rice, Simon (17 May 2015). "Barcelona Win La Liga: Lionel Messi Strike Sees Barca Clinch 23rd Title at Home of Reigning Champions Atletico Madrid". ''The Independent''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Medzi 43 ligovými gólmi bol aj hetrik 8. marca proti [[Rayo Vallecano]], ktorý strelil za 11 minút, čo je jeho najrýchlejšie vo svojej seniorskej kariére; bol to celkovo 32. hetrik za Barcelonu, čím predbehol Telma Zarru a stal sa hráčom s najväčším počtom hetrikov v španielskom futbale.<ref>"Supporters, Superstars and Goals Galore". FIFA. 11 March 2015. Retrieved 11 August 2015.</ref> Okrem toho sa stal aj najlepším asistentom sezóny s 18 asistenciami, čím predbehol [[Luís Figo|Luísa Figa]] s najviac asistenciami v La Lige; rekordnú 106 asistenciu si pripísal 15. februára proti [[Levante UD|Levante]], kde strelil ďalší hetrik.<ref>"Spanish Primera División Statistics: Top Assists 2014–15". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>"Messi También Es Leyenda en el Ranking Histórico de Asistencias" [Messi Is Also a Legend in the Historical Assist Ranking] (in Spanish). La Liga BBVA. 19 February 2015. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Corrigan, Dermot (15 February 2015). "Messi Notches Assist Record". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref> Messi strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri víťazstve 3:1 nad Athletic Bilbao hranom 30. mája. Jeho prvý gól je považovaný za jeden z najlepších v jeho kariére.<ref>Corrigan, Dermot (30 May 2015). "Treble Comes into Focus as Messi Marches Barcelona to Copa Title". ESPN FC. Retrieved 11 August 2015.</ref> Zároveň bol nominovaný na najkrajší gól v ankete [[Cena Ferenca Puskása|Cena Ferenca Puskása 2015]].<ref>"Puskás Award". FIFA. Retrieved 28 December2015.</ref> V [[Liga majstrov UEFA 2014/2015|Lige majstrov]] strelil dva góly a asistoval pri semifinálovom víťazstve 3:0 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] pod vedením Pepa Guardiolu.<ref>Newman, Blair (7 May 2015). "If Lionel Messi Makes Pep Guardiola Feel Helpless, What Chance Do the Rest Have?". ''The Guardian''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Druhý gól prišiel tri minúty po prvom, keď preloboval brankára [[Manuel Neuer|Manuela Neuera]] a predribloval [[Jérôme Boateng|Jérômeho Boatenga]], ktorý spadol na zem; tento moment sa stal [[Vírusové video|virálom]] a bol najviac [[Twitter|tweetovaný]] príspevok roka. Gól bol vyhlásený za najlepší gól sezóny podla [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]].<ref>Rice, Simon (7 December 2015). "Lionel Messi, Manchester United and Arsenal: The 10 Most Tweeted Sporting Moments of 2015". ''The Independent''. Retrieved 7 December 2015.</ref><ref>Chavez, Christopher (27 August 2015). "Messi's Goal vs. Bayern Voted Europe's Best in 2014–15". ''Sports Illustrated''. Retrieved 4 September 2015.</ref> Napriek prehre v druhom zápase postúpila Barcelona do finále v [[Berlín]]e, kde porazila Juventus 3:1 a vyhrala druhé treble, čím sa stala prvým tímom v histórii, ktorý niečo také dokázal.<ref>Jurejko, Jonathan (12 May 2015). "Bayern Mun 3–2 Barcelona". BBC Sport. Retrieved 11 August2015.</ref><ref>Borden, Sam (6 June 2015). "Barcelona Overwhelms Juventus to Win Fifth Champions League Title". ''The New York Times''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Messi sa stal v tejto sezóne Ligy majstrov najlepším strelcom (10 gólov) aj najlepším asistentom (6 asistencií), čím sa stal prvým hráčom, ktorý sa stal 5 x najlepším strelcom sezóny.<ref>"UEFA Champions League 2014–15: Statistics". UEFA. Retrieved 11 August 2015.</ref><ref>Hannah, Ralph (5 June 2015). "The Ultimate Record-Breaking Preview to the UEFA Champions League Final". ''Guinness World Records''. Retrieved 11 August 2015.</ref> Získal cenu [[UEFA najlepší futbalista Európy|UEFA ako najlepší futbalista Európy]] za rok 2015, už po druhý krát.<ref>Gonzalez, Roger (27 August 2015). "Messi Beats Ronaldo for 2014–15 UEFA Best Player in Europe Award". CBS Sports. Retrieved 4 September 2015.</ref> ==== 2015/2016: Domáce úspechy ==== [[Súbor:2015 UEFA Super Cup 83.jpg|náhľad|Messi s medailou víťaza Superpohára UEFA z roku 2015]] Messi otvoril sezónu 2015/2016 dvoma gólmi z priamych kopov v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]] proti Seville. Zápas skončil 5-4 po predĺžení.<ref>"Lionel Messi Says Free Kick Goals in UEFA Super Cup Were 'Lucky'". ESPN FC. 11 August 2015. Retrieved 4 September 2015.</ref> 16. septembra sa stal najmladším hráčom v histórii [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]], ktorý odohral v tejto súťaží 100 zápasov. Bolo to proti [[AS Rím]] pri remíze 1:1.<ref>Molinaro, John (16 September 2015). "Florenzi's goal vs. Barca one for the ages". Sports Net. Retrieved 16 September 2015.</ref> Po zranení kolena sa vrátil na ihrisko 21. novembra v zápase proti Realu Madrid pri výhre 4:0 vonku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Real Madrid 0-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/34849342|dátum=2015-11-21|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 20. decembra získal Messi piatu trofej v roku 2015, keď Barcelona vyhrala [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|Majstrovstvá klubov FIFA]] vo finálovom zápase proti [[Club Atlético River Plate|River Plate]] 3:0 v [[Jokohama|Jokohame]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi: CWC proves Barca are world's best|url=https://global.espn.com/football/fifa-club-world-cup/story/2765338/lionel-messi-club-world-cup-shows-barcelona-are-world-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2015-12-20|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 30. decembra strelil gól pri svojom 500. zápase za Barcelonu [[Real Betis|Realu Betis]] pri výhre 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Real Betis {{!}} La Liga Matchday 16 - FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/matches/35168/fc-barcelona-real-betis-la-liga-2015-2016|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 11. januára 2016 vyhral Messi rekordnú piatu [[Zlatá lopta FIFA|Zlatú loptu FIFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona's Messi wins record fifth Ballon d'Or|url=https://global.espn.com/football/blog-fifa/story/2784555/lionel-messi-wins-2015-ballon-dor-ahead-of-ronaldo-neymar|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-01-11|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> 3. februára strelil hetrik v zápase proti Valencii v semifinále Copa del Rey, s výsledkom 7:0.<ref>https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fnews%2fearly-lead%2fwp%2f2016%2f02%2f03%2flionel-messis-500th-goal-shows-off-scintillating-skill%2f%3f</ref> Pri výhre 6:1 nad [[Celta de Vigo|Celtou Vigo]] v lige asistoval Messi Suárezovi z penalty. Niektorí to označovali ako "geniálny dotyk", iní kritizovali kvôli zosmiešňovaniu súpera. Hráči Celty si však nesťažovali a ich tréner vyhlásil, že "Barcelonskí útočníci sú veľmi úctiví." Táto penalta bola porovnávaná s penaltou [[Johan Cruijff|Johana Cruijffa]] z roku 1982, ktorý aktuálne bojoval s rakovinou pľúc; niektorí fanúšikovia indikovali, že to bola pocta pre neho. Cruijff mal zo situácie radosť a trval na tom, že bola podľa pravidiel a zábavná.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona penalty: Was it disrespectful or a touch of genius?|url=https://www.bbc.com/sport/football/35578309|dátum=2016-02-15|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Suarez team up for audacious penalty kick|url=https://www.foxnews.com/sports/messi-suarez-team-up-for-audacious-penalty-kick|vydavateľ=FoxSports|dátum vydania=2016-02-14|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en-US}}</ref> 17. februára prekonal 300. gólovú ligovú hranicu v zápase proti [[Sporting de Gijón|Sportingu Gijón]], ktorý skončil výhrou 1:3 vonku.<ref name="fcbarcelona.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=News - FC Barcelona Official website|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> O pár dní neskôr strelil oba góly v zápase proti Arsenalu na [[Emirates Stadium]] pri výhre 0:2, v prvom zápase osemfinále [[Liga majstrov UEFA 2015/2016|Ligy majstrov UEFA]]. Jeho druhý gól v zápase bol 10 000. gólom Barcelony vo všetkých oficiálnych súťažiach.<ref name="fcbarcelona.com" /> 17. apríla ukončil 5-zápasovú šnúru gólov s 500. seniorským gólom za klub a krajinu pri domácej prehre 1:2 nad Valenciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch: Lionel Messi scores his 500th goal|url=https://www.si.com/planet-futbol/2016/04/17/lionel-messi-scores-500th-goal-video-barcelona-argentina|vydavateľ=SI.com|dátum prístupu=2019-08-31|jazyk=en}}</ref> Messi ukončil sezónu 2015/2016 dvoma asistenciami vo finále Copa del Rey pri výhre 2:0 po predĺžení nad Sevillou na [[Estadio Vicente Calderón|Vicente Calderón]] (22. mája 2016); klub získal domáce double druhú sezónu v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs Sevilla: resumen, goles y resultado|url=https://www.marca.com/eventos/marcador/futbol/2015_16/copa/final/bar_sev/|vydavateľ=MARCA.com|dátum vydania=2016-05-20|dátum prístupu=2019-08-31}}</ref> Celkovo strelil 41 gólov a pripísal si 23 asistencií. Barcelonské útočné trio strelilo v tejto sezóne celkovo rekordných 131 gólov, čím prekonali vlastný rekord z minulej sezóny.<ref name="fcbarcelona.com" /> ==== 2016/2017: Štvrtá Zlatá kopačka ==== {{Citát v rámčeku|„[Messi] je nevyhnutný, avšak my ostatní sme pripravení. – Nie, klub je väčší ako ktorýkoľvek manažér, ako ktorýkoľvek hráč... okrem Lea. To je realita a musíte to prijať.“|– V rozhovore pre oficiálny barcelonský časopis [[Javier Mascherano]] načrtáva dôležitosť Messiho pre tím.}} Messi otvoril sezónu 2016/2017 víťazstvom v [[Supercopa de España]] proti Seville s výsledkom 2:0 vonku 14. augusta, a 3:0 doma 17.augusta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barça tame Sevilla in Super Cup|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2016/08/15/57b0ea7522601dc5638b45b4.html|vydavateľ=MARCA English|dátum vydania=2016-08-15|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en|meno=Arch|priezvisko=Bell|priezvisko2=@ArchBell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca seal Supercopa de Espana {{!}} Football Espana|url=https://www.football-espana.net/60510/barca-seal-supercopa-de-espana|vydavateľ=www.football-espana.net|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> Tieto zápasy viedol ako kapitán, kvôli zraneniu [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi levanta la Supercopa de España|url=https://elpais.com/deportes/2016/08/18/actualidad/1471475075_599601.html|periodikum=El País|miesto=Madrid|dátum=2016-08-18|dátum prístupu=2019-09-01|issn=1134-6582|jazyk=es|meno=Ramon|priezvisko=Besa}}</ref> O tri dni neskôr strelil v prvom zápase [[La Liga 2016/2017|La Ligy]] proti Realu Betis (6:2) dva góly a pripísal si jednu asistenciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Suarez plunders hat-trick, Lionel Messi scores twice as Barca smash six past Betis|url=https://www.eurosport.com/football/liga/2016-2017/barcelona-v-real-betis-live_sto5731413/story.shtml|vydavateľ=Eurosport|dátum vydania=2016-08-20|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> 13. septembra 2016 strelil svoj prvý hetrik v sezóne v úvodnom zápase [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov UEFA]] proti [[Celtic FC|Celticu]] (7:0); bol zároveň jeho šiestym v tejto súťaži, čo je historický rekord. O týždeň neskôr si v zápase proti Atléticu Madrid (1:1) poranil trieslo a bol na tri týždne mimo hry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi out for three weeks|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/830100/leo-messi-out-for-three-weeks|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> Vrátil sa 16. októbra na zápas proti [[Deportivo La Coruña|Deportivu La Coruña]] (4:0), v ktorom strelil gól.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Scores in His Return as Barcelona Roll Past Deportivo La Coruña|url=https://www.beinsports.com/us/soccer/video/lionel-messi-scores-in-his-return-as-barcelon/353223|vydavateľ=beIN SPORTS USA|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-us}}</ref> O tri dni nato strelil 37. hetrik za Barcelonu v zápase proti [[Manchester City FC|Manchestru City]] (4:0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona 4-0 Manchester City: Lionel Messi hits hat-trick on Pep Guardiola's return|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10624079/barcelona-4-0-manchester-city-lionel-messi-hits-hat-trick-on-pep-guardiolas-return|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> 1. novembra strelil svoj 54. gól v skupinových fázach Ligy majstrov UEFA pri prehre 3:1 vonku nad Manchestrom City, čím prekonal rekord Raúla s 53 gólmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi score to pass Raul for most goals in the UCL group stage|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-score-to-pass-raul-for-most-goals-in-the-ucl-group-stage-110116|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2016-11-01|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2016 at 2:33p|priezvisko=ET}}</ref> [[Súbor:Messi & Murtaza.jpg|náhľad|Messi v roku 2016|vľavo]]Messi ukončil rok s 51 gólmi, čím sa stal najlepším strelcom Európy pred [[Zlatan Ibrahimović|Zlatanom Ibrahimovićom]], ktorý strelil o jeden menej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top goal scorers in 2016: Messi claims crown, Ibrahimovic and Ronaldo follow|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/top-goal-scorers-in-2016-messi-claims-crown-ibrahimovic-and-ronaldo-follow/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> Po tom čo skončil v súboji o Zlatú loptu na druhom mieste za Cristianom Ronaldom, skončil za ním na druhom mieste aj v ocenení FIFA The Best.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo wins Best FIFA Men's Player 2016 award|url=https://edition.cnn.com/2017/01/09/football/ronaldo-fifa-best-player-award-messi-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-01}}</ref> 11. januára strelil v zápase proti Athleticu Bilbao (3:1) v osemfinále Copa del Rey gól z priameho kopu. Bol to jeho 26. gól z priameho kopu za Barcelonu vo všetkých súťažiach, čím dorovnal [[Ronald Koeman|Ronalda Koemana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals Koeman's Barca record|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3036856/lionel-messi-equals-ronald-koemans-barcelona-free-kick-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-01-12|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en}}</ref> V ďalšom ligovom zápase proti Las Palmas (5:0) strelil gól, čím vyrovnal rekord [[Raúl González Blanco|Raúla]] v počte tímov, ktorým dokázal streliť gól v La Lige (35).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch Lionel Messi match record for the most La Liga teams scored against|url=http://www.foxsports.com/soccer/story/watch-lionel-messi-record-for-the-most-teams-scored-against-in-la-liga-011417|vydavateľ=FOX Sports|dátum vydania=2017-01-14|dátum prístupu=2019-09-01|jazyk=en-US|meno=2017 at 12:48p|priezvisko=ET}}</ref> 4. februára 2017 strelil v ligovom zápase proti Athleticu Bilbao (3:0) gól z priameho kopu (27. gól), čím prekonal Koemana a stal sa najlepším strelcom z priamych kopov v histórii klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi embarrasses Gorka Iraizoz with free-kick for Barcelona|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/10756916/lionel-messi-embarrasses-gorka-iraizoz-with-free-kick-for-barcelona|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 23. apríla strelil dva góly pri výhre nad Realom Madrid vonku 3:2. Jeho víťazný gól v nadstavenom čase bol zároveň 500. za Barcelonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi nets 500th goal for Barcelona|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3106811/lionel-messi-scores-500th-goal-for-barcelona-against-real-madrid|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-04-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Po tomto góle si vyzliekol dres, držal ho v rukách a ukazoval ho na stranu fanúšikov Realu Madrid - s číslom a menom na ich stranu. 27. mája strelil gól a asistoval [[Paco Alcácer|Pacovi Alcácerovi]] vo finále Copa del Rey proti [[Deportivo Alavés|Alavésu]] (3:1) a stal sa mužom zápasu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi inspires Barcelona to Copa del Rey final triumph against Alavés|url=https://www.theguardian.com/football/2017/may/27/barcelona-alaves-copa-del-rey-final|periodikum=The Observer|dátum=2017-05-27|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0029-7712|jazyk=en-GB|meno=Press|priezvisko=Association}}</ref> Celkovo strelil Messi v tejto sezóne 54 gólov a mal 16 asistencií. 37 gólov v lige mu stačilo k získaniu Pichichi a k Zlatej kopačke po štvrtý krát v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi receives fourth Golden Shoe Award: Each day I enjoy it more|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/11/24/5a182794268e3ef82a8b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-11-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> ==== 2017/2018: Domáce double a rekordná piata Zlatá kopačka ==== Messi otvoril sezónu 2017/2018 gólom z penalty pri domácej prehre 1:3 nad Realom Madrid v Suerpcopa de España.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Real Madrid - Football Match Report - August 13, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=479398|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> V zápasoch ''El Clásica'' to bol už jeho 24. oficiálny gól a 25. celkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi and Luis Suárez call for optimism|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/748248/leo-messi-and-luis-suarez-call-for-optimism|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 9. septembra strelil prvý ligový hetrik v sezóne v zápase proti mestskému rivalovi [[RCD Espanyol|Espanyolu]] (5:0).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Espanyol - Football Match Report - September 9, 2017 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report?gameId=490682|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 12. septembra strelil dva góly [[Gianluigi Buffon|Gigimu Buffonovi]], čím porazila Barcelona víťaza talianskej ligy Juventus 3:0 doma, v zápase [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi superb as Barca get revenge vs. Juve|url=https://global.espn.com/football/blog/the-match/60/post/3201936/lionel-messi-scores-twice-as-barcelona-get-revenge-on-juventus|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-12|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. septembra strelil štyri góly v zápase proti [[SD Eibar|Eibaru]] (6:1) na Camp Nou v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi magic comes from nothing - Valverde|url=https://global.espn.com/football/barcelona/story/3208658/lionel-messi-creates-something-from-nothing-for-barcelona-valverde|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> O tri týždne neskôr, 1. októbra, sa stal Messi tretím v poradí v počte odohraných zápasov za Barcelonu v histórii, keď predbehol [[Carles Puyol|Carlesa Puyola]] (594. zápas). Bol to zápas proti Las Palmas (3:0), kde strelil dva góly a na jeden prihral; zápas sa hral za zatvorenými dverami Camp Nou, kvôli násiliu v [[Katalánsko|Katalánsku]], ktoré bolo spôsobené [[Referendum o nezávislosti Katalánska 2017|referendom o nezávislosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=5 talking points as Barcelona beat Las Palmas in eerie empty Nou Camp|url=http://www.mirror.co.uk/sport/football/match-reports/barcelona-3-0-las-palmas-11270684|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2017-10-01|dátum prístupu=2019-09-02|meno=Rik|priezvisko=Sharma}}</ref> 18. októbra, pri jeho 122. štarte v európskych súťažiach, strelil v zápase Ligy majstrov UEFA nad [[Olympiakos FC|Olympiakosom]] (3:0) 97. gól v Lige majstrov UEFA a 100. vo všetkých klubových súťažiach pod hlavičkou UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 100th European goal in Barcelona win|url=https://www.bbc.com/sport/football/41624714|dátum=2017-10-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Messi sa stal spolu s Cristianom Ronaldom len druhým hráčom, ktorý prekonal túto hranicu, ale potreboval nato o 21 zápasov menej ako Portugalčan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi emulates Ronaldo with 100th European goal|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/newsid=2447481.html|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 4. novembra odohral v zápase proti Seville v lige (2:2) svoj 600. zápas za Barcelonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Barbaric' Messi marks 600th Barca game|url=https://africa.espn.com/football/barcelona/story/3258275/lionel-messi-marks-600th-barcelona-appearance-in-win-over-sevilla|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-11-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Po prevzatí štvrtej Zlatej kopačky podpísal s Barcelonou 25. novembra novú zmluvu do sezóny 2020/2021. Jeho výkupná klauzula bola stanovená na 700 miliónov €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi signs new deal through 2020/21 season|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/732507/lionel-messi-signs-new-deal-through-202021-season|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 7. januára 2018 odohral 400. zápas v lige v zápase proti Levante (3:0), v ktorých si pripísal 144 ligových asistencií a 365 gólov, čím vyrovnal rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za najviac ligových gólov strelených za jeden klub v top 5 ligách Európy.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BREAKING NEWS: Messi breaks Muller goal record|url=https://www.beinsports.com/en/la-liga/news/messi-breaks-muller-goal-record/761806|vydavateľ=beIN SPORTS|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> O týždeň neskôr tento rekord prekonal, keď strelil 366. ligový gól z priameho kopu proti [[Real Sociedad de Fútbol|Realu Sociedad]] (2:4 výhra vonku).<ref name=":5" /> 4. marca strelil v domácom ligovom zápase nad Atléticom Madrid (1:0) z priameho kopu 600. seniorský gól.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 1-0 Atletico Madrid|url=https://www.bbc.com/sport/football/43279527|dátum=2018-03-04|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 14. marca strelil v domácom zápase Ligy majstrov UEFA proti Chelsea (3:0) 99. a 100. gól v Lige majstrov UEFA, čím sa stal len druhým hráčom po Cristianovi Ronaldovi, ktorý vyrovnal túto hranicu; dokázal to však v mladšom veku, za menej zápasov, menej odohraných minút a menej striel ako Portugalský konkurent.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Faster and younger than rival Ronaldo - Magical Messi's 100 Champions League goals in Opta numbers|url=https://www.fourfourtwo.com/news/faster-and-younger-rival-ronaldo-magical-messis-100-champions-league-goals-opta-numbers|vydavateľ=FourFourTwo|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|meno=Future Publishing Limited Quay|priezvisko=House|meno2=The|priezvisko2=Ambury|meno3=Bath BA1 1UA All rights reserved|priezvisko3=Engl}}</ref> Jeho prvý gól, ktorý prišiel po dvoch minútach a ôsmich sekundách, bol jeho najrýchlejším gólom v kariére. Taktiež pomohol Barcelone dostať sa už po jedenásty krát v rade do štvrťfinále tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores 100th Champions League goal in Barcelona's 3-0 victory over Chelsea|url=https://www.latimes.com/sports/la-sp-champions-league-messi-20180314-story.html|vydavateľ=Los Angeles Times|dátum vydania=2018-03-14|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-US}}</ref> 7. apríla strelil hetrik v zápase proti [[CD Leganés|Leganés]] (3:1), vrátane šiesteho gólu z priameho kopu v sezóne, čím vyrovnal rekord jeho bývalého spoluhráča Ronaldinha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi equals the record of Ronaldinho|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-equals-the-record-of-ronaldinho-6741843|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}</ref> Opäť ukončil sezónu ako najlepší strelec ligy s 34 gólmi, čo mu prinieslo už jeho piatu Zlatú kopačku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Golden Shoe 2017-18: Lionel Messi wins fifth European top scorer award {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-set-for-fifth-golden-shoe-after-winning-pichichi/16zqsqe8e9tr3187k929hjiwpt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 21. apríla strelil druhý gól Barcelony - 40. v sezóne - pri víťazstve 5:0 vo finále Copa del Rey nad Sevillou; taktiež nahral na gól Luisovi Suárezovi. Bola to štvrtá výhra Barcelony v rade v tejto súťaži a 30. celkovo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sevilla 0-5 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43845692|dátum=2018-04-21|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 29. apríla strelil hetrik pri víťazstve 4:2 vonku nad Deportivo La Coruña, čím získala Barcelona 25. ligový titul.<ref>{{Citácia periodika|titul=Deportivo La Coruna 2-4 Barcelona|url=https://www.bbc.com/sport/football/43928594|dátum=2018-04-29|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 9. mája strelil gól proti Villarrealu (5:1), čím Barcelona vytvorila nový rekord v [[Futbalové rekordy v Španielsku|počte zápasov bez prehry]] (43) v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona - Villarreal {{!}} La Liga 試合当日 32 - FC バルセロナ|url=https://www.fcbarcelona.jp/ja/matches/37890/fc-barcelona-villarreal-la-liga-2017-2018|vydavateľ=www.fcbarcelona.jp|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> ==== 2018/2019: Kapitán FC Barcelona, desiaty titul v La Lige a rekordná šiesta Zlatá kopačka ==== [[Súbor:Lionel Messi vs Valladolid.jpg|náhľad|Messi v 2. kole La Ligy v sezóne [[La Liga 2018/2019|2018/2019]] proti [[Real Valladolid CF|Realu Valladolid]]|vľavo]] Po odchode bývalého kapitána [[Andrés Iniesta|Andrésa Iniestu]] v máji 2018 bol Messi menovaný novým kapitánom klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi will be Barcelona＇s next captain|url=https://www.sport-english.com/en/news/barca/lionel-messi-will-be-barcelonas-next-captain-6781878|vydavateľ=sport|dátum vydania=2018-04-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en|priezvisko=Sport}}</ref> 12. augusta 2018 získal ako kapitán Barcelony prvú trofej, keď dokázal vyhrať Supercopa de España nad Sevillou 2:1. 19. augusta strelil dva góly v úvodnom zápase [[La Liga 2018/2019|ligovej]] sezóny nad Alavésom (3:0). Jeho prvý gól v zápase bol z priameho kopu, keď súperovi hráči vyskočili a lopta prešla popod nich; tento gól bol zároveň 6000. gólom Barcelony v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores Barcelona's 6,000th goal in La Liga|url=https://www.espn.in/football/barcelona/story/3602570/lionel-messi-scores-barcelonas-6,000th-goal-in-la-liga|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2018-08-18|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 18. septembra strelil hetrik v {{Citát v rámčeku|„Messi je Boh futbalu. Keď má Messi loptu, jeden na jedného, si mŕtvy."|– [[José Mourinho]]}} zápase s [[PSV Eindhoven]] (4:0) v úvodnom kole skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|Ligy majstrov UEFA]], čím vytvoril nový rekord za najviac hetrikov v tejto súťaži (osem).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ranking Messi's eight Champions League hat tricks|url=https://www.espn.com/soccer/club/barcelona/83/blog/post/3638504/lionel-messis-eight-champions-league-hat-tricks-ranked-which-is-the-best|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2018-09-19|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 20. októbra strelil gól a asistoval pri výhre 4:2 nad Sevillou, avšak v 26. minúte si poranil pravú ruku a musel byť vystriedaný; testy neskôr potvrdili, že utrpel zlomeninu [[Vretenná kosť|vretennej kosti]], čo ho vyradilo z futbalu na tri týždne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, out for three weeks with a fractured arm|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/886828/messi-out-for-three-weeks-with-a-fractured-arm|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 8. decembra strelil proti Espanyolu (4:0) dva góly z priameho kopu – jeho 9. a 10. gól z priameho kopu v kalendárnom roku; toto bolo po prvýkrát čo niečo také v lige dokázal. Jeho prvý gól v zápase bol zároveň 10. gólom v ligovej sezóne, čím sa stal prvým hráčom v histórii La Ligy, ktorý strelil minimálne 10 gólov v 13. sezónach po sebe.<ref>{{Citácia periodika|titul='His Magnum opus': even for Lionel Messi, this was special {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2018/dec/10/his-magnum-opus-even-for-lionel-messi-this-was-special|periodikum=The Guardian|dátum=2018-12-10|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> 13. januára 2019 strelil 400. gól v La Lige, čo sa mu podarilo za 435 zápasov a počas stretnutia s Eibarom (3:0). Stal sa prvým hráčom histórie, ktorému sa to podarilo v jednej z top 5 líg Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi scores 400th Barcelona goal in 3-0 win over Eibar|url=https://www.bbc.com/sport/football/46858269|dátum=2019-01-13|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> 2. februára strelil dva góly pri remíze 2:2 nad Valenciou. Jeho prvý gól padol z penalty, bol jeho 50. v lige a stal sa tak len tretím hráčom v histórii La Ligy, ktorému sa toto podarilo, hneď po Cristianovi Ronaldovi a [[Hugo Sánchez|Hugovi Sánchezovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi news: Barcelona talisman matches Cristiano Ronaldo's penalty milestone as he enjoys six-year high scoring streak {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-ie/news/messi-matches-ronaldo-penalty-milestone-as-barca-star-sets/1hi6mj9rbf3ar19i8fs1h6nezt|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2019-09-02}}</ref> O mesiac neskôr klub vyhlásil, že začali prípravu na Messiho odchod do dôchodku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Barcelona president Josep Maria Bartomeu preparing the club for life without Argentine|url=https://www.bbc.com/sport/football/47159671|dátum=2019-02-07|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 23. februára strelil 50. hetrik v kariére a asistoval Luisovi Suárezovi v zápase proti Seville (4:2 výhra vonku); zároveň sa mu podarilo dosiahnuť 650 gól za klub a krajinu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia periodika|titul=Sevilla 2-4 Barcelona: Lionel Messi scores 50th hat-trick in win|url=https://www.bbc.com/sport/football/47336146|dátum=2019-02-23|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 16. apríla strelil dva góly v druhom zápase štvrťfinále Ligy majstrov UEFA proti Manchestru United (3:0), a po celkovom skóre 4:0 sa FC Barcelona dostala do semifinále po prvýkrát od roku 2015; boli to taktiež jeho prvé góly vo štvrťfinálových zápasoch od roku 2013.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 3-0 Manchester United: Lionel Messi stars as United knocked out of Champions League|url=https://www.bbc.com/sport/football/47939085|dátum=2019-04-16|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi’s one-man show draws curtain on Manchester United dreams {{!}} Sid Lowe|url=https://www.theguardian.com/football/2019/apr/17/lionel-messi-manchester-united-barcelona|periodikum=The Guardian|dátum=2019-04-17|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid Lowe at the Camp|priezvisko=Nou}}</ref> 27. apríla prišiel Messi v zápase proti Levante z lavičky a strelil jediný gól zápasu, čím zabezpečil Barcelone [[La Liga 2018/2019|predčasný ligový titul]];<ref name="washingtonpost.com">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=- The Washington Post|url=https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/|vydavateľ=Washington Post|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> bol to jeho 450. zápas za Barcelonu v lige, a zároveň prvá ligová trofej v úlohe kapitána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi adds to his numbers|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/27/5cc42098ca4741e3088b4639.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-27|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's first league title as captain|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/04/28/5cc5666be5fdea995f8b461b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-04-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 1. mája strelil dva góly v semifinále Ligy majstrov UEFA doma proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] (3:0); jeho druhý gól v zápase, ktorý bol z priameho kopu zo vzdialenosti 32 metrov, bol jeho 600. gólom za Barcelonu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 600th club goal days after Ronaldo|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/3840584/barcelonas-lionel-messi-scores-600th-career-club-goal|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-05-01|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> V druhom zápase o šesť dní neskôr prehrala Barcelona na [[Anfield]]e 4:0, a tak vypadla zo súťaže s celkovým skóre 4:3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool 4-0 Barcelona (Agg: 4-3): Liverpool complete stunning comeback to reach Champions League final|url=https://www.skysports.com/football/news/11669/11713953/liverpool-4-0-barcelona-agg-4-3-liverpool-complete-stunning-comeback-to-reach-champions-league-final|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. mája v poslednom zápase Barcelony v lige strelil dva góly pri remíze 2:2 v Eibare (jeho 49. a 50. gól v sezóne vo všetkých súťažiach), čo mu zabezpečilo jeho šiestu trofej Pichichi pre najlepšieho strelca ligy (36 gólov v 34 zápasoch), čím vyrovnal Zarru v počte sezón ako najlepší strelec ligy.<ref name="washingtonpost.com"/> Taktiež získal šiestu Zlatú kopačku, tretíkrát v rade (od sezóny 2016/2017).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi wins his sixth Golden Shoe award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1225730/messi-wins-his-sixth-golden-shoe-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 25. mája strelil gól vo finále Copa del Rey poti Valencii, avšak tento zápas Barcelona prehrala (1:2).<ref>{{Citácia periodika|titul=Copa del Rey final: Valencia end Barcelona's double dream|url=https://www.bbc.com/sport/football/48367455|dátum=2019-05-25|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> ==== 2019/2020: Rekordná šiesta Zlatá lopta ==== 5. augusta 2019 bolo oznámené, že Messi nebude môcť odcestovať na turné po USA pre zranenie pravého lýtka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi injury: Barcelona star to miss USA tour with calf injury just ahead of La Liga season|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/lionel-messi-injury-barcelona-star-to-miss-usa-tour-with-calf-injury-just-ahead-of-la-liga-season/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> 19. augusta bol Messiho lob spoza šestnásty proti Realu Betis nominovaný na cenu [[Cena Ferenca Puskása|FIFA Puskás Award]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Fifa Puskás Award 2019: breakdown of the 10-strong shortlist|url=https://www.theguardian.com/football/2019/aug/20/fifa-puskas-award-2019-shortlist-billie-simpson-lionel-messi-andros-townsend|periodikum=The Guardian|dátum=2019-08-20|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nosa|priezvisko=Omoigui}}</ref> Neskôr v mesiaci si po uzdravení lýtko opäť poranil, čo ho vyradilo z hry na začiatku sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi ruled out vs. Betis after injury setback|url=https://www.espn.com/soccer/lionel-messi/story/3927626/messi-ruled-out-vs-betis-after-injury-setback|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2019-08-24|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Dôsledkom bolo, že bol zranený na neurčito s tým, že sa vráti k hraniu po septembrovej reprezentačnej prestávke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi won't return until after the international break|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/08/28/5d664da0ca4741fe4d8b461a.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2019-08-28|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en}}</ref> Svoj prvý zápas v sezóne odohral 17. septembra, keď prišiel z lavičky pri bezgólovej remíze 0:0 proti [[Borussia Dortmund|Borussi Dortmund]] vonku v otváracom zápase [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Dortmund 0-0 Barcelona: Marc-Andre ter Stegen saves Marco Reus' penalty in stalemate|url=https://www.bbc.com/sport/football/49718948|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-09-17|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}</ref> 23. septembra získal Messi cenu [[FIFA The Best]] pre najlepšieho hráča na svete, pred [[Virgil van Dijk|Virgilom van Dijkom]] a Cristianom Ronaldom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Best FIFA Awards results as Messi beats Van Dijk and Ronaldo to main prize|url=https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/best-fifa-awards-live-results-20154863|vydavateľ=mirror|dátum vydania=2019-09-23|dátum prístupu=2020-04-14|meno=Alex|priezvisko=Richards}}</ref> 6. októbra strelil svoj prvý gól v sezóne v ligovom zápase proti Seville (4:0 doma) z priameho kopu; bol to jeho 420. gól v La Lige, čím prekonal Cristiana Ronalda s jeho 419 ligovými gólmi v top 5 európskych súťažiach.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-0 Sevilla: Champions climb to second in La Liga with convincing win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49939501|periodikum=BBC Sport|dátum=2019-10-06|dátum prístupu=2020-04-14|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi breaks another record in Barca win; Juventus ends Inter's unbeaten run|url=https://edition.cnn.com/2019/10/07/football/barcelona-sevilla-inter-juventus-bayern-hoffenheim-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-08|meno=Matias Grez|priezvisko=CNN}}</ref> 23. októbra strelil Messi svoj prvý gól tejto sezóny Ligy majstrov UEFA pri výhre vonku 2:1 nad [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]], čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v 15. sezónach Ligy majstrov UEFA v rade (nerátajú sa kvalifikačné kolá).<ref>{{Citácia periodika|titul=Slavia Prague 1-2 Barcelona: Lionel Messi breaks another record in narrow win|url=https://www.bbc.com/sport/football/49874450|dátum=2019-10-23|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Rovnako vyrovnal spoločný rekord Raúla a Cristiana Ronalda za najviac súperom strelených gólov minimálne jeden gól v tejto súťaži (33). 29. októbra strelil dva góly a pri dvoch asistoval pri domácej výhre 5:1 nad Realom Valladolid v La Lige; jeho prvý gól – z 32 metrov – bol jeho 50. gólom z priameho kopu v kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde runs out of superlatives after landmark Messi hat-trick|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-free-kick-goal-barcelona-ernesto-valverde-vs-real-valladolid-a9177116.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2019-10-30|dátum prístupu=2019-10-30|jazyk=en}}</ref> Jeho góly (608) ho taktiež dostali pre Cristiana Ronalda (606), čo sa týka klubovej úrovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi eclipses Ronaldo after scoring twice for Barcelona|url=https://edition.cnn.com/2019/10/30/football/messi-barcelona-goals-ronaldo-valladolid-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-10-30|meno=Ravi Ubha|priezvisko=CNN}}</ref> 9. novembra strelil tri góly (vrátane dvoch priamych kopov) pri domácej výhre 4:1 nad Celtou Vigo. Bol to jeho 34. hetrik v La Lige, čím vyrovnal Cristiana Ronalda ako držiteľa tohto rekordu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona 4-1 Celta Vigo: Lionel Messi hits hat-trick as champions reclaim top spot|url=https://www.bbc.com/sport/football/50363584|dátum=2019-11-09|dátum prístupu=2019-11-11|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 27. novembra sa Messi podieľal na všetkých troch góloch svojho tímu pri víťazstve 3:1 nad [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]], keď v 29. minúte asistoval [[Luis Alberto Suárez|Luisovi Suárezovi]] a v 34. minúte strelil gól. Taktiež v druhom polčase asistoval na gól [[Antoine Griezmann|Antoinemu Griezmannovi]]. Bol to jeho 700. zápas za Barcelonu, a súčasne vytvoril nový rekord v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov UEFA]], keďže v zápase proti Borussi Dortmund strelil gól proti 34. súperovi, čím prekonal predošlý rekord Raúla a Cristiana Ronalada.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi steals the show in his 700th Barcelona appearance|url=https://edition.cnn.com/2019/11/27/football/lionel-messi-barcelona-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-11-28|meno=Dominic Rech|priezvisko=CNN}}</ref> 2. decembra získal Messi rekordnú [[Zlatá lopta 2019|šiestu Zlatú loptu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Ballon d’Or: Lionel Messi wins record sixth award and Megan Rapinoe is rewarded for World Cup triumph|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/12/02/ballon-dorlive-updates-ceremony-lionel-messi-virgil-van-dijk/|periodikum=The Telegraph|dátum=2019-12-02|dátum prístupu=2019-12-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Tom|priezvisko=Morgan|meno2=Will|priezvisko2=Magee}}</ref> 7. decembra, v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]] (výhra 5:2) strelil hetrik, čím sa stal hráčom s najviac hetrikmi v histórii La Ligy (35).<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores hat-trick for Barcelona v Mallorca|url=http://www.bbc.com/sport/live/football/50687497|dátum=2019-12-06|dátum prístupu=2019-12-07|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=BBC|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> 22. februára 2020 strelil v ligovom zápase proti Eibaru štyri góly pri výhre 5:0.<ref>{{Citácia periodika|titul=Who is Lionel Messi? A comparative study of Diego Maradona and Lionel Messi|url=http://dx.doi.org/10.1177/1367877911422859|periodikum=International Journal of Cultural Studies|dátum=2011-12-22|dátum prístupu=2020-02-24|ročník=15|číslo=4|strany=415–428|issn=1367-8779|doi=10.1177/1367877911422859|meno=Bartlomiej|priezvisko=Brach}}</ref> Zároveň sa stal oficiálne prvým hráčom v histórii, ktorý sa podieľal na 1000 góloch svojho tímu počas profesionálnej kariéry (góly a asistencie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi is now the first player in football history to reach 1,000 goal contributions|url=https://www.givemesport.com/1549199-barcelonas-lionel-messi-becomes-first-ever-player-to-reach-1000-goal-contributions|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-02-22|dátum prístupu=2020-02-24|jazyk=en-GB}}</ref> Dňa 14. júna 2020 strelil gól a na dva nahral v ligovom zápase proti [[RCD Mallorca|Mallorce]], v prvom zápase po trojmesačnej pauze, kvôli pandémii [[COVID-19]]. V tomto zápase stanovil nový rekord, keď strelil minimálne 20 ligových gólov v 12. sezónach v rade.<ref>{{Citácia periodika|titul=Analysis of the goals scored in Spanish First and Second division during the 2017/2018 season|url=http://dx.doi.org/10.6018/sportk.412501|periodikum=SPORT TK-Revista EuroAmericana de Ciencias del Deporte|dátum=2020-01-31|dátum prístupu=2020-06-15|strany=37–43|issn=2340-8812|doi=10.6018/sportk.412501|meno=J.|priezvisko=Raya-González|priezvisko2=DJ.|meno3=M.|priezvisko3=Domínguez-Díez}}</ref> 30. júna strelil gól z penalty pri remíze 2:2 v ligovom zápase proti Atléticu Madrid, vďaka čomu strelil už 700. gól v kariére za Barcelonu a Argentínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores 700th goal for club and country|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4113399/lionel-messi-reaches-700-goal-milestone-for-barcelona-and-argentina|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-06-30|dátum prístupu=2020-07-01|jazyk=en}}</ref> 11. júla vyrobil 20. asistenciu v ligovej sezóne pre [[Arturo Vidal|Artura Vidala]] pri výhre 1:0 vonku nad Realom Valladolid, čím vyrovnal Xaviho rekord 20 asistencií v jednej sezóne La Ligy zo sezóny 2008/2009;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi equals club record for assists|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1721440/messi-equals-club-record-for-assists|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FC Barcelona: Are Barcelona Pair Xavi and Iniesta in Decline?|url=https://bleacherreport.com/articles/1637655-fc-barcelona-are-barcelona-pair-xavi-and-iniesta-in-decline|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-07-21|jazyk=en|meno=Tre'|priezvisko=Atkinson}}</ref> s 22 gólmi sa stal tiež iba druhým hráčom v top 5 európskych ligách v 21. storočí, po [[Thierry Henry|Thierrym Henrym]] v sezóne [[FA Premier League 2002/2003|2002/2003 v Premier League]] za Arsenal (24 gólov a 20 asistencií), ktorý si pripísal minimálne 20 gólov a 20 asistencií v jednej ligovej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Messi second to 20+20, Ronaldo second to 11/11|url=https://www.espn.com/soccer/blog-espn-fc-united/story/4134777/stats-lionel-messi-second-to-20-+-20-cristiano-ronaldo-second-to-11-11|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-22|jazyk=en}}</ref> Po dvoch góloch pri výhre vonku 5:0 proti Alavésu v poslednom zápase ligovej sezóny 20. júla ukončil sezónu ako najlepší strelec a najlepší nahrávač La Ligy, s 25 gólmi a 21 asistenciami, vďaka čomu získal rekordnú siedmu trofej Pichichi, čím prekonal Zarru; Barcelona však skončila na druhom mieste za Realom Madrid.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi stands alone after winning Pichichi award for 7th time|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/1987681|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-07-22|meno=Gianluca|priezvisko=Nesci}}</ref> 9. augusta, v druhom zápase osemfinále Ligy majstrov UEFA proti Neapolu na Camp Nou strelil druhý gól tímu a získal penaltu na tretí gól, pri výhre 3:1 doma, čo viedlo k celkovému skóre 4:2 a postupu do štvrťfinále, kde sa stretli s Bayernom Mníchov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barcelona vs. Napoli score: Messi dazzles as Barca advance to Champions League quarterfinals|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/barcelona-vs-napoli-score-messi-dazzles-as-barca-advance-to-champions-league-quarterfinals/live/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> 15. augusta utrpel najväčšiu porážku kariére, keď vo štvrťfinále proti Bayernu Mníchov prehrala Barcelona 2:8, a tak opäť ukončila sezónu Ligy majstrov s potupným vypadnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi's heaviest defeats: Barcelona's 8-2 loss to Bayern is star's worst by some way|url=https://www.thenational.ae/sport/football/lionel-messi-s-heaviest-defeats-barcelona-s-8-2-loss-to-bayern-is-star-s-worst-by-some-way-1.1063827|vydavateľ=The National|dátum prístupu=2020-08-26|jazyk=en}}</ref> ==== August 2020: Túžba odísť z Barcelony ==== {{Citát v rámčeku|"Nebol som šťastný a chcel som odísť. Nebolo mi to nijak umožnené, a preto zostanem v klube, aby som sa nedostal do súdneho sporu. Vedenie klubu pod vedením [[Josep Maria Bartomeu|Bartomeua]] je katastrofa. Moja láska k Barce sa nikdy nezmení.“|– Messi o zvrátení svojho rozhodnutia opustiť Barcelonu v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]], dňa 4. septembra 2020.}} 25. augusta 2020 Barcelona potvrdila [[Associated Press]] "že Messi poslal klubu dokument, v ktorom vyjadruje túžbu odísť."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi tells Barca he wants to leave, signaling end of era|url=https://apnews.com/141fb4432a0421bc942a7f87cfdeba6e|vydavateľ=AP NEWS|dátum vydania=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31}}</ref> Toto oznámenie získalo významnú mediálnu odozvu, a to aj od súčasných i bývalých spoluhráčov, katalánskeho prezidenta [[Quim Torra|Quima Torru]] a organizácií pôsobiacich vo futbale i mimo neho, zatiaľ čo príspevky týkajúce sa Messiho odchodu boli celosvetovo populárne na sociálnej sieti [[Twitter]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi: Social media reaction to Barcelona legend's transfer request|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53913588|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en-gb}}</ref> 26. augusta vyhlásil športový riaditeľ Barcelony Ramon Planes, že klub túži "vystavať tím okolo najlepšieho hráča na svete" a potvrdil, že Messi bude môcť odísť, iba ak kupujúci zaplatí jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €; nahlásenú možnosť predčasného ukončenia zmluvy, ktorú mal Messi v zmluve, bolo možné uplatniť, iba ak by to oznámil klubu do 31. mája, hoci zástupcovia hráča majú argumentovať tým, že termín by mal byť stanovený na 31. augusta, kvôli [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|predĺženej sezóne 2019/2020]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi tells Barcelona he wants to leave but faces legal battle over clause|url=https://www.theguardian.com/football/2020/aug/25/lionel-messi-tells-barcelona-he-wants-to-leave-but-faces-legal-battle-over-clause|periodikum=The Guardian|dátum=2020-08-25|dátum prístupu=2020-08-31|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sid|priezvisko=Lowe}}</ref> Pôvodné oznámenie viedlo neskôr v ten večer k protestu 300 fanúšikov pred [[Camp Nou]] proti prezidentovi klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josepovi Bartomeuovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi hands in Barca transfer request as fans protest outside Camp Nou|url=https://www.standard.co.uk/sport/football/lionel-messi-fc-barcelona-transfer-request-latest-news-fan-protests-a4533181.html|vydavateľ=Evening Standard|dátum vydania=2020-08-26|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=en}}</ref> 30. augusta vydala [[La Liga]] vyhlásenie týkajúce sa Messiho, že jeho zmluva s Barcelonou stále platí a jeho výpovedná klauzula je stále aktívna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-contrato-lionel-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-08-31|jazyk=es}}</ref> 4. septembra vydal Jorge Messi, Lionelov otec a zároveň agent, oficiálne vyhlásenie v reakcii na La Ligu s tvrdením, že „klauzula 700 miliónov € nie je platná v prípade jednostranného rozhodnutia hráča o odchode s účinnosťou po skončení sezóny 2019/2020''.''“, ako sa uvádza v Messiho zmluve s klubom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi desmiente a LaLiga y sigue con el pulso al Barça: no hay cláusula de 700 millones|url=https://www.elmundo.es/deportes/futbol/primera-division/2020/09/04/5f5235af21efa0bd098b46d3.html|vydavateľ=ELMUNDO|dátum vydania=2020-09-04|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}</ref> o chvíľu neskôr La Liga odpovedala tým, že si stojí za vyhlásením zverejneným 30. augusta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nota informativa|url=https://www.laliga.com/noticias/nota-informativa-respuesta-al-entorno-de-leo-messi|vydavateľ=Nota informativa|dátum prístupu=2020-09-04|jazyk=es}}</ref> Neskôr v ten večer Messi v rozhovore pre [[Goal (webstránka)|Goal]] oznámil, že bude pokračovať v Barcelone a dokončí posledný rok svojej zmluvy. V rozhovore vysvetlil, že klub informoval klub počas celého roka, že chce odísť, a že prezident klubu [[Josep Maria Bartomeu|Josep Bartomeu]] uviedol, že na konci každej sezóny sa môže rozhodnúť, či môže zostať alebo odísť, avšak svoje slovo nakoniec nedodržal a poukazoval na jeho výkupnú klauzulu vo výške 700 miliónov €,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks silence on Barcelona exit saga: 'The president did not keep his word' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messi-breaks-silence-barcelona-exit-saga-president-did-not/12u81b5iumt2d1tkqol18wpcxg|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}</ref> ktorá Messimu ponechala dve možnosti: zostať alebo sa obrátiť na súd proti klubu. Messi v tom istom rozhovore uviedol, že „nikdy by som sa proti svojmu milovanému klubu nepostavil pred súd. Preto zostávam“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi’s Barcelona heartbreak revealed: From his son's tears, to refusing to go to trial - full truth behind 'brutal' transfer saga {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/messis-barcelona-heartbreak-revealed-from-his-sons-tears-to/1mpozogbymuza1fep1f6vv3oz2|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-09-06}}</ref> ==== 2020/2021: Posledná sezóna v Barcelone ==== 25. septembra opäť verejne skritizoval vedenie klubu, tentoraz za odchod Luisa Suáreza, keď vyhlásil, že "v tomto klube ma už nič neprekvapí".<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi takes fresh aim at Barcelona for 'throwing out' Luis Suárez|url=https://www.theguardian.com/football/2020/sep/25/lionel-messi-takes-fresh-aim-at-barcelona-for-throwing-out-luis-suarez|periodikum=The Guardian|dátum=2020-09-25|dátum prístupu=2020-10-07|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Sachin|priezvisko=Nakrani}}</ref> 27. septembra otvoril [[La Liga 2020/2021|sezónu 2020/2021]] premenenou penaltou pri výhre 4:0 nad Villarrealom v La Lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores for FC Barcelona in 4-0 win vs. Villarreal {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/27/lionel-messi-scores-for-fc-barcelona-in-4-0-win-vs-villarreal/|dátum prístupu=2020-09-28|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 20. októbra strelil gól z penalty a asistoval na piaty gól pri domácej výhre 5:1 nad [[Ferencvárosi TC|Ferencvárosom]] v Lige majstrov UEFA a stal sa tak prvým hráčom v histórii, ktorý skóroval v 16-tich sezónach Ligy majstrov UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores, breaks three Champions League records in Barcelona win {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/10/20/lionel-messi-scores-breaks-three-champions-league-records-in-barcelona-win/|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 25. novembra bol nominovaný na ocenenie FIFA The Best 2020 a neskôr bol zaradený do užšieho listu medzi troch kandidátov o túto cenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA Best: Messi vs. Ronaldo rivalry resumes|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4244512/fifa-best-messi-vs-ronaldo-rivalry-resumes-as-mbappesalahneymarmane-join-stars-in-line-for-top-award|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-11-25|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA The Best: Messi, Ronaldo, Lewy nominated|url=https://www.espn.com/soccer/uefa-champions-league/story/4260232/fifa-the-best-messironaldolewandowski-nominated-for-best-mens-player|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2020-12-11|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en}}</ref> 29. novembra strelil štvrtý gól svojho tímu pri víťazstve 4:0 nad Osasunou. Po strelení gólu ukázal dres svojho niekdajšieho tímu [[Newell's Old Boys]] na počesť argentínskeho krajana [[Diego Maradona|Diega Maradonu]], ktorý zomrel pred štyrmi dňami, a zdvihol obe ruky k obrazovke, ktorá na štadióne ukazovala Maradonovu tvár. Dres bol replikou čísla 10 toho istého, ktorý mal Maradona na sebe počas pôsobenia v klube v roku 1993.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi pays Maradona tribute in Barca win|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55123003|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=en-GB}}</ref> 17. decembra skončil v ankete FIFA The Best 2020 na treťom mieste za prvým [[Robert Lewandowski|Robertom Lewandowskim]] a druhým Cristianom Ronaldom, a bol začlenený [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro|FIFA FIFPro World XI]] po štrnásty krát v rade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi third in FIFA The Best award|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/1944711/leo-messi-third-in-fifa-the-best-award|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en}}</ref> 23. decembra strelil v ligovom zápase proti Realu Valladolid 644. gól za Barcelonu, čím prekonal [[Pelé]]ho rekord v [[Santos FC|Santose]] za najviac strelených gólov v jednom klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi Passes Pelé for Most Goals With One Club|url=https://www.si.com/soccer/2020/12/22/lionel-messi-most-goals-one-club-barcelona-pele-video|vydavateľ=Sports Illustrated|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-us|meno=Avi|priezvisko=Creditor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European roundup: Lionel Messi breaks Pelé's record for goals at a single club|url=http://www.theguardian.com/football/2020/dec/22/european-roundup-lionel-messi-pele-record-barcelona-juventus-fiorentina-atletico-madrid|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2020-12-22|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}</ref> Na oslavu tohto úspechu poslal [[Budweiser]] každému brankárovi, proti ktorým Messi skóroval, osobne toľko fliaš piva, koľko im strelil gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Full list of goalkeepers sent a beer for conceding one of Lionel Messi’s 644 Barcelona goals|url=https://www.givemesport.com/1631804-lionel-messi-which-goalkeepers-got-the-644-bottles-of-budweiser-beer|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2020-12-27|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> 17. januára 2021 bol vo [[Supercopa de España 2020/2021 – Finále|finále španielského supepopohára 2021]], v predĺžení pri prehre 3:2 nad Athletic Bilbao, prvýkrát v klubovej kariére vylúčený za nešportové správanie (úder rukou do hlavy [[Asier Villalibre|Asiera Villalibreho]], rozhodca si to pôvodne nevšimol, ale upozornil ho [[Video asistent rozhodcu|VAR]] a išiel to skontrolovať).<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi sent off as Barca lose Super Cup|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/55699322|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-19|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RESUMEN {{!}} El Athletic rubrica en La Cartuja el supercampeonato de España tras vencer al FC Barcelona (2-3) {{!}} rfef.es|url=https://www.rfef.es/noticias/resumen-athletic-rubrica-cartuja-supercampeonato-espana-vencer-al-fc-barcelona-2-3|vydavateľ=www.rfef.es|dátum prístupu=2021-01-19}}</ref> 21. februára prekonal Xaviho klubový rekord za najviac zápasov v La Lige s jeho 506. ligovým zápasom za Barelonu proti [[Cádiz CF|Cádizu]], v ktorom strelil gól z penalty pri domácej remíze 1:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks Barca's La Liga appearance record|url=https://www.espn.com/soccer/barcelona/story/4320298/barcelonas-messi-breaks-xavis-club-la-liga-appearance-record-vs-cadiz|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-02-21|dátum prístupu=2021-02-22|jazyk=en}}</ref> 10. marca strelil gól z 32 metrov a neskôr nepremenil penaltu pri remíze 1:1 proti [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] v [[Parc des Princes]] v druhom dvojzápase [[Liga majstrov UEFA 2020/2021#Osemfinále|osemfinále Ligy majstrov UEFA]]; Barcelona prvýkrát po 14-tich rokoch vypadla z tejto súťaže už v osemfinále po celkovom skóre 2:5, keďže prvý zápas prehrala doma 1:4.<ref>{{Citácia periodika|titul=PSG survive Lionel Messi-inspired first-half fightback to knock Barcelona out of Champions League|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2021/03/10/psg-vs-barcelona-champions-league-round-16-live-score-latest/|periodikum=The Telegraph|dátum=2021-03-10|dátum prístupu=2021-03-12|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Sam|priezvisko=Dean|meno2=J. J.|priezvisko2=Bull}}</ref> 21. marca prekonal Xaviho rekord 767 odohratých zápasov za Barcelonu, v zápase proti Realu Sociedad vonku pri výhre 6:1, v ktorom strelil dva góly a na jeden prihral; bol to jeho 768. zápas za Barcelonu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores on Barca record appearance|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/56478951|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-03-22|jazyk=en-GB}}</ref> 17. apríla strelil dva góly vo finále Copa del Rey pri výhre 4:0 nad Athleticom Bilbao. Druhým gólom zlomil rekord [[Gerd Müller|Gerda Müllera]] za 30+ golóv v 12-tich po sebe idúcich sezónach, keď to teraz dokázal v 13-tich po sebe idúcich sezónach. S 35 trofejou za Barcelonu taktiež predbehol bývalého krídelníka Manchestru United [[Ryan Giggs|Ryana Giggsa]], ako najviac dekorovaný hráč za jeden klub. Ako najlepší strelec La Ligy získal trofej Pichichi rekordný ôsmykrát v kariére. Bola to taktiež jeho piata výhra v rade v boji o najlepšieho strelca ligy, čím prekonal Argentínčana [[Alfredo Di Stéfano|Alfreda Di Stéfana]] a Mexičana [[Hugo Sánchez|Huga Sáncheza]], ktorý sa to obom podarilo štyrikrát za Real Madrid, a vyrovnal rekordný zápis [[Jean-Pierre Papin|Jeana-Pierra Papina]] piatich výhier o kráľa strelca v top piatich ligách Európy. 1. júla 2021 sa stal voľným hráčom po vypršaní zmluvy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi officially becomes a free agent as superstar's Barcelona contract expires {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/messi-free-agent-barcelona-contract-expires/6oic4yrrw62d1mcffybvao1qi|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}</ref> pričom rokovania o novej zmluve boli komplikované kvôli finančným problémom Barcelony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Barcelona forward agrees contract extension with 50 per cent pay cut|url=https://www.skysports.com/football/news/11833/12355747/lionel-messi-barcelona-forward-agrees-contract-extension-with-50-per-cent-pay-cut|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref> 5. augusta Barcelona oznámila, že Lionel Messi v klube nezostane, napriek tomu, že sa obe strany dohodli a v ten deň mali podpísať zmluvu. Klub ako dôvod Messiho odchodu uviedol finančné a štrukturálne prekážky, ktoré predstavujú predpisy La Ligy. O tri dni neskôr, na tlačovej konferencii na Camp Nou, na ktorej sa rozplakal, potvrdil, že odchádza z Barcelony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi: 'I feel so sad to be leaving the club I love'|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2210282/leo-messi-i-feel-so-sad-to-be-leaving-the-club-i-love|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-10|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barca fans 'devastated' at Messi exit, PSG fans 'waiting for a legend'|url=https://www.msn.com/en-xl/sport/american-football/barca-fans-devastated-at-messi-exit-psg-fans-waiting-for-a-legend/ar-AAN6ELW|vydavateľ=www.msn.com|dátum prístupu=2021-08-10}}</ref> === Paris Saint-Germain === ==== 2021/2022: Siedma Zlatá lopta a prvá sezóna v novom klube ==== [[Súbor:Mbappe Messi Neymar.jpg|vľavo|náhľad|Messi (v strede) so spoluhráčmi z PSG [[Kylian Mbappé|Kylianom Mbappém]] (vľavo) a [[Neymar]]om (vpravo)]] 10. augusta 2021 sa Messi pripojil k [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]].<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=Messi joins PSG on two-year deal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/58163106|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en-GB}}</ref> S francúzskym klubom podpísal dvojročný kontrakt do júna 2023 s možnosťou predĺženia o ďalší rok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi signs for Paris Saint-Germain|url=https://en.psg.fr/teams/first-team/content/cp-lionel-messi-psg-paris-saint-germain-mercato|vydavateľ=EN.PSG.FR|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220718074124/https://en.psg.fr/teams/first-team/content/cp-lionel-messi-psg-paris-saint-germain-mercato|dátum archivácie=2022-07-18}}</ref> Vybral si číslo 30, rovnaké, aké nosil na začiatku svojej kariéry v Barcelone.<ref name=":10" /> Za klub debutoval 29. augusta, keď nastúpil ako striedajúci hráč pri výhre 2:0 proti [[Stade de Reims]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's PSG debut breaks Spain viewing records|url=https://www.espn.com/soccer/paris-saint-germain--frapsg/story/4465426/lionel-messis-psg-debut-becomes-most-watched-french-football-match-in-spain|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-08-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Prvý zápas v Lige majstrov UEFA za PSG odohral 15. septembra pri vonkajšej remíze 1:1 proti [[Club Brugge KV|Club Bruggy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Makes First PSG Start But Club Brugge Hold On For A Draw {{!}} Football News|url=https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|vydavateľ=NDTVSports.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211109020921/https://sports.ndtv.com/football/lionel-messi-makes-first-psg-start-but-club-brugge-hold-on-for-a-draw-2542485|dátum archivácie=2021-11-09}}</ref> O štyri dni neskôr debutoval na domácom štadióne PSG proti [[Olympique Lyonnais|Lyonu]] pri výhre 2:1.<ref>{{Citácia periodika|titul=Icardi strikes late to give PSG win over Lyon on Messi's home debut|url=https://www.reuters.com/lifestyle/sports/icardi-strikes-late-give-psg-win-over-lyon-messis-home-debut-2021-09-19/|periodikum=Reuters|dátum=2021-09-19|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Julien|priezvisko=Pretot}}</ref> 28. septembra strelil prvý gól za klub spoza šestnástky pri domácej výhre 2:0 proti [[Josep Guardiola|Guardiolovmu]] [[Manchester City FC|Manchestru City]] v skupinovej fáze Ligy Majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Unstoppable' Lionel Messi scores first PSG goal in Champions League win over Manchester City|url=https://www.cnn.com/2021/09/29/football/lionel-messi-first-psg-goal-ucl-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2021-09-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Morse}}</ref> 21. novembra strelil prvý gól v [[Ligue 1]] pri domácej výhre 3:1 proti [[FC Nantes|Nantes]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ligue 1: Lionel Messi scores first league goal for PSG, Rennes beat Montpellier-Sports News , Firstpost|url=https://www.firstpost.com/sports/ligue-1-lionel-messi-scores-first-league-goal-for-psg-rennes-beat-montpellier-10152801.html|vydavateľ=Firstpost|dátum vydania=2021-11-21|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Neskôr v tom istom mesiaci dokázal dať tri asistencie v jednom zápase piatykrát v jeho kariére pri hosťovskej výhre 3:1 nad [[AS Saint-Étienne|Saint-Étienne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stats: Haaland beats Ronaldo record, Messi's fifth hattrick of assists, Bayern's historic 102|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2021-11-29|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20211201012357/https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4534088/erling-haaland-beats-cristiano-ronaldo-record-lionel-messi-fifth-hattrick-of-assists-bayern-munich-historic-102|dátum archivácie=2021-12-01}}</ref> Strelil 40 gólov za klub a reprezentáciu v kalendárnom roku a pomohol Argentíne vyhrať Copa America 2021, vďaka čomu získal 29. novembra rekordnú [[Zlatá lopta 2021|siedmu Zlatú loptu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi wins record seventh Ballon d'Or|url=https://www.bbc.com/sport/football/59454640|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> 2. januára 2022 PSG vyhlásilo, že bol Messi pozitívne testovaný na [[COVID-19]], kvôli čomu chýbal v dvoch ligových zápasoch a v jednom pohárovom zápase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG's Messi tests positive for COVID-19|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4560395/covid-lionel-messithree-other-psg-players-positive|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-01-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi reveals his behind-the-scenes Covid-19 struggle|url=https://www.cnn.com/2022/05/30/football/lionel-messi-covid-struggles-psg-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-05-30|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matt|priezvisko=Foster}}</ref> Vrátil sa 23. januára v ligovom zápase proti [[Stade de Reims|Reims]], v ktorom nastúpil v druhom polčase z lavičky a asistoval na tretí gól pri domácej výhre 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi returns, Ramos scores and PSG cruise {{!}} Football News - Times of India|url=https://timesofindia.indiatimes.com/sports/football/top-stories/messi-returns-ramos-scores-and-psg-cruise/articleshow/89084711.cms|vydavateľ=The Times of India|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=AFP /|priezvisko=Jan 24|priezvisko2=2022|meno3=09:16|priezvisko3=Ist}}</ref> 13. marca, po vypadnutí v osemfinále Ligy majstrov UEFA s Realom Madrid, boli Messi a jeho spoluhráč Neymar vypískaní niektorými fanúšikmi PSG v [[Parc des Princes]] v ligovom zápase proti Bordeaux.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans' frustrations run a lot deeper than Messi and the Champions League|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4617314/why-psg-fans-booed-messimbappe-and-co-their-frustration-runs-much-deeper-than-the-champions-league|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-03-16|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG fans booing Messi 'unbelievable' - Pochettino {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/psg-fans-booing-messi-unbelievable-pochettino/bltd15fedeeb21fe971|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}</ref> Po zápase tréner PSG [[Mauricio Pochettino]] bránil Messiho so slovami ,,Posudzovať Messiho týmto spôsobom je nespravodlivé,“ a dodal: „Bol to rok učenia, a to nielen na profesionálnej úrovni prísť do Paris Saint-Germain, do novej ligy a s novými spoluhráčmi, ale aj na rodinnej úrovni.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pochettino: Messi has been judged unfairly at PSG|url=https://www.espn.in/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4655753/psgs-lionel-messi-has-been-judged-unfairly-mauricio-pochettino|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-05-02|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> 23. apríla pomohol PSG získať desiaty titul Ligue 1 po tom, čo strelil gól spoza šestnástky pri domácej remíze 1:1 proti [[RC Lens|Lens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi scores as PSG win title, equal Ligue 1 mark|url=https://global.espn.com/football/paris-saint-germain--frapsg/story/4646307/lionel-messi-scores-as-paris-saint-germain-win-ligue-1-to-equal-marseillesaint-etienne-title-record|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2022-04-23|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Messi ukončil svoju debutovú sezónu s 11 gólmi a 14 asistenciami vo všetkých súťažiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Worst season in Lionel Messi’s career! How did the Argentine perform in the 2021-22 season for PSG? {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/lionel-messi-psg-performance-2021-22-season/bltcd4c10b617272ed1|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2022-12-19}}</ref> Nedokázal streliť dvojciferný počet gólov v lige prvýkrát od sezóny 2005/2006, strelil 6 gólov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Real Madrid v PSG: Messi is in Mbappe&#39;s shadow but do not buy the myth that he is finished|url=https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|vydavateľ=www.sportsmax.tv|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-gb|meno=Sports|priezvisko=Desk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220920170602/https://www.sportsmax.tv/football/international/item/95781-real-madrid-v-psg-messi-is-in-mbappe-s-shadow-but-do-not-buy-the-myth-that-he-is-finished|dátum archivácie=2022-09-20}}</ref> === Inter Miami === ==== Prvá sezóna v MLS ==== Po potvrdení svojho odchodu z [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] bol Messi spájaný s návratom do bývalého klubu [[FC Barcelona|Barcelona]], ako aj s prestupom za veľké peniaze do klubu Al-Hilal v saudskoarabskej profesionálnej lige, ale jeho rozhodnutie prestúpiť do klubu [[Inter Miami CF|Inter Miami]] pôsobiacom v [[Major League Soccer]] bolo 5. júna 2023 oznámené barcelonskému prezidentovi Joanovi Laportovi.<ref name=":11"/><ref name=":11"/> Barcelona ho nemohla podpísať kvôli finančným obmedzeniam.<ref name=":11">{{Citácia periodika|titul='I've taken the decision' - Messi to join Inter Miami|url=https://www.bbc.com/sport/football/65832658|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}</ref> Messi potvrdil, že ho oslovili iné európske kluby, ale že Barcelona je jediný európsky tím, za ktorý chcel hrať.<ref name=":11" /> 15. júla 2023 Inter Miami oznámilo podpis dva a pol ročnej zmluvy s Lionelom Messim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inter Miami CF Signs Seven-Time Ballon d’Or Winner, World Cup Champion, Lionel Messi {{!}} Inter Miami CF|url=https://www.intermiamicf.com/news/inter-miami-cf-signs-seven-time-ballon-d-or-winner-world-cup-champion-lionel-mes|vydavateľ=intermiamicf|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|priezvisko=intermiamicf}}</ref> Fanúšikom bol formálne predstavený na živo vysielanom podujatí s názvom „La PresentaSÍon“ na štadióne DRV PNK nasledujúci deň spolu s bývalým spoluhráčom z Barcelony [[Sergio Busquets|Sergiom Busquetsom.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='La PresentaSÍon': Inter Miami CF unveils Lionel Messi|url=https://www.usatoday.com/story/sports/mls/2023/07/16/when-is-lionel-messi-presentation-in-miami-time-watch-la-presentacion/70418450007/|vydavateľ=USA TODAY|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-US}}</ref> Messi debutoval za klub 21. júla v zápase Ligového pohára proti [[Cruz Azul]], kde skóroval z priameho kopu v nadstavenom čase a zaistil tak Interu víťazstvo 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Live updates from Messi’s Inter Miami debut|url=https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|vydavateľ=The Athletic|dátum vydania=2023-07-22|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic|url archívu=https://web.archive.org/web/20230721163848/https://theathletic.com/live-blogs/lionel-messi-live-updates-inter-miami-cruz-azul-score-result/WcbiLWQR3Otx/|dátum archivácie=2023-07-21}}</ref> == Reprezentačná kariéra == === 2004 - 2005: Úspechy na mládežníckej úrovni === Keďže mal Messi Argentínsko-Španielsku národnosť, mohol hrať za oba národné tímy.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Burden of Being Messi|url=https://www.nytimes.com/2014/06/08/magazine/the-burden-of-being-messi.html|periodikum=The New York Times|dátum=2014-06-05|dátum prístupu=2019-09-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Jeff|priezvisko=Himmelman}}</ref> Vyberači hráčov do Španielskej U17 si ho začali všímať v roku 2003 po tom, čo barcelonský riaditeľ [[Carles Rexach]] naňho poukázal ako svojho mladého hráča Španielskej futbalovej federácii. Messi túto ponuku odmietol, pretože mal ambíciu reprezentovať ''La Albiceleste'' už od útleho detstva. Aby sa zabránilo tomu, aby sa Španieli opäť hlásili k jeho získaniu, zorganizovala [[Argentínska futbalová federácia]] v júni 2004 dva prípravné zápasy pre hráčov do 20 rokov, proti Paraguaju a Uruguaju, s cieľom schváliť jeho postavenie ako argentínskeho hráča vo [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]]. Päť dní po jeho 17. narodeninách, 29. júna, si odkrútil debut za Argentínu proti Paraguaju (8:0), kde strelil jeden gól a asistoval dvakrát. Následne bol nominovaný na súpisku na [[Majstrovstvá Južnej Ameriky vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá Južnej Ameriky do 20 rokov]], ktoré sa konali v Kolumbii vo februári 2005. Keďže mu chýbala výdrž oproti ostatným spoluhráčom, vďaka jeho rastovému hormónu, nastúpil v šiestich z deviatich zápasov z lavičky. Po tom, čo bol v zápase s Venezuelou vyhlásený mužom zápasu, strelil víťazný gól na 2:1 v rozhodujúcom zápase proti Brazílii, čím zabezpečil tretie miesto v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]. Messi si bol vedomý svojich fyzických obmedzení, a preto si zamestnal osobného trénera na zväčšenie svalovej hmoty, čím sa vrátil do tímu v zlepšenom stave včas na Majstrovstvá sveta do 20 rokov, ktoré sa konali v Holandsku v júni 2005. Po tom, čo bol vynechaný v základnej zostave na prvý zápas proti Spojeným štátom (0:1 prehra), požiadali najdôležitejší hráči trénera, aby dal Messiho hrávať, pretože ho považovali za svojho najlepšieho hráča. Po tom, čo pomohol tímu v zápasoch proti Egyptu a Nemecku, aby sa dostali do vyraďovacích kôl, sa ukázal ako hlavná postava tímu v osemfinále proti Kolumbii (strelil gól), vo štvrťfinále proti favoritovi na titul Španielsku (strelil gól a asistoval) a strelil úvodný gól proti obhajcovi titulu Brazílii v semifinále. Pred finálovým zápasom mu bola udelená Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Strelil góly z dvoch penált pri výhre 2:1 nad Nigériou, čím získala Argentína piaty titul šampióna, a Messi ukončil turnaj ako najlepší strelec zo šiestimi gólmi.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Youth Championship 2005 - News - Magic Messi sparks high drama in the Lowlands - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/u20worldcup/news/magic-messi-sparks-high-drama-the-lowlands-501784|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Jeho výkony boli porovnávané s krajanom [[Diego Maradona|Diegom Maradonom]], ktorý viedol Argentínu k [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 1979|titulu v roku 1979]].<ref name=":6" /> === 2005 - 2006: Seniorský debut a debut na Majstrovstvách sveta === Vďaka výkonom a úspechom v kategórii do 20 rokov ho [[José Pekerman]] povolal do seniorského tímu na prípravný zápas proti [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsku]], dňa 17. augusta 2005. Vo veku 18 rokov si Messi odbil debut na seniorskej úrovni Argentíny na [[Štadión Ferenca Puskasa|štadióne Ferenca Puskasa]], keď do hry naskočil v 63. minúte, ale po dvoch minútach bol vylúčený, kvôli faulu na [[Vilmos Vanczák|Vilmosa Vanczáka]], ktorého udrel do tváre, keď sa chcel od neho vymaniť.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi handles 'new Maradona' tag|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_football/4172400.stm|dátum=2005-08-22|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Messiho údajne našli v šatni s plačom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi's debut dream turns sour|url=http://www.espnfc.com/story/339694/messis-debut-dream-turns-sour|vydavateľ=ESPNFC.com|dátum prístupu=2019-09-05}}</ref> K tímu sa vrátil 3. septembra v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá sveta pri porážke proti [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaju]], ktorý pred zápasom vyhlásil za "debut".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preview: Paraguay v Argentina - World Cup Qualifying - CONMEBOL - ESPN Soccernet|url=http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&cc=5739|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2011-06-28|dátum prístupu=2019-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20110628224026/http://soccernet.espn.go.com/preview?id=178848&cc=5739|dátum archivácie=2011-06-28}}</ref> Messi odohral svoj prvý zápas v ďalšom kvalifikačnom zápase proti Peru, kde zaistil penaltu pre svoj tímu, čo im zaistilo víťazstvo. Po zápase ho Pekerman označil za "klenot".<ref>https://global.espn.com/football/story/345383/messi-is-a-jewel-says-argentina-coach?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Následne sa pravidelne zúčastňoval na zápasoch v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvá sveta 2006]] a 1. marca 2006 strelil svoj prvý gól v priateľskom zápase proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]].<ref>http://www.rsssf.com/miscellaneous/messi-intlg.html</ref> O týždeň neskôr utrpel zranenie hamstringu, čo ohrozilo jeho účasť na Majstrovstvách sveta, avšak José Pekerman ho vybral do nominácie a začal trénovať na opätovnom uzdravení do tejto súťaže pred začiatkom turnaja.<ref>http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/teams/argentina/5047440.stm</ref> Počas Majstrovstiev sveta v Nemecku bol svedkom víťazstva v otváracom zápase proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežiu Slonoviny]] z lavičky. V ďalšom zápase proti [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsku a Čiernej hore]] sa stal najmladším hráčom, ktorý kedy reprezentoval Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]], keď prišiel z lavičky v 74. minúte. Asistoval na štvrtý gól mužstva a strelil posledný gól zápasu na 6:0, čím sa stal najmladším strelcom na turnaji a šiestym najmladším strelcom v histórii Majstrovstiev sveta.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 6-0 Serbia & Montenegro|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853028.stm|dátum=2006-06-16|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Keďže mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, tak počas posledného zápasu v skupine nechal tréner viacerých hráčov šetriť. Messi tým pádom nastúpil proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]] (0:0), čím vyhrali skupinu vďaka gólovému rozdielu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Holland 0-0 Argentina|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4853328.stm|dátum=2006-06-21|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> V osemfinále proti Mexiku. hranom v deň jeho 19. narodenín, prišiel na ihrisko v 84. minúte, keď bol výsledok 1:1. Vyzeralo to, že strelil gól, ale kvôli [[Ofsajd|offsidu]] bol zrušený. Argentína vyhrala po predĺžení.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 2-1 Mexico (aet)|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/world_cup_2006/4991492.stm|dátum=2006-06-24|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Vo štvrťfinále proti Nemecku nehral. V tomto zápase Argentína vypadla, keď prehrala 4:2 v penaltovom rozstrele. Po príchode domov začali mnohí pochybovať o Pekermanovom rozhodnutí nechať Messiho na lavičke, keďže verili, že by dokázal zvrátiť zápas v prospech Argentíny.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentines wonder why Messi sat out - Sports - International Herald Tribune|url=https://www.nytimes.com/2006/07/02/sports/02iht-wcargentina.2100484.html|periodikum=The New York Times|dátum=2006-07-02|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US}}</ref> === 2007 - 2008: Finále Copa América a Olympijské zlato === [[Súbor:ARG-BRA 2008 Olympic semi-final.jpg|náhľad|Messi v semifinále [[Letné olympijské hry 2008|Letných Olympijských hier 2008]]]] Keď sa Messi začal stávať jedným z najlepších na planéte, zaistil si miesto u trénera [[Alfio Basile|Alfia Basileho]] v základnej zostave, v tíme, ktorý bol favoritom na víťazstvo na [[Copa América 2007]] vo Venezuele. Založil víťazný gól pri víťazstve 4:1 v otváracom zápase nad [[Národné futbalové mužstvo USA|Spojenými štátmi]], a potom vybojoval penaltu pre tím v ďalšom zápase proti [[Kolumbijské národné futbalové mužstvo|Kolumbii]] (4:2 výhra).<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina into last eight of Copa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6263888.stm|dátum=2007-07-03|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Tevez nets in Argentina victory|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/internationals/6252156.stm|dátum=2007-06-29|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Keď už mali postup do vyraďovacej fázy zabezpečený, začal Messi len na lavičke náhradníkov, prišiel na posledných 25 minút za stavu 0:0, a asistoval na jediný gól zápasu proti Paraguaju. Vo štvrťfinále, kde čelili Peru, strelil druhý gól pri výhre 4:0. V semifinále proti Mexiku (3:0) strelil gól na 2:0. Vo finále prehrala Argentína prekvapujúco 3:0 nad [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazíliou]], ktorej chýbalo niekoľko najlepších hráčov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Missing Some Stars, Brazil Wins Copa América|url=https://www.nytimes.com/2007/07/16/sports/soccer/16soccer.html|periodikum=The New York Times|dátum=2007-07-16|dátum prístupu=2019-09-05|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> Po neočakávanej porážke vo finále nasledovala v Argentíne mohutná kritika ľudí, avšak Messiho nekritizovali kvôli jeho mladému veku a sekundárnemu postaveniu hviezdnemu hráčovi [[Juan Román Riquelme|Juanovi Románovi Riquelmemu]]. Bol menovaný najlepším mladým hráčom turnaja [[Juhoamerická futbalová konfederácia|CONMEBOLOM]]. Pred [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008|Letnými Olympijskými hrami 2008]] Barcelona vylúčila Messiho z reprezentácie Argentíny na turnaj, pretože sa to časovo zhodovalo s kvalifikačnými zápasmi na Ligu majstrov UEFA.<ref>{{Citácia periodika|titul=Court blocks Messi from Olympics soccer|url=https://www.reuters.com/article/us-olympics-soccer-messi-idUSB29154520080806|periodikum=Reuters|dátum=2008-08-06|dátum prístupu=2019-09-05|jazyk=en}}</ref> Po tom čo Barcelona predstavila nového trénera Pepa Guradiolu, ktorý [[Futbal na Letných olympijských hrách 1992|vyhral Olympijské hry v roku 1992]], bolo mu ním dovolené odísť na turnaj a pripojiť sa k tímu do 23 rokov v Pekingu. Počas prvého zápasu proti [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny do 23 rokov|Pobrežiu Slonoviny]] strelil gól a asistoval pri výhre 2:1. Následná výhra 1:0 nad [[Austrálske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Austráliou]] dostala Argentínu do štvrťfinále. Messi v poslednom zápase v skupine proti Srbsku oddychoval, a výhra 2:0 im zabezpečila prvé miesto v skupine. Vo štvrťfinále proti Holandsku opäť strelil prvý gól a asistoval na druhý, čím pomohol vyhrať zápas 2:1 po predĺžení. Po výhre v semifinále nad [[Brazílské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Brazíliou]] 3:0, dokázal Messi vo finále asistovať na gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Nigérii]] a získal [[Olympijská medaila|Olympijskú zlatú medailu]]. Bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja.<ref>https://www.fifa.com/mm/document/afdeveloping/technicaldevp/94/37/67/internetreportoly08v2.pdf</ref> === 2008 - 2011: Kolektívny úpadok === [[Súbor:Messi Podolski Di Maria 2010.jpg|náhľad|Messi v zápase proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] vo štvrťfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstiev sveta 2010]]]] Od konca roku 2008 zažil národný tím trojročné obdobie herného úpadku. Pod manažérom Diegom Maradonom, ktorý doviedol Argentínu k titulu Majstrov sveta ako hráč, sa jeho tím kvalifikoval na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvá sveta 2010]], kam si miesto zabezpečili až v poslednom kvalifikačnom kole, kde zdolali [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]] 1:0. Maradona bol kritizovaný za svoje strategické rozhodnutia, medzi ktoré patrilo aj dávanie Messiho do zostavy mimo svojej obľúbenej pozície. V ôsmich kvalifikačných zápasoch pod Diegom Maradonom strelil Messi iba jeden gól, a to pri víťazstve Argentíny nad [[Venezuelské národné futbalové mužstvo|Venezuelou]] 4:0. Počas zápasu hranom 28. marca 2009 si po prvýkrát obliekol dres s číslom 10, pretože Riquelme ukončil reprezentačnú kariéru.<ref>{{Citácia periodika|titul=Lionel Messi can achieve more at Barcelona than Diego Maradona|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/chelsea/5231676/Lionel-Messi-can-achieve-more-at-Barcelona-than-Diego-Maradona.html|dátum=2009-04-28|dátum prístupu=2019-09-06|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Ian|priezvisko=Chadband|periodikum=Telegraph}}</ref> Celkovo strelil Messi štyri góly v osemnástich kvalifikačných zápasoch. Pred začiatkom turnaja navštívil Maradona Messiho v Barcelone a ukázal mu jeho taktické plány; Messimu načrtol formáciu 4-3-1-2, kde by on hral na pozícii pred útočníkmi, na pozícii playmakera, ktorá bola jeho preferovaná pozícia od detstva.[[Súbor:Messi Copa America 2011.jpg|náhľad|Messi na [[Copa América 2011]]|alt=|vľavo]]Napriek nepodarenej kvalifikácii bola Argentína považovaná za uchádzačov na titul Majstra sveta v Juhoafrickej republike. Na začiatku turnaja sa nová formácia ukázala byť účinná; Messi počas otváracieho zápasu s [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériou]] vyslal najmenej štyri pokusy na bránu, avšak brankár Nigérie ho vychytal, čo viedlo k výhre 1:0. Počas ďalšieho zápasu s [[Juhokórejské národné futbalové mužstvo|Južnou Koreou]] sa podieľal na všetkých štyroch góloch svojho tímu, pri výhre 4:1. Keďže mala Argentína v poslednom zápase istý postup do vyraďovacej časti, väčšina hráčov zostala na lavičke, ale Messi údajne odmietol ostať medzi náhradníkmi. Po prvýkrát si obliekol kapitánsku pásku pri výhre 2:0 nad [[Grécke národné futbalové mužstvo|Gréckom]]; ako ústredný hráč tímu sa podieľal na druhom góle Argentíny, čím skončili na prvom mieste v skupine.<ref>https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/news/7842201/Greece-0-Argentina-2-match-report.html</ref> V osemfinále porazili Mexiko 3:1, kde Messi asistoval pri prvom góle. Argentína vypadla vo štvrťfinále proti Nemecku, v rovnakej časti turnaja a s rovnakým súperom ako pred štyrmi rokmi. Prehra 4:0 bola najväčšia od roku 1974.<ref>Lisi 2011, pp. 564–567.</ref> FIFA následne zvolila Messiho za jedného z 10 najlepších hráčov na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2010 FIFA World Cup™ - News - adidas Golden Ball nominees announced - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/worldcup/news/adidas-golden-ball-nominees-announced-1270753|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2019-09-07|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}</ref> Po návrate domov bol Messi dosť kritizovaný. Keďže bol vnímaný ako najlepší hráč na svete, očakávalo sa, že privedie Argentínu k titulu, rovnako ako to urobil Diego Maradona v roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]], avšak nedokázal zopakovať výkony, ktoré predvádzal v Barcelone za národný tím, čo viedlo k obvineniam, že sa nezaujíma o svoju krajinu tak ako o klub.<ref>{{Citácia periodika|titul=EUS|url=http://dx.doi.org/10.1016/j.gie.2013.07.002|periodikum=Gastrointestinal Endoscopy|dátum=2013-09|dátum prístupu=2019-09-07|ročník=78|číslo=3|strany=414–420|issn=0016-5107|doi=10.1016/j.gie.2013.07.002|meno=William R.|priezvisko=Brugge}}</ref> Maradonu po turnaji nahradil [[Sergio Batista]], ktorý doviedol Argentínu k Olympijskému zlatu v roku 2008. Batista publikoval, že poskladá tím okolo Messiho, kde ho nasadí ako falošnú deviatku v rozostavení 4-3-3, tak ako hral aj v Barcelone.<ref name=":7">http://www.espnfc.com/blog/tactics-and-analysis/67/post/2144957/argentina-national-team-lionel-messi-showing-some-promising-signs-in-a-new-argentina-role</ref> Hoci strelil Messi rekordných 53 gólov počas sezóny 2010/2011 za Barcelonu, za Argentínu neskóroval v oficiálnych zápasoch od marca 2009.<ref name=":7" /> Napriek zmene taktiky, jeho gólové suchoty pokračovali aj počas [[Copa América 2011]], ktoré hostila Argentína. Ich prvé dva zápasy s Bolíviou a Kolumbiou skončili remízami. Média a fanúšikovia začali hovoriť, že si nerozumie dobre s útočníkom [[Carlos Tévez|Carlesom Tévezom]], ktorý sa tešil veľkej popularite v Argentíne; Messi bol následne vypískaný jeho vlastnými fanúšikmi po prvýkrát v kariére. Počas ďalšieho zápasu, ktorý bol rozhodujúci, s Tévezom na lavičke, predviedol Messi dobre ohodnotený výkon, keď v zápase s [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarikou]] pri výhre 3:0 asistoval na dva góly. Vo štvrťfinále proti Uruguaju sa zápas skončil remízou 1:1, s Messiho asistenciou, avšak Argentína vypadla po [[Penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] (4:5).<ref>Balagué 2013, pp. 414–420.</ref> === 2011 - 2013: Prevzatie kapitánskej pásky === [[Súbor:Suisse vs Argentine - Granit Xhaka & Lionel Messi.jpg|náhľad|Messi strelil prvý hetrik za Argentínu proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]] vo februári 2012]] Po neúspešných výkonoch Argentíny na Copa América bol Batista nahradený [[Alejandro Sabella|Alejandrom Sabellom]]. Po jeho príchode v auguste 2011 sa stal Messi kapitánom tímu a druhým kapitánom sa stal [[Javier Mascherano]]. Messi pokračoval vo vedení tímu ako najlepší hráč, zatiaľčo Mascherano plnil vodcovskú úlohu v tíme.<ref>https://www.nytimes.com/2014/07/11/sports/soccer/if-messi-is-argentinas-star-then-mascherano-is-the-glue.html</ref> Pri prebudovaní tímu nechal Sabella Téveza odstrániť z tímu a priviedol hráčov, ktorý s Messi vyhrali na mládežníckych úrovniach Majstrovstvá sveta a Olympijské hry. Teraz hral Messi v tíme voľného hráča. Gólové suchoty ukončil 7. októbra počas prvého zápasu kvalifikácie na Majstrovstvá sveta proti Čile, čo bol jeho prvý oficiálny gól za Argentínu po dva a pol roku.<ref name="Balagué 2013, pp. 595–602">Balagué 2013, pp. 595–602.</ref> Pod Sabellom sa jeho gólová úspešnosť drasticky zväčšila; doteraz strelil 17 gólov v 61 zápasoch pod minulými manažérmi, a počas nasledujúcich troch rokov strelil 25 gólov v 32 zápasoch.<ref name="Balagué 2013, pp. 595–602"/> V roku 2012 strelil za Argentínu 12 gólov v 9 zápasoch, čím vyrovnal rekord [[Gabriel Omar Batistuta|Gabriela Batistutu]] v počte gólov za jeden kalendárny rok.<ref>https://www.theguardian.com/football/blog/2012/dec/10/lionel-messi-record-year-numbers</ref> Prvý hetrik za ''Albiceleste'' prišiel 29. februára 2012 v priateľskom zápase proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]], čo nasledovalo ďalšími dvoma hetrikmi v priebehu roka a pol proti Brazílii a [[Guatemalské národné futbalové mužstvo|Guatemale]]. Messi pomohol tímu k zaisteniu si miestenky na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|Majstrovstvá sveta 2014]] víťazstvom 5:2 nad Paraguajom, dňa 10. septembra 2013; asistoval na jeden gól a strelil ďalšie dva z penált, čím sa stal s 37 gólmi za Argentínu druhým najlepším strelcom v histórii po Batistutovi. Celkovo strelil 10 gólov v 14 zápasoch počas kvalifikácie.<ref>https://www.fourfourtwo.com/news/fifa-world-cup-qualifying-paraguay-2-argentina-5</ref> Vďaka zlepšeným výkonom, jeho väzba s krajanmi narastala, a postupne ho argentínčania začali vnímať priaznivejšie. === 2014 - 2015: Finále Majstrovstiev sveta a finále Copa América === [[Súbor:Lionel Messi in tears after the final.jpg|náhľad|Messi v slzách po finálovom zápase na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|MS 2014]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]|304x304bod]] Pred začiatkom Majstrovstiev sveta v Brazílii boli obavy z Messiho formy, keďže sezónu v Barcelone ukončil neúspešne a so zraneniami. Avšak na začiatku turnaja chytil skvelú formu, keď sa stal mužom zápasu v prvých štyroch zápasoch.<ref>https://resources.fifa.com/mm/document/footballdevelopment/technicalsupport/02/42/15/40/2014fwc_tsg_report_15082014web_neutral.pdf{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V jeho prvom zápase na Majstrovstvách sveta v roli kapitána doviedol mužstvo k víťazstvu 2:1 nad [[Národné futbalové mužstvo Bosny a Hercegoviny|Bosnou a Hercegovinou]]; pomohol vytvoriť vlastný gól [[Sead Kolašinac|Seada Kolašinaca]] a strelil víťazný gól zápasu, keď predribbloval cez troch hráčov, čo bol jeho prvý gól na Majstrovstvách sveta od jeho debutu na tomto turnaji pred ôsmimi rokmi.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/25285099</ref> V druhom zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]] strelil jediný a zároveň víťazný gól zápasu v nadstavenom čase z 23 metrov, čím zabezpečil mužstvu postup do vyraďovacej fázy.<ref>https://www.telegraph.co.uk/sport/football/world-cup/10916423/Argentina-vs-Iran-World-Cup-2014-live.html</ref> V poslednom zápase skupiny proti Nigérií (3:2 víťazstvo) strelil dva góly (druhý gól bol z priameho kopu), čím skupinu ukončili na prvom mieste.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/25285406</ref> V osemfinále proti Švajčiarsku asistoval pri výhre 1:0 na víťazný gól v nadstavenom čase.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/27990606</ref> Vo štvrťfinále zdolali [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] 1:0, čím sa prebojovali do semifinále Majstrovstiev sveta po prvýkrát od roku [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum prístupu=2019-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140002/https://in.reuters.com/article/soccer-world-m60-arg-bel/argentina-beat-belgium-to-reach-first-semi-since-1990-idINKBN0FA0PA20140705 |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> V semifinále proti Holandsku (0:0 po predĺžení) si vybojovala Argentína postup do finále cez penaltový rozstrel, ktorý vyhrali 4:2, v ktorom Messi pomohol prvou premenenou penaltou.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/28122293</ref> [[Súbor:Iran vs. Argentina match, 2014 FIFA World Cup 07.jpg|náhľad|Messi na MS 2014 v zápase proti [[Iránske národné futbalové mužstvo|Iránu]]|alt=|vľavo]] Finále, ktoré sa označovalo ako Messi verzus Nemecko, teda najlepší hráč na svete proti najlepšiemu tímu, bolo reprízou finále z Majstrovstiev sveta 1990 s Diegom Maradonom.<ref>https://www.wsj.com/articles/the-world-cup-final-the-best-team-vs-the-best-player-1405115575</ref> Do prvej polhodiny zápasu začal Messi akciu, ktorá skončila gólom, ale nebol uznaný pre offside. Zahodil niekoľko šancí na strelenie gólu, najmä na začiatku druhého polčasu, keď jeho neúnavne úsilie smerovalo ďaleko od brány. Striedajúci hráč [[Mario Götze]] strelil gól v 113. minúte, čím Nemecko získalo po výhre 1:0 v predĺžení titul Majstra sveta.<ref>https://www.theguardian.com/football/2014/jul/13/world-cup-final-2014-germany-v-argentina-live-report</ref> V závere turnaja získal ocenenie Zlatá lopta pre najlepšieho hráča turnaja. Okrem toho, že bol na delenom treťom mieste najlepších strelcov, so štyrmi gólmi a tromi asistenciami, vytvoril najviac šancí, skompletizoval najviac dribblingov a vyprodukoval najviac prienikových prihrávok do pokutového územia.<ref>https://www.skysports.com/football/news/15241/9381511/world-cup-final-was-lionel-messi-really-a-disappointment-in-brazil-or-have-we-just-become-numb-to-his-genius</ref> Avšak, tento výber bol kritizovaný kvôli nestrieľaniu gólov vo vyraďovacej časti; Prezident FIFA, [[Joseph Blatter|Sepp Blatter]], vyjadril rozčarovanie, zatiaľčo Maradona uviedol, že Messi bol nezaslúžene vybraný, len kvôli marketingovým účelom.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/28294339</ref> Ďalšie finálové vystúpenie, Messiho tretie v kariére bolo na [[Copa América 2015]] v Čile. Pod vedením bývalého barcelonského trénera Gerarda Morena vstupovala Argentína do turnaja ako hlavný favorit na titul, vďaka druhému miestu na minuloročných Majstrovstvách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football: Gerardo 'Tata' Martino appointed Argentina coach|url=https://edition.cnn.com/2014/08/13/sport/football/gerardo-tata-martino-argentina-football/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2019-09-08|priezvisko=By}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Messi bemoans scoring difficulties at Copa America|url=https://www.reuters.com/article/us-soccer-copa-argentina-idUSKCN0P91I820150629|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-29|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en}}</ref> Počas otváracieho zápasu proti Paraguaju viedli do polčasu 2:0, ale do konca zápasu stratili náskok a remizovali 2:2; Messi strelil gól z penalty, čo bol jeho jediný gól na celom turnaji.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/33081605</ref> Po výhre 1:0 nad obhajcami titulu Uruguajom, odohral v poslednom zápase skupiny proti [[Jamajské národné futbalové mužstvo|Jamajke]], s výhrou 1:0, 100. zápas za národný tím, čím sa stal len piatym argentínčanom, ktorý dosiahol túto métu.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Messi wins 100th Argentina cap|url=https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|periodikum=Reuters|dátum=2015-06-21|dátum prístupu=2019-09-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200206140008/https://in.reuters.com/article/soccer-copa-messi-idINKBN0P106720150621|dátum archivácie=2020-02-06}}</ref> V 100. zápase mal na konte za Argentínu 46 gólov, z čoho 22 prišli v oficiálnych súťažných zápasoch.<ref name=":8" /> [[Súbor:Germany and Argentina face off in the final of the World Cup 2014 03.jpg|náhľad|Messi vo finále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]]]] Argentína postupovala do vyraďovacej časti ako víťaz skupiny.<ref name="theguardian.com">https://www.theguardian.com/football/2015/jul/01/lionel-messi-copa-america-argetina-greatness</ref> Vo štvrťfinále proti Kolumbii si vytvorili mnoho šancí, vrátane Messiho hlavičky, avšak ani jeden pokus neskončil za brankárom Kolumbie, čo viedlo k pokutovým kopom, ktoré Argentína vyhrala 5:4, s Messiho prvým premeneným pokutovým kopom.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/match/424362/argentina-colombia/report?src=com</ref> V semifinále proti Paraguaju Messi exceloval ako tvorca hry, keď asistoval na tri góly a pomohol vytvoriť ďalšie tri góly pri výhre 6:1, vďaka čomu dostal ovácie od súperových fanúšikov.<ref name="theguardian.com"/> Argentína odštartovala finále proti Čile ako favorit, čo ukázali aj stávkové kancelárie, avšak prehrali po penaltovom rozstrele 4:1, keď po predĺžení bolo 0:0. Messi čelil agresívnej hre súpera naňho, čo bolo vidieť aj keď mu vyzuli kopačku počas behu, vďaka čomu hral pod jeho štandard, hoci bol jediným argentínčanom, ktorý úspešne premenil svoju penaltu.<ref>https://www.theguardian.com/football/2015/jul/05/chile-argentina-copa-america-final-match-report</ref> Na konci turnaja mal údajne získať cenu pre najcennejšieho hráča na turnaji, ale túto cenu odmietol.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/story/2514749/lionel-messi-grateful-for-support-after-copa-america-defeat?src=com</ref> Keďže Argentína nezískala trofej už od roku 1993, zvrhla sa Messiho veľká kritika zo strany argentínskych medií a fanúšikov.<ref>https://www.nytimes.com/reuters/2015/08/05/sports/soccer/05reuters-soccer-argentina-messi.html?ref=topics</ref> === 2016: Copa América Centenario, ukončenie reprezentačnej kariéry a návrat === Messiho účinkovanie na [[Copa América 2016|Copa América Centenario]] bolo spočiatku ohrozené, keďže 27. mája 2016 v prípravnom zápase proti [[Honduraské národné futbalové mužstvo|Hondurasu]] (1:0 výhra) utrpel poranenie chrbta.<ref>https://www.espn.com/soccer/report?gameId=448440</ref> Neskôr vydali vyhlásenie, že v bedrovej oblasti utrpel hlboké modriny. 6. júna bol v otváracom zápase proti Čile (2:1 výhra) ponechaný len na lavičke náhradníkov, kvôli obavám o jeho kondíciu.<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/07/argentina-top-chile-in-rematch-of-last-years-copa-america-final</ref> V druhom zápase proti [[Panamské národné futbalové mužstvo|Paname]] (5:0 výhra) ho Gerardo Martino opäť nepostavil do základnej zostavy, avšak v 61. minúte prišiel z lavičky, keď nahradil [[Augusto Fernández|Augusta Fernándeza]] a za 19 minút sa mu podarilo streliť hetrik, a taktiež zohral dôležitú úlohy pri góle na 5:0, ktorý strelil [[Sergio Agüero]], čím sa Argentína dostala do vyraďovacej fázy.<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/10/lionel-messi-hat-trick-argentina-panama-copa-america</ref> V tomto zápase bol označený za muža zápasu.<ref>https://web.archive.org/web/20160609183110/http://www.ca2016.com/matches/16</ref> {{Citát v rámčeku|„Vadilo mi, že Messi prekonal môj rekord? Trochu, áno. Chodíte po celom svete a ľudia o vás hovoria, že on je tým najlepším strelcom argentínskeho národného tímu. Výhoda, ktorú mám, je, že som na druhom mieste za mimozemšťanom.“|– [[Gabriel Batistuta]] po tom, čo Messi prekonal jeho rekord.}} 18. júna 2016 sa stal opäť mužom zápasu vo štvrťfinále proti Venezuele (4:1 výhra),<ref name="ussoccer.com">https://www.ussoccer.com/teams/usmnt</ref> keď asistoval na dva góly a jeden sám strelil, čím vyrovnal rekord Gabriela Batistutu s 54 gólmi v počte gólov za Argentínsky národný tím.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/36569759</ref> Tento rekord prekonal o tri dni neskôr v semifinále proti Spojeným štátom (4:0 výhra), kde taktiež asistoval na dva góly, čím pomohol Argentíne dostať sa do finále tejto súťaže druhý rok po sebe,<ref>https://global.espn.com/football/argentina/story/2897489/lionel-messi-equals-argentinas-gabriel-batistuta-all-time-goal-scoring-record?src=com</ref> a opäť bol zvolený mužom zápasu.<ref>https://web.archive.org/web/20160618001954/http://www.ca2016.com/matches/29</ref> 26. júna sa začalo opakované minuloročné finále proti Čile, avšak Argentína opäť prehrala po pokutových kopoch, po tom čo v riadnom hracom čase zápas skončil 0:0. Navyše Messi nepremenil svoju penaltu. Táto finálová porážka bola Messiho treťou v rade vo veľkých turnajoch, a celkovo štvrtá. Po zápase Messi oznámil, že ukončuje medzinárodnú kariéru.<ref>https://global.espn.com/football/copa-america/story/2902891/lionel-messi-flags-potential-argentina-retirement-after-penalty-loss-to-chile?src=com</ref> Začal, "Urobil som čo som mohol. Národný tím pre mňa skončil, rozhodol som sa."<ref>https://edition.cnn.com/2016/06/27/football/copa-america-lionel-messi/</ref> Tréner Čile, Juan Antonio Pizzi, po zápase povedal: "Moja generácia ho nemôže porovnávať s Maradonom, kvôli tomu, čo Maradona urobil pre futbal v Argentíne. Avšak myslím si, že najlepší hráč na svete hral dnes tu v Spojených štátoch."<ref>https://www.theguardian.com/football/2016/jun/27/lionel-messi-says-he-is-quitting-argentina-team-after-copa-america-final-defeat</ref> Messi ukončil turnaj ako druhý najlepší strelec za Eduardom Vargasom, keď strelil päť gólov. Mal však najviac asistencii (4), a taktiež vyhral najviac ocenení muža zápasu (3); vďaka tomu bol menovaný do tímu turnaja, avšak nezískal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, lebo ju získal [[Alexis Sánchez]].<ref name="ussoccer.com"/> ==== "Neodchádzaj, Leo" ==== Po jeho oznámení o ukončení reprezentačnej kariéry začala v Argentíne kampaň, aby zmenil názor o svojom odchode.<ref>https://www.skysports.com/football/news/12026/10327302/argentina-hope-lionel-messi-reconsiders-retirement-says-guillem-balague</ref> Keď tím pristál v [[Buenos Aires]], fanúšikovia ho vítali znakmi a transparentami s názvami ako ,,Neodchádzaj, Leo". [[Prezident Argentíny|Argentínsky prezident]] [[Mauricio Macri]] vyzval Messiho, aby svoje rozhodnutie neuponáhľal, keď povedal: "Máme to šťastie, je to životná pocta, dar od Boha, že máme najlepšieho hráča na svete v našej krajine...Lionel Messi je najväčšia vec, ktorú máme v Argentíne, a preto sa musíme o neho postarať."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum prístupu=2019-09-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206141456/https://en.as.com/en/2016/06/28/football/1467141271_384638.html |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> Starosta mesta Buenos Aires, [[Horacio Rodríguez Larreta]], odhalil v hlavnom meste Messiho sochu, aby ho presvedčil, aby znovu zvážil ukončenie reprezentačnej kariéry.<ref>https://www.mundodeportivo.com/futbol/20160628/402829485468/inauguran-en-buenos-aires-estatua-en-homenaje-a-messi.html</ref> Na sociálnych sieťach sa NoTeVayasLeo [<nowiki/>[[Španielčina|špan]]. NeodchádzajLeo] stal globálnou [[Twitter|trendovou témou]] a dokonca aj zoznamom skladieb na [[Spotify]].<ref>https://web.archive.org/web/20160706101137/http://www.nytimes.com/aponline/2016/06/27/sports/soccer/ap-soc-argentina-messi-quits.html?_r=0</ref> Kampaň pokračovala aj v uliciach a na námestiach argentínskeho hlavného mesta, kde sa 2. júla približne 50 000 fanúšikov vydalo ku [[Obelisku v Buenos Aires]] s použitím rovnakých sloganov ,,Neodchádzaj, Leo".<ref>https://www.sport-english.com/en/news/futbol-internacional/macri-maradona-and-the-argentine-people-rally-together-prompt-messi-u-turn-5234915</ref> ==== Návrat ==== {{Citát v rámčeku|„V noci vo finále mi napadalo veľa vecí a ja som vážne uvažoval o odchode, ale moja láska k mojej krajine a k tomuto dresu je príliš veľká.“|Messi zrušil svoje rozhodnutie o ukončení reprezentačnej kariéry dňa 12. augusta 2016.}} Len týždeň po tom, čo oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry začali argentínske noviny ''[[La Nación]]'' uvádzať, že začal uvažovať o hraní za Argentínu už v septembri v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Nacion claims to know that Lionel Messi will return to Argentina national team|url=https://www.cbssports.com/soccer/news/report-friend-of-messi-hints-reconsidering-retirement-from-argentina/|vydavateľ=CBSSports.com|dátum prístupu=2019-09-14|jazyk=en}}</ref> 12. augusta sa potvrdilo, že Messi zmenil svoje rozhodnutie ukončiť reprezentačnú kariéru a bol zaradený do mužstva pre nadchádzajúce kvalifikácie na Majstrovstiev sveta vo futbale 2018.<ref>https://global.espn.com/football/argentina/story/2928133/lionel-messi-to-make-argentina-return-after-brief-international-retirement?src=com</ref> 1. septembra 2016, pri jeho prvom zápase po návrate, strelil jediný gól pri víťazstve 1:0 nad Uruguajom v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2018.<ref>https://www.beinsports.com/en/football/video/messi-strikes-back-as-argentina-sink-uruguay/328680</ref>[[Súbor:ECUADOR VS ARGENTINA (37594548472).jpg|náhľad|Messi oslavuje hetrik proti [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádoru]], ktorým poslal Argentínu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvá sveta 2018]] v Rusku|alt=|vľavo]]28. marca 2017 bol Messi suspendovaný na najbližšie štyri zápasy za urážky na postranného rozhodcu v zápase proti Čile hranom 23. marca 2017. Bola mu taktiež udelená pokuta 10 000 švajčiarskych frankov (približne 9000 €).<ref>https://www.fifa.com/worldcup/news/lionel-messi-suspended-for-four-matches-2877817</ref><ref>https://www.bbc.com/sport/football/39423000</ref> Dňa 5. mája 2017 odvolala [[Medzinárodná futbalová federácia|FIFA]] zákaz Messimu nehrať v štyroch zápasoch a pokutu 10 000 švajčiarskych frankov po odvolaní argentínskej futbalovej federácie, čo znamenalo, že mohol hrať zvyšné zápasy v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.fifa.com/about-fifa/who-we-are/news/fifa-appeal-committee-passes-decision-on-lionel-messi-2882666</ref> Účasť Argentíny na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] bola ohrozená, keďže pred posledným zápasom v kvalifikácii boli v skupine šiesty, a postupovať môžu len piati, čo znamenalo, že sa po prvýkrát nemuseli kvalifikovať na záverečný turnaj do roku 1970. 10. októbra 2017 doviedol Messi svoju krajinu na Majstrovstvá sveta, keď vo veľmi dôležitom poslednom kole dokázal streliť hetrik, a tak Argentína porazila [[Ekvádorské národné futbalové mužstvo|Ekvádor]] 3:1 vonku.<ref name="ReferenceA">https://www.theguardian.com/football/2017/oct/11/lionel-messi-hat-trick-secures-argentinas-passage-to-world-cup</ref> Messiho tri góly v zápase ho doviedli k pozícii najlepšieho strelca v kvalifikáciách na Majstrovstvá sveta v histórii CONMEBOL spoločne s [[Luis Alberto Suárez|Luisom Suárezom]], keď ich obaja strelili už 21. Prekonali predošlý rekord, ktorý držal jeho krajan [[Hernán Jorge Crespo|Hernán Crespo]].<ref name="ReferenceA"/> === 2018: Majstrovstvá sveta === {{Citát v rámčeku|„Tento tím je najhorší vo svojej histórii. Dokonca ani najlepší hráč na svete nebol schopný vytvoriť konkurencieschopný tím. Tento bezkonkurenčný génius [Messi] zakrýval všetky dovtedajšie problémy.“|– Bývalý argentínsky hráč [[Osvaldo Ardiles]] o poklese kvality Argentíny zamaskovanej Messim.}} V nadväznosti na ich kvalifikáciu, ktorú zachránil Messi, neboli očakávania na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta]] celkom vysoké, čo s potvrdilo aj v prípravnom zápase v marci 2018, keď tím bez Messiho, ktorý bol zranený, prehral so Španielskom 6:1.<ref>https://www.bbc.co.uk/sport/football/43549056</ref><ref>https://www.si.com/soccer/2018/03/27/lionel-messi-reveals-personal-world-cup-regrets-and-admits-argentina-not-contenders-2018</ref> Pred začiatkom turnaja začali média špekulovať o tom, či to budú pre Messiho posledné Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3527894/lionel-messi-argentinas-results-will-decide-if-this-is-my-last-world-cup</ref> V otváracom zápase skupiny proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]] 16. júna, nepremenil potenciálnu víťaznú penaltu a zápas tak skončil remízou 1:1.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/44422188</ref> V druhom zápase Argentíny na Majstrovstvách sveta hranom 21. júna, prehrali s [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátskom]] 3:0. Po zápase hovoril argentínsky tréner [[Jorge Sampaoli]] o nedostatku kvality v tíme obklopujúcom Messiho, „realita argentínskeho mužstva zahaľuje jeho [Messiho] genialitu“.<ref name="bbc.com">https://www.bbc.com/sport/football/44567336</ref> Messi mal len 49 dotykov z loptou a len dvakrát sa dostal do pokutového územia Chorvátska.<ref name="tribuna.com">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum prístupu=2019-09-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191217043201/https://tribuna.com/en/fcbarcelona/news/2785441/ |dátum archivácie=2019-12-17 }}</ref> Sampaoli uviedol: "jednoducho sme mu nevedeli dať prihrávku, ktorá by mu pomohla vytvoriť situácie na ktoré je zvyknutý. Pracovali sme na tom, aby sme mu dali loptu, avšak súper tiež tvrdo pracoval, aby mu zabránil získať loptu. Prehrali sme tento súboj."<ref name="bbc.com"/> Chorvátsky záložník [[Luka Modrić]] taktiež po zápase uviedol, že "Messi je neuveriteľný hráč, ale nemôže všetko robiť sám."<ref name="tribuna.com"/>[[Súbor:Messi vs Nigeria 2018.jpg|náhľad|Messi oslavujúci gól proti [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigérii]]|alt=|vľavo]]V záverečnom zápase skupiny proti Nigérii, hranom 26. júna, strelil Messi otvárací gól pri výhre 2:1, čím sa stal len tretím hráčom po Diegovi Maradonovi a Gabrielovi Batistutovi, ktorý skóroval na troch rôznych Majstrovstvách sveta; a stal sa taktiež prvým hráčom, ktorý strelil gól na Majstrovstvách sveta ako teenager, v dvadsiatich a taktiež v tridsiatich rokoch.<ref>https://www.nytimes.com/2018/06/26/sports/world-cup/argentina-vs-nigeria-messi.html</ref> Tento gól, ktorý bol uchádzačom ako jeden z najkrajších gólov na turnaji, prišiel po dlhej prihrávke zo stredu ihriska, loptu si spracoval počas behu stehnom a svojou slabšou pravačkou strelil gól.<ref>https://www.bbc.com/sport/av/football/44620631</ref><ref>https://www.fifa.com/worldcup/videos/goal-of-the-tournament/</ref> Argentína skončila v skupine na druhom mieste za Chorvátskom.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/44439263</ref> V osemfinále, hranom 30. júna, narazila Argentína na budúcich šampiónov [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzov]], avšak tím okolo Messi prehral 4:3, čo viedlo k vypadnutiu zo šampionátu; v tomto zápase si Messi pripísal dve asistencie.<ref>https://www.bbc.com/sport/live/football/43976007</ref> S dvomi asistenciami v poslednom zápase sa stal Messi prvým hráčom, ktorý vyprodukoval asistenciu na posledných štyroch Majstrovstvách sveta, a taktiež sa stal prvým hráčom, ktorý asistoval na dva góly v jednom zápase Argentíny od čias Diega Maradonu, ktorému sa to podarilo v roku 1986 proti Južnej Kórei.<ref>https://www.fifa.com/worldcup/news/messi-ronaldo-bow-out-in-dramatic-knockout-openers</ref><ref>https://www.cbssports.com/soccer/world-cup/news/cristiano-ronaldo-vs-lionel-messi-at-the-2018-world-cup-argentina-and-portugal-eliminated/</ref> Následne po turnaji Messi neúčinkoval v priateľských zápasoch Argentíny proti Guatemale a Kolumbii, hraných v septembri 2018, a uviedol, že je nepravdepodobné, aby zastupoval národný tím po zvyšok kalendárneho roka. Absencia Messiho v národnom tíme a jeho pokračujúce zlyhanie v získaní titulu s Argentínou vyvolali v médiách špekulácie, že by Messi mohol opäť odísť z medzinárodného futbalu.<ref>https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3597316/lionel-messi-unlikely-for-argentina-duties-for-rest-of-year</ref> V marci 2019 bol však opäť nominovaný do Argentínskeho tímu na prípravné zápasy proti Venezuele a [[Marocké národné futbalové mužstvo|Maroku]], ktoré sa mali hrať neskôr v rovnakom mesiaci.<ref>https://www.theguardian.com/football/2019/mar/07/lionel-messi-returns-to-argentina-squad-for-first-time-since-world-cup</ref> 22. marca sa vrátil k reprezentovaniu národného tímu k zápasu proti Venezuele, avšak prehrali 3:1.<ref>https://www.bbc.com/sport/football/47662363</ref> === 2019: Tretie miesto na Copa América === 21. mája 2019 bol Messi nominovaný trénerom [[Lionel Scaloni|Lionelom Scalonim]] do 23 členného tímu na [[Copa América 2019]].<ref>https://www.si.com/soccer/2019/05/21/argentina-copa-america-squad-roster-messi-aguero-dybala-scaloni</ref> 19. júna, v druhom zápase skupiny proti Paraguaju strelil gól z penalty a zápas skončil remízou 1:1.<ref>https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?destination=%2fsports%2fdcunited%2fargentina-draws-with-paraguay-1-1-in-copa-america%2f2019%2f06%2f19%2fd3705b18-9306-11e9-956a-88c291ab5c38_story.html%3f</ref> Následná prehra Argentíny v semifinále proti Brazílii 2:0 (2. júla), vyvolala Messiho rozčúlenie, keďže sa ostro vyjadril k rozhodcom, ktorý pískali tento zápas.<ref>https://www.beinsports.com/au/copa-america/news/messi-blasts-bulls-refereeing/1233003</ref> 6. júla, v zápase o tretie miesto proti Čile, vytvoril otvárací gól Sergia Agüera a pomohol tímu vyhrať zápas 2:1, čím pomohol Argentíne získať bronzovú medailu; avšak, v 37. minúte dostal červenú kartu spoločne s [[Gary Medel]]om, po tom čo sa s ním zapojil do hádky.<ref>https://www.espn.co.uk/football/copa-america/0/blog/post/3894006/messis-red-card-overshadows-argentinas-encouraging-win-and-chiles-end-of-an-era</ref> Po zápase si odmietol prevziať medailu a v rozhovore uviedol, že "nechcem byť súčasťou tejto korupcie."<ref>https://www.espn.co.uk/football/argentina/story/3894693/angry-messi-cites-corruption-after-copa-red-card</ref> Messi sa neskôr ospravedlnil za svoje vyjadrenia, avšak od CONMEBOL-u dostal pokutu 1500$ a zákaz hrania v jednom zápase, čo znamenalo, že sa nezúčastní kvalifikácie na Majstrovstvá sveta.<ref>https://www.espn.com/soccer/argentina/story/3905355/messi-gets-wc-qualifier-ban-for-copa-red-card</ref> Dňa 2. augusta dostal Messi od CONMEBOL-u trojmesačný zákaz hrania futbalu za národný tím a taktiež pokutu 50 000$ za jeho vyjadrenia na rozhodcov; tento zákaz znamenal, že chýbal v prípravných zápasov proti Čile, Mexiku a Nemecku v septembri a októbri.<ref>http://www.conmebol.com/es/suspension-y-multa-para-lionel-messi</ref> 10. septembra 2020 Argentínska FA oznámila, že Messiho pozastavenie na jeden zápas bolo zrušené a kvalifikáciu bude môcť hrať už budúci mesiac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi suspension lifted, available for Argentina {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/10/lionel-messi-suspension-lifted-available-for-argentina/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> 18. septembra bol povolaný na októbrové zápasy do zostavy Argentíny na kvalifikáciu majstrovstiev sveta proti Ekvádoru a Bolívii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi, Cristian Pavon, Gio Simeone, Emi Martinez make Argentina team {{!}} Mundo Albiceleste|url=https://mundoalbiceleste.com/2020/09/18/lionel-messi-cristian-pavon-gio-simeone-emi-martinez-make-argentina-team/|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Roy|priezvisko=Nemer}}</ref> === 2021: Rekord v počte zápasov a víťazstvo na Copa América === 14. júna 2021 skóroval Messi z priameho kopu pri remíze 1:1 proti Čile v úvodnom zápase argentínskej skupiny na [[Copa América 2021]] v Brazílii. Tento gól znamenal, že prekonal počet 56 gólov z priameho kopu Cristiana Ronalda, čím stal aktívnym futbalistom s najväčším počtom gólov z priameho kopu. Prekonal tiež rekord 38 gólov Gabriela Batistutu v oficiálnych zápasoch Argentíny. V druhom zápase skupiny 18. júna pripravil Messi víťazný gól pri výhre 1:0 proti Uruguaju, keď asistoval Guidovi Rodríguezovi. 21. júna hral vo svojom 147. zápase, čím vyrovnal rekord Javiera Mascherana v najviac zápasoch za Argentínu pri výhre 1:0 nad Paraguajom v ich treťom zápase na turnaji. O týždeň neskôr prelomil rekord v počte zápasov za argentínsky národný tím, keď sa predstavil pri výhre 4:1 nad [[Bolívijské národné futbalové mužstvo|Bolíviou]] v poslednom zápase skupinovej fázy, v ktorom asistoval na otvárací gól [[Papu Gómez]]a a neskôr sám strelil dva góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi sets Argentina's all-time appearances mark|url=https://www.espn.com/soccer/argentina-arg/story/4422176/messi-sets-argentina-appearances-mark-in-copa-america-match-vs-bolivia|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-06-29|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref> 3. júla dvakrát asistoval a strelil gól z priameho kopu pri výhre 3:0 nad Ekvádorom vo štvrťfinále turnaja. 6. júla, pri remíze 1:1 v semifinále proti Kolumbii, v 150. zápase za Argentínu, zaregistroval už svoju piatu asistenciu na turnaji, keď asistoval na gól [[Lautaro Martínez|Lautarovi Martínezovi]], čím vyrovnať jeho rekord deviatich gólových bodov (v merítku kanadského bodovania) na jednom turnaji spred piatich rokov; neskôr strelil gól z pokutového kopu pri víťazstve Argentíny v penaltovom rozstrele 3:2, čím postúpil do svojho piateho medzinárodného finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs. Colombia - Football Match Report - July 6, 2021 - ESPN|url=https://www.espn.com/soccer/report/_/gameId/603184|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi driving Argentina at Copa America|url=https://www.thescore.com/esp_fed/news/2186119|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en|meno=The Associated|priezvisko=Press}}</ref> 10. júla Argentína porazila vo finále hosťovskú Brazíliu 1:0, vďaka čomu získal Messi svoju prvú hlavnú medzinárodnú trofej a Argentína svoju prvú od roku [[Copa América 1993|1993]], a rekordnú pätnástu trofej Copa América.<ref>{{Citácia periodika|titul=Argentina 1-0 Brazil: Copa América final – as it happened|url=https://www.theguardian.com/football/live/2021/jul/10/argentina-v-brazil-copa-america-final-live|periodikum=The Guardian|dátum=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Bryan Armen|priezvisko=Graham}}</ref> Messi bol priamo zapojený do 9 z 12 gólov, ktoré Argentína strelila, strelil štyri góly a asistoval päťkrát; za svoje výkony bol (spolu s Neymarom) vymenovaný za hráča turnaja. Skončil tiež ako najlepší strelec turnaja so štyrmi gólmi spolu s kolumbijským útočníkom [[Luis Díaz (kolumbíjsky futbalista)|Luisom Díazom]], aj keď Zlatú kopačku získal Messi, pretože mal viac asistencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leo Messi named player of tournament in Copa América|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/2187432/leo-messi-named-player-of-tournament-in-copa-america|vydavateľ=www.fcbarcelona.com|dátum prístupu=2021-08-06|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi wins 2021 Copa America Golden Boot {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en-in/news/who-is-leading-the-race-for-copa-americas-golden-boot/1unofbxrqy1bm10fsnoy5cyvi6|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2021-08-06}}</ref> === 2022 - 2026: Triumf na Majstrovstvách sveta === 9. septembra strelil Messi hattrick pri domácej výhre 3:0 proti Bolívii v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2022 – Južná Amerika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2022]], čím prekonal [[Pelé]]ho ako juhoamerického najlepšieho reprezentačného strelca so 79 gólmi. Vo [[Finalissima 2022]], tretej edícii [[Pohár Artemia Franchiho|víťazov juhoamerického šampióna a európskeho šampióna]], hranom vo [[Wembley Stadium|Wembley]] 2. júna 2022, dvakrát asistoval pri výhre 3:0 proti Taliansku a bol vyhlásený hráčom zápasu, čím získal druhú trofej pre Argentínu na seniorskej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's Lionel Messi named official Finalissima Player of the Match|url=https://www.uefa.com/finalissima/news/0276-1549531afce1-16d40688390d-1000--argentina-s-lionel-messi-named-official-finalissima-player-of-t/|vydavateľ=UEFA.com|dátum vydania=2022-06-01|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref> 6. júna strelil všetkých 5 gólov Argentíny pri výhre 5:0 v priateľskom zápase proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]], čím prekonal [[Ferenc Puskás|Ferenca Puskása]] v rebríčku najlepších mužských reprezentačných strelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi scores all five Argentina goals in friendly to overhaul Puskás|url=https://www.theguardian.com/football/2022/jun/06/lionel-messi-scores-all-five-argentina-goals-in-friendly-to-overhaul-puskas|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-06-06|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|priezvisko=Reuters}}</ref> [[Súbor:Lionel Messi WC2022.jpg|vľavo|náhľad|Messi na Majstrovstvách sveta 2022.]] Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|Majstrovstvách sveta 2022]] v Katare strelil otvárací gól Argentíny z penalty pri prehre 2:1 proti [[Saudskoarabské národné futbalové mužstvo|Saudskej Arábii]]. V nasledujúcom zápase strelil gól z 18 metrovej vzdialenosti proti Mexiku pri výhre Argentíny 2:0, a taktiež nahral na druhý gól, ktorý strelil [[Enzo Fernández]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina vs Mexico live updates|url=https://theathletic.com/live-blogs/mexico-argentina-world-cup-match-live/5wa7Cfxxwt1s/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=The|priezvisko=Athletic}}</ref> V osemfinále proti Austrálii strelil otvárací gól Argentíny pri výhre 2:1, zároveň to bol jeho 1000. zápas v kariére,<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi scores in 1,000th game as Argentina progress|url=https://www.bbc.com/sport/football/63765129|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> a taktiež sa stal juhoamerickým hráčom s najviac zápasmi v reprezentácii (medzi členmi CONMEBOL), keď prekonal predošlý rekord nastolený Ekuadorčanom [[Iván Hurdato|Ivánom Hurdatom]], avšak vyrovnal a prekonal aj iné rekordy Majstrovstiev sveta a národného tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi breaks two Maradona records in Argentina's win over|url=https://www.sportsmole.co.uk/football/argentina/world-cup-2022/news/messi-breaks-two-maradona-records-in-argentinas-win-over-australia_501212.html|vydavateľ=Sports Mole|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|url=https://mobile.twitter.com/alimo_philip/status/1599143464511291392|vydavateľ=Twitter|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mil jogos e recordes: Messi chega a novas marcas contra a Austrália|url=https://www.terra.com.br/esportes/mil-jogos-e-recordes-messi-chega-a-novas-marcas-contra-a-australia,84099d8f9c138efa894b3f833d7a75092edg4dg7.html|vydavateľ=Terra|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=pt-BR|priezvisko=lance}}</ref> Vo štvrťfinále proti Holandsku asistoval na gól [[Nahuel Molina|Nahuelovi Molinovi]] a následne strelil gól z penalty v zápase, ktorý skončil po predĺžení 2:2. Argentína vyhrala 4:3 na penalty aj vďaka Messimu, ktorý premenil prvú z nich.<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi's World Cup dream lives on with Argentina win|url=https://www.bbc.com/sport/football/63830319|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en-GB}}</ref> V semifinále proti Chorvátsku Messi odohral svoj 25. zápas na Majstrovstvách sveta, čím vyrovnal rekord Nemca [[Lothar Matthäus|Lothara Matthäusa]], a strelil otvárací gól z penalty predtým, ako asistoval na tretí gól, ktorý strelil [[Julian Álvarez]] pri výhre 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Inspired Lionel Messi takes Argentina past Croatia and into World Cup final|url=https://www.theguardian.com/football/2022/dec/13/argentina-croatia-world-cup-semi-final-match-report|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en}}</ref> Argentína postúpila do finálového zápasu proti Francúzsku a Messi konštatoval, že toto bude jeho posledný zápas na Majstrovstvách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi confirms final will be last World Cup game ever as Argentina overpowers Croatia 3-0|url=https://www.cnn.com/2022/12/13/football/argentina-croatia-lionel-messi-qatar-world-cup-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-13|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Defining Lionel Messi: An essay on greatness, immortality and unburdened happiness|url=https://theathletic.com/4001739/2022/12/15/lionel-messi-world-cup-greatness/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=en|meno=Oliver|priezvisko=Kay}}</ref> Vo finále Majstrovstiev sveta, hranom 18. decembra v [[Lusail Stadium]], odohral rekordný 26. zápas na Majstrovstvách sveta. Messi strelil otvárací gól Argentíny, čím sa stal prvým hráčom, ktorý strelil gól v každej fáze turnaja, odkedy bolo predstavené osemfinále v roku 1986.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mbappe wins Golden Boot, Messi wins Golden Ball|url=https://www.bbc.com/sport/football/64019023|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Po Argentínskom dvojgólovom vedení strelil francúzsky útočník [[Kylian Mbappé]] dva góly v priebehu dvoch minút. Messi skóroval v predĺžení na 3:2, avšak Mbappé strelil ďalší gól na 3:3. V penaltovom rozstrele premenil Messi prvú penaltu a Argentína vyhrala na penalty 4:2, čím ukončila 36-ročné čakanie na túto trofej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi-inspired Argentina wins World Cup after beating France in sensational final|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/argentina-france-world-cup-final-qatar-2022-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Church}}</ref> Messi získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča turnaja, a stal sa tak prvým hráčom, ktorý ju vyhral dvakrát. Skončil druhý v poradí v Zlatej kopačke so siedmimi gólmi v siedmich zápasoch za Mbappém. S odohratým zápasom a dvoma gólmi vo finále prekonal Matthäusa ako hráča s najviac zápasmi na Majstrovstvách sveta (26) a Pelého ako hráča s najviac kombinovanými gólmi a asistenciami na Majstrovstvách sveta (21 - 13 gólov a 8 asistencií).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2022 World Cup stats: Messi joins Maradona, overtakes Ronaldo; Mbappe's record 4|url=https://www.espn.in/football/blog-espn-fc-united/story/4834907/2022-world-cup-final-stats-messi-mbappe-argentina-france|vydavateľ=ESPN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}</ref> Finálový zápas je často považovaný za jeden z najlepších v histórii s mediálnym uvádzaním ako súboj Messiho s Mbappém.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel, Kylian, thank you|url=https://theathletic.com/4015186/2022/12/19/lionel-messi-kylian-mbappe-world-cup-final-shearer-column/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Alan|priezvisko=Shearer}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, Mbappé, and a World Cup Masterpiece|url=https://www.wsj.com/articles/messi-mbappe-world-cup-final-argentina-france-11671392972|vydavateľ=WSJ|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en-US|meno=Jason|priezvisko=Gay}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Opinion {{!}} It was Messi. It was Mbappé. Argentina’s World Cup win over France was magnificent|url=https://www.thestar.com/sports/worldcup/opinion/2022/12/18/it-was-messi-it-was-mbapp-argentinas-world-cup-win-over-france-was-magnificent.html|vydavateľ=thestar.com|dátum vydania=2022-12-18|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi cements his place among the greats after winning epic duel against Kylian Mbappé|url=https://www.cnn.com/2022/12/18/football/lionel-messi-kylian-mbappe-greatest-world-cup-final-spt-intl/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2022-12-19|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Matias|priezvisko=Grez}}</ref> Po zápase potvrdil, že neplánuje odísť z národného tímu so slovami ,,Chcem si ešte pár zápasov zahrať ako majster sveta".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi to continue playing for Argentina after World Cup win|url=https://theathletic.com/4014345/2022/12/18/messi-argentina-retirement-plans/|vydavateľ=The Athletic|dátum prístupu=2022-12-23|jazyk=en|meno=Luke|priezvisko=Brown}}</ref> == Profil hráča == === Štýl hry === [[Súbor:FWC 2018 - Group D - ARG v ISL - Messi penalty kick.jpg|náhľad|257x257bod|Messi kopajúci penaltu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstvách sveta 2018]] proti [[Islandské národné futbalové mužstvo|Islandu]], ktorú nepremenil. V posledných sezónach sa jeho úspešnosť penált zhoršila]] Vďaka svojmu nízkemu vzrastu má Messi nižšie ťažisko ako vyšší hráči, čo mu dodáva väčšiu svižnosť, čo mu umožňuje rýchlejšie meniť smer a vyhnúť sa protichodným zákrokom;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DER SPIEGEL {{!}} Online-Nachrichten|url=https://www.spiegel.de/consent-a-?targetUrl=https://www.spiegel.de/international/world/ronaldo-and-messi-compete-to-define-a-football-era-a-837019.html&ref=https://en.wikipedia.org/|vydavateľ=www.spiegel.de|dátum prístupu=2020-10-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Five reasons why Messi stands out in soccer world - The Boston Globe|url=https://www.bostonglobe.com/sports/2014/07/12/reasons-why-messi-stands-out-football-world/mreF1boxmpDQcq7ZWenjqJ/story.html|vydavateľ=BostonGlobe.com|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-US|meno=Karl Ritter ASSOCIATED|priezvisko=PRESS|priezvisko2=July 12|priezvisko3=2014}}</ref> to viedlo španielske médiá k tomu, aby ho nazvali ''La Pulga Atómica'' („Atómová blcha“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, goles para 2010|url=https://www.mundodeportivo.com/20091206/messi-goles-para-2010_53837938612.html|vydavateľ=www.mundodeportivo.com|dátum vydania=2009-12-06|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi se convierte en la 'Pulga Atómica' {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/es/news/4284/el-fotomontaje-del-d%C3%ADa/2012/09/20/3390051/lionel-messi-se-convierte-en-la-pulga-at%C3%B3mica|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Messi, La Pulga atómica que se convirtió en el mejor del mundo|url=https://as.com/videos/2016/01/28/colombia/1453936234_817270.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2019-10-10|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=es-co}}</ref> Napriek tomu, že nevyniká moc fyzičkou, má značnú silu hornej časti tela, ktorá mu v kombinácii s nízkym ťažiskom a výslednou rovnováhou pomáha odolávať fyzickým nátlakom súperov; vďaka tomu je známy tým, že počas zápasov nesimuluje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal v Barcelona: Lionel Messi making case for world's greatest ever player|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/champions-league/7532805/Arsenal-v-Barcelona-Lionel-Messi-making-case-for-worlds-greatest-ever-player.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-20|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho krátke a silné nohy mu umožňujú vyniknúť v krátkych nárazoch zrýchlenia, zatiaľ čo jeho rýchle nohy mu umožňujú udržať si kontrolu nad loptou pri driblingu v rýchlosti. Jeho bývalý manažér z Barcelony Pep Guardiola kedysi uviedol: „Messi je jediný hráč, ktorý s loptou beží rýchlejšie ako bez nej.“ Aj keď od polovice je 20-tych rokov zlepšil svoje schopnosti slabšou nohou, je prevažne ľavonohý hráč; vonkajšou stranou ľavej nohy zvyčajne začína driblovať, zatiaľ čo na zakončenie používa vnútornú časť nohy a poskytuje prihrávky a asistencie. [[Súbor:Lionel Messi Player of the Year, 2011.jpg|vľavo|náhľad|Messi je známy tým, že chodí hlboko do poľa, pracuje so záložníkmi, organizuje útočnú hru svojho tímu a vytvára šance pre ďalších hráčov]] Messi, ktorý je plodným strelcom gólov, je známy svojimi zakončeniami, vyrovnanosťou, rýchlymi reakciami a schopnosťou útočných behov za obranné línie. Taktiež je to playmaker, vďaka svojmu videniu hry a rozsahu prihrávok. Je opísaný ako tvorca gólov a príležitostí odtiaľ, kde je to zdanlivo nemožné. Navyše je presný v priamych kopoch a pokutových kopoch, aj keď jeho schopnosti v pokutových kopoch sa v posledných sezónach trochu zhoršili. S konverzným pomerom z jeho ohybných priamych kopov sa časom Messi vypracoval na jedného z najlepších exponentov priameho kopu na svete. Messiho tempo a technické schopnosti mu umožňujú vykonávať individuálne driblingové behy smerom ku gólu, najmä počas protiútokov, zvyčajne zo stredu alebo z pravej strany ihriska. Jeho bývalý argentínsky manažér Diego Maradona, ktorý je všeobecne považovaný za najlepšieho driblera na svete a je jedným z najlepších hráčov všetkých čias, pokiaľ ide o túto schopnosť, o ňom povedal: „Lopta zostáva prilepená k jeho nohe; videl som skvelých hráčov v mojej kariére, ale nikdy som nevidel nikoho, kto by ovládal loptu tak ako Messi.“ Okrem svojich individuálnych kvalít je tiež pracovitým tímovým hráčom, ktorý je známy svojimi kreatívnymi kombináciami, najmä s bývalými záložníkmi Barcelony [[Xavi]]m a [[Andrés Iniesta|Andrésom Iniestom]]. Takticky Messi hrá vo voľnej útočnej role; ako všestranný hráč je schopný útočiť buď po krídle, alebo cez stred ihriska. V detstve sa mu najviac páčila rola playmakera, ktorý stál za dvoma útočníkmi, ale svoju kariéru začal v Španielsku ako ľavý krídelník alebo ľavý útočník. Pri prvom debute v prvom tíme ho manažér [[Frank Rijkaard]] presunul na pravé krídlo; z tejto pozície mohol ľahšie prerezávať obranu do stredu ihriska a ľavou nohou točiť strely na bránu, než aby prevažne centroval loptu pre spoluhráčov. Pod Guardiolom a nasledujúcimi manažérmi najčastejšie hral ako falošná deviatka; umiestnený ako útočník v strede poľa alebo osamelý útočník, túlal sa stredom, často sa pohyboval hlboko do stredu poľa a vláčil si so sebou obrancov, aby vytvoril a využil priestor na prihrávky. Pod vedením Luisa Enriqueho sa Messi pôvodne vrátil na pravé krídlo, ktoré charakterizovalo veľkú časť jeho skorej kariéry vo formácii manažéra 4–3–3, zatiaľ čo v neskorších sezónach bol čoraz viac nasadený do hlbšej a voľnej hry. Pod manažérom [[Ernesto Valverde|Ernestom Valverdem]] hral Messi v rôznych úlohách. Aj keď bol občas nasadený v hlbšej úlohe, z ktorej mohol behať zozadu do šestnástky, alebo dokonca na pravé krídlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Squawka {{!}} Football News, Stats, Quizzes & Predictions {{!}} EPL|url=https://www.squawka.com/en/|vydavateľ=Squawka|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> alebo ako falošná deviatka,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde returns Messi to the False 9 role|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/08/21/599a9d8de5fdeae2358b457b.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-08-21|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valverde recycles Messi|url=https://www.marca.com/en/football/barcelona/2017/09/11/59b650a3e2704e62408b4611.html|vydavateľ=MARCA in English|dátum vydania=2017-09-11|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> využíval sa aj v ofenzívnejšej ústrednej úlohe v 4–2–3–1, alebo ako druhý útočník vo formácii 4–4–2, kde dostal opäť povolenie chodiť hlboko do poľa, nadviazať spojenie so záložníkmi, organizovať útočnú hru a vytvárať šance pre svojho útočného partnera Suáreza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=3 ways Barcelona could line up with Coutinho|url=https://www.thescore.com/liga/news/1461884|vydavateľ=theScore.com|dátum prístupu=2020-10-21|meno=Michael J.|priezvisko=Ch|priezvisko2=ler}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Dissected: How the new Barcelona play – and why there’s hope for Chelsea|url=https://www.thetimes.co.uk/article/dissected-how-the-new-barca-play-and-where-theres-hope-for-chelsea-rpwl0wbn5|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Tom|priezvisko=Clarke|periodikum=The Times}}</ref> S postupujúcou kariérou a s pribúdajúcimi rokmi sa jeho tendencia k driblingu mierne znižovala. Messi začal diktovať hru v hlbších oblastiach ihriska a stal sa jedným z najlepších nahrávačov a tvorcov hry v histórii futbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 25 Greatest Playmakers Ever|url=https://www.thesportster.com/soccer/top-25-greatest-playmakers-ever/|vydavateľ=TheSportster|dátum vydania=2015-07-04|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FourFourTwo's 100 Greatest Footballers EVER: No.2, Lionel Messi|url=https://www.fourfourtwo.com/features/fourfourtwos-100-greatest-footballers-ever-no2-lionel-messi|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=28|priezvisko=July 2017}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Teams, Scores, Stats, News, Fixtures, Results, Tables - ESPN|url=https://global.espn.com/football/|vydavateľ=ESPN.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> Postupom jeho kariéry sa znižovala aj jeho aktivita k získaniu lopty od súpera a obranné povinnosti; tým, že na ihrisku pokryl menej miesta a namiesto toho, aby šetril energiu na krátke výboje rýchlosti, dokázal zlepšiť svoju efektivitu, pohyb a hru v pozícií a tiež sa dokázal vyhnúť svalovým zraneniam, aj napriek tomu, že často hrával veľké množstvo zápasov počas konkrétnej sezóny konzistentne. Aj keď bol na začiatku svojej kariéry náchylný na zranenia, neskôr bol schopný vylepšiť svoje záznamy o zraneniach tým, že menej behal za loptou a prijal prísnejšiu diétu, tréningový režim a spánkový režim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Messi went from injury-prone teenager to bionic man {{!}} Goal.com|url=https://www.goal.com/en/news/1717/editorial/2012/10/23/3468661/how-messi-went-from-injury-prone-teenager-to-bionic-man|vydavateľ=www.goal.com|dátum prístupu=2020-10-21}}</ref> S argentínskym národným tímom hrával Messi podobne kdekoľvek v prvej línii; pod rôznymi manažérmi hral na pravom krídle, ako falošná deviatka, ako útočník, vo vedľajšej úlohe po boku iného útočníka, alebo v hlbšej, voľnej tvorivej role klasického tvorcu hry číslo 10 alebo ako útočný stredopoliar za útočníkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Argentina's great tactical dilemma: where should Lionel Messi play?|url=http://www.theguardian.com/football/2016/jun/18/argentina-copa-america-lionel-messi-tactics|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2016-06-18|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> === Verejná mienka === {{Citát v rámčeku|"Videl som hráča, ktorý zdedí moje miesto v argentínskom futbale a volá sa Messi."|– [[Diego Maradona]] oslavuje 18-ročného Messiho ako jeho nástupcu vo februári 2006.}} Už ako tínedžer bol Messi vynikajúcim talentom a do 20-tich rokov sa zaradil medzi najlepších hráčov na svete. Diego Maradona považoval 18-ročného Messiho po boku [[Ronaldinho|Ronaldinha]] za najlepšieho hráča na svete, zatiaľ čo samotný Brazílčan krátko po víťazstve v ankete [[Zlatá lopta]] poznamenal: „Ani len v Barce nie som najlepší“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Maradona hails Messi as successor|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/4746070.stm|dátum=2006-02-24|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> O štyri roky neskôr, potom, čo Messi rekordným rozdielom vyhral svoju prvú Zlatú loptu, sa verejná diskusia o jeho kvalite posunula nad jeho postavenie v súčasnom futbale k možnosti, že bol jedným z najväčších hráčov v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bbc.co.uk/blogs/philminshull/2010/03/is_messi_the_greatest_ever.html|vydavateľ=www.bbc.co.uk|dátum prístupu=2020-10-21}}</ref> Prvým, kto niečo takéto poznamenal, bol jeho vtedajší manažér Pep Guardiola, ktorý už v auguste 2009 vyhlásil Messiho za najlepšieho hráča, akého kedy videl. V nasledujúcich rokoch si tento názor získal väčšiu obľubu medzi odborníkmi, manažérmi, bývalými i súčasnými hráčmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: is the Barcelona and Argentina star the greatest-player ever?|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/players/lionel-messi/8545361/Lionel-Messi-is-the-Barcelona-and-Argentina-star-the-greatest-player-ever.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> a na konci druhej treblovej sezóny (2014/2015), sa Messiho prevaha pred Maradonom a [[Pelé]]m stala zjavným pohľadom mnohých fanúšikov v kontinentálnej Európe.<ref>{{Citácia periodika|titul=Magical Messi grabs hat-trick in Copa America as Argentina romp into quarters|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2016/06/11/magical-messi-grabs-hat-trick-in-copa-america-as-argentina-romp/|periodikum=The Telegraph|dátum=2016-06-11|dátum prístupu=2020-10-21|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Agence|priezvisko=France-Presse}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Is Lionel Messi the greatest of them all?|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/lionel-messi-barcelona-forward-greatest-them-all-10287066.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2015-05-30|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref> Časté protiargumenty sa však sústredili na skutočnosť, že Messi nevyhral s Argentínou žiadnu veľkú seniorskú trofej, dokým v roku [[Copa América 2021|2021]] nevyhral [[Copa América]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi y el título de Argentina en la Copa América 2021: "Necesitaba sacarme la espina"|url=https://www.espn.com.ar/futbol/copa-america/nota/_/id/8894609/lionel-messi-leo-la-pulga-argentina-brasil-final-copa-america-2021-campeon-declaraciones|vydavateľ=ESPN.com.ar|dátum vydania=2021-07-11|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=es}}</ref> [[Súbor:La Capilla Sixtina del Fútbol.jpg|vľavo|náhľad|''Sixtínska kaplnka futbalu'' (Messi vľavo, Maradona vpravo), na strope športového klubu Sportivo Pereyra v Barracase v Buenos Aires]] Počas svojej kariéry bol Messi porovnávaný s jeho krajanom Diegom Maradonom kvôli podobným herným štýlom ako maličkým driblérom s ľavou nohou. Spočiatku bol iba jedným z mnohých mladých argentínskych hráčov, vrátane svojho chlapčenského idolu [[Pablo Aimar|Pabla Aimara]], ktorý dostal prezývku „Nový Maradona“, ale ako jeho kariéra napredovala, Messi dokázal svoju podobnosť so všetkými predchádzajúcimi uchádzačmi a stal sa najlepším hráčom Argentíny od čias Maradonu. [[Jorge Valdano]], ktorý zvíťazil na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|Majstrovstvách sveta 1986]] po boku Maradonu, v októbri 2013 uviedol: „Messi je Maradona každý deň."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valdano: "Messi es Maradona todos los días" - FIFA.com|url=http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-09-08|dátum prístupu=2020-10-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150908015149/http://es.fifa.com/world-match-centre/news/newsid/219/194/9/index.html|dátum archivácie=2015-09-08}}</ref> [[César Luis Menotti|César Menotti]], ktorý ako manažér dokázal vyhrať na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|Majstrovstvách sveta 1978]], zopakoval tento sentiment, keď sa domnieval, že Messi hrá „na úrovni najlepšieho Maradonu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Menotti: "Messi está al nivel del mejor Maradona que vi"|url=https://as.com/futbol/2014/01/10/primera/1389359391_638487.html|vydavateľ=AS.com|dátum vydania=2014-01-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|meno=Diario|priezvisko=AS}}</ref> Ostatní pozoruhodní argentínski športovci, ako napríklad [[Osvaldo Ardiles]], [[Javier Zanetti]] či [[Diego Simeone]], vyjadrili presvedčenie, že Messi predbehol Maradonu ako najlepšieho hráča histórie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=“Sin dudas, Messi es mejor que Maradona”|url=https://www.clarin.com/deportes/dudas-Messi-mejor-Maradona_0_Sy0DXrnsvQe.html|vydavateľ=www.clarin.com|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=es|priezvisko=Clarín.com}}</ref> V argentínskej spoločnosti si Messiho všeobecne menej vážia ako Maradonu, čo je dôsledkom nielen jeho vnímaných nerovných výkonov s národným tímom, ale aj rozdielov na úrovní, osobnosti a pozadia. Messi je v niektorých ohľadoch protikladom jeho predchodcu: keď bol Maradona extrovertnou, kontroverznou postavou, Messi je zdržanlivý a nenáročný, mimo futbalu pozoruhodný muž. Pretrvávajúcou argumentáciou je jeho skutočnosť, že nikdy sa neukázal v argentínskej Primera División ako nastávajúci hráč, od mladosti dosiahol hviezdnu slávu v zámorí, zatiaľ čo nedostatok vonkajšej vášne pre dres ''Albiceleste'' (nespieva národnú hymnu a je naklonený emocionálnym prejavom) v minulosti viedli k nesprávnemu vnímaniu toho, že sa cítil skôr ako Katalánec ako skutočný Argentínec. Napriek tomu, že žije v Španielsku od 13 rokov, povedal: „Argentína je moja krajina, moja rodina, môj spôsob vyjadrovania. Vymenil by som všetky svoje rekordy za to, aby boli ľudia v mojej krajine šťastní.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi vomits because of nerves, says Argentina’s Alejandro Sabella|url=http://www.theguardian.com/football/2014/jun/10/lionel-messi-vomits-argentina-alejandro-sabella-world-cup|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2014-06-10|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=Associated|priezvisko=Press}}</ref> Okrem toho niekoľko vedúcich a futbalových osobností, vrátane Maradonu, napriek jeho hráčskym schopnostiam niekedy tiež spochybňovali vedenie Argentíny Messim ako kapitánom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona says Messi lacks leadership skills|url=https://www.espn.com/soccer/argentina/story/2889220/diego-maradona-says-lionel-messi-lacks-leadership-to-carry-a-team|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-06-09|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maradona vs. Messi: A Laughable Comparison|url=https://bleacherreport.com/articles/508097-maradona-vs-messi-a-laughable-comparison|vydavateľ=Bleacher Report|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en|meno=John|priezvisko=Tilghman}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Messi: A great player but a poor captain?|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46279184|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-10-21|jazyk=en-GB}}</ref> === Porovnávanie s Cristianom Ronaldom === [[Súbor:Cristiano Ronaldo and Lionel Messi - Portugal vs Argentina, 9th February 2011 (2).jpg|náhľad|Messi je porovnávaný s [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]] (vľavo) po väčšinu svojej kariéry|260x260bod]]Spomedzi svojich súčasných rovesníkov je Messi najčastejšie porovnávaný s portugalským útočníkom [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]], ktorý je súčasťou tejto rivality, ktorá je porovnávaná s predchádzajúcimi rivalmi v iných športoch, ako napríklad rivalita [[Muhammad Ali|Muhammada Aliho]] - [[Joe Frazier|Joea Fraziera]] v boxe, [[Björn Borg]]a - [[John McEnroe|Johna McEnroeho]] v tenise, a rivalita [[Ayrton Senna|Ayrtona Sennu]] – [[Alain Prost|Alaina Prosta]] z pretekov Formuly 1.<ref>http://www.espn.com/sports/soccer/news/_/id/5842703/el-clasico-all-ronaldo-vs-messi</ref> Hoci Messi občas poprel akúkoľvek rivalitu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Barcelona's Lionel Messi blames media for inventing rivalry with Real Madrid's Cristiano Ronaldo|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/9478241/Barcelonas-Lionel-Messi-blames-media-for-inventing-rivalry-with-Real-Madrids-Cristiano-Ronaldo.html|dátum=2012-08-15|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport|periodikum=Telegraph}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi: Cristiano Ronaldo is not my rival|url=https://www.eurosport.co.uk/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-is-not-my-rival_sto4779011/story.shtml|vydavateľ=Eurosport UK|dátum vydania=2015-06-11|dátum prístupu=2020-01-03}}</ref> verí sa, že sa navzájom motivujú vo svojom cieli byť najlepším hráčom na svete: od roku 2008 vyhral Messi Zlatú loptu šesťkrát, Ronaldo päťkrát,<ref>{{Citácia periodika|titul=Ballon d'Or winners list|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2017/12/07/ballon-dor-winners-list1/|periodikum=The Telegraph|dátum=2017-12-07|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Telegraph|priezvisko=Sport}}</ref> šesťkrát najlepšieho futbalistu FIFA, Ronaldo päťkrát, šesťkrát [[Zlatá kopačka|európsku Zlatú kopačku]], zatiaľ čo Ronaldo štyrikrát. Fanúšikovia pravidelne rozoberajú ich individuálne schopnosti; okrem ich štýlu hrania sa rozoberajú tiež ich odlišné postavy—Ronaldo má 1,87 metra so svalnatým telom—a kontrastnú osobnosť, s Ronaldovým sebavedomým a teatrálnymi pádmi a Messiho pokorou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ronaldo May Look Like the Best, but Lionel Messi Is Better|url=https://www.nytimes.com/2011/09/14/sports/soccer/14iht-soccer14.html|periodikum=The New York Times|dátum=2011-09-13|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rob|priezvisko=Hughes}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cristiano Ronaldo: I'm better than Messi|url=https://edition.cnn.com/2012/05/17/sport/football/football-champions-league-ronaldo-interview/index.html|vydavateľ=CNN|dátum prístupu=2020-01-03|meno=By Pedro Pinto and James Montague|priezvisko=CNN}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Cristiano Ronaldo: he's got a god-given talent – and he knows it {{!}} the Observer profile|url=https://www.theguardian.com/theobserver/2013/nov/24/cristiano-ronaldo-real-madrid-portugal-football|periodikum=The Guardian|dátum=2013-11-24|dátum prístupu=2020-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Tim|priezvisko=Lewis}}</ref> Od sezóny 2009/2010 až 2017/2018 čelil Messi Ronaldovi minimálne dvakrát v zápasoch ''[[El Clásico]]'', ktorý patrí medzi najsledovanejšie každoročné športové podujatie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lionel Messi Reaches $50 Million-A-Year Deal With Barcelona|url=https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2014/05/16/lionel-messi-agrees-to-new-50-million-a-year-deal-with-barcelona/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2020-01-03|jazyk=en|meno=Kurt|priezvisko=Badenhausen}}</ref> Mimo ihriska je Ronaldo jeho priamym konkurentom z hľadiska platov, sponzorstva a fanúšikov na sociálnych médiách. == V populárnej kultúre == Podľa ''[[France Football]]'' bol Messi v piatich zo šiestich rokov medzi rokmi 2009 - 2014 svetovo najlepšie plateným futbalistom; stal sa prvým hráčom, ktorý prekročil hranicu 40 miliónov €, keď v roku 2013 zarobil 41 miliónov €, a taktiež aj hranice 50-60 miliónov €, keď v roku 2014 zarobil 65 miliónov €.<ref>https://www.worldsoccer.com/news/stat-day-top-20-best-paid-players-coaches-350260</ref> Messi sa umiestnil na druhom mieste na zozname najvyššie platených športovcov na svete, podľa ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'', (po Cristianovi Ronaldovi) s príjmom 73,8 miliónov € v rokoch 2015-2016. V roku 2018 sa stal prvým hráčom, ktorý prekonal hranicu 100 miliónov € za kalendárny rok, keď si zarobil 126 miliónov € v kombinovanom príjme z platov, bonusov a doložiek.<ref>https://www.francefootball.fr/news/Lionel-messi-devance-largement-cristiano-ronaldo-au-classement-des-joueurs-les-mieux-payes-au-monde/895372</ref> ''Forbes'' ho označil za najlepšie plateného atléta za rok 2019.<ref>https://www.bbc.com/sport/48602166?isBumped=0&postFreq=0&isEmpty=0&isProfane=0&tooLong=0&charCount=0&isAwaitingProcessPreMod=0&isSubmitted=1&filter=none&initial_page_size=10&postId=135105092</ref> Od roku 2008 je najlepšie plateným hráčom v Barcelone. Podpisom novej zmluvy v roku 2017 zarobí v Barcelone 605 000€ týždenne z platu. Barcelonu mu taktiež zaplatila podpisový bonus vo výške 54 miliónov €.<ref name=":9">https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2017/11/25/lionel-messi-signs-new-barcelona-contract-set-to-become-worlds-highest-paid-footballer/</ref> Jeho výkupná klauzula je stanovená na 700 miliónov €.<ref name=":9" /> V roku 2020 sa stal po Cristianovi Ronaldovi druhým futbalistom (a druhým športovcom v tímovom športe), ktorý počas svojej kariéry prekonal zárobok 1 miliardu dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World’s Highest-Paid Soccer Players 2020: Messi Wins, Mbappe Rises|url=https://www.forbes.com/sites/christinasettimi/2020/09/14/the-worlds-highest-paid-soccer-players-2020-messi-wins-mbappe-rises/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Christina|priezvisko=Settimi}}</ref> Okrem platu a bonusov veľká časť jeho príjmu pochádza z doložiek; Spoločnosť ''[[SportsPro]]'' ho preto od začiatku svojho výskumu v roku 2010 každoročne uvádza ako jedného z najvyhľadávanejších športovcov na svete.<ref>http://www.sportspromedia.com/most-marketable</ref> Jeho hlavným sponzorom od roku 2006 je športová spoločnosť [[Adidas]]. Od roku 2008 mal dlhoročnú podpísanú kolekciu topánok Adidas F50, a v roku 2015 sa stal prvým futbalistom, ktorý dostal vlastnú značku Adidas topánok, Adidas Messi.<ref>https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2015/03/retrospect-adidas-f50-messi-collection/</ref><ref>https://web.archive.org/web/20151222143641/http://news.adidas.com/GB/Latest-News/Backed-by-Messi/s/1aafb738-30fe-4810-a7e4-6b808c0e6353</ref> Od roku 2017 nosí Messi najnovšie verzie kopačiek Adidas Nemeziz.<ref>https://www.soccerbible.com/performance/football-boots/2017/05/adidas-football-launches-nemeziz/</ref> Ako obchodná entita bol Messi marketingovou značkou výlučne kvôli jeho talentu a úspechoch ako hráča, na rozdiel od pravdepodobne príťažlivejších hráčov ako sú Cristiano Ronaldo a [[David Beckham]]. Na začiatku svojej kariéry tak viedol hlavne sponzorské zmluvy so spoločnosťami, ktoré využívajú športovo orientovaný marketing, ako sú Adidas, [[Pepsi Cola|Pepsi]] a [[Konami]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190322140353/http://www.sportspromedia.com/analysis/the_worlds_4th_most_marketable_athlete_-_lionel_messi |dátum archivácie=2019-03-22 }}</ref><ref>https://www.forbes.com/sites/kurtbadenhausen/2011/01/10/lionel-messi-voted-soccers-best-but-sponsors-stay-away/</ref> Od roku 2010 sa súčasne s jeho zvýšenými úspechmi ako hráča rozšírila jeho marketingová výzva, čo viedlo k dlhodobým podporným obchodom s luxusnými značkami [[Dolce & Gabbana]] a [[Audemars Piguet]].<ref>https://web.archive.org/web/20170827002248/http://www.dolcegabbana.com/binaries/content/assets/DG/leo-messi/press-release/dolce-and-gabbana-leo-messi-press-release-eng.pdf</ref> Messi je okrem iných spoločností aj veľvyslancom globálnej značky pre spoločnosti [[Gillette]], [[Turkish Airlines]], [[Ooredoo]] a [[Tata Motors]].<ref>http://www.sportspromedia.com/news/messi_to_front_new_gillette_campaign</ref><ref>https://web.archive.org/web/20150924172433/http://www.reuters.com/article/2012/12/06/idUS192613+06-Dec-2012+BW20121206</ref><ref>http://www.sportspromedia.com/news/messi_cashes_in_with_qatari_contract</ref><ref name="web.archive.org">https://web.archive.org/web/20160127081039/https://uk.sports.yahoo.com/blogs/world-of-sport/the-best-sports-photo-of-the-year-goes-to---lionel-messi-and--the-final-game--183718601.html</ref> Okrem toho bol Messi hlavnou tvárou série videohier spoločnosti Konami, ''[[Pro Evolution Soccer]]'', kde sa objavil na obálkach hry [[Pro Evolution Soccer 2009|''PES 2009'']], [[Pro Evolution Soccer 2010|''PES 2010'']], [[Pro Evolution Soccer 2011|''PES 2011'']] a [[Pro Evolution Soccer 2020|''PES 2020'']]. Následne podpísal zmluvu s konkurenčnou spoločnosťou [[EA Sports]], kde sa stal hlavnou tvárou série ''[[FIFA (séria videohier)|FIFA]]'', a v nej sa ukázal na štyroch po sebe idúcich obaloch hry medzi sériami ''[[FIFA 13]]'' až ''[[FIFA 16]]''.<ref>https://www.si.com/extra-mustard/2015/06/15/lionel-messi-fifa-16-cover</ref> Jeho gólová oslava ‘ruky k nebesiam ‘ sa prvýkrát objavila vo ''[[FIFA 14]]''. [[Súbor:NIG-ARG (17).jpg|náhľad|Argentínski fanúšikovia Lionela Messiho počas zápasu s Nigériou na Majstrovstvách sveta 2014]] Globálna popularita a vplyv Messiho sú dobre zdokumentované. V rokoch 2011 a 2012 bol v ''[[Time (týždenník)|Time]]'' zaradený do ''[[Time 100]]'', čo je ročný zoznam najvplyvnejších ľudí na svete.<ref>http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2066367_2066369_2066498,00.html</ref><ref>http://content.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2111975_2111976_2112092,00.html</ref> Jeho fanúšikovská základňa na webe sociálnych médií Facebook patrí medzi najväčšie zo všetkých verejných činiteľov: do siedmich hodín od jeho založenia apríli 2011 mala jeho stránka na Facebooku takmer sedem miliónov sledovateľov a do novembra 2013 sa stal druhým športovcom po Cristianovi Ronaldovi, ktorého sledovalo 50 miliónov ľudí.<ref>https://global.espn.com/football/story/903705/lionel-messi-joins-facebook-nets-7m-followers?src=com{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>https://www.cnbc.com/2015/06/09/the-10-most-popular-celebrities-on-facebook.html</ref> Na Instagrame má okolo 407 miliónov sledovateľov, čím je druhým najsledovanejším človekom a športovcom po Cristianovi Ronaldovi.<ref>https://socialblade.com/instagram/top/100/followers</ref> Podľa prieskumu spoločnosti Repucom z roku 2014 zameraného na výskum v oblasti športu na 15 medzinárodných troch bol Messi známy 87% respondentov z celého sveta, z ktorých ho 78% vnímalo priaznivo, čím sa z neho stal druhý najuznávanejší hráč na svete za Ronaldom a najobľúbenejší zo všetkých súčasných hráčov.<ref>https://edition.cnn.com/2014/12/01/sport/football/lionel-messi-cristiano-ronaldo-barcelona-real-madrid-ballon-dor-marketing-merchandise-facebook/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200206135947/http://nielsensports.com/wp-content/uploads/Top-10-Most-Marketable-Football-Players.pdf |dátum archivácie=2020-02-06 }}</ref> Ďalšie udalosti ilustrujú prítomnosť Messiho v populárnej kultúre. V marci 2013 sa v Japonsku predala zlatá replika jeho ľavej nohy s hmotnosťou 25&nbsp;kg v hodnote 4,76 milióna €, aby získala finančné prostriedky pre obete zemetrasenia a tsunami v Tóhoku v roku 2011.<ref>https://edition.cnn.com/2013/03/06/sport/football/football-leo-messi-golden-foot/</ref> Reklama Turkish Airlines z roku 2013 v hlavnej úlohe s Messim, v ktorej sa zúčastňuje na [[selfie]]-súťaži s vtedajšou hviezdou [[Los Angeles Lakers]] [[Kobe Bryant|Kobem Bryantom]], bola najsledovanejšou reklamou na YouTube v roku jej vydania, mala 137 miliónov zobrazení a následne bola odhlasovaná za najlepšiu reklamu z desaťročia 2005 - 2015 na pamiatku založenia YouTube.<ref>https://eu.usatoday.com/story/money/business/2014/06/21/cannes-youtube-top-ads/10891397/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150720195139/http://time.com/3908087/youtube-ad-of-the-decade/ |dátum archivácie=2015-07-20 }}</ref> World Press Photo vybrala v roku 2014 ako najlepšiu športovú fotografiu z "finálového zápasu", kde bol Messi tvárou v tvár [[Trofej pre Majstra sveta vo futbale|trofeji Majstra sveta]] pri prehre Argentíny na Majstrovstvách sveta.<ref name="web.archive.org"/> ''[[Messi (film 2014)|Messi]]'', dokumentárny film o jeho živote natočený režisérom [[Álex de la Iglesia|Álexom de la Iglesiom]] mal premiéru na [[Benátsky filmový festival|filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2014.<ref>https://variety.com/2014/film/festivals/venice-film-review-messi-1201292498/</ref> [[Puma americká|Puma]] narodená v zoo v [[Saransk]]u ([[Rusko]]) v roku 2015 pomenovaná [[Messi (puma)|Messi]], sa stala populárnou na sociálnych sieťach, kvôli jej menu po hráčovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum prístupu=2019-09-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200129183916/https://wdez.com/news/articles/2018/jun/22/russias-messi-a-puma-star-in-his-own-right/ |dátum archivácie=2020-01-29 }}</ref> == Osobný život == === Rodina a vzťahy === Od roku 2008 je Messi vo vzťahu s Antonellou Roccuzzo, ktorá je taktiež z [[Rosario|Rosaria]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ww1.usahint.com/ |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190921083538/http://ww1.usahint.com/ |dátum archivácie=2019-09-21 }}</ref> Pozná sa s ňou od piatich rokov, keďže je sesternicou jeho najlepšieho kamaráta z detstva, [[Lucas Scaglia|Lucasa Scagliu]], ktorý je tiež futbalista.<ref>https://www.bbc.com/news/world-latin-america-40454654</ref> Po tom čo tento vzťah držal Messi rok v tajnosti sa prvýkrát o ňom vyrozprával v rozhovore v roku 2009. {{Citát v rámčeku|„Leo sa nehanbí. Je introvert. Drží si odstup.“|– Endokrinológ Dr. Diego Schwarzstein sa zaoberal deficitom Messiho rastového hormónu v rokoch 1997 až 2001. Podľa Richarda Fitzpatricka z [[Bleacher Report]] si „Schwarzstein a Messi počas viac ako štyroch rokov liečby vybudovali úzky vzťah.“}} Messi a Roccuzzo majú troch synov: Thiago (narodený 2012), Mateo (narodený 2015), Ciro (narodený 2018). Na oslavu prvého tehotenstva svojej partnerky si Messi dňa 2. júna 2012 v zápase proti Ekvádoru pri výhre 4:0 umiestnil loptu pod dres. Thiago sa narodil 2. novembra 2012 s Messiho účasťou na pôrode, pretože Barcelona mu dala povolenie vynechať tréningy. Na svoju stránku na Facebooku oznámil príchod svojho syna, kde napísal, "Dnes som najšťastnejší muž na svete, narodil sa mi syn a ďakujem Bohu za tento darček!".<ref>http://www.espnfc.com/story/1211817/messi-becomes-a-father-son-named-thiago</ref> Thiagove meno a odtlačok rúk si nechal vytetovať na ľavé lýtko. V apríli 2015 potvrdil Messi na svojom Facebooku ďalšie narodenie dieťaťa.<ref>https://global.espn.com/football/barcelona/story/2426028/lionel-messis-wife-expecting-second-child-barca-star-says?src=com</ref> Vynechal tréning pred zápasom proti Atléticu Madrid, keď sa zúčastnil narodenia svojho druhého syna, Matea, ktorý sa narodil 11. septembra 2015 v Barcelone.<ref>https://www.fourfourtwo.com/news/messis-brother-confirms-birth-barcelona-stars-second-child</ref> 30. júna 2017 sa s Roccuzzo oženil v luxusnom hoteli zvanom Hotel City Center v Rosariu s okolo 260 pozvanými hosťami na svadbe.<ref>https://www.independent.ie/style/weddings/lionel-messi-marries-stunning-childhood-sweetheart-antonella-roccuzzo-in-argentine-home-town-35883938.html</ref> 15. októbra 2017 jeho žena oznámila prostredníctvom [[Instagram]]u, že čakajú tretie dieťa.<ref>https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/3230393/lionel-messi-and-wife-antonella-roccuzzo-expecting-their-third-child?src=com</ref><ref>https://www.mirror.co.uk/sport/football/news/lionel-messi-makes-hat-trick-11346670</ref> 10. marca 2018 sa Messi nezúčastnil zápasu proti Málage, kvôli narodeniu Cira.<ref>https://www.goal.com/en/news/messi-announces-arrival-of-third-child-after-withdrawing/6lclw0po6hsg1jjbc5ckl603l</ref> Messi si užíva blízky vzťah s jeho najbližšími rodinnými príslušníkmi, obzvlášť s matkou Celiou, ktorej tvár si nechal vytetovať na jeho ľavé rameno. Jeho otec Jorge je jeho agentom od 14. rokov a starší brat Rodrigo sa stará o jeho denný rozvrh a publicitu. Jeho matka a ďalší brat Matías riadili jeho charitatívnu organizáciu, Nadáciu Lea Messiho, a starali sa o osobné a profesionálne záležitosti v Rosariu. Od odchodu do Španielska v 13. rokoch si Messi stále udržuje blízky vzťah s rodným mestom Rosariom, dokonca si zachoval aj rodný prízvuk. Vlastnil starý dom svojej rodiny, aj keď už dlho zostal prázdny; udržiava podkrovný byt v exkluzívnej obytnej budove pre svoju matku, ako aj rodinnú budovu mimo mesta. Raz, keď trénoval s národným tímom v Buenos Aires, si urobil hneď po tréningu trojhodinovú cestu autom do Rosaria, aby si dal večeru so svojou rodinou, strávil noc s nimi a nasledujúci deň sa vrátil do Buenos Aires v čas na tréning. Messi udržiava denný kontakt po telefóne a SMS správami s malou skupinou dôverníkov v Rosariu, z ktorých väčšina bola jeho spoluhráčmi v „Mašine 87“ v Newell's Old Boys. V súčasnosti žije v dedine [[Castelldefels]] neďaleko Barcelony. Aj keď je považovaný za muža jedného klubu, tak už dlho plánuje vrátiť sa do Rosaria, kde by ukončil svoju hráčsku kariéru v tíme Newell's. Po prestupe do Barcelony bol s Newell's v zlom stave, ale do roku 2012 sa ich verejné spory skončili, keď Newell's uzavrel svoje spory s Messim, a dokonca vydal svojmu novorodenému synovi členskú kartu v klube.<ref>https://global.espn.com/football/blog/the-toe-poke/65/post/1850358/after-just-72-hours-on-the-planet-thiago-messi-signs-for-newells-old-boys?src=com</ref> Podľa genealogického výskumu, ktorý v roku 2011 uskutočnila [[Diari Segre]], je Messi bratrancom zo štvrtého kolena bývalého spoluhráča [[Bojan Krkić|Bojana Krkića]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Archived|url=http://dx.doi.org/10.32388/oudhvw|vydavateľ=Qeios|rok=2020-02-02}}</ref> Zistenie malo veľmi veľký ohlas v španielskych médiách: ohlásili ho všetky štyri hlavné športové noviny<ref>{{Citácia periodika|titul=Y ahora, ¿qué hacemos?|url=http://dx.doi.org/10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|periodikum=Ola Financiera|dátum=2012-09-03|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=5|číslo=13|issn=1870-1442|doi=10.22201/fe.18701442e.2012.13.40401|meno=Octavio|priezvisko=Cortés}}</ref><ref name="dx.doi.org">{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.9|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=331–474}}</ref><ref name="dx.doi.org"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=¿Qué son las 5 S japonesas y cuáles son sus beneficios?|url=http://dx.doi.org/10.18356/ec0ae293-es|vydavateľ=dx.doi.org|dátum vydania=2011-04-05|dátum prístupu=2020-05-27}}</ref> a niektoré z najväčších verejnoprávnych novín vrátane [[ABC]] a [[La Vanguardia]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Paciencia con Dios|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctvt9k188.5|vydavateľ=Herder|rok=2014-11-10|isbn=978-84-254-3575-1|strany=21–32}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Filosofía que afirma la ética y el sujeto ético y filosofía que los niega|url=http://dx.doi.org/10.36576/summa.39753|periodikum=Cuadernos Salmantinos de Filosofía|dátum=2015-01-01|dátum prístupu=2020-05-27|ročník=42|číslo=1|strany=289–297|doi=10.36576/summa.39753|meno=Saturnino|priezvisko=Álvarez Turienzo}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=La nueva generación de derechos humanos. Origen y justificación|url=http://dx.doi.org/10.2307/j.ctv5nph7j.10|vydavateľ=Dykinson|isbn=978-84-9148-630-5|strany=475–558}}</ref> === Filantropia === Počas svojej kariéry sa Messi angažoval v charitatívnom úsilí zameranom na zraniteľné deti, čo je záväzok, ktorý sčasti vyplýva zo zdravotných ťažkostí, ktorým čelil vo svojom vlastnom detstve. Od roku 2004 prispel svojím časom a financiami do [[Detský fond OSN|Detského fondu OSN]] (UNICEF), organizácie, s ktorou má Barcelona tiež silné združenie.<ref>https://www.unicef.org/people/people_52964.html</ref><ref>https://www.reuters.com/article/us-soccer-spain-barcelona-unicef/barcelona-extend-unicef-shirt-deal-to-2016-idUSBRE9AB0NZ20131112</ref> Messi od svojho vymenovania v marci 2010 pôsobil ako veľvyslanec dobrej vôle UNICEF, o štyri mesiace neskôr dokončil svoju prvú poľnú misiu pre túto organizáciu, keď odišiel na Haiti, aby po nedávnom [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasení]] pritiahol povedomie verejnosti o nešťastí detí v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171023115948/https://www.unicef.org/people/people_52965.html |dátum archivácie=2017-10-23 }}</ref> Na oslavu prvých narodenín jeho syna boli Messi a Thiago v novembri 2013 súčasťou reklamnej kampane na zvýšenie povedomia o úmrtnosti znevýhodnených detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170531082730/https://www.unicef.org/media/media_70751.html |dátum archivácie=2017-05-31 }}</ref> [[Súbor:Cristina Fernández y la Selección Argentina de fútbol 2014, 3 (cropped).jpg|náhľad|Lionel Messi v roku 2014]] Okrem práce s UNICEF založil Messi aj svoju vlastnú charitatívnu organizáciu Nadáciu Lea Messi, ktorá podporuje prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a športu pre deti.<ref>https://edition.cnn.com/2014/07/08/world/europe/lionel-messi-fast-facts/</ref> Bola založená v roku 2007 po návšteve v Bostone, kde Messi zaplatil nemocnici pre nevyliečiteľne choré deti, čo s ním rezonovalo do tej miery, že sa rozhodol investovať časť svojich príjmov do spoločnosti. Messi prostredníctvom svojej nadácie udeľuje výskumné granty, financuje lekárske vzdelávanie a investuje do rozvoja zdravotníckych stredísk a projektov v Argentíne, Španielsku a inde na svete.<ref>http://www.arabtimesonline.com/news/</ref> Okrem svojich vlastných aktivít zameraných na získavanie finančných prostriedkov, ako sú jeho globálne futbalové zápasy „Messi a Priatelia“, jeho nadácia dostáva finančnú podporu od rôznych spoločností, ktorým v dohodách o schválení pridelila svoje meno, pričom hlavným sponzorom bola spoločnosť Adidas.<ref>https://nesn.com/2012/06/lionel-messi-and-friends-soccer-tour-is-one-of-many-causes-argentine-superstar-supports/{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.fundacionleomessi.org/nuestros-partners/</ref> Messi tiež investoval do mládežníckeho futbalu v Argentíne: finančne podporuje futbalový klub Sarmiento so sídlom v štvrti Rosario, kde sa narodil, zaviazal sa v roku 2013 k obnove svojich zariadení a inštalácii ihrísk za každého počasia a financoval správu niekoľkých mladých hráčov v Newell's Old Boys a konkurenčnom klube [[Club Atlético Rosario Central|Rosario Central]], ako aj v [[Club Atlético River Plate|River Plate]] a [[Club Atlético Boca Juniors|Boca Juniors]] v Buenos Aires. V chlapčenskom klube Newell's Old Boys financoval v roku 2012 výstavbu novej telocvične a internátu v [[Estadio Marcelo Bielsa|štadióne]] klubu pre mládežnícku akadémiu. Jeho bývalý tréner mládeže v Newell's, Ernesto Vecchio, je zamestnaný v Nadácii Lea Messiho ako skaut talentov pre mladých hráčov. Dňa 7. júna 2016 Messi vyhral súd, kvôli urážke na cti proti [[La Razón (Madrid)|novinám ''La Razón'']] a získal náhradu škody vo výške 65 000 €, ktorú daroval charite [[Médecins Sans Frontières]].<ref>https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2887818/argentinas-lionel-messi-wins-libel-case-and-donates-damages-to-charity?src=com</ref> Daroval 1 milión eur na boj proti [[Pandémia ochorenia COVID-19|šíreniu koronavírusu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Messi, Guardiola donate $1.08 million each to coronavirus battle|url=https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-soccer-spain-idUSKBN21B3HV|periodikum=Reuters|dátum=2020-03-24|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=en|meno=Reuters|priezvisko=Staff}}</ref> Tieto peniaze boli rozdelené medzi nemocnicu v španielskej Barcelone a jeho rodnú Argentínu. === Daňový únik === Messiho finančne záležitosti boli predmetom vyšetrovania v roku 2013 pre podozrenie z daňových únikov. Spoločnosti Offshore v daňových rajoch Uruguaja a Belize sa v rokoch 2007 až 2009 použili na to, aby sa vyhli daniam vo výške 4,1 milióna € súvisiacim so zárobkami zo sponzorstva. Nesúvisiaca spoločnosť Shell v Paname, založená v roku 2012, bola následne označená ako spoločnosť patriaca do Messiho spoločnosti k úniku údajov [[Panamské dokumenty|Panamských dokumentov]]. Messi, ktorý sa dovolával neznalosti údajného systému, v auguste 2013 dobrovoľne zaplatil nedoplatky vo výške 5,1 milióna €. Dňa 6. júla 2016 boli Messi a jeho otec uznaní vinnými z daňových podvodov a boli odsúdení na 21 mesiacov odňatia slobody a boli im uložené pokuty vo výške 1,7 milióna € a 1,4 milióna €.<ref>https://www.si.com/planet-futbol/2016/07/06/lionel-messi-tax-fraud-prison-jail-sentence</ref> Tvárou v tvár sudcovi povedal: „Hrám len futbal. Podpisujem kontrakty, pretože verím môjmu otcovi a právnikom, ktorí sa starajú o tieto veci."<ref>https://global.espn.com/football/spanish-primera-division/story/2884966/barcelonas-lionel-messi-in-tax-court-i-played-football-and-trusted-my-dad?src=com</ref> == Kariérne štatistiky == === Klubové === ''K zápasu hranom 5. mája 2024.'' {| class="wikitable" style="font-size:100%; text-align: center;" |- ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |[[Copa del Rey]] ! colspan="2" |[[UEFA Champions League|Liga majstrov]] ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkovo |- !Divízia !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly |- | [[FC Barcelona C|Barcelona C]] |[[Tercera Division 2003/2004|2003/2004]] |[[Tercera División]] |10 |5 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |10 |5 |- | rowspan="3" |[[FC Barcelona Atlètic|Barcelona B]] |[[Segunda División B 2003/2004|2003/2004]] | rowspan="2" |[[Segunda División B]] |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |5 |0 |- |[[Segunda División B 2004/2005|2004/2005]] |17 |6 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |6 |- ! colspan="2" |Celkovo!!22!!6!! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !22!!6 |- | rowspan="18" |[[FC Barcelona|Barcelona]] |[[2004–05 FC Barcelona sezóna|2004/2005]] | rowspan="17" |[[La Liga]] |7||1||1||0||1||0|| colspan="2" |—||9||1 |- |[[2005–06 FC Barcelona sezóna|2005/2006]] |17||6||2||1||6||1||0 |0||25||8 |- |[[2006–07 FC Barcelona sezóna|2006/2007]] |26||14||2||2||5||1||3<sup>A</sup>||0||36||17 |- |[[2007–08 FC Barcelona sezóna|2007/2008]] |28||10||3||0||9||6|| colspan="2" |—||40||16 |- |[[2008–09 FC Barcelona sezóna|2008/2009]] |31||23||8||6||12||9|| colspan="2" |—||51||38 |- |[[2009–10 FC Barcelona sezóna|2009/2010]] |35||34||3||1||11||8||4<sup>B</sup>||4||53||47 |- |[[2010–11 FC Barcelona sezóna|2010/2011]] |33||31||7||7||13||12||2<sup>C</sup> |3||55||53 |- |[[2011–12 FC Barcelona sezóna|2011/2012]] |37 |50 |7 |3 |11 |14 |5<sup>D</sup> |6 |60 |73 |- |[[2012–13 FC Barcelona sezóna|2012/2013]] |32 |46 |5 |4 |11 |8 |2<sup>C</sup> |2 |50 |60 |- |[[2013–14 FC Barcelona sezóna|2013/2014]] |31 |28 |6 |5 |7 |8 |2<sup>C</sup> |0 |46 |41 |- |[[2014–15 FC Barcelona sezóna|2014/2015]] |38 |43 |6 |5 |13 |10 | colspan="2" |— |57 |58 |- |[[2015–16 FC Barcelona sezóna|2015/2016]] |33 |26 |5 |5 |7 |6 |4<sup>E</sup> |4 |49 |41 |- |[[2016–17 FC Barcelona sezóna|2016/2017]] |34 |37 |7 |5 |9 |11 |2<sup>C</sup> |1 |52 |54 |- |[[2017–18 FC Barcelona sezóna|2017/2018]] |36 |34 |6 |4 |10 |6 |2<sup>C</sup> |1 |54 |45 |- |[[2018–19 FC Barcelona sezóna|2018/2019]] |34 |36 |5 |3 |10 |12 |1<sup>C</sup> |0 |50 |51 |- |[[2019–20 FC Barcelona sezóna|2019/2020]] |33 |25 |2 |2 |8 |3 |1<sup>C</sup> |1 |44 |31 |- |[[2020–21 FC Barcelona sezóna|2020/2021]] |35 |30 |5 |3 |6 |5 |1<sup>C</sup> |0 |47 |38 |- ! colspan="2" |Celkovo !520!!474!!80!!56!!149!!120!!29!!22!!778!!672 |- | rowspan="3" |[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |[[2021/2022 Paris Saint-Germain FC sezóna|2021/2022]] | rowspan="2" |[[Ligue 1]] |26 |6 |1 |0 |7 |5 | colspan="2" |— |34 |11 |- |[[2022/2023 Paris Saint-Germain FC sezóna|2022/2023]] |32 |16 |1 |0 |7 |4 |1<sup>F</sup> |1 |41 |21 |- ! colspan="2" |Celkovo !58 !22 !2 !0 !14 !9 !1 !1 !75 !32 |- | rowspan="2" |[[Inter Miami CF|Inter Miami]] |2023 | rowspan="2" |[[Major League Soccer]] |6 |1 |1 |0 | colspan="2" |— |7 |10 |14 |11 |- |2024 |8 |10 |0 |0 |3 |2 |0 |0 |11 |12 |- ! colspan="3" |'''Celkovo v kariére''' !623 !518 !83 !56 !166 !131 !37 !33 !910 !738 |} <small>A - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy v [[Supercopa de España]]</small> <small>B - Jeden zápas v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], jeden zápas a dva góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>C - Zápas(y) v [[Supercopa de España]]</small> <small>D - Jeden zápas a jeden gól v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a tri góly v [[Supercopa de España]], dva zápasy a dva góly na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>E - Jeden zápas a dva góly v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA]], dva zápasy a jeden gól v [[Supercopa de España]], jeden zápas a jeden gól na [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvách klubov FIFA]]</small> <small>F -</small> <small>Zápas v [[Trophée des Champions]]</small> === Reprezentačné === ''K zápasu hranom 22. novembra 2023.'' {| class="wikitable" style="font-size:100%; text-align: center" ! rowspan="2" |Tím ! rowspan="2" |Rok ! colspan="2" |Súťažné ! colspan="2" |Priateľské ! colspan="2" |Celkovo |- !Záp.!!Góly !Záp. !Góly !Záp. !Góly |- | rowspan="19" |'''[[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]''' |2005||3||0 |2 |0 |5 |0 |- |2006||3||1 |4 |1 |7 |2 |- |2007||10||4 |4 |2 |14 |6 |- |2008||6||1 |2 |1 |8 |2 |- |2009||8||1 |2 |2 |10 |3 |- |2010||5||0 |5 |2 |10 |2 |- |2011||8||2 |5 |2 |13 |4 |- |2012||5||5 |4 |7 |9 |12 |- |2013 |5 |3 |2 |3 |7 |6 |- |2014 |7 |4 |7 |4 |14 |8 |- |2015 |6 |1 |2 |3 |8 |4 |- |2016 |10 |8 |1 |0 |11 |8 |- |2017 |5 |4 |2 |0 |7 |4 |- |2018 |4 |1 |1 |3 |5 |4 |- |2019 |6 |1 |4 |4 |10 |5 |- |2020 |4 |1 |0 |0 |4 |1 |- |2021 |16 |9 |0 |0 |16 |9 |- |2022 |10 |8 |4 |10 |14 |18 |- |2023 |5 |3 |3 |5 |8 |8 |- ! colspan="2" |Celkovo!!126!!57 !54 !49 !180 !106 |} == Trofeje a úspechy == === Klubové === ==== Barcelona ==== * '''[[La Liga]] (10):''' [[La Liga 2004/2005|2004/2005]], [[La Liga 2005/2006|2005/2006]], [[La Liga 2008/2009|2008/2009]], [[La Liga 2009/2010|2009/2010]], [[La Liga 2010/2011|2010/2011]], [[La Liga 2012/2013|2012/2013]], [[La Liga 2014/2015|2014/2015]], [[La Liga 2015/2016|2015/2016]], [[La Liga 2017/2018|2017/2018]], [[La Liga 2018/2019|2018/2019]] * '''[[Copa del Rey]] (6):''' [[Copa del Rey 2008–09|2008/2009]], 2011/2012, 2014/2015, 2015/2016, 2016/17, 2017/2018 * '''[[Supercopa de España]] (8):''' [[Supercopa de España 2005|2005]], [[Supercopa de España 2006|2006]], [[Supercopa de España 2009|2009]], [[Supercopa de España 2010|2010]], 2011, 2013, 2016, 2018 * '''[[Liga majstrov UEFA]] (4):''' [[Liga majstrov UEFA 2005/06|2005/06]], [[Liga majstrov UEFA 2008/09|2008/09]], [[Liga majstrov UEFA 2010/11|2010/11]] 2014/2015 * '''[[Superpohár UEFA]]: (3):''' [[Európsky Superpohár 2009|2009]], 2011, 2015 * '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]]: (3)''' [[Majstrovstvá klubov FIFA 2009|2009]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2011|2011]], [[Majstrovstvá klubov FIFA 2015|2015]] ==== Paris Saint-Germain ==== * '''[[Ligue 1]] (2):''' 2021/2022, 2022/2023 * '''[[Trophée des Champions]]:''' 2022 '''Inter Miami''' * [[MLS Supporters' Shield|'''MLS Supporters' Shield''']]: 2024 * [[Leagues Cup|'''Leagues Cup''']]: 2023 === Reprezentačné === ==== Argentína ==== *[[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov|'''Majstrovstvá sveta do 20 rokov''']]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale hráčov do 20 rokov 2005|2005]] *[[Letné olympijské hry|'''Olympijská zlatá medaila''']]: [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]] *[[Copa América|'''Copa América:''']] [[Copa América 2021|2021]],2024 *'''[[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]:''' [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] *'''[[Finalissima]]''': 2022 === Individuálne === ==== Ocenenia ==== * '''[[Zlatá lopta FIFA]]/[[Zlatá lopta]] (8):''' [[Zlatá lopta 2009|2009]], 2010, 2011, 2012, 2015, [[Zlatá lopta 2019|2019]], [[Zlatá lopta 2021|2021]], [[Zlatá lopta 2023|2023]] * '''[[Futbalista roka FIFA]] (1):''' 2009 * '''[[FIFA The Best]] (8):''' 2009, 2010, 2011, 2012, 2015, 2019, 2022, 2023 * '''[[Zlatá kopačka|Európska Zláta kopačka]] (6):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta (2):''' 2014, 2022 * '''Zlatá lopta z Copa América (1):''' 2015 * '''[[Futbalista roka UEFA]] (2):''' 2011, 2015 * '''Klubový futbalista roka UEFA (1):''' 2009 * '''Klubový útočník roka UEFA (2):''' 2009, 2019 * '''Najlepší hráč La Ligy (8):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2017/2018, 2018/2019 * '''Najlepší útočník La Ligy (7):''' 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2012/2013, 2014/2015, 2015/2016 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011 * '''[[Trofeo Pichichi|Trofej Pichichi]] (7):''' 2009/2010, 2011/2012, 2012/2013, 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019, 2019/2020 * '''Strieborná lopta z Majstrovstiev sveta klubov FIFA (1):''' 2015 * '''Najdôležitejší hráč vo finále Majstrovstiev sveta klubov FIFA (2):''' 2009, 2011 * '''Zlatá lopta z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005 * '''Zlatá kopačka z Majstrovstiev sveta do 20 rokov (1):''' 2005 * '''Olimpia de Plata (Argentínsky futbalista roka) (11):''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017 * '''Najlepší mladý hráč na Copa América (1):''' 2007 * '''FIFPro najlepší mladý hráč roka (3):''' 2006, 2007, 2008 * '''Zlatý chlapec (Mladý európsky futbalista roka) (1):''' 2005 * '''FIFA FIFPro svetová 11 (13):''' 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 * '''UEFA Tím roku (10):''' 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 * '''UEFA Ultimátny Tím roku''' * '''Tím sezóny v La Lige (2):''' 2014/2015, 2015/2016 * '''FIFA World Cup Dream Team (1):''' 2014 * '''Copa América Dream Team (4):''' 2007, 2011, 2015, 2016 * '''AFA Tím histórie (uverejnený 2015)''' * '''Argentínsky futbalista roka:''' 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023 * '''Argentínsky športovec roka:''' 2011, 2021, 2022, 2023 *'''Športová cena Laureus (2):''' 2020, 2023 == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lionel Messi}} == Externé odkazy == * [http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html Lionel Messi]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110903171616/http://www.fcbarcelona.com/web/english/futbol/temporada_09-10/plantilla/jugadors/messi.html |date=2011-09-03 }} na stránke FC Barcelona * [http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=229397/index.html Lionel Messi] štatistiky na FIFA.com {{Zlatá lopta}} {{Najlepší futbalista FIFA}} {{Zlatá kopačka}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Messi, Lionel}} [[Kategória:Argentínski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Inter Miami CF]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Major League Soccer]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Argentínski olympionici]] [[Kategória:Olympijskí víťazi vo futbale]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]] [[Kategória:Argentínske osobnosti talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Víťazi Ligy majstrov UEFA]] [[Kategória:Majstri sveta vo futbale]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2022]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Hráči Copa América 2007]] [[Kategória:Hráči Copa América 2011]] [[Kategória:Hráči Copa América 2015]] [[Kategória:Hráči Copa América 2016]] [[Kategória:Hráči Copa América 2019]] [[Kategória:Hráči Copa América 2021]] [[Kategória:Hráči Copa América 2024]] [[Kategória:Víťazi Copa América]] [[Kategória:Futbalisti na Letných olympijských hrách 2008]] [[Kategória:Argentínski olympijskí medailisti]] s6gbj1mc5kv7d4uworgnww64rn27mxz Čierny kašeľ 0 264066 8255848 7894402 2026-07-31T08:59:18Z Magnumka02 301601 pridala som odkaz na b. pertussis 8255848 wikitext text/x-wiki {{Infobox Choroba | Názov = Čierny (divý) kašeľ | Obrázok = Pertussis.jpg | Popis = Chlapec s čiernym kašľom <!-- KLASIFIKACIA --> | MKCH-10 = A37: Divý kašel – pertussis | Odkaz MKCH-10 = http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0100.pdf <!-- KLINICKÝ OBRAZ --> | Priebeh = | Príčina = | Postihnutý systém = [[dýchacia sústava|dýchacie cesty]] <!-- STATISTICKE UDAJE – VSEOBECNE --> | Prevalencia = | Incidencia = | Mortalita = | Vek = | Vek2 = | Zdroj štatistiky = <!-- STATISTICKE UDAJE – ZENY --> | Prevalencia-ženy = | Incidencia-ženy = | Mortalita-ženy = | Vek-ženy = | Vek2-ženy = | Zdroj štatistiky-ženy = <!-- STATISTICKE UDAJE – MUZI --> | Prevalencia-muži = | Incidencia-muži = | Mortalita-muži = | Vek-muži = | Vek2-muži = | Zdroj štatistiky-muži = }} '''Čierny kašeľ''' ({{V jazyku|lat|pertussis}}) alebo '''divý kašeľ'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Chura | meno = Alojz Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Infekčné choroby v detskom veku | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Turčiansky Sv. Martin | rok = 1949 | počet strán = | url = | isbn = | kapitola = | strany = 530 | jazyk = }}</ref> je výlučne ľudské [[ochorenie]], ktoré spôsobuje [[baktéria]] ''Bordetella pertussis''. Dnes sa vďaka očkovaniu v rozvinutých krajinách vyskytuje ojedinele, hoci jeho incidencia pomaly stúpa.<ref>Údaje o poklese incidencie pertussis po zavedení očkovania v USA sú uvedené napr. v: Atkinson W, Wolfe S, Hamborsky J (eds.), ''Epidemiology and Prevention of Vaccine-Preventable Diseases'', 12th ed., second printing, Washington DC: Public Health Foundation, 2012. [https://www.cdc.gov/vaccines/pubs/pinkbook/pert.html#secular]</ref> V krajinách tretieho sveta naďalej spôsobuje veľa úmrtí najmenších detí (ročne umiera podľa [[WHO]] viac než 200 tisíc detí.{{Bez citácie}}) == Priebeh ochorenia == Ochorenie sa prenáša [[infekcia|kvapôčkovou infekciou]], jeho [[Inkubačná lehota (medicína)|inkubačný čas]] je 6 až 20 dní. Baktéria [[Bordetella pertussis|B. pertussis]] infikuje [[sliznica|sliznice]] [[dýchacia sústava|dýchacích ciest]], spôsobuje ich [[zápal]], ktorý vedie k nadmernej sekrécii [[hlien]]u. Zmeny na sliznici spôsobujú zvýšenú dráždivosť, čo vedie k prejavom dýchavičného kašľa. Prvé príznaky môžu pripomínať obyčajnú [[Nádcha|nádchu]] s horúčkami a pokašliavaním. Po piatich až desiatich dňoch [[horúčka|horúčky]] ustupujú, ale mení sa charakter kašľa, ktorý je dráždivejší a opakuje sa v záchvatoch často v noci. Záchvaty kašľa sú kŕčovité, človek až nemôže dýchať. Typický je prudký nádych pripomínajúci hlas kohúta. Kašeľ sa opakuje a končí vykašľaním hlienu alebo [[Vracanie (medicína)|vracaním]]. Záchvatov môže byť v najhoršom štádiu aj niekoľko desiatok, čo znemožňuje spánok, dieťa sa nemôže najesť a je celkovo vyčerpané. Toto štádium trvá dva týždne až mesiac, potom kašeľ spontánne ustupuje. Najviac sú ohrozené najmenšie deti a dojčatá. Kvôli nedostatočne vyvinutému kašľaciemu reflexu sa dusia a často sa dostávajú do komplikovaných stavov spojených s [[Zápal stredného ucha|otitídami]] (zápaly stredného ucha) a [[pneumónia]]mi (zápaly pľúc). Najmä pneumónie majú smrteľný priebeh. == Výskyt == V súčasnosti sa výskyt čierneho kašľa na území [[Slovensko|Slovenska]] minimalizoval, ale aj napriek tomu sa občas ojedinele objavuje (desiatky prípadov ročne). Najčastejšie postihuje deti a mládež vo veku 12 – 18 rokov a dospelých. Celosvetovo sa uvažuje o odporúčaní preočkovania [[adolescent]]ov aj dospelých. == Prevencia == Očkovanie proti čiernemu kašľu je na Slovensku zavedené od roku [[1959]]. Deti absolvujú očkovanie v rámci 1. roku života [[Hexavakcína|hexavalentnou vakcínou]] proti [[záškrt]]u, [[tetan]]u, čiernemu kašľu, [[obrna|obrne]], invazívnym hemofilovým ochoreniam a [[Hepatitída typu B|hepatitíde typu B]] a v 6. roku života sú preočkované proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. V súčasnosti sa používa acelulárna vakcína, ktorá je menej reaktogénna ako pôvodne používaná celobunková vakcína proti čiernemu kašľu. == Klasifikácia == * A37: Divý kašeľ – pertussis ** A37.0: Divý kašeľ vyvolaný Bordetella pertussis ** A37.1: Divý kašeľ vyvolaný Bordetella parapertussis ** A37.8: Divý kašeľ vyvolaný iným druhom Bordetella ** A37.9: Nešpecifikovaný divý kašeľ ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=čierny kašeľ|wikt_štítok=čierny kašeľ}} {{portál|Medicína|Medicínsky}} {{Medicínsky výhonok}} [[Kategória:Infekčné choroby]] [[Kategória:Pneumológia]] [[Kategória:Choroby dýchacej sústavy]] lw84m3q67rk60a2iijqnz4fvwgj6tjk Mentálna anorexia 0 267631 8255910 8186796 2026-07-31T11:03:24Z DurMar12 181423 Pridaný wikilink, sekcia Iné projekty 8255910 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Anorexia''' alebo '''mentálna anorexia''' ([[latinčina|latinsky]] ''anorexia nervosa'', z [[gréčtina|gréčtiny]] ''an'' – zbavenie, nedostatok; ''orexis'' – chuť) je [[duševná choroba]] spočívajúca v odmietaní potravy a skreslenej predstave o svojom tele. Spolu s [[bulímia|bulímiou]] sa radí medzi tzv. ''poruchy príjmu potravy''. Mentálna anorexia začína najčastejšie vo veku medzi 10{{--}}45 rokmi života, ale môže sa objaviť skôr aj neskôr. Často začína ako reakcia na nejakú novú životnú situáciu či udalosť, s ktorou sa daný jedinec nedokáže vysporiadať (prechod na strednú či vysokú školu, rozvod rodičov, [[šikanovanie]], úmrtie v rodine a pod.). Pre anorexiu je charakteristické úmyselné znižovanie hmotnosti, vyvolané jednak znižovaním príjmu potravy, ďalej zvyšovaním energetického výdaja cvičením, príjmania tekutín, prípadne vyprovokovaným zvracaním, užívaním preháňadiel, či užívaním anorektík a [[diuretika|diuretík]]. Anorexiou trpia väčšinou ženy, ale sú známe aj prípady, kedy sa táto porucha vyskytla u mužov. == Priebeh == Mentálna anorexia sa často rozvíja pomaly a nenápadne. Človek trpiaci anorexiou spravidla začne obmedzovať príjem vysokokalorických jedál, ako sú napríklad rôzne sladkosti, pizza, čipsy, rýchle občerstvenie. Spočiatku je pacientka často oceňovaná okolím a podporovaná v tom, čo robí. Pacientka má z toho pocit úspechu a uspokojenia. Potom začne obmedzovať aj relatívne zdravé potraviny, napríklad pečivo, cestoviny a podobne. Postupne sa u nej rozvíja silný strach z priberania a prehlbuje sa skreslený pohľad na svoje telo. V najťažšej fáze anorexie pritom človek často konzumuje iba pár vybraných potravín, ktoré považuje za "bezpečné". V extrémnych prípadoch človek úplne odmieta prijímať potravu alebo dokonca obmedzuje aj príjem tekutín, čo môže viesť k bezprostrednému ohrozeniu života. S postupným rozvojom ochorenia dochádza v mozgu k biochemickým a štrukturálnym zmenám. Dochádza k narušeniu tzv. systému odmeny. U pacientky to spôsobuje oslabenie slastného pocitu z jedenia, pacientka si systém odmeny stimuluje iným spôsobom, napr. cvičením. == Príčiny == Odborníci sa zhodujú v tom, že ide o multifaktoriálne ochorenie; neexistuje jedna konkrétna príčina vzniku mentálnej anorexie, ale za jej vznikom stojí viacero faktorov. Prvým z faktorov je genetika. Genetická predispozícia na mentálnu anorexiu spočíva v receptorovej výbave mozgu, pri ktorej hladovanie znižuje úzkosť, stres a upokojuje. Ďalším faktorom je osobnosť človeka. Ľudia trpiaci mentálnou anorexiou bývajú často veľmi úzkostliví, perfekcionistickí, neznesú zlyhanie a túžia byť vo všetkom dokonalí. Chcú sa všetkým zapáčiť, svoje emócie silne potláčajú a kontrolujú, najmä tie negatívne. Na vzniku mentálnej anorexie sa podieľa aj výchova a rodinné prostredie. V rodinách, kde dieťa trpí mentálnou anorexiou, rodičia svojmu dieťaťu často nedávajú dostatok priestoru pre vlastnú vôľu a samostatné rozhodovanie. Dieťa cíti, že neovláda svoj život, a tak sa zameria na tú časť svojho života, ktorú môže ovládať - na svoje telo a na jedlo. Vplyv má tiež kultúrno - spoločenský tlak, ktorý diktuje istý ideál krásy. Veľa ľudí sa potom snaží prispôsobiť tomuto ideálu, napriek tomu, že je nerealistický a nedosiahnuteľný. Mentálna anorexia, napriek výraznej zameranosti na jedlo a snahu o získanie štíhlej postavy, nie je iba o jedle; v skutočnosti ide o snahu takýmto spôsobom riešiť hlbšie duševné a emocionálne problémy. Človek hladovanie používa nevedome ako stratégiu na vyrovnávanie sa s nimi. == Pozri aj == * [[Dejiny mentálnej anorexie]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=anorexia|wikt_štítok=anorexia}} == Zdroje == * http://anabell.sk/ppp * https://www.preventivne.sk/tema/anorexia/stihlejsia-dokonalejsia-anorexia.html * http://www.anabell.cz/images/obr/1404371890_svepomocny-manual.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200612192842/http://www.anabell.cz/images/obr/1404371890_svepomocny-manual.pdf |date=2020-06-12 }} * https://chutzit.sk/vseobecne-informacie/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200612193105/https://chutzit.sk/vseobecne-informacie/ |date=2020-06-12 }} [[Kategória:Poruchy príjmu potravy]] [[Kategória:Duševné poruchy]] bnud5sk8ksirei9j79hqjpdn23aylqr Katedrála svätého Štefana (Bourges) 0 279528 8255839 7232955 2026-07-31T08:08:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255839 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Bourges Cathedral |názov = Katedrála v Bourges |obrázok = Kathedrale Bourges v2.jpg |titulok = |štát = {{minivlajka|Francúzsko|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = i, iv |ID = 635 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |súradnice = {{Coord|47|4|56|S|2|23|54|V|region:FR|display=inline,title}} |rok = 1992 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Katedrála svätého Štefana''' je mohutná [[Francúzsko|francúzska]] [[katedrála]] v meste [[Bourges]], je sídlom [[arcibiskup]]a. Rovnako ako [[Katedrála Notre-Dame (Chartres)|katedrála v Chartres]], i katedrála v Bourges sa začala stavať len niekoľko rokov pred koncom [[12. storočia]] ([[1195]]). Dokončená bola až v roku [[1270]]. Celú stavbu navrhol [[architekt]] [[Paul-Louis Boeswillwald]]. Od roku [[1992]] je katedrála zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. == Architektúra == [[Súbor:BourgesDB362.jpg|náhľad|left|[[Pôdorys]] lode]] Stavba bola postavená v období vrcholnej francúzskej [[gotická architektúra|gotiky]]. Katedrála je dlhá 124 metrov, široká 41 metrov a 37 metrov vysoká. [[Loď (architektúra)|Loď]] katedrály je 15 metrov široká a 37 metrov dlhá s výškou 20 metrov. Strechu tvorí šesťdielna [[rebrová klenba]]. Nosné múry sú doplnené o [[oporný oblúk|oporné oblúky]], ktoré pomáhajú prenášať zaťaženie. == Pozri aj == * [[Pútnické miesta na ceste do Santiaga de Compostela vo Francúzsku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cathédrale Saint-Étienne de Bourges}} == Externé odkazy == [http://www.sacred-destinations.com/france/bourges-cathedral.htm Sacred Destinations: Bourges Cathedral] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130326100452/http://www.sacred-destinations.com/france/bourges-cathedral.htm |date=2013-03-26 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Katedrála v Bourges|4044950}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Architektúra|}} {{Architektonický výhonok}} {{Svetové dedičstvo - Francúzsko}} [[Kategória:Gotické katedrály vo Francúzsku|Bourges]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Francúzsku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Štefanovi Prvomučeníkovi|Bourges]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly vo Francúzsku]] [[Kategória:Historické pamiatky vo Francúzsku]] [[Kategória:Cesta svätého Jakuba]] [[Kategória:Bourges]] [[Kategória:Stavby v departemente Cher]] e4kr8knpwsvbygm4somse1x1bs0bsn6 Diskusia s redaktorom:Jetam2 3 283438 8255733 8244948 2026-07-30T19:48:21Z MediaWiki message delivery 95010 /* This Month in Education: July 2026 */ nová sekcia 8255733 wikitext text/x-wiki [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]] == This Month in Education: March 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 --> == Vandalizmus == Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC) ::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC) :::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC) :::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie == Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC) ::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC) == [[Dahomejská ríša]] == Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC) :Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho. :Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC) ::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC) :::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC) == This Month in Education: April 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 --> == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Korektnosť článku == Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC) :Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC) :::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC) :::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC) :::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC) == Gianluigi Buffon == Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC) ::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) ::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) == Na wiki prechyľujeme == V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC) :Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC) ::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC) :::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC) ::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však? ::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC) :::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC) :::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC) ::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-28232-46|&#126;2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC) == Spam == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :{{Re|Henryk Siuda}} Ahoj. Myslím, že sa dajú nájsť lepšie zdroje ako tieto komerčné, resp. ten s lf tam ani nie je jasné o čo ide.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:38, 17. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? A neviem načo to píšeš do dvoch diskusií. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:52, 18. máj 2026 (UTC) ::::Nie, samozrejme že nemá. Jednoducho som si to nevšimol, čo na tom. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 19:09, 18. máj 2026 (UTC) {{re|Henryk Siuda}} Aký je dôvod citovať rôzne komerčné weby, nestačí prosto priamo [[:en:Internet Assigned Numbers Authority|IANA]]? Pre existujúce priamo, napr. [https://www.iana.org/domains/root/db/aq.html .aq], pre historické cez archív, napr. [https://web.archive.org/web/20110426030033/https://www.iana.org/domains/root/db/an.html .an] (do čl. samozrejme vo forme citácie s korektne vyplnenými náležitosťami). Alebo mi niečo uniká a snažíš sa cez to doložiť niečo, čo z IANA záznamov nevyplýva? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 18. máj 2026 (UTC) :Ďakujem. Asi to bude stačiť. Chcel som iba aby tých zdrojov bolo viac, ale to nie je potrebné. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 20:05, 18. máj 2026 (UTC) == Distribučná sústava == Na pojmy ako tento existuje zvyčajne hodne potenciálnych backlinkov, ktoré nie sú markupnuté [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2Fdistribu%C4%8Dn%5B%5E+%5D*+%28s%C3%BAstav%7Csie%5Bt%C5%A5%5D%29%2Fi+-insource%3A%2F%5C%5B%5C%5Bdistribu%C4%8Dn%C3%A1+s%C3%BAstava%2Fi]. Plus teda presmerovania je dobré zakladať (el. distribučná sústáva, el. distribučná sieť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:52, 19. máj 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Áno. Chcel som prehodnotiť ešte či článok nepresunúť na názov, ktorý by obsahoval el., nech je jednoznačnejší. V zdrojoch sa častejšie nachádza názov bez el.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:30, 19. máj 2026 (UTC) ::V slovenskom kontexte je zrejme preferovaný tvar len „distribučná sústava“ [https://www.slov-lex.sk/tezaury/terminy/3a3702d4-48b5-44bc-a393-6e5e99e830cc], pre plyn vyzerá, že sa používa skôr slovo sieť („plynová/plynárenská distribučná sieť“, „distribučná sieť plynu“), napr. v [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2.pismeno-a.bod-12 § 2 písm. a) bod 12.] zákona 251/2012 Z. z. o energetike to rozlíšenie dobre vidno. Asi by som to teda ponechal ako je s doplnenim presmerovania z „elektrická distribučná sústava“, prípadne aj „elektrická distribučná sieť“ a rozlišovačkou na tvare „distribučná sieť“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie článku == Dobrý večer! Mohli by ste sa prosím pozrieť na článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či je v poriadku? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:45, 21. máj 2026 (UTC) :Redaktor @[[Redaktor:~2026-29230-47|~2026-29230-47]] tam pridáva stále šablónu UU aj keď článok spĺňa zásady [[Článok|článku]] na Wikipédií. @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:32, 21. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Článok treba dopracovať: viacero tvrdení je bez zdroja, významnosť zostáva otázna, kategórie sú nesprávne, ib posunúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:38, 21. máj 2026 (UTC) :::Niečo som tam upravil @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:55, 21. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Safíček}} Referencie by mali dokladovať veci v článku. Napr, tá o Monitore nedokladuje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 21. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Inak aký má zmysel riešiť jednu vec na 3 diskusiách? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:34, 21. máj 2026 (UTC) == This Month in Education: May 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 5 • May 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/May 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities|Teaching innovation with Wikimedia. Shared experiences in Spanish Universities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania|Editing Wikipedia with Viktor Hygo High School in Albania]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Debating free license in Brazil|Debating free license in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India|Microclimatic Explainers: A short-form media approach to build micro-level environmental awareness in India]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects|Ukraine publishes the first academic collection of papers on Wikipedia and Wikimedia Projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges|Wiki Digital Youth Club Launches in Tanzania: Youth Build Digital Skills Through Competitive Quest Challenges]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem|Wiki Youth Participation in Building Rwanda’s Open Knowledge Ecosystem]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria|Wikimedia Digi-Youth Club in Nigeria]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikimedia MKD's Education News & Activities|Wikimedia MKD's Education News & Activities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/May 2026/Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year|Wikipedia Serbia's interns and Wiki Ambassadors provide crucial support towards end of the school year]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:53, 1. jún 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30604297 --> == Registrované partnerstvo v Česku == Ahoj, tú vetu „Partnerstvo sa dá uzavrieť všade tam kde aj svadby.“ by bolo potrebné zmeniť. Toto absolútne nie je myslené ako hate, ale po 1. v tom zdroji sa to píše trochu inak a po 2. je tá veta vyslovene nepravdivá. Aj keď je česká spoločnosť ako celok jednoznačne skôr ateistická, tak aj tam sú páry, ktoré svadby uzatvárajú v rímskokatolíckych, pravoslávnych atď. kostoloch, v mešitách, v ortodoxných synagógach, kde teda určite partnerstvo uzavrieť nejde. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 21:31, 1. jún 2026 (UTC) :{{Re|Gitanes232}} Ahoj. Slovo „všade“ som vypustil, je nadbytočné. Ale ono ich je možné uzavrieť aj v tebou citovaných sakrálnych priestoroch. Z pohľadu štátu. To, že si dané náboženské spoločnosti určili iné pravidlá je druhá vec. Ide aj o to, že partnerstvo je liberálnejšie v porovnaní s predošlým inštitútom registrovaného partnerstva. To riešilo len 14 matrík v celej republike, partnerstvo riešia všetky matriky.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:23, 2. jún 2026 (UTC) ::Jasné, dik určite lepšie. Ono je jedno ako je to z poladu štátu. Náboženské spoločnosti, aspoň teda tie relevantné (teda neviem ako to majú neortodoxní Židia), proste inštitút partnerstva nepoznajú, koniec koncov ani pre heterosexuálne páry a slovo všade mohlo vzbudiť dojem, že pár by o to mohol požadovať aj na vyššie zmienených miestach. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:18, 2. jún 2026 (UTC) :::V článku sa, ale píše o pohľade štátu, nie náboženstva/náboženstiev.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:20, 2. jún 2026 (UTC) ::::Zdroj, ktorý si citoval píše o matrikách: „Do partnerství lze vstoupit všude tam, kde by bylo možné vstoupit do manželství. Tedy na jakémkoli matričním úřadu, kde chcete, aby se svatba konala.“ [https://www.jsmefer.cz/otazky_odpovedi_partnerstvi_prijato] [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:29, 2. jún 2026 (UTC) :::::Presne tak je to aj v článku. Po dohovore matrikou sa dá určiť aj iné miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:38, 2. jún 2026 (UTC) :::::{{Re|Vasiľ}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Registrovan%C3%A9_partnerstvo_v_%C4%8Cesku&curid=750944&diff=8227390&oldid=8227272 úprava]. Lenže nie len na matrikách.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 2. jún 2026 (UTC) ::::::To by chcelo asi pohľad právnika. Český OZ v § 657 rieši samostatne cirkvenú a občiansku svadbu [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2012-89], v prípade RP sa takáto dualita explicitne nespomína (v OZ ani v 115/2006 Sb. o RP [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-115]). V § 3020 OZ je klauzula, že ''Ustanovení částí první, třetí a čtvrté o manželství a o právech a povinnostech manželů platí obdobně pro registrované partnerství a práva a povinnosti partnerů.'', tamten § 657 je ale v 2. časti. ::::::Je teda možné, že ak by tam chcelo byť to ''„[všade] tam, kde aj svadby“'', patrilo by tam skôr „občianske svadby“. To tvrdí aj čl. [[:cs:Registrované partnerství v Česku]] v časti [[:cs:Registrované partnerství v Česku#Rozdíl mezi registrovaným partnerstvím a manželstvím|Rozdíl mezi registrovaným partnerstvím a manželstvím]], neviem ale či reflektuje dostatočne aktuálnu úpravu, keďže sa tam spomínajú len úrady v krajských mestách, čo už zrejme neplatí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:38, 2. jún 2026 (UTC) ::::::: V článku sa treba odraziť od zdrojov, nie vlastných interpretácií práva. Brzdia to cirkvi/náb. spoločnosti, zo strany štátu sú zrejme možné (po dohode s matrikou).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:15, 2. jún 2026 (UTC) ::::::::No len citované zdroje práve nevyzerali, že by uvádzali to, čo si naformuloval do článku. Preto som zbežne pozeral priamo relevantné zákony, či to z tamojších formulácií nebude jednoznačnejšie (čo ale zbežne rovnako nie je). ::::::::V každom prípade, podľa formulácií na PVS, napr. ::::::::* ''„V případě uzavření partnerství před orgánem oprávněné církve a v případě uzavření partnerství bez přítomnosti matrikáře vydá matriční úřad osvědčení k uzavření sňatku pro partnerství.“'' [https://mv.gov.cz/mvcren/docDetail.aspx?chnum=5&docType=&docid=2126] ::::::::* ''„Manželství/partnerství se uzavírá tak, že osoba jednající za orgán veřejné moci, anebo osoba, která jedná za orgán oprávněné církve, položí snoubencům jako oddávající otázku, zda spolu chtějí vstoupit do manželství, resp. partnerství. Kladnou odpovědí obou snoubenců vznikne manželství, resp. partnerství.“'' [https://portal.gov.cz/sluzby-vs/uzavreni-manzelstvi-nebo-partnerstvi-S4264] ::::::::to vyzerá, že pokiaľ ide o uzatváranie manželstva/partnerstva, zo strany štátu je to skutočne ponímané rovnocenne (tzn. že aj cirkevne uzatvorené RP je principiálne možné). Druhá vec zrejme je, že cirkvi [predpokladám] nemajú povinnosť RP uzatvárať, takže pôvodná formulácia stále je do určitej miery zavádzajúca (de facto stále existujú miesta, kde dokážeš uzavrieť manželstvo, no nie RP). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:44, 2. jún 2026 (UTC) ::::::::: Áno, pozeral som zdroje, ktoré cituješ a vyplýva mi z toho to isté. Aj cirkevne uzatvorené partnerstvo je možné („Manželství, resp. partnerství můžete uzavřít před: - orgánem města nebo obce, - orgánem církve“), ale sú mieste kde to de-facto nejde pre odpor danej cirkvi/náboženstva. Do článku by sa dalo uviesť ktoré cirkvi/náboženské spoločnosti tieto sňatky odmietajú, ale na to treba pridať zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:18, 4. jún 2026 (UTC) == Upozornenie == Zdrž sa prosím pokračovania trollingu s návratmi neprechýlených tvarov. V prípade pokračovania to budem riešiť blokom, s ohľadom na viaceré predchádzajúce upozornenia aj bloky dlhším a bez obmedzenia na jeden článok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:35, 4. jún 2026 (UTC) :Môžem napísať úplne rovnako: zdrž sa prosím trollingu s návratmi prechýlených tvarov. Bude tiež dobré si uvedomiť, že nie si šéfvedúci Wikipédie. Na druhej strane vďaka, že si do článku aspoň niečo pridal (narozdiel od Vasiľa, ktorý si prišiel len prechýliť). Z článku si (z nepozornosti?) vyhodil vložené informácie. Ale tak to chodí keď treba hrr hrr prechýliť, všakže?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:39, 5. jún 2026 (UTC) ::Nie, nevyhodil som ich z nepozornosti, pokojne ich tam zapracuj, no bez šaškovania s tvarmi mena. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 5. jún 2026 (UTC) :::Naschvál teda? Reálne meno je reálne meno, prechýlenie je extra.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 6. jún 2026 (UTC) ::::Presne tak, pričom v jazyku tejto wiki je zhodou okolností reálne práve to prechýlené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:27, 6. jún 2026 (UTC) :::::Už to stačí len dokázať oným odhlasovaným pravidlom v rámci komunity. Oh. Wait. Nič také neexistuje. Je to výsledok v postate 2-3 redaktorov a ich vyhrážkach a posledných klikoch. Éra prechyľovania sa raz skončí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:39, 6. jún 2026 (UTC) ::::::Ak chceš wiki v jazyku, ktorého pravidlá si bude tvoriť sama redaktorská komunita, založ nový umelý jazyk a píš wiki v ňom. Pre wiki písané v prirodzených jazykoch to takto zvyčajne nefunguje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:52, 6. jún 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Alexis Nemec|Alexis Nemec]] (13:25, 9. jún 2026) == Dobrý deň. Mám problémy s vytváraním článkov. Prepol som na chvíľu z vizuálneho editoru na textový. Následne som prepol späť a celý článok zmizol. --[[Redaktor:Alexis Nemec|Alexis Nemec]] ([[Diskusia s redaktorom:Alexis Nemec|diskusia]]) 13:25, 9. jún 2026 (UTC) :{{Re|Alexis Nemec}} No, to zrejme teraz nevyriešim. Obyčajne mi to funguje. Možno by stálo za to pozrieť či nie je nejaký ticket k tomu na [https://phabricator.wikimedia.org/ Phabricatore].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:17, 9. jún 2026 (UTC) ::{{Re|Alexis Nemec}} Pri prepínaní týmto spôsobom sa neukladajú informácie. Po prepnútí z vizuálneho na textový v ňom musíš zvoliť "Zobraziť náhľad". Potom sa dá znovu prepnúť na vizuálni editor pomocou tlačial "Upraviť". ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:04, 2. júl 2026 (UTC) :::{{Re|Alexis Nemec|KormiSK}} Nevybavujem si, že by mi to nefungovalo bez použitia "Zobraziť náhľad". Nejaká chyba sa môže stať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:03, 2. júl 2026 (UTC) :::(Rovnako mi teraz ukázalo editačný konflikt, ale žiadny som nenašiel. Hmmm.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:05, 2. júl 2026 (UTC) ::::Možno to ide i bez toho, ale s použitím "zobraziť náhľad" som nikdy žiadny problém nemal. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:27, 2. júl 2026 (UTC) == This Month in Education: June 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 6 • June 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/June 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Wikipedia Editathon at Dinajpur Govt. College: Empowering Graduate Students in the Open Knowledge Movement|Wikipedia Editathon at Dinajpur Govt. College: Empowering Graduate Students in the Open Knowledge Movement]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Wikimedia Serbia prepares for Edu Wiki camp 2026|Wikimedia Serbia prepares for Edu Wiki camp 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Wiki Digi-Youth Clubs pilot explores challenge-based learning across three countries|Wiki Digi-Youth Clubs pilot explores challenge-based learning across three countries]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Why the EduWiki Hub Starter Kit Matters for the Future of Education|Why the EduWiki Hub Starter Kit Matters for the Future of Education]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Portuguese Universities adopt free knowledge tools: Wikipedia is the favorite|Portuguese Universities adopt free knowledge tools: Wikipedia is the favorite]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Translating on Wikipedia used as extra – credit assignment in University of Prishtina, Kosovo|Translating on Wikipedia used as extra – credit assignment in University of Prishtina, Kosovo]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Strengthening Wikimedia Education Through Community Learning and Digital Literacy Initiatives|Strengthening Wikimedia Education Through Community Learning and Digital Literacy Initiatives]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Small Group, Big Impact: Building Skills Through the Wikimedia Volunteer Focus Group in Botswana|Small Group, Big Impact: Building Skills Through the Wikimedia Volunteer Focus Group in Botswana]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/"25x25 Project – Celebrating Wikipedia" in Córdoba, Argentina|"25x25 Project – Celebrating Wikipedia" in Córdoba, Argentina]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Mapping and gathering educational activities on Wiki in Brazilian universities|Mapping and gathering educational activities on Wiki in Brazilian universities]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Growing Wiki Education in the Philippines: Highlights from Bikol WikiConference 2026|Growing Wiki Education in the Philippines: Highlights from Bikol WikiConference 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/From Mentee to Builder: Six Months in the EduWiki Hub Mentorship Program|From Mentee to Builder: Six Months in the EduWiki Hub Mentorship Program]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/EduWiki Hub publishes its first Community Newsletter|EduWiki Hub publishes its first Community Newsletter]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Click, Capture, and Contribute: Scaling Open Knowledge Through Mobile Photography|Click, Capture, and Contribute: Scaling Open Knowledge Through Mobile Photography]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Education in Action: Limkokwing School Adoption Program 2026 and Wikimedia Learning Outcomes|Education in Action: Limkokwing School Adoption Program 2026 and Wikimedia Learning Outcomes]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/June 2026/Impact of Wiki Digi youth Clubs initiative in education of Rwanda|Impact of Wiki Digi youth Clubs initiative in education of Rwanda]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 04:16, 28. jún 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30725833 --> == Kvír portál == Nazdar. Ak to chceš zverejňovať ako portál, je asi praktickejšie zakladať zložky priamo s finálnymi názvami v portálovom NS (stačí ho len ako celok nelinkovať do šablón, rubrík a článkov, kým nie je dotiahnutý). Je to praktickejšie, než potom všetky zložky presúvať z redaktorského NS a opravovať prelinkovania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:23, 1. júl 2026 (UTC) :Zdar. Zvážim, zatiaľ je to v experimentálnej fáze.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:11, 1. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:TOPA35|TOPA35]] (02:35, 2. júl 2026) == ako mam pridat novy clanok? --[[Redaktor:TOPA35|TOPA35]] ([[Diskusia s redaktorom:TOPA35|diskusia]]) 02:35, 2. júl 2026 (UTC) :{{Re|TOPA35}} Zdravím! Technicky ide o kliknutie na červený link či už vo výsledkoch vyhľadávania alebo v inom článku či stránke. Pred založením by som si pozrel základné dokumenty a príručky. Zistil by som si či predmet článku spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|kritériá významnosti]], či k nemu existujú [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. Prešiel by som si [[Wikipédia:Váš prvý článok|Prvý článok]]. V prípade potreby poradím. Držím palce!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:04, 3. júl 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Focko Milan|Focko Milan]] dňa [[Poštový klient]] (15:21, 4. júl 2026) == Ako sa dostanem na postoveho klienta na moj emailzoznam.sk moj email milan555@zoznam.sk --[[Redaktor:Focko Milan|Focko Milan]] ([[Diskusia s redaktorom:Focko Milan|diskusia]]) 15:21, 4. júl 2026 (UTC) :{{Re|Focko Milan}} Zdravím! Tento typ podpory je mimo mojej kompetencie a záujmu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:42, 4. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Ing. Július Buchta, MBA|Ing. Július Buchta, MBA]] (19:24, 7. júl 2026) == Dobrý deň, rád by som pomohol v technickej oblasti, v oblasti ziaruvzdornych materiálov a metalurgie. Viem to nejako vyhľadávať? Ďakujem. --[[Redaktor:Ing. Július Buchta, MBA|Ing. Július Buchta, MBA]] ([[Diskusia s redaktorom:Ing. Július Buchta, MBA|diskusia]]) 19:24, 7. júl 2026 (UTC) :{{Re|Ing. Július Buchta, MBA}} Dobrý deň. Pozerám, že [[:Kategória:Žiaruvzdorné materiály|kategóriu]] máme, ale s jedným článkom :) Skúste hľadať priamo po názve materiálov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:49, 8. júl 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|Ing. Július Buchta, MBA|s=1}} Je možné, že sú tu aj ďalšie relevantné čl., viď [https://petscan.wmcloud.org/?language=fr&project=wikipedia&categories=Mat%C3%A9riau_r%C3%A9fractaire&ns%5B0%5D=1&manual_list_wiki=skwiki&search_max_results=500&common_wiki=manual&interface_language=en&active_tab=tab_categories&doit=#results] pripadne [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=sk&uselang=sk&catname=%C5%BDiaruvzdorn%C3%A9%20materi%C3%A1ly] (jazyky napr. en, fr), len tam nie sú zakategorizované. To je tiež tip na prípadné doplnenie (dokategorizovanie) pre niekoho, kto sa v tematike orientuje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:01, 8. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Bojkosvregion|Bojkosvregion]] (10:24, 9. júl 2026) == Preco ste mi odstránili clanok??? --[[Redaktor:Bojkosvregion|Bojkosvregion]] ([[Diskusia s redaktorom:Bojkosvregion|diskusia]]) 10:24, 9. júl 2026 (UTC) :{{Re|Bojkosvregion}} Dobrý deň. Bolo by dobré vedieť o ktorom článku hovoríte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:13, 9. júl 2026 (UTC) == This Month in Education: July 2026 == <div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language. <div style="text-align: center;"> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span> <span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 7 • July 2026</span> <div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/July 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div> <div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div> <div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;"> * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/Practical Wikipedia Training for Teachers Held in Tetovo, Macedonia|Practical Wikipedia Training for Teachers Held in Tetovo, Macedonia]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/Wikimedia Ukraine at the Teachers of the Future Festival|Wikimedia Ukraine at the Teachers of the Future Festival]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/Six Months of Growth, Learning, and Impact: My Journey as an EduWiki Mentor|Six Months of Growth, Learning, and Impact: My Journey as an EduWiki Mentor]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/PhilWiki Community pays homage to Antoine de Saint-Exupéry at Wikimania Paris 2026|PhilWiki Community pays homage to Antoine de Saint-Exupéry at Wikimania Paris 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/Google25 Expands Tamil Wikipedia Community|Google25 Expands Tamil Wikipedia Community]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/Edu Wiki camp gathers Serbian youth around the topic of open knowledge|Edu Wiki camp gathers Serbian youth around the topic of open knowledge]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/Cátedra Glaciares: A Collaborative Experience for the Study and Conservation of Colombia’s Cryosphere|Cátedra Glaciares: A Collaborative Experience for the Study and Conservation of Colombia’s Cryosphere]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/Continuing Wiki education partnerships in Brazil|Continuing Wiki education partnerships in Brazil]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/Building EduWiki in Albania: From school outreach to student contributions in Wikimedia projects|Building EduWiki in Albania: From school outreach to student contributions in Wikimedia projects]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/1Lib1Ref WUGN Kaduna, 2026|1Lib1Ref WUGN Kaduna, 2026]] * [[m:Special:MyLanguage/Education/News/July 2026/We create the first master class on access to knowledge and open technology in collaboration with National Autonomous University of Mexico, UNAM|We create the first master class on access to knowledge and open technology in collaboration with National Autonomous University of Mexico, UNAM]] </div> <div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 19:48, 30. júl 2026 (UTC)</div> </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30838310 --> ptmjmaqtg0taiybvjj42fgn552176gm Juraj Hrčka 0 287250 8255764 8233548 2026-07-30T20:50:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255764 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Hrčka | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský herec | Portrét = JurajHrčka.png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Juraj Hrčka v roku 2021 | Dátum narodenia = {{dnv|1980|5|29}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Československo]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Zamestnanie = [[slobodné povolanie]] | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysoká škola múzických umení]] | Profesia = [[herectvo|herec]], [[dabing|dabér]], [[pedagóg]] | Aktívne roky = 1991 – súčasnosť{{#tag:ref|Časový údaj započítava obdobie od jeho prvých dostupných nahrávok pre ČsRo.|group="p."}} | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Juraj Hrčka''' (* [[29. máj]] [[1980]], [[Bratislava]]<ref name="pravda2019">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KOLLÁROVÁ, Jana | titul = Žurnál > Rozhovory > Juraj Hrčka: Občas hrávam aj s vetrom a dažďom | url = https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/513315-obcas-hravam-aj-s-vetrom-a-dazdom/ | dátum vydania = 25.5.2019 | dátum prístupu = 5.10.2022 | kapitola = úvod. odst. a „Juraj Hrčka“ (osob. profil) | vydavateľ = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''}}</ref>) je slovenský [[herec]], pôsobiaci vo [[filmové umenie|filme]], [[televízne umenie|televízii]], [[divadlo (umenie)|divadle]], [[rozhlasové umenie|rozhlase]] i [[dabing]]u. Pôvodne hosť (2000 – 2002), neskôr stály člen činoherného súboru [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara]] (2002<ref name="DU2002/2003"/> – 2016) v [[Nitra|Nitre]], je už umelcom na [[slobodné povolanie|voľnej nohe]]. V rámci [[pedagogická činnosť|pedagogickej činnosti]] od roku 2012 vyučuje na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|štátnom Konzervatóriu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.konzervatorium.sk/odbor/hudobno-dramaticky-odbor/pedagogovia-hd/ |dátum prístupu=2022-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221009235310/https://www.konzervatorium.sk/odbor/hudobno-dramaticky-odbor/pedagogovia-hd/ |dátum archivácie=2022-10-09 }}</ref> ktoré svojho času sám absolvoval. Je slobodný a žije vo svojom rodnom meste. == Rané roky a vzdelanie == Začínal ako osemročný v tzv. Detskej dramatickej rozhlasovej družine [[Česko-slovenský rozhlas|Česko-slovenského rozhlasu]]. Pod vedením [[Dušan Kaprálik|Dušana Kaprálika]] a [[Eva Krížiková|Evy Krížikovej]] vyštudoval najprv hudobno-dramatický odbor na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|bratislavskom Konzervatóriu]] (1994 – 2000),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Odbory školy > Hudobno-dramatické umenie > Naši absolventi |url = https://www.konzervatorium.sk/odbor/hudobno-dramaticky-odbor/nasi-absolventi/ |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 5.10.2022 |kapitola = „2000“ |vydavateľ = [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Konzervatórium]] |url archívu = https://web.archive.org/web/20240423201853/https://www.konzervatorium.sk/odbor/hudobno-dramaticky-odbor/nasi-absolventi/ |dátum archivácie = 2024-04-23 }}</ref> následne herectvo na vtedy [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|Činohernej a bábkarskej fakulte Vysokej školy múzických umení]] (1998 – 2002)<ref name="DU2001/2002"/> v Bratislave, tohto už v ročníku [[Zuzana Kronerová|Zuzany Kronerovej]] a Petra Mankoveckého.<ref name="pravda2019"/> == Filmografia == === Film === {| class="wikitable sortable" style="width:100%" ! class=unsortable width=4%| Rok ! width=30.5%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=19%| Rola ! class=unsortable colspan=2 width=46.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(krajina • výroba • žáner • premiéra • réžia)</span> |- | align=center| 2003 | ''[[Želary]]'' | Vojta Juriga | [[Česko|CZ]] / [[Slovensko|SK]] / [[Rakúsko|AT]] ([[čeština|čes.]]) • Total HelpArt v kopr. s [[Barrandov Studio]] / [[Česká televize|ČT]] / Dor Film v spol. s [[Österreichischer Rundfunk|ORF]] / ALEF Film & Media Group • [[dráma]] • [[premiéra|p.]] 4.9.2003 • [[réžia|r.]] [[Ondřej Trojan|O. Trojan]] | align=center width=3%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]], príp. českého [[Národní filmový archiv|NFA]]: * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Želary | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-011415-zelary-hrany-film/ | dátum vydania = 23.11.2005 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = skcinema.sk }} * {{Citácia elektronického dokumentu | autor = NFA | titul = Želary | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/13452/zelary | dátum vydania = 2003 | dátum prístupu = 12.10.2022 | jazyk = česky | vydavateľ = filmovyprehled.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | align=center| 2013 | ''Colette'' | [[Úradník]] | CZ / SK / [[Holandsko|NL]] ([[angličtina|ang.]]/[[dabing|dab.]]) • Happy Celluloid v kopr. s ČT / Wandal Production / [[Universal Production Partners|UPP]] / Barrandov Studio / [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] • dráma • p.&nbsp;11.9.2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = PODSKALSKÁ, Jana |titul = Colette míří do kin, hlavně za mladými |url = https://www.denik.cz/film/colette-miri-do-kin-hlavne-za-mladymi-20130905.html |kapitola = „Pražská premiéra za účasti Lustigovy dcery“ |dátum vydania = 5.9.2013 |dátum prístupu = 12.10.2022 |vydavateľ = ''Deník'' |jazyk = česky |url archívu = https://web.archive.org/web/20200803105634/https://www.denik.cz/film/colette-miri-do-kin-hlavne-za-mladymi-20130905.html |dátum archivácie = 2020-08-03 }}</ref> r. [[Milan Cieslar|M. Cieslar]] | align=center width=3%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Colette |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129478-Colette-hrany-film |dátum vydania = 12.6.2012 |dátum prístupu = 12.10.2022 |vydavateľ = skcinema.sk }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Colette |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400571/colette |dátum vydania = 2018 |dátum prístupu = 12.10.2022 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20200704185155/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400571/colette |dátum archivácie = 2020-07-04 }}</ref> |- | align=center| 2015 | ''Sedem zhavranelých bratov'' | [[Kráľ (panovník)|Kráľ]] | CZ /SK (čes./[[slovenčina|slov.]]) • Honys Motion v kopr. s [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] / Attack • [[rozprávka]] • p.&nbsp;28.5.2015 • r. [[Alice Nellis|A. Nellis]] | align=center width=3%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Sedem zhavranelých bratov |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-236811-Sedem-zhavranelych-bratov-hrany-film/ |dátum vydania = 10.11.2015 |dátum prístupu = 12.10.2022 |vydavateľ = skcinema.sk }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Sedmero krkavců |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400594/sedmero-krkavcu |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 12.10.2022 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20221012033616/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/400594/sedmero-krkavcu |dátum archivácie = 2022-10-12 }}</ref> |- | align=center| 2017 | ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' | [[Michal Kováč mladší|Michal Kováč ml.]], [[Michal Kováč|prezidentov]] syn | SK (slov.) • JMB Film & TV Production v kopr. s RTVS / Studio 727 • [[triler|thriller]] • p.&nbsp;2.3.2017 • r. [[Mariana Čengel Solčanská|M. Čengel Solčanská]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Únos | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-257108-unos-hrany-film/ | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2019 | ''Little Kingdom'' ([[alias|al.]] ''Malá ríša'') | Šofér | SK / [[Island|IS]] (ang.) • FilmFrame / LOKI Film Production / Blue Faces • dráma • p.&nbsp;21.11.2019 • r. [[Peter Magát|P. Magát]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Little Kingdom | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281390-Little-kingdom-hrany-film/ | dátum vydania = 3.6.2016 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | ''Sviňa'' | Pochôdzkár | SK /CZ (slov.) • [[Rudolf Biermann|IN Film]] / Magic Seven / CinemArt v spol. s Grimaldi Production • thriller • p.&nbsp;4.2.2020 • r. M. Čengel Solčanská / [[Rudolf Biermann|R. Biermann]] | align=center width=3%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. českého NFA: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Sviňa |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-288046-Svina-hrany-film/ |dátum vydania = 22.12.2020 |dátum prístupu = 12.10.2022 |vydavateľ = skcinema.sk }} * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = NFA |titul = Sviňa |url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/402067/svina |dátum vydania = 2020 |dátum prístupu = 12.10.2022 |jazyk = česky |vydavateľ = filmovyprehled.cz |url archívu = https://web.archive.org/web/20221012033614/https://www.filmovyprehled.cz/cs/film/402067/svina |dátum archivácie = 2022-10-12 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2022 | ''Hlavne veľa lásky'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | SK (slov.) – vo výrobe • [[Peter Núñez|Nunez NFE]] • [[komédia]] • p. Február 2023 • r. [[Branislav Mišík|B. Mišík]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Hlavne veľa lásky | url = http://www.aic.sk/slovak-films/25623.html | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 7.3.2022 | vydavateľ = aic.sk | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> |- | ''[[Villa Lucia]]'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | SK / CZ (slov./čes.) – vo výrobe • KFS Production v kopr. so Slovenská produkčná / Mindset Pictures • komédia • p.&nbsp;2.3.2023 • r. [[Michal Kollár|M. Kollár]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = Villa Lucia | url = http://www.aic.sk/slovak-films/22580.html | dátum vydania = 2022 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = aic.sk | jazyk = anglicky/slovensky}}</ref> |- |2023 |''[[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]]'' | | | |- |2023 |''Tri zlaté dukáty'' |učiteľ Gašpar Búroš |SK/CZ (slov./čes.) • [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] v kopr. so Dayhey s.r.o. a s [[Česká televize|ČT]] • rozprávka • p.&nbsp;24.12.2023 • r. [[Mariana Čengel Solčanská|M. Č. Solčanská]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Televízne relácie - RTVS.sk | url = https://www.rtvs.sk/televizia/program/20576 | vydavateľ = www.rtvs.sk | dátum prístupu = 2024-02-26 | jazyk = sk}}</ref> |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| Krátky film |- | align=center| 2011 | ''Posledné dni Ľudovíta Štúra'' | [[Ľudovít Košut|Lajos Kossuth]] | SK • [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]] • p. Apríl 2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = FILM: Posledné dni Ľudovíta Štúra | url = https://ahojkomarno.sk/film-posledne-dni-ludovita-stura/ | dátum vydania = 14.11.2011 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = AhojKomarno.sk}}</ref> • r. [[Csaba Molnár|C. Molnár]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2011 |kapitola = „Hrané filmy“ (''Posledné dni Ľudovíta Štúra'') / „Program“ (Piatok 21.10.2011) |strany = 25 a 100 |url = https://ftf.vsmu.sk/files/katalogAcko2011web.pdf |dátum vydania = 2011 |dátum prístupu = 15.7.2022 |vydavateľ = [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]] |miesto = Bratislava |jazyk = anglicky/slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140726152728/https://ftf.vsmu.sk/files/katalogAcko2011web.pdf |dátum archivácie = 2014-07-26 }}</ref> |- | align=center| 2012 | ''Happy3Friends'' | Andy, gitarista | SK • FTF VŠMU • p.&nbsp;2012 • r. [[Andrej Farba|A. Farba]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Happy3Friends (2012) | url = https://www.tv-archiv.sk/happy3friends-2012 | dátum vydania = 2012 | dátum prístupu = 15.7.2022 | vydavateľ = tv-archiv.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2013 | ''Orfeova pieseň'' | Dávid | SK • Breezymen / SpyGer Arts / Home Media / FTF VŠMU • p.&nbsp;17.10.2013 • r. [[Roman Gregorička|R. Gregorička]] | align=center width=3%| |- | ''Zem je guľatá'' | Vlado | SK • FTF VŠMU • p.&nbsp;17.10.2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = AIC | titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2013 > Program | kapitola = „Štvrtok 17.10.2013“ (''Zem je guľatá'') | url = http://www.aic.sk/files/2013AIC/program-ACKO-2013.pdf | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = aic.sk}}</ref> • r. [[Martin Kazimír|M. Kazimír]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SFÚ | titul = Zem je guľatá | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0109365-Zem-je-gulata-film-2013/ | dátum vydania = 4.3.2015 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = skcinema.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2014 | ''Prvá posledná'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | SK • FTF VŠMU • p.&nbsp;2014 • r. [[Marek Káčer|M. Káčer]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]] | titul = Prvá posledná (studentský film) | url = https://www.csfd.cz/film/437118-prva-posledna/ | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = csfd.cz}}</ref> |- | ''[[Prežijú len milenci|Naveky]]'' | On | SK • Woont • [[videoklip]] [[Katarína Knechtová|K. Knechtovej]] • p.&nbsp;25.9.2014 • r. M. Kazimír | align=center width=3%| |- | ''Martini Shot'' | Herec | SK • FTF VŠMU • p.&nbsp;3.2.2014 • r. M. Kazimír | align=center width=3%| <ref>Pre výrobné údaje k filmu, viď záznam v databáze SFÚ, príp. brožúru VŠMU k festivalu Áčko: * {{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Martini Shot |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121433-Martini-shot-film-2014/ |dátum vydania = 11.2.2016 |dátum prístupu = 12.10.2022 |vydavateľ = skcinema.sk }} * {{Citácia elektronického dokumentu |titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov 2014 |kapitola = „Hrané filmy“ (''Martini Shot'') |strany = 44 |url = https://vdocuments.mx/acko-festival-2014-brozura.html |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 12.10.2022 |vydavateľ = FTF VŠMU |miesto = Bratislava |url archívu = https://web.archive.org/web/20221017153104/https://vdocuments.mx/acko-festival-2014-brozura.html |dátum archivácie = 2022-10-17 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2015 | ''Nirria'' | Atlas | SK • FTF VŠMU • p.&nbsp;2015 • r. [[Samuel Lauko|S. Lauko]] | align=center width=3%| |- | ''Piaty vesmír naľavo'' | účinkujúci / audiokomentár | SK • Breezymen / SpyGer Arts / Home Media / Štúdio 727 / FTF VŠMU • [[dokumentárny film|dokument]] • p.&nbsp;2015 • r. [[Roman Chrappa|R. Chrappa]] | align=center width=3%| |- | align=center| 2019 | ''Voda'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | SK • FTF VŠMU • p.&nbsp;23.10.2019 • r. [[Hana Hančinová|H. Hančinová]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÁĆKO – Festival študentských filmov (23. ročník) > Program > Harmonogram / Súťažné filmy | kapitola = „Harmonogram“ (streda 23.10.19) / „Pásmo 1“ (''Voda'') | strany = | url = https://festivalacko.sk/archiv/2019/harmonogram/ | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 12.10.2022 | vydavateľ = FTF VŠMU | miesto = Bratislava}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („al.“ indikuje alias •„p.“ indikuje premiéru •„r.“ indikuje režiséra) <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. záznamov filmového archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v Bratislave a [[Národní filmový archiv|NFA]] v Prahe |} === Televízia === * 1993: ''Hon na čarodejnice'' • r. Martin Kákoš * 1993: ''Doloroso'' • r. Vladimír Fischer * 1993: ''Afrodita'' • r. Ľubo Kocka * 1994: ''Pod vŕbou'' • r. Martin Kákoš * 1994: ''Smrek zo Zázrivej v Ríme'' • dokument • r. Juraj Náprstek * 1995: ''Škriatok'' • 11-dielny seriál (ep. 5) • r. Ľubo Kocka * 1996: ''Zlodejka'' • r. Ján Chlebík * 1997: ''Tu žijú levy'' • r. Jozef Holec * 1998: ''Aminina pamiatka'' • r. [[Roman Polák (režisér)|Roman Polák]] * 1999: ''O ľuďoch a čarodejníkoch'' • r. Oľga Keleová * 1999: ''Z kapsy rozprávkára'' • rozprávkový triptych • r. Ivan Petrovický * 2002: ''Kvet šťastia'' • rozprávkový triptych ([[epizóda|ep.]] „2. časť“) • r. Jozef Chudík * 2004: ''Luisa Sanfelice'' ([[alias|al.]] ''La San Felice'') • 2-dielna miniséria • r. Paolo a Vittorio Taviani * 2008: ''[[Normálna rodinka]]'' • [[sitcom]] • r. Pepe Majeský / [[Peter Marcin]] * 2008: ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]'' • seriál • r. Marta Ferencová / Roman Valentko * 2008: ''Obchod so šťastím'' • r. [[Gejza Dezorz]] • seriál * 2009: ''[[Ako som prežil]]'' • [[antológia]] (ep. „Cesta z pekla“) • r. [[Peter Bebjak]] * 2010: ''Aj kone sa hrajú'' • r. Jozef Banyák * 2010: ''[[Kriminálka Staré Mesto]] ([[Zoznam častí seriálu Kriminálka Staré Mesto#1. séria (2010)|1. seŕia]])'' • seriál (ep. „Prípad strateného syna“) • r. Ján Sebechlebský * 2011: ''[[Dr. Ludsky]]'' • seriál (ep. 6, 8, 10) • r. Peter Bebjak / Róbert Šveda * 2011: ''[[Mafstory]] ([[Zoznam častí seriálu Mafstory#10. séria (2011)|10. séria]])'' • seriál (ep. „Argentínske dedičstvo“) • r. Ivan Predmerský * 2012: ''[[Mesto tieňov]] ([[Zoznam častí seriálu Mesto tieňov#2. séria (2012)|2. séria]])'' • seriál (ep. „Biele mäso“) • r. Peter Bebjak * 2012: ''[[Horúca krv]]'' • seriál • r. Vladimír Balko * 2012: ''[[Rodinné prípady]]'' • reality TV seriál • r. (nedostupné) * 2013: ''Hlavne, že sa máme radi'' • sitkom (ep. „Sila štatistiky“) • r. Viktor Csudai / Peter Marcin * 2014: ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' • seriál • r. Stanislav Párnický * 2014: ''[[Vdova (seriál)|Vdova]]'' • seriál • r. Peter Bebjak / Lukáš Hanulák / Roman Fábian * 2014: ''[[Dr. Ema]]'' • seriál (ep. „Svadba“) • r. Roman Fábian * 2015: ''[[Svet podľa Evelyn]]'' • sitkom (ep. „Alica rodí“) • r. [[Kristína Cibulková]] * 2016: ''[[Zoo (seriál)|ZOO]]'' • seriál • r. Braňo Mišík / Ivan Predmerský * 2017: ''[[Tajné životy]]'' • seriál (ep. 13, 22) • r. Ján Sebechlebský * 2017: ''[[Pravá tvár (seriál)|Pravá tvár]]'' • seriál • r. Braňo Mišík * 2017: ''[[Rex (seriál)|Rex]]'' • seriál (ep. „Výstrely na Rexa“) • r. Róbert Šveda * 2017: ''[[Skutočné príbehy]] (3. séria)'' • reality seriál (ep. 10) • r. Gejza Dezorz * 2017: ''Tresky plesky'' • seriál večerníčkov – hlas. rola (ep. „Cunami“) • r. Veronika Kocourková * 2018: ''Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou'' • reality seriál (ep. z 21.2.2018 „Autorita“) • r. Lukáš Zednikovič * 2018: ''[[Hotel (seriál)|Hotel]]'' • seriál (ep. „Inšpektor“) • r. Michal Kollár * 2018: ''[[Sestričky (seriál)|Sestričky]] (1. séria)'' • seriál (ep. 7) • r. Petr Nikolaev * 2018: ''[[Delukse]] ([[Zoznam častí seriálu Delukse#1. séria (2019)|1. seŕia]])'' • seriál (ep. „[[Madonna]]“) • r. Ivan Holub * 2019: ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]] ([[Zoznam častí seriálu Za sklom#3. séria (2019)|3. seŕia]])'' • seriál • r. Peter Bebjak / Róbert Šveda / Michal Blaško * 2019: ''[[Záchranári (seriál)|Záchranári]]'' • seriál • r. Albert Vlk / Ivan Predmerský * 2020: ''Hniezdo'' • seriál • r. Braňo Mišík * 2020: ''[[Bola raz jedna škola]]'' • seriál • r. Ján Novák * 2020: ''O liečivej vode'' • r. [[Ján Sebechlebský]] * 2020: ''[[Nový život (seriál)|Nový život]] ([[Zoznam častí seriálu Nový život#Vianočný špeciál (2020)|2. séria]])'' • seriál (Vianočný špeciál: „Šťastné a veselé“) • r. Ján Novák * 2020: ''Slovenský panteón'' • dokudráma (ep. „Milan Rastislav Štefánik“) • r. [[Peter Núñez]] * 2020: ''Kata Strofová a tajomstvo snehových vločiek'' • špeciál seriálu ''Tresky plesky'' • r. V. Kocourková * 2021: ''[[Oteckovia]] ([[Zoznam častí seriálu Oteckovia#4. séria (2021)|4. séria)]]'' • seriál • r. [[Adriana Totiková]] / Vladimír Fischer * 2021: ''[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]]'' • seriál • r. Ján Novák * 2022: ''[[Ultimátum (seriál)|Ultimátum]]'' • seriál • r. Michal Kollár * 2022: ''[[Šťastná rybka]]'' • seriál (ep. „Simonka rodí!“) • r. Ivan Predmerský === Internet === * 2020: ''Kavej (Z východu na západ)'' • krátky sitkom (ep. „Posledná otvorená kaviareň“) • r. Lukáš Zednikovič == Divadelné inscenácie == {| class="wikitable sortable" style="width:100%" ! class=unsortable width=4%| Rok ! width=30.5%| Dielo ! width=19%| Rola ! class=unsortable colspan=2 width=46.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(scéna • žáner • réžia • premiéra)</span> |- | align=center| 2000 | ''Hra snov'' | Básnik | [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]], Nitra • dráma • r. [[Gintaras Varnas|G. Varnas]] • p.&nbsp;8.12.2000 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = August Strindberg – Hra snov | url = https://www.dab.sk/upload///%C4%8Dl%C3%A1nky/Sez%C3%B3na%202019-2020%2070/Bulletiny/Svetov%C3%A1%20klasika/Strinberg_Hra%20snov_2000_dab.pdf | kapitola = „Premiéry“ (str. 11) / „Osoby a obsadenie“ (str. 12 – 13) | dátum vydania = 8.12.2000 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | align=center| 2001 | ''[[Hamlet]]'' | Guildenstern | DAB, Nitra • tragédia • r. [[Róbert Alföldi|R. Alföldi]] • p.&nbsp;9.6.2001 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = William Shakespeare – Hamlet | url = https://www.dab.sk/upload/%C4%8Dl%C3%A1nky/Sez%C3%B3na%202019-2020%2070/Bulletiny/Shakespeare%20DAB/Hamlet_2001_DAB.pdf | kapitola = „Osoby a obsadenie“ / „Premiéra“ (str. 8 – 9) | dátum vydania = 9.6.2001 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=6 align=center| 2002 | ''Sláva a smrť Joachína Murietu'' | účinkujúci | DAB, Nitra • dráma • r. [[József Czajlik|J. Czajlik]] • p.&nbsp;11.2.2002 | rowspan=4 align=center width=3%| <ref name="DU2001/2002">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2001/2002 |periodikum = Divadelný ústav |rok = 2002 |ročník = XXXI |poznámky = ''...a ešte som aj smoliar!'' (s. 48) / ''Maškaráda'' (s. 48 – 49) / Absolventi ČaBF v školskom roku 2001/2002 (s. 154) / ''Sláva a smrť Joachína Murietu'' a ''Paraziti'' (s. 155) / ''Tak je, ako sa vám zdá'' (s. 156) / register mien (s. 207) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf |dátum prístupu = 5.10.2022 |issn = 80-88987-36-9 |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20120402091135/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf |dátum archivácie = 2012-04-02 }}</ref> |- | ''Paraziti'' | Ringo | [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|VŠMU]], Bratislava (v spol. s [[Občianske združenie|OZ]] Anima<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = DNArchívy > Neil LaBute: Tvar vecí | kapitola = „Režisér“ (posled. odst.) | url = https://www.nitrafest.sk/_sub/oas/tvar-veci/ | dátum vydania = 24.2.2006 | dátum prístupu = 16.9.2022 | vydavateľ = nitrafest.sk}}</ref>) • dráma • r. [[Roman Olekšák|R. Olekšák]] / [[Maja Hriešik|M. Hriešik]] • [[premiéra|p.]] 19.2.2002 |- | ''...a ešte som aj smoliar!'' | Victor | DAB, Nitra • dráma • r. [[Emil Horváth|E. Horváth]] • p.&nbsp;15.3.2002 |- | ''Tak je, ako sa vám zdá'' | účinkujúci | VŠMU, Bratislava • dráma • r. [[Michal Spišák|M. Spišák]] • p.&nbsp;25.4.2002 |- | ''Maškaráda'' | Sluha | DAB, Nitra • dráma • r. [[József Czajlik|J. Czajlik]] • p.&nbsp;7.6.2002 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Maškaráda | url = https://www.dab.sk/inscenace/53-maskarada | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 7.6.2002 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''[[Příběhy obyčejného šílenství|Príbehy obyčajného šialenstva]]'' | Mucha <br/>–[[alternácia|alter.]] s [[Martin Fratrič|M. Fratričom]]– | DAB, Nitra • komédia • r. [[Svetozár Sprušanský|S. Sprušanský]] • p.&nbsp;13.12.2002 | rowspan=3 align=center width=3%| <ref name="DU2002/2003">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003 |periodikum = Divadelný ústav |rok = 2003 |ročník = XXXII |poznámky = Umelecký súbor DAB (s. 66) / ''Príbehy obyčajného šialenstva'' a ''Z času na čas'' (s. 67) / ''Mariša'' (s. 67 – 68) / register mien (s. 211) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf |dátum prístupu = 5.10.2022 |issn = 80-88987-44-X |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf |dátum archivácie = 2018-09-07 }}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2003 | ''Z času na čas'' | Harold, hotelový detektív | DAB, Nitra • komédia • r. [[Martin Kákoš|M. Kákoš]] • p.&nbsp;1.3.2003 |- | ''Mariša'' | Regrút | DAB, Nitra • tragédia • r. [[Jan Antonín Pitínský|J. A. Pitínský]] • p.&nbsp;17.5.2003 |- | ''Adam Šangala'' | Kohút | DAB, Nitra • muzikál • r. [[Jozef Bednárik|J. Bednárik]] • p.&nbsp;28.11.2003 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Adam Šangala | url = https://www.dab.sk/inscenace/18-adam-sangala | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 28.11.2003 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2004 | ''Testosterón'' | Tretin | DAB, Nitra • komédia • r. [[Peter Mankovecký|P. Mankovecký]] • p.&nbsp;16.4.2004 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Testosterón | url = https://www.dab.sk/inscenace/16-testosteron | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 16.4.2004 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Peter Pan'' | ([[hlavná postava|titul. rola]])<ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2003/2004 |periodikum = Divadelný ústav |rok = 2004 |ročník = XXXIII |poznámky = Umelecký súbor DAB (s. 66) / ''Adam Šangala'' (s. 66 – 67) / ''Testosterón'' (s. 67) / ''Peter Pan'' (s. 68) / register mien (s. 213) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf |dátum prístupu = 5.10.2022 |issn = 80-88987-62-8 |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426181616/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf |dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> | DAB, Nitra • rozprávka • r. [[Matúš Oľha|M. Oľha]] • p.&nbsp;11.6.2004 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Peter Pan | url = https://www.dab.sk/inscenace/66-peter-pan | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 11.6.2004 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''norway.today'' | August | [[Divadelné družstvo Zdvih|DD Zdvih]]<ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2004/2005 |periodikum = Divadelný ústav |rok = 2005 |ročník = XXXIV |poznámky = Umelecký súbor DAB (s. 69 [[bulletin|bullet.]] / 35 PDF) / ''Aj kone sa strieľajú'' (s. 70 bullet. / 36 PDF) / ''norway.today'' (s. 73 bullet. / 37 PDF) / register mien (s. 227 bullet. / 114 PDF) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf |dátum prístupu = 5.10.2022 |issn = 80-88987-68-7 |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20180618203216/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf |dátum archivácie = 2018-06-18 }}</ref>– DAB, Nitra • hra • r. [[Vladislava Fekete|V. Fekete]] • p.&nbsp;18.12.2004 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Norway today | url = https://www.dab.sk/inscenace/70-norway-today | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 18.12.2004 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2005 | ''Aj kone sa strieľajú'' | Róbert Syverteen | DAB, Nitra • reality show • r. [[Jozef Gombár|J. Gombár]] • p.&nbsp;4.3.2005 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Aj kone sa strieľajú | url = https://www.dab.sk/inscenace/71-aj-kone-sa-strielaju | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 4.3.2005 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''[[Cyrano z Bergeracu (dráma)|Cyranopodľaroxany]]'' | Kristián de Neuvillette | [[Združenie Generácia MMM|Generácia MMM]]<ref name="DU2005/2006">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2005/2006 |periodikum = Divadelný ústav |rok = 2007 |ročník = XXXV |poznámky = Umelecký súbor DAB (s. 74 bullet. / 38 PDF) / ''Verejný nepriateľ'' a ''Šoumeni'' (s. 75 bullet. / s. 38 PDF) / ''Búrlivé výšiny'' (s. 76 bullet. / 39 PDF) / ''Tvar vecí'' (s. 78 bullet. / s. 40 PDF) / ''Cyranopodľaroxany'' (s. 79 bullet / s. 40 PDF) / register mien (s. 235 bullet. / 118 PDF) |url = https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf |dátum prístupu = 5.10.2022 |issn = 978–80–88987–93–2 |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426101528/https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf |dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref>– DAB, Nitra • veršovaná dráma • <br />r. [[Viera Dubačová|V. Dubačová]] • p.&nbsp;5.11.2005 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Cyrano podľa Roxany | url = https://www.dab.sk/inscenace/76-cyrano-podla-roxany | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 5.11.2005 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Verejný nepriateľ'' | Siegfried / Kunz / I. Koniar | DAB, Nitra • dráma • r. [[Ondrej Spišák|O. Spišák]] • p.&nbsp;9.12.2005 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Verejný nepriateľ | url = https://www.dab.sk/inscenace/58-verejny-nepriatel | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 9.12.2005 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2006 | ''Tvar vecí'' | Philip | DD Zdvih<ref name="DU2005/2006"/>– DAB, Nitra • hra • r. [[Maja Hriešik|M. Hriešik]] / [[Roman Olekšák|R. Olekšák]] • <br />p.&nbsp;25.2.2006 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Tvar vecí | url = https://www.dab.sk/inscenace/75-tvar-veci | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 25.2.2006 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Šoumeni'' | Eči 1 | DAB, Nitra • dráma • r. P. Mankovecký • p.&nbsp;22.4.2006 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Šoumeni | url = https://www.dab.sk/inscenace/77-soumeni | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 22.4.2006 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Búrlivé výšiny'' | Linton Heathcliff | DAB, Nitra • dráma • r. [[Peter Gábor|P. Gábor]] • p.&nbsp;17.6.2006 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Búrlivé výšiny | url = https://www.dab.sk/inscenace/81-burlive-vysiny | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 17.6.2006 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Divotvorný hrniec'' | Hugo, rómsky študent | DAB, Nitra • muzikál. rozprávka • r. [[Jozef Bednárik|J. Bednárik]] • p.&nbsp;27.10.2006 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Divotvorný hrniec | url = https://www.dab.sk/inscenace/67-divotvorny-hrniec | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 27.10.2006 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2007 | ''Heda Gablerová'' | JUDr. Brack | DAB, Nitra • dráma • r. S. Sprušanský • p.&nbsp;16.3.2007 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Heda Gablerová | url = https://www.dab.sk/inscenace/80-heda-gablerova | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 16.3.2007 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Veveričky'' | Viktor, Vinckov kamarát | DAB, Nitra • hudob. rozprávka • r. [[Ján Uličansky|Uličansky]] • p.&nbsp;1.6.2007 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Veveričky | url = https://www.dab.sk/inscenace/54-vevericky | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 1.6.2007 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Šialené nožničky'' | Michal Tomčík, vyšetrovateľ <br/>–alter. s [[Erik Peťovský|E. Peťovským]]– | [[Divadlo Nová scéna|Nová scéna]], Bratislava{{#tag:ref|Po obnovenej premiére vo februári 2014, hra bola už uvádzaná v produkcii [[Teatro Wüstenrot|Teatra Wüstenrot]], vtedy so sídlom v [[Dom odborov Istropolis|DO Istropolis]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Predstavenia > Šialené nožničky |url = http://gedur.sk/predstavenia/zobrazit/936 |kapitola = „Hrajú“ |dátum vydania = 2012 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = gedur.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20160802164400/http://gedur.sk/predstavenia/zobrazit/936 |dátum archivácie = 2016-08-02 }}</ref>|group="p."}} • komédia • r. S. Sprušanský • <br />p.&nbsp;16.11.2007 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DLOUHÝ, Oleg | titul = Recenzie > Aj bulvár môže mať svoju kvalitu | url = https://monitoringdivadiel.sk/aj-bulvar-moze-mat-svoju-kvalitu/ | kapitola = „Šialené nožničky“ | dátum vydania = 16.11.2007 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = monitoringdivadiel.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2008 | ''Zlomatka'' | Diego, homosexuálny syn | [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka]] • tragikomédia • r. [[Peter Gábor|P. Gábor]] • p.&nbsp;17.1.2008{{#tag:ref|Ročenka DÚ pre relevantnú sezónu uvádza dátum premiéry 18.1.2008.<ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2007/2008 |periodikum = Divadelný ústav |rok = 2009 |ročník = XXXV |poznámky = ''Šialené nožničky'' (s. 38) / ''Zlomatka'' (s. 72) / Umelecký súbor DAB (s. 95) / ''Modrá ruža'' (s. 97) / register mien (s. 289) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf |dátum prístupu = 5.10.2022 |issn = 978-80-89369-12-6 |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182651/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf |dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> Podľa premiérovej publikácie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MACHOVÁ, Miloslava | titul = Premiéry SEPTEMBER 2007 | url = https://adoc.pub/premiery-september-2007.html | kapitola = „Mario Gelardi: Zlomatka“ (s. 15) | poznámky = PDF | dátum vydania = September 2007 | dátum prístupu = 16.9.2022 | vydavateľ = adoc.pub}}</ref> či recenzie portálu Monitoring divadiel na Slovensku, prvá premiéra sa uskutočnila už 17.1.2008.<ref name="zlomatka"/> |group="p."}} | align=center width=3%| <ref name="zlomatka">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana | titul = Recenzie > Odkrývanie utajených tabu | url = https://monitoringdivadiel.sk/odkryvanie-utajenych-tabu/ | kapitola = „Mario Gelardi: Zlomatka“ | dátum vydania = 17.1.2008 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = monitoringdivadiel.sk}}</ref> |- | ''Modrá ruža'' | I. Novinár / I. Plavčík <br />/ I. Detektív / Barón | DAB, Nitra • opereta • r. J. Bednárik • p.&nbsp;4.4.2008 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Modrá ruža | url = https://www.dab.sk/inscenace/65-modra-ruza | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 4.4.2008 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Okuliare Eltona Johna'' | Tim, člen Danovej kapely | DAB, Nitra • groteska • r. P. Mankovecký • p.&nbsp;17.10.2008 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Okuliare Eltona Johna | url = https://www.dab.sk/inscenace/68-okuliare-eltona-johna | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 17.10.2008 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2009 | ''Kráľ Lear'' | Vojvoda Burgundský | DAB, Nitra • čierna groteska • r. O. Spišák • p.&nbsp;3.4.2009 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Kráľ Lear | url = https://www.dab.sk/inscenace/28-kral-lear | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 3.4.2009 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''[[Macbeth (dráma)|Macbeth]]'' | Donalbain / Seyton <br/>–alter. s [[Juraj Kemka|J. Kemkom]]– | [[Letné Shakespearovské slávnosti|LSS]] – [[Bratislavský hrad|Hrad]], Bratislava • tragédia • r. O. Spišák • p.&nbsp;2.7.2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Letní shakespearovské slavnosti > Macbeth | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/letni-shakespearovske-slavnosti/macbeth | kapitola = „Premiéra“ | dátum vydania = 2.7.2009 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = i-divadlo.cz | jazyk = česky}}</ref> | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor d = |titul = Predstavenia > Macbeth |url = http://www.wshakespeare.sk/macbeth.html |kapitola = „Osoby a obsadenie“ |dátum vydania = 2.7.2009 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = wshakespeare.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20100906101326/http://www.wshakespeare.sk/macbeth.html |dátum archivácie = 2010-09-06 }}</ref> |- | rowspan=5 align=center| 2010 | ''Kolumbína'' | Kaderník a pedikúr | DAB, Nitra • dráma • r. [[Emil Horváth|E. Horváth]] • p.&nbsp;15.1.2010 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Kolumbína | url = https://www.dab.sk/inscenace/25-kolumbina | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 15.1.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''[[Mŕtve duše]]'' | Neznámy | DAB, Nitra • satira • r. [[Michal Vajdička|M. Vajdička]] • p.&nbsp;16.4.2010 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Mŕtve duše | url = https://www.dab.sk/inscenace/34-m-tve-duse | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 16.4.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''[[Oko za oko (Shakespeare)|Oko za oko – Niečo za niečo]]'' | Lakeť, žalárnik | LSS – Hrad, Bratislava • komédia • r. M. Vajdička • p.&nbsp;4.7.2010 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MIŠOVIC, Karol | titul = Recenzie > Oko za oko / Niečo za niečo / Veta za vetu – ale čo dostanú diváci? | url = https://monitoringdivadiel.sk/oko-za-oko-nieco-za-nieco-veta-za-vetu-ale-co-dostanu-divaci/ | kapitola = „Oko za oko – Niečo za niečo“ | dátum vydania = 4.7.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = monitoringdivadiel.sk}}</ref> |- | ''Dunajdráma alebo Hnusná káva, lacné cigarety'' | účinkujúci | Štúdio 12, Bratislava (v spol. s [[Divadlo bez domova|DBD]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Divadlo bez domova|DBD]] | titul = Projekty > Dunaj dráma | url = http://www.divadlobezdomova.sk/divadlobezdomova/Dunaj_drama.html | kapitola = odst. 2 | dátum vydania = 17.10.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = divadlobezdomova.sk}}</ref>) • scénické texty • <br />r. [[Anna Grusková|A. Grusková]] • p.&nbsp;17.10.2010 | align=center width=3%| {{#tag:ref|Štúdio 12 archivuje predstavenie pod názvom „Dunadráma alebo Hnusná káva, lacné cigarety“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Archív > 2010 | url = https://www.studio12.sk/archiv/2010 | kapitola = „Dunadráma alebo Hnusná káva, lacné cigarety“ | dátum vydania = 17.10.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = studio12.sk}}</ref>|group="p."}} <br/><ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2010/2011 |periodikum = Divadelný ústav |rok = 2012 |ročník = XXXIX |poznámky = ''Kukura'' (s. 68) / Umelecký súbor (s. 76) / ''Adam Šangala'' (s. 76 – 77) / ''Koniec hry'' a ''Kuchyňa'' (s. 77) / ''Dunajdráma alebo Hnusná káva, lacné cigarety'' (s. 145) / ''Richard III.'' (s. 152) / register mien (s. 245) |url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/1342686878766-rocenka-vnutro.pdf |dátum prístupu = 5.10.2022 |9 = issn 978-80-89369-49-2 |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160809030131/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/1342686878766-rocenka-vnutro.pdf |dátum archivácie = 2016-08-09 }}</ref> |- | ''Koniec hry'' | Mráz, herec | DAB, Nitra • dráma • r. [[Roman Polák|R. Polák]] • p.&nbsp;12.11.2010 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Koniec hry | url = https://www.dab.sk/inscenace/26-koniec-hry | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 12.11.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2011 | ''Kuchyňa'' | Gaston | DAB, Nitra • dráma • r. [[Zoltán Balázs|Z. Balázs]] • p.&nbsp;21.1.2011 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Kuchyňa | url = https://www.dab.sk/inscenace/30-kuchyna | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 21.1.2011 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Kukura'' | Martin Čičvák (autor hry) | [[Divadlo Aréna|Aréna]], Bratislava • dráma • r. [[Rastislav Ballek|R. Ballek]] • p.&nbsp;29.5.2011 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Repertoár > Archív > Kukura |url = https://www.divadloarena.sk/sk/predstavenia/kukura |kapitola = „Tvorcovia“ / „Hrajú“ |dátum vydania = 29.5.2011 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = divadloarena.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221021021910/https://www.divadloarena.sk/sk/predstavenia/kukura |dátum archivácie = 2022-10-21 }}</ref> |- | ''Richard III.'' | Markíz z Dorsetu, syn kráľa | LSS – Hrad, Bratislava • tragédia • r. [[Marián Pecko|M. Pecko]] • p.&nbsp;2.7.2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = JUHÁSZOVÁ, Viera | titul = Predstavenia > Robo Roth: Richard III. sa bude usmievať | url = https://bratislava.sme.sk/c/5957212/robo-roth-richard-iii-sa-bude-usmievat.html | poznámka = (Letné shakespearovské slávnosti otvára v nedeľu premiérové predstavenie Richard III) | dátum vydania = 28.6.2011 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = ''SME''}}</ref> | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Predstavenia > Richard III. |url = http://www.wshakespeare.sk/richardIII.html |kapitola = „Osoby a obsadenie“ |dátum vydania = 2.7.2011 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = wshakespeare.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20110802033547/http://www.wshakespeare.sk/richardIII.html |dátum archivácie = 2011-08-02 }}</ref> |- | ''Sladká Charity'' | Marvin / Chodec / Veriaci | DAB, Nitra • muzikál • r. S. Sprušanský • p.&nbsp;11.11.2011 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Sladká Charity | url = https://www.dab.sk/inscenace/45-sladka-charity | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 11.11.2011 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=5 align=center| 2012 | ''Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky'' | Dedko | DAB, Nitra • dráma • r. [[Júlia Rázusová|J. Rázusová]] • p.&nbsp;27.1.2012 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky | url = https://www.dab.sk/inscenace/22-dvaja-ubohi-rumuni-hovoriaci-po-polsky | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 27.1.2012 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Tri prasiatka'' | Ňaf, prasiatko<ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2011/2012 |periodikum = Divadelný ústav |rok = 2014 |ročník = XL |poznámky = ''Tri prasiatka'' (s. 77) / Umelecký súbor DAB (s. 82) / ''Sladká Charity'' a ''Dvaja úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky'' (s. 83) / ''Veveričky'' (s. 83 – 84) / Debris Company (s. 153) / register mien (s. 268) |url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf |dátum prístupu = 5.10.2022 |issn = 978-80-89369-80-5 |formát = PDF |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182014/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf |dátum archivácie = 2016-04-26 }}</ref> | [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava • hudob. rozprávka • r. [[Róbert Mankovecký|R. Mankovecký]] • <br />p.&nbsp;18.3.2012 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Repertoár > Tri prasiatka | url = https://dpoh.sk/tri-prasiatka/ | kapitola = „Informácie“ | dátum vydania = 27.1.2012 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dpoh.sk}}</ref> |- | ''Láska a peniaze'' | David | DAB, Nitra • komédia • r. S.. Sprušanský • p.&nbsp;14.9.2012 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Láska a peniaze | url = https://www.dab.sk/inscenace/31-laska-a-peniaze | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 14.9.2012 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Prefíkaná vdova'' | Le Bleau | DAB, Nitra • komédia • r. [[Michal Náhlík|M. Náhlík]] • p.&nbsp;7.12.2012 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Prefíkaná vdova | url = https://www.dab.sk/inscenace/37-prefikana-vdova | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 7.12.2012 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''EPIC'' ([[epické divadlo]]) | Bar, zbohatlík, Catin muž<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SMUGALOVÁ, Zuzana | titul = Recenze > EPIC jako didaktický příklad dramaturgie tanečního divadla | url = https://www.tanecniaktuality.cz/recenze/epic-jako-didakticky-priklad-dramaturgie-tanecniho-divadla | kapitola = odst. 2 | dátum vydania = 13.10.2014 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = tanecniaktuality.cz | jazyk = česky}}</ref> | Debris Company / [[Elledanse]], Bratislava • tanečno-divadelná inscenácia • r. [[Jozef Vlk|J. Vlk]] • p.&nbsp;18.12.2012 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = MAŤO, Peter | titul = Recenzie > Kedy sa nažerú Vlkove hladné mačky? (Odcudzujúci experiment o bohatstve, chudobe a hladných mačkách v jednej časti.) | url = https://monitoringdivadiel.sk/kedy-sa-nazeru-vlkove-hladne-macky-odcudzujuci-experiment-o-bohatstve-chudobe-a-hladnych-mackach-v-jednej-casti/ | kapitola = „EPIC“ | dátum vydania = 18.12.2012 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = monitoringdivadiel.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2013 | ''Rok v Kocúrkove'' | Kostolník / Dunaparti | DAB, Nitra • komédia • r. [[Kamil Žiška|K. Žiška]] • p.&nbsp;12.4.2013 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Rok v Kocúrkove | url = https://www.dab.sk/inscenace/39-rok-v-kocurkove | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 12.4.2013 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Dievča bez vena'' | Voževatov | DAB, Nitra • dráma • r. Michal Vajdička • p.&nbsp;21.6.2013 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Dievča bez vena | url = https://www.dab.sk/inscenace/20-dievca-bez-vena | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 21.6.2013 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2014 | ''Sudcove starosti'' | Lugg, seržant | DAB, Nitra • hudob. komédia • r. S. Sprušanský • p.&nbsp;4.4.2014 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Sudcove starosti | url = https://www.dab.sk/inscenace/15-sudcove-starosti | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 4.4.2014 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Gazdiná roba'' | Žiga, robotník | DAB, Nitra • dráma • r. J. A. Pitínský • p.&nbsp;5.10.2014 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Gazdiná roba | url = https://www.dab.sk/inscenace/24-gazdina-roba | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 5.10.2014 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Tajomné variácie'' | Erik Larsen, novinár | [[Maroš Kramár|Divadlo vo Veži]], Bratislava • hra • r. [[Valentin Kozmenko-Delinde|V. Kozmenko-Delinde]] • <br />p.&nbsp;27.11.2014 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Ateliér > Tajomné variácie |url = http://atelier.maroskramar.sk/news/tajomne-variacie/ |kapitola = „Divadlo vo veži“ a „Tajomné variácie“ |dátum vydania = 30.10.2014 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = maroskramar.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20141101200042/http://atelier.maroskramar.sk/news/tajomne-variacie/ |dátum archivácie = 2014-11-01 }}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2015 | ''[[Cyrano z Bergeracu]]'' | Ligniére | DAB, Nitra • komédia • r. [[Lukáš Brutovský|L. Brutovský]] • p.&nbsp;27.2.2015 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Cyrano z Bergeracu | url = https://www.dab.sk/inscenace/11-cyrano-z-bergeracu | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 27.2.2015 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Hamlet je mŕtvy – Faust je hladný'' | Fritz | DAB, Nitra • dráma • r. S. Sprušanský / [[Braňo Holiček|B. Holiček]] • <br />p.&nbsp;18.9.2015 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Hamlet je mŕtvy – Faust je hladný | url = https://www.dab.sk/inscenace/5-hamlet-je-m-tvy-faust-je-hladny | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 18.9.2015 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''[[Skrotenie čertice|Skrotenie zlej ženy]]'' | Hortensio | DAB, Nitra • dráma • r. S. Sprušanský • p.&nbsp;19.9.2015 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Skrotenie zlej ženy | url = https://www.dab.sk/inscenace/41-skrotenie-zlej-zeny | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 19.9.2015 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | ''Búrlivá jar'' | Kennedy Phillips, inšpicient / Sam Martin, [[strážnik|strážca]] [[parkovisko|parkov.]] | DAB, Nitra • komédia • r. S. Sprušanský • p.&nbsp;22.10.2015 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Búrlivá jar | url = https://www.dab.sk/inscenace/4-burliva-jar | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 22.10.2015 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | align=center| 2016 | ''Panikári'' | Max, brat Joniho | DAB, Nitra{{#tag:ref|Po obnovenej premiére 26.9.2019, hra bola už uvádzaná v produkcii združenia Divadlo komédie so sídlom v [[Dom kultúry Ružinov|DK Ružinov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Repertoár > Panikári | url = https://www.divadlokomedie.sk/panikari/ | kapitola = „Osoby a obsadenie“ / „Premiéra“ | dátum vydania = 26.9.2019 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = divadlokomedie.sk}}</ref>|group="p."}} • hudob. komédia • r. S. Sprušanský • <br />p.&nbsp;11.2.2016 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DAB | titul = Archív > Panikári | url = https://www.dab.sk/inscenace/13-panikari | kapitola = „Info“ / „Obsadenie“ | dátum vydania = 11.2.2016 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = dab.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2017 | ''Komédia omylov'' | Angelo | LSS – Hrad, Bratislava • komédia • r. [[Roman Polák (režisér)|R. Polák]] • p.&nbsp;5.7.2017 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Predstavenia > Komédia omylov |url = http://wshakespeare.sk/komediaomylov.php |kapitola = „Osoby a obsadenie“ / „Inscenačný tím“ |dátum vydania = 5.7.2017 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = wshakespeare.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20170723041831/http://wshakespeare.sk/komediaomylov.php |dátum archivácie = 2017-07-23 }}</ref> |- | ''[[Hamlet|Prípad Hamlet]]'' | Hamlet (titul. rola) | [[Prešporské divadlo|PD]] – [[Divadlo Ticho a spol.|Ticho & spol.]], Bratislava • tragédia • r. [[Ivan Blahút|I. Blahút]] • <br />p.&nbsp;27.10.2017 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Divadlo > Prípad Hamlet | url = https://www.tichoaspol.sk/divadlo/pripad-hamlet/ | kapitola = „Účinkujú“ / „Premiéra“ | dátum vydania = 27.10.2017 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = tichoaspol.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2018 | ''Tučniaky'' | III. tučniak <br/>–alter. s E. Peťovským– | Divadlo komédie – [[Dom kultúry Ružinov|DK Ružinov]], Bratislava • hudob. rozprávka • r. S. Sprušanský • p.&nbsp;28.1.2018 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Repertoár > Tučniaky | url = https://www.divadlokomedie.sk/tucniaky/ | kapitola = „Osoby a obsadenie“ / „Premiéra“ | dátum vydania = 28.1.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = divadlokomedie.sk}}</ref> |- | ''Vytrvalý dážď alebo Vtedy v Chicagu'' | Joey | Loď – Divadlo v podpalubí, Bratislava (v spol. s OZ per. ART) • hra • r. [[Michael Vyskočáni|M. Vyskočáni]] • p.&nbsp;19.2.2018 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Program > Február 2018 |url = http://lodteatro.sk/ |kapitola = „Vytrvalý dážď“ |dátum vydania = 18.2.2018 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = lodteatro.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20180216152313/http://lodteatro.sk/ |dátum archivácie = 2018-02-16 }}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2019 | ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Josef Švejk]]'' | Herec 4 | Aréna, Bratislava • groteska • r. [[Jakub Nvota|J. Nvota]] • p.&nbsp;23.2.2019 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Repertoár > Divadlo > Josef Švejk |url = https://www.divadloarena.sk/sk/predstavenia/josef-svejk-2021 |kapitola = „Tvorcovia“ / „Hrajú“ |dátum vydania = 23.2.2019 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = divadloarena.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221022142448/https://www.divadloarena.sk/sk/predstavenia/josef-svejk-2021 |dátum archivácie = 2022-10-22 }}</ref> |- | ''Šmátranie v širočine'' | [[Ján Stacho]] | [[Nová budova Slovenského národného divadla|SND – NB]], Modrý salón, Bratislava • poetický dialóg (s [[Ján Gallovič|J. Gallovičom]]) • r. [[Soňa Ferancová|S. Ferancová]] • p.&nbsp;16.6.2019 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Činohra > Šmátranie v širočine |url = https://snd.sk/inscenacia/3271/smatranie-v-sirocine |kapitola = „Inscenačný tím“ / „Obsadenie“ |dátum vydania = 16.6.2019 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = snd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20210928221235/https://snd.sk/inscenacia/3271/smatranie-v-sirocine |dátum archivácie = 2021-09-28 }}</ref> |- | ''Svetový Slovák Štefánik'' | [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánik]] (titul. rola) <br/>–alter. s [[Filip Štrba|F. Štrbom]]– | [[Mestské divadlo Trenčín|MDTN]] – Kino Hviezda, [[Trenčín]] • hudob. inscenácia • r. [[Karol Rédli|K. Rédli]] <br />• p.&nbsp;1.12.2019 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Repertoár > Svetový Slovák Štefánik | url = https://www.mdtn.sk/production/svetovy-slovak-stefanik/ | kapitola = „Osoby a obsadenie“ / „Premiéry“ | dátum vydania = 1.12.2019 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mdtn.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2021 | ''[[Alica v krajine zázrakov (kniha)|Alica v krajine zázrakov]]'' | Komorník <br/>–alter. s [[Martin Toman|M. Tomanom]]– | Divadlo Za Zrkadlom – [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], Bratislava • rozprávkový muzikál • r. K. Rédli • p.&nbsp;1.6.2021 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Alica v krajine zázrakov – Premiéra | url = https://www.kzp.sk/podujatie/alica-v-krajine-zazrakov-0-z4hurkcr30-bpph7abp0i | kapitola = „Osoby a obsadenie“ / „Termíny predstavení“ | dátum vydania = 27.5.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = kzp.sk}}</ref> |- | ''Generácia Z: Sused, ktorého nechcem'' | réžia | [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]] – [[Civilná ochrana|CO]] Kryt, Bratislava (v spol. s [[Rada mládeže Slovenska|RmS]] / [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Konzervatóriom]]) • r. J. Hrčka / E. Peťovský • p.&nbsp;6.11.2021 | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Repertoár > Generácia Z: Sused, ktorého nechcem |url = https://dpoh.sk/generacia-z-sused-ktoreho-nechces/ |kapitola = „Informácie“ |dátum vydania = 6.11.2021 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = dpoh.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| Údaje prevzaté z ročeniek DÚ v Bratislave, výročných správ relevantných divadiel, príp. historických záznamov dostupnej tlače <br />(„r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „N/D“ = nedostupný údaj) |} == Rozhlasové hry a iné nahrávky == {| class="wikitable sortable" style="width:100%" ! class=unsortable width=4%| Rok ! width=30.5%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(epizóda)</span> ! width=19%| Rola ! class=unsortable colspan=2 width=46.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(žáner • réžia • premiéra)</span> |- | rowspan=4 align=center| 1991 | ''Drobné postrehy Vendulky Mráčkovej'' * 1. časť | Janko Sluka, Dufiho syn | 5-dielny detektívny seriál • r. [[Vladimír Rusko, ml.|V. Rusko, ml.]] • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>([[Československý rozhlas|ČsRo]]) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠARÁKOVÁ, Lucia | titul = Druhý krimi týždeň na Litere | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/260833/druhy-krimi-tyzden-na-litere | kapitola = „Drobné postrehy Vendulky Mráčkovej“ | poznámky = (V prvej časti bude hlavnou zápletkou - pes. Účinkujú Juraj Hrčka. Preklad a réžia Vladimír Rusko mladší. Vyrobil Československý rozhlas v roku 1991) | dátum vydania = 25.6.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Rozprávka rozprávok'' | Viki „Brumkáčik“ | rozprávka • r. [[Jaroslav Rihák|J. Rihák]] • p.&nbsp;1991<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasový program > Pondelok / 01.07.2019 > Rádio Junior | url = https://www.rtvs.sk/radio/program/?date=2019-07-01 | kapitola = „Václav Šuplata: Rozprávka rozprávok“ | poznámky = (Réžia: Jaroslav Rihák. Účinkujú: Juraj Hrčka. Premiéra: 1991) | dátum vydania = 1.7.2019 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref>(ČsRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Rozprávka rozprávok (1991) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/68987-rozpravka-rozpravok-pohadka-pohadek-1991-2.html | dátum vydania = 4.6.2012 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''06/7016494'' | Marcolino | [[rozhlasová hra|hra]] • r. [[František Obžera|F. Obžera]] • p.&nbsp;15.10.1991 (ČsRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > 06/7016494 (1991) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/257370-067016494-1991.html | dátum vydania = 6.3.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Dobré ráno, pán prezident'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | hra • r. [[Viera Weidlerová|V. Weidlerová]] • p.&nbsp;16.11.1991 (ČsRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Dobré ráno, pán prezident (1991) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/179857-dobre-rano-pan-prezident-dobre-rano-pane-prezidente-1991.html | dátum vydania = 11.3.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 1992 | ''Ranné vtáča'' | Gaylord Pentecost | hra pre mládež • r. [[Jaroslav Rozsíval|J. Rozsíval]] • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(ČsRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Ranné vtáča (1992) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/93475-ranne-vtaca-ranni-ptace-1992.html | dátum vydania = 16.9.2013 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Doloroso'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | hra o [[Ludwig van Beethoven|Beethovenovi]] • r. [[Viliam Sýkora|V. Sýkora]] • p.&nbsp;1992<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry na víkend > Sobota 13:00h | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/160516/rozhlasove-hry-na-vikend | kapitola = „Stanislav Gurka: Doloroso“ | poznámky = (V réžii Viliama Sýkoru účinkujú: Juraj Hrčka. Premiéra: 1992) | dátum vydania = 29.3.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref>(ČsRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Doloroso (1992) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/181598-doloroso-1992.html | dátum vydania = 30.3.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Adonisov návrat'' | Chlapec | rozprávka • r. V. Sýkora • p.&nbsp;1992<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasový program > Sobota / 24.04.2021 > Rádio Junior | url = https://www.rtvs.sk/radio/program?date=2021-04-24 | kapitola = „Helena Vernerová/grécky mýtus: Adonisov návrat“ | poznámky = (Réžia: Viliam Sýkora. Účinkujú: Juraj Hrčka. Premiéra: 1992) | dátum vydania = 24.4.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref>(ČsRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Adonisov návrat (1992) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/106098-adonisov-navrat-adonisuv-navrat-1992.html | dátum vydania = 23.5.2014 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 1993 | ''Olovené riadky'' | Martin mladší | hra pre mládež o [[Johann Gutenberg|Gutenbergovi]] • r. J. Rozsíval • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Olovené riadky (1993) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/33297-olovene-riadky-olovene-radky-1993.html | dátum vydania = 2.4.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 1995 | ''Pretože aj napriek tomu'' | Rišo Perník | hra pre mládež • r. V. Weidlerová • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠARÁKOVÁ, Lucia | titul = Téma týždňa > Denník morového roku i zlatá horúčka | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/255986/dennik-moroveho-roku-i-zlata-horucka | kapitola = „Pretože aj napriek tomu“ (odst. 6) | dátum vydania = 9.5.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Podobizne'' * „Milo Urban“ | účinkujúci | medailón o [[Milo Urban|Urbanovi]] z voľnej [[antológia|antológie]] rádiodokumentov • <br />r. [[Štefan Mandžár|Š. Mandžár]] • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Milo Urban (1995) | url = http://mluveny.panacek.com/radiodokument/11157-milo-urban-2008.html | dátum vydania = 23.6.2008 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Löwensköldov prsteň'' * 3. časť | Nils, Pastierov syn | 6-dielny historický seriál • r. [[Magda Grandtnerová|M. Grandtnerová]] • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Löwensköldov prsteň (2002) | url = http://mluveny.panacek.com/serialy/12124-lowenskoldov-prsten-16-lowenskolduv-prsten-2002.html | dátum vydania = 16.8.2008 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1996 | ''Sprievodca po Nórsku'' | Finn | hra • r. [[Igor Hrabinský|I. Hrabinský]] • p.&nbsp;28.3.1996 ([[Rádio Slovensko|SRo 1]]) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Sprievodca po Nórsku (1996) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/296586-sprievodca-po-norsku-pruvodce-po-norsku-1996.html | dátum vydania = 1.7.2022 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Komédia o boháčovi a Lazarovi'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | komédia [[veršovaná reč|vo veršoch]] • r. M. Kákoš • p.&nbsp;25.12.1996 ([[Rádio Devín|SRo 3]]) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Komédia o boháčovi a Lazarovi (1996) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/18442-komedia-o-bohacovi-a-lazarovi-komedie-o-bohaci-a-lazarovi-1996.html | dátum vydania = 1.6.2009 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 1997 | ''Pred zlatníctvom'' | Krištof | hra • r. [[Vladimír Rusko|V. Rusko]] • p.&nbsp;25.12.1997 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Pred zlatníctvom (1997) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/179479-pred-zlatnictvom-pred-zlatnickym-kramem-1997.html | dátum vydania = 6.3.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Júlia a Romeo'' | Filip, Júliin exspolužiak | hra • r. [[Martin Kákoš|M. Kákoš]] • p.&nbsp;26.12.1997 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠARÁKOVÁ, Lucia | titul = Téma týždňa > Izolda a Tristan či Júlia a Rómeo dnes | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/163981/izolda-a-tristan-ci-julia-a-romeo-dnes | kapitola = „Júlia a Romeo“ (odst. 10) | dátum vydania = 14.5.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | align=center| 1998 | ''Zlatovláska'' | Kráľovský sluha<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DIANIŠKOVÁ, Veronika; VLASKOVÁ, Rozália | titul = Téma týždňa > Týždeň s Danielom Hevierom | url = https://junior.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/242083/tyzden-s-danielom-hevierom | kapitola = „Zlatovláska“ (odst. 3) | dátum vydania = 9.12.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> | rozprávka vo veršoch • r. V. Rusko • p.&nbsp;27.12.1998<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DINKOVÁ, Zuzana | titul = Pre rozhlasových poslucháčov je pripravená vianočná nádielka, ktorá vraj nemá obdobu | url = https://www.sme.sk/c/2174605/pre-rozhlasovych-posluchacov-je-pripravena-vianocna-nadielka-ktora-vraj-nema-obdobu.html | kapitola = „Okruh Slovensko 2/Rádio Devín“ (odst. 4) | dátum vydania = 23.12.1998 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = ''SME''}}</ref>(SRo 1) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasový program > Piatok / 11.12.2020 | url = https://www.rtvs.sk/radio/program?date=2020-12-11 | kapitola = „Rádio Junior“ | dátum vydania = 11.12.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | align=center| 1999 | ''Sladké časy'' | Edo, učňov kamarát<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Sladké časy (1999) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/12429-sladke-casy-1999.html | dátum vydania = 4.9.2008 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | hra • r. V. Weidlerová • p.&nbsp;25.4.1999 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Kultúrny denník > Pocta Márii Kráľovičovej v Rádiu Devín | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/134778/pocta-marii-kralovicovej-v-radiu-devin | kapitola = „Adolf Lachkovič: Sladké časy“ (posled. odst.) | dátum vydania = 1.6.2017 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2000 | ''Čas kovu, čas ducha'' | [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] | historická hra • r. [[Róbert Horňák|R. Horňák]] • p.&nbsp;6.4.2000 (SRo 1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Čas kovu, čas ducha (2000) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/26824-cas-kovu-cas-ducha.html | dátum vydania = 16.11.2009 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GREBÁČ, Marián |titul = Literatúra a dráma > Anton Hykisch: Čas kovu, čas ducha |url = https://pyramida.rtvs.sk/clanky/Literatura-a-drama/283387/anton-hykisch-cas-kovu-cas-ducha |dátum vydania = 18.2:2022 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = rtvs.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221007182702/https://pyramida.rtvs.sk/clanky/Literatura-a-drama/283387/anton-hykisch-cas-kovu-cas-ducha |dátum archivácie = 2022-10-07 }}</ref> |- | ''Chyba v programe alebo Konečne nič nové'' | Jojo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Chyba v programe alebo Konečne nič nov (2000) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/29237-chyba-v-programe-alebo-konecne-nic-nove-chyba-v-programu-aneb-konecne-nic-noveho-2000.html | dátum vydania = 5.1.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | hra pre mládež • r. R. Horňák • p.&nbsp;2000 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Víkendové rozhlasové hry | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/166485/vikendove-rozhlasove-hry | kapitola = „Radek Bachratý: Chyba v programe alebo Konečne nič nové“ (odst. 2) | dátum vydania = 7.6.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2001 | ''Návod na lietanie'' | Kirk Maynard, [[čajka]] | hra • r. M. Kákoš • p.&nbsp;14.4.2001<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlas > 14. apr 2001 Sobota > Rádio Slovensko | url = https://www.sme.sk/c/34979/rozhlas.html | poznámky = „Rádio Slovensko“ | dátum vydania = 14.4.2001 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = ''SME''}}</ref>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Návod na lietanie (2001) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/28650-navod-na-lietanie-navod-na-letani-2001.html | dátum vydania = 29.12.2009 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Tma'' | Alex, mladý [[anarchia|anarchista]] | hra • r. I. Hrabinský • p.&nbsp;16.8.2001 (SRo 1) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Tma (2001) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/30327-tma-2002.html | dátum vydania = 26.1.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Poľovníkove zápisky'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | hra • r. R. Horňák • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠARÁKOVÁ, Lucia | titul = Téma týždňa > Neroztrhané listy, nespálené kroniky | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/217555/neroztrhane-listy-nespalene-kroniky | kapitola = „“ (odst. 3) | dátum vydania = 16.2.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''[[Pán prsteňov (knihy)|Pán prsteňov]]'' * I. „[[Spoločenstvo prsteňa]]“ * II. „Dve veže“ (2002) * III. „Návrat kráľa“ (2003) | hlasy Elfa | 18-dielna [[trilógia]] na pokračovanie, vyrobená v koprodukcii SRo a [[Rádio Twist|Rádia Twist]] • r. J. Rihák • p.&nbsp;10.11.–14.12.2001<sup>(I)</sup>/ 16.11.–21.12.2002<sup>(II)</sup>/ 22.11.–27.12.2003<sup>(III)</sup>(SRo / Twist) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > J. R. R. Tolkien: Pán prsteňov | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/120986/j-r-r-tolkien-pan-prstenov | dátum vydania = 24.11.2016 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | align=center| 2002 | '' Rytier Etien'' | [[Mních]] | hra pre mládež • r. [[Jana Strnisková|J. Strnisková]] • p.&nbsp;2002 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasové hry na víkend | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/170138/rozhlasove-hry-na-vikend | kapitola = „Juraj Bindzár: Rytier Etien“ (odst. 2) | dátum vydania = 22.7.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2003 | ''Šaňov tatko'' | Kostra, [[narkománia|narkoman]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Šaňov tatko (2003) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/9187-sanov-tatko-sanuv-tata-2003.html | dátum vydania = 17.12.2007 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | hra • r. J. Strnisková • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠENC, Martin | titul = Téma týždňa > Aj utorok a streda v znamení otcov | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/3708/aj-utorok-a-streda-v-znameni-otcov | kapitola = „Šaňov tatko“ (odst.. 4) | dátum vydania = 1.7.2013 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Vianočná ryba princeznej Johany'' | [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef]], [[Izabela Bourbónska (1741)|„Izin“]] drahý | rozprávka • r. M. Kákoš • p.&nbsp;4.12.2004 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Vianočná ryba princeznej Johany (2003) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/9269-vianocna-ryba-princeznej-johany-2003.html | dátum vydania = 27.12.2007 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2004 | ''Pixel'' | Reňo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Pixel (2004) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/11411-pixel-2004.html | dátum vydania = 11.6.2008 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | hra pre mládež • r. J. Strnisková • p.&nbsp;2.10.2004<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlas | url = https://www.sme.sk/c/1771282/rozhlas.html | kapitola = „Rádio Slovensko“ (odst. 1) | dátum vydania = 2.10.2014 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = ''SME''}}</ref>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KEKELIAKOVÁ, Monika; GAŽÍKOVÁ, Katarína | titul = Téma týždňa > Osmičky v našich dejinách (i životoch) – 2. časť | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/157292/osmicky-v-nasich-dejinach-i-zivotoch-2-cast | kapitola = „Pixel“ (odst. 6) | dátum vydania = 26.2.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Veľký syn malého národa'' | Viliam ml. | hra o [[Dionýz Štúr|Štúrovi-vedcovi]] • r. V. Weidlerová • p.&nbsp;5.12.2004 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Veľký syn malého národa (2004) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/107617-velky-syn-maleho-naroda-velky-syn-maleho-naroda-2004.html | dátum vydania = 6.6.2014 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2005 | ''Stretnutie s [[Hans Christian Andersen|Andersenom]]'' | pán Potkan, [[policajt]]<sup>(1.)</sup><br />/ Kai<sup>(3.)</sup> | 3 rozprávky s pesničkami: „Cínový vojačik“ / „Dievčatko so zápalkami“ / „Snehová kráľovna“ • r. J. Strnisková • p.&nbsp;9.4.2005<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlas >> | url = https://www.sme.sk/c/2004240/rozhlas.html | kapitola = „Rádio Devín“ (odst. 2) | dátum vydania = 9.4.2005 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = ''SME''}}</ref>(SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Stretnutie s Andersenom (2005) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/8810-stretnutie-s-andersenom-setkani-s-ander.html | dátum vydania = 13.11.2007 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2006 | ''Tu máte slovo moje'' * 1. – 3. časť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Tu máte slovo moje (2006) | url = http://mluveny.panacek.com/serialy/83564-tu-mate-slovo-moje-15-tady-mate-me-slovo-2006.html | dátum vydania = 11.2.2013 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | [[Anton Bernolák|„Antonius“ Bernolák]] | 5-dielny historický seriál o [[Bernolákovci (šľachtický rod)|Bernolákovcoch]] z cyklu ''Slovenské rody'' • r. [[Pavel Gejdoš ml.|P. Gejdoš ml.]] • p.&nbsp;2006 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠARÁKOVÁ, Lucia | titul = Téma týždňa > Bernolákovci | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/234083/bernolakovci | kapitola = „Tu máte slovo moje“ (odst. 2) | dátum vydania = 13.9.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Balzac a malá čínska krajčírka'' | [[Okuliarnik]] | hra • r. M. Kákoš • p.&nbsp;22.9./24.9.2006 (SRo 3)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Balzac a malá čínska krajčírka (2006) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/5410-balzac-a-mala-cinska-krajcirka-balzac-a.html | dátum vydania = 12.10.2006 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | align=center width=3%| <ref name="papusa">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠARÁKOVÁ, Lucia | titul = Téma týždňa > Keď sa mení móda (i človek) | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/166560/ked-sa-meni-moda-i-clovek | kapitola = „Papuša“ (odst. 3) / „Balzac a malá čínska krajčírka“ (odst. 8) | dátum vydania = 8.6.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Vlny vzdoru'' | Tonko, [[redaktor|rádiotechnik]] | hra o [[Dobroslav Chrobák|Chrobákovi]] • r. V. Rusko • p.&nbsp;19.10.2006<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Vlny vzdoru (2006) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/5711-vlny-vzdoru-2006.html | dátum vydania = 28.11.2006 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref>(SRo 1) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠENC, Martin | titul = Téma týždňa > Historia magistra vitae | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/75617/historia-magistra-vitae | kapitola = „Vlny vzdoru“ (odst. 4) | dátum vydania = 9.3.2015 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Úsmev Mony Lisy'' | [[Sandro Botticelli]] | hra • r. M. Kákoš • p.&nbsp;24.12.2006<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Úsmev Mony Lisy (2006) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/7211-usmev-mony-lisy-usmev-mony-lisy-2006.html | dátum vydania = 18.5.2007 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref>(SRo 1) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GREBÁČ, Marián |titul = Literatúra a dráma > Jana Bodnárová: Snežný vrchol |url = https://pyramida.rtvs.sk/clanky/Literatura-a-drama/139623/jana-bodnarova-snezny-vrchol |kapitola = „Úsmev Mony Lisy“ (odst. 4) |dátum vydania = 2.8.2017 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = rtvs.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2009 | ''[[Lakomec (komédia)|Lakomec]]'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | komédia • r. [[Ladislav Kerata|L. Kerata]] • p.{{#tag:ref|Dostupný len dátum reprízy zo dňa 4.8.2015 ([[Rádio Litera|SRo 8]]).|group="p."}}(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠENC, Martin | titul = Téma týždňa > Špeciálne vysielanie 4.8. z terasy SRo | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/86039/specialne-vysielanie-4.8.-z-terasy-sro | kapitola = „Moliére: Lakomec“ (odst. 2) | dátum vydania = 31.7.2015 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Pytačky'' | Ivan Vasiljevič, [[ženích|pytač]] | [[fraška|krátka fraška]] • r. [[Martin Hvišč|M. Hvišč]] • p.&nbsp;21.6.2009<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Pytačky (2009) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/20228-pytacky-namluvy-2009.html | dátum vydania = 23.6.2009 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref>(SRo 1) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KEKELIAKOVÁ, Monika; GAŽÍKOVÁ, Katarína | titul = Téma týždňa > Anton Pavlovič Čechov v rozhlasovom priereze - 2. časť | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/118808/anton-pavlovic-cechov-v-rozhlasovom-priereze-2-cast | kapitola = „Pytačky“ (odst. 2) | dátum vydania = 24.10.2016 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Portrét zabitého samovraha alebo J. K. – človek, ktorý akoby nebol'' | J. K. (titul. rola) | hra • r. L. Kerata • p.{{#tag:ref|Dostupný len dátum českej premiéry (4.11.2010 na treťom okruhu [[Český rozhlas|ČRo]], zvanom Vltava).|group="p."}}(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PONOMAREV, Miroslav | titul = Tipy k poslechu rádia – Týden slovenské kultury | url = http://www.nekultura.cz/rozhlasova-tvorba/tipy-k-poslechu-radia-tyden-slovenske-kultury.html | kapitola = „ČTVRTEK 4. LISTOPADU“ > „Dušan Vicen: Portrét zabitého samovraha“ | poznámky = () | dátum vydania = 31.10.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = nekultura.cz | jazyk = česky}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2010 | ''Škola rúžom'' | [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] Viktor „Mortal Combat“ | [[groteska]] • r. [[Táňa Tadlánková|T. Tadlánková]] • p. Jún 2010 (SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Škola rúžom (2010) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/35425-skola-ruzom-skola-rtenkou-2010.html | dátum vydania = 3.6.2010 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Prorok a tiene'' | [[Zvuk]]ár v rádiu | hra o [[Ľudovít Štúr|Štúrovi-buditeľovi]] • r. L. Kerata • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GREBÁČ, Marián |titul = Tip na týždeň > Prorok a tiene - Dušan Jamrich ako Ľudovít Štúr |url = https://pyramida.rtvs.sk/clanky/tip-na-tyzden/237916/prorok-a-tiene-dusan-jamrich-ako-ludovit-stur |dátum vydania = 26.10.2020 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = rtvs.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | ''Princezná Mercedes'' | Ferdo Flóriš | rozprávka • r. L. Kerata • p.{{#tag:ref|Dostupný len dátum českej premiéry (2.11.2010 na ČRo 3) v rámci tzv. „Dnů slovenské kultury“.|group="p."}}(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Princezná Mercedes (2010) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/45977-princezna-mercedes-princezna-mercedes-2010-2.html | dátum vydania = 9.1.2011 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Werther'' | (titul. rola) | hra pre mádež • r. L. Kerata • p.&nbsp;1.1.2011<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Werther (2010) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/48030-werther-2010.html | dátum vydania = 28.2.2011 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref>([[Rádio Regina|SRo 2]]) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ŠARÁKOVÁ, Lucia | titul = Téma týždňa > Majster a Margaréta, Faust i mladý Werther | url = https://litera.rtvs.sk/clanky/tema-tyzdna/233377/majster-a-margareta-faust-i-mlady-werther | kapitola = „Werther“ (odst. 3) | dátum vydania = 6.9.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2011 | ''Stolček, prestri sa alebo Prečo robia kozy mééé'' | Prostredný syn | rozprávka • r. [[Milena Lukáčová|M. Lukáčová]] • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Stolček, prestri sa alebo Prečo robia kozy mééé (2011) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/61786-stolcek-prestri-sa-stolecku-prostri-se-2011.html | dátum vydania = 8.1.2012 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''Vstali sme z popola'' * „Nedal som sa zlomiť“ | účinkujúci | epizóda z antológie hraných rádiodokumentov • r. [[Pavol Smolík|P. Smolík]] • p.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup>(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Vstali sme z popola (2011) | url = http://mluveny.panacek.com/radiodokument/180954-vstali-sme-z-popola-nedal-som-sa-zlomit-vstali-jsme-z-popela-nedal-jsem-se-zlomit-2011.html | dátum vydania = 24.3.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2014 | ''Monsterproces'' | [[Sudca]] | groteska • r. L. Kerata • p.&nbsp;29.6.2014 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Daniil Charms: Monsterproces | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/90060/daniil-charms-monsterproces | dátum vydania = 29.6.2014 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Krutohlavova cesta na mesiac'' | Eduard | [[vedecká fantastika|sci-fi]] o [[Gustáv Reuss|Reussovi]] • r. [[Jozef Vlk|J. Vlk]] • p.&nbsp;27.9.2014 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Rádio Devín | titul = Rozhlasová tvorba > Krutohlavova cesta na mesiac | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/35982/krutohlavova-cesta-na-mesiac | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2016 | ''Šialená lokomotíva'' | Vojtášek | detektívna hra • r. L. Kerata • p.&nbsp;10.5.2016 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Šialená lokomotíva (2016) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/139139-sialena-lokomotiva-silena-lokomotiva-2016.html | dátum vydania = 12.5.2016 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | ''[https://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0015/001585/00158535-1.mp3 Sen noci svätojánskej]'' | Peter Klinko, [[remeselník|tesár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Sen noci svätojánskej (2016) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/184346-sen-noci-svatojanskej-sen-noci-svatojanske-2016.html | dátum vydania = 5.5.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | komédia • r. [[Jakub Nvota|J. Nvota]] • p.{{#tag:ref|Dostupný len dátum reprízy zo dňa 5.5.2018 (SRo 3).|group="p."}}(SRo) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasové hry na víkend | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/163566/rozhlasove-hry-na-vikend | kapitola = „William Shakespeare: Sen noci svätojánskej“ (odst. 2) | dátum vydania = 5.5.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| 2017 | ''Obrázky zo Slovenska'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | hra • r. L. Kerata • p.&nbsp;1.8.2017 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Naša zabudnutá klasika – J. Ľ. Holuby | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/139167/nasa-zabudnuta-klasika-j-l-holuby | kapitola = „Obrázky zo Slovenska“ | dátum vydania = 26.7.2017 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Papuša''{{#tag:ref|„Papusza“, [[rómčina|róm.]] bábika.<ref name=papusa/>|group="p."}} | Jerzy Ficowski, [[básnik]] | hra o [[Bronisława Wajs|poľskej poetke]] • r. L. Kerata • p.&nbsp;24.10.2017 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Papuša | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/145609/papusa | dátum vydania = 17.10.2017 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Krajina V'' | Teo | hra • r. L. Kerata • p.&nbsp;25.11.2017 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasová hra pre celú rodinu: KRAJINA V | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/148522/rozhlasova-hra-pre-celu-rodinu-krajina-v | dátum vydania = 22.11.2017 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=7 align=center| 2018 | ''[https://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0016/001642/00164231-1.mp3 Ibrahimovo okno]'' | Ibrahim, [[Egypt|Egypťan]] |hra • r. L. Kerata • p.&nbsp;3.7.2018 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Archív > Rozhlasové hry - Archív extra | url = https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/951893 | kapitola = „Ivan Horváth – Ibrahimovo okno“ | dátum vydania = 3.7.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''[https://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0019/001955/00195525-1.mp3 Jazdecká legenda]'' | Gusto Kalenčík, [[lekár]] | hra • r. L. Kerata • p.&nbsp;17.7.2018 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Naša zabudnutá klasika – Gejza Vámoš: Jazdecká legenda | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/168821/nasa-zabudnuta-klasika-gejza-vamos-jazdecka-legenda | dátum vydania = 4.7.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=2| ''Jednohubky'' * [https://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0017/001702/00170274-1.mp3 „Štrbské pleso“] * [https://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0017/001761/00176142-1.mp3 „Zips“] | [[reportáž|Reportér]] | rowspan=2| miniepizódy z rovnomenného zábavného cyklu [[Pavol Hubinák|P. Hubináka]] <br />a [[Juraj Malíček|J. Malíčka]] • r.<sup><span style="background:#F7F7F7; font-size:8pt; color:silver">N/D</span></sup> • p.&nbsp;8.9.2018<sup>(1.)</sup>/ 9.12.2018<sup>(2.)</sup>(SRo 1) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HUBINÁK, Pavol; MALÍČEK, Juraj | titul = Rubriky > Jednohubky > Štrbské pleso | url = https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/jednohubky/176920/strbske-pleso | dátum vydania = 8.9.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | [[Gideon Sundback]] | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = HUBINÁK, Pavol | titul = Rubriky > Jednohubky > Zips | url = https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/jednohubky/182386/zips | dátum vydania = 9.12.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''A ten tata [[Tomáš Garrigue Masaryk|Masaryk]]'' | Ján „mladý Juhás“ | hra • r. L. Kerata • p.&nbsp;30.10.2018 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Archív > Rozhlasové hry - Archív extra | url = https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/1017489 | kapitola = „A ten tata Masaryk“ | dátum vydania = 30.10.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Posledné dni ľudstva'' | [[stand-up comedy|Stand up komik]] | dráma • r. [[Ján Mikuš|J. Mikuš]] • p.&nbsp;27.11.2018 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasová hra: Posledné dni ľudstva | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/181399/rozhlasova-hra-posledne-dni-ludstva | dátum vydania = 27.11.2018 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''[https://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002166/00216617-1.mp3 Vianočné oblátky]'' | Rado | minihra • r. L. Kerata • p.&nbsp;17.11.2019 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Archív > Rozhlasové hry - Archív extra | url = https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/1231003 | kapitola = „Vianočné oblátky“ | dátum vydania = 17.11.2019 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=4 align=center| 2019 | ''Kazimír a Karolína'' | Kazimír (titul. rola) | hra • r. J. Strnisková • p.&nbsp;3.12.2019 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasová hra: Kazimír a Karolína | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/211477/rozhlasova-hra-kazimir-a-karolina | dátum vydania = 27.11.2019 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=3| 1. časť [http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002158/00215848-1.mp3 „Mimo tohto sveta“] <br/ >2. časť [http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002166/00216603-1.mp3 „Tajomstvo starej dámy“] <br />3. časť [http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0021/002165/00216593-1.mp3 „Vražda v pavlačovom dome“] | rowspan=3| Galbavý, [[komisár|policajný komisár]] | rowspan=3| detektívna trilógia bez nosného názvu • r. [[Michal Spišák|M. Spišák]] • <br/ >p.&nbsp;12.1.2020<sup>(1.)</sup>/ 19.1.2020<sup>(2.)</sup>/ 26.1.2020<sup>(3.)</sup>(SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Detektívny rozhlasový seriál: Mimo tohto sveta | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/214371/detektivny-rozhlasovy-serial-mimo-tohto-sveta | dátum vydania = 8.1.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Archív > Rozhlasové hry - Archív extra | url = https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/1266656 | kapitola = „Tajomstvo starej dámy“ | dátum vydania = 19.1.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Detektívny rozhlasový seriál: Vražda v pavlačovom dome | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/215368/detektivny-rozhlasovy-serial-vrazda-v-pavlacovom-dome | kapitola = „“ | dátum vydania = 21.1.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | rowspan=5 align=center| 2020 | ''[[Antigoné (mytológia)|Antigona]] a tí druhí'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | dráma • r. M. Spišák • p.&nbsp;21.4.2020 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasová hra: Antigona a tí druhí | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/222278/rozhlasova-hra-antigona-a-ti-druhi | dátum vydania = 14.4.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''[http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0024/002440/00244064-1.mp3 Vnútroblok]'' | [[Moderátor]] v rádiu | hra • r. [[Veronika Martinková|V. Martinková]] • p.&nbsp;8.9.2020 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasová hra: Vnútroblok | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/233109/rozhlasova-hra-vnutroblok | dátum vydania = 3.9.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Černobyľská modlitba'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | dráma • r. [[Mila Dromovich|M. Dromovich]] • p.&nbsp;22.9.2020 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasová hra: Svetlana Alexijevič_Černobyľská modlitba | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/234257/rozhlasova-hra-svetlana-alexijevic_cernobylska-modlitba | dátum vydania = 16.9.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Extáza'' | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Daňo, Evin nápadník | hra • r. V. Martinková • p.&nbsp;15.12.2020 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Naša zabudnutá klasika: Margita Figuli – Extáza | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/242016/nasa-zabudnuta-klasika-margita-figuli-extaza | dátum vydania = 8.12.2020 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''Nie je kde umrieť'' | style="background:#F7F7F7; font-size:9pt; color:silver" align=center| nedostupné | hra • r. [[Peter Pavlac|<span style="background:#F7F7F7; color:silver">P. Pavlac</span>]] • p.&nbsp;12.1.2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasový program > Utorok / 12.01.2021 | url = https://www.rtvs.sk/radio/program?date=2021-01-12 | kapitola = „Rádio Devín“ > „Dramatické RD“ | poznámky = („Nie je kde umrieť“) | dátum vydania = 12.1.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref>(SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = |titul = Rozhlasové hry > Nie je kde umrieť (2020) |url = https://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/273534-nie-je-kde-umriet-neni-kde-umrit-2020.html |dátum vydania = 24.9.2021 |dátum prístupu = 10.10.2022 |vydavateľ = mluveny.panacek.com |jazyk = česky/slovensky |url archívu = https://web.archive.org/web/20221009061745/https://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/273534-nie-je-kde-umriet-neni-kde-umrit-2020.html |dátum archivácie = 2022-10-09 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| 2021 | ''Utečenci za železnú oponu'' * 32. časť [https://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0032/003216/00321694-1.mp3 „Bratia majstri“] | [[rozprávač|audiokomentár]] / Peter Horváth / pán Hvozdický | epizóda z antológie hraných rádiodokumentov • r. P. Smolík • p.&nbsp;29.8.2021 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Archív > Úteky za železnú oponu | url = https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11230/1632711 | dátum vydania = 29.8.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | ''[[1984 (román)|1984]]'' | Syme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > 1984 (2021) | url = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/280189-1984-2021-2.html | dátum vydania = 12.12.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> | [[antiutópia|antiutopická hra]] • r. J. Mikuš • p.&nbsp;14.12.2021 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasová hra: George Orwell / 1984 | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/276665/rozhlasova-hra-george-orwell-1984 | dátum vydania = 12.12.2021 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- | align=center| 2022 | ''[http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0033/003318/00331870-1.mp3 Národné divadlo]'' | [[Ján Rotarides]], [[národný buditeľ|buditeľ]] | hra o [[Janko Kráľ|Jankovi Kráľovi]] • r. L. Kerata • p.&nbsp;26.4.2022 (SRo 3) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasová tvorba > Rozhlasová hra: Národné divadlo | url = https://devin.rtvs.sk/clanky/rozhlasova-tvorba/289638/rozhlasova-hra-narodne-divadlo | dátum vydania = 22.4.2022 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = rtvs.sk}}</ref> |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| Iné nahrávky ([[zvuková kniha|audioknihy]]) |- | align=center| 2000 | ''Dlhý, Široký a Bystrozraký'' * „Škrupinový zámok“ | Mladý kráľ | rozprávka • r. [[Oľga Janíková|O. Janíková]] • [[hudobné vydavateľstvo|vydalo]] A.L.I. v rámci [[edícia|edície]] <br />''Z rozprávky do rozprávky'' (č. 7) na [[Kompaktný disk|CD]] ([[katalóg|kat.]] SPA 0007-2) | align=center width=3%| {{#tag:ref|V reed. v r. 2012.<ref>https://www.littera.sk/kniha/46278</ref>|group="p."}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.audiolibrix.com/cs/Directory/Book/299/Audiokniha-Dlhy-Siroky-a-Bystrozraky-a-ine-rozpravky-Pavol-Dobsinsky |dátum prístupu=2022-10-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221010075253/https://www.audiolibrix.com/cs/Directory/Book/299/Audiokniha-Dlhy-Siroky-a-Bystrozraky-a-ine-rozpravky-Pavol-Dobsinsky |dátum archivácie=2022-10-10 }}</ref> |- | align=center| 2002 | ''Trpaslíci z Hawkinsonovho ostrova / a iné'' * „Päť sestier a Kamysnapyn“ | [[Trpaslík (severská mytológia)|Trpaslík]] | rozprávka • r. O. Janíková • vydalo A.L.I. v rámci edície <br />''Z rozprávky do rozprávky'' (č. 30) na CD (kat. SPA 0030-2) | align=center width=3%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Rozhlasové hry > Trpaslíci z Hawkinsonovho ostrova (2002) | url = http://mluveny.panacek.com/mluvene-slovo-na-gramofonovych-deskach/46338-trpaslici-z-hawkinsonovho-ostrova-trpaslici-z-hawkinsonova-ostrova-2002.html | dátum vydania = 23.1.2011 | dátum prístupu = 10.10.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref> |- | align=center| 2004 | ''Klinko a Kompit kráľ / a iné'' * „Klinko a Kompit kráľ“ | [[orba|Oráč]] | rozprávka • r. [[Christo Cap|C. Cap]] • vydalo A.L.I. v rámci edície ''Z rozprávky <br />do rozprávky'' (č. 58) na CD (kat. SPA 0058-2) | align=center width=3%| {{#tag:ref|V r. 2007 nahrávka vyšla na 2-CD (kat. 666197-2)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Martin | titul = Rozhlasové hry > Klinko a Kompit kráľ, Ružová Anička (2007) | poznámka = Osoby a obsazení (Klinko a Kompit kráľ): oráči (Milan Ondrík, Juraj Hrčka) | url = http://mluveny.panacek.com/mluvene-slovo-na-gramofonovych-deskach/28579-klinko-a-kompit-kral-ruzova-anicka-klinko-a-kompit-kral-ruzova-anicka-2007.html | dátum vydania = 20.12.2009 | dátum prístupu = 16.9.2022 | vydavateľ = mluveny.panacek.com | jazyk = česky/slovensky}}</ref>|group="p."}} |- | align=center| 2007 | ''Koza rohatá a jež'' * „Domček, domček, kto v tebe býva?“ | [[Mravec]] / spev | rozprávka • r. O. Janíková • vydalo A.L.I. v rámci edície <br />''Z rozprávky do rozprávky'' (č. 91) na CD (kat. SPA 0091-2) | align=center width=3%| |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| („r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru • „N/D“ = nedostupný údaj) |} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko zborník = Hrčka | meno zborník = Juraj | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Dotyk mimo rámca | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | editori = Dagmar Ištitorisová | titul = Interpretačné sondy do súčasného slovenského divadla | vydanie = 1 | vydavateľ = Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2003 | počet strán = 197 | url = | isbn = 80-8050-665-5 | kapitola = | strany = 50{{--}}55| jazyk = }} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{col-begin}} {{col-2}} * [https://www.dab.sk/subor/30-juraj-hrcka ''Juraj Hrčka''] na stránkach [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]] v [[Nitra|Nitre]] * [https://snd.sk/profil/3082/juraj-hrcka ''Juraj Hrčka''] na stránkach [[Slovenské národné divadlo|SND]] v [[Bratislava|Bratislave]] * [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0053712-Hrcka-Juraj-1980/ ''Juraj Hrčka''] v databáze [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v Bratislave * [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/13610/juraj-hrcka ''Juraj Hrčka''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221009235321/https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/13610/juraj-hrcka |date=2022-10-09 }} v databáze [[Národní filmový archiv|NFA]] v [[Praha|Praze]] {{ces icon}} * [https://ldh.idu.cz/records/a5b596b5-6767-4776-a9dd-a64d302f85cf ''Juraj Hrčka''] v katalógu knižnice [[Institut umění – Divadelní ústav|IDÚ]] v Praze {{ces icon}} * [https://actorsmap.cz/herec/juraj-hrcka/ ''Juraj Hrčka''] v databáze ActorsMap.cz {{ces icon}} {{col-2}} * {{imdb meno|id=1559431|meno=Juraj Hrčka}} * {{csfd meno|id=31597|meno=Juraj Hrčka}} {{ces icon}} * {{fdb meno|id=111338|meno=Juraj Hrčka}} {{ces icon}} * [https://www.kinobox.cz/osoba/111338-juraj-hrcka ''Juraj Hrčka''] v databáze Kinobox {{ces icon}} * [https://www.ceskatelevize.cz/lide/juraj-hrcka/ ''Juraj Hrčka''] na stránkach [[Česká televize|ČT]] {{ces icon}} * [https://www.i-divadlo.cz/profily/juraj-hrcka/ ''Juraj Hrčka''] na portáli i-divadlo.cz {{ces icon}} {{col-end}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrčka, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví herci]] [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Absolventi Konzervatória v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Členovia Divadla Andreja Bagara]] 04357ux1shmncnpjpllk4mze5flw264 Mars Science Laboratory 0 295777 8255649 8254788 2026-07-30T15:49:29Z Eryn Blaireová 2374 doplnenie úvodu a roku 2014 8255649 wikitext text/x-wiki {{Aktuálny vesmírny let}} {{Infobox umelé kozmické teleso | nadpis = Mars Science Laboratory | obrázok = Curiosity Self-Portrait at 'Big Sky' Drilling Site.jpg | popis_obrázka = Autoportrét vozidla ''Curiosity'' na [[Mars]]e, 7. október 2015 | veľkosť_obrázka = | kategória = [[planetárna sonda]] – vozidlo | organizácia = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] | hlavní_dodávatelia = [[Jet Propulsion Laboratory|JPL]] | model = | iné_názvy = | prelet_okolo = | dátum_preletu = | súčasný_cieľ = | súčasný_stav = sonda pristála na [[Mars]]e | družica = <!-- čia? - Zeme/Marsu/Jupitera... --> | dátum_vstupu = | počet_obehov = | dátum_štartu = [[26. november]] [[2011]], 15:02:00,211 [[koordinovaný svetový čas|UTC]] | miesto_štartu = [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] ([[Štartovací komplex 41 na Cape Canaveral Air Force Station|SLC-41]]) | nosná_raketa = [[Atlas V]] 541 (AV-028) | číslo_letu = | dĺžka_misie = {{vek v rokoch a dňoch|2011|11|26}} <small>(prebiehajúci let)</small> | míľniky = | zánik = | cospar = 2011-070A | katalóg = 37936 | stránka = [https://mars.jpl.nasa.gov/msl/home/ mars.jpl.nasa.gov/msl/home] | hmotnosť = 3 839 [[kilogram|kg]] (sonda pri štarte)<br />899 kg (vozidlo ''Curiosity'') | orbitálna_hmotnosť = | štartovacia_hmotnosť = | rozmery = | energia = | batérie = | dráha_ref = | epocha = | umiestnenie = | typ_dráhy = | výška = | doba_obehu = | obežná_rýchlosť = | počet_obehov_za_deň = | inklinácia = | veľká_polos = | excentricita = | periapsis = | apoapsis = | pozícia = | orbit_swath = | orbit_crossing = <!-- *** PRISTÁTIE *** --> | Planet = [[Mars]] | Planet_Landing = [[6. august]] [[2012]], 05:17 UTC<br />[[Bradbury Landing]] v [[impaktný kráter|kráteri]] [[Gale (kráter)|Gale]] | Planet_Coords = {{coord|4.5895|J|137.4417|V|globe:Mars}} | typ_ďalekohľadu = | priemer = | vlnová_dĺžka = | zberná_oblasť = | ohnisková_vzdialenosť = | chladiaca_látka = | prístroj_1_názov = | prístroj_1_vlastnosti = | prístroj_2_názov = | prístroj_2_vlastnosti = | prístroj_3_názov = | prístroj_3_vlastnosti = | prístroj_4_názov = | prístroj_4_vlastnosti = | prístroj_5_názov = | prístroj_5_vlastnosti = | prístroj_6_názov = | prístroj_6_vlastnosti = | hlavné_prístroje = | rozlíšenie = | spektrálne_pásmo = | rýchlosť_prenosu_dát = | SSR = | IMG_Resolution = | Transponders = | Transponder Capacity = | Coverage = | Twta = | Bandwidth = | EIRP = | referencie = | zápätie = }} '''Mars Science Laboratory''' ('''MSL'''), od roku [[2009]] nazývané aj '''Curiosity''', je vozidlo [[Spojené štáty|americkej]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] určené pre prieskum [[Povrch Marsu|povrchu Marsu]]. MSL bolo niekoľko rokov po svojom pristátí najkomplexnejšou a najväčšou [[kozmická sonda|kozmickou sondou]] vyslanou na planétu [[Mars]]. Priviezlo viac vedeckých prístrojov ako ktorákoľvek iná misia na Mars predtým, a to vrátane nástrojov a vybavenia, ktoré na mieste umožnia analýzu práškov vyvŕtaných z [[hornina|hornín]]. Sonda potvrdila, že miesto, ktoré skúma, bolo v dávnej minulosti zaplavené vodou. Našla v ňom všetky prvky potrebné pre život a objavila aj [[Organická zlúčenina|organické zlúčeniny]], hoci iba [[chlórbenzén]] a toxické chlórderiváty jednoduchých, nerozvetvených [[uhľovodík]]ov. Skúma aj možnosť [[život na Marse|mikrobiálneho života]] v [[stratigrafia Marsu|minulosti]] alebo prítomnosti Marsu. Prístroje pre vozidlo poskytli vedecké organizácie [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]], [[Kanada|Kanady]], [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Rusko|Ruska]] a [[Španielsko|Španielska]]. Štart nosnej rakety [[Atlas V]]541 a začatie letu k [[Mars (planéta)|Marsu]] sa uskutočnilo [[26. novembra]] [[2011]] o 16:02 [[SEČ]]. K úspešnému pristátiu na Marse došlo [[6. augusta]] [[2012]] o 7:17 [[SELČ]]. Očakávaná životnosť vozidla MSL bola aspoň jeden [[Sol (Mars)|marťanský rok]] (685 pozemských dní), čo malo umožniť preskúmať územie s väčšou rozlohou ako boli schopné predchádzajúce vozidla. V skutočnosti vozidlo funguje do súčasnosti, dĺžkou činnosti sa teda dá porovnať s najdlhšie fungujúcim vozidlom na Marse - [[Opportunity]]. Celkové náklady projektu boli vyčíslené na 2,3 miliardy [[americký dolár|USD]]. Projekt MSL je riadený [[Jet Propulsion Laboratory]] sídliacej v kalifornskej [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]]. == Ciele misie == [[Súbor:Mars_Science_Laboratory_mockup_comparison.jpg|náhľad|Mars Exploration Rover, Mars Pathfinder a Mars Science Laboratory.]] MSL má štyri ciele: Zistiť, či vôbec niekedy boli na Marse podmienky vhodné pre [[evolučná abiogenéza|vznik života]], charakterizovať klímu Marsu, charakterizovať [[Areografia|geológiu Marsu]], a pripraviť prieskum planéty ľuďmi. Tieto základné ciele budú dosiahnuté pomocou MSL. Má osem konkrétnych vedeckých cieľov: * Zistenie povahy a množstva organických [[uhlík|uhlíkových]] zlúčenín * Hľadanie chemických stavebných kameňov života: [[uhlík]], [[vodík]], [[dusík]], [[kyslík]], [[fosfor]] a [[síra]] * Identifikácia prvkov, ktoré sa môžu účastniť biologických procesov * Zistenie chemického, izotopového a [[mineralógia|mineralogického]] zloženia povrchu Marsu * Zistenie procesov, ktoré vytvorili a upravili horniny a pôdy * Stanovenie vývoja [[atmosféra Marsu|atmosféry Marsu]] počas posledných 4 miliárd rokov * Zistenie súčasného stavu, distribúcie a kolobehu [[Voda na Marse|vody]] a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] * Meranie širokého spektra povrchového žiarenia, vrátane galaktického žiarenia, [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]], solárnych protónov a sekundárnych neutrónov == Konštrukcia a vybavenie == [[Súbor:Sojourner, MER, Phoenix lander, and Curiosity comparisons, in Metric units.jpg|náhľad|vľavo|Porovnanie veľkostí Mars Exploration Rover, modulu Phoenix, Mars Pathfinder a Mars Science Laboratory]] === Rozmery a hmotnosť === MSL má dĺžku {{m|3|m}} (bez robotickej ruky), šírku {{m|2.7|m}} a výšku po vrchol stožiaru 2,2 metra. Vpredu má umiestnenú 1,9 metra dlhú robotickú ruku s {{kg|30}} otočnou hlavicou obsahujúcou prístroje. Celkovo váži rover {{kg|900}}, z toho takmer {{kg|80}} tvoria vedecké prístroje. Veľkosťou bude odpovedať automobilu [[Mini|Mini Cooper]]. Pre porovnanie [[Mars Exploration Rover]] majú dĺžku {{m|1.6|m}} a vážia {{kg|174}}, vrátane {{kg|6.8}} vedeckých prístrojov. [[Súbor:MSL cruise stage configuration (PIA14831).png|right|thumb|MSL počas preletu k Marsu]] === Rýchlosť === Rover MSL je schopný prejsť prekážky vysoké {{cm|75|m}}. Umožňuje mu to šestica kolies, každé s priemerom 0,5 metra. Maximálna rýchlosť posunu terénom je odhadovaná na {{m|90|m}} za hodinu. Ale priemerná rýchlosť posunu môže byť asi {{m|30|m}} za hodinu, v závislosti na výkone, náročnosti terénu, sklzu, a viditeľnosti. Očakáva sa, že MSL urazí počas svojej dvojročnej misie minimálne {{km|19|m}}. === Napájací zdroj === [[Súbor:Mars Science Laboratory drawing.jpg|náhľad|Schéma komponentov plánovaného roveru]] MSL bude poháňaný rádioizotopovým termoelektrickým generátorom (MMRTG), ktorý je vylepšenou verziou podobného generátora RTG úspešne použitého na sondách [[Viking 1]] a [[Viking 2]] v roku [[1976]]. Slnečná energia nie je efektívny zdroj pre operácie na povrchu Marsu, pretože solárne panely nemusia účinne fungovať vo vysokých zemepisných šírkach Marsu, v zatienených oblastiach alebo v prašných podmienkach. Okrem toho slnečnú energiu neposkytujú v noci, a tým obmedzujú schopnosť roveru udržiavať stálu teplotu a tým znižujú priemernú dĺžku života elektroniky. MMRTG poskytuje spoľahlivý, stály výkon cez deň aj v noci, [[odpadové teplo]] sa dá použiť na zahriatie systémov a uvoľňovanie [[elektrina|elektrickej energie]] pre prevádzku vozidla a nástrojov. Jeho teoretická životnosť by mala byť minimálne 14 rokov. MMRTG má rozmery 64 x {{cm|66|m}} a hmotnosť {{kg|45}}, je umiestnený v zadnej časti vozidla. === Heat Rejection System === Niektoré citlivé prístroje musia mať stálu teplotu. Použitím tekutiny čerpanej prostredníctvom 200 metrov rúrok v tele MSL budú citlivé súčasti udržované pri stálych teplotách. Teploty v oblasti, kde by mohol MSL pristáť, sa môžu meniť od 30 do −127 °C. Ohrievače boli položené vedľa niektorých komponentov a prebytočné teplo od MMRTG je odvedené pomocou HRS k týmto ohrievačom. HRS môže tiež chladiť komponenty podľa potreby. === Počítače === [[Súbor:Mars Science Laboratory empty chassis.jpg|náhľad|vľavo|Prázdne telo a podvozok roveru]] Dva identické počítače na palube roveru sú nazývané {{V jazyku|eng|Rover Electronics Module}} (REM), obsahujú pamäte schopné vydržať extrémne prostredie a žiarenie. Každá pamäť počítača zahrnuje 256 kB EEPROM, 256 MB DRAM a 2 GB flash pamäte. To je porovnateľné s 3 MB EEPROM, 128 MB DRAM, a 256 MB flash pamäte používanej v [[Mars Exploration Rover]]. REM používajú počítače s procesorom RAD750, ktorý je nástupcom RAD6000 CPU použitého v Mars Exploration Rovers. RAD750 procesor je schopný výkonu až 400 MIPS, zatiaľ čo RAD6000 procesor je schopný len 35 MIPS. [[Súbor:Msl-arm.jpg|right|thumb|Robotické rameno roveru s otočnou hlavicou s prístrojmi]] Rover má inerciálnu meraciu jednotku (IMU), ktorá poskytuje 3-osé informácie o jeho pozícii, používanej pri navigácii roveru. Počítače roveru neustále sledujú svoje vlastné systémy na udržanie prevádzky vozidla, napríklad reguláciu teploty roveru. Aktivity ako fotografovanie, riadenie a prevádzku nástrojov sú vykonávané sekvenciami príkazov, ktoré sú odoslané zo Zeme k roveru. V prípade problémov s hlavným počítačom má vozidlo záložný počítač, ktorý môže prevziať kontrolu a pokračovať v misii. === Vedecké vybavenie === * ''Mastcam'' – systém dvoch dvojmegapixelových kamier umiestnených na stožiari roveru, umožňujú zobrazovať okolie roveru vo veľkých detailoch a dokonca v pohybe, ľavá kamera je širokouhlá, pravá má teleobjektív * ''ChemCam'' – spektroskopická kamera s pulzným infračerveným laserom, umožňuje diaľkovú chemickú analýzu objektov * ''APXS'' – röntgenový spektrometer umiestnený na robotickej ruke vozidla * ''MAHLI'' – kamera umiestnená na otočnej hlave robotickej ruky, slúži ako digitálna lupa a vďaka LED diódam môže pracovať aj v noci * ''CheMin'' – chemické a mineralogické laboratórium využívajúce meranie röntgenovej difrakcie a fluorescencie * ''SAM'' – analyzátor vzoriek využívajúci integrovaný plynový [[chromatograf]] a [[laserový spektrometer]] * ''REMS'' – meteorologická stanica, španielsky prístroj * ''RAD'' – detektor radiácie * ''DAN'' – neutrónový detektor vodíku, ruský prístroj * ''MARDI'' – zostupová vysokorozlišujúca kamera zaznamenavajúca pristátie roveru == Nosná raketa == [[Súbor:Mars Science Laboratory (MSL) spacecraft launches.jpg|náhľad|170px|Štart sondy Mars Science Laboratory zo štartovacieho komplexu 41, 26. november 2011]] MSL bol vypustený pomocou rakety [[Atlas V]]. Tento nosič bol použitý aj na vynesenie sond Mars Reconnaissance Orbiter a [[New Horizons]]. Konkrétne MSL bol vypustený pomocou rakety Atlas V 541, ktorá je schopná vyniesť {{kg|8672}} na [[Geostacionárna dráha|geostacionárnu obežnú dráhu]]. Štartovacia fáza misie začala, keď sonda MSL prešla na vnútorný zdroj na odpaľovacej rampe a skončila, keď sa sonda MSL oddelila od rakety. == Priebeh letu == Sonda Mars Science Laboratory úspešne vyštartovala pomocou nosnej rakety [[Atlas V]] 541 (AV-028) z [[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] [[26. novembra]] [[2011]] o 15:02:00,211 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]] (UTC). Počas preletu k Marsu vykonala 4 motorické korekcie dráhy, ktoré upravili jej trajektóriu kvôli presnejšiemu pristátiu na Marse. [[Súbor:674239main PIA16001-full full.jpg|left|thumb|Snímka zo sondy [[MRO]] zachytávajúca miesto pristátia Curiosity]] Dňa [[6. augusta]] [[2012]] o 05:17:39 UTC vozidlo úspešne pristálo v kráteri [[Gale (kráter)|Gale]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pavlović | meno = Pavle | odkaz na autora = | titul = NASA Lands Car-Size Rover Beside Martian Mountain | url = http://mars.jpl.nasa.gov/msl/news/whatsnew/index.cfm?FuseAction=ShowNews&NewsID=1288 | dátum vydania = 08.06.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.06.2012 | vydavateľ = Jet Propulsion Laboratory | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120808224301/http://mars.jpl.nasa.gov/msl/news/whatsnew/index.cfm?FuseAction=ShowNews&NewsID=1288 | dátum archivácie = 2012-08-08 }}</ref>. === Pristávací systém === Pristátie veľkej sondy na Marse je ťažká úloha: Atmosféra je veľmi hustá na použitie rakiet používaných na silné brzdenie, ale príliš riedka na použitie [[padák]]ov. Aj keď niektoré predchádzajúce misie použili na pristátie [[airbag]]y a brzdili až na povrchu, MSL je pre túto voľbu príliš veľký. Preto bol pre MSL vyvinutý nový spôsob pristátia, ktorý nebol dovtedy nikdy odskúšaný v reálnych podmienkach. Jeho najinovatívnejšou fázou je tzv. aktívny zostup, ktorý zabezpečí raketový pristávací žeriav (nazývaný aj „nebeský žeriav – skycrane“). Pod ním bude umiestnený samotný rover, ktorý sa z neho po dostatočnom zbrzdení z určitej výšky spustí na lanách priamo na povrch. [[Súbor:20090428MSLEntry1.jpg|náhľad|vľavo|MSL pristávacia schéma pre vstup do vonkajšej atmosféry]] Pre zostup MSL bola v presnom poradí použitá kombinácia niekoľkých systémov, podľa nich možno celú operáciu rozdeliť na štyri fázy: [[Súbor:20090428MSLEntry2.jpg|náhľad|MSL pristávacia schéma pre zostup padákom, zbrzdený vstup, a pristátie sky crane]] ==== Navigovaný vstup do atmosféry ==== MSL sa priblížil k cieľovému bodu na povrch Marsu pomocou presného systému pre „priblíženie, prelet a pristátie (EDL)“, ktorý využíval skúseností z modulov [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]: na korekciu dráhy sa využíval vztlakový efekt pri prelete atmosférou. Rozloženie vztlakových síl po povrchu modulu a následné účinky na smer letu sa regulovali zmenou polohy ťažiska voči ose vztlakového povrchu, a to pomocou pohyblivých závaží. [[Súbor:NASA-MSL-Curiosity -Heat-shield.674789main pia16021-full full.jpg|right|thumb|Záber zo zostupovej kamery MARDI zachytávajúci oddelenie tepelného štítu]] Navigačný systém nasmeroval sondu k zvolenému cieľovému bodu s presnosťou do {{km|10|m}}, teda do pristávacej elipsy s dĺžkou hlavnej osi max {{km|20|m}}. Pre porovnanie, MER vozidlá [[Spirit]] a [[Opportunity]] pristávali do elíps s dĺžkou {{km|150|m}}. [[Súbor:593484main pia14839 full Curiosity's Sky Crane Maneuver, Artist's Concept.jpg|left|thumb|Pristávanie pomocou raketového "nebeského žeriavu"]] Hlavným zdrojom nepresnosti bol prelet a brzdenie v atmosfére. Pre ďalšie spresnenie dráhy letu a zacielenie boli k dispozícii tiež štyri páry trysiek [[Reaktívny riadiaci systém|Reaktívneho riadiaceho systému (RCS)]], každý pár s ťahom cca 500 [[Newton (jednotka)|N]]. Vozidlo je pri prelete vesmírom aj následnom zostupe atmosférou Marsu chránené [[tepelný štít|tepelným štítom]]. ==== Zostup padákom ==== Podobne ako [[Program Viking|Viking]], [[Mars Pathfinder]] aj Mars Exploration Rovers, tiež MSL bol spomalený veľkým padákom. Po riadenom vstupe do atmosféry, kedy bola kapsula spomalená na [[Machovo číslo|Mach]] 2, boli odhodené vyvažovacie závažia a bol otvorený padák pre nadzvukové rýchlosti. Po niekoľkých sekundách sa od zostavy oddelil teraz už nepotrebný 4,5 metrový tepelný štít, ktorý dopadol na povrch. ==== Aktívny zostup ==== Asi minútu na to sa vozidlo s pristávacím žeriavom odpojilo od aerodynamického štítu s padákom a vypadlo z neho: Následné ďalšie brzdenie umožnili [[hydrazín]]ové raketové motory žeriavu. Trysky boli na koncoch ramien okolo žeriavu, ktorý niesol vozidlo pod sebou. Pristávací žeriav pomocou radaru meral výšku a zostupovú rýchlosť a podľa nej aktívne menil ťah motorov. Táto fáza zostupu potrvala necelú minútu. [[Súbor:673885main PIA15986-full full.jpg|right|thumb|Jeden z prvých záberov po pristátí v kráteri [[Gale (kráter)|Gale]], v pozadí sa vypína hora ''Mount Sharp'']] ==== Pristávacia fáza ==== Samotné pristátie bolo mäkké. Vozidlo sa spustilo z pristávacieho žeriavu priamo na kolesá káblom a lanami dlhými približne {{m|7.5|m}}: Dole sa po dobu 2 sekundy uisťovalo o polohe na pevnej zemi, potom kábel odpálilo malými náložami. Žeriav počas toho času "levitoval" na plameňoch. Po odpojení odletel čo najďalej, kde havaroval. Pojazdné laboratórium sa mohlo rovno vydať na prieskum Marsu. Plánované pristátie s pomocou „nebeského žeriavu“ bolo najinovatívnejším technologickým príspevkom misie Curiosity a nikdy predtým nebolo použité pri reálnej misii. === Po pristátí === {{Doplniť sekciu}} Na Zemi bola informácia o dosadnutí potvrdená o 5:32 UTC. Krátko na to dorazili aj prvé snímky z miesta pristátia. Postupne sa preveroval stav systémov roveru po pristátí a na Zem boli priebežne posielané aj ďalšie snímky. Na druhý deň (sol 1) rover vyklopil [[zisk antény|vysokoziskovú]] anténu a na Zem odoslal záznam zo zostupovej kamery MARDI, na ktorom bolo prvýkrát v histórii zachytené pristávanie kozmickej sondy na Marse z pohľadu samotného roveru. Na ďalší deň (sol 2) bol vyklopený aj stožiar roveru a navigačné kamery na ňom umiestnené začali snímať 360° panorámu okolia miesta pristátia. ==== Činnosť v roku 2012 ==== Od pristátia trvalo dva týždne, kým naplno rozbehol svoju vedeckú prácu. Rover odblokoval rôzne poistky zaisťujúce jeho časti, aby sa náhodou neroztvorili predčasne a pomocou pružín niektoré svoje časti rozložil. Tretieho dňa aktivoval prístroje slúžiace na výskum počasia a meranie radiácie. Na Zem dorazila prvá farebná snímka. Nasledujúceho dňa sa vztýčil kamerový stožiar a pokračovalo snímkovanie okolia. Vozidlo zhotovilo tiež autoportrét, z ktorého mali technici na Zemi vidieť stav jeho zaprášenia a prípadného poškodenia. Do oboch počítačov Curiosity sa začal nahrávať nový softvér, vďaka ktorému vozidlo malo byť schopné prekonať väčšie vzdialenosti v autonómnom móde a dokáže lepšie vyhľadať bezpečnú trasu pre presun. Z piateho dňa dorazilo plno nových záberov s vyšším rozlíšením 1200 x 1200 pixelov. Siedmeho dňa bola aktualizácia softvéru hotová a riadiaci tím začal premýšľať, kam povedie prvá jazda vozidla, ktoré sa od pristátia nepohlo z miesta. Jedenásteho dňa bolo rozhodnuté poslať rover na 400-metrovú cestu do oblasti nazvanej ''Glenelg''. Trinásteho dňa Curiosity odskúšal svoj laser a prístroj ChemCam. Štrnásteho dňa prebehli testy robotickej ruky. Pätnásteho dňa došlo na testy kolies a šestnásteho dňa sa vozidlo pohlo. Prešlo zatiaľ len prvých, skúšobných šesť metrov. Na Zemi sa písal [[22. august]] 2012. V tento istý deň bolo tiež miesto pristátia pomenované ako ''Bradbury Landing'' na počet [[Ray Bradbury|Raya Bradburyho]], autora známej sci-fi ''[[Marťanská kronika]]'', ktorý v tom roku umrel. O šesť dní neskôr začal Curiosity svoju prvú prieskumnú jazdu k už zmienenému cieľu ''Glenelg''. 31. augusta si dal v postupnom presune jednodennú pauzu na fotografovanie a meteorologické merania. Skúšky rôznych systémov vozidla pokračovali aj v priebehu cesty a podobne ako u predchádzajúcich roverov, počas cesty k hlavnému cieľu sa vykonávali iné merania a pozorovania. Riadiace stredisko sa postupne odhodlávalo poslať robota v priebehu dňa na čoraz dlhšie a dlhšie cesty. [[File:Jake Matijevic Rock.jpg|vľavo|náhľad|Kameň ''Jake Matijevič'']] Prvý komplexne skúmaný objekt bol pyramídový kameň pomenovaný ''Jake Matijevič''. Meno dostal po matematikovi a inžinierovi, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri návrhu konštrukcie Curiosity, ale umrel len niekoľko hodín po jej úspešnom pristátí. Posledný septembrový deň Curiosity skúmala jemne zrnitý kameň a o tri dni neskôr prešla k piesočnej dune zvanej ''Rocknest'', kde vykonala prvý test robotického ramena. Padlo rozhodnutie vykonať prvý odber a analýzu vzoriek. Robot preto [[7. október|7. októbra]] 2012 po prvý raz použil svoju lopatku, aby odobral na analýzu prach a jemný piesok z naviatej duny. Deň po odbere však snímky ukázali kúsoček materiálu, o ktorom si vedci pôvodne mysleli, že odpadol z roveru. Technici boli preto opatrní. Napokon sa rozhodli analyzovať vzorku, ktorá celý deň nečinne spočívala na lopatke a obsahovala nielen miestny, drobný piesok, ale aj naviaty prach. 13. novembra prebehla prvá analýza vzorky prístrojom SAM. Jej výsledkom bol objav [[živec|živca]], [[pyroxén]]u a [[olivín]]u. Objav potvrdil, že skúmaná oblasť bola kedysi veľmi vlhká, ale dnes je, naopak, veľmi suchá. Sonda tiež potvrdila, že aj v oblasti krátera Gale sa vyskytujú vzdušné víry. Rok po svojom štarte zo Zeme mala Curiosity na povrchu Marsu najazdených 517 metrov a domov odoslala viac než 23 000 obrázkov. Pokračovala v presunoch a analýze vzoriek. V druhej polovici novembra 2012 sa Curiosity pohla preč od duny, ktorej vzorky skúmala, a pokračovala v ceste k cieľu ''Glenelg''. 20. novembra rozvírilo mediálnu hladinu vyhlásenie hlavného tvorca vedeckého programu misie, Johna Gritzingera. Tvrdil, že údaje z prístroja SAM sú „určené pre historické knihy“. Okamžite sa objavilo množstvo špekulácií, čoho sa ten prevratný objav bude týkať. 3. decembra sa zverejnil objav chlórmetánov, zlúčenín podobných metánu, v ktorých je jeden alebo viacero atómov nahradených chlórom. Doteraz sa nič podobné na Marse nenašlo. [[File:Curiosity's 'Rocknest' Workplace (8241072993).jpg|náhľad|Prvý autoportrét rovera]] 12. decembra NASA zverejnila prvý farebný autoportrét rovera, ktorý sonda spravila už 31. októbra 2012. Nachádzala sa vtedy v údolí prezývanom ''Yellowknife Bay'', ktoré sa javilo geologicky odlišné od krajiny, ktorou dovtedy cestovala. Podľa všetkého ide o dno bývalej vodnej plochy. Vedci tam hľadali vhodný objekt, na ktorom by prvý raz vyskúšali vŕtačku. Zvyšok roka 2012 aktivita okolo Curiosity poľavila najmä z dôvodu, aby si riadiace tímy mohli cez sviatky oddýchnuť. ==== Činnosť v roku 2013 ==== Rover sa opäť rozhýbal 3. januára 2013. Curiosity po prvý raz použila svoju kefu DRT na odstránenie povrchovej vrstvy vybraného kameňa. 24. januára 2013 prvý raz sonda snímkovala vzorky v noci, za umelého osvetlenia. 8. februára vykonala prvé vedecké vŕtanie. V žilnatom kameni nazvanom ''John Klein'' urobila dieru s hĺbkou 6,4 cm, čo je takmer maximálna hĺbka, akú dokáže navŕtať. Odvŕtaný kamenný prach presunula do manipulačnej misky. Mal sivú farbu v kontraste so zoxidovaným červenkastým povrchom Marsu. V priebehu februára presunula tento prach do analyzátorov. Následne však Curiosity postihol problém s pamäťou. Vedecké aktivity sa tak na niekoľko dní prerušili. Analýza vzoriek ukázala, že obsahujú síru, dusík, fosfor, kyslík a uhlík. Všetko sú to nevyhnutné prvky pre vznik života. Odpovedala tak na otázku, či na Marse boli kedysi podmienky nevyhnutné pre vznik života. Týmto vlastne Curiosity naplnila základný cieľ svojej misie. Nasledovalo odmlčanie sa sondy na dobu jedného mesiaca kvôli [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkcii]] planéty so Slnkom. Nezostala však úplne nečinná. Pracovala trojicou prístrojov, ktorými merala radiáciu, počasie a vodu v pôde pod sebou. Zároveň došlo k spracovaniu údajov z merania radiácie, ktoré rover robil ešte počas letu k Marsu. Výsledky boli podobné odhadovaným a vypočítavaným hodnotám. V júni 2013 bol zvolený ako ďalší cieľ cesty rovera 8 km vzdialené úpätie vrchu Mt. Sharp, päťkilometrového centrálneho štítu krátera. Táto oblasť odhaľovala jednotlivé geologické vrstvy. Počas cesty začalo vozidlo skúšať autonómnu navigáciu. Koncom roku 2013 kontrolné snímky kolies rovera ukázali, že jedno z nich je deravé. Hliníkový plášť pravého predného kolesa poškriabali a dokonca až potrhali ostré kamene, cez ktoré po planéte prechádzala. Mala najazdených necelých päť kilometrov. ==== Činnosť v roku 2014 ==== Koncom januára sa Curiosity 2014 začala približovať k piesočnej dune v oblasti Dingo Gap. technici opatrne vozidlo cez dunu previedli, panovali totiž obavy, že by sa v nej mohlo zaseknúť, ako pred rokmi iné vozidlo, [[Spirit]]. Stav predných kolies sa však naďalej zhoršoval. Koncom februára preto posielali technici rover radšej zadnou časťou napred. V marci 2014 si sonda dala dlhšiu zastávku v oblasti menom Kimberley, kde skúmala zloženie miestnych hornín. Urobila v nej aj vedecký vrt. V auguste Curiosity opäť narazila na dunové pole, no tentoraz sa ho vedci rozhodli radšej obísť. Navzdory problémom v septembri 2014 Curiosity dorazila na úpätie hory Mt. Sharp a začala pomaly šplhať nahor. V priebehu zvyšku roka 2014 vozidlo zistilo, že táto hora je tvorená z početných vrstiev usadenín rozľahlého jazera, ktoré striedavo vysychalo a opätovne sa napĺňalo vodou. Zdá sa, že celé sa to odohrávalo vo veľmi dlhom časovom meradle – až desiatky miliónov rokov. Najnižšie položené vrstvy usadenín na hore, ktoré Curiosity začala skúmať, boli pomenované Murrayho formácie na počesť škótskeho geológa Alexandra Murraya. V decembri 2014 urobila Curiosity dva objavy podporujúce možnosť života na Marse. Navŕtala vzorku za kameňa Cumberland a zverila ju analyzátoru SAM. Ten zistil chlórderiváty jednoduchých, nerozvetvených uhľovodíkov a tiež chlórbenzén. Išlo o prvý objav organických látok na Marse. Ďalej Curiosity zistila zvýšenú koncentráciu metánu v marsovskej atmosfére. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Mars Science Laboratory}} == Externé odkazy == * [https://science.nasa.gov/mission/msl-curiosity/ Mars Science Laboratory] na webe NASA Science {{eng icon}} * {{astro.cz téma|curiosity}} * {{kosmonautix.cz téma|curiosity}} ==Zdroje== {{Preklad|cs|Mars Science Laboratory|4570212}} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Havlíček | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = Curiosity | url = https://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=50 | vydavateľ = spaceprobes.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }} *{{Citácia periodika | priezvisko = Houška | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 63. díl (25.11. – 1.12.2013) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2013/12/01/kosmotydenik-63-dil-25-11-1-12-2013/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 1. prosince 2013 | dátum prístupu = 2026-07-28 }} [[Kategória:Sondy NASA]] [[Kategória:Prieskum Marsu]] [[Kategória:Planetárne sondy]] [[Kategória:Planetárne vozidlá]] [[Kategória:Roboty vo vesmíre]] [[Kategória:Kozmonautika v 2011]] [[Kategória:Úspešné sondy]] n59wtxh57jr6mt2pwpn6dpl7jraz7m5 SEAT Toledo 0 303655 8255606 6991907 2026-07-30T12:57:22Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8255606 wikitext text/x-wiki [[File:Nuevo Seat Toledo.JPG|thumb|SEAT Toledo]] '''SEAT Toledo''' je automobil [[Nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]], ktorý vyrába od roku [[1991]] [[Španielsko|španielska]] automobilka [[SEAT]]. Momentálne skončila výroba jeho štvrtej generácie. V roku 1991 nahradil [[SEAT Malaga]]. Tretia generácia nie je [[sedan]] ale MPV. Nahrádza ho tak Seat Exeo. == Prvá generácia == [[Súbor:Seat Toledo SXE front 20080328.jpg|thumb|Prvá generácia]] Vyrába sa do roku [[1999]]. Bol prvým SEATom pod koncernom Volkswagen. Vyrábal sa ako 5-dverový [[liftback]] na podvozku [[Volkswagen Golf|Volkswagenu Golf druhej generácie]]. V roku [[1995]] prešiel [[facelift]]om. * 1.6 SPI 53 [[Watt (jednotka)|kW]] 1991-1995 * 1.6 SPI 55 kW 1995-1999 * 1.6 MPI 74 kW 1996-1999 * 1.8 SPI 66 kW 1991-1994 * 1.8 SPI 66 kW 1994-1998 * 1.8 MPI 94 kW 1991-1995 * 2.0 MPI 85 kW 1991-1996 * 2.0 MPI 85 kW 1996-1998 * 2.0 MPI 110 kW 1995-1998 * 1.9 DS 50 kW 1991-1996 * 1.9 TD 55 kW 1991-1996 * 1.9 TDI 66 kW 1995-1999 * 1.9 TDI 81 kW 1996-1998 <gallery> Súbor:SEAT Toledo GT 1l 1995 Classicauto.jpg Súbor:SEAT Toledo GT 1l 1995.jpg Súbor:Seat Toledo I Sport Facelift 20090519 front.jpg|Seat Toledo I Facelift Súbor:SEAT Toledo 1.6 Magnus 1998.jpg|SEAT Toledo I facelift </gallery> == Druhá generácia == [[Súbor:Seat Toledo front 20080302.jpg|thumb|Druhá generácia]] Vyrábala sa v rokoch [[1999]] až [[2004]]. Oproti prvej generácii prešla výrazným vývojom. V rámci koncernu [[Volkswagen]] vypĺňal medzeru medzi vozmi [[Volkswagen Passat]] a [[Škoda Octavia]]. Bol kladne hodnotený vďaka širokej ponuke motorov a dobrému dielenskému spracovaniu. Dizajn navrhol [[Giorgetto Giugiaro]]. Tentokrát používal základ z Golfu štvrtej generácie. Z vozidla bol odvodený športovejší model [[SEAT León]]. === Motory === ==== Zážihové ==== * 1.4L I4 55 kW (75 PS) *[[Súbor:Seat Toledo II rear 20081230.jpg|náhľad|Druhá generácia]]1.6L I4 74 kW (100 PS) * 1.6L I4 77 kW (105 PS) * 1.8L I4 92 kW (125 PS) * 1.8L I4 132 kW (180 PS) Turbo * 2.3L V5 110 kW (150 PS) * 2.3L V5 125 kW (170 PS) ==== Vznetové ==== * 1.9L I4 66 kW (90 PS) TDI * 1.9L I4 81 kW (110 PS) TDI * 1.9L I4 96 kW (130 PS) TDI * 1.9L I4 110 kW (150 PS) TDI === Rozmery === * [[Rázvor]] - 2520 mm * Dĺžka - 4440 mm * Výška - 1440 mm * Šírka - 1740 mm == Tretia generácia == [[Súbor:Seat Toledo III rear 20090923.jpg|thumb|Tretia generácia]] Vyrába sa od roku [[2004]] ako 5-dverové MPV. Dizajn, ktorý vytvoril [[Walter de Silva]], vychádza z [[MPV]] [[SEAT Altea]]. Na miesto sedanu zasadá na miesto Seat Exeo. === Motory === ==== Zážihové ==== * 1.6L I4 75 kW (102 PS) * 1.8L I4 118 kW (160 PS) TSI * 2.0L I4 110 kW (150 PS) FSI [[Súbor:Seat Toledo front 20080227.jpg|náhľad|Tretia generácia]] ==== Vznetové ==== * 1.9L I4 77 kW (105 PS) TDI * 2.0L I4 100 kW (136 PS) TDI * 2.0L I4 103 kW (140 PS) TDI * 2.0L I4 125 kW (170 PS) TDI === Rozmery === * Rázvor - 2580 mm (101.6 in) * Dĺžka - 4460 mm (175.6 in) * Výška - 1570 mm (69.7 in) * Šírka - 1770 mm (61.8 in) == Štvrtá generácia == [[Súbor:SEAT Toledo - przód (MSP15).JPG|náhľad|Štvrtá generácia]] Štvrtá generácia Toleda je sesterský model Škody Rapid (Európa). * Dĺžka – 4482 mm * Šírka – 1706 mm * Výška – 1461 mm * Rázvor – 2602 mm * Batožinový priestor – 0,550/1,490 m³ * Najvyššia rýchlosť – 206 km/h * Zrýchlenie 0–100 – 9,5 sekundy * Spotreba na 100 km – 5,5 l == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Seat Toledo|4669340}} {{SEAT}} [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] [[Kategória:Automobily SEAT|Toledo]] 9t689byx198o1elvrhic86qxr31btcm Kalamata 0 318259 8255786 7807201 2026-07-31T02:03:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255786 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kalamata map.png|náhľad|Poloha mesta]] [[Súbor:Kalamata Burg.jpg|náhľad|Kalamata]] '''Kalamata''' ([[Grécke jazyky|gr.]] Καλαμάτα) je [[prístav]]né mesto v regióne [[Messinia]] na juhu [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézu]] v [[Grécko|Grécku]]. Má okolo 60-tisíc obyvateľov. Je to dôležité centrum gréckej kultúry. == Dejiny == História osídlenia Kalamaty siaha do [[Mykénska kultúra|mykénskej kultúry]], kedy tu existovalo mesto zvané Φαραί ([[Farai (Messénia)|Farai]]), ktoré spomína aj [[Homér]]. Toto mesto sa nachádzalo na pahorku kde dnes stojí stredoveký [[hrad]]. Počas klasického [[Staroveké Grécko|staroveku]] mesto patrilo pod vplyv neďalekej [[Sparta (starovek)|Sparty]]. Od 2. storočia patrilo [[Staroveký Rím|Rímu]]. Cestovateľ [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] píše, že v meste Fares sa nachádzal chrám bohyne [[Tyché]] a boha [[Apolón]]a. Poslednú správu o meste Fares máme z roku [[535]], kedy boli jej obyvatelia poväčšine kresťania. V nasledujúcom storočí sa tu usadilo množstvo [[Gréci|Grékov]] z vnútrozemia Peloponézu, ktorý obsadili [[Slovania]]. Po porážke Slovanov sa význam mesta zväčšil, keďže tu žilo veľké množstvo ľudí. Neskôr tu vznikol kláštor, Παναγία την Καλομάτα (Panaja tin Kalomata), podľa ktorého sa aj pomenovalo mesto. Meno pochádza z gréckeho slova ''kala matia'' (dobré oči). Od 13. storočia patrila Kalamata pod európsku [[križiacka výprava|križiacku]] vládu. V tejto dobe tu vznikol aj [[stredovek]]ý [[hrad]], ktorý však dobyli grécki a [[Slovania|slovanskí]] protifeudálni povstalci z mesta [[Eleochori|Janitsa]]. V 15. storočí mesto definitívne ovládli [[Osmanská ríša|Turci]]. V roku [[1821]], počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]], mesto oslobodili grécki povstalci pod vedením [[Theodoros Kolokotronis|Theodorosa Kolokotronisa]], [[Papaflessas]]a, [[Nikitaras]]a a [[Petros Mavromichalis|Petrosa Mavromichalisa]]. == Dnes == Dnes je Kalamata druhé najväčšie mesto na Peloponéze, po [[Patra|Patre]]. Je to obľúbené turistické mesto s prístavom, nachádzajú sa tu rôzne bary, tradičné taverny, historické centrum a stredoveký hrad. Symbolom mesta je aj byzantský [[kostol]] ''Ekklisia Ajon Apostolon'' (Kostol Svätých Apoštolov) z 11.{{--}}12. storočia, kde sa nachádzajú nástenné maľby zo 14. storočia. Z mesta Kalamata pochádza aj známy ľudový grécky kruhový tanec [[Kalamatianos]], ktorý má ešte staroveký pôvod. == Partnerské mestá == * {{Minivlajka|Cyprus}} [[Aglandija]], [[Cyprus]] * {{Minivlajka|Tunisko}} [[Bizerte]], [[Tunisko]] * {{Minivlajka|Čína}} [[Si-an]], [[Čína]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kalamata}} == Externé odkazy == * [http://www.kalamata.gr/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503102057/http://www.kalamata.gr/ |date=2009-05-03 }} [[Kategória:Mestá v Grécku]] kbvk4lkz15xzp4ei30uc7eom97rkfaw Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad 0 324064 8255913 8255557 2026-07-31T11:18:14Z ~2026-42423-21 301649 dal som k 22 sérií slovenský názov, réžiu, scenár a dátum slovenskej premiéry 8255913 wikitext text/x-wiki Nasledujúci článok je '''zoznam častí seriálu ''[[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]]'''''. K 15. aprílu 2024 bude odvysielaných 464 epizód seriálu v 21. sériách. V tento deň bude odvysielaná historická 1000 epizóda franšízy NCIS. Seriál bol vo februári 2025 obnovený na 23. sériu. ==Série a časti== {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="6"| Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}} ! Finále série {{minivlajka|Slovensko}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|Slovensko}} |- | style="background:#c28b6c; width:1%;"| | [[#1. séria (2003-2004)|1]] | 23 | 23. september 2003 | 25. máj 2004 | 2004 | 2004 | rowspan="24"|[[CBS]] | rowspan="21" |[[TV Markíza|Markíza]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;"| | [[#2. séria (2004-2005)|2]] | 23 | 28. september 2004 | 24. máj 2005 | 2004 | 2005 |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;"| | [[#3. séria (2005-2006)|3]] | 24 | 20. september 2005 | 16. máj 2006 | 2006 | 2006 |- | style="background:#6EA635; width:1%;"| | [[#4. séria (2006-2007)|4]] | 24 | 19. september 2006 | 22. máj 2007 | 2007 | 2007 |- | style="background:#16A4F6; width:1%;"| | [[#5. séria (2007-2008)|5]] | 19 | 25. september 2007 | 20. máj 2008 | 2009 | 2009 |- | style="background:#701510; width:1%;"| | [[#6. séria (2008-2009)|6]] | 25 | 23. september 2008 | 19. máj 2009 | 2009 | 2010 |- | style="background:#2E5966; width:1%;"| | [[#7. séria (2009-2010)|7]] | 24 | 22. september 2009 | 25. máj 2010 | 2010 | 2011 |- | style="background:#1E4D2B; width:1%;"| | [[#8. séria (2010-2011)|8]] | 24 | 21. september 2010 | 17. máj 2011 | 2011 | 2012 |- | style="background:#000000; width:1%;"| | [[#9. séria (2011-2012)|9]] | 24 | 20. september 2011 | 15. máj 2012 | 9. august 2012 | 12. september 2012 |- | style="background:#123456; width:1%;"| | [[#10. séria (2012-2013)|10]] | 24 | 25. september 2012 | 14. máj 2013 | 29. november 2013 | 16. január 2014 |- | style="background:#B3001E; width:1%;"| | [[#11. séria (2013-2014)|11]] | 24 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 | 7. september 2015 | 12. október 2015 |- | style="background:#9F3500; width:1%;"| | [[#12. séria (2014-2015)|12]] | 24 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 | 14. október 2015 | 16. november 2015 |- | style="background:#ebc028; width:1%;"| | [[#13. séria (2015-2016)|13]] | 24 | 22. september 2015 | 17. máj 2016 | 15. november 2016 | 1. december 2016 |- | style="background:#bcc9d2; width:1%;"| | [[#14. séria (2016-2017)|14]] | 24 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 | 26. február 2019 | 14. marec 2019 |- | style="background:#eb4e2f; width:1%;"| | [[#15. séria (2017-2018)|15]] | 24 | 26. september 2017 | 22. máj 2018 | 14. marec 2019 | 1. apríl 2019 |- | style="background:#FF0099; width:1%;"| | [[#16. séria (2018-2019)|16]] | 24 | 25. september 2018 | 21. máj 2019 |10. február 2020 |25. február 2020 |- | style="background:#355A53; width:1%;"| | [[#17. séria (2019-2020)|17]] |20 | 24. september 2019 | 14. apríl 2020 | 26. júl 2021 | 6. august 2021 |- | style="background:#3F5E69; width:1%;"| | [[#18. séria (2020-2021)|18]] | 16 | 17. november 2020 | 25. máj 2021 | 13. júl 2022 | 22. júl 2022 |- | style="background:#A3E951; width:1%;"| | [[#19. séria (2021-2022)|19]] | 21 | 20. september 2021 | 23. máj 2022 | 8. august 2023 | 18. august 2023 |- | style="background:#3F95C1; width:1%;"| | [[#20. séria (2022-2023)|20]] | 22 | 19. september 2022 | 22. máj 2023 | 7. august 2024 | 16. august 2024 |- | style="background:#edc518; width:1%;"| | [[#21. séria (2023-2024)|21]] | 10 | 12. február 2024 | 6. máj 2024 | 5. august 2025 | 8. august 2025 |- | style="background:#a1cf8d; width:1%;"| | [[#22. séria (2024-2025)|22]] | 20 | 14. október 2024 | 5. máj 2025 | | |- | style="background:#1ECA54; width:1%;"| | [[#23. séria (2025-2026)|23]] | 20 | 14. október 2025 | 12. máj 2026 | - | - | |- | style="background:#EC324B; width:1%;"| | [[#24. séria (2026-2027)|24]] | ? | jeseň 2026 | - | - | - | |- |} == Časti == === 1. séria (2003-2004) === '''Postavy:''' Hlavné postavy seriálu: '''Leroy Jethro Gibbs''' (''Mark Harmon''); '''Caitlin Toddová''' (''Sasha Alexander''); '''Anthony DiNozzo''' (''Michael Weatherly)''; '''Abby Scuittová''' (''Pauley Perrette''); '''Dr. Donald "Ducky" Mallard''' (''David McCallum''); '''Timothy McGee''' (''Sean Murray'') prichádza do seriálu ako opakujúca sa postava od siedmej epizódy. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #c28b6c; color: #000000;"|№ ! style="background: #c28b6c; color: #000000;"|# ! style="background: #c28b6c; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #c28b6c; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #c28b6c; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #c28b6c; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #c28b6c; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Yankee White |slovenský názov = Air Force One |réžia = Donald P. Bellisario |scenár = ''Storyline:'' Donald P. Bellisario & Don McGill<br />''Scenár:'' Donald P. Bellisario |pôvodné uvedenie = 23. september 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Hung Out to Dry |slovenský názov = Priznanie vo vzduchu |réžia = Alan J. Levi |scenár = Don McGill |pôvodné uvedenie = 30. september 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Seadog |slovenský názov = Morský vlk |réžia = Bradford May |scenár = John C. Kelley & Donald P. Bellisario |pôvodné uvedenie = 7. október 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = The Immortals |slovenský názov = Nesmrteľní |réžia = Alan J. Levi |scenár = Darcy Meyers |pôvodné uvedenie = 14. október 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Curse |slovenský názov = Kliatba |réžia = Terrence O'Hara |scenár = ''Storyline:'' Donald P. Bellisario<br />''Scenár:'' Don McGill, Jeff Vlaming & Donald P. Bellisario |pôvodné uvedenie = 28. október 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = High Seas |slovenský názov = Pomoc |réžia = Dennis Smith |scenár = ''Storyline:'' Jeff Vlaming<br />''Scenár:'' Jeff Vlaming & Larry Moskowitz |pôvodné uvedenie = 4. november 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Sub Rosa |slovenský názov = Podvod |réžia = Michael Zinberg |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 18. november 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Minimum Security |slovenský názov = S minimálnym dozorom |réžia = Ian Toynton |scenár = Philip DeGuere, Jr. & Donald P. Bellisario |pôvodné uvedenie = 25. november 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Marine Down |slovenský názov = Zmŕtvychvstanie |réžia = Dennis Smith |scenár = John C. Kelley |pôvodné uvedenie = 16. december 2003 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Left for Dead |slovenský názov = Napospas smrti |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = ''Storyline:'' Don McGill<br />''Scenár:'' Don McGill & Donald P. Bellisario |pôvodné uvedenie = 6. január 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Eye Spy |slovenský názov = Zvedavé oči |réžia = Alan J. Levi |scenár = George Schenck, Frank Cardea & Dana Coen |pôvodné uvedenie = 13. január 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = My Other Left Foot |slovenský názov = Stratená noha |réžia = Jeff Woolnough |scenár = Jack Bernstein |pôvodné uvedenie = 3. február 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = One Shot, One Kill |slovenský názov = Jedna strela, jedna smrť |réžia = Peter Ellis |scenár = Gil Grant |pôvodné uvedenie = 10. február 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Good Samaritan |slovenský názov = Milosrdný samaritán |réžia = Alan J. Levi |scenár = Jack Bernstein |pôvodné uvedenie = 17. február 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Enigma |slovenský názov = Rébus |réžia = Thomas J. Wright |scenár = John C. Kelley |pôvodné uvedenie = 24. február 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Bête Noire |slovenský názov = Vydina |réžia = Peter Ellis |scenár = Donald P. Bellisario |pôvodné uvedenie = 2. marec 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = The Truth Is Out There |slovenský názov = Pravda je vo Hviezdach |réžia = Dennis Smith |scenár = Jack Bernstein |pôvodné uvedenie = 16. marec 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = UnSEALed |slovenský názov = Odhalenie |réžia = Peter Ellis |scenár = Thomas L. Moran |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Dead Man Talking |slovenský názov = Keď mŕtvy prehovorí |réžia = Dennis Smith |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Missing |slovenský názov = Nezvestný |réžia = Jeff Woolnough |scenár = John C. Kelley |pôvodné uvedenie = 4. máj 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Split Decision |slovenský názov = Rovným dielom |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Bob Gookin |pôvodné uvedenie = 11. máj 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = A Weak Link |slovenský názov = Slabé ohnivko |réžia = Alan J. Levi |scenár = Jack Bernstein |pôvodné uvedenie = 18. máj 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Reveille |slovenský názov = Pomsta |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Donald P. Bellisario |pôvodné uvedenie = 25. máj 2004 }} |} === 2. séria (2004-2005) === '''Timothy McGee''' (''Sean Murray'') sa stáva hlavnou postavou seriálu od prvej epizódy série. '''Caitlin Toddová''' (''Sasha Alexander'') zomiera v poslednej epizóde série. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #66A2B6; color: #000000;"|№ ! style="background: #66A2B6; color: #000000;"|# ! style="background: #66A2B6; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #66A2B6; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #66A2B6; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #66A2B6; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #66A2B6; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 1 |pôvodný názov = See No Evil |slovenský názov = Nevidím zlo |scenár = Chris Crowe |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 28. september 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Good Wives Club |slovenský názov = Klub dobrých manželiek |scenár = Gil Grant |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 5. október 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Vanished |slovenský názov = Stratený |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 12. október 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Lt. Jane Doe |slovenský názov = Mŕtva neznáma |scenár = ''Storyline:'' Steven Long Mitchell & Craig W. Van Sickle<br />''Scenár:'' Steven Long Mitchell, Craig W. Van Sickle, Donald P. Bellisario & Gil Grant |réžia = Dan Lerner |pôvodné uvedenie = 19. október 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Bone Yard |slovenský názov = Pohrebisko |scenár = John C. Kelley |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 26. október 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Terminal Leave |slovenský názov = Konečná dovolenka |scenár = Roger Director |réžia = Jeff Woolnough |pôvodné uvedenie = 16. november 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Call of Silence |slovenský názov = Volanie ticha |scenár = Roger Director |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 23. november 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Heart Break |slovenský názov = Srdcová záležitosť |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 30. november 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Forced Entry |slovenský názov = Násilné vniknutie |scenár = Jesse Stern & John C. Kelley |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 7. december 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Chained |slovenský názov = V putách |scenár = Frank Military |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 14. december 2004 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Black Water |slovenský názov = Tajomné jazero |scenár = ''Storyline:'' Juan Carlos Coto<br />''Scenár:'' John C. Kelly & Juan Carlos Coto |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 11. január 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Doppelgänger |slovenský názov = Dvojník |scenár = Jack Bernstein |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 18. január 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 13 |pôvodný názov = The Meat Puzzle |slovenský názov = Ľudská skladačka |scenár = Frank Military |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 8. február 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Witness |slovenský názov = Svedkyňa |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 5. február 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Caught on Tape |slovenský názov = Páska pravdy |scenár = Chris Crowe, Gil Grant & John C. Kelley |réžia = Jeff Woolnough |pôvodné uvedenie = 22. február 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Pop Life |slovenský názov = Nočný život |scenár = Frank Military |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 1. marec 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 17 |pôvodný názov = An Eye for an Eye |slovenský názov = Oko za oko |scenár = Steven Kane |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 22. marec 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Bikini Wax |slovenský názov = Vosková stopa |scenár = David J. North |réžia = Stephen Cragg |pôvodné uvedenie = 29. marec 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Conspiracy Theory |slovenský názov = Teória sprisahania |scenár = Frank Military |réžia = Jeff Woolnough |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Red Cell |slovenský názov = Červená bunka |scenár = Christopher Silber |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Hometown Hero |slovenský názov = Hrdina z malého mesta |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 3. máj 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 22 |pôvodný názov = SWAK |slovenský názov = Smrtiaci bozk |scenár = Donald P. Bellisario |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 10. máj 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Twilight |slovenský názov = Súmrak |scenár = John C. Kelley |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 24. máj 2005 }} |} === 3. séria (2005-2006) === '''Caitlin Toddová''' (''Sasha Alexander'') odchádza zo seriálu po druhej epizóde série. '''Ziva Davidová''' (''Cote de Pablo'') prichádza do seriálu na začiatku série a stáva sa hlavnou postavou od štvrtej epizódy série. '''Jenny Shepardová''' (''[[Lauren Hollyová|Lauren Holly]]'') prichádza do seriálu na začiatku série a stáva sa hlavnou postavou od deviatej epizódy série. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9A2B3F; color: #fff;"|№ ! style="background: #9A2B3F; color: #fff;"|# ! style="background: #9A2B3F; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9A2B3F; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #9A2B3F; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #9A2B3F; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #9A2B3F; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Kill Ari (Part 1) |slovenský názov = Zabiť Ariho (časť 1) |scenár = Donald P. Bellisario |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 20. september 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Kill Ari (Part 2) |slovenský názov = Zabiť Ariho (časť 2) |scenár = Donald P. Bellisario |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 27. september 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Mind Games |slovenský názov = Vražedné hry |scenár = ''Storyline:'' Jeffrey A. Kirkpatrick<br />''Scenár:'' Jeffrey A. Kirkpatrick & John C. Kelley |réžia = William Webb |pôvodné uvedenie = 4. október 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Silver War |slovenský názov = Strieborná vojna |scenár = ''Storyline:'' Joshua Lurie<br />''Scenár:'' John C. Kelley |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 11. október 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Switch |slovenský názov = Zámena |scenár = Gil Grant |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 18. október 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 6 |pôvodný názov = The Voyeur's Web |slovenský názov = Voyeurova pasca |scenár = David J. North |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 25. október 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Honor Code |slovenský názov = Kód cti |scenár = Christopher Silber |réžia = Colin Bucksey |pôvodné uvedenie = 1. november 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Under Covers |slovenský názov = V utajení |scenár = L.D. Zlotoff |réžia = Aaron Lipstadt |pôvodné uvedenie = 8. november 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Frame-Up |slovenský názov = Pasca |scenár = Laurence Walsh |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 22. november 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Probie |slovenský názov = Nováčik |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 29. november 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Model Behavior |slovenský názov = Modelové správanie |scenár = David J. North |réžia = Stephen Cragg |pôvodné uvedenie = 13. december 2005 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Boxed In |slovenský názov = Uveznení |scenár = Dana Coen |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 10. január 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Deception |slovenský názov = Klam |scenár = Jack Bernstein |réžia = Leslie Libman |pôvodné uvedenie = 17. január 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Light Sleeper |slovenský názov = Spáč |scenár = Christopher Silber |réžia = Colin Bucksey |pôvodné uvedenie = 24. január 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Head Case |slovenský názov = Prípad stratenej hlavy |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 7. február 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Family Secret |slovenský názov = Rodinné tajomstvo |scenár = Steven D. Binder |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 28. február 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Ravenous |slovenský názov = Vyhladovaní |scenár = Richard C. Arthur |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 7. marec 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Bait |slovenský názov = Návnada |scenár = Laurence Walsh |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 14. marec 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Iced |slovenský názov = V ľade |scenár = Dana Coen |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Untouchable |slovenský názov = Nedotknuteľný |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Leslie Libman |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Bloodbath |slovenský názov = Krvavý kúpeľ |scenár = Steven D. Binder |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Jeopardy |slovenský názov = Ohrozenie |scenár = David J. North |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 2. máj 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Hiatus (Part 1) |slovenský názov = Amnézia (časť 1) |scenár = Donald P. Bellisario |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 9. máj 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Hiatus (Part 2) |slovenský názov = Amnézia (časť 2) |scenár = Donald P. Bellisario |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 16. máj 2006 }} |} === 4. séria (2006-2007) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #6EA635; color: #000000;"|№ ! style="background: #6EA635; color: #000000;"|# ! style="background: #6EA635; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #6EA635; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #6EA635; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #6EA635; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #6EA635; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Shalom |slovenský názov = Shalom |scenár = ''Storyline:'' Donald P. Bellisario & John C. Kelley<br />''Scenár:'' John C. Kelley |réžia = William Webb |pôvodné uvedenie = 19. september 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Escaped |slovenský názov = Na úteku |scenár = ''Storyline:'' Christopher Silber & Steven D. Binder<br />''Scenár:'' Steven D. Binder |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 26. september 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Singled Out |slovenský názov = Vyvolená |scenár = David J. North |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 3. október 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Faking It |slovenský názov = Dôkaz |scenár = Shane Brennan |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 10. október 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Dead and Unburied |slovenský názov = Mŕtvy a nepochovaný |scenár = Nell Scovell |réžia = Colin Bucksey |pôvodné uvedenie = 17. október 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Witch Hunt |slovenský názov = Honba na čarodejnice |scenár = Steven Kriozere |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 31. október 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Sandblast |slovenský názov = Výbuch piesku |scenár = Robert Palm |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 7. november 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Once a Hero |slovenský názov = Raz hrdinom |scenár = Shane Brennan |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 14. november 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Twisted Sister |slovenský názov = Zvrátená sestra |scenár = Steven D. Binder |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 21. november 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Smoked |slovenský názov = Vyúdený |scenár = John C. Kelley & Robert Palm |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 28. november 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Driven |slovenský názov = Ctižiadosť |scenár = ''Storyline:'' Richard C. Arthur<br />''Scenár:'' Richard C. Arthur, Nell Scovell & John C. Kelley |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 2. december 2006 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Suspicion |slovenský názov = Podozrenie |scenár = Shane Brennan |réžia = Colin Bucksey |pôvodné uvedenie = 16. január 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Sharif Returns |slovenský názov = Sharif sa vracia |scenár = Steven Binder |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 23. január 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Blowback |slovenský názov = Odveta |scenár = ''Storyline:'' Christopher Silber<br />''Scenár:'' Christopher Silber, David J. North & Shane Brennan |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 6. február 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Friends and Lovers |slovenský názov = Priatelia a milenci |scenár = John C. Kelley |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 13. február 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Dead Man Walking |slovenský názov = Chodiaca mŕtvola |scenár = Nell Scovell |réžia = Colin Bucksey |pôvodné uvedenie = 20. február 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Skeletons |slovenský názov = Kostry |scenár = Jesse Stern |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 27. február 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Iceman |slovenský názov = Ľadový muž |scenár = Shane Brennan |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 20. marec 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Grace Period |slovenský názov = Doba tolerancie |scenár = John C. Kelley |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Cover Story |slovenský názov = McGeeho príbeh |scenár = David J. North |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Brothers In Arms |slovenský názov = Bratia v zbrani |scenár = Steven D. Binder |réžia = Martha Mitchell |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 22 |pôvodný názov = In The Dark |slovenský názov = V temnote |scenár = Steven D. Binder |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 1. máj 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Trojan Horse |slovenský názov = Trójsky kôň |scenár = Donald P. Bellisario & Shane Brennan |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 8. máj 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Angel of Death (1) |slovenský názov = Anjel smrti |scenár = Donald P. Bellisario |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 22. máj 2007 }} |} === 5. séria (2007-2008) === '''Leon Vance''' (''Rocky Carroll'') prichádza do seriálu v štrnástej epizóde série. '''Jenny Shepardová''' (''[[Lauren Hollyová|Lauren Holly]]'') zomiera v poslednej epizóde série a odchádza zo seriálu na konci série. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000000;"|№ ! style="background: #16A4F6; color: #000000;"|# ! style="background: #16A4F6; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16A4F6; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #16A4F6; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Bury Your Dead (2) |slovenský názov = Pochovajte svojich mŕtvych |scenár = Shane Brennan |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 25. september 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Family |slovenský názov = Rodina |scenár = Steven D. Binder |réžia = Martha Mitchell |pôvodné uvedenie = 2. október 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Ex-File |slovenský názov = Súbor Ex |scenár = Alfonso H. Moreno |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 9. október 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Identity Crisis |slovenský názov = Kríza identity |scenár = Jesse Stern |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 16. október 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Leap of Faith |slovenský názov = Skok z viery |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 23. október 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Chimera |slovenský názov = Chiméra |scenár = Dan E. Fesman |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 30. október 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Requiem |slovenský názov = Requiem |scenár = Shane Brennan |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 6. november 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Designated Target |slovenský názov = Cieľ určený |scenár = Reed Steiner |réžia = Colin Bucksey |pôvodné uvedenie = 13. november 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Lost and Found |slovenský názov = Straty a nálezy |scenár = David J. North |réžia = Martha Mitchell |pôvodné uvedenie = 20. november 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Corporal Punishment |slovenský názov = Telesný trest |scenár = Jesse Stern |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 27. november 2007 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Tribes |slovenský názov = Kmeň |scenár = Reed Steiner |réžia = Colin Bucksey |pôvodné uvedenie = 15. január 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Stakeout |slovenský názov = Sledovačka |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Dog Tags |slovenský názov = Psie známky |scenár = Dan E. Fesman & Alfonso H. Moreno |réžia = Oz Scott |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Internal Affairs |slovenský názov = Vnútorné záležitosti |scenár = Jesse Stern & Reed Steiner |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 15 |pôvodný názov = In the Zone |slovenský názov = V zóne |scenár = Linda Burstyn |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Recoil |slovenský názov = Spätný ráz |scenár = ''Storyline:'' Dan E. Fesman<br />''Scenár:'' George Schenck & Frank Cardea |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 6. máj 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 17 |pôvodný názov = About Face |slovenský názov = Podľa tváre |scenár = ''Storyline:'' Jesse Stern<br />''Scenár:'' Alfonso H. Moreno & Reed Steiner |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 13. máj 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Judgment Day (Part 1) |slovenský názov = Deň zúčtovania (časť 1) |scenár = Steven D. Binder & David J. North |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 20. máj 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Judgment Day (Part 2) |slovenský názov = Deň zúčtovania (časť 2) |scenár = ''Storyline:'' Steven D. Binder<br />''Scenár:'' David J. North & Christopher J. Waild |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 20. máj 2008 }} |} === 6. séria (2008-2009) === '''Leon Vance''' (''Rocky Carroll'') sa stáva hlavnou postavou seriálu od prvej epizódy série. Epizódy 06x22-06x23 (Legenda 1&2) sú pilotnými epizódami nového seriálu [[NCIS: Los Angeles]]. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #701510; color: #fff;"|№ ! style="background: #701510; color: #fff;"|# ! style="background: #701510; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701510; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #701510; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #701510; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #701510; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Last Man Standing |slovenský názov = Posledný zostáva |réžia = Tony Wharmby |scenár = Shane Brennan |pôvodné uvedenie = 23. september 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Agent Afloat |slovenský názov = Agent na vode |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Dan E. Fesman & David J. North |pôvodné uvedenie = 30. september 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Capitol Offense |slovenský názov = Previnenie kapitolu |réžia = Dennis Smith |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 7. október 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Heartland |slovenský názov = Zem našich sŕdc |réžia = Tony Wharmby |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 14. október 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Nine Lives |slovenský názov = Deväť životov |réžia = Dennis Smith |scenár = Linda Burstyn, Dan E. Fesman & David J. North |pôvodné uvedenie = 21. október 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Murder 2.0 |slovenský názov = Vražda 2.0 |réžia = Arvin Brown |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 28. október 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Collateral Damage |slovenský názov = Vedľajšie škody |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Alfonso H. Moreno |pôvodné uvedenie = 11. november 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Cloak (1) |slovenský názov = Plášť |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 18. november 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Dagger (2) |slovenský názov = Dýka |réžia = Dennis Smith |scenár = Reed Steiner & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 25. november 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Road Kill |slovenský názov = Obeť nehody |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Steven Kriozere |pôvodné uvedenie = 2. december 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Silent Night |slovenský názov = Tichá noc |réžia = Tony Wharmby |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 16. december 2008 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Caged |slovenský názov = Za mrežami |réžia = Leslie Libman |scenár = Alfonso H. Moreno |pôvodné uvedenie = 6. január 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Broken Bird |slovenský názov = Zranený vták |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 13. január 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Love & War |slovenský názov = Láska a vojna |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Steven D. Binder & David J. North |pôvodné uvedenie = 27. január 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Deliverance |slovenský názov = Oslobodenie |réžia = Dennis Smith |scenár = Dan E. Fesman & Reed Steiner |pôvodné uvedenie = 10. február 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Bounce |slovenský názov = Odraz |réžia = Arvin Brown |scenár = David J. North & Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 17. február 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 17 |pôvodný názov = South by Southwest |slovenský názov = Na juh juhozápadnou dráhou |réžia = Thomas J. Wright |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 24. február 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Knockout |slovenský názov = Knockout |réžia = Tony Wharmby |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 17. marec 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Hide and Seek |slovenský názov = Hra na schovávačku |réžia = Dennis Smith |scenár = Dan E. Fesman |pôvodné uvedenie = 24. marec 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Dead Reckoning |slovenský názov = Približný odhad |réžia = Terrence O'Hara |scenár = ''Storyline:'' David J. North<br />''Scenár:'' Reed Steiner & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 31. marec 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Toxic |slovenský názov = Jed |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Legend (Part I) |slovenský názov = Legenda (časť 1) |réžia = Tony Wharmby |scenár = Shane Brennan |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Legend (Part II) |slovenský názov = Legenda (časť 2) |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Shane Brennan |pôvodné uvedenie = 5. máj 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Semper Fidelis (1) |slovenský názov = Vždy verní |réžia = Tony Wharmby |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 12. máj 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Aliyah (2) |slovenský názov = Aliyah |réžia = Dennis Smith |scenár = David J. North |pôvodné uvedenie = 18. máj 2009 }} |} === 7. séria (2009-2010) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #2E5966; color: #fff;"|№ ! style="background: #2E5966; color: #fff;"|# ! style="background: #2E5966; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #2E5966; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #2E5966; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #2E5966; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #2E5966; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Truth or Consequences (3) |slovenský názov = Pravda alebo výmysel |réžia = Dennis Smith |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 22. september 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Reunion |slovenský názov = Návrat |réžia = Tony Wharmby |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 29. september 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Inside Man |slovenský názov = Informátor |réžia = Thomas J. Wright |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 6. október 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Good Cop, Bad Cop |slovenský názov = Dobrý poliš, zlý poliš |réžia = Leslie Libman |scenár = ''Storyline:'' David J. North<br />''Scenár:'' Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 13. október 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Code of Conduct |slovenský názov = Pravidlá správania |réžia = Terrence O'Hara |scenár = ''Storyline:'' Christopher J. Waild<br />''Scenár:'' Reed Steiner & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 20. október 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Outlaws and In-Laws |slovenský názov = Štvanci a chránenci |réžia = Tony Wharmby |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 3. november 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Endgame |slovenský názov = Koniec hry |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Gary Glasberg |pôvodné uvedenie = 10. november 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Power Down |slovenský názov = Výpadok |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Steven D. Binder & David J. North |pôvodné uvedenie = 17. november 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Child's Play |slovenský názov = Detská hra |réžia = William Webb |scenár = Reed Steiner |pôvodné uvedenie = 24. november 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Faith |slovenský názov = Dôvera |réžia = Arvin Brown |scenár = Gary Glasberg |pôvodné uvedenie = 15. december 2009 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Ignition |slovenský názov = Vznietenie |réžia = Dennis Smith |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 5. január 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Flesh and Blood |slovenský názov = Mäso a krv |réžia = Arvin Brown |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 12. január 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Jet Lag |slovenský názov = Dlhý let |réžia = Tony Wharmby |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 26. január 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Masquerade |slovenský názov = Maškaráda |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 2. február 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Jack-Knife |slovenský názov = Jack-Knife |réžia = Dennis Smith |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 9. február 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Mother's Day |slovenský názov = Deň matiek |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gary Glasberg & Reed Steiner |pôvodné uvedenie = 2. marec 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Double Identity |slovenský názov = Dvojitá identita |réžia = Mark Horowitz |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 9. marec 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Jurisdiction |slovenský názov = Právomoc |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Lee David Zlotoff |pôvodné uvedenie = 16. marec 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Guilty Pleasure |slovenský názov = Potešenie z viny |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Reed Steiner & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Moonlighting |slovenský názov = Mesačný svit |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Steven D. Binder & Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Obsession |slovenský názov = Posadnutosť |réžia = Tony Wharmby |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 4. máj 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Borderland (1) |slovenský názov = Hranica |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 11. máj 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Patriot Down (2) |slovenský názov = Zrada patriota |réžia = Dennis Smith |scenár = Gary Glasberg |pôvodné uvedenie = 18. máj 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Rule Fifty-One (3) |slovenský názov = Pravidlo 51 |réžia = Dennis Smith |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 25. máj 2010 }} |} === 8. séria (2010-2011) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1E4D2B; color: #fff;"|№ ! style="background: #1E4D2B; color: #fff;"|# ! style="background: #1E4D2B; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1E4D2B; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #1E4D2B; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #1E4D2B; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #1E4D2B; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Spider and the Fly (4) |slovenský názov = Pavúk a mucha |réžia = Dennis Smith |scenár = Gary Glasberg |pôvodné uvedenie = 21. september 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Worst Nightmare |slovenský názov = Najhoršia nočná mora |réžia = Tony Wharmby |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 28. september 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Short Fuse |slovenský názov = Skrat |réžia = Leslie Libman |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 5. október 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Royals and Loyals |slovenský názov = Reč peňazí |réžia = Arvin Brown |scenár = Reed Steiner |pôvodné uvedenie = 12. október 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Dead Air |slovenský názov = Hluchý éter |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 19. október 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Cracked |slovenský názov = Mimo |réžia = Tony Wharmby |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 26. október 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Broken Arrow |slovenský názov = Zlomený šíp |réžia = Arvin Brown |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 9. november 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Enemies Foreign (1) |slovenský názov = Zahraniční nepriatelia |réžia = Dennis Smith |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 16. november 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Enemies Domestic (2) |slovenský názov = Domáci nepriatelia |réžia = Mark Horowitz |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 23. november 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 10 |pôvodný názov = False Witness |slovenský názov = Falošný svedok |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 14. december 2010 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Ships in the Night |slovenský názov = Nočné lode |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Reed Steiner & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 11. január 2011 |stĺpec1 = }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Recruited |slovenský názov = Zverbovaný |réžia = Arvin Brown |scenár = Gary Glasberg |pôvodné uvedenie = 18. január 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Freedom |slovenský názov = Sloboda |réžia = Craig Ross, Jr. |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 1. február 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 14 |pôvodný názov = A Man Walks Into a Bar... |slovenský názov = Chlapík vojde do baru... |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Gary Glasberg |pôvodné uvedenie = 8. február 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Defiance |slovenský názov = Vzdor |réžia = Dennis Smith |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 15. február 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Kill Screen |slovenský názov = Obrazovka smrti |réžia = Tony Wharmby |scenár = ''Storyline:'' Steven Kriozere<br />''Scenár:'' Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 22. február 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 17 |pôvodný názov = One Last Score |slovenský názov = Posledná akcia |réžia = Michael Weatherly |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 1. marec 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Out of the Frying Pan |slovenský názov = Ako na tanieri |réžia = Terrence O'Hara |scenár = ''Storyline:'' Leon Carroll, Jr.<br />''Scenár:'' Reed Steiner & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 22. marec 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 181 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Tell-All |slovenský názov = Nech vedia všetci |réžia = Kevin Rodney Sullivan |scenár = Andrew Bartels |pôvodné uvedenie = 29. marec 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 182 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Two-Faced (1) |slovenský názov = Dve tváre |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Nicole Mirante-Matthews & Reed Steiner |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 183 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Dead Reflection (2) |slovenský názov = Mŕtvy odraz |réžia = William Webb |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 184 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Baltimore (3) |slovenský názov = Baltimore |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 3. máj 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 185 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Swan Song (4) |slovenský názov = Labutia pieseň |réžia = Tony Wharmby |scenár = Jesse Stern |pôvodné uvedenie = 10. máj 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 186 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Pyramid (5) |slovenský názov = Pyramída |réžia = Dennis Smith |scenár = Gary Glasberg |pôvodné uvedenie = 17. máj 2011 }} |} === 9. séria (2011-2012) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff;"|№ ! style="background: #000000; color: #fff;"|# ! style="background: #000000; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #000000; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 187 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Nature of the Beast (6) |slovenský názov = Prirodzenosť dravca |scenár = Gary Glasberg |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 20. september 2011 |stĺpec1 = 9. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 188 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Restless |slovenský názov = Nepriznaná minulosť |scenár = Steven D. Binder |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 27. september 2011 |stĺpec1 = 10. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 189 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Penelope Papers |slovenský názov = Projekt Anax Principle |scenár = Nicole Mirante-Matthews |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 4. október 2011 |stĺpec1 = 13. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 190 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Enemy on the Hill |slovenský názov = Nepriateľ v kongrese |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 11. október 2011 |stĺpec1 = 14. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 191 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Safe Harbor |slovenský názov = Bezpečný prístav |scenár = Reed Steiner & Christopher J. Waild |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 18. október 2011 |stĺpec1 = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 192 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Thirst |slovenský názov = Smäd |scenár = Scott Williams |réžia = Tom Wright |pôvodné uvedenie = 25. október 2011 |stĺpec1 = 16. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 193 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Devil's Triangle |slovenský názov = Diabolský trojuholník |scenár = Steven D. Binder & Reed Steiner |réžia = Leslie Libman |pôvodné uvedenie = 1. november 2011 |stĺpec1 = 17. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 194 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Engaged (Part I) |slovenský názov = V zajatí (časť 1) |scenár = Gina Lucita Monreal |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 8. november 2011 |stĺpec1 = 20. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 195 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Engaged (Part II) |slovenský názov = V zajatí (časť 2) |scenár = Gary Glasberg |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 15. november 2011 |stĺpec1 = 21. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 196 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Sins of the Father |slovenský názov = Otcové hriechy |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Leslie Libman |pôvodné uvedenie = 22. november 2011 |stĺpec1 = 22. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 197 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Newborn King |slovenský názov = Zrodenie kráľa |scenár = Christopher J. Waild |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 13. december 2011 |stĺpec1 = 23. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 198 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Housekeeping |slovenský názov = Čistka |scenár = Scott Williams |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 3. január 2012 |stĺpec1 = 24. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 199 |ep2 = 13 |pôvodný názov = A Desperate Man |slovenský názov = Zúfalstvo |scenár = Nicole Mirante-Matthews |réžia = Leslie Libman |pôvodné uvedenie = 10. január 2012 |stĺpec1 = 27. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 200 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Life Before His Eyes |slovenský názov = Celý život pred očami |scenár = Gary Glasberg |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 7. február 2012 |stĺpec1 = 28. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 201 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Secrets |slovenský názov = Tajomstvá |scenár = Steven D. Binder |réžia = Leslie Libman |pôvodné uvedenie = 14. február 2012 |stĺpec1 = 30. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 202 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Psych Out |slovenský názov = Psycho - operácie |scenár = Gary Glasberg & Reed Steiner |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 21. február 2012 |stĺpec1 = 31. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 203 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Need to Know |slovenský názov = Byť oprávnený vedieť |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = [[Michelle MacLaren]] |pôvodné uvedenie = 28. február 2012 |stĺpec1 = 3. september 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 204 |ep2 = 18 |pôvodný názov = The Tell |slovenský názov = Znamenia |scenár = Gina Lucita Monreal |réžia = Tom Wright |pôvodné uvedenie = 20. marec 2012 |stĺpec1 = 4. september 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 205 |ep2 = 19 |pôvodný názov = The Good Son |slovenský názov = Dobrý syn |scenár = Nicole Mirante-Matthews & Scott Williams |réžia = Terrance O'Hara |pôvodné uvedenie = 27. marec 2012 |stĺpec1 = 5. september 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 206 |ep2 = 20 |pôvodný názov = The Missionary Position |slovenský názov = Misionárska poloha |scenár = Allison Abner |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2012 |stĺpec1 = 6. september 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 207 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Rekindled (1) |slovenský názov = Vzplanutie |scenár = Christopher J. Waild & Reed Steiner |réžia = Mark Horowitz |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2012 |stĺpec1 = 7. september 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 208 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Playing with Fire (2) |slovenský názov = Hra s ohňom |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 1. máj 2012 |stĺpec1 = 10. september 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 209 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Up In Smoke (3) |slovenský názov = V dyme |scenár = Steven D. Binder |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 8. máj 2012 |stĺpec1 = 11. september 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 210 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Till Death Do Us Part (4) |slovenský názov = Kým nás smrť nerozdelí |scenár = Gary Glasberg |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 15. máj 2012 |stĺpec1 = 12. september 2012 }} |} === 10. séria (2012-2013)=== '''Jimmy Palmer''' (''Brian Dietzen'') sa stáva hlavnou postavou od prvej epizódy série. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #123456; color: #fff;"|№ ! style="background: #123456; color: #fff;"|# ! style="background: #123456; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #123456; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #123456; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #123456; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #123456; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #123456; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 211 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Extreme Prejudice (5) |slovenský názov = Krajné riešenie |scenár = Gary Glasberg |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 25. september 2012 |stĺpec1 = 29. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 212 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Recovery |slovenský názov = Zotavenie |scenár = Scott Williams |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 2. október 2012 |stĺpec1 = 2. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 213 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Phoenix |slovenský názov = Fénix |scenár = Steven D. Binder |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 9. október 2012 |stĺpec1 = 3. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 214 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Lost at Sea |slovenský názov = Stratení na mori |scenár = Christopher J. Waild |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 23. október 2012 |stĺpec1 = 4. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 215 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Namesake |slovenský názov = Menovec |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 30. október 2012 |stĺpec1 = 5. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 216 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Shell Shock (Part I) |slovenský názov = Posttraumatikcý šok (časť 1) |scenár = Nichole Mirante-Matthews |réžia = Leslie Libman |pôvodné uvedenie = 13. november 2012 |stĺpec1 = 6. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 217 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Shell Shock (Part II) |slovenský názov = Posttraumatický šok (časť 2) |scenár = Gina Monreal |réžia = Tom Wright |pôvodné uvedenie = 20. november 2012 |stĺpec1 = 9. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 218 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Gone |slovenský názov = Preč |scenár = Scott Williams & Reed Steiner |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 27. november 2012 |stĺpec1 = 10. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 219 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Devil's Trifecta |slovenský názov = Diabolská trojka |scenár = Steven D. Binder |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 11. december 2012 |stĺpec1 = 11. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 220 |ep2 = 10 |pôvodný názov = You Better Watch Out |slovenský názov = Radšej si dávaj pozor |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 18. december 2012 |stĺpec1 = 12. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 221 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Shabbat Shalom (1) |slovenský názov = Shabbat Shalom |scenár = Christopher J. Waild |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 8. január 2013 |stĺpec1 = 13. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 222 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Shiva (2) |slovenský názov = Shiva |scenár = ''Storyline:'' Scott Williams<br />''Scenár:'' Christopher J. Waild & Gary Glasberg |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 15. január 2013 |stĺpec1 = 16. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 223 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Hit and Run |slovenský názov = Nabúrať a újsť |scenár = Gary Glasberg & Gina Lucita Monreal |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 29. január 2013 |stĺpec1 = 17. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 224 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Canary |slovenský názov = Kanárik |scenár = Christopher J. Waild |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 5. február 2013 |stĺpec1 = 18. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 225 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Hereafter |slovenský názov = Potom |scenár = Nichole Mirante-Matthews |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 19. február 2013 |stĺpec1 = 19. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 226 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Detour |slovenský názov = Obchádzka |scenár = Steven D. Binder |réžia = Mario Van Peebles |pôvodné uvedenie = 26. február 2013 |stĺpec1 = 20. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 227 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Prime Suspect |slovenský názov = Hlavný podozrivý |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 5. marec 2013 |stĺpec1 = 7. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 228 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Seek |slovenský názov = Hľadaj |scenár = Scott Williams |réžia = Michael Weatherly |pôvodné uvedenie = 19. marec 2013 |stĺpec1 = 8. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 229 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Squall |slovenský názov = Búrka |scenár = Bill Nuss |réžia = Tom Wright |pôvodné uvedenie = 26. marec 2013 |stĺpec1 = 9. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 230 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Chasing Ghosts (3) |slovenský názov = Prenasledovanie duchov |scenár = Nicole Mirante-Matthews |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2013 |stĺpec1 = 10. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 231 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Berlin (4) |slovenský názov = Berlín |scenár = Scott Williams & Gina Lucita Monreal |réžia = Terrence O’Hara |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2013 |stĺpec1 = 13. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 232 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Revenge (5) |slovenský názov = Odplata |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2013 |stĺpec1 = 14. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 233 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Double Blind (6) |slovenský názov = Štúdia naslepo |scenár = Christopher J. Walid & Steven D. Binder |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 7. máj 2013 |stĺpec1 = 15. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 234 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Damned If You Do (7) |slovenský názov = Najhoršia možnosť |scenár = Gary Glasberg |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 14. máj 2013 |stĺpec1 = 16. január 2014 }} |} ===11. séria (2013-2014)=== '''Ziva Davidová''' (''Cote de Pablo'') odchádza v druhej epizóde série. '''Eleanor Bishopová''' (''Emily Wickersham'') prichádza do seriálu v deviatej epizóde série a stáva sa hlavnou postavou od dvanástej epizódy série. Epizódy 11x18-11x19 (New Orleans 1&2) sú pilotnými epizódami nového seriálu [[NCIS: New Orleans]]. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B3001E; color: #fff;"|№ ! style="background: #B3001E; color: #fff;"|# ! style="background: #B3001E; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B3001E; color: #fff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #B3001E; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #B3001E; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #B3001E; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B3001E; color: #fff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 235 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Whiskey Tango Foxtrot (8) |slovenský názov = Atentát |scenár = Gary Glasberg |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 24. september 2013 |stĺpec1 = 7. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 236 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Past, Present, Future (9) |slovenský názov = Minulosť, prítomnosť, budúcnosť |scenár = ''Storyline:'' Gary Glasberg<br />''Scenár:'' Scott Williams & Gina Lucita Monreal |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 |stĺpec1 = 8. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 237 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Under the Radar |slovenský názov = Nájdi lietadlo |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 8. október 2013 |stĺpec1 = 9. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 238 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Anonymous Was a Woman |slovenský názov = Neznáma bola žena |scenár = Steven D. Binder |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 15. október 2013 |stĺpec1 = 10. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 239 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Once a Crook |slovenský názov = Raz ničomník |scenár = Christopher Silber |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 22. október 2013 |stĺpec1 = 12. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 240 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Oil and Water |slovenský názov = Vždy pripravený |scenár = Jennifer Corbett |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 29. október 2013 |stĺpec1 = 15. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 241 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Better Angels |slovenský názov = Lepší anjeli |scenár = Gina Monreal |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 5. november 2013 |stĺpec1 = 16. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 242 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Alibi |slovenský názov = Alibi |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Holly Dale |pôvodné uvedenie = 12. november 2013 |stĺpec1 = 17. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 243 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Gut Check |slovenský názov = Inštinkt |scenár = Christopher J. Walid |réžia = Deannis Smith |pôvodné uvedenie = 19. november 2013 |stĺpec1 = september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 244 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Devil's Triad |slovenský názov = Diabolská trojica |scenár = Steven D. Binder |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 10. december 2013 |stĺpec1 = 21. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 245 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Homesick |slovenský názov = Epidémia |scenár = Scott Williams |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 17. december 2013 |stĺpec1 = 22. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 246 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Kill Chain (1) |slovenský názov = Smrtiaci reťazec |scenár = Christopher Silber |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 7. január 2014 |stĺpec1 = 24. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 247 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Double Back (2) |slovenský názov = Smrtiaci reťazec |scenár = Gina Lucita Monreal |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 14. január 2014 |stĺpec1 = 25. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 248 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Monsters and Men (3) |slovenský názov = Ľudia a strašidlá |scenár = Jennifer Corbett |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 4. február 2014 |stĺpec1 = 28. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 249 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Bulletproof |slovenský názov = Nepriestrelný |scenár = Christopher J. Waild |réžia = Leslie Libman |pôvodné uvedenie = 25. február 2014 |stĺpec1 = 29. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 250 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Dressed to Kill |slovenský názov = Falošný námorník |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Thomas J. Wright |pôvodné uvedenie = 4. marec 2014 |stĺpec1 = 30. september 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 251 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Rock and a Hard Place |slovenský názov = Smrť a rockenroll |scenár = Steven D. Binder |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 18. marec 2014 |stĺpec1 = 1. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 252 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Crescent City (Part I) |slovenský názov = New Orleans (časť 1) |scenár = Gary Glasberg |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 25. marec 2014 |stĺpec1 = 2. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 253 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Crescent City (Part II) |slovenský názov = New Orleans (časť 2) |scenár = Gary Glasberg |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2014 |stĺpec1 = 5. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 254 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Page Not Found |slovenský názov = Stránka nenájdená |scenár = Christopher J. Waild |réžia = Terrence O'Hara |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2014 |stĺpec1 = 6. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 255 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Alleged |slovenský názov = Obvinenie |scenár = Scott Williams |réžia = Arvin Brown |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2014 |stĺpec1 = 7. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 256 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Shooter |slovenský názov = Strelec |scenár = George Schenck & Frank Cardea |réžia = Dennis Smith |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2014 |stĺpec1 = 8. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 257 |ep2 = 23 |pôvodný názov = The Admiral's Daughter |slovenský názov = Admirálova dcéra |scenár = Steven D. Binder & Christopher Silber |réžia = James Whitmore, Jr. |pôvodné uvedenie = 6. máj 2014 |stĺpec1 = 9. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 258 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Honor Thy Father |slovenský názov = Cti otca svojho |scenár = Gary Glasberg & Gina Lucita Monreal |réžia = Tony Wharmby |pôvodné uvedenie = 13. máj 2014 |stĺpec1 = 12. október 2015 }} |} ===12. séria (2014-2015)=== {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9F3500; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #9F3500; color: #ffffff;"|# ! style="background: #9F3500; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9F3500; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #9F3500; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #9F3500; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #9F3500; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9F3500; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 259 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Twenty Klicks (1) |slovenský názov = Dvadsať kilometrov |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gary Glasberg & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 23. september 2014 |stĺpec1 = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 260 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Kill the Messenger |slovenský názov = Zabite posla |réžia = Dennis Smith |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 30. september 2014 |stĺpec1 = 15. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 261 |ep2 = 3 |pôvodný názov = So It Goes |slovenský názov = Tak to chodí |réžia = Leslie Libman |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 7. október 2014 |stĺpec1 = 16. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 262 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Choke Hold (2) |slovenský názov = Bez kyslíka |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 14. október 2014 |stĺpec1 = 19. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 263 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The San Dominick |slovenský názov = San Dominick |réžia = Arvin Brown |scenár = Christopher Silber |pôvodné uvedenie = 21. október 2014 |stĺpec1 = 20. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 264 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Parental Guidance Suggested |slovenský názov = Mládeži neprístupné |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 28. október 2014 |stĺpec1 = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 265 |ep2 = 7 |pôvodný názov = The Searchers |slovenský názov = Hľadači |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 11. november 2014 |stĺpec1 = 22. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 266 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Semper Fortis |slovenský názov = Navždy silný |réžia = Dennis Smith |scenár = Matthew R. Jarrett & Scott J. Jarrett |pôvodné uvedenie = 18. november 2014 |stĺpec1 = 23. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 267 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Grounded |slovenský názov = Uzemnený |réžia = Bethany Rooney |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 25. november 2014 |stĺpec1 = 26. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 268 |ep2 = 10 |pôvodný názov = House Rules |slovenský názov = Domáce pravidlá |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 16. december 2014 |stĺpec1 = 27. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 269 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Check (3) |slovenský názov = Kontrola |réžia = Alrick Riley |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 6. január 2015 |stĺpec1 = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 270 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Enemy Within |slovenský názov = Nepriateľ medzi nami |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 13. január 2015 |stĺpec1 = 29. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 271 |ep2 = 13 |pôvodný názov = We Build, We Fight |slovenský názov = Staviame, bojujeme |réžia = Rocky Carroll |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 3. február 2015 |stĺpec1 = 30. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 272 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Cadence |slovenský názov = Kadencia |réžia = Tony Wharmby |scenár = Christopher Silber |pôvodné uvedenie = 10. február 2015 |stĺpec1 = 2. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 273 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Cabin Fever (4) |slovenský názov = Samota |réžia = Bethany Rooney |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 17. február 2015 |stĺpec1 = 3. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 274 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Blast from the Past |slovenský názov = Rana z minulosti |réžia = Dennis Smith |scenár = David J. North |pôvodné uvedenie = 24. február 2015 |stĺpec1 = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 275 |ep2 = 17 |pôvodný názov = The Artful Dodger |slovenský názov = Rafinovanosť |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 10. marec 2015 |stĺpec1 = 5. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 276 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Status Update |slovenský názov = Obnova stavu |réžia = Holly Dale |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 24. marec 2015 |stĺpec1 = 6. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 277 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Patience |slovenský názov = Trpezlivosť |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 31. marec 2015 |stĺpec1 = 9. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 278 |ep2 = 20 |pôvodný názov = No Good Deed |slovenský názov = Žiaden dobrý skutok |réžia = Arvin Brown |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2015 |stĺpec1 = 10. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 279 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Lost in Translation |slovenský názov = Stratený v preklade |réžia = Tony Wharmby |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2015 |stĺpec1 = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 280 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Troll (1) |slovenský názov = Trol |réžia = Dennis Smith |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2015 |stĺpec1 = 12. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 281 |ep2 = 23 |pôvodný názov = The Lost Boys (2) |slovenský názov = Stratení chlapci |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 5. máj 2015 |stĺpec1 = 13. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 282 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Neverland (3) |slovenský názov = Neverland |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gary Glasberg |pôvodné uvedenie = 12. máj 2015 |stĺpec1 = 16. november 2015 }} |} ===13. séria (2015-2016)=== '''Anthony DiNozzo''' (''Michael Weatherly'') odchádza zo seriálu v poslednej epizóde série. '''Clayton Reeves''' (''Duane Henry)'' prichádza do seriálu na posledné dve epizódy série. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #ebc028; color: #000000;"|№ ! style="background: #ebc028; color: #000000;"|# ! style="background: #ebc028; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #ebc028; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ebc028; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #ebc028; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #ebc028; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #ebc028; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 283 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Stop the Bleeding (4) |slovenský názov = Zastavte krvácanie |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gary Glasberg & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 22. september 2015 |stĺpec1 = 15. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 284 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Personal Day |slovenský názov = Osobné voľno |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 29. september 2015 |stĺpec1 = 15. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 285 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Incognito |slovenský názov = Inkognito |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 6. október 2015 |stĺpec1 = 16. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Double Trouble |slovenský názov = Dvojnásobný problém |réžia = Dennis Smith |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 13. október 2015 |stĺpec1 = 16. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Lockdown |slovenský názov = Pod zámkom |réžia = Bethany Rooney |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 20. október 2015 |stĺpec1 = 18. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Viral |slovenský názov = Na internete |réžia = Rocky Carroll |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 27. október 2015 |stĺpec1 = 18. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 7 |pôvodný názov = 16 Years |slovenský názov = 16 rokov |réžia = Mark Horowitz |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 3. november 2015 |stĺpec1 = 21. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Saviors |slovenský názov = Spasitelia |réžia = Tony Wharmby |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 10. november 2015 |stĺpec1 = 21. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Day In Court |slovenský názov = Súdny deň |réžia = Dennis Smith |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 17. november 2015 |stĺpec1 = 22. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Blood Brothers |slovenský názov = Pokrvní bratia |réžia = Arvin Brown |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 24. november 2015 |stĺpec1 = 22. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Spinning Wheel |slovenský názov = Kolovrátok |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 15. december 2015 |stĺpec1 = 23. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Sister City (Part I) |slovenský názov = Sesterské mesto |réžia = Leslie Libman |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 5. január 2016 |stĺpec1 = 23. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Déjà vu |slovenský názov = Déja vu |réžia = Rocky Carroll |scenár = Matthew R. Jarrett & Scott J. Jarrett |pôvodné uvedenie = 19. január 2016 |stĺpec1 = 24. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Decompressed |slovenský názov = Dekompresia |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 9. február 2016 |stĺpec1 = 24. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 15 |pôvodný názov = React |slovenský názov = Takticky |réžia = Bethany Rooney |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 16. február 2016 |stĺpec1 = 25. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Loose Cannons |slovenský názov = Odtrhnuté vagóny |réžia = Alrick Riley |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 23. február 2016 |stĺpec1 = 25. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 17 |pôvodný názov = After Hours |slovenský názov = Nadčas |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Cindi Hemingway |pôvodné uvedenie = 1. marec 2016 |stĺpec1 = 28. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Scope |slovenský názov = Dostrel |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gary Glasberg & Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 15. marec 2016 |stĺpec1 = 28. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 301 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Reasonable Doubts |slovenský názov = Dôvodné pochybnosti |réžia = Thomas J. Wright |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 22. marec 2016 |stĺpec1 = 29. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 302 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Charade |slovenský názov = Šarády |réžia = Edward Ornelas |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2016 |stĺpec1 = 29. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 303 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Return to Sender (1) |slovenský názov = Vrátiť odosielateľovi |réžia = Leslie Libman |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2016 |stĺpec1 = 30. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 304 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Homefront (2) |slovenský názov = Domáci front |réžia = Dennis Smith |scenár = Gina Lucita Monreal & Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 3. máj 2016 |stĺpec1 = 30. november 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 305 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Dead Letter (3) |slovenský názov = Nesplnené želanie |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 10. máj 2016 |stĺpec1 = 1. december 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 306 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Family First (4) |slovenský názov = Rodina je prvoradá |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gary Glasberg & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 17. máj 2016 |stĺpec1 = 1. december 2016 }} |} ===14. séria (2016-2017)=== '''Alexandra "Alex" Quinnová''' (''Jennifer Esposito'') prichádza do seriálu v prvej epizóde série ako hlavná postava a v poslednej epizóde série seriál opúšťa. '''Nicholas "Nick" Torres''' (''Wilmer Valderrama'') prichádza do seriálu v prvej epizóde série ako hlavná postava. '''Clayton Reeves''' (''Duane Henry'') sa stáva hlavnou postavou seriálu od piatej epizódy série. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #bcc9d2; color: #000000;"|№ ! style="background: #bcc9d2; color: #000000;"|# ! style="background: #bcc9d2; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #bcc9d2; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #bcc9d2; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #bcc9d2; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #bcc9d2; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #bcc9d2; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 307 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Rogue |slovenský názov = Odtrhnutý z reťaze |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gary Glasberg & Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 20. september 2016 |stĺpec1 = 26. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 308 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Being Bad |slovenský názov = Zlá stránka |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 27. september 2016 |stĺpec1 = 26. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 309 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Privileged Information |slovenský názov = Lekárske tajomstvo |réžia = Edward Ornelas |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 4. október 2016 |stĺpec1 = 27. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 310 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Love Boat |slovenský názov = Loď lásky |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 11. október 2016 |stĺpec1 = 27. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 311 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Philly |slovenský názov = Philly |réžia = Allan Arkush |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 18. október 2016 |stĺpec1 = 28. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 312 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Shell Game |slovenský názov = Hra so schránkami |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 25. október 2016 |stĺpec1 = 28. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 313 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Home of the Brave |slovenský názov = Domov udatných |réžia = Alrick Riley |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 15. november 2016 |stĺpec1 = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 314 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Enemy Combatant |slovenský názov = Nepriateľský bojovník |réžia = Tony Wharmby |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 22. november 2016 |stĺpec1 = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 315 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Pay to Play |slovenský názov = Zaplatená hra |réžia = Arvin Brown |scenár = Cindi Hemingway |pôvodné uvedenie = 6. december 2016 |stĺpec1 = 4. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 316 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Tie That Binds |slovenský názov = Puto, ktoré spája |réžia = Arvin Brown |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 13. december 2016 |stĺpec1 = 4. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 317 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Willoughby (1) |slovenský názov = Willoughby |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 3. január 2017 |stĺpec1 = 5. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 318 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Off the Grid (2) |slovenský názov = V utajení |réžia = Rocky Carroll |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 17. január 2017 |stĺpec1 = 5. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 319 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Keep Going |slovenský názov = Nezastavuj |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 24. január 2017 |stĺpec1 = 6. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 320 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Nonstop |slovenský názov = Nonstop |réžia = Mark Horowitz |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 7. február 2017 |stĺpec1 = 6. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 321 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Pandora's Box (Part I) |slovenský názov = Pandorina skrinka |réžia = Arvin Brown |scenár = Cindi Hemingway |pôvodné uvedenie = 14. február 2017 |stĺpec1 = 7. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 322 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A Many Splendored Thing (3) |slovenský názov = Tá najkrajšia vec |réžia = Michael Zinberg |scenár = Steven D. Binder & David J. North |pôvodné uvedenie = 21. február 2017 |stĺpec1 = 7. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 323 |ep2 = 17 |pôvodný názov = What Lies Above |slovenský názov = To, čo je nad nami |réžia = Leslie Libman |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 7. marec 2017 |stĺpec1 = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 324 |ep2 = 18 |pôvodný názov = M.I.A. |slovenský názov = Nezvestní v akcií |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 14. marec 2017 |stĺpec1 = 11. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 325 |ep2 = 19 |pôvodný názov = The Wall |slovenský názov = Stena |réžia = Bethany Rooney |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 28. marec 2017 |stĺpec1 = 11. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 326 |ep2 = 20 |pôvodný názov = A Bowl of Cherries |slovenský názov = Miska čerešní |réžia = Edward Ornelas |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2017 |stĺpec1 = 12. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 327 |ep2 = 21 |pôvodný názov = One Book, Two Covers |slovenský názov = Jedna kniha, dva obaly |réžia = Terrence O'Hara |scenár = David J. North |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2017 |stĺpec1 = 12. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 328 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Beastmaster |slovenský názov = Pán šeliem |réžia = Bethany Rooney |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 2. máj 2017 |stĺpec1 = 13. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 329 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Something Blue |slovenský názov = Niečo modré |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Jennifer Corbett & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 9. máj 2017 |stĺpec1 = 13. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 330 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Rendezvous (1) |slovenský názov = Stretnutie |réžia = Tony Wharmby |scenár = George Schenck, Frank Cardea & Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 16. máj 2017 |stĺpec1 = 14. marec 2019 }} |} ===15. séria (2017-2018)=== '''Jacqueline "Jackie" Sloaneová''' (''Maria Bello'') prichádza do seriálu v štvrtej epizóde série a od následujúcej epizódy sa stáva hlavnou postavou. '''Abby Scuitová''' (''Pauley Perrette'') a '''Clayton Reeves''' ''(Duane Henry)'' odchádzajú zo seriálu v dvadsiatej druhej epizóde série. '''Kasie Hines''' (''Diona Reasonover'') prichádza do seriálu v sedemnástej epizóde série, neskôr sa stáva náhradou za Abby. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #eb4e2f; color: #000000;"|№ ! style="background: #eb4e2f; color: #000000;"|# ! style="background: #eb4e2f; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #eb4e2f; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #eb4e2f; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #eb4e2f; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #eb4e2f; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #eb4e2f; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 331 |ep2 = 1 |pôvodný názov = House Divided (2) |slovenský názov = V zajatí |réžia = Tony Wharmby |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 26. september 2017 |stĺpec1 = 14. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 332 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Twofer |slovenský názov = Doma |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 3. október 2017 |stĺpec1 = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 333 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Exit Strategy |slovenský názov = Úniková stratégia |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 10. október 2017 |stĺpec1 = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 334 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Skeleton Crew |slovenský názov = Kmeňová posádka |réžia = Rocky Carroll |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 17. október 2017 |stĺpec1 = 18. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 335 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Fake It 'Til You Make It |slovenský názov = Predstieraj, kým sa dá |réžia = Thomas J. Wright |scenár = David J. North |pôvodné uvedenie = 24. október 2017 |stĺpec1 = 18. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 336 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Trapped |slovenský názov = V pasci |réžia = Bethany Rooney |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 31. október 2017 |stĺpec1 = 19. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 337 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Burden of Proof |slovenský názov = Dôkazné bremeno |réžia = Dennis Smith |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 7. november 2017 |stĺpec1 = 19. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 338 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Voices |slovenský názov = Hlasy |réžia = Tony Wharmby |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 14. november 2017 |stĺpec1 = 20. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 339 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Ready or Not |slovenský názov = Pripravená, či nie |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 21. november 2017 |stĺpec1 = 20. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 340 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Double Down |slovenský názov = Dvojitý zásah |réžia = Alrick Riley |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 12. december 2017 |stĺpec1 = 21. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 341 |ep2 = 11 |pôvodný názov = High Tide |slovenský názov = Vysoký príliv |réžia = Tony Wharmby |scenár = David J. North & Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 2. január 2018 |stĺpec1 = 21. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 342 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Dark Secrets |slovenský názov = Temné tajomstvá |réžia = Bethany Rooney |scenár = George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 9. január 2018 |stĺpec1 = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 343 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Family Ties (1) |slovenský názov = Rodinné putá |réžia = Rocky Carroll |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 23. január 2018 |stĺpec1 = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 344 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Keep Your Friends Close (2) |slovenský názov = Priatelia |réžia = Mark Horowitz |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 6. február 2018 |stĺpec1 = 25. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 345 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Keep Your Enemies Closer (3) |slovenský názov = Nepriatelia |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 27. február 2018 |stĺpec1 = 25. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 346 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Handle with Care |slovenský názov = Pozor, krehké |réžia = Alrick Riley |scenár = Scott J. Jarrett & Matthew R. Jarrett |pôvodné uvedenie = 6. marec 2018 |stĺpec1 = 26. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 347 |ep2 = 17 |pôvodný názov = One Man's Trash |slovenský názov = Odpad či poklad |réžia = Michael Zinberg |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 13. marec 2018 |stĺpec1 = 26. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 348 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Death From Above |slovenský názov = Mŕtvola z neba |réžia = Rocky Carroll |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 27. marec 2018 |stĺpec1 = 27. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 349 |ep2 = 19 |pôvodný názov = The Numerical Limit |slovenský názov = Hranica |réžia = Leslie Libman |scenár = David J. North & Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2018 |stĺpec1 = 27. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 350 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Sight Unseen |slovenský názov = Veci nevídané |réžia = Bethany Rooney |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2018 |stĺpec1 = 28. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 351 |ep2 = 21 |pôvodný názov = One Step Forward (1) |slovenský názov = Jeden krok vpred |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 1. máj 2018 |stĺpec1 = 28. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 352 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Two Steps Back (2) |slovenský názov = Dva kroky späť |réžia = Michael Zinberg |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 8. máj 2018 |stĺpec1 = 29. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 353 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Fallout |slovenský názov = Protibombový kryt |réžia = Michael Zinberg |scenár = ''Storyline:'' Christopher J. Waild<br>''Scenár:'' David J. North & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 15. máj 2018 |stĺpec1 = 29. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 354 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Date with Destiny (1) |slovenský názov = Schôdzka s osudom |réžia = Tony Wharmby |scenár = Scott Williams, George Schenck & Frank Cardea |pôvodné uvedenie = 22. máj 2018 |stĺpec1 = 1. apríl 2019 }} |} ===16. séria (2018-2019)=== '''Kasie Hines''' (''Diona Reasonover''), ktorá nahradila Abby, sa stáva hlavnou postavou seriálu od začiatku série. '''Ziva Davidová''' (''Cote de Pablo'') sa objavuje v poslednej epizóde série ako hosť. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0099; color: #000000;"|№ ! style="background: #FF0099; color: #000000;"|# ! style="background: #FF0099; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FF0099; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FF0099; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #FF0099; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #FF0099; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FF0099; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 355 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Destiny´s Child (2) |slovenský názov = Dieťa osudu |réžia = Tony Wharmby |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 25. september 2018 |stĺpec1 = 10. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 356 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Love Thy Neighbor |slovenský názov = Miluj blížneho svojho |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 2. október 2018 |stĺpec1 = 10. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 357 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Boom |slovenský názov = Búm |réžia = Leslie Libman |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 9. október 2018 |stĺpec1 = 11. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 358 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Third Wheel |slovenský názov = Tretie koleso |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 16. október 2018 |stĺpec1 = 11. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 359 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Fragments |slovenský názov = Fragmety |réžia = Michael Zinberg |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 23. október 2018 |stĺpec1 = 12. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 360 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Beneath the Surface |slovenský názov = Pod povrchom |réžia = Rocky Carroll |scenár = Scott J. Jarrett & Matthew R. Jarrett |pôvodné uvedenie = 30. október 2018 |stĺpec1 = 12. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 361 |ep2 = 7 |pôvodný názov = A Thousand Words |slovenský názov = Tisíc slov |réžia = Alrick Riley |scenár = David J. North |pôvodné uvedenie = 13. november 2018 |stĺpec1 = 13. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 362 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Friendly Fire |slovenský názov = Priateľská paľba |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 20. november 2018 |stĺpec1 = 13. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 363 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Tailing Angie |slovenský názov = Sledovanie Angie |réžia = Terrence O'Hara |scenár = George Schenck |pôvodné uvedenie = 4. december 2018 |stĺpec1 = 14. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 364 |ep2 = 10 |pôvodný názov = What Child Is This? |slovenský názov = Čie je to dieťa? |réžia = Michael Zinberg |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 11. december 2018 |stĺpec1 = 14. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 365 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Toil and Trouble |slovenský názov = Bublajúci kotol |réžia = Leslie Libman |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 8. január 2019 |stĺpec1 = 17. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 366 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Last Link |slovenský názov = Posledné ohnivko |réžia = Rocky Carroll |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 15. január 2019 |stĺpec1 = 17. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 367 |ep2 = 13 |pôvodný názov = She |slovenský názov = Ona |réžia = Mark Horowitz |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 5. február 2019 |stĺpec1 = 18. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 368 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Once Upon a Tim |slovenský názov = Bol raz jeden Tim |réžia = Tony Wharmby |scenár = David J. North & Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 19. február 2019 |stĺpec1 = 18. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 369 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Crossing the Line |slovenský názov = Za hranicou |réžia = Michael Zinberg |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 26. február 2019 |stĺpec1 = 19. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 370 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Bears and Cubs |slovenský názov = Útok medveďa |réžia = Diana Valentine |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 12. marec 2019 |stĺpec1 = 19. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 371 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Silent Service |slovenský názov = Tichá služba |réžia = Rocky Carroll |scenár = Scott J. Jarrett & Matthew R. Jarrett |pôvodné uvedenie = 26. marec 2019 |stĺpec1 = 20. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 372 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Mona Lisa |slovenský názov = Mona Lisa |réžia = Alrick Riley |scenár = David J. North & Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2019 |stĺpec1 = 20. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 373 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Perennial |slovenský názov = Trvalka |réžia = Tony Wharmby |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2019 |stĺpec1 = 21. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 374 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Hail & Farewell |slovenský názov = Zbohom |réžia = Michael Zinberg |scenár = Jennifer Corbett |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2019 |stĺpec1 = 21. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 375 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Judge, Jury… (1) |slovenský názov = Sudca aj porotca |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2019 |stĺpec1 = 24. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 376 |ep2 = 22 |pôvodný názov = ...and Executioner (2) |slovenský názov = ... aj kat |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Christopher J. Waild & David J. North |pôvodné uvedenie = 7. máj 2019 |stĺpec1 = 24. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 377 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Lost Time |slovenský názov = Stratený čas |réžia = Diana Valentine |scenár = ''Storyline:'' Frank Cardea & Scott Williams<br>''Scenár:'' Scott Williams |pôvodné uvedenie = 14. máj 2019 |stĺpec1 = 25. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 378 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Daughters (1) |slovenský názov = Dcéry |réžia = Tony Wharmby |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 21. máj 2019 |stĺpec1 = 25. február 2020 }} |} ===17. séria (2019-2020)=== 11. apríla 2019 bola potvrdená sedemnásta séria.<ref>http://www.thefutoncritic.com/news/2019/04/11/cbs-renews-ncis-televisions-top-drama-for-17th-season-in-2019-2020-731011/20190411cbs02/title=CBS</ref> Táto séria bude skrátená, obsahovať bude iba 20 epizód. '''Ziva Davidová''' (''Cote de Pablo'') sa vracia do seriálu na začiatku série ako opakujúca sa postava. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #355A53; color: #000000;"|№ ! style="background: #355A53; color: #000000;"|# ! style="background: #355A53; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #355A53; color: #000000;"|Názov<br />{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #355A53; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #355A53; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #355A53; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #355A53; color: #000000;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 379 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Out of the Darkness (2) |slovenský názov = Cesta z temnoty |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 24. september 2019 |stĺpec1 = 26. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 380 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Into the Light (3) |slovenský názov = Do svetla |réžia = Tony Wharmby |scenár = Stewen D. Binder |pôvodné uvedenie = 1. október 2019 |stĺpec1 = 26. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 381 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Going Mobile |slovenský názov = Mobilný domov |réžia = Thomas J. Wright |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 8. október 2019 |stĺpec1 = 27. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 382 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Someone Else´s Shoes |slovenský názov = Na ich mieste |réžia = Michael Zinberg |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 15. október 2019 |stĺpec1 = 27. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 383 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Wide Awake |slovenský názov = Nespavosť |réžia = Diana Valentine |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 22. október 2019 |stĺpec1 = 28. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 384 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Institutionalized |slovenský názov = Už trestaný |réžia = Tony Wharmby |scenár = David J. North |pôvodné uvedenie = 5. november 2019 |stĺpec1 = 28. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 385 |ep2 = 7 |pôvodný názov = No Vacanty |slovenský názov = Obsadené |réžia = Rocky Carroll |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 12. november 2019 |stĺpec1 = 29. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 386 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Musical Chairs |slovenský názov = Horúce kreslá |réžia = Michael Zinberg |scenár = Kate Torgovnick May |pôvodné uvedenie = 19. november 2019 |stĺpec1 = 29. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 387 |ep2 = 9 |pôvodný názov = IRL |slovenský názov = V realnom živote |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 26. november 2019 |stĺpec1 = 30. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 388 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The North Pole (4) |slovenský názov = Severná spojka |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 17. december 2019 |stĺpec1 = 30. júl 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 389 |ep2 = 11 |pôvodný názov = In the Wind (5) |slovenský názov = Na úteku |réžia = Rocky Carroll |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 7. január 2020 |stĺpec1 = 2. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 390 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Flight Plan |slovenský názov = Letový plán |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 14. január 2020 |stĺpec1 = 2. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 391 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Sound Off |slovenský názov = Bez zvuku |réžia = William Webb |scenár = Lisa Di Trolio |pôvodné uvedenie = 21. január 2020 |stĺpec1 = 3. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 392 |ep2 = 14 |pôvodný názov = On FIre |slovenský názov = V ohni |réžia = Mark Horowitz |scenár = David J. North & Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 28. január 2020 |stĺpec1 = 3. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 393 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Lonely Hearts |slovenský názov = Osamelé srdcia |réžia = Michael Zinberg |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 11. február 2020 |stĺpec1 = 4. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 394 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Ephemera |slovenský názov = Večná láska |réžia = Diana Valentine |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 18. február 2020 |stĺpec1 = 4. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 395 |ep2 = 17 |pôvodný názov = In a Nutshell |slovenský názov = Model vraždy |réžia = Michael Zinberg |scenár = Katie White |pôvodné uvedenie = 10. marec 2020 |stĺpec1 = 5. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 396 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Schooled |slovenský názov = Preškolený |réžia = Alrick Riley |scenár = Kate Torgovnick May & Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 24. marec 2020 |stĺpec1 = 5. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 397 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Blarney |slovenský názov = Podraz |réžia = Rocky Carroll |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 31. marec 2020 |stĺpec1 = 6. august 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 398 |ep2 = 20 |pôvodný názov = The Arizona |slovenský názov = Loď Arizona |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 14. april 2020 |stĺpec1 = 6. august 2021 }} |} ===18. séria (2020-2021)=== '''Jacqueline "Jackie" Sloaneová''' (''Maria Bello'') odchádza zo seriálu po ôsmich epizódach série. '''Eleonor Bishop''' ''(Emily Wickersham)'' odchádza zo seriálu na konci série. '''Jessica Knight''' ''(Katrína Law)'' prichádza do seriálu v posledných dvoch epizódach série. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3F5E69; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #3F5E69; color: #ffffff;"|# ! style="background: #3F5E69; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3F5E69; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #3F5E69; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #3F5E69; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #3F5E69; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3F5E69; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 399 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Sturgeon Season |slovenský názov = Sezóna jeseterov |réžia = Michael Zinberg |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 17. november 2020 |stĺpec1 = 13. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 400 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Everything Starts Somewhere |slovenský názov = Všetko niekde začína |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 24. november 2020 |stĺpec1 = 13. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 401 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Blood and Treasure |slovenský názov = Krv a poklad |réžia = Diana Valentine |scenár = Christopher J. Walid |pôvodné uvedenie = 8. december 2020 |stĺpec1 = 14. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 402 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Sunburn |slovenský názov = Opálená |réžia = Rocky Carroll |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 12. január 2021 |stĺpec1 = 14. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 403 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Head of the Snake |slovenský názov = Hlava chobotnice |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Brendan Fehily & David J. North |pôvodné uvedenie = 19. január 2021 |stĺpec1 = 15. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 404 |ep2 = 6 |pôvodný názov = 1mm |slovenský názov = 1mm |réžia = Diana Valentine |scenár =Gina Lucita Monreal |pôvodné uvedenie = 26. január 2021 |stĺpec1 = 15. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 405 |ep2 = 7 |pôvodný názov = The First Day |slovenský názov = Prvý deň |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Margaret Rose Lester |pôvodné uvedenie = 9. február 2021 |stĺpec1 = 18. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 406 |ep2 = 8 |pôvodný názov = True Believer |slovenský názov = Pravý veriaci |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Jill Weinberger |pôvodné uvedenie = 2. marec 2021 |stĺpec1 = 18. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 407 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Winter Chill |slovenský názov = Zimný chlad |réžia = Michael Zinberg |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 9. marec 2021 |stĺpec1 = 19. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 408 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Watchdog |slovenský názov = Strážny pes |réžia = Diana Valentine |scenár = Brendan Fehily & David J. North |pôvodné uvedenie = 16. marec 2021 |stĺpec1 = 19. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 409 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Gut Punch |slovenský názov = Na Solar |réžia = Rocky Carroll |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2021 |stĺpec1 = 20. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 410 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Sangre |slovenský názov = Krv |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2021 |stĺpec1 = 20. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 411 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Misconduct |slovenský názov = Pochybenie |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Brendan Fehily & Margaret Rose Lester & David J. North |pôvodné uvedenie = 4. máj 2021 |stĺpec1 = 21. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 412 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Unseen Improvements |slovenský názov = Nenápadné vylepšenia |réžia = Diana Valentine |scenár = Steven D. Binder & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 11. máj 2021 |stĺpec1 = 21. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 413 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Blown Away |slovenský názov = Odrovnaná |réžia = Michael Zinberg |scenár = Marco Schnabel & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 18. máj 2021 |stĺpec1 = 22. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 414 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Rule 91 |slovenský názov = Pravidlo 91 |réžia = Diana Valentine |scenár = David J. North & Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 25. máj 2021 |stĺpec1 = 22. júl 2022 }} |} ===19. séria (2021-2022)=== '''Jessica Knight''' ''(Katrína Law)'' a '''Alden Parker''' ''(Gary Cole)'' sa stávajú hlavnými postavami seriálu. '''Leeroy Jetro Gibbs''' (''Mark Harmon'') odchádza zo seriálu po štvrtej epizóde série, naďalej však ostáva súčasťou seriálu ako producent s príležitostným výskytom v seriáli. V 17. epizóde série je začiatok crossoveru s [[NCIS: Hawaii]] {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #A3E951; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #A3E951; color: #ffffff;"|# ! style="background: #A3E951; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A3E951; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #A3E951; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #A3E951; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #A3E951; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #A3E951; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 415 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Blood in the Water |slovenský názov = Krv vo vode |réžia = Michael Zinberg |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 20. september 2021 |stĺpec1 = 8. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 416 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Nearly Departed |slovenský názov = Na odchode |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 27. september 2021 |stĺpec1 = 9. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 417 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Road to Nowhere |slovenský názov = Cesta nikam |réžia = Rocky Carroll |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 4. október 2021 |stĺpec1 = 9. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 418 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Great Wide Open |slovenský názov = Na konci |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Brendan Fehily & David J. North |pôvodné uvedenie = 11. október 2021 |stĺpec1 = 9. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 419 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Face the Strange |slovenský názov = Čeliť neznámemu |réžia = Diana Valentine |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 18. október 2021 |stĺpec1 = 10. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 420 |ep2 = 6 |pôvodný názov = False Start |slovenský názov = Zbabraný štart |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Katherine Beattie & Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 1. november 2021 |stĺpec1 = 10. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 421 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Docked |slovenský názov = Loď v prístave |réžia = Michael Zinberg |scenár = Marco Schnabel & Yasemin Yilmaz |pôvodné uvedenie = 8. november 2021 |stĺpec1 = 10. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 422 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Peacekeeper |slovenský názov = Mierotvorca |réžia = Rocky Carroll |scenár = Margaret Rose Lester & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 29. november 2021 |stĺpec1 = 11. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 423 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Collective Memory |slovenský názov = Kolektívna pamäť |réžia = Leslie Libman |scenár = Kimberly-Rose Wolter & David J. North |pôvodné uvedenie = 6. december 2021 |stĺpec1 = 11. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 424 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Pledge of Allegiance |slovenský názov = Prísaha vernosti |réžia = Rocky Carroll |scenár = Brendan Fehily |pôvodné uvedenie = 3. január 2022 |stĺpec1 = 11. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 425 |ep2 = 11 |pôvodný názov = All Hands |slovenský názov = Za jeden povraz |réžia = Martha Mitchell |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 17. január 2022 |stĺpec1 = 14. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 426 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Fight or Flight |slovenský názov = Rež alebo bež |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Katherine Beattie |pôvodné uvedenie = 24. január 2022 |stĺpec1 = 14. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 427 |ep2 = 13 |pôvodný názov = The Helpers |slovenský názov = Pomocníci |réžia = Diana Valentine |scenár = Brian Dietzen & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 28. február 2022 |stĺpec1 = 15. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 428 |ep2 = 14 |pôvodný názov = First Steps |slovenský názov = Prvé kroky |réžia = Michael Zinberg |scenár = Yasemin Yilmaz |pôvodné uvedenie = 7. marec 2022 |stĺpec1 = 15. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 429 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Thick As Thieves |slovenský názov = Blízky kamoši |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 14. marec 2022 |stĺpec1 = 16. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 430 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The Wake |slovenský názov = Trúchlenie |réžia = Rocky Carroll |scenár = Katie White |pôvodné uvedenie = 21. marec 2022 |stĺpec1 = 16. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 431 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Starting Over (1) |slovenský názov = Nový začiatok (1) |réžia = Michael Zinberg |scenár = Margaret Rose Lester & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 28. maerc 2022 |stĺpec1 = 17. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 432 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Last Dance |slovenský názov = Posledný tanec |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Brendan Fehily & David J. North |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2022 |stĺpec1 = 17. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 433 |ep2 = 19 |pôvodný názov = The Brat Pack |slovenský názov = Puberťaci |réžia = Michael Zinberg |scenár = Katherine Beattie & Kimberly-Rose Wolter |pôvodné uvedenie = 2. máj 2022 |stĺpec1 = 18. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 434 |ep2 = 20 |pôvodný názov = All or Nothing |slovenský názov = Všetko alebo nič |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Marco Schnabel & Yasemin Yilmaz & Yasemin Yilmaz |pôvodné uvedenie = 16. máj 2022 |stĺpec1 = 18. august 2023 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 435 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Birds of a Feather |slovenský názov = Poznať ich po perí |réžia = Terrence O'Hara |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 23. máj 2022 |stĺpec1 = 18. august 2023 }} |} ===20. séria (2022-2023)=== Pilotná epizóda 20. série bude zároveň crossoverom s pilotnou epizódou 2. série [[NCIS: Hawaiʻi|NCIS: Hawaii.]] 10. epizóda série bude historický crossover troch NCIS: NCIS, NCIS: Los Angeles a NCIS: Hawaii '''Dr. Donald "Ducky" Mallard''' (''David McCallum'') sa v seriáli objavuje živý posledný krát vo finále tejto série, vráti sa ešte v archívnych záberoch. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3F95C1; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #3F95C1; color: #ffffff;"|# ! style="background: #3F95C1; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3F95C1; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #3F95C1; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #3F95C1; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #3F95C1; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3F95C1; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 436 |ep2 = 1 |pôvodný názov = A Family Matter |slovenský názov = Rodinná vec |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 19. september 2022 |stĺpec1 = 7. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 437 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Daddy Issues |slovenský názov = Problémy oteckov |réžia = Michael Zinberg |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 26. september 2022 |stĺpec1 = 7. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 438 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Unearth |slovenský názov = Spod zeme |réžia = Diana Valentine |scenár = Yasemin Yilmaz |pôvodné uvedenie = 3. október 2022 |stĺpec1 = 8. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 439 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Leave No Trace |slovenský názov = Bez stôp |réžia = William Webb |scenár = Chad Gomez Creasey |pôvodné uvedenie = 10. október 2022 |stĺpec1 = 8. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 440 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Guardian |slovenský názov = Opatrovateľka |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 17. október 2022 |stĺpec1 = 8. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 441 |ep2 = 6 |pôvodný názov = The Good Fighter |slovenský názov = Dobrý bojovník |réžia = Jose Clemente Hernandez |scenár = Kimberly-Rose Wolter |pôvodné uvedenie = 24. október 2022 |stĺpec1 = 9. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 442 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Love Lost |slovenský názov = Stratená láska |réžia = Rocky Carroll |scenár = Brendan Fehily & David J. North |pôvodné uvedenie = 14. november 2022 |stĺpec1 = 9. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 443 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Turkey Trot |slovenský názov = Maratón moriakov |réžia = Lionel Coleman |scenár = Diona Reasonover & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 21. november 2022 |stĺpec1 = 12. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 444 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Higher Education |slovenský názov = Vyššie vzdelanie |réžia = Claudia Yarmy |scenár = Katherine Beattie |pôvodné uvedenie = 5. december 2022 |stĺpec1 = 12. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 446 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Bridges |slovenský názov = Mosty |réžia = Lionel Coleman |scenár = Chad Gomez Creasey |pôvodné uvedenie = 16. január 2023 |stĺpec1 = 13. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 447 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Big Rig |slovenský názov = Vitamínová bomba |réžia = Rocky Carroll |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 23. január 2023 |stĺpec1 = 13. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 448 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Evil Eye |slovenský názov = Oko zla |réžia = Michael Zinberg |scenár = Brendan Fehily & Kimberly-Rose Wolter |pôvodné uvedenie = 6. február 2023 |stĺpec1 = 13. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 449 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Old Wounds |slovenský názov = Staré jazvy |réžia = Diana Valentine |scenár = Brian Dietzen & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 13. február 2023 |stĺpec1 = 14. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 450 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Unusual Suspects |slovenský názov = Nezvyčajní podozrivý |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Katherine Beattie |pôvodné uvedenie = 27. február 2023 |stĺpec1 = 14. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 451 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Butterfly Effect |slovenský názov = Motýlí efekt |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 13. marec 2023 |stĺpec1 = 14. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 452 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Stranger in Strange Land |slovenský názov = Cudzinec v cudzej zemi |réžia = James Whitmore Jr. |scenár = Chad Gomez Creasey |pôvodné uvedenie = 20. marec 2023 |stĺpec1 = 15. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 453 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Head Games |slovenský názov = Tajné hry |réžia = Michael Zinberg |scenár = Sydney Mitchel |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2023 |stĺpec1 = 15. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 454 |ep2 = 19 |pôvodný názov = In the Spotlight |slovenský názov = Vo svetlách rámp |réžia = Rocky Carroll |scenár = Yasemin Yilmaz |pôvodné uvedenie = 1. máj 2023 |stĺpec1 = 15. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 455 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Second Opinion |slovenský názov = Druhý názor |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 8. máj 2023 |stĺpec1 = 16. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 456 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Kompromat |slovenský názov = Špióni |réžia = Lionel Coleman |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 15. máj 2023 |stĺpec1 = 16. august 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 457 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Black Sky |slovenský názov = Čierne nebo |réžia = Diana Valentine |scenár = Brendan Fehily & David J. North |pôvodné uvedenie = 22. máj 2023 |stĺpec1 = 16. august 2024 }} |} ===21. séria (2024)=== Predstaviteľ '''Dr. Donald "Ducky" Mallard''' (''David McCallum'') zomrel ešte pred začiatkom natáčania série. Spomienková epizóda na neho bola druhá epizóda série. Od tejto epizódy sa teda v seriáli ani v intre neobjavuje ani jedna z pôvodných postáv seriálu. Anthony DiNozzo ([[Michael Weatherly]]) sa objavuje ako hosťujúca hviezda v druhej epizóde série. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #edc518; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #edc518; color: #ffffff;"|# ! style="background: #edc518; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #edc518; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #edc518; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #edc518; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #edc518; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #edc518; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 458 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Algún Día |slovenský názov = Jedného dňa |réžia = Diana Valentine |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 12. február 2024 |stĺpec1 = 5. augusta 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 459 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Stories We Leave Behind |slovenský názov = Príbehy, ktoré zanecháme |réžia = Michael Zinberg |scenár = Brian Dietzen & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 19. február 2024 |stĺpec1 = 5. augusta 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 460 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Lifeline |slovenský názov = Záchranné lano |réžia = Rocky Carroll |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 26. február 2024 |stĺpec1 = 6. august 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 461 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Left Unsaid |slovenský názov = Nevypovedané |réžia = Daniela Ruah |scenár = Yasemin Yilmaz |pôvodné uvedenie = 4. marec 2024 |stĺpec1 = 6. august 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 462 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Plan |slovenský názov = Plán |réžia = Lionel Coleman |scenár = Katherine Beattie & Chad Gomez Creasey |pôvodné uvedenie = 25. marec 2024 |stĺpec1 = 6. august 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 463 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Strange Invaders |slovenský názov = Podivní votrelci |réžia = Claudia Yarmy |scenár = Steven D. Binder & Gina Gold & Aurorae Khoo |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2024 |stĺpec1 = 7. august 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 464 |ep2 = 7 |pôvodný názov = 1000 - A Thousand Yards |slovenský názov = Tisíc príbehov (1000 epizóda) |réžia = Diana Valentine |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2024 |stĺpec1 = 7. august 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 465 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Heartless |slovenský názov = Bezcitný |réžia = Michael Zinberg |scenár = Brendan Fehily & Sydney Mitchel |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2024 |stĺpec1 = 7. august 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 466 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Prime Cut |slovenský názov = Základný rez |réžia = Diana Valentine |scenár = Chad Gomez Creasey & Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2024 |stĺpec1 = 8. august 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 467 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Reef Madness |slovenský názov = Marihuanové šialenstvo |réžia = José Clemente Hernandez |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 6. máj 2024 |stĺpec1 = 8. august 2025 }} |} ===22. séria (2024-2025)=== {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #a1cf8d; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #a1cf8d; color: #ffffff;"|# ! style="background: #a1cf8d; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a1cf8d; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #a1cf8d; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #a1cf8d; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #a1cf8d; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a1cf8d; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 468 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Empty Nest |slovenský názov = Prádzne hniezdo |réžia = Diana Valentine |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 14. október 2024 |premiéra v SR = 30. júl 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 469 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Foreign Bodies |slovenský názov = Cudzie telá |réžia = Lionel Coleman |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 21. október 2024 |premiéra v SR = 30. júl 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 470 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Trouble with Hal |slovenský názov = Trampoty s Halom |réžia = Michael Zinberg |scenár = Scott Williams |pôvodné uvedenie = 28. október 2024 |premiéra v SR = 30. júl 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 471 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Sticks & Stones |slovenský názov = Kyjaky a balvany |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 4. november 2024 |premiéra v SR = 31. júl 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 472 |ep2 = 5 |pôvodný názov = In From the Cold |slovenský názov = Späť do tepla |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Matthew Lau |pôvodné uvedenie = 11. november 2024 |premiéra v SR = 31. júl 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 473 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Knight and Day |slovenský názov = Neunesená |réžia = Rocky Carroll |scenár = Amy Rutberg |pôvodné uvedenie = 25. november 2014 |premiéra v SR = 31. júl 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 474 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Hardboiled |slovenský názov = Natvrdo |réžia = José Clemente Hernandez |scenár = Andrew Bartels |pôvodné uvedenie = 2. december 2024 |premiéra v SR = 3. august 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 475 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Out of Control |slovenský názov = Mimo kontroly |réžia = Diana Valentine |scenár = Steven D. Binder & Scott Williams |pôvodné uvedenie = 9. december 2024 |premiéra v SR = 3. august 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 476 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Humbug |slovenský názov = Humbug |réžia = Lionel Coleman |scenár = Christopher J. Waild |pôvodné uvedenie = 16. december 2024 |premiéra v SR = 4. august 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 477 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Baker's Man |slovenský názov = Pekár |réžia = Rocky Carroll |scenár = Andrew Bartels |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 |premiéra v SR = 4. august 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 478 |ep2 = 11 |pôvodný názov = For Better or Worse |slovenský názov = V dobrom i zlom |réžia = Michael Zinberg |scenár = Marco Schnabel |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 |premiéra v SR = 4. august 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 479 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Fun and Games |slovenský názov = Zábavky a hry |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Matthew Lau & Steven D. Binder |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 |premiéra v SR = 5. august 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 480 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Bad Blood |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 481 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Close to Home |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 482 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Moonlit |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 483 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Ladies' Night |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 484 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Killer Instinct |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 485 |ep2 = 18 |pôvodný názov = After the Storm |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 21. apríl 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 486 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Irreconcilable Differences |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 487 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Nexus |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 |premiéra v SR = - }} |} ===23. séria (2025-26)=== Vo februári 2025 bol seriál obnovený na 23. sériu, v ktorej seriál dosiahne míľnik 500 epizód. Súčasne s touto sériou začínajú vysielať Spin-offi NCIS: Tony and Ziva a vysielajú sa aj NCIS: Sydney a NCIS: Origin V 5. epizóde tejto série, ktorá je crossrowerom s NCIS: Origin sa vracia ako hosť '''Leeroy Jethro Gibbs''' ([[Mark Harmon]]), rovnako aj v 500. epizóde. Do seriálu sa vracia aj '''Eleonor Bishopová''' ([[Emily Wickersham]]) od 9. epizódy ako opakujúca sa postava. Riaditeľ '''Leon Vance''' ([[Rocky Carroll]]) odchádza zo seriálu v 13. epizóde série a v celkovo 500 epizóde seriálu. V januári 2026 bol seriál obnovený na 24. sériu. {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #1ECA54; color: #ffffff;"|# ! style="background: #1ECA54; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1ECA54; color: #ffffff;"|Názov<br />{{minivlajka| Slovensko}} ! style="background: #1ECA54; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1ECA54; color: #ffffff;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 488 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Prodigal Son (Part 1) |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 489 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Prodigal Son (Part 2) |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 490 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Sound and the Fury |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 491 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Gone Girls |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 492 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Now and Then |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 493 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Page-Turner |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 494 |ep2 = 7 |pôvodný názov = God Only Knows |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 495 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Stolen Moments |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 9. december 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 496 |ep2 = 9 |pôvodný názov = "Heaven and Nature" |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 16. december 2025 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 497 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Her |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 498 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Army of One |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 499 |ep2 = 12 |pôvodný názov = In Too Deep |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 500 |ep2 = 13 |pôvodný názov = 500 - All Good Things |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 501 |ep2 = 14 |pôvodný názov = - |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = - |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 502 |ep2 = 15 |pôvodný názov = - |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = - |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 503 |ep2 = 16 |pôvodný názov = - |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = - |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 504 |ep2 = 17 |pôvodný názov = - |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = - |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 505 |ep2 = 18 |pôvodný názov = - |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = - |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 506 |ep2 = 19 |pôvodný názov = - |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = - |premiéra v SR = - }} {{Časť (TV seriál) |ep = 507 |ep2 = 20 |pôvodný názov = - |slovenský názov = - |réžia = - |scenár = - |pôvodné uvedenie = - |premiéra v SR = - }} |} ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|NCIS:Námorný vyšetrovací úrad]] j48c195l46zjs4kfuyfazyyet5qhb4x Mitsubishi 3000GT 0 324140 8255934 7267231 2026-07-31T11:50:55Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8255934 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Mitsubishi 3000GT | obrazok = 3000gtlev.jpg | vyrobca = [[Mitsubishi Motors]] | materska_spolocnost = Mitsubishi Motors | iny_nazov = Mitsubishi GTO<br />Dodge Stealth | produkcia = 1990-2001 | krajina_povodu = {{minivlajka|Japonsko}} [[Nagoja]], [[Japonsko]] | predchodca = [[Mitsubishi Starion]] | nasledovnik = | trieda = [[športový automobil]] | typ_karoserie = 2-dverové kupé | usporiadanie = motor uložený vpredu naprieč, [[predný náhon]] alebo [[4 × 4]] | platforma = Z11A, Z15A, Z16A | motor = 6G72 3,0 L V6 12V<br>6G72 3,0 L V6 DOHC 24V<br>6G72 3,0 L V6 DOHC 24V Twin-turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 4-rýchlostná automatická<br>5-rýchlostná manuálna<br>6-rýchlostná manuálna | rázvor = 2470 mm | vyska = 1285 mm | sirka = 1840 mm | dlzka = 4600 mm | hmotnost = 1400-1710 kg | kapacita_nadrze = 75 l | podobne = | dizajner = }} '''Mitsubishi 3000GT''' alebo '''Mitsubishi GTO''' či '''Dodge Stealth''' je [[športový automobil]] vyrábaný automobilkou [[Mitsubishi Motors]] medzi rokmi 1990 až 2001. Názov GTO bol odvodený od dvojdverového kupé [[Mitsubishi Galant GTO]], ktoré spoločnosť predávala začiatkom roku [[1970]]. Po úspešnej výstave konceptu HSR na [[Tokio Motor Show]] v roku 1989, Mitsubishi vyvinula nové GTO, ako technicky vyspelé športové kupé, ktoré by konkurovalo vozidlám [[Honda NSX]], [[Mazda RX-7]], [[Nissan 300ZX]], [[Nissan Skyline R34]] GT-R a [[Toyota Supra]]. Aj napriek tomu, že názov GTO bol používaný v Japonsku koncern mal obavy že názov GTO, ktorý nesú vysoko postavené vozidlá ako [[Ferrari 250 GTO]] alebo Pontiac GTO bude na japonskom aute. Dodge Stealth bol v roku 1991 požitý ako Pace car na pretekoch [[Indianapolis 500]]. Asociácia UAW však nepripustila fakt že Pace car bude japonské auto a tak prototyp nahradil [[Dodge Viper]]. == Prvá generácia (1990-1993) == Prvá generácia zahŕňala toho času veľa nových technológii napríklad permanentný pohon všetkých štyroch kolies, riadenie všetkých štyroch kolies, aktívne aerodynamické prvky ktoré predstavovali nastaviteľný predný a zadný spojler, športový alebo cestovný režim výfukov a elektronicky riadené odpruženie ([[ECS]]). Vzhľadovo auto obsahovalo vyklápacie svetlomety a nápadné vypukliny kapoty kvôli elektronicky riadenému odpruženiu. === Špecifikácia === {| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center" |- ! style="width:25em" | Názov ! style="width:12em" | Motor ! style="width:12em" | Maximálny výkon ! style="width:12em" | Maximálny krútiaci moment |- | '''Dodge Stealth''' (USA, Canada) | [[SOHC]] 12v [[V6 (motor)|V6]] | 119 kW / 162 HP pri 5500 ot / min | 250 Nm pri 4000 ot / min |- | '''Mitsubishi 3000GT'''<br />'''Mitsubishi 3000GT SL''' (USA)<br />'''Mitsubishi GTO'''<br />'''Dodge Stealth ES'''<br />'''Dodge Stealth R/T''' (USA, Canada) | [[DOHC]] 24v V6 | 164 kW / 223 HP pri 6000 ot / min | 272 Nm pri 4500 ot / min |- | '''Mitsubishi 3000GT VR-4'''<br />'''Mitsubishi 3000GT''' (Európa)<br />'''Dodge Stealth R/T Twin-turbo''' (USA, Canada) | DOHC 24v V6 Twin-turbo | 221 kW / 300 HP pri 6000 ot / min | 415 Nm pri 2500 ot / min |- | '''Mitsubishi GTO Twin-turbo'''<br />'''Mitsubishi GTO MR''' | DOHC 24v V6 Twin-turbo | 206 kW / 280 HP pri 6000 ot / min | 427 Nm pri 2500 ot / min |} [[Obrázok:Red92VR4rear.jpg|left|thumb|Mitsubishi 3000GT VR-4 zozadu]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Mitsubishi 3000GT}} == Zdroj == {{preklad|en|Mitsubishi GTO|375129237}} [[Kategória:Automobily Mitsubishi|3000GT]] [[Kategória:Športové automobily]] [[Kategória:Kupé]] [[Kategória:Automobily s riadením všetkých štyroch kolies]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] 98f7l4y7tq6qu6zjeqquwoo2q71j6w0 Dejiny Trenčína 0 329991 8255709 7569968 2026-07-30T19:01:33Z Martingazak 234259 Doplnenie 8255709 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Château de Trencsén.jpg|náhľad|Historická litografia z 19. storočia zobrazujúca Trenčiansky hrad]] {{iný význam|dejinách mesta Trenčín|geografii|Trenčín}} Podľa historických a archeologických dôkazov je oblasť dnešného mesta [[Trenčín]] osídlená od [[paleolit]]u. == Prehistorická doba == Prírodné pomery a geografická poloha umožňovali osídlenie [[Trenčín]]a už od staršej [[kamenná doba|kamennej doby]] – paleolitu, ktorý je na území [[Slovensko|Slovenska]] vymedzený obdobím približne 2 000 000 až 8200 pred Kr. Prví ľudia prišli na územie Trenčína v mladom paleolite (asi 38000 rokov pred Kr.).<ref name="Nesporova">NEŠPOROVÁ, T. 1993. Najstaršie osídlenie Trenčína. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 33{{--}}46</ref> Paleolitický človek sa živil koristníckym spôsobom obživy – lovom a zberom, na čo boli v trenčianskej lokalite vhodné podmienky. Archeologické výskumy preukázali toto osídlenie v juhovýchodnej časti mesta pod južným chrbátom lesoparku Brezina. V mladšej kamennej dobe – neolite žil v trenčianskej lokalite ľud želiezovskej kultúry. Táto doba je charakteristická prechodom ľudstva na poľnohospodársky spôsob obživy. Trenčianska lokalita však neposkytovala ideálne podmienky pre prvých, primitívne hospodáriacich roľníkov. V neskorej kamennej dobe – eneolite, približne 3000{{--}}1900 rokov pred Kr. osídlil podstatnú časť Slovenska ľud bádenskej kultúry. Sídliská ľudu tejto kultúry sa rozprestierali v nížinách a na úpätiach hôr, pričom využívali blízkosť [[Váh]]u. V bronzovej dobe žil na tomto území ľud maďarovskej kultúry. Osady tejto kultúry bývali zvyčajne na vyvýšených miestach a preto aj v Trenčíne sa vyskytovali na hradnej skale a na pahorku Breziny. Osídlenie na hradnej skale nebolo iba útočiskom ale bolo aj strediskom remeselnej výroby. V neskorej [[bronzová doba|bronzovej dobe]] prišiel na územie Trenčína ľud lužickej kultúry, pre ktoré je typický žiarový spôsob pochovávania. V mladšej [[železná doba|železnej dobe]] – laténskej dobe je hradná skala osídlená ľudom púchovskej kultúry. Tento ľud postupne podliehal vplyvu [[Kelti|Keltov]], ktorí osídlili južnú časť Slovenska. Výskyt [[Kelti|Keltov]] v [[Trenčín]]e priamo doložený nie je, ale v tejto oblasti je archeologickými nálezmi – najmä mincami, doložený ich vplyv.<ref name="Nesporova" /> == Obdobie staroveku == [[Image:Trencin-Roman2.JPG|thumb|300px|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e z roku [[179]]]] V období okolo prelomu letopočtov prišli na územie Slovenska [[Germáni]], ktorých výskyt v trenčianskej lokalite je doložený [[Rímsky nápis v Trenčíne|rímskym nápisom na trenčianskej hradnej skale]]. Tento nápis pochádza z roku [[179]] a dôkazom styku trenčianskej lokality s vtedajším civilizovaným svetom. Rímsky názov osady na území [[Trenčín]]a je [[Laugaricio]] a nápis informuje o víťazstve rímskeho vojska. Význam tejto lokality z hľadiska [[Rímska ríša|Rímskej ríše]] spočíval najmä v tom, že ležala pomerne blízko rímskej hranice – limes romanus, ktorá viedla popri Dunaji, a bola osídlená nepriateľským germánskym etnikom. Z tohto územia podnikali [[Germáni]] výpady proti Rímskej ríši a [[Rimania]] v snahe zabezpečiť bezpečnosť svojho územia museli podnikať výpady do germánskeho vnútrozemia, teda aj na územie dnešného Slovenska. Územie [[Trenčín]]a nebolo významné iba z vojenského hľadiska ale aj z hľadiska obchodného. Kotlinou [[Váh]]u viedla jedna z vetiev tzv. [[Jantárová cesta (história)|Jantárovej cesty]], ktorou sa do [[Rímska ríša|Ríma]] dovážal z baltského pobrežia [[jantár]]. Práve to môže byť hlavný dôvod existencie osady, ktorú sa však dosiaľ nepodarilo presne lokalizovať. Existencia takej osady je doložená aj v Ptolemaiovej mape, kde je zakreslená osada [[Leukaristos]]. Kontakty na [[Rímska ríša|Rímsku ríšu]] sú doložené nálezmi rímskych mincí v areáli [[Trenčiansky hrad|Trenčianskeho hradu]] aj Breziny.<ref name="Nesporova" /> == Stredovek == === Slovanské osídlenie === V období [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] prišli na územie Slovenska [[Slovania]], pričom nie je dokázaná kontinuita osídlenia z predslovanského obdobia. Najstaršie slovanské osídlenie z [[Trenčín]]a je doložené až koncom [[7. storočie|7. storočia]]. V [[9. storočie|9. storočí]] bola oblasť pomerne husto osídlená Slovanmi, čo vytvorilo predpoklad na vytvorenie určitého správneho, politického a [[Christianizácia|christianizačného]] centra. V tomto období je doložené slovanské osídlenie v lokalitách [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]], [[Kubrá]], [[Juh (Trenčín)|Trenčín – Juh]], [[Zamarovce]] a [[Skalka nad Váhom]]. Hradná skala bola prírodnou dominantou v osídlenej oblasti a predstavovala dôležitý strategický bod.<ref name="Brunovsky">BRUNOVSKÝ, F. a kol. (1991):Trenčiansky hrad, vyd. Osveta,š. p., Martin,143 s., ISBN 80-217-0265-6</ref> [[Kresťanstvo|Kresťanská]] [[rotunda]], vybudovaná v tomto období na hradnej skale, bola cirkevným centrom pre široké okolie. Rotunda patrí k typu, ktorý sa vyskytoval na území Slovenska v oblastiach, ktoré boli súčasťou [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]]. V nižších polohách trenčianskej hradnej skaly sa sústreďovali ďalšie mocenské funkcie. V tomto období pravdepodobne vznikol aj názov mesta, ktorý je slovanského pôvodu. Vznik a význam názvu je však dosiaľ nevyjasnený. === Začlenenie do Uhorska === Význam [[Trenčín]]a značne vzrástol v [[11. storočie|11. storočí]]. O územie Trenčína spočiatku prejavovali záujem aj českí aj poľskí panovníci, ale predpokladá sa, že od roku [[1018]] sa stal Trenčín súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]]. Význam Trenčína spočíval najmä v jeho výhodnej polohe a preto plnil viacero dôležitých funkcií. Mal exponované obranné postavenie na hraniciach s českými krajinami, v dôsledku čoho začali uhorskí panovníci budovať na trenčianskej hradnej skale [[Trenčiansky hrad]]. Vznik hradu sa datuje do 11. storočia, kedy pozostával z obytnej veže a rotundy. Obytná veža bola situovaná na najvyššom bode hradného komplexu. Tento komplex sa postupne formoval pristavovaním palácov a fortifikačných systémov. [[Trenčiansky hrad]] nemal iba obrannú, ale aj správnu funkciu. Stal sa sídelným centrom [[Trenčianska župa|Trenčianskeho komitátu]], územia spravovaného z Trenčianskeho hradu, ktoré sa formovalo v priebehu 11. storočia. Táto správna jednotka zahrňovala územie celého [[Stredné Považie|stredného Považia]] a [[Trenčín]] bol sídlom takto vyčlenenej územnej jednotky až do roku [[1922]]. Významným faktorom pri vzniku mesta bola poloha na križovatke obchodných ciest. Obchodná cesta vedúca popri [[Váh]]u sa v Trenčíne stretávala s obchodnou cestou, ktorá spájala [[Považie]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] a s obchodnou cestou smerujúcou cez [[Váh]] a karpatské priesmyky na [[Morava (región)|Moravu]]. Na tejto križovatke vznikla trhová osada, z ktorej sa neskôr vyvinulo mesto Trenčín. Prvé osídlenie vznikalo v podhradí, na prístupových cestách k hradu, medzi hradnou skalou a tokom rieky Váh. Trhovisko sa nachádzalo v priestoroch dnešného Mierového námestia. Pretiahnuté trojuholníkové námestie sa tvorilo popri starej historickej ceste vedúcej Považím na terase nad riekou Váh. Obyvatelia trhovej osady sa zaoberali nielen poľnohospodárstvom, ale aj remeslom a obchodom. Je však doložený aj príchod hostí z Nemecka. Predpokladá sa, že okolo roku 1200 prišli do mesta Johaniti, ktorí tu v polovici 13. storočia založili kláštor. Najstaršie písomné zmienky o Trenčíne pochádzajú z rokov [[1067]], [[1091]] a [[1111]], kedy sa v Zoborskej listine spomínajú mýta na Považí, patriace Zoborskému opátstvu.<ref name="Marsina">MARSINA, R. 1993.Najstaršie dejiny Trenčína. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 47 – 72</ref> Samotná trhová osada spočiatku patrila Trenčianskemu hradu. V roku [[1241]] vtrhli do Uhorska [[Mongoli]], isté však je, že Trenčiansky hrad ich náporu odolal.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Plaček | meno = Miroslav | priezvisko2 = Bóna | meno2 = Martin | prekladatelia = Daniela Marsinová | titul = Encyklopédia slovenských hradov | odkaz na titul = Encyklopédia slovenských hradov | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[SLOVART]] | rok = 2007 | isbn = 978-80-8085-287-0 | počet strán = 391 | strany = }}</ref> Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] nasledovali na hrade ďalšie opevňovacie práce, ktoré podporoval uhorský panovník [[Belo IV.]] V čase tatárskeho vpádu bol trenčianskym županom Bohumír (''Bohumil, Bogomel, Bogomerius''), ktorého zásluhy spomína kráľ [[Belo IV.]] pri obrane proti Tatárom. === Vláda Matúša Čáka Trenčianskeho === [[File:Matus Cak Trenciansky 1861.jpg|thumb|Matúš Čák Trenčiansky]] Koncom [[13. storočie|13.]] a začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] bol '''Trenčín''' sídlom [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]]. Tento veľmož postupne zjednocoval svoje izolované majetky a zvolil si '''Trenčín''' za svoje sídelné mesto. V rokoch [[1290]] – [[1301]] bol [[Bratislavská župa (Uhorsko)|bratislavským županom]] a v rokoch [[1296]] – [[1297]] [[palatín]]om. Po vymretí vládnuceho rodu [[Arpádovci|Arpádovcov]] sa Matúš aktívne zapojil do boja o uhorský trón. Najskôr podporoval českého kráľoviča Václava, za čo dostal doživotne županskú hodnosť a všetky kráľovské majetky v [[Trenčianska župa (Uhorsko)|Trenčianskej]], [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej]] a [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej]] župe. Potom podporoval Otta Bavorského a následne [[Karol Róbert z Anjou|Karola Róberta z Anjou]]. Ten ho v roku [[1308]] vymenoval za kráľovského [[taverník]]a a neskôr za jedného z troch palatínov. Na vrchole svojej moci bol Matúš v rokoch [[1311]] – [[1312]], kedy čiastočne alebo úplne ovládal 14 žúp prevažne na dnešnom západnom a strednom Slovensku a aj [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] v dnešnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Podliehalo mu asi 50 hradov. Na území, ktoré ovládal však vládol bez ohľadu na záujmy kráľa a preto bol v roku 1312 zbavený hodnosti hlavného kráľovského taverníka. [[Uhorsko]] bolo v tom období mocensky rozdelené medzi viaceré rody a Karol Róbert sa ho pokúšal zjednotiť silou. V roku 1312 porazili kráľovské vojská v [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] Omodejovcov, ktorým poslal Matúš vojenskú pomoc. Aj napriek tejto porážke ovládal Matúš väčšinu svojho územia a kráľ sa proti nemu pokúšal neúspešne zakročiť. Matúš si na Trenčianskom hrade vydržiaval vlastný dvor, trvale používal titul palatína a zvolával zhromaždenia šľachty z územia, ktoré ovládal. Oporou jeho moci boli najmä príslušníci drobnej šľachty. V roku [[1314]] viedol výboje na [[Morava (región)|Moravu]] a v rokoch [[1316]] – [[1317]] vypálil [[Nitriansky hrad]] s katedrálou a zničil múry a veže nitrianskeho opevnenia, za čo bol exkomunikovaný. Obsadil aj [[Trnava|Trnavu]] odkiaľ vyhnal kráľovych prívržencov. Karol Róbert dobýjal Matúšove územie iba veľmi pomaly. Úplne dobyť sa mu ho podarilo až po jeho smrti v roku [[1321]], keď 8. augusta toho roku kapituloval aj Trenčín. Obdobie Matúšovej vlády bolo výnimočným v tom, že iba raz v dejinách bol Trenčín správnym centrom rozsiahleho územia ktoré nepodliehalo žiadnej inej moci. Toto prakticky nezávislé územie, ktorého centrom bol Trenčín je v niektorých historických prameňoch nazývané aj Matúšova zem (Terra Mathei). === Vrcholný stredovek === Aj po Matúšovej smrti a ovládnutí kráľom ostal [[Trenčín]] významným mocenským centrom Uhorska. V roku [[1324]] bol postavený Farský kostol na mieste nazývanom Mariánska hora. Areál kostola bol opevnený. V roku 1335 sa na Trenčianskom hrade konalo stretnutie českého kráľa Jána Luxemburského, ktorý prišiel v sprievode syna Karola (budúceho Karola IV.), poľského kráľa Kazimíra a uhorského kráľa [[Karol Róbert z Anjou|Karola Róberta]], ktorého sprevádzal syn Ľudovít. Na tomto stretnutí sa zriekol [[Ján Luxemburský]] titulu poľského kráľa a ponechal si vojvodstvo v Sliezsku. V roku [[1362]] rokovali na hrade cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] a uhorský kráľ [[Ľudovít Veľký]] o obsadení Aguileje. Po počiatočných rozporoch nakoniec obaja títo panovníci uzavreli v roku [[1364]] mier. Po udelení privilégií v roku [[1412]] začalo mesto budovať [[opevnenie]]. Opevnenie využilo konfiguráciu terénu a tok rieky [[Váh]] a spolu s opevnením hradu a Farského kostola tvorilo jeden kompaktný obranný celok. Opevnenie súčasne rozdelilo mesto na dve časti – na časť, ktorá ostala vnútri hradieb a na časť za hradbami – predmestia. Opevnenie viedlo od vonkajšieho opevnenia hradu od Breziny po Dolnú bránu (súčasnú Mestskú vežu). Táto časť opevnenia sa dodnes zachovala. Ďalej opevnenie viedlo od Dolnej brány smerom k Váhu, cez miesta, kde dnes stojí židovská synagóga. Pri južnom vyústení Palackého ulice sa zalamovalo a viedlo približne po súčasnej Palackého ul. až k hotelu Tatra, kde sa pripájalo na opevnenie Hornej brány a za ňou sa napojilo na hradnú skalu pod Delovou baštou.<ref>KLEIN, B. 1985. Pamiatková charakteristika stredovekého mestského opevnenia Trenčína. In: MOŠKO, P. a i. Trenčín, remeslá, tlačiarne, architektúra, záujmová publikácia trenčianskeho múzea, 1.vyd. Alfa, Bratislava, 1985, s.156 – 163</ref> Význam opevnenia aj hradu sa ukázal už v najbližších rokoch, keď musela oblasť čeliť [[Husiti|husitským]] nájazdom. Trenčín sa stal vďaka výsadám nezávislým územím od hradných kastelánov. Výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] Trenčínu udelil v roku 1412 [[Žigmund Luxemburský]]. Ako slobodné kráľovské mesto podliehal priamo panovníkovi a často sa dostával do sporu s hradnými pánmi. Do hradu sa dalo dostať iba cez mesto ale z hradu bolo mesto možné vojensky kontrolovať. Spory vznikali ohľadom súdnej právomoci ale aj majetku. Tieto spory musel niekedy riešiť aj panovník. Po Žigmundovej smrti bol Trenčiansky hrad oporným bodom [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktorý hájil práva [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] proti záujmom [[Ján Huňady|Jána Hunyadyho]]. Po smrti Ladislava Pohrobka v roku 1454 ovládol hrad Ján Hunyady. Jeho syn [[Matej Korvín]], ktorý sa stal v roku [[1457]] uhorským kráľom sa v roku [[1461]] stretol na trenčianskom hrade so snúbenicou Katarínou, dcérou českého kráľa [[Jiří z Poděbrad|Jiřiho z Podebrad]]. Trenčiansky hrad neskôr slúžil Matejovi Korvínovi ako oporný bod na jeho výpady do českého pohraničia. V roku [[1476]] daroval hrad [[Štefan Zápoľský|Štefanovi Zápoľskému]] ako odmenu za preukázané služby. Počas jeho vlády prebiehali na hrade významné opevňovacie práce. === Výsady mesta === Mestu Trenčín boli v priebehu stredoveku postupne udelené mnohé výsady – [[Privilégium|privilégiá]], ktoré zdôraznili jeho význam a napomohli jeho hospodárskemu rozvoju. Najstaršie výsady Trenčína sa nezachovali pravdepodobne preto, lebo boli udelené Matúšom Čákom Trenčianskym a počas vlády Anjuovcov sa na ne Trenčania nemohli odvolávať. Medzi najdôležitejšie čiastkové výsady patrilo: * právo konania výročného jarmoku na nedeľu pred Turícami (udelené v polovici 14. storočia Ľudovítom I.) * právo konať dva výročné jarmoky (na prvú nedeľu po Veľkej noci a na Ondreja) – udelené v roku 1421 Žigmundom Luxemburským * právo slobodnej rybačky a poľovačky * právo slobodného rúbania dreva v okolitých lesoch * úplné oslobodenie od platenia cestných a vodných mýt v celej krajine * úľava pri platení tridsiatku (pohraničného cla) – spočívala v tom, že Trenčania ho mali platiť iba vo svojom meste * právo skladu * právo slobodne si voliť mestského farára * pre všetkých zemepánov v krajine, vrátane miest a ich úradníkov zákaz zadržiavať, väzniť a trestať cez ich majetky prechádzajúcich trenčianskych mešťanov – súdna právomoc trenčianskeho richtára a rady Dňa 19. februára [[1412]] vydal kráľ [[Žigmund Luxemburský]] listinu, ktorou vyňal trenčianskeho richtára a mešťanov spod právomoci trenčianskych kastelánov. Súčasne povoľuje obyvateľom Trenčína užívať výsady [[Budín]]a, [[Stoličný Belehrad|Stoličného Belehradu]] a iných miest kráľovstva.<ref name="Juck">JUCK, Ľ. 1985. Najstaršie výsady mesta Trenčína. In: MOŠKO, P. a i. Trenčín, remeslá, tlačiarne, architektúra, záujmová publikácia trenčianskeho múzea, 1.vyd. Alfa, Bratislava, 1985, s. 54 – 78.</ref> Toto je najvýznamnejšia listina z hľadiska právneho postavenia mesta a Trenčín sa zaradil medzi slobodné kráľovské mestá t.j. mestá, ktoré boli najvyššie v hierarchii miest v Uhorsku. === Obyvateľstvo, hospodárstvo === Predpokladá sa, že začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] mal Trenčín približne 1000 obyvateľov. Na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] okolo 1500, z ktorých polovica žila vo vnútornom meste a približne polovica za hradbami na [[Predmestie|predmestiach]]. Na prelome 13. a 14.storočia je doložený príchod nemeckých kolonistov, ktorí však rýchlo splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Väčšinu obyvateľov tvorili [[Slováci]]. Zo sociálneho hľadiska najvyššiu vrstvu obyvateľstva tvorili zámožní mešťania. Boli to zväčša majitelia nehnuteľností, domov a pôdy. Hospodársky pod nimi bola stredná vrstva remeselníkov, ktorí vlastnili domy, občas pôdu. [[Želiar (poddanstvo)|Želiari]] (inkvilíni) bývali zväčša na predmestí, niektorí vlastnili domy, niektorí žili v podnájme. Živili sa remeslom a nádenníckou prácou. Sluhovia a slúžky zväčša nemávali vlastný majetok. Obyvatelia mesta sa neživili iba poľnohospodárstvom, ale aj remeslami a obchodom a to aj diaľkovým. Trenčania cestovali za obchodom aj na Moravu, Zadunajsko a západné a stredné Slovensko. Z remeselníkov boli v mete zastúpení tkáči, súkenníci, mäsiari, krajčíri, zlatníci, obuvníci, zbrojári, kožušníci, povrazníci, kováči, mlynári. Samospráva mesta pozostávala z richtára, ktorí predsedal mestskému súdu, členov mestskej rady – prísažných a notára. Prvý známy predstavený trenčianskej samosprávy – Michal sa spomína roku [[1324]]. Označuje sa ako starosta, správca obce (villicus). Prvým známym richtárom (iudex) je Ondrej, ktorý sa spomína v roku [[1370]].<ref name="Marsina" /> === Premena na mesto === V období stredoveku postupne prebiehala premena trhovej osady pod Trenčianskym hradom na [[mesto]]. Trenčín sa stal mestom postupne, nielen vďaka privilégiám ale aj vďaka svojmu rozvoju. Postupne sa menila funkcia, architektúra, sociálna skladba obyvateľstva a samospráva mesta Trenčína tak, že približne od konca 13. storočia alebo začiatku 14. storočia možno Trenčín nazývať mestom. == Novovek == === Súčasť habsburskej ríše === Vstup Trenčína do novoveku bezprostredne súvisel s [[Bitka pri Moháči|bitkou pri Moháči]] v roku [[1526]]. Po smrti uhorského kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] nastal boj o uhorskú korunu medzi Ferdinandom I. Habsburským a [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]], ktorý v tej dobe vlastnil [[Trenčiansky hrad]]. Trenčiansky hrad bol v tej dobe významnou Zápoľského pevnosťou a preto Ferdinandovo vojsko pod vedením Jána Katzianera v roku [[1528]] obľahlo Trenčín aj hrad a podarilo sa mu ho aj dobyť. Predpokladá sa, že k dobytiu hradu aj mesta prispela zrada trenčianskeho mešťana Juraja Kupca, ktorý ukázal obliehateľom prístupové cesty k hradu a najslabšie miesta opevnenia. Veliteľmi hradnej posádky boli Benedikt Korzár a Pavel Baračka. Po dobytí hradu ponechal Ferdinand I. Pavla Baračku vo funkcii hradného kapitána a ustanovil ho za doživotného podžupana Trenčianskej stolice.<ref name="HORVATH">HORVÁTH, P. (1993). Trenčín v období novoveku (1526 – 1848). In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlasitvedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 73 – 127</ref> Táto skutočnosť napovedá tomu, že i velitelia hradnej posádky spolupracovali s dobyvateľmi. Tým, že hrad ovládli [[Habsburgovci]] však došlo k poklesu jeho významu. Prestal byť významným pohraničným centrom, ale stal sa pevnosťou v zázemí, pretože zo susednej [[Morava (región)|Moravy]], ovládanej taktiež Habsburgovcami, už nebezpečenstvo nehrozilo. Počas obliehania došlo k veľkému spustošeniu mesta aj hradu. Význam hradu však úplne nezanikol, pretože stále zohrával významnú úlohu v domácich nepokojoch a tiež ako protiturecká pevnosť. Preto dal Ferdinand hrad opraviť a opravy prebiehali až do konca 16. storočia. Ferdinand poskytol úľavy na daniach aj mestu Trenčín, aby mohlo opraviť a zosilniť mestské opevnenie. Po dobytí mesta klesol počet obyvateľov, no v ďalších rokov najmä vplyvom migrácie začal opäť rásť. Hrad dostali do zálohy v roku [[1551]] Thurzovci, tí ho v roku [[1582]] prenechali Imrichovi Forgáchovi, od ktorého ho v roku [[1594]] kúpil Štefan Illésházy. Vo vlastníctve Illésházyovcov ostal hrad až do vymretia rodu v roku [[1835]]. === Turecké ohrozenie === Potom ako pominulo ohrozenie z českého územia boli jediným vonkajším nepriateľom, ktorí by mohli ohroziť Trenčín [[Turci]]. Turci po [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] ovládli značnú časť Uhorska. Súčasné Slovensko a západná časť dnešného [[Maďarsko|Maďarska]] ostali v moci Habsburgovcov ako tzv. [[kráľovské Uhorsko]]. Trenčín bol pomerne ďaleko od územia ovládaného Turkami, to však neznamená, že by nebol vystavený ohrozeniu. Turecká taktika boja spočívala okrem iného v tom, že vysielali na nepriateľské územie vojenské oddiely, ktoré v krátkotrvajúcich výpravách plienili dobyté územie a potom sa vrátili späť. Takto Turci vyslali v roku [[1599]] na západné a stredné Slovensko početné oddiely krymských [[Tatári|Tatárov]]. Tí sa dostali až k Trenčínu, vyplienili široké okolie mesta, no do mesta sa nedostali. Priamy turecký vpád prežilo mesto aj v roku [[1663]]. V dôsledku tureckého ohrozenia bola v meste početná vojenská posádka, ktorá svojou prítomnosťou tiež poškodzovala mesto. Ako ďalší obranný prvok boli pred predmestiami vybudované protiturecké valy – ''šance'' a to v miestach, odkiaľ hrozilo turecké nebezpečenstvo, teda v smere od Trenčianskej Turnej, odkiaľ bolo mesto najlepšie prístupné. === Stavovské povstania === Okrem Turkov ohrozovali Trenčín a Trenčiansky hrad aj [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburskí povstalci]]. Uhorská šľachta, ktorá vojensky povstala proti cisárovi mala záujem ovládať toto významné strategické miesto. [[Protihabsburské stavovské povstania]] boli často podporované samotnými Turkami, ktorý využívali rozpory medzi svojimi nepriateľmi. V roku [[1604]] sa hradu aj mesta zmocnili hajdúske vojská [[Povstanie Štefana Bočkaja|Štefana Bočkaja]] a napáchali obrovské škody za čo nechal Štefan Illésházy popraviť kapitána rabujúcich hajdúchov Belošiča.<ref name="HORVATH" /> V roku 1619 ovládli mesto vojská [[Gabriel Bethlen|Gabriela Bethlena]]. Bethlen však bol z Trenčína vytlačený po porážke českých stavov. V roku [[1622]] bola dokonca v Trenčíne 3 mesiace uhorská kráľovská koruna, ktorú sa Bethlen zaviazal po uzavretí mieru vrátiť cisárovi. V rokoch 1644 – 1645 zasiahlo oblasť Trenčína [[povstanie Juraja I. Rákociho]]. Ten prešiel v Trenčíne cez [[Váh]] a pokračoval so svojím vojskom na Moravu ako spojenec [[Švédi|Švédov]]. Význam vojenskej posádky v meste sa ukázal v rokoch 1678 – 1683 tomu, aby sa ho zmocnili vojská [[Imrich Thököly|Imricha Thökölyho]]. Tie však spustošili široké okolie. Najnebezpečnejšie pre mesto Trenčín i pre hrad však bolo povstanie [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. Rákociho vojská obsadili v 14. februára 1704 predmestia aj mesto a cisárska posádka sa stiahla do hradu. V v máji roku 1704 však pred cisárskym generálom Ričanom, ktorý tiahol z Moravy, unikli do okolia mesta. Mesto aj hrad boli obsadené cisárskymi vojskami a tie odolávali blokáde povstaleckých vojsk viac ako štyri roky. Do mesta sa uchýlilo aj množstvo ľudí z okolia. Kurucká blokáda sa skončila v lete roku 1708, keď Rákociho vojská utrpeli v [[Bitka pri Trenčíne|bitke pri Trenčíne]] porážku. Trenčín sa stal cieľom povstalcov vďaka svojej strategickej polohe vo vzťahu k stratégii Františka II. Rákociho. Ten chcel dobyť Trenčín ako oporný bod na ceste do Sliezska. Sliezsko bola bohatá provincia patriaca nepriateľovi a preto mala byť cieľom Rákociho plienenia. Súčasne chcel tak zabezpečiť pruskému následníkovi trónu Fridrichovi Viliamovi na uhorský trón.<ref>CZIGÁNY I. "Sliezska záhada" - otázniky kuruckého ťaženia roku 1708 In: Neďaleko od Trenčína. Pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná - Bratislava 2008. ISBN 978-80-969375-4-7</ref> === Reformácia a protireformácia === [[Reformácia|Náboženská reformácia]], ktorá sa postupne šírila z Nemecka ovplyvnila aj dejiny mesta Trenčín. Reformačné učenie sa šírilo najmä v mestách, kde pomocou neho uplatňovalo meštianstvo svoj vplyv a vymaňovalo sa spod moci katolíckej cirkevnej hierarchie. Podobne ako tomu bolo v ďalších miestach ríše, ja v Trenčína sa dostávalo reformačné učenie do rozporu s vládnucim rodom – katolíckymi Habsburgovcami. V Trenčíne sa reformácia výraznejšie presadila až v poslednej tretine 16. storočia. Podporovateľmi reformácie boli aj držitelia Trenčianskeho hradu. Za pomoci Gašpara Illéšházyho, ktorý zdedil Trenčiansky hrad v roku 1609, sa trenčianskym evanjelikom podarilo z mesta odstrániť aj posledného katolíckeho kňaza, zmocniť sa farského kostola, fary a správy mesta, ktorého obyvateľstvo bolo už takmer úplne evanjelické. Reformačná cirkev pôsobila v meste slobodne až do roku 1671. Patrila medzi umiernené cirkvi luterského smeru, ktoré sa opierali o augsburskú konfesiu z roku 1530. Význam reformácie spočíval okrem iného v rozvoji školstva a vzdelanosti, pretože reformačná cirkev uprednostňovala používanie domácej reči.<ref name="HORVATH" /> Proti reformácii ostro vystupovali Habsburgovci. Rudolf II. využíval na potieranie reformácie boj proti Turkom, pretože protestantská šľachta často využívala spojenectvo s Turkami na boj proti Habsburgovcom. V Trenčianskych pomeroch bol takýmto počinom súd nad Bočkajovým spojencom Štefanom Illésházym, ktorý bol urážku kráľovského majestátu v roku 1603 odsúdený na trest smrti a konfiškáciu majetku. Habsburgovcami mu však boli všetky majetky vrátené po uzavretí mieru. Po potlačení stavovského povstania Juraja I. Rákociho v roku 1645 nastali vhodné podmienky na rekatolizáciu. V roku 1647 prišli do Trenčína jezuiti a v roku 1649 si tu otvorili vlastnú školu, ktorá sa onedlho pretvorila na gymnázium. V rokoch 1652 – 1657 bol postavený jezuitský (dnešný piaristický) kostol.<ref name="HORVATH" /> Trenčín sa postupne stal opäť katolíckym mestom. Od roku 1714 bol mestský magistrát úplne katolícky. V roku 1794, po vydaní tolerančného patentu si mohli trenčianski evanjelici postaviť na okraji mesta kostol a pri ňom aj novú školu. === Trenčín na sklonku feudalizmu === Na sklonku feudalizmu zavládlo v Trenčíne obdobie mieru. Vojny, ktoré viedla Habsburská ríša sa Trenčína nedotýkali, pretože sa viedli buď na juhu alebo na severe krajiny, teda ďaleko od mesta. Trenčín sa musel najskôr zotavovať z dlhých rokov vojen a obliehaní, pričom mesto malo veľké dlžoby. Postupne rástol počet obyvateľov a taktiež sa rozvíjali predmestia, ktoré boli po kuruckom obliehaní v roku 1708 takmer úplne zničené. Pokračovali spory medzi mestom a majiteľmi hradu, ktorí na území mesta presadzovali svoje práva. V roku [[1783]] opustila mesto vojenská posádka. Mesto ohrozovali požiare a povodne, pričom v roku 1790 vyhorel aj Trenčiansky hrad, ktorý bol ruinou až do polovice 20. storočia, kedy ho začali rekonštruovať. Napoleonské vojny, ktoré sa priamo Trenčína nedotýkali si vyžadovali veľké daňové zaťaženie. V roku 1805 prešiel cez mesto ruský cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]], ktorý tiahol so svojím vojskom ku Slavkovu a po porážke sa tadiaľto vracal aj späť. Ruské vojsko v počte 36 tisíc jazdcov prechádzalo Trenčínom aj v roku [[1814]].<ref name="HORVATH" /> Postupne, s rozvojom vojenskej techniky strácali význam aj hradby. === Obyvateľstvo a hospodárstvo mesta === Počas celého obdobia feudalizmu bolo základom ekonomiky mesta poľnohospodárstvo, i keď mesto sa od vidieku odlišovalo aj rozvojom obchodu a remesiel. Držba usadlostí sa viazala na držbu meštianskeho domu, pričom v Trenčíne bolo iba 60 takýchto usadlostí.<ref name="HORVATH" /> Poľnohospodárstvo sa zameriavalo na rastlinnú ale aj na živočíšnu výrobu. Chov hospodárskych zvierat bol vo vnútornom meste zakázaný a preto boli na tento účel budované majere na okrajoch predmestí. V katastrálnom území mesta sa pestovali všetky základné druhy obilnín. Rozšírené bolo aj pestovanie chmeľu a s tým súvisel rozvoj pivovarníctva. Trenčín bol aj centrom remeselnej výroby. remeselníci sa združovali do cechov. Väčšina cechov vznikla v druhej polovici 16. storočia. V meste pôsobili cechy mlynárov, zlatníkov, krajčírov, klobučníkov, súkenníkov, obuvníkov (ševcov), hrnčiarov, debnárov, remenárov, čižmárov, stolárov, gombičkárov, zámočníkov, kováčov a mečiarov. Okrem nich tu jestvovali aj iní remeselníci, no údaje o ich cechoch sa nedochovali – napr. murári, tesári, kamenári, sládkovia, pekári, nožiari. Cechy v Trenčíne pôsobili až do ich zrušenia v Uhorsku v roku 1872.<ref name="HORVATH" /> Obchod sa realizoval predovšetkým prostredníctvom trhov. Trhy lokálneho významu sa konali každú sobotu. Jarmoky sa konávali niekoľkokrát v roku a stretávali sa pri nich aj kupci zo vzdialených oblastí. V popredí diaľkového obchodu stál vďaka polohe mesta obchod s Moravou. Z Trenčína viedla priama cesta cez Drietomu a Starý Hrozenkov do Uherského Hradišťa a odtiaľ do Kroměříža a Olomocuca. Cez Vlársky priesmyk viedla obchodná cesta do cez Vsetín do Nového Jičína. Na Moravu sa z Trenčína vyvážal najmä dobytok, víno, soľ, kože, remenárske výrobky, šafrán, sušené ovocie, orechy a drevené výrobky. Dovážali sa odtiaľ moravské a sliezske súkna, železiarske výrobky. Trenčianski kupci udržiavali obchodné styky aj s mestami na Považí, s Trnavou alebo so stredoslovenskými banskými mestami.<ref name="HORVATH" /> Dôležitá bola najmä začiatkom novoveku náboženská príslušnosť obyvateľov. Okrem vplyvu reformácie pôsobila na religiozitu obyvateľov mesta aj migrácia. Prírastok predstavovali najmä pobielohorskí exulanti z českých krajín a židia. Medzi českými exulantmi boli novokrstenci (habáni), príslušníci Jednoty bratskej no najpočetnejšiu vrstvu exulantov predstavovali luteráni a utrakvisti.<ref name="HORVATH" /> Počet obyvateľov Trenčína v období novoveku do konca feudalizmu podľa odhadu vo vybraných rokoch:<ref name="HORVATH" /> * 1548 – okolo 1200 – 1300 obyvateľov * 1635 – okolo 275 rodín * 1696 – okolo 1700 + 170 vojakov * 1706 – 1880 * 1715 – 1554 * 1720 – 1656 * 1778 – 3377 * 1787 – 4222 * 1804 – 2614 * 1828 – 3405 * 1837 – 3326 * 1847 – 3400 === Vývoj predmestí === Vybudovanie opevnenia rozdelilo Trenčín na vnútorné mesto a predmestia. Opevnenie obmedzilo kapacitu osídlenia vnútorného mesta na pomerne konštantnú hodnotu. Počet obyvateľov predmestí sa mohol pomerne neobmedzene zväčšovať ale v prípade vojny bolo práve obyvateľstvo predmestí vystavené najväčšiemu nebezpečenstvu. V Trenčíne bol rast predmestí determinovaný najmä prírodným reliéfom krajiny. Mesto v mestských hradbách bolo z juhovýchodnej strany ohraničené hradnou skalou a zo severu a severovýchodu tokom rieky Váh. Najprirodzenejším smerom pre rozvoj predmestí bol otvorený priestor južným a juhovýchodným smerom za Dolnou bránou (dnes Mestskou vežou). V novoveku došlo k významnému rastu mesta za hradby:<ref name="HORVATH" /><ref>PACHANSKÁ, K. 1993. K historickej topografii Trenčína. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, Vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 193 – 212</ref> * významná zástavba v priestore súčasnej Hviezdoslavovej ulice (doložená už roku 1580) bola na konci 18. storočia hlavnou tepnou južného predmestia * južné predmestie označované ako Suburbium, Praeurbium alebo Extra Moenia zahrňovalo v 40-tych rokoch 16. storočia súčasné ul. Sládkovičovu, Hviezdoslavovu, Jaselskú, Vajanského a Štúrové nám. * dnešná Vajanského ul. sa vytvára v druhej polovici 16. storočia * ešte južnejšie od južného predmestia sa spomínajú v roku 1541 Súkennícka ul. a In horreis (Pri stodolách) * Pri štvrti In horreis sa nachádza štvrť Gátry (In Gatri) * smerom k Biskupiciam sa nachádza časť Humná * na svahu Chríbu medzi súčasným evanjelickým a katolíckym cintorínom je časť Trudne * štvrť Ostrov (Insula) evidovaná začiatkom 18. storočia * štvrť Šance na miestach zasypaných protitureckých valov * štvrť Za hradbami (Post moenia) bola situovaná medzi hradbami a Váhom od konca 16. storočia (približne dnešná Palackého ul.) * Platea postpontalis – skupina domov na mestskej strane trenčianskeho mosta * štvrť Tehelňa v južnej časti mesta vznikajúca v prvej pol. 19. storočia * Nová ulica ležiaca v priestore medzi Váhom a súčasným evanjelickým kostolom vznikla počiatkom 16. storočia, spočiatku mala štatút poddanskej obce s vlastnou samosprávou a súčasťou mesta sa stala koncom 17. storočia == Vývoj v rokoch 1848 – 1918 == === Politický vývoj === [[Revolúcia 1848 – 1849|Revolúcia]] v rokoch 1848 – 1849 sa dotkla aj mesta Trenčín. Po jej porážke bola v Uhorsku nastolená vojenská [[diktatúra]] a nastúpil [[Bachov absolutizmus]]. Mestská aj župná samospráva bol zlikvidované. V máji [[1849]] obsadili Trenčín cisárske vojská, urobili súpis obyvateľstva a zaviedli prihlasovaciu povinnosť. Bola zriadená Cisársko-kráľovská vyšetrovacia komisia a náhly súd. Na čelo župy boli namiesto zlikvidovanej samosprávy dosadení prednostovia a dosadení boli aj ostatní župní funkcionári. O bezpečnosť sa starali žandári. Na čele mesta ostala širšia mestská rada a magistrát. Mešťanosta aj členovia magistrátu však boli menovaní správou župy. I keď cieľom Bachovej správy bolo predovšetkým potlačiť revolučné hnutie, boli do nej prenesené aj niektoré prvky organizácie správy zo západných krajín a správa fungovala efektívnejšie. Ako komunikačný jazyk v úradnom styku bola presadzovaná [[nemčina]]. V úradoch, školách alebo súdoch sa však často používala aj [[slovenčina]]. V roku [[1852]] navštívil Trenčín cisár [[František Jozef I.]] V roku 1860 došlo k uvoľneniu pomerov a začala sa obnovovať župná aj mestská samospráva. V tom roku bolo zvolených 39 členov mestského zastupiteľstva podľa volebného zákona z roku 1848. Mestské zastupiteľstvo zvolilo za starostu Ladislava Košťála. Rakúsko – pruská vojna v roku 1866 ovplyvnila aj Trenčín. Početné armády prechádzali cez mesto od Bánoviec na Moravu a po porážke v [[Bitka pri Hradci Králové|bitke pri Hradci Králové]] sa vojaci cez mesto vracali z bojísk späť, pričom sa na čas v meste utáborili a spôsobili mestu veľké škody. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|Rakúsko-maďarské vyrovnanie]] nastolilo v Uhorsku aj v Trenčíne nové pomery. Trenčín ako [[slobodné kráľovské mesto]] mal výsadné postavenie a právne bol postavený na úroveň župy. Uhorská vláda sa však rozhodla reformovať verejnú správu a tak boli práva na úrovni župy ponechané iba mestám s viac ako 12 tis. obyvateľmi. V roku [[1876]] bolo postavenie slobodných kráľovských miest zrušené. Trenčín, podobne ako ďalšie bývalé slobodné kráľovské mestá sa stal "obcou so zriadeným magistrátom". Vláda však povolila, že Trenčín mohol aj naďalej používať názov "slobodné kráľovské mesto". Trenčín sa tak dostal na úroveň okresov Trenčianskej župy. Takto vyformovaná správa mesta jestvovala s malými zmenami až do roku [[1918]]. Najvyšším orgánom mesta bolo mestské zastupiteľstvo na čele s mešťanostom. [[Volebné právo]] mali iba muži, ktorí platili dane a príslušníci inteligencie a slobodných povolaní. Zvláštna komisia zostavovala každoročne zoznam občanov, ktorí platili najviac daní a 19 najbohatších spomedzi nich sa automaticky stávalo členmi mestského zastupiteľstva. V roku [[1880]] sa vzdal úradu mešťanostu Ladislav Košťál a mešťanostom sa stal František Girschik. Od roku [[1887]] bol mešťanostom Ernest Učnai, ktorý zotrval v tomto úrade až do roku 1918. Podobne ako v celom Uhorsku, aj v Trenčíne sa po roku [[1867]] začalo úradovať po [[Maďarčina|maďarsky]] a prejavoval sa maďarizačný vplyv. [[Maďarizácia]] dosahovala významné úspechy aj vďaka tomu, že v meste, ako župnom centre žilo veľa úradníkov. V Trenčianskej župe aj samotnom meste mali na konci 19. a začiatkom 20. storočia v rukách politickú moc prívrženci Liberálnej strany. V roku [[1910]] bola v Trenčíne založená župná organizácia Národnej strany práce, ktorá združila bývalých liberálov, Stranu nezávislosti a Ľudovú stranu. Táto strana mala v župe absolútnu prevahu. Vypuknutie I. svetovej vojny časť obyvateľov Trenčína vítala. V meste sa začali zhromažďovať zmobilizovaní vojaci 15. a 71. pluku, spolu asi 15 000 mužov. Slávnostné prísahy vojakov odchádzajúcich na front sa konali na Hornej Sihoti (dnešné sídlisko Sihoť) a vojaci boli na front vyprevádzaní s veľkou slávou. Prvotné nadšenie však vyprchalo potom, ako začali prichádzať správy z frontu o vojnovej realite. Už koncom augusta 1914 začali prichádzať do Trenčína prvé transporty s ranenými. Preto bolo potrebné aj značne rozširovať nemocničné priestory. Mŕtvych pochovávali najskôr na mestskom cintoríne a neskôr na zvláštnom cintoríne v Kubrej. Trenčianske pluky bojovali najskôr na frontoch v Rusku. Neskôr sa pluky premiešali a vojaci z Trenčína sa dostali aj do Srbska, Francúzska alebo aj na Blízky východ. Množstvo vojakov sa dostalo do zajatia v Rusku. Trenčín stratil v bojoch asi 200 mužov a asi 150 až 180 mužov ostalo trvalými invalidmi. Vojna priniesla mestu Trenčín, podobne ako iným mestám dražobu a nedostatok. V súvislosti s úspornými opatreniami sa od mája 1916 zaviedol v Trenčíne po prvý raz letný čas. V Trenčíne sa organizovali zbierky a vojnové pôžičky. V jeseni 1916, po vstupe Rumunska do vojny, prišlo do Trenčína okolo 600 utečencov zo Sedmohradska. V roku 1918 bolo v Trenčíne a okolí sústredených približne 6000 navrátilcov z ruského zajatia. Medzi týmito vojakmi vznikali nepokoje, pretože žili v zlých podmienkach, boli značne demoralizovaní a velenie ich plánovalo opätovne vyslať na front. K dejinám Trenčína možno priradiť aj známu vzburu 71. trenčianskeho pluku umiestneného v srbskom Kragujevaci z júna 1918. V dôsledku zahraničných snáh o vytvorenie štátu Čechov a Slovákov prišiel v lete 1918 do Trenčína šéf policajného oddelenia ministerstva vnútra zisťovať požiadavky Slovákov a ich vzťah k spoločnému štátu s Čechmi. 31. októbra 1918 na plánovanom jesennom zasadnutí municipiálneho výboru Trenčianskej župy župan Medňanský oboznámil župné zhromaždenie s Martinskou deklaráciou, s ktorou ho predtým oboznámil Karol Štúr. V meste prívrženci Uhorska vytvorili maďarskú národnú radu a spolu s honvédskymi dôstojníkmi organizovali ozbrojenú občiansku gardu. Vzhľadom na politický vývoj a nepokoje v okolí mesta dňa 6.11.1918 požiadali mestskí a župní funkcionári Karola Štúra, aby riadil verejnú správu. V ten deň sa vytvorila miestna Slovenská národná rada, ktorej predsedal Karol Štúr a podpredsedovia boli Igor Pietor a A. Bulla. Na žiadosť Slovenskej národne rady bol do Trenčína vyslaný prvý prápor 1. československého pluku zložený z pražských dobrovoľníkov. Ten sa však spočiatku zastavil v Trenčianskej Teplej, lebo na žiadosť niektorých miestnych činiteľov bola uhorskou vládou do Trenčína vyslaná aj stotina námorníkov, ktorá mala v meste posilniť maďarskú posádku. Veliteľ československého práporu Karel Římek poslal trenčianskemu županovi a veleniu posádky ultimátum, ktorému sa podvolili. Československé vojsko vstúpilo do Trenčína dňa 10. novembra 1918 a v Trenčíne tak ako v jednom z prvých miest Slovenska bola ustanovená vláda nového štátu.<ref name="LIPTAK">LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191</ref> === Priestorový a hospodársky vývoj mesta === V rokoch 1848 až 1918 došlo k významnému priestorovému a hospodárskemu rastu mesta Trenčín, ktorý súvisel najmä s priemyselnou revolúciou. Nástup priemyselnej revolúcie sa na priestorovom raste mesta začína prejavovať až po roku 1880, čomu predchádzalo zbúranie hradieb v rokoch 1857 až 1873. Významným impulzom pre mesto Trenčín bolo vybudovanie železničného spojenia. V roku 1879 bolo dostavané spojenie po Istebník, v roku 1883 došlo k premosteniu Váhu a dobudovaniu trate po Žilinu. Trenčín tak získal priame železničné spojenie s Viedňou a Budapešťou a súčasne získal železničný prístup k sliezskemu uhliu prepojením na košicko-bohumínsku železnicu. V roku 1888 bola dostavaná trať Trenčianska Teplá – Uherský Brod a v roku 1901 trať do Bánoviec nad Bebravou. V Trenčíne tak vznikli vhodné podmienky na budovanie priemyselných závodov, ktoré vznikali na okrajoch mesta, najmä v lokalite Pod Sokolicami. Najvýznamnejším priemyselným podnikom, ktorý v tomto období vznikol v tejto lokalite a vôbec v Trenčíne bol textilný závod Tiberghien postavený v rokoch 1906 – 07. V lokalite "Pod Sokolicami", rozprestierajúcej sa vo východnej časti mesta, boli vybudované inžinierske siete a aj ďalšie priemyselné podniky ako valcový mlyn, štrkovňa s kameňolomom, parná píla, tehelňa a ďalšie. Medzi priemyselnými závodmi prebiehala bytová výstavba. Táto priemyselná lokalita priamo nadväzovala na kasárne ktoré boli postavené v rokoch 1886 – 87 župou na dnešnej ul. M.R. Štefánika. V juhozápadnom smere dochádza k rozširovaniu mesta v smere na Trenčiansku Turnú a v tejto časti sú vybudované honvédske kasárne na mieste neskorších Masarykových kasární. Okrem toho sú v tejto časti vzniká liehovarnícky, kvasný, mäsiarsky a stolársko-nábytkársky priemysel. Po roku 1900 dochádza k rastu mesta v Zámostí, na pravej strane rieky Váh, kde bola v roku 1901 postavená továreň na tehly. V roku 1905 sa začala výstavba budovy terajšieho Gymnázia Ľ. Štúra a v rokoch 1907 – 1909 bol vystavaný kostol a kláštor na dnešnej ul. 1. mája. Požiadavky majetnejších vrstiev podmienili vznik vilovej (neskôr Kollárovej) štvrte v miestach dnešnej Piaristickej, Kollárovej a Bernolákovej ulice.<ref>ANDROVIČ, Š. K niektorým otázkam stavebného rozvoja Trenčína na prelome 19. a 20. storočia. In Trenčín 1971, Vlastivedný zborník Trenčianskeho múzea v Trenčíne vyd Slavín – vydaateľstvo NV HM SSR Bratislavy pre Trenčianske múzeum v Trenčíne 1971</ref> == Vývoj v rokoch 1918 – 1945 == === Politický vývoj === V súvislosti so vznikom prvej ČSR sa významne zmenila administratívna funkcia mesta. Trenčín bol počas celej existencie Uhorska sídelným mestom Trenčianskej župy, ktorá zanikla v roku 1922 so zánikom uhorského župného systému. Od roku 1923 bol Trenčín súčasťou Považskej veľžupy. Trenčín sa stal na krátky čas sídelným župným sídlom v rokoch 1940 až 1945, počas trvania vojnového Slovenského štátu, kedy v rámci administratívneho systému znovu vznikla Trenčianska župa. [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} Mesto sa stalo sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v spolupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} == Referencie == <references/> == Zdroje == * ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, Vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993, ISBN 80-05-01114-8 * BRUNOVSKÝ, F. a kol. Trenčiansky hrad, vyd. Osveta, š. p., Martin,143 s., 1991, ISBN 80-217-0265-6 * HANUŠIN, J. Trenčín a okolie, publikácia v edícii Poznávame Slovensko. Vyd. Dajama, Bratislava, 2005, s. 144 s., ISBN 80-89226-02-7 * KONTLER, L. Dějiny Maďarska, vyd, Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 601 s., 2001, ISBN 80-7106-405-X * KOVÁČ,D. Dejiny Slovenska, vyd. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s., 1998, ISBN 80-7106-268-5 * HABERLANDOVÁ, H., ORIŠKO,Š. K stredovekému vývinu mesta, Pamiatky príroda, 1985, roč. XV, č. 6, s. 6 – 7 * MOŠKO, P. a i. Trenčín, remeslá, tlačiarne, architektúra, záujmová publikácia Trenčianskeho múzea, 1.vyd. Alfa, Bratislava, 1985, * SEGEŠ, V.; ŠEĎOVÁ, B. Neďaleko od Trenčína. Pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná - Bratislava 2008. ISBN 978-80-969375-4-7 {{Trenčín}} [[Kategória:Dejiny Trenčína| ]] [[Kategória:Dejiny miest na Slovensku|Trenčín]] oauq7b5vc3hrkmbv0n0zxq661xnxci4 8255712 8255709 2026-07-30T19:09:05Z Martingazak 234259 Linka 8255712 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Château de Trencsén.jpg|náhľad|Historická litografia z 19. storočia zobrazujúca Trenčiansky hrad]] {{iný význam|dejinách mesta Trenčín|geografii|Trenčín}} Podľa historických a archeologických dôkazov je oblasť dnešného mesta [[Trenčín]] osídlená od [[paleolit]]u. == Prehistorická doba == Prírodné pomery a geografická poloha umožňovali osídlenie [[Trenčín]]a už od staršej [[kamenná doba|kamennej doby]] – paleolitu, ktorý je na území [[Slovensko|Slovenska]] vymedzený obdobím približne 2 000 000 až 8200 pred Kr. Prví ľudia prišli na územie Trenčína v mladom paleolite (asi 38000 rokov pred Kr.).<ref name="Nesporova">NEŠPOROVÁ, T. 1993. Najstaršie osídlenie Trenčína. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 33{{--}}46</ref> Paleolitický človek sa živil koristníckym spôsobom obživy – lovom a zberom, na čo boli v trenčianskej lokalite vhodné podmienky. Archeologické výskumy preukázali toto osídlenie v juhovýchodnej časti mesta pod južným chrbátom lesoparku Brezina. V mladšej kamennej dobe – neolite žil v trenčianskej lokalite ľud želiezovskej kultúry. Táto doba je charakteristická prechodom ľudstva na poľnohospodársky spôsob obživy. Trenčianska lokalita však neposkytovala ideálne podmienky pre prvých, primitívne hospodáriacich roľníkov. V neskorej kamennej dobe – eneolite, približne 3000{{--}}1900 rokov pred Kr. osídlil podstatnú časť Slovenska ľud bádenskej kultúry. Sídliská ľudu tejto kultúry sa rozprestierali v nížinách a na úpätiach hôr, pričom využívali blízkosť [[Váh]]u. V bronzovej dobe žil na tomto území ľud maďarovskej kultúry. Osady tejto kultúry bývali zvyčajne na vyvýšených miestach a preto aj v Trenčíne sa vyskytovali na hradnej skale a na pahorku Breziny. Osídlenie na hradnej skale nebolo iba útočiskom ale bolo aj strediskom remeselnej výroby. V neskorej [[bronzová doba|bronzovej dobe]] prišiel na územie Trenčína ľud lužickej kultúry, pre ktoré je typický žiarový spôsob pochovávania. V mladšej [[železná doba|železnej dobe]] – laténskej dobe je hradná skala osídlená ľudom púchovskej kultúry. Tento ľud postupne podliehal vplyvu [[Kelti|Keltov]], ktorí osídlili južnú časť Slovenska. Výskyt [[Kelti|Keltov]] v [[Trenčín]]e priamo doložený nie je, ale v tejto oblasti je archeologickými nálezmi – najmä mincami, doložený ich vplyv.<ref name="Nesporova" /> == Obdobie staroveku == [[Image:Trencin-Roman2.JPG|thumb|300px|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e z roku [[179]]]] V období okolo prelomu letopočtov prišli na územie Slovenska [[Germáni]], ktorých výskyt v trenčianskej lokalite je doložený [[Rímsky nápis v Trenčíne|rímskym nápisom na trenčianskej hradnej skale]]. Tento nápis pochádza z roku [[179]] a dôkazom styku trenčianskej lokality s vtedajším civilizovaným svetom. Rímsky názov osady na území [[Trenčín]]a je [[Laugaricio]] a nápis informuje o víťazstve rímskeho vojska. Význam tejto lokality z hľadiska [[Rímska ríša|Rímskej ríše]] spočíval najmä v tom, že ležala pomerne blízko rímskej hranice – limes romanus, ktorá viedla popri Dunaji, a bola osídlená nepriateľským germánskym etnikom. Z tohto územia podnikali [[Germáni]] výpady proti Rímskej ríši a [[Rimania]] v snahe zabezpečiť bezpečnosť svojho územia museli podnikať výpady do germánskeho vnútrozemia, teda aj na územie dnešného Slovenska. Územie [[Trenčín]]a nebolo významné iba z vojenského hľadiska ale aj z hľadiska obchodného. Kotlinou [[Váh]]u viedla jedna z vetiev tzv. [[Jantárová cesta (história)|Jantárovej cesty]], ktorou sa do [[Rímska ríša|Ríma]] dovážal z baltského pobrežia [[jantár]]. Práve to môže byť hlavný dôvod existencie osady, ktorú sa však dosiaľ nepodarilo presne lokalizovať. Existencia takej osady je doložená aj v Ptolemaiovej mape, kde je zakreslená osada [[Leukaristos]]. Kontakty na [[Rímska ríša|Rímsku ríšu]] sú doložené nálezmi rímskych mincí v areáli [[Trenčiansky hrad|Trenčianskeho hradu]] aj Breziny.<ref name="Nesporova" /> == Stredovek == === Slovanské osídlenie === V období [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] prišli na územie Slovenska [[Slovania]], pričom nie je dokázaná kontinuita osídlenia z predslovanského obdobia. Najstaršie slovanské osídlenie z [[Trenčín]]a je doložené až koncom [[7. storočie|7. storočia]]. V [[9. storočie|9. storočí]] bola oblasť pomerne husto osídlená Slovanmi, čo vytvorilo predpoklad na vytvorenie určitého správneho, politického a [[Christianizácia|christianizačného]] centra. V tomto období je doložené slovanské osídlenie v lokalitách [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]], [[Kubrá]], [[Juh (Trenčín)|Trenčín – Juh]], [[Zamarovce]] a [[Skalka nad Váhom]]. Hradná skala bola prírodnou dominantou v osídlenej oblasti a predstavovala dôležitý strategický bod.<ref name="Brunovsky">BRUNOVSKÝ, F. a kol. (1991):Trenčiansky hrad, vyd. Osveta,š. p., Martin,143 s., ISBN 80-217-0265-6</ref> [[Kresťanstvo|Kresťanská]] [[rotunda]], vybudovaná v tomto období na hradnej skale, bola cirkevným centrom pre široké okolie. Rotunda patrí k typu, ktorý sa vyskytoval na území Slovenska v oblastiach, ktoré boli súčasťou [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]]. V nižších polohách trenčianskej hradnej skaly sa sústreďovali ďalšie mocenské funkcie. V tomto období pravdepodobne vznikol aj názov mesta, ktorý je slovanského pôvodu. Vznik a význam názvu je však dosiaľ nevyjasnený. === Začlenenie do Uhorska === Význam [[Trenčín]]a značne vzrástol v [[11. storočie|11. storočí]]. O územie Trenčína spočiatku prejavovali záujem aj českí aj poľskí panovníci, ale predpokladá sa, že od roku [[1018]] sa stal Trenčín súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]]. Význam Trenčína spočíval najmä v jeho výhodnej polohe a preto plnil viacero dôležitých funkcií. Mal exponované obranné postavenie na hraniciach s českými krajinami, v dôsledku čoho začali uhorskí panovníci budovať na trenčianskej hradnej skale [[Trenčiansky hrad]]. Vznik hradu sa datuje do 11. storočia, kedy pozostával z obytnej veže a rotundy. Obytná veža bola situovaná na najvyššom bode hradného komplexu. Tento komplex sa postupne formoval pristavovaním palácov a fortifikačných systémov. [[Trenčiansky hrad]] nemal iba obrannú, ale aj správnu funkciu. Stal sa sídelným centrom [[Trenčianska župa|Trenčianskeho komitátu]], územia spravovaného z Trenčianskeho hradu, ktoré sa formovalo v priebehu 11. storočia. Táto správna jednotka zahrňovala územie celého [[Stredné Považie|stredného Považia]] a [[Trenčín]] bol sídlom takto vyčlenenej územnej jednotky až do roku [[1922]]. Významným faktorom pri vzniku mesta bola poloha na križovatke obchodných ciest. Obchodná cesta vedúca popri [[Váh]]u sa v Trenčíne stretávala s obchodnou cestou, ktorá spájala [[Považie]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] a s obchodnou cestou smerujúcou cez [[Váh]] a karpatské priesmyky na [[Morava (región)|Moravu]]. Na tejto križovatke vznikla trhová osada, z ktorej sa neskôr vyvinulo mesto Trenčín. Prvé osídlenie vznikalo v podhradí, na prístupových cestách k hradu, medzi hradnou skalou a tokom rieky Váh. Trhovisko sa nachádzalo v priestoroch dnešného Mierového námestia. Pretiahnuté trojuholníkové námestie sa tvorilo popri starej historickej ceste vedúcej Považím na terase nad riekou Váh. Obyvatelia trhovej osady sa zaoberali nielen poľnohospodárstvom, ale aj remeslom a obchodom. Je však doložený aj príchod hostí z Nemecka. Predpokladá sa, že okolo roku 1200 prišli do mesta Johaniti, ktorí tu v polovici 13. storočia založili kláštor. Najstaršie písomné zmienky o Trenčíne pochádzajú z rokov [[1067]], [[1091]] a [[1111]], kedy sa v Zoborskej listine spomínajú mýta na Považí, patriace Zoborskému opátstvu.<ref name="Marsina">MARSINA, R. 1993.Najstaršie dejiny Trenčína. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 47 – 72</ref> Samotná trhová osada spočiatku patrila Trenčianskemu hradu. V roku [[1241]] vtrhli do Uhorska [[Mongoli]], isté však je, že Trenčiansky hrad ich náporu odolal.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Plaček | meno = Miroslav | priezvisko2 = Bóna | meno2 = Martin | prekladatelia = Daniela Marsinová | titul = Encyklopédia slovenských hradov | odkaz na titul = Encyklopédia slovenských hradov | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[SLOVART]] | rok = 2007 | isbn = 978-80-8085-287-0 | počet strán = 391 | strany = }}</ref> Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] nasledovali na hrade ďalšie opevňovacie práce, ktoré podporoval uhorský panovník [[Belo IV.]] V čase tatárskeho vpádu bol trenčianskym županom Bohumír (''Bohumil, Bogomel, Bogomerius''), ktorého zásluhy spomína kráľ [[Belo IV.]] pri obrane proti Tatárom. === Vláda Matúša Čáka Trenčianskeho === [[File:Matus Cak Trenciansky 1861.jpg|thumb|Matúš Čák Trenčiansky]] Koncom [[13. storočie|13.]] a začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] bol '''Trenčín''' sídlom [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]]. Tento veľmož postupne zjednocoval svoje izolované majetky a zvolil si '''Trenčín''' za svoje sídelné mesto. V rokoch [[1290]] – [[1301]] bol [[Bratislavská župa (Uhorsko)|bratislavským županom]] a v rokoch [[1296]] – [[1297]] [[palatín]]om. Po vymretí vládnuceho rodu [[Arpádovci|Arpádovcov]] sa Matúš aktívne zapojil do boja o uhorský trón. Najskôr podporoval českého kráľoviča Václava, za čo dostal doživotne županskú hodnosť a všetky kráľovské majetky v [[Trenčianska župa (Uhorsko)|Trenčianskej]], [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej]] a [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej]] župe. Potom podporoval Otta Bavorského a následne [[Karol Róbert z Anjou|Karola Róberta z Anjou]]. Ten ho v roku [[1308]] vymenoval za kráľovského [[taverník]]a a neskôr za jedného z troch palatínov. Na vrchole svojej moci bol Matúš v rokoch [[1311]] – [[1312]], kedy čiastočne alebo úplne ovládal 14 žúp prevažne na dnešnom západnom a strednom Slovensku a aj [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] v dnešnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Podliehalo mu asi 50 hradov. Na území, ktoré ovládal však vládol bez ohľadu na záujmy kráľa a preto bol v roku 1312 zbavený hodnosti hlavného kráľovského taverníka. [[Uhorsko]] bolo v tom období mocensky rozdelené medzi viaceré rody a Karol Róbert sa ho pokúšal zjednotiť silou. V roku 1312 porazili kráľovské vojská v [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] Omodejovcov, ktorým poslal Matúš vojenskú pomoc. Aj napriek tejto porážke ovládal Matúš väčšinu svojho územia a kráľ sa proti nemu pokúšal neúspešne zakročiť. Matúš si na Trenčianskom hrade vydržiaval vlastný dvor, trvale používal titul palatína a zvolával zhromaždenia šľachty z územia, ktoré ovládal. Oporou jeho moci boli najmä príslušníci drobnej šľachty. V roku [[1314]] viedol výboje na [[Morava (región)|Moravu]] a v rokoch [[1316]] – [[1317]] vypálil [[Nitriansky hrad]] s katedrálou a zničil múry a veže nitrianskeho opevnenia, za čo bol exkomunikovaný. Obsadil aj [[Trnava|Trnavu]] odkiaľ vyhnal kráľovych prívržencov. Karol Róbert dobýjal Matúšove územie iba veľmi pomaly. Úplne dobyť sa mu ho podarilo až po jeho smrti v roku [[1321]], keď 8. augusta toho roku kapituloval aj Trenčín. Obdobie Matúšovej vlády bolo výnimočným v tom, že iba raz v dejinách bol Trenčín správnym centrom rozsiahleho územia ktoré nepodliehalo žiadnej inej moci. Toto prakticky nezávislé územie, ktorého centrom bol Trenčín je v niektorých historických prameňoch nazývané aj Matúšova zem (Terra Mathei). === Vrcholný stredovek === Aj po Matúšovej smrti a ovládnutí kráľom ostal [[Trenčín]] významným mocenským centrom Uhorska. V roku [[1324]] bol postavený Farský kostol na mieste nazývanom Mariánska hora. Areál kostola bol opevnený. V roku 1335 sa na Trenčianskom hrade konalo stretnutie českého kráľa Jána Luxemburského, ktorý prišiel v sprievode syna Karola (budúceho Karola IV.), poľského kráľa Kazimíra a uhorského kráľa [[Karol Róbert z Anjou|Karola Róberta]], ktorého sprevádzal syn Ľudovít. Na tomto stretnutí sa zriekol [[Ján Luxemburský]] titulu poľského kráľa a ponechal si vojvodstvo v Sliezsku. V roku [[1362]] rokovali na hrade cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] a uhorský kráľ [[Ľudovít Veľký]] o obsadení Aguileje. Po počiatočných rozporoch nakoniec obaja títo panovníci uzavreli v roku [[1364]] mier. Po udelení privilégií v roku [[1412]] začalo mesto budovať [[opevnenie]]. Opevnenie využilo konfiguráciu terénu a tok rieky [[Váh]] a spolu s opevnením hradu a Farského kostola tvorilo jeden kompaktný obranný celok. Opevnenie súčasne rozdelilo mesto na dve časti – na časť, ktorá ostala vnútri hradieb a na časť za hradbami – predmestia. Opevnenie viedlo od vonkajšieho opevnenia hradu od Breziny po Dolnú bránu (súčasnú Mestskú vežu). Táto časť opevnenia sa dodnes zachovala. Ďalej opevnenie viedlo od Dolnej brány smerom k Váhu, cez miesta, kde dnes stojí židovská synagóga. Pri južnom vyústení Palackého ulice sa zalamovalo a viedlo približne po súčasnej Palackého ul. až k hotelu Tatra, kde sa pripájalo na opevnenie Hornej brány a za ňou sa napojilo na hradnú skalu pod Delovou baštou.<ref>KLEIN, B. 1985. Pamiatková charakteristika stredovekého mestského opevnenia Trenčína. In: MOŠKO, P. a i. Trenčín, remeslá, tlačiarne, architektúra, záujmová publikácia trenčianskeho múzea, 1.vyd. Alfa, Bratislava, 1985, s.156 – 163</ref> Význam opevnenia aj hradu sa ukázal už v najbližších rokoch, keď musela oblasť čeliť [[Husiti|husitským]] nájazdom. Trenčín sa stal vďaka výsadám nezávislým územím od hradných kastelánov. Výsady [[Slobodné kráľovské mesto|slobodného kráľovského mesta]] Trenčínu udelil v roku 1412 [[Žigmund Luxemburský]]. Ako slobodné kráľovské mesto podliehal priamo panovníkovi a často sa dostával do sporu s hradnými pánmi. Do hradu sa dalo dostať iba cez mesto ale z hradu bolo mesto možné vojensky kontrolovať. Spory vznikali ohľadom súdnej právomoci ale aj majetku. Tieto spory musel niekedy riešiť aj panovník. Po Žigmundovej smrti bol Trenčiansky hrad oporným bodom [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktorý hájil práva [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] proti záujmom [[Ján Huňady|Jána Hunyadyho]]. Po smrti Ladislava Pohrobka v roku 1454 ovládol hrad Ján Hunyady. Jeho syn [[Matej Korvín]], ktorý sa stal v roku [[1457]] uhorským kráľom sa v roku [[1461]] stretol na trenčianskom hrade so snúbenicou Katarínou, dcérou českého kráľa [[Jiří z Poděbrad|Jiřiho z Podebrad]]. Trenčiansky hrad neskôr slúžil Matejovi Korvínovi ako oporný bod na jeho výpady do českého pohraničia. V roku [[1476]] daroval hrad [[Štefan Zápoľský|Štefanovi Zápoľskému]] ako odmenu za preukázané služby. Počas jeho vlády prebiehali na hrade významné opevňovacie práce. === Výsady mesta === Mestu Trenčín boli v priebehu stredoveku postupne udelené mnohé výsady – [[Privilégium|privilégiá]], ktoré zdôraznili jeho význam a napomohli jeho hospodárskemu rozvoju. Najstaršie výsady Trenčína sa nezachovali pravdepodobne preto, lebo boli udelené Matúšom Čákom Trenčianskym a počas vlády Anjuovcov sa na ne Trenčania nemohli odvolávať. Medzi najdôležitejšie čiastkové výsady patrilo: * právo konania výročného jarmoku na nedeľu pred Turícami (udelené v polovici 14. storočia Ľudovítom I.) * právo konať dva výročné jarmoky (na prvú nedeľu po Veľkej noci a na Ondreja) – udelené v roku 1421 Žigmundom Luxemburským * právo slobodnej rybačky a poľovačky * právo slobodného rúbania dreva v okolitých lesoch * úplné oslobodenie od platenia cestných a vodných mýt v celej krajine * úľava pri platení tridsiatku (pohraničného cla) – spočívala v tom, že Trenčania ho mali platiť iba vo svojom meste * právo skladu * právo slobodne si voliť mestského farára * pre všetkých zemepánov v krajine, vrátane miest a ich úradníkov zákaz zadržiavať, väzniť a trestať cez ich majetky prechádzajúcich trenčianskych mešťanov – súdna právomoc trenčianskeho richtára a rady Dňa 19. februára [[1412]] vydal kráľ [[Žigmund Luxemburský]] listinu, ktorou vyňal trenčianskeho richtára a mešťanov spod právomoci trenčianskych kastelánov. Súčasne povoľuje obyvateľom Trenčína užívať výsady [[Budín]]a, [[Stoličný Belehrad|Stoličného Belehradu]] a iných miest kráľovstva.<ref name="Juck">JUCK, Ľ. 1985. Najstaršie výsady mesta Trenčína. In: MOŠKO, P. a i. Trenčín, remeslá, tlačiarne, architektúra, záujmová publikácia trenčianskeho múzea, 1.vyd. Alfa, Bratislava, 1985, s. 54 – 78.</ref> Toto je najvýznamnejšia listina z hľadiska právneho postavenia mesta a Trenčín sa zaradil medzi slobodné kráľovské mestá t.j. mestá, ktoré boli najvyššie v hierarchii miest v Uhorsku. === Obyvateľstvo, hospodárstvo === Predpokladá sa, že začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] mal Trenčín približne 1000 obyvateľov. Na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] okolo 1500, z ktorých polovica žila vo vnútornom meste a približne polovica za hradbami na [[Predmestie|predmestiach]]. Na prelome 13. a 14.storočia je doložený príchod nemeckých kolonistov, ktorí však rýchlo splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Väčšinu obyvateľov tvorili [[Slováci]]. Zo sociálneho hľadiska najvyššiu vrstvu obyvateľstva tvorili zámožní mešťania. Boli to zväčša majitelia nehnuteľností, domov a pôdy. Hospodársky pod nimi bola stredná vrstva remeselníkov, ktorí vlastnili domy, občas pôdu. [[Želiar (poddanstvo)|Želiari]] (inkvilíni) bývali zväčša na predmestí, niektorí vlastnili domy, niektorí žili v podnájme. Živili sa remeslom a nádenníckou prácou. Sluhovia a slúžky zväčša nemávali vlastný majetok. Obyvatelia mesta sa neživili iba poľnohospodárstvom, ale aj remeslami a obchodom a to aj diaľkovým. Trenčania cestovali za obchodom aj na Moravu, Zadunajsko a západné a stredné Slovensko. Z remeselníkov boli v mete zastúpení tkáči, súkenníci, mäsiari, krajčíri, zlatníci, obuvníci, zbrojári, kožušníci, povrazníci, kováči, mlynári. Samospráva mesta pozostávala z richtára, ktorí predsedal mestskému súdu, členov mestskej rady – prísažných a notára. Prvý známy predstavený trenčianskej samosprávy – Michal sa spomína roku [[1324]]. Označuje sa ako starosta, správca obce (villicus). Prvým známym richtárom (iudex) je Ondrej, ktorý sa spomína v roku [[1370]].<ref name="Marsina" /> === Premena na mesto === V období stredoveku postupne prebiehala premena trhovej osady pod Trenčianskym hradom na [[mesto]]. Trenčín sa stal mestom postupne, nielen vďaka privilégiám ale aj vďaka svojmu rozvoju. Postupne sa menila funkcia, architektúra, sociálna skladba obyvateľstva a samospráva mesta Trenčína tak, že približne od konca 13. storočia alebo začiatku 14. storočia možno Trenčín nazývať mestom. == Novovek == === Súčasť habsburskej ríše === Vstup Trenčína do novoveku bezprostredne súvisel s [[Bitka pri Moháči|bitkou pri Moháči]] v roku [[1526]]. Po smrti uhorského kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] nastal boj o uhorskú korunu medzi Ferdinandom I. Habsburským a [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]], ktorý v tej dobe vlastnil [[Trenčiansky hrad]]. Trenčiansky hrad bol v tej dobe významnou Zápoľského pevnosťou a preto Ferdinandovo vojsko pod vedením Jána Katzianera v roku [[1528]] obľahlo Trenčín aj hrad a podarilo sa mu ho aj dobyť. Predpokladá sa, že k dobytiu hradu aj mesta prispela zrada trenčianskeho mešťana Juraja Kupca, ktorý ukázal obliehateľom prístupové cesty k hradu a najslabšie miesta opevnenia. Veliteľmi hradnej posádky boli Benedikt Korzár a Pavel Baračka. Po dobytí hradu ponechal Ferdinand I. Pavla Baračku vo funkcii hradného kapitána a ustanovil ho za doživotného podžupana Trenčianskej stolice.<ref name="HORVATH">HORVÁTH, P. (1993). Trenčín v období novoveku (1526 – 1848). In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlasitvedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 73 – 127</ref> Táto skutočnosť napovedá tomu, že i velitelia hradnej posádky spolupracovali s dobyvateľmi. Tým, že hrad ovládli [[Habsburgovci]] však došlo k poklesu jeho významu. Prestal byť významným pohraničným centrom, ale stal sa pevnosťou v zázemí, pretože zo susednej [[Morava (región)|Moravy]], ovládanej taktiež Habsburgovcami, už nebezpečenstvo nehrozilo. Počas obliehania došlo k veľkému spustošeniu mesta aj hradu. Význam hradu však úplne nezanikol, pretože stále zohrával významnú úlohu v domácich nepokojoch a tiež ako protiturecká pevnosť. Preto dal Ferdinand hrad opraviť a opravy prebiehali až do konca 16. storočia. Ferdinand poskytol úľavy na daniach aj mestu Trenčín, aby mohlo opraviť a zosilniť mestské opevnenie. Po dobytí mesta klesol počet obyvateľov, no v ďalších rokov najmä vplyvom migrácie začal opäť rásť. Hrad dostali do zálohy v roku [[1551]] Thurzovci, tí ho v roku [[1582]] prenechali Imrichovi Forgáchovi, od ktorého ho v roku [[1594]] kúpil Štefan Illésházy. Vo vlastníctve Illésházyovcov ostal hrad až do vymretia rodu v roku [[1835]]. === Turecké ohrozenie === Potom ako pominulo ohrozenie z českého územia boli jediným vonkajším nepriateľom, ktorí by mohli ohroziť Trenčín [[Turci]]. Turci po [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] ovládli značnú časť Uhorska. Súčasné Slovensko a západná časť dnešného [[Maďarsko|Maďarska]] ostali v moci Habsburgovcov ako tzv. [[kráľovské Uhorsko]]. Trenčín bol pomerne ďaleko od územia ovládaného Turkami, to však neznamená, že by nebol vystavený ohrozeniu. Turecká taktika boja spočívala okrem iného v tom, že vysielali na nepriateľské územie vojenské oddiely, ktoré v krátkotrvajúcich výpravách plienili dobyté územie a potom sa vrátili späť. Takto Turci vyslali v roku [[1599]] na západné a stredné Slovensko početné oddiely krymských [[Tatári|Tatárov]]. Tí sa dostali až k Trenčínu, vyplienili široké okolie mesta, no do mesta sa nedostali. Priamy turecký vpád prežilo mesto aj v roku [[1663]]. V dôsledku tureckého ohrozenia bola v meste početná vojenská posádka, ktorá svojou prítomnosťou tiež poškodzovala mesto. Ako ďalší obranný prvok boli pred predmestiami vybudované protiturecké valy – ''šance'' a to v miestach, odkiaľ hrozilo turecké nebezpečenstvo, teda v smere od Trenčianskej Turnej, odkiaľ bolo mesto najlepšie prístupné. === Stavovské povstania === Okrem Turkov ohrozovali Trenčín a Trenčiansky hrad aj [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburskí povstalci]]. Uhorská šľachta, ktorá vojensky povstala proti cisárovi mala záujem ovládať toto významné strategické miesto. [[Protihabsburské stavovské povstania]] boli často podporované samotnými Turkami, ktorý využívali rozpory medzi svojimi nepriateľmi. V roku [[1604]] sa hradu aj mesta zmocnili hajdúske vojská [[Povstanie Štefana Bočkaja|Štefana Bočkaja]] a napáchali obrovské škody za čo nechal Štefan Illésházy popraviť kapitána rabujúcich hajdúchov Belošiča.<ref name="HORVATH" /> V roku 1619 ovládli mesto vojská [[Gabriel Bethlen|Gabriela Bethlena]]. Bethlen však bol z Trenčína vytlačený po porážke českých stavov. V roku [[1622]] bola dokonca v Trenčíne 3 mesiace uhorská kráľovská koruna, ktorú sa Bethlen zaviazal po uzavretí mieru vrátiť cisárovi. V rokoch 1644 – 1645 zasiahlo oblasť Trenčína [[povstanie Juraja I. Rákociho]]. Ten prešiel v Trenčíne cez [[Váh]] a pokračoval so svojím vojskom na Moravu ako spojenec [[Švédi|Švédov]]. Význam vojenskej posádky v meste sa ukázal v rokoch 1678 – 1683 tomu, aby sa ho zmocnili vojská [[Imrich Thököly|Imricha Thökölyho]]. Tie však spustošili široké okolie. Najnebezpečnejšie pre mesto Trenčín i pre hrad však bolo povstanie [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. Rákociho vojská obsadili v 14. februára 1704 predmestia aj mesto a cisárska posádka sa stiahla do hradu. V v máji roku 1704 však pred cisárskym generálom Ričanom, ktorý tiahol z Moravy, unikli do okolia mesta. Mesto aj hrad boli obsadené cisárskymi vojskami a tie odolávali blokáde povstaleckých vojsk viac ako štyri roky. Do mesta sa uchýlilo aj množstvo ľudí z okolia. Kurucká blokáda sa skončila v lete roku 1708, keď Rákociho vojská utrpeli v [[Bitka pri Trenčíne|bitke pri Trenčíne]] porážku. Trenčín sa stal cieľom povstalcov vďaka svojej strategickej polohe vo vzťahu k stratégii Františka II. Rákociho. Ten chcel dobyť Trenčín ako oporný bod na ceste do Sliezska. Sliezsko bola bohatá provincia patriaca nepriateľovi a preto mala byť cieľom Rákociho plienenia. Súčasne chcel tak zabezpečiť pruskému následníkovi trónu Fridrichovi Viliamovi na uhorský trón.<ref>CZIGÁNY I. "Sliezska záhada" - otázniky kuruckého ťaženia roku 1708 In: Neďaleko od Trenčína. Pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná - Bratislava 2008. ISBN 978-80-969375-4-7</ref> === Reformácia a protireformácia === [[Reformácia|Náboženská reformácia]], ktorá sa postupne šírila z Nemecka ovplyvnila aj dejiny mesta Trenčín. Reformačné učenie sa šírilo najmä v mestách, kde pomocou neho uplatňovalo meštianstvo svoj vplyv a vymaňovalo sa spod moci katolíckej cirkevnej hierarchie. Podobne ako tomu bolo v ďalších miestach ríše, ja v Trenčína sa dostávalo reformačné učenie do rozporu s vládnucim rodom – katolíckymi Habsburgovcami. V Trenčíne sa reformácia výraznejšie presadila až v poslednej tretine 16. storočia. Podporovateľmi reformácie boli aj držitelia Trenčianskeho hradu. Za pomoci Gašpara Illéšházyho, ktorý zdedil Trenčiansky hrad v roku 1609, sa trenčianskym evanjelikom podarilo z mesta odstrániť aj posledného katolíckeho kňaza, zmocniť sa farského kostola, fary a správy mesta, ktorého obyvateľstvo bolo už takmer úplne evanjelické. Reformačná cirkev pôsobila v meste slobodne až do roku 1671. Patrila medzi umiernené cirkvi luterského smeru, ktoré sa opierali o augsburskú konfesiu z roku 1530. Význam reformácie spočíval okrem iného v rozvoji školstva a vzdelanosti, pretože reformačná cirkev uprednostňovala používanie domácej reči.<ref name="HORVATH" /> Proti reformácii ostro vystupovali Habsburgovci. Rudolf II. využíval na potieranie reformácie boj proti Turkom, pretože protestantská šľachta často využívala spojenectvo s Turkami na boj proti Habsburgovcom. V Trenčianskych pomeroch bol takýmto počinom súd nad Bočkajovým spojencom Štefanom Illésházym, ktorý bol urážku kráľovského majestátu v roku 1603 odsúdený na trest smrti a konfiškáciu majetku. Habsburgovcami mu však boli všetky majetky vrátené po uzavretí mieru. Po potlačení stavovského povstania Juraja I. Rákociho v roku 1645 nastali vhodné podmienky na rekatolizáciu. V roku 1647 prišli do Trenčína jezuiti a v roku 1649 si tu otvorili vlastnú školu, ktorá sa onedlho pretvorila na gymnázium. V rokoch 1652 – 1657 bol postavený jezuitský (dnešný piaristický) kostol.<ref name="HORVATH" /> Trenčín sa postupne stal opäť katolíckym mestom. Od roku 1714 bol mestský magistrát úplne katolícky. V roku 1794, po vydaní tolerančného patentu si mohli trenčianski evanjelici postaviť na okraji mesta kostol a pri ňom aj novú školu. === Trenčín na sklonku feudalizmu === Na sklonku feudalizmu zavládlo v Trenčíne obdobie mieru. Vojny, ktoré viedla Habsburská ríša sa Trenčína nedotýkali, pretože sa viedli buď na juhu alebo na severe krajiny, teda ďaleko od mesta. Trenčín sa musel najskôr zotavovať z dlhých rokov vojen a obliehaní, pričom mesto malo veľké dlžoby. Postupne rástol počet obyvateľov a taktiež sa rozvíjali predmestia, ktoré boli po kuruckom obliehaní v roku 1708 takmer úplne zničené. Pokračovali spory medzi mestom a majiteľmi hradu, ktorí na území mesta presadzovali svoje práva. V roku [[1783]] opustila mesto vojenská posádka. Mesto ohrozovali požiare a povodne, pričom v roku 1790 vyhorel aj Trenčiansky hrad, ktorý bol ruinou až do polovice 20. storočia, kedy ho začali rekonštruovať. Napoleonské vojny, ktoré sa priamo Trenčína nedotýkali si vyžadovali veľké daňové zaťaženie. V roku 1805 prešiel cez mesto ruský cár [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]], ktorý tiahol so svojím vojskom ku Slavkovu a po porážke sa tadiaľto vracal aj späť. Ruské vojsko v počte 36 tisíc jazdcov prechádzalo Trenčínom aj v roku [[1814]].<ref name="HORVATH" /> Postupne, s rozvojom vojenskej techniky strácali význam aj hradby. === Obyvateľstvo a hospodárstvo mesta === Počas celého obdobia feudalizmu bolo základom ekonomiky mesta poľnohospodárstvo, i keď mesto sa od vidieku odlišovalo aj rozvojom obchodu a remesiel. Držba usadlostí sa viazala na držbu meštianskeho domu, pričom v Trenčíne bolo iba 60 takýchto usadlostí.<ref name="HORVATH" /> Poľnohospodárstvo sa zameriavalo na rastlinnú ale aj na živočíšnu výrobu. Chov hospodárskych zvierat bol vo vnútornom meste zakázaný a preto boli na tento účel budované majere na okrajoch predmestí. V katastrálnom území mesta sa pestovali všetky základné druhy obilnín. Rozšírené bolo aj pestovanie chmeľu a s tým súvisel rozvoj pivovarníctva. Trenčín bol aj centrom remeselnej výroby. remeselníci sa združovali do cechov. Väčšina cechov vznikla v druhej polovici 16. storočia. V meste pôsobili cechy mlynárov, zlatníkov, krajčírov, klobučníkov, súkenníkov, obuvníkov (ševcov), hrnčiarov, debnárov, remenárov, čižmárov, stolárov, gombičkárov, zámočníkov, kováčov a mečiarov. Okrem nich tu jestvovali aj iní remeselníci, no údaje o ich cechoch sa nedochovali – napr. murári, tesári, kamenári, sládkovia, pekári, nožiari. Cechy v Trenčíne pôsobili až do ich zrušenia v Uhorsku v roku 1872.<ref name="HORVATH" /> Obchod sa realizoval predovšetkým prostredníctvom trhov. Trhy lokálneho významu sa konali každú sobotu. Jarmoky sa konávali niekoľkokrát v roku a stretávali sa pri nich aj kupci zo vzdialených oblastí. V popredí diaľkového obchodu stál vďaka polohe mesta obchod s Moravou. Z Trenčína viedla priama cesta cez Drietomu a Starý Hrozenkov do Uherského Hradišťa a odtiaľ do Kroměříža a Olomocuca. Cez Vlársky priesmyk viedla obchodná cesta do cez Vsetín do Nového Jičína. Na Moravu sa z Trenčína vyvážal najmä dobytok, víno, soľ, kože, remenárske výrobky, šafrán, sušené ovocie, orechy a drevené výrobky. Dovážali sa odtiaľ moravské a sliezske súkna, železiarske výrobky. Trenčianski kupci udržiavali obchodné styky aj s mestami na Považí, s Trnavou alebo so stredoslovenskými banskými mestami.<ref name="HORVATH" /> Dôležitá bola najmä začiatkom novoveku náboženská príslušnosť obyvateľov. Okrem vplyvu reformácie pôsobila na religiozitu obyvateľov mesta aj migrácia. Prírastok predstavovali najmä pobielohorskí exulanti z českých krajín a židia. Medzi českými exulantmi boli novokrstenci (habáni), príslušníci Jednoty bratskej no najpočetnejšiu vrstvu exulantov predstavovali luteráni a utrakvisti.<ref name="HORVATH" /> Počet obyvateľov Trenčína v období novoveku do konca feudalizmu podľa odhadu vo vybraných rokoch:<ref name="HORVATH" /> * 1548 – okolo 1200 – 1300 obyvateľov * 1635 – okolo 275 rodín * 1696 – okolo 1700 + 170 vojakov * 1706 – 1880 * 1715 – 1554 * 1720 – 1656 * 1778 – 3377 * 1787 – 4222 * 1804 – 2614 * 1828 – 3405 * 1837 – 3326 * 1847 – 3400 === Vývoj predmestí === Vybudovanie opevnenia rozdelilo Trenčín na vnútorné mesto a predmestia. Opevnenie obmedzilo kapacitu osídlenia vnútorného mesta na pomerne konštantnú hodnotu. Počet obyvateľov predmestí sa mohol pomerne neobmedzene zväčšovať ale v prípade vojny bolo práve obyvateľstvo predmestí vystavené najväčšiemu nebezpečenstvu. V Trenčíne bol rast predmestí determinovaný najmä prírodným reliéfom krajiny. Mesto v mestských hradbách bolo z juhovýchodnej strany ohraničené hradnou skalou a zo severu a severovýchodu tokom rieky Váh. Najprirodzenejším smerom pre rozvoj predmestí bol otvorený priestor južným a juhovýchodným smerom za Dolnou bránou (dnes Mestskou vežou). V novoveku došlo k významnému rastu mesta za hradby:<ref name="HORVATH" /><ref>PACHANSKÁ, K. 1993. K historickej topografii Trenčína. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, Vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 193 – 212</ref> * významná zástavba v priestore súčasnej Hviezdoslavovej ulice (doložená už roku 1580) bola na konci 18. storočia hlavnou tepnou južného predmestia * južné predmestie označované ako Suburbium, Praeurbium alebo Extra Moenia zahrňovalo v 40-tych rokoch 16. storočia súčasné ul. Sládkovičovu, Hviezdoslavovu, Jaselskú, Vajanského a Štúrové nám. * dnešná Vajanského ul. sa vytvára v druhej polovici 16. storočia * ešte južnejšie od južného predmestia sa spomínajú v roku 1541 Súkennícka ul. a In horreis (Pri stodolách) * Pri štvrti In horreis sa nachádza štvrť Gátry (In Gatri) * smerom k Biskupiciam sa nachádza časť Humná * na svahu Chríbu medzi súčasným evanjelickým a katolíckym cintorínom je časť Trudne * štvrť Ostrov (Insula) evidovaná začiatkom 18. storočia * štvrť Šance na miestach zasypaných protitureckých valov * štvrť Za hradbami (Post moenia) bola situovaná medzi hradbami a Váhom od konca 16. storočia (približne dnešná Palackého ul.) * Platea postpontalis – skupina domov na mestskej strane trenčianskeho mosta * štvrť Tehelňa v južnej časti mesta vznikajúca v prvej pol. 19. storočia * Nová ulica ležiaca v priestore medzi Váhom a súčasným evanjelickým kostolom vznikla počiatkom 16. storočia, spočiatku mala štatút poddanskej obce s vlastnou samosprávou a súčasťou mesta sa stala koncom 17. storočia == Vývoj v rokoch 1848 – 1918 == === Politický vývoj === [[Revolúcia 1848 – 1849|Revolúcia]] v rokoch 1848 – 1849 sa dotkla aj mesta Trenčín. Po jej porážke bola v Uhorsku nastolená vojenská [[diktatúra]] a nastúpil [[Bachov absolutizmus]]. Mestská aj župná samospráva bol zlikvidované. V máji [[1849]] obsadili Trenčín cisárske vojská, urobili súpis obyvateľstva a zaviedli prihlasovaciu povinnosť. Bola zriadená Cisársko-kráľovská vyšetrovacia komisia a náhly súd. Na čelo župy boli namiesto zlikvidovanej samosprávy dosadení prednostovia a dosadení boli aj ostatní župní funkcionári. O bezpečnosť sa starali žandári. Na čele mesta ostala širšia mestská rada a magistrát. Mešťanosta aj členovia magistrátu však boli menovaní správou župy. I keď cieľom Bachovej správy bolo predovšetkým potlačiť revolučné hnutie, boli do nej prenesené aj niektoré prvky organizácie správy zo západných krajín a správa fungovala efektívnejšie. Ako komunikačný jazyk v úradnom styku bola presadzovaná [[nemčina]]. V úradoch, školách alebo súdoch sa však často používala aj [[slovenčina]]. V roku [[1852]] navštívil Trenčín cisár [[František Jozef I.]] V roku 1860 došlo k uvoľneniu pomerov a začala sa obnovovať župná aj mestská samospráva. V tom roku bolo zvolených 39 členov mestského zastupiteľstva podľa volebného zákona z roku 1848. Mestské zastupiteľstvo zvolilo za starostu Ladislava Košťála. Rakúsko – pruská vojna v roku 1866 ovplyvnila aj Trenčín. Početné armády prechádzali cez mesto od Bánoviec na Moravu a po porážke v [[Bitka pri Hradci Králové|bitke pri Hradci Králové]] sa vojaci cez mesto vracali z bojísk späť, pričom sa na čas v meste utáborili a spôsobili mestu veľké škody. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|Rakúsko-maďarské vyrovnanie]] nastolilo v Uhorsku aj v Trenčíne nové pomery. Trenčín ako [[slobodné kráľovské mesto]] mal výsadné postavenie a právne bol postavený na úroveň župy. Uhorská vláda sa však rozhodla reformovať verejnú správu a tak boli práva na úrovni župy ponechané iba mestám s viac ako 12 tis. obyvateľmi. V roku [[1876]] bolo postavenie slobodných kráľovských miest zrušené. Trenčín, podobne ako ďalšie bývalé slobodné kráľovské mestá sa stal "obcou so zriadeným magistrátom". Vláda však povolila, že Trenčín mohol aj naďalej používať názov "slobodné kráľovské mesto". Trenčín sa tak dostal na úroveň okresov Trenčianskej župy. Takto vyformovaná správa mesta jestvovala s malými zmenami až do roku [[1918]]. Najvyšším orgánom mesta bolo mestské zastupiteľstvo na čele s mešťanostom. [[Volebné právo]] mali iba muži, ktorí platili dane a príslušníci inteligencie a slobodných povolaní. Zvláštna komisia zostavovala každoročne zoznam občanov, ktorí platili najviac daní a 19 najbohatších spomedzi nich sa automaticky stávalo členmi mestského zastupiteľstva. V roku [[1880]] sa vzdal úradu mešťanostu Ladislav Košťál a mešťanostom sa stal František Girschik. Od roku [[1887]] bol mešťanostom Ernest Učnai, ktorý zotrval v tomto úrade až do roku 1918. Podobne ako v celom Uhorsku, aj v Trenčíne sa po roku [[1867]] začalo úradovať po [[Maďarčina|maďarsky]] a prejavoval sa maďarizačný vplyv. [[Maďarizácia]] dosahovala významné úspechy aj vďaka tomu, že v meste, ako župnom centre žilo veľa úradníkov. V Trenčianskej župe aj samotnom meste mali na konci 19. a začiatkom 20. storočia v rukách politickú moc prívrženci Liberálnej strany. V roku [[1910]] bola v Trenčíne založená župná organizácia Národnej strany práce, ktorá združila bývalých liberálov, Stranu nezávislosti a Ľudovú stranu. Táto strana mala v župe absolútnu prevahu. Vypuknutie I. svetovej vojny časť obyvateľov Trenčína vítala. V meste sa začali zhromažďovať zmobilizovaní vojaci 15. a 71. pluku, spolu asi 15 000 mužov. Slávnostné prísahy vojakov odchádzajúcich na front sa konali na Hornej Sihoti (dnešné sídlisko Sihoť) a vojaci boli na front vyprevádzaní s veľkou slávou. Prvotné nadšenie však vyprchalo potom, ako začali prichádzať správy z frontu o vojnovej realite. Už koncom augusta 1914 začali prichádzať do Trenčína prvé transporty s ranenými. Preto bolo potrebné aj značne rozširovať nemocničné priestory. Mŕtvych pochovávali najskôr na mestskom cintoríne a neskôr na zvláštnom cintoríne v Kubrej. Trenčianske pluky bojovali najskôr na frontoch v Rusku. Neskôr sa pluky premiešali a vojaci z Trenčína sa dostali aj do Srbska, Francúzska alebo aj na Blízky východ. Množstvo vojakov sa dostalo do zajatia v Rusku. Trenčín stratil v bojoch asi 200 mužov a asi 150 až 180 mužov ostalo trvalými invalidmi. Vojna priniesla mestu Trenčín, podobne ako iným mestám dražobu a nedostatok. V súvislosti s úspornými opatreniami sa od mája 1916 zaviedol v Trenčíne po prvý raz letný čas. V Trenčíne sa organizovali zbierky a vojnové pôžičky. V jeseni 1916, po vstupe Rumunska do vojny, prišlo do Trenčína okolo 600 utečencov zo Sedmohradska. V roku 1918 bolo v Trenčíne a okolí sústredených približne 6000 navrátilcov z ruského zajatia. Medzi týmito vojakmi vznikali nepokoje, pretože žili v zlých podmienkach, boli značne demoralizovaní a velenie ich plánovalo opätovne vyslať na front. K dejinám Trenčína možno priradiť aj známu vzburu 71. trenčianskeho pluku umiestneného v srbskom Kragujevaci z júna 1918. V dôsledku zahraničných snáh o vytvorenie štátu Čechov a Slovákov prišiel v lete 1918 do Trenčína šéf policajného oddelenia ministerstva vnútra zisťovať požiadavky Slovákov a ich vzťah k spoločnému štátu s Čechmi. 31. októbra 1918 na plánovanom jesennom zasadnutí municipiálneho výboru Trenčianskej župy župan Medňanský oboznámil župné zhromaždenie s Martinskou deklaráciou, s ktorou ho predtým oboznámil Karol Štúr. V meste prívrženci Uhorska vytvorili maďarskú národnú radu a spolu s honvédskymi dôstojníkmi organizovali ozbrojenú občiansku gardu. Vzhľadom na politický vývoj a nepokoje v okolí mesta dňa 6.11.1918 požiadali mestskí a župní funkcionári Karola Štúra, aby riadil verejnú správu. V ten deň sa vytvorila miestna Slovenská národná rada, ktorej predsedal Karol Štúr a podpredsedovia boli Igor Pietor a A. Bulla. Na žiadosť Slovenskej národne rady bol do Trenčína vyslaný prvý prápor 1. československého pluku zložený z pražských dobrovoľníkov. Ten sa však spočiatku zastavil v Trenčianskej Teplej, lebo na žiadosť niektorých miestnych činiteľov bola uhorskou vládou do Trenčína vyslaná aj stotina námorníkov, ktorá mala v meste posilniť maďarskú posádku. Veliteľ československého práporu Karel Římek poslal trenčianskemu županovi a veleniu posádky ultimátum, ktorému sa podvolili. Československé vojsko vstúpilo do Trenčína dňa 10. novembra 1918 a v Trenčíne tak ako v jednom z prvých miest Slovenska bola ustanovená vláda nového štátu.<ref name="LIPTAK">LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191</ref> === Priestorový a hospodársky vývoj mesta === V rokoch 1848 až 1918 došlo k významnému priestorovému a hospodárskemu rastu mesta Trenčín, ktorý súvisel najmä s priemyselnou revolúciou. Nástup priemyselnej revolúcie sa na priestorovom raste mesta začína prejavovať až po roku 1880, čomu predchádzalo zbúranie hradieb v rokoch 1857 až 1873. Významným impulzom pre mesto Trenčín bolo vybudovanie železničného spojenia. V roku 1879 bolo dostavané spojenie po Istebník, v roku 1883 došlo k premosteniu Váhu a dobudovaniu trate po Žilinu. Trenčín tak získal priame železničné spojenie s Viedňou a Budapešťou a súčasne získal železničný prístup k sliezskemu uhliu prepojením na košicko-bohumínsku železnicu. V roku 1888 bola dostavaná trať Trenčianska Teplá – Uherský Brod a v roku 1901 trať do Bánoviec nad Bebravou. V Trenčíne tak vznikli vhodné podmienky na budovanie priemyselných závodov, ktoré vznikali na okrajoch mesta, najmä v lokalite Pod Sokolicami. Najvýznamnejším priemyselným podnikom, ktorý v tomto období vznikol v tejto lokalite a vôbec v Trenčíne bol textilný závod Tiberghien postavený v rokoch 1906 – 07. V lokalite "Pod Sokolicami", rozprestierajúcej sa vo východnej časti mesta, boli vybudované inžinierske siete a aj ďalšie priemyselné podniky ako valcový mlyn, štrkovňa s kameňolomom, parná píla, tehelňa a ďalšie. Medzi priemyselnými závodmi prebiehala bytová výstavba. Táto priemyselná lokalita priamo nadväzovala na kasárne ktoré boli postavené v rokoch 1886 – 87 župou na dnešnej ul. M.R. Štefánika. V juhozápadnom smere dochádza k rozširovaniu mesta v smere na Trenčiansku Turnú a v tejto časti sú vybudované honvédske kasárne na mieste neskorších Masarykových kasární. Okrem toho sú v tejto časti vzniká liehovarnícky, kvasný, mäsiarsky a stolársko-nábytkársky priemysel. Po roku 1900 dochádza k rastu mesta v Zámostí, na pravej strane rieky Váh, kde bola v roku 1901 postavená továreň na tehly. V roku 1905 sa začala výstavba budovy terajšieho Gymnázia Ľ. Štúra a v rokoch 1907 – 1909 bol vystavaný kostol a kláštor na dnešnej ul. 1. mája. Požiadavky majetnejších vrstiev podmienili vznik vilovej (neskôr Kollárovej) štvrte v miestach dnešnej Piaristickej, Kollárovej a Bernolákovej ulice.<ref>ANDROVIČ, Š. K niektorým otázkam stavebného rozvoja Trenčína na prelome 19. a 20. storočia. In Trenčín 1971, Vlastivedný zborník Trenčianskeho múzea v Trenčíne vyd Slavín – vydaateľstvo NV HM SSR Bratislavy pre Trenčianske múzeum v Trenčíne 1971</ref> == Vývoj v rokoch 1918 – 1945 == === Politický vývoj === V súvislosti so vznikom prvej ČSR sa významne zmenila administratívna funkcia mesta. Trenčín bol počas celej existencie Uhorska sídelným mestom Trenčianskej župy, ktorá zanikla v roku 1922 so zánikom uhorského župného systému. Od roku 1923 bol Trenčín súčasťou Považskej veľžupy. Trenčín sa stal na krátky čas sídelným župným sídlom v rokoch 1940 až 1945, počas trvania vojnového Slovenského štátu, kedy v rámci administratívneho systému znovu vznikla Trenčianska župa. [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} Mesto sa stalo sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v spolupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo [[Nemecké represálie v Trenčíne|zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie]]. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravili 69 osôb]]{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} == Referencie == <references/> == Zdroje == * ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, Vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993, ISBN 80-05-01114-8 * BRUNOVSKÝ, F. a kol. Trenčiansky hrad, vyd. Osveta, š. p., Martin,143 s., 1991, ISBN 80-217-0265-6 * HANUŠIN, J. Trenčín a okolie, publikácia v edícii Poznávame Slovensko. Vyd. Dajama, Bratislava, 2005, s. 144 s., ISBN 80-89226-02-7 * KONTLER, L. Dějiny Maďarska, vyd, Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 601 s., 2001, ISBN 80-7106-405-X * KOVÁČ,D. Dejiny Slovenska, vyd. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s., 1998, ISBN 80-7106-268-5 * HABERLANDOVÁ, H., ORIŠKO,Š. K stredovekému vývinu mesta, Pamiatky príroda, 1985, roč. XV, č. 6, s. 6 – 7 * MOŠKO, P. a i. Trenčín, remeslá, tlačiarne, architektúra, záujmová publikácia Trenčianskeho múzea, 1.vyd. Alfa, Bratislava, 1985, * SEGEŠ, V.; ŠEĎOVÁ, B. Neďaleko od Trenčína. Pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná - Bratislava 2008. ISBN 978-80-969375-4-7 {{Trenčín}} [[Kategória:Dejiny Trenčína| ]] [[Kategória:Dejiny miest na Slovensku|Trenčín]] cabhd2lol9burcmj5wcw6f9rplljrhz Diskusia s redaktorom:Xmetov 3 330513 8255658 7012274 2026-07-30T16:45:56Z Teslaton 12161 /* Dežo Ursiny */ nová sekcia 8255658 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Bubamara|reg=regáno}} == Midnight Oil == :Zdravím, prečo si vrátil moje rozšírenie článku [[Midnight Oil]]? --–[[User:Midnight Runner|<span style="font-family:tahoma;color:#008000;">'''''MRunner'''''</span>]] [[User talk:Midnight Runner|✉]] 04:51, 6. november 2014 (UTC) Ahoj, vrátil som to preto, lebo Ty si svojou úpravou nerešpektoval moje predchádzajúce editácie, týkajúce sa najmä diskografie a zostavy skupiny. Tvoj vklad je vítaný, ale iba s rešpektom voči práci iných. Takže si to prejdi ešte raz, dobre zváž, čo je pre text prínosné a doplňujúce, a až potom to tam vlož. Ďakujem za pochopenie. [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] ([[Diskusia s redaktorom:Xmetov|diskusia]]) 00:04, 10. november 2014 (UTC) :Tak som to trochu poupravil, pozri [[Redaktor:Midnight Runner/Test Page 2|tu]] či to tak môže byť, či s tým súhlasíš.--–[[User:Midnight Runner|<span style="font-family:tahoma;color:#008000;">'''''MRunner'''''</span>]] [[User talk:Midnight Runner|✉]] 07:25, 10. november 2014 (UTC) == Ivan Csudai == Nazdar. Nevidím žiaden zmysluplný dôvod súkať do hlavného NS článok takto po kúskoch, ale keď už, je dobré umiestniť si tam po dobu súkania aspoň šablónu {{tl|pracuje sa}} (alebo to súkať do pieskoviska a potom preklopiť). Okrem iného sa tak vyhneš údržbovým šablónam a iným zásahom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:07, 26. november 2015 (UTC) :Jasné, rozumiem; skrátka mi to nedalo. Článok čoskoro kvalitne upravím. Vďaka. [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] ([[Diskusia s redaktorom:Xmetov|diskusia]]) ::Ok, chlap vyzerá že má niečo za sebou... Nejaké základné náležitosti som tam doplnill, aby to spĺňalo aspoň požiadavky na [[Pomoc:Minimálny článok|min. článok]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:31, 27. november 2015 (UTC) Sorry, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Csudai&curid=560752&diff=6174157&oldid=6171059 takto] sa to nerobí: * všetky štandardne riešené citácie cez citačné šablóny (čo je preferovaná forma citovania) si nahradil prostými URL. Aký bol dôvod? * dotyčný je významný z pohľadu viacerých profesií (pričom primárnym zamestnaním aj akademickým zameraním je mu skôr to výtvarníctvo), z ktorých ty si tam momentálne vytiahol do popredia hudobný aspekt (IB, formulácia úvodu) na úkor ostatných Mám sto chutí tú úpravu revetnúť na predchádzajúci stav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:12, 8. december 2015 (UTC) :: Ahoj, nemusíš mi to prezentovať takýmto prísnym spôsobom, ja mám radšej prívetivé slovo. Tvoje poznámky zohľadním. Čo sa týka Csudaiovho profilu, je ťažké jednoznačne určiť, v čom je jeho prínos dôležitejší; ale uznávam, že výtvarníctvo je tu na prvom mieste. Ja som sa zámerne priklonil k hudbe, priznávam. Samozrejme, korigovať sa to dá. Len hlavne pokojne, určite nájdeme konsenzus. [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] == Dežo Ursiny == Zdravím, chcem sa opýtať, prečo si vrátil späť moju úpravu bibliografie diel napísaných Dežom Ursinym? – Považuješ uvádzanie bibliografických údajov za zbytočné??? --[[Redaktor:Armin|Armin]] ([[Diskusia s redaktorom:Armin|diskusia]]) 20:20, 26. január 2017 (UTC) Toto je len základný prehľad - teda stačí titul, rok vydania, spoluautorstvo. Všetky ostatné detaily až v samotnom článku. Ale nie som v zásade nejako zvlášť proti tomu... [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] ([[Diskusia s redaktorom:Xmetov|diskusia]]) 00:39, 29. január 2017 (UTC) == Half == {{Doplň zdroje|Half}} --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 10:51, 6. február 2017 (UTC) {{Doplň zdroje|9 Easy Pieces and Other Songs}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 03:17, 26. jún 2017 (UTC) :Odkiaľ teda vieš info ktoré si dal do článku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 03:35, 26. jún 2017 (UTC) == Zúčastni sa 2. slovenskej WikiKonferencie, 9.12. v Žiline == Ahoj Xmetov! Už onedlho, 9. decembra, sa v Žiline uskutoční wiki stretnutie roka – [http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ 2. slovenská WikiKonferencia]! Ako kolegu Wikipediána ťa pozývame na toto výnimočné stretnutie, na ktoré komunita čakala dlhé 2 roky! Práve finalizujeme program, tešiť sa môžeš na prehľad úspešných projektov, inšpiráciu do budúcnosti aj noviny z celosvetového hnutia Wikimédia. Tiež pripomíname, že v [http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/prihlaska/ prihláške] môžeš požiadať o cestovné štipendium (a členstvo vo Wikimedii SK, čo je podmienkou pre udelenie štipendia, ti môžeme schváliť priamo počas WikiKonferencie). Ďalšie informácie a prihláška: http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ PS: WikiKonferencia je súčasťou ''OSSConf'', konferencie o otvorenom softvéri a hardvéri, čiže jednou návštevou zažiješ rovno 2 konferencie! Za organizačný tím, [[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]], 5. december 2017 <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Teslaton@skwiki pomocí seznamu na https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Wikimedia_Slovensk%C3%A1_republika/Pozv%C3%A1nky&oldid=6590663 --> == Upozornenie == Nazdar. Vydrž pls. s odstraňovaním údržbových šablón do uzavretia diskusie. Štyria redaktori vyjadrili nesúhlas s heslom v takejto podobe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:31, 20. marec 2020 (UTC) Blok na 1 deň na editáciu stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:00, 20. marec 2020 (UTC) V pohode, predmetný článok sa budem snažiť pretvoriť do podoby, ktorá bude spĺňať príslušné normy a nebude už nikoho iritovať. Dodatočne sa ospravedlňujem za prchkú reakciu z mojej strany; nemal som dobrý deň. [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] ([[Diskusia s redaktorom:Xmetov|diskusia]]) 10:55, 5. apríl 2020 (UTC) == Dôrazné upozornenie == Wikipédia je otvorený projekt, kde každý prispieva dobrovoľne. [[Wikipédia:Päť pilierov]], ktoré určite poznáte, lebo tu nieste prvý mesiac, vravia, že Wikipédia nie je databázou všetkých informácií a má zásady správania. Nemôžete si tu robiť čo chcete. Ak bude pokračovať v podobných vyjadreniach a vyhrážkach ako robíte [[Diskusia:Časová os Ivana Csudaia|tu]], zablokujem Vás ja alebo niektorý iný zo správcov. Odstraňovanie akýchkoľvek Vašich roztopašných úprav nie je také zložité, aby tu ktokoľvek robil šarapatu ako malé dieťa.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 17:00, 21. marec 2020 (UTC) == Dežo Ursiny == {{Zobraz náhľad}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%C5%BEo_Ursiny&action=history ~50] drobných samostatných úprav v horizonte niekoľkých dní je dosť extrém, skús to prosím ukladať v ucelenejších várkach. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:45, 30. júl 2026 (UTC) o15uctjnwfhvr0bsyzc3i8stdox4zeu 8255659 8255658 2026-07-30T16:46:35Z Teslaton 12161 /* Dežo Ursiny (ukladanie) */ nadpis 8255659 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Bubamara|reg=regáno}} == Midnight Oil == :Zdravím, prečo si vrátil moje rozšírenie článku [[Midnight Oil]]? --–[[User:Midnight Runner|<span style="font-family:tahoma;color:#008000;">'''''MRunner'''''</span>]] [[User talk:Midnight Runner|✉]] 04:51, 6. november 2014 (UTC) Ahoj, vrátil som to preto, lebo Ty si svojou úpravou nerešpektoval moje predchádzajúce editácie, týkajúce sa najmä diskografie a zostavy skupiny. Tvoj vklad je vítaný, ale iba s rešpektom voči práci iných. Takže si to prejdi ešte raz, dobre zváž, čo je pre text prínosné a doplňujúce, a až potom to tam vlož. Ďakujem za pochopenie. [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] ([[Diskusia s redaktorom:Xmetov|diskusia]]) 00:04, 10. november 2014 (UTC) :Tak som to trochu poupravil, pozri [[Redaktor:Midnight Runner/Test Page 2|tu]] či to tak môže byť, či s tým súhlasíš.--–[[User:Midnight Runner|<span style="font-family:tahoma;color:#008000;">'''''MRunner'''''</span>]] [[User talk:Midnight Runner|✉]] 07:25, 10. november 2014 (UTC) == Ivan Csudai == Nazdar. Nevidím žiaden zmysluplný dôvod súkať do hlavného NS článok takto po kúskoch, ale keď už, je dobré umiestniť si tam po dobu súkania aspoň šablónu {{tl|pracuje sa}} (alebo to súkať do pieskoviska a potom preklopiť). Okrem iného sa tak vyhneš údržbovým šablónam a iným zásahom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:07, 26. november 2015 (UTC) :Jasné, rozumiem; skrátka mi to nedalo. Článok čoskoro kvalitne upravím. Vďaka. [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] ([[Diskusia s redaktorom:Xmetov|diskusia]]) ::Ok, chlap vyzerá že má niečo za sebou... Nejaké základné náležitosti som tam doplnill, aby to spĺňalo aspoň požiadavky na [[Pomoc:Minimálny článok|min. článok]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:31, 27. november 2015 (UTC) Sorry, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Csudai&curid=560752&diff=6174157&oldid=6171059 takto] sa to nerobí: * všetky štandardne riešené citácie cez citačné šablóny (čo je preferovaná forma citovania) si nahradil prostými URL. Aký bol dôvod? * dotyčný je významný z pohľadu viacerých profesií (pričom primárnym zamestnaním aj akademickým zameraním je mu skôr to výtvarníctvo), z ktorých ty si tam momentálne vytiahol do popredia hudobný aspekt (IB, formulácia úvodu) na úkor ostatných Mám sto chutí tú úpravu revetnúť na predchádzajúci stav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:12, 8. december 2015 (UTC) :: Ahoj, nemusíš mi to prezentovať takýmto prísnym spôsobom, ja mám radšej prívetivé slovo. Tvoje poznámky zohľadním. Čo sa týka Csudaiovho profilu, je ťažké jednoznačne určiť, v čom je jeho prínos dôležitejší; ale uznávam, že výtvarníctvo je tu na prvom mieste. Ja som sa zámerne priklonil k hudbe, priznávam. Samozrejme, korigovať sa to dá. Len hlavne pokojne, určite nájdeme konsenzus. [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] == Dežo Ursiny == Zdravím, chcem sa opýtať, prečo si vrátil späť moju úpravu bibliografie diel napísaných Dežom Ursinym? – Považuješ uvádzanie bibliografických údajov za zbytočné??? --[[Redaktor:Armin|Armin]] ([[Diskusia s redaktorom:Armin|diskusia]]) 20:20, 26. január 2017 (UTC) Toto je len základný prehľad - teda stačí titul, rok vydania, spoluautorstvo. Všetky ostatné detaily až v samotnom článku. Ale nie som v zásade nejako zvlášť proti tomu... [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] ([[Diskusia s redaktorom:Xmetov|diskusia]]) 00:39, 29. január 2017 (UTC) == Half == {{Doplň zdroje|Half}} --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 10:51, 6. február 2017 (UTC) {{Doplň zdroje|9 Easy Pieces and Other Songs}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 03:17, 26. jún 2017 (UTC) :Odkiaľ teda vieš info ktoré si dal do článku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 03:35, 26. jún 2017 (UTC) == Zúčastni sa 2. slovenskej WikiKonferencie, 9.12. v Žiline == Ahoj Xmetov! Už onedlho, 9. decembra, sa v Žiline uskutoční wiki stretnutie roka – [http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ 2. slovenská WikiKonferencia]! Ako kolegu Wikipediána ťa pozývame na toto výnimočné stretnutie, na ktoré komunita čakala dlhé 2 roky! Práve finalizujeme program, tešiť sa môžeš na prehľad úspešných projektov, inšpiráciu do budúcnosti aj noviny z celosvetového hnutia Wikimédia. Tiež pripomíname, že v [http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/prihlaska/ prihláške] môžeš požiadať o cestovné štipendium (a členstvo vo Wikimedii SK, čo je podmienkou pre udelenie štipendia, ti môžeme schváliť priamo počas WikiKonferencie). Ďalšie informácie a prihláška: http://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ PS: WikiKonferencia je súčasťou ''OSSConf'', konferencie o otvorenom softvéri a hardvéri, čiže jednou návštevou zažiješ rovno 2 konferencie! Za organizačný tím, [[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]], 5. december 2017 <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Teslaton@skwiki pomocí seznamu na https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Wikimedia_Slovensk%C3%A1_republika/Pozv%C3%A1nky&oldid=6590663 --> == Upozornenie == Nazdar. Vydrž pls. s odstraňovaním údržbových šablón do uzavretia diskusie. Štyria redaktori vyjadrili nesúhlas s heslom v takejto podobe. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:31, 20. marec 2020 (UTC) Blok na 1 deň na editáciu stránky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:00, 20. marec 2020 (UTC) V pohode, predmetný článok sa budem snažiť pretvoriť do podoby, ktorá bude spĺňať príslušné normy a nebude už nikoho iritovať. Dodatočne sa ospravedlňujem za prchkú reakciu z mojej strany; nemal som dobrý deň. [[Redaktor:Xmetov|Xmetov]] ([[Diskusia s redaktorom:Xmetov|diskusia]]) 10:55, 5. apríl 2020 (UTC) == Dôrazné upozornenie == Wikipédia je otvorený projekt, kde každý prispieva dobrovoľne. [[Wikipédia:Päť pilierov]], ktoré určite poznáte, lebo tu nieste prvý mesiac, vravia, že Wikipédia nie je databázou všetkých informácií a má zásady správania. Nemôžete si tu robiť čo chcete. Ak bude pokračovať v podobných vyjadreniach a vyhrážkach ako robíte [[Diskusia:Časová os Ivana Csudaia|tu]], zablokujem Vás ja alebo niektorý iný zo správcov. Odstraňovanie akýchkoľvek Vašich roztopašných úprav nie je také zložité, aby tu ktokoľvek robil šarapatu ako malé dieťa.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 17:00, 21. marec 2020 (UTC) == Dežo Ursiny (ukladanie) == {{Zobraz náhľad}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%C5%BEo_Ursiny&action=history ~50] drobných samostatných úprav v horizonte niekoľkých dní je dosť extrém, skús to prosím ukladať v ucelenejších várkach. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:45, 30. júl 2026 (UTC) 6vyhrw0ski8wba55ihqucuhuez4jq18 Červená Skala (Šumiac) 0 332679 8255745 8046922 2026-07-30T20:04:22Z ~2026-42347-17 301607 aktualizacia dat a informácií 8255745 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Červená Skala | other_name = | category = osada <!-- *** Image *** --> | image = Červená Skala - stanica.JPG | image_caption = Červená Skala - stanica <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | histregion = [[Horehronie]] | district = [[Brezno (okres)|Brezno]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = Hron <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 785 | lat_d = 48 | lat_m = 49 | lat_s = 13 | lat_NS = S | long_d = 20 | long_m = 8 | long_s = 8 | long_EW = V | coordinates_type = region:SK_type:city | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = | population_date = | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = | area_code = +421-48 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = BR | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha v rámci Banskobystrického kraja | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Červená Skala''' je [[miestna časť]] [[Šumiac]]a, obce v okrese [[Brezno (okres)|Brezno]]. Narodila sa tu známa spisovateľka [[Klára Jarunková]]. Jej rodný dom - bývalá budova pošty je dnes múzeom s knihami a jej pozostalosťami. Jarunková je najprekladanejšia spisovateľka zo Slovenska do iných jazykov. == Poloha == Leží v údolí [[Hron]]a, v nadmorskej výške {{mnm|785|w}}, na križovatke ciest [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|I/66]] Brezno – Pusté Pole – Poprad/Rožňava a [[Cesta II. triedy 531 (Slovensko)|II/531]], smerujúcou na [[Muráň (obec)|Muráň]] a [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]]. Osadou prechádza aj [[Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala|železničná trať z Banskej Bystrice]] do [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|Margecian]]. Trať Červená Skala - Margecany sa začala budovať 31. mája 1931 a bola daná do užívania 26. júla 1936. Na september 2026 sa pripravuje slávnostná jazda historickým parným vlakom na jej 90. výročie s odhalením tabule všetkým, ktorí trať vybudovali. Trať sa technicky začala plánovať v roku 1919 za 1. Československej republiky a doplnila preťaženú vtedy jednokoľajovú trať Bohumín - Košice postavenú v rokoch 1869-1872 za Rakúsko - Uhorskej monarchie. V oblasti Červenej Skaly sa stretáva [[Muránska planina]], [[Podcelok (geomorfológia)|podcelok]] [[Spišsko-gemerský kras|Spišsko-gemerského krasu]] a [[Nízke Tatry]]. Zachovalá príroda predurčuje okolie na obľúbenú turistickú destináciu. == Dejiny == Červená Skala sa v povestiach spomína už za čias [[Mongolský vpád do Uhorska|tatárskeho]] plienenia a vlády kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]], tiež patrila k obľúbeným poľovníckym revírom kráľa [[Matej I. (Uhorsko)|Mateja]]. Bola tu vybudovaná prvá vysoká pec – maša a spolu s ďalšími menšími osadami [[Horehronie|Horehronia]] tvorili tzv. Coburgovský pohorelský železiarský komplex. Hámor na spracovanie železa sa tu spomína už v roku [[1790]] a ďalej sa rozširoval do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. V tomto období tu fungovala [[ľudová škola]], od roku [[1820]] tu sídlil aj poštový úrad. Neskôr boli tieto inštitúcie presťahované do obce Šumiac. Červená Skala bola aj v minulosti miestom mnohých stretnutí, napríklad 2x ročne sa tu konal jarmok. Dnes je dopravnou a turistickou križovatkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obec Šumiac - Infobulletin | url = http://www.sumiac.sk/matros/sumiac_infobulletin.pdf | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.10.2012 | vydavateľ = Obec Šumiac | url archívu = https://web.archive.org/web/20090306073441/http://www.sumiac.sk/matros/sumiac_infobulletin.pdf | dátum archivácie = 2009-03-06 }}</ref> Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] sa Červená Skala stala miestom, kde začiatkom septembra 1944 kpt. [[Ján Stanek]] konsolidoval vojakov pešieho pluku 5, ktorí chaoticky ustupovali od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]]. Následne sa Červená Skala stala východzou základňou, z ktorej vyrazili jednotky sformovanej skupiny Jánošík k útoku na [[Boje o Telgárt|oslobodenie Telgártu]]. V októbri 1944, krátko po začiatku nemeckej [[Generálna ofenzíva proti SNP|generálnej ofenzívy proti SNP]] sa Červenej Skaly zmocnili jednotky 18. SS divízie Horst Wessel. V noci z 20. na 21. októbra a následne 21. októbra 1944 sa jednotky II. Taktickej skupiny neúspešne pokúsili nepriateľa odtiaľ vytlačiť.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X}}</ref> == Pozri aj == * [[Šumiac]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Šumiac]] [[Kategória:Osady na Slovensku]] c9az6g5dh08olw3nw0m7b58x5syuo71 Jiří Růžek (fotograf) 0 334722 8255657 8156170 2026-07-30T16:30:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255657 wikitext text/x-wiki <div style="float:right"> [[Image:Jiri_Ruzek.jpg|thumb|Jiří Růžek]] [[Image:Jiriruzek net 2010 Sovetskoe Igristoe.jpg|thumb|Jiří Růžek: ''Sovetskoe Igristoe'', 2010]] [[Image:Jiriruzek net 2010 Knihomol Bookworm.jpg|thumb|Jiří Růžek: ''Knihomol'', 2010]] [[Image:Jiriruzek net 2007 17.jpg|thumb|Jiří Růžek: ''Network'', 2007]] [[Image:Jiriruzek net 2006 Ceske Stredohori.jpg|thumb|Jiří Růžek: ''České středohoří'', 2006, fotografia získala prvé miesto v súťaži ''Akty X 2009'' časopisu [[Reflex]]]] [[Image:Nude woman by Jiří Růžek 2009 30.jpg|thumb|Jiří Růžek: ''Isis'', 2009]] </div> '''Jiří Růžek''' (* [[29. august]] [[1967]], [[Litoměřice]]) je [[Česko|český]] [[fotograf]], venujúci sa prevažne tvorbe [[Akt (umenie)|umeleckého aktu]]. == Životopis == Pochádza z rodiny bez hlbšieho umeleckého zázemia. Do svojich siedmich rokov žil v Litoměřiciach, potom sa jeho rodina presťahovala do neďalekej obce [[Libochovany]], kde žil až do svojich 22 rokov ([[1989]]), ako nastúpil základnú povinnú službu v armáde. Tam tiež prežil [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]]. V rokoch [[1981]]-[[1985]] študoval odbor Programovanie a výpočtová technika na Gymnáziu Josefa Jungmanna v Litoměřiciach. Počas štúdia i neskôr hral na [[basgitara|basgitare]] a spieval v mnohých rôznych hudobných skupinách, zameraných na [[rock]], [[folk]], [[jazz]] a podobne. Väčšinu jeho hudobného pôsobenia ale pokrývalo hranie po baroch, tanečných zábavách a plesoch. S aktívnym hraním skončil posledný deň roka [[2005]]. V období [[1983]]-[[1988]] študoval odbor Tvorba textu a scenáre na Ľudovom konzervatóriu Praha (dnes [[Konzervatórium Jaroslava Ježka]]), medzi jeho vyučujúci patrili [[Jiří Suchý]], [[Pavel Kopta]], [[Marek Stašek]], Dr [[Ivan Vyskočil]], [[Josef Brukner]], Dr [[Otakar Roubínek]], [[Zdeněk Borovec]], [[Drahoš Čadek]] a ďalšie. V roku [[1995]], vo veku 28 rokov, nasnímal sériu fotografií na CD rockovej skupiny Please Don't Care. V rovnakej dobe požiadal kamarátku Martinu Cyrkvovou, ktorá mala skúsenosti s modelingom, aby mu stála [[modelka|modelom]], na ktorom by sa začal učiť fotografovať ženy. V roku [[2004]] sa presťahoval do [[Praha|Prahy]]. Žije s [[architekt|architektkou]] a fotografkou Ing. arch [[Ludmila Foblová|Ľudmilou Foblovou]]. == Dielo == Najčastejšie býva uvádzaný ako autor čiernobielych aktov, sám sa opisuje ako autor nahých alebo polonahých portrétov. Približne od roku [[2006]] sú jeho fotografie publikované v českých i zahraničných tlačených alebo internetových médiách a jeho fotografie sú súčasťou súkromných zbierok v rôznych krajinách sveta. V rokoch 2004 - 2005 spolupracoval na niekoľkých sériách [[bodypainting|bodypaintingu]] s [[Chorvátsko|chorvátskou]] [[výtvarník|výtvarníčkou]] [[Tea Hatadi|Teou Hatadi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tea Hatadi: Intervju za upoznavanje |url=http://www.cunterview.net/index.php/Intervjui/Tea-Hatadi.html |dátum prístupu=2010-12-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180507222436/http://www.cunterview.net/index.php/Intervjui/Tea-Hatadi.html |dátum archivácie=2018-05-07 }}</ref>. Venuje sa tiež tvorbe [[anaglyf|anaglyfov]]<ref>[http://www.jiriruzek.net/3d-vikencia-2011.html Jiří Růžek - 3D Vikencia]</ref>. Prvá spoločná výstava bola v roku 2006 v 1. Holešovickej kaviarni v Prahe, prvá samostatná o rok neskôr tamže. V júli [[2009]] získal za fotografiu s názvom [[České stredohorie]] (pripomína miesto, kde sa narodil) hlavnú cenu v súťaži o najlepší akt Akty X, organizované časopisom Reflex.<ref name="c36970">[http://www.reflex.cz/Clanek36970.html Reflex | Akty X - Zvítězilo České středohoří] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090726104848/http://www.reflex.cz/Clanek36970.html |date=2009-07-26 }}, 19. 8. 2009</ref><ref>[http://wyborcza.pl/51,75480,6948052.html?i=1 Gazeta Wyborcza | Jak rozebrali się Czesi], 21. 8. 2009</ref> Je členom Syndikátu fotografov Českej republiky, Zväzu českých fotografov a Českej federácie fotografických umenia. == Výstavy == * 1. Holešovická kaviareň 2006, Praha * Jiří Růžek - Akty 2007 (1. Holešovická kaviareň Praha) * [[Designblok]] 2009 (Superstudio A4 Holešovický pivovar, Praha)<ref>[http://www.reflex.cz/clanek/stary-reflex-reflex-cz/35139/akty-v-pivovaru.html Akty v pivovaru | Reflex.cz]</ref> * [[Prague Photo]] 2010 (Výstavná sieň Mánes, Praha)<ref>[http://www.jiriruzek.net/vyhlaseni-cen-zakladni-instinkt.html Vyhlásenie cen Základní instinkt]</ref> * Jiří Růžek - Holky v altánu 2010 (Viniční altán, Praha)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Jiří Růžek - Holky v altánu |url=http://www.vinicni-altan.cz/vernisaze/ruzek/index.html |dátum prístupu=2010-12-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110718190106/http://www.vinicni-altan.cz/vernisaze/ruzek/index.html |dátum archivácie=2011-07-18 }}</ref><ref>[http://www.jiriruzek.net/fotodokumentace-z-vystavy.html Jiří Růžek - Holky v altánu - video z vernisáže]</ref> * Maximální fotografie 2010 (Zámok [[Rudoltice v Čechách]])<ref>[http://www.fotolan.cz/akce-fotoklubu/maximalka-zahajena-12.6.2010/fotografie8.htm Maximální fotografie 2010]</ref> * Jiří Růžek - V lůně středohoří 2010 (Fotogalerie Na Baště Litoměřice)<ref>[http://www.jiriruzek.net/vystava-v-lune-stredohori.html Jiří Růžek - V lůně středohoří]</ref> * Digiforum 2010 (Clarion Congress Hotel, Praha, spolu s [[Jan Saudek|Janom Saudkom]], [[Robert Vano|Robertom Vanom]] atd.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Digiforum 2010 |url=http://www.digiforum.cz/cafefoto.php |dátum prístupu=2010-12-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100919154806/http://www.digiforum.cz/cafefoto.php |dátum archivácie=2010-09-19 }}</ref> * Art For Sue Ryder 2010 (Galéria Domova Sue Ryder, Praha)<ref>[http://www.sue-ryder.cz/art-for-sue-ryder.html Art For Sue Ryder 2010]</ref> * Základní Instinkt 2010 (Malostranská Beseda, Praha)<ref name=ruzek>[http://www.jiriruzek.net/exhibitions.html Jiri Ruzek - List of Exhibitions]</ref> * Základní Instinkt 2011 (Langhans Galéria, Praha)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Základní instinkt - Langhans Galéria Praha |url=http://www.fotoskoda.cz/profilyvystavy/fotopatracka_zakl_instinkt.pdf |dátum prístupu=2011-07-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110718172204/http://www.fotoskoda.cz/profilyvystavy/fotopatracka_zakl_instinkt.pdf |dátum archivácie=2011-07-18 }}</ref> * Naked in Algarve, 2011 (Galeria Arte Algarve, Lagoa, [[Portugalsko]])<ref>[http://www.artealgarve.net/index.php?view=details&id=31%3Agaleria+arte+algarve&option=com_eventlist&Itemid=119&lang=pt Naked in Algarve]</ref> * Veletrh Arte Algarve IV, 2011 (Única - Adega Cooperativa do Algarve em Lagoa, Lagoa, Portugalsko)<ref>[http://www.artealgarve.net/index.php?view=details&id=16%3Aarte+algarve4&option=com_eventlist&Itemid=119&lang=pt Veletrh Arte Algarve IV]</ref> == Ocenenia == * Akty X 2009 - 1. miesto (súťaž o najlepší akt časopisu [[Reflex (časopis)|Reflex]])<ref name="c36970"/> * Základní instinkt 2010 - 1. miesto (jarné semifinále súťaže o najlepší akt časopisu Instinkt)<ref>[http://www.fotopatracka.cz/galerie/instinkt.php?sem=1 Výsledky 1. semifinále soutěže Základní instinkt 2010]</ref><ref>[http://www.jiriruzek.net/vyhlaseni-cen-zakladni-instinkt.html Základní instinkt 2010 - video a fotografie]</ref> == Knihy == * ''Transit'' (2009, [[Euphoria Factory]], [[Japonsko]]) ISBN 978-4-06-379405-2 * ''Nude Photography'' (2010, [[Loft Publications]], [[Španielsko]]/[[Frechmann GmbH.]], [[Nemecko]]) ISBN 978-84-92731-00-8 * ''Dame tus ojos'' (2011, [[Random House]], Španielsko, titulná fotografia) ISBN 978-84-253-4574-6 * ''Fetish Fantasies'' (2011, [[Feierabend Unique Books]], Nemecko) ISBN 978-3-939998-77-8 * ''Pussymania'' (2011, [[Edition Skylight]], [[Švajčiarsko]]) ISBN 978-3-03766-622-7 == Citácie == * "Krása ženského tela ide ruka v ruke s tajomstvami jej duše a nemôžete ich vnímať oddelene, ak chcete zachytiť a vyjadriť tento celok, ktorému hovoríme Žena. ... Môže to znieť ako klišé, ale či rešpektujeme [[Jimi Hendrix|Hendrixa]] v súčasnej hudbe, musíme rešpektovať [[Helmut Newton|Newtona]] v súčasnej fotografii. ... Vy máte pocit, že som už našiel svoj štýl?:) Ja si myslím, že to je nekonečný príbeh a až si budem myslieť, že som ho našiel, bude asi najlepší čas s fotografovaním prestať." Rozhovor pre ''The Universe d'Artistes'', 26. 11. 2007<ref>[http://www.universdartistes.com/2007/11/jiri-ruzek_26.html Rozhovor pro Universe d'Artistes] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110108183523/http://www.universdartistes.com/2007/11/jiri-ruzek_26.html |date=2011-01-08 }}, 26. 11. 2007</ref> * "Čo chcem? Vytvoriť fotografiu, ktorú si budete pamätať." Časopis ''Reflex'', 19. 8. 2009 * "Ženy sú živé a živočíšne, krásne, ale nie dokonalé. Sú to tiež komplikované osobnosti, a tak sa je aj snažím zobraziť, nie tak, aby obstáli pred Vatikánom." ''Litoměřický deník'', 21. 9. 2010<ref>[http://litomericky.denik.cz/kultura_region/na-baste-bude-vystavovat-jiri-ruzek20100921.html Litoměřický deník] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141107231429/http://litomericky.denik.cz/kultura_region/na-baste-bude-vystavovat-jiri-ruzek20100921.html |date=2014-11-07 }}, 21. 9. 2010</ref> ==Referencie== <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jiří Růžek}} ==Externé odkazy== * [http://www.jiriruzek.net www.jiriruzek.net - oficiálna stránka] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Růžek, Jiri}} [[Kategória:Narodenia v 1967]] [[Kategória:Českí fotografi]] [[Kategória:Českí portrétni fotografi]] qkbfju6it20p64fbrxrphj66asfp8wb Kapota 0 340171 8255604 7048025 2026-07-30T12:57:21Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8255604 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Sonett-mk2-flipfront.jpg|right|thumb|Kapota otváraná proti smeru jazdy na vozidle [[Saab Sonett]]]] [[Obrázok:Knautschzone 01 KMJ.jpg|right|thumb|Deformovaná kapota po kolízii]] '''Kapota''' je časť [[karoséria|karosérie]] [[automobil]]u, ktorá je umiestnená na prednej časti vozidla medzi čelným sklom a predným nárazníkom. Najčastejšie je to odklápací kryt, pod ktorým sa nachádza [[motor]], ale niekedy tiež [[batožinový priestor]]. Pri niektorých vozidlách býva kapota otváraná proti smeru jazdy (napr. [[Renault 12]]) aby sa neotvorila počas jazdy vplyvom prúdiaceho vzduchu, ale pri väčšine vozidiel býva otváraná spredu kvôli ľahšej manipulácii a lepšiemu prístupu k motoru alebo batožinovému priestoru. Kapota je súčasťou prednej [[deformačná zóna|deformačnej zóny]]. Kapoty sa zvyčajne vyrábajú z [[Oceľ|ocele]], ale [[hliník]] si rýchlo získal popularitu automobiliek. Výrobcovia náhradných dielov vyrábajú kapoty aj z [[laminát]]u alebo [[uhlíkové vlákno|uhlíkových vlákien]]. Pri [[Nákladný automobil|nákladných automobiloch]] existuje pojem [[kapotová karoséria]], ktorý označuje karosériu automobilu, ktorá má motor pred kabínou, krytý rozmernou kapotou. Pri nákladných automobiloch s trambusovou kabínou sa ako kapota označuje zvislá odklápacia časť pod predným sklom. [[Kategória:Karosérie]] iskqxcr9cn4b2k4pl3oxcws6452u9nh Diane Kruger 0 351205 8255761 8047258 2026-07-30T20:43:07Z Crea aa 265780 Oprava chyby v úvode (bolo tam napísané: (neprechýlene Heidkrugerová). Do tejto zátvorky sa pridáva aj momentálne prechýlené priezvisko, vyzerá to lepšie ako Kruger(ová) 8255761 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Diane Kruger | fotka = Flickr - Siebbi - Diane Kruger (cropped).jpg | veľkosť fotky = | komentár = Krugerová na Peabody Awards v roku 2014 | celé meno = Diane Heidkrüger | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1976|7|15}} | miesto narodenia = [[Algermissen]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka a modelka | roky pôsobenia = 1992 – súčasnosť | manžel = [[Guillaume Canet]] (2001 – 2006) | manželka = | priateľ = [[Joshua Jackson]] (2006 – 2016)<br>[[Norman Reedus]] (od 2016) | priateľka = | deti = 1 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Australian Film Institute Awards = | Ariel Awards = | BAFTA Awards = | Cézar = | Cena Emmy = | Filmfare Awards = | Gemini Awards = | Zlatý glóbus = | Zlatá malina = | Goya Awards = | Cena Grammy = | Laurence Olivier Awards = | IFTA Awards = | NAACP Image Awards = | National Film Awards = | Screen Actors Guild Awards = | Tony Awards = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Diane Kruger''', rodená '''Heidkrüger''' (prechýlene Diane Krugerová/Heidkrügerová; * [[15. júl]] [[1976]], [[Algermissen]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) je nemecko-americká [[Herec|herečka]] a bývalá [[modelka]]. == Detstvo a mladosť == Narodila sa bankovej úradníčke Marii-Therese a počítačovému špecialistovi Hansovi-Heinrichovi Heidkrügerovi. Má mladšieho brata Stefana. V detstve chcela byť [[Balet|baletkou]], a tak ju rodičia poslali študovať balet do [[Londýn]]a. Kvôli zraneniu ale s baletom prestala a presťahovala sa do [[Paríž]]a, kde sa začala venovať [[Modelka|modelingu]]. V pätnástich rokoch bola v [[Paríž|Paríži]] finalistkou súťaže [[Look of the Year]]. Potom sa vrátila do [[Nemecko|Nemecka]] a stala sa z nej úspešná modelka. Vďaka svojmu vzdelávaniu v Anglicku a Francúzsku vie po [[angličtina|anglicky]] a [[francúzština|francúzsky]] takmer ako svojím rodným jazykom – [[nemčina|nemčinou]]. V [[Paríž|Paríži]] navštevovala hodiny [[Herec|herectva]], v kurzoch [[Cours Lorent]]. == Kariéra == [[Súbor:Diane Kruger Cannes 2012 (bright).jpg|vľavo|náhľad|291x291bod|Kruger v roku 2012.]] Zahrala si v niekoľkých malých rolách vo francúzskych filmoch. Kvôli kariére si skrátila svoje priezvisko z Heidkrüger na Kruger. Svoj filmový [[debut]] si odbila v roku [[2002]], kedy hrala vedľa [[Dennis Hopper|Dennisa Hoppera]] a [[Christopher Lambert|Christophera Lamberta]] vo filme ''Nájomný vrah - klavirista''. V tom istom roku dostala väčšiu rolu vo filme svojho manžela ''Mon idole''. V roku [[2003]] hrala Julie Woodovú vo filme ''[[Na plný plyn]]'', o rok neskôr Lisu v ''[[Miluj ma! Prosím…]]''. Jej najznámejšou rolou je Helena v historickom veľkofilme ''[[Trója (film)|Trója]]''. V roku 2003 tiež získala cenu Trophée Chopard, na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]]. O rok neskôr, sa objavila vo filme ''[[Lovci pokladov]]'', tiež v druhom pokračovaní s názvom ''[[Lovci pokladov: Kniha tajomstiev]],'' ktorý mal premiéru v roku [[2007]]''.'' V roku [[2009]] sa objavila vo filme [[Quentin Tarantino|Quentina Tarantina]], [[Nehanební bastardi|''Nehanební bastardi'']]. Za svoj herecký výkon získala nomináciu na [[Saturn Award]]. Po boku [[Jared Leto|Jareda Leta]] si zahrala v trileri ''Pán Nikto''. Jej herecký výkon bol pozitívne prijatý filmovými kritikmi. Menšiu rolu mala aj v televíznom seriáli ''[[Fringe]]'', kde hrala po boku jej vtedajšieho priateľa, [[Joshua Jackson|Joshua Jacksona]]. Vo filme ''Neznámy'' si zahrala po boku [[Liam Neeson|Liama Neesona]], kde stvárnila bosniansku prisťahovalkyňu. O rok neskôr, nahradila herečku [[Eva Greenová|Evu Green]], vo francúzskom filme ''Zbohom, kráľovná'', kde stvárnila [[Mária Antoinetta|Máriu Antoinettu]]. Vo filme sa objavila po boku [[Virginia Ledoyen|Virginie Ledoyen]] a [[Léa Seydoux|Léi Seydoux]]. V rovnakom roku bola vymenovaná za jednu z hlavných členov poroty na [[Festival de Cannes|Filmovom festivale v Cannes]]. V roku [[2013]] si zahrala vo filme ''Hostiteľ'', po boku [[Saoirse Ronanová|Saiorse Ronan]] a [[Max Irons|Maxa Ironsa]]. O rok neskôr sa pripojila k hereckému obsadeniu televízneho seriálu ''The Bridge''. V seriáli stvárnila vyšetrovateľku vrážd Sonyiu, ktorá trpí nediagnostikovaným [[Aspergerov syndróm|aspergerovým syndrómom]]. [[Seriál]] mal dve série, v ktorých bola Krugerová neoddeliteľnou súčasťou. V roku [[2015]] sa objavila v dráme ''[[Otcovia a dcéry]]''. V rovnakom roku získala jednu z vedľajších úloh v úspešnom filme ''Infiltrátor''. V roku [[2017]] bola obsadená do filmu ''Odnikiaľ'', kde stvárnila hlavnú rolu, ženu menom Katja, ktorá túži po pomste. Film získal pozitívne hodnotenia od filmových kritikov, bol ocenený cenou [[Zlatý glóbus]], v kategórii Najlepší zahraničný film a tiež bol pozitívne hodnotený aj herecký výkon Diane Kruger. Získala cenu pre najlepšie herečku na Filmovom festivale v [[Festival de Cannes|Cannes]] a tiež získala cenu [[Satellite Award]]. V roku [[2019]] sa zúčastnila dokumentárneho filmu o [[Quentin Tarantino|Quentinovi Tarantinovi]], s názvom ''21 Years: Quentin Tarantino''. V rovnakom roku ju izraelský režisér Yuval Adler, obsadil do hlavnej ženskej role, v trileri ''Agentka v utajení''. V roku [[2022]] bude mať premiéru film ''The'' ''355'', v ktorom nahradila [[Marion Cotillardová|Marion Cotillard]]. Vo filme sa objaví po boku herečiek [[Penélope Cruzová|Penélope Cruz]], [[Lupita Nyong'o|Lupity Nyong´o]], [[Jessica Chastainová|Jessicy Chastain]] a [[Fan Bingbing]]. == Súkromný život == Pravidelne je zaradená medzi najkrajšie ženy na svete. Kruger je tiež veľvyslankyňou značky švajčiarskych hodiniek Jaeger-LeCoultre. V decembri 2009 bola vyhlásená za hovorkyňu spoločnosti [[L'Oréal]]. Bola tiež jednou z tvári voňaviek Calvin Klein Beauty. Hovorí plynule anglicky, francúzsky a nemecky. Osem rokov študovala na škole [[Latinčina|latinčinu]] ale týmto jazykom už dlho nehovorila. V roku [[2013]] získala americké [[občianstvo]]. Má strach z koní, kvôli čomu odmietla niekoľko hereckých ponúk. Od roku [[1999]] udržovala vzťah so francúzskym hercom a režisérom [[Guillaumea Canet|Guillaumea Canetom]], za ktorého sa v roku [[2001]] vydala. Ich manželstvo sa skončilo rozvodom v roku [[2006]]. V rokoch [[2006]] až [[2016]] bol jej partnerom kanadský herec [[Joshua Jackson]]. V roku [[2015]] sa pri natáčaní filmu ''Sky'', spoznala s hercom [[Norman Reedus|Normanom Reedusom]]. Tvoria pár od júla [[2016]] a majú spolu dcéru, ktorá sa narodila v novembri [[2018]]. == Filmografia == {| class="wikitable sortable" !Year !Title !Role ! class="unsortable" |Notes |- |2001 |''Point de lendemain '' |Agnes | |- |2002 |''Duelles'' |Sabine |Epizóda: „Mauvaise conduite“ |- |2002 |''Nájomný vrah – klavírista'' |Erika | |- |2002 |''[[Not For, or Against (Quite the Contrary)]]'' |A call girl |Francúzsky názov: ''Ni pour, ni contre (bien au contraire)'' |- |2002 |''[[Mon Idole]]'' |Clara Broustal |Anglický názov: ''Whatever You Say'' |- |2003 |''Na plný plyn'' |Julie Wood | |- |2004 |''Trója'' |[[Helen of Troy|Helen]] | |- |2004 |''Miluj ma! Prosím...'' |Lisa | |- |2004 |''[[Narco (film)|Narco]]'' |La fille du night-club | |- |2004 |''Honba za pokladom Templárov'' |Abigail Chase | |- |2005 |''Šťastné a veselé'' |Anna Sørensen | |- |2005 |''Frankie'' |Frankie | |- |2006 |''[[Les Brigades du Tigre]]'' |Constance Radetsky |Anglický názov: ''The Tiger Brigades'' |- |2006 |''[[Copying Beethoven]]'' |Anna Holtz | |- |2007 |''[[Goodbye Bafana]]'' |Gloria Gregory | |- |2007 |''[[Days of Darkness (2007 Canadian film)|Days of Darkness]]'' |Véronica Star |Francúzsky názov: ''L'Âge des ténèbres'' |- |2007 |''Lovci tieňov'' |Mirjana | |- |2007 |''Honba za pokladom: Kniha tajomstiev'' |Abigail Chase | |- |2008 |''[[Anything for Her]]'' |Lisa | |- |2009 |''[[Nehanební bastardi]]'' |Bridget von Hammersmark | |- |2009 |''Pán Nikto'' |Anna | |- |2009 |''[[Farewell (2009 film)|Farewell]]'' |Femme jogging |Francúzsky názov: ''L'Affaire Farewell'' |- |2010 |''Dýchaj!'' |Diane Stanton | |- |2010 |''[[Fringe]]'' |Miranda Green |Epizóda: „Olivia. In the Lab. With the Revolver.“ |- |2010 |''Lily Sometimes'' |Clara |Francúzsky názov: ''Pieds nus sur les limaces'' |- |2011 |''Neznámy'' |Gina | |- |2011 |''[[Forces spéciales]]'' |Elsa |Anglický názov: ''Special Forces'' |- |2012 |''[[Farewell, My Queen]]'' |Kráľovná [[Mária Antoinetta]] | |- |2012 |''[[Un plan parfait]]'' |Isabelle |Anglický názov: ''A Perfect Plan'' |- |2013 |''Hostiteľ'' |The Seeker/Lacey | |- |2013 |''[[Me, Myself and Mum]]'' |Ingeborg |Francúzsky názov: ''Les Garçons et Guillaume, à table!'' |- |2013 |''[[The Better Angels (film)|The Better Angels]]'' |[[Sarah Bush Lincoln]]<ref>{{cite news|title=Jason Clarke To Star in Terrence Malick-Produced 'The Green Blade Rises'|url=http://www.deadline.com/2012/09/jason-clarke-to-star-in-terrence-malick-produced-the-green-blade-rises/|accessdate=4 October 2012|newspaper=Deadline.com|date=4 September 2012}}</ref> | |- |2013 |''[[The Galapagos Affair|The Galapagos Affair: Satan Came to Eden]]'' |[[Margret Wittmer]] |Rozprávač/hlas |- |2013 – 2014 |''[[The Bridge (2013 TV series)|The Bridge]]'' |Detective Sonya Cross |TV seriál |- |2015 |''[[Fathers and Daughters]]'' |Elizabeth | |- |2015 |''[[Disorder (2015 film)|Disorder]]'' |Jessie | |- |2015 |''[[Sky (film)|Sky]]'' |Romy | |- |2016 |''[[The Infiltrator (2016 film)|The Infiltrator]]'' |Kathy Ertz | |- |2017 |''[[In the Fade]]'' | |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Diane Kruger}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=10258|meno=Diane Kruger}} * {{imdb meno|id=1208167|meno=Diane Kruger}} * [http://www.diane-kruger.eu/ diane-kruger.eu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091215060013/http://diane-kruger.eu/ |date=2009-12-15 }} {{ces icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Diane Kruger|1014240817}} {{Navboxes |title = Ceny Diane Kruger |list = {{Držiteľky ceny Satellite pre najlepšiu herečku - film}} {{Cena filmového festivalu v Cannes - Trophée Chopard}} {{Cena filmového festivalu v Cannes pre najlepšiu herečku}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kruger, Diane}} [[Kategória:Nemecké filmové herečky]] [[Kategória:Nemecké televízne herečky]] [[Kategória:Nemecké modelky]] [[Kategória:Držiteľky ceny Satellite Award]] fey7602wow2pifau9qj237e4vbvuz2k Pontius Pilatus 0 361379 8255695 8235777 2026-07-30T18:48:38Z Maximilián Fedora 259749 8255695 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pontius Pilatus | Popis osoby = prefekt Judey, sudca Ježiša Krista | Portrét = Munkácsy Christ before Pilate part3.JPG | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Portrét Piláta na obraze ''Kristus pred Pilátom'' od Mihály Munkácsyho, olej na plátne, [[1881]], Déri Museum, [[Debrecín]] | Dátum narodenia =[[1. storočie pred Kr.]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = po [[37]] | Miesto úmrtia = | Iné mená = Pontský Pilát, Poncius Pilát | Štát pôsobenia = [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] | Národnosť = [[Rimania (staroveký národ)|rímska]] | Známy vďaka = odsúdenie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] | Aktívne roky = [[26]]{{--}}[[36]] (prefekt) | Príbuzní = [[Pontiovci]] | Manželka = [[Prokula]] | Portál1 = Vatikán | Portál2 = }} '''Pontius Pilatus''' (* [[1. storočie pred Kr.]], možno [[37 pred Kr.]]<ref name="otto">{{Citácia knihy | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž | kapitola zborník = Pontius Pilatus | vydavateľ = Agentúra Cesty | miesto = Bratislava | rok = 2006 | isbn = 8096915940 | strany = 253 }} Daný rok je však potrebné brať s rezervou, iné pramene o dátume narodenia v zásade mlčia.</ref>{{--}}† po [[37]]<ref name=":2" />) bol piaty [[Staroveký Rím|rímsky]] [[prefekt]] [[Judea|provincie Judea]]. Úrad zastával približne v rokoch [[26]]{{--}}[[36|36 po Kristovi]], za vlády cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]]. Známy je predovšetkým pre jeho účasť v procese s [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]], ktorého podľa [[Biblia|Biblie]] odsúdil na [[ukrižovanie]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | kapitola zborník = Pontius Pilate | url = http://www.britannica.com/EBchecked/topic/460341/Pontius-Pilate | dátum prístupu = 25.7.2021 }} </ref><ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Bunson | meno = Matthew | titul = Encyclopedia of the Roman Empire | kapitola zborník = Pontius Pilate | vydavateľ = [[Facts On File]] | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 0-8160-4562-3 | strany = 443 | vydanie text = Rev. Ed. }} </ref> Zrejme v dôsledku [[Apologetika|apologetických]] [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfných]] spisov bol Pilát [[Etiópska ortodoxná cirkev|Etiópskou]] a [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskou cirkvou]] [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizovaný]].<ref>Jeho sviatok pripadá podľa etiópskeho [[Synaxár|synaxára]] na „25. senne“, čo je v gregoriánskom kalendári [[2. júl]]. Pramene zvyknú ale hovoriť o 19. alebo 25 júli. [[Pravoslavnaja enciklopedija]] 25. sene/säne označuje za 19. júl. V koptskom synaxári sa dnes nespomína.</ref> Podľa legendy sa Pontiova manželka volala [[Claudia Procula]]. [[Pravoslávne cirkvi|Pravoslávnymi cirkvami]] je považovaná za [[Svätec|svätú]].<ref name=":0" /><ref name=":ODX">{{Citácia knihy | titul = The Oxford Dictionary of the Christian Church | kapitola zborník =Pilate, Pontius | vydanie text = 3rd. ed. | miesto = Oxford | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1997 | isbn = 019211655X | strany = 1287 | editori = Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone | isbn2 = 9780192116550 }} </ref><ref name="anc" /> V [[Slovenčina|slovenčine]] existuje viacero [[Frazeologizované spojenie|frazeologizmov]], v ktorých Pilát vystupuje: napr. ''umývať si ruky ako Pilát, stáť ako Pilát, dostať sa niekam ako Pilát do Kréda, behať od Poncia k Pilátovi.''<ref>Pozri ''Pilát'' v slovenských slovníkoch. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Pil%C3%A1t&s=exact&c=af9e&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken# Dostupné online]</ref> == Mená == * '''Pilát''', '''Pilát Pontský<ref name="otto2">{{Citácia knihy | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž | kapitola zborník = Pilát Pontský | vydavateľ = Agentúra Cesty | miesto = Bratislava | rok = 2006 | isbn = 8096915940 | strany = 225 }}[odkaz na Pontius Pilatus; odkazované heslo označuje toto meno za „nepresné“]</ref>''', '''Pontský Pilát'''<ref>Napr. Lk 3, 1, [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-kapitola-3/evanjelicky-preklad/ Evanjelický preklad], [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-kapitola-3/ekumenicky-preklad/ Ekumenický preklad], [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-3/ Roháčkov preklad] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210725181107/https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-3/ |date=2021-07-25 }}.</ref>, '''Poncius Pilát'''<ref>Lk 3, 1, Katolícky preklad. [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-3/ Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210725181107/https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-3/ |date=2021-07-25 }}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy | autor zborník = [[Vojtech Vladár|VLADÁR, Vojtech]] | kapitola zborník = Proces s Ježišom Kristom pred Ponciom Pilátom podľa rímskeho práva | titul = Súdne reči a veľké súdne procesy : podľa justiniánskych Digest a iných prameňov rímskeho práva : zborník príspevkov z 11. konferencie právnych romanistov SR a ČR. Trnava 15. - 16. máj 2009 | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2010 | isbn = 978-80-8082-334-4 | strany = 91{{--}}122 | editori = Peter Mach, Matej Pekarik }} </ref>, staršie a nevhodne aj '''Pilát z Pontu'''<ref>{{Citácia knihy | titul = Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva: Antológia stredovekých literárnych textov | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | rok = 1984 | miesto = Bratislava | strany = 131 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Dielo | url = https://books.google.sk/books?hl=sk&id=KU7qAAAAMAAJ&dq=Pil%C3%A1t+z+Pontu&focus=searchwithinvolume&q=Pil%C3%A1t | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | rok = 1966 | meno = Martin | priezvisko = Kukučín | miesto = Bratislava | strany = 425n | zväzok = 18 }} </ref> * [[Latinčina|latinské]]: '''Pontius Pilatus'''<ref name="otto" />, možno '''Marcus Pontius Pilatus'''<ref name=":0" /> *[[Gréčtina|bibl. gréčtina]]: Πόντιος Πιλάτος{{--}}''Pontios Pilatos'', v apokryfoch aj: Πειλάτος{{--}}''Peilatos''<ref name=":PEn" />{{rp|439}} Meno Pontius ako rodové meno (''[[nomen gentile]]'') naznačovalo spojenie s plebejským klanom [[Pontiovci|Pontiovcov]]. Niekedy sa však používalo ako osobné meno (''[[praenomen]]'').<ref name=":PEn">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] [Православная Энциклопедия] | kapitola zborník = PILAT | miesto = Moskva | rok = 2019 | strany = 427{{--}}443 | isbn = 978-5-89572-063-9 | zväzok = LVI. PETR DAMIANI{{--}}POVEČERIJE <!-- [ПЕТР ДАМИАНИ{{--}}ПОВЕЧЕРИЕ] --> | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ <!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> }} </ref> Meno Pilát zrejme nebolo osobným menom. Mohlo označovať vetvu rodu [[Pontiovci|Pontiovcov]] alebo mohlo ísť o prezývku, snáď zo slova ''[[pilum]]'' (oštep), menej pravdepodobne zo slova ''[[pileus]]'' (klobúk).<ref name=":PEn" /> == Životopis == Podľa historických prameňov bol Pilát rímskym [[Jazdci (Rím)|jazdcom]] [[Samniti|samnitského]] klanu [[Pontiovci|Pontiovcov]]. Intervenciou [[Seianus|Seiana]], obľúbenca rímskeho cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]], bol v roku [[26]] menovaný za prefekta malej cisárskej provincie [[Judsko]], kde nahradil [[Valerius Gratus|Valeria Grata]]. Medzi úlohy prefektov patrila výstavba ciest a vodovodov. V oblasti súdneho konania mal Pontius ako prefekt spolupracovať s miestnymi orgánmi vrátane [[sanhedrin]]u, ale v oblasti trestného konania mal prednostné právo: cisár Pontiovi udelil najvyššiu moc v provincii (''[[imperium]]'') a ''[[ius gladii]]'' (právo ukladať hrdelné tresty).<ref name=":1" />{{rp|93n}}<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":PEn" /> Ako prefekt mal Pilát dohliadať tiež na udržiavanie pokoja v provincii a na udržiavanie rovnováhy medzi národmi. K miernemu prístupu voči obyvateľstvu provincií vtedajších prefektov vystríhal dokonca samotný cisár. Ako správca slabšej rímskej provincie disponujúcej menším počtom vojakov<ref>Pomocné jednotky piatych kohort po 600 osôb od palestínskych Nežidov a jazda s posádkami herodiánskych pevností.</ref> si Pilát pre vlastné bezpečie a politickú kariéru nemohol dovoliť vážnejšie nepokoje. Mocensky bol čiastočne pod vplyvom mocnejšej provincie Syria, ktorej velil legát [[Lucius Vitellius]].<ref name=":PEn" /><ref name=":1" />{{rp|96an}} Už krátko po nástupe do úradu si Pilát proti sebe znepriatelil Židov, ktorých náboženské cítenie urazil, keď po [[Jeruzalem]]e rozvešal cisárske štíty, resp. obrazy a keď nechal raziť mince s pohanskými motívmi. Porušil tým výsady udelené Židom cisárom [[Octavius Augustus|Augustom]]. Židovské obyvateľstvo taktiež popudil, keď pri stavbe [[akvadukt]]u čerpal peniaze z chrámového pokladu. Jeho postavenie sa ešte viac zhoršilo po páde svojho ochrancu [[Seianus|Seiana]] v roku 31. Časť Židov preto pravdepodobne využila jeho zraniteľnosť na získanie rozsudku smrti pre [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] (k tomu pozri viac nižšie).<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":6" /> Po tom, čo okolo roku [[36]] zaútočil na [[Samaritáni|Samaritánov]] na hore [[Gerizim]], bol Židmi nahlásený sýrskemu prefektovi Vitelliovi, ktorý docielil u cisára jeho odvolanie. Bol nahradený [[Marcellus (prefekt provincie Judea)|Marcellom]]. Historické správy o ňom po návrate do Ríma miznú.<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name="anc">{{Citácia knihy | titul = Encyclopedia of Ancient Christianity | kapitola zborník = PILATE | vydavateľ = [[InterVarsity Press]] | rok = 2014 | isbn = 978-0-8308-9717-9 | strany = 3:194{{--}}3:196 | miesto = Downers Grove | editor = James Hoover }} </ref> O Pilátovej smrti sa s istotou nič nevie. Podľa apokryfov mal byť zavraždený. Podľa [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia]] bol za [[Caligula|Caligulovej]] vlády donútený spáchať [[samovražda|samovraždu]].<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" />{{rp|96}} == Historické správy == [[Súbor:Pilate_Inscription.JPG|náhľad|Zachovaná inskripcia s Pilátovým menom]] Správy o Pilátovi pochádzajú z viacerých spisov. [[Flavius Iosephus]] (''De bello iud. II'', 169{{--}}177; ''Antiq. Iud. XVIII'', 55{{--}}59,62) a [[Filón Alexandrijský]] (''Leg. Gai.,'' 301{{--}}302) ho vykresľujú ako skorumpovaného a krutého úradníka, tyrana a nepriateľa [[Židia|Židov]]. Nemal mať pochopenie pre ich zvláštne náboženské tradície.<ref name="anc" /> Razba mincí s pohanskými symbolmi však nemusí byť nutne vysvetlená ako nepriateľský akt, keďže podobné mince boli v Judey razené už v minulosti. Ctenie cisárskych obrazov od prefekta bolo zase skôr než túžbou uraziť náboženstvo židov prejavom loajality.<ref name=":PEn" /> Stručnú zmienku o „prokurátorovi“ Pilátovi poskytuje [[Tacitus]] (''Tac. Ann. XV'' 44). Mnoho vedcov považovalo tento fragment za neskoršiu kresťanskú interpoláciu, čo dokazovali aj pomocou anachronického pomenovania prokurátor. Napriek tomu grécky ekvivalent tohto titulu (''epitropos'') použil aj Iosephus a Filón z Alexandrie.<ref name=":PEn" /> Jednoznačný doklad o ňom však priniesol až archeologický nález [[Antonio Frova|Antonia Frovu]] z roku 1961. V [[Caesarea Maritima|Cesarei Prímorskej]] objavil nápis na bloku [[vápenec|vápenca]]: ''„MARCUS? [-]NTIUS PILATUS [PRAEF]ECTUS IVDAE[A]E“'' (slov. ''Pontius Pilatus, prefekt Judey''). Stĺp bol zrejme súčasťou chrámu cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]]. Dnes sa nachádza v jeruzalemskom [[Izraelské múzeum|Izraelskom múzeu]] a je jediným archeologickým dôkazom o Pilátovej existencii.<ref name=":6">{{Citácia knihy | titul = [[Das Reallexikon für Antike und Christentum]] | kapitola zborník = Pilatus | vydavateľ = Anton Hiersemann | miesto = Stuttgart | rok = 2016 | isbn = 978-3-7772-1622-5 | strany = 781{{--}}801 | zväzok = XXVII: Pelagius bis Porträt | typ zväzku = Band | editori = Georg Schöllgen }} </ref><ref name=":1" />{{rp|93}} == Pilát v biblických a apokryfných prameňoch == [[Súbor:Eccehomo1.jpg|náhľad|Antonio Ciseri, ''[[Ecce homo]]'', olej na plátne, [[1871]], Galleria dell'Arte Moderna, [[Palazzo Pitti]], [[Florencia]]]] === Kánonické evanjeliá === Pilát Pontský je známy predovšetkým ako človek, ktorý podľa [[Zoznam kníh Biblie|kánonických evanjelií]] odsúdil [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Pilátovo meno sa nachádza tiež v starokresťanských [[Verím v Boha|vyznaniach viery]]. Napriek tomu, že Pilát bol, na rozdiel od svojich kolegov, aktívnym tvorcom miestnych dejín, asi ťažko by vystúpil z „pokojného prítmia odbornej vedeckej publicistiky“, ak by nezastával v dejinách kresťanstva takú dôležitú (aj keď nie celkom pozitívnu) úlohu.<ref>Märtin, Ralf-Peter, ''Pontius Pilatus: říman, jezdec, soudce'', Brno: Nakladatelství Books, s. 7</ref> Zmienky o jeho osobe môžeme v kánonických evanjeliách nájsť na miestach, na ktorých sa píše o [[Ježiš]]ovom súde a ukrižovaní. V každom [[evanjelium (spisy)|evanjeliu]] je o ňom aspoň jedna zmienka Mt 27,1{{--}}37; Mk 14,53{{--}}15,15; Lk 23,1{{--}}25; Jn 18,28{{--}}19,16. [[Ježiš]] bol podľa týchto prameňov odsúdený na dvoch súdnych pojednávaniach: prvé bolo židovské (pred židovským súdnym dvorom) a druhé rímske: pred Pilátom ako miestodržiteľom.<ref>Thrilling, Wolfgang, ''Hledání historického Ježíše'', Praha: [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]. 1993, s. 137.</ref> Kánonické evanjeliá zdôrazňujú, že jeho rozhodnutie bolo spôsobené nátlakom Židov na jeho osobu (napr. Jn 19,12 alebo Mt 27, 24: „''Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: ,Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!‘“''<ref>Mt 27, 24. [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/40/evanjelium-podla-matusa-kapitola-27/katolicky-preklad/ Dostupné online]</ref> Väčšina zdrojov sa zhoduje v názore, že tento proces bol pre Piláta a jeho ďalšie pôsobenie zlomový. Medzi obrazmi Piláta v evanjeliách existujú isté rozdiely. Podľa [[Matúš (apoštol)|Matúša]] bol Pilát voči Ježišovi ľahostajný a bol veľmi priaznivo naklonený upokojiť židovských vodcov, avšak zodpovednosť za čin neprijal. [[Lukáš (evanjelista)|Lukáš]] mu ako primárnu vlastnosť pripisuje slabosť. [[Ján (apoštol)|Jánov]] Pilát je manipulátor, človek istý si svojou autoritou, ktorý podporuje židovské túžby odsúdiť Ježiša pod podmienkou, že prijmú cisára za svojho jediného vládcu.<ref name="anc" /> === Apokryfné evanjeliá === [[Súbor:What-is-truth02.jpg|náhľad|[[Nikolaj Ge]], ''Čo je pravda?'' (Kristus pred Pilátom), olej na plátne, [[1890]], [[Štátna Tretiakovská galéria]], [[Moskva]]]] V kresťanskej literatúre sa o Pilátovi začalo diskutovať od 2. storočia. Pôvod tejto literatúry bol rozmanitý a líšil sa v čase, mieste i jazyku. Jej ciele boli rôzne. Ospravedlňujúce záujmy neskorších kresťanov sprevádzali najmä túžba vyplniť medzery v tradícii a uspokojiť zvedavosť. Pilát v nich pôsobil ako pohanský svedok Ježišovho božstva.<ref name="anc" /> Medzi apokryfmi vyčleňujeme tzv. [[pilátovský cyklus]], ktorý sa skladá z ''Rozprávania Jozefa Arimatejského'' (približne 2. stor., je mladšie ako [[Nikodémovo evanjelium]]<ref name="NZA" />{{rp|315}}), ''Nikodémovho evanjelia'' a iných, kratších textov, ktoré pozostávajú z príbehov o Pilátových osudoch (medzi ne zahŕňame napríklad ''[[Pilátove listy]]'' – prvý a druhý, Správu vladára Piláta a texty o jeho potrestaní a smrti). Nikodémovo evanjelium bolo písané [[gréčtina|grécky]] a delí sa na dve časti: ''Akty Pilátove'' s podnadpisom „Zápisy zo súdneho pojednávania nášho Pána Ježiša Krista, ktoré sa uskutočnilo za Piláta Pontského“ (doba vzniku je predmetom diskusií, pôvodná verzia mohla vzniknúť už v 2. storočí<ref name="NZA" />{{rp|318}}) a ''Kristov zostup do pekiel'' (keďže je [[Panna Mária|Mária]] zvaná titulom [[Theotokos]], vznik sa predpokladá až po roku [[431]], keď sa uskutočnil štvrtý [[ekumenický koncil]] v Chalcedone<ref name="NZA" />{{rp|319}}). Čo sa týka Pilátovho vystupovania, je podobné s kánonom, na niektorých miestach dokonca zhodné. Pilátove listy preložené z [[latinčina|latinčiny]] však dokladajú udalosti po smrti [[Ježiš]]a, ktoré sa v kánone nevyskytujú. Prvý list (''Epistula Pilati prior'') bol pripojený k latinskej verzii Nikodémovho evanjelia ako jeho XXIX. kapitola<ref name="NZA" />{{rp|352}}. Druhý list pochádza najskôr až z 16. storočia.<ref name="NZA" />{{rp|367}} Pilát v nich píše cisárovi (v originálnych textoch je spomínaný [[Claudius]] v liste prvom a [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberius]] v druhom) a snaží sa vysvetliť udalosti spojené s vynesením rozsudku: ospravedlňuje svoje konanie a zodpovednosť zaň prenecháva na Židoch. O smrti Piláta máme v textoch [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfných evanjelií]] rozporuplné zmienky. Prvá sa nachádza v texte ''Potrestanie Piláta'', ktoré pochádza z [[gréčtina|gréčtiny]], je pravdepodobne odrazom východnej tradície a naväzuje na dokument ''Správa vladára Piláta'' - ten pravdepodobne pochádza z 5. storočia<ref name="NZA"/>{{rp|361}}. Je možné, že tieto dva spisy napísal ten istý autor<ref name="NZA"/>{{rp|368}}. Pilát v nej umiera sťatím hlavy (ako cisárov trest za odsúdenie [[Ježiš]]a), avšak po zmierení s Bohom. Druhá, nazvaná ''Smrť Piláta'', je [[stredovek]]ou legendou a nadobúda protipilátovské tendencie. Bola vydaná na základe rukopisu Ambros zo [[14. storočie|14. storočia]]. Spoločným znakom je, že je [[Ježiš]] považovaný za ozajstného Božieho syna a preto musí byť Pilát potrestaný. V tomto spise sa tak však udeje násilným utopením v rieke.<ref name="NZA"/>{{rp|315{{--}}377}} == Pilát v umení == === Vo výtvarnom umení === ==== Neskorá antika a raný stredovek ==== [[Súbor:Ravenna, sant'apollinare nuovo cristo davanti a pilato (inizio del VI secolo).jpg|náhľad|Mozaika ''Kristus pred Pilátom'' v [[Bazilika Sant'Apollinare Nuovo|Bazilike Sant'Apollinare Nuovo]], 6. storočie, [[Ravenna]]]] Postava Piláta inšpirovala umelcov už od raných kresťanských čias. Vznik obrazového typu ''Kristus pred Pilátom'' nie je do dnešných dní celkom objasnený.<ref name=":3">{{Citácia knihy| priezvisko=Baleka | meno = Jan | titul = Výtvarné umění - výkladový slovník: malířství, sochařství, grafika | kapitola zborník =Pontius Pilatus | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1997 | isbn = 978-80-200-1909-7 | strany = 281 }} </ref> Vyobrazenie Piláta sa prvýkrát objavuje na ranokresťanských [[Sarkofág|sarkofágoch]] okolo roku [[330]] počas vlády cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]] Neskôr sa postava Piláta stala neoddeliteľnou súčasťou pašiových cyklov. Na najranejších vyobrazeniach si umýva ruky bez prítomnosti Ježiša ale na neskorších dielach je už znázornený akt v Ježišovej prítomnosti, ako napríklad slonovinový reliéf na Brescijskej skrinke približne z roku [[400]].<ref name=":LCI">{{Citácia knihy | priezvisko=Kirchbaum | meno=Engelbert | titul=Lexikon der christlichen Ikonographie: Allgemiene Ikonographie | kapitola zborník=PILATUS | autor zborník=Oskar Holl, Renate von Dobschütz, Volker Osteneck, Géza Jászai, Katja Laske | vydavateľ=Herder | miesto=Rom, Freiburg im Breisgau, Basel, Wien|rok=1971 | isbn=3-451-22568-9 | strany=436{{--}}438 | zväzok=3. Laban bis Ruth | spoluautori=et al. | typ zväzku=Band: }} </ref><ref name=":4">{{Citácia knihy | priezvisko = Hourihane | meno = Colum | titul = Pontius Pilate, Anti-Semitism, and the Passion in Medieval Art | vydavateľ = [[Princeton University Press]] | miesto = Princeton, Oxford | rok = 2009 | isbn = 978-0-691-13956-2 }} </ref>{{rp|2, 67}} Na jednom z prvých vyobrazení sedí Pilát na vyvýšenom mieste, za ním stoja dvaja vojaci s rímskymi štandardami, vedľa stojaceho Krista sú súčasťou výjavu žalujúci [[Židia]] a skupina [[Rimania (staroveký národ)|Rimanov]].<ref name=":3" /> Od [[6. storočie|6. storočia]] sa tento motív objavuje v slonovinových reliéfoch, [[Iluminácia|ilumináciách]], na [[Mozaika|mozaikách]] alebo na sarkofágoch. Mozaika ''Kristus pred Pilátom'' v [[Bazilika Sant'Apollinare Nuovo|Bazilike Sant'Apollinare Nuovo]] v [[Ravenna|Ravenne]], okolo roku [[500]], zobrazuje Pilátovo umývanie rúk a posla jeho manželky.<ref name=":LCI" /> Ikonografia Piláta ako sediaceho rímskeho sudcu pochádza z vyobrazení rímskeho [[cisár]]a, vďaka čomu získal rôzne atribúty cisára alebo [[kráľ]]a vrátane vyvýšeného sedadla či odevu.<ref name=":4" />{{rp|52an}} [[Súbor:Bernwardstür (28).JPG|vľavo|náhľad|[[Reliéf (sochárske dielo)|Reliéf]] ''Kristus pred Pilátom'' na bronzových dverách (Bernwardové dvere) v [[Hildesheimský dóm|Katedrále Panny Márie]], [[1015]], [[Hildesheim]], [[Nemecko]]]] Starší byzantský model ''Pilát si umýva ruky'' sa objavuje už od [[7. storočie|7.]] až do [[10. storočie|10. storočia]]. Avšak nový ikonografický plán nie vždy zobrazuje akt umývania rúk. V ďalších vyobrazeniach bol motív Piláta založený skôr na súdobých stredovekých než na rímskych modeloch. Väčšina diel z [[Karolovské umenie|karolovského]] alebo [[Otonské umenie|otonského umenia]] pochádza z dnešného [[Francúzsko|Francúzska]] alebo [[Nemecko|Nemecka]], najmä fresky alebo slonovinové reliéfy. Nový obrazový typ zahŕňal aj vyobrazenie ''[[Ecce Homo]]'' ako aj scény pochádzajúce z [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfných]] ''Aktov Pilátových'' v ''Nikodémovom evanjeliu''. Pilát bol vyobrazený na scénach, kde sa vôbec nespomína ako je napríklad bičovanie Krista.<ref name=":4" />{{rp|85}} Ďalším dominantným typom bola Ježišova prítomnosť pri akte umývania rúk, najmä v cykloch Ježišovho života, ako napríklad nástenná maľba v [[Benediktínsky kláštor svätého Jána|benediktínskom Kláštore svätého Jána]] v [[Müstair]]e okolo roku [[800]], spolu s motívom bičovania Krista v ''Santa Maria in Pallara'' (dnes ''San Sebastiano al Palatino'') z konca 10. storočia v [[Rím]]e alebo na nástenných maľbách niektorých kappadóckych kostoloch v údolí Göreme.<ref name=":LCI" /> V [[11. storočie|11. storočí]] sa ikonografia Piláta rozšírila z dnešného Francúzska a Nemecka aj na [[Britské ostrovy]] a ďalej do východného [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. Vyobrazenie Piláta sa čoraz častejšie objavovalo na nových materiáloch ako je [[kov]]. Zatiaľ čo použitie [[Slonovina|slonoviny]] bolo na ústupe. Motív Piláta sa stal predmetom iluminácií [[Rukopis|rukopisov]], [[Evanjeliár|evanjeliárov]] či [[Žaltár|žaltárov]]. Vyobrazenia boli naďalej vo veľkej miere ovplyvnené ''Aktmi Pilátovými''. Od 11. storočia bol Pilát často predstavovaný ako židovský kráľ, ktorý má bradu a [[Jarmulka|jarmulku]] na hlave. Na mnohých vyobrazeniach si už neumýva ruky v Ježišovej prítomnosti. Avšak obrazový typ Piláta sa objavuje v pašiových scénach, o ktorých sa Biblia nezmieňuje.<ref name=":4" />{{rp|144an}} Napriek tomu, že ho [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptská]] a [[Etiópska cirkev]] uctievajú ako svätca, existuje len veľmi málo diel s vyobrazení Piláta.<ref name=":4" />{{rp|415}} ==== Neskorý stredovek a renesancia ==== [[Súbor:Christ before Pilate Bible moralisee Oxford-Paris-London BNF Lat11560 f183v.jpg|náhľad|Iluminácia ''Kristus pred Pilátom'' v ''Bible moralisée'', [[13. storočie]], [[Bibliothèque nationale de France]], [[Paríž]]]] [[Súbor:Cristo presentado al pueblo (Massys).jpg|vľavo|náhľad|Quentin Matsys, Kristus predstavený ľudu (''[[Ecce Homo]]''), olej na dreve, [[1518]]{{--}}[[1520]], [[Museo del Prado]], [[Madrid]]]] V [[13. storočie|13. storočí]] dominovali vo všetkých formách umenia zobrazenia udalostí Kristovho umučenia. Pašiové cykly nezahŕňajú vždy Piláta, ale často ho vykresľovali so židovským črtami.<ref name=":4" />{{rp|227an}} Jedným z prvých príkladov Piláta ako [[Židia|Žida]] je z 11. storočia na bronzových dverách [[Hildesheimský dóm|Katedrály Panny Márie]] v [[Hildesheim]]e.<ref name=":LCI" /> Zatiaľ čo niektorí historici predpokladajú, že [[Diabol (náboženstvo)|Diabol]] na dverách je Žid v prestrojení. Ostatní historici umenia tvrdia, že diablovo spojenie so Židmi je o niečo menej priame, pretože motív Žida ako Diabla nebol v tom čase zavedený. Zvýšené napätie medzi [[Kresťan|kresťanmi]] a židmi vyvolalo pocit, že židia sú služobníci Diabla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Colum | meno = Hourihane | titul = Pontius Pilate, anti-Semitism, and the Passion in medieval art|periodikum=Choice Reviews Online|vydavateľ=Princeton University Press | miesto = Princeton, Oxford | dátum = 2009 | ročník = 47 | číslo=4 | strany=876{{--}}877 | issn=0009-4978 | dátum prístupu=27.7.2021 }} </ref> Pilát je zvyčajne zastúpený v štrnástich rôznych scénach z jeho života, avšak viac ako polovica všetkých vyobrazení z 13. storočia ukazuje na Ježišov súd. Pilát je tiež často zobrazovaný ako prítomný pri [[Ukrižovanie Ježiša Krista|ukrižovaní Krista]]. Zatiaľ čo veľa obrazových typov stále čerpá z ''Aktov Pilátových''. Hlavným zdrojom vyobrazenia Piláta od druhej polovice 13. storočia bola [[Zlatá legenda]]. Námet ''Kristus pred Pilátom'' sa často objavuje v ilumináciách, ako napríklad v ''[[Livres d’heures]]'' alebo ''Bible moralisée'', ktoré obsahujú mnoho životopisných scén prevzatých z legiend. Najčastejšie zobrazovanou scénou bolo Pilátovo umývanie rúk.<ref name=":4" />{{rp|228{{--}}249}} V ''Bible moralisée'' je Pilát všeobecne zobrazovaný ako Žid. Na mnohých ďalších dielach bol však zobrazený ako kráľ alebo so zmesou atribútov Žida a kráľa.<ref name=":4" />{{rp|293}} Neskorší obrazový typ je sústredený k vzájomnému vzťahu Krista a Piláta, ktorý kladie ruku na Kristovo rameno alebo na Krista ukazuje. Výjav sa vždy odohráva pred budovou súdu, do ktorej Židia nesmeli vstúpiť. Častým motívom je Pilát s poslami svojej ženy, ktorí prinášajú jej varovanie pred odsúdením nevinného. V stredoveku sa výjav ''Krista pred Pilátom'' rozdelil na dva výjavy: rozhovor Krista s Pilátom a vypočutie Krista, a bol dobovo aktualizovaný narážkami. Dôležitým motívom západoeurópskeho umenia bol aj výjav Piláta umývajúceho si ruky na znamenie svojej neviny.<ref name=":3" /> V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] bolo menej časté vyobrazenie motívu Piláta. Niekedy je úplne nahradený postavami ako [[Herodes Veľký|Herodes]], [[Annáš]] a [[Kajfáš]]. Najbežnejšou scénou je Pilátovo umývanie rúk. Zvyčajne bol zobrazovaný podobne ako veľkňazi či starší bradatý muž, ktorý má jarmulku alebo niekedy [[Koruna|korunu]] a [[žezlo]]. Motív Piláta bol obzvlášť populárny v [[Itália|Itálií]], kde je však vždy vykreslený ako Riman. Námet bol naďalej zastúpený v rôznych ilumináciách rukopisov. Často s inovatívnou ikonografiou a niekedy zobrazujúcou scény z legiend o Pilátovi. Mnoho drevených [[Rytina|rytín]] a [[Drevoryt|drevorytov]] s motívom Piláta pochádza práve z nemeckých hovoriaci krajín 15. storočia. Námet Piláta sa objavuje v ''[[Biblia pauperum]]'' (Biblia chudobných) ako aj v ''Speculum humanae salvationis.<ref name=":4" />{{rp|296{{--}}323}}'' ==== Novovek ==== [[Súbor:Gerard van Honthorst - Christ before the High Priest - WGA11650.jpg|náhľad|[[Gerard van Honthorst]], ''Kristus pred veľkňazom'' (''Kristus pred Pilátom''), olej na plátne, [[1617]], [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]]]] V [[Novoveké umenie|novovekom umení]] bolo vyobrazenie Piláta menej časté. Počas [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]] bol Pilát vykreslený ako [[Arabi|Arab]], ktorý má na hlave [[turban]], dlhé šaty a fúzy. Medzi pozoruhodné diela patrí [[Tintoretto]]v obraz ''Kristus pred Pilátom'' z roku [[1566]]/[[1567]], v ktorom je Pilát vyobrazený ako staroveký [[filozof]]. Ďalším príkladom je obraz ''Kristus pred Pilátom'' od [[Gerard van Honthorst|Gerarda van Honthorsta]] z roku [[1617]], ktorý bol neskôr chybne identifikovaný ako ''Kristus pred veľkňazom''. Ikonografický typ ''Pilát odsudzuje Ježiša na smrť'' sa prvýkrát objavuje vo františkánskych kostoloch 17. storočia. Neskôr sa tento nový ikonografický typ stáva súčasťou prvého zastavenia [[Krížová cesta|krížovej cesty]].<ref name=":LCI" /><ref name=":5">{{Citácia knihy | priezvisko = Wroe | meno = Ann | titul = Pontius Pilate | vydavateľ = Random House | miesto = New York | rok = 1999 | isbn = 0-375-50305-6 }} </ref>{{rp|38}} V polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa stal motív Piláta veľmi obľúbeným, ako napríklad obraz ''Pilát si umýva svoje ruky'' od [[Joseph Mallord William Turner|J. M. W. Turnera]] z roku [[1830]], na ktorom nie je viditeľný samotný Pilát ale iba operadlo jeho stoličky.<ref name=":5" />{{rp|182an}} Najvýznamnejším a najslávnejším obrazom ''Kristus pred Pilátom'' je od od maďarského maliara [[Mihály Munkácsy|Mihálya Munkácsyho]] z roku [[1881]]. V roku [[1896]] Munkácsy namaľoval druhý obraz s Kristom a Pilátom a ''Ecce homo'', ktorý však nikdy nebol vystavený. Obidva obrazy zobrazujú Ježišov osud skôr v rukách davu ako Piláta. Ďalším významným obrazom je obraz ''Čo je pravda?'' od ruského maliara [[Nikolaj Ge|Nikolaja Ge]] z roku [[1890]]. Maľba bola neskôr v [[Rusko|Rusku]] zakázaná z dôvodu, že postava Piláta nápadne pripomínala absolutistickú vládu [[Cárske Rusko|cárskeho Ruska]]. V roku [[1893]] Nikolaj Ge namaľoval ďalší obraz ''[[Golgota]]'', na ktorom je Pilát zastúpený iba jeho veliacou rukou, ktorá odsudzuje Ježiša na smrť [[Ukrižovanie|ukrižovaním]].<ref name=":5" />{{rp|182an}} Motív Piláta či ''Ecce Homo'' sa objavuje aj v [[Sochárstvo|sochárstve]], ako napríklad [[súsošie]] ''Ecce Homo'' pred schodiskom [[Sväté schody|Svätých schodov]] v Ríme od talianskeho sochára Ignazia Jacomettiho z 19. storočia.''<ref name=":4" />''{{rp|392}} === Literatúra === Pilát predstavoval jednu z hlavných postáv v románe [[Majster a Margaréta]] od [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michaila Afanasieviča Bulgakova]].<ref>Piłat Poncjusz In: ''[[Encyklopedia PWN]]''. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN [https://encyklopedia.pwn.pl/haslo/;3957280 Dostupné online]. [Cit. 2021-07-28] K tomu ďalej napr. {{Citácia knihy | titul = Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity: Series Slavica litteraria : Slavica litteraria. Řada literárněvědné slavistiky. X | kapitola zborník =Pontský Pilát a majster a Margaréta | meno zborník = Natália | priezvisko zborník = MURÁNSKA | vydavateľ = [[Masarykova univerzita]] | rok = 2004 | miesto = Brno | strany = 69{{--}}81 }} </ref> == Referencie == {{referencie|2|refs= <ref name="NZA">{{Citácia knihy | editori = Jan Amos, [[Petr Pokorný]] | titul = Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2006 | isbn = 80-7021-406-6 | edícia = Knihovna rané křesťanské literatury | zväzok edície = 1 | počet strán = 461 | strany = }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | editori = Jan Amos, [[Petr Pokorný]] | titul = Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2006 | isbn = 80-7021-406-6 | edícia = Knihovna rané křesťanské literatury | zväzok edície = 1 | počet strán = 461 }} === Heslá v encyklopédiách a slovníkoch === * {{Citácia knihy | titul = Encyclopedia of Ancient Christianity | kapitola zborník = PILATE | vydavateľ = [[InterVarsity Press]] | rok = 2014 | isbn = 978-0-8308-9717-9 | strany = 3:195{{--}}3:196 | miesto = Downers Grove | editor = James Hoover }} [Má tri časti: I. Pilate in tradition, II. Iconography., III. Apocryphal texts.] * {{Citácia knihy | titul = New Catholic Encyclopedia | kapitola zborník = PILATE, PONTIUS | vydavateľ = Thomson Gale | miesto = Farmington Hills | rok = 2003 | isbn = 0-7876-4008-5 | strany = 339 | vydanie text = 2nd Ed. | zväzok = 11. Pau{{--}}Red | typ zväzku = Vol. | editori = Thomas Carson, Joann Cerrito }} * {{Citácia knihy | titul = [[Lexikon für Theologie und Kirche]] | kapitola zborník = Pilatus | zväzok = 8. Pearson bis Samuel | typ zväzku = Band | vydanie text = 3., völlig neubearb. Aufl | vydavateľ = [[Verlag Herder]] | miesto = Freiburg, Basel, Rom, Wien | rok = 1999 | isbn = 3-451-22008-3 | strany = 296{{--}}299 | editori = Michael Buchberger, Walter Kasper }} [Skladá sa z troch kapitol: I. Geschichtliche Zeugnisse II. Apokryphe Schriften, III. Ikonographish] * {{Citácia knihy | titul = [[Das Reallexikon für Antike und Christentum]] | kapitola zborník = Pilatus | vydavateľ = Anton Hiersemann | miesto = Stuttgart | rok = 2016 | isbn = 978-3-7772-1622-5 | strany = 781{{--}}801 | zväzok = XXVII: Pelagius bis Porträt | typ zväzku = Band | editori = Georg Schöllgen }} [Obsah: A. Allgemeines 781. B. Nichtchristlich 782. C. Christlich 788 s ďalším členením na podkapitoly] * {{Citácia knihy | titul=[[Pravoslavnaja enciklopedija]] [Православная Энциклопедия] | kapitola zborník = PILAT | miesto=Moskva | rok=2019 | strany = 427{{--}}443 | isbn = 978-5-89572-063-9 | zväzok = LVI. PETR DAMIANI{{--}}POVEČERIJE<!-- [ПЕТР ДАМИАНИ{{--}}ПОВЕЧЕРИЕ] --> | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ <!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> }} [Obsahuje dlhší opis procesu s Ježišom Kristom, apokryfnú tradíciu i kult medzi Koptmi a Etiópčanmi] *{{Citácia knihy | editori = J. D. Douglas | prekladatelia = Alena Koželuhová et al | titul = Nový biblický slovník | kapitola zborník = PILÁT | vydanie text = Druhé vydání | miesto = Praha | vydavateľ = Návrat domů | rok = 2009 | isbn = 978-80-7255-193-4 | poznámka = (Přeloženo z anglického originálu New Bible Dictionary) | strany = 775{{--}}776 }} * {{Citácia knihy | titul = The [[Catholic Encyclopedia]] | kapitola zborník = Pontius Pilate | vydavateľ = [[Robert Appleton Company]] | miesto = New York | rok = 1991 | zväzok = 12 | typ zväzku=Vol. | url = https://www.newadvent.org/cathen/12083c.htm }} == Pozri aj == * [[Pilát]] * [[Pilátove listy]] * [[Pontius]] {{Vládca |Dynastia = |Titul = [[prefekt]] [[Judsko|Judey]] |Od = [[26]] |Do = [[36]] |Predchodca = [[Valerius Gratus]] |Nástupca = [[Marcellus]]}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pilatus, Pontius}} [[Kategória:Biblické postavy]] [[Kategória:Etiópski svätci a blahoslavení]] [[Kategória:Koptskí orientálni ortodoxní svätci]] [[Kategória:Narodenia v 1. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Pašie]] [[Kategória:Politici starovekého Ríma]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí]] 2wmp8w10xbsg86e326a33tdeu29n792 8255700 8255695 2026-07-30T18:51:41Z Maximilián Fedora 259749 8255700 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pontius Pilatus | Popis osoby = prefekt Judey, sudca Ježiša Krista | Portrét = Munkácsy Christ before Pilate part3.JPG | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Portrét Piláta na obraze ''Kristus pred Pilátom'' od Mihály Munkácsyho, olej na plátne, [[1881]], Déri Museum, [[Debrecín]] | Dátum narodenia =[[1. storočie pred Kr.]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = po [[37]] | Miesto úmrtia = | Iné mená = Pontský Pilát, Poncius Pilát | Štát pôsobenia = [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] | Národnosť = [[Rimania (staroveký národ)|rímska]] | Známy vďaka = odsúdenie [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] | Aktívne roky = [[26]]{{--}}[[36]] (prefekt) | Príbuzní = [[Pontiovci]] | Manželka = [[Prokula]] | Portál1 = Vatikán | Portál2 = }} '''Pontius Pilatus''' (* [[1. storočie pred Kr.]], možno [[37 pred Kr.]]<ref name="otto">{{Citácia knihy | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž | kapitola zborník = Pontius Pilatus | vydavateľ = Agentúra Cesty | miesto = Bratislava | rok = 2006 | isbn = 8096915940 | strany = 253 }} Daný rok je však potrebné brať s rezervou, iné pramene o dátume narodenia v zásade mlčia.</ref>{{--}}† po [[37]]<ref name=":2" />) bol piaty [[Staroveký Rím|rímsky]] [[prefekt]] [[Judea|provincie Judea]]. Úrad zastával približne v rokoch [[26]]{{--}}[[36|36 po Kristovi]], za vlády cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]]. Známy je predovšetkým pre jeho účasť v procese s [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]], ktorého podľa [[Biblia|Biblie]] odsúdil na [[ukrižovanie]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | kapitola zborník = Pontius Pilate | url = http://www.britannica.com/EBchecked/topic/460341/Pontius-Pilate | dátum prístupu = 25.7.2021 }} </ref><ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Bunson | meno = Matthew | titul = Encyclopedia of the Roman Empire | kapitola zborník = Pontius Pilate | vydavateľ = [[Facts On File]] | miesto = New York | rok = 2004 | isbn = 0-8160-4562-3 | strany = 443 | vydanie text = Rev. Ed. }} </ref> Zrejme v dôsledku [[Apologetika|apologetických]] [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfných]] spisov bol Pilát [[Etiópska ortodoxná cirkev|Etiópskou]] a [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptskou cirkvou]] [[Kanonizácia (cirkev)|kanonizovaný]].<ref>Jeho sviatok pripadá podľa etiópskeho [[Synaxár|synaxára]] na „25. senne“, čo je v gregoriánskom kalendári [[2. júl]]. Pramene zvyknú ale hovoriť o 19. alebo 25 júli. [[Pravoslavnaja enciklopedija]] 25. sene/säne označuje za 19. júl. V koptskom synaxári sa dnes nespomína.</ref> Podľa legendy sa Pontiova manželka volala [[Claudia Procula]]. [[Pravoslávne cirkvi|Pravoslávnymi cirkvami]] je považovaná za [[Svätec|svätú]].<ref name=":0" /><ref name=":ODX">{{Citácia knihy | titul = The Oxford Dictionary of the Christian Church | kapitola zborník =Pilate, Pontius | vydanie text = 3rd. ed. | miesto = Oxford | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1997 | isbn = 019211655X | strany = 1287 | editori = Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone | isbn2 = 9780192116550 }} </ref><ref name="anc" /> V [[Slovenčina|slovenčine]] existuje viacero [[Frazeologizované spojenie|frazeologizmov]], v ktorých Pilát vystupuje: napr. ''umývať si ruky ako Pilát, stáť ako Pilát, dostať sa niekam ako Pilát do Kréda, behať od Poncia k Pilátovi.''<ref>Pozri ''Pilát'' v slovenských slovníkoch. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Pil%C3%A1t&s=exact&c=af9e&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken# Dostupné online]</ref> == Mená == * '''Pilát''', '''Pilát Pontský<ref name="otto2">{{Citácia knihy | titul = Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž | kapitola zborník = Pilát Pontský | vydavateľ = Agentúra Cesty | miesto = Bratislava | rok = 2006 | isbn = 8096915940 | strany = 225 }}[odkaz na Pontius Pilatus; odkazované heslo označuje toto meno za „nepresné“]</ref>''', '''Pontský Pilát'''<ref>Napr. Lk 3, 1, [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-kapitola-3/evanjelicky-preklad/ Evanjelický preklad], [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-kapitola-3/ekumenicky-preklad/ Ekumenický preklad], [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-3/ Roháčkov preklad] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210725181107/https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-3/ |date=2021-07-25 }}.</ref>, '''Poncius Pilát'''<ref>Lk 3, 1, Katolícky preklad. [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-3/ Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210725181107/https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/42/evanjelium-podla-lukasa-3/ |date=2021-07-25 }}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy | autor zborník = [[Vojtech Vladár|VLADÁR, Vojtech]] | kapitola zborník = Proces s Ježišom Kristom pred Ponciom Pilátom podľa rímskeho práva | titul = Súdne reči a veľké súdne procesy : podľa justiniánskych Digest a iných prameňov rímskeho práva : zborník príspevkov z 11. konferencie právnych romanistov SR a ČR. Trnava 15. - 16. máj 2009 | vydavateľ = [[Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | miesto = Trnava | rok = 2010 | isbn = 978-80-8082-334-4 | strany = 91{{--}}122 | editori = Peter Mach, Matej Pekarik }} </ref>, staršie a nevhodne aj '''Pilát z Pontu'''<ref>{{Citácia knihy | titul = Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva: Antológia stredovekých literárnych textov | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | rok = 1984 | miesto = Bratislava | strany = 131 }} </ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Dielo | url = https://books.google.sk/books?hl=sk&id=KU7qAAAAMAAJ&dq=Pil%C3%A1t+z+Pontu&focus=searchwithinvolume&q=Pil%C3%A1t | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | rok = 1966 | meno = Martin | priezvisko = Kukučín | miesto = Bratislava | strany = 425n | zväzok = 18 }} </ref> * [[Latinčina|latinské]]: '''Pontius Pilatus'''<ref name="otto" />, možno '''Marcus Pontius Pilatus'''<ref name=":0" /> *[[Gréčtina|bibl. gréčtina]]: Πόντιος Πιλάτος{{--}}''Pontios Pilatos'', v apokryfoch aj: Πειλάτος{{--}}''Peilatos''<ref name=":PEn" />{{rp|439}} Meno Pontius ako rodové meno (''[[nomen gentile]]'') naznačovalo spojenie s plebejským klanom [[Pontiovci|Pontiovcov]]. Niekedy sa však používalo ako osobné meno (''[[praenomen]]'').<ref name=":PEn">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] [Православная Энциклопедия] | kapitola zborník = PILAT | miesto = Moskva | rok = 2019 | strany = 427{{--}}443 | isbn = 978-5-89572-063-9 | zväzok = LVI. PETR DAMIANI{{--}}POVEČERIJE <!-- [ПЕТР ДАМИАНИ{{--}}ПОВЕЧЕРИЕ] --> | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ <!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> }} </ref> Meno Pilát zrejme nebolo osobným menom. Mohlo označovať vetvu rodu [[Pontiovci|Pontiovcov]] alebo mohlo ísť o prezývku, snáď zo slova ''[[pilum]]'' (oštep), menej pravdepodobne zo slova ''[[pileus]]'' (klobúk).<ref name=":PEn" /> == Životopis == Podľa historických prameňov bol Pilát rímskym [[Jazdci (Rím)|jazdcom]] [[Samniti|samnitského]] klanu [[Pontiovci|Pontiovcov]]. Intervenciou [[Seianus|Seiana]], obľúbenca rímskeho cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]], bol v roku [[26]] menovaný za prefekta malej cisárskej provincie [[Judsko]], kde nahradil [[Valerius Gratus|Valeria Grata]]. Medzi úlohy prefektov patrila výstavba ciest a vodovodov. V oblasti súdneho konania mal Pontius ako prefekt spolupracovať s miestnymi orgánmi vrátane [[sanhedrin]]u, ale v oblasti trestného konania mal prednostné právo: cisár Pontiovi udelil najvyššiu moc v provincii (''[[imperium]]'') a ''[[ius gladii]]'' (právo ukladať hrdelné tresty).<ref name=":1" />{{rp|93n}}<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":PEn" /> Ako prefekt mal Pilát dohliadať tiež na udržiavanie pokoja v provincii a na udržiavanie rovnováhy medzi národmi. K miernemu prístupu voči obyvateľstvu provincií vtedajších prefektov vystríhal dokonca samotný cisár. Ako správca slabšej rímskej provincie disponujúcej menším počtom vojakov<ref>Pomocné jednotky piatych kohort po 600 osôb od palestínskych Nežidov a jazda s posádkami herodiánskych pevností.</ref> si Pilát pre vlastné bezpečie a politickú kariéru nemohol dovoliť vážnejšie nepokoje. Mocensky bol čiastočne pod vplyvom mocnejšej provincie Syria, ktorej velil legát [[Lucius Vitellius]].<ref name=":PEn" /><ref name=":1" />{{rp|96an}} Už krátko po nástupe do úradu si Pilát proti sebe znepriatelil Židov, ktorých náboženské cítenie urazil, keď po [[Jeruzalem]]e rozvešal cisárske štíty, resp. obrazy a keď nechal raziť mince s pohanskými motívmi. Porušil tým výsady udelené Židom cisárom [[Octavius Augustus|Augustom]]. Židovské obyvateľstvo taktiež popudil, keď pri stavbe [[akvadukt]]u čerpal peniaze z chrámového pokladu. Jeho postavenie sa ešte viac zhoršilo po páde svojho ochrancu [[Seianus|Seiana]] v roku 31. Časť Židov preto pravdepodobne využila jeho zraniteľnosť na získanie rozsudku smrti pre [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] (k tomu pozri viac nižšie).<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":6" /> Po tom, čo okolo roku [[36]] zaútočil na [[Samaritáni|Samaritánov]] na hore [[Gerizim]], bol Židmi nahlásený sýrskemu prefektovi Vitelliovi, ktorý docielil u cisára jeho odvolanie. Bol nahradený [[Marcellus (prefekt provincie Judea)|Marcellom]]. Historické správy o ňom po návrate do Ríma miznú.<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name="anc">{{Citácia knihy | titul = Encyclopedia of Ancient Christianity | kapitola zborník = PILATE | vydavateľ = [[InterVarsity Press]] | rok = 2014 | isbn = 978-0-8308-9717-9 | strany = 3:194{{--}}3:196 | miesto = Downers Grove | editor = James Hoover }} </ref> O Pilátovej smrti sa s istotou nič nevie. Podľa apokryfov mal byť zavraždený. Podľa [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia]] bol za [[Caligula|Caligulovej]] vlády donútený spáchať [[samovražda|samovraždu]].<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" />{{rp|96}} == Historické správy == [[Súbor:Pilate_Inscription.JPG|náhľad|Zachovaná inskripcia s Pilátovým menom]] Správy o Pilátovi pochádzajú z viacerých spisov. [[Flavius Iosephus]] (''De bello iud. II'', 169{{--}}177; ''Antiq. Iud. XVIII'', 55{{--}}59,62) a [[Filón Alexandrijský]] (''Leg. Gai.,'' 301{{--}}302) ho vykresľujú ako skorumpovaného a krutého úradníka, tyrana a nepriateľa [[Židia|Židov]]. Nemal mať pochopenie pre ich zvláštne náboženské tradície.<ref name="anc" /> Razba mincí s pohanskými symbolmi však nemusí byť nutne vysvetlená ako nepriateľský akt, keďže podobné mince boli v Judey razené už v minulosti. Ctenie cisárskych obrazov od prefekta bolo zase skôr než túžbou uraziť náboženstvo židov prejavom loajality.<ref name=":PEn" /> Stručnú zmienku o „prokurátorovi“ Pilátovi poskytuje [[Tacitus]] (''Tac. Ann. XV'' 44). Mnoho vedcov považovalo tento fragment za neskoršiu kresťanskú interpoláciu, čo dokazovali aj pomocou anachronického pomenovania prokurátor. Napriek tomu grécky ekvivalent tohto titulu (''epitropos'') použil aj Iosephus a Filón z Alexandrie.<ref name=":PEn" /> Jednoznačný doklad o ňom však priniesol až archeologický nález [[Antonio Frova|Antonia Frovu]] z roku 1961. V [[Caesarea Maritima|Cesarei Prímorskej]] objavil nápis na bloku [[vápenec|vápenca]]: ''„MARCUS? [-]NTIUS PILATUS [PRAEF]ECTUS IVDAE[A]E“'' (slov. ''Pontius Pilatus, prefekt Judey''). Stĺp bol zrejme súčasťou chrámu cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]]. Dnes sa nachádza v jeruzalemskom [[Izraelské múzeum|Izraelskom múzeu]] a je jediným archeologickým dôkazom o Pilátovej existencii.<ref name=":6">{{Citácia knihy | titul = [[Das Reallexikon für Antike und Christentum]] | kapitola zborník = Pilatus | vydavateľ = Anton Hiersemann | miesto = Stuttgart | rok = 2016 | isbn = 978-3-7772-1622-5 | strany = 781{{--}}801 | zväzok = XXVII: Pelagius bis Porträt | typ zväzku = Band | editori = Georg Schöllgen }} </ref><ref name=":1" />{{rp|93}} == Pilát v biblických a apokryfných prameňoch == [[Súbor:Eccehomo1.jpg|náhľad|Antonio Ciseri, ''[[Ecce homo]]'', olej na plátne, [[1871]], Galleria dell'Arte Moderna, [[Palazzo Pitti]], [[Florencia]]]] === Kánonické evanjeliá === Pilát Pontský je známy predovšetkým ako človek, ktorý podľa [[Zoznam kníh Biblie|kánonických evanjelií]] odsúdil [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Pilátovo meno sa nachádza tiež v starokresťanských [[Verím v Boha|vyznaniach viery]]. Napriek tomu, že Pilát bol, na rozdiel od svojich kolegov, aktívnym tvorcom miestnych dejín, asi ťažko by vystúpil z „pokojného prítmia odbornej vedeckej publicistiky“, ak by nezastával v dejinách kresťanstva takú dôležitú (aj keď nie celkom pozitívnu) úlohu.<ref>Märtin, Ralf-Peter, ''Pontius Pilatus: říman, jezdec, soudce'', Brno: Nakladatelství Books, s. 7</ref> Zmienky o jeho osobe môžeme v kánonických evanjeliách nájsť na miestach, na ktorých sa píše o [[Ježiš]]ovom súde a ukrižovaní. V každom [[evanjelium (spisy)|evanjeliu]] je o ňom aspoň jedna zmienka: Mt 27,1{{--}}37; Mk 14,53{{--}}15,15; Lk 23,1{{--}}25; Jn 18,28{{--}}19,16. [[Ježiš]] bol podľa týchto prameňov odsúdený na dvoch súdnych pojednávaniach: prvé bolo židovské (pred židovským súdnym dvorom) a druhé rímske: pred Pilátom ako miestodržiteľom.<ref>Thrilling, Wolfgang, ''Hledání historického Ježíše'', Praha: [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]. 1993, s. 137.</ref> Kánonické evanjeliá zdôrazňujú, že jeho rozhodnutie bolo spôsobené nátlakom Židov na jeho osobu (napr. Jn 19,12 alebo Mt 27, 24: „''Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: ,Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!‘“''<ref>Mt 27, 24. [https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/40/evanjelium-podla-matusa-kapitola-27/katolicky-preklad/ Dostupné online]</ref> Väčšina zdrojov sa zhoduje v názore, že tento proces bol pre Piláta a jeho ďalšie pôsobenie zlomový. Medzi obrazmi Piláta v evanjeliách existujú isté rozdiely. Podľa [[Matúš (apoštol)|Matúša]] bol Pilát voči Ježišovi ľahostajný a bol veľmi priaznivo naklonený upokojiť židovských vodcov, avšak zodpovednosť za čin neprijal. [[Lukáš (evanjelista)|Lukáš]] mu ako primárnu vlastnosť pripisuje slabosť. [[Ján (apoštol)|Jánov]] Pilát je manipulátor, človek istý si svojou autoritou, ktorý podporuje židovské túžby odsúdiť Ježiša pod podmienkou, že prijmú cisára za svojho jediného vládcu.<ref name="anc" /> === Apokryfné evanjeliá === [[Súbor:What-is-truth02.jpg|náhľad|[[Nikolaj Ge]], ''Čo je pravda?'' (Kristus pred Pilátom), olej na plátne, [[1890]], [[Štátna Tretiakovská galéria]], [[Moskva]]]] V kresťanskej literatúre sa o Pilátovi začalo diskutovať od 2. storočia. Pôvod tejto literatúry bol rozmanitý a líšil sa v čase, mieste i jazyku. Jej ciele boli rôzne. Ospravedlňujúce záujmy neskorších kresťanov sprevádzali najmä túžba vyplniť medzery v tradícii a uspokojiť zvedavosť. Pilát v nich pôsobil ako pohanský svedok Ježišovho božstva.<ref name="anc" /> Medzi apokryfmi vyčleňujeme tzv. [[pilátovský cyklus]], ktorý sa skladá z ''Rozprávania Jozefa Arimatejského'' (približne 2. stor., je mladšie ako [[Nikodémovo evanjelium]]<ref name="NZA" />{{rp|315}}), ''Nikodémovho evanjelia'' a iných, kratších textov, ktoré pozostávajú z príbehov o Pilátových osudoch (medzi ne zahŕňame napríklad ''[[Pilátove listy]]'' – prvý a druhý, Správu vladára Piláta a texty o jeho potrestaní a smrti). Nikodémovo evanjelium bolo písané [[gréčtina|grécky]] a delí sa na dve časti: ''Akty Pilátove'' s podnadpisom „Zápisy zo súdneho pojednávania nášho Pána Ježiša Krista, ktoré sa uskutočnilo za Piláta Pontského“ (doba vzniku je predmetom diskusií, pôvodná verzia mohla vzniknúť už v 2. storočí<ref name="NZA" />{{rp|318}}) a ''Kristov zostup do pekiel'' (keďže je [[Panna Mária|Mária]] zvaná titulom [[Theotokos]], vznik sa predpokladá až po roku [[431]], keď sa uskutočnil štvrtý [[ekumenický koncil]] v Chalcedone<ref name="NZA" />{{rp|319}}). Čo sa týka Pilátovho vystupovania, je podobné s kánonom, na niektorých miestach dokonca zhodné. Pilátove listy preložené z [[latinčina|latinčiny]] však dokladajú udalosti po smrti [[Ježiš]]a, ktoré sa v kánone nevyskytujú. Prvý list (''Epistula Pilati prior'') bol pripojený k latinskej verzii Nikodémovho evanjelia ako jeho XXIX. kapitola<ref name="NZA" />{{rp|352}}. Druhý list pochádza najskôr až z 16. storočia.<ref name="NZA" />{{rp|367}} Pilát v nich píše cisárovi (v originálnych textoch je spomínaný [[Claudius]] v liste prvom a [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberius]] v druhom) a snaží sa vysvetliť udalosti spojené s vynesením rozsudku: ospravedlňuje svoje konanie a zodpovednosť zaň prenecháva na Židoch. O smrti Piláta máme v textoch [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfných evanjelií]] rozporuplné zmienky. Prvá sa nachádza v texte ''Potrestanie Piláta'', ktoré pochádza z [[gréčtina|gréčtiny]], je pravdepodobne odrazom východnej tradície a naväzuje na dokument ''Správa vladára Piláta'' – ten pravdepodobne pochádza z 5. storočia.<ref name="NZA"/>{{rp|361}} Je možné, že tieto dva spisy napísal ten istý autor.<ref name="NZA"/>{{rp|368}} Pilát v nej umiera sťatím hlavy (ako cisárov trest za odsúdenie [[Ježiš]]a), avšak po zmierení s Bohom. Druhá, nazvaná ''Smrť Piláta'', je [[stredovek]]ou legendou a nadobúda protipilátovské tendencie. Bola vydaná na základe rukopisu Ambros zo [[14. storočie|14. storočia]]. Spoločným znakom je, že je [[Ježiš]] považovaný za ozajstného Božieho syna a preto musí byť Pilát potrestaný. V tomto spise sa tak však udeje násilným utopením v rieke.<ref name="NZA"/>{{rp|315{{--}}377}} == Pilát v umení == === Vo výtvarnom umení === ==== Neskorá antika a raný stredovek ==== [[Súbor:Ravenna, sant'apollinare nuovo cristo davanti a pilato (inizio del VI secolo).jpg|náhľad|Mozaika ''Kristus pred Pilátom'' v [[Bazilika Sant'Apollinare Nuovo|Bazilike Sant'Apollinare Nuovo]], 6. storočie, [[Ravenna]]]] Postava Piláta inšpirovala umelcov už od raných kresťanských čias. Vznik obrazového typu ''Kristus pred Pilátom'' nie je do dnešných dní celkom objasnený.<ref name=":3">{{Citácia knihy| priezvisko=Baleka | meno = Jan | titul = Výtvarné umění - výkladový slovník: malířství, sochařství, grafika | kapitola zborník =Pontius Pilatus | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1997 | isbn = 978-80-200-1909-7 | strany = 281 }} </ref> Vyobrazenie Piláta sa prvýkrát objavuje na ranokresťanských [[Sarkofág|sarkofágoch]] okolo roku [[330]] počas vlády cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]] Neskôr sa postava Piláta stala neoddeliteľnou súčasťou pašiových cyklov. Na najranejších vyobrazeniach si umýva ruky bez prítomnosti Ježiša ale na neskorších dielach je už znázornený akt v Ježišovej prítomnosti, ako napríklad slonovinový reliéf na Brescijskej skrinke približne z roku [[400]].<ref name=":LCI">{{Citácia knihy | priezvisko=Kirchbaum | meno=Engelbert | titul=Lexikon der christlichen Ikonographie: Allgemiene Ikonographie | kapitola zborník=PILATUS | autor zborník=Oskar Holl, Renate von Dobschütz, Volker Osteneck, Géza Jászai, Katja Laske | vydavateľ=Herder | miesto=Rom, Freiburg im Breisgau, Basel, Wien|rok=1971 | isbn=3-451-22568-9 | strany=436{{--}}438 | zväzok=3. Laban bis Ruth | spoluautori=et al. | typ zväzku=Band: }} </ref><ref name=":4">{{Citácia knihy | priezvisko = Hourihane | meno = Colum | titul = Pontius Pilate, Anti-Semitism, and the Passion in Medieval Art | vydavateľ = [[Princeton University Press]] | miesto = Princeton, Oxford | rok = 2009 | isbn = 978-0-691-13956-2 }} </ref>{{rp|2, 67}} Na jednom z prvých vyobrazení sedí Pilát na vyvýšenom mieste, za ním stoja dvaja vojaci s rímskymi štandardami, vedľa stojaceho Krista sú súčasťou výjavu žalujúci [[Židia]] a skupina [[Rimania (staroveký národ)|Rimanov]].<ref name=":3" /> Od [[6. storočie|6. storočia]] sa tento motív objavuje v slonovinových reliéfoch, [[Iluminácia|ilumináciách]], na [[Mozaika|mozaikách]] alebo na sarkofágoch. Mozaika ''Kristus pred Pilátom'' v [[Bazilika Sant'Apollinare Nuovo|Bazilike Sant'Apollinare Nuovo]] v [[Ravenna|Ravenne]], okolo roku [[500]], zobrazuje Pilátovo umývanie rúk a posla jeho manželky.<ref name=":LCI" /> Ikonografia Piláta ako sediaceho rímskeho sudcu pochádza z vyobrazení rímskeho [[cisár]]a, vďaka čomu získal rôzne atribúty cisára alebo [[kráľ]]a vrátane vyvýšeného sedadla či odevu.<ref name=":4" />{{rp|52an}} [[Súbor:Bernwardstür (28).JPG|vľavo|náhľad|[[Reliéf (sochárske dielo)|Reliéf]] ''Kristus pred Pilátom'' na bronzových dverách (Bernwardové dvere) v [[Hildesheimský dóm|Katedrále Panny Márie]], [[1015]], [[Hildesheim]], [[Nemecko]]]] Starší byzantský model ''Pilát si umýva ruky'' sa objavuje už od [[7. storočie|7.]] až do [[10. storočie|10. storočia]]. Avšak nový ikonografický plán nie vždy zobrazuje akt umývania rúk. V ďalších vyobrazeniach bol motív Piláta založený skôr na súdobých stredovekých než na rímskych modeloch. Väčšina diel z [[Karolovské umenie|karolovského]] alebo [[Otonské umenie|otonského umenia]] pochádza z dnešného [[Francúzsko|Francúzska]] alebo [[Nemecko|Nemecka]], najmä fresky alebo slonovinové reliéfy. Nový obrazový typ zahŕňal aj vyobrazenie ''[[Ecce Homo]]'' ako aj scény pochádzajúce z [[Apokryf (kresťanstvo)|apokryfných]] ''Aktov Pilátových'' v ''Nikodémovom evanjeliu''. Pilát bol vyobrazený na scénach, kde sa vôbec nespomína ako je napríklad bičovanie Krista.<ref name=":4" />{{rp|85}} Ďalším dominantným typom bola Ježišova prítomnosť pri akte umývania rúk, najmä v cykloch Ježišovho života, ako napríklad nástenná maľba v [[Benediktínsky kláštor svätého Jána|benediktínskom Kláštore svätého Jána]] v [[Müstair]]e okolo roku [[800]], spolu s motívom bičovania Krista v ''Santa Maria in Pallara'' (dnes ''San Sebastiano al Palatino'') z konca 10. storočia v [[Rím]]e alebo na nástenných maľbách niektorých kappadóckych kostoloch v údolí Göreme.<ref name=":LCI" /> V [[11. storočie|11. storočí]] sa ikonografia Piláta rozšírila z dnešného Francúzska a Nemecka aj na [[Britské ostrovy]] a ďalej do východného [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. Vyobrazenie Piláta sa čoraz častejšie objavovalo na nových materiáloch ako je [[kov]]. Zatiaľ čo použitie [[Slonovina|slonoviny]] bolo na ústupe. Motív Piláta sa stal predmetom iluminácií [[Rukopis|rukopisov]], [[Evanjeliár|evanjeliárov]] či [[Žaltár|žaltárov]]. Vyobrazenia boli naďalej vo veľkej miere ovplyvnené ''Aktmi Pilátovými''. Od 11. storočia bol Pilát často predstavovaný ako židovský kráľ, ktorý má bradu a [[Jarmulka|jarmulku]] na hlave. Na mnohých vyobrazeniach si už neumýva ruky v Ježišovej prítomnosti. Avšak obrazový typ Piláta sa objavuje v pašiových scénach, o ktorých sa Biblia nezmieňuje.<ref name=":4" />{{rp|144an}} Napriek tomu, že ho [[Koptská ortodoxná cirkev|Koptská]] a [[Etiópska cirkev]] uctievajú ako svätca, existuje len veľmi málo diel s vyobrazení Piláta.<ref name=":4" />{{rp|415}} ==== Neskorý stredovek a renesancia ==== [[Súbor:Christ before Pilate Bible moralisee Oxford-Paris-London BNF Lat11560 f183v.jpg|náhľad|Iluminácia ''Kristus pred Pilátom'' v ''Bible moralisée'', [[13. storočie]], [[Bibliothèque nationale de France]], [[Paríž]]]] [[Súbor:Cristo presentado al pueblo (Massys).jpg|vľavo|náhľad|Quentin Matsys, Kristus predstavený ľudu (''[[Ecce Homo]]''), olej na dreve, [[1518]]{{--}}[[1520]], [[Museo del Prado]], [[Madrid]]]] V [[13. storočie|13. storočí]] dominovali vo všetkých formách umenia zobrazenia udalostí Kristovho umučenia. Pašiové cykly nezahŕňajú vždy Piláta, ale často ho vykresľovali so židovským črtami.<ref name=":4" />{{rp|227an}} Jedným z prvých príkladov Piláta ako [[Židia|Žida]] je z 11. storočia na bronzových dverách [[Hildesheimský dóm|Katedrály Panny Márie]] v [[Hildesheim]]e.<ref name=":LCI" /> Zatiaľ čo niektorí historici predpokladajú, že [[Diabol (náboženstvo)|Diabol]] na dverách je Žid v prestrojení. Ostatní historici umenia tvrdia, že diablovo spojenie so Židmi je o niečo menej priame, pretože motív Žida ako Diabla nebol v tom čase zavedený. Zvýšené napätie medzi [[Kresťan|kresťanmi]] a židmi vyvolalo pocit, že židia sú služobníci Diabla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Colum | meno = Hourihane | titul = Pontius Pilate, anti-Semitism, and the Passion in medieval art|periodikum=Choice Reviews Online|vydavateľ=Princeton University Press | miesto = Princeton, Oxford | dátum = 2009 | ročník = 47 | číslo=4 | strany=876{{--}}877 | issn=0009-4978 | dátum prístupu=27.7.2021 }} </ref> Pilát je zvyčajne zastúpený v štrnástich rôznych scénach z jeho života, avšak viac ako polovica všetkých vyobrazení z 13. storočia ukazuje na Ježišov súd. Pilát je tiež často zobrazovaný ako prítomný pri [[Ukrižovanie Ježiša Krista|ukrižovaní Krista]]. Zatiaľ čo veľa obrazových typov stále čerpá z ''Aktov Pilátových''. Hlavným zdrojom vyobrazenia Piláta od druhej polovice 13. storočia bola [[Zlatá legenda]]. Námet ''Kristus pred Pilátom'' sa často objavuje v ilumináciách, ako napríklad v ''[[Livres d’heures]]'' alebo ''Bible moralisée'', ktoré obsahujú mnoho životopisných scén prevzatých z legiend. Najčastejšie zobrazovanou scénou bolo Pilátovo umývanie rúk.<ref name=":4" />{{rp|228{{--}}249}} V ''Bible moralisée'' je Pilát všeobecne zobrazovaný ako Žid. Na mnohých ďalších dielach bol však zobrazený ako kráľ alebo so zmesou atribútov Žida a kráľa.<ref name=":4" />{{rp|293}} Neskorší obrazový typ je sústredený k vzájomnému vzťahu Krista a Piláta, ktorý kladie ruku na Kristovo rameno alebo na Krista ukazuje. Výjav sa vždy odohráva pred budovou súdu, do ktorej Židia nesmeli vstúpiť. Častým motívom je Pilát s poslami svojej ženy, ktorí prinášajú jej varovanie pred odsúdením nevinného. V stredoveku sa výjav ''Krista pred Pilátom'' rozdelil na dva výjavy: rozhovor Krista s Pilátom a vypočutie Krista, a bol dobovo aktualizovaný narážkami. Dôležitým motívom západoeurópskeho umenia bol aj výjav Piláta umývajúceho si ruky na znamenie svojej neviny.<ref name=":3" /> V [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] bolo menej časté vyobrazenie motívu Piláta. Niekedy je úplne nahradený postavami ako [[Herodes Veľký|Herodes]], [[Annáš]] a [[Kajfáš]]. Najbežnejšou scénou je Pilátovo umývanie rúk. Zvyčajne bol zobrazovaný podobne ako veľkňazi či starší bradatý muž, ktorý má jarmulku alebo niekedy [[Koruna|korunu]] a [[žezlo]]. Motív Piláta bol obzvlášť populárny v [[Itália|Itálií]], kde je však vždy vykreslený ako Riman. Námet bol naďalej zastúpený v rôznych ilumináciách rukopisov. Často s inovatívnou ikonografiou a niekedy zobrazujúcou scény z legiend o Pilátovi. Mnoho drevených [[Rytina|rytín]] a [[Drevoryt|drevorytov]] s motívom Piláta pochádza práve z nemeckých hovoriaci krajín 15. storočia. Námet Piláta sa objavuje v ''[[Biblia pauperum]]'' (Biblia chudobných) ako aj v ''Speculum humanae salvationis.<ref name=":4" />{{rp|296{{--}}323}}'' ==== Novovek ==== [[Súbor:Gerard van Honthorst - Christ before the High Priest - WGA11650.jpg|náhľad|[[Gerard van Honthorst]], ''Kristus pred veľkňazom'' (''Kristus pred Pilátom''), olej na plátne, [[1617]], [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]]]] V [[Novoveké umenie|novovekom umení]] bolo vyobrazenie Piláta menej časté. Počas [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]] bol Pilát vykreslený ako [[Arabi|Arab]], ktorý má na hlave [[turban]], dlhé šaty a fúzy. Medzi pozoruhodné diela patrí [[Tintoretto]]v obraz ''Kristus pred Pilátom'' z roku [[1566]]/[[1567]], v ktorom je Pilát vyobrazený ako staroveký [[filozof]]. Ďalším príkladom je obraz ''Kristus pred Pilátom'' od [[Gerard van Honthorst|Gerarda van Honthorsta]] z roku [[1617]], ktorý bol neskôr chybne identifikovaný ako ''Kristus pred veľkňazom''. Ikonografický typ ''Pilát odsudzuje Ježiša na smrť'' sa prvýkrát objavuje vo františkánskych kostoloch 17. storočia. Neskôr sa tento nový ikonografický typ stáva súčasťou prvého zastavenia [[Krížová cesta|krížovej cesty]].<ref name=":LCI" /><ref name=":5">{{Citácia knihy | priezvisko = Wroe | meno = Ann | titul = Pontius Pilate | vydavateľ = Random House | miesto = New York | rok = 1999 | isbn = 0-375-50305-6 }} </ref>{{rp|38}} V polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa stal motív Piláta veľmi obľúbeným, ako napríklad obraz ''Pilát si umýva svoje ruky'' od [[Joseph Mallord William Turner|J. M. W. Turnera]] z roku [[1830]], na ktorom nie je viditeľný samotný Pilát ale iba operadlo jeho stoličky.<ref name=":5" />{{rp|182an}} Najvýznamnejším a najslávnejším obrazom ''Kristus pred Pilátom'' je od od maďarského maliara [[Mihály Munkácsy|Mihálya Munkácsyho]] z roku [[1881]]. V roku [[1896]] Munkácsy namaľoval druhý obraz s Kristom a Pilátom a ''Ecce homo'', ktorý však nikdy nebol vystavený. Obidva obrazy zobrazujú Ježišov osud skôr v rukách davu ako Piláta. Ďalším významným obrazom je obraz ''Čo je pravda?'' od ruského maliara [[Nikolaj Ge|Nikolaja Ge]] z roku [[1890]]. Maľba bola neskôr v [[Rusko|Rusku]] zakázaná z dôvodu, že postava Piláta nápadne pripomínala absolutistickú vládu [[Cárske Rusko|cárskeho Ruska]]. V roku [[1893]] Nikolaj Ge namaľoval ďalší obraz ''[[Golgota]]'', na ktorom je Pilát zastúpený iba jeho veliacou rukou, ktorá odsudzuje Ježiša na smrť [[Ukrižovanie|ukrižovaním]].<ref name=":5" />{{rp|182an}} Motív Piláta či ''Ecce Homo'' sa objavuje aj v [[Sochárstvo|sochárstve]], ako napríklad [[súsošie]] ''Ecce Homo'' pred schodiskom [[Sväté schody|Svätých schodov]] v Ríme od talianskeho sochára Ignazia Jacomettiho z 19. storočia.''<ref name=":4" />''{{rp|392}} === Literatúra === Pilát predstavoval jednu z hlavných postáv v románe [[Majster a Margaréta]] od [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michaila Afanasieviča Bulgakova]].<ref>Piłat Poncjusz In: ''[[Encyklopedia PWN]]''. Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN [https://encyklopedia.pwn.pl/haslo/;3957280 Dostupné online]. [Cit. 2021-07-28] K tomu ďalej napr. {{Citácia knihy | titul = Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity: Series Slavica litteraria : Slavica litteraria. Řada literárněvědné slavistiky. X | kapitola zborník =Pontský Pilát a majster a Margaréta | meno zborník = Natália | priezvisko zborník = MURÁNSKA | vydavateľ = [[Masarykova univerzita]] | rok = 2004 | miesto = Brno | strany = 69{{--}}81 }} </ref> == Referencie == {{referencie|2|refs= <ref name="NZA">{{Citácia knihy | editori = Jan Amos, [[Petr Pokorný]] | titul = Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2006 | isbn = 80-7021-406-6 | edícia = Knihovna rané křesťanské literatury | zväzok edície = 1 | počet strán = 461 | strany = }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | editori = Jan Amos, [[Petr Pokorný]] | titul = Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2006 | isbn = 80-7021-406-6 | edícia = Knihovna rané křesťanské literatury | zväzok edície = 1 | počet strán = 461 }} === Heslá v encyklopédiách a slovníkoch === * {{Citácia knihy | titul = Encyclopedia of Ancient Christianity | kapitola zborník = PILATE | vydavateľ = [[InterVarsity Press]] | rok = 2014 | isbn = 978-0-8308-9717-9 | strany = 3:195{{--}}3:196 | miesto = Downers Grove | editor = James Hoover }} [Má tri časti: I. Pilate in tradition, II. Iconography., III. Apocryphal texts.] * {{Citácia knihy | titul = New Catholic Encyclopedia | kapitola zborník = PILATE, PONTIUS | vydavateľ = Thomson Gale | miesto = Farmington Hills | rok = 2003 | isbn = 0-7876-4008-5 | strany = 339 | vydanie text = 2nd Ed. | zväzok = 11. Pau{{--}}Red | typ zväzku = Vol. | editori = Thomas Carson, Joann Cerrito }} * {{Citácia knihy | titul = [[Lexikon für Theologie und Kirche]] | kapitola zborník = Pilatus | zväzok = 8. Pearson bis Samuel | typ zväzku = Band | vydanie text = 3., völlig neubearb. Aufl | vydavateľ = [[Verlag Herder]] | miesto = Freiburg, Basel, Rom, Wien | rok = 1999 | isbn = 3-451-22008-3 | strany = 296{{--}}299 | editori = Michael Buchberger, Walter Kasper }} [Skladá sa z troch kapitol: I. Geschichtliche Zeugnisse II. Apokryphe Schriften, III. Ikonographish] * {{Citácia knihy | titul = [[Das Reallexikon für Antike und Christentum]] | kapitola zborník = Pilatus | vydavateľ = Anton Hiersemann | miesto = Stuttgart | rok = 2016 | isbn = 978-3-7772-1622-5 | strany = 781{{--}}801 | zväzok = XXVII: Pelagius bis Porträt | typ zväzku = Band | editori = Georg Schöllgen }} [Obsah: A. Allgemeines 781. B. Nichtchristlich 782. C. Christlich 788 s ďalším členením na podkapitoly] * {{Citácia knihy | titul=[[Pravoslavnaja enciklopedija]] [Православная Энциклопедия] | kapitola zborník = PILAT | miesto=Moskva | rok=2019 | strany = 427{{--}}443 | isbn = 978-5-89572-063-9 | zväzok = LVI. PETR DAMIANI{{--}}POVEČERIJE<!-- [ПЕТР ДАМИАНИ{{--}}ПОВЕЧЕРИЕ] --> | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ <!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> }} [Obsahuje dlhší opis procesu s Ježišom Kristom, apokryfnú tradíciu i kult medzi Koptmi a Etiópčanmi] *{{Citácia knihy | editori = J. D. Douglas | prekladatelia = Alena Koželuhová et al | titul = Nový biblický slovník | kapitola zborník = PILÁT | vydanie text = Druhé vydání | miesto = Praha | vydavateľ = Návrat domů | rok = 2009 | isbn = 978-80-7255-193-4 | poznámka = (Přeloženo z anglického originálu New Bible Dictionary) | strany = 775{{--}}776 }} * {{Citácia knihy | titul = The [[Catholic Encyclopedia]] | kapitola zborník = Pontius Pilate | vydavateľ = [[Robert Appleton Company]] | miesto = New York | rok = 1991 | zväzok = 12 | typ zväzku=Vol. | url = https://www.newadvent.org/cathen/12083c.htm }} == Pozri aj == * [[Pilát]] * [[Pilátove listy]] * [[Pontius]] {{Vládca |Dynastia = |Titul = [[prefekt]] [[Judsko|Judey]] |Od = [[26]] |Do = [[36]] |Predchodca = [[Valerius Gratus]] |Nástupca = [[Marcellus]]}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Pilatus, Pontius}} [[Kategória:Biblické postavy]] [[Kategória:Etiópski svätci a blahoslavení]] [[Kategória:Koptskí orientálni ortodoxní svätci]] [[Kategória:Narodenia v 1. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Pašie]] [[Kategória:Politici starovekého Ríma]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí]] 1gx27lf6q44e1wqpyka0j92upig2ig6 Juba (mesto) 0 362703 8255732 7787591 2026-07-30T19:48:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255732 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Juba | other_name = Džúbá | category = Mesto <!-- *** Image *** --> | image = Juba Sudan aerial view.jpg | image_caption = | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = | nickname_type = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Južný Sudán | country_flag = 1 | histcountry = | state = | region = Centrálny región | region_type = Región | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 550 | lat_d = 4 | lat_m = 51 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 31 | long_m = 36 | long_s = 00 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 372410 | population_date = [[2011]] | population_density = | population_metro = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC+3 | timezone_DST = | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code_type = | code1 = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_year = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Map Sudan BaD Juba.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Južnom Sudáne | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Juba | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:Sudan Juba hut 30dez2005.jpg|náhľad|Tradičná stavba v meste Džúbá]] [[Súbor:Sudan Juba overview march 2006.jpg|náhľad|Džúbá - pohľad]] '''Juba''' (po anglicky) alebo '''Džúbá''' ({{v jazyku|ara|Džúbá}}, {{ar| جوبا}}) je hlavné mesto štátu [[Južný Sudán]]. == Poloha == Mesto sa nachádza v južnej časti krajiny neďaleko štátnych hraníc s Ugandou a Keňou. Je aj správnym centrom administratívnej jednotky [[Al-Istiwá'íja al-wustá]]. Rozkladá sa na oboch brehoch rieky [[Biely Níl]]. == Dejiny == Prvé zmienky o meste pochádzajú z druhej polovice 19. storočia. Mesto bolo známe pod názvom Gondokoro a nachádzala sa v ňom misijná stanica. V roku 1947 bola v meste Juba podpísaná dohoda o spojení Severného a Južného Sudánu. Neskôr sa mesto stalo jednou z opôr boja za nezávislosť Južného Sudánu. == Počet obyvateľov == {|class="wikitable" ! Rok!! Počet obyvateľov |- | 1973 (sčítanie) || align="right" | 56 737 |- | 1983 (sčítanie) || align="right" | 83 787 |- | 1993 (sčítanie) || align="right" | 114 980 |- | 2005 (odhad) || align="right" | 163 442 |- | 2006 (odhad) || align="right" | 250 000<ref>[http://www.tripwiser.com/trip_destination-Juba_Sudan?itiNodeId=8a8c80fe18ab78760118ac5f68cd2290&eType=site Estimated Population In 2006]</ref> |- |} === Infraštruktúra === Mesto je významným dopravným uzlom štátu. Nachádza sa tu riečny prístav na rieke [[Biely Níl]]. Okrem toho je tu medzinárodné letisko, križovatka ciest a cez mesto prechádza aj železnica. == Inštitúcie == Juba sa po vyhlásení stala miestom, kde sídlia zastupiteľské orgány iných štátov a medzinárodných organizácií. Sídli tu aj juhosudánska katolícka univerzita, ktorá bola založená v roku [[1977]]. Mesto je aj centrom [[stredná škola|stredných škôl]], [[kultúra|kultúrnych]] a ekonomických [[inštitúcia|inštitúcií]], priemyselných podnikov. Po vyhlásení nezávislosti začína meniť svoju tvár. Budujú sa tu asfaltové cesty a budovy pre nové úrady. V meste Juba sa nachádzajú aj kresťanské kostoly, medzi ktoré patrí aj rímskokatolícka Katedrála svätej Terézie. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Juba}} == Externé odkazy == * Fisher, J. 2005, [http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/4461663.stm 'Southern Sudan's frontline town'], ''BBC News'', 20 April. * Holt, K. 2007, [http://news.bbc.co.uk/2/hi/in_pictures/6228705.stm 'In pictures: Juba's street struggle'], ''BBC News'', 4 January. * [http://www.thejubapost.com The Juba Post] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070531231318/http://www.thejubapost.com/ |date=2007-05-31 }} * [http://www.fallingrain.com/world/SU/28/Juba.html FallingRain Map - elevation = 550m]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Mestá v Južnom Sudáne]] [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] ors7bmxcsw55xys4s45nv0a7jq4f4c6 Katedrála svätého Juraja (Addis Abeba) 0 364109 8255837 6701334 2026-07-31T08:01:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255837 wikitext text/x-wiki {{Coord|9|2|12|S|38|45|5|V|region:ET|display=title}} [[Súbor:Cathédrale Saint Georges Addis Abeba1.jpg|náhľad|Koptská Katedrála sv. Juraja]] '''Katedrála svätého Juraja''' v meste [[Addis Abeba]] v [[Etiópia|Etiópii]] je pravoslávnym chrámom [[Etiópska ortodoxná cirkev|Etiópskej ortodoxnej cirkvi]]. == Dejiny == Katedrála sa začala stavať za vlády cisára [[Menelik II.|Menelika II.]] na pamiatku víťazstva nad talianskymi vojskami v roku [[1886]] v bitke pri meste [[Adua]]. Preto sa na stavbe podieľali aj talianski vojnoví zajatci. Pomenovaná bola na počesť [[Svätý Juraj|svätého Juraja]], ktorého znaky niesli etiópski bojovníci vo vojne proti Talianom. V roku [[1930]] bol v chráme korunovaný za etiópskeho cisára [[Haile Selassie]]. Preto je [[katedrála]] aj pútnickým miestom [[Rastafariánstvo|rastafariánov]] z celého sveta. Počas talianskej okupácie bola katedrála zničená a obnovená bola až po oslobodení v roku [[1941]]. == Architektúra == Chrám je pozoruhodný svojím osemstenovým pôdorysom. V jeho architektúre sa spájajú prvky európskej a tradičnej etiópskej ortodoxnej architektúry (v interiéri aj v exteriéri). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:St. George's Cathedral in Addis Ababa}} == Externé odkazy == * [http://www.sacred-destinations.com/ethiopia/addis-ababa-st-george-cathedral.htm www.sacred-destinations.com/ethiopia/addis-ababa-st-george-cathedral.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120516095219/http://www.sacred-destinations.com/ethiopia/addis-ababa-st-george-cathedral.htm |date=2012-05-16 }} [[Kategória:Pravoslávne katedrály v Etiópii]] [[Kategória:Stavby v Addis Abebe]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi|Addis Abeba]] [[Kategória:Korunovačné kostoly]] [[Kategória:Architektúra z 1896]] bcp4tp9c1vokiw3dhfzfgh0nprtvnwm Katedrála Najsvätejšej Trojice (Addis Abeba) 0 364112 8255836 5563493 2026-07-31T08:00:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255836 wikitext text/x-wiki {{Coord|9|1|50.88|S|38|45|59.62|V|region:ET|display=title}} [[Súbor:Holy Trinity Cathedral Addis Abeba 2.JPG|náhľad|Katedrála Najsvätejšej Trojice v [[Addis Abeba]]]] [[Súbor:Holy Trinity Cathedral Addis Abeba.jpg|náhľad|Katedrála Najsvätejšej Trojice v [[Addis Abeba]]]] '''Katedrála Najsvätejšej Trojice''' v metropole [[Etiópia|Etiópie]] [[Addis Abeba]] je katedrálnym chrámom [[Etiópska ortodoxná cirkev|Etiópskej ortodoxnej cirkvi]]. Nachádza sa neďaleko vládnej štvrte a budovy etiópskeho parlamentu. == Dejiny == Prvý drevený chrám na tomto mieste postavil ešte cisár Menelik II. Základný kameň terajšej katedrály bol položený v roku [[1928]]. Stavba katedrály trvala až do roku [[1942]] a bola prerušená talianskou okupáciou v rokoch 1936 až 1941. Katedrála sa stala svedkom významných udalostí etiópskych dejín v 20. storočí. Odohrávajú sa tu intronizácie vysokých cirkevných predstaviteľov, ich pohreby a sú tu uložené aj pozostatky poslednej cisárskej rodiny. == Architektúra == Exteriér stavby pripomína typickú európsku sakrálnu architektúru (portály, stĺpy, sochy apoštolov vo výklenkoch). Interiér chrámu je vyzdobený v tradičnom etiópskom ortodoxnom štýle (oltáre, ikony, vitráže). Chrám je tak akousi syntézou európskej a tradičnej etiópskej architektúry. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Holy Trinity Cathedral in Addis Abeba}} == Externé odkazy == * [http://www.sacred-destinations.com/ethiopia/addis-ababa-trinity-cathedral.htm Holy Trinity Cathedral at www.sacred-destinations.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927004031/http://www.sacred-destinations.com/ethiopia/addis-ababa-trinity-cathedral.htm |date=2007-09-27 }} [[Kategória:Pravoslávne katedrály v Etiópii]] [[Kategória:Stavby v Addis Abebe]] [[Kategória:Architektúra z 1942]] ey5my2bxphxw4pvp6jgq6vy06akqzwi Kláštor Teplá 0 364954 8255908 8247253 2026-07-31T11:01:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255908 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kl Teplá 1.jpg|náhľad|Kláštor Teplá]] '''Kláštor Teplá''' je [[premonštráti|premonštrátsky]] kláštor v [[Teplá (okres Cheb)|Teplej]] pri [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázňach]]. == Dejiny== [[Súbor:Coat of Klaster Tepla coloured.png|náhľad|Znak kláštora]] [[Kláštor]] založil v roku [[1193]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.klastertepla.cz |url=http://www.klastertepla.cz/cz_index.html |dátum prístupu=2011-08-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070701044818/http://www.klastertepla.cz/cz_index.html |dátum archivácie=2007-07-01 }}</ref> český šľachtic [[Hroznata]] a po svojom zakladateľovi získal okrem majetku aj znak s tromi jeleními parohmi. Nový konvent bol osadený rehoľníkmi zo [[Strahovský kláštor|Strahovského kláštora]] a Hroznata sa vydal na ďalšiu [[Križiacka výprava|križiacku výpravu]] spoločne s cisárom [[Henrich VI. (SRR)|Henrichom VI.]] Po Henrichovej smrti v [[Messina|Messine]] sa Hroznata vrátil do [[Rím]]a a prisľúbil založenie ďalšieho kláštora, ktorým sa stal ženský [[kláštor Chotěšov|kláštor]] v [[Chotěšov (okres Plzeň-juh)|Chotěšove]]. Potom sa sám rozhodol ku vstupu do rádu a zotrval v ňom až do svojej smrti v roku [[1217]]. Po jeho smrti zdedil kláštor fundátorov majetok a stal sa kultúrnym a duchovným centrom okolia. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Súradnice|49|57|59|S|12|52|42|V|type:landmark|display=title}} == Externé odkazy == * [http://www.klastertepla.cz/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20021125140444/http://www.klastertepla.cz/ |date=2002-11-25 }} * [https://www.e-stredovek.cz/post/hroznata-tepelsky/ Hroznatov životopis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230607220301/https://www.e-stredovek.cz/post/hroznata-tepelsky/ |date=2023-06-07 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Klášter Teplá|7242967}} {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Premonštrátske kláštory v Česku]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Karlovarskom kraji]] [[Kategória:Stavby v okrese Cheb]] 9dc6jyia3fafh9mqk61i5m4xv7aergt Las Ketchup 0 374574 8255740 8097034 2026-07-30T19:58:08Z IvanScrooge98 118306 /* */ obrázok 8255740 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Las Ketchup | Obrázok = Las Ketchup en 2003.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Las Ketchup (2003) | Krajina pôvodu = [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Andalúzia]], [[Španielsko]] | Žáner = [[Flamenco]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Chillout]] | Roky pôsobenia = 2002-2006 | Hudobný vydavateľ = Shaketown-SKT Music, [[Warner Music]], [[Sony BMG]] | Iné názvy = | Súvisiace články = | Webstránka = [http://www.lasketchup.com www.lasketchup.com] | Členovia skupiny = Rocío Muñoz<br />Lucía Muñoz<br />Lola Muñoz<br />Pilar Muñoz | Bývalí členovia = }} '''Las Ketchup''' je [[Španielsko|španielska]] 4-členná [[dievčenská skupina]], nominovaná na cenu [[Latin Grammy]]. Jej členkami sú Lola Muñoz, Pilar Muñoz, Lucía Muñoz a Rocío Muñoz. Skupina vznikla v roku 2002 v [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]] v [[Andalúzia|Andalúzii]] v [[Španielsko|Španielsku]]. Všetky sú dcérami španielskeho flamenco gitaristu Juana Muñoza, známeho ako ''Tomatito''. Skupina dosiahla veľký úspech v roku 2002 s hitom „[[The Ketchup Song]]“, ktorý je tiež známy ako „Aserejé“. ==Diskografia== ===Albumy=== * 2002 ''[[Hijas del Tomate]]'' — #1 SPA * 2006 ''[[Un Blodymary]]'' - #250 SPA ===Single=== {| class="wikitable" ! width="28" rowspan="2"| '''Rok''' ! width="150" rowspan="2"| '''Titul''' ! colspan="20"| '''Pozície v rebríčkoch''' |- ! width="40"| <small>[[Ö3 Austria Top 40|RAK]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.austriancharts.at/showinterpret.asp?interpret=Las+Ketchup |titul=Discographie Las Ketchup - austriancharts.at |vydavateľ=austriancharts.at |dátum prístupu=2011-05-14}}</ref> ! width="40"| <small>[[ARIA Charts|AUS]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://australian-charts.com/showinterpret.asp?interpret=Las+Ketchup |titul=australian-charts.com - Discography Las Ketchup |vydavateľ=australian-charts.com |dátum prístupu=2011-05-14}}</ref> ! width="40"| <small>[[Ultratop|BEL (Fl)]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.ultratop.be/nl/showinterpret.asp?interpret=Las+Ketchup |titul=ultratop.be - Discografie Las Ketchup |vydavateľ=ultratop.be |dátum prístupu=2011-05-14}}</ref> ! width="40"| <small>[[Ultratop|BEL (Val)]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.ultratop.be/fr/showinterpret.asp?interpret=Las+Ketchup |titul=ultratop.be - Discographie Las Ketchup |vydavateľ=ultratop.be |dátum prístupu=2011-05-15}}</ref> ! width="40"| <small>[[Tracklisten|DAN]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://danishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Las+Ketchup |titul=danishcharts.com - Discography Las Ketchup |vydavateľ=danishcharts.com |dátum prístupu=2011-06-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121102095050/http://danishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Las+Ketchup |dátum archivácie=2012-11-02 }}</ref> ! width="40"| <small>[[Dutch Top 40|HOL]] ! width="40"| <small>[[Mitä Hittiä|FIN]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://finnishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Las+Ketchup |titul=finnishcharts.com - Discography Las Ketchup |vydavateľ=finnishcharts.com |dátum prístupu=2011-08-12}}</ref> ! width="40"| <small>[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]] ! width="40"| <small>[[Media Control|NEM]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/LAS+KETCHUP/single |titul=Musicline.de - Chartverfolgung - LAS KETCHUP |language=German |vydavateľ=musicline.de |dátum prístupu=2010-06-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120414074145/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/LAS+KETCHUP/single |dátum archivácie=2012-04-14 }}</ref> ! width="40"| <small>[[Hungary|MAD]] ! width="40"| <small>[[Ireland|IRE]] ! width="40"| <small>[[Federation of the Italian Music Industry|TAL]] ! width="40"| <small>[[Recording Industry Association of New Zealand|NZ]] ! width="40"| <small>[[Norway|NOR]] ! width="40"| <small>[[Spain|SPA]] ! width="40"| <small>[[Sverigetopplistan|SWE]] ! width="40"| <small>[[Swiss Music Charts|SWI]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://swisscharts.com/showinterpret.asp?interpret=Las+Ketchup |titul=Discography Las Ketchup |language=German |vydavateľ=swisscharts.com |dátum prístupu=2010-07-12 }}</ref> ! width="40"| <small>[[United Kingdom|UK]] ! width="40"| <small>[[United States|USA]] ! width="40"| <small>[[World|SVET]] |- | 2002 |align="left"| „[[The Ketchup Song|Aserejé/The Ketchup Song]]“ |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.mahasz.hu/?menu=slagerlistak&menu2=archivum&lista=kislemez&ev=2002&het=50&submit_=Keres%E9s |titul=Archívum - Slágerlisták - MAHASZ - Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége |vydavateľ=mahasz.hu |dátum prístupu=2011-08-07}}</ref> |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 1 |align="center"| 54 |align="center"| 1 |- | 2002 |align="left"| „Kusha Las Payas“ |align="center"| 36 |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| 38 |align="center"| 76 |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| 59 |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| 29 |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |- | 2006 |align="left"| „[[Un Blodymary]]“ |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| 8 |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| 10 |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| 7 |align="center"| 38 |align="center"| 82 |align="center"| - |align="center"| - |align="center"| - |- |} ==Referencie== {{reflist}} [[Kategória:Dievčenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 2002]] [[Kategória:Španielske popové hudobné skupiny]] pzonrjw34quoqj5jxoyj4evji2a4jnq Jeruzalemské kráľovstvo 0 380655 8255645 8226931 2026-07-30T15:41:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255645 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Jeruzalemské kráľovstvo | originálny názov = Roiaume de Jherusalem<br />Regnum Hierosolimitanum | rok vzniku = 1099 | rok zániku = 1291 | viac pred = | pred 1 = Fátimovský kalifát | pred 1 vlajka = Rectangular green flag.svg | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred 3 = | pred 3 vlajka = | pred 4 = | pred 4 vlajka = | pred 5 = | pred 5 vlajka = | pred 6 = | pred 6 vlajka = | pred 7 = | pred 7 vlajka = | pred 8 = | pred 8 vlajka = | pred 9 = | pred 9 vlajka = | pred 10 = | pred 10 vlajka = | pred info = | viac po = | po 1 = Mamlúcky sultanát | po 1 vlajka = Sultanate of mamlucks flag.png | po 2 = | po 2 vlajka = | po 3 = | po 3 vlajka = | po 4 = | po 4 vlajka = | šírka 1. sloupce = 51 | vlajka = Vexillum Regni Hierosolymae.svg | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = 110px | znak = Arms of the Kingdom of Jerusalem.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = 90px | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = Map Crusader states 1135-cs.svg | mapa veľkosť = 270px | mapa poznámka = ''Jeruzalemské kráľovstvo a ostatné križiacke štáty v dobe svojho najväčšieho rozmachu (30. roky 12. storočia)'' | hlavné mesto = [[Jeruzalem]] (1099 – 1187)<br />[[Akko]] (1191 – 1291) | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = asi 250 000 vidiečanov (prevažne pôvodných Levantincov)<ref name="sl189">{{Citácia knihy | meno=Věra | priezvisko=Hrochová | titul=Křižáci v Levantě |vydavateľ=Mladá fronta | miesto= Praha | rok=1975 | jazyk = |strany=189 | poznámka=[Ďalej len Hrochová]}}</ref><br />90 000 – 120 000 Európanov (žijúcich hlavne v mestách)<ref name="sl189"/> | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[Latinčina]], [[stará francúzština]], [[taliančina]], [[gréčtina]], [[arabčina]] | národnostné zloženie = [[Frankovia]], [[Arabi]], [[Židia]], [[Gréci]], [[Sýrčania]] a iní | náboženstvo = [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|východné ortodoxné]], [[orientálna cirkev|orientálne cirkvi]], [[judaizmus]], [[islam]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materská zem = | mena = [[denier]] | vznik = [[1099]] (obsadenie [[Svätá zem|Svätej zeme]] križiakmi v priebehu [[Prvá križiacka výprava|prvej križiackej výpravy]]) | zánik = [[1291]] (pád [[Akko]]nu do rúk [[Mamlúci|mamlúkom]]) }} '''Jeruzalemské kráľovstvo''' ([[stará francúzština|v starej fr.]] ''Roiaume de Jherusalem'', [[latinčina|latinsky]] ''Regnum Hierosolimitanum'') bol [[križiacky štát]] založený v [[Svätá zem|Svätej zemi]] po [[prvá križiacka výprava|prvej križiackej výprave]] v roku [[1099]]. Celé jeho dejiny boli v znamení bojov proti [[islam|moslimom]] – svoju existenciu proti ním uhájilo 200 rokov, kým nebolo [[Mamlúcky sultanát|Mamlúkmi]] v roku [[1291]] dobyté posledné mesto: [[Akko]]n. Nové [[Kresťanstvo|kresťanské]] kráľovstvo bolo v porovnaní so západoeurópskymi monarchiami relatívne malým a slabým štátom, ktorý musel byť často ekonomicky a vojensky podporovaný z Európy: v čase svojho vzniku nebolo oveľa viac než voľným spoločenstvom miest dobytých v priebehu prvej križiackej výpravy. Križiaci spočiatku využívali nejednotnosť moslimov k ďalším územným ziskom, v priebehu [[12. storočie|12. storočia]] sa ale začali tvoriť protikresťanské [[aliancia|aliancie]]. V dôsledku drvivého víťazstva sultána [[Saladin (sultán)|Saladina]] v [[Bitka pri Hattíne|bitke pri Hattíne]] bola z Európy vypravená [[tretia križiacka výprava]], na ktorej sa zúčastnil aj anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]], francúzsky kráľ [[Filip II. August|Filip II. August]] a rímsko-nemecký cisár [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Friedrich I. Barbarossa]], ani títo vládcovia však už nedokázali moslimský postup zvrátiť. Územie Jeruzalemského kráľovstva v neskorších rokoch pozostávalo iba z úzkeho pásu zeme pri stredomorskom pobreží, po [[Obliehanie Jeruzalema (1187)|dobytí Jeruzalema]] v roku [[1187]] sa novým hlavným mestom stal Akkon. V roku [[1291]] bolo kráľovstvo definitívne vyvrátené mamlúckym sultánom [[Kálil]]om. V období najväčšieho rozmachu zaberalo kráľovstvo územie dnešného [[Izrael]]a, [[západný breh Jordánu|západného brehu Jordánu]] a [[pásmo Gazy|pásma Gazy]]. Patrilo k nemu aj územie dnešného [[Libanon]]u na severe, časť dnešného [[Jordánsko|Jordánska]] a [[Sýria|Sýrie]] na východe a časť [[Sinajský polostrov|sinajskej púšte]] na juhu. Križiaci sa rovnako [[križiacke invázie do Egypta|pokúsili rozšíriť]] svoje dŕžavy o územie [[Fátimovci|fátimovského Egypta]],<ref name="s89">{{Citácia knihy | meno=Antony | priezvisko=Bridge | titul=Křížové výpravy |vydavateľ=Academia | miesto= Praha | rok=1995 |strany=89 | isbn=80-200-0512-9 | poznámka=[Ďalej len Bridge]}}</ref> ale neúspešne. Palestínski križiaci boli silno viazaní na svojich najbližších susedov, predovšetkým na [[Arménske kráľovstvo v Kilikii|Arménske kráľovstvo v Kilíkii]] a [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]], vďaka nim sa čiastočne „[[orient]]alizovali“.<ref name="s90">Bridge, str. 90.</ref> == Vznik kráľovstva a raná história == {{Hlavný článok|Prvá križiacka výprava|Obliehanie Jeruzalema (1099)}} [[Súbor:1099jerusalem.jpg|thumb|left|Dobytie Jeruzalema križiakmi v roku 1099.]] [[Súbor:Godfrey of Bouillon, holding a pollaxe. (Manta Castle, Cuneo, Italy.jpg|thumb|left|Godefroi z Bouillonu ako ''Ochranca Svätého hrobu'', idealizovaný renesančný portrét od Giacoma Jaqueria, 1420<br />([[Majster z Mantaského hradu|Majster z Mantaského hradu]], nástenná maľba, [[Manta (hrad)|hrad Manta]], okolo 1420)]] Pápež [[Urban II.|Urban II.]] vyhlásil v roku [[1095]] na [[Clermontský koncil|koncile v Clermonte]] ťaženie proti „neveriacim“ (neskôr označované ako ''prvá križiacka výprava'') s cieľom pomôcť východným kresťanom zastaviť postup seldžuckých Turkov v [[Malá Ázia|Anatólii]]. Ťaženie bolo vypravené v roku [[1096]], hlavným cieľom sa však stala [[Svätá zem]]. Vrcholom kruciáty bolo dobytie Jeruzalema v júli 1099. Ešte pred samotným dobytím mesta, ale hlavne po ňom, sa medzi križiakmi rozhorel spor o budúcom štatúte Jeruzalema. Rytieri a svetskí účastníci výpravy požadovali zvolenie regulárneho kráľa, kým duchovenstvo presadzovalo rýdzo [[teokracia|teokratickú]] vládu.<ref name="sl64">Hrochová, str. 64.</ref> Nakoniec bol po všetkých konfliktoch na trón zvolený dolnolotrinský vojvoda [[Godefroy z Bouillonu|Godefroy z Bouillonu]], ktorý prijal titul ''Ochranca Svätého hrobu'' ({{V jazyku|latinsky''Advocatus Sancti Sepulchri''|}}). Jeho porazený sok gróf [[Raimond IV. (Toulouse)|Raimond z Toulouse]] potom odišiel do [[Jericho|Jericha]]. Okrem nového vládcu mesta bol zvolený tiež nový jeruzalemský latinský [[patriarcha]], vzdelaný, ale arogantný a nepopulárny [[Arnoul z Chocques]].<ref name="s83">Bridge, str. 83.</ref> Keď sa Godefroy ujal vlády, musel čoskoro čeliť bezprostrednej hrozbe v podobe mohutnej [[Fátimovský kalifát|egyptskej]] armády pod velením vezíra al-Afdala, ktorý vyrazil znovu dobyť Jeruzalem. Znepriatelení európski rytieri sa vďaka tomu znovu zjednotili a vytiahli s vojskom Egypťanom v ústrety. Viac než dvojnásobné egyptské vojsko pri [[Aškelon]]e rozprášili a loďstvo zahnali na útek.<ref name="s84">Bridge, str. 84.</ref> Týmto víťazstvom bolo križiacke ťaženie zavŕšené a nadvláda nad Jeruzalemským kráľovstvom zaistená. Na počiatku roku [[1100]] sa križiaci vysporadúvali s miestnymi arabskými emirmi, ktorí odmietli uznať ich vládu. Toho istého roku si križiaci podrobili oblasti Zajordánska a po priplávaní veľkej benátskej flotily vytiahli na [[Haifa|Haifu]].<ref name="kvo53">{{Citácia knihy | meno=Georges | priezvisko=Tate | titul=Křižáci v Orientu |vydavateľ=Slovart | miesto= Praha | rok=1996 | jazyk = |strany=53 | poznámka=[Ďalej len Tate]}}</ref> Nedlho potom, [[18. júl|18. júla]] [[1100]], Godefroy z Bouillonu zomrel.<ref name="sl75">Hrochová, str. 75.</ref> [[Súbor:Baldwin I of Jerusalem.gif|thumb|right|250px|Korunovácia prvého jeruzalemského kráľa Balduina I.<br />(miniatúra Vilhelma z Tyru: ''Histoire d'Outre-Mer'', 13. storočie)]] Nástupcom prvého križiackeho jeruzalemského vládcu sa stal jeho mladší brat [[Balduin z Boulogne|Balduin z Boulogne]], ktorý sa v [[Betlehem (sídlo)|Betleheme]] nechal korunovať za kráľa.<ref name="kvo53"/> Už v roku [[1102]] križiaci utrpeli porážku, z ktorej Balduin len ťažko vyviazol.<ref name="kvo56">Tate, str. 56.</ref> Niekoľkokrát úspešne odrazil nájazdy arabských vojsk z Egypta na juhovýchode zeme a v roku [[1113]] tiež turecké útoky z [[Mosul]]u a  [[Damask]]u. Svoju politiku zameral expanzívnym smerom a často útočil na arabské územia za Jordánom, obsadil oblasti [[Moáb]]u a [[Idumea|Idumeie]], kde v roku [[1115]] križiaci založili hrad [[Krak de Montréal]].<ref name="kvo54">Tate, str. 54.</ref> [[Balduin I. Jeruzalemský|Balduin I.]] úspešne rozšíril územia svojho štátu, keď dobyl prístavné mestá Akkon (1104), [[Bejrút]] (1110), [[Sidon]] (1111) a v roku [[1124]] za pomoci benátskeho loďstva [[Súr (Libanon)|Tyros]]. Svoj status lénneho pána používal tiež pre ďalšie [[Križiacky štát|križiacke štáty]] na severe.<ref name="st120">{{Citácia knihy | meno=Zdeněk | priezvisko=Volný | titul=Toulky minulostí světa |vydavateľ=Via Facti | miesto= Praha | rok=2003 | jazyk = |strany=120 | poznámka=[Ďalej len Volný]}}</ref> Počet kresťanov latinského [[Rítus|rítu]] začal stúpať. Dôležitou úlohu začali v novom kráľovstve hrať talianske mestské štáty: [[Benátska republika|Benátky]], [[Pisa]] a [[Janovská republika|Janov]]. Talianske loďstvo pomáhalo križiakom pri dobývaní palestínskych prístavov a odmenou za vojenskú pomoc im bolo pridelenie obchodných štvrtí v týchto novo dobytých mestách; Taliani sa podieľali na zvyšovaní latinskej populácie.<ref name="kvo53"/> Po vojenskom ťažení do Zajordánska v roku 1115 bol [[Jeruzalem]] znovu zaľudnený, a to predovšetkým križiackymi osadníkmi z [[Európa|Európy]] a domorodými kresťanmi. Jeruzalemské kráľovstvo však trpelo geografickou vzdialenosťou od západnej Európy a jeho východné hranice neboli ideálnou obrannou líniou. Väčšina územia, ktoré v tejto dobe jeruzalemský kráľ ovládal, sa nachádzalo v páse územia medzi [[stredozemné more|Stredozemným morom]] a [[Jordán]]om. Zem za ním bola častým dejiskom nájazdov a vojenských stretov. [[Súbor:Baldwin II ceeding the Temple of Salomon to Hugues de Payens and Gaudefroy de Saint-Homer.jpg|thumb|left|Balduin II. predáva Šalamúnov chrám do rúk prvého veľmajstra rádu templárov Huguensovi de Payns a Goudefroiovi de Saint-Omer<br />(miniatúra Vilhelma z Tyru: ''Histoire d'Outre-Mer'', 13. storočie)]] Po smrti Balduina I. v roku [[1118]] na trón nastúpil jeho bratranec Balduin Le Bourg ako [[Balduin II. Jeruzalemský|Balduin II.]] Prejavil sa ako schopný vládca, úspešne bránil kráľovstvo pred inváziou seldžuckých Turkov a fátimovských Egypťanov a ďalej rozširoval ovládané územia.<ref name="sl95">Hrochová, str. 95.</ref> Počas vlády Balduina II. vznikli vo Svätej zemi prvé [[rytiersky rád|rytierske rády]]<ref name="sl102">Hrochová, str. 102.</ref> a ďalej sa prehĺbil vplyv Jeruzalema nad [[Križiacky štát|križiackymi štátmi]], [[Edesské grófstvo|Edessou]] a [[Antiochijské kniežatstvo|Antiochiou]], kde sa Balduin II. stal regentom zastupujúcim ich indisponovaných vládcov – mŕtveho regenta [[Roger zo Salerna|Rogera zo Salerna]] z Antiochie a zajatého grófa [[Joscelin z Courtenay|Joscelina z Edessy]]. Sám kráľ bol počas svojej vlády niekoľkokrát porazený a dokonca zajatý Seldžukmi, jeho regentstvo a vláda v Jeruzaleme tím však neutrpeli.<ref name="kvo55">Tate, str. 55.</ref> Balduinove dcéry boli potom vydávané do vládnucich rodov v Antiochijskom kniežatstve a Tripoliskom grófstve, najstaršia dcéra [[Melisenda Jeruzalemská|Melisenda]] mala po Balduinovej smrti zdediť korunu v Jeruzaleme. Balduinovi II. aj kráľovskej rade bolo jasné, že princezná by nemohla vládnuť sama, snažili sa ju preto zaistiť výhodný sobáš. So žiadostí o výber vhodného kandidáta na jeruzalemský trón sa obrátili na francúzskeho kráľa [[Ľudovít VI. (Francúzsko)|Ľudovíta VI.]], ktorý ako možného jeruzalemského kráľa odporučil [[Fulko I. Jeruzalemský|Fulka V.]], grófa z Anjou a hlavu mocného rodu [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjouovcov]].<ref name="sl100">Hrochová, str. 100.</ref> == Život v ranom kráľovstve == === Osídľovanie Zámoria === Stabilnú zložku palestínskeho obyvateľstva tvorili vždy vidiečania. Odhaduje sa, že vtedy žilo v dedinách zhruba štvrť milióna predovšetkým domorodých obyvateľov.<ref name="sl189-2">Hrochová, str. 189.</ref> Vidiečania boli prevažne moslimovia, ale v okolí [[Betlehem (sídlo)|Betlehema]], [[Ramla|Ramly]], [[Gaza (mesto)|Gazy]], [[Kerak]]u a východnej Galileje prevažovali kresťania. Rovnako v okolí novo zakladaných križiackych hradov bolo osídľované európskymi kresťanmi.<ref name="sl191">Hrochová, str. 191.</ref> Po prvej križiackej výprave zostalo na Blízkom východe odhadom asi 10 000 križiakov-pútnikov a len malý počet rytierov. Bolo teda nutné získať pre nové kráľovstvo nových osadníkov z Európy. Na konci osemdesiatych rokov [[12. storočie|12. storočia]] žilo v [[Outremer|Zámorí]] 90 000 až 120 000 Európanov.<ref name="sl189"/> Západní osadníci zaľudňovali predovšetkým veľké prístavné mestá, hlavne Akkon (ktorý mal odhadom až 40 000 obyvateľov) a Tyros (30 000 obyvateľov).<ref name="sl190">Hrochová, str. 190.</ref> Osídlenie Jeruzalema, ktorého pôvodné obyvateľstvo bolo vyvraždené po jeho dobytí v roku 1099, už bolo náročnejšie, pretože nebol obchodným centrom ani strediskom remeselnej výroby, nových osadníkov navyše odradzovalo jeho nehostinné púštne okolie. K osídleniu mesta preto jeruzalemskí králi lákali kolonistov mimoriadnymi privilégiami. V dobe [[bitka pri Hattíne|bitke pri Hattíne]] mal Jeruzalem približne 20 000 obyvateľov.<ref name="sl189"/> Na čele mesta stála ''Mestská rada'' (la. ''Curia Burgensium''), (fr. ''Cour des Bourgeois''), ktorú vymenoval pán mesta a na jej čele stál [[vikomt]]. V kompetencii Mestskej rady bolo aj súdiť východných kresťanov a moslimov. V prístavných mestách zasadali súdy pre námorné záležitosti – (fr. ''Cour de la Mer''). Vo veľkých obchodných strediskách mali rozsiahle privilégia talianski kupci, ktorí mali vlastnú samosprávu a kostoly s duchovným nezávislým od miestnej cirkvi. Toto postavenie však nebolo na všetkých miestach rovnaké a v jednotlivých mestách sa líšilo.<ref name="sl199">Hrochová, str. 199.</ref> Najvýznamnejšie postavenie mali v križiakmi kontrolovaných mestách obchodníci z Janova, Benátok, Pisy, ale aj z [[Marseille]] a [[Amalfi]]. Napriek tomu, že Latinovia predstavovali asi štvrtinu všetkého obyvateľstva v celom Jeruzalemskom kráľovstve, v mestách tvorili väčšinu.<ref name="sl189"/> Zvláštnym prvkom v talianskych štvrtiach križiackych miest v Palestíne boli komúny.<ref name="kvo66">Tate, str. 66.</ref> Ich členovia sa sociálne nelíšili od ostatných obyvateľov miest, ale ich výhodné postavenie v meste bolo upravené zmluvami s jeruzalemským kráľom, ktorému v dobách dobytia prístavných miest levím podielom vypomáhalo loďstvo talianskych štátov. === Životný štýl zámorských Frankov === [[Súbor:Jerusalem Dome of the rock BW 13.JPG|thumb|left|[[Skalný dóm]] v chrámovej časti v Jeruzaleme, vybudovaný v roku 691 na rozkaz [[kalif]]a Abd al-Malika byzantskými staviteľmi. Križiaci nesprávne pokladali Skalný dóm za Šalamúnov chrám.]] Križiaci, ktorí sa vo Svätej zemi usadili, postupne prijali životný štýl miestnych ľudí.<ref name="sl186">Hrochová, str. 186.</ref> Začali sa obliekať ako Levantínci, keď hrubé ľanové odevy vymenili za ľahké vzdušné plátno. Niektorí Latinovia si nechali narásť fúzy ako [[Gréci]] či [[Sýrčania]], iní sa holili. Rovnako sa Európania prispôsobili miestnemu stolovaniu, napríklad začali používať príbory. Na rozdiel od rodených Arabov a Grékov, ktorí jedli podľa vzoru [[Staroveký Rím|starých Rimanov]], Frankovia pri jedle zasadali k stolu.<ref name="sl92"/> Kronikár prvej krížovej výpravy [[Fulcher z Chartres]] napísal: {{Citát|...My, ktorí sme boli okcidentálcami'' [okcident je slovo pochádzajúce z [[latinčina|latinčiny]] a znamená západ, je antonymom k slovu orient – východ] ''sme sa teraz stali orientálcami. Kto bol Rimanom alebo Frankom, je teraz Galilejcom, alebo obyvateľom Palestíny. A ten, kto bol občanom Remešu alebo Chartres, sa teraz stal občanom Tyru alebo Antiochie. Už sme zabudli na miesta, kde sme sa narodili; pre mnohých z nás sa už stali neznámymi alebo sa o nich aspoň nehovorí. Niektorí už tu majú svoje domy a svojich sluhov, ktorých získali dedením. Niektorí sa oženili so ženami, ktorá nie sú len z ich vlastného ľudu, ale sú napríklad Sýrčanky, či Arménky, či dokonca Saracénky, ktorým sa dostalo milosti krstu. ....Kto to bol pôvodne cudzincom, je dnes rodákom...|Fulcher z Chartres<ref name ="fulcher">{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.fordham.edu/halsall/source/fulk3.html | titul=Fulcher of Chartres: The Latins in the East | dátum prístupu=2007-12-25 | url archívu=https://web.archive.org/web/20080415213616/http://www.fordham.edu/halsall/source/fulk3.html | dátum archivácie=2008-04-15 }}</ref>|200}} [[Súbor:Europe 1142.jpg|thumb|right|250px|Európske štáty a [[Blízky východ]] okolo roku [[1142]]. (Robert H. Labberton, ''Dawn of History'', sixth edition, 1884)]] Napriek tomu sa však úplne nevzdali svojej európskej identity. Palestínski Frankovia sa aj naďalej dorozumievali [[starofrancúzština|starou francúzštinou]]<ref name="s90"/> (latinčina bola jazykom vzdelancov, duchovenstva a úradných spisov) a ďalej sa hlásili ku katolíckemu vyznaniu. Stratili však vyhranený náboženský [[fanatizmus]] a nenávisť voči inovercom, ktorou oplývali nový prichádzajúci pútnici. Tí tiež pri pohľade na životnú úroveň svojich domorodých krajanov nevychádzali z údivu.<ref name="sl186"/> Naopak návštevníci z východu aj domorodí Arabi sa na Frankov pozerali stále ako na barbarov.<ref name="sl187">Hrochová, str. 187.</ref> Arabský historik [[Usáma Ibn Munkiz]] Európanov a ich spoločnosť popísal: {{Citát|Frankovia (Alláh sa od nich odvráť!) nemajú žiadnu cnosť, ktorou sa človek honosí, okrem statočnosti. U Frankov nikto okrem rytierov nepoužíva žiadnych výhod ani vysokého postavenia. Nikto okrem rytierov nie je považovaný za človeka. Len ich názory sú brané do úvahy, oni súdia a vládnu.|Usáma Ibn Munkiz<ref name="mak215">{{Citácia knihy | meno=Jiří | priezvisko=Kovařík | titul=Meč a kříž, rytířské bitvy a osudy |vydavateľ=Mladá fronta | miesto= Praha | rok=2005 | jazyk = |strany=215| poznámka=[Ďalej len Kovařík]}}</ref>|200}} Medzi západnou a miestnou kultúrou nedošlo k žiadnemu splynutiu. Latinovia sa väčšinou o moslimskú kultúru nezaujímali a ich západné zvyky domáci kultúrny život neovplyvnili.<ref name="sl188">Hrochová, str. 188.</ref> Na vysokej úrovni bola v Jeruzalemskom kráľovstve lekárska starostlivosť. Európski lekári získavali znalosti a skúsenosti od pokročilejších [[Židia|Židov]] a [[Arabi|Arabov]] a v raných rokoch križiackeho kráľovstva dávali Frankovia prednosť miestnym lekárom pred svojimi krajanmi.<ref name="s96">Bridge, str. 96.</ref> Kronikár [[Vilhelm z Tyru]] napísal: {{Citát|''(Frankovia)'' pohŕdajú znalosťami a praxou našich latinských lekárov a veria len Židom, Samaritánom, Sýrčanom a Saracénom.|Vilhelm z Tyru<ref name="s96"/>|200}} V Jeruzaleme sa nachádzali štyri nemocnice a vlastnú nemocnicu mali aj ostatné veľké mesta ako [[Akko]]n, [[Nábulus]], [[Askalon]], [[Jaffa]] a [[Súr (Libanon)|Tyros]]. Každá nemocnica mala štyroch lekárov a štyroch ránhojičov.<ref name="s96"/> Väčšinu nemocníc spravoval [[Rád maltézskych rytierov|rád johanitov]], ktorých poslaním bola predovšetkým starostlivosť o kresťanských pútnikov. === Neurodzení Európania === Neurodzené európske obyvateľstvo bolo na Východe v dvoch pozíciách: voči križiackemu panstvu bolo poddanými a voči domorodcom vládnucou triedou. Neurodzení Latinovia pochádzali zo všetkých kútov Európy a rýchlo sa tunajším podmienkam prispôsobili. Títo obyvatelia žili väčšinou v mestách, kde získali status mešťanov (fr.''bourgeois'') a smeli vlastniť nehnuteľný majetok. Postavenie a výsady (fr. ''bourgeois'') však mohli prostí Európania získať, v rámci niektorých zvláštnych privilégií, pokiaľ sa usadili na vidieku v okolí novo zakladaných križiackych hradov. Mešťania boli síce príslušníci [[Spoločenská trieda|sociálnej triedy]], ale nepredstavovali slobodný stav.<ref name="sl198">Hrochová, str. 198.</ref> Neurodzení Frankovia mali dovolené uzatvárať manželstvá s príslušníkmi miestnych kresťanských komunít. Miešanci Orientálcov a Európanov sa nazývali francúzsky ''poulains''.<ref name="s91">Bridge, str. 91.</ref> Poarabštení ''poulains'' slúžili v jeruzalemskom vojsku, kde tvorili oddiely ľahkej jazdy, kde sa nazývali [[Turkopolovia]] – ''synovia Turkov''. === Moslimovia a východní kresťania === [[Súbor:Slaves Zadib Yemen 13th century BNF Paris.jpg|thumb|left|upright|Arabskí obchodníci s otrokmi (arabský rukopis pochádzajúci z rokov 1236 – 1237, ''Bibliothèque Nationale de France'')]] Moslimovia tvorili majoritnú vrstvu obyvateľstva na vidieku, zatiaľ čo z mesta boli vyhnaní.<ref name="sl200">Hrochová, str. 200.</ref> Väčšina z nich sa hlásila k [[Šía|šiítskemu]] islamu a uznávala fátimovský kalifát v Káhire. Vo vnútrozemí sa vyskytovali rovnako [[Sunnitský islam|sunniti]] a na juhu zeme sa križiaci dostali do kontaktu s [[Beduíni|beduínmi]], s ktorými nadviazali spoluprácu.<ref name="sl201">Hrochová, str. 201.</ref> Medzi [[Sidon]]om a [[Hebron]]om boli usadení šiítski [[drúzi]], s ktorými Frankovia žiadne kontakty neudržovali.<ref name="kvo67">Tate, str. 67.</ref> [[Východ (kresťanstvo)|Východní kresťania]] spočiatku uvítali križiacke vojská ako svojich osloboditeľov od moslimskej nadvlády. Sýrski [[Sýrska ortodoxná cirkev|jakobiti]], ktorí hovorili arabsky, smeli zostať v mestách aj na vidieku.<ref name="sl201-202">Hrochová, str. 201 – 202.</ref> Východní ortodoxní, medzi ktorých patrili predovšetkým [[Gréci]] (hoci jazykom palestínskych Grékov bola poväčšine arabčina<ref name="kvo70">Tate, str. 70.</ref>) a čiastočne tiež Arméni a [[Sýrčania]] sa tešili ochrane byzantského cisára a v mestách spravovali niektoré pamiatky. Križiacke panstvo však voči nim zaujímalo obozretný a nedôverčivý postoj.<ref name="sl202">Hrochová, str. 202.</ref> Križiacka vláda, oproti moslimskej vláde, znamenala pre východných kresťanov isté ekonomické zlepšenie, pretože im križiaci trochu znížili daňové zaťaženie, zatiaľ čo Židia a moslimovia platili rovnaké poplatky, ako za Arabov. Z náboženského hľadiska však križiaci voči inoveriacim neboli tak tolerantní ako Arabi pred nimi. Latinská cirkev miestnym kresťanským komunitám zabrala kostoly a Frankovia im nikdy nepriznali samosprávu, ktorú im moslimovia neupierali.<ref name="kvo70"/> Jeruzalemský patriarcha nič menej vyžadoval poslušnosť od všetkých kresťanov bez rozdielu, pretože sa cítil najvyšším predstaviteľom kresťanstva vo Svätej zemi. Veľmi priateľské vzťahy nadviazali Frankovia s kresťanskými [[Maronitská cirkev|maronitmi]], ktorí žili v horských oblastiach nad [[Tripolis]]om. Tí dokonca slúžili v jeruzalemskom vojsku. V roku [[1182]] maroniti prijali pápežovu autoritu a boli zaradení do latinskej cirkvi.<ref name="sl202"/> === Šľachta a feudálny systém === [[Súbor:Asia minor 1140.jpg|thumb|Jeruzalemské kráľovstvo a ostatné [[Križiacky štát|križiacke štáty]] okolo roku [[1140]]. Alexander G. Findlay, ''Classical Atlas of Ancient Geography'', 1849]] Do Svätej zeme s prvou križiackou výpravou prišli prevažne drobní šľachtici, väčšinou Normania a Francúzi, ktorí vo svojej vlasti nehrali významnejšiu politickú rolu a neboli tak závislí na kráľovi ako veľkí [[feudalizmus|feudáli]]. Francúzske feudálne zriadenie bolo v križiackych štátoch verne napodobené.<ref name="s90"/> Základnou jednotkou v spoločenskej organizácii bolo [[léno]], ktoré bolo pridelené niektorému z rytierov. Lénom bola spravidla nejaká dedina či jej časť.<ref name="sl192">Hrochová, str. 192.</ref> Rytier mal zo svojho léna finančnú rentu a stelesňoval tu súdnu moc. Neskôr niektorí rytieri spojili viac lén dohromady a vznikali tak ''barónstva'' (fr. ''seigneurie'') a označenie (fr. ''seigneur'') vtedajšom pojatí znamenalo „lénny pán“<ref name="sl161">Hrochová, str. 161.</ref>). Barón potom svoje panstvo mohol rozdeliť medzi svojich rytierov-lénnikov, ktorí slúžili v barónovom vojsku namiesto platenia nájomného. Pretože na Východe bolo po prvej križiackej výprave viac pôdy, než urodzených dobyvateľov, prenikli niektorí prostí bojovníci medzi šľachtu – napríklad mocný rod [[Ibelin]]ov pochádzal z rodu pisanských obchodníkov.<ref name="sl192"/> V polovici 12. storočia bolo v Jeruzalemskom kráľovstve na 20 000 šľachticov<ref name="kvo65">Tate, str. 65.</ref> a 1500 lénnikov.<ref name="sl192"/> Feudalizmus v [[Levanta|Levante]] sa od systému v Európe v niektorých aspektoch líšil. Za prvé lénom tu mohlo byť aj mesto alebo mestská štvrť a príjmy z nej.<ref name="sl192"/> Druhou odlišnosťou bolo postavenie ženy v miestnej spoločnosti, ktorá mohla byť lénnou paňou, lénnikom a mohla tiež léna dediť (pokiaľ nemala blízkeho mužského príbuzného).<ref name="sl193">Hrochová, str. 193.</ref> V priebehu dvestoročnej histórie Jeruzalemského kráľovstva moc lénnikov prešla veľkými zmenami. Spočiatku križiacke vlády v Palestíne boli najvyššou autoritou moc kráľa, ktorý udeľoval a odoberal léna a mal tiež najvyššiu súdnu právomoc. Moc barónov od konca 12. storočia rástla a v [[13. storočie|13. storočí]] už šľachtici v kráľovstve prakticky vládli. Významnou oporou kráľa v zemi bolo priame kráľovské léno, ktoré tvorila predovšetkým veľkomestá Jeruzalem, Tyros a Askalon – ten zaujímal asi tretinu zeme, zvyšok zaujímali panstva barónov.<ref name="sl193"/> === Vláda a úradnícky aparát === [[Súbor:Krak des Chevaliers 01.jpg|thumb|left|[[Krak des Chevaliers]] v dnešnej Sýrii]] Jeruzalemské kráľovstvo bolo dedičnou monarchiou.<ref name="kvo64">Tate, str. 64.</ref> Kráľovou oporou a zároveň aj jeho opozíciou bola ''Kráľovská rada'' ({{V jazyku|fra|''Haute cour''}}, {{V jazyku|lat|''Curia regnis''}}), ktorá už pri korunovácii prvého kráľa [[Balduin I. (Jeruzalem)|Balduina I.]] deklarovala svoje právo kráľa „voliť“ – teda v praxi potvrdzovať nástupcu na trón – a jeruzalemský patriarcha riadil korunovačný ceremoniál.<ref name="kvo64"/> Kráľovskej rady sa mohli zúčastniť všetci kráľovi vazali, pretože najdôležitejšie úlohy hrali najmajetnejší baróni.<ref name="kvo64"/> V rade sa preberali všetky politické, finančné, právne a legislatívne záležitosti Jeruzalemského kráľovstva. Jej právomoci neboli nijak definované a posledné slovo mal teda kráľ, ktorý v rade zaujímal miesto ako ([[Latinčina|lat.]] ''primus inter pares'') – ''prvý medzi rovnými''. Kráľ mal po boku tiež aj vysokých úradníkov. Jeho najvyšším zástupcom bol ''senešal'', ktorý mal ako administratívnu, tak aj vojenskú právomoc a spravoval tiež [[daň|dane]]. Najvyšším veliteľom vojska hneď po kráľovi bol ''konetábl'', jeho zástupcom bol potom ''maršal''. Administratívne záležitosti mal, podobne ako v Európe, na starosti ''kancelár'' a kráľov osobný majetok spravoval ''komorník''.<ref name="sl194">Hrochová, str. 194.</ref> === Ekonomika === [[Súbor:Belvoir fortress.JPG|thumb|Zrúcaniny hradu [[Kochav ha-Jarden|Belvoir]]]] Zloženie miest v Jeruzalemskom kráľovstve, zmiešané s [[Taliansko|talianskymi]] obchodníkmi viedlo k rozvoju [[ekonomika|ekonomiky]] skôr obchodným, než agrárnym smerom. [[Poľnohospodárstvo]] po úpadku východorímskej moci stagnovalo, aj cez to však obyvateľstvu pri pobreží poskytovalo obživu. Palestínske vnútrozemie bolo väčšinou pusté, poľnohospodárstvo sa dalo prevádzkovať len na niekoľkých miestach v [[Galilea|Galilei]] a pri rieke Jordán, kde sa pestovalo južné ovocie.<ref name="sl189"/> Jednou z mála plodín, ktorú križiaci na Východ doviezli z Európy, bola [[Vinič hroznorodý|vinič]].<ref name="sl92"/> Pretože moslimovia piť [[víno]] nemôžu, vo svojich zemiach ho ani nepestovali. === Architektúra a umenie === [[Súbor:Melisende-Psalter f5v.jpg|thumb|upright|left|Výjav vstupu Krista do Jeruzalema (''Melisendin žaltár'', Jeruzalem, približne v roku 1140)]] Väčšina stavebnej činnosti západných dobyvateľov na Východe sa sústredila predovšetkým na pevnosti a hrady:<ref name="sl188"/> ''Krak des Moab'' v [[Kerak]]u a ''[[Krak de Montréal]]'' v [[Zajordánsko|Zajordánsku]], ''[[Kochav ha-Jarden|Belvoir]]'' neďaleko [[Tverja|Tiberiady]] v dnešnom severnom Izraeli, hrad ''[[Ibelin]]'' v blízkosti Jaffy, [[Rád Templárov|templárska]] pevnosť ''[[La Roche Guillaume]]'' v Turecku a predovšetkým slávny hrad [[Rád maltézskych rytierov|rádu johanitov]] ''[[Krak des Chevaliers]]'' v dnešnej Sýrii a mnoho [[:Kategória:Križiacke hrady|ďalších pevností]]. Križiaci však nebudovali iba vojenskú architektúru, ale zameriavali sa tiež aj na kostoly, na ich stavbe sa mimo iného podieľali Arabi a miestne obyvateľstvo.<ref name="sl92"/> V Jeruzaleme bolo kostolov dvadsať sedem, v Tyru dvanásť a v Akkone štyridsať.<ref name="s98">Bridge, str. 98.</ref> Za vlády križiakov došlo k prestavaniu a rozšíreniu [[Bazilika Svätého hrobu|Baziliky Svätého Hrobu]]. Architektonicky táto prestavba vychádza z vtedajšej francúzskej a stredomorskej architektúry a je syntézou neskorších [[Románske umenie|románskych]] a raných [[Gotická architektúra|gotických]] prvkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.sacred-destinations.com/israel/jerusalem-church-of-holy-sepulchre.htm | titul=Church of the Holy Sepulchre, Jerusalem | dátum prístupu=2007-10-25 | url archívu=https://web.archive.org/web/20090903004043/http://www.sacred-destinations.com/israel/jerusalem-church-of-holy-sepulchre.htm | dátum archivácie=2009-09-03 }}</ref> Prestavba spojila všetky do tej doby oddelené oltáre a bola dokončená v roku [[1149]]. Križiacke umenie a architektúra kombinovala [[gotika|západnú gotiku]] s [[Byzantské výtvarné umenie|byzantským slohom]] a [[Islamská architektúra|islamskou architektúrou]]. Veľké mestá mali bežne [[kúpele]], ktoré sa podobali tureckým či starým rímskym kúpeľom.<ref name="sl92">Hrochová, str. 92.</ref> Ženy navštevovali kúpele rovnako často ako muži, teda dvakrát až trikrát týždenne a kúpali sa oddelene od mužov.<ref name="s95">Bridge, str. 95.</ref> V domoch boli pokročilo riešené sociálne zariadenia,<ref name="s95"/> ktoré chýbali vo väčšine vtedajších svetových miest. [[Súbor:Church of the Holy Sepulchre - 1149.jpg|thumb|upright|250px|Vyobrazenie Baziliky Svätého hrobu v Jeruzaleme po prestavaní križiakmi v roku 1149]] Jedným z najrannejších príkladov križiackeho umenia je [[Melisendin žaltár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.bl.uk/onlinegallery/themes/euromanuscripts/melispsalter.html | titul=Queen Melisende’s Psalter | dátum prístupu=2007-10-25 | url archívu=https://web.archive.org/web/20080507201544/http://www.bl.uk/onlinegallery/themes/euromanuscripts/melispsalter.html | dátum archivácie=2008-05-07 }}</ref> iluminovaný rukopis zhotovený medzi rokmi [[1135]] – [[1143]], ktorý je dnes umiestnený v [[Britská knihovňa|Britskej knihovne]]. Ostatné dochované rukopisy z križiackej Palestíny sú väčšinou z 13. storočia.<ref name="sl188"/> == 12. storočie == === Edessa a Damask === [[Súbor:Melisende and Fulk of Jerusalem.jpg|thumb|upright|left|250px|Svadba princeznej Melisendy a Fulka z Anjou.<br />(miniatúra Vilhelma z Tyru: ''''Histoire de la Conquête de Jérusalem'', 13. storočie)]] {{hlavný článok|Obliehanie Edessy|Druhá križiacka výprava}} Keď v roku [[1131]] zomrel kráľ [[Balduin II. (Jeruzalem)|Balduin II.]], na trón nastúpila jeho dcéra [[Melisenda Jeruzalemská|Melisenda]] s manželom [[Fulko I. Jeruzalemský|Fulkom z Anjou]]. Počas spoločnej vlády kráľovského páru zažil [[Jeruzalem]] najväčší ekonomický a kultúrny rozkvet. Po nástupu nového kráľa začali severné [[križiacke štát]]y revoltovať a podrývať jeruzalemskú autoritu. Nakoniec sa proti jeruzalemskému kráľovi obrátili.<ref name="sl104-105">Hrochová, str. 104 – 105.</ref> Fulkovi sa vďaka vojenskej prevahe podarilo uznanie lénnej závislosti ostatných križiackych vládcov vynútiť. Do [[Antiochijské kniežatstvo|Antiochijského kniežatstva]] potom dosadil svojho spojenca [[Raimond z Poitiers|Raimonda z Poitiers]]. Mosulský [[atabeg]] Zengí využil roztrieštenosti križiakov a zaútočil na križiacke územia. Vrcholom ťaženia bolo [[Bitka pri Montferrande|dobytie hradu Montferand]], ktorý bránil sám kráľ Fulko a ktorého Zengí donútil kapitulovať.<ref name="sl109 ">Hrochová, str. 109.</ref> Fulko si dobre uvedomoval, že Zengího hrozba v dohľadnej dobe nepominie a preto koncom tridsiatych rokov uzavrel spojenectvo s [[damask]]ým emirátom.<ref name="sl107">Hrochová, str. 107.</ref> V roku [[1143]] Fulko pri love nešťastne spadol z koňa a zabil sa. [[Zengí]] okamžite vytiahol proti križiackym štátom a v roku [[1144]] dobyl [[Edesské grófstvo]].<ref name="s108">Bridge, str. 108.</ref> Kráľovná Melisenda sa po manželovej smrti stala regentkou za staršieho maloletého syna, budúceho kráľa [[Balduin III. Jeruzalemský|Balduina III.]] Kráľovská rada stanovila poradcom baróna [[Manassés de Hierges|Manasséa de Hierges]],<ref name="sl108">Hrochová, str. 108.</ref> ktorý po Fulkovej smrti viedol jeruzalemské vojsko. V roku [[1147]] bol však Zengí zavraždený svojim [[eunuch]]om [[Jarankeš]]om.<ref name="s109">Bridge, str. 109.</ref> Nový jeruzalemský kráľ Balduin III. vycítil príležitosť a vytiahol proti Damasku. Ťažením nič nedosiahol a nakoniec ustúpil späť do Palestíny. O rok neskôr dorazil do zeme kontingent [[druhá križiacka výprava|druhej križiackej výpravy]]. Stretnutie vodcov križiackej výpravy v Akkone v roku [[1148]] sa zúčastnil francúzsky kráľ [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovít VII.]] a [[Rímsko-nemecká ríša|nemecký]] kráľ [[Konrád III. (Svätá ríša rímska)|Konrád III.]] Koncil potom presadil, navzdory niekoľkým opozičným šľachticom, ťaženie na Damask. Križiacka výprava potom skutočne v roku [[1148]] na Damask vytiahla, ale obliehanie mesta skončilo úplným fiaskom. === Nástup Balduina III. === [[Súbor:Seal of Baldwin III of Jerusalem.jpg|thumb|right|250px|Pečať kráľa Balduina III. ''(The Crusaders, Warriors of God)'']] Potom, čo sa križiaci neúspešne pokúsili dobyť Damask, vytiahol moslimský vládca [[Núr ad-Dín]] proti Antiochii a porazil kniežaťa [[Raimond z Poitiers|Raimonda]].<ref name="kvo85">Tate, str. 85.</ref> Nedlho potom bol zajatý edesský gróf [[Joscelin II. (Edessa)|Joscelin II.]] a jeho žena ostatnú časť Edesského grófstva predala [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]].<ref name="sl146">Hrochová, str. 146.</ref> Po smrti antiochijského kniežaťa a zajatí edesského grófa bol tiež zavraždený tripoliský gróf [[Raimond II. (Tripolis)|Raimond II.]], čím bol jeho štát uvrhnutý do vnútornej krízy. Jeruzalemský kráľ najprv vytiahol oslobodiť Antióchiu od Núr ad-Dína a potom s ním uzavrel prímerie, čím získal oddychový čas na to, aby mohol nájsť nového vládcu pre severné križiacke štáty.<ref name="s121">Bridge, str. 121.</ref> Aj keď Edesské grófstvo už de facto neexistovalo, novým titulárnym grófom sa stal syn Joscelina II. [[Joscelin III. z Edessy|Joscelin III.]] Balduin III. sa tiež stal poručníkom nového grófa z Tripolisu, ktorý bol neplnoletý a za neho prakticky vládla matka. Nakoniec sa kráľ snažil vybrať ženícha pre ovdovenú antiochijskú kňažnú Konstanciu, ale pre jej vzdor sa tak tri roky nedarilo. Potom si zvolila za manžela nemajetného francúzskeho rytiera [[Renaud de Châtillon|Renauda de Châtillon]].<ref name="mak216">Kovařík, str. 216.</ref> Aj keď bolo [[Balduin III. (Jeruzalem)|Balduinovi III.]] už dvadsať rokov, musel sa o moc stále deliť so svojou matkou Melisendou. Balduin si preto na jeruzalemskom patriarchovi vynútil svoju korunováciu ako samovládca kráľovstva. Tím vyvolal otvorený konflikt s Melisendou a jej spojencom Manassém de Hierges, v ktorom Balduin III. zvíťazil. Kráľovná odišla do ústrania a Manassés de Hierges opustil Blízky východ.<ref name="sl147">Hrochová, str. 147.</ref> V roku [[1153]] Balduin III. dobyl poslednú baštu egyptskej moci v Levante – prístav [[Aškelon]]. Mesto získal údelom kráľov mladší brat [[Amaury I. Jeruzalemský|Amaury]]. Dobytím Askalonu križiaci ovládli celé palestínske pobrežie. Výprava však stála kráľovskú pokladnicu veľké peniaze a v dobe, keď sa Núr ad-Dín zmocňoval Damasku, bol sa nútený jeruzalemský kráľ len prihliadať.<ref name="sl148">Hrochová, str. 148.</ref><ref name="mak209">Kovařík, str. 209.</ref> === Aliancia s Byzanciou === V päťdesiatich rokoch [[12. storočie|12. storočia]] sa jeruzalemská politika zameriavala na vrelejšie vzťahy s [[Byzantská ríša|byzantským cisárom]], čo bolo potvrdené na jar [[1158]] sobášom kráľa Balduina s neterou cisára [[Manuel I. (Byzantská ríša)|Manuela I.]] V tej dobe však nový antiochijský knieža Renaud de Châtillon spolu s arménskymi spojencami zaútočil a vyplienil byzantský [[Cyprus]].<ref name="sl149">Hrochová, str. 149.</ref> Balduin III. sa od Renauda dištancoval a na jeseň [[1158]] cisár Manuel vytiahol na východ na trestnú výpravu. [[Súbor:BnF ms fr9084 fol272.jpg|thumb|left|250px|Cisár Manuel I. prijíma jeruzalemských emisárov v čele s Vilhelmom z Tyru, miniatúra pochádzajúca z 13. storočia z Akkonu]] V roku [[1159]] zomrela Manuelova manželka [[Berta ze Sulzbachu]] a cisár sa obrátil na jeruzalemského kráľa, aby mu sprostredkoval nový sobáš s niektorou z križiackych šľachtičien. Balduin preferoval svoju neter Melisendu, dcéru tripoliského grófa, ale cisár nakoniec zvolil dcéru antiochijskej kňažnej Konstancie Marii. Balduina III. a jeruzalemský aj tripoliský dvor cisár svojim rozhodnutím podráždil, vzťahy sa však skoro zase urovnali.<ref name="sl151">Hrochová, str. 151.</ref> V roku [[1163]] stále bezdetný Balduin III. ochorel a v [[Bejrút]]e zomrel. Na trón nastúpil jeho mladší brat, [[grófstvo Jaffa a Askalon|gróf z Jaffy a Askalonu]] Amaury.<ref name="sl152">Hrochová, str. 152.</ref> === Amaury I. a päť výprav do Egypta === {{hlavný článok|Križiacke ťaženie do Egypta}} Keď Amaury I. nastúpil na trón, Núr ad-Dín ohrozoval všetky križiacke štáty a kráľ si uvedomoval nutnosť pokračovania priateľského kurzu k Byzancii. Zároveň bol však posadnutý myšlienkou dobytia Egypta.<ref name="s127">Bridge, str. 127.</ref> O Egypt však mal záujem aj Núr ad-Dín, ktorý tu v roku [[1163]] pomohol zosadenému vezírovi Šávarovi späť do jeho úradu. Šávar sa ale nakoniec obrátil k Núr ad-Dínovi chrbtom a spojil sa s jeruzalemským kráľom. Ten roku [[1164]] vtrhol do Horného Egypta, kde v pevnosti [[Bilbajs]] obkľúčil Núr ad-Dínovu armádu.<ref name="kvo92">Tate, str. 92.</ref> Núr ad-Dín preto zaútočil na severnú Sýriu a donútil tak Amauryho sa stiahnuť späť. V roku [[1167]] Núr ad-Dínov emir [[Šírkúh]] zhromaždil nové vojsko pre ťaženie do Egypta. Šávar sa opäť obrátil o pomoc na Amauryho I. Ten opäť vytiahol na juh, kde po niekoľkých nerozhodných bitkách obe strany uzavreli prímerie a Šávar bol donútený križiakom platiť vysoký tribút.<ref name="s131">Bridge, str. 131.</ref>[[Súbor:All Gizah Pyramids.jpg|thumb|right|250px|Pod pyramídami v Gíze mesiace táboril Núr ad-Dínov vojvodca Asad ad-Dín Šírkúh]] Už v októbri ďalšieho roku však križiaci vtrhli do [[delta Nílu|delty Nílu]], kde zmasakrovali miestne kresťanské obyvateľstvo. Keď potom Amaury obliehal Káhiru, Egypťania požiadali o pomoc Núr ad-Dína, ktorý v januári [[1169]] donútil jeruzalemské vojsko k ústupu.<ref name="sl154">Hrochová, str. 154.</ref> Šírkúh sa stal novým egyptským vezírom a po ňom nastúpil jeho synovec Saláh ad-Dín Jusúf ben Ajjúb. Amaury a byzantský cisár [[Manuel I. (Byzantská ríša)|Manuel]] považovali Saláh ad-Dínovo prevzatie moci v Egypte, spolu s Núr ad-Dínom v Sýrii, za porušenie rovnováhy síl.<ref name="s132">Bridge, str. 132.</ref> Cisár preto zosnoval ďalšie egyptské ťaženie a prisľúbil palestínskym Frankom na pomoc loďstvo. Po týždňoch čakania skutočne križiaci s flotilou po boku vytiahli do Egypta, kde obliehali prístav [[Dumját (mesto)|Damietta]].<ref name="s133">Bridge, str. 133.</ref> Mesto však útoku odolalo a útočníci sa nakoniec stiahli. Tím tiež skončilo päť križiackych pokusov o dobytie Egypta. Napriek pohrome, akou skončilo ich spoločné podnikanie, bolo Amauryho a Manuelovo spojenectvo naďalej udržované. V roku [[1173]] ponúkla jeruzalemským križiakom spojenectvo moslimská sekta [[asasíni|asasínov]], ktorých [[šejk]]om bol v tej dobe [[Rašíd ad-Dín Sinan]], medzi križiakmi známy ako Starec z hôr. Proti spojenectvu sa však postavili [[Rád templárov|templári]] a asasínskeho posla zabili. Amaury I. sa rozzúril, nechal zodpovedných templárov zatknúť a u pápeža dokonca žiadal zrušenie templárskeho rádu.<ref name="s134">Bridge, str. 134.</ref> Sinanovi sa kráľ ospravedlnil a ten ospravedlnenie prijal. V roku [[1174]] Núr ad-Dín zomrel a po niekoľkých mesiacoch ho nasledoval aj [[Amaury I. Jeruzalemský|Amaury I.]] Necelý týždeň po Amauryho smrti bol za nového jeruzalemského kráľa korunovaný jeho trinásťročný syn ako [[Balduin IV. (Jeruzalem)|Balduin IV.]] Do roku [[1180]] prebiehali pravidelné drobné šarvátky medzi Saláh ad-Dínom a novým kráľom, potom bolo zjednané prímerie na dva roky.<ref name="s138">Bridge, str. 138.</ref> Toho roku zomrel aj cisár Manuel I. a s jeho smrťou stratilo Jeruzalemské kráľovstvo mocného spojenca. == Moslimská ofenzíva a úpadok kráľovstva == [[Súbor:BaldwinIV.jpg|thumb|left|250px|Arcibiskup [[Vilhelm z Tyru]] a Balduin IV., Vilhelm u chlapca rozpoznáva prvé príznaky lepry.<br />(miniatúra Vilhelma z Tyru: ''Historia rerum in partibus transmarinis gestarum'', 13. storočie)]] Amauryho následník [[Balduin IV. (Jeruzalem)|Balduin IV.]] od útlej mladosti trpel [[Malomocenstvo|leprou]]. Aj cez svoju chorobu sa ukázal byť veľmi rozhodným a energickým kráľom a vojvodcom. V tej dobe sa už naplno prejavilo rozdelenie kráľovského dvora a jeruzalemských barónov na dve názorové skupiny.<ref name="mak215-2">Kovařík, str. 215.</ref> Prvú skupinu tvorili predovšetkým šľachtici, ktorí sa vo Svätej zemi narodili a ich rody tu žili po niekoľko generácií. <!--Niektorí novo prisťahovaní šľachtici im pre niektoré prevzaté orientálne zvyklosti hovorili „Žriebätá“.<ref name="kvo103">Tate, str. 103.</ref>--> Po nástupe Balduina IV. mali títo šľachtici tiež na dvore prevahu. Ich hlavnými predstaviteľmi boli grófi z Tripolisu [[Raimond III. (Tripolis)|Raimond III.]] a barón z [[Ramla|Ramly]] a [[Nábulus]]u [[Balian z Ibelinu|Balian]]. Tí zastávali umiernené názory na spolužitie s moslimmi a presadzovali voči ním aj Byzancii ústretovejšiu politiku, vojensky zameranou na obranu zeme.<ref name="sl161"/> Druhou skupinou boli šľachtici, ktorí sa v Palestíne nenarodili, ale získali tu svoje panstvá a v arabskom svete sa príliš neorientovali. Tí presadzovali voči moslimským štátom útočnú a dobyvačnú politiku a medzi ich predstaviteľov patrili bratia [[Guy de Lusignan|Guy]] a [[Amaury II. de Lusignan|Amaury]] [[Lusignanovci|de Lusignan]] a tiež aj [[Renaud de Châtillon]]. Od roku [[1180]] získali priaznivci agresívnejšej politiky významné miesta v štátnej správe a potom aj rozhodujúce slovo na dvore, keď sa kráľova sestra Sibyla vydala za [[grófstvo Jaffa a Askalon|grófa z Jaffy a Askalonu]] Guya de Lusignan. Guyovej dvorskej skupine sa tiež podarilo na uvoľnené miesto jeruzalemského patriarchu zvoliť arcibiskupa z Caesareje [[Heraklios Jeruzalemský|Herakleia]], zatiaľ čo Raimond III. so svojimi priaznivcami presadzoval akkonského arcibiskupa, kronikára a vychovávateľa Balduina IV., [[Vilhelm z Tyru|Vilhelma]].<ref name="sl162">Hrochová, str. 162.</ref> [[Súbor:Schlacht von Montgisard 2.jpg|thumb|right|250px|Bitka pri Montgisarde: Chorý kráľ Balduin IV. víťazí nad Saladinom (''Charles Philippe Larivière'', Salles des Croisades, Versailles (1839 – 1842))]] V Egypte zatiaľ narastala po smrti Núr ad-Dína moc vezíra Saláh ad-Dína Jusúfa ben Ajjúba, neskôr známeho ako [[Saladin (sultán)|Saladin]]. Saladin najprv začal zjednocovať moslimov v Sýrii a narazil na odpor vládcov v Aleppu a Mosulu, ktorí boli zo Zengího rodu. Jeruzalemskí križiaci, ktorí si novú Saladinovu hrozbu dobre uvedomovali, zo všetkých síl sa snažili podporiť zengíovských vládcov a v roku [[1176]] sa im Saladina podarilo od útoku na Aleppo odradiť.<ref name="kvo98">Tate, str. 98.</ref> Kvôli neustálym lúpežným nájazdom Renauda de Châtillon na obchodné karavány Arabov Saladin na Jeruzalemské kráľovstvo zaútočil. Do čela jeruzalemských vojsk sa postavil kráľov švagor Guy, ktorý však predviedol iba svoju váhavosť v boji a jeho odporcom, na čele s Raimondom III., kráľa primäli Guya z funkcie veliteľa odvolať.<ref name="sl164">Hrochová, str. 164.</ref> Do čela armády sa napriek svojmu malomocenstvu postavil kráľ Balduin osobne a Guya vyšachoval z nástupníctvom na trón tým, že nechal korunovať svojho päťročného synovca za korunného princa.<ref name="s142">Bridge, str. 142.</ref> Kráľovým zástupcom sa stal Raimond III., ktorý sa rovnako stal regentom kráľovstva po dobu neplnoletosti mladého Balduina V. a veliteľom armády. Svoju zdatnosť Raimond III. preukázal, keď Saladina zahnal od obliehania [[Kerak]]u (pevnosti Renauda de Châtillon), kde sa v tej dobe konala svadba jeho nevlastného syna [[Homfroi IV. z Toronu|Homfroia]] a kráľovej mladšej sestry Isabely a kde bol tiež prítomný veľký počet významných svadobčanov z rádov barónov.<ref name="s143">Bridge, str. 143.</ref> V roku [[1185]] chorý kráľ zomrel a Raimond III. sa tak mohol z pevnej pozície regenta naplno zmocniť vlády za mladého kráľa [[Balduin V. Jeruzalemský|Balduina V.]]<ref name="mak216"/> Raimond tiež vyjednal so Saladinom prímerie na štyri roky.<ref name="sl164"/> O rok neskôr však nečakane mladý kráľ zomrel a Raimond stratil svoje regentské práva. Moc prešla na matku zosnulého kráľa [[Sybila Jeruzalemská|Sybilu]] a jej manžela Guya de Lusignan, ktorí si po krátkom konflikte vládu v Jeruzaleme zaistili. Raimond III. odišiel z Jeruzalema do [[Tverja|Tiberiady]], kde sa dohodol so Saladinom na vzájomnom prímerí.<ref name="kvo110">Tate, str. 110.</ref> Dvorská strana bojachtivých šľachticov sa tak dostala opäť k moci.<ref name="sl165">Hrochová, str. 165.</ref> === Pád Jeruzalema a tretia križiacka výprava === {{hlavný článok|Bitka pri Hattíne|Obliehanie Jeruzalema (1187)|Tretia križiacka výprava}} [[Súbor:Guido di Lusignano.jpg|thumb|left|upright|250px|Jeruzalemský kráľ [[Guy de Lusignan]] (''Francoise Edouard Picot'', Salles des Croisades, Versailles (1839 – 1842))]] Guy de Lusignan sa ukázal ako zlý a nerozhodný vládca. Kráľov blízky spojenec Renaud de Châtillon znovu zaútočil na saracénsku karavánu a zajatých obchodníkov a tovar odvliekol do [[Kerak]]u.<ref name="mak218">Kovařík, str. 218.</ref> Saladin túto akciu vzal ako zámienku k vojne a začal sa chystať na boj. Šľachtici boli Renaudovou akciou rozhorčení a [[Raimond III. (Tripolis)|Raimond III. z Tripolisu]] aj [[Antiochijské kniežatstvo|antiochijský knieža]] [[Bohemund III. (Antiochia)|Bohemund III.]] odmietli mať s novou vojnou so Saladinom čokoľvek spoločného.<ref name="s146">Bridge, str. 146.</ref> Guy de Lusignan však začal v okolí [[Nazaret]]u zhromažďovať všetky vojska. Tripoliský gróf Raimond sa nakoniec k vojsku pripojil tiež. V následnej [[bitka pri Hattíne|bitke pri hattínskych rohoch]] [[4. júla|4. júla]] [[1187]] však jeruzalemské vojsko Saladin porazil a zajal kráľa aj ostatných vodcov. Raimondovi III., Balianovi z Ibelinu, [[Reginald zo Sidonu|Reginaldovi zo Sidonu]], patriarchovi Herakliovi, titulárnemu grófovi z Edessy Joscelinovi III. a asi trom tisíckam ďalších kresťanov sa podarilo vyviaznuť. Renaud de Châtillon bol [[Saladin (sultán)|Saladinom]] popravený a Guy de Lusignan s ostatnými boli s poctami odvedený do zajatia.<ref name="sl167">Hrochová, str. 167.</ref> Potom Saladin už dobýval ľahko jedno križiacke územie za druhým a [[2. október|2. októbra]] [[1187]] [[Obliehanie Jeruzalema (1187)|padol samotný Jeruzalem]]. Iba niekoľko miest a hradov zostalo v križiackych rukách, ako prístav Tyros, (chránený strýkom Balduina V. [[Konrád z Montferratu|Konrádom z Montferratu]], ktorý dorazil z Konštantínopola), mesto [[Antiochia|Antiochie]], [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]] a hrady [[Hrad Beaufort|Beaufort]], [[Chastel Blanc]], [[Margat|Marqab]], [[Tartus|Tortosa]] a [[Krak des Chevaliers]].<ref name="s149">Bridge, str. 149.</ref> [[Súbor:Conrad-Picot.jpg|thumb|upright|[[Konrád z Montferratu|Konrád z Montferratu]], obranca Tyru (''Francoise Edouard Picot'', Salles des Croisades, Versailles (1839 – 1842))]] Strata Jeruzalema na jeseň roku [[1187]] ukončila na čas existenciu Jeruzalemského kráľovstva. Mnoho obyvateľov utieklo pred Saladinom do Tyru, Tripolisu, či Egypta, odkiaľ sa vrátili naspäť do [[Európa|Európy]]. Kresťania, ktorí padli Saladinovi do rúk, sa mohli vykúpiť; tí, ktorí sa nemohli od moslimov vyplatiť, upadli do [[otroctvo|otroctva]].<ref name="s149"/> Na dobytých územiach nastala veľká zmena v zložení obyvateľstva. Kresťania západného rítu museli odísť a na ich miesto prichádzali moslimovia. Východní kresťania smeli zostať, rovnako ako [[Židia]], ktorých postavenie sa dokonca oproti križiackej vláde zlepšilo.<ref name="sl170">Hrochová, str. 170.</ref> Pád Jeruzalema otriasol celou Európou. Hovorí sa, že pápež [[Urban III.|Urban III.]] vtedy zomrel žiaľom, ale je veľmi pravdepodobné, že sa o tejto porážke pred smrťou vôbec nestihol dozvedieť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.newadvent.org/cathen/15211a.htm | titul=CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: Pope Urban III | jazyk =anglicky | dátum prístupu=2008-01-08}}</ref> Jeho nástupca [[Gregor VIII.]] sa obrátil na európskych kráľov s výzvou, aby sa zriekli bojov medzi sebou a vydali sa na novú [[križiacke výpravy|križiacku výpravu]]. Potom, čo do Európy začali prichádzať prví utečenci so správami o katastrofe v Zámorí, začali do Svätej zeme prúdiť menšie ozbrojené kontingenty na pomoc križiakom v Palestíne. Ako prví na Blízky východ dorazili [[Normani (Normandia)|normanské]] lode sicílskeho kráľa [[Viliam II. Sicílsky|Viliama II.]] a významne pomohli pri obrane Tyru a Tripolisu. Neskôr priplávali lode z [[Dánsko|Dánska]], [[Flámsko|Flámska]] aj [[Anglicko|Anglicka]] a tiež prispeli loďstva talianskych mestských štátov.<ref name="sl170"/> V niekoľkých neskorších rokoch sa po súši aj po mori vydali smerom do Svätej zeme mohutné vojska európskych monarchov, vrátane kontingentu francúzskeho kráľa [[Filip II. August|Filipa II. Augusta]], anglického kráľa [[Richard I. (Anglicko)|Richarda I. Levie srdce]] aj rímsko-nemeckého cisára [[Fridrich I. (Svätá rímska ríša)|Fridricha I. Barbarossu]]. Do dejín tieto menšie aj väčšie oddelené putujúce expedície vstúpili pod súhrnným názvom [[Tretia križiacka výprava]]. V lete roku [[1188]] Saladin prepustil kráľa [[Guy de Lusignan|Guya de Lusignan]] a ten sa vydal do Tyru. Obranca mesta a uznávaný veliteľ [[Konrád z Montferratu|Konrád z Montferratu]] však čerstvo prepusteného Lusignana odmietol vpustiť do mesta a uznať ho kráľom.<ref name="s157">Bridge, str. 157.</ref> Guy nechcel zostať sedieť nečinne pod hradbami Tyru a s hŕstkou svojich vojakov za pomoci pisánskeho loďstva zaútočil na Akkon. Časom Guy získaval podporu od miestnych Frankov, dokonca sa k nemu pripojil aj Konrád. Po príchode európskych posíl z [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Anglicko|Anglicka]], na čele s panovníkmi oboch zemí,<ref name="s157"/> sa mesto križiakom [[12. júl|12. júla]] [[1191]] vzdalo. [[Súbor:Folio from The book of knowledge of ingenious mechanical devices (1354 Mamluk copy). Part of a water clock (detail).jpg|thumb|left|250px|Perzská miniatúra z arabského kódexu pochádzajúca z konca 12. storočia patriaca údajne Saladinovi]] Po dobytí mesta medzi Guyom a Konrádom prepukol znovu spor o jeruzalemskú korunu. Guy sa však nehodlal svojho postavenia vzdať.<ref name="sl176">Hrochová, str. 176.</ref> Vzhľadom na to, že Guyova žena, kráľovná Sybila bola po smrti, stratil podľa mnohých šľachticov svoje práva na kráľovský titul. Titul tak automaticky prešiel na Sibylinu sestru Isabelu, ktorá bola vydaná za Homfroia IV. z Toronu. Konrád nechal Isabelu s Homfroiom rozviesť a potom ju sám požiadal za manželku, čím sa stal uchádzačom o trón.<ref name="kvo117-118">Tate, str. 117 – 118.</ref> Európski králi sprostredkovali kompromis: Guy de Lusignan mal doživotne zostať kráľom a Konrád s Isabelou sa mali stať jeho nástupcovia. Skutočnú vládu v zemi však držal anglický kráľ Richard.<ref name="sl178">Hrochová, str. 178.</ref> Francúzsky kráľ Filip z Akkonu odplával [[31. júl|31. júla]] [[1191]]. Richard I. zostal ešte celý rok až do októbra [[1192]] a nakoniec sa so Saladinom dohodol na päťročnom prímerí. Križiaci si mali podržať palestínske pobrežie až po mesto Jaffa a Jeruzalem sa mal stať pútnickým miestom voľne prístupným pre kresťanov. Dohoda bola potvrdené [[2. september|2. septembra]] [[1192]] a Richard I. sa vydal na cestu do Európy.<ref name="sl181">Hrochová, str. 181.</ref> Zatiaľ však znovu vzplanula nevraživosť medzi Guyom, na ktorého stranu sa postavili Pisánci, a Konrádom, ktorého podporovali [[Janovská republika|Janovania]]. Richard Levie srdce vymenoval kráľom viac podporovaného Konráda a Guya odškodnil Cyprom, ktorý pri ceste do Svätej zeme dobyl na Byzantskej ríši. Pretože ho ale po dobytí obratom predal templárom, musel Cyprus Guy od nich najskôr odkúpiť. Tým dal vzniknúť novému križiackemu štátu [[Cyperské kráľovstvo]].<ref name="s164">Bridge, str. 164.</ref> Konrád z Montferratu bol však zanedlho na príkaz [[Rašíd ad-Dín Sinan|Starca z hôr]] v Tyru zavraždený.<ref name="s165">Bridge, str. 165.</ref> Vdova Isabela bola potom vydaná za Richardovho synovca [[Henrich II. zo Champagne|Henricha ze Champagne]]. Henrich nebol nikdy korunovaný za kráľa, cez to v Palestíne fakticky vládol. Po Saladinovej smrti v roku [[1193]] a Guya de Lusignan o rok neskôr posilnil Henrich zo Champagne svoju pozíciu a dohodol sa s Guyovým bratom, cyperským kráľom [[Amaury II. de Lusignan|Amaurym]], ktorý si nenárokoval jeruzalemský trón. Henrichova a Isabelina dcéra bola neskôr vydaná za Amauryho syna [[Hugo I. Cyperský|Huga]], čím vznikla nová jeruzalemská panovnícka dynastia.<ref name="sl182">Hrochová, str. 182.</ref> == 13. storočie == [[Súbor:Al-Kamil Muhammad al-Malik and Frederick II Holy Roman Emperor.jpg|left|thumb|upright|Cisár Friedrich II. (vľavo) na stretnutí so sultánom al-Kamilom, ''(Giovanni Villani)'']] [[Súbor:Blason Royaume de Jérusalem.svg|thumb|Znak Jeruzalemského kráľovstva]] [[Súbor:Armoiries Chypre Jérusalem.svg|thumb|Znak zjednoteného kráľovstva jeruzalemského a cyperského]] [[Súbor:Coat of Arms of the House of Lusignan (Kings of Armenia, Cyprus and Jerusalem).svg|thumb|Znak kráľovstva Cypru, Arménska a Jeruzalema, po roku 1393]] Nasledujúcich sto rokov bolo Jeruzalemské kráľovstvo obklopené sýrskym územím. Oproti stavu pred Hattínom a Saladinovou ofenzívou bolo len torzom. Hlavné mesto sa presťahovalo do prístavného mesta [[Akko|Akkonu]] a kontrolovalo oblasť pobrežia dnešného severného Izraela na juhu a južného a centrálneho [[Libanon]]u. Do Svätej zeme už prakticky neprúdili západní kolonisti a naopak miestni šľachtici odchádzali do Cyperského kráľovstva a nových križiackych štátov v Grécku.<ref name="sl237">Hrochová, str. 237.</ref> Nový kráľ Henrich zo Champagne zomrel v roku [[1197]] a vdova Isabela sa po štvrtýkrát vydala, a to za brata svojho bývalého švagra Amauryho II. z Lusignanu. Potom, čo [[tretia križiacka výprava]] skončila prímerím so Saladinom, bola naplánovaná [[štvrtá križiacka výprava]], ktorú viedol [[Bonifác z Montferratu|Bonifác z Montferratu]]. Výprava dobyla hlavné mesto Byzancie [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]],<ref name="kvo120">Tate, str. 120.</ref> ale do Svätej zeme ich účastníci nikdy nedorazili. Po smrti Amauryho a Isabely sa novou kráľovnou stala mladá Isabelina dcéra [[Mária z Montferratu|Mária z Montferratu]], ktorá bola vydaná za omnoho staršieho a nemajetného európskeho rytiera [[Ján z Brienne|Jána z Brienne]].<ref name="s184">Bridge, str. 184.</ref> Pri pôrode Jánovej dcéry však Márie zomrela a ovdovený Ján vládol ďalej ako [[regent]]. V roku [[1217]] bola vyhlásená [[piata križiacka výprava]] a v septembri toho roku do Akkonu priplával rakúsky vojvoda [[Leopold VI. Babenberský|Leopold VI.]], [[Zoznam panovníkov Uhorska|uhorský]] kráľ [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] a [[Cyperské kráľovstvo|cyperský]] kráľ Hugo. Sýrski Ajjúbovci však o vojnu nestáli a bitke s križiakmi sa vyhýbali. Za tejto situácie Frankovia svojim ťažením nedosiahli ničoho a zahraniční spojenci Jána z Brienne nakoniec z Palestíny odplávali.<ref name="s185">Bridge, str. 185.</ref> V roku [[1225]] sa mladá dcéra Jana z Brienne [[Jolanda Jeruzalemská|Jolanda]] vydala za rímsko-nemeckého cisára [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] Fridrich Jána z Brienne zosadil z jeruzalemského trónu a v roku [[1227]] odplával na [[Outremer|Východ]]. V roku [[1229]] vyjednával s egyptským sultánom [[al-Kamil]]om z rodu [[Ajjúbovci|Ajjúbovcov]].<ref name="mak241"/> V [[Jaffa|Jaffe]] obaja panovníci [[11. február|11. februára]] [[1229]] uzavreli dohodu o návratu Jeruzalema pod vládu kresťanov. Moslimovia však mali v meste náboženskú slobodu a držali v rukách [[Omarova mešita|Omarovu mešitu]] a al-Aksá,<ref name="kvo122">Tate, str. 122.</ref> a Fridrich sa ešte toho roku vrátil do Talianska. Po jeho odchode v Palestíne aj na Cypre vypukla proti cisárovej autorite [[revolta]], na ktorej čele bol [[klan]] [[Ibelin]]ov. Hneď ako vypršalo prímerie vyjednané Fridrichom, kvarismedskí Turci s Egypťanmi znovu dobyli neopevnený Jeruzalem.<ref name="s196">Bridge, str. 196.</ref> V ďalších rokoch sa už [[piata križiacka výprava]] vo Svätej zemi prakticky neodohrávala. V roku [[1239]] priplával [[Zoznam navarrských kráľov|navarrský]] kráľ [[Theobald I. Navarrský|Theobald zo Champagne]], ktorý sa znovu zmocnil Jeruzalema a pomohol križiakom pri dobývaní Aškalonu, ale už nasledujúceho roku zo Svätej zeme odišiel. V októbri [[1240]] dorazil do Akkonu [[Richard z Cornwallu|Richard z Cornwallu]] – priamy zástupca cisára Fridricha II. a jeho záujmov. Richard utíšil rozbroje medzi akkonskými barónmi a ich odpor proti rímsko-nemeckej moci v kráľovstve, rozšíril územie Jeruzalemského kráľovstva a uzavrel výhodné prímerie s moslimmi.<ref name="sl256">Hrochová, str. 256.</ref> Hneď ako však Richard z Cornwallu odišiel, baróni proti cisárovi opäť povstali. V roku [[1242]] bola na dva nasledujúce roky zvolená regentkou kráľovstva za neplnoletého kráľa [[Konrád IV. Štaufský|Konráda II.]] cyperská kráľovná Alice. Po Alicinom skorom skone nastúpil na regentský post ľahko ovplyvniteľný [[Henrich I. Cyperský|Henrich I.]] Baróni ďalej upevňovali svoju moc a vládu v kráľovstve. Tyros bol vyňatý z kráľovského vplyvu a pridelený [[Philippe de Montfort|Philippovi de Montfort]] a akkonská komúna bola rozpustená.<ref name="sl257">Hrochová, str. 257.</ref> Jeruzalem [[23. august|23. augusta]] [[1244]] padlo do rúk chórezemských vojsk<ref name="mak241">Kovařík, str. 241.</ref> v egyptských službách a miestni kresťania boli vyhnaní. V októbri toho istého roku podľahla akkonská rytierska armáda egyptsko-chórezemským silám a kráľovstvo sa z tejto rany už nikdy nespamätalo. Táto bitka býva tiež niekedy označovaná ako „druhý Hattín“.<ref name="sl258">Hrochová, str. 258.</ref> [[Súbor:Emile Signol - Louis IX, dit Saint Louis, Roi de France (1215-1270).jpg|thumb|left|''Emile Signol'': [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX. Svätý]] na križiackej výprave<br /> ''(Salles des Croisades, Versailles)'']] V roku [[1250]] prišiel do Palestíny (po neúspechu svojej križiackej výpravy v Egypte) francúzsky kráľ [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovít IX.]] V dobe, keď bol Ľudovít prepustený zo zajatia, dostali sa do popredia egyptských dejín [[Mamlúcky sultanát|Mameluci]],<ref name="sl262">Hrochová, str. 262.</ref> ktorí v Egypte vyhlásili [[Mameluci|Mamelucký sultanát]]. Francúzsky kráľ bol v [[Outremer|Zámorí]] celé štyri roky,<ref name="kvo123">Tate, str. 123.</ref> počas ktorých Jeruzalemskému kráľovstvu prakticky vládol.<ref name="s206">Bridge, str. 206.</ref> Po Ľudovítovom odchode späť do [[Francúzsko|Francúzska]] (1254) zomrel mladý kráľ [[Konrád II. (Jeruzalem)|Konrád II.]] z [[Hohenstaufovci|hohenstaufovskej]] dynastie a jeho dedičom sa stal jeho syn [[Konrád III. (Jeruzalem)|Konrád III.]] V Jeruzalemskom kráľovstve zatiaľ vypukla nová občianska vojna: Pisánci sa spolu s [[Rád Templárov|templári]] postavili proti [[Benátska republika|Benátčanom]], podporovaným Ibelinmi a Provensálcami. V uliciach hlavného mesta sa bojovalo, na moriach bojovala medzi sebou talianske loďstvo a rôzne záujmové skupiny súperili o ostatné mesta pod kresťanskou nadvládou.<ref name="s208">Bridge, str. 208.</ref> Do dejín Blízkeho východu začali stále viac prenikať [[Mongoli]], ktorých kresťanskí vládcovia v Kilíkii a Antiochii ochotne uznali za svojich vládcov. Baróni v Akkonu to však neurobili.<ref name="sl265">Hrochová, str. 265.</ref> Mongolský chán [[Hülegü]], ktorý založil mongolský [[Ilchanát]] v Perzii,<ref name="kvo126">Tate, str. 126.</ref> požadoval poddanstvo tiež aj od mamelukov. Tí však odmietli a rozhodli sa pre vojnu. Hülegü bol však príliš zamestnaný v [[Irán|Perzii]], sultán Kutuz v roku [[1260]] porazil pri Ajn Džalúde mongolské vojská generála Ketbughy.<ref name="s210 - 211">Bridge, str. 210 – 211.</ref> Jeruzalemskí baróni, naplno zamestnaní vlastnými svármi,<ref name="kvo126"/> zachovali neutralitu. Mocenské centrá Mosul a Aleppo sa následne opäť vrátili pod moslimskú vládu. Mongoli sa obmedzili na vládu v Perzii a križiaci v Palestíne sa už nemohli spoliehať na ich vojenskú pomoc.<ref name="sl267">Hrochová, str. 267.</ref> Ešte v rok 1260 bol mamlúcky sultán [[Kutuz]] zavraždený vojvodcom [[Bajbars]]om, ktorý nastúpil na jeho miesto.<ref name="s212">Bridge, str. 212.</ref> Bajbars o tri roky neskôr začal rozsiahlu ofenzívu proti križiakom a zaútočil priamo na Akkon. Vďaka pomoci od križiakov z [[Cyperské kráľovstvo|Cypru]] sa podarilo kresťanom mesto udržať. Bajbars, nazývaný Panter,<ref name="mak241"/> však do roku [[1268]] obsadil väčšinu križiackych oporných bodov v Palestíne a Galileji. Najväčším Bajbarsovým úspechom však bolo dobytie [[Antiochia|Antiochie]].<ref name="sl268">Hrochová, str. 268.</ref> Jedinou pomocou, ktorá z Európy dorazila, bol malý kontingent na čele s [[Anglicko|anglickým]] princom [[Eduard I. (Anglicko)|Eduardom]]. Potom, čo sa Eduard zoznámil so zlou miestnou situáciou, vyjednal v roku [[1271]] s Bajbarsom mier na desať<ref name="sl269">Hrochová, str. 269.</ref> alebo jedenásť rokov<ref name="s215">Bridge, str. 215.</ref> a po úspešnom úniku z pokusu o atentát sa vrátil do Európy. [[Súbor:SiegeOfAcre1291.jpg|thumb|upright|250px|Bojov na hradbách Akkonu v roku [[1291]] sa osobne zúčastnili tiež aj veľmajstri rytierskych rádov johanitov a templárov]] Po Eduardovom odchode začali akkonskí baróni riešiť otázku následníctva. Titulárny jeruzalemský kráľ Konradin bol po prehranej [[Bitka pri Tagliocozzo|bitke pri Tagliocozzo]] [[Karol I. (Neapolsko)|Karolom z Anjou]] v roku [[1268]] bezprecedentne popravený a opustený trón mal pripadnúť cyperskému kráľovi [[Hugo III. (Cyprus)|Hugovi III.]] Iróniou osudu ďalšia uchádzačka o trón, Mária, titulárna kňažná antiochijská, za úplatu prenechala svoje nároky práve Karolovi z Anjou. Ten do Akkonu vyslal svojho zástupcu [[Roger zo San Severina|Rogera zo San Severina]].<ref name="sl270 - 271">Hrochová, str. 270 – 271.</ref> Kráľovstvo sa rozdelilo na dva tábory priaznivcov Karola z Anjou a Huga III. Až po Karolovej smrti v roku [[1285]] aj jeho stúpenci uznali za právoplatného kráľa Hugovho syna [[Henrich II. (Cyprus)|Henricha]]. ==Pád Akkonu== V tom istom období vstupovalo do [[Palestína|Palestíny]] vojsko nového mamlúckeho sultána [[Kalávún|Kalávúna]]<ref name="kvo126"/> za jeho vlády došlo v roku [[1283]] k predĺženiu prímeria s kresťanským kráľovstvom [[Akko|Akkon]], a to na desať rokov, desať mesiacov, desať dní a desať hodín. Sultán súhlasil s predĺžením prímeria, pretože nepovažoval Akkon za hrozbu, ale za výhodného obchodného partnera. Prímerie sa ale vzťahovalo iba na Akkon, na ostatné územné pozostatky Jeruzalemského kráľovstva sultán ďalej bez milosti útočil – v roku [[1285]] tak napadol a dobyl hrad [[Rád maltézskych rytierov|johanitov]] [[Margat]], v roku [[1287]] bola dobytá Lakatiea, [[19. apríl|19. apríla]] [[1289]] Tripolis<ref name="s218">Bridge, str. 218.</ref> a toho istého roku [[Botron]] a [[Nefín]]. Pretože sultán udržoval voči Akkonu aj naďalej prímerie, zavládol v tomto kresťanskom kráľovstve strach a [[Henrich II. (Cyprus)|Henrich II. Cyperský]] vyslal do Európy poslov s prosbou o pomoc. Na výzvu pápeža [[Mikuláš IV.|Mikuláša IV.]] sa ale zišlo len šesťdesiat rytierov, ktorých vyslal anglický kráľ [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]], a štyridsať templárov z [[Katalánsko|Katalánska]]. V tej dobe skončila križiacka výprava v strednom a severnom Taliansku a [[žoldnier]]i bez práce tak radi prijali výzvu k odchodu do Akkonu. Väčšina z týchto ozbrojencov nikdy predtým vo Svätej zemi nebola, a mali teda o spolužití [[moslim]]ov a kresťanov značne skreslené predstavy, čo následne viedlo k rade konfliktov. Títo novo príchodzí žoldnieri nebrali žiadny ohľad na snahu o pokojné spolužitie a udržiavaní prímeria s moslimským obyvateľstvom. Došlo ku krvavému napadnutiu moslimských roľníkov, [[Sýria|sýrskych]] obchodníkov a dokonca aj [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] [[Gréci|Grékov]], vtedy nevinných obyvateľov, ktorí s Akkonom pokojne obchodovali. Moslimovia, ktorí masakru unikli, sa odobrali do [[Káhira|Káhiry]], kde podali sťažnosť u sultána Kalavuna. Ten sa po porade s islamskými duchovnými vodcami rozhodol prímerie zrušiť a vytiahnuť na Akkon. Počas príprav na ťaženie Kalavun zomrel a za nového sultána bol vyhlásený [[Kálil|al-Ašraf Kálil]], Kalavunov druhorodený syn, ktorý v prípravách na boj pokračoval a oficiálne vyhlásil Akkonu vojnu. Dňa 5. marca [[1291]] potom sultán dorazil s hlavným vojskom na dohľad od hradieb Akkonu a začalo obliehanie. 4. mája 1291 priplával do obliehaného mesta Henrich II. Cyperský, s sprievodom stovky rytierov a dvoch tisíc ozbrojencov. Keď ale Henrich II. Cyperský zbadal silu protivníkovej armády a značne poškodené opevnenie mesta, pochopil, že obrancovia nemajú žiadnu šancu a tak už 8. mája mesto opäť opustil. Rovnako sa zachovalo 3000 obyvateľov, vrátane miestnej aristokracie, ktorí sa rovnako urýchlene nalodili a utiekli. Sultánova armáda zatiaľ ďalej pokračovala v ostreľovaní opevnenia obliehacími strojmi, kopala štôlne pod hradbami a odrážala občasné výpady protivníka. Posledný mohutný útok na oslabený Akkon začali sultánove vojska v piatok 18. mája 1291, keď sa im postupne podarilo, časť po časti, dobyť takmer celé mesto. Počas týchto bojov bol zabitý [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]] [[Johaniti|johanitov]] [[Jean de Villiers (veľmajster)|Jean de Villiers]] a veľmajster [[Rád templárov|templárov]] [[Guillaume de Beaujeu]]. Padla aj väčšina anglických rytierov a francúzskych rytierov z gardy jeruzalemského kráľa. Ostatní utekali na more a snažili sa nalodiť na rýchlo odplávajúce lode. Boje ďalej pokračovali v akkonskej [[citadela|citadele]] chránenej templármi,<ref name="kvo126"/> v sídle [[Rád nemeckých rytierov|nemeckého rádu]] a v sídle [[Rád maltézskych rytierov|špitálnikov]], kde pokračoval odpor rádových [[Rytier (stredovek)|rytierov]], [[Rád maltézskych rytierov|johanitov]], [[Rád templárov|templárov]], [[Rád nemeckých rytierov|teutonov]], [[Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského|lazaritov]] a [[Rád svätého Tomáša|svätotomášských rytierov]]. Sídla jednotlivých rádov postupne kapitulovali a najdlhšie sa udržala [[citadela]], údajne až do 28. mája 1291. Obyvatelia a obrancovia Akkonu, ktorí sa nezachránili útekom na [[Cyprus|cyperských]] lodiach, boli nakoniec čiastočne zabití a čiastočne predaní do otroctva. Zostávajúce tri templárske hrady, [[Sidon]], [[Tortos]] a [[Château Pèlerin|Atlita]], sultánove vojská obsadili počas júla a augusta [[1291]], potom, čo ich templári opustili. Epopeja Jeruzalemského kráľovstva na [[Ázia|ázijskej]] pevnine, trvajúca takmer dvesto rokov, skončila. [[Cyperské kráľovstvo]], s ktorým Akkon od dôb Huga III. tvoril úniu, však pretrvalo mnoho ďalších desaťročí. Niektorí európski monarchovia a šľachtici nosia titul ''Jeruzalemský kráľ'' až do súčasnosti. == Referencie == {{reflist|4}} === Literatúra === * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baldwin | meno = Marshall W. | spoluautori = a kol. | titul = A History of the Crusades. Vol. 1, The first hundred years | vydavateľ = University of Wisconsin Press | miesto = Madison | rok = 1969 | počet strán = 707 | isbn = | jazyk = anglicky | url = http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/History/History-idx?type=header&id=History.CrusOne&isize=M}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bridge | meno = Antony | titul = Křížové výpravy | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1995 | počet strán = 228 | isbn = 80-200-0512-9}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Duggan | meno = Alfred | odkaz na autora = | titul = Křižácké výpravy | vydavateľ = Orbis | miesto = Praha | rok = 1973 | počet strán = 214 | isbn = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Gabrieli | meno = Francesco | odkaz na autora = | titul = Křížové výpravy očima arabských kronikářů | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 344 | isbn = 978-80-257-0333-5}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hrochová | meno = Věra | odkaz na autora = Věra Hrochová | priezvisko2 = Hroch | meno2 = Miroslav | odkaz na autora2 = Miroslav Hroch | titul = Křižáci ve Svaté zemi | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 1996 | vydanie = 2 | počet strán = 289 | isbn = 80-204-0621-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hrochová | meno = Věra | odkaz na autora = | titul = Křížové výpravy ve světle soudobých kronik | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = 255 | isbn = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ibn Munkiz | meno = Usáma | odkaz na autora = Usáma Ibn Munkiz | titul = Kniha zkušeností arabského bojovníka s křižáky | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 348 | isbn = 978-80-200-1814-4}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Komnéna | meno = Anna | odkaz na autora = Anna Komnéna | titul = Paměti byzantské princezny | vydavateľ = Odeon | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 565 | isbn = 80-207-0527-9}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kovařík | meno = Jiří | odkaz na autora = Jiří Kovařík (spisovatel) | titul = Meč a kříž : (1066-1214) : rytířské bitvy a osudy I | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 278 | isbn = 80-204-1289-1}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Nicolle | meno = David | odkaz na autora = David Nicolle | titul = Druhá křížová výprava 1148 : pohroma před branami Damašku | vydavateľ = [[Grada]] | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 96 | isbn = 978-80-247-3413-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Nicolle | meno = David | odkaz na autora = | titul = Křižácké hrady ve Svaté zemi : 1097–1192 | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 64 | isbn = 978-80-247-1891-0}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Nicolle | meno = David | odkaz na autora = | titul = Křižácké hrady ve Svaté zemi : 1192–1302 | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 64 | isbn = 978-80-247-2874-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Nicolle | meno = David | odkaz na autora = | titul = Pád Akkonu 1291 : krvavý zánik křižáckých států | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 96 | isbn = 978-80-247-3414-9}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Nicolle | meno = David | odkaz na autora = | titul = První křížová výprava 1096-99 : dobytí Svaté země | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 96 | isbn = 978-80-247-1896-5}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Nicolle | meno = David | odkaz na autora = | titul = Třetí křížová výprava 1191 : Richard Lví srdce, Saladin a zápas o Jeruzalém | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-247-2382-2}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Peters | meno = Edward | titul = The First Crusade: the chronicle of Fulcher of Chartres and other source materials | vydavateľ = University of Pennsylvania Press | miesto = Philadelphia | rok = 1998 | vydanie = 2 | počet strán = 317 | isbn = 0-8122-1656-3 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Riley-Smith | meno = Jonathan | titul = The First Crusade and the idea of crusading | vydavateľ = University of Pennsylvania Press | miesto = Philadelphia | rok = 1986 | počet strán = 227 | isbn = 0-81-228026-1 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Riley-Smith | meno = Jonathan | titul = The Oxford illustrated history of the Crusades | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 1995 | počet strán = 436 | isbn = 0-19-820435-3 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Runciman | meno = Steven | odkaz na autora = Steven Runciman | titul = A history of the Crusades. vol. 1, The first Crusades and the foundation of the Kingdom of Jerusalem | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 1999 | počet strán = 376 | isbn = 0-521-06161-X | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Runciman | meno = Steven | titul = A history of the crusades. Vol. 2, The Kingdom of Jerusalem and the Frankish East : 1100-1187 | vydavateľ = Penguin Books | miesto = London | rok = 1990 | počet strán = 376 | isbn = 0-14-013704-1 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy| priezvisko = Runciman | meno = Steven | titul = A history of the Crusades. vol. 3, The kingdom of Acre and the later crusades | vydavateľ = Penguin Books | miesto = London ; New-York ; Toronto | rok = 1990 | počet strán = 529 | isbn = 0-14-013705-X | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Smail | meno = Raymond Charles | titul = Crusading Warfare (1097-1193) | vydavateľ = Barnes & Noble Books | miesto = New York | rok = 1956 | počet strán = 272 | isbn = 1-56619-769-4 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | meno = Pavel | priezvisko = Soukup | titul = Třetí křížová výprava dle kronikáře Ansberta | vydavateľ = Knihovna Jana Drdy v Příbrami | miesto = Příbram | rok = 2003| jazyk = | počet strán = 151 | isbn = 80-86240-67-3}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Tate | meno = Georges | titul = Křižáci v&nbsp;Orientu | vydavateľ = Nakladatelství Slovart | miesto = Praha | rok = 1996 | počet strán = 192 | isbn = 80-85871-15-7}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Tyerman | meno = Christopher | titul = God's War : A New History of the Crusades | vydavateľ = Belknap Press of Harvard University Press | miesto = Cambridge | rok = 2006 | počet strán = | isbn=0-674-02387-0 | jazyk = po anglicky}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Wolff | meno = Robert L. | priezvisko2 = Hazard | meno2 = Harry W. | spoluautori = a kol. | titul = A History of the Crusades. Vol. 2, The later Crusades, 1189-1311 | vydavateľ = University of Wisconsin Press | miesto = Madison | rok = 1969 | počet strán = 871 | isbn = | jazyk = po anglicky | url = http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/History/History-idx?type=header&id=History.CrusTwo&isize=M}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Byzance | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1992 | počet strán = 529 | isbn = 80-200-0454-8}} == Pozri aj == {|width=600 | *[[Jeruzalem]] *[[Križiacke výpravy]] *[[Edesské grófstvo]] *[[Antiochijské kniežatstvo]] *[[Tripoliské grófstvo]] | *[[Latinské cisárstvo]] *[[Solúnske kráľovstvo]] *[[Achájske kniežatstvo]] *[[Aténske vojvodstvo]] *[[Vojvodstvo Naxos]] |} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kingdom of Jerusalem}} == Externé odkazy == *[http://www.newadvent.org/cathen/08361a.htm Latin Kingdom of Jerusalem (1099–1291)] – Článok v Katolíckej encyklopédii *[http://www.heraldica.org/topics/national/jerusale.htm Latin Kingdom of Jerusalem] na heraldica.org *[http://lexicorient.com/e.o/jerusalem_kingd.htm Kingdom of Jerusalem] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080209014554/http://lexicorient.com/e.o/jerusalem_kingd.htm |date=2008-02-09 }} Looklex Encyclopaedia *[http://www.fotw.us/flags/crus-kj.html Kingdom of Jerusalem 1099–1291] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080218114731/http://www.fotw.us/flags/crus-kj.html |date=2008-02-18 }} *[http://www.the-orb.net/textbooks/crusade/jerusalem.html The Kingdom of Jerusalem] *[http://de.encarta.msn.com/encyclopedia_761576528/Königreich_Jerusalem.html Königreich Jerusalem] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081007110616/http://de.encarta.msn.com/encyclopedia_761576528/K%C3%B6nigreich_Jerusalem.html |date=2008-10-07 }} *[http://www.cosmovisions.com/ChronoRoyaumeJerusalem.htm Le royaume latin de Jérusalem] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111204102727/http://www.cosmovisions.com/ChronoRoyaumeJerusalem.htm |date=2011-12-04 }} *[http://fr.shvoong.com/books/27305-les-croisades-et-le-royaume/ Les Croisades Et Le Royaume De Jerusalem] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080223132844/http://fr.shvoong.com/books/27305-les-croisades-et-le-royaume/ |date=2008-02-23 }} *[http://www.pbmstoria.it/dizionari/storia_ant/g/g027.htm REGNO DI GERUSALEMME] *[http://dnevnik.bigmir.net/view_article/community/39935/ Иерусалимское королевство] == Zdroj == {{Preklad|cs|Jeruzalémské království|7584922}} {{Križiacke štáty}} [[Kategória:Jeruzalemské kráľovstvo| ]] [[Kategória:Križiacke štáty]] [[Kategória:Dejiny Jeruzalema]] [[Kategória:Dejiny Izraela]] [[Kategória:Dejiny Sýrie]] [[Kategória:Dejiny Libanonu]] [[Kategória:Dejiny Jordánska]] [[Kategória:Zaniknuté kráľovstvá]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] 45aojlw4jy3ohhd8a7qb3jyzn8n7zt0 WKS Śląsk Wrocław (futbal) 0 381967 8255768 7857375 2026-07-30T21:14:44Z Wolfgang121 142495 Predseda: Remigiusz Jezierski 8255768 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Śląsk Wrocław | obrázok = | celýnázov = WKS Śląsk Wrocław S.A. | prezývka = Vojenský ({{V jazyku|pol|Wojskowi}}) | založený = [[1947]] | rozpustený = | štadión = [[Mestský štadión (Vroclav)|Mestský štadión]] | kapacita = 42,771 | majiteľ = | predseda = {{minivlajka|Poľsko}} Remigiusz Jezierski | tréner = {{minivlajka|Slovinsko}} Ante Šimundža | liga = [[Ekstraklasa]] | sezóna = 2025/26 | pozícia = 2. miesto - I liga | vzor_lp1=_whiteborder|vzor_t1=_slask1112h|vzor_pp1=_whiteborder|vzor_tr1=_slask1112h|vzor_po1=_slask1112h| ľavéplece1=006000|telo1=006000|pravéplece1=006000|trenírky1=006000|ponožky1=006000| vzor_lp2=_slask1112a|vzor_t2=_slask1112a|vzor_pp2=_slask1112a|vzor_tr2=_slask1112a|vzor_po2=_slask1112a| ľavéplece2=FFffff|telo2=FFffff|pravéplece2=FFffff|trenírky2=FFffff|ponožky2=FFffff| vzor_lp3=_whiteborder|vzor_t3=_indep0910h|vzor_pp3=_whiteborder|vzor_tr3=|vzor_po3=| ľavéplece3=FF0000|telo3=FF0000|pravéplece3=FF0000|trenírky3=FF0000|ponožky3=FF0000| }} [[Súbor:Stadion Miejski we Wroclawiu - testy iluminacji 6.jpg|náhľad|Mestský štadión]] [[Súbor:Stadion Wroclaw 2011-11-18.jpg|náhľad|Mestský štadión]] [[Súbor:Wrocław Municipal Stadium - Euro 2012 (7).jpg|náhľad|Mestský štadión]] '''Śląsk Wrocław''' je [[futbalový klub]] z [[Poľsko|poľského]] mesta [[Vroclav]]. Klub bol založený v roku [[1947]] ako Pionier Wrocław. Najväčším úspechom klubu je majstrovský titul zo sezóny 1976/1977 i 2011/2012. == Športové úspechy == * ''[[Ekstraklasa|Majster Poľska]] (2):'' 1976–77, 2011–12. * ''Víťaz Poľského pohára (2):'' 1975–76, 1986–87. * ''Super poľsky (2):'' 1987, 2012. == Známi hráči == *[[Peter Grajciar]] *[[Marián Kelemen]] *[[Tomasz Kuszczak]] *[[Róbert Pich]] *[[Matúš Putnocký]] *[[Patrik Mráz]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.slaskwroclaw.pl Oficiálne stránky] * [http://www.slasknet.com/ Śląsk Wrocław Net] * [http://www.90minut.pl/skarb.php?id_klub=390&id_sezon=97 Śląsk Wrocław] (90minut.pl) {{Najvyššia futbalová súťaž v Poľsku}} [[Kategória:Poľské futbalové kluby]] [[Kategória:Šport vo Vroclave]] qoc4u9i8s07s2n5bhk2r8hdk0swc30z Subaru Baja 0 386056 8255926 8214127 2026-07-31T11:50:45Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8255926 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Subaru Baja | obrazok = SubaruBaja.jpg | vyrobca = [[Subaru of Indiana Automotive, Inc.|Subaru-Isuzu Automotive, Inc.]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2003 – 2006 | krajina_povodu = [[Lafayette]], [[Indiana]], [[USA]] | predchodca = [[Subaru BRAT]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Vyššia stredná trieda]] | typ_karoserie = 4-dverové [[coupé utility]] (pick-up) | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[pohon všetkých kolies]] | platforma = | motor = 2,5 L 123 kW/165 koní [[B4 (motor)|B4]]<br><br>2,5 L 157 kW/210 koní [[B4 (motor)|B4]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br>5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]] | razvor = {{mm|2649|m}} | vyska = {{mm|1631|m}} (2003 – 04)<br>{{mm|1654|m}} (2005 – 06) | sirka = {{mm|1781|m}} | dlzka = {{mm|4905|m}} | hmotnost = {{kg|1500}} | kapacita_nadrze = | euroncap = 4 | rok = 2003 | podobne = [[Subaru Legacy]]/[[Subaru Outback|Outback]] | dizajner = }} '''Subaru Baja''' (''výslovnosť ba-ha'') je ľahký pracovný, štvordverový, štvormiestny [[automobil]] s [[pohon 4 × 4|pohonom všetkých kolies]] a otvorenou ložnou plochou, ktorý v rokoch 2003 až 2006 vyrábala japonská automobilka [[Subaru]]. Baja kombinuje riadenie a charakteristiky osobného automobilu so všestrannosťou otvorenej ložnej plochy a nákladnou kapacitou automobilu typu [[pick-up]]. Dizajn so [[samonosná karoséria|samonosnou karosériou]] zdieľa veľa z existujúcich mechanických komponentov, [[automobilová platforma|platformu]] a karosárske diely [[kombi]] verzií modelov [[Subaru Legacy|Legacy]] a [[Subaru Outback|Outback]].<ref name="pickupgtruck.com">{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://www.pickuptruck.com/html/2003/subaru/baja/first_drive/page1.html| titul= First Drive: 2003 Subaru Baja |vydavateľ=PickupTruck.com August 9, 2002}}</ref> Jeho výroba začala 18. júla 2002<ref name="subaru.com">{{Citácia elektronického dokumentu| url= http://www.subaru.com/common/about/about_indiana.jsp| titul= Subaru of Indiana History| vydavateľ= Subaru.com| dátum prístupu= 2012-01-31| url archívu= https://web.archive.org/web/20090107040030/http://www.subaru.com./common/about/about_indiana.jsp| dátum archivácie= 2009-01-07}}</ref> ako model 2003 v Lafayette v štáte Indiana, v továrni ([[Subaru of Indiana Automotive, Inc.]]), ktorú zdieľala automobilka Subaru s [[Isuzu]]. Baja je o {{mm|152|m}} dlhšia ako Outback,<ref name="pickupgtruck.com"/> obsahuje 4-dverový priestor pre cestujúcich spolu s otvorenou ložnou plochou s dĺžkou {{mm|1041|m}} a vyklápacím zadným vekom. Baja získala v rokoch 2003 a 2004 cenu J.D. Powers’s APEAL (pre automobilový výkon, výbavu a usporiadanie) Award – zameranú na spokojnosť majiteľa s dizajnom, objemom, usporiadaním a výkonom svojich nových vozidiel – v kategórii "Most Appealing Compact Pickup" a ''Consumer Reports'' 2006 najvyššie skóre pre spoľahlivosť v kategórii pick-upov.<ref name="cnn money">{{Citácia periodika| url= http://money.cnn.com/popups/2006/autos/reliable/10.html| titul= Subaru makes another bold move with Baja| periodikum= CNNmoney.com| dátum prístupu= 2010-05-24| url archívu= https://web.archive.org/web/20100212185949/http://money.cnn.com/popups/2006/autos/reliable/10.html| dátum archivácie= 2010-02-12}}</ref> [[Súbor:Subaru--Baja.jpg|thumb|Subaru Baja]] == Referencie == {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Subaru Baja}} ==Externé odkazy== *[http://www.subaru.com/ Subaru of America webstránka] *[http://www.scoobytruck.com/ Subaru Baja fórum majiteľov] ==Zdroj== {{Preklad|en|Subaru Baja|472675125}} [[Kategória:Automobily Subaru|Baja]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] kd3g71r1lr387j5qq4fz614xafy0v5s Lamborghini Reventón 0 386070 8255933 7963568 2026-07-31T11:50:54Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8255933 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Lamborghini Reventón | obrazok = Lamborghini Reventón.jpg | vyrobca = [[Lamborghini]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2009 – 2010 (20 ks) | krajina_povodu = [[Sant’Agata Bolognese]], Taliansko | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = [[Lamborghini Murciélago]] | trieda = | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom v strede|Motor v strede]], [[Pohon 4 × 4|pohon všetkých kolies]] | platforma = | motor = 6,5 l [[Dvanásťvalcový vidlicový motor|V12]] | maximalka = 340 km/h | akceleracia = | spotreba = 21,3 l/100 km | prevodovka = 6-rýchlostná [[Poloautomatická prevodovka|e-gear]]<br>6-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]] | razvor = {{mm|2665|m}} | vyska = {{mm|1135|m}} | sirka = {{mm|2058|m}} | dlzka = {{mm|4700|m}} | hmotnost = {{kg|1665}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = [[Lamborghini Murciélago|Murciélago LP640]] | dizajner = }} [[Súbor:Lamborghini Reventon.jpg|right|thumb|Pohľad zozadu na Lamborghini Reventón]] '''Lamborghini Reventón''' je [[superšportový automobil]] s [[Automobil s motorom v strede|motorom v strede]], ktorý mal debut v roku [[2007]] na Frankfurtskom autosalóne. S cenou 1 milión [[euro|eur]] je to najdrahší automobil značky [[Lamborghini]] a do predaja sa dostane iba 20 kusová séria. Jeden exemplár bude vyrobený pre múzeum Lamborghini<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.edmunds.com/insideline/do/Drives/FirstDrives/articleId=123301 |titul=First Drive: 2008 Lamborghini Reventon |vydavateľ=Edmunds.com |dátum vydania=5. november 2007 |dátum prístupu=2010-11-17}}</ref>. Každý Reventón má tabuľku so svojim číslom medzi vodičovým a spolujazdcovým sedadlom. Napriek novému exteriéru pochádza väčšina mechanických prvkov (vrátane motora) z modelu [[Lamborghini Murciélago|Murciélago LP640]].<ref name="Sybarites">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lamborghini Reventón |vydavateľ=sybarites |url=http://www.sybarites.org/2007/09/11/lamborghini-reventon/ |dátum prístupu=2007-09-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090207012652/http://www.sybarites.org/2007/09/11/lamborghini-reventon/ |dátum archivácie=2009-02-07 }}</ref> Podľa oficiálneho tlačového vydania, prevedenie exteriéru bolo inšpirované "najrýchlejšími lietadlami".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lambocars.com/rev/revpr.php |titul=Reventon |vydavateľ=Lambocars.com |date= |dátum prístupu=2010-11-17}}</ref> Na zdôraznenie tohto faktu, Lamborghini urobilo súťaž medzi Reventónom a bojovou stíhačkou [[Panavia Tornado]] na 3 kilometre dlhej pristávacej ploche. Automobil dlho viedol, no Tornado ho "v posledných niekoľkých metroch" úseku predbehlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.dieselstation.com/news/automotive/lamborghini-reventon-vs-tornado-jet-fighter.html |titul=Lamborghini Reventon vs Tornado Jet Fighter |vydavateľ=Dieselstation.com |date= |dátum prístupu=2010-11-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080919110953/http://www.dieselstation.com/news/automotive/lamborghini-reventon-vs-tornado-jet-fighter.html |dátum archivácie=2008-09-19 }}</ref> ==Technické údaje== * Motor: [[Dvanásťvalcový vidlicový motor|V12]] 2 × [[SOHC]], 48 [[Ventil (piestový spaľovací motor)|ventilov]], {{cm3|6496}} * Výkon: 478 kW/650 koní pri 8 000 ot/min (100 koní/l) * [[Krútiaci moment]]: 660 Nm pri 6 000 ot/min * [[Prevodovka]]: 6-rýchlostná poloautomatická/manuálna * Podvozok: Trubková oceľová konštrukcia a [[Uhlíkové vlákno|karbónová karoséria]] * Brzdy: Karbo-keramické kotúče [[Brembo]] (priemer {{mm|380|m}} vpredu/{{mm|360|m}} vzadu), 6-piestové strmene * Kolesá a pneumatiky: Magnéziové kolesá OZ, pneumatiky [[Pirelli]] P-Zero Rosso (vpredu 245 x 35 ZR18/vzadu 335 x 30 ZR18) * Rozmery (d × š × v): 4 700 × 2 058 × {{mm|1135|m}} * Objem palivovej nádrže: 100 l * Hmotnosť: {{kg|1665}} ({{kg|2.6}}/k) * [[Zrýchlenie]]: 0 – {{km|100|m}}/h za 3,4 s * Zrýchlenie: 0 – {{km|160|m}}/h za 6,5 s * Maximálna rýchlosť: {{km|340|m}}/h * Spotreba: 21,3 l/{{km|100|m}} (mixte CEE) * Cena: 1 196 000 [[Euro|€]] ==Reventón Roadster== [[Súbor:Lamborghini Reventón Roadster.JPG|left|thumb|Lamborghini Reventón Roadster]] Verzia [[roadster]] bola odhalená v roku [[2009]] opäť vo Frankfurte. Automobil používa motor z modelu [[Lamborghini Murciélago|Murciélago]] LP 670-4 SuperVeloce.<ref>{{cite web|last=Ramsey |first=Jonathon |url=http://www.autoblog.com/2009/03/26/could-lamborghini-be-preparing-a-reventon-roadster/ |title=Is Lamborghini preparing a '&#39;'Reventon'&#39;' Roadster? |publisher=Autoblog.com |date=2009-03-26 |accessdate=2010-11-17}}</ref> Výroba bola obmedzená na 15 kusov za cenu 1 100 000 [[euro|eur]].<ref>{{cite web|last=Abuelsamid |first=Sam |url=http://www.autoblog.com/2009/09/14/officially-official-lamborghini-reveals-reventon-roadster/ |title=Officially Official: Lamborghini reveals Reventon Roadster |publisher=Autoblog.com |date=2009-09-14 |accessdate=2010-11-17}}</ref> Zrýchlenie vozidla z 0 na {{km|100|m}}/h je za 3,3 sekundy a jeho maximálna rýchlosť {{km|330|m}}/h. ==Referencie== {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Lamborghini Reventón}} ==Externé odkazy== * [http://www.lamborghini.com Oficiálna webstránka Lamborghini] ==Zdroj== {{Preklad|en|Lamborghini Reventón|472580929}} {{Lamborghini}} [[Kategória:Superšportové automobily]] [[Kategória:Automobily Lamborghini|Reventón]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[de:Lamborghini Murciélago#Reventón]] 84iz59eccrenw8ztti5c0mjou3fvbel Pignans 0 428158 8255857 7659718 2026-07-31T09:24:12Z ComPignans 301641 8255857 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Pignans | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason de la ville de Pignans (Var).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Provence-Alpes-Côte d’Azur]] | departement = [[Var (departement)|Var]] | obvod = [[Brignoles (obvod)|Brignoles]] | kantón = [[Besse-sur-Issole (kantón)|Besse-sur-Issole]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 43 | lat_min = 18 | lat_sec = 2 | lat_SJ = S | lon_deg = 6 | lon_min = 13 | lon_sec = 36 | lon_VZ = V | rozloha = 34.87 | najvyšší bod = 766 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 146 | najnižší bod názov= | PSČ = 83790 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 83092 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Pignans''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Var (departement)|Var]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Provence-Alpes-Côte d’Azur]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|34.87}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|766}} a najnižší bod {{mnm|146 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|83092}} ({{OBD|FR|83092}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=83092 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 83092}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Var]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Var]] 9sgo2lg156snf0kk0l5tmlcpcnkg1oh 8255866 8255857 2026-07-31T09:30:32Z Kontributor 2K 239199 Revízia [[Special:Diff/8255857|8255857]] používateľa [[Special:Contributions/ComPignans|ComPignans]] ([[User talk:ComPignans|diskusia]]) restore original CoA 8255866 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Pignans | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason ville fr Pignans (Var).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Provence-Alpes-Côte d’Azur]] | departement = [[Var (departement)|Var]] | obvod = [[Brignoles (obvod)|Brignoles]] | kantón = [[Besse-sur-Issole (kantón)|Besse-sur-Issole]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 43 | lat_min = 18 | lat_sec = 2 | lat_SJ = S | lon_deg = 6 | lon_min = 13 | lon_sec = 36 | lon_VZ = V | rozloha = 34.87 | najvyšší bod = 766 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 146 | najnižší bod názov= | PSČ = 83790 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 83092 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Pignans''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Var (departement)|Var]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Provence-Alpes-Côte d’Azur]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|34.87}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|766}} a najnižší bod {{mnm|146 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|83092}} ({{OBD|FR|83092}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=83092 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 83092}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Var]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Var]] s3pslyr4let6q2e9pnaei8fsukwqgm1 INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz 0 442898 8255610 8255544 2026-07-30T13:09:43Z IronLiberty 280078 +lnk Atlas 8255610 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.144306|17.104578|format=dms|display=title}} {{Infobox Občianske združenie |Názov = INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz |Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na commons --> |Sídlo = Na Vŕšku 6101/12<br />811&nbsp;01 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] |Vznik = [[2. december]] [[2005]]<ref name="rmno2">{{Citácia Harvard | Titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | Vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | Miesto = Bratislava | DátumPrístupu = 2026-07-30 | URL = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542112772895256030 }}</ref> |Zánik = |IČO = 30798442 |Predseda = Richard Ďurana <small>(riaditeľ)</small><ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2015 | Titul = Ľudia | URL = http://www.iness.sk/stranka/5028 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz | DátumPrístupu = 2015-03-09 }}</ref> |Web = [http://www.iness.sk/ www.iness.sk] |Štatutár=Jural Karpiš <small>(predseda)</small><ref name="rmno2"/><br/> Richard Ďurana <small>(riaditeľ)</small><ref name="rmno2"/>|Funkcia štatutára=Štatutári|Právna forma=[[občianske združenie]]|Registračné číslo=VVS/1-900/90-27180|Ostatní kľúčoví ľudia=Radovan Ďurana<br/>Róbert Chovanculiak<br/>Martin Vlachynský|Zameranie=ekonomický think tank}} [[Súbor:Bratislava Na vŕšku 02 01.jpg|náhľad|Sídlo na ulici Na vŕšku 6101/12 v bratislavskom Starom Meste]] '''INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz''' ({{vjz|eng|''Institute of Economic and Social Studies''}}) je [[občianske združenie]] založené [[2. december|2. decembra]] [[2005]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktoré svoju činnosť začalo 1. januára 2006.<ref>{{Harvbz|Ďurana|2007|St=[4]}}</ref> Zaoberá sa analýzou [[Verejné financie|verejných financií]], [[Monetárna politika|monetárnej politiky]], [[Zdravotníctvo|zdravotníctva]] a problematiky [[Európska únia|Európskej únie]], pričom k skúmanej problematike pristupuje a výsledky interpretuje z pohľadu [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej ekonomickej školy]]. Deklarovaným cieľom INESS je „rozšíriť všeobecné povedomie o spôsobe fungovania [[Trhový mechanizmus|trhového mechanizmu]], efektov štátnych zásahov a ich dopadov na spoločnosť a životy bežných ľudí.“<ref name=oINESS>{{Citácia Harvard | Rok = c2015 | Titul = O INESS – Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz | URL = http://www.iness.sk/stranka/5027 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz | DátumPrístupu = 2015-03-09 }}</ref> Súčasťou proklamovaných zásad činnosti inštitútu je [[apolitickosť]] (nepodporovanie politických strán ani záujmových skupín).<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2015 | Titul = Zásady činnosti | URL = http://www.iness.sk/stranka/5030 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz | DátumPrístupu = 2015-03-09 }}</ref> INESS je členom [[Atlas Network]], Stockholm Network, 4liberty.eu a EPICENTER Network.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = WADO | odkaz na autora = | titul = About INESS | url = https://iness.sk/en/about-iness/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260118140143/https://iness.sk/en/about-iness/ | vydavateľ = iness.sk | miesto = | dátum vydania = 2017-05-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-16 | dátum archivácie = 2026-01-18 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About Us | url = https://4liberty.eu/about-us/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260201170302/https://4liberty.eu/about-us/ | vydavateľ = 4liberty.eu | miesto = | dátum vydania = 2012-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-16 | dátum archivácie = 2026-02-01 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = EPICENTER members | url = https://www.epicenternetwork.eu/epicenter-members/ | vydavateľ = epicenternetwork.eu | miesto = | dátum vydania = 2023-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-16 | jazyk = en}}</ref> == História == Vzniku INESS predchádzal projekt [[Združenie euroskeptikov EUnie.sk]]. Webová stránka projektu vznikla niekoľko týždňov pred<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vitajte na stránkach združenia euroskeptikov EUnie.sk|url=http://www.eunie.sk/modules.php|url archívu=https://web.archive.org/web/20071026175834/http://www.eunie.sk/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=1|vydavateľ=Združenie euroskeptikov EUnie.sk|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-29|dátum archivácie=2007-10-26|jazyk=}}</ref> [[Referendum na Slovensku v roku 2003|referendom o vstupe Slovenska do Európskej únie]] konanom v mája 2003<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Burčík|meno=Matúš|titul=Pamätnú prechádzku po meste si Mečiar užíval. Účet v kaviarni zaplatil Dzurinda|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-30|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/referendum-o-vstupe-do-eu-politikov-spojilo-len-naoko|dátum prístupu=2026-07-29}}</ref> a vystupovala proti členstvu Slovenska v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Alternatívy vstupu do Európskej Únie|url=http://www.eunie.sk/alternativy/|url archívu=https://web.archive.org/web/20030810114009/http://www.eunie.sk/alternativy/|vydavateľ=Združenie euroskeptikov EUnie.sk|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-29|dátum archivácie=2003-08-10|jazyk=}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Negatíva vstupu do Európskej Únie|url=http://www.eunie.sk/preco/|url archívu=https://web.archive.org/web/20030810123125/http://www.eunie.sk/preco/|vydavateľ=Združenie euroskeptikov EUnie.sk|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-29|dátum archivácie=2003-08-10|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Začiatok|url=http://www.eunie.sk/|url archívu=https://web.archive.org/web/20030601200952/http://www.eunie.sk/#zaciatok|vydavateľ=Združenie euroskeptikov EUnie.sk|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-29|dátum archivácie=2003-06-01|jazyk=}}</ref> Ako občianske združenie bolo zaregistrované v apríli 2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |kapitola zborník=|titul=Združenie euroskeptikov EUnie.sk|url=https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542111950677583966|vydavateľ=Register mimovládnych neziskových organizácií MV SR|miesto=Bratislava|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-29}}</ref> Združenie sa angažovalo v celoslovenskej petičnej akcii [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] organizácií za vyhlásenie [[Referendum|referenda]] o Európskej ústave spustenej koncom augusta 2004.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Euroskeptici chcú referendum o ústave|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/200870-euroskeptici-chcu-referendum-o-ustave|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2004-08-30|dátum prístupu=2026-07-29|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko2=ČTK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Nová iniciatíva chce zabrániť prijatiu euroústavy|periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/domov/c/nova-iniciativa-chce-zabranit-prijatiu-euroustavy|dátum prístupu=2004-08-16|priezvisko=SITA|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-29|issn=1335-4418|odkaz na autora=SITA}}</ref> V júli 2005 sa zapojilo do ústavnej neúspešnej sťažnosti proti ratifikácii [[Zmluva o Ústave pre Európu|Zmluvy o Ústave pre Európu]].<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ústavná sťažnosť proti ratifikácii európskej ústavy|url=https://konzervativizmus.sk/ustavna-staznost-proti-ratifikacii-europskej-ustavy/|vydavateľ=[[Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika|Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika]]|miesto=Bratislava|dátum vydania=2005-07-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-29|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Sťažnosť na ratifikáciu euroústavy pridelil ÚS SR spravodajcovi|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2005-07-12|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/staznost-na-ratifikaciu-euroustavy-pridelil-us-sr-spravodajcovi|dátum prístupu=2026-07-29|odkaz na autora=SITA}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nález Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 171/05 Podľa Ústavného súdu SR pri schvaľovaní Zmluvy o Ústave pre Európu|url=https://www.cvce.eu/content/publication/2013/8/21/613b05e7-99aa-45ff-89f0-9400f3078f47/publishable_sk.pdf|dátum vydania=2013-12-19|dátum prístupu=2026-07-29|vydavateľ=Ústavný súd Slovenskej republiky|miesto=Košice}}</ref> Kľúčové osobnosti Združenia euroskeptikov EUnie.sk bratia Richard a Radovan Ďuranovci a Juraj Karpiš 2. decembra roka 2005 založili INESS, ktorý svoju činnosť začal 1. januára 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=20. výročie INESS|url=https://iness.sk/event/20-vyrocie-iness/|vydavateľ=iness.sk|miesto=|dátum vydania=2025-12-19|dátum aktualizácie=2025-12-19|dátum prístupu=2026-07-29|jazyk=}}</ref> == Webové projekty == INESS spravuje niekoľko menších webových projektov ako napríklad: * ''Cena Štátu'', web spracovávajúci informácie o [[Štátny rozpočet|štátnom rozpočte]] [[Slovensko|Slovenska]] * ''EuroKríza'', stránka informujúca o aktuálnom ekonomickom dianí v súvislosti s krízou v eurozóne * ''[[Byrokratický index]]'', ranking, ktorý kvantifikuje potrebný čas, počet úkonov a aj náklady, ktoré sú spojené so splnením si byrokratických povinností vyplývajúce z aktuálne platnej legislatívy v danej krajine. === Cena štátu === Na internetovom portáli sa nachádzajú aktuálne a presné informácie o jednotlivých zložkách patriacich do verejných financií a obsahuje aj mnoho zaujímavých aplikácií, ktorých cieľom je vzdelávať občanov o fungovaní a proporciách verejných financií. Súčasťou projektu je aj grafické znázornenie jednotlivých položiek verejných výdavkov vo forme plagátu - „vesmír verejných výdavkov“, ktorý je oficiálne schválený Ministerstvom školstva SR ako vhodná pomôcka pri výučbe v oblasti ekonómie na stredných školách. Projekt ponúka rôzne interaktívne nástroje V rámci projektu vznikli aj aplikácie ''Nakúp si svoj štát'' a ''Koľko platíte Vy osobne?'', umožňujúce občanom modelovať náklady na verejné služby a daňové zaťaženie, ako aj sekcia ''Plytvanie štátu'', zameraná na monitoring mediálne zdokumentovaných prípadov neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi na Slovensku od roku 2007. Projekt Cena štátu bola ocenený ako najlepší európsky internetový projekt roku 2007 ''Golden Umbrella Think Tanks Awards'' organizovanom Stockholm Network, ktorej je INESS členom. V roku 2008 získal projekt cenu v kategórii ''Inovatívne médiá'' v rámci programu ''The 2008 Templeton Freedom Awards'' americkej Atlas Network, ktorej je INESS členom tiež.{{chýba citácia}} Projekt je [[open source]] a bol doteraz replikovaný v [[Česko|Česku]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Ukrajina|Ukrajine]], [[Island|Islande]] a [[Bielorusko|Bielorusku]].{{chýba citácia}} === EuroKríza === Portál, informujúci o ekonomickej kríze v [[Európska únia|Európskej únii]], primárne v [[Eurozóna|eurozóne]]. Primárnou činnosťou je publikovanie týždenníka Budiž Euro!, ktorý preberajú aj viaceré slovenské informačné portály. Venuje sa aj mapovaniu slovenských nákladov na záchranu eurozóny, ktoré sú pravideľne zverejňované ako Účet za [[euro]]. V roku 2014 bola pripravená aj anglická mutácia Euro Bill, ktorá mapuje náklady všetkých členských štátov eurozóny.{{chýba citácia}} === Byrokratický index === [[Byrokratický index]] ({{V jazyku|eng|bureaucracy index}}) kvantifikuje potrebný čas, počet úkonov a aj náklady, ktoré sú spojené so splnením si byrokratických povinností vyplývajúce z aktuálne platnej legislatívy v danej krajine. Výsledky indexu sa vyhlásili v roku 2016 aj 2017 na Medzinárodný deň byrokracie.{{chýba citácia}} == Ekonomická olympiáda == Ekonomická olympiáda je celoslovenská vedomostná súťaž z ekonómie a financií pre stredoškolákov organizovaná INESS. Cieľom tejto olympiády je prispieť k zlepšeniu finančnej a ekonomickej gramotnosti, ale aj vyhľadávať medzi slovenskými stredoškolákmi nadaných budúcich ekonómov a následne ich podporovať v rozvoji.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Záborský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lehuta | meno2 = Michal | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Top stredoškoláci v ekonómii: Chcú Slovensku lepšie rozumieť | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-19/top-stredoskolaci-v-ekonomii-chcu-slovensku-lepsie-rozumiet.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-13 | dátum prístupu = 2019-01-19 }}</ref> == Medzinárodný deň byrokracie == Medzinárodný deň byrokracie ({{V jazyku|eng|International bureaucracy day}}) je pripomienkou zbytočne strateného času podnikateľov, účtovníkov, úradníkov a všetkých občanov nad zbytočnou byrokraciou. Určený bol na [[29. september|29. septembra]], keďže v tento deň sa narodil autor knihy Byrokracia, ekonóm [[Ludwig von Mises]].{{chýba citácia}} V tento deň viaceré ekonomické think-tanky v Európe publikujú [[Byrokratický index]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Bureaucracy Index Goes International - 4Liberty.eu|periodikum=4Liberty.eu|dátum=2017-10-03|url=http://4liberty.eu/bureaucracy-index-goes-international/|dátum prístupu=2018-01-25|jazyk=en-US}}</ref>, ktorý je mierkou byrokracie v jednotlivých štátoch a zároveň pouličnými podujatiami pripomínajú ľuďom, čo v ich živote znamená byrokracia.{{chýba citácia}} Prvý Medzinárodný deň byrokracie sa uskutočnil 29. septembra 2016 v Bratislave pod záštitou INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Podnikateľa zamestnáva byrokracia. Berie mu desiatky hodín a tisíce eur | periodikum = aktuálne.sk | odkaz na periodikum = | url = https://aktualne.centrum.sk/slovensko/spolocnost/kolko-hodin-stravi-roku-2016-nad-byrokraciou-maly-slovensky-podnikatel.html | issn = | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-29 | dátum prístupu = 2019-01-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180120065745/https://aktualne.centrum.sk/slovensko/spolocnost/kolko-hodin-stravi-roku-2016-nad-byrokraciou-maly-slovensky-podnikatel.html | dátum archivácie = 2018-01-20 }}</ref> V roku 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Entrepreneurs in Slovakia spend 140 hours annually complying with bureaucratic red tape|url=https://www.atlasnetwork.org/news/article/entrepreneurs-in-slovakia-spend-140-hours-annually-complying-with-bureaucra|dátum prístupu=2018-01-25|vydavateľ=Atlas Network|url archívu=https://web.archive.org/web/20180126070937/https://www.atlasnetwork.org/news/article/entrepreneurs-in-slovakia-spend-140-hours-annually-complying-with-bureaucra|dátum archivácie=2018-01-26}}</ref> sa k oslavám pridali aj český Liberální institut a bulharský think-tank IME. Súčasťou osláv v Bratislave v roku 2017 bolo aj vytvorenie papierového Byrokratického hada, ktorý mal dĺžku 250 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=TA3|meno=TA3.COM {{!}} TELEVÍZIA|titul=Televízia TA3 {{!}} Byrokracia ničí biznis, ekonómovia upozornili na nedostatky|url=https://www.ta3.com/clanok/1113667/byrokracia-nici-biznis-ekonomovia-upozornili-na-nedostatky.html|dátum prístupu=2018-01-19|vydavateľ=TA3.com|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20180119235225/https://www.ta3.com/clanok/1113667/byrokracia-nici-biznis-ekonomovia-upozornili-na-nedostatky.html|dátum archivácie=2018-01-19}}</ref> == Ocenenia INESS == INESS bol viackrát ocenený slovenskými aj zahraničnými cenami. Väčšina ocenení bola udelená organizáciami zo siete Altas alebo Stockholm, s ktorými je INESS spojený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ocenenia|url=https://iness.sk/sk/ocenenia|vydavateľ=INESS - Institute of Economic and Social Studies|dátum vydania=2017-05-25|dátum prístupu=2021-08-25|jazyk=sk}}</ref> Jedným z najúspešnejších projektov je Rómsky mýtus. Kampaň k projektu, ktorá upozorňovala na to, že z verejných financií ide len zanedbateľná čiastka na sociálne dávky pre Rómov, získala triete miesto v kategórii ''PR pre neziskové organizácie a projekty'' v súťaži ''Zlatý klinec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kampaň Rómsky mýtus výhercom v súťaži Zlatý klinec|url=https://iness.sk/sk/stranka/10637-Kampan-Romsky-mytus-vyhercom-v-sutazi-Zlaty-klinec|vydavateľ=INESS - Institute of Economic and Social Studies|dátum vydania=2015-05-18|dátum prístupu=2021-08-25|jazyk=sk}}</ref> == Kontroverzie INESS == === Financovanie === INESS sa na svojich stránkach opisuje ako nezávislé, neštátne a apolitické združenie. INESS však zverejňuje len darcov, ktorí prispeli na jednotlivé projekty, ale nezverejňuje zdroje príjmov samotného inštitútu.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Benedikovičová ,|meno=Mária|titul=Penta platí konzervatívcov aj zdravotníkov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2012-01-24|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/6229557/penta-plati-konzervativcov-aj-zdravotnikov.html|dátum prístupu=2026-06-16|priezvisko2=Mihaliková|meno2=Mária}}</ref> Podľa vlastných dokumentov INESS k projektom a podujatiam ich v minulosti finančne podporila [[Republiková únia zamestnávateľov]] (RÚZ),<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Šípoš|meno=Gabriel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto platí najcitovanejších expertov v našich médiách|periodikum=SME : Blog|odkaz na periodikum=|url=https://blog.sme.sk/spw/media/kto-plati-najcitovanejsich-expertov-v-nasich-mediach|issn=|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2007-03-14|dátum prístupu=2026-06-16}}</ref> Nadácia Penta<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výskumné centrá a projekty|url=https://www.iness.sk/sk/vyskumne-centra-projekty|vydavateľ=INESS - Institute of Economic and Social Studies|dátum vydania=2017-05-01|dátum prístupu=2019-09-30|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20190930121205/https://iness.sk/sk/vyskumne-centra-projekty|dátum archivácie=2019-09-30}}</ref> a Nadácia SPP,<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = INESS | odkaz na autora = | titul = Poznáme víťazov 5. ročníka Ekonomickej olympiády | url = https://iness.sk/pozname-vitazov-5-rocnika-ekonomickej-olympiady/ | vydavateľ = iness.sk | miesto = | dátum vydania = 2022-05-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-16 | jazyk = }}</ref> ktoré však typicky podporuje väčší počet subjektov súčasne.<ref name=":8" /> Keď sa na výšku príspevku od skupiny PENTA pýtal v roku 2012 denník ''[[SME]]'', inštitút sumu odmietol konkretizovať.<ref name=":0" /> Ďalšou skutočnosťou vyvolávajúcou pochybnosti o nezávislosti inštitútu je pôsobenie bývalého šéfa Martina Štefunka. Ten na začiatku existencie INESS, popri riadení tohto think-tanku, pôsobil zároveň ako investičný riaditeľ v spoločnosti [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|PENTA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Štefunko: Executive Profile & Biography | url = https://www.bloomberg.com/research/stocks/private/person.asp?personId=35538137&privcapId=13291106 | vydavateľ = bloomberg.com | dátum prístupu = 2026-06-15 | dátum vydania = 2018-03-12 | dátum archivácie = 2018-03-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180313024748/https://www.bloomberg.com/research/stocks/private/person.asp?personId=35538137&privcapId=13291106 | jazyk = en}}</ref><ref name=":1" /> Tento fakt nebol INESS verejne uvádzaný.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Dubéci (eds.)|meno=Martin|titul=Svet Podľa Filka|vydanie=|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=9788055625980|strany=224}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Radostná veda|odkaz na autora=|titul=Nepriznané pozadie niektorých ekonomických expertov (update 15.1.)|periodikum=Trend : Blog|odkaz na periodikum=|url=https://blog.etrend.sk/radostnaveda/nepriznane-pozadie-niektorych-ekonomickych-expertov-update-151.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20171025150749/https://blog.etrend.sk/radostnaveda/nepriznane-pozadie-niektorych-ekonomickych-expertov-update-151.html|issn=|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2007-01-08|dátum prístupu=2026-06-16|dátum archivácie=2017-10-25}}</ref> V roku 2024 INESS prijal príspevky od právnických osôb vo výške 227 472 [[Euro|eur]] a príspevok z podielu zaplatenej dane vo výške 28 069 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz | url = https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/9661486/968 | vydavateľ = registeruz.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-16 | jazyk = }}</ref> === Cena štátu a dane === Bezpečnostný analytik [[Martin Dubéci]] spochybňuje projekt INESS pretože podľa neho, okrem finančného vyčíslenia, koľko nás stojí ''„''štát''“'', tento projekt nedáva odpovede na ďalšie nevyhnutné otázky, ako je: čo za tieto peniaze dostávame?; ako efektívne sú použité?; a kto má zaplatiť prevádzku štátu? „Žiaľ, pokým tieto dáta nemáme, je zverejňovanie takýchto bločkov hlavne ideologicky silne podfarbenou kampaňou podporujúcou zmenšovanie štátu. Čo je úplne legitímne a OK, len je to dobré priznať. Táto jednorozmernosť sa žiaľ dostáva aj do širšej politicko-makroekonomickej debaty. Odpoveď zmenšujme štát, lebo to nevie robiť je v situácií, kedy nám chýbajú základné dáta a rozumné postupy na jeho skúmanie intelektuálne nepoctivá, alebo mimoriadne ideologická.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dubéci|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Cena štátu: zlá odpoveď na zlú otázku|periodikum=Denník N : Blog|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/blog/422780/cena-statu-zla-odpoved-na-zlu-otazku/|issn=|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-31|dátum prístupu=2026-06-16}}</ref> Radovan Ďurana obhajoval návrh zavedenia daňovej brzdy citátom: „Jedna zo základných poučiek ekonómie hovorí, že prvý krajec chleba vám prinesie najvyšší úžitok. Rozhodne vyšší ako druhý krajec a ten tretí, ten už mnohým prinesie skôr náklady. Toto pravidlo klesajúceho hraničného úžitku platí všeobecne na všetky ľudské činnosti. Aj na verejnú správu.“<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Ďurana|meno=Radovan|autor=|odkaz na autora=|titul=Prečo je daňová brzda dobrý nápad|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/2190229/preco-je-danova-brzda-dobry-napad/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-12-16|dátum prístupu=2026-06-16}}</ref> Podľa Libora Meliorisa Ďurana tvrdí, že „zákon klesajúceho hraničného úžitku platí vždy a všade. Aj v daňovej, aj vo výdavkovej politike. Čím viac daní štát vyberie, tým neefektívnejšie ich bude podľa Ďuranu míňať.“<ref name=":9" /> Melioris ďalej dodáva: ''„''Skutočnosť tomu nenasvedčuje. Menšie štáty nie sú efektívnejšie. Existuje množstvo štátov s nízkym prerozdelením, ktoré nedokáže zabezpečiť ani základné služby, ako napríklad bezpečnosť. Existujú štáty s obrovským prerozdelením, ktoré majú mimoriadne efektívnu štátnu správu, minimálne plytvanie a sú na vrchole rebríčka konkurencieschopnosti.''“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hayek a Piketty debatujú o ústavnom návrhu daňovej brzdy|url=https://e.dennikn.sk/2240250/hayek-a-piketty-debatuju-o-ustavnom-navrhu-danovej-brzdy/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-01-25|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=sk-SK|meno=Libor|priezvisko=Melioris}}</ref> === Minimálna mzda === INESS sa dlhodobo venuje problematike [[Minimálna mzda|minimálnej mzdy]], pričom dospievajú k záveru účelnosti jej zrušenia alebo potrebe jej zavedenia na regionálnom princípe. Tieto tvrdenia rozporuje vo svojich komentároch analytik [[KOZ SR]] Ján Košč.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Košč|meno=Ján|titul=Zvyšovanie minimálnej mzdy nie je armagedon. Už sa to preukázalo|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2018-04-24|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/komentare/c/zvysovanie-minimalnej-mzdy-nie-je-armagedon-uz-sa-to-preukazalo|dátum prístupu=2026-06-16}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Košč|meno=Ján|titul=Kedy začneme hovoriť o minimálnej mzde seriózne?|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2019-01-22|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/komentare/c/kedy-sa-zacneme-bavit-o-minimalnej-mzde-seriozne|dátum prístupu=2026-06-16}}</ref> Americký ekonóm Alan Krueger v rozhovore s odporcom minimálnej mzdy, ekonómom Lukášom Kovandom, pre český [[časopis]] ''Týden'' o svojom výskume povedal: ''„''Touto štúdiou sme pôvodne chceli potvrdiť – pomocou sofistikovanejších metód – vtedy konvenčný záver. Teda, že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť. Paradoxne sme však zistili pravý opak. Myslím, že aj pod vplyvom tejto štúdie nastáva v posledných rokoch posun naprieč ekonomickou obcou a čoraz viac ekonómov sa prikláňa k názoru, že primerané zvýšenie minimálnej mzdy nemá nepriaznivý dosah na zamestnanosť.''“''<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ekonom A. Krueger zpochybnil, že zvýšení minimální mzdy vede k větší nezaměstnanosti {{!}} Lukáš Kovanda|url=http://www.lukaskovanda.cz/ekonom-a-krueger-zpochybnil-ze-zvyseni-minimalni-mzdy-vede-k-vetsi-nezamestnanosti/|vydavateľ=www.lukaskovanda.cz|dátum prístupu=2019-09-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alan Kruger: Tenis s Obamou jsem ještě nestihl|url=https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/alan-kruger-tenis-s-obamou-jsem-jeste-nestihl_271154.html|vydavateľ=TÝDEN.cz|dátum vydania=2013-05-26|dátum prístupu=2019-09-30|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tenis s Obamou jsem nestihl|url=http://www.lukaskovanda.cz/rozhovory-s-nobelisty/alan-krueger/|vydavateľ=Týden|dátum prístupu=2019-09-30|dátum vydania=2013-05-27|jazyk=cs}}</ref> Hlavný výskumník inštitútu The European Trade Union Institute (európskej strešnej organizácie odborov ETUC) sa pred časom o vyjadreniach analytikov INESS o minimálnej mzde vyjadril takto: ''„''Ich pozícia je v rozpore so súčasným stavom ekonomického poznania. Mali by si to doštudovať alebo prestať klamať.''“''<ref name=":4" /> O tom, že v súvislosti s minimálnou mzdou používa analytik INESS Róbert Chovanculiak nepravdivé tvrdenia, existuje aj priamy dôkaz. Vo svojom staršom príspevku<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Chovanculiak|meno=Róbert|titul=Kto ostane hladný, keď sa zvýši minimálna mzda?|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2017-05-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/komentare/c/kto-ostane-hladny-ked-sa-zvysi-minimalna-mzda|dátum prístupu=2026-06-16}}</ref> tvrdil, že výskum z Harvardu ohľadom aplikácie YELP<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Luca|meno=Dara Lee|titul=Survival of the Fittest: The Impact of the Minimum Wage on Firm Exit|url=http://nrs.harvard.edu/urn-3:HUL.InstRepos:33111775|dátum vydania=2017-04|dátum prístupu=2019-09-30|vydavateľ=Harvard Business School|priezvisko2=Luca|meno2=Michael|jazyk=en}}</ref> dokazuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy negatívne vplýva na zamestnanosť v amerických reštauráciách. V dokumente sa však nič také nepíše. Naopak, je tam jasne uvedené, že ''„''nie je jasné, aký ma minimálna mzda vplyv na zamestnanosť v reštauráciách.''“''<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kedy začneme hovoriť o minimálnej mzde seriózne?|url=https://komentare.sme.sk/c/22033896/kedy-sa-zacneme-bavit-o-minimalnej-mzde-seriozne.html|vydavateľ=komentare.sme.sk|dátum prístupu=2019-09-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V ďalšom svojom komentári,<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Chovanculiak|meno=Róbert|titul=Ako zvýšiť príjem ľuďom v zaostávajúcich regiónoch?|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2019-10-04|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/komentare/c/ako-zvysit-prijem-ludom-v-zaostavajucich-regionoch|dátum prístupu=2026-06-16}}</ref> napísal ohľadom zvyšovania minimálnej mzdy v [[Slovinsko|Slovinsku]] a na Slovensku: „Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy sa zvyknú odvolávať na úspešný príklad zo Slovinska. V roku 2010 tam skokovo zvýšili minimálnu mzdu o rekordných 23 percent. Lenže keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie, tak sa celé čaro okolo Slovinska rozplynie a rekordérom sa stane Slovensko. V Slovinsku od roku 2010 dodnes vzrástla minimálna mzda o 48 percent. Na Slovensku v tom istom období vzrástla o 69 percent.“''<ref name=":5" />'' V tomto prípade však, okrem uvedenia percentuálneho rastu neuviedol, z akých základov ním uvedený rast prebiehal. Podľa [[Štatistický úrad Európskych spoločenstiev|Eurostatu]] má Slovensko od roku 2008 porovnateľnú produktivitu práce so Slovinskom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eurostat - Tables, Graphs and Maps Interface (TGM) table|url=https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00116|vydavateľ=ec.europa.eu|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}</ref> pričom v roku 2009 bola nominálna minimálna mzda v Slovinsku 589,19 eur (v PPS 680,21 eur) a na Slovensku bola nominálna minimálna mzda 295,50 eur (v PPS 407,21 eur) a v roku 2019 po nárastoch uvádzaných Chovanculiakom bola nominálna minimálna mzda v Slovinsku 886,63 eur (v PPS 1 043,71 eur) a na Slovensku bola nominálna minimálna mzda 520 eur (v PPS 740,34 eur). Pri porovnateľnej produktivite práce je teda rozdiel, aj napriek vyššiemu rastu minimálnej mzdy na Slovensku v neprospech Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Database - Eurostat|url=https://ec.europa.eu/eurostat/web/labour-market/earnings/database|vydavateľ=ec.europa.eu|dátum prístupu=2019-10-17|jazyk=en}}</ref> V článku taktiež vyslovil názor, že: „skokovité zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku z roku 2010 malo dokázaný negatívny vplyv na zamestnanosť mladých a málo vzdelaných ľudí.“<ref name=":5" /> Analytik Inštitútu zamestnanosti, Alexej Dobroľubov, naopak konštatuje, že tvrdenie, že: ''„zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje nezamestnanosť je veľmi veľké zjednodušenie“''<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Zemko|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Maďari radikálne zvýšili minimálnu mzdu. Vypočítali, kto na to doplatil najviac|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://www.etrend.sk/ekonomika/madari-radikalne-zvysili-minimalnu-mzdu-vypocitali-kto-na-to-doplatil-najviac.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20191016070026/https://www.etrend.sk/ekonomika/madari-radikalne-zvysili-minimalnu-mzdu-vypocitali-kto-na-to-doplatil-najviac.html|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2019-10-15|dátum prístupu=2026-06-16|dátum archivácie=2019-10-16}}</ref> a uvádza príklad Maďarska, ktoré v priebehu rokov 2000 až 2002 zvýšilo minimálnu mzdu o 60% a spomína príslušnú štúdiu k tomu prípadu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Harasztosi a Lindner|meno=Peter a Attila|titul=Who Pays for the Minimum Wage?|url=https://pubs.aeaweb.org/doi/pdfplus/10.1257/aer.20171445|dátum vydania=2019|dátum prístupu=17.10.2019|vydavateľ=American Economic Review}}</ref> Dobroľubov vysvetľuje'', že: „Zvýšenie dnešnej minimálne mzdy spôsobí nezamestnanosť, ak by podniky, ktoré vyvážajú na medzinárodné trhy, a teda nemôžu presunúť ceny na zákazníkov, zamestnávali veľké množstvo ľudí za minimálnu mzdu,“''<ref name=":6" /> Podľa neho je u nás minimálna mzda koncentrovaná hlavne v hotelierstve a gastrobiznise, kde by pravdepodobné zvýšenie nákladov presunuli na zákazníkov vo forme vyšších cien. ''„Do určitej miery je to nutné vnímať, ako transfer peňazí od lepšie zarábajúcich k tým, čo zarábajú minimálnu mzdu“.''<ref name=":6" /> === Klimatická zmena === Juraj Melichár z organizácie [[Priatelia Zeme – CEPA]] uviedol, že „kvôli organizáciám ako INESS, fosílnym firmám a rôznym jednotlivcom, ktorí roky zahmlievali a popierali klimatickú vedu, tak musí celý svet aj dvakrát rýchlejšie znižovať emisie skleníkových plynov, ako by napríklad musel, ak by začal konať dostatočne dôrazne už pred desiatimi rokmi.“<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Melichár|meno=Juraj|autor=|odkaz na autora=|titul=INESS by si mal poriadne doštudovať klimatickú krízu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1799354/iness-by-si-mal-poriadne-dostudovat-klimaticku-krizu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-13|dátum prístupu=2026-06-16}}</ref> Dôkazy vyvracajúce tvrdenia INESS zverejnil autor v komentári pre ''[[Denník N]]''.<ref name=":7" /> === Podpora politických strán === Analytici INESS sa podieľali na tvorbe programu viacerých politických strán, vrátane programu [[Sloboda a Solidarita|SaS]], pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentnými voľbami v roku 2020]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=VISKUPIČ, Marián; CMOREJ, Peter; BONKO, Lukáš; RUDOLF, Ján; SULÍK, Richard.|titul=Návod na lepšie Slovensko : 1144 konkrétnych riešení, aby sa tu oplatilo pracovať, podnikať a žiť.|vydanie=|vydavateľ=SaS|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-570-1596-3.|strany=366}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Strana SaS v parlamentných voľbách 2020|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://volby.aktuality.sk/volby-2020/politicke-strany/sloboda-a-solidarita/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-16|poznámky=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Názory {{!}} Najlepší program? Ten, čo je v súlade s našou ideológiou|url=https://www.tyzden.sk/nazory/62149/kto-strana-ma-najkvalitnejsi-program-nepocuvajte-expertov/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2020-02-04|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Vančo}}</ref> čo INESS uvádza aj v samotnom hodnotení volebných programov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnotenie volebných programov - školstvo|url=https://iness.sk/sk/hodnotenie-volebnych-programov-skolstvo|vydavateľ=INESS - Institute of Economic and Social Studies|dátum vydania=2020-02-03|dátum prístupu=2021-08-25|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnotenie volebných programov - daňová politika|url=https://iness.sk/sk/hodnotenie-volebnych-programov-danova-politika|vydavateľ=INESS - Institute of Economic and Social Studies|dátum vydania=2020-02-04|dátum prístupu=2021-08-25|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnotenie volebných programov - podnikateľské prostredie|url=https://iness.sk/sk/hodnotenie-volebnych-programov-podnikatelske-prostredie|vydavateľ=INESS - Institute of Economic and Social Studies|dátum vydania=2020-02-06|dátum prístupu=2021-08-25|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnotenie volebných programov - pôdohospodárstvo|url=https://iness.sk/sk/hodnotenie-volebnych-programov-podohospodarstvo|vydavateľ=INESS - Institute of Economic and Social Studies|dátum vydania=2020-02-05|dátum prístupu=2021-08-25|jazyk=sk}}</ref> INESS vyhlásil program politickej strany SaS ako najlepší predvolebný program.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VOĽBY 2020 Najlepší volebný program pre poľnohospodárstvo má SaS, najhorší SNS, tvrdí INESS|url=https://iness.sk/sk/volby-2020-najlepsi-volebny-program-pre-polnohospodarstvo-ma-sas-najhorsi-sns-tvrdi-iness|vydavateľ=INESS - Institute of Economic and Social Studies|dátum vydania=2020-02-06|dátum prístupu=2021-01-25|jazyk=sk}}</ref> == Publikácie == Inštitút v rámci svojej činnosti vydal desiatky publikácii, zameraných na fungovanie trhu. * Rómovia a sociálne dávky (2014) * Monitoring čerpania štrukturálnych fondov (2013) * Atómová hrozba (2013) * Minimálna mzda – účinný nástroj na zvyšovanie nezamestnanosti (2013) * Odvaha na nové služby (2013) * Ekonómia slobody (2013, e-kniha, autor Martin Štefunko) * ''Ekonomický význam zlata ako komodity s monetárnym dopytom'' (2012) * ''Philipp Bagus: Tragédia eura'' (2011, preklad) * ''Zdravý zisk'' (2007) * Elektronický týždenník Budiž Euro! a mesačník Market Finesse *Zlé peniaze (2015, Juraj Karpiš) *Pokrok bez povolenia (2019, Robert Chovanculiak) *Dedičstvo koronakrízy (2021, kolektív autorov) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Atlas Network]] == Externé odkazy == * [http://www.iness.sk/ Oficiálny web] * [https://iness.sk/vyrocne-spravy-o-cinnosti/ Správy o činnosti INESS od roku 2006] [[Kategória:Ekonomika na Slovensku]] [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2005]] huti12wteqs7egfuvykkfd1idptqack Ford Escort 0 443223 8255602 7704643 2026-07-30T12:57:19Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8255602 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Ford Escort | obrazok = Ford Escort.JPG | vyrobca = [[Ford Motor Company]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1968-2002 | krajina_povodu = [[Halewood Body & Assembly]], Anglicko<br>(RS2000 vyrábaný v Nemecku) | predchodca = [[Ford Anglia]] | nasledovnik = [[Ford Focus]] | pribuzne = | trieda = [[Nižšia stredná trieda]] | typ_karoserie = 2-dverový [[sedan]] (1968–1980, [[Ford Verona|1990–1992 - Brazília]])<br>4-dverový sedan (1969–1980, 1993–2000)<br>3-dverový [[hatchback]] (1980–2000)<br>5-dverový hatchback (1980–2000)<br>3-dverové [[kombi]] (1968–1990)<br>5-dverové kombi (1983–2000)<br> 2-dverový [[kabriolet]] (1983–2000)<br> 2-dverový [[panel van]] (1968–2000) | usporiadanie = | platforma = | motor = 0,9&nbsp;L, 1,1&nbsp;L, 1,3&nbsp;L, 1,6&nbsp;L [[Ford Kent]] (Mark I, Mark II)<br>1,6 L [[Lotus-Ford Twin Cam]] (Mark I)<br>1,6 L, 1,8 L Cosworth [[Ford BDA|BDA]] (Mark I, Mark II)<br>1,6 L, 2,0 L [[Ford Pinto engine|Pinto]] (Mark I, Mark II)<br>1,1 L, 1,3 L, 1,4 L, 1,6 L [[Ford CVH]] (Mark III, Mark IV)<br>1,1&nbsp;L, 1,3&nbsp;L [[Ford Kent|Ford Valencia]] (Mark III & Mark IV)<br>1,6&nbsp;L, 1,8&nbsp;L [[Ford Zetec]] (Mark IV)<br>2,0 L [[Ford I4]] (Mark V, Mark Va & Mark VI) | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} '''Ford Escort''' je [[osobný automobil]] [[nižšia stredná trieda|nižšej strednej triedy]], ktorý v rokoch 1968 až 2000 vyrábala európska divízia automobilky [[Ford Motor Company]]. Medzi rokmi 1968 – 2000 bolo vyrábaných 7. generácií vo verziách troj- a päťdverový [[hatchback]], [[sedan]], [[kombi]] a [[kabriolet]]. Escort vo verzii [[Ford Escort RS Cosworth|RS]] dosiahol výrazné športové úspechy v [[Majstrovstvá sveta v rely|rally]]. Hlavnými konkurentmi modelu na európskom trhu boli automobily [[Volkswagen Golf]], [[Opel Astra]] a [[Renault Mégane]]/[[Renault 19|19]]. __TOC__{{Clear}} ==Escort Mark I (1968-1974)== {{Infobox Automobil | nazov = Escort Mark I | obrazok = Ford 27-DX-84.JPG | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = Január 1968–November 1974 | krajina_povodu = [[Halewood Body & Assembly]], Anglicko<br> [[Saarlouis]], Nemecko<br> [[Nazaret]], Izrael<br> [[Homebush]], Austrália<br/> Nový Zéland<br/> Taiwan ([[Ford Lio Ho]], CKD)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=129 |titul=Facilities &#124; Ford Motor Company Newsroom |vydavateľ=Media.ford.com |date= |dátum prístupu=2010-07-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090918121234/http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=129 |dátum archivácie=2009-09-18 }}</ref><br/>[[Genk]], Belgicko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=48 |titul=Facilities &#124; Ford Motor Company Newsroom |vydavateľ=Media.ford.com |date= |dátum prístupu=2010-07-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100902044554/http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=48 |dátum archivácie=2010-09-02 }}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverový [[sedan]]<br/>4-dverový sedan <br/>3-dverové [[kombi]]<br/>2-dverový [[panel van]] | usporiadanie = | platforma = | motor = 939&nbsp;cm³ ''[[Ford Kent#Crossflow|Crossflow]]'' [[OHV]] [[R4 (motor)|R4]]<br>1098&nbsp;cm³ ''Crossflow'' OHV R4<br>1298&nbsp;cm³ ''Crossflow'' OHV R4<br>1558&nbsp;cm³ ''[[Ford Kent#Lotus|Lotus]]'' [[DOHC|Twin Cam]] R4<br>1994&nbsp;cm³ ''[[Motor Ford Pinto#NE|Pinto TL20H]]'' [[OHC]] R4 | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = 2400 mm | vyska = 1486 mm | sirka = 1570 mm | dlzka = 4045 mm (sedan)<br>4084 mm (kombi) | hmotnost = 767 kg | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Prvá generácia Escortu s označením Mark I bola uvedená v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] koncom roku 1967 a svoj debut mala na [[Bruselský autosalón|Bruselskom autosalóne]] v januári 1968.<ref name=Autocar1968>{{Citácia periodika| titul = Show in Brussels| periodikum = [[Autocar]] | ročník = 128 (nbr 3754)| strany = pages 44–47 |dátum vydania = 25. január 1968}}</ref> Escort nahradil úspešný model [[Ford Anglia|Anglia]]. Výroba Escortu sa začala vo výrobnom závode v [[Halewood]]e v Anglicku počas záverečných mesiacov roku 1967 a pre krajiny s ľavostranným riadením počas jesene 1968 vo výrobnom závode Fordu v belgickom meste [[Genk]].<ref name=AutoMotoruSport2008 >{{Citácia knihy |last= |first= |authorlink= |coauthors= |titul= Auto Motor und Sport Heft 18 Seite 162|rok= 2008 |publisher= |miesto= Stuttgart |id=}}</ref> Pôvodne boli európske modely rozdielne od britských a to pružením a prevodom riadenia, ktoré boli rozdielne nakonfigurované a brzdy boli vybavené dvojitými hydraulickými okruhmi; tiež kolesá, ktorými boli vybavené európske modely mali širšie lemy.<ref name=Autocar1968-1>{{Citácia periodika| titul = News from Germany: New German Fords| periodikum = [[Autocar]] | ročník = 129 (nbr 3786)| strany = 66|dátum vydania = 5. september 1968}}</ref> Na začiatku roku 1970 bola výroba európskych modelov premiestnená do závodu pri meste [[Saarlouis]] v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]]. V roku 1971 sa objavila verzia Escort Mexico, ktorá bola nazvaná po víťazstve Escortu s fínskou legendou [[Hannu Mikkola|Hannu Mikkolom]] za volantom v pretekoch [[1970 London to Mexico World Cup Rally|London to Mexico Rally]], ktoré sa konali v roku 1970. V roku 1974 sa objavila športová verzia RS2000. ===Technické údaje=== {| class=wikitable style="font-size:90%" |+ ! Verzia ! Motor: ! Systém vstrekovania: ! Vŕtanie × zdvih: ! Kompresný pomer: ! Max. výkon: ! Max. [[krútiaci moment]] ! 0-100 km/h: ! V-max: |- !colspan="9" align=center|Benzínové motory: |- ! '''940'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66088|titul=1968 Ford Escort 940 Saloon Technical specifications||dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 0,9 l (940&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 81,00 mm × 45,60 mm | 9,5:1 | 45 [[konská sila|koní]] (33 [[kilowatt|kW]]) pri 5600 ot/min | 67 [[newtonmeter|Nm]] pri 3200 ot/min | b/d | 125 km/h |- ! '''1100'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66143|titul=1968 Ford Escort 1100 Saloon Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,1 l (1098&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 81,00 mm × 53,30 mm | 9,0:1 | 56 [[konská sila|koní]] (41 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 81 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | b/d | 132 km/h |- ! '''1300'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66121|titul=1968 Ford Escort 1300 Saloon Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,3 l (1298&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 81,00 mm × 63,00 mm | 8,0:1 | 58 [[konská sila|koní]] (42,5 [[kilowatt|kW]]) pri 5000 ot/min | 98 [[newtonmeter|Nm]] pri 2500 ot/min | b/d | b/d |- ! '''1300 GT'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=68464|titul=1970 Ford Escort 1300 GT Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,3 l (1298&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 81,00 mm × 63,00 mm | 9,2:1 | 76 [[konská sila|koní]] (56 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 101 [[newtonmeter|Nm]] pri 4300 ot/min | b/d | 153 km/h |- ! '''1300 Sport'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66099|titul=1968 Ford Escort 1300 Sport Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,3 l (1298&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 81,00 mm × 63,00 mm | 9,2:1 | 83 [[konská sila|koní]] (61 [[kilowatt|kW]]) pri 6500 ot/min | 102 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | b/d | 158 km/h |- ! '''1600 Mexico'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66055|titul=1970 Ford Escort Mexico Sport Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1599&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 81,00 mm × 77,60 mm | 9,0:1 | 99 [[konská sila|koní]] (73 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 125 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | 10,5 s | 161 km/h |- ! '''1600 Twin Cam'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66055|titul=1968 Ford Escort Twin Cam Sport Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1558&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[karburátor]] | 83,00 mm × 73,00 mm | 9,5:1 | 112 [[konská sila|koní]] (82 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 145 [[newtonmeter|Nm]] pri 4500 ot/min | 9,9 s | 182 km/h |- ! '''RS1600'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=68508|titul=1970 Ford Escort RS1600 Sport Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1599&nbsp;cm³), [[DOHC]] | dva [[karburátor]]y | 81,00 mm × 77,60 mm | 10,0:1 | 122 [[konská sila|koní]] (82 [[kilowatt|kW]]) pri 6500 ot/min | 152 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | 8,9 s | 182 km/h |- ! '''RS2000'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=89991|titul=1972 Ford Escort RS2000 Sport Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1993&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[karburátor]] | 90,80 mm × 77,00 mm | 9,8:1 | 101 [[konská sila|koní]] (75 [[kilowatt|kW]]) pri 5700 ot/min | 146 [[newtonmeter|Nm]] pri 3750 ot/min | 9,0 s | 177 km/h |} [[Súbor:Ford Escort RS1600 - Race Retro 2008 03.jpg|left|thumb|Ford Escort RS1600]] {{-}} ==Escort Mark II (1975-1980)== {{Infobox Automobil | nazov = Escort Mark II | obrazok = FordEscortRS2000.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = | krajina_povodu = [[Halewood Body & Assembly]], Anglicko<br/>[[Saarlouis]], Nemecko<br />[[Cork]], Írsko<br /> [[Homebush]], Austrália <br> [[Wiri]], Nový Zéland | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverový [[sedan]]<br/>4-dverový sedan<br/>3-dverové [[kombi]]<br/>2-dverový [[panel van]] | usporiadanie = | platforma = | motor = 1,1 L [[OHV]] "[[Motor Ford Kent]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1,3&nbsp;L OHV "Kent" R4<br>1,6&nbsp;L OHV "Kent" R4<br>1,6&nbsp;L [[OHC]] "[[Motor Ford Pinto|Pinto]]" R4 (RS Mexico - iba v UK)<br>1,8&nbsp;L [[DOHC]] "[[Cosworth]] [[Ford BDA|BDA]]" R4 (RS1800)<br>2,0&nbsp;L OHC "Pinto" R4 (RS2000 a Austrália) | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = 2400 mm | vyska = 1414 mm | sirka = 1570 mm | dlzka = 3975 mm (sedan)<ref name=Autocar1975>{{Citácia periodika| titul = Autotest: Ford Escort RS1800| periodikum = [[Autocar]] | ročník = 143 (nbr 4107)| strany = 33–37 |dátum vydania = 26. júl 1975}}</ref><br>4140 mm (kombi) | hmotnost = Pribl. 880 kg | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Druhá generácia hranatého tvaru sa objavila v januári 1975. Prvé výrobné modely zišli z výrobnej linky dňa 2. decembra 1974. Oproti prvej generácii Escortu (ktorá bola vyvíjaná v [[Ford of Britain]]), druhá generácia vyvíjaná spoločne so Spojeným kráľovstvom a [[Ford of Germany]]. Motory ostali rovnaké ako v prvej generácii až na 1,8-litrový štvorvalec vo verzii RS1800. Verzia RS2000 bola rozpoznateľná hlavne prednou maskou so štyrmi kruhovými svetlometmi. ===Technické údaje=== {| class=wikitable style="font-size:90%" |+ ! Verzia ! Motor: ! Systém vstrekovania: ! Vŕtanie × zdvih: ! Kompresný pomer: ! Max. výkon: ! Max. [[krútiaci moment]] ! 0-100 km/h: ! V-max: |- !colspan="9" align=center|Benzínové motory: |- ! '''1100 Popular'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66165|titul=1975 Ford Escort 1100 Popular Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,1 l (1098&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 81,00 mm × 53,30 mm | 9,0:1 | 42 [[konská sila|koní]] (31 [[kilowatt|kW]]) pri 5300 ot/min | 70 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | b/d | 126 km/h |- ! '''1600 Sport'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66341|titul=1975 Ford Escort 1600 Sport Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1598&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 81,00 mm × 77,60 mm | 9,0:1 | 85 [[konská sila|koní]] (63 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 125 [[newtonmeter|Nm]] pri 3500 ot/min | b/d | b/d |- ! '''RS Mexico'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=72534|titul=1975 Ford Escort RS Mexico Sport Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1595&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[karburátor]] | 87,70 mm × 66,00 mm | 9,2:1 | 96 [[konská sila|koní]] (71 [[kilowatt|kW]]) pri 5750 ot/min | 125 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | b/d | b/d |- ! '''RS1800'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2992|titul=1975 Ford Escort RS1800 Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1845&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[karburátor]] | 86,80 mm × 76,20 mm | b/d | 117 [[konská sila|koní]] (86 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 163 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | 9,0 s | 179 km/h |- ! '''RS2000'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=66814|titul=1975 Ford Escort RS2000 Sport Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1993&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[karburátor]] | 90,80 mm × 77,00 mm | 9,2:1 | 112 [[konská sila|koní]] (82 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 160 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | b/d | b/d |} [[Súbor:Ford Escort RS1800 - Race Retro 2008 03.jpg|left|thumb|Ford Escort RS1800]] {{-}} ==Escort Mark III (1980-1986)== {{Infobox Automobil | nazov = Escort Mark III | obrazok = Ford Escort MKIII XR3i front 20090115.jpg | vyrobca = [[Ford]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1980-1986 | krajina_povodu = [[Halewood Body & Assembly]], [[Anglicko]]<br>[[Almussafes]], [[Valencijské spoločenstvo|Valencia]], [[Španielsko]]<ref name="autogenerated1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=122 |titul=Facilities &#124; Ford Motor Company Newsroom |vydavateľ=Media.ford.com |date= |dátum prístupu=2010-07-27}}</ref><br/>[[Saarlouis]], [[Nemecko]]<ref name="autogenerated2">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=47 |titul=Facilities &#124; Ford Motor Company Newsroom |vydavateľ=Media.ford.com |date= |dátum prístupu=2010-07-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100902044549/http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=47 |dátum archivácie=2010-09-02 }}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Nižšia stredná trieda]] | typ_karoserie = 3-dverový [[hatchback]]<br>5-dverový hatchback<br>3-dverové [[kombi]]<br>5-dverové kombi<br>2-dverový [[kabriolet]]<br> 3-dverový [[panel van]] | usporiadanie = | platforma = [[Platforma Ford CE14]] | motor = 1117 cm³ [[OHV]] "[[Motor Ford Kent|Valencia]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1087 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford CVH|CVH]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1296 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford CVH|CVH]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1596 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford CVH|CVH]]" [[R4 (motor)|R4]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = Ford BC4 4-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>Ford BC5 5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>Ford ATX 3-rýhlostná [[automatická prevodovka|automatická]] | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = [[Uwe Bahnsen]], [[Patrick Le Quément]] }} Pod kódovým označením "Erika" bol Escort tretej generácie uvedený v septembri 1980. Na rozdiel od Escortu Mark II, ktorý bol v podstate upravenou platformou z roku 1968, Mark III mal kompletne prerobený dizajn, a bol koncipovaný ako špičkové a hospodárne vozidlo, ktoré mohlo konkurovať [[Volkswagen Golf|Volkswagenu Golf]]. Mark III bol radikálne odlišný od dvoch predchádzajúcich modelov, pričom najväčšími zmenami boli [[predný náhon]] a [[karoséria]] typu [[hatchback]]. Pohonnými jednotkami sa stali motory s objemami 1,1 l, 1,3 l a 1,6D. V roku 1981 sa objavila verzia XR3 s motorom 1,6 l s výkonom 96 koní. V septembri 1983 bola uvedená verzia 2-dverový kabriolet a sedan s názvom Orion. Vo verzii XR3i bolo použité vstrekovanie paliva a výkon sa zvýšil na 105 koní. Konečná výkonová úprava prišla vo forme prepĺňanej verzie RS Turbo v roku 1984. ===Technické údaje=== {| class=wikitable style="font-size:90%" |+ ! Verzia ! Motor: ! Systém vstrekovania: ! Vŕtanie × zdvih: ! Kompresný pomer: ! Max. výkon: ! Max. [[krútiaci moment]] ! 0-100 km/h: ! V-max: |- !colspan="9" align=center|Benzínové motory: |- ! '''1,1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=41910|titul=1980 Ford Escort 1.1 Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,1 l (1117&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 74,00 mm × 65,00 mm | 9,5:1 | 51 [[konská sila|koní]] (37 [[kilowatt|kW]]) pri 5000 ot/min | 84 [[newtonmeter|Nm]] pri 2700 ot/min | 15,2 s | 144 km/h |- ! '''1,3'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=41943|titul=1980 Ford Escort 1.3 GL Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,3 l (1297&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 80,00 mm × 64,50 mm | 9,5:1 | 70 [[konská sila|koní]] (51,5 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 100 [[newtonmeter|Nm]] pri 3500 ot/min | 11,9 s | 157 km/h |- ! '''1,6'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=26840|titul=1980 Ford Escort 1.6 GL Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1597&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 80,00 mm × 79,50 mm | 9,5:1 | 80 [[konská sila|koní]] (59 [[kilowatt|kW]]) pri 5800 ot/min | 125 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | 11,3 s | 167 km/h |- ! '''XR3'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=86537|titul=1980 Ford Escort XR3 Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1597&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[karburátor]] | 80,00 mm × 79,50 mm | 9,5:1 | 97 [[konská sila|koní]] (72 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 132 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | b/d | 182 km/h |- !colspan="9" align=center|Naftové motory: |- ! '''1,6'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=26928|titul=1984 Ford Escort Diesel Technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1608&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 80,00 mm × 80,00 mm | 21,5:1 | 55 [[konská sila|koní]] (40 [[kilowatt|kW]]) pri 4800 ot/min | 95 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | b/d | 146 km/h |} [[Súbor:Ford Escort RS1600 Jersey.jpg|left|thumb|Ford Escort RS1600i]] {{-}} ==Escort Mark IV (1986-1990)== {{Infobox Automobil | nazov = Escort Mark IV | obrazok = Ford Escort XR3i front 20071002.jpg | vyrobca = [[Ford]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1986-1990 | krajina_povodu = [[Halewood Body & Assembly]], [[Anglicko]]<br>[[Almussafes]], [[Valencijské spoločenstvo|Valencia]], [[Španielsko]]<ref name="autogenerated1"/><br/>[[Saarlouis]], [[Nemecko]]<ref name="autogenerated2"/><br>[[General Pacheco]], [[Argentína]]<br> [[Valencia]], [[Venezuela]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Nižšia stredná trieda]] | typ_karoserie = 3-dverový [[hatchback]]<br>5-dverový hatchback<br>3-dverové [[kombi]]<br>5-dverové kombi<br>2-dverový [[kabriolet]]<br> 3-dverový [[panel van]] | usporiadanie = | platforma =Platforma Ford 'Erika' | motor = 1117 cm³ [[OHV]] "[[Motor Ford Kent|Valencia]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1296 cm³ [[OHV]] "[[Motor Ford Kent|Valencia]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1118 cm³ [[OHV]] "[[Motor Ford Kent|HCS]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1297 cm³ [[OHV]] "[[Motor Ford Kent|HCS]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1392 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford CVH|CVH]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1596 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford CVH|CVH]]" [[R4 (motor)|R4]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = Ford BC4 4-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>Ford BC5 5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>Ford ATX 3-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br>Ford CTX [[variátor|CVT]] [[automatická prevodovka|automatická]] | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Escort Mark IV prišiel začiatkom roku 1986 a iba s malými zmenami. Voliteľnou novou funkciou bol mechanický systém ABS (štandard v modeli RS Turbo), systém riadenia spotreby na motoroch so vstrekovaním paliva. Takisto medzi iné zmeny patrilo zastúpenie modelu XR3 s karburátorom, modelom XR3i so vstrekovaním K-Jetronic. Najvýkonnejšia verzia RS Turbo s motorom s výkonom 97 kW/132 koní bola takisto montovaná so vstrekovaním KE-Jetronic. ===Technické údaje=== '''Benzínové motory:''' * 1,1 l {{0}}{{0}}37 kW (50 koní), <small>Bauform/[[Ventilový rozvod]]: [[OHV]]</small> * 1,1 l {{0}}{{0}}40 kW (54 koní), <small>OHV</small> * 1,1 l {{0}}{{0}}40 kW (55 koní), <small>[[Ford CVH|CVH]]-Motor s rozvodom OHC a pohonom ozubeným remeňom</small> * 1,1 l {{0}}{{0}}43 kW (59 koní), <small>CVH</small> * 1,3 l {{0}}{{0}}44 kW (60 koní), <small>OHV HC, do 8/88</small> * 1,3 l {{0}}{{0}}44 kW (60 koní), <small>OHV HCS, od 9/88</small> * 1,3 l {{0}}{{0}}46 kW (63 koní), <small>OHV</small> * 1,3 l {{0}}{{0}}51 kW (69 koní), <small>OHV</small> * 1,4 l {{0}}{{0}}54 kW (73 koní), <small>[[Ford CVH|CVH]]</small> * 1,4 l {{0}}{{0}}55 kW (75 koní), <small>CVH</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}58 kW (79 koní), <small>CVH</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}65 kW (88 koní), <small>CVH</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}66 kW (90 koní), <small>CVH MFI ([[K-Jetronic#KE-Jetronic|KE-Jetronic]]) G-Kat</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}70 kW (96 koní), <small>CVH XR3 Vergaser, iba Escort 3</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}75 kW (102 koní), <small>CVH XR3i EFI G-Kat, od 1989</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}77 kW (105 koní), <small>CVH XR3i MFI ([[K-Jetronic]]) bez Kat.</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}79 kW (108 koní), <small>CVH XR3i EFI bez Kat.</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}85 kW (115 koní), <small>CVH MFI, iba RS1600i, iba Escort 3</small> * 1,6 l {{0}}{{0}}96 kW (132 koní), <small>CVH, KE-Jetronic, Turbo bez Kat.</small> '''Dieselové motory:''' * 1,6 l {{0}}{{0}}40 kW (54 koní), <small>OHC</small> * 1,8 l {{0}}{{0}}44 kW (60 koní), <small>OHC</small> [[Súbor:Ford Escort XR3i with Hedge.jpg|left|thumb|Ford Escort XR3i]] {{-}} ==Escort Mark V (1990-1992)== {{Infobox Automobil | nazov = Escort Mark V | obrazok = Ford Escort front 20080205.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = | krajina_povodu = [[Halewood Body & Assembly]], [[Anglicko]]<br>[[Almussafes]], [[Valencijská komunita|Valencia]], [[Španielsko]]<ref name="autogenerated1"/><br/>[[Saarlouis]], [[Nemecko]]<ref name="autogenerated2"/> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Nižšia stredná trieda]] | typ_karoserie = 3-dverový [[hatchback]]<br>5-dverový hatchback<br>5-dverové kombi<br>2-dverový [[kabriolet]]<br> 3-dverový [[panel van]] | usporiadanie = | platforma = | motor = 1297cc [[Overhead valve|OHV]] "[[Ford Kent engine|HCS]]" [[Straight-4]]<br>1388cc [[Overhead cam|OHC]] "[[Ford CVH engine|CVH]]" [[Straight-4]]<br>1596cc [[Overhead cam|OHC]] "[[Ford CVH engine|CVH]]" [[Straight-4]]<br>1796cc [[Overhead cam|OHC]] "[[Ford Zeta engine|Zeta]]" [[Straight-4]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = Ford BC4 4-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>Ford BC5 5-rýchlostná manuálna <br> Ford MTX-75 5-rýchlostná manuálna <br>Ford ATX 3-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br>Ford CTX [[variátor|CVT]] automatická | razvor = 2525 mm | vyska = 1398 mm | sirka = 1691 mm | dlzka = 4036 mm | hmotnost = 940-1050 kg | kapacita_nadrze = 55 l | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Platforma Escort Mk V sa objavila v septembri 1990 a to s úplne novou karosériou a zjednodušeným [[torzný nosník|torzným nosníkom]] zadného pruženia. Pôvodne boli v ponuke benzínové motory 1,3 l [[Motor Ford HCS|HCS]], 1,4 l a 1,6 l [[Motor Ford CVH|CVH]] a dieselový motor 1,8 l, ktoré pochádzali z predchádzajúceho modelu. V roku 1991 sa zlepšila motorizácia zavedením úplne nových 16-[[ventil]]ových motorov [[Zetec]]. Takisto sa vrátila verzia XR3i dostupná v 2 verziách motora 1,8 l [[Zetec]]. 110 kW/150 koňová verzia RS2000, ktorá sa objavila tiež v roku 1991 s novou 16-ventilovou verziou motora 2,0 l z Fordu Sierra a tiež so zlepšením jazdných vlastností. Escort bol v tom čase dostupný s výbavou ako [[posilňovač riadenia]], [[otváranie okien|elektrické okná]], [[centrálne zamykanie]], elektronický systém [[ABS (vozidlo)|ABS]] a dokonca aj [[klimatizácia]]. V roku 1992 vznikla vrcholná verzia [[Ford Escort RS Cosworth|RS Cosworth]]. Jej úmyslom bolo nahradenie modelu Sierra Sapphire RS Cosworth. Bola vybavená prepĺňaným 2,0-litrovým motorom [[Cosworth]] so 16 ventilmi, ktorého výkon bol 167 kW/227 koní, maximálna rýchlosť 225 km/h a tiež [[pohon všetkých kolies]]. Jeho najpamätnejšou výbavou bolo extrémne veľký [[spojler]] v tvare "veľrybieho chvostu". ===Technické údaje=== '''Benzínové motory:''' * 1,3 l, {{0}}8V – 44 kW (60 koní), <small>[[Ventilový rozvod]]: [[OHV]], GG-Hlava valcov a kratšia valčeková reťaz</small> * 1,4 l, {{0}}8V – 54 kW (73 koní), <small>CVH, hydr. vahadlo a ozubený remeň</small> * 1,6 l, 16V – 65 kW (88 koní), <small>[[Zetec]] [[DOHC]], hydr. miskovité zdvíhadlo a ozubený remeň</small> * 1,6 l, 16V – 66 kW (90 koní), <small>''ako 88-koňový motor''</small> * 1,6 l, {{0}}8V – 77 kW (105 koní), <small>''ako 73-koňový motor''</small> * 1,8 l, 16V – 77 kW (105 koní), <small>''ako 88-koňový motor''</small> * 1,8 l, 16V – 96 kW (130 koní) – ''XR3i'', <small>''ako 88-koňový motor''</small> * 2,0 l, 16V – 110 kW (150 koní) – ''RS2000'', <small>DOHC, hydr. miskovité zdvíhadlo a reťazový pohon</small> * 2,0 l, 16V – 162 kW (220 koní) – ''RS Cosworth'', <small>Cosworth DOHC s turbodúchadlom Garrett T3</small> '''Dieselové motory:''' * 1,8 l, {{0}}D – 44 KW (60 koní), <small>Ventilový rozvod: OHC s miskovitým zdvíhadlom, GG-Hlava valcov a kratšia valčeková reťaz</small> * 1,8 l, TD – 66 kW (90 koní), <small>''ako 60-koňový motor, ale s prepĺňaním turbodúchadlom a medzichladičom''</small> {{-}} ==Escort Mark VI (1995-2000)== {{Infobox Automobil | nazov = Escort Mark VI | obrazok = Escortfinesse.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Ford Escort Classic ([[Nemecko|NEM]] 11/1998-7/2000)<br>Ford EuroEscort ([[Argentína|ARG]]) | produkcia = 1995-2000 | krajina_povodu = [[Bursa]], [[Turecko]]<br/>[[Halewood Body & Assembly]], [[Anglicko]]<br/>[[Saarlouis]], [[Nemecko]]<br/>[[General Pacheco]], [[Argentína]]<br/>[[Ford Union]], [[Obchuk]], [[Bielorusko]] (1997−2000)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.encyclopedia.com/doc/1G1-19623650.html |titul=Hell on wheels?(Ford opening assembly plant in Belarus)(Brief Article) - The Economist (US) |vydavateľ=Encyclopedia.com |date= |dátum prístupu=2010-07-27}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_m0UDO/is_2000_June_2/ai_63676737/ |titul=Ford To Halt Assembly In Belarus July Due To Low Demand &#124; Autoparts Report &#124; Find Articles at BNET |vydavateľ=Findarticles.com |dátum vydania=2. jún 2000 |dátum prístupu=2010-07-27}}</ref><br/>[[Čennaj]], [[India]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=51 |titul=Facilities &#124; Ford Motor Company Newsroom |vydavateľ=Media.ford.com |date= |dátum prístupu=2010-07-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100902044604/http://media.ford.com/plant_display.cfm?plant_id=51 |dátum archivácie=2010-09-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://auto.indiamart.com/cars/escort/ |titul=Ford Escort, Ford Escort 1.8,Ford Escort Diesel Car, Ford Escort Car, Ford Escort Review |vydavateľ=Auto.indiamart.com |date= |dátum prístupu=2010-07-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100225130045/http://auto.indiamart.com/cars/escort/ |dátum archivácie=2010-02-25 }}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Nižšia stredná trieda]] | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = 1297 cm³ [[OHV]] "[[Motor Ford Kent|HCS]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1388 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford CVH|CVH]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1596 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford CVH|CVH]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1598 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford Zeta|Zeta]]" [[R4 (motor)|R4]]<br>1796 cm³ [[OHC]] "[[Motor Ford Zeta|Zeta]]" [[R4 (motor)|R4]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = Ford BC5 4-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>Ford iB5 5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>Ford CTX [[variátor|CVT]] [[automatická prevodovka|automatická]] | razvor = 2525 mm | vyska = 1398 mm | sirka = 1691 mm | dlzka = 4104 mm | hmotnost = 1000-1240 kg | kapacita_nadrze = 55 l | euroncap = 2 | rok = 1999 | podobne = | dizajner = }} [[Súbor:RS2000.jpg|right|thumb|Ford Escort RS2000 bol posledným Escortom, ktorý niesol slávnu značku RS]] Escort bol v januári 1995 úplne predizajnovaný, hoci mal stále základ v predchádzajúcom modeli. Táto verzia mala nové predné svetlá, kapotu, predný a zadný nárazník, spätné zrkadlá, kľučky dverí a 4 rozdielne tvary prednej mriežky chladiča (pruhy, včelí plast, kruhy a chrómová mriežka). Interiér bol tiež predizajnovaný, predovšetkým upravená prístrojová doska vyššej kvality. Výroba modelu Escort skončila v roku 2000, a verzia van pokračovala do roku 2002. V tých rokoch bola vyrábaná aj športová verzia Ford Escort RS2000 s motorom 2,0 l s výkonom 110 kW/150 koní. Motor poskytoval zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 8,7 sekundy a maximálnu rýchlosť 208 km/h. V roku 1998 model Escort nahradil celkom nový model [[Ford Focus|Focus]]. ===Technické údaje=== {| class=wikitable style="font-size:90%" |+ ! Verzia ! Motor: ! Systém vstrekovania: ! Vŕtanie × zdvih: ! Kompresný pomer: ! Max. výkon: ! Max. [[krútiaci moment]] ! 0-100 km/h: ! V-max: |- !colspan="9" align=center|Benzínové motory: |- ! '''1,3''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,3 l (1299&nbsp;cm³), [[OHV]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 73,9 × 75,5 mm | 8,8:1 | 60 [[konská sila|koní]] (44 [[kilowatt|kW]]) pri 5000 ot/min | 101 [[newtonmeter|Nm]] pri 2500 ot/min | 16,4 s | 153 km/h |- ! '''1,4''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,4 l (1392&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 77,2 × 74,3 mm | 8,5:1 | 71 [[konská sila|koní]] (52 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 obt/min | 103 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | 14,3 s | 163 km/h |- ! '''1,4''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,4 l (1391&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 77,2 × 74,3 mm | 8,5:1 | 75 [[konská sila|koní]] (55 [[kilowatt|kW]]) pri 5000 ot/min | 106 [[newtonmeter|Nm]] pri 2750 ot/min | 14,4 s | 169 km/h |- ! '''1,6''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1597&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 76,0 × 88,0 mm | 10,3:1 | 88 [[konská sila|koní]] (65 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 134 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | 12,4 s | 174 km/h |- ! '''1,6''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1597&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 76,0 × 88,0 mm | 10,3:1 | 90 [[konská sila|koní]] (66 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 134 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | 12,3 s | 177 km/h |- ! '''1,6''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1597&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 76,0 × 88,0 mm | 10,3:1 | 95 [[konská sila|koní]] (70 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 134 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | 12,2 s | 181 km/h |- ! '''1,8''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1796&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 80,6 × 88,0 mm | 10,0:1 | 105 [[konská sila|koní]] (77 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 153 [[newtonmeter|Nm]] pri 4000 ot/min | 10,3 s | 185 km/h |- ! '''1,8''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1796&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 80,6 × 88,0 mm | 10,0:1 | 115 [[konská sila|koní]] (85 [[kilowatt|kW]]) pri 5750 ot/min | 160 [[newtonmeter|Nm]] pri 4500 ot/min | 10,3 s | 185 km/h |- ! '''1,8''' | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1796&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 80,6 × 88,0 mm | 10,0:1 | 130 [[konská sila|koní]] (96 [[kilowatt|kW]]) pri 6250 ot/min | 162 [[newtonmeter|Nm]] pri 4500 ot/min | 10,6 s | 198 km/h |- ! '''2,0''' | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1988&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 86,0 × 86,0 mm | 10,3:1 | 150 [[konská sila|koní]] (110 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 190 [[newtonmeter|Nm]] pri 4500 ot/min | 8,7 s | 208 km/h |- ! '''2,0''' | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1994&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 90,8 × 76,9 mm | 8,0:1 | 227 [[konská sila|koní]] (167 [[kilowatt|kW]]) pri 5750 ot/min | 299 [[newtonmeter|Nm]] pri 2500 ot/min | 6,1 s | 232 km/h |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Ford Escort (Europe)|498300689}} {{Ford}} [[Kategória:Automobily Ford|Escort]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Kombi]] [[Kategória:Kabriolety]] [[Kategória:Hatchbacky]] [[Kategória:Rely automobily]] [[Kategória:Hot Hatch]] [[Kategória:WRC]] o70idy2k12raygdo689zxj08gojj1sp Cannondale Pro Cycling 0 444988 8255651 7695105 2026-07-30T16:03:54Z ~2026-42327-39 301589 /* */ 8255651 wikitext text/x-wiki {{Infobox cyklistický tím | názov_tímu = Cannondale Pro Cycling | obrázok = | kód = CAN | základňa = {{ITA}} [[Taliansko]] | založený = 1999 | rozpustený = | disciplína = [[Športová cyklistika#Cestná cyklistika|Cestná cyklistika]] | status = [[UCI ProTour|UCI ProTeam]] | bicykle = [[Cannondale]] | manažér = Roberto Amadio | tímový_manažér = | sezóna = 1999 – 2004<br/>2005<br/>2006 – 2009<br/>2010<br/>2011 – 2012 | starý_názov = Liquigas (LIQ)<br/>Liquigas-Bianchi (LIQ)<br>Liquigas (LIQ)<br>Liquigas-Doimo (LIQ)<br>Liquigas-Cannondale (LIQ) }} '''Cannondale Pro Cycling''' je (''[[Kód UCI]]:'' '''CAN''') bol [[Taliansko|taliansky]] profesionálny tím v [[Športová cyklistika#Cestná cyklistika|cestnej cyklistike]] v [[UCI ProTour]]. Od sezóny 2013 bol sponzorom je ameri výrobca bicyklov [[Cannondale Bicycle Corporation|Cannondale]]. == História == Tím bol založený pod názvom [[Liquigas]] v roku [[1999]] a dlho bol v druhej divízii, kde si pomaly robil svoje dobré meno. Hlavným sponzorom bola od založenia tímu až do roku [[2012]] talianska firma [[Liquigas]], ktorá poskytuje produkty v rámci kvapalného plynu.Od roku [[2005]] bol tím spojený s tímom [[Bianchi Team]] pre [[UCI ProTour|ProTour]] a premenovaný na [[Liquigas-Bianchi]]. V roku [[2007]] sponzor [[Cannondale]] nahradil Bianchi. Od roku [[2013]] sa Cannondale po odstúpení Liquigasu stáva hlavným sponzorom tímu a tímová značka sa mení na Cannondale Pro Cycling. ==Hlavné výsledky== {{col-begin}} {{col-2}} ===2005=== *1. miesto 4. etapa [[Tour of Qatar]], [[Mario Cipollini]] *1. miesto [[Giro della Provincia di Lucca]], [[Mario Cipollini]] *1. mieto celkovo [[Settimana Coppi & Bartali]], [[Franco Pellizotti]] *1. miesto 2. etapa, [[Franco Pellizotti]] *1. miesto celkovo [[Vuelta al Pais Vasco 2005|Vuelta al Pais Vasco]], [[Danilo di Luca]] *1. miesto 1. etapa, [[Danilo Di Luca]] *1. miesto [[Amstel Gold Race 2005|Amstel Gold Race]], [[Danilo Di Luca]] *1. miesto [[La Flèche Wallonne 2005|Flèche Wallonne]], [[Danilo Di Luca]] *1. miesto 3. a 5. etapa [[Giro d’Italia 2005|Giro d’Italia]], [[Danilo Di Luca]] *1. miesto 2. etapa [[Volta a Catalunya]], [[Enrico Gasparotto]] *1. miesto 5 etapa [[Tour de Suisse 2005|Tour de Suisse]], [[Michael Albasini]] *1. miesto {{ITA}} národné majstrovstvá v cestnej cyklistike, [[Enrico Gasparotto]] *1. miesto [[Tre Valli Varesine]], [[Stefano Garzelli]] *1. miesto celkovo [[Circuit Franco-Belge]], [[Marco Zanotti]] *1. miesto 4. etapa, [[Marco Zanotti]] ===2006=== *1. miesto 2. etapa [[Settimana Coppi & Bartali]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto [[Rud um den Henninger Turm]], [[Stefano Garzelli]] *1. miesto 10. etapa [[Giro d’Italia 2006|Giro d’Italia]], [[Franco Pellizotti]] *1. miesto 6. etapa [[Volta a Catalunya]], [[Matej Mugerli]] *1. miesto 4. etapa [[Tour de Luxembourg]], [[Stefano Garzelli]] *1. miesto [[GP Città di Camaiore]], [[Luca Paolini]] *1. miesto [[Tre Valli Varesine]], [[Stefano Garzelli]] *1. miesto 2. etapa [[Eneco Tour 2006|Eneco Tour]], [[Manuel Quinziato]] *1. miesto [[GP Ouest-France]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto 5. etapa [[Vuelta a España 2006|Vuelta a España]], [[Danilo Di Luca]] *1. miesto 12. etapa [[Vuelta a España 2006|Vuelta a España]], [[Luca Paolini]] *1. miesto [[Trofeo Melinda]], [[Stefano Garzelli]] *1. miesto [[Memorial Cimurri]], [[Enrico Gasparotto]] *2. miesto [[Clasica San Sebastian]], [[Stefano Garzelli]] *3. miesto [[Miláno-Sanremo]], [[Luca Paolini]] ===2007=== *1. miesto [[Tour du Haut Var]], [[Filippo Pozzato]] *1. miesto [[Omloop Het Volk]], [[Filippo Pozzato]] *1. miesto [[Milano-Torino]], [[Danilo Di Luca]] *1. miesto 2. etapa [[Paríž–Nice 2007|Paríž–Nice]], [[Franco Pellizotti]] *1. miesto 3. etapa [[Settimana Coppi & Bartali]], [[Danilo Di Luca]] *1. miesto 1. etapa [[Driedaagse van De Panne]], [[Luca Paolini]] *1. miesto 1. etapa [[Settimana Lombarda]], tímová časovka *1. miesto 2. etapa [[Settimana Lombarda]], [[Roman Kreuziger]] *1. miesto 5. etapa [[Settimana Lombarda]], [[Alessandro Vanotti]] *1. miesto 2. etapa [[Vuelta al Pais Vasco]], [[Manuel Beltrán]] *1. miesto 4. etapa [[Circuit de la Sarthe]], [[Michael Albasini]] *1. miesto [[Liège–Bastogne–Liège|Liège–Bastogne–Liège 2007]], [[Danilo Di Luca]] *1. miesto [[GP Industria & Artigianato di Larciano]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto [[Giro di Toscana]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto celkovo [[Súbor:Jersey pink.svg|20px]] [[Giro d’Italia 2007|Giro d’Italia]], [[Danilo Di Luca]] *:1. miesto 1. etapa, tímová časovka *:1. miesto 4., a 12. etapa, [[Danilo Di Luca]] *1. miesto [[Memorial Marco Pantani]], [[Franco Pellizotti]] *1. miesto 3. a 4. etapa [[Tour de Slovénie]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto {{SWE}} národné majstrovstvá v cestnej cyklistike, [[Magnus Bäckstedt]] *1. miesto 5. etapa [[2007 Tour de France|Tour de France]], [[Filippo Pozzato]] *1. miesto 4. etapa [[Brixia Tour]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto 1. a 4. etapa [[Danmark Rundt]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto [[Clásica de San Sebastian 2007|Clásica de San Sebastian]], [[Leonardo Bertagnolli]] *1. miesto [[Trofeo Matteotti]], [[Filippo Pozzato]] *1. miesto 5. etapa [[Tour de Pologne 2007|Tour de Pologne]], [[Murilo Fischer]] *1. miesto 6. etapa [[Tour de Pologne 2007|Tour de Pologne]], [[Filippo Pozzato]] *1. miesto [[GP Industria & Commercio di Prato]], [[Filippo Pozzato]] *1. miesto [[Memorial Cimurri]], [[Leonardo Bertagnolli]] *2. miesto [[Paríž-Tours]], [[Francesco Chicchi]] *3. miesto [[Ronde van Vlaanderen 2007|Ronde Van Vlaanderen]], [[Luca Paolini]] *3. miesto [[Amstel Gold Race 2007|Amstel Gold Race]], [[Danilo Di Luca]] *3. miesto [[La Flèche Wallonne 2007|La Flèche Wallonne]], [[Danilo Di Luca]] ===2008=== *1. miesto [[World’s View Challenge]] 1. a 5. etapa, [[Manuel Quinziato]] *1. miesto [[World’s View Challenge]] 2. etapa, [[Leonardo Bertagnolli]] *1. miesto celkovo [[Giro della Provincia di Grosseto]], [[Filippo Pozzato]] *:1. miesto 1. etapa, [[Filippo Pozzato]] *1. miesto 3. etapa [[Paríž–Nice 2008|Paríž–Nice]], [[Kjell Carlström]] *1. miesto 7. etapa [[Tirreno-Adriatico 2008|Tirreno-Adriatico]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto 1a. a 4. etapa [[Settimana Coppi & Bartali]] – [[Francesco Chicchi]] *1. miesto 1b. etapa [[Settimana Coppi & Bartali]], tímová časovka *1. miesto celkovo [[Giro del Trentino]], [[Vincenzo Nibali]] *:1. miesto 3. etapa, [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto 5. etapa [[Tour de Romandie 2008|Tour de Romandie]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto 3., 9. a 12. etapa [[Giro d’Italia 2008|Giro d’Italia]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto 16. etapa [[Giro d’Italia 2008|Giro d’Italia]], [[Franco Pellizotti]] *1. miesto [[Súbor:Jersey violet.svg|20px]] [[Giro d’Italia 2008|Giro d’Italia]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto 6. etapa [[Volta a Catalunya]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto 3. etapa [[Tour de Luxembourg]], [[Michael Albasini]] *1. miesto 4. etapa [[Tour de Slovénie]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto celkovo [[Tour de Suisse 2008|Tour de Suisse]], [[Roman Kreuziger]] *:. miesto 8. etapa, [[Roman Kreuziger]] *1. miesto [[GP Città di Camaiore]], [[Leonardo Bertagnolli]] *1. miesto 3. etapa [[Eneco Tour 2008|Eneco Tour]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto [[Trofeo Melinda]], [[Leonardo Bertagnolli]] *1. miesto 1. etapa [[Vuelta a España 2008|Vuelta a España]], tímová časovka *1. miesto 4. etapa [[Vuelta a España 2008|Vuelta a España]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto 3. etapa [[Deutschland-Tour]], [[Leonardo Bertagnolli]] *1. miesto 7. etapa [[Tour of Missouri]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto [[Giro del Piemonte]], [[Daniele Bennati]] *2. miesto [[Milano-Sanremo]], [[Filippo Pozzato]] ===2009=== *1. miesto 6. etapa [[Tour Down Under 2009]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto [[Trofeo Inca]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto 1. etapa [[Giro della Provincia di Grosseto]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto celkovo [[Giro di Sardegna]], [[Daniele Bennati]] *:1. miesto 4. etapa, [[Daniele Bennati]] *1. miesto celkovo [[Driedaagse van De Panne]], [[Frederik Willems]] *1. miesto celkovo [[Giro del Trentino]], [[Ivan Basso]] {{col-2}} *1. miesto celkovo [[2009 Tour de Romandie|Tour de Romandie]], [[Roman Kreuziger]] *:1. miesto 4. etapa, [[Roman Kreuziger]] *1. miesto 10. a 17. etapa [[Giro d’Italia 2009|Giro d’Italia]], [[Franco Pellizotti]] *1. miesto 5. etapa [[Critérium du Dauphiné Libéré 2009|Critérium du Dauphiné Libéré]], [[Sylwester Szmyd]] *1. miesto [[Giro dell’Appennino]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto {{POL}} šampionát v časovke, [[Maciej Bodnar]] *1. miesto {{FIN}} národné majstrovstvá v cestnej cyklistike, [[Kjell Carlström]] *1. miesto [[Súbor:Jersey polkadot.svg|20px]] [[bodkované tričko]], [[Franco Pellizotti]] *1. miesto 3. etapa [[Tour de Pologne 2009|Tour de Pologne]], [[Jacopo Guarnieri]] *1. miesto [[GP Città di Camaiore]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto [[Giro della Romagna]], [[Murilo Fischer]] *1. miesto 6. etapa [[Tour of Missouri]], [[Francesco Chicchi]] *2. miesto [[Gent-Wevelgem]], [[Aleksandr Kuschynski]] *2. miesto celkovo [[Giro d’Italia 2009|Giro d’Italia]], [[Franco Pellizotti]] *2. miesto [[Clasica San Sebastian]], [[Roman Kreuziger]] *3. miesto celkovo [[Tour de Suisse 2009]], [[Roman Kreuziger]] ===2010=== *1. miesto celkovo [[Tour de San Luis]], [[Vincenzo Nibali]] *:1. miesto 1. etapa, [[Francesco Chicchi]] *:1. miesto 4. etapa, [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto 4. a 6. etapa [[Tour of Qatar 2010|Tour of Qatar]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto 2. etapa [[Tour of Oman 2010|Tour of Oman]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto celkovo [[Giro di Sardegna]], [[Roman Kreuziger]] *:1. miesto 2. etapa, [[Roman Kreuziger]] *1. miesto 3. a 5. etapa [[Paríž-Nice 2010|Paríž-Nice]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 3. etapa [[Tirreno-Adriatico 2010|Tirreno-Adriatico]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto celkovo [[Settimana Coppi & Bartali]], [[Ivan Santaromita]] *:1. miesto 1a etapa, [[Francesco Chicchi]] *:1. miesto 1b etapa, tímová časovka *1. miesto 7. etapa [[Presidential Tour of Turkey]], [[Elia Viviani]] *1. miesto [[Giro dell’Appennino]], [[Robert Kišerlovski]] *1. miesto 1. etapa [[2010 Tour de Romandie|Tour de Romandie]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 4. etapa [[Tour of California 2010|Tour of California]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto 5. a 6. etapa [[2010 Tour of California|Tour of California]], [[Peter Sagan]] *1. miesto celkovo [[Súbor:Jersey pink.svg|20px]] [[Giro d’Italia 2010|Giro d’Italia]], [[Ivan Basso]] *:1. miesto 4. etapa, tímová časovka *:1. miesto 14. etapa, [[Vincenzo Nibali]] *:1. miesto 15. etapa, [[Ivan Basso]] *1. miesto celkovo [[Tour de Slovénie]], [[Vincenzo Nibali]] *:1. miesto 3. etapa, [[Vincenzo Nibali]] *:1. miesto 4. etapa, [[Francesco Chicchi]] *1. miesto {{BLR}} národné majstrovstvá v cestnej cyklistike, [[Alexander Kuschynski]] *1. miesto 1. etapa [[Tour de Pologne 2010|Tour de Pologne]], [[Jacopo Guarnieri]] *1. miesto [[GP Industria e Commercio Artigianato Carnaghese]], [[Ivan Basso]] *1. miesto [[GP Città di Camaiore]], [[Kristjan Koren]] *1. miesto [[Trofeo Melinda]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto [[Giro del Veneto]], [[Daniel Oss]] *1. miesto [[Gran Premio Città di Misano – Adriatico|GP Città di Modena]], [[Francesco Chicchi]] *1. miesto celkovo [[Súbor:Jersey red.svg|20px]] [[Vuelta a España 2010|Vuelta a España]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto [[Memorial Marco Pantani]], [[Elia Viviani]] *1. miesto [[Giro di Toscana]], [[Daniele Bennati]] *1. miesto 2. etapa [[Circuit Franco-Belge]], [[Jacopo Guarnieri]] *1. miesto [[Binche-Tournai-Binche]], [[Elia Viviani]] *3. miesto celkovo [[Giro d’Italia 2010|Giro d’Italia]], [[Vincenzo Nibali]] ===2011=== *1. miesto [[GP Costa degli Etruschi]], [[Elia Viviani]] *1. miesto [[Tour de Mumbai]] I, [[Elia Viviani]] *1. miesto celkovo [[Giro di Sardegna]], [[Peter Sagan]] *:1. miesto 1., 3. a 4. etapa [[Peter Sagan]] *1. miesto [[GP di Lugano]], [[Ivan Basso]] *1. miesto 3a etapa [[Driedaagse van de Panne]], [[Jacopo Guarnieri]] *1. miesto 5. etapa [[Tour of California]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 18. etapa [[Giro d’Italia 2011|Giro d’Italia]], [[Eros Capecchi]] *1. miesto 3. a 8. etapa [[2011 Tour de Suisse|Tour de Suisse]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 1. etapa [[Tour de Slovénie]], [[Elia Viviani]] *1. miesto {{SVK}} národné majstrovstvá v cestnej cyklistike, [[Peter Sagan]] *1. miesto [[GP Kranj]], [[Simone Ponzi]] *1. miesto [[GP Nobili Rubinetterie]] – Coppa Città di Stresa, [[Elia Viviani]] *1. miesto [[GP Nobili Rubinetterie]] – Coppa Papà Carlo, [[Simone Ponzi]] *1. miesto celkovo [[Tour de Pologne 2011|Tour de Pologne]], [[Peter Sagan]] *:1. miesto 4. a 5. etapa, [[Peter Sagan]] *1. miesto 6., 12. a 21. etapa [[Vuelta a España 2011|Vuelta a España]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 4. a 5. etapa [[USA Pro Cycling Challenge]], [[Elia Viviani]] *1. miesto 6. etapa [[USA Pro Cycling Challenge]], [[Daniel Oss]] *1. miesto celkovo [[Giro di Padania]], [[Ivan Basso]] *:1. miesto 2. etapa, [[Elia Viviani]] *:1. miesto 4. etapa, [[Ivan Basso]] *1. miesto [[GP Industria & Commercio di Prato]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 4. etapa [[Tour of Beijing]], [[Elia Viviani]] *3. miesto celkovo [[Giro d’Italia 2011|Giro d’Italia]], [[Vincenzo Nibali]] ===2012=== *1. miesto {{SVK}} národné majstrovstvá v cestnej cyklistike, [[Peter Sagan]] *1. miesto {{USA}} národné majstrovstvá v cestnej cyklistike, [[Timmy Duggan]] *1. miesto {{POL}} šampionát v časovke, [[Maciej Bodnar]] *1. miesto 6. etapa [[Tour de San Luis 2012|Tour de San Luis]], [[Elia Viviani]] *1. miesto [[Gran Premio della Costa Etruschi]], [[Elia Viviani]] *1. miesto celkovo [[Giro della Provincia di Reggio Calabria]], [[Elia Viviani]] *:1. miesto 1. a 2. etapa, [[Elia Viviani]] *1. miesto 2. etapa [[2012 Tour of Oman|Tour of Oman]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 5. etapa [[Tour of Oman 2012|Tour of Oman]], [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto [[Trofeo Laigueglia]], [[Moreno Moser]] *1. miesto [[Gran Premio di Lugano]], [[Eros Capecchi]] *1. miesto celkovo [[Tirreno–Adriatico 2012|Tirreno–Adriatico]], [[Vincenzo Nibali]] *:1. miesto 4. etapa, [[Peter Sagan]] *:1. miesto 5. etapa, [[Vincenzo Nibali]] *1. miesto 2. etapa [[Settimana internazionale di Coppi e Bartali]], [[Elia Viviani]] *1. miesto 1. etapa [[Three Days of De Panne]], [[Peter Sagan]] *1. miesto [[Eschborn-Frankfurt City Loop]], [[Moreno Moser]] *1. miesto 1., 2., 3., 4. a 8. etapa [[Tour of California 2012|Tour of California]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 1., 3., 4. a 6. etapa [[Tour de Suisse 2012|Tour de Suisse]], [[Peter Sagan]] *1. miesto 4. etapa [[Tour of Slovenia]], [[Kristijan Koren]] *1. miesto 1., 3. a 6. etapa [[Tour de France 2012|Tour de France]], [[Peter Sagan]] {{col-end}} ==Národní šampióni== :[[2005]] ::Talianske cestné preteky [[Súbor:Jersey italianflag.svg|20px]] [[Enrico Gasparotto]] :[[2007]] ::Švédske cestné preteky {{SWE}} [[Magnus Bäckstedt]] :[[2009]] ::Poľská časovka [[Súbor:MaillotPolonia.PNG|20px]] [[Maciej Bodnar]] ::Fínske cestné preteky [[Súbor:MaillotFin.PNG|20px]] [[Kjell Carlström]] :[[2010]] ::Bieloruské cestné preteky {{BLR}} [[Aleksandr Kuschynski]] :[[2011]] ::Slovenské cestné preteky [[Súbor:MaillotSlovakia.gif|20px]] [[Peter Sagan]] :[[2012]] ::Slovenské cestné preteky [[Súbor:MaillotSlovakia.gif|20px]] [[Peter Sagan]] ::Americký cestné preteky [[Súbor:MaillotUSA.PNG|20px]] [[Timmy Duggan]] ::Poľská časovka [[Súbor:MaillotPolonia.PNG|20px]] [[Maciej Bodnar]] ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Liquigas}} ==Externé odkazy== * [http://www.teamliquigascannondale.com Oficiálna webstránka] * [http://www.uciprotour.com/Modules/SUCI/TEAMS/TeamDetails.asp?id=MTY UCI Tímový profil] * [http://www.dailypeloton.com/displayarticle.asp?pk=10931 Daily Peloton profil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120205121936/http://www.dailypeloton.com/displayarticle.asp?pk=10931 |date=2012-02-05 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Liquigas-Cannondale|500962103}} [[Kategória:Talianske cyklistické tímy]] srctse0s0o5wqe9nfx89nuduuwdd6e8 Opel Ascona 0 447753 8255932 7657291 2026-07-31T11:50:54Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8255932 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Opel Ascona | obrazok = Opel Ascona front 20071115.jpg | vyrobca = [[Opel]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = [[Vauxhall Cavalier]]<br />Opel 1900 <br />Chevrolet Monza (Brazília) | produkcia = 1970 – 1988 | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = [[Opel Vectra]] | pribuzne = | trieda = [[Stredná trieda (automobil)|Stredná trieda]] | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} '''Opel Ascona''' je [[osobný automobil]] [[Stredná trieda (automobil)|strednej triedy]], ktorý v rokoch 1970 až 1988 vyrábala nemecká automobilka [[Opel]]. Počas tohto obdobia sa vyrábali tri rozdielne generácie, začínajúce so zadným náhonom a posledná generácia bola s predným náhonom. V motoršporte vyhral Opel Ascona 400 riadený [[Walter Röhrl|Walterom Röhrlom]] [[Majstrovstvá sveta v rely 1982]]. Názov "Ascona" je pochádza z názvu [[Ascona|rovnomenného]] mesta v kantóne [[Ticino (kantón)|Ticino]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Opel Ascona bol uvedený do predaja v septembri 1970 a jeho výroba bola ukončená v auguste 1988, kedy bol nahradený modelom [[Opel Vectra]] A. __TOC__{{Clear}} ==Ascona A (1970 – 1975)<ref>Geneva Motor Show report". Autocar 128 (nbr 3762): 50 – 56. 21. marec 1968</ref>== {{Infobox Automobil | nazov = Opel Ascona A | obrazok = Opel Ascona A front 20071012.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = | krajina_povodu = [[Bochum]], [[Nemecko]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverový [[sedan]]<br>4-dverový [[sedan]]<br>3-dverové [[kombi]] | usporiadanie = | platforma = | motor = {{cm3|1196}} [[Rozvod OHV|OHV]] [[R4 (motor)]]<br>{{cm3|1584}} [[Rozvod OHC|cih]] [[R4 (motor)|R4]]<br>{{cm3|1897}} [[Rozvod OHC|cih]] [[R4 (motor)|R4]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 4-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>voliteľná automatická prevodovka | razvor = {{mm|2432|m}} | vyska = {{mm|1384|m}} | sirka = {{mm|1635|m}} | dlzka = {{mm|4178|m}} | hmotnost = | kapacita_nadrze = 48 l<ref name=Autocar197301>{{cite journal| authorlink = | title = Autotest Opel Ascona 1900SR| series = 138| journal = [[Autocar (magazine)|Autocar]] | volume = (nbr4000)| pages = Pages 12 – 17 |date = date 25 January 1973}}</ref> | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Na jeseň roku 1970 prezentoval Opel v Rüsselsheime kompletne nový rad automobilov. [[Opel Manta]] [[kupé]] bol uvedený 9. septembra a následne dňa 28. októbra bol uvedený aj Opel Ascona vo verziách 2- a 4-dverový sedan a 3-dverové kombi, zvané Caravan alebo Voyage. Tieto modely boli umiestnené medzi [[Opel Kadett]] a [[Opel Rekord]]. Ascona bola vyvinutá ako konkurencia k úspešným automobilom strednej triedy [[Ford]]u, [[Ford Taunus]]/[[Ford Cortina]]. Opel Ascona A zostal vo výrobe do roku 1975. Dovtedy sa vyrobilo 692 000 týchto vozidiel prvej série. ===Motory=== *'''1,2 S''' – {{cm3|1196}}, 60 koní (44 kW) *'''1,6 N''' – {{cm3|1584}}, 60 – 68 koní (44 – 50 kW) *'''1,6 S''' – {{cm3|1584}}, 75 – 80 koní (55 – 59 kW) *'''1,9 S''' – {{cm3|1897}}, 88 – 90 koní (65 – 66 kW) {{-}} ==Ascona B (1975 – 1981)== {{Infobox Automobil | nazov = Opel Ascona B | obrazok = Ascona B rechts.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Chevrolet Ascona ([[Južná Afrika|RSA]])<br/>Chevrolet San Remo ([[Ekvádor|EC]]) | produkcia = 1975 – 1981 | krajina_povodu = [[Bochum]], [[Nemecko]]<br>[[Antverpy]], [[Belgicko]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverový [[sedan]]<br>4-dverový [[sedan]] | usporiadanie = | platforma = | motor = {{cm3|1196}} [[Rozvod OHV|OHV]] [[R4 (motor)|R4]]<br>{{cm3|1297}} [[Rozvod OHV|OHV]] [[R4 (motor)|R4]]<br>{{cm3|1297}} [[Rozvod OHC|OHC]] [[R4 (motor)|R4]]<br>{{cm3|1584}} [[cih]] [[straight-4|I4]]<br>1,897 cc [[cih]] [[straight-4|I4]]<br>1,979 cc [[cih]] [[straight-4|I4]]<br>2,420 cc [[dohc]] 16v I4 (Ascona 400)<br>2,068 cc [[cih]] [[diesel engine|diesel]] [[straight-4|I4]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2518|m}}<ref name=AutoMotoruSport1978>{{Citácia periodika| odkaz na autora =H.E.| titul =Kurztest: Opel Ascona 2.0 S: Mehr Mumm – Spitzenmodell der Ascona-Baureihe jetzt mit Zweiliter-Motor (Top Ascona now with 2-litre engine)| séria =Heft| periodikum = [[Auto, Motor und Sport|Auto Motor u. Sport]]| ročník = 2 1978| strany = 46 – 47 |dátum vydania = 1. január 1978}}</ref> | vyska = {{mm|1380|m}}<ref name=AutoMotoruSport1978/> | sirka = {{mm|1670|m}}<ref name=AutoMotoruSport1978/> | dlzka = {{mm|4321|m}}<ref name=AutoMotoruSport1978/> | hmotnost = {{kg|1050}}<ref name=AutoMotoruSport1978/> (pribl.) | kapacita_nadrze = 50 l<ref name=AutoMotoruSport1978/> | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Druhá generácia Opel Ascona B bola prezentovaná v roku 1975 na [[Frankfurtský autosalón|Frankfurtskom autosalóne]]. Bol dostupný vo verziách 2- a 4-dverový sedan, chýbala verzia kombi. Ascona B používala rovnaké motory ako jej predchodca, ale motor 1,9 l mal v roku 1978 zvýšený [[zdvihový objem]] na 2,0 l a verzia z vyšším [[kompresný pomer|kompresným pomerom]] a na 98 oktánový benzín boli dostupné popri modeloch na 90 oktánový benzín. Model s motorom 2,0 E mal elektronické [[vstrekovanie paliva]] Bosch L-Jetronic a [[naftový motor]] 2,1 l bol doplnený v roku 1978. Do roku 1981 sa celosvetovo vyrobilo 1,2 milióna modelov Ascona B. ===Motory=== *'''1,2 N''' – {{cm3|1196}}, 55 koní (40 kW) *'''1,2 S''' – {{cm3|1196}}, 60 koní (44 kW) *'''1,3 N''' – {{cm3|1297}}, 60 koní (44 kW) *'''1,3 S''' – {{cm3|1297}}, 75 koní (55 kW) *'''1,6 N''' – {{cm3|1584}}, 60 koní (44 kW) *'''1,6 S''' – {{cm3|1584}}, 75 koní (55 kW) *'''1,9 N''' – {{cm3|1897}}, 75 koní (55 kW) *'''1,9 S''' – {{cm3|1897}}, 90 koní (66 kW) *'''1,9 E''' – {{cm3|1897}}, 105 koní (77 kW) *'''2,0 N''' – {{cm3|1979}}, 90 koní (66 kW) *'''2,0 S''' – {{cm3|1979}}, 100 koní (74 kW) *'''2,0 E''' – {{cm3|1979}}, 110 koní (81 kW) *'''2,1 D''' – {{cm3|2068}}, 58 koní (43 kW) *'''2,4 E''' – {{cm3|2420}}, 144 koní (106 kW) ===Ascona 400=== [[Súbor:Rally Bohemia 2012 (historic show, SS23 Sychrov) - Opel Ascona 400.JPG|left|thumb|Opel Asxona 400]] Postavená bola v roku 1981 a v [[Majstrovstvá sveta v rely 1982|sezóne 1982]] sa s ňou stal [[Walter Röhrl]] majstrom sveta. Ascona 400 používala motor 2,0E, ktorý bol prevŕtaný, s väčšími piestami, inými ojnicami a s kľukovým hriadeľom z naftového motora 2,3 typu CIH. Výsledkom bol motor s objemom 2,4 litra so 16 ventilmi, ktorý dával v civilných verziách výkon 106 kW/144 koní s použitím vstrekovania Bosch z modelov Manta GSi a GT/E. Ale v pretekárskej verzii dával motor výkon 169 kW/230 koní, ktorý mohol byť ešte ďalej zvýšený na 250 kW/340 koní za použitia atmosférického nasávania. Firma [[Irmscher]] dodala rely výbavu exteriéru. Montované boli veľké a široké krídlo, odľahčené dvere, kapoty, predný spojler a zadné dvere kvôli čo najväčšiemu zníženiu hmotnosti. {{-}} ==Ascona C (1981 – 1988)== {{Infobox Automobil | nazov = Opel Ascona C | obrazok = Opel Ascona front 20080121.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Chevrolet Monza (Brazília)<br>[[Vauxhall Cavalier|Vauxhall Cavalier Mk II]] | produkcia = 1981 – 1988 | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverový [[sedan]]<br>4-dverový [[sedan]]<br>5-verový [[liftback]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 4-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>3-rýchlostná [[Automatická prevodovka|automatická]] | razvor = {{mm|2574|m}} | vyska = {{mm|1395|m}} (sedan)<br>{{mm|1385|m}} (liftback) | sirka = {{mm|1668|m}} | dlzka = {{mm|4366|m}} (sedan)<br>{{mm|4264|m}} (liftback) | hmotnost = 920 – {{kg|1090}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Ascona C bola uvedená v roku 1981 ako časť projektu [[General Motors J-body]]. Bola druhým automobilom s [[predný náhon|predným náhonom]] od zavedenia [[Opel Kadett|Opelu Kadett D]] v roku 1979. Ascona C sa vyrábala v [[Rüsselsheim]]e, ([[Nemecko]]), [[Antverpy|Antverpách]], ([[Belgicko]]) a [[Luton]]e, ([[Anglicko]]), a v Spojenom kráľovstve sa predávala ako [[Vauxhall Cavalier]] a v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] ako Chevrolet Monza. Ascona C počas svojej produkcie prešla dvomi väčšími faceliftami. Motory pre Asconu C boli s rozvodom [[Rozvod OHC|SOHC]]. Základný model bol vybavený 1,3 litrovým motorom, ktorý bol zavedený v roku 1978 v Ascone B s výkonom 44 kW/60 koní, ktorý nasledoval 1,6 litrový motor s výkonom 55 kW/75 koní. Verzie "S" s vyšším kompresným pomerom mali vyšší výkon až o viac ako 20 %. Vrcholom bol športový model GTE s [[vstrekovanie paliva|elektronickým vstrekovaním paliva]] s výkonom 96 kW/130 koní v posledných dvoch modelových rokoch. [[Katalyzátor (auto)|Katalyzátor]] bol voliteľný pre väčšie benzínové jednotky od roku 1986. ===Modely=== Nasledujúce verzie Ascony C boli dostupné, všetky s radovými štvorvalcami.<ref>''Auto Katalog 1984'', pp. 206-207</ref><ref name=AK88>{{Citácia knihy | titul = Auto Katalog 1988 | vydavateľ = [[Motor Presse Stuttgart|Vereinigte Motor-Verlage GmbH & Co. KG]] | miesto = Stuttgart | strany = 58, 209, 248–249 | rok = 1987 }}</ref><ref name=WC82>{{Citácia knihy | titul = World Cars 1982 | vydavateľ = The Automobile Club of Italy/Herald Books | miesto = Pelham, NY | strany = 124–125 | rok = 1982 | isbn = 0-910714-14-2 }}</ref><ref name=WC85>{{Citácia knihy | titul = World Cars 1985 | vydavateľ = The Automobile Club of Italy/Herald Books | miesto = Pelham, NY | strany = 121–122 | rok = 1985 | isbn = 0-910714-17-7 }}</ref> * 1,3 l, 44 kW (60 koní) (Karburátor Solex 35PDSI) – Motor 13 N * 1,3 l, 55 kW (75 koní) (Karburátor Varajet II) – Motor 13 S * 1,3 l, 55 kW (75 koní) (Karburátor Pierburg 2E3) – Motor 13 S * 1,6 l, 55 kW (75 koní) (Karburátor Pierburg 1B1) – Motor 16 N * 1,6 l, 55 kW (75 koní) (Jednobodové vstrekovanie Multec s katalyzátorom) – Motor C 16 LZ * 1,6 l, 55 kW (75 koní) (Jednobodové vstrekovanie Multec) – Motor E 16 NZ * 1,6 l, 55 kW (75 koní) (Jednobodové vstrekovanie Multec s katalyzátorom) – Motor C 16 NZ * 1,6 l, 60 kW (82 koní) (Karburátor Pierburg 2E3) – Motor 16 SV * 1,6 l, 66 kW (90 koní) (Karburátor GM Varajet II) – Motor 16 SH * 1,8 l, 62 kW (84 koní) (E-karburátor Pierburg 2EE) – Motor E 18 NV * 1,8 l, 74 kW (100 koní) (Vstrekovanie Bosch Lu-Jetronic s katalyzátorom) – Motor C 18 NE * 1,8 l, 85 kW (115 koní) (Vstrekovanie Bosch LE-Jetronic) – Motor 18 E * 2,0 l, 74 kW (100 koní) (Vstrekovanie Bosch Motronic ML4.1 s katalyzátorom) – Motor C 20 NEF * 2,0 l, 85 kW (115 koní) (Vstrekovanie Bosch Motronic ML4.1) – Motor 20 NE * 2,0 l, 85 kW (115 koní) (Vstrekovanie Bosch Motronic ML4.1 s katalyzátorom) – Motor C 20 NE * 2,0 l, 96 kW (130 koní) (Vsttrekovanie Bosch Motronic ML4.1) – Motor 20SEH * 1,6 l, 40 kW (54 koní) (Vznetový motor s vírivou komôrkou) – Motor 16 D/16 DA == Referencie == {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Opel Ascona}} ==Externé odkazy== * [http://www.fortunecity.com/silverstone/toyota/29/index.htm Opel Ascona C] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070206090435/http://www.fortunecity.com/silverstone/toyota/29/index.htm |date=2007-02-06 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Opel Ascona|506783135}} {{Automobily Opel}} [[Kategória:Automobily Opel|Ascona]] [[Kategória:Automobily strednej triedy]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Kombi]] [[Kategória:Fastbacky]] seotb9n381woc0vmk6hxqaik88r0tox Maroš Bango 0 458755 8255641 8255011 2026-07-30T15:28:16Z Marosbango 91668 8255641 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) - <small>pôvodne pieseň naspieval Karol Duchoň</small> # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman - Antonio Galbiati - Giuseppe Dettori, slov. text: Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / [[Zoro Laurinc]]) === Ďalšie piesne v repertoári === * Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) * Ave Maria - /Bach/Gounod/ * Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore * Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) * Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) * O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) * Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) * [[Pieseň o rodnej zemi]] - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) * Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná ) * Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Noc je príčinou ( trangers in the Night) - (Bert Kaempfert / Zoro Laurinc) * Často kráčal som - (Frederick Loewe / Alan Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady * Žiť za to stálo (My Way) - (Claude Francois, Jacques Revaux, Paul Anka / Zoro Laurinc) * Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) * M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) * Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) * La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) * Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) * Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) * Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) * Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavel Braxatoris) * Hallelujah - (Leonard Cohen, úprava Ľubomír Dolný) * Joj, cica - (Imre Kálmán - Grófka Marica) * Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) * Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) * Oči čornyje - (ruská ľudová) * Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) * New York, New York - (John Kander / Ebb Fred) * Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) * Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) * Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) * Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) * Amore Vittoria - (D. Rapoš / E. Vejmělková, Armando Calvia) - z rockovej opery Pietro e Lucia * Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) * Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) * Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) * Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) * Pri kávičke sedím - (Farkas Nándor / Boros István / Darina Virágová) * Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) * Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) * Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) * Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) * Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) * Thank You For The Music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern ) * Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) * Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) * Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) * Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) === Piesne z repertoáru Karla Gotta === * C´est la vie, Hrátky s láskou, Léta prázdnin, Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš, Kávu si osladím, Dám dělovou ránu, To musím zvládnou sám, Láska bláznivá, Lady carneval. Zvonky štěstí, Už dávno dal jsem ti klíč, Jsem na světe rád, Stokrát chválím čas, Ráno jedu dál, Oj, Mari, Jdi za štěstím, Trezor, Kdyby sis oči vyplakala, Oči sněhem zaváté, Vltava === Duety v repertoári Maroša Banga === * Vivo per lei, Stárnutí zrádne, Souznění, Láska prý, Tam u nebeských bran, Lippen schweigen / z operety Veselá vdova/, There for me, Lippen schweigen /Veselá vdova/, Libiamo ne' lieti calici /Traviata/ == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] 2spaa0ccgh6werljt0dndtif4i6vl9z 8255647 8255641 2026-07-30T15:46:12Z Marosbango 91668 8255647 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) - <small>pôvodne pieseň naspieval Karol Duchoň</small> # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman - Antonio Galbiati - Giuseppe Dettori, slov. text: Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''''2011, V krajine snov - Spievam, aby som žil...''''' Ambrelo, CD # Ave Maria (Franz Schubert) # Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) # Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) # Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) # My way  /Claude Francois, Jacques Revaux – Paul Anka / # Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) # O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) # Oči čornyje - (ruská ľudová) # Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) # Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) # Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) # Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore # Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / Zoro Laurinc) === Ďalšie piesne v repertoári === * * Ave Maria - /Bach/Gounod/ * * Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) * * * * [[Pieseň o rodnej zemi]] - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) * Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná ) * * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Noc je príčinou ( trangers in the Night) - (Bert Kaempfert / Zoro Laurinc) * Často kráčal som - (Frederick Loewe / Alan Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady * Žiť za to stálo (My Way) - (Claude Francois, Jacques Revaux, Paul Anka / Zoro Laurinc) * * M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) * * * La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) * * Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) * Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) * Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavel Braxatoris) * Hallelujah - (Leonard Cohen, úprava Ľubomír Dolný) * Joj, cica - (Imre Kálmán - Grófka Marica) * Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) * Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) * * Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) * New York, New York - (John Kander / Ebb Fred) * Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) * Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) * Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) * Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) * Amore Vittoria - (D. Rapoš / E. Vejmělková, Armando Calvia) - z rockovej opery Pietro e Lucia * Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) * Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) * Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) * Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) * Pri kávičke sedím - (Farkas Nándor / Boros István / Darina Virágová) * Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) * Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) * Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) * Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) * Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) * Thank You For The Music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern ) * Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) * Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) * Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) * Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) === Piesne z repertoáru Karla Gotta === * C´est la vie, Hrátky s láskou, Léta prázdnin, Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš, Kávu si osladím, Dám dělovou ránu, To musím zvládnou sám, Láska bláznivá, Lady carneval. Zvonky štěstí, Už dávno dal jsem ti klíč, Jsem na světe rád, Stokrát chválím čas, Ráno jedu dál, Oj, Mari, Jdi za štěstím, Trezor, Kdyby sis oči vyplakala, Oči sněhem zaváté, Vltava === Duety v repertoári Maroša Banga === * Vivo per lei, Stárnutí zrádne, Souznění, Láska prý, Tam u nebeských bran, Lippen schweigen / z operety Veselá vdova/, There for me, Lippen schweigen /Veselá vdova/, Libiamo ne' lieti calici /Traviata/ == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] mxdtzf7k5k347lxflukrpovvjws6pvf 8255648 8255647 2026-07-30T15:47:56Z Marosbango 91668 8255648 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman, Antonio Galbiati, Giuseppe Dettori / Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''''2011, V krajine snov - Spievam, aby som žil...''''' Ambrelo, CD # Ave Maria (Franz Schubert) # Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) # Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) # Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) # My way  /Claude Francois, Jacques Revaux – Paul Anka / # Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) # O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) # Oči čornyje - (ruská ľudová) # Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) # Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) # Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) # Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore # Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / Zoro Laurinc) === Ďalšie piesne v repertoári === * * Ave Maria - /Bach/Gounod/ * * Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) * * * * [[Pieseň o rodnej zemi]] - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) * Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná ) * * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Noc je príčinou ( trangers in the Night) - (Bert Kaempfert / Zoro Laurinc) * Často kráčal som - (Frederick Loewe / Alan Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady * Žiť za to stálo (My Way) - (Claude Francois, Jacques Revaux, Paul Anka / Zoro Laurinc) * * M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) * * * La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) * * Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) * Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) * Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavel Braxatoris) * Hallelujah - (Leonard Cohen, úprava Ľubomír Dolný) * Joj, cica - (Imre Kálmán - Grófka Marica) * Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) * Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) * * Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) * New York, New York - (John Kander / Ebb Fred) * Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) * Blúdim len tmou - (Joseph Kozma / Roman Jediný) * Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) * Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) * Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) * Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) * Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) * Amore Vittoria - (D. Rapoš / E. Vejmělková, Armando Calvia) - z rockovej opery Pietro e Lucia * Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) * Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) * Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) * Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) * Pri kávičke sedím - (Farkas Nándor / Boros István / Darina Virágová) * Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) * Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) * Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) * Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) * Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) * Thank You For The Music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern ) * Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) * Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) * Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) * Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) === Piesne z repertoáru Karla Gotta === * C´est la vie, Hrátky s láskou, Léta prázdnin, Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš, Kávu si osladím, Dám dělovou ránu, To musím zvládnou sám, Láska bláznivá, Lady carneval. Zvonky štěstí, Už dávno dal jsem ti klíč, Jsem na světe rád, Stokrát chválím čas, Ráno jedu dál, Oj, Mari, Jdi za štěstím, Trezor, Kdyby sis oči vyplakala, Oči sněhem zaváté, Vltava === Duety v repertoári Maroša Banga === * Vivo per lei, Stárnutí zrádne, Souznění, Láska prý, Tam u nebeských bran, Lippen schweigen / z operety Veselá vdova/, There for me, Lippen schweigen /Veselá vdova/, Libiamo ne' lieti calici /Traviata/ == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] 7q3axdccaljwnz1tgsz5gt5pg2rmdbe 8255678 8255648 2026-07-30T18:18:38Z Marosbango 91668 8255678 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman, Antonio Galbiati, Giuseppe Dettori / Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''''2011, V krajine snov - Spievam, aby som žil...''''' Ambrelo, CD # Ave Maria (Franz Schubert) # Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) # Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) # Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) # My way  /Claude Francois, Jacques Revaux – Paul Anka / # Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) # O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) # Oči čornyje - (ruská ľudová) # Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) # Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) # Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) # Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore # Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / Zoro Laurinc) * '''''2014, V krajine zázrakov - Žijem, aby som spieval...''''' # Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) # Vltava (Bedřich Smetana – Jiří Štaidl/ # Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) # Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) # Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) # La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) # Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) # Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) # M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) # Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) # Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) # Večerný zvon (Ruská ľudová) # Ave Maria - (Bach/Gounod/ # Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * '''''2016, Maroš Bango ...som na svete rád... - piesne z repertoáru Karla Gotta''''' # Dám dělovou ránu - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Jsem na světě rád - (Buck Owens / Jiří Štaidl) # Kávu si osladím - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Hrátky s láskou - (Francis Lai / Zdeněk Borovec) # Oj, Mari - (Eduardi di Capua / Zdeněk Borovec) # Léta prázdnin - (Jacques Romain Brel / Zdeněk Borovec) # Láska bláznivá - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Trezor - (Ladislav Štaidl / Rostislav Černý) # Jdi za štěstím - (Karel Svoboda / Zdeněk Borovec) # Kdyby sis oči vyplakala - (J.Bažant,J.Malásek,K. Hála / V.Blažek) # C´est la vie - (Jaromír  Klempíř / Jiří Štaidl) # Už dávno dal jsem ti klíč - (W. Holyfield / E. Krečmar) # Stokrát chválím čas - (Zdeněk Borovec  / Dan Hill) # Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # To musím zvládnou sám - (Jiří Zmožek / Zdeněk Rytíř) # Lady carneval - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Vltava - (Bedřich Smetana / Jiří Štaidl) # Oči sněhem zaváté - (Jiří Šlitr / Jiří Suchý) # Ráno jedu dál - (Ladislav Štaidl / Miroslav Černý) * '''''2017, Songs of my heart /Piesne môjho srdca/''''' # Can't Help Falling in Love - (H.Peretti, L.Creatore / G.Weiss) # Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) # Just show me how to love you - (D.B.Bembo / A.Cassella/F.Peterson/Laisa) # Thank you for the music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern) # Strangers in the Night - (Bert Kaempfert / Ch.Singleton,  E. Snyder) # Vivo per lei - (Manzani, Mengalli, Zelli / Gatto Panceri) # California blue - (Roy Orbison / Jeff  Lynne, Tom Petty) # New York - (John Kander / Ebb Fred) # There for me - (Angelo a Carmelo La Bionda , Ch.Ricanek)  # Blue spanish eyes - (B. Kaemfert, C. Singleton / E. Snyder) # Please Release me - (Eddie Miller / Robert Yount) # Quizás, quizás, quizás - (Osvaldo Farrés) # Hello - (Lionel Richie, David Cochrane) # My way - (Claude Francois, Jacques Revaux / Paul Anka) # Hallelujah - (Leonard Cohen, Ľubo Dolný) # Nella fantasia - (Ennio Morricone / Chiara Ferraù) * '''''2019, V krajine lásky - Maroš Bango, Alena Terezie Vitek''''' # Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) # Alžbetínska serenáda - (Ronald Binge) # Adagio G minor - (Tomaso Albinoni / Remo Giazotto) # Barcarolla - (Jacques Offenbach) # Di Provenza - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Habanera - (Georges Bizet, Carmen) # Indiánska pieseň lásky - (Rudolf Friml / Jiří Aplt, Rozmery) # Lippen schweigen - (Veselá vdova, Franz Lehár / Victor Léon, Leo Stein) # Nessun dorma - (G. Puccini, Turandot) # Quanto e bella, quanto e cara - (Nápoj lásky, G. Donizetti / Felice Romani) # Věrné milování - (Bedřich Smetana / Karel Sabina, Predaná nevesta) # Zbor Židov - (G. Verdi, Nabucco) # Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) # Amore Vittoria /Pietro e Lucia/ -  (D. Rapoš / E.Vejmělková, Armando Calvia) * '''''2023, Pieseň o hudbe - Maroš Bango, Viera Kotvasová, Saša Bangová''''' # Pieseň o hudbe - (M. Bango / Ivona Ďuričová)    # Modlitba - (Foster, Sager, Testa / Ďuričová) # Čas detských hier - (maďarská / A. Bangová) #Pár chvíľ - (M.Bango / I.Ďuričová, A.Bangová) #Priatelia navždy - (A.L.Weber / Ivona Ďuričová) #Nostalgia - (F. Nándor, B. István / A. Bangová) # Dúfaj - (Cole Porter / A. Bangová) # Sme si súdení - (M. Bango / V. Scherhaufer) # Silvia - (Maroš Bango / Alexandra Bangová) # Song hrál nám ten ďábel saxofón - (C. M. Schönberg / Zdeněk Borovec) # Láska srdcia ráňa - (M. Bango / A. Bangová) # Iba ty /Numai tu/ - (Dan Bălan / Ivona Ďuričová) # V letnom vánku - (maďarská / Saša Bangová) # Skúsime to spolu nájsť - (Michael Bublé / Ivona Ďuričová)  # Blúdim len tmou - (Joseph Kozma (Roman Jediný) #Ďakujem - (Peter Hanzely / Peter Guldan) # # # # Noc je príčinou () - (Bert Kaempfert / Zoro Laurinc) # Často kráčal som touto ulicou - (Frederick Loewe / Alan Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady # Žiť za to stálo (My Way) - (Claude Francois, Jacques Revaux, Paul Anka / Zoro Laurinc) #Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) # Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) # Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) # Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) # Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) # Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) # Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) # Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) # Pri kávičke sedím - (Farkas Nándor / Boros István / Darina Virágová) # Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) # Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) # Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) # Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) # Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] 86fir2nzts61v1sbynsuala9v5gl3yq 8255734 8255678 2026-07-30T19:51:38Z Marosbango 91668 8255734 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman, Antonio Galbiati, Giuseppe Dettori / Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''''2011, V krajine snov - Spievam, aby som žil...''''' Ambrelo, CD # Ave Maria (Franz Schubert) # Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) # Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) # Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) # My way  /Claude Francois, Jacques Revaux – Paul Anka / # Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) # O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) # Oči čornyje - (ruská ľudová) # Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) # Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) # Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) # Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore # Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / Zoro Laurinc) * '''''2014, V krajine zázrakov - Žijem, aby som spieval...''''' # Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) # Vltava (Bedřich Smetana – Jiří Štaidl/ # Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) # Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) # Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) # La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) # Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) # Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) # M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) # Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) # Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) # Večerný zvon (Ruská ľudová) # Ave Maria - (Bach/Gounod/ # Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * '''''2016, Maroš Bango ...som na svete rád... - piesne z repertoáru Karla Gotta''''' # Dám dělovou ránu - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Jsem na světě rád - (Buck Owens / Jiří Štaidl) # Kávu si osladím - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Hrátky s láskou - (Francis Lai / Zdeněk Borovec) # Oj, Mari - (Eduardi di Capua / Zdeněk Borovec) # Léta prázdnin - (Jacques Romain Brel / Zdeněk Borovec) # Láska bláznivá - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Trezor - (Ladislav Štaidl / Rostislav Černý) # Jdi za štěstím - (Karel Svoboda / Zdeněk Borovec) # Kdyby sis oči vyplakala - (J.Bažant,J.Malásek,K. Hála / V.Blažek) # C´est la vie - (Jaromír  Klempíř / Jiří Štaidl) # Už dávno dal jsem ti klíč - (W. Holyfield / E. Krečmar) # Stokrát chválím čas - (Zdeněk Borovec  / Dan Hill) # Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # To musím zvládnou sám - (Jiří Zmožek / Zdeněk Rytíř) # Lady carneval - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Vltava - (Bedřich Smetana / Jiří Štaidl) # Oči sněhem zaváté - (Jiří Šlitr / Jiří Suchý) # Ráno jedu dál - (Ladislav Štaidl / Miroslav Černý) * '''''2017, Songs of my heart /Piesne môjho srdca/''''' # Can't Help Falling in Love - (H.Peretti, L.Creatore / G.Weiss) # Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) # Just show me how to love you - (D.B.Bembo / A.Cassella/F.Peterson/Laisa) # Thank you for the music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern) # Strangers in the Night - (Bert Kaempfert / Ch.Singleton,  E. Snyder) # Vivo per lei - (Manzani, Mengalli, Zelli / Gatto Panceri) # California blue - (Roy Orbison / Jeff  Lynne, Tom Petty) # New York - (John Kander / Ebb Fred) # There for me - (Angelo a Carmelo La Bionda , Ch.Ricanek)  # Blue spanish eyes - (B. Kaemfert, C. Singleton / E. Snyder) # Please Release me - (Eddie Miller / Robert Yount) # Quizás, quizás, quizás - (Osvaldo Farrés) # Hello - (Lionel Richie, David Cochrane) # My way - (Claude Francois, Jacques Revaux / Paul Anka) # Hallelujah - (Leonard Cohen, Ľubo Dolný) # Nella fantasia - (Ennio Morricone / Chiara Ferraù) * '''''2019, V krajine lásky - Maroš Bango, Alena Terezie Vitek''''' # Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) # Alžbetínska serenáda - (Ronald Binge) # Adagio G minor - (Tomaso Albinoni / Remo Giazotto) # Barcarolla - (Jacques Offenbach) # Di Provenza - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Habanera - (Georges Bizet, Carmen) # Indiánska pieseň lásky - (Rudolf Friml / Jiří Aplt, Rozmery) # Lippen schweigen - (Veselá vdova, Franz Lehár / Victor Léon, Leo Stein) # Nessun dorma - (G. Puccini, Turandot) # Quanto e bella, quanto e cara - (Nápoj lásky, G. Donizetti / Felice Romani) # Věrné milování - (Bedřich Smetana / Karel Sabina, Predaná nevesta) # Zbor Židov - (G. Verdi, Nabucco) # Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) # Amore Vittoria /Pietro e Lucia/ -  (D. Rapoš / E.Vejmělková, Armando Calvia) * '''''2023, Pieseň o hudbe - Maroš Bango, Viera Kotvasová, Saša Bangová''''' # Pieseň o hudbe - (M. Bango / Ivona Ďuričová)    # Modlitba - (Foster, Sager, Testa / Ďuričová) # Čas detských hier - (maďarská / A. Bangová) #Pár chvíľ - (M.Bango / I.Ďuričová, A.Bangová) #Priatelia navždy - (A.L.Weber / Ivona Ďuričová) #Nostalgia - (F. Nándor, B. István / A. Bangová) # Dúfaj - (Cole Porter / A. Bangová) # Sme si súdení - (M. Bango / V. Scherhaufer) # Silvia - (Maroš Bango / Alexandra Bangová) # Song hrál nám ten ďábel saxofón - (C. M. Schönberg / Zdeněk Borovec) # Láska srdcia ráňa - (M. Bango / A. Bangová) # Iba ty /Numai tu/ - (Dan Bălan / Ivona Ďuričová) # V letnom vánku - (maďarská / Saša Bangová) # Skúsime to spolu nájsť - (Michael Bublé / Ivona Ďuričová)  # Blúdim len tmou - (Joseph Kozma (Roman Jediný) #Ďakujem - (Peter Hanzely / Peter Guldan) '''''Ďalšie piesne z repertoáru Maroša Banga:''''' # Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) # Bramborova placka - (Josef Stelibský / Jarko Mottl) # Být tě hoden - (Eric Clapton/W. Jennings / Zdeněk Borovec) # Canto della Terra - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Často kráčal som touto ulicou - (F. Loewe / A. Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady # Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) # Dej mi víc své lásky - (Petr Janda / Pavel Chrastina) # Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) # Il Mondo ('The World') - (C. Pes, L. Greco, G. Meccia / J. Fontana) # Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) # Jarmočná pieseň - (G. Dusík, P. Braxatoris / Hrnčiarsky bál) # Keď harmonika tíško znie - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Když jsem já byl tenkrát kluk - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Když milenky pláčou (Annie's Song) - (John Denver / Zdeněk Borovec) # Malá noční hudba - (Wolfgang A. Mozart / Ivo Fišer) # Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) # Man without love - (Cyril Ornadel / Peter Callander) # M'appari, Tutt' Amor - (Friedrich von Flotow) # Mně sílu dáš - (R. Lovland, B. J. Graham / Eduard Krečmar) # Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) # Nebude to také ľahké, drahá - (Richard Muller) # Největší z nálezů a ztrát - (Michal David) # Nestarej se kamaráde - (Ladislav Štaidl / Eduard Krečmar) # Nevinná - (Ladislav Štaidl / Zdeněk Borovec) # Odeta - (Olivera Borisavljević / Alexander Karšay) # Pár přátel stačí mít - (Michal David) #Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) #Píseň jak vánek - (Franz Schubert / Zdeněk Borovec) #Píseň pro Kristýnku - (Zdeněk Petr / Vladimír Dvořák) #Podobnosť čisto náhodná - (Peter Lipa / M. Lasica) #Právo mám - (Michal David / Lou Hagen) # Prečo tak pozde krásna pani - (Ernest Genersich / Ilja Marko) # Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Rosti rosti čeremšino - (ukrajinská) # Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) # S láskou jdu k vám - (Giuseppe Giordani / Zdeněk Borovec) # S ní - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Starý rodný dom - (Curly Putman / Alois Bouda) # Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) # Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) # Tak smutno mi je bez teba (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tá pieseň pôjde v šíry svet - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tereza - (Jiří Suchý) # There Goes My Everything - (Dallas Frazier) # The Way It Used to Be - (C. Conti & F. Cassano / R. Cook & R. Greenaway) # Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) # Vám čarokrásnu pieseň - /Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Vánoční strom - (K. Svoboda / Z. Borovec) # Vším byl bych rád - (Petr Hapka / Zdeněk Borovec) # Začínám žít - (L. Štaidl, K. Gott / L. Štaidl) # Žiť za to stálo (My Way) - (C. Francois, J. Revaux, P. Anka / Z. Laurinc) # Život bez teba - (Teodor Bulavčiak) # Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) # Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.sk/ Oficiálna stránka - www.marosbango.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] r6zufodnzmetsqjkan9oh506ri975p9 8255735 8255734 2026-07-30T19:54:18Z Marosbango 91668 /* Externé odkazy */ 8255735 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman, Antonio Galbiati, Giuseppe Dettori / Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''''2011, V krajine snov - Spievam, aby som žil...''''' Ambrelo, CD # Ave Maria (Franz Schubert) # Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) # Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) # Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) # My way  /Claude Francois, Jacques Revaux – Paul Anka / # Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) # O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) # Oči čornyje - (ruská ľudová) # Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) # Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) # Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) # Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore # Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / Zoro Laurinc) * '''''2014, V krajine zázrakov - Žijem, aby som spieval...''''' # Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) # Vltava (Bedřich Smetana – Jiří Štaidl/ # Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) # Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) # Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) # La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) # Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) # Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) # M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) # Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) # Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) # Večerný zvon (Ruská ľudová) # Ave Maria - (Bach/Gounod/ # Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * '''''2016, Maroš Bango ...som na svete rád... - piesne z repertoáru Karla Gotta''''' # Dám dělovou ránu - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Jsem na světě rád - (Buck Owens / Jiří Štaidl) # Kávu si osladím - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Hrátky s láskou - (Francis Lai / Zdeněk Borovec) # Oj, Mari - (Eduardi di Capua / Zdeněk Borovec) # Léta prázdnin - (Jacques Romain Brel / Zdeněk Borovec) # Láska bláznivá - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Trezor - (Ladislav Štaidl / Rostislav Černý) # Jdi za štěstím - (Karel Svoboda / Zdeněk Borovec) # Kdyby sis oči vyplakala - (J.Bažant,J.Malásek,K. Hála / V.Blažek) # C´est la vie - (Jaromír  Klempíř / Jiří Štaidl) # Už dávno dal jsem ti klíč - (W. Holyfield / E. Krečmar) # Stokrát chválím čas - (Zdeněk Borovec  / Dan Hill) # Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # To musím zvládnou sám - (Jiří Zmožek / Zdeněk Rytíř) # Lady carneval - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Vltava - (Bedřich Smetana / Jiří Štaidl) # Oči sněhem zaváté - (Jiří Šlitr / Jiří Suchý) # Ráno jedu dál - (Ladislav Štaidl / Miroslav Černý) * '''''2017, Songs of my heart /Piesne môjho srdca/''''' # Can't Help Falling in Love - (H.Peretti, L.Creatore / G.Weiss) # Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) # Just show me how to love you - (D.B.Bembo / A.Cassella/F.Peterson/Laisa) # Thank you for the music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern) # Strangers in the Night - (Bert Kaempfert / Ch.Singleton,  E. Snyder) # Vivo per lei - (Manzani, Mengalli, Zelli / Gatto Panceri) # California blue - (Roy Orbison / Jeff  Lynne, Tom Petty) # New York - (John Kander / Ebb Fred) # There for me - (Angelo a Carmelo La Bionda , Ch.Ricanek)  # Blue spanish eyes - (B. Kaemfert, C. Singleton / E. Snyder) # Please Release me - (Eddie Miller / Robert Yount) # Quizás, quizás, quizás - (Osvaldo Farrés) # Hello - (Lionel Richie, David Cochrane) # My way - (Claude Francois, Jacques Revaux / Paul Anka) # Hallelujah - (Leonard Cohen, Ľubo Dolný) # Nella fantasia - (Ennio Morricone / Chiara Ferraù) * '''''2019, V krajine lásky - Maroš Bango, Alena Terezie Vitek''''' # Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) # Alžbetínska serenáda - (Ronald Binge) # Adagio G minor - (Tomaso Albinoni / Remo Giazotto) # Barcarolla - (Jacques Offenbach) # Di Provenza - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Habanera - (Georges Bizet, Carmen) # Indiánska pieseň lásky - (Rudolf Friml / Jiří Aplt, Rozmery) # Lippen schweigen - (Veselá vdova, Franz Lehár / Victor Léon, Leo Stein) # Nessun dorma - (G. Puccini, Turandot) # Quanto e bella, quanto e cara - (Nápoj lásky, G. Donizetti / Felice Romani) # Věrné milování - (Bedřich Smetana / Karel Sabina, Predaná nevesta) # Zbor Židov - (G. Verdi, Nabucco) # Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) # Amore Vittoria /Pietro e Lucia/ -  (D. Rapoš / E.Vejmělková, Armando Calvia) * '''''2023, Pieseň o hudbe - Maroš Bango, Viera Kotvasová, Saša Bangová''''' # Pieseň o hudbe - (M. Bango / Ivona Ďuričová)    # Modlitba - (Foster, Sager, Testa / Ďuričová) # Čas detských hier - (maďarská / A. Bangová) #Pár chvíľ - (M.Bango / I.Ďuričová, A.Bangová) #Priatelia navždy - (A.L.Weber / Ivona Ďuričová) #Nostalgia - (F. Nándor, B. István / A. Bangová) # Dúfaj - (Cole Porter / A. Bangová) # Sme si súdení - (M. Bango / V. Scherhaufer) # Silvia - (Maroš Bango / Alexandra Bangová) # Song hrál nám ten ďábel saxofón - (C. M. Schönberg / Zdeněk Borovec) # Láska srdcia ráňa - (M. Bango / A. Bangová) # Iba ty /Numai tu/ - (Dan Bălan / Ivona Ďuričová) # V letnom vánku - (maďarská / Saša Bangová) # Skúsime to spolu nájsť - (Michael Bublé / Ivona Ďuričová)  # Blúdim len tmou - (Joseph Kozma (Roman Jediný) #Ďakujem - (Peter Hanzely / Peter Guldan) '''''Ďalšie piesne z repertoáru Maroša Banga:''''' # Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) # Bramborova placka - (Josef Stelibský / Jarko Mottl) # Být tě hoden - (Eric Clapton/W. Jennings / Zdeněk Borovec) # Canto della Terra - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Často kráčal som touto ulicou - (F. Loewe / A. Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady # Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) # Dej mi víc své lásky - (Petr Janda / Pavel Chrastina) # Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) # Il Mondo ('The World') - (C. Pes, L. Greco, G. Meccia / J. Fontana) # Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) # Jarmočná pieseň - (G. Dusík, P. Braxatoris / Hrnčiarsky bál) # Keď harmonika tíško znie - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Když jsem já byl tenkrát kluk - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Když milenky pláčou (Annie's Song) - (John Denver / Zdeněk Borovec) # Malá noční hudba - (Wolfgang A. Mozart / Ivo Fišer) # Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) # Man without love - (Cyril Ornadel / Peter Callander) # M'appari, Tutt' Amor - (Friedrich von Flotow) # Mně sílu dáš - (R. Lovland, B. J. Graham / Eduard Krečmar) # Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) # Nebude to také ľahké, drahá - (Richard Muller) # Největší z nálezů a ztrát - (Michal David) # Nestarej se kamaráde - (Ladislav Štaidl / Eduard Krečmar) # Nevinná - (Ladislav Štaidl / Zdeněk Borovec) # Odeta - (Olivera Borisavljević / Alexander Karšay) # Pár přátel stačí mít - (Michal David) #Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) #Píseň jak vánek - (Franz Schubert / Zdeněk Borovec) #Píseň pro Kristýnku - (Zdeněk Petr / Vladimír Dvořák) #Podobnosť čisto náhodná - (Peter Lipa / M. Lasica) #Právo mám - (Michal David / Lou Hagen) # Prečo tak pozde krásna pani - (Ernest Genersich / Ilja Marko) # Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Rosti rosti čeremšino - (ukrajinská) # Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) # S láskou jdu k vám - (Giuseppe Giordani / Zdeněk Borovec) # S ní - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Starý rodný dom - (Curly Putman / Alois Bouda) # Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) # Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) # Tak smutno mi je bez teba (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tá pieseň pôjde v šíry svet - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tereza - (Jiří Suchý) # There Goes My Everything - (Dallas Frazier) # The Way It Used to Be - (C. Conti & F. Cassano / R. Cook & R. Greenaway) # Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) # Vám čarokrásnu pieseň - /Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Vánoční strom - (K. Svoboda / Z. Borovec) # Vším byl bych rád - (Petr Hapka / Zdeněk Borovec) # Začínám žít - (L. Štaidl, K. Gott / L. Štaidl) # Žiť za to stálo (My Way) - (C. Francois, J. Revaux, P. Anka / Z. Laurinc) # Život bez teba - (Teodor Bulavčiak) # Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) # Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.com/ Oficiálna stránka - www.marosbango.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] thnl00w6dluykfd25vri1rqgtkrnlwa 8255746 8255735 2026-07-30T20:05:08Z Marosbango 91668 8255746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman, Antonio Galbiati, Giuseppe Dettori / Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''''2011, V krajine snov - Spievam, aby som žil...''''' Ambrelo, CD # Ave Maria (Franz Schubert) # Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) # Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) # Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) # My way  /Claude Francois, Jacques Revaux – Paul Anka / # Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) # O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) # Oči čornyje - (ruská ľudová) # Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) # Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) # Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) # Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore # Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / Zoro Laurinc) * '''''2014, V krajine zázrakov - Žijem, aby som spieval...''''' # Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) # Vltava (Bedřich Smetana – Jiří Štaidl/ # Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) # Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) # Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) # La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) # Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) # Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) # M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) # Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) # Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) # Večerný zvon (Ruská ľudová) # Ave Maria - (Bach/Gounod/ # Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * '''''2016, Maroš Bango ...som na svete rád... - piesne z repertoáru Karla Gotta''''' # Dám dělovou ránu - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Jsem na světě rád - (Buck Owens / Jiří Štaidl) # Kávu si osladím - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Hrátky s láskou - (Francis Lai / Zdeněk Borovec) # Oj, Mari - (Eduardi di Capua / Zdeněk Borovec) # Léta prázdnin - (Jacques Romain Brel / Zdeněk Borovec) # Láska bláznivá - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Trezor - (Ladislav Štaidl / Rostislav Černý) # Jdi za štěstím - (Karel Svoboda / Zdeněk Borovec) # Kdyby sis oči vyplakala - (J.Bažant,J.Malásek,K. Hála / V.Blažek) # C´est la vie - (Jaromír  Klempíř / Jiří Štaidl) # Už dávno dal jsem ti klíč - (W. Holyfield / E. Krečmar) # Stokrát chválím čas - (Zdeněk Borovec  / Dan Hill) # Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # To musím zvládnou sám - (Jiří Zmožek / Zdeněk Rytíř) # Lady carneval - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Vltava - (Bedřich Smetana / Jiří Štaidl) # Oči sněhem zaváté - (Jiří Šlitr / Jiří Suchý) # Ráno jedu dál - (Ladislav Štaidl / Miroslav Černý) * '''''2017, Songs of my heart /Piesne môjho srdca/''''' # Can't Help Falling in Love - (H.Peretti, L.Creatore / G.Weiss) # Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) # Just show me how to love you - (D.B.Bembo / A.Cassella/F.Peterson/Laisa) # Thank you for the music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern) # Strangers in the Night - (Bert Kaempfert / Ch.Singleton,  E. Snyder) # Vivo per lei - (Manzani, Mengalli, Zelli / Gatto Panceri) # California blue - (Roy Orbison / Jeff  Lynne, Tom Petty) # New York - (John Kander / Ebb Fred) # There for me - (Angelo a Carmelo La Bionda , Ch.Ricanek)  # Blue spanish eyes - (B. Kaemfert, C. Singleton / E. Snyder) # Please Release me - (Eddie Miller / Robert Yount) # Quizás, quizás, quizás - (Osvaldo Farrés) # Hello - (Lionel Richie, David Cochrane) # My way - (Claude Francois, Jacques Revaux / Paul Anka) # Hallelujah - (Leonard Cohen, Ľubo Dolný) # Nella fantasia - (Ennio Morricone / Chiara Ferraù) * '''''2019, V krajine lásky - Maroš Bango, Alena Terezie Vitek''''' # Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) # Alžbetínska serenáda - (Ronald Binge) # Adagio G minor - (Tomaso Albinoni / Remo Giazotto) # Barcarolla - (Jacques Offenbach) # Di Provenza - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Habanera - (Georges Bizet, Carmen) # Indiánska pieseň lásky - (Rudolf Friml / Jiří Aplt, Rozmery) # Lippen schweigen - (Veselá vdova, Franz Lehár / Victor Léon, Leo Stein) # Nessun dorma - (G. Puccini, Turandot) # Quanto e bella, quanto e cara - (Nápoj lásky, G. Donizetti / Felice Romani) # Věrné milování - (Bedřich Smetana / Karel Sabina, Predaná nevesta) # Zbor Židov - (G. Verdi, Nabucco) # Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) # Amore Vittoria /Pietro e Lucia/ -  (D. Rapoš / E.Vejmělková, Armando Calvia) * '''''2023, Pieseň o hudbe - Maroš Bango, Viera Kotvasová, Saša Bangová''''' # Pieseň o hudbe - (M. Bango / Ivona Ďuričová)    # Modlitba - (Foster, Sager, Testa / Ďuričová) # Čas detských hier - (maďarská / A. Bangová) #Pár chvíľ - (M.Bango / I.Ďuričová, A.Bangová) #Priatelia navždy - (A.L.Weber / Ivona Ďuričová) #Nostalgia - (F. Nándor, B. István / A. Bangová) # Dúfaj - (Cole Porter / A. Bangová) # Sme si súdení - (M. Bango / V. Scherhaufer) # Silvia - (Maroš Bango / Alexandra Bangová) # Song hrál nám ten ďábel saxofón - (C. M. Schönberg / Zdeněk Borovec) # Láska srdcia ráňa - (M. Bango / A. Bangová) # Iba ty /Numai tu/ - (Dan Bălan / Ivona Ďuričová) # V letnom vánku - (maďarská / Saša Bangová) # Skúsime to spolu nájsť - (Michael Bublé / Ivona Ďuričová)  # Blúdim len tmou - (Joseph Kozma (Roman Jediný) #Ďakujem - (Peter Hanzely / Peter Guldan) '''''Ďalšie piesne z repertoáru Maroša Banga:''''' # Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) # Bramborova placka - (Josef Stelibský / Jarko Mottl) # Být tě hoden - (Eric Clapton/W. Jennings / Zdeněk Borovec) # Canto della Terra - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Často kráčal som touto ulicou - (F. Loewe / A. Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady # Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) # Dej mi víc své lásky - (Petr Janda / Pavel Chrastina) # Dny zázraků a přání - (Adolphe Adam - Ivo Fischer) # Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) # Il Mondo ('The World') - (C. Pes, L. Greco, G. Meccia / J. Fontana) # Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) # Jarmočná pieseň - (G. Dusík, P. Braxatoris / Hrnčiarsky bál) # Keď harmonika tíško znie - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Když jsem já byl tenkrát kluk - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Když milenky pláčou (Annie's Song) - (John Denver / Zdeněk Borovec) # Malá noční hudba - (Wolfgang A. Mozart / Ivo Fišer) # Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) # Man without love - (Cyril Ornadel / Peter Callander) # M'appari, Tutt' Amor - (Friedrich von Flotow) # Mně sílu dáš - (R. Lovland, B. J. Graham / Eduard Krečmar) # Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) # Nebude to také ľahké, drahá - (Richard Muller) # Největší z nálezů a ztrát - (Michal David) # Nestarej se kamaráde - (Ladislav Štaidl / Eduard Krečmar) # Nevinná - (Ladislav Štaidl / Zdeněk Borovec) # Odeta - (Olivera Borisavljević / Alexander Karšay) # Pár přátel stačí mít - (Michal David) #Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) #Píseň jak vánek - (Franz Schubert / Zdeněk Borovec) #Píseň pro Kristýnku - (Zdeněk Petr / Vladimír Dvořák) #Podobnosť čisto náhodná - (Peter Lipa / M. Lasica) #Právo mám - (Michal David / Lou Hagen) # Prečo tak pozde krásna pani - (Ernest Genersich / Ilja Marko) # Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Rosti rosti čeremšino - (ukrajinská) # Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) # S láskou jdu k vám - (Giuseppe Giordani / Zdeněk Borovec) # S ní - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Starý rodný dom - (Curly Putman / Alois Bouda) # Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) # Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) # Tak smutno mi je bez teba (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tá pieseň pôjde v šíry svet - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tereza - (Jiří Suchý) # There Goes My Everything - (Dallas Frazier) # The Way It Used to Be - (C. Conti & F. Cassano / R. Cook & R. Greenaway) # Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) # Vám čarokrásnu pieseň - /Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Vánoční strom - (K. Svoboda / Z. Borovec) # Vším byl bych rád - (Petr Hapka / Zdeněk Borovec) # Začínám žít - (L. Štaidl, K. Gott / L. Štaidl) # Žiť za to stálo (My Way) - (C. Francois, J. Revaux, P. Anka / Z. Laurinc) # Život bez teba - (Teodor Bulavčiak) # Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) # Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.com/ Oficiálna stránka - www.marosbango.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] 9zvjumb8nm5r1lqi6thp6zvt79n8uo4 8255754 8255746 2026-07-30T20:19:42Z Marosbango 91668 8255754 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman, Antonio Galbiati, Giuseppe Dettori / Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''''2011, V krajine snov - Spievam, aby som žil...''''' Ambrelo, CD # Ave Maria (Franz Schubert) # Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) # Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) # Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) # My way  /Claude Francois, Jacques Revaux – Paul Anka / # Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) # O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) # Oči čornyje - (ruská ľudová) # Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) # Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) # Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) # Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore # Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / Zoro Laurinc) * '''''2014, V krajine zázrakov - Žijem, aby som spieval...''''' # Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) # Vltava (Bedřich Smetana – Jiří Štaidl/ # Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) # Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) # Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) # La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) # Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) # Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) # M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) # Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) # Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) # Večerný zvon (Ruská ľudová) # Ave Maria - (Bach/Gounod/ # Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * '''''2016, Maroš Bango ...som na svete rád... - piesne z repertoáru Karla Gotta''''' # Dám dělovou ránu - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Jsem na světě rád - (Buck Owens / Jiří Štaidl) # Kávu si osladím - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Hrátky s láskou - (Francis Lai / Zdeněk Borovec) # Oj, Mari - (Eduardi di Capua / Zdeněk Borovec) # Léta prázdnin - (Jacques Romain Brel / Zdeněk Borovec) # Láska bláznivá - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Trezor - (Ladislav Štaidl / Rostislav Černý) # Jdi za štěstím - (Karel Svoboda / Zdeněk Borovec) # Kdyby sis oči vyplakala - (J.Bažant,J.Malásek,K. Hála / V.Blažek) # C´est la vie - (Jaromír  Klempíř / Jiří Štaidl) # Už dávno dal jsem ti klíč - (W. Holyfield / E. Krečmar) # Stokrát chválím čas - (Zdeněk Borovec  / Dan Hill) # Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # To musím zvládnou sám - (Jiří Zmožek / Zdeněk Rytíř) # Lady carneval - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Vltava - (Bedřich Smetana / Jiří Štaidl) # Oči sněhem zaváté - (Jiří Šlitr / Jiří Suchý) # Ráno jedu dál - (Ladislav Štaidl / Miroslav Černý) * '''''2017, Songs of my heart /Piesne môjho srdca/''''' # Can't Help Falling in Love - (H.Peretti, L.Creatore / G.Weiss) # Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) # Just show me how to love you - (D.B.Bembo / A.Cassella/F.Peterson/Laisa) # Thank you for the music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern) # Strangers in the Night - (Bert Kaempfert / Ch.Singleton,  E. Snyder) # Vivo per lei - (Manzani, Mengalli, Zelli / Gatto Panceri) # California blue - (Roy Orbison / Jeff  Lynne, Tom Petty) # New York - (John Kander / Ebb Fred) # There for me - (Angelo a Carmelo La Bionda , Ch.Ricanek)  # Blue spanish eyes - (B. Kaemfert, C. Singleton / E. Snyder) # Please Release me - (Eddie Miller / Robert Yount) # Quizás, quizás, quizás - (Osvaldo Farrés) # Hello - (Lionel Richie, David Cochrane) # My way - (Claude Francois, Jacques Revaux / Paul Anka) # Hallelujah - (Leonard Cohen, Ľubo Dolný) # Nella fantasia - (Ennio Morricone / Chiara Ferraù) * '''''2019, V krajine lásky - Maroš Bango, Alena Terezie Vitek''''' # Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) # Alžbetínska serenáda - (Ronald Binge) # Adagio G minor - (Tomaso Albinoni / Remo Giazotto) # Barcarolla - (Jacques Offenbach) # Di Provenza - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Habanera - (Georges Bizet, Carmen) # Indiánska pieseň lásky - (Rudolf Friml / Jiří Aplt, Rozmery) # Lippen schweigen - (Veselá vdova, Franz Lehár / Victor Léon, Leo Stein) # Nessun dorma - (G. Puccini, Turandot) # Quanto e bella, quanto e cara - (Nápoj lásky, G. Donizetti / Felice Romani) # Věrné milování - (Bedřich Smetana / Karel Sabina, Predaná nevesta) # Zbor Židov - (G. Verdi, Nabucco) # Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) # Amore Vittoria /Pietro e Lucia/ -  (D. Rapoš / E.Vejmělková, Armando Calvia) * '''''2023, Pieseň o hudbe - Maroš Bango, Viera Kotvasová, Saša Bangová''''' # Pieseň o hudbe - (M. Bango / Ivona Ďuričová)    # Modlitba - (Foster, Sager, Testa / Ďuričová) # Čas detských hier - (maďarská / A. Bangová) #Pár chvíľ - (M.Bango / I.Ďuričová, A.Bangová) #Priatelia navždy - (A.L.Weber / Ivona Ďuričová) #Nostalgia - (F. Nándor, B. István / A. Bangová) # Dúfaj - (Cole Porter / A. Bangová) # Sme si súdení - (M. Bango / V. Scherhaufer) # Silvia - (Maroš Bango / Alexandra Bangová) # Song hrál nám ten ďábel saxofón - (C. M. Schönberg / Zdeněk Borovec) # Láska srdcia ráňa - (M. Bango / A. Bangová) # Iba ty /Numai tu/ - (Dan Bălan / Ivona Ďuričová) # V letnom vánku - (maďarská / Saša Bangová) # Skúsime to spolu nájsť - (Michael Bublé / Ivona Ďuričová)  # Blúdim len tmou - (Joseph Kozma (Roman Jediný) #Ďakujem - (Peter Hanzely / Peter Guldan) '''''Ďalšie piesne z repertoáru Maroša Banga:''''' # Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) # Bramborova placka - (Josef Stelibský / Jarko Mottl) # Být tě hoden - (Eric Clapton/W. Jennings / Zdeněk Borovec) # Canto della Terra - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Často kráčal som touto ulicou - (F. Loewe / A. Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady # Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) # Dej mi víc své lásky - (Petr Janda / Pavel Chrastina) # Dny zázraků a přání - (Adolphe Adam - Ivo Fischer) # Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) # Il Mondo ('The World') - (C. Pes, L. Greco, G. Meccia / J. Fontana) # Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) # Jarmočná pieseň - (G. Dusík, P. Braxatoris / Hrnčiarsky bál) # Keď harmonika tíško znie - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Když jsem já byl tenkrát kluk - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Když milenky pláčou (Annie's Song) - (John Denver / Zdeněk Borovec) # Malá noční hudba - (Wolfgang A. Mozart / Ivo Fišer) # Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) # Man without love - (Cyril Ornadel / Peter Callander) # M'appari, Tutt' Amor - (Friedrich von Flotow) # Mně sílu dáš - (R. Lovland, B. J. Graham / Eduard Krečmar) # Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) # Nebude to také ľahké, drahá - (Richard Muller) # Největší z nálezů a ztrát - (Michal David) # Nestarej se kamaráde - (Ladislav Štaidl / Eduard Krečmar) # Nevinná - (Ladislav Štaidl / Zdeněk Borovec) # Odeta - (Olivera Borisavljević / Alexander Karšay) # Pár přátel stačí mít - (Michal David) #Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) #Píseň jak vánek - (Franz Schubert / Zdeněk Borovec) #Píseň pro Kristýnku - (Zdeněk Petr / Vladimír Dvořák) #Podobnosť čisto náhodná - (Peter Lipa / M. Lasica) #Právo mám - (Michal David / Lou Hagen) # Prečo tak pozde krásna pani - (Ernest Genersich / Ilja Marko) # Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Rosti rosti čeremšino - (ukrajinská) # Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) # S láskou jdu k vám - (Giuseppe Giordani / Zdeněk Borovec) # S ní - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Starý rodný dom - (Curly Putman / Alois Bouda) # Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) # Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) # Tak smutno mi je bez teba (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tá pieseň pôjde v šíry svet - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tereza - (Jiří Suchý) # There Goes My Everything - (Dallas Frazier) # The Way It Used to Be - (C. Conti & F. Cassano / R. Cook & R. Greenaway) # Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) # Vám čarokrásnu pieseň - /Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Vánoční strom - (K. Svoboda / Z. Borovec) # Vším byl bych rád - (Petr Hapka / Zdeněk Borovec) # Začínám žít - (L. Štaidl, K. Gott / L. Štaidl) # Žiť za to stálo (My Way) - (C. Francois, J. Revaux, P. Anka / Z. Laurinc) # Život bez teba - (Teodor Bulavčiak) # Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) # Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) '''''Duety''''' # Ani náhodou                                        /Petr Hannig - Václav Hons/ # Barcarolla                                            /Jacques Offenbach/ # Canto della terra                                /Francesco Sartori – Lucio Quarantotto/ # Čau lásko duet                                   /Karel Svoboda -  Karel Šíp/ # Děti z Pirea                                          /Mános Hadjidákis - Z.Borovec/ # Duet milostný                                    /J. Schelinger - F. R. Čech/ # Dúfaj                                                     /Cole Porter – A. Bangová/ # Iba ty /Numai tu/                               /Dan Bălan – Ivona Ďuričová/ # Jednu lásku mám                                /Ján Siváček - I. Fischer, T. Janovic/ # Je krásné lásku dát                             /Sammy Fain -  Zdeněk Borovec/ # Je toľko spôsobov                              /Andrej Turok - Andrej Turok/ # Just show me how to love you       /D.B.Bembo - A.Cassella/F.Peterson/Laisa/ # Každá trampota má svou mez         /Barry Gibb - Zdeněk Borovec/ # Láska je spev                                       /Peter Kliment – Ervín Kliment/ # Láska prý                                             /John Denver-Zdeněk Rytíř/ # Libiamo ne' lieti calici (Brindisi)       /G. Verdi – F.M. Piave/ # Lippen schweigen /Veselá vdova/  /Franz Lehár - Victor Léon, Leo Stein/ # Modlitba                                               /Foster, Sager, Testa – Ďuričová/ # Náš song                                              /K. Svoboda  -  K. Šíp/ # Pomněnka                                            /Pavel Vaculík - Vladimír Kočandrle # Priatelia navždy                                   /A.L.Weber – Ivona Ďuričová/ # Quizás, quizás, quizás                        /Osvaldo Farrés/ # Silvestrovská opera                           /z repertoáru K. Gotta a W. Matušku/ # Skúsime to spolu nájsť                     /Michael Bublé – Ivona Ďuričová/   # Song hrál nám ten ďábel saxofón   /Claude-Michel Schönberg - Zdeněk Borovec/ # Souznění                                              /Karel Svoboda  - Karel Šíp/          # Stárnutí zrádne                                   /Michal David– Lou Hagen/    # Tam u nebeských bran                      /Jiří Zmožek - Zdeněk Rytíř/ # The Prayer                                            /Foster, Sager, Testa – Renis/ # There for me                                       /Angelo a Carmelo La Bionda , Ch.Ricanek/   # To se nikdo nedoví                             /Zdeněk Marat +  Zdeněk Borovec/ # Věrné milování                                    /Bedřich Smetana - Karel Sabina, Predaná nevesta/ # Vianoce                                                /Robo Opatovský - Juraj Žák & Ola Záblacká/ # Vivo per lei                                          /Manzani, Mengalli, Zelli - Gatto Panceri / # Vtedy sú Vianoce                                /Peter Hanzely - Peter Guldan/ # Život je boj                                           /Mladen Grdović - Mária Kodajová/    == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.com/ Oficiálna stránka - www.marosbango.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] igu1mejjenn04j725kgkzj9zcktcmyr 8255760 8255754 2026-07-30T20:40:42Z Marosbango 91668 8255760 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Maroš Bango | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|3|31}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[klasická hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[flauta]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Ambrelo, o.z. | Webstránka = [http://www.marosbango.com] }} '''Marián Bango''' (* 31. marec 1972, Trnava) je slovenský nevidiaci umelec, spevák. Prezývajú ho ''slovenský Bocelli''.<ref>[https://nastrencin.sme.sk/c/6829919/slovensky-bocelli-nadavali-mi-do-zobrakov-dnes-som-pre-nich-umelec.html Slovenský Bocelli: Nadávali mi do žobrákov, dnes som pre nich umelec]</ref> Manželkou, manažérkou a moderátorkou jeho koncertov je taktiež nevidiaca Alexandra Bangová. Spieva operné árie, operety, kantilény, evergreeny, piesne z repertoáru slávnych tenorov [[Luciano Pavarotti]]ho, [[Andrea Bocelli]]ho a [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]], sakrálnu hudbu a tanečné a ľudové piesne rôznych národov (cigánske, maďarské, ruské, moravské). Vďaka absolútnemu hudobnému sluchu, napriek svojmu zrakovému handicapu, hrá na 4 hudobných nástrojoch a dokáže sa aj sám pri speve sprevádzať. == Koncertné vystúpenia == * '''''Pocta legendám''''' - tri slávnostné koncerty vo V-klube /2024, 2025/, venované legendám populárnej hudby K. Gottovi, K. Duchoňovi a pod. * '''''Slovenský inštitút vo Viedni''''' /s Radkom Žaludom/, november 2023 * '''''Slovenský inštitút vo Varšave''''' /s Patrycjou Malinovskou, november 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Prahe''''' /s Radom Žaludom, október 2022/ * '''''Slovenský inštitút v Budapešti''''' /s Máriom Jánokim, november 2022/ * '''''Ostrava''' – '''Od srdca k srdcu''','' TV NOE, október 2021 – benefičný koncert na podporu handicapovaných občanov z obcí postihnutých tornádom * '''''Žilina''''' – september 2020 – koncert so Štátnym komorným orchestrom v Žiline * '''''Berlín''''' – január 2020 – vystúpenie na pozvanie Kultúrneho inštitútu SR v Berlíne * '''''Madrid''''' – vystúpenie na pozvanie  ZÚ v Madride, október 2017 * '''''Toronto, New York, Cleveland, New Jersey, Ottawa''''' – máj 2017 – vystúpenia pre Slovákov v USA a Kanade a pre Veľvyslanectvo SR v Kanade * '''Khamoro''' – Medzinárodný rómsky festival v Prahe – máj 2016 – otvorenie * '''''Štokholm'' -''' september 2015 - vystúpenie pri príležitosti Dňa ústavy na Veľvyslanectve SR vo Švédsku * '''''Washington, New York, Chicago, Detroit, Toronto''''' - apríl 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a v slovenských kostoloch nielen pre slovenských rodákov * '''''Londýn''''' – marec 2015 - vystúpenie na Veľvyslanectve SR a na Medzinárodnej konferencii nevidiacich umelcov. * '''''Varšava a Budapešť''''' – október 2014 – koncerty Maroša Banga a zahraničných nevidiacich spevákov z cyklu Spojila nás pieseň * '''''Rím a Vatikán''''' - v júni 2014 Maroš Bango navštívil na pozvanie našej ambasády, kde spieval na omši v Bazilike sv. Prassedy a v Slovenskom inštitúte a zúčastnil sa Generálnej audiencie u Svätého Otca * '''''Stavovské divadlo v Prahe''''' - apríl 2014 - Slávnostný večer Nadácie grófky Mathildy Nosticzovej * '''''Koncerty pre slovenských rodákov v Kanade a USA''''' – Toronto, Ottawa, Detroit – marec 2014 * '''''Koncert za zdravý rozum v Bruseli''''' – december 2013 – Maroš Bango a jeho hostia Radek Žalud (Česko), Patrycja Malinowska (Poľsko) a Mário Jánoki (Maďarsko) vystúpili v kostole Sacré-Coeur pred slovenským veľvyslancom, belgickým princom Laurentom a ďalšími prominentnými hosťami * '''''Všetky farby dúhy''''' - koncert v Divadle A. Dvořáka v Ostrave, kde Maroš Bango spieval s opernou divou Evou Jirušovou-Dřízgovou, november 2013 * '''''Spoločne nielen na javisku''''' - koncert handicapovaných umelcov - november 2013, Mestské divadlo Jablonec, Česko * '''''Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského v Jaroměřiciach''''' – august 2013 – samostatný koncert s klaviristom P. Hochelom, speváčkou M. Sajko Hochelovou a nevidiacim spevákom Radkom Žaludom * '''''Koncert za zdravý rozum''''' – jún 2013 – dva koncerty na najväčších námestiach v Prahe a v Bratislave v rámci rovnomenného projektu s tisíckami divákov * '''''Pražská jar''''' - máj 2013, účinkovanie na festivale spolu s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap z Prahy * '''''Párty na kolečkách''''' – apríl 2013, charitatívny projekt na podporu handicapovaných umelcov v Prahe * '''''Koncert pre nádej''''' na pozvanie Honorárneho konzula Slovenskej republiky na Kréte v meste Chania – marec 2013 – benefičný koncert na podporu detí so špeciálnymi potrebami * '''''Koncert proti koncu sveta''''' – december 2012 – v Prahe, odvysielaný v televízii v priamom prenose – Maroš Bango tam účinkoval ako hosť orchestra The Tap Tap * '''''Srdce pre deti''''' – odvysielaný v TV 2. decembra [[2012]] - charitatívny projekt na podporu chorých detí * '''''Adventný koncert v STV''''' – priamy prenos – november 2012 * '''''Adventný koncert na Bojnickom zámku''''' – priamy prenos v TV – november 2012 - na podporu nevidiacich * '''''3 koncerty v Moskve''''' – október 2012 – v Divadle Natálie Sac s Orchestrom handicapovaných umelcov The Tap Tap, v Slovenskom inštitúte na pozvanie veľvyslanca SR v Ruskej republike Jozefa Migaša a v Evanjelickom kostole Petra a Pavla na pozvanie ruskej opernej divy Tatiany Lanskej v rámci projektu Noc v kostole. * '''''Svetový festival hendikepovaných umelcov v Modene''' (Taliansko)'' – 2012 - jeho vystúpenie s piesňami talianskej klasiky a v sprievode osobného klaviristu Luciana Pavarottiho malo úspech a osobne ho prišla pozdraviť aj vdova po L. Pavarottim – Nicoletta Mantovani * '''''Koncerty so Štátnou filharmóniou''''' v Dome umenia v Košiciach – 2011, 2012 * '''''Hrám''''' – 2011 - krst svojho nového albumu Poviem Vám to piesňou * '''''Ples v Opere v Bratislave''''' - 2011 – otvorenie Cohenovou Hallelujah * '''''Česko Slovensko má talent''''' - 2011 – Maroš Bango zaznamenal veľký úspech u poroty aj u publika * '''''Hviezdy pre Harmony''''' – 2010 – benefičný koncert pre Nadáciu Petra Dvorského * '''''Poviem Vám to piesňou''''' – 2010 - benefičný koncert Nadácie Orange * '''''EuroSong Contest''''' – 2010 – účastník slovenského finálového kola s piesňou Ty tu ticho spíš * '''''Benefičný koncert'' ''Svetlo do tmy''''' – 2010 - odvysielaný cez Vianoce 2010 * '''''Krst CD Bludisko''''' – 2009 – pokrstil ho maestro Peter Dvorský * '''''Blúdenie v tme''''' – 2009 - DK Ružinov, Bratislava *'''''Modré z neba''''' – 2009 - relácia v STV, s pomocou Marošovej manželky a slovenského tenora maestra Petra Dvorského.. Maroš Bango a jeho manželka v novembri 2006 založili z potreby zastrešiť svoju kultúrnu a charitatívnu činnosť '''''Občianske združenie nevidiacich Ambrelo'''''. Cez hovorené slovo a hudbu chceli ukázať širokej verejnosti, že aj s handicapom sa dá život prežiť naplno. '''''Stručný prierez aktivitami OZ:''''' * '''Stovky osvetových programov ZŠ a SŠ Pozerajte našimi očami''' /2007-2019/ - oboznamovanie žiakov so životom nevidiacich a s pomôckami, ktoré im uľahčujú život * '''cca 30 benefičných koncertov''' – koncerty na podporu ťažko zdravotne skúšaných jednotlivcov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Na koncertoch vystúpili také osobnosti ako bola Iveta Bartošová, Sisa Sklovská, Miro Žbirka a pod. * '''''Koncerty pre nádej''''' /2012-2021/ - viac ako 60 koncertov na pódiách slovenských krajských a okresných miest. Tvárou ktorých bol M. Bango a hosťom jeden alebo viac menej známych handicapovaných umelcov z daného regiónu * '''''Dostať druhú šancu''''' – 65 motivačných koncertov /2018-2025/ - pravidelné koncerty v domovoch seniorov, útulkoch pre bezdomovcov, azylových domoch, nápravných zariadeniach a psychiatrických nemocniciach * '''Veľké koncerty v Bratislave''', často s medzinárodnou účasťou: * 2025 – ''Dni zázrakov a prianí'' – V-klub, 16.12.2025, M. Bango, V.Kotvasová * 2024– ''Náruč plná piesní – Kúzlo Vianoc'', V-klub, 19.12.2024, M. Bango, P. Malinowska,            I. Nikolayeva, A. Kovačevič * 2023 – ''Vianočný koncert pre nádej'' – spojený s krstom nového CD M. Banga a V. Kotvasovej,             Pieseň o hudbe, V-klub, 20.12.2023 * 2022 – ''Čas vianočný,'' V-klub, 20.12.2022, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud * 2021 - ''Daj Boh šťastia tejto zemi,'' Živé vysielanie, 26.12.2021'','' M. Bango'','' V. Kotvasová * 2021 - ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie, M. Bango, V. Kotvasová, A. Vitek, P. Ištvancová * 2020 – ''Náruč plná piesní'', Živé vysielanie zo štúdia, 10.11.2020, M. Bango, V. Kotvasová, R. Žalud, Alena Vitek * 2019 – ''Pieseň je krásny dar'', V-klub, 18.12.2019, M. Bango, Viera Kotvasová * 2018 – ''S piesňou krajší je svet'', V-klub, 19.12.2018, M. Bango, Alena Vitek * 2017 - ''Piesne môjho srdca'', V-klub, 20.12.2017, M. Bango, Viera Kotvasová * 2016 – ''Volám ťa, láska,'' V-klub, 21.12.2016, M. Bango, Janka Škultéty * 2015 – ''Spojila nás pieseň'' – DK Zrkadlový háj, BA, 5.11.2025, M. Bango, R. Žalud, A. Kovačevič, M. Babjak * 2015 – ''Mosty snov SR – Maďarsko,'' koncerty M. Banga a L. Galdu z Maďarska v Bratislave, Trnave a v obciach Peterka a Mlynky v Maďarsku * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Varšava, Budapešť'' – október 2014, Maroš Bango, Radek Žalud, Anna Faderewska, Szilvia Agárdi * 2014 - ''Spojila nás pieseň, Bratislava'', Hlavné námestie, júl 2014 * 2014 – ''Mosty snov SR-ČR,'' vystúpenia M. Banga, K. Snopkovej a R. Žaluda v Bratislave a 7 mestách v ČR /Brno, Zlín, Olomouc atď./ * 2013 – ''Spojila nás pieseň'', V-klub, 18.12.2013, Maroš Bango, Radek Žalud * 2013 – ''Koncert za zdravý rozum, Praha'', Václavské nám. 12.6.2013, K''oncert za zdravý rozum, Bratislava'', Hlavné nám. 13.6.2013, ''Koncert za zdravý rozum, Brusel,'' Kostol Sacré-Coeur, za prítomnosti slovenského veľvyslanca a belgického princa Laurenta, účastníci M. Bango, P. Malinowska, M. Jánoki, R. Žalud, A. Karpjuková, deember 2013 * 2011 – ''Koncert Hrám, spojený s Krstom CD Poviem Vám to piesňou'', 15.11.2011, M. Bango, L.Kosinová, D.Kačiaková, R. Šarkozi * '''''Desiatky koncertov ročne''' po všetkých okresoch Slovenska'' Maroš Bango vydal už aj niekoľko svojich CD  / '''''Bludisko''',   '''Poviem Vám to piesňou''''' ''' '''s piesňami Karola Duchoňa,  '''''Čas vianočný''', '''V krajine snov''', '''V krajine zázrakov''', '''Mosty snov''',  '''Som na svete rád''',  '''Songs''''' '''''of my heart, V krajine lásky, Pieseň o hudbe''''' /. == Diskografia == * '''2009 ''Bludisko''''' - Ambrelo, CD # Musica (Tomaso Albinoni / Tibor Jediný) # Volám ťa láska (I. Vašica / Gustáv Hupka) # Rodný môj dom (Gaetano Donizetti / Roman Jediný) # Pieseň pre Teba (Dario Farina / Roman Jediný) # Hrám túto pieseň (Nick Ingman, Antonio Galbiati, Giuseppe Dettori / Tibor Jediný) # Ty tu ticho spíš (Tibor Jediný / Tibor Jediný) # Skúšam zabudnúť (neznámy autor /Roman Jediný) # Nie som sám (Roman Jediný / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Ja sa nestratím (Maroš Bango / Tibor Jediný) # Aj keby (Maroš Bango / Roman Jediný) # Ten čo žije rád (Tibor Jediný / Tibor Jediný) * '''''2011, V krajine snov - Spievam, aby som žil...''''' Ambrelo, CD # Ave Maria (Franz Schubert) # Con te partiro - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Dicitencello Vuie - ([[Ernesto de Curtis|E]]. Fusco / R. Falvo) # Granada (Agustín Lara / Agustín Lara) # Mamma, son tanto felice - (C.A.Bixio / B. Cherubini) # My way  /Claude Francois, Jacques Revaux – Paul Anka / # Non ti scordar di me - (Ernesto de Curtis / Domenico Furno) # O sole mio - (Eduardo di Capua / Giovanni Capurro) # Oči čornyje - (ruská ľudová) # Santa Lucia - (Teodoro Cottrau / Teodoro Cottrau) # Serenata rimpianto - (Enrico Toselli / Alfredo Silvestri ) # Torna a Suriento - (Ernesto De Curtis / Giambattista De Curtis) # Una furtiva lagrima- (Gaetano Donizetti / Felice Romani) ária z opery L'elisir d'amore # Vivere - (Gerardina Trovato / Angelo Anastasio) * '''2011''' '''''Poviem Vám to piesňou - Pocta Karolovi Duchoňovi'' -''' Ambrelo, CD # Hrám - (Peter Hanzely / Ján Štrasser) # V slovenských dolinách - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Primášovo srdce - (Alois Bouda / Peter Guldan) # Kamila - (Andrej Lieskovský / J. Kurilová) # Čardáš dvoch sŕdc - (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) # Dievča z Budmeríc - (Billy Joe Shaver / Ľuboš Zeman) # Povedz mi, čo je láska - (Igor Bázlik / Gustáv Hupka) # Na srdci mi hraj - (Claudio Mattone, Franco Migliacci / Boris Droppa) # Pieseň o decembri - (Kemal Monteno / Alexander Karšay) # Tancujem s tebou rád - (M. Redway / Peter Brhlovič) # Sen o veľkej láske - (Djorde Novkovič / B. Stanislavová) # S bielou hmlou - (Ivan Vašica / Peter Petiška) # Sľúbené ľúbenie - (S.Viavianos / Ľuboš Zeman) # Smútok krásnych dievčat - (Heinz / Boris Filan) # Svet bez teba - (Fryderik Chopin / Tomáš Janovic) * '''''2011 Čas vianočný,''''' CD # Adeste fideles - (John Francis Wade) # Ave Maria - (Franz Schubert) # Ave Verum Corpus - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Biele Vianoce - (Irving Berlin) # Búvaj, dieťa, krásne - (koleda) # Čas vianočný - (nemecká ľudová) # Idem ďalej - (Ľubomír Jankovič / Roman Jediný) # Láska nájsť ťa chcem - (Tibor Jediný / Saša Bangová) # Panis angelicus - (Thomas Aquinas) # Tichá noc - (Franz Xaver Gruber / Joseph Mohr) # Uspávanka - (Johannes Brahms) # Uspávanka - (Wolfgang Amadeus Mozart) # Žiť za to stálo - (Claude François, Jacques Revaux / Zoro Laurinc) * '''''2014, V krajine zázrakov - Žijem, aby som spieval...''''' # Pieseň o rodnej zemi - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Ave Maria no Morro - (Antone Iavello / Martins Herivelto) # Vltava (Bedřich Smetana – Jiří Štaidl/ # Mattinata - (Ruggiero Leoncavallo) # Funiculì, funiculà - (Luigi Denza / Peppino Turco) # Ária Su-Čonga - (Franz Lehár, z operety Zem úsmevov) # La donna e mobile - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Každý jen tu svou - (Bedřich Smetana / Predaná nevesta) # Caro mio ben - (Giordani / Tommaso) # Pie Jesu - (Andrew Lloyd Webber - “Requiem”) # M´appari, Tutt´Amor - (Friedrich von Flotow / z opery Marta) # Joj, cica . (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) # Core n´gratto - (Salvatore Cardillo) # Večerný zvon (Ruská ľudová) # Ave Maria - (Bach/Gounod/ # Hajmási Péter, Hajmási Pál - (Emmerich Kálmán / z operety Čardášová princezná) * '''''2016, Maroš Bango ...som na svete rád... - piesne z repertoáru Karla Gotta''''' # Dám dělovou ránu - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Jsem na světě rád - (Buck Owens / Jiří Štaidl) # Kávu si osladím - (Ladislav Štaidl / Jiří Štaidl) # Hrátky s láskou - (Francis Lai / Zdeněk Borovec) # Oj, Mari - (Eduardi di Capua / Zdeněk Borovec) # Léta prázdnin - (Jacques Romain Brel / Zdeněk Borovec) # Láska bláznivá - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Trezor - (Ladislav Štaidl / Rostislav Černý) # Jdi za štěstím - (Karel Svoboda / Zdeněk Borovec) # Kdyby sis oči vyplakala - (J.Bažant,J.Malásek,K. Hála / V.Blažek) # C´est la vie - (Jaromír  Klempíř / Jiří Štaidl) # Už dávno dal jsem ti klíč - (W. Holyfield / E. Krečmar) # Stokrát chválím čas - (Zdeněk Borovec  / Dan Hill) # Kdepak ty, ptáčku, hnízdo máš - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # To musím zvládnou sám - (Jiří Zmožek / Zdeněk Rytíř) # Lady carneval - (Karel Svoboda / Jiří Štaidl) # Vltava - (Bedřich Smetana / Jiří Štaidl) # Oči sněhem zaváté - (Jiří Šlitr / Jiří Suchý) # Ráno jedu dál - (Ladislav Štaidl / Miroslav Černý) * '''''2017, Songs of my heart /Piesne môjho srdca/''''' # Can't Help Falling in Love - (H.Peretti, L.Creatore / G.Weiss) # Bésame mucho - (Consuelo Velázquez) # Just show me how to love you - (D.B.Bembo / A.Cassella/F.Peterson/Laisa) # Thank you for the music - (Andersonn Benny / Ulvaeus Bjoern) # Strangers in the Night - (Bert Kaempfert / Ch.Singleton,  E. Snyder) # Vivo per lei - (Manzani, Mengalli, Zelli / Gatto Panceri) # California blue - (Roy Orbison / Jeff  Lynne, Tom Petty) # New York - (John Kander / Ebb Fred) # There for me - (Angelo a Carmelo La Bionda , Ch.Ricanek)  # Blue spanish eyes - (B. Kaemfert, C. Singleton / E. Snyder) # Please Release me - (Eddie Miller / Robert Yount) # Quizás, quizás, quizás - (Osvaldo Farrés) # Hello - (Lionel Richie, David Cochrane) # My way - (Claude Francois, Jacques Revaux / Paul Anka) # Hallelujah - (Leonard Cohen, Ľubo Dolný) # Nella fantasia - (Ennio Morricone / Chiara Ferraù) * '''''2019, V krajine lásky - Maroš Bango, Alena Terezie Vitek''''' # Libiamo ne' lieti calici - (G. Verdi / F.M.Piave) # Alžbetínska serenáda - (Ronald Binge) # Adagio G minor - (Tomaso Albinoni / Remo Giazotto) # Barcarolla - (Jacques Offenbach) # Di Provenza - (Giuseppe Verdi / F.M.Piave) # Habanera - (Georges Bizet, Carmen) # Indiánska pieseň lásky - (Rudolf Friml / Jiří Aplt, Rozmery) # Lippen schweigen - (Veselá vdova, Franz Lehár / Victor Léon, Leo Stein) # Nessun dorma - (G. Puccini, Turandot) # Quanto e bella, quanto e cara - (Nápoj lásky, G. Donizetti / Felice Romani) # Věrné milování - (Bedřich Smetana / Karel Sabina, Predaná nevesta) # Zbor Židov - (G. Verdi, Nabucco) # Kráľovná nebies - (Jozef Halmo / Viktor Magdolen) # Amore Vittoria /Pietro e Lucia/ -  (D. Rapoš / E.Vejmělková, Armando Calvia) * '''''2023, Pieseň o hudbe - Maroš Bango, Viera Kotvasová, Saša Bangová''''' # Pieseň o hudbe - (M. Bango / Ivona Ďuričová)    # Modlitba - (Foster, Sager, Testa / Ďuričová) # Čas detských hier - (maďarská / A. Bangová) #Pár chvíľ - (M.Bango / I.Ďuričová, A.Bangová) #Priatelia navždy - (A.L.Weber / Ivona Ďuričová) #Nostalgia - (F. Nándor, B. István / A. Bangová) # Dúfaj - (Cole Porter / A. Bangová) # Sme si súdení - (M. Bango / V. Scherhaufer) # Silvia - (Maroš Bango / Alexandra Bangová) # Song hrál nám ten ďábel saxofón - (C. M. Schönberg / Zdeněk Borovec) # Láska srdcia ráňa - (M. Bango / A. Bangová) # Iba ty /Numai tu/ - (Dan Bălan / Ivona Ďuričová) # V letnom vánku - (maďarská / Saša Bangová) # Skúsime to spolu nájsť - (Michael Bublé / Ivona Ďuričová)  # Blúdim len tmou - (Joseph Kozma (Roman Jediný) #Ďakujem - (Peter Hanzely / Peter Guldan) '''''Ďalšie piesne z repertoáru Maroša Banga:''''' # Blondínky sladké - (Poľská krv, O. Nedbal / Leo Stein) # Bramborova placka - (Josef Stelibský / Jarko Mottl) # Být tě hoden - (Eric Clapton/W. Jennings / Zdeněk Borovec) # Canto della Terra - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Často kráčal som touto ulicou - (F. Loewe / A. Jay Lerner ) - z muzikálu My Fair Lady # Čuj našu slovenskú pieseň - (G. Dusík / P. Čády) # Dej mi víc své lásky - (Petr Janda / Pavel Chrastina) # Dny zázraků a přání - (Adolphe Adam - Ivo Fischer) # Elena - (Djordje Novkovič / Ľuboš Zeman) # Il Mondo ('The World') - (C. Pes, L. Greco, G. Meccia / J. Fontana) # Jaj, Zuzka, Zuzička - (Ľudovít Válka / Jozef Stelibský) # Jarmočná pieseň - (G. Dusík, P. Braxatoris / Hrnčiarsky bál) # Keď harmonika tíško znie - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Když jsem já byl tenkrát kluk - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Když milenky pláčou (Annie's Song) - (John Denver / Zdeněk Borovec) # Malá noční hudba - (Wolfgang A. Mozart / Ivo Fišer) # Mám rád tvoje oči - (rómska /Ferko Šelinger) # Man without love - (Cyril Ornadel / Peter Callander) # M'appari, Tutt' Amor - (Friedrich von Flotow) # Mně sílu dáš - (R. Lovland, B. J. Graham / Eduard Krečmar) # Můj otčenáš - (Bert Kaempfert / Jiří Štaidl) # Nebude to také ľahké, drahá - (Richard Muller) # Největší z nálezů a ztrát - (Michal David) # Nestarej se kamaráde - (Ladislav Štaidl / Eduard Krečmar) # Nevinná - (Ladislav Štaidl / Zdeněk Borovec) # Odeta - (Olivera Borisavljević / Alexander Karšay) # Pár přátel stačí mít - (Michal David) #Pieseň o matke - (Vieroslav Matušík / Eliška Jelínková) #Píseň jak vánek - (Franz Schubert / Zdeněk Borovec) #Píseň pro Kristýnku - (Zdeněk Petr / Vladimír Dvořák) #Podobnosť čisto náhodná - (Peter Lipa / M. Lasica) #Právo mám - (Michal David / Lou Hagen) # Prečo tak pozde krásna pani - (Ernest Genersich / Ilja Marko) # Rodný môj kraj - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Rosti rosti čeremšino - (ukrajinská) # Ružička, moja ruža - (K. Kovač / V. Scherhaufer) # S láskou jdu k vám - (Giuseppe Giordani / Zdeněk Borovec) # S ní - (Charles Aznavour / Zdeněk Borovec) # Starý rodný dom - (Curly Putman / Alois Bouda) # Strose to /Nájdeš ma pod Akropolou/ - (Mikis Teodorakis) # Tajná láska - (rómska / Ferko Šelinger) # Tak smutno mi je bez teba (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tá pieseň pôjde v šíry svet - (Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Tereza - (Jiří Suchý) # There Goes My Everything - (Dallas Frazier) # The Way It Used to Be - (C. Conti & F. Cassano / R. Cook & R. Greenaway) # Tulipány z Amsterdamu - (R. Arnie /K. G. Neumann /E. Bader /Z.Borovec) # Vám čarokrásnu pieseň - /Gejza Dusík / Pavol Braxatoris) # Vánoční strom - (K. Svoboda / Z. Borovec) # Vším byl bych rád - (Petr Hapka / Zdeněk Borovec) # Začínám žít - (L. Štaidl, K. Gott / L. Štaidl) # Žiť za to stálo (My Way) - (C. Francois, J. Revaux, P. Anka / Z. Laurinc) # Život bez teba - (Teodor Bulavčiak) # Život je jen náhoda - (Ježek Jaroslav, Voskovec Jiři, Werich Jan) # Život můj - (Petr Bazala / Hana Korbášová) '''''Duety''''' # Ani náhodou - (Petr Hannig / Václav Hons) # Barcarolla - (Jacques Offenbach) # Canto della terra - (Francesco Sartori / Lucio Quarantotto) # Čau lásko duet - (Karel Svoboda / Karel Šíp) # Děti z Pirea - (Mános Hadjidákis / Z.Borovec) # Duet milostný - (J. Schelinger / F. R. Čech) # Dúfaj - (Cole Porter / A. Bangová) # Iba ty /Numai tu/ - /Dan Bălan / Ivona Ďuričová) # Jednu lásku mám - (Ján Siváček / I. Fischer, T. Janovic) # Je krásné lásku dát - (Sammy Fain / Zdeněk Borovec) # Je toľko spôsobov - (Andrej Turok / Andrej Turok) # Just show me how to love you - (D.B.Bembo / A.Cassella/F.Peterson/Laisa) # Každá trampota má svou mez - (Barry Gibb / Zdeněk Borovec) # Láska je spev - (Peter Kliment / Ervín Kliment) # Láska prý - (John Denver / Zdeněk Rytíř) # Libiamo ne' lieti calici (Brindisi) - (G. Verdi / F.M. Piave) # Lippen schweigen /Veselá vdova/ - (Franz Lehár / Victor Léon, Leo Stein) # Modlitba - (Foster, Sager, Testa / Ďuričová) # Náš song - (K. Svoboda / K. Šíp) # Pomněnka - (Pavel Vaculík / Vladimír Kočandrle) # Priatelia navždy - (A.L.Weber / Ivona Ďuričová) # Quizás, quizás, quizás - (Osvaldo Farrés) # Silvestrovská opera - (z repertoáru K. Gotta a W. Matušku) # Skúsime to spolu nájsť - (Michael Bublé / Ivona Ďuričová)   # Song hrál nám ten ďábel saxofón - (Claude-Michel Schönberg / Zdeněk Borovec) # Souznění - (Karel Svoboda  / Karel Šíp)      # Stárnutí zrádne - (Michal David / Lou Hagen)   # Tam u nebeských bran - (Jiří Zmožek / Zdeněk Rytíř) # The Prayer - (Foster, Sager, Testa / Renis) # There for me - (Angelo a Carmelo La Bionda / Ch.Ricanek)   # To se nikdo nedoví - (Zdeněk Marat / Zdeněk Borovec) # Věrné milování - (Bedřich Smetana / Karel Sabina, Predaná nevesta) # Vianoce - (Robo Opatovský / Juraj Žák & Ola Záblacká) # Vivo per lei - (Manzani, Mengalli, Zelli / Gatto Panceri) # Vtedy sú Vianoce - (Peter Hanzely / Peter Guldan) # Život je boj - (Mladen Grdović / Mária Kodajová) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.marosbango.com/ Oficiálna stránka - www.marosbango.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130205125107/http://www.marosbango.sk/ |date=2013-02-05 }} * [https://www.facebook.com/pages/Maros-Bango/264466730966 Oficiálna stránky na Facebook-u] * [https://nasanitra.sme.sk/c/6487566/som-ten-co-zije-rad-tvrdi-spevak-maros-bango.html „Som ten, čo žije rád,“ tvrdí spevák Maroš Bango] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bango, Maroš}} [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí operetní speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Nevidiaci speváci]] [[Kategória:Predstavitelia rómskej hudby]] [[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Nevidiaci hudobníci]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] mv2y752bt2j62byc69ijjjetowz38d1 Juhovýchodná Európa 0 462127 8255844 8254706 2026-07-31T08:44:03Z ~2026-42408-32 301640 8255844 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Geographic map of Balkan Peninsula.svg|náhľad|Topografická mapa juhovýchodnej Európy]] [[Súbor:Grossgliederung Europas-en.svg|thumb|{{legenda|#ffdfa7|Juhovýchodná Európa}} na základe návrhu Stálej komisie pre geografické názvy, Nemecko]] '''Juhovýchodná Európa''' je geografický subregión [[Európa|Európy]], ktorý pozostáva predovšetkým z oblasti [[Balkánsky polostrov|Balkánu]], ako aj priľahlých regiónov a súostroví. Definície tohto regiónu sa prekrývajú a sú protichodné, a to z politických, hospodárskych, historických, kultúrnych a geografických dôvodov. == Dejiny == V [[14. storočí]] dobyli územie juhovýchodnej Európy [[Osmanská ríša|Osmanskí Turci]]. Podrobené národy si nezávislosť vybojovali až v [[1912]] v [[Balkánske vojny|prvej balkánskej vojne]] o rok neskôr prepukol konflikt medzi [[Grécko]]m a [[Srbsko]]m na jednej strane a [[Bulharsko]]m na strane druhej. Po prvej svetovej vojne vzniklo kráľovstvo [[Juhoslávia]]. Za druhej svetovej vojny bolo územie obsadené mocnosťami [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]]. Po vojne sa všetky štáty v oblasti až na [[Grécko]], [[Turecko]] a [[Cyprus]] stali súčasťou [[Východný blok|východného bloku]]. Po roku [[1989]] padol komunizmus vo väčšine krajín juhovýchodnej Európy a začala [[občianska vojna v Juhoslávii]]. V roku [[2007]] pristúpili [[Bulharsko]] a [[Rumunsko]] do [[Európska únia|EÚ]]. == Geografia == Oblasť sa rozkladá na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Najvyššími pohoriami sú [[Karpaty]], [[Dinárske vrchy]], [[Stará planina]] a [[Pindos]]. Najväčšími riekami sú [[Dunaj]], [[Sáva (rieka)|Sáva]], [[Dráva]], [[Velika Morava]] a [[Marica]]. === Najväčšie mestá === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Monastiraki Square and Acropolis in Athens (44149181684).jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Atény]] | obrázok2 = Belgrade Waterfront (Београд на води).jpg | šírka2 = 220 | popis2 = [[Belehrad]] | obrázok3 = Bucharest University Square.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Bukurešť]] }} * [[Atény]] * [[Belehrad]] * [[Bukurešť]] * [[Sarajevo]] * [[Sofia]] == Obyvateľstvo == Prevažujú [[slovanské jazyky]] medzi ktoré nepatrí [[albánčina]], [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[novogréčtina|gréčtina]] a [[turečtina]]. Medzi slovanské národy patria [[Bulhari]], [[Slovinci]], [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniaci]] a [[Macedónci (Slovania)|Macedónci]]. == Štáty juhovýchodnej Európy == [[Súbor:Europe subregion map world factbook.svg|thumb|Regióny Európy na základe [[The World Factbook|CIA World Factbook]]. Juhovýchodná Európa je v hnedej farbe]] Podľa geografických, historických a geopolitických vymedzení sa za súčasť juhovýchodnej Európy spravidla považujú tieto štáty. Väčšina z nich zároveň patrí aj k regiónu Balkánu, hoci oba pojmy nie sú totožné: * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} – väčšina územia sa zaraďuje do Balkánu alebo juhovýchodnej Európy, severozápadné oblasti bývajú zaraďované aj do [[stredná Európa|strednej Európy]] * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}} * {{minivlajka|Srbsko|w}} * {{minivlajka|Čierna Hora|w}} * {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}} * {{minivlajka|Albánsko|w}} * {{minivlajka|Grécko|w}}{{#tag:ref|V drvivej väčšine [[Cirkev Grécka|pravoslávne]] Grécko je geograficky súčasťou juhovýchodnej Európy, ale jeho postavenie ako kolísky [[západná kultúra|západnej civilizácie]] a neoddeliteľnej súčasti západného sveta v politickej, kultúrnej a hospodárskej oblasti vedie k tomu, že sa takmer vždy zaraďuje do [[južná Európa|južnej]] alebo [[západná Európa|západnej Európy]].<ref>See, inter alia, Norman Davies, Europe: a History, 2010, Eve Johansson, Official Publications of Western Europe, Volume 1, 1984, Thomas Greer and Gavin Lewis, A Brief History of the Western World, 2004.</ref>|group=pozn.}} * {{minivlajka|Bulharsko|w}} * {{minivlajka|Rumunsko|w}} – spravidla sa zaraďuje do juhovýchodnej Európy, jeho zaradenie medzi balkánske štáty však nie je jednoznačné * {{minivlajka|Turecko|w}} – do juhovýchodnej Európy patrí iba jeho európska časť ([[Východná Trácia]]), zatiaľ čo väčšina územia leží v [[juhozápadná Ázia|juhozápadnej Ázii]] V niektorých vymedzeniach sa do regiónu Balkánu alebo juhovýchodnej Európy zaraďujú aj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Balkans: Past and Present of Cultural Pluralism | url = https://www.iemed.org/publication/the-balkans-past-and-present-of-cultural-pluralism/ | vydavateľ = iemed.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hungary and the Balkans in the 20th Century — From the Hungarian Perspective | url = https://cejsh.icm.edu.pl/cejsh/element/bwmeta1.element.desklight-4acf4d74-0230-4935-89ff-5cd70c155701 | vydavateľ = cejsh.icm.edu.pl | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Balkans | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Balkans | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Police Cooperation Convention for Southeast Europe Secretariat | url = https://www.pccseesecretariat.si/index.php?item=9&page=static#:~:text=The%20PCC%20SEE%20is%20a,threat%20analysis%2C%20liaison%20officers%2C%20hot | vydavateľ = pccseesecretariat.si | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-20 | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Moldavsko|w}} – spravidla sa zaraďuje do [[východná Európa|východnej Európy]] * {{minivlajka|Maďarsko|w}} – geograficky patrí do strednej Európy, no niekedy býva z historických a geopolitických dôvodov zaraďované aj medzi štáty juhovýchodnej Európy * {{minivlajka|Slovinsko|w}} – prevažne sa zaraďuje do strednej Európy, no niektoré vymedzenia ho zahŕňajú aj do Balkánu alebo juhovýchodnej Európy * {{minivlajka|Cyprus|w}} – geograficky patrí do juhozápadnej Ázie, politicky je súčasťou [[Európska únia|Európskej únie]] a býva zaraďovaný aj medzi štáty juhovýchodnej Európy Územia so sporným štatútom: * {{minivlajka|Kosovo|w}} V závislosti od použitého geografického, historického alebo geopolitického vymedzenia sa rozsah juhovýchodnej Európy môže líšiť. V užšom poňatí sa za štáty juhovýchodnej Európy považujú napríklad len štáty všeobecne zaraďované k Balkánu alebo všetky uvedené štáty s výnimkou Turecka. == Juhovýchodná Európa podľa OSN == [[Organizácia Spojených národov|OSN]] región juhovýchodnej Európy nevyčleňuje. Namiesto toho sa v „juhovýchodnej Európe“ stretajú regióny [[južná Európa]] a [[východná Európa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Balkánsky polostrov]] * [[Juhoslávia]] * [[Osmanská ríša]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jihovýchodní Evropa|9405277}} {{Regióny sveta}} [[Kategória:Regióny v Európe]] [[Kategória:Európa]] 21vj07s20hefy499yw31rh9n73fy7kw Kim Dotcom 0 465963 8255880 7898208 2026-07-31T09:53:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255880 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Kim Dotcom | Rodné meno = | Portrét = Kim_Schmitz.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = Kim v [[1996]] | Dátum narodenia = {{dnv|1974|1|21}} | Miesto narodenia = [[Kiel]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Nový Zéland]] | Iné mená = Kimble<ref name="Kimble">{{citácia periodika |priezvisko=Schmidt |meno=Karsten |dátum=23. január 2002 |titul=Kimble bleibt stumm |jazyk =po nemecky |periodikum=Manager Magazin |url=http://www.manager-magazin.de/unternehmen/karriere/0,2828,178712,00.html | rok prístupu =2012| mesiac prístupu=11 | deň prístupu = 27}}</ref>, Kim Tim Jim Vestor<ref name="KTJV">{{cite news |title=US Internet piracy case brings New Zealand arrests |first1=Matthew |last1=Barakat |first2=Nick |last2=Perry |url=http://www.washingtontimes.com/news/2012/jan/20/us-internet-piracy-case-brings-new-zealand-arrests/?page=all#pagebreak |agency=[[Associated Press]] |newspaper=[[The Washington Times]] |date=20 January 2012 |accessdate=27 February 2012}}</ref> | Národnosť = | Známy vďaka = zakladateľ Megaupload a Mega | Manželka = | Deti = 5<ref>[http://www.nzherald.co.nz/nz/news/article.cfm?c_id=1&objectid=10780321 Dotcom birthday party targeted] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180803165033/http://www.nzherald.co.nz/nz/news/article.cfm?c_id=1&objectid=10780321 |date=2018-08-03 }} The New Zealand Herald, 22 January 2012</ref><ref>{{cite web |url=http://torrentfreak.com/kim-dotcom-becomes-proud-dad-of-twin-girls-120325/ |title=Kim Dotcom becomes proud dad of twin girls |first=Ernesto |work=TorrentFreak |date=25 March 2012 |accessdate=6 October 2012}}</ref><ref>{{cite news |title=Megaupload's Kim Dotcom Fathers Healthy Twin Girls |url=http://wordswithmeaning.org/2012/03/megauploads-kim-dotcom-fathers-healthy-twin-girls/ |accessdate=26 March 2012 |date=25 March 2012 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120331214948/http://wordswithmeaning.org/2012/03/megauploads-kim-dotcom-fathers-healthy-twin-girls/ |date=2012-03-31 }}</ref> | Rodičia = | Partnerka = | Príbuzní = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = [[2005]]{{--}}súčasnosť | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = [http://kim.com www.kim.com] | Poznámky = }} '''Kim Dotcom''' (narodený ako '''Kim Schmitz''';<ref>{{cite news |url=http://www.news.com.au/technology/the-avish-life-of-file-sharing-kingpin-kim-dotcom/story-e6frfrnr-1226250461590 |title=The lavish life of file-sharing kingpin Kim Dotcom |work=news.com.au |date=22 January 2012 |accessdate=23 January 2012 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161005151418/http://www.news.com.au/technology/the-avish-life-of-file-sharing-kingpin-kim-dotcom/story-e6frfrnr-1226250461590 |date=2016-10-05 }}</ref> * [[3. január|21. január]] [[1974]]<ref>"Der Unfassbare", Berliner Morgenpost, 12 February 2001</ref>) je nemecko-fínsky internetový podnikateľ. V súčasnosti býva na [[Nový Zéland|Novom Zélande]]. Bol zakladateľ služby [[Megaupload]] a jeho sesterských projektov. Aktuálne je majiteľ cloudovej služby Mega. Kim Dotcom je známy aj ako '''Kimble'''<ref name="Kimble" /> a '''Kim Tim Jim Vestor'''<ref name="KTJV" />. V Nemecku sa dostal ku sláve v 90. rokoch ako údajný [[haker]] a internetový podnikateľ. Bol odsúdený za niekoľko trestných činov a odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v roku [[1994]] za podvod a špionáž dát. Ďalší podmienečný trest dostal v roku [[2003]] za zneužitie dôverných informácii a spreneveru.<ref> ''Merry Chrischmitz or Merry Hell?'' [online]. April 2010. [http://www.florianpoullin.fr/sites/florianpoullin.fr/files/investigate.pdf Dostupné online.] {{eng icon}}</ref> V [[január 2012|januári 2012]] bol zatknutý [[Nový Zéland|novozélandskou]] políciou v súlade s americkým obvinením za porušenie autorských práv na jeho stránkach [[Megaupload]]. Dotcom bol obvinený za spôsobenie škody vo výške 500 miliónov dolárov zábavnému priemyslu kvôli súborom nahratým na jeho stránky [[Megaupload]], ktoré mali vyše 150 miliónov registrovaných užívateľov.<ref>''Kim Dotcom, Pirate King'' [online]. Businessweek.com, 15.2.2012. [http://www.businessweek.com/articles/2012-02-15/kim-dotcom-pirate-king Dostupné online.] {{eng icon}}</ref> On sám dôrazne odmieta obvinenia a bojuje proti pokusu o jeho vydanie Spojeným štátom.<ref>''US formally requests Dotcom's extradition'' [online]. 3 News NZ, 5.3.2012. [http://www.3news.co.nz/US-formally-requests-Dotcoms-extradition/tabid/423/articleID/245167/Default.aspx Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140714142736/http://www.3news.co.nz/US-formally-requests-Dotcoms-extradition/tabid/423/articleID/245167/Default.aspx |date=2014-07-14 }} {{eng icon}}</ref> Aj napriek tomu, že sa čaká na legálne rozhodnutie za Megaupload, Kim v [[január 2013|januári 2013]] spustil nový projekt webové stránky [[Mega]]. Tieto stránky slúžia ako [[Cloud computing|cloudové]] úložisko, ktoré používa šifrovanie na ochranu užívateľov pred vládnou špionážou. == Osobný život == Narodil sa ako Kim Schmitz v [[Kiel|Kieli]] v Západnom Nemecku. Je robustnej postavy, meria 2 metre a váži cez 130kg.<ref>''Megaupload boss says innocent, rival stops file-sharing'' [online]. reuters.com, 23.1.2012. [http://www.reuters.com/article/2012/01/23/us-internet-piracy-megaupload-idUSTRE80K07Q20120123 Dostupné online.]</ref> Bol nazvaný jedným z "najväčších tech podnikateľov".<ref>Multi-millionaire hacker buys Chrisco mansion [online]. NZ Herald, 14.2.2010. [http://www.nzherald.co.nz/nz/news/article.cfm?c_id=1&objectid=10626044 Dostupné online.]</ref><ref name="wired.com">'' The Fast, Fabulous, Allegedly Fraudulent Life of Megaupload’s Kim Dotcom'' [online]. wired.com, 26.1.2012. [http://www.wired.com/threatlevel/2012/01/kim-dotcom/ Dostupné online.]</ref> V roku [[2005]] si zmenil priezvisko na Dotcom,<ref>''"The Fast, Fabulous, Allegedly Fraudulent Life of Megaupload's Kim Dotcom'' [online]. Wired.com, 26.1.2012. [http://www.wired.com/threatlevel/2012/01/kim-dotcom/ Dostupné online.]</ref> zrejme ako pocta technológii, ktorá z neho urobila milionára. <ref name="WSJ_lavish">''Inside the lavish life of Web's Mr. Dotcom'' [online]. The Wall Street Journal, 21.1.2012. [http://online.wsj.com/article/SB10001424052970203750404577173243494465660.html Dostupné online.]</ref> Pred jeho zatknutím na Novom Zélande si užíval luxusného životného štýlu. Jeho hlavným zdrojom financií v roku [[2001]] bola firma "Kimvestor", ktorej hodnota bola odhadovaná na 200 miliónov eur. Je známy utrácaním peňazí na drahé autá a lode. Pri jednej príležitosti minul jeden milión dolárov za prenájom 73 metrovej luxusnej jachty, s ktorou zakotvil v Monte Carle pri [[Grand Prix Monaka 2000]] a usporiadal na nej prepychové oslavy pre hostí ako [[Rainier III.|Monacký princ Rainier III.]]<ref>''The world of Kim Schmitz'' [online]. The Guardian, 26.1.2001.[http://www.guardian.co.uk/technology/2001/jan/26/internetnews.business2?INTCMP=SRCH Dostupné online.]</ref> Podľa amerických úradníkov, vlastnil aspoň 18 luxusných vozidiel<ref> The Insanely Lavish Life of ''Megaupload Founder Kim Dotcom'' [online]. Celebrity Networth. [http://www.celebritynetworth.com/articles/entertainment-articles/insanely-lavish-life-megaupload-founder-kim-dotcom/ Dostupné online.]</ref> a tri vozidlá s poznávacími značkami "HACKER", "MAFIA" a "STONED". Zúčastnil sa medzinárodných cestných pretekov [[Gumball 3000]] v rokoch [[2001]] a [[2004]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kim Schmitz}} == Zdroj == {{preklad|en|Kim Dotcom|536079427}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dotcom, Kim}} [[Kategória:Nemeckí podnikatelia]] [[Kategória:Fínske osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti z Kielu]] 943xq0tqkc4u6dvb9x6zmw5dyjw7cd8 Ivan Alexander Getting 0 483900 8255668 7510101 2026-07-30T17:19:51Z Anatol Svahilec 115677 /* Životopis */ obrázok 8255668 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ivan Alexander Getting | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = americký technik | Dátum narodenia = [[18. január]] [[1912]] | Miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|2003|10|11|1912|01|18}} | Miesto úmrtia = [[Coronado (Kalifornia)|Coronado]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štátna príslušnosť = {{minivlajka|USA}} [[USA]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Ivan Alexander Getting''' (* [[18. január]] [[1912]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[11. október]] [[2003]], [[Coronado (Kalifornia)|Coronado]], [[Kalifornia]]) bol americký [[technik]], ktorý sa zameriaval najmä na [[fyzika|fyziku]]. Jeho otcom bol [[Milan Getting]], slovenský politický činiteľ. == Životopis == [[Súbor:Milan Getting (c. 1920).jpg|vľavo|náhľad|Otec [[Milan Alexander Getting|Milan Getting]]]] Narodil sa v New Yorku do rodiny [[Slovensko|slovenských]] imigrantov z Bytče a vyrastal v [[Pittsburgh]]u v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. Jeho otec [[Milan Getting]], bol politický činný a významnou mierou prispel ku vzniku [[Česko-Slovensko|Československej republiky]]. V rokoch [[1905]] – [[1919]] vydával noviny Slovenský Sokol. V rokoch [[1914]] – [[1918]] organizoval v USA kampaň, ktorá pripravila návštevu T.G. Masaryka v USA. Bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918. V roku [[1919]] na pozvanie [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]], sa rodina Milana Gettinga dočasne vrátila na [[Slovensko]] do [[Bratislava|Bratislavy]], kde Milan Getting mal napomôcť s utvorením novej vlády a prestavbe krajiny. Bývali v [[Bratislava|Bratislave]], na [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybnom námestí]]. Ivan spolu s bratmi navštevovali slovenské školy. [[Milan Getting]] s rodinou sa neskôr vrátil do [[USA]] ako vedúci tlačového oddelenia československého veľvyslanectva vo Washingtone. V rokoch [[1924]] – [[1932]] pôsobil ako konzul [[Česko-Slovensko|Československa]] v Západnej Pennsylvánii. Ivan Getting už v mladosti prezentoval svoj vzťah k technickým vedám a hlavne k fyzike. Ako 11 ročný si sám zostrojil vlastne rádio - kryštálku. Vyhral súťaž pre mladých fyzikov, ktorú organizoval Thomas Alva Edison, ktorou si zabezpečil bezplatné štúdium na Massachusettskom inštitúte technológie / MIT/. Absolvoval stáž na Oxfordskej Univerzite ako Rhodesov vedecký pracovník (D.Phil., 1935). Potom pracoval na [[Harvard University|Harvardovej univerzite]] na jadrovej prístrojovej technike a kozmických lúčoch (Junior Fellow, [[1935]]-[[1940]]) a v laboratóriu žiarenia na MIT (MIT Radiation Laboratory ([[1940]]-[[1950]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach vojenského použitia radaru. Bol vedúci oddelenia riadených striel a vojenských radarov. V roku [[1950]], počas kórejskej vojny, Getting sa stal asistentom pre plánovanie rozvoja, zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily [[Spojené štáty|Spojených štátov]] a v rokoch od [[1951]] do [[1960]] bol viceprezidentom pre inžinierstvo a výskum v Raytheonskej spoločnosti. Počas pôsobenia v Raytheonskej spoločnosti, Getting tiež pôsobil vo výbore pre podmorský boj pri Národnej rade pre výskum. V roku [[1960]] sa Getting stal zakladajúcim prezidentom Aerospace Corporation / Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku, kde zotrval až do roku [[1977]]. Spoločnosť bola založená na žiadosť ministerstva vzdušných síl ako nezisková organizácia s využívaním všetkých zdrojov modernej vedy a techniky na dosiahnutie pokrokov v oblasti balistických rakiet a kozmických systémov, ktoré sú základom národnej bezpečnosti. Getting bol tiež zakladajúcim členom vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl (neskôr premenovanej na Vedecký poradenský zbor) a predsedal výboru pre elektroniku. V roku [[1978]] pôsobil ako prezident Inštitútu elektrických a elektronických technikov / IEEE /. Pôsobil tiež v predstavenstve riaditeľov spoločnosti Northrop a v dozornej rade výskumného ústavu životného prostredia v Michigane. Ivan Alexander Getting zomrel [[11. október|11. októbra]] [[2003]] v Coronado, Kalifornia. === Jeho motto === {{citát|Vedu som vždy chápal ako prvok v obrane demokracie.}} == Hlavný prínos jeho činnosti == Gettingova skupina vyvinula prvý radar automatického mikrovlnného sledovania riadenia paľby, SCR 584. Tento radar významne znížil straty na životoch a poškodenie [[Londýn]]a bombami V-1, ktoré boli odpálené [[Nemecko|Nemeckom]]. Pre ilustráciu, dňa [[28. augusta]] [[1944]], posledný deň, kedy bolo odpálených veľké množstvo V-1 rakiet proti [[Londýn]]u, zo 104 vystrelených, 68 rakiet bolo zničených delostrelectvom za pomoci radaru SCR 584, 16 inými prostriedkami a 16 minulo cieľ. Getting bol jedným z troch konštruktérov a navrhovateľov satelitných navigačných systémov, ktoré viedli k rozvoju a zavádzaniu globálneho navigačného systému ([[GPS]]). Keď bol v Raytheone, dohliadal na vývoj prvého troj-dimenzionálneho systému na určenie polohy podľa časového rozdielu príchodu - vypracovaného na základe požiadavky vzdušných síl pre navádzací systém, ktorý sa má použiť s navrhovanou medzikontinentálnou balistickou raketou (ICBM), ktorá by dosiahla mobilitu tým, že by cestovala prostredníctvom železničného systému. Počas pôsobenia v spoločnosti pre [[letectvo]] a [[kozmonautika|kozmonautiku]] (Aerospace Corporation), dohliadal na štúdie o využití satelitov ako základu pre navigačný systém pre vozidlá pohybujúce sa rýchlo v troch rozmeroch. Okrem svojich technických prínosov do GPS, Getting bol neúnavným obhajcom tohto projektu aj napriek prvotnému odporu zo strany [[Ministerstvo obrany (USA)|Pentagónu]]. Ako poradca americkej vlády zaviedol rýchlu reakčnú schopnosť v oblasti elektronických protiopatrení; zriadil európske laboratórium vrchného veliteľstva spojeneckých síl SHAPE v Haagu, rozmiestnil americkú leteckú obranu nazvanú poloautomatický pozemný radarový systém (SAGE Defense System), viedol štúdiu o MX odpaľovacej raketovej základni a o bojových lietadlách s dlhým doletom, technickú analýzu a návrh nadzvukového bombardéra s dlhým doletom, ktorý by bol schopný doletieť až k bývalému [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] a vrátiť sa späť bez tankovania. Na základe aplikácie vylepšení do strategického bombardéra do B-1, sa Gettingovi pripisuje aj znovu zavedenie financovania programu B -1 bombardéra zo strany Kongresu USA a jeho zásluhou modifikovaný strategický bombardér B-1B je prevádzke aj v súčasnosti). Bol predsedom vedenia dozornej komisie pri vývoji strategického bombardéra triedy Stealth, B-2 Spirit. Významnou mierou sa podieľal na vývoji prvého vysokorýchlostného klopného obvodu na Harvarde. Bol zapojený do vývoja námorného GFCS MK-56 protilietadlového systému riadenia paľby, ako aj do vývoja a budovania 350 MeV synchrotronu v laboratóriu radiácie na MIT. Podieľal sa na vývoji rakiet Sparrow III a Hawk ako aj na výrobe tranzistorov v Raytheone. V spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku (The Aerospace Corporation) plánoval nové balistické raketové systémy, dohliadal nad systémom odpaľovania rakiet, vývojom vysoko výkonných chemických laserov, prispel do Mercury a Gemini raketových systémov. == Hlavné ocenenia a uznania == * Medaila za zásluhy udelená prezidentom Spojených štátov ([[1948]]) * Cena za rozvoj námornej munície (výzbroje) * Cena za výnimočnú službu pre vzdušné sily ([[1960]]) * Cena za priekopníctvo v kozmických a elektronických systémoch (IEEE Aerospace and Electronic Systems Pioneer Award) ([[1975]]) * Cena Kittyho Hawka ([[1975]]) * Medaila zakladateľov IEEE (IEEE Founders Medal) (1989) * Medaila ministerstva obrany za výnimočné verejné služby (Department of Defense Medal for Distinguished Public Service) ([[1997]]) * Medaila Johna Fritza (1998) * Sieň slávy priekopníkov vesmírnych vzdušných síl a rakiet na leteckej základni Peterson v Colorade Springs (Air Force Space and Missile Pioneers Hall of Fame at Peterson Air Force Base in Colorado Springs) * Kozmická sieň slávy medzinárodného kozmického múzea v San Diegu (Aerospace Museum's International Aerospace Hall of Fame) ([[2002]]) * Cena za výnimočné námorné verejné služby (Navy Superior Public Service Award) ([[1999]]) * Cena Charlesa Starka Drapera – Národná akadémia inžinierstva (National Academy of Engineering Charles Stark Draper Prize) (s Bradfordom Parkinsonom, [[2003]]) * Sieň slávy národných vynálezcov (National Inventors Hall of Fame) (posmrtne, [[2004]]) * v roku [[2011]] bol zaradený na 10. priečku do zoznamu 150 najlepších inovátorov MIT. {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Getting, Ivan Alexander}} [[Kategória:Vynálezcovia USA]] [[Kategória:Fyzici USA]] [[Kategória:Technici USA]] [[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] o2kwu7x3jdfs7m6lr1ui9u11iymm8r3 Jačmeň siaty 0 489965 8255625 7926935 2026-07-30T14:44:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255625 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=jačmeň| Obrázok=Illustration_Hordeum_vulgare0.jpg| Titulok=| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky= Magnoliophyta| Nadtrieda po slovensky= [[jednoklíčkolistové]] |Nadtrieda po latinsky=Monocotyledonopsida| Trieda po slovensky= [[ľalie]]|Trieda po latinsky=Liliopsida| Podtrieda po slovensky= [[podenkové]]|Podtrieda po latinsky=Commelinidae| Rad po slovensky= [[lipnicotvaré]]|Rad po latinsky=Poales| Čeľaď po slovensky= [[lipnicovité]]|Čeľaď po latinsky=Poaceae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Pooideae| Rod po slovensky= [[jačmeň]]|Rod po latinsky=Hordeum| Binomické meno=Hordeum vulgare| Klasifikátor1= [[Carl Linné|L.]]| Dátum1=1753| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Jačmeň siaty''' alebo zastarano J'''ačmeň obyčajný''' ([[latinčina|lat.]] ''Hordeum vulgare'') je [[Kultúrna rastlina|kultúrny]] diploidný (n=14) druh [[jačmeň]]a, pod ktorý patria všetky kultúrne druhy jačmeňov.<ref name="nitra">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jačmeň siaty | url = http://krv.fapz.uniag.sk/plodiny/Jacmen%20siaty.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-07-02 | vydavateľ = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327160312/http://krv.fapz.uniag.sk/plodiny/Jacmen%20siaty.pdf | dátum archivácie = 2023-03-27 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Hordeum vulgare|commons=Category:Hordeum vulgare}} == Galéria == <gallery> Image:Gerste.jpg|Jačmenné pole krátko pred žatvou Image:Gerstenpflanze.jpg|Klas jačmeňa Image:Gerstenkoerner.jpg|Zrná jačmeňa </gallery> {{Botanický výhonok}} {{Obilniny}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Obilniny]] fghd2r0fr61ovhnydcho00118xqtzyf Ken Block 0 493166 8255853 7823970 2026-07-31T09:13:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255853 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec MS v rely | Meno = Ken Block | Obrázok = Ken Block (rally driver).jpg | Komentar = Ken Block v roku 2008 | Národnosť = americká | Dátum_narodenia = {{dnv|1967|11|21}} | Miesto_narodenia = [[Long Beach]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum_úmrtia = {{dúv|2023|1|2|1967|11|21}} | Miesto_úmrtia = [[Woodland (Utah)|Woodland]], [[Utah]], [[Spojené štáty|USA]] | Roky = 2004-2023 | Spolujazdec = {{minivlajka|USA}}{{minivlajka|Taliansko}} [[Alessandro Gelsomino]] | Tímy = [[Subaru World Rally Team]], [[Monster World Rally Team]] | Preteky = 21 | Šampionáty = 0 | Víťazstvá = 0 | Pódiové umiestnenia = 0 | Etapové víťazstvá = | Body = 12 | Prvé preteky = Sno*Drift 2005 | Prvé víťazstvo = 100 Acre Wood 2006 | Posledné víťazstvo = | Posledné preteky = Rely Nového Zélandu 2012 }} '''Ken Block''' (* [[21. november]] [[1967]], [[Long Beach]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[2. január]] [[2023]], [[Woodland (Utah)|Woodland]], [[Utah]])<ref name='Catching Up With Ken Block'>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://motocross.transworld.net/2001/10/22/catching-up-with-dcs-ken-block/ |titul=Catching Up With DC’s Ken Block |dátum prístupu=2008-11-02 |vydavateľ=Jeff Emig}}</ref> bol americký profesionálny jazdec rely v tíme ''Monster World Rally Team'' a spoluzakladateľ spoločnosti [[DC Shoes]].<ref name='ken block bio'>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.kenblockracing.com/ |titul=Official Site: Bio |dátum prístupu=2008-11-02 |vydavateľ=http://www.kenblockracing.com/}}</ref> Súťažil aj v mnohých akčných športových súťažiach vrátane [[skejtbording]]u, [[snoubording]]u a [[motokros]]u. Zahynul vo veku 55 rokov pri nehode na snežnom skútri neďaleko svojho ranča vo Woodlande dňa 2. januára 2023. Oddelenie šerifa okresu Wasatch oznámilo, že Block jazdil na snežnom skútri v oblasti Mill Hollow, keď sa jeho snežný skúter na strmom svahu na neho prevrátil a na mieste bol mŕtvy.<ref name="death">{{citácia elektronického dokumentu |url=https://www.roadandtrack.com/news/a42381041/ken-block-dead/ |titul=Pro Rally Driver and Hoonigan Founder Ken Block Killed in Snowmobile Accident |dátum vydania=3. január 2023 |dátum prístupu=2023-01-03 |meno=Brian|priezvisko=Silvestro |website=roadandtrack.com |vydavateľ=Hearst Digital Media}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |dátum vydania=3. január 2023 |titul=Action sports legend Block, 55, dies in accident |url=https://www.espn.com/racing/story/_/id/35368528/action-sports-legend-ken-block-dies-snowmobile-accident |dátum prístupu=2023-01-03 |vydavateľ=ESPN.com |jazyk=en}}</ref> ==Rally== === 2005 === V roku 2005 zahájil svoju národnú kariéru v [[rely]] s tímom Vermont SportsCar.<ref name='DC Shoes'>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://auto.dcshoes.com/team/ken-block/| titul=Ken Block| dátum prístupu=2008-11-02| vydavateľ=auto.dcshoes.com}}</ref> Vermont SportsCar pre neho pripravil [[Subaru Impreza|Subaru WRX STi]] 2005. Jeho prvé preteky sezóny boli [[Sno*Drift]], kde skončil na 7. mieste a 5. mieste vo svojej triede [[Skupina N|Group N]].<ref name='Ken Block Interview'>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.rallysportmag.com.au/home/index.php?option=com_content&task=view&id=2507&Itemid=2| titul=Interview: Ken Block - Part 2| dátum prístupu=2008-11-02| vydavateľ=Carolyn Schonafinger| url archívu=https://web.archive.org/web/20210214015242/http://www.rallysportmag.com.au/home/index.php?option=com_content| dátum archivácie=2021-02-14}}</ref> Počas sezóny 2005 Block päťkrát došiel v prvej päťke, umiestnil sa na 3. mieste v triede Group N a na 4. mieste v národnom šampionáte [[Rally America]].<ref name='DC Shoes'/> Na záver svojho prvého roku v rely, vyhral ocenenie "Rally America Rookie of the Year" (nováčik roka). === 2011 === Block štartuje s vozidlom [[Ford Fiesta]] RS WRC v [[Majstrovstvá sveta v rely 2011|Majstrovstvách sveta v rely 2011]]. Takisto natočil v poradí štvrté (takmer 10-minútové) video ze série [[Gymkhana]], ktoré sa odohráva v [[hollywood]]ských štúdiách spoločnosti [[Universal]]. === Kompletné výsledky Rally America === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%;" |- ! Rok ! Automobil ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! DC ! Body |- | [[Rally America 2005|2005]] ! [[Subaru Impreza WRX STi]] | style="background:#dfffdf;"| [[Sno*Drift|SNO]] <br/><small>5</small> | style="background:#dfffdf;"| [[Oregon Trail|ORE]] <br /><small>7</small> | style="background:#ffdf9f;"| [[Susquehannock Trail|SUS]] <br /><small>3</small> | style="background:#dfffdf;"| [[Pikes Peak|PIK]] <br /><small>4</small> | style="background:#ffdf9f;"| [[Maine Forest|MAI]] <br /><small>3</small> | style="background:#efcfff;"| [[Ojibwe Forests|OJI]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#dfffdf;"| [[Colorado Cog|COL]] <br/ ><small>4</small> | style="background:#ffdf9f;"| [[LSPR|LSP]] <br /><small>3</small> | | style="text-align:center; background:#dfffdf;"| '''4. miesto''' | style="text-align:center; background:#dfffdf;"| '''65''' |- | [[Rally America 2006|2006]] ! [[Subaru Impreza WRX STi]] | style="background:#ffdf9f;"| [[Sno*Drift|SNO]] <br/><small>3</small> | style="background:#ffffbf;"| [[Rally in the 100 Acre Wood|ACR]] <br/><small>1</small> | style="background:#ffdf9f;"| [[Oregon Trail|ORE]] <br /><small>3</small> | style="background:#efcfff;"| [[Susquehannock Trail|SUS]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#dfffdf;"| [[Maine Forest|MAI]] <br /><small>11</small> | style="background:#efcfff;"| [[Ojibwe Forests|OJI]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[Colorado Cog|COL]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#ffffbf;"| [[LSPR|LSP]] <br /><small>1</small> | style="background:#ffdf9f;"| [[Wild West Rally|WIL]] <br /><small>3</small> | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| '''90''' |- | [[Rally America 2007|2007]] ! [[Subaru Impreza WRX STi]] | style="background:#dfffdf;"| [[Sno*Drift|SNO]] <br/><small>6</small> | style="background:#ffffbf;"| [[Rally in the 100 Acre Wood|ACR]] <br/><small>1</small> | style="background:#dfdfdf;"| [[Oregon Trail|ORE]] <br /><small>2</small> | style="background:#dfffdf;"| [[Olympus Rally|OLY]] <br /><small>4</small> | style="background:#efcfff;"| [[Susquehannock Trail|SUS]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#ffdf9f;"| [[New England Forest Rally|NEW]] <br /><small>3</small> | style="background:#dfdfdf;"| [[Ojibwe Forests|OJI]] <br /><small>2</small> | style="background:#ffffbf;"| [[Rally Colorado|COL]] <br /><small>1</small> | style="background:#efcfff;"| [[LSPR|LSP]] <br /><small>Ret</small> | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| '''3. miesto''' | style="text-align:center; background:#ffdf9f;"| '''109''' |- | [[Rally America 2008|2008]] ! [[Subaru Impreza WRX STi]] | style="background:#dfffdf;"| [[Sno*Drift|SNO]] <br/><small>5</small> | style="background:#ffffbf;"| [[Rally in the 100 Acre Wood|ACR]] <br/><small>1</small> | style="background:#ffffbf;"| [[Olympus Rally|OLY]] <br /><small>1</small> | style="background:#efcfff;"| [[Oregon Trail|ORE]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[Susquehannock Trail|SUS]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[New England Forest Rally|NEW]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[Ojibwe Forests|OJI]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#dfffdf;"| [[Rally Colorado|COL]] <br /><small>5</small> | style="background:#ffffbf;"| [[LSPR|LSP]] <br /><small>1</small> | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| '''2. miesto''' | style="text-align:center; background:#dfdfdf;"| '''86''' |- | [[Rally America 2009|2009]] ! [[Subaru Impreza WRX STi]] | style="background:#efcfff;"| [[Sno*Drift|SNO]] <br/><small>Ret</small> | style="background:#ffffbf;"| [[Rally in the 100 Acre Wood|ACR]] <br/><small>1</small> | style="background:#efcfff;"| [[Olympus Rally|OLY]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[Oregon Trail|ORE]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#ffffbf;"| [[Susquehannock Trail|SUS]] <br /><small>1</small> | style="background:#dfdfdf;"| [[New England Forest Rally|NEW]] <br /><small>2</small> | style="background:#efcfff;"| [[Ojibwe Forests|OJI]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[Rally Colorado|COL]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#ffdf9f;"| [[LSPR|LSP]] <br /><small>3</small> | style="text-align:center; background:#dfffdf;"| '''4. miesto''' | style="text-align:center; background:#dfffdf;"| '''80''' |- | [[Rally America 2010|2010]] ! [[Ford Fiesta]] | style="background:#efcfff;"| [[Sno*Drift|SNO]] <br/><small>Ret</small> | style="background:#ffffbf;"| [[Rally in the 100 Acre Wood|ACR]] <br/><small>1</small> | style="background:#efcfff;"| [[Olympus Rally|OLY]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[Oregon Trail|ORE]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[Susquehannock Trail|SUS]] <br /><small>Ret</small> | style="background:#efcfff;"| [[New England Forest Rally|NEW]] <br /><small>Ret</small> | | | | style="text-align:center; background:#cfcfff;"| '''12. miesto''' | style="text-align:center; background:#cfcfff;"| '''27''' |} === Kompletné WRC výsledky === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:90%" |- ! Rok ! Entrant ! Automobil ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 ! 11 ! 12 ! 13 ! 14 ! 15 ! 16 ! WDC ! Body |- |rowspan=2| [[2007 World Rally Championship season|2007]] ! Ken Block !rowspan=2| [[ Subaru Impreza WRX STi ]] | [[2007 Monte Carlo Rally|MON]]<br /> | [[2007 Swedish Rally|SWE]]<br /> | [[2007 Rally Norway|NOR]]<br /> | style="background:#cfcfff;"| [[2007 Rally México|MEX]]<br /><small>28</small> | [[2007 Rally Portugal|POR]]<br /> | [[2007 Rally Argentina|ARG]]<br /> | [[2007 Rally d'Italia Sardegna|ITA]]<br /> | [[2007 Acropolis Rally|GRE]]<br /> | [[2007 Rally Finland|FIN]]<br /> | [[2007 Rallye Deutschland|GER]]<br /> | | | | | | !rowspan=2| NC !rowspan=2| 0 |- ! Rally FaNZ | | | | | | | | | | | style="background:#cfcfff;"| [[2007 Rally New Zealand|NZL]]<br /><small>56</small> | [[2007 Rally Catalunya|ESP]]<br /> | [[2007 Tour de Corse|FRA]]<br /> | [[2007 Rally Japan|JPN]]<br /> | [[2007 Rally Ireland|IRE]]<br /> | [[2007 Rally GB|GBR]]<br /> |- | [[2008 World Rally Championship season|2008]] ! Subaru Rally Team USA ! [[ Subaru Impreza WRX STi]] | [[2008 Monte Carlo Rally|MON]]<br /> | [[2008 Swedish Rally|SWE]]<br /> | [[2008 Rally México|MEX]]<br /> | [[2008 Rally Argentina|ARG]]<br /> | [[2008 Jordan Rally|JOR]]<br /> | [[2008 Rally d'Italia Sardegna|ITA]]<br /> | [[2008 Acropolis Rally|GRE]]<br /> | [[2008 Rally of Turkey|TUR]]<br /> | [[2008 Rally Finland|FIN]]<br /> | [[2008 Rallye Deutschland|GER]]<br /> | style="background:#cfcfff;"| [[2008 Rally New Zealand|NZL]]<br /><small>30</small> | [[2008 Rally Catalunya|ESP]]<br /> | [[2008 Tour de Corse|FRA]]<br /> | [[2008 Rally Japan|JPN]]<br /> | [[2008 Rally GB|GBR]]<br /> | ! NC ! 0 |- | [[2010 World Rally Championship season|2010]] ! [[Monster World Rally Team]] ! [[Ford Focus WRC|Ford Focus RS WRC 08]] | [[2010 Rally Sweden|SWE]] | style="background:#cfcfff;"| [[2010 Rally México|MEX]]<br /><small>18</small> | [[2010 Jordan Rally|JOR]] | style="background:#cfcfff;"| [[2010 Rally of Turkey|TUR]]<br /><small>24</small> | [[2010 Rally New Zealand|NZL]] | style="background:#efcfff;"| [[2010 Rally de Portugal|POR]]<br /><small>Ret</small> | [[2010 Rally Bulgaria|BUL]] | [[2010 Rally Finland|FIN]] | style="background:#efcfff;"| [[2010 Rallye Deutschland|GER]]<br /><small>Ret</small> | [[2010 Rally Japan|JPN]] | style="background:#cfcfff;"| [[2010 Rallye de France|FRA]]<br /><small>12</small> | style="background:#dfffdf;"| [[2010 Rally Catalunya|ESP]]<br /><small>9</small> | style="background:#cfcfff;"| [[2010 Rally GB|GBR]]<br /><small>21</small> | | | ! 19th ! 2 |- | [[2011 World Rally Championship season|2011]] ! [[Monster World Rally Team]] ! [[Ford Fiesta RS WRC]] |bgcolor="#CFCFFF"| [[2011 Rally Sweden|SWE]]<br /><small>14</small> |bgcolor="#CFCFFF"| [[2011 Rally Mexico|MEX]]<br /><small>12</small> |bgcolor="#FFFFFF"| [[2011 Rally de Portugal|POR]]<br /><small>DNS</small> | [[2011 Jordan Rally|JOR]] | [[2011 Rally d'Italia Sardegna|ITA]] |bgcolor="#CFCFFF"| [[2011 Rally Argentina|ARG]]<br /><small>18</small> | [[2011 Acropolis Rally|GRE]] | [[2011 Rally Finland|FIN]] |bgcolor="#CFCFFF"| [[2011 Rallye Deutschland|GER]]<br /><small>17</small> |bgcolor="#CFCFFF"| [[2011 Rally Australia|AUS]]<br /><small>19</small> |bgcolor="#DFFFDF"| [[2011 Rallye de France|FRA]]<br /><small>8</small> |bgcolor="#EFCFFF"| [[2011 Rally Catalunya|ESP]]<br /><small>Ret</small> |bgcolor="#DFFFDF"| [[2011 Rally GB|GBR]]<br /><small>9</small> | | | ! 22nd ! 6 |- | [[2012 World Rally Championship season|2012]] ! [[Monster World Rally Team]] ! [[Ford Fiesta RS WRC]] | [[2012 Monte Carlo Rally|MON]] | [[2012 Rally Sweden|SWE]] |bgcolor="#DFFFDF"| [[2012 Rally México|MEX]]<br /><small>9</small> | [[2012 Rally de Portugal|POR]] | [[2012 Rally Argentina|ARG]] | [[2012 Acropolis Rally|GRE]] |bgcolor="#DFFFDF"| [[2012 Rally New Zealand|NZL]]<br /><small>9</small> | [[2012 Rally Finland|FIN]] | [[2012 Rallye Deutschland|GER]] | [[2012 Wales Rally GB|GBR]] | [[2012 Rallye de France-Alsace|FRA]] | [[2012 Rally d'Italia|ITA]] | [[2012 Rally de España|ESP]] | | | ! 20th* ! 4* |- |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna v priebehu. ==Referencie== {{reflist|2}} ==Zdroj== {{Preklad|cs|Ken Block|10092539}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Block, Ken}} [[Kategória:Jazdci rely]] [[Kategória:Jazdci Majstrovstiev sveta v rely]] [[Kategória:Automobiloví pretekári USA]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Kaskadéri USA]] [[Kategória:Osobnosti z Long Beach]] sjigbj0vw1eohkc5gr6tmyabvrillin Jane's Addiction 0 495844 8255599 8202582 2026-07-30T12:45:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255599 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Jane's Addiction | Obrázok = Jane's Addiction - Charlotte, NC - June 12, 2009.JPG | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Skupina Jane's Addiction v júni 2009 | Krajina pôvodu = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[USA]] | Žáner = [[Alternatívny rock]], [[Alternatívny metal]] | Roky pôsobenia = 1985–1991, 1997, 2001–2004, 2008–súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Warner Bros. Records|Warner Bros.]], [[Capitol Records|Capitol]], [[EMI Records]], [[Triple X Records|Triple X]] | Iné názvy = | Súvisiace články = [[Porno for Pyros]], [[Psi Com]], [[Red Hot Chili Peppers]], [[Deconstruction]], [[Banyan]], [[Camp Freddy]], [[Polar Bear]], [[Satellite Party]], [[The Panic Channel]] | Webstránka = {{URL|www.janesaddiction.com}} | Členovia skupiny = [[Perry Farrell]]<br/>[[Stephen Perkins]]<br/>[[Dave Navarro]]<br/>[[Chris Chaney]] | Bývalí členovia = [[Eric Avery]]<br/>[[Flea]]<br/>[[Martyn LeNoble]]<br>[[Dave Sitek]]<br>[[Duff McKagan]] }} '''Jane's Addiction''' je americká [[rock]]ová skupina, ktorá bola založená v [[Los Angeles]] v roku 1985. Jej pôvodnými členmi boli [[Perry Farrell]] (vokály), [[Dave Navarro]] (gitara), [[Eric Avery]] (basová gitara) a [[Stephen Perkins]] (bicie). Potom, ako sa skupina v roku 1991 rozpadla, znovu obnovila svoju činnosť v roku 1997 a neskôr v roku 2001, v oboch prípadoch s Averym. Začiatkom roka 2010 Avery opustil skupinu, pričom skupina začala na tvorbe nového materiálu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://stereokill.net/2010/03/eric-avery-departs-janes-addiction|titul=Eric Avery departs Jane’s Addiction|meno=Andrew|priezvisko=Lindsay|vydavateľ=StereoKill|dátum prístupu=2013-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20150413100755/http://stereokill.net/2010/03/eric-avery-departs-janes-addiction/|dátum archivácie=2015-04-13}}</ref> Jane's Addiction je jednou z prvých skupín, ktoré vytvorili hnutie [[alternatívny rock|alternatívneho rocku]]. Stala sa tak ikonou toho, čo Farrell nazval "Alternative Nation".<ref>di Perna, Alan. "Brave Noise–The History of Alternative Rock Guitar". ''Guitar World''. December 1995.</ref> Skupina sa tiež umiestnila na 35. miesto v zozname "100 Greatest Artists of Hard Rock" stanice VH1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rockonthenet.com/archive/2000/vh1hardrock.htm |titul=VH1: '100 Greatest Hard Rock Artists': 1–50 |vydavateľ=Rock On The Net |dátum prístupu=2011-05-28}}</ref> ==Hudobný štýl a odkaz== Skupina Jane's Addiction bola jedným z priekopníkov [[alternatívny metal|alternatívneho metalu]] a je takto uvádzaná pre mainstreamové uvedenie [[alternatívny rock|alternatívnej hudobnej scény]] v 90. rokoch.<ref name="oo1">Owings and Oswald (2006), p.90</ref><ref>Waksman (2009), p.303</ref><ref name="taylor">Taylor (2006), p.127</ref> Skupina vznikla z [[glam metal]]ovej a [[gotická subkultúra|gotickej]] scény,<ref name="oo1"/><ref name="know">Knowles (2010)</ref> a jej hudba obsahuje prvky [[heavy metal]]u, [[punk rock]]u, [[folk]]u, [[jazz fusion]], [[funk rock]]u, [[psychedelický rock|psychedelického rocku]] a [[progresívny rock|progresívneho rocku]].<ref name="taylor"/><ref name="know"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.allmusic.com/artist/janes-addiction-mn0000806829 | titul=Jane's Addiction - Biography | vydavateľ=[[Allmusic]] | dátum prístupu=2013-02-18 | autor=Ruhlmann, William}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.allmusic.com/style/alternative-metal-ma0000012328 | titul=Alternative metal | vydavateľ=[[Allmusic]] | dátum prístupu=2013-02-18}}</ref><ref>Forman, Murray and Mark Anthony Neal (2004), p.489</ref><ref name="Led-Zep">Harrison (2011), p.62</ref><ref name="dero"/><ref name="cmj">{{Citácia periodika | titul=Jane's Addiction - Kettle Whistle | autor=Anderson, Lydia | periodikum=[[CMJ]] | rok=1998 | mesiac=Január | vydanie=53 | issn=1074-6978 }}</ref> Medzi ďalšie významné žánre, ktoré ovplyvnili skupinu sú [[heavy metal]] 70. rokov, [[art rock]],<ref name="la-times">{{Citácia periodika | url=http://pqasb.pqarchiver.com/latimes/access/60060917.html?dids=60060917:60060917&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=May+26%2C+1990&author=JONATHAN+GOLD&pub=Los+Angeles+Times+(pre-1997+Fulltext)&desc=Alternative+Metal+Bands+Follow+Zeppelin+Lead+Records%3A+New+releases+by+Mind+Over+Four%2C+Warrior+Soul%2C+Prong+and+Flotsam+and+Jetsam.&pqatl=google | titul=Alternative Metal Bands Follow Zeppelin Lead Records: New releases by Mind Over Four, Warrior Soul, Prong and Flotsam and Jetsam | author=Gold, Jonathan | periodikum=[[Los Angeles Times]] | rok=1990 | mesiac=Máj | strany=10 | dátum prístupu=2013-09-23 | url archívu=https://archive.today/20130216160852/http://pqasb.pqarchiver.com/latimes/access/60060917.html?dids=60060917:60060917&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=May+26,+1990&author=JONATHAN+GOLD&pub=Los+Angeles+Times+(pre-1997+Fulltext)&desc=Alternative+Metal+Bands+Follow+Zeppelin+Lead+Records:+New+releases+by+Mind+Over+Four,+Warrior+Soul,+Prong+and+Flotsam+and+Jetsam.&pqatl=google | dátum archivácie=2013-02-16 }}</ref> [[post-punk]] a [[glam rock]].<ref name="dero">DeRogatis (2003), p.397</ref> Skupina je tiež často označovaná za "[[Dance-punk|punk-funkovú]]"<ref>{{Citácia periodika | url=http://books.google.com/?id=FegCAAAAMBAJ&pg=PA104&dq=Jane's+Addiction+funk#v=onepage&q=Jane's%20Addiction%20funk&f=false | title=Rock Recordings | autor=Smith, Ethan | periodikum=[[New York (časopis)|New York]] | rok=1997 | mesiac=September | ročník=30 | vydanie=34 | strany=104 | issn=0028-7369 }}</ref> a "[[funk metal]]ovú".<ref>{{citácia periodika | titul=Jane's Addiciton - Ritual de lo Habitual | periodikum=[[Spin (časopis)|Spin]] | rok=1990 | mesiac=December | ročník=6 | vydanie=9 | issn=0886-3032 }}</ref> Ich album ''Strays'' je označovaný za [[nu metal]]ový,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://pitchfork.com/reviews/albums/4203-strays/ | titul=Jane's Addiction - Strays | vydavateľ=[[Pitchfork Media|Pitchfork]] | dátum vydania=22. júl 2003 | dátum prístupu=2013-02-19 | autor=Dahlen, Chris}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.ew.com/ew/article/0,,465468,00.html | titul=Strays (2003) Jane's Addiction | autor=Weingarten, Marc | vydavateľ=[[Entertainment Weekly]] | dátum vydania=25. júl 2003 | dátum prístupu=2013-02-19 | url archívu=https://web.archive.org/web/20141006070205/http://www.ew.com/ew/article/0,,465468,00.html | dátum archivácie=2014-10-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.americansongwriter.com/2011/10/janes-addiction-the-great-escape-artist/ | titul=Jane’s Addiction: The Great Escape Artist | vydavateľ=[[American Songwriter]] | dátum vydania=26. október 2011 | dátum prístupu=2013-02-19 | autor=Clifford, Bill | url archívu=https://web.archive.org/web/20120928040055/http://www.americansongwriter.com/2011/10/janes-addiction-the-great-escape-artist/ | dátum archivácie=2012-09-28 }}</ref> pričom skupina je pre tento žáner predchodcom.<ref>Udo (2002), p.29</ref> Medzi skupiny, ktoré boli ovplyvnené hudobnou Jane's Addiction, patria [[Tool (hudobná skupina)|Tool]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.allmusic.com/artist/tool-mn0000790820 | titul=Tool Biography | vydavateľ=[[Allmusic]] | dátum prístupu=2013-02-18 | autor=Erlewine, Stephen Thomas}}</ref> [[Korn (metalová skupina)|Korn]],<ref>Arivizu (2009), p.36, 40</ref> [[The Smashing Pumpkins]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.allmusic.com/artist/smashing-pumpkins-mn0000036521/related | titul=Smashing Pumpkins | vydavateľ=[[Allmusic]] | dátum prístupu=2013-02-19}}</ref> [[Limp Bizkit]],<ref>{{Citácia periodika | titul=How to Succeed in Bizness | autor=Borow, Zev | periodikum=[[Spin (časopis)|Spin]] | rok=1999 | mesiac=August | ročník=15 | vydanie=8 | strany=100 | issn=0886-3032 }}</ref> [[Candlebox]],<ref>[http://www.allmusic.com/artist/candlebox-mn0000543595/related Candlebox Allmusic bio]</ref> [[P.O.D.]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=P.O.D. |url=http://www.allmusic.com/artist/pod-mn0000000441/related |titul=P.O.D. - Similar Artists, Influenced By, Followers |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-02-18}}</ref> [[Oceansize]],<ref name="pennyblackmusic.co.uk">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.pennyblackmusic.co.uk/MagSitePages/Article.aspx?id=4478 |titul=Oceansize : Interview |vydavateľ=Pennyblackmusic.co.uk |date= |dátum prístupu=2011-04-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071218142842/http://www.pennyblackmusic.co.uk/MagSitePages/Article.aspx?id=4478 |dátum archivácie=2007-12-18 }}</ref> [[Paul Banks]] zo skupiny [[Interpol (skupina)|Interpol]],<ref>{{Citácia periodika | titul=The Ties That Bind | autor=Kessler, Daniel | periodikum=[[Spin (časopis)|Spin]] | rok=2007 | mesiac=August | ročník=23 | vydanie=8 | strany=67 | issn=0886-3032 }}</ref> [[Nothingface]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Nothingface |url=http://www.allmusic.com/artist/nothingface-mn0000456968/related |titul=Nothingface - Similar Artists, Influenced By, Followers |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-02-18}}</ref> [[Stabbing Westward]],<ref>{{Citácia periodika | titul=Stabbing Westward Sees the Positive | autor=Borzillo, Carrie | periodikum=[[Billboard]] | rok=1998 | mesiac=Marec | ročník=110 | vydanie=10 | strany=10}}</ref> [[Incubus (hudobná skupina)|Incubus]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Incubus |url=http://www.allmusic.com/artist/incubus-mn0000772745/related |titul=Incubus - Similar Artists, Influenced By, Followers |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-03-08}}</ref> [[System of a Down]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=System of a Down |url=http://www.allmusic.com/artist/system-of-a-down-mn0000005501/related |titul=System of a Down - Similar Artists, Influenced By, Followers |vydavateľ=AllMusic |date= |dátum prístupu=2013-03-06}}</ref> [[Strapping Young Lad]],<ref name="In Music We Trust interview">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview: Strapping Young Lad: An extreme metal all-star squad|vydavateľ=In Music We Trust|autor=SOS, Mike|url=http://www.inmusicwetrust.com/articles/71h16.html|dátum prístupu=2008-01-31|mesiac=August | rok=2005}}</ref> and [[doubleDrive]].<ref>{{Citácia periodika | titul=DoubleDrive - Tattooed Bruise | periodikum=[[Billboard]] | rok=1999 | mesiac=August | ročník=111 | vydanie=32 | issn=0006-2510 }}</ref> ==Členovia== ;Súčasní * [[Perry Farrell]] – hlavné vokály <small>(1985–1991, 1997, 2001–2004, 2008–súčasnosť)</small> * [[Dave Navarro]] – sólové a rytmické gitary, akustická gitara, klavír <small>(1986–1991, 1997, 2001–2004, 2008–súčasnosť)</small> * [[Stephen Perkins]] – bicie, perkusie <small>(1986–1991, 1997, 2001–2004, 2008–present)</small> * [[Chris Chaney]] – basová gitara <small>(2002–2004, 2009 & 2010, 2011–súčasnosť)</small> ;Bývalí * [[Eric Avery]] – basová gitara, akustická gitara <small>(1985–1991, 2008–2010)</small> * [[Martyn LeNoble]] – basová gitara <small>(2000–2002)</small> * [[Duff McKagan]] – basová gitara <small>(March–September 2010)</small> * Matt Fanuka - gitara <small>(1985)</small> * Chris Brinkman - gitara <small>(1985-1986)</small> * Mark Pritchard - gitara <small>(1986)</small> * Ed Dobrydnio - gitara <small>(1986)</small> * Matt Chaikin - bicie <small>(1985-1986)</small> ;Koncertní a štúdioví * [[Flea]] – basová gitara <small>(1997)</small>, trúbka <small>(1987)</small> * [[Dave Sitek]] – basová gitara <small>(2010–2011)</small><ref name="spinnermusic1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spinnermusic.co.uk/2011/05/20/perry-farrell-janes-addiction-dave-sitek-queen|titul=Perry Farrell Battles Queen for a Bassist, Plots Dream Lineup for Lollapalooza 2012|vydavateľ=Spinner|dátum prístupu=2013-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20110528054136/http://www.spinnermusic.co.uk/2011/05/20/perry-farrell-janes-addiction-dave-sitek-queen|dátum archivácie=2011-05-28}}</ref> ;Timeline <div class="left" > <timeline> ImageSize = width:800 height:auto barincrement:30 PlotArea = left:100 bottom:60 top:0 right:10 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:08/01/1985 till:03/11/2013 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:Vokály value:redorange legend:Vokály id:Basgitara value:purple legend:Basgitara id:Gitara value:brightblue legend:Gitara id:Bicie value:pink legend:Bicie Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:2 start:1986 ScaleMinor = increment:1 start:1987 LineData = at:08/23/1988 color:black layer:back at:08/21/1990 color:black layer:back at:07/22/2003 color:black layer:back at:10/18/2011 color:black layer:back BarData = bar:Farrell text:"Perry Farrell" bar:Avery text:"Eric Avery" bar:Flea text:"Flea" bar:LeNoble text:"Martyn LeNoble" bar:Chaney text:"Chris Chaney" bar:Duff text:"Duff McKagan" bar:Sitek text:"Dave Sitek" bar:Chaikin text:"Matt Chaikin" bar:Perkins text:"Stephen Perkins" bar:Fanuka text:"Matt Fanuka" bar:Brinkman text:"Chris Brinkman" bar:Pritchard text:"Mark Pritchard" bar:Ed text:"Ed Dobrydnio" bar:Navarro text:"Dave Navarro" PlotData= bar:Farrell from:08/01/1985 till:09/26/1991 color:Vokály bar:Farrell from:08/01/1997 till:12/08/1997 color:Vokály bar:Farrell from:01/01/2001 till:06/01/2004 color:Vokály bar:Farrell from:04/23/2008 till:end color:Vokály bar:Avery from:08/01/1985 till:09/26/1991 color:Basgitara bar:Avery from:04/23/2008 till:03/01/2010 color:Basgitara bar:Flea from:08/01/1997 till:12/08/1997 color:Basgitara bar:LeNoble from:01/01/2001 till:07/28/2002 color:Basgitara bar:Chaney from:08/19/2002 till:06/01/2004 color:Basgitara bar:Chaney from:12/31/2009 till:01/01/2010 color:Basgitara bar:Chaney from:10/16/2010 till:10/16/2010 color:Basgitara bar:Chaney from:03/17/2011 till:end color:Basgitara bar:Duff from:03/02/2010 till:09/07/2010 color:Basgitara bar:Sitek from:09/01/2010 till:08/03/2011 color:Basgitara bar:Chaikin from:10/24/1985 till:02/01/1986 color:Bicie bar:Perkins from:03/01/1986 till:09/26/1991 color:Bicie bar:Perkins from:08/01/1997 till:12/08/1997 color:Bicie bar:Perkins from:08/01/1997 till:12/08/1997 color:Bicie bar:Perkins from:01/01/2001 till:06/01/2004 color:Bicie bar:Perkins from:04/23/2008 till:end color:Bicie bar:Fanuka from:10/24/1985 till:10/28/1985 color:Gitara bar:Brinkman from:10/24/1985 till:01/01/1986 color:Gitara bar:Pritchard from:01/01/1986 till:01/10/1986 color:Gitara bar:Ed from:01/10/1986 till:02/01/1986 color:Gitara bar:Navarro from:03/01/1986 till:09/26/1991 color:Gitara bar:Navarro from:08/01/1997 till:12/08/1997 color:Gitara bar:Navarro from:08/01/1997 till:12/08/1997 color:Gitara bar:Navarro from:01/01/2001 till:06/01/2004 color:Gitara bar:Navarro from:04/23/2008 till:end color:Gitara </timeline> </div> ==Diskografia== {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Jane's Addiction}} ;Štúdiové albumy *''[[Nothing's Shocking]]'' (1988) *''[[Ritual de lo habitual]]'' (1990) *''[[Strays (album)|Strays]]'' (2003) *''[[The Great Escape Artist]]'' (2011) ==Referencie== {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Jane's Addiction}} ==Externé odkazy== * [http://www.janesaddiction.com Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220215222151/https://www.janesaddiction.com/ |date=2022-02-15 }} * [http://www.rollingstone.com/artists/janesaddiction Jane's Addiction] na ''[[Rolling Stone]]'' * {{Allmusic|class=artist|id=p4595|label=Jane's Addiction}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Jane's Addiction|573226623}} [[Kategória:Alternatívnorockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Alternatívnometalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1985]] [[Kategória:Štvorice v hudbe]] [[Kategória:Interpreti Warner Bros. Records]] hjl3z6hc4e9x2khhz4y5sct8sds3d3u BMW rad 7 0 499891 8255605 8029294 2026-07-30T12:57:21Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8255605 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 | obrazok = Bmw-f01-wiki-paultan.org.jpg | vyrobca = [[BMW]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1977 – súčasnosť | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=monocom gmbh Dingolfing |url=http://www.bmw-werk-dingolfing.de |titul=BMW Werk Dingolfing |vydavateľ=Bmw-werk-dingolfing.de |date= |dátum prístupu=2009-10-14}}</ref><br>[[Lerma]], [[Toluca]], [[Mexiko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/page/154 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.solunet-infomex.com/mexbdir/company.cfm?company=1550462_BMW_TOLUCA_PLANTA_DE_AUTOMOVILES_LERMA_Estado_De_Mexico |titul=Bmw Toluca Planta De Automoviles - Carr Mexico-toluca Km 47.5, Lerma, Estado De Mexico |vydavateľ=solunet-infomex.com |date= |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110716103216/http://www.solunet-infomex.com/mexbdir/company.cfm?company=1550462_Bmw_Toluca_Planta_De_Automoviles_Lerma_Estado_De_Mexico |dátum archivácie=2011-07-16 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.eluniversaledomex.mx/toluca/nota14203.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150215151049/http://www.eluniversaledomex.mx/toluca/nota14203.html | dátum archivácie = 2015-02-15 }}</ref> Chennai, India | predchodca = [[BMW E3]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Luxusný automobil]] | typ_karoserie = 4-dverový [[sedan]] | usporiadanie = [[Klasická koncepcia (pohon)|Motor vpredu, zadný náhon]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} '''BMW rad 7''' je séria [[luxusný automobil|luxusných automobilov]], ktorú od roku 1977 vyrába nemecká automobilka [[BMW]]. Je zároveň vlajkovou loďou automobilky a je dostupný iba ako [[sedan]] v štandardnej a predĺženej verzii. Rad 7 je tradične predstaviteľom nových technológií a dizajnu predtým, ako sa dostanú do menších modelov BMW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.caranddriver.com/reviews/car/10q1/2011_bmw_5-series_535i-second_drive |titul=2011 BMW 5-series / 535i - Second Drive - Auto Reviews |vydavateľ=Car and Driver |date= |dátum prístupu=2010-10-15}}</ref> __TOC__{{Clear}} ==E23 (1977 – 1986)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E23) | obrazok = | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1977 – 1986 <br/> 285 029 kusov<ref name=DeAutos45bis90Oswald>{{Citácia knihy |priezvisko=Oswald |meno=Werner |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos 1945–1990, Band 4|rok=2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02131-5}}</ref> | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = [[R6 (motor)|R6]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor ={{mm|2795|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711>{{Citácia periodika| authorlink = | titul = Fahrbericht: BMW 728 / 730 / 733 i| series = Heft| periodikum = [[Auto, Motor und Sport]]| ročník = 11 |rok=1977 | strany =34 – 42|dátum vydania = 25. máj 1977}}</ref> | vyska = {{mm|1430|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | sirka = {{mm|1800|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | dlzka = {{mm|4860|m}}<ref name=AutoMotorundSport197711/> | hmotnost = {{kg|1530}} – {{kg|1670}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E23}} '''BMW E23''' bol prvým [[luxusný automobil|luxusným automobilom]] radu 7 automobilky BMW. Nahradil veľký sedan [[BMW E3]] a vo výrobe ostal desať rokov od 1977 do 1987. V roku 1986 bol nahradený generáciou [[BMW E32]]. {{-}} ==E32 (1986 – 1994)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E32) | obrazok = | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1986 – 1994 <br/> 311 068 vyrobených<ref name="DeAutos45bis90Oswald"/><ref name=DeAutosab90Kittler>{{Citácia knihy |priezvisko=Kittler |meno=Eberhard |authorlink= |coauthors= |titul= Deutsche Autos seit 1990, Band 5|year=1. Auflage 2001 |vydavateľ=Motorbuch Verlag |miesto=Stuttgart |isbn=3-613-02128-5}}</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/page/154 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = [[R6 (motor)|R6]] benzínový<br />[[V8 (motor)|V8]] benzínový<br />[[V12 (motor)|V12]] benzínový | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2833|m}}<ref name=BMW730>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=14201 |titul=BMW E32 730 @ carfolio |vydavateľ=Carfolio.com |dátum vydania=3. apríl 2008 |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref><br />{{mm|2947|m}} (dlhá) | vyska = {{mm|1400|m}}<br />{{mm|1435|m}} (dlhá) | sirka = {{mm|1845|m}} | dlzka ={{mm|4910|m}}<br />{{mm|5029|m}} (dlhá) | hmotnost = {{kg|1720}}<br />{{kg|1930}} (dlhá)<ref name=BMW750>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=24387 |titul=BMW E32 750 @ carfolio |vydavateľ=Carfolio.com |dátum vydania=3. apríl 2008 |dátum prístupu=2011-09-24}}</ref> | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E32}} V júli 1986<ref name="bimmerboard.com">{{Citácia elektronického dokumentu|autor=shogun |url=http://www.bimmerboard.com/forums/posts/597901 |titul=E32 7 series series buying guide |vydavateľ=Bimmerboard.com |date= |dátum prístupu=2009-09-26}}</ref> uviedlo BMW druhú generáciu radu 7, E32. Medzi niektoré luxusné doplnky patrili [[telefón]], [[fax]], chladiaci box na víno, dvojité sklá, [[regulácia preklzovania]] a systém, ktorý automaticky zvyšoval tlak stieračov aby sa udržal rovnomerný tlak na okno. Pôvodne boli dostupné len benzínové šesťvalcové motory ako v predchádzajúcej generácii. V roku 1987 bol uvedený motor [[V12 (motor)|V12]]. v roku 1992 pribudli motory [[V8 (motor)|V8]] (730i a 740i). Takisto bol model v predĺženej verzii, ktorá bola označovaná písmenom "L". E32 tiež uviedla predĺženú verziu označovanú písmenom "L" (z nemeckého ''Lang''), ktoré sa dávalo za číslo modelu. {{-}} ==E38 (1994 – 2001)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E38) | obrazok = BMW 7er (E38) 20090314 front.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 17. február 1994 – 27. júl 2001<br/>340 242 kusov<ref name="DeAutosab90Kittler"/><ref>''Auto Katalog'', 2003 edition, p. 312. Note: Figures include early E65 production.</ref> | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br>[[Toluca]], [[Mexiko]]<ref name="Vehicle manufacturer profiles">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.automotiveworld.com/oem-tracker/bmw-group/section/6 |titul=Vehicle manufacturer profiles |vydavateľ=Automotive World |date= |dátum prístupu=2011-08-29}}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''Benzínové:'''<br>[[R6 (motor)|R6]]<br/>[[V8 (motor)|V8]]<br/>[[V12 (motor)|V12]]<br/>'''Dieselové:'''<br>R6 Turbo<br>V8 Turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2930|m}} – {{mm|3070|m}} | vyska = {{mm|1425|m}} – {{mm|1435|m}} | sirka = {{mm|1862|m}} | dlzka = {{mm|4984|m}} – {{mm|5124|m}} | hmotnost = {{kg|1710}} – {{kg|2185}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E38}} Tretia generácia E38 bola vyrábaná v rokoch 1994 až 2001. Bola prvou, kedy na pohon boli použité dieselové motory a tiež prvou, ktorá mala voliteľnú 5-rýchlostnú [[Automatická prevodovka|automatickú prevodovku]]. Modely E38 sa stali prvými automobilmi na svete s [[xenónová výbojka|xenónovými]] svetlometmi. V ponuke mal tiež satelitnú navigáciu. Vlajkovou loďou tejto generácia bol model 750i, ktorý sa tiež objavil vo filme ''[[Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'' (1997) ako automobil riadený [[James Bond|Jamesom Bondom]] ([[Pierce Brosnan]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.jamesbondmm.co.uk/vehicles/bmw-750il |titul=James Bond multimedia &#124; BMW 750iL |vydavateľ=Jamesbondmm.co.uk |date= |dátum prístupu=2010-02-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091029135112/http://www.jamesbondmm.co.uk/vehicles/bmw-750il |dátum archivácie=2009-10-29 }}</ref> Model 735i sa objavil vo filme ''[[Kuriér (film)|Kuriér]]'' z roku 2002, kde ho riadil Frank Martin ([[Jason Statham]]). {{-}} ==E65/E66/E67/E68 (2001 – 2008)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (E65/E66/E67/E68) | obrazok = 2006-2008 BMW 7-Series.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2001 – 2008 | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br>[[Rayong]], [[Thajsko]]<br>[[Káhira]], [[Egypt]]<br><br/>[[Kaliningrad]], [[Rusko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.avtotor.ru/index.phpoption=com_content&view=article&id=117&Itemid=486 | titul = Группа компаний Автотор :: Автомобили BMW | vydavateľ = Avtotor.ru | dátum prístupu = 2010-11-04 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''[[Benzínový motor|Benzínové motory:]]'''<br/>[[R6 (motor)|3,0 L N52B30A R6]]<br />[[V8 (motor)|4,0 L N60B40 V8]]<br />[[V12 (motor)|6,0 V12]]<br/>'''Dieselové motory:'''<br/>R6 Turbo<br>V8 Turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|2990|m}} (SWB)<br />{{mm|3129|m}} (LWB) | vyska = | sirka = {{mm|1902|m}} | dlzka ={{mm|5029|m}} (2002-05 E65)<br />{{mm|5169|m}} (2002-05 E66)<br />{{mm|5039|m}} (2006-09 E65)<br />{{mm|5179|m}} (2006-09 E66) | hmotnost = {{kg|1710}} – {{kg|2185}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW E65}} Štvrtá generácia E65 sa vyrábala v rokoch 2001 až 2008. Model [[BMW Hydrogen 7]] bol prvým sériovým automobilom, ktorý poháňal [[vodík]]. Táto generácia používala na rozdiel od predchádzajúcich označenie E65 pre štandardnú dĺžku [[Karoséria|karosérie]], E66 pre predĺženú verziu, E67 pre bezpečnostnú (pancierovú) verziu a E68 pre verziu poháňanú vodíkom, Hydrogen 7. {{-}} ==F01/F02 (2008–2015)== {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (F01/F02) | obrazok = BMW 7er (F01) front 20100515.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2008 – súčasnosť | krajina_povodu = [[Dingolfing]], [[Nemecko]]<br/>[[Rayong]], [[Thajsko]]<ref name="Vehicle manufacturer profiles"/><br/>[[6th of October City]], [[Egypt]]([[Bavarian Auto Group|BAG]])<ref>{{cite web |url=http://www.bag-eg.com/ |title=Bavarian Auto Group |publisher=Bag-eg.com |date=2010-04-09 |accessdate=2010-06-28 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100722001005/http://www.bag-eg.com/ |archivedate=2010-07-22 |deadurl=no }}</ref><br/>[[Chennai]], [[India]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = | usporiadanie = | platforma = | motor = '''Benzínové motory:'''<br>R6 Turbo<br>V8 turbo<br>[[V12 (motor)|V12]] Turbo<br />'''Dieselové motory:'''<br>R6 Turbo<ref name="2010F01">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://paultan.org/archives/2009/06/25/f01f02-bmw-7-series-gets-updated-new-740d-xdrive-and-m-sport-kit/ |titul=F01/F02 BMW 7-Series gets updated with new 740d, xDrive and M-Sport kit! |dátum prístupu=2009-06-25 |autor=Paul Tan |dátum vydania=25. jún 2009 |vydavateľ=Paul Tan's Automotive News }}</ref> | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = {{mm|3070|m}} (SWB)<br />{{mm|3210|m}} (LWB) | vyska = {{mm|1479|m}} (2009 – 2011)<br>{{mm|1481|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br>{{mm|1486|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br>{{mm|1483|m}} (ActiveHybrid LWB) | sirka = {{mm|1902|m}} | dlzka = {{mm|5072|m}} (2009 – 2011 SWB)<br />{{mm|5212|m}} (2009 – 2011 LWB)<br />{{mm|5215|m}} (2012 – súčasnosť LWB)<br />{{mm|5075|m}} (2012 – súčasnosť SWB) | hmotnost = {{kg|1955}} (740i)<br />{{kg|1973}} (740li)<br />{{kg|2075}} (750i)<br />{{kg|2152}} (750i X-Drive)<br />{{kg|2114}} (750li)<br />{{kg|2177}} (750li X-Drive)<br />{{kg|2274}} (760li) | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} {{Hlavný článok|BMW F01}} Piata generácia F01/F02 sa dostala do predaja v novembri 2008. Je prvou, ktorá používa 8-rýchlostnú [[automatická prevodovka|automatickú prevodovku]] a [[pohon 4 × 4|pohon všetkých kolies]]. Takisto je prvou, ktorej všetky motory sú prepĺňané [[turbodúchadlo]]m. Model [[BMW ActiveHybrid7]] je prvým, ktorý používa [[elektromotor]]. {{-}} == G11/G12 (2015 – súčasnosť) == {{Infobox Automobil | nazov = BMW rad 7 (G11/G12) | obrazok = BMW, IAA 2017 (1Y7A2712).jpg }} ==Produkcia== {| class="wikitable collapsible collapsed" |- ! Rok !Celkovo !!Predaj v USA !!Predaj v Číne |- | 1995 | ||22 637<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Ends+Best+Year+Ever+By+Shattering+100,000-Vehicle+Luxury...-a018995033 |titul=BMW Ends Best Year Ever By Shattering 100,000-Vehicle Luxury Automotive Sales Barrier in the U.S. |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=7. január 1997 |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170715224800/https://www.thefreelibrary.com/BMW+Ends+Best+Year+Ever+By+Shattering+100,000-Vehicle+Luxury...-a018995033 |dátum archivácie=2017-07-15 }}</ref>|| |- | 1996 | ||22 775|| |- | 1997 | 49 700<ref name="bmw7seriesprod">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autointell.com/european_companies/BMW/business-figures/BMW-business-figures-1997-2006-WB.xls |titul=BMW (Rover) Sales & Production Databook |publisher= |rok=2006 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>||-|| |- | 1998 | 47 200<ref name="bmw7seriesprod"/>||-|| |- | 1999 | 43 000<ref name="bmw7seriesprod"/>||18 233<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Delivers+Strongest+Sales+Success+Ever+in+2000.-a068677785 |titul=BMW Delivers Strongest Sales Success Ever in 2000 |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=3. január 2001 |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140221202108/http://www.thefreelibrary.com/403.htm |dátum archivácie=2014-02-21 }}</ref>|| |- | 2000 | 39 000<ref name="bmw7seriesprod"/>||16 619|| |- | 2001 | 32 749<ref name="bmw7seriesprod"/>||13 389<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.thefreelibrary.com/BMW+Group+Ends+Best+Year+Ever+With+Record+Month%3B+December+Sales+Up+43...-a096074416 |titul=BMW Group Ends Best Year Ever With Record Month; December Sales Up 43 Percent; Year-to-date Sales Up 20 Percent |vydavateľ=Thefreelibrary.com |dátum vydania=3. január 2003 |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121022134029/http://www.thefreelibrary.com/BMW+Group+Ends+Best+Year+Ever+With+Record+Month%3B+December+Sales+Up+43...-a096074416 |dátum archivácie=2012-10-22 }}</ref>|| |- | 2002 | 53 504<ref name="bmw7seriesprod"/>||22 006|| |- | 2003 | 57 899<ref name="bmw7seriesprod"/>||20 473<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2005/01/04/313805.html |titul=BMW Group Shatters All Past Annual Sales Records in 2004 |vydavateľ=Theautochannel.com |date= |dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2004 | 47 689<ref name="bmw7seriesprod"/>||16 155<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2006/01/04/204975.html |titul=BMW Group Sets All-Time Annual Sales Record, Highest Sales Month Ever in 2005 |publisher=Theautochannel.com |dátum vydania=4. január 2006|dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2005 | 50 062<ref name="bmw7seriesprod"/>||18 165<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theautochannel.com/news/2007/01/03/032847.html |titul=BMW Group Reports 2006 - Strongest Year Ever |vydavateľ=Theautochannel.com |date= |dátum prístupu=2009-09-25}}</ref>|| |- | 2006 | 50 227<ref name="bmw7seriesprod"/>||17 796|| |- | 2007 | 44 421<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/zahlen_und_fakten_2007/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2007 - BMW remains the most successful premium car brand in the world |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=18. marec 2008 |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110721013949/http://www.bmwgroup.com/annualreport2007/nav/index.html?http%3A%2F%2Fwww.bmwgroup.com%2Fannualreport2007%2Fzahlen_und_fakten_2007%2Fmarke_bmw.html |dátum archivácie=2011-07-21 }}</ref>||14 773|| |- | 2008 | 38 835<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/zahlen_und_fakten_2008/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2008 - BMW sales volume influenced by model life cycle factors |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=18. marec 2009 |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110721013901/http://www.bmwgroup.com/annualreport2008/nav/index.html?http%3A%2F%2Fwww.bmwgroup.com%2Fannualreport2008%2Fzahlen_und_fakten_2008%2Fmarke_bmw.html |dátum archivácie=2011-07-21 }}</ref>||12 276|| |- | 2009 | 52,680<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/nav/index.html?http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/zahlen_und_fakten_2009/marke_bmw.html |titul=Annual Report 2009 - BMW brand sales volume below previous year's level. |vydavateľ=BMW Group |dátum vydania=17. marec 2010 |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110721013851/http://www.bmwgroup.com/annualreport2009/nav/index.html?http%3A%2F%2Fwww.bmwgroup.com%2Fannualreport2009%2Fzahlen_und_fakten_2009%2Fmarke_bmw.html |dátum archivácie=2011-07-21 }}</ref>||9 254<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/bmw-group-us-reports-december-2010-sales-112885809.html |titul=BMW Group U.S. Reports December 2010 Sales |miesto=New Jersey |periodikum=Prnewswire.com |dátum vydania=4. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24}}</ref>|| |- | 2010 | 65 814<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bmwgroup.com/e/nav/index.html?../0_0_www_bmwgroup_com/home/home.html&source=overview |titul=BMW Group |vydavateľ=BMW Group |date= |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110721013016/http://www.bmwgroup.com/e/nav/index.html?..%2F0_0_www_bmwgroup_com%2Fhome%2Fhome.html&source=overview |dátum archivácie=2011-07-21 }}</ref>||12,253 (101)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.hybridcars.com/hybrid-clean-diesel-sales-dashboard/december-2010.html |titul=December 2010 Dashboard: Year End Tally |vydavateľ=Hybrid Cars |dátum vydania=7. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110712233547/http://www.hybridcars.com/hybrid-clean-diesel-sales-dashboard/december-2010.html |dátum archivácie=2011-07-12 }}</ref>||26 553<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://auto.china.com/dongtai/qy/11031467/20110111/16336008.html |titul=2010年BMW品牌销售16万辆 MINI品牌超万辆-汽车频道_中华网 |vydavateľ=Auto.china.com |dátum vydania=11. január 2011 |dátum prístupu=2011-08-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110718190611/http://auto.china.com/dongtai/qy/11031467/20110111/16336008.html |dátum archivácie=2011-07-18 }}</ref> |- | 2011 | 68 774 ||11 299<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.prnewswire.com/news-releases/bmw-group-achieves-second-best-sales-year-ever-in-the-us-136741643.html |titul=BMW Group Achieves Second Best Sales Year Ever in the U.S. - WOODCLIFF LAKE, N.J., Jan. 5, 2012 /PRNewswire/ |miesto=New Jersey |vydavateľ=Prnewswire.com |date= |dátum prístupu=2012-01-06}}</ref>|| |- | 2012 | 59 184 || 11 098 || |} == Referencie == {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:BMW 7 Series}} ==Externé odkazy== *[https://www.bmw.com/en/bmw-models/7-series-sedan.html Oficiálna webstránka BMW radu 7 Sedan] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190103113623/https://www.bmw.com/en/bmw-models/7-series-sedan.html |date=2019-01-03 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|BMW 7 Series|578840014}} {{BMW}} [[Kategória:Automobily BMW]] [[Kategória:Luxusné automobily]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Limuzíny]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] 6dgmqicjbw88gma0nfhtg4iwj9k6mys Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8255595 8255134 2026-07-30T12:33:39Z Pe3kZA 39673 akt. 8255595 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dugovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Nesvady]] | municipality1 = [[Komoča]] | municipality2 = [[Kolárovo]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Prameň | source_location = [[Komoča]] | source_elevation = cca 111 | source_lat_d = 47.9504 | source_long_d = 18.0175 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Martovský kanál]], [[Nesvady]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.9419 | mouth_long_d = 18.0690 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-70 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dugovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Martovský kanál|Martovského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,6 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = Bratislava}}</ref>, na západnom okraji [[Komoča|Komoče]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|111}}<ref name=UGK/> Od prameňa v neveľkom lesíku v lokalite Ostrov<ref name=mcz/> tečie krátko severovýchodným, následne severozápadným až severným smerom k sútoku [[Váh]]u s umelým korytom [[Nitra (rieka)|Nitry]]. Tu sa stáča na severovýchod a lemovaný súvislým porastom vyššej vegetácie pokračuje súbežne Nitrou severným okrajom Komoče a oblasťou Hunvalov.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.955800,18.028882,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> Onedlho, v lokalite Veľký Weisz<ref name=mcz/>, sa stáča juhovýchodným smerom a tečie oblasťou Topoľové<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, kde sa pripája pravostranný prítok z Komoče.<ref name=UGK/> V strednej časti vedie rovinatou oblasťou s minimálnym spádom a stáčajúc sa veľkým oblúkom na juhovýchod sa dostáva do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]].<ref name=GP/> Križuje [[Cesta II. triedy 563 (Slovensko)|cestu II/563]]<ref name=Tm/> a cez Diely pokračuje do oblasti Štrkové. Na okraji lokality Ovocné polia, sa severoozápadne od [[Nesvady|Nesvad]], sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Martovský kanál|Martovského kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.06883&y=47.94229&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dugovský kanál preteká najskôr katastrálnym územím obce [[Komoča]], odkiaľ prechádza do katastra [[Kolárovo|Kolárova]] a napokon nakrátko aj na územie mesta [[Nesvady]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kol%C3%A1rovo&source=osm&id=1015716162&ds=1&x=18.0564974&y=47.9457464&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.06883&y=47.94229&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} <!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Nesvady]] [[Kategória:Kolárovo]] [[Kategória:Komoča]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> ivkqmrwioqq34dnialj78a8rrivo1xb 8255938 8255595 2026-07-31T11:56:04Z Pe3kZA 39673 akt. 8255938 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Ihličie | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Nesvady]] | municipality1 = [[Vrbová nad Váhom]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Sady</nowiki>, [[Nesvady]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.8933 | source_long_d = 18.0412 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Divý kanál]], [[Nesvady]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.8952 | mouth_long_d = 18.0566 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-61 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Ihličie'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Divý kanál|Divého kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 1,7 km a je tokom VII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhovýchodne od [[Kolárovo|Kolárova]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Od prameňa na okraji neveľkého lesíka v lokalite Sady<ref name=UGK/> tečie severovýchodným smerom. Rovinatým územím vedie lemovaný riedkym nesúvislým porastom a v strednej časti sa stáča na východ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.895775,18.044841,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> Prechádza do oblasti vyššej vegetácie a severne od Listového jazera sa mierne stáča na juhovýchod do lokality Malý Pogáň.<ref name=mcz/> Vedie okrajom [[Listové jazero|rovnomennej prírodnej rezervácie]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> s mokrinami a okrajom lokality Listové tečie oblasťou nížinného lesa. Na dolnom toku sa mierne stáča na východ a juhozápadne od [[Nesvady|Nesvad]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Divý kanál|Divého kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.05663&y=47.89523&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok Ihličie pramení a preteká katastrálnym územím mesta [[Nesvady]], pričom v dolnej časti toku vytvára hranicu s územím obce [[Vrbová nad Váhom]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Nesvady&source=osm&id=1015716171&ds=1&x=18.0487047&y=47.8964699&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.05663&y=47.89523&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} <!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Nesvady]] [[Kategória:Vrbová nad Váhom]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 422fv58l546ddjxiksbpcqbzabccdep Antiochos 0 510510 8255838 8171680 2026-07-31T08:07:20Z Luppus 39967 8255838 wikitext text/x-wiki '''Antiochos''' ({{v jazyku|grc|''Ἀντίοχος''}}{{--}}''Antiochos'', {{v jazyku|lat|''Antiochus''}}) môže byť: * v ríši Seleukovcov: ** vládca v rokoch 281 – 261 pred Kr., pozri [[Antiochos I.]] ** vládca v rokoch 261 – 246 pred Kr., pozri [[Antiochos II.]] ** vládca v rokoch 222 – 187 pred Kr., pozri [[Antiochos III.]] ** vládca v rokoch 221 – 193 pred Kr., pozri [[Antiochos (syn Antiocha III.)]] ** vládca v rokoch 175 – 164 pred Kr., pozri [[Antiochos IV.]] ** najstarší syn Seleuka IV., pozri [[Antiochos (syn Seleuka IV.)]] ** vládca v rokoch 164 – 162 pred Kr., pozri [[Antiochos V.]] ** vládca v rokoch 144 – 142 pred Kr., pozri [[Antiochos VI.]] ** vládca v rokoch 138 – 129 pred Kr., pozri [[Antiochos VII.]] ** vládca v rokoch 125 – 96 pred Kr., pozri [[Antiochos VIII.]] ** vládca v rokoch 116 – 96 pred Kr., pozri [[Antiochos IX.]] ** vládca v rokoch 95 – 83 pred Kr., pozri [[Antiochos X.]] ** vládca v rokoch 95 – 92 pred Kr., pozri [[Antiochos XI.]] ** vládca v rokoch 87 – 84 pred Kr., pozri [[Antiochos XII.]] ** vládca v rokoch 69 – 64 pred Kr., pozri [[Antiochos XIII.]] ** mladší syn Antiocha II., pozri [[Antiochos Hierax]] * v kráľovstve Kommagéna: ** vládca v rokoch 69 – 36 pred Kr., pozri [[Antiochos I. (kráľ Kommagény)]] ** vládca v 1. stor. pred Kr., pozri [[Antiochos II. (kráľ Kommagény)]] ** vládca od roku 12 pred Kr. do roku 17, pozri [[Antiochos III. (kráľ Kommagény)]] ** vládca od roku 38 do roku 72, pozri [[Antiochos IV. (kráľ Kommagény)]] * v gréckej mytológii: ** syn Pterelaa z Tafu, pozri [[Antiochos (syn Pterelaa)]] ** syn Herakla a Médy, pozri [[Antiochos (syn Herakla)]] ** syn egyptského kráľa Aigypta, pozri [[Antiochos (syn Aigypta)]] ** jeden z ôsmich synov Mela, pozri [[Antiochos (syn Mela)]] * postava staroveku: ** messénsky kráľ v 8. stor. pred Kr., pozri [[Antiochos (syn Finta)]] ** vodca Tesálskej únie v 2. polovici 6. stor. pred Kr., pozri [[Antiochos (syn Echekratida)]] ** grécky historik v 5. stor. pred Kr., pozri [[Antiochos zo Syrakúz]] ** otec Seleuka I., pozri [[Antiochos (otec Seleuka I.)]] ** kormidelník aténskej floty v 5. stor. pred Kr., padol v bitke pri Notiu, pozri [[Antiochos (kormidelník)]] ** olympijský víťaz v roku 400 pred Kr., pozri [[Antiochos z Leprea]] ** grécky filozof v 1. stor. pred Kr., pozri [[Antiochos z Askalónu]] ** grécky sochár v 1. stor. pred Kr., pozri [[Antiochos (syn Démétria)]] ** grécky sochár v 1. stor. pred Kr., pozri [[Antiochos (sochár)]] ** grécky filozof v 2. storočí, pozri [[Antiochos z Atén]] ** skeptický filozof v 2. storočí, pozri [[Antiochos z Laodikeje]] ** kresťanský mních a spisovateľ v 7. storočí, pozri [[Antiochos Palestínsky]] {{Rozlišovacia stránka}} n8ajau8ngk8ap2qjmsmepw0fer55tzs Tom Bell 0 514171 8255777 7455657 2026-07-30T22:11:13Z IronLiberty 280078 +lnk 8255777 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec |Meno = Thomas W. Bell |Rodné meno = |Portrét = <!-- len názov súboru --> |Profesia = právnik, filozof, univerzitný pedagóg |Polia pôsobnosti = právo duševného vlastníctva, internetové právo |Známy vďaka = |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = Chapman University <br> [[Cato Institute]] |Počet citácií = |Alma mater = Univesity of Chicago <small>(J.D.)</small><br> University of Southern California <small>(M.A.)</small><br> University of Kansas <small>(B.A.)</small> |Akademický titul = Professor |Vedecká hodnosť = |Významní profesori = |Významní študenti = |Vplyvy = |Ovplyvnil = |AutorBot = |AutorZoo = |Ocenenia = |Dátum narodenia = [[1966]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = <!-- {{duv|Y2|M2|D2|Y1|M1|D1}} --> |Miesto úmrtia = |Národnosť = [[Američania (USA)|americká]] |Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty]] |Miesto pobytu = |Manželka = |Partnerka = |Deti = |Príbuzní = |Podpis = <!-- len názov súboru --> |Webstránka = {{url|http://www.tomwbell.com/|www.tombell.com}} |eMail = tbell[[Súbor:At char.svg|12px]]chapman.edu |Údaje = |Poznámky = }} '''Thomas „Tom“ W. Bell''' (pseudonym: ''T.O. Morrow''; * [[1966]]) je americký právnik, filozof a univerzitný pedagóg, predstaviteľ [[extropianske myslenie|extropianskeho myslenia]]. V súčasnosti (2014) pôsobí ako profesor na Dale E. Fowler School of Law, Chapman University v meste Orange v [[Kalifornia|Kalifornii]] a zoberá sa najmä právom duševného vlastníctva. == Život == V roku 1987 získal titul [[bakalár|Bachelor of Arts]] v odbore filozofia na University of Kansas, v roku 1989 [[Magister (akademická hodnosť)|Master of Arts]] taktiež v odbore filozofia na University of Southern California. Následne študoval právo na University of Chicago Law School, kde v roku 1993 získal titul [[Doktor práv|Juris Doctor]].<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Bell | Meno = Tom W. | Rok = 2013 | Titul = CV | URL = http://www.tomwbell.com/BellCV.pdf | DátumVydania = 2013-05 | DátumPrístupu = 2014-08-25 | Strana = 7}} {{eng icon}}</ref> Pôsobí tiež ako riaditeľ Telekomunikačných a technologických štúdií na [[Cato Institute]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2014 | Titul = Thomas W. Bell | URL = http://www.chapman.edu/our-faculty/thomas-bell | Miesto = Orange (CA) | Vydavateľ = Dale E. Fowler School of Law | DátumPrístupu = 2014-08-25}} {{eng icon}}</ref> == Extropiánske aktivity == V januári 1988 uviedol pojem [[extropia]].<ref name=hmolpedia>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Thims | Meno = Libb | Heslo = Tom Bell | URLHesla = http://www.eoht.info/page/Tom+Bell | Rok = c2014 | Titul = Hmolpedia : An Encyclopedia of Human Thermodynamics, Human Chemistry, and Human Physics | URL = http://www.eoht.info/page/Tom+Bell | DátumVydania = 2010-03-02 | DátumPrístupu = 2014-08-25}} {{eng icon}}</ref><ref name=tomorrow>{{Citácia Harvard | Titul = T.0. Morrow | URL = http://web.archive.org/web/20080808155749/members.aol.com/t0morrow/T0Mpage.html | Miesto = | Vydavateľ = Extropy Institute | Rok = c2008 | DátumPrístupu = 2014-08-25}} (archivovaná verzia z 2008-08-08 prostredníctvom WebArchive.org) {{eng icon}}</ref> Spolu s [[Max More|Maxom Moreom]] založil časopis ''[[Extropy]]'', ktorého prvé číslo bolo vydané v auguste 1988 (s podtitulkom ''Vaccine for Future Shock''), nákladom 50 výtlačkov.<ref name="r1">{{Citácia Harvard | Titul = History and Achievements of ExI from 1988—2005 | URL = http://web.archive.org/web/20130403011140/http://www.extropy.org/history.htm | Miesto = | Vydavateľ = Extropy Institute | Rok = c2013 | DátumPrístupu = 2014-08-25}} (archivovaná verzia z 2013-04-03 prostredníctvom WebArchive.org) {{eng icon}}</ref> V redakčnej rade časopisu pôsobil aj po nástupe na štúdium práva.<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Bell | Meno = Tom W. | Rok = 1991 | Titul = Privately Produced Law | URL = http://www.libertarian.co.uk/lapubs/legan/legan016.pdf | Periodikum = Legal Notes | Číslo = 16 | Miesto = London | Vydavateľ = Libertarian Alliance | ISSN = 0267-7083 | Strana = i}} {{eng icon}}</ref> V roku 1991 bol ako nezisková vzdelávacia organizácia založený [[Extropy Institute]], v ktorom pôsobil ako viceprezident a riaditeľ.<ref name="r1" /> == Právnické aktivity == Od roku 1998 pôsobí na Chapman University Dale E. Fowler School of Law v meste Orange v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Zaoberá sa problematikou práva v informačnom veku, [[duševné vlastníctvo|duševným vlastníctvom]], internetovým právom, [[copyright]]om, [[korporácia]]mi a ďalšími oblasťami súvisiacimi s najnovšími problémami práva spojenými s pokročilými technológiami. == Dielo == '''Monografie''' * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Bell | Meno = Tom W. | Rok = 2014 | Titul = Intellectual Privilege: Copyright, Common Law, and the Common Good | Miesto = Arlington (VA) | Vydavateľ = George Mason University | ISBN = 0989219380}} '''Články a štúdie''' * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Bell | Meno = Tom W. | Rok = 1991 | Titul = Privately Produced Law | URL = http://www.libertarian.co.uk/lapubs/legan/legan016.pdf | Periodikum = Legal Notes | Číslo = 16 | Miesto = London | Vydavateľ = Libertarian Alliance | ISSN = 0267-7083}} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Bell | Meno = Tom W. | Rok = 2001 | Titul = Internet Privacy and Self-regulation : Lessons From the Porn Wars | Miesto = Washington, D.C. | Vydavateľ = Cato Institute | OCLC = 51225230}} * Bell, Tom W.: Privately Produced Law. In: Extropy. Vol 3, No. 1, Spring 1991, 8 str. * Bell, Tom W., Murashige, K.H.: Who Owns Your Genes ? Paper presented at EXTRO-4 Conference: Biotech Futures: Challenges of Life Extension and Genetic Engineering, Berkeley, California, August 7-8, 1999 '''Ostatná publikačná činnosť''' * {{Citácia Harvard | PriezviskoEditora = Bell | MenoEditora = Tom W. | PriezviskoEditora2 = Singleton | MenoEditora2 = Solveig | Rok = 1998 | Titul = Regulators' Revenge : The Future of Telecommunications Deregulation | Miesto = Washington, DC. | Vydavateľ = Cato Institute | ISBN = 188257768X}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|http://www.tomwbell.com/|Osobný web}} {{eng icon}} * {{url|http://www.cato.org/people/tom-bell|Tom Bell}} na stránkach CATO Institute {{eng icon}} * {{url|http://www.chapman.edu/our-faculty/thomas-bell|Tom Bell}} na stránkach Chapman University {{eng icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bell, Tom}} [[Kategória:Futurológovia]] [[Kategória:Transhumanizmus]] [[Kategória:Právnici USA]] [[Kategória:Libertariáni]] 60s7yayivcnm2dj3rebuegxj0z4f9i7 Nissan Silvia 0 528240 8255607 6854592 2026-07-30T12:57:23Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8255607 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Nissan Silvia | obrazok = Nissan Silvia S15 001.JPG | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1964 – 1968<br>1974 – 2002 | krajina_povodu = [[Iwaki (mesto, Fukušima)|Iwaki]], [[Fukušima (prefektúra)|Fukušima]], [[Japonsko]] | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Športový automobil]] | typ_karoserie = | usporiadanie = [[Klasická koncepcia (pohon)|Motor vpredu, zadný náhon]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} '''Nissan Silvia''' je názov radu [[športový automobil|športových]] [[kupé (automobil)|kupé]] postavených na základe platformy [[Platforma Nissan S|Nissan S]]. Hoci posledné modely zdieľali podvozok s ďalšími automobilmi vyrábanými Nissanom (predovšetkým európsky [[Nissan 200SX]] a severoamerický [[Nissan 240SX]] v generáciách S13 a S14, a japonský [[Nissan 180SX]]), názov ''Silvia'' nie je zameniteľný s podvozkovými kódmi. ==Pôvodná Silvia== {{Infobox Automobil | nazov = CSP311 | obrazok = CPS311.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Datsun 1600 Coupe<ref>Australian Motor Manual's 1967 Road Test Annual, page 40</ref> | produkcia = 1965 – 1968 (554 vyrobených) | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé (automobil)|kupé]] | usporiadanie = | platforma = [[Datsun Sports|Datsun CSP311 platforma]] | motor = 1,6 l ''[[Motor Nissan H|R]]'' [[R4 (motor)|R4]] | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 4-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]] | razvor = {{mm|2280|m}} | vyska = {{mm|1275|m}} | sirka = {{mm|1508|m}} | dlzka = {{mm|3986|m}} | hmotnost = {{kg|977}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Nissan Silvia CSP311 debutoval v septembri 1964 na [[Tokijský autosalón|Tokijskom autosalóne]] ako "Datsun Coupe 1500". Tento úvodný model bolo ručne stavané kupé so základom v kabriolete [[Datsun Sports|Fairlady]]. Model CSP311 poháňal 96-koňový 1,6-litrový motor [[motor Nissan H|Nissan H]], vybavený [[Karburátor SU|karburátormi SU]]. Jeho výroba skončila v roku 1968, potom ako bolo vyrobených 554 kusov (hlavne v roku 1965), každý kus s jedinečne ručne formovanými karosárskymi panelmi. Z týchto 554 kusov sa predala väčšina v Japonsku, 49 exemplárov bolo exportovaných do Austrálie a ďalších 10 do ďalších krajín. {{-}} ==S10== {{Infobox Automobil | nazov = S10 | obrazok = Nissan_New_Silvia.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = [[Datsun 200SX|Datsun 180SX]] | produkcia = 1975 – 1979 | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverový [[fastback]] | usporiadanie = | platforma = | motor = 1,8 l ''[[Motor Nissan L|L18]]'' [[R4 (motor)|R4]] (Japonsko)<br>2,0 l ''[[Motor Nissan L|L20B]]'' R4 (USA) | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka =3-rýchlostná ''3N71'' [[Automatická prevodovka|automatická]]<br>5-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálna]] | razvor = {{mm|2340|m}} | vyska = {{mm|1300|m}} | sirka = {{mm|1600|m}} | dlzka = {{mm|4135|m}} | hmotnost = {{kg|990}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = [[Nissan Sunny]] | dizajner = }} Model S10 bol prvým modelom Silvia, ktorý sa masovo vyrábal na úplne novej platforme Nissan S. Bola to športová kompaktná platforma so [[Zadný náhon|zadným náhonom]].<ref>{{cite journal|title=Nissan Silvia|journal=Automotive Engineering International|year=1999|volume=107|page=23|publisher=Society of Automotive Engineers}}</ref> Japonské verzie boli exkluzívne japonskými obchodnými zástupcami nazývané ''[[Nissan Motor Company|Nissan Prince Store]]'' popri väčších [[Nissan Skyline|Skylinoch]]. {{-}} ==S110== {{Infobox Automobil | nazov = S10 | obrazok = Silvia2000ZSE-X_04.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Nissan Silvia (S110) 2-dverové kupé, Nissan Gazelle, Datsun 200SX (USA a Kanada), Datsun Sakura (Mexiko), Datsun 180SX, Nissan 240RS (rally automobil) | produkcia = 1979 – 1983 | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = [[Nissan Stanza]] | trieda = | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé (automobil)|kupé]]<br>3-dverový [[hatchback]] | usporiadanie = | platforma = [[Platforma Nissan S|Nissan S]] | motor = 1,8 l ''[[Motor Nissan Z|Z18ET]]'' [[R4 (motor)|R4]] turbo<br>2,0 l ''[[Motor Nissan FJ|FJ20E]]'' R4<br>2,0 l ''[[Motor Nissan Z|Z20]]'' R4<br>2,0 l ''Z20E'' R4<br>2,2 l ''Z22E'' R4<br>2,4 l ''FJ24'' R4 (240RS) | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 3-rýchlostná automatická<br>5-rýchlostná manuálna | razvor = {{mm|2400|m}} | vyska = {{mm|1310|m}} | sirka = {{mm|1680|m}} | dlzka = {{mm|4400|m}} | hmotnost = {{kg|1105}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Názov Silvia (predávaný v USA a [[Kanada|Kanade]] ako '''Datsun 200SX''' a v Mexiku ako '''Datsun Sakura''') bol v ponuke ako 2-dverové kupé a nový 3-dverový hatchback. Japonské verzie hatchback boli nazývané '''Gazelle'''. Túto verziu poháňali motory Z20 a turbodúchadlom prepĺňané motory so vstrekovaním paliva Z18ET. ===240RS=== [[Súbor:Nissan_240RS_003.JPG|left|thumb|Nissan 240R]] Táto generácia bola uvedená ako kupé vybavené 2,4-litrovým motorom [[Motor Nissan FJ|FJ24]] s rozvodom [[DOHC]]. Vyrábalo sa medzi rokmi 1983 a 1985. Stalo sa oficiálnym rely automobilom [[Majstrobstvá sveta v rely|Majstrovstiev sveta v rely]], pričom obsadil najlepšie 2. miesto na [[Rely Nového Zélandu]]. {{-}} ==S12== {{Infobox Automobil | nazov = S12 | obrazok = Mark_I_s12-200SX.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Nissan 180ZX (Švédsko)<br>Nissan 200SX (Severná Amerika)<br>[[Nissan Gazelle]] (Japonsko, Austrália) | produkcia = August 1983 – 1988 | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé (automobil)|kupé]]<br>3-dverový [[hatchback]] | usporiadanie = | platforma = [[Platforma Nissan S|Nissan S]] | motor = 1,8 l ''[[Motor Nissan Z|Z18ET]]'' [[R4 (motor)|R4]] turbo<br>2,0 l ''[[Motor Nissan FJ|FJ20E]]'' R4<br>2,0 l ''[[Motor Nissan Z|Z20]]'' R4<br>2,0 l ''Z20E'' R4<br>2,2 l ''Z22E'' R4<br>2,4 l ''FJ24'' R4 (240RS) | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 5-rýchlostná manuálna<br>4-rýchlostná ''L4N71/E4N71'' [[automatická prevodovka|automatická]] | razvor = {{mm|2425|m}} | vyska = {{mm|1310|m}} | sirka = 1984 – 86: {{mm|1660|m}}<br>1987 – 88: {{mm|1669|m}} | dlzka = 1984 – 86: {{mm|4430|m}}<br>1987 – 88: {{mm|4460|m}} | hmotnost = {{kg|1170}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} Generácia S12 bola vyrábaná od augusta 1983 do roku 1988, pričom sa predávala v dvoch karosárskych verziách – kupé (často nazývané "notchback") a hatchback. 50 kusov bolo vyrobených vo verzii kabriolet. Dizajn hlavy valcov motora CA18DET DOHC bol podobný, ako používali radové šestvalcové motory série [[Motor Nissan RB|RB]] z modelov [[Nissan Skyline GT-R|Skyline GT-R]]. ===Pohonné jednotky=== ====Motor==== {| class="wikitable" !width="120"| !width="140" style="background:#ffdead;"|CA18ET !width="140" style="background:#ffdead;"|CA18DET !width="140" style="background:#ffdead;"|CA20E !width="140" style="background:#ffdead;"|FJ20E !width="140" style="background:#ffdead;"|FJ20ET !width="140" style="background:#ffdead;"|VG30E |- | '''Prepĺňanie''' | align="center"|Turbo | align="center"|Turbo | align="center"|Atmosféricky | align="center"|Atmosféricky | align="center"|Turbo | align="center"|Atmosféricky |- | '''Ventilový rozvod''' | align="center"|SOHC 8 ventilov | align="center"|DOHC 16 ventilov | align="center"|SOHC 8 ventilov | align="center"|DOHC 16 ventilov | align="center"|DOHC 16 ventilov | align="center"|SOHC 12 ventilov |- | '''Valce''' | align="center"|4 | align="center"|4 | align="center"|4 | align="center"|4 | align="center"|4 | align="center"|6 |- | '''Zdvihový objem''' | align="center"|{{cm3|1809}}/{{cm3|1794}} | align="center"|{{cm3|1809}} | align="center"|{{cm3|1974}} | align="center"|{{cm3|1990}} | align="center"|{{cm3|1990}} | align="center"|{{cm3|2960}} |- | '''Max. výkon''' | align="center"|120 koní pri 5200 ot/min /122 koní s katalyzátorom and 2 sviečkami na valec (Európska verzia) | align="center"|169 koní pri 6400 ot/min | align="center"|102 koní pri 5200 ot/min | align="center"|148 koní pri 6400 ot/min | align="center"|188 koní pri 6500 ot/min | align="center"|160 koní pri 5200 ot/min (1987) 165 koní pri 5200 ot/min (1988) |- | '''Max. krútiaci moment''' | align="center"|181.7 Nm pri 3200 ot/min | align="center"|211.6 Nm pri 4000 ot/min | align="center"|157.3 Nm pri 3200 ot/min | align="center"|184.4 Nm pri 4800 ot/min | align="center"|234.6 Nm pri 4800 ot/min | align="center"|235.9 Nm pri 4000 ot/min |- | '''Náhon''' | colspan="9" align="center"|Zadný náhon |- | '''Prevodovka''' | colspan="9" align="center"|4-rýchlostná automatická / 5-rýchlostná manuálna |} ====Verzie náhonu==== {| class="wikitable" |- | '''Kódové označenie''' | align="center"|H190 | align="center"|R180 | align="center"|R200 |- | '''Štýl''' | align="center"|Pevná náprava | align="center"|Nezávislé zavesenie | align="center"|Nezávislé zavesenie |- | '''Roky''' | align="center"|1983 – 1984 | align="center"|1985 – 1988 | align="center"|1984 – 1988 |- | '''Motory''' | align="center"|CA20E | align="center"|CA20E | align="center"|CA18ET CA18DET VG30E FJ20E FJ20ET |- | '''Veľkosť ozubeného kolesa''' | align="center"|7.5" | align="center"|7.0" | align="center"|8.0" |- | '''LSD diferenciál''' | align="center"|Nie | align="center"|Nie | align="center"|Nie (Väčšina) Áno (Niektoré FJ20ET modely) |- | '''Prevodový pomer''' | align="center"|4.11:1 & 3.90:1 (Automat & manuál) | align="center"|4.11:1 | align="center"|4.11:1 & 3.90:1 (iba modely VG30E) |} {{-}} ==S13== {{Infobox Automobil | nazov = S13 | obrazok = 1991NissanSilva.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Nissan 180ZX (Švédsko)<br>Nissan 200SX (Severná Amerika)<br>[[Nissan Gazelle]] (Japonsko, Austrália) | produkcia = 1989 – 1994 | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé (automobil)|kupé]]<br>2-dverový [[kabriolet]] | usporiadanie = | platforma = [[Platforma Nissan S|Nissan S]] | motor = 1,8 l ''[[Motor Nissan CA|CA18DE]]'' [[R4 (motor)|R4]]<br>1,8 l ''[[Motor Nissan CA|CA18DET]]'' [[Turbodúchadlo|turbo]] R4<br>2,0 l ''[[Motor Nissan SR|SR20DE]]'' R4<br>2,0 l ''[[Nissan SR20DET|SR20DET]]'' turbo R4 | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br>5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]] | razvor = {{mm|2474|m}} | vyska = {{mm|1290|m}} | sirka = {{mm|1689|m}} | dlzka = {{mm|4521|m}} | hmotnost = {{kg|1224}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = [[Nissan 180SX]]<br>Nissan [[Nissan 180SX#RS13U|200SX]] ([[Európa]])<br>[[Nissan 240SX]] ([[Severná Amerika]])<br>[[Sileighty]] | dizajner = }} Generácia S13 Silvia bola uvedená uprostred roku 1988 pre modelový rok 1989, bola v Japonsku nesmierne populárna. Počas jej uvedenia v roku 1988, vyhrala cenu [[Car of the Year Japan]]. Silvia S13 už nebola exportovaná, ale namiesto nej bol predávaný preznačený 180SX na väčšine trhov. Európske verzie toho automobilu boli stále známe ako [[Nissan 200SX]]. V Severnej Amerike bola generácia S13 známa ako [[Nissan 240SX|240SX]]. Modely S13 boli jednými z prvých od Nissanu, ktoré používali viacprvkové zadné zavesenie. Niektoré z modelov S13 tiež používali viskózny [[Diferenciál so zvýšeným trením|samosvorný diferenciál]]. Silvie S13 boli pôvodne vybavované motormi [[Motor Nissan CA|CA18DE]] a [[Motor Nissan CA|CA18DET]] pochádzajúce od modelov S12, pričom bol pre motor CA18DET pridaný [[medzichladič]] kvôli zvýšeniu výkonovej stability. V polovici roku 1990 (pre modelový rok 1991) boli uvedené nové motory [[Motor Nissan SR|SR20DE]] a [[Nissan SR20DET|SR20DET]], ktoré sa vyznačovali lepšími výkonovými charakteristikami hlavne vďaka zvýšenému [[zdvihový objem|zdvihovému objemu]] a použitiu efektívnejšieho turbodúchadla, ako bolo v predchádzajúcich modeloch. {{-}} ==S14== {{Infobox Automobil | nazov = S14 | obrazok = Nissan Silvia K's SE (S14) front.JPG | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Nissan 200SX<br>[[Nissan_240SX#Druh.C3.A1_gener.C3.A1cia_.28S14.3B_1995-1998.29|Nissan 240SX]] (Severná Amerika) | produkcia = 1995 – 2000<br>1995 – 1998 (USA) | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé (automobil)|kupé]] | usporiadanie = | platforma = [[Platforma Nissan S|Nissan S]] | motor = 2,0 l ''[[Motor Nissan SR|SR20DE]]'' [[R4 (motor)|R4]]<br>2,0 l ''[[Nissan SR20DET|SR20DET]]'' R4 turbo<br>2,4 l ''[[Motor Nissan KA|KA24DE]]'' R4 | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br>5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]] | razvor = {{mm|2525|m}} | vyska = {{mm|1288|m}} | sirka = {{mm|1727|m}} | dlzka = {{mm|4498|m}} | hmotnost = {{kg|1253}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} :''Táto sekcia je o japonskom modeli automobilu. Pre severoamerický model automobilu, pozri [[Nissan 240SX]]'' Silvia S14 debutovala koncom roku 1993. V porovnaní s modelmi S13 bola S14 nižšia a širšia. [[Rázvor]] a rozchod kolies boli zväčšené, čo viedlo k zlepšeniu riadenia a ovládania. Na rozdiel od exportných trhov, kde boli predaje S14 neisté, v Japonsku ostala Silvia populárna. V roku 1996 podstúpila Silvia S14 jemný facelift, ktorý zahŕňal agresívne vyzerajúce projektorové predné svetlomety a tónované zadné svetlá pre všetky modely. Čelná plocha a ostatné exteriérová výbava boli tiež prerobené. Turbodúchadlo malo efektívnejšiu stredovú sekciu [[guličkové ložisko|guličkového ložiska]]. Takto upravená verzia je známa ako ''kouki'' (後期, doslova "neskoršie obdobie") S14, alebo nadšencami označovaná ako S14A. Posledný modelový rok výrovy S14 bol pre všetky trhy rok 2000. ===270R=== Nismo 270R bola limitovaná edícia vyvinutá spoločnosťou [[Nismo|Nissan Motorsports]]. Automobil bol postavený na ráme Silvie S14, ale mal mnoho vylepšení oproti Silvii. Vyrobených bolo len 50 kusov, a to v roku 1994. Číslo "270" označuje počet koní, na rozdiel od označenia zdvihového motoru (napríklad 240SX). 270R mal kapotu s otvorom na odvetranie, hore (na motore) montovaným medzichladičom, aerokitom Nismo 'Edge', pevnejšou spojkou, 2-cestným samosvorným diferenciálom a logami NISMO na predných aj zadných sedadlách. Všetky modely Nismo 270R boli v čiernej farbe, označením 'Nismo 270R' nad zadnými kolesami a výrobné číslo v odkladacom priestore. ===Autech Version K's MF-T=== Tuningová spoločnosť [[Autech]] vyrobila upravený model Silvia S14 King. Ten mal [[Priehľadný displej|HUD displej]] a biele budíky pre tlak oleja, plniaci tlak a napätie v stredovej konzole, spolu s volantom [[Momo]] a koženou hlavicou radiacej páky. Upravená bola tiež výbava interiéru. Zlepšenie ovládania a riadenia zahŕňa viacprvkové zavesenie, pevnejšie pružiny a tlmiče, predná výztuha tlmičov a zadný [[stabilizátor (motorizmus)|stabilizátor]]. Veľký zadný spojler v štýle F40 a bolykit Autech boli tiež použité. Použité bolo turbodúchadlo [[IHI Corporation|IHI]] VN14 kvôli o niečo rýchlejšiu odozvu a väčší prietok. Použité boli tiež väčšie 480 cc vstrekovače a tenší {{mm|80|m}} medzichladič. Na odvod spalín bol použitý plnoprietokový výfuk Fujitsubo Giken (FGK). Na pohon slúžil motor [[Nissan SR20DET|SR20DET]] upravený na výkon 182 kW/245 koní. {{-}} ==S15== {{Infobox Automobil | nazov = S15 | obrazok = Nissan s15.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = Nissan 200SX (AUS/NZ) | produkcia = 1999 – 2002 | krajina_povodu = | predchodca = | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = | typ_karoserie = 2-dverové [[kupé (automobil)|kupé]]<br>2-dverový [[kabriolet]] | usporiadanie = | platforma = [[Platforma Nissan S|Nissan S]] | motor = 2,0 l ''[[Motor Nissan SR|SR20DE]]'' [[R4 (motor)|R4]]<br>2,0 l [[Nissan SR20DET|SR20DET]] R4 turbo | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = 5-rýchlostná manuálna<br>6-rýchlostná prevodovka<br>4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]] | razvor = {{mm|2525|m}} | vyska = {{mm|1285|m}} | sirka = {{mm|1695|m}} | dlzka = {{mm|4445|m}} | hmotnost = 1200-{{kg|1450}} | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = }} [[Súbor:Nissan_S15_200SX.jpg|left|thumb|160px|Nissan Silvia S15 (Nový Zéland)]] Japonsko potvrdilo novú generáciu Silvie v pre rok 1999, so zvýšeným výkonom motora SR20DET na 184 kW/250 koní, vďaka upraveneným ložiskám turbodúchadla a motormanažmentu. Atmosférický motor SR20DE poskytoval výkon 121 kW/165 koní. Táto generácia Silvie bola predávaná iba v Japonsku, Austrálii a na Novom Zélande, ale bola neoficiálne dostupná vo väčšine ostatných krajín. V Austrálii a na Novom Zélande bola predávaná ako Nissan 200SX. V auguste 2002 zastavil Nissan výrobu platformy S, pričom Silvia S15 bola posledným modelom na tejto platforme. Výroba Silvie bola uprostred úsilia Nissanu znížiť počet svojich platforiem. Nissan Silvia S15 bol posledným automobilom, ktorý niesol označenie Silvia. Súčasná platforma Nissanu pre športové automobily pre celý svet je [[Platforma Nissan FM|FM]], ktorá je základom pre [[Nissan Fairlady Z|Fairlady Z]] ([[Nissan 350Z|350Z]]/[[Nissan 370Z|370Z]] mino Japonska) ako aj pre [[Nissan Skyline|Skyline]] (2001 – súčasnosť; [[Infinity G|Infiniti G35/G37]] v Severnej Amerike). ===Spec-R=== Spec-R verzia sa odlišuje od ostatných modelov Silvia použitím 6-rýchlostnej manuálnej prevodovky. Verzia Spec-R tiež má spevnený rám a pruženie použitím väčších stabilizátorov a výztuh. Tiež veľkou zmenou bolo použitie skrutkového samosvorného diferenciálu; výsledkom bola bezpečnejšie a pre okruhové jazdenie vhodnejšie správanie automobilu. Ako voliteľná výbava bol systém riadenia všetkých kolies HICAS (High Capacity Active Steering). == Referencie == {{reflist}} ==Externé odkazy== *[http://history.nissan.co.jp/SILVIA/S15/0201/index.html Nissan Silvia S15]—Archive of Nissan's official site for the S15 Silvia. ==Zdroj== {{Preklad|en|Nissan Silvia|629092978}} {{Nissan}} [[Kategória:Automobily Nissan]] [[Kategória:Športové automobily]] [[Kategória:Automobily so zadným náhonom]] [[Kategória:Automobily s riadením všetkých štyroch kolies]] [[Kategória:Kupé]] [[Kategória:Kabriolety]] [[Kategória:Automobily skupiny B]] [[Kategória:Rely automobily]] exvtm7388jwfje2cxo3xlz4sfen11mp Jelení skok 0 528611 8255639 7242055 2026-07-30T15:20:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255639 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Jelení skok | other_name = | category = [[prírodná rezervácia]] <!-- *** Image *** --> | image = Jelení skok, přírodní rezervace (3).JPG | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Juhomoravský kraj | district = Okres Brno-venkov | commune = | municipality = [[Vranov (okres Brno-venkov)|Vranov]] | municipality_type = Lokalita | location = | elevation = 250 - 475 | lat_d = 49 | lat_m = 18 | lat_s = 46.03 | lat_NS = S | long_d = 16 | long_m = 38 | long_s = 20.51 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 96.57 | area_unit = ha0 | area1 = | area1_type = <!-- *** History & management *** --> | established = [[22. september]] [[1976]]<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=629| titul =Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2014-10-22|jazyk=po česky}}</ref> | established1 = Ministerstvo kultúry ČSR | established1_type = Vyhlásilo | management = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]] | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Codes *** --> | code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=629 629] | code_type = Kód AOPK ČR <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = IV. <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=49|lat_min=18|lat_sec=46.03|lon_deg=16|lon_min=38|lon_sec=20.51|label=Jelení skok|mark=Green pog.svg |position=left |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka <!-- *** Websites *** --> | commons = Jelení skok (přírodní rezervace) | statistics = | website = [http://www.biolib.cz/cz/locality/id1905/ Biolib.cz] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Jelení skok''' je [[prírodná rezervácia]] ev. č. 629 východne od obce [[Vranov (okres Brno-venkov)|Vranov]] v [[Okres Brno-venkov|okrese Brno-venkov]]. Oblasť spravuje [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]]. == Ochrana == Dôvodom ochrany je zachovanie prírode blízkych spoločenstiev listnatého alebo zmiešaného lesa v hornej časti pravobrežných svahov údolného zárezu rieky [[Svitava (prítok Svratky)|Svitavy]] na podloží brnenskej vyvreliny, súčasných ekosystémových väzieb a biotopov vzácnych a zvlášť chránených druhov rastlín a živočíchov. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam chránených území v okrese Brno-venkov]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Jelení skok (přírodní rezervace)}} == Externé odkazy == * [http://cesko.svetadily.cz/jihomoravsky-kraj/okres-blansko/clanky/prirodni-rezervace-jeleni-skok Stručne na česko.světadíly.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250119223422/https://cesko.svetadily.cz/jihomoravsky-kraj/okres-blansko/clanky/prirodni-rezervace-jeleni-skok |date=2025-01-19 }} * [http://www.epravo.cz/vyhledavani-aspi/?Id=33328&Section=1&IdPara=1&ParaC=2 Výnos MK ČSR č.7034/76 o zriadení rezervácie] == Zdroj == {{Preklad|cs|Jelení skok|11782622}} {{Moravský výhonok}} {{Chránené územia v okrese Brno-venkov}} [[Kategória:Chránené územia v okrese Brno-venkov]] [[Kategória:Drahanská vrchovina]] [[Kategória:Lesy v Česku]] bl6d4f69gxff7fvgxsc5r8dbk1mjrhw Diskusia:Zoznam letísk na Slovensku 1 532107 8255644 5911492 2026-07-30T15:37:35Z Raituhoks 162145 /* Letisko Bytča? */ nová sekcia 8255644 wikitext text/x-wiki == šesťpísmenové kódy == Tie šesťpísmenové kódy pre letiská sa mi zdajú podozrivé. Nepodarilo sa mi ich dohľadať a pokiaľ je mi známe ICAO vydáva len štvorpísmenné.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:14, 9. december 2014 (UTC) == Letisko Bytča? == V ktorom oficiálnom zdroji sa Dolnohričovské letisko nazýva letisko Bytča? --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 15:37, 30. júl 2026 (UTC) jm5j0eu60adpdqu4d5hiq8461kaa908 Exekútor (povolanie) 0 535992 8255719 8250293 2026-07-30T19:18:42Z Magnumka02 301601 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|0 */ 8255719 wikitext text/x-wiki '''Súdny exekútor''' je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (tzv. exekučná činnosť). V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. == Predmet činnosti súdneho exekútora == Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavou Slovenskej republiky]], [[Ústavný zákon|ústavnými zákonmi]], medzinárodnými zmluvami, [[Zákon|zákonmi]], inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti. == Predpoklady pre vymenovanie do funkcie súdneho exekútora == Za exekútora možno vymenovať občana: # ktorý je spôsobilý na [[Právny úkon|právne úkony]] v plnom rozsahu, # ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy na Slovensku alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo, # ktorý je bezúhonný, # ktorý aspoň päť rokov vykonával právnu prax, z toho najmenej tri roky exekučnú prax, # ktorý zložil odbornú skúšku, # ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie exekútora, # ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie zbavenia notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov, # ktorý úspešne absolvoval výberové konanie. Slovenská komora exekútorov umožní vykonať odbornú skúšku do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti exekútorskému koncipientovi, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky. == Disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora == Exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa Exekučného poriadku, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní. Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie # pokarhanie, # písomné pokarhanie, # peňažnú pokutu až do sumy 330 eur. Za závažné disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie # písomné pokarhanie, # peňažnú pokutu až do sumy 3 310 eur, # zbavenie výkonu funkcie exekútora. == Zdroj == * Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) * Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii [[Kategória:Právnické povolania]] [[Kategória:Profesie]] r9ug57s6wk7km9irgkr28u0xdijdxbc Peneři strýčka Homeboye 0 541748 8255783 6892927 2026-07-31T00:26:41Z Gumruch 20916 obrázok 8255783 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Peneři strýčka Homeboye | Obrázok = Peneři stráčka homeboye.jpg | Popis obrázku = Peneři strýčka Homeboye v roku 2023 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|Česko}} [[Praha]], [[Česko]] | Žáner = [[Rap]], [[Hip-hop]] | Roky pôsobenia = [[1993]] – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Bigg Boss]] | Webstránka = [http://www.psh.name/ stránka PSH] | Členovia skupiny = [[Orion (hudobník)|Orion]]<br />[[Vladimir 518]]<br />[[DJ Mike Trafik]] | Bývalí členovia = Shitness<br />[[DJ Richard]] }} '''Peneři strýčka Homeboye''' (skratené ako '''PSH''') je česká [[rap]]ová skupina pôsobiaca od druhej polovici [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokov]]. Ich zakladajúcimi členmi boli [[reper]] Michal Opletal inak zvaný ako [[Orion (hudobník)|Orion]] a DJ Ondřej Čihák (Shitness). V tejto zostave nahrali spoločne prvé dve demokazety ''Peneřina těžká dřina'' (1993) a ''Párátka adventní expresní lyrici'' (1994). Ich prvý debutový album ''[[Repertoár]]'' vydaný v roku [[2001]] pod vydavateľstvom ''Terrorist?'' bol nahraný v zostave [[Orion (hudobník)|Orion]] + [[Vladimir 518]] + [[DJ Richard]]. V roku 2003 [[DJ Richard]]a vystriedal [[DJ Mike Trafik]]. Skupina v roku [[2006]] vydala ich ďalší album pod názvom ''[[Rap´n´Roll]]'', a po tom sa členovia skupiny pustili do svojich vlastných sólových projektov. Vladimir 518 prišiel v roku 2008 zo sólovou doskou ''Gorrila vs. Architekt'', DJ Mike Trafik vydal album ''H.P.T.N''. Ich ďalší spoločný album vyšiel v máji 2010, pod názvom ''[[Epilog]]''. Ešte pred tým ale PSH vydali kompiláciu najlepších hitov ''[[Zpátky do dnů - The Best Of]]''. V roku 2011 vyšlo DVD Videodrome, ktoré obsahuje vybrané videoklipy skupiny PSH od roku 1998 až po rok 2011. Na DVD nechýbajú napríklad skladby „Jižák“, „Praha“, „Můj rap“, „Můj svět“, „Parket“, ale ani klipy zo sólových projektov. V roku [[2014]] vydali ich tretí album [[PSH (album)|PSH]]. == Diskografia == * [[1993]] - ''[[Peneřina těžká dřina]]'' <small>(demokazeta)</small> * [[1994]] - ''[[Párátka adventní expresní lyrici]]'' <small>(demokazeta)</small> * [[2000]] - ''PSH + Indy & Wich - Single CD - Cesta Štrýtu'' * [[2001]] - ''PSH + Indy & Wich - Single CD - Hlasuju Proti'' * [[2001]] - ''[[Repertoár]]'' * [[2002]] - ''PSH - Praha singl'' * [[2003]] - ''Orion - Teritorium 1'' * [[2005]] - ''Orion - Teritorium 2'' * [[2006]] - ''[[Rap´n´roll]]'' * [[2007]] - ''Orion - Teritorium Remixy'' * [[2008]] - ''Gorila vs. Architekt'' * [[2009]] - ''DJ Mike Trafik - H.P.T.N. Bigg Boss Sampler Vol.1' * [[2009]] - ''[[Zpátky do dnů - The Best Of]]'' * [[2010]] - ''[[Epilog]]'' * [[2010]] - ''Dj Mike Trafik - H.P.T.N. Mr. Mustage Sampler Vol.2'' * [[2013]] - ''Orion - Děj se vůle zboží'' * [[2013]] - ''Vladimír 518 - Idiot'' * [[2014]] - ''[[PSH (album)|PSH]]'' *2019 - ''Debut'' == Externé odkazy == *[http://www.biggboss.cz label Bigg Boss] *[http://www.cream.cz/?recenze=psh-rap-n-roll Recenzia dosky Rap´n´roll] *[http://www.cream.cz/?rozhovor=mike-trafik-globalizace-se-nevyhnula Rozhovor s Mike Trafikem o nových doskách] *[http://www.cream.cz/?rozhovor=vladimir-518-nic-bezbarveho-miluj-to Rozhovor s Vladimírem 518 o Gorila vs. Architekt] == Zdroj == {{preklad|cs|Peneři strýčka Homeboye|11945660}} [[Kategória:Hudobné skupiny z 1993]] [[Kategória:České hiphopové hudobné skupiny]] 1bx7dflwmgqaki9kdawj4k6g68wmg9k Einsatzkommando 13 0 547305 8255705 8203960 2026-07-30T18:56:36Z Martingazak 234259 Linka 8255705 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Einsatzkommando 13 |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Nacistické Nemecko]] |existencia = |vznik = 30./31. august 1944 v [[Brno|Brne]]<ref name=stanislavovia195>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Stanislav | Meno1 = Ján | OdkazNaAutora1 = Ján Stanislav (1942) | Priezvisko2 = Mičev | Meno2 = Stanislav | OdkazNaAutora2 = Stanislav Mičev | Kapitola = Protižidovské represálie na Slovensku od septembra 1944 do apríla 1945 | Titul = Tragédia slovenských Židov: materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25. až 27. marca 1992 | Vydavateľ = Datei | Miesto = Banská Bystrica | Diel = | Vydanie = 1. | Rok = 1992 | ISBN = 80-85306-04-2 | Strana = 195}}</ref> |zánik = |typ = |funkcia = |velikosť = |posádka = |prezývka = |motto = |velitelia = <!-- [[Ľubomír Šebo]] <br> [[Karol Lipka]] <small>(zástupca)</small>--> |podriadené jednotky = <!-- Operačný štáb <br> Bojový element <br> Podporný element--> |nadradené jednotky = [[Einsatzgruppe H]] |vojny = <!-- [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojna v Afganistane]] <small>(2011{{--}}súčasnosť)</small>--> |bitky = |znak = |útočné lietadlá = |bombardovacie lietadlá = |prieskumné lietadlá = |stíhacie lietadlá = |výcvikové lietadlá = |dopravné lietadlá = |bezpilotné lietadlá = |vrtuľníky = |bojové vrtuľníky = |dopravné vrtuľníky = |výcvikové vrtuľníky = }} '''Einsatzkommando 13''' bola spolu s [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommandom 14]] jadrom [[Einsatzgruppe H]] [[SiPo]] a [[Sicherheitsdienst]] nemeckých policajných a bezpečnostných síl pôsobiacich na Slovenskom území v priebehu a po skončení [[SNP|Slovenského národného povstania]].<ref name=stanislavovia195/> Obe komandá boli založené v dňoch 30. až 31. augusta 1944 v [[Brno|Brne]]. Ich veliteľom bol SS-obersturmbannfürerom [[Josef Witiska]], jemu podriadeným hlavným veliteľom Einsatzkommanda 13 bol SS-sturmbannführer [[Hans Jaskulski]].<ref name=stanislavovia195/> Operačným územím Einsatzkommanda 13 bolo stredné a západné Slovensko. Základňa sa nachádzala v [[Trenčín]]e. == Činnosť == Jednotky Pohotovostnej skupiny H operovali na území Slovenska od septembra 1944.<ref>{{Harvbz|Stanislav|Mičev|1992|St=196}}</ref> Sídlom štábu Einsatzkommanda 13 bol [[Trenčín]]. Tzv. oporné body existovali v Žiline, Nitra, Piešťany, Martine, Kremnici, Čadci a Bánovce nad Bebravou. Kommando však operovalo po západnom a strednom Slovensku.<ref name=stanislavovia200>{{Harvbz|Stanislav|Mičev|1992|St=200}}</ref> Podľa Stanislava a Mičeva ''„Ťažisko represívnych zásahov proti účastníkom odboja, občanom podozrievaných z účasti v Povstaní (resp. pomoci povstalcom), s cieľom zlikvidovať partizánske hnutie, vyriešiť židovskú otázku formou deportácii cez zberné tábory v Ilave a Seredi do vyhladzovacích táborov v Ríši, zlomiť odpor protifašistického odboja v plnej šírke vo vyčlenenom priestore.“''<ref name=stanislavovia200/> Jednotka zatýkala a vraždila partizánov a ich sympatizantov v rôznych častiach západného a stredného Slovenska. Na západnom Slovensku bolo v 20 masových hroboch nájdených 153 tiel obetí, ktorých povraždili príslušníci Einsatzkommanda 13. Na strednom Slovensku to bolo v 9 masových hroboch 251 obetí.<ref>{{ Citácia Harvard | Priezvisko1 = Mičev | Meno1 = Stanislav, a kol. | Titul = Slovenské národné povstanie 1944 | Vydavateľ = Múzeum SNP | Miesto = Banská Bystrica | Vydanie = 1. | Rok = 2009 | ISBN = 978-80-970238-3-6 | Strany = }}</ref> ==Vybrané zločiny== V [[Nemecké represálie v Trenčíne|samotnom Trenčíne]] Einsatzkommando 13 od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravilo]] 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na Einsatzkommanda 13 v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[23. február|23. februára]] [[1945]] členovia Einsatzkommanda 13 odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Schutzstaffel]] q5bzzo5cso5iidyonufp3bb7nie61me Cievna mozgová príhoda 0 549881 8255617 8065358 2026-07-30T13:54:04Z KormiSK 91359 8255617 wikitext text/x-wiki [[Súbor:MCA Territory Infarct.svg|alt=CMP- CT|náhľad|Rozsiahla ischemická cievna mozgová príhoda - CT zobrazenie nedokrveného tkaniva - označené šípkou]] '''Cievna mozgová príhoda''' (iné názvy pozri nižšie) je akútne poškodenie ohraničenej oblasti [[Mozog|mozgu]] s charakteristickými príznakmi poruchy jeho funkcie, vznikajúce v dôsledku náhlej poruchy prekrvenia pri čiastočnom alebo úplnom uzatvorení mozgovej [[Tepna|tepny]] alebo následkom neúrazového krvácania z tepny. ==Názvy == Slovenské názvy tejto choroby sú: '''cievna mozgová príhoda'''<ref>MKCH-10 - položka I64 </ref> (skr. '''CMP'''), '''náhla cievna mozgová príhoda''' (skr. '''NCMP''')<ref>náhla cievna mozgová príhoda. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kadlec | meno = Oskár | odkaz na autora = | spoluautori = ed. | titul = Encyklopédia medicíny | odkaz na titul = Encyklopédia medicíny | miesto = Bratislava | vydavateľ = Asklepios | rok = 1993-2004 | isbn = 80-7167-008-1 | počet strán = | strany = }}</ref>, '''akútna cievna mozgová príhoda''' (skr. '''ACMP''')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Seidl | meno = Zdeněk | titul = Neurologie pro studium i praxi | vydanie = 2 | typ vydania = přeprac. a dopl. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Grada]] | rok = 2015 | isbn = 978-80-247-5247-1 | url = https://books.google.sk/books?id=DHQnBgAAQBAJ&pg=PA191&lpg=PA191&dq=akutn%C3%AD+c%C3%A9vn%C3%AD+mozkov%C3%A1&source=bl&ots=zsVD2BFAOm&sig=YiDjzZ4cALGaNi2Lf1DI35Sd8IA&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjk1_bt9ZbZAhUObFAKHShdD6I4FBDoAQhFMAQ#v=onepage&q=akutn%C3%AD%20c%C3%A9vn%C3%AD%20mozkov%C3%A1&f=false | počet strán = 383 | strany = 191 }}</ref>, ('''náhla'''/'''akútna''')<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dukát | meno = A. | spoluautori = et al. | titul = Veľkosť LDL lipoproteínových partikúl u pacientov s náhlou mozgovocievnou príhodou | periodikum = Vnitřní lékařství | vydavateľ = Ambit Media | miesto = Brno | rok = 2012 | mesiac = | ročník = 58 | číslo = 7-8 | strany = 199-201 | url = http://www.vnitrnilekarstvi.eu/vnitrni-lekarstvi-clanek/velkost-ldl-lipoproteinovych-partikul-u-pacientov-s-nahlou-mozgovocievnou-prihodou-38855 | dátum prístupu = 9.2.2018 | issn = 0042-773X | url archívu = https://web.archive.org/web/20180210062018/http://www.vnitrnilekarstvi.eu/vnitrni-lekarstvi-clanek/velkost-ldl-lipoproteinovych-partikul-u-pacientov-s-nahlou-mozgovocievnou-prihodou-38855 | dátum archivácie = 2018-02-10 }}</ref> '''mozgovocievna príhoda'''<ref name="Y">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SUMATRIPTAN SANDOZ 100 MG TABLETY tbl 4x100 mg (blis.Al/Al) | url = https://www.liekinfo.sk/liek-sumatriptan-sandoz-100-mg-tablety-tbl-4x100-mg-(blis-al-al)-27720-pil | vydavateľ = liekinfo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180208064218/https://www.liekinfo.sk/liek-sumatriptan-sandoz-100-mg-tablety-tbl-4x100-mg-(blis-al-al)-27720-pil | dátum archivácie = 2018-02-08 }}</ref>, '''apoplexia'''<ref>apoplexia. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 45 }}</ref><ref name="SSSJ">apoplexia. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Jarošová | meno = Alexandra, ed. | priezvisko2 = Buzássyová | meno2 = Klára, ed | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka A-G | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | počet strán = 1134 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=apoplexia&s=exact&c=p235&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8# | strany = }}</ref><ref>Apoplexie. In: Roche Lexikon Medizin, 5. Aufl. [https://www.gesundheit.de/lexika/medizin-lexikon/apoplexia]</ref>, '''iktus'''<ref>apoplexia. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kadlec | meno = Oskár | odkaz na autora = | spoluautori = ed. | titul = Encyklopédia medicíny | odkaz na titul = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Asklepios | rok = 1993-2004 | isbn = 80-7167-008-1 | počet strán = | strany = }}</ref>, '''náhla mozgová príhoda'''<ref name=MEM>{{Citácia knihy | priezvisko = Weber | meno = Thomas | prekladatelia = Magdalena Koťová | titul = Memorix zubního lékařství | vydanie = 2 | typ vydania = české | miesto = Praha | vydavateľ = Grada | rok = 2012 | isbn = 978-80-247-3519-1 | počet strán = 584 | strany = 546 }}</ref>, ('''náhla'''/'''akútna''') '''mozgová cievna príhoda'''<ref>[http://www.sukl.sk/sk/media/tlacove-spravy-2004/oznam-o-novych-udajoch-o-liekoch-bextra-/-valdy-valdecoxib-a-dynastat-/rayzon-parecoxib-22-12-2004-?page_id=446]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}, [http://www.uvzsr.sk/docs/pap/PaP_rok_2009.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180210002306/http://www.uvzsr.sk/docs/pap/PaP_rok_2009.pdf|date=2018-02-10}}, [http://www.sspol.sk/files/op_2.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}</ref>, '''mozgový záchvat'''<ref name=Y/>, '''cerebrálny záchvat'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čierny | meno = Daniel | priezvisko2 = Čierna | meno2 = Mária | priezvisko3 = Čierny | meno3 = Ladislav | titul = Slovník medicíny nemecko-slovenský | vydanie = | typ vydania = | vydanie text = | miesto = [Bratislava] | vydavateľ = Kniha-Spoločník | rok = 1995 | isbn = 80-88814-03-0 | počet strán = 727 | strany = 288 }}</ref>, '''cerebrálny inzult'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Steffen | meno = Hans-Michael | spoluautori = et al. | prekladatelia = Petr Sedláček | titul = Diferenciální diagnostika ve vnitřním lékařství | vydanie = 1 | typ vydania = české | miesto = Praha | vydavateľ = Grada | rok = 2010 | isbn = 978-80-247-2780-6 | počet strán = 391 | strany = 148, 149, 153 }}</ref><ref>Apoplexia cerebri. In: Roche Lexikon Medizin, 5. Aufl. [https://www.gesundheit.de/lexika/medizin-lexikon/apoplexia-cerebri]</ref>, '''apoplektický inzult'''<ref name=MEM/>, '''apoplektický záchvat'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šantrůček | meno = Miroslav | spoluautori = et al. | titul = Mezinárodní klasifikace nemocí : mezinárodní statistická klasifikace nemocí, úrazů a příčin smrti ve znění 9. decenální revize | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Avicenum | rok = 1978 | počet strán = 562 | strany = 216 }}</ref>; staršie: '''mozgová porážka'''<ref name=Š>apoplexia. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = |priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava-Veľký Šariš | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = | strany = 100}}</ref>, '''mozgová mŕtvica'''<ref name=Š/>, '''[[mŕtvica]]'''<ref name=SSSJ/>, '''mŕtvicový záchvat'''<ref name=Š/>; ľudovo: '''[[porážka]]'''<ref name="T">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mozgová príhoda (porážka) | url = http://www.ineurolog.sk/cievne-mozgove-prihody/cievna-mozgova-prihoda-porazka | vydavateľ = ineurolog.sk | dátum vydania = 2008-12-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180208123512/http://www.ineurolog.sk/cievne-mozgove-prihody/cievna-mozgova-prihoda-porazka | dátum archivácie = 2018-02-08 }}</ref>; nepresne: '''mozgový infarkt/cerebrálny infarkt'''<ref name=X/><ref name=T/>, '''mozgová príhoda'''<ref name=SSSJ/>, '''[[infarkt]]'''<ref name="X">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Cievna mozgová príhoda (mozgová porážka)|url=https://www.zdravie.sk/choroba/27284/cievna-mozgova-prihoda-mozgova-porazka|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2018-02-07|vydavateľ=zdravie.sk,s.r.o.|miesto=|jazyk=|autor=ZDRAVIE.sk}}</ref>. Latinské názvy sú ''apoplexia cerebri'', ''ictus apoplecticus cerebri'', ''ictus''. == Epidemiológia<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na porážku sa umiera menej. No trápi omnoho viac ľudí|url=http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Na-porazku-sa-umiera-menej.aspx|vydavateľ=www.nczisk.sk|dátum prístupu=2019-11-11}}</ref>== Ide o chorobu starších ľudí, ale niektoré druhy cievnych mozgových príhod postihujú aj mladých. Je to tretia najčastejšia príčina smrti v ekonomicky vyspelých štátoch. Odhaduje sa, že na cievnu mozgovú príhodu umrie v celom svete ročne asi 5 miliónov ľudí, vyššiu úmrtnosť majú ischemické cievne mozgové príhody. V USA umiera do mesiaca v súhrne  28 % pacientov. Na Slovensku sa v roku 2017 vyskytlo 11556 prípadov, pričom postihnutých je skoro dvojnásobne viac mužov, ako žien. U mnohých prežívajúcich pacientov dlhodobo pretrváva deficit neurologických funkcií, čo najmä v prípadoch poruchy pohyblivosti vedie k ich závislosti na opatere. Staršie informácie udávajú, že približne 80 % všetkých cievnych mozgových príhod je ischemických, údaje Národného centra zdravotníckych informácii pre Slovensko z roku 2018 udávajú číslo 90 % a pre USA sa udáva 87 %. == Príčiny<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Modravý|meno=Juraj|titul=Diagnostika a liečba cievnej mozgovej príhody|periodikum=Via Practica|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=Bratislava|dátum=2006|ročník=3|číslo=5|strany=229 - 232|issn=|url=http://www.solen.sk/pdf/Modravy.pdf|dátum prístupu=2019-10-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20190214184548/http://www.solen.sk/pdf/Modravy.pdf|dátum archivácie=2019-02-14}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Gogolák|meno=Ivan|titul=Diagnostika a liečba náhlych cievnych mozgových príhod|periodikum=Vaskulárna medicína|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=Bratislava|dátum=2010|ročník=2|číslo=2|strany=56 - 62|issn=|url=http://www.solen.sk/pdf/3d8e123ebfd547e09f61c960e5313889.pdf|dátum prístupu=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181024154348/http://www.solen.sk/pdf/3d8e123ebfd547e09f61c960e5313889.pdf|dátum archivácie=2018-10-24}}</ref>== [[Súbor:Parachemableedwithedema.png|alt=CMP - hemorag - CT|náhľad|Ložisko intracerebrálnej hemoragie (krvácania do mozgového tkaniva), zobrazené počítačovou tomografiou - označené šípkou]] Náhle cievne mozgové príhody sa rozdeľujú podľa mechanizmu vzniku do dvoch základných skupín, na ischemické (z nedokrvenia) a hemoragické (spôsobené krvácaním). Hoci majú príznaky podobné, liečba sa zásadne líši a preto je potrebná rýchla a presná diagnostika. === Ischemické cievne mozgové príhody<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Ischemic Stroke: Practice Essentials, Background, Anatomy|url=https://emedicine.medscape.com/article/1916852-overview#showall|dátum=2019-11-10|dátum prístupu=2019-11-11|priezvisko=Jauch|meno=Edward|periodikum=Medscape Emedicine|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Medscape|miesto=New York|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ischemický iktus/PGS/diagnostika – WikiSkripta|url=https://www.wikiskripta.eu/w/Ischemick%C3%BD_iktus/PGS/diagnostika|vydavateľ=www.wikiskripta.eu|dátum prístupu=2019-11-11}}</ref>=== Sem patrí približne 80 % zo všetkých náhlych cievnych mozgových príhod. Podľa závažnosti nedokrvenia sa prejavujú ako: *'''tranzientný ischemický atak''', pri ktorom príznaky ustúpia do 24 hodín *'''reverzibilný ischemický deficit''', pri ktorom príznaky vymiznú do 7 dní *'''mozgový infarkt''', po ktorom je výpadok mozgových funkcií trvalý Podkladom je ložisková ischémia mozgu - miestna porucha zásobenia mozgového tkaniva tepennou krvou, ktorá má za následok nedostatok kyslíka a metabolických substrátov a spôsobuje buď reverzibilné, alebo trvalé poškodenie [[Neurón|neurónov]]. Príznaky bývajú charakteristické podľa postihnutej tepny, napríklad pri uzatvorení arteria cerebri media vľavo dochádza k poruche reči, uzáver arteria cerebri anterior je spojený so stratou citlivosti a pohyblivosti jednej strany tela, poruchy prietoku cez arteria basilaris, postihujúce mozgový kmeň majú za následok poruchu pohyblivosti aj citlivosti na všetkých končatinách, malé lakunárne mozgové infarkty môžu spôsobiť lokalizovanú poruchu pohyblivosti alebo citlivosti jednej končatiny, prípadne poruchu reči. Príčiny obmedzenia alebo úplného zastavenia prietoku niektorou mozgovou tepnou a tým ischemickej náhlej cievnej mozgovej príhody sú najmä: * [[ateroskleróza]], mechanicky zužujúca priesvit tepny alebo s náhlym upchatím tepny uvoľneným úlomkom  aterosklerotického plátu a nasadajúcou [[Trombóza|trombózou]]. Uzávery veľkých tepien - karotických,  vertebrobazilálnych a hlavných cerebrálnych spôsobujú mozgové infarkty, následkom uzáveru malých tepien sú lakunárne lézie, často s minimálnymi príznakmi. * kardiogénna embolizácia - upchatie tepny úlomkom nástenného trombu (krvnej zrazeniny), priplavenej prúdom krvi zo srdca, kde trombóza vzniká na nepohyblivej stene ľavej srdcovej predsiene pri [[Fibrilácia predsiení|fibrilácii predsiení]] alebo ľavej srdcovej komory po [[Infarkt myokardu|infarkte myokardu]]; zriedkavá je embolizácia infekčného materiálu pri [[Infekčná endokarditída|infekčnej endokarditíde]]. Je najčastejšou príčinou opakovaných príhod a má najvyššiu jednomesačnú úmrtnosť z ischemických príhod. *[[Arteritída|arteritídy]] a [[Vaskulitída|vaskulitídy]] - zápaly cievnej steny pri infekčných a systémových chorobách spôsobujú postihnutie viacerých úsekov tepenného riečišťa. * trombofilné stavy,  spojené so zvýšenou zrážanlivosťou krvi, majú za následok vznik trombov aj v nepoškodených cievach U mnohých pacientov sa príčina náhlej cievnej príhody nedá zistiť. Asi u 20 - 40 % pacientov s ischemickou cievnou mozgovou príhodou sa vyskytne hemoragická transformácia - zakrvácanie do ložiska ischémie, ktoré môže byť drobné petechiálne alebo vytvoriť rozsiahly výron v tkanive (intraparenchymálny hematóm). Častejšie sa vyskytuje u pacientov po [[Fibrinolytikum|trombolytickej]] liečbe. === Hemoragické cievne mozgové príhody<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hemoragické cévní mozkové příhody – WikiSkripta|url=https://www.wikiskripta.eu/w/Hemoragick%C3%A9_c%C3%A9vn%C3%AD_mozkov%C3%A9_p%C5%99%C3%ADhody|vydavateľ=www.wikiskripta.eu|dátum prístupu=2019-11-11|jazyk=cs|meno=MEFANET, síť lékařských fakult ČR a|priezvisko=SR}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|titul=Hemorrhagic Stroke: Practice Essentials, Background, Anatomy|url=https://emedicine.medscape.com/article/1916662-overview#showall|dátum=2019-11-10|dátum prístupu=2019-11-11|priezvisko=Liebeskind|meno=David S.|periodikum=Medscape Emedicine|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Medscape|miesto=New York|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref>=== [[Súbor:Ischemic Stroke.svg|alt=cievna mozgová príhoda ischemická/hemoragická|náhľad|Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká upchatím tepny (1a), za ktorým zostane oblasť nedokrveného mozgového tkaniva (2a). Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká krvácaním z tepny (1b), ktoré poškodzuje okolité mozgové tkanivo priamo alebo nepriamo tlakom krvného výronu (2b).]] Tvoria približne  20 % všetkých cievnych mozgových príhod. Vznikajú v dôsledku neúrazového krvácania do mozgu - intracerebrálne krvácanie (intracerebrálna hemoragia - ICH, 15 %) alebo v dôsledku krvácania medzi medzi mozgové obaly v priestore mozgových komôr - subarachnoidálne krvácanie (subarachnoidálna hemoragia - SAH, 5 %). '''Intracerebrálne krvácanie''' je najzávažnejším druhom náhlej cievnej mozgovej príhody. Do roka po ňom zomrie viac, ako polovica postihnutých a väčšina prežívajúcich ostane odkázaná na opateru. Krvácanie môže zapríčiniť  vrodené oslabenie cievnej steny - amyloidná angiopatia, cievne anomálie, disekciu,  cievna arteriovenózna malformácia, [[Arteriálna hypertenzia|zvýšený krvný tlak]], porucha [[Koagulácia krvi|zrážanlivosti krvi]] (aj spôsobená liečbou [[Antikoagulans|antikoagulanciami]]). Sklon ku krvácaniu majú cievy nádorov a môže dôjsť aj k druhotnému zakrvácaniu v tkanive, poškodenom ischemickou cievnou mozgovou príhodou. Závažnosť závisí od lokalizácie krvácania, pričom krvácanie do mozgového kmeňa je najzávažnejšie, často smrtiace, a ďalej od veľkosti krvného výronu. Je bežné, že krvácanie pokračuje  aj niekoľko hodín, čo je spojené so zhoršenými vyhliadkami na uzdravenie. Býva vždy prítomná porucha vedomia, pacienti v bezvedomí majú veľmi vysokú úmrtnosť. Príčinou smrti býva zlyhanie dýchania.   '''Subarachnoidálne krvácanie''' je väčšinou spôsobené prasknutím [[Aneuryzma|aneuryzmy]] tepny (vakovitej vydutiny s oslabenou stenou). Často vzniká pri námahe alebo rozčúlení.  Typicky, ale nie vždy  sa prejavuje náhlou prudkou bolesťou hlavy a zvracaním, prípadne krátkym bezvedomím. Ak krvácanie poškodí aj mozgové tkanivo, alebo tlakom na tepnu spôsobí jeho nedokrvenie, objavujú sa aj ložiskové výpady mozgovej funkcie. Zvýšenie vnútrolebečného tlaku následkom subarachnoidálneho krvácania, [[opuch mozgu]], jeho nedokrvenie a ďalšie komplikácie môžu viesť k nevratnému poškodeniu mozgu. == Príznaky<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":6" />== [[Súbor:Stroke-facial-droop.jpg|náhľad|Klesanie kútika úst je jeden z príznakov mŕtvice.]] Malá časť pacientov, najmä s hemoragickými cievnymi mozgovými príhodami, rýchlo stráca vedomie a umiera  na mieste. Do bezvedomia upadá aj ďalšia časť pacientov s rozsiahlym poškodením mozgu, ktorých vyhliadky na dlhodobé prežívanie sú väčšinou zlé. Menej závažné poruchy vedomia sa vyskytujú u mnohých pacientov. Najväčšia skupina pacientov, väčšinou s ischemickými príhodami,  je postihnutá poruchami vnímania - necitlivosťou časti tela, poruchami zraku a poruchami porozumenia reči, alebo poruchami pohyblivosti - oslabením alebo úplným ochrnutím končatiny, poruchou reči, ochrnutím svalov tváre, čo sa prejaví jej stranovou asymetriou, napríklad poklesom kútika úst. Poruchy pamäte a psychické zmeny nie sú zriedkavé a pacienti sa môžu javiť ako zmätení alebo intoxikovaní alkoholom. Očné príznaky sú časté - zreničky bývajú nerovnako široké, pohľad fixovaný alebo [[nystagmus]], videnie neostré, dvojité, zriedkavejšie úplná [[slepota]]. Postihnutie záleží od miesta poškodenia mozgu a väčšinou (nie vždy) je lokalizované na ľavú alebo pravú polovicu tela. Častými príznakmi sú tiež bolesti hlavy, závrat, zvracanie, alebo len zmätenosť, ktorá môže byť len krátkodobá a ako príznak cievnej mozgovej príhody sa ľahko prehliadne. Aj ak sú príznaky nevýrazné a čoskoro ustúpia, takíto pacienti sú ohrození skorým opakovaním náhlej cievnej príhody s horším priebehom, mali by byť odborne vyšetrení a mali by dostať preventívnu liečbu, ak je potrebná a možná. Výpadky nervových funkcii často pretrvávajú aj po liečbe. Plasticita centrálnej nervovej sústavy však umožňuje, aby v mnohých prípadoch okolitá mozgová kôra prebrala funkciu zaniknutej oblasti a tým sa po určitom dlhšom čase (týždne, mesiace) v určitom rozsahu, niekedy aj úplne obnovila porušená nervová funkcia, napríklad ochrnutie, strata citlivosti alebo porucha reči. Podmienkou je jej aktívne cvičenie zo strany pacienta - rehabilitácia. == Diagnostika <ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" /> <ref name=":4" /><ref name=":5" /><ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pokorný|meno=J.|titul=Náhlé cévní mozkové příhody.|url=https://www.ipvz.cz/seznam-souboru/2330-nahle-cevni-mozk-prihody.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=IVZ Praha, Katedra urgentní medicíny a medicíny katastrof}}</ref>== Podozrenie na cievnu mozgovú príhodu je možné vysloviť na základe príznakov, približnú lokalizáciu postihnutej oblasti mozgu je možné určiť klinickým neurologickým vyšetrením, pri ktorom sa zisťujú poruchy citlivosti a funkcie rôznych častí tela a zmyslových orgánov a prítomnosť základných reflexov. Týmto spôsobom nie je možné presne stanoviť miesto postihnutia mozgu a hlavne nedá sa bezpečne zistiť, či ide o poškodenie nedokrvením alebo krvácaním. Preto je pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu nevyhnuté okamžité vyšetrenie mozgu [[CT|počítačovou tomografiou]] (CT), ktoré rozlíši medzi krvácaním a nedokrvením mozgu a s odstupom niekoľkých hodín zobrazí aj rozsah nedokrvenia. Podľa vybavenia je možné vykonať aj [[CT angiografia|CT angiografiu]], ktorá zobrazí prekrvenie v povodí jednotlivých mozgových tepien  a ich prípadné anomálie. Vyšetrenie [[Magnetická rezonancia|nukleárnou magnetickou rezonanciou]] je náročnejšie na  spoluprácu pacienta a trvá dlhšie, čo je vzhľadom k potrebe čo najskoršej liečby nevýhodou, rozlíši však oblasť ischémie už po niekoľkých minútach od vzniku a odlíši aj staršie krvácania a mikrokrvácania. Vyšetrenie [[Mozgomiešny mok|mozgomiešneho moku]] (liquor cerebrospinalis), odobratého [[Lumbálna punkcia|lumbálnou punkciou]] (napichnutím miešneho kanála v driekovej oblasti) sa v súčasnosti používa len za špecifických okolností. Existuje však možnosť aj [[Trombóza intrakraniálneho venózneho systému|trombózy]], ktorá je zriedkavejšia a ktorá sa pri CT diagnostikuje lepšie ako pri MR a aj liečba je iná, navyše sa ako príčina obvykle ani neuvažuje. Ďalšie vyšetrenia sú potrebné k zisteniu príčiny cievnej mozgovej príhody a niekedy aj k stanoveniu optimálneho liečebného postupu. Na lokalizáciu prípadného zúženia v systéme tepien, zásobujúcich mozog sa využívajú neinvazívne vyšetrenia duplexnou [[Ultrasonografia (medicína)|ultrasonografiou]]. Katetrizačná [[angiografia]] umožňuje presnú lokalizáciu abnormalít a prípadnú endovaskulárnu liečbu. K objasneniu príčin prispieva tiež [[Echokardiografia|echokardiografické]] vyšetrenie, kompletné vyšetrenie [[Hemokoagulácia|zrážanlivosti krvi]] a ďalšie. == Liečba<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref name=":7" />== Po stanovení diagnózy závažnej náhlej cievnej mozgovej príhody je potrebné čo najskôr zahájiť jej liečbu. Týka sa to mozgového infarktu a hemoragických príhod, ale aj po tranzientnom ischemickom ataku a reverzibilnom ischemickom deficite má nasledovať komplexné vyšetrenie pacienta s cieľom zistiť príčinu príhody a zabrániť jej opakovaniu s horšími následkami. Čo najskoršie nasadenie liečby pri mozgovom infarkte je potrebné preto, lebo v oblasti zníženého prekrvenia (ischemická penumbra) sa vždy vyskytuje mozgové tkanivo, ktoré len postupne, v priebehu hodín podlieha deštrukcii a je možné zachrániť ho rýchlym obnovením krvného prietoku. Pri hemoragických príhodách je vždy riziko rozširovania krvného výronu s poškodzovaním ďalšieho susediaceho tkanivá a vzniku komplikácii. V rámci predlekárskej prvej pomoci je preto dôležité rýchlo rozpoznať príznaky a privolať záchrannú službu, ktorá, ak je dobre organizovaná, vopred zabezpečí aj urýchlenú diagnostiku v zdravotníckom zariadení. Odporúča sa pacientov uložiť so zvýšením hornej polovice tela o 30 - 60  stupňov, pacientov  v bezvedomí treba uložiť do stabilizovanej polohy a pri poruchách vitálnych funkcii zahájiť kardiopulmonálnu resuscitáciu. Pri všetkých cievnych mozgových príhodách je potrebná rýchla, ale nie príliš radikálna úprava [[Arteriálna hypertenzia|zvýšeného krvného tlaku]]. Náhly pokles na normálne hodnoty môže spôsobiť nedostatočné prekrvenie ohrozených oblastí mozgu, preto sú cieľové hodnoty stanovené v rozsahu 160/90 až 180/105 torr podľa druhu príhody a pridružených ochorení pacienta, zásadnou požiadavkou je vyhnúť sa poklesu tlaku pod normálne hodnoty z akéhokoľvek dôvodu. Ak vzniknú, treba súčasne liečiť prípadné poruchy krvného obehu a dýchania. Pri zniženej saturácii krvi kyslíkom (pod 94%) je potrebné pacientovi podávať kyslík. Treba zabrániť hypertermii (vysokej telesnej teplote), ktorá zvyšuje potrebu kyslíka. Ďalšia liečba sa zásadne líši pri mozgovom infarkte a hemoragických cievnych mozgových príhodách. '''Mozgový infarkt''': cieľom liečby je rýchla rekanalizácia upchatej mozgovej tepny a obnovenie prietoku krvi. Štandardným postupom je trombolýza (rozpustenie krvnej zrazeniny- trombu) liekom zo skupiny [[Fibrinolytikum|fibrinolytík]] - rekombinantným tkanivovým aktivátorom plazminogénu (r-tPA), podaným do žily. Nakoľko mozgové tkanivo je veľmi citlivé na nedokrvenie, najlepšie výskledky sa dosahujú pri podaní do 1,5 hodiny a priaznivý účinok liečby je pozorovateľný pri podaní do 3 - 6 hodín od vzniku príznakov. Podmienkou pre podanie trombolytickej liečby je vylúčenie mozgového krvácania (CT alebo MRI vyšetrením) a neprítomnosť žiadnej z početných kontraindikácii - napr. veľký rozsah infarktu, ťažký neurologický deficit, nezvládnuteľný vysoký krvný tlak, prebiehajúca [[Antikoagulans|antikoagulačná]] liečba, nedávna operácia a ďalšie. Ďalšie spôsoby rekanalizácie sú vyhradené pre špecifické situácie - karotická endarterektómia u pacientov so zisteným uzáverom karotickej tepny, intraarteriálna trombolýza alebo endovaskulárna mechanická rekanalizácia katétrom, zavedeným do tepny, prípadne mechanické odstránenie trombotickej masy (mechanická trombektómia), čo je perspektívna metóda, uplatniteľná aj v dlhšom časovom okne od vzniku ischémie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kucharík|meno=Martin et al.|titul=Zmena v paradigme liečby ischemickej cievnej mozgovej príhody|periodikum=Vaskulárna medicína|vydavateľ=Solen|dátum=2018|ročník=10|číslo=2-3|dátum prístupu=20.11.2021}}</ref> '''Intracerebrálna hemoragia''': liečba je zameraná na zabránenie progresie krvácania a proti vzniku komplikácii. Okrem zníženia vysokého krvného tlaku zahrňuje predovšetkým úpravu zrážanlivosti krvi. Podanie hemostatickej liečby (na zastavenie krvácania) rekombinantným aktivovaným faktorom VII (RFVIIa) je vhodné len u vybraných pacientov. Možnosti chirurgickej liečby sú obmedzené na vybrané skupiny pacientov. Možné je vyprázdnenie krvného výronu u pacientov s poruchou zrážanlivosti krvi, ošetriť niektoré krvácania do mozočka a niektoré veľké krvácania, hroziace vznikom komplikácii. '''Subarachnoideálne krvácanie''': liečebný postup vychádza z toho, že je väčšinou zapríčinené prasknutím aneuryzmy (vydutiny) mozgovej tepny a ohrozuje pacienta potenciálne smrteľnými komplikáciami, spojenými s poškodením celého mozgu. Krvácanie z aneuryzmy sa často opakuje a ohrozuje pacientov, ktorí prežili prvý atak. Z týchto dôvodov je snaha operovať čo najväčší počet pacientov. Prvou podmienkou je zistiť zdroj krvácania, čo sa robí pomocou 3D CT angiografie alebo digitálnou subtrakčnou angiografiou (DSA), prípadne MR angiografiou. Liečebným postupom je klipovanie krčka aneuryzmy neurochirurgickou svorkou alebo katetrizačné vyplnenie vaku aneuryzmy - koiling s prípadným zavedením cievneho stentu. O druhu výkonu sa rozhoduje podľa angiografického nálezu. Operácia sa vykonáva čo najskôr, u pacientov s komplikáciami urgentne, a to aj v prípade ich ťažkého stavu. Súčasťou liečby je prevencia [[Epilepsia|epileptických záchvatov]] a podávanie osmotických [[Diuretikum|diuretík]] (napr. manitolu) s cieľom znížiť vnútrolebečný tlak. Po neodkladnej liečbe nasleduje komplexné vyšetrenie pacienta a snaha o zvládnutie ochorení, ktoré by mohli spôsobiť opakovanú cievnu mozgovú príhodu. Dôležitou súčasťou starostlivosti je fyzioterapia a rehabilitácia, smerujúca k čo najúplnejšej obnove zaniknutých neurologických funkcii - rehabilitácia reči, pohybu, starostlivosť o dostatočnú výživu u pacientov s poruchami prehĺtania atď. Okrem nácviku pohybu je podstatné zvládnuť spasticitu - tendenciu k fixácii končatiny v pokojovej polohe. Niektoré  zaniknuté funkcie sa zlepšia alebo obnovia až po  mesiacoch. Mnoho pacientov nakoniec potrebuje dlhodobo pomoc inej osoby alebo kompenzačné pomôcky. == Komplikácie<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref name=":7" />== Nebezpečné je druhotné zakrvácanie do mozgového tkaniva, ku ktorému môže dôjsť aj u ischemických príhod (hemoragická transformácia). Všetky krvácania spôsobujú metabolické procesy, spojené s opuchom mozgu. Tým dochádza k zvýšeniu vnútrolebečného tlaku, ktoré môže poškodiť dýchacie centrum a obmedziť prietok krvi v mozgu s fatálnymi následkami. Vyskytujú sa [[Epilepsia|epileptické]] záchvaty a poruchy vitálnych funkcii, najmä dýchania. Pacienti po závažnej cievnej mozgovej príhode ostávajú dlhšiu dobu upútaní na lôžko so všetkými dôsledkami. Ohrození najmä sú [[Preležanina|preležaninami]], [[Hlboká žilová trombóza|hlbokou žilovou trombózou]] a [[Pľúcna embólia|pľúcnou embóliou]], hypostatickou [[Pneumónia|pneumoniou]]. Najmä u pacientov s poruchami prehĺtania hrozí [[dehydratácia]], [[podvýživa]] a vdýchnutie stravy. == Prevencia<ref name=":0" /><ref name=":4" />== Rizikové faktory náhlej cievnej mozgovej príhody sú zhodné so všeobecnými rizikovými faktormi aterosklerózy a srdcovocievnych chorôb. Zvlášť sú ohrození fajčiari, [[Obezita|obézni]] ľudia,  pacienti s [[Arteriálna hypertenzia|vysokým krvným tlakom]], [[Ateroskleróza|aterosklerózou]], významným rizikom pre ischemickú cievnu mozgovú príhodu je [[Fibrilácia predsiení|fibrilácia srdcových predsiení]] u pacientov s [[Ischemická choroba srdca|ischemickou chorobou srdca]]. Preventívne opatrenia sú zhodné s prevenciou a štandardnou liečbou uvedených ochorení. == Prognóza<ref name=":0" /><ref name=":2" />== Počet cievnym mozgových príhod na Slovensku za posledné desaťročie podstatne vzrástol, ale vďaka pokrokom v liečbe úmrtnosť klesá. Väčšine pacientov po mozgovom infarkte alebo hemoragických príhodách zostáva menší alebo väčší funkčný deficit, ktorého miera sa dá korigovať včasnou a kvalifikovanou rehabilitáciou s aktívnou účasťou pacienta. Podstatné zlepšenie výsledkov sa dosiahlo najmä vďaka včasnej liečbe, prognóza teda vo veľkej miere záleží na rýchlom rozhodnutí pacienta alebo blízkych volať zdravotnícku záchrannú službu už pri prvých príznakoch. ==Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Cievne zásobenie mozgu]] == Externé odkazy == {{Portál|Medicína}} * https://www.casjemozog.sk/docs/Bedeker_pre_pacientov.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191019124115/https://www.casjemozog.sk/docs/Bedeker_pre_pacientov.pdf |date=2019-10-19 }} (veľmi podrobné a zrozumiteľné informácie pre pacientov a ich blízkych) [[Kategória:Choroby obehovej sústavy]] hofmu270lm34h7tqad38ni7a1b8ynle Jelena Vasilievna Obrazcovová 0 556059 8255636 8086295 2026-07-30T15:16:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255636 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jelena Obrazcovová | Rodné meno = | Portrét = Elena_Obraztsova_cropped.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = ruská mezzosopranistka a pedagogička | Dátum narodenia = [[7. júl]] [[1939]] | Miesto narodenia = [[Petrohrad|Leningrad]], [[RSFSR]], [[Sovietsky zväz]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2015|1|12|1939|7|7}} | Miesto úmrtia = [[Lipsko]], [[Nemecko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Jelena Vasilievna Obrazcovová''' ({{vjz|rus|Елена Васильевна Образцова}}; * [[7. júl]] [[1939]], [[Petrohrad|Leningrad]], [[Rusko]]{{--}}† [[12. január]] [[2015]], [[Lipsko]], [[Nemecko]]) bola ruská [[Opera|operná]] [[spevák|speváčka]]-[[mezzosoprán|mezzosopranistka]] a hudobná [[učiteľ|pedagogička]]. == Životopis == Spevu sa venovala od detstva, v detskom speváckom zbore ''Paláca pionierov'' vystupovala už od svojich 9 rokov. Po ukončení [[Základná škola|základnej]] školy vyštudovala spev na Leningradskom [[konzervatórium|konzervatóriu]]. Počas štúdia sa úspešne zúčastnila niekoľkých medzinárodných speváckych súťaží. Na konci štúdia už prvýkrát vystupovala v [[moskva|moskovskom]] divadle [[Boľšoj teatr]], kde debutovala v [[Modest Petrovič Musorgskij|Musorgského]] opere ''Boris Godunov''. Tým začala kariéra jednej z najlepších svetových operných speváčok 2. polovice 20. storočia, ktorá pravidelne vystupovala po celom svete, spievala v tých najvyhľadávanejších operných domoch ako je napríklad [[Miláno|milánska]] [[La Scala]], alebo [[Metropolitan Opera]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V 70. a 80. rokoch často navštevovala aj Československo. Niekoľkokrát vystúpila na [[Pražská jar (festival)|Pražskej jari]]. V roku [[1981]] zaspievala sólový part vo [[Giuseppe Verdi|Verdiho]] ''Requiem'' v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]]. V Česku naposledy spievala v roku [[2011]], kedy na oslavách okrúhlych narodenín slávneho slovenského tenoristu [[Peter Dvorský|Petra Dvorského]] zaspievala v areáli [[Jaroměřice|jaroměřického]] zámku áriu grófky z ''Pikovej dámy''. Neskôr sa venovala predovšetkým pedagogickej práci a organizačnej vo svojom vlastnom opernom divadle a vystupovala len príležitostne. Zomrela na zástavu srdca vo veku 75 rokov v Nemecku, kde sa liečila na klinike v Lipsku. Je pochovaná na Novodevičiom cintoríne v [[Moskva|Moskve]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Elena Vasiliyevna Obraztsova}} ==Externé odkazy== * [http://slovak.ruvr.ru/2010/07/07/11651620.html Jelena Obrazcovová. Rovnoprávna medzi rovnoprávnymi]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://zdarsky.denik.cz/kultura_region/o-zahajeni-festivalu-se-postara-petr-dvorsky-.html Deník.cz o vystúpení Jeleny Obrazcovové na festivale v Jaroměřiciach nad Rokytnou v roku 2008] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304204921/http://zdarsky.denik.cz/kultura_region/o-zahajeni-festivalu-se-postara-petr-dvorsky-.html |date=2016-03-04 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jelena Obrazcovová|12601680}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Obrazcovová, Jelena}} [[Kategória:Ruské operné speváčky]] [[Kategória:Ruskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]] [[Kategória:Pochovaní na Novodievčom cintoríne]] s77tozv0i0x8nsr2d2h3w5uxtx5obkn Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny 0 556401 8255710 8255318 2026-07-30T19:05:06Z Martingazak 234259 Trencin 8255710 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“'']. {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} Od [[1. september|1. septembra]] do októbra [[1944]] v katastri obce [[Partizánske zločiny v Kováčovej|Kováčová]] partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] pod velením komisára [[Anton Šagát|Antona Šagáta]] [[Partizánske zločiny v Kováčovej|popravovali]] civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny, ukrajinských utečencov a obete udaní. V 4 hroboch sa našlo 20 tiel, z toho 5 žien.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]<sup>[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]</sup>, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> [[1. január|1. januára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos">{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref>{{#tag:ref|Článok Dušana Čatloša udáva, že k postrieľaniu 28 maďarských vojakov došlo [[28. február|28. februára]] [[1945]].<ref name="Catlos"/> V tom čase ale bola už Veličkova brigáda rozpustená po spojení s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Podľa listu príbuzného jedného zo zavraždených K. Tótha došlo k udalosti [[1. január|1. januára]] [[1945]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|180}}|group=pozn.}} {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === Jedna z prvých akcií tohto druhu sa udiala 11. septembra 1944 v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch, kde postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] [[6. október|6. októbra]] [[1944]], [[Einsatzkommando 14]], ktoré si zriadilo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] [[Nemecké represálie v Turčeku|prenasledovali a vraždili]] v novembri a decembri [[1944]] na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] bol Nemcami obsadený [[26. október|26. októbra]] [[1944]]. Po jeho obsadení celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri [[1944]] až februári [[1945]], po vojne bolo v 6 [[Nemecké represálie vo Zvolene|masových hroboch]] v meste nájdených 128 popravených.<ref name="Maniak"/>{{rp|345-351}} V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vypálenie obce Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne [[Vypálenie obce Vinné|vypálili]] 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov.<ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy | priezvisko = Gebhart | meno = Jan | priezvisko2 = Šimovček | meno2 = Ján | odkaz na autora = | titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945 | zväzok = | vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1984 | isbn = | počet strán = 560 }}</ref>{{rp|325}} V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne na Brezine]], ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. 5. januára obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Do konca vojny bolo v meste popravených asi 600{{--}}700 ľudí. 13. januára 1945 obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V [[Vypálenie obce Kalište|Kališti]] a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jozefa Vyšného dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle.<ref name="Maniak"/>{{rp|180}} Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} V [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne]] [[Einsatzkommando 13]] od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravilo]] 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] bolo v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]] odkrytých [[Nemecké represálie v Kováčovej|8 masových hrobov]] so 114 obeťami zavraždenými od [[13. november|13. novembra]] [[1944]] do [[14. február|14. februára]] [[1945]] [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommandom 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|191-194}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]]. Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí), [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] (27 obetí) a inde.<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref> == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] htdp4cqpe5k6me5lm1ozw0wscj2um2l 8255792 8255710 2026-07-31T04:26:00Z Martingazak 234259 /* 1945 */ 8255792 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“'']. {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} Od [[1. september|1. septembra]] do októbra [[1944]] v katastri obce [[Partizánske zločiny v Kováčovej|Kováčová]] partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] pod velením komisára [[Anton Šagát|Antona Šagáta]] [[Partizánske zločiny v Kováčovej|popravovali]] civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny, ukrajinských utečencov a obete udaní. V 4 hroboch sa našlo 20 tiel, z toho 5 žien.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]<sup>[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]</sup>, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> [[1. január|1. januára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos">{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref>{{#tag:ref|Článok Dušana Čatloša udáva, že k postrieľaniu 28 maďarských vojakov došlo [[28. február|28. februára]] [[1945]].<ref name="Catlos"/> V tom čase ale bola už Veličkova brigáda rozpustená po spojení s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Podľa listu príbuzného jedného zo zavraždených K. Tótha došlo k udalosti [[1. január|1. januára]] [[1945]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|180}}|group=pozn.}} {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === Jedna z prvých akcií tohto druhu sa udiala 11. septembra 1944 v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch, kde postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] [[6. október|6. októbra]] [[1944]], [[Einsatzkommando 14]], ktoré si zriadilo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] [[Nemecké represálie v Turčeku|prenasledovali a vraždili]] v novembri a decembri [[1944]] na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] bol Nemcami obsadený [[26. október|26. októbra]] [[1944]]. Po jeho obsadení celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri [[1944]] až februári [[1945]], po vojne bolo v 6 [[Nemecké represálie vo Zvolene|masových hroboch]] v meste nájdených 128 popravených.<ref name="Maniak"/>{{rp|345-351}} V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vypálenie obce Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne [[Vypálenie obce Vinné|vypálili]] 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov.<ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy | priezvisko = Gebhart | meno = Jan | priezvisko2 = Šimovček | meno2 = Ján | odkaz na autora = | titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945 | zväzok = | vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1984 | isbn = | počet strán = 560 }}</ref>{{rp|325}} V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne na Brezine]], ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. 5. januára obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Do konca vojny bolo v meste popravených asi 600{{--}}700 ľudí. 13. januára 1945 obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V [[Vypálenie obce Kalište|Kališti]] a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jozefa Vyšného dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle.<ref name="Maniak"/>{{rp|180}} Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} V [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne]] [[Einsatzkommando 13]] od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravilo]] 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] bolo v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]] odkrytých [[Nemecké represálie v Kováčovej|8 masových hrobov]] so 114 obeťami zavraždenými od [[13. november|13. novembra]] [[1944]] do [[14. február|14. februára]] [[1945]] [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommandom 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|191-194}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]].<ref name="Maniak"/>{{rp|337-341}} Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí), [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] (27 obetí) a inde.<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref> == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] cz0kirep0sudmy9tqisbxrpuyfq0cza 8255796 8255792 2026-07-31T05:11:31Z Martingazak 234259 Nove Mesto nad Vahom 8255796 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“'']. {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} Od [[1. september|1. septembra]] do októbra [[1944]] v katastri obce [[Partizánske zločiny v Kováčovej|Kováčová]] partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] pod velením komisára [[Anton Šagát|Antona Šagáta]] [[Partizánske zločiny v Kováčovej|popravovali]] civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny, ukrajinských utečencov a obete udaní. V 4 hroboch sa našlo 20 tiel, z toho 5 žien.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]<sup>[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]</sup>, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> [[1. január|1. januára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos">{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref>{{#tag:ref|Článok Dušana Čatloša udáva, že k postrieľaniu 28 maďarských vojakov došlo [[28. február|28. februára]] [[1945]].<ref name="Catlos"/> V tom čase ale bola už Veličkova brigáda rozpustená po spojení s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Podľa listu príbuzného jedného zo zavraždených K. Tótha došlo k udalosti [[1. január|1. januára]] [[1945]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|180}}|group=pozn.}} {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === Jedna z prvých akcií tohto druhu sa udiala 11. septembra 1944 v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch, kde postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] [[6. október|6. októbra]] [[1944]], [[Einsatzkommando 14]], ktoré si zriadilo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] [[Nemecké represálie v Turčeku|prenasledovali a vraždili]] v novembri a decembri [[1944]] na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] bol Nemcami obsadený [[26. október|26. októbra]] [[1944]]. Po jeho obsadení celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri [[1944]] až februári [[1945]], po vojne bolo v 6 [[Nemecké represálie vo Zvolene|masových hroboch]] v meste nájdených 128 popravených.<ref name="Maniak"/>{{rp|345-351}} V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vypálenie obce Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne [[Vypálenie obce Vinné|vypálili]] 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov.<ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy | priezvisko = Gebhart | meno = Jan | priezvisko2 = Šimovček | meno2 = Ján | odkaz na autora = | titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945 | zväzok = | vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1984 | isbn = | počet strán = 560 }}</ref>{{rp|325}} V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne na Brezine]], ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. 5. januára obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Do konca vojny bolo v meste popravených asi 600{{--}}700 ľudí. 13. januára 1945 obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} V priebehu februára a marca [[1945]] príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] na židovskom cintoríne popravili 27 osôb (najmä partizánov a ilegálnych pracovníkov), ktorých zaistili v okolitých obciach. Pochovali ich v 2 hromadných hroboch.<ref name="Maniak"/>{{rp|419-420}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V [[Vypálenie obce Kalište|Kališti]] a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jozefa Vyšného dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle.<ref name="Maniak"/>{{rp|180}} Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} V [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne]] [[Einsatzkommando 13]] od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravilo]] 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] bolo v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]] odkrytých [[Nemecké represálie v Kováčovej|8 masových hrobov]] so 114 obeťami zavraždenými od [[13. november|13. novembra]] [[1944]] do [[14. február|14. februára]] [[1945]] [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommandom 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|191-194}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]].<ref name="Maniak"/>{{rp|337-341}} Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí) a inde.<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref> == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] j0aioptxtgv6ytssxcry6xr5bqle7t9 8255810 8255796 2026-07-31T06:21:38Z Martingazak 234259 Kosice 8255810 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“'']. {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} Od [[1. september|1. septembra]] do októbra [[1944]] v katastri obce [[Partizánske zločiny v Kováčovej|Kováčová]] partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] pod velením komisára [[Anton Šagát|Antona Šagáta]] [[Partizánske zločiny v Kováčovej|popravovali]] civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny, ukrajinských utečencov a obete udaní. V 4 hroboch sa našlo 20 tiel, z toho 5 žien.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]<sup>[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]</sup>, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> [[1. január|1. januára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos">{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref>{{#tag:ref|Článok Dušana Čatloša udáva, že k postrieľaniu 28 maďarských vojakov došlo [[28. február|28. februára]] [[1945]].<ref name="Catlos"/> V tom čase ale bola už Veličkova brigáda rozpustená po spojení s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Podľa listu príbuzného jedného zo zavraždených K. Tótha došlo k udalosti [[1. január|1. januára]] [[1945]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|180}}|group=pozn.}} {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === Jedna z prvých akcií tohto druhu sa udiala 11. septembra 1944 v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch, kde postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu Einsatzkommanda 14, fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] [[6. október|6. októbra]] [[1944]], [[Einsatzkommando 14]], ktoré si zriadilo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] [[Nemecké represálie v Turčeku|prenasledovali a vraždili]] v novembri a decembri [[1944]] na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] bol Nemcami obsadený [[26. október|26. októbra]] [[1944]]. Po jeho obsadení celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri [[1944]] až februári [[1945]], po vojne bolo v 6 [[Nemecké represálie vo Zvolene|masových hroboch]] v meste nájdených 128 popravených.<ref name="Maniak"/>{{rp|345-351}} V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vypálenie obce Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne [[Vypálenie obce Vinné|vypálili]] 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov.<ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy | priezvisko = Gebhart | meno = Jan | priezvisko2 = Šimovček | meno2 = Ján | odkaz na autora = | titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945 | zväzok = | vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1984 | isbn = | počet strán = 560 }}</ref>{{rp|325}} V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne na Brezine]], ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. [[5. január|5. januára]] [[1945]] obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Od septembra [[1943]], ale najmä po prevzatí moci [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|stranou Šípových krížov]] [[15. október|15. októbra]] [[1944]], a do [[18. január|18. januára]] [[1945]] [[Nyilašiovské represálie v Košiciach|nyilašiovci zavraždili v Košiciach]] alebo sa podieľali na vraždách vyše 530 ľudí (rasovo prenasledovaných, ilegálnych pracovníkov, komunistov, partizánov, vojakov odmietajúcich bojovať proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]) a do koncentračných táborov poslali 1&nbsp;200 ľudí.<ref name="Maniak"/>{{rp|64-69}} [[13. január|13. januára]] [[1945]] obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} V priebehu februára a marca [[1945]] príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] na židovskom cintoríne popravili 27 osôb (najmä partizánov a ilegálnych pracovníkov), ktorých zaistili v okolitých obciach. Pochovali ich v 2 hromadných hroboch.<ref name="Maniak"/>{{rp|419-420}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V [[Vypálenie obce Kalište|Kališti]] a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jozefa Vyšného dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle.<ref name="Maniak"/>{{rp|180}} Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} V [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne]] [[Einsatzkommando 13]] od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravilo]] 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] bolo v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]] odkrytých [[Nemecké represálie v Kováčovej|8 masových hrobov]] so 114 obeťami zavraždenými od [[13. november|13. novembra]] [[1944]] do [[14. február|14. februára]] [[1945]] [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommandom 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|191-194}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]].<ref name="Maniak"/>{{rp|337-341}} Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí) a inde.<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref> == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] 58ppoflvn32c88aazufw6mcp91x8bwt Démétrios 0 560397 8255793 8181287 2026-07-31T04:37:24Z Luppus 39967 8255793 wikitext text/x-wiki '''Démétrios''' ({{vjz|grc|''Δημήτριος''}} – ''Démétrios''; lat. ''Demetrius'') môže byť: == Panovníci a členovia kráľovských rodov == * macedónsky kráľ v rokoch 294 – 288 pred Kr., pozri [[Démétrios I. Poliorkétes]] * macedónsky kráľ v rokoch 239 – 229 pred Kr., pozri [[Démétrios II. Aitólikos]] * macedónsky princ, syn Filipa V., rukojemník v Ríme († 181 pred Kr.), pozri [[Démétrios (syn Filipa V.)]] * panovník Seleukovskej ríše v rokoch 162 – 150 pred Kr., pozri [[Démétrios I. Sótér]] * panovník Seleukovskej ríše v rokoch 145 – 138 pred Kr., pozri [[Démétrios II. Nikatór]] * panovník Seleukovskej ríše v rokoch 129 – 125 pred Kr., pozri [[Démétrios III. Eukairos]] * grécko-baktrijský kráľ v rokoch cca 200 – 180 pred Kr., ktorý expandoval do Indie, pozri [[Démétrios I. Baktrijský]] * indicko-grécky kráľ vládnuci v oblasti Arachózie a Gandháry v 2. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios II. (Indicko-grécke kráľovstvo)]] * indicko-grécky kráľ vládnuci cca okolo roku 100 pred Kr., pozri [[Démétrios III. Anikétos]] * ilýrsky vládca a spojenec Filipa V., pozri [[Démétrios Farský]] * kráľ Kyrény v rokoch 250 – 249 pred Kr., pozri [[Démétrios (Kyréna)]] * morejský despota a titulárny byzantský cisár v 15. stor., pozri [[Démétrios (Morejský despotát)]] == Filozofovia a politici == * starogrécky filozof, rečník a správca Atén, pozri [[Démétrios Falérsky]] * kynický filozof v 1. stor. po Kr. (pôsobiaci v Korinte a Ríme), pozri [[Démétrios z Korintu]] * epikurejský filozof v 2. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios Lakón]] == Umelci a učenci == * starogrécky sochár v 4. stor. pred Kr., známy svojím realizmom, pozri [[Démétrios z Alópeky]] * grécky historik, gramatik a polyhistor, pozri [[Démétrios zo Sképsidy]] * starogrécky historik z prelomu 3. a 2. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios z Kallatidy]] * starogrécky gramatik v 1. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios z Magnézie]] * starogrécky herec v 2. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios z Milétu]] == Ostatní == * staroveký olympijský víťaz v behu na jedno štádium zo Salamíny, pozri [[Démétrios zo Salamíny]] * ranokresťanský svätec a mučeník zo Solúna († 306), pozri [[Demeter Solúnsky]] * pobočník a telesný strážca (sómatofylax) Alexandra Veľkého, pozri [[Démétrios (sómatofylax)]] == Pozri aj == * [[Demeter (prvé meno)]] * [[Démétrios z Alexandrie]] (rozlišovacia stránka viacerých osôb) {{Rozlišovacia stránka}} iz8ead2oal8o0bdwa1p167g7n2u509u 8255794 8255793 2026-07-31T04:40:02Z Luppus 39967 8255794 wikitext text/x-wiki '''Démétrios''' ({{vjz|grc|''Δημήτριος''}} – ''Démétrios''; lat. ''Demetrius'') môže byť: == Panovníci a členovia kráľovských rodov == * macedónsky kráľ v rokoch 294 – 288 pred Kr., pozri [[Démétrios I. Poliorkétes]] * macedónsky kráľ v rokoch 239 – 229 pred Kr., pozri [[Démétrios II. Aitólikos]] * macedónsky princ, syn Filipa V., rukojemník v Ríme († 181 pred Kr.), pozri [[Démétrios (syn Filipa V.)]] * panovník Seleukovskej ríše v rokoch 162 – 150 pred Kr., pozri [[Démétrios I. Sótér]] * panovník Seleukovskej ríše v rokoch 145 – 138 pred Kr., pozri [[Démétrios II. Nikatór]] * panovník Seleukovskej ríše v rokoch 129 – 125 pred Kr., pozri [[Démétrios III. Eukairos]] * grécko-baktrijský kráľ v rokoch cca 200 – 180 pred Kr., ktorý expandoval do Indie, pozri [[Démétrios I. Baktrijský]] * indicko-grécky kráľ vládnuci v oblasti Arachózie a Gandháry v 2. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios II. (Indicko-grécke kráľovstvo)]] * indicko-grécky kráľ vládnuci cca okolo roku 100 pred Kr., pozri [[Démétrios III. Anikétos]] * ilýrsky vládca a spojenec Filipa V., pozri [[Démétrios Farský]] * kráľ Kyrény v rokoch 250 – 249 pred Kr., pozri [[Démétrios (Kyréna)]] * morejský despota a titulárny byzantský cisár v 15. stor., pozri [[Démétrios (Morejský despotát)]] == Filozofovia a politici == * starogrécky filozof, rečník a správca Atén, pozri [[Démétrios Falérsky]] * kynický filozof v 1. stor. po Kr. (pôsobiaci v Korinte a Ríme), pozri [[Démétrios z Korintu]] * epikurejský filozof v 2. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios Lakón]] == Umelci a učenci == * starogrécky sochár v 4. stor. pred Kr., známy svojím realizmom, pozri [[Démétrios z Alópeky]] * grécky historik, gramatik a polyhistor, pozri [[Démétrios zo Sképsidy]] * starogrécky historik z prelomu 3. a 2. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios z Kallatidy]] * starogrécky gramatik v 1. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios z Magnézie]] * starogrécky herec v 2. stor. pred Kr., pozri [[Démétrios z Milétu]] == Ostatní == * staroveký olympijský víťaz v behu na jedno stadion, pozri [[Démétrios zo Salamíny]] * ranokresťanský svätec a mučeník zo Solúna († 306), pozri [[Demeter Solúnsky]] * pobočník a telesný strážca (sómatofylax) Alexandra Veľkého, pozri [[Démétrios (sómatofylax)]] == Pozri aj == * [[Demeter (prvé meno)]] * [[Démétrios z Alexandrie]] (rozlišovacia stránka viacerých osôb) {{Rozlišovacia stránka}} pw5oirrdvko4h1mojt8iqr5whlvkqb2 ABBYY 0 560633 8255914 8238213 2026-07-31T11:22:01Z ~2026-42379-48 301650 /* ABBYY Compreno */ 8255914 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = ABBYY | Logo spoločnosti = ABBYY logo.svg | Veľkosť loga = 200px | Popis = | Právna forma = Súkromná | IČO = | Odvetvie = | Založená = 1989 v [[Moskva|Moskve]], [[Ruská federácia]] | Zakladateľ = [[David Yang]] | Sídlo = | Štát sídla = | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = [[Počítačový softvér]]<br /> [[Mobilný softvér]] <br /> [[Aplikovaná lingvistika]] <br /> [[Jazykový preklad]] | Produkcia = [[ABBYY FineReader|FineReader]], FineReader Engine, PDF Transformer, FlexiCapture, FlexiCapture Engine, Recognition Server, Lingvo Dictionary, Business Card Reader, Mobile OCR Engine, Mobile Imaging SDK, FineScanner, Scan Station, TextGrabber+Translator | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = vyše 1250 stálych zamestnancov po celom svete (v roku 2015) | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.sk.abbyy.com/ www.sk.abbyy.com] | Zánik = | Poznámka = }} '''ABBYY''' je medzinárodná softvérová spoločnosť, ktorá vyvíja nástroje na [[Optické rozoznávanie znakov|optické rozpoznávanie znakov]], [[digitalizáciu dokumentov]] a [[jazykový softvér]] pre počítače aj mobilné zariadenia.<ref name="ABBYY Company">{{cite web|url = http://www.abbyy.com/company|title = ABBYY – Prehľad o spoločnosti|accessdate = 17 December 2009|archiveurl = https://web.archive.org/web/20091215111857/http://www.abbyy.com/company|archivedate = 2009-12-15|deadurl = no}}</ref> Väčšina produktov spoločnosti ABBYY, napr. program [[ABBYY FineReader]], zjednodušuje prevod papierových dokumentov do digitalizovanej podoby. ABBYY tiež ponúka softvérové produkty a služby na jazykovej báze. ==História== Spoločnosť ABBYY bola založená v roku 1989 [[David Yang|Davidom Yangom]]<ref name="Mixergy interview">{{cite web|url = http://mixergy.com/david-yang-abbyy-interview/|title = Interview Mixergy: Ako oznam na nástenke všetko zmenil – s Davidom Yangom|accessdate = 22 August 2013|archiveurl = https://web.archive.org/web/20140327181309/http://mixergy.com/david-yang-abbyy-interview/|archivedate = 2014-03-27}}</ref> a do roku 1997 mala názov BIT Software. Spoločnosť ABBYY má 4 centrály: v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] ([[Milpitas]], [[Kalifornia]]), [[Západná Európa|západnej Európe]] ([[Mníchov]]), [[Východná Európa|východnej Európe]] ([[Kyjev]]) a v Rusku ([[Moskva]]). Väčšina výskumných a vývojárskych projektov sa uskutočňuje v Moskve. Skupina ABBYY zahrnuje 16 medzinárodných pobočiek so sídlom v [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Kanada|Kanade]], na [[Cyprus|Cypre]], vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Japonsko|Japonsku]], Rusku, [[Španielsko|Španielsku]], na [[Taiwan]]e, v [[Spojené arabské emiráty|SAE]], [[Veľká Británia|Veľkej Británii]], na [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[USA]].<ref name="ABBYYKeyFacts">{{cite web|url = http://www.abbyy.com/company/key_facts/|title = ABBYY – Základné fakty|accessdate = 6 May 2015|archiveurl = https://web.archive.org/web/20150423114705/http://www.abbyy.com/company/key_facts/|archivedate = 2015-04-23}}</ref> V roku 2007 bola založená pobočka ABBYY Press so špecializáciou na vydávanie slovníkov, príručiek, encyklopédií a turistických sprievodcov.<ref name="ABBYYPress">{{cite web|url = http://www.abbyypress.ru/about|title = Tlačové nakladateľstvo ABBYY (v ruštine)|accessdate = 17 December 2009|archiveurl = https://web.archive.org/web/20091129120714/http://www.abbyypress.ru/about/|archivedate = 2009-11-29}}</ref> ABBYY tiež vlastní agentúru ABBYY Language Services so zameraním na preklad a lokalizáciu s využitím špičkových technológií.<ref name="ABBYYLS">{{cite web|url = http://www.abbyy.com/language_services|title = ABBYY Language Services|accessdate = 17 December 2009|archiveurl = https://web.archive.org/web/20100723072057/http://www.abbyy.com/language_services/|archivedate = 2010-07-23}}</ref> ==Produkty== Softvér spoločnosti ABBYY dokáže rozpoznať znaky textu a atribúty formátovania na snímkach. Spoločnosť ABBYY taktiež vyvíja aplikácie na digitalizáciu dát a dokumentov, súpravy na vývoj softvéru, lingvistický softvér a ďalšie programy. ===ABBYY FineReader=== Aplikácia [[FineReader]] konvertuje naskenované snímky do upravovateľných formátov a od časopisu PC Magazine získala hodnotenie „Vynikajúca“.<ref name="PCMagazine2012">{{cite news|url = http://www.pcmag.com/article2/0,2817,2468186,00.asp|title = ABBYY FineReader 12 Professional|accessdate = 22 September 2014|work=PC Magazine}}</ref> Najnovšia verzia FineReader 12 rozpozná tlačený text v 190 jazykoch.<ref name="FineReader 12">http://www.sk.abbyy.com/products/personal/finereader/professional/tech_specs/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151122102139/http://www.sk.abbyy.com/products/personal/finereader/professional/tech_specs/ |date=2015-11-22 }} ABBYY FineReader 12 Professional, Technické údaje</ref> ===ABBYY FlexiCapture=== ABBYY FlexiCapture je systém na [[digitalizácia dokumentov|digitalizáciu dokumentov]], ktorý automaticky extrahuje informácie z formulárov a čiastočne štruktúrovaných dokumentov, ako sú napríklad faktúry.<ref name="Spiceworks">{{cite web|url = http://community.spiceworks.com/topic/658013-abbyy-flexicapture-helps-land-registry-on-its-digital-journey|title = "ABBYY FlexiCapture pomáha katastru nehnuteľností na jeho digitálnej púti|accessdate = 2015-11-23|archiveurl = https://web.archive.org/web/20151124061105/http://community.spiceworks.com/topic/658013-abbyy-flexicapture-helps-land-registry-on-its-digital-journey|archivedate = 2015-11-24}}</ref><ref name="KMWorld2010">{{cite web|url = http://www.kmworld.com/Articles/Editorial/Feature/KMWorld-Trend-Setting-Products-of-2010-69565.aspx|title = KMWorld – Produkty vytárajúce trendy v roku 2010}}</ref> ===ABBYY PDF Transformer=== ABBYY PDF Transformer je aplikácia na bežnú prácu s PDF dokumentmi, ako je prezeranie, úprava, komentovanie, zdieľanie, konverzia PDF súborov atď.<ref name="ABBYY PDF Transformer+">http://www.sk.abbyy.com/products/personal/pdftransformer/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124133023/http://www.sk.abbyy.com/products/personal/pdftransformer/ |date=2015-11-24 }} ABBYY PDF Transformer+, prehľad</ref> Najnovšia verzia ABBYY PDF Transformer+ ponúka funkcie na otváranie, úpravu, komentovanie, konverziu, ochranu PDF súborov, extrahovanie textového a obrazového obsahu z PDF<ref>{{Cite web|title = CMS Hasche Sigle používa ABBYY PDF Transformer+ na archiváciu vyhľadávateľných dokumentov PDF v programe Microsoft SharePoint|publisher = Virtual Strategy Magazine|url = http://www.virtual-strategy.com/2014/08/05/cms-hasche-sigle-uses-abbyy-pdf-transformer-archive-searchable-pdf-documents-microsoft-sh#axzz3JgUK8ZoQ|accessdate = December 15, 2014}}</ref> a tvorbu PDF súborov zo súborov iných formátov. Jej celosvetové vydanie sa uskutočnilo 25. marca 2014 a aktualizácia v roku 2015. Aplikácia podporuje 189 jazykov a je dostupná len pre Windows. Vydaním poslednej verzie sa ABBYY PDF Transformer premenil z aplikácie umožňujúcej konverziu PDF na PDF konvertor a stal sa tak alternatívou programu Adobe Acrobat.<ref name="IT World2014">{{cite news|url = http://it-world.ru/reviews/soft/54592.html|title = ABBYY PDF Transformer+ (v ruštine)|accessdate = 22 September 2014|work = IT World (Russian)}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140802140828/http://it-world.ru/reviews/soft/54592.html |date=2014-08-02 }}</ref><ref name="c't magazin2014">{{cite news|url = http://www.heise.de/ct/heft/2014-10-Test-PDF-Transformer-PDF-editieren-und-in-Office-Formate-konvertieren-2228026.html|title = ABBYY PDF Transformer+ (v nemčine)|accessdate = 22 September 2014|work = c't magazin (German)}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140906175950/http://www.heise.de/ct/heft/2014-10-Test-PDF-Transformer-PDF-editieren-und-in-Office-Formate-konvertieren-2228026.html |date=2014-09-06 }}</ref> Podporované vstupné formáty: [[PDF]], DOC, [[DOCX]], XLS, [[XLSX]], [[Microsoft PowerPoint|PPT]], [[PPTX]], [[.vsd|VSD]], [[VSDX]], [[Rich Text Format|RTF]], HTML, [[BMP File Format|BMP]], [[JPEG]], [[JPEG 2000]], [[JBIG2]], [[Portable Network Graphics|PNG]], [[TIFF]] a [[GIF]]. Podporované výstupné formáty: DOCX, XLSX, PPTX, RTF, [[PDF]], [[PDF/A]](2b), HTML, [[Comma-separated values|CSV]], TXT, [[OpenDocument|ODT]], [[EPUB]], a [[FB2]].<ref>http://www.sk.abbyy.com/products/personal/pdftransformer/tech_specs/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124130020/http://www.sk.abbyy.com/products/personal/pdftransformer/tech_specs/ |date=2015-11-24 }} ABBYY PDF Transformer+, technické údaje</ref> ===ABBYY Compreno=== Do roku 2015 spoločnosť ABBYY pracovala na použiteľnej verzii svojej novej technológie na spracovanie prirodzených jazykov a sémantickú analýzu textu s názvom ABBYY Compreno. Táto technológia má byť založená na USH (Universal Semantic Hierarchy). Ako doplnenie k USH sa používa technológia syntaktickej analýzy (Syntactic Parsing Technology).<ref>http://www.abbyy-developers.eu/en:tech:linguistic:start {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150823010646/http://www.abbyy-developers.eu/en:tech:linguistic:start |date=2015-08-23 }} [[Jazykové technológie]] ABBYY</ref><ref>http://syrcodis.ispras.ru/2012/invited-talks {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151117171955/http://syrcodis.ispras.ru/2012/invited-talks |date=2015-11-17 }} Anatolij Starostin. Používanie technológie ABBYY Compreno na riešenie rôznych úloh NLP. SYRCoDIS 2012. Moskva.</ref><ref>http://www.dialog-21.ru/digests/dialog2012/materials/pdf/Anisimovich.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151028054927/http://www.dialog-21.ru/digests/dialog2012/materials/pdf/Anisimovich.pdf |date=2015-10-28 }} Syntaktický a sémantický parser založený na technológii ABBYY Compreno</ref><ref>http://www.euralex.org/elx_proceedings/Euralex2012/pp456-461%20Selegey.pdf O automatizovanej sémantickej a syntaktickej anotácii textov na lexikografické účely</ref> Tento prístup umožňuje hĺbkovú analýzu syntaxe zdrojového textu aj rozlišovanie medzi jemnými významovými detailmi na základe empirického poznania a znalostí o danej téme. Zamýšľaným použitím tejto technológie je vyhľadávanie odborných informácií na základe abstraktne definovaného obsahu či témy a vyjadrených myšlienok (bez ohľadu na použitie špecifickej terminológie a slovnej zásoby). V tom je rozdiel od súčasných bežne používaných vyhľadávačov kľúčových slov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zázrak technológie Compreno (v ruštine) |url=http://www.computerra.ru/sgolub/663954/ |dátum prístupu=2015-11-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130111040632/http://www.computerra.ru/sgolub/663954/ |dátum archivácie=2013-01-11 }}</ref><ref name="abbyy.ru">http://www.abbyy.ru/science/technologies/business/compreno#Section_2 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150429210616/http://www.abbyy.ru/science/technologies/business/compreno#Section_2 |date=2015-04-29 }}; Syntaktická a sémantická textová analýza (v ruštine)</ref><ref name="youtube.com">http://www.youtube.com/watch?v=HPlV9mzqeFQ Introducing Predstavenie technológie ABBYY Compreno – nový prístup k strojovému prekladu</ref><ref>[http://www.3dnews.ru/software/624398 Jazykové technológie spoločnosti ABBYY. Od zložitosti do dokonalosti (v ruštine)]</ref><ref>[http://www.kommersant.ru/doc/1822898?stamp=634588995841938586 Programátori si myslia, že naučili počítač porozumieť zmyslu textu (v ruštine)]</ref><br /> V roku 2015 spoločnosť ABBYY na technológii Compreno založila a vydala<ref>http://ko.com.ua/abbyy_compreno_analiziruet_teksty_na_russkom_i_anglijskom_yazykah_109821 ABBYY Compreno analyzuje texty v ruskom a anglickom jazyku (v ruštine)</ref><ref>http://www.abbyy.com/news/abbyy-new-generation-of-content-capture-and-analytic-solutions/#sthash.pHXYaUeJ.dpbs {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151125204630/http://www.abbyy.com/news/abbyy-new-generation-of-content-capture-and-analytic-solutions/#sthash.pHXYaUeJ.dpbs |date=2015-11-25 }} ABBYY Announces New Generation of Content Capture and Analytic Solutions</ref> tri nové produkty pre vývojárov softvéru: ABBYY Smart Classifier SDK<ref>http://www.abbyy.com/smartclassifier/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124151940/http://www.abbyy.com/smartclassifier/ |date=2015-11-24 }} ABBYY Smart Classifier SDK</ref>, ABBYY Intelligent Search SDK<ref>http://www.abbyy.com/support/intelligent_search/product_info/sr/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124130405/http://www.abbyy.com/support/intelligent_search/product_info/sr/ |date=2015-11-24 }} ABBYY Intelligent Search SDK</ref> a ABBYY InfoExtractor SDK<ref>http://www.abbyy.com/infoextractor/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124150434/http://www.abbyy.com/infoextractor/ |date=2015-11-24 }} ABBYY InfoExtractor SDK</ref>. ===ABBYY Mobile Apps=== ''ABBYY FineScanner'' je aplikácia pre systém iOS na tvorbu vysokokvalitných elektronických kópií dokumentov a rozpoznávanie tlačeného textu ("mobilný skener"). ''ABBYY TextGrabber + Translator'' je aplikácia na digitalizáciu a preklad informácií z kníh, časopisov, inzerátov a rozvrhov prostredníctvom mobilných zariadení. V roku 2015 sú dostupné verzie pre iOS a Android. ''ABBYY Business Card Reader'' je mobilná softvérová aplikácia, ktorá importuje kontaktné informácie z vizitiek priamo do adresára mobilného zariadenia použitím fotoaparátu smartfónu a technológie rozpoznávania textu. Aplikácia bola prvýkrát uvedená na trh v roku 2009 a je dostupná pre iOS, Android a Windows Phone (v roku 2015).<ref name="ABBYY Business Card Reader">http://www.sk.abbyy.com/products/personal/bcr/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124143849/http://www.sk.abbyy.com/products/personal/bcr/ |date=2015-11-24 }} ABBYY Business Card Reader, oficiálna webová lokalita</ref> V súčasnosti aplikácia podporuje 22 jazykov a dokáže prečítať jednojazyčné aj viacjazyčné vizitky. Softvér získal kladné ohlasy v ruskom časopise PC Magazine<ref name = "Best Soft 2009. PC Magazine (Russian)">{{cite web|url = http://www.pcmagazine.ru/reviews/detail.php?ID=37502/|title = Najlepší softvér roka 2009. PC Magazine (v ruštine) = 2013-02-19|accessdate = 2015-11-23|archiveurl = https://web.archive.org/web/20170705191708/https://www.pcmagazine.ru/reviews/detail.php?ID=37502%2F|archivedate = 2017-07-05}}</ref> a v časopise Macworld Australia.<ref name = "Macworld Australia. App Guide">{{cite web|url = http://www.macworld.com.au/app-guide/abbyy-business-card-reader-30721/|title = Macworld Australia. Sprievodca aplikáciami (v angličtine) = 2013-02-19|accessdate = 2015-11-23|archiveurl = https://web.archive.org/web/20151124062658/http://www.macworld.com.au/app-guide/abbyy-business-card-reader-30721/|archivedate = 2015-11-24}}</ref> ''ABBYY Lingvo Mobile Dictionaries'' sú elektronické slovníkové aplikácie pre systémy iOS, Android a Windows Phone. Pre tieto aplikácie je dostupných 250 slovníkov pracujúcich s 30 jazykmi. Pri práci s týmito aplikáciami nepotrebujete internetové pripojenie. Okrem toho, verzie pre iOS a Android možno integrovať s inými aplikáciami.<ref>http://www.abbyy.com/lingvo_mobile_dictionary/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124163504/http://www.abbyy.com/lingvo_mobile_dictionary/ |date=2015-11-24 }} ABBYY Lingvo Mobile Dictionaries (v angličtine)</ref> ''ABBYY Lingvo PhraseBooks'' je aplikácia pre iOS, ktorá obsahuje knihy frazeologizmov na bežné témy v angličtine, španielčine, taliančine, nemčine, ruštine a francúzštine, a tiež vzdelávacie nástroje, ako sú rôzne cvičenia, frázy alebo zvukové nahrávky. ''ABBYY Lingvo Live'' je nedávno vytvorená služba sociálnych sietí pre používateľov učiacich sa rôzne jazyky, ktorá obsahuje bezplatné slovníky. === ABBYY Lingvo === ''ABBYY Lingvo Translation Dictionary'' je aplikácia, ktorá používateľom poskytuje prístup k viacerým dvojjazyčným a jednojazyčným (výkladovým) slovníkom. K dispozícii sú rôzne verzie, pokrývajúce až 19 jazykov (v júni 2015<ref>http://www.sk.abbyy.com/products/personal/lingvo/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124143846/http://www.sk.abbyy.com/products/personal/lingvo/ |date=2015-11-24 }} ABBYY – oficiálna webová lokalita</ref>) ==Reakcie== Časopis [[PC World (magazine)|PC Advisor]] poskytol v roku 2005 komentár: „FineReader 8.0 Pro je najlepší [[Optické rozoznávanie znakov|OCR]] softvér, aký sme doteraz videli"<ref>[http://www.pcadvisor.co.uk/reviews/index.cfm?reviewid=142 "ABBYY FineReader 8.0 Professional (v angličtine)"] PC Advisor, 3 November 2005.</ref> a [[PC Magazine]] dal štyri hviezdičky z piatich.<ref>[http://www.pcmag.com/article2/0,1895,1899868,00.asp "Abbyy FineReader 8.0 Professional Edition" (v angličtine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080625070102/http://www.pcmag.com/article2/0,1895,1899868,00.asp |date=2008-06-25 }}, PC Magazine, 12 September 2005.</ref> V januári 2007 si FineReader Engine ([[OCR SDK]]) vybrala spoločnosť [[Ricoh]] pre svoj [[systém správy dokumentov]] [[DocumentMall]].<ref>[http://www.ricoh-usa.com/news/news_release.aspx?prid=320 "ABBYY FineReader Engine vybratý pre oceňované riešenie DocumentMall od spoločnosti Ricoh" (v angličtine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151124100801/http://www.ricoh-usa.com/news/news_release.aspx?prid=320 |date=2015-11-24 }}, 23 January 2007, Ricoh USA</ref> Vo februári 2014 bola spoločnosť ABBYY časopisom [[KM World]] zaradená do zoznamu „100 najdôležitejších spoločností v spravovaní informácií“<ref>http://www.kmworld.com/Articles/Editorial/Features/KMWorld-100-Companies-That-Matter-in-Knowledge-Management-94933.aspx KMWorld 100 spoločností, na ktorých záleží v riadení znalostí (v angličtine)</ref>. V septembri 2014 časopis [[PCMag]] uverejnil recenziu na ABBYY FineReader 12 s poznámkou: „OCR je softvérová kategória s jedným jasným víťazom, s ktorým sa všetci ostatní snažia držať krok. Program Abbyy FineReader získava každý rok ocenenie Editors' Choice v oblasti optického rozpoznávania znakov a každý rok je o čosi lepší.“<ref>http://www.pcmag.com/article2/0,2817,2468186,00.asp Abbyy FineReader 12 Professional (v angličtine)</ref> == Ocenenia == V máji 2006 získala spoločnosť ABBYY USA cenu za najinovatívnejší produkt v danom štvrťroku: [[Fujitsu]] Quarterly Innovative Leadership Award<ref>[http://www.fujitsu.com/us/news/pr/fcpa_20060517-01.html "Spoločnosť Fujitsu vybrala spoločnosť ABBYY USA na ocenenie Quarterly Innovative Leadership (Štvrťročný líder v oblasti inovácií)", (v angličtine)], Fujitsu.com, 17 May 2006</ref>. V decembri 2014 udelila stránka [http://www.MobileVillage.com MobileVillage.com] šiestim mobilným aplikáciám spoločnosti ABBYY ocenenia Superstar, Shining Star a Rising Star.<ref>http://www.mobilevillage.com/mobile-star-awards/2014-winners/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151021213825/http://www.mobilevillage.com/mobile-star-awards/2014-winners/ |date=2015-10-21 }} 2014 Mobile Star Awards Winners (v angličtine)</ref> ==Názov spoločnosti== ABBYY tvrdí, že názov spoločnosti znamená „dychtivé oko“ v hypoteticky rekonštruovanom rodičovskom jazyku jazykových skupín [[Miao–Yao]], [[Nu]], [[Hmong–Mien]], [[Hmong]] a [[Kim Mun]] z rodiny [[Sinotibetské jazyky|sinotibetských]] jazykov.<ref name="ABBYY Name">{{cite web|url = http://www.abbyy.com/company|title = ABBYY – Čo to znamená? (v angličtine)|accessdate = 4 June 2009|last = ABBYY|authorlink = |year = n.d.|archiveurl = https://web.archive.org/web/20090428121419/http://www.abbyy.com/company|archivedate = 2009-04-28|deadurl = no}}</ref> ==Referencie== {{reflist|30em}} [[Kategória:Softvérové podniky]] [[Kategória:Podniky založené v 1989]] [[Kategória:Optické rozoznávanie znakov]] [[Kategória:Nadnárodné spoločnosti]] [[Kategória:Podniky v Rusku]] 7a8zc7wiox2zjit8uurpxp0cx7h6cwp Juraj Droba 0 577828 8255762 8040003 2026-07-30T20:43:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 5 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255762 wikitext text/x-wiki {{Neutralita}} {{na úpravu}} {{na revíziu}} {{Infobox Politik | Meno = Juraj Droba | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Opätovne zvolený predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Juraj Droba v roku 2022 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 4. | Úrad = predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia = [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Pavol Frešo]] | Nástupca = | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[2010]] | Koniec obdobia2 = [[2017]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1971|5|25}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Sloboda a Solidarita|SaS]] <small>(do 2013)</small><br>[[NOVA (politická strana)|NOVA]] <small>(od 2013)</small><br>[[Sloboda a Solidarita|SaS]] <small>(poslanecký klub od 2015)</small> | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]]<br> [[George Washington University]]<br>[[University of Pittsburgh]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Juraj Droba''', [[Master of Business Administration|MBA]] MA (* [[25. máj]] [[1971]], [[Bratislava]])<ref name=nrsrprofil>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Juraj Droba, MBA MA | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=780 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský politik, podnikateľ a manažér, od roku [[2017]] predseda [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]]. Predtým bol v rokoch [[2010]] až [[2017]] [[poslanec|poslancom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]<ref name="sascv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Europass - životopis | url = http://www.strana-sas.sk/pub/modules/m_members/cv/46.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | miesto = |jazyk = }}</ref> za stranu [[Sloboda a Solidarita|SaS]], ktorej je zakladajúcim členom.<ref name="sasklub" /> V [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol členom zahraničného výboru a členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]]. Županom [[Bratislavský samosprávny kraj|BSK]] sa stal po víťazstve [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|vo voľbách do VÚC v roku 2017]]. == Vzdelanie a začiatky kariéry == Po absolvovaní športového gymnázia na Hubeného ulici v Bratislave v roku [[1989]] začal študovať na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulte telesnej výchovy a športu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]], kde vyštudoval učiteľstvo telesnej výchovy a anglického jazyka.<ref name="uk-absolvent">Juraj Droba. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Juraj+Droba | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20221028063518/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Juraj+Droba | dátum archivácie = 2022-10-28 }}</ref> Počas štúdia sa zúčastnil zahraničného pobytu na Rijksuniversiteit Gent. Štúdium dokončil v roku [[1996]].<ref name="uk-absolvent" /> V rokoch [[1997]] až [[2000]] vyštudoval víkendový executive [[Master of Business Administration|MBA]] program, ktorý spoločne ponúkala [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta manažmentu UK]] a ''Joseph M. Katz Graduate School of Business'' na [[University of Pittsburgh]]. V rokoch [[2000]] až [[2001]] študoval v odbore politické vedy na Graduate School of Political Managment, [[George Washington University]] vo [[Washington, D. C.|Washingtone D.C.]].<ref name=sascv/> V rokoch [[1996]] až [[2002]] pôsobil v spoločnosti Omnipublic, s.r.o., v Bratislave, počas roku [[2001]] absolvoval stáže v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref name="bsk-cv" /> Od januára 2002 do júna 2008 pracoval ako riaditeľ divízie vonkajších vzťahov a člen predstavenstva v [[Slovak_Telekom#T-Mobile_Slovensko|T-Mobile Slovensko]].<ref name="bsk-cv">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predseda BSK – Životopis|url=https://bratislavskykraj.sk/kontakty/predseda-bsk/|dátum prístupu=14.3.2021|url archívu=https://web.archive.org/web/20210418115244/https://bratislavskykraj.sk/kontakty/predseda-bsk/|dátum archivácie=2021-04-18}}</ref> Je jedným zo zakladateľov slovenskej značky ''Double Cross Vodka'' (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Droba - kandidát SaS na bratislavského župana|url=http://droba.com/|dátum prístupu=2017-11-08|vydavateľ=Juraj Droba - kandidát na župana|jazyk=sk-SK}}</ref>, ktorej je aj spolumajiteľom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ako sa na Slovensku zrodila jedna z najznámejších vodiek na svete|periodikum=StartItUp.sk|dátum=2017-05-09|url=https://www.startitup.sk/ako-sa-na-slovensku-zrodila-jedna-z-najznamejsich-vodiek-na-svete/|dátum prístupu=2017-11-08|jazyk=sk-SK}}</ref> Je zároveň majiteľom spoločnosti Droba & Partners s.r.o.<ref name="sascv" /><ref>Droba & Partners s. r. o. In: {{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obchodný register na internete|url=http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=155765&SID=2&P=1|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-31|miesto=Bratislava}}</ref> == Politická činnosť na národnej úrovni == === Volebné obdobie 2010{{--}}2012 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]], prvých pre stranu SaS, kandidoval na 13. mieste.<ref name=kandit2010>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sloboda a solidarita (SaS) | url = http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243294-sloboda-a-solidarita-sas/ | dátum vydania = 2010-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = PEREX | miesto = |jazyk = }}</ref> Nakoniec získal 17. miesto z 22 a stal sa poslancom.<ref name=vysledok2010>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Voľby 2010: Dali ste šancu 22 poslancom! | url = http://www.strana-sas.sk/volby-2010-dali-ste-sancu-22-poslancom/169 | dátum vydania = 2010-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = SaS | miesto = |jazyk = }}</ref> === Volebné obdobie 2012{{--}}2016 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách do NR SR v marci 2012]] kandidoval na 13. mieste kandidátky SaS, ziskom 6 081 preferenčných hlasov získal mandátové 17. miesto.<ref name=vysledky2012>{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> V novembri 2012 sa v Národnej rade hlasovalo o návrhu zákona o registrovaných partnerstvách. Predložil ho spolu s poslancami [[Lucia Ďuriš Nicholsonová|Luciou Nicholsonovou]] a [[Martin Poliačik|Martinom Poliačikom]]. Kvôli slabej podpore poslancov sa však zákon nedostal ani do prerokovania v druhom čítaní. Podporilo ho len 14 z prítomných 129 poslancov. Proti hlasovalo 94 a zdržalo sa 20 zákonodarcov.<ref name=udajeznrsr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov| url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2Fhlasovanie%2Fhlasovanie&ID=31058 | dátum vydania = 6.11.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.11.2012 | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky]]| miesto = Bratislava|jazyk = }}</ref> Z SaS odišiel v apríli 2013 spolu s poslancami [[Jozef Kollár (politik)|Jozefom Kollárom]], [[Juraj Miškov|Jurajom Miškovom]], [[Daniel Krajcer|Danielom Krajcerom]] a [[Martin Chren|Martinom Chrenom]]. V júni 2013 vstúpili do strany [[NOVA (politická strana)|NOVA]] kde Droba pôsobil v Liberálnej frakcii.<ref name=nienavratu/> V auguste 2014 bolo oznámené, že sa Droba do SaS nevráti. Jeho predstavy o liberálnej politike sa nezhodovali s predstavami strany.<ref name=nienavratu>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poslanec Juraj Droba sa do SaS nevráti | url = http://www.aktuality.sk/clanok/259441/droba-sa-do-sas-nevrati/ | dátum vydania = 2014-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = aktuality.sk | miesto = |jazyk = }}</ref> Odmietla ho Republiková rada SaS.<ref name=sasklub>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Do klubu SaS sa vracia Juraj Droba, pribudne aj exminister E. Jurzyca | url = http://www.teraz.sk/slovensko/do-klubu-sas-vstupuju-j-droba-a-e-jur/113802-clanok.html | dátum vydania = 2015-01-09 | dátum aktualizácie = 2015-01-09 | dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> V januári 2015 sa Droba spolu s [[Eugen Jurzyca|Eugenom Jurzycom]] vrátil k SaS a umožnil tak vznik ich poslaneckého klubu. Členom strany sa však nestal. Poslanecký klub SaS bol neaktívny od roku [[2013]], počet jeho členov nedosahoval zákonom stanovenú hranicu osem členov.<ref name=sasklub/> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014]] kandidoval na piatom mieste za koalíciu strán [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] a [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] na [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslanca Európskeho parlamentu]].<ref name=kand>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strany NOVA, OKS a KDS predstavili svojich kandidátov do eurovolieb | url = http://www.teraz.sk/slovensko/nova-oks-a-kds-eurovolby-koalicia-kandid/81105-clanok.html | dátum vydania = 2014-04-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-19 | vydavateľ = TASR | miesto = |jazyk = }}</ref> === Volebné obdobie 2016{{--}}2020 === Do [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|volieb v roku 2016]] kandidoval na 13. mieste na kandidátke SaS.<ref name=saskandidtka16>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kandidáti | url = http://www.strana-sas.sk/kandidati | dátum vydania = 2015-12-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | miesto = |jazyk = }}</ref> Bol spoluautorom volebného programu SaS a tímlídrom SaS pre osobné slobody.<ref name=droba16>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Juraj Droba – kandidát za poslanca do Národnej rady SR | 5 = Voľby 2016 | url = http://slovenskapolitika.sulik.sk/kandidat-za-poslanca-do-narodnej-rady-juraj-droba-volby-2016/ | dátum vydania = 2016-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[Richard Sulík]] | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160806044530/http://slovenskapolitika.sulik.sk/kandidat-za-poslanca-do-narodnej-rady-juraj-droba-volby-2016/ | dátum archivácie = 2016-08-06 }}</ref> V parlamente pôsobil v poslaneckom klube SaS, ako podpredseda Mandátového a imunitného výboru, člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, člen Zahraničného výboru NR SR, člen Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO, náhradný člen Výboru NRSR pre európske záležitosti a náhradník Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE.<ref name=nrsrprofil/> === Volebné obdobie 2020{{--}}2023 === V parlamentných voľbách 2020 kandidoval z 10. miesta kandidátky SaS. Do parlamentu sa dostal s 8 968 preferenčnými hlasmi. Poslaneckého mandátu sa však vzdal s odôvodnením, že chcel len podporiť stranu SaS. Nastúpila za neho náhradníčka [[Jarmila Halgašová]]. == Politická činnosť na krajskej úrovni: predseda Bratislavského samosprávneho kraja == === Volebné obdobie 2017 - 2022 === Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do orgánov samosprávnych krajov v novembri 2017]] kandidoval za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) za koalíciu [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OBYČAJNÍ ĽUDIA]] a nezávislé osobnosti (OĽANO), SMK-MKP, NOVA, OKS, Zmena zdola, DÚ. O post predsedu sa v týchto voľbách uchádzalo 17 kandidátov, z toho deviati boli nezávislí a ôsmi nominantmi politických strán a koalícií. Juraj Droba zvíťazil so ziskom 36 864 hlasov (20,42 %)<ref>{{Cite web|url=https://www.teraz.sk/volby-do-vuc-2017/bratislava-online-vuc-volby-2017/289853-clanok.html|title=Novým bratislavský županom sa stal Juraj Droba|publisher=TASR|access-date=2025-05-28}}</ref>. Na druhom mieste skončil starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto [[Rudolf Kusý]] s 33 489 hlasmi (18,55 %) a tretí bývalý primátor hlavného mesta [[Milan Ftáčnik]] s 31 638 hlasmi (17,52 %). Juraj Droba v týchto voľbách predbehol aj bývalého predsedu BSK [[Pavol Frešo|Pavla Freša]] či bývalého ministra kultúry [[Daniel Krajcer|Daniela Krajcera]]. Počas svojho prvého volebného obdobia sa [[Bratislavský samosprávny kraj]] pod vedením Juraja Drobu zameral na strategické plánovanie, obnovu infraštruktúry, rozvoj sociálnych služieb, modernizáciu školstva, podporu kultúry a ochranu životného prostredia<ref>{{Cite web|url=https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2023/03/5-rokov-na-zupe.pdf|title=Päť rokov na župe|publisher=Bratislavský samosprávny kraj|access-date=2025-05-28|accessdate=2025-05-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20250528053031/https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2023/03/5-rokov-na-zupe.pdf|archivedate=2025-05-28}}</ref>. V oblasti dopravy bol schválený Plán udržateľnej mobility<ref>{{Cite web|url=https://bratislavskykraj.sk/regionalny-rozvoj/projekty/zrealizovane/pum-bsk/|title=Plán udržateľnej mobility BSK|publisher=Bratislavský samosprávny kraj|access-date=2025-05-28|accessdate=2025-05-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20250528053031/https://bratislavskykraj.sk/regionalny-rozvoj/projekty/zrealizovane/pum-bsk/|archivedate=2025-05-28}}</ref>, začala sa komplexná obnova ciest II. a III. triedy, vybudovaná bola prvá etapa obchvatu Malokarpatska (križovatka Triblavina – Chorvátsky Grob), kompletne zrekonštruovaná cesta z [[Malacky|Malaciek]] do [[Rohožník (okres Malacky)|Rohožníka]], vybudované prestupné terminály verejnej dopravy pri železničných staniciach a otvorený nový [[Cyklomost VysoMarch|cyklomost Vysoká pri Morave – Marchegg]]. V oblasti zdravotníctva sa Juraj Droba počas tohto obdobia sústredil najmä na ochranu zdravia a životov v čase pandémie [[COVID-19]]. Otvorené bolo najväčšie a najmodernejšie očkovacie centrum na Slovensku<ref>{{Cite web|url=https://spravy.stvr.sk/2021/03/v-bratislave-zacalo-cez-vikend-fungovat-najvacsie-ockovacie-centrum-na-slovensku/|title=V Bratislave začalo cez víkend fungovať najväčšie očkovacie centrum na Slovensku|publisher=STVR|access-date=2025-05-28}}</ref>, ktoré vzniklo v priestoroch [[Národný futbalový štadión|Národného futbalového štadióna]]. V oblasti školstva došlo k významným investíciám do modernizácie stredného školstva – obnovili sa budovy a zlepšilo sa materiálno-technické vybavenie. Prioritou tohto volebného obdobia bola aj záchrana kultúrnych a historických pamiatok. Bratislavský samosprávny kraj obnovil kaštieľ v Modre, ktorý dnes slúži ako sídlo Malokarpatského osvetového strediska, ako aj synagógu v Senci. Začala sa rekonštrukcia [[Divadlo Aréna|Divadla Aréna]], [[Bratislavské bábkové divadlo|Bratislavského bábkového divadla]] a kaštieľa v Čunove. Tie boli otvorené verejnosti v roku 2024. === Volebné obdobie 2022 - 2026 === Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2022|voľbách do vyšších územných celkov v roku 2022]] bol Juraj Droba opätovne zvolený za predsedu [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] (BSK). Kandidoval za koalíciu [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]] a [[Team Bratislava]]. Získal spolu 136 983 hlasov (63,60 %). Oproti voľbám v roku 2017 získal vyše 100 tisíc hlasov navyše a ostatných protikandidátov predbehol s veľkým náskokom. Na druhom mieste skončil Ján Mažgút s 28 911 hlasmi (13,42 %) a na treťom mieste Ivan Bošňák s 18 445 hlasmi (8,56 %)<ref>{{Cite web|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/bratislavsky-kraj|title=Bratislava: Voľby do VÚC 2017 (župné)|publisher=Denník SME|access-date=2025-05-28}}</ref>. Vo svojom druhom volebnom období pokračoval Juraj Droba vo vedení Bratislavského samosprávneho kraja s dôrazom na modernizáciu verejných služieb, posilnenie kultúrnej a sociálnej infraštruktúry, rozvoj školstva a zlepšovanie dopravnej dostupnosti. V mnohých oblastiach sa podarilo nadviazať na predchádzajúce projekty<ref>{{Cite web|url=https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2025/04/rok-na-zupe-2024-final.pdf|title=Rok 2024 na župe|publisher=Bratislavský samosprávny kraj|access-date=2025-05-28|accessdate=2025-05-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20250528053031/https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2025/04/rok-na-zupe-2024-final.pdf|archivedate=2025-05-28}}</ref>. Kraj zrealizoval kompletnú rekonštrukciu [[Divadlo Aréna|Divadla Aréna]], ktoré sa dnes radí medzi najmodernejšie divadelné priestory na Slovensku. Po desiatich rokoch sa [[Bratislavské bábkové divadlo]] vrátilo do zrekonštruovanej budovy na Dunajskej ulici. Zachránená bola synagóga v Senci, rozbehnutá záchrana synagógy vo Svätom Jure a verejnosti bola sprístupnená historická záhrada pri kaštieli v Modre. V kaštieli v Čunove vzniklo nové ekocentrum a Malá scéna STU sa otvorila mladým divadelníkom ako priestor pre tvorbu a prezentáciu. Sociálne služby prešli výraznou premenou. V [[Bratislava|Bratislave]], [[Modra|Modre]], [[Častá|Častej]] a ďalších lokalitách boli vybudované nové zariadenia rodinného typu, ktoré poskytujú klientom dôstojné bývanie a zamestnancom kvalitné pracovné podmienky. V [[Sološnica|Sološnici]] vzniklo podporované bývanie, v [[Plavecké Podhradie|Plaveckom Podhradí]] špecializované zariadenie pre ľudí s autizmom. BSK pokračoval v intenzívnej modernizácii školstva. Vznikli nové odborné učebne, kuchyne a športoviská. V októbri 2023 bolo v bratislavskej Dúbravke otvorené zrekonštruované Centrum odborného vzdelávania a prípravy (COVP) na Harmincovej ulici, ktoré poskytuje moderné priestory pre praktickú výučbu v odboroch pekár, cukrár a mäsovýroba, čím prispieva k zatraktívneniu odborného školstva v oblasti potravinárstva<ref>{{Cite web|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/dubravka/78352-na-harmincovej-otvorili-zrekonstruovane-covp-pre-potravinarstvo|title=Na Harmincovej otvorili zrekonštruované COVP pre potravinárstvo|publisher=Bratislavské noviny|date=2023-10-23|access-date=2025-05-28}}</ref>. COVP v Zálesí, patriace pod Spojenú školu v Ivanke pri Dunaji, prešlo komplexnou rekonštrukciou deviatich objektov, čím vzniklo moderné vzdelávacie centrum s rozlohou takmer 7 000 m², ktoré pripravuje študentov na prax v odboroch ako agropodnikanie, poľnohospodárstvo a veterinárne zdravotníctvo<ref>{{Cite web|url=https://www.teraz.sk/najnovsie/bratislavsky-kraj-covp-v-zalesi-dosa/754412-clanok.html|title=Bratislavský kraj: COVP v Zálesí dosahuje úroveň 21. storočia|publisher=TERAZ.sk|date=2023-11-14|access-date=2025-05-28}}</ref>. Centrum odborného vzdelávania a prípravy na Strednej odbornej škole polygrafickej v bratislavskej [[Rača (miestna časť)|Rači]] bolo slávnostne otvorené v októbri 2024 po komplexnej rekonštrukcii, ktorá zahŕňala modernizáciu odborných dielní, učební a vybavenia, čím sa výrazne zvýšila kvalita praktického vyučovania v oblasti polygrafie a médií<ref>{{Cite web|url=https://www.teraz.sk/spravy/stredna-odborna-skola-polygraficka-v/823491-clanok.html|title=Polygrafická škola v Rači prešla komplexnou rekonštrukciou|publisher=TERAZ.sk|date=2024-09-19|access-date=2025-05-28}}</ref>. V spolupráci s obcami sa rozšírili kapacity základných a materských škôl, čím sa zabezpečil dostatok miest pre žiakov. Kraj pripravuje školské kampusy – napríklad Kampus zdravia a športu v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], vinársko-ovocinársky kampus v [[Modra|Modre]] a bioenergetický kampus v [[Bernolákovo|Bernolákove]]. Dôraz sa kladie aj na duševné zdravie žiakov, ocenenie úspešných žiakov a pedagógov a na zapájanie škôl do európskych projektov. V príprave je aj moderné centrum sociálnych a vzdelávacích služieb na Patrónke. Aj v tomto volebnom období pokračovali opravy a rekonštrukcie regionálnych ciest – v roku 2024 kraj zrevitalizoval 9 úsekov v dĺžke 20 km, zrekonštruovalo sa 7 mostov a jedna svetelná križovatka, pričom sa začala oprava ďalších 10 úsekov s dĺžkou 60 km. Výrazne sa zlepšila bezpečnosť a komfort cestovania. Rozbehla sa výstavba cyklotrasy v Zálesí a príprava ďalších etáp obchvatu Malokarpatska. Medzi úspešné projekty partnerov v kraji patrí modernizácia vajnorskej električkovej radiály a výstavba prestupného terminálu vo [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuni]]. Kraj podporil kultúrne a komunitné aktivity – vznikol multimediálny priestor na ochutnávku vína v [[Pezinok|Pezinku]], zorganizoval sa festival židovskej kultúry Shalom Chaverim, cyklovýlet po stopách železnej opony či Víkend zatvorených hraníc. V oblasti životného prostredia podporil BSK 26 projektov zameraných na energetickú úspornosť verejných budov a 15 projektov na adaptáciu na zmenu klímy. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=780 Juraj Droba] – parlamentný profil poslanca na webe NR SR * [https://www.teraz.sk/tag/juraj-droba Články týkajúce sa Juraja Drobu] na portáli teraz.sk TASR * [https://bratislavskykraj.sk/tag/juraj-droba/ Články týkajúce sa Juraja Drobu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221028063519/https://bratislavskykraj.sk/tag/juraj-droba/ |date=2022-10-28 }} na webe Bratislavského samosprávneho kraja * [https://dennikn.sk/autor/juraj-droba/ Juraj Droba] – blog na Denníku N * [https://blog.sme.sk/droba Juraj Droba] – blog na denníku SME {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Predsedovia Bratislavského samosprávneho kraja}} {{DEFAULTSORT:Droba, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici SaS]] [[Kategória:Politici NOVA]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Predsedovia Bratislavského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Absolventi Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi George Washington University]] [[Kategória:Absolventi University of Pittsburgh]] p6yzesvbln3ssvmiyl49q7la9585zhm Peter Víťazoslav Rovnianek 0 581238 8255663 8006177 2026-07-30T17:05:19Z Anatol Svahilec 115677 obr. z wikidat 8255663 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Víťazoslav Rovnianek | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský novinár, verejný činiteľ, bankár a vydavateľ, predstaviteľ krajanského života v USA | Dátum narodenia = [[21. jún]] [[1867]] | Miesto narodenia = [[Dolný Hričov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1933|11|16|1867|6|21}} | Miesto úmrtia = [[Hornitos]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Peter Víťazoslav Rovnianek''' (pseudonym '''Rovinov'''; * [[21. jún]] [[1867]], [[Dolný Hričov]] – † [[16. november]] [[1933]], [[Hornitos]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]])<ref name="sbs">ROVNIANEK, Peter Víťazoslav (pseud. Rovinov) : spisovateľ, novinár, vydavateľ, podnikateľ, organizátor krajanského hnutia v USA. In: {{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = [[Slovenský biografický slovník]] | odkaz na titul = | zväzok = V. R{{--}}Š | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1992 | isbn = 80-7090-216-7 | počet strán = 560 | strany = 126 | url = https://chamo.kis3g.sk/lib/item?id=chamo:10923649&theme=system}}</ref><ref name="nbs" /> bol popredný predstaviteľ slovenského krajanského života v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], najskôr [[novinár]], úspešný [[podnikateľ]], [[bankár]], kultúrny dejateľ, neskôr „skrachovanec” a zlatokop. == Životopis == [[Súbor:Bohemian National Cemetery Chicago Peter Vít'azoslav Rovnianek Memorial-0399.jpg|náhľad|Pomník P. V. Rovnianka na [[Český národný cintorín (Chicago)|Českom národnom cintoríne]] v [[Chicago|Chicagu]]]] Patrí medzi rodákov zo Slovenska, ktorí sa usadili v Amerike a orientovali sa na finančníctvo a bankovníctvo. V roku [[1887]] sa definitívne rozhodol odísť do Ameriky. V roku [[1889]] sa usadil v [[Pittsburgh]]u ako redaktor a neskôr aj spoluvlastník periodika ''[[Amerikánsko-slovenské noviny]]''. O rok neskôr bol iniciátorom založenia Národného slovenského spolku, ktorému zároveň dlhé roky predsedal. Bol prvým Slovákom v Amerike, ktorý bol úradne uznaný ako verejný notár. V roku [[1893]] založil spoločnosť Rovnianek a Comp. (Bankový, zmenkový a šífkartový obchod). Slovenskí vysťahovalci si tu zároveň ukladali aj svoje dolárové úspory. Rovnianek ako prvý Slovák zastával funkciu člena direktoriátu Republic National Bank v Pittsburghu, čo mu zároveň umožnilo stať sa členom spolku Bankers and Bank Clerks. Rovnianek vďaka svojej dôverčivosti uskutočňoval nepremyslené transakcie, ktorých návratnosť nebola zaručená a kvôli ktorým došlo k postupnému krachu banky.<ref name="nbs">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Víťazoslav Rovnianek | url = https://archiv.nbs.sk/sk/page/peter-vitazoslav-rovnianek | vydavateľ = [[Národná banka Slovenska]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pád Rovniankovej banky postihol predovšetkým ťažko našetrené úspory slovenských prisťahovalcov. Na dlhé roky poznačil aj [[Tatra banka (historická)|Tatra banku]], ktorá s Rovniankovou firmou úzko spolupracovala a poskytovala jej rozsiahle úvery. Po tomto životnom údere sa utiahol do dobrovoľného vyhnanstva a v roku [[1911]] sa zaradil medzi hľadačov drahých kovov, aby nahradil straty poškodeným. Spolu s manželkou Almou sa usadil v [[Dolina smrti|Death Valley]] v [[Sierra Nevada (USA)|Sierra Nevade]], kde sa neúspešne pokúšal nájsť zlato. Po výbuchu v bani a následnom zranení odišiel do mesta Santa Cruz v Kalifornii, kde v roku [[1924]] dopísal a s pomocou priateľov vydal svoju autobiografiu s názvom ''Zápisky zaživa pochovaného''. Zomrel v kalifornskom meste Hornitos po príchode z práce na zastavenie srdca. Pochovaný je na [[Český národný cintorín (Chicago)|Českom národnom cintoríne]] (''Bohemian National Cemetery'') v [[Chicago|Chicagu]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Harušťák | meno = Igor | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský bankár v Amerike skrachoval a do smrti sa kajal | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20239337/slovensky-bankar-v-amerike-skrachoval-a-do-smrti-sa-kajal.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-08-12 | dátum prístupu = 2023-10-04 }}</ref> kde má postavený pomník z kameňa dovezeného z rodného Dolného Hričova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dolný Hričov - Kultúrne dedičstvo | url = https://www.e-obce.sk/obec/dolnyhricov/4-kulturne_dedicstvo.html | vydavateľ = e-obce.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130608082416/http://www.e-obce.sk/obec/dolnyhricov/4-kulturne_dedicstvo.html | dátum archivácie = 2013-06-08 }}</ref> Na Slovensku je po ňom pomenovaná [[Rovniankova ulica]] v Bratislave, Žiline a Martine. == Dielo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Víťazoslav Rovnianek | url = https://www.litcentrum.sk/autor/peter-vitazoslav-rovnianek | vydavateľ = [[Slovenské literárne centrum]] | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Literatúra faktu: * ''Zápisky za živa pochovaného'' (1924)<ref>Peter Víťazoslav Rovnianek. In: {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = [[Zlatý fond denníka SME]] | periodikum = SME | odkaz na periodikum = | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/160/Peter-Vitazoslav-Rovnianek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-10-04 }}</ref> Publicistika: * ''Kto sú Slováci?'' (1893) * ''Politický katechizmus'' (1897) Editorská činnosť: * ''Dobrý praktický tlumač'' (1904, Mamatejov slovník) === Dielo v elektronickej podobe === * [[Albert Pavol Mamatej|MAMATEY, A. P.]], ROVNIANEK, P. V. [http://digitalna.kniznica.info/s/MTzUXxP499 ''Census a Slaviani'']. Pittsburgh: [s. n.], 1910. 1. zv. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] * MAMATEY, A. P., ROVNIANEK, P. V. [http://digitalna.kniznica.info/s/buqluEQjiC ''Valná schôdza Slavianov : zastúpení: Slováci, Rusíni, Hrvati a Srbi''.] [Pittsburgh]: [s. n.], 1910. 1. zv. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB * [http://digitalna.kniznica.info/s/nQkYSAaAxc ''Who are the Slavonians?''] Pittsburg: Amerikánsko-slovenské noviny, [1982]. 27 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{citácia periodika |priezvisko=Sorensen |meno=Benjamin |titul=Peter Rovnianek: Financier, Nationalist… Grifter? |periodikum=International Social Science Review |ročník=99 |číslo=3 |rok=2023 |mesiac=septembra |deň=30 |url=https://issr.ung.edu/articles/668 |jazyk=en }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://familysearch.org/ark:/61903/1:1:KSRC-FSB Záznam o narodení a krste v matrike] – Dolný Hričov * [https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/432976-zivy-diamant-z-dolneho-hricova/ Živý diamant z Dolného Hričova] – článok v denníku Pravda (2017) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rovnianek, Peter Víťazoslav}} [[Kategória:Osobnosti z Dolného Hričova]] [[Kategória:Slovenskí bankári]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí vydavatelia]] [[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Osobnosti USA slovenského pôvodu]] [[Kategória:Pochovaní na Českom národnom cintoríne v Chicagu]] hyschatocq1iywivrljfxiia0e4z8h4 Kersko 0 581424 8255860 8212851 2026-07-31T09:27:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255860 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement | name = Kersko | other_name = časť obce [[Hradištko (okres Nymburk)|Hradištko]] | category = lesná dedina | image = Pramen v Kersku.jpg | image_size = | image_caption = Pramen svatého Josefa | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = [[Stredočeský kraj]] | histregion = Čechy | district = [[Nymburk]] | municipality = súčasť obce<br /> [[Hradištko (okres Nymburk)|Hradištko]] | location = | elevation = | lat_d = 50 | lat_m = 9 | lat_s = 11 | lat_NS = S | long_d = 14 | long_m = 54 | long_s = 36 | long_EW = V | coordinates_type = | area = 18.25 | population = okolo 120 | population_date = 2006 | population_density = | established = 1088 | established_type = Prvá pís.zmienka | mayor = | mayor_party = | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=9|lat_sec=11|lon_deg=14|lon_min=54|lon_sec=36|label=Kersko|mark=Red pog.svg |position=left |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka | map_locator = | postal_code = 289 12 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | commons = Kersko | statistics = | website = }} {{pozri|prírodnom parku Kersko|Prírodný park Kersko-Bory}} '''Kersko''' je osada, časť obce [[Hradištko (okres Nymburk)|Hradištko]] v [[Okres Nymburk|okrese Nymburk]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]]. Je známa hlavne vďaka [[Bohumil Hrabal|Bohumilovi Hrabalovi]], ktorý tu roky žil spolu s 25 polodivokým mačkami. == História a súčasnosť obce == O obci Hradištko sa zmieňuje už [[Kosmas]] vo svojej kronike ''Chronica Boemorum''. Uvádza, že Hradištko roku [[1088]] daroval prvý český kráľ [[Vratislav II.]] [[Královská kolegiátní kapitula sv. Petra a Pavla na Vyšehradě|Vyšehradskej kapitule]]. Susediaca [[tvrdza]] [[Kří]] (tiež Kersko) bola od roku [[1376]] v držaní [[Eliška z Lichtenburka|Elišky z Lichtenburka]], babičky neskoršieho kráľa [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]]. Túto tvrdzu zničilo medzi rokmi [[1420]]-[[1421]] [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žikmundovo]] vojsko, Hradištko však zostalo zachované. Na mieste vypáleného Kří vznikol rybník, ktorý patril k najväčším v rámci poděbradského panstva. Po jeho zániku tu vzniklo rozsiahle polesie.<ref name="obec">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ipac.svkkl.cz/arl-kl/cs/detail-kl_us_auth-g0001054-Kersko-Hradistko-Nymburk-cesko/|titul=Kersko (Hradištko, Nymburk, Česko)|dátum prístupu=2016-08-16|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160827030336/http://ipac.svkkl.cz/arl-kl/cs/detail-kl_us_auth-g0001054-Kersko-Hradistko-Nymburk-cesko/|dátum archivácie=2016-08-27}}</ref> V období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej československej republiky]] sa Kerský les dostal do majetku statkára zo [[Sadská|Sadskej]] Jozefa Hýrossa. Ten ho v roku [[1934]] rozparceloval sieťou pravouhlých alejí a pozemky rozpredal súkromníkom na výstavbu rekreačných chát. Aleje boli po vzore [[New York (mesto)|newyorského]] [[Manhattan]]u očíslované - západne od hlavnej Kersko avenue (''betonka'') majú aleje čísla nepárne, východne párne. Kersko sa malo stať kúpeľnou obcou s hotelom, bazénom a prameňom minerálnej vody.<ref name="obec"></ref> Dnes sa jedná o lesnú dedinu, v ktorej výrazne prevažuje počet rekreačných chát nad budovami pre stále bývanie. V roku 2006 tu bolo evidovaných 362 budov s prideleným číslom popisným. Stálych obyvateľov je tu okolo 120.<ref name="obec"></ref> == Bohumil Hrabal == V Kersku dlhodobo žil český spisovateľ [[Bohumil Hrabal]]<ref name="hrabal">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.magazin.nomad.sk/index.php/cestovanie/ceska-republika/689-kersko|titul=Kersko, Hrabal a „Hájenka“|dátum prístupu=2016-08-16|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160817065503/http://www.magazin.nomad.sk/index.php/cestovanie/ceska-republika/689-kersko|dátum archivácie=2016-08-17}}</ref>. Nakrúcal sa tu slávny film ''[[Slavnosti sněženek]]''. Krčma Hájenka, známa z filmu, je stále v prevádzke. [[File:Bohumil Hrabal na zahradě své chaty v Kersku, 1989 (vpravo básník Jaromír Pelc).jpg|thumb|right|Bohumil Hrabal na záhrade u svojej chaty v Kersku, 1989 (vpravo básnik [[Jaromír Pelc]])]] == Prameň sv. Jozefa == V Kersku vyviera obľúbený minerálny prameň sv. Jozefa, ktorého voda je miestnymi ľuďmi nazývaná ''Kerka''. Nachádza sa pri hlavnej ceste pri reštaurácii ''U pramene''. === Prameň === Ide o prírodnú, tvrdú, uhličitú vodu, ktorá patrí medzi alkalicko-muriatické ([[Kyslosť|pH]] 6), slané, slabo [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktívne]] kyselky so zvýšeným obsahom sírovodíka a železa. Obsahuje zvýšené hodnoty [[Jód|jódu]] a [[Lítium|lítia]]. Jej stála teplota je 9° C. Celková mineralizácia činí 2,2273 mg / l, voľný [[oxid uhličitý]] má hodnotu 1,373 mg / l.<ref name="vrt"></ref> === Vrt === Vrt je hlboký 89 metrov a bol vytvorený firmou Artesia v roku [[1934]]; v roku [[1985]] prešiel rekonštrukciou, ktorú uskutočnila spoločnosť Vodné zdroje Praha, n. p. Výdatnosť vrtu je 118 litrov za minútu, odporúčaný odber 12 litrov za minútu.<ref name="vrt"></ref> Geológia vrtu: [[kvartér]] ([[piesok]], ílovitý piesok, [[štrk]]) - 0-4,2 metrov; [[Turón|spodný turón]] (šedé [[Slieňovec|slieňovce]]) - 4,2-68 m; [[cenoman]] (šedé jemnozrnné pieskovce) - 68-78 m; [[ordovik]] (čiernošedá [[Kryštalická bridlica|bridlica]]) - 78-80,6 m. Vrtné priemery: 800 mm - 0-7,5 m; 630 mm - 7,5-8,7 m; 610 mm - 8,7-22,5 m; 495 mm - 22,5-80,6 m.<ref name="vrt">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.geocaching.com/geocache/GC3T4FX_svatojosefsky-pramen?guid=9b503ec1-bfd7-44c7-9f71-5d4aecc608d0| titul=Svatojosefsky pramen geocaching.com|dátum prístupu=2016-08-16|jazyk=po česky}}</ref> == Ochrana prírody == Kersko je obklopené [[Prírodný park Kersko-Bory|prírodným parkom Kersko-Bory]]. Vyskytujú sa tu dve [[Územie európskeho významu|Europsky významné lokality]] [[Natura 2000]] - [[Kerské rybníčky]] a národná prírodná pamiatka [[Slatinná louka u Velenky|Slatinná lúka u Velenky]]. == Bratia Mašínovci == V Kerskom lese prebehla časť prvej a druhej akcie [[Bratia Mašínovci|Bratov Mašínovcov]]. 12. septembra [[1951]] tu [[Ctirad Mašín]] spolu s [[Milan Paumer|Milanom Paumerom]] zviazali majiteľa taxíkárského auta, ktoré neskôr použili pri prepadnutí policajnej stanice v [[Chlumec nad Cidlinou|Chlumci nad Cidlinou]]. 28. septembra [[1951]] došli všetci traja s ukradnutou sanitkou na križovatku dnešnej cesty [[Cesta II. triedy 611 (Česko)|II / 611]] a odbočky do Kerska a priviazali tu k stromom členov posádky sanitky. Ukradnutý automobil použili pri prepadnutí policajnej stanice v [[Čelákovice|Čelákoviciach]].<ref>http://www.valka.cz/11587-Bratri-Masinove-fakta</ref> == Fotogaléria == <gallery> Súbor:Puvodni dum v Kersku.jpg|Ukážka pôvodnej zástavby hrabalovského Kerska Súbor:Novy dum v Kersku.jpg|Nová výstavba v Kersku – klasický rodinný domček Súbor:Pramen v Kersku.jpg|Prameň sv. Josefa Súbor:Kuba v Kersku.jpg|Lesný ateliér Kuba </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Kersko}} == Externé odkazy == * [http://hajenka-kersko.cz/ Web hájovne v Kersku] * [http://www.lesniatelierkuba.cz Web Lesného ateliéru Kuba - obchod, galéria s keramickou dielňou] * [http://www.Restaurace-Kersko.cz Web reštaurácie U pramene] == Zdroj == {{Preklad|cs|Kersko|13892629}} [[Kategória:Dediny okresu Nymburk]] [[Kategória:Hradištko (okres Nymburk)]] 3w5oviffuuc7rernu911a1vq3hvdlj2 Duel (televízna relácia) 0 591219 8255771 8254697 2026-07-30T21:37:21Z DávidPyszko 301196 8255771 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia |sk= Duel |typ= vedomostná súťaž |krajina= [[Slovensko]] |dĺžka= 26 min. |scenár= |produkcia= LEON Production |réžia= |vysielanie= [[2006]] – [[2007]]<br>[[2011]] – súčasnosť |tv= [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |moderátori=[[Janette Štefánková]]<br/>[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]<br/>[[Gregor Mareš]]<br/>[[Bibiana Ondrejková]] }} '''''Duel''''' je súťažná a vedomostná televízna relácia, ktorú vysiela [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]]. Porovnáva vedomosti dvojice súťažiacich, ktorí odpovedajú na otázky z rôznych tematických okruhov. Vysiela sa v pracovných dňoch o 17:55 (2025) na prvom okruhu [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] ako premiéra a opakovane ako repríza nasledujúci pracovný deň o 11:00. Počas letných prázdnin sa vysielajú staršie diely. Moderátorom relácie je [[Gregor Mareš]]. == Charakteristika == Špecifikom relácie je pozícia súťažiacich, ktorí nestoja tradične vedľa seba, ale oproti sebe. Vedomostno-zábavná súťaž pozostáva z troch kôl, v ktorých moderátor položí súťažiacim 50 otázok encyklopedického charakteru. V prvom kole odpovedajú súťažiaci počas jednej minúty na 10 otázok, za ktorých správne zodpovedanie získavajú po 30 bodov a v prípade všetkých správnych odpovedí aj hotovosť 100 eur. V druhom kole si hráči vyberajú tému z 10 tematických okruhov, na ktoré si sami určujú výšku vkladu. V treťom kole sa zvyšuje maximálna suma vkladov a otázky si vyberajú súťažiaci navzájom. Víťazom sa stáva súťažiaci, ktorý získa viac bodov. V poslednej časti súťaže, tzv. Výzve, pristupuje víťaz k bankomatu a možným delením výhry získava vstupenku do ďalšieho zápolenia. Polovica výhry z predošlého kola a teda vstupenka do ďalšieho Duelu sa súťažiacemu vráti v prípade opätovnej výhry. Počet hier pre súťažiaceho je neobmedzený a jeho účasť končí neobhájením víťazstva alebo rozhodnutím o ukončení hry. == Tabuľka hráčov s 10 a viac víťazstvami (šampióni) == V histórii relácie Duel sa podarilo celkom 21 hráčom dosiahnuť 10 a viac víťazstiev. Väčšina súťažiacich z tabuľky má garantovanú automatickú účasť v Dueli šampiónov v pozícii nasadených hráčov. Tabuľka zobrazuje nasledujúce štatistiky: počet víťazstiev, celková vyhraná suma (započítaných je aj bonusových 100€ za úspešné 1. kolo), skóre správnych a nesprávnych odpovedí, percentuálna úspešnosť správnych odpovedí, priemer správnej a nesprávnej odpovede na jednu reláciu a dátum začiatku účinkovania v relácii. {| class="wikitable" |+ !Meno !Víťazstvá !Suma !Skóre !Úspešnosť !Priemer !Dátum |- |Slavo Hlásny |33x |31500€ |685 : 231 |74,8% |20.8 : 7 |04.10.2016 |- |Martin Valach |24x |17980€ |467 : 183 |71,8% |19.5 : 7.6 |14.06.2016 |- |Dušan Chamula |17x |23260€ |375 : 95 |79,8% |22.1 : 5.6 |30.04.2018 |- |Ondřej Tichý |17x |16410€ | | | |2012 |- |Juraj Makai |17x |13200€ |327 : 137 |70,5% |19.2 : 8.1 |29.09.2023 |- |Matej z Bratislavy |16x |15950€ |331 : 104 |76,1% |20.7 : 6.5 |02.04.2026 |- |Petr Zbořil |15x |13470€ |310 : 101 |75,4% |20.7 : 6.7 |11.04.2019 |- |Andrej Sitár |15x |13370€ | | | |2014 |- |Juraj Piaček |14x |18450€ |293 : 87 |77,1% |20.9 : 6.2 |08.09.2023 |- |Jiří Gregar |12x |11530€ |224 : 96 |70% |18.7 : 8 |20.03.2018 |- |Eva Schwardy |12x |10290€ |267 : 60 |81,7% |22.3 : 5 |11.06.2021 |- |Pavol Šteiner |12x |7650€ |245 : 82 |74,9% |20.4 : 6.8 |17.10.2019 |- |Peter Švec |11x |12310€ |231 : 70 |76,7% |21 : 6.4 |22.06.2023 |- |Andrej z Branča |11x |8320€ |218 : 78 |73,6% |19.8 : 7.1 |05.11.2021 |- |Jana z Trenčína |11x |5310€ |175 : 118 |59,7% |15.9 : 10.7 |04.05.2017 |- |Petr Líznar |10x |8930€ |199 : 80 |71,3% |19.9 : 8 |12.11.2013 |- |Laco z Trnavy |10x |7780€ |188 : 87 |68,7% |18.8 : 8.7 |18.01.2019 |- |Karel z Brna |10x |7720€ |207 : 67 |75,5% |20.7 : 6.7 |13.11.2018 |- |Marián Hamada |10x |6240€ |192 : 75 |71,9% |19.2 : 7.5 |25.11.2020 |- |Štefan z Košíc |10x |6170€ |180 : 96 |65,2% |18 : 9.6 |04.10.2018 |- |Adrián z V. Krtíša |10x |5500€ |186 : 78 |70,5% |18.6 : 7.8 |28.04.2025 |} Všetky štatistiky sú vypočítané iba na základe víťazných duelov. Podrobnejšie údaje o Ondřejovi Tichom a Andrejovi Sitárovi nie sú dostupné, nakoľko archív epizód Duelu siaha až od roku 2015. == Zaujímavosti == * Rekord v počte víťazstiev (33x) ako aj celkovej vyhranej sumy (31500€) od roku 2016 drží Slavo Hlásny z Levíc. * Rekord v priemere správnej a nesprávnej odpovede na jednu reláciu (22.3 : 5) ako aj najvyššiu percentuálnu úspešnosť správnych odpovedí (81,7%) drží od roku 2021 Eva Schwardy z Košíc. * Martin Valach z Nitry je jediný súťažiaci z tabuľky, ktorý z relácie sám odstúpil. Ako prvý tak prekonal takmer 4-ročný rekord Ondřeja Tichého. Martinov rekord bol však rýchlo prekonaný o necelé 2 mesiace Slavom Hlásnym z Levíc. Zaujímavý je aj fakt, že ak by Martin zotrval a prehral až nad Slavom (v relácii ich delilo 10 epizód), mal by takisto 33 víťazstiev. * Od roku 2020 každý hráč, ktorý dovŕši 5. víťazstvo získa špeciálne tričko s logom relácie Duel. Po dovŕšení 10. víťazstva hráč získa rovnaké tričko, ale s 1 hviezdičkou, po 15. víťazstve s 2 hviezdičkami, po 20. víťazstve s 3 hviezdičkami atď. * V roku 2013 vyšla kniha ''Uspeli by ste v televíznej súťaži DUEL? 500 otázok a 500 odpovedí, preverí váš rozhľad o svete, v ktorom žijeme'' od autora relácie Jaroslava Čorbu v spolupráci s vydavateľstvom Leon Productions. Knihu dostane každý súťažiaci, ktorý prehrá v relácii ako poďakovanie za účasť. * V roku 2023 vyšla vedomostná stolová hra ''Duel'' od vydavateľstva Dino. Hru dostane každý súťažiaci, ktorý prehrá a zároveň nahrá viac ako 700€. O rok na to vyšla aj vedomostná stolová hra ''Duel Junior''. * Divácky najočakávanejšie sú duely Slava Hlásneho a Martina Valacha ako dvoch najúspešnejších hráčov v počte víťazstiev v histórii relácie Duel. Stretli sa celkom 4-krát s bilanciou 3-1 pre Slava. * Petr Zbořil z Brna je najstarší hráč, ktorému sa podarilo dosiahnuť 10 a viac víťazstiev (v čase účinkovania mal 76 rokov). Zároveň je to najstarší medailista Duelu šampiónov (získal bronz v DŠ 2025, v čase účinkovania mal 82 rokov). = Duel šampiónov = == Duel šampiónov 2022 (1. séria) == Dňa 11.02.2022 začala RTVS vysielať novú reláciu Duel šampiónov so 7 najúspešnejšími hráčmi Duelu. Systém bol založený na dueloch každý s každým. Víťaz základnej skupiny postupoval priamo do semifinále. Play-off duely sa hrali v 2 dueloch za sebou, pričom každý z hráčov mal výhodu pozície hráča č. 1. Finále sa uskutočnilo 02.06.2022 a víťazom sa stala Eva z Košíc. === Rozpis duelov základnej časti === {| class="wikitable sortable" ! Epizóda ! Hráč 1 ! Hráč 2 ! Víťaz ! Dátum vysielania |- ! 1 | Pavol z Levíc | Eva z Košíc | '''Eva''' | 11.02.2022 |- !2 | Ondřej z Bratislavy | Andrej z Topoľčian | '''Andrej''' | 12.02.2022 |- ! 3 | Dušan z Martina | Eva z Košíc | '''Dušan''' | 18.02.2022 |- !4 | Slavo z Levíc | Pavol z Levíc | '''Slavo''' | 19.02.2022 |- ! 5 | Andrej z Topoľčian | Martin z Nitry | '''Martin''' | 25.02.2022 |- ! 6 | Pavol z Levíc | Ondřej z Bratislavy | '''Slavo''' | 26.02.2022 |- ! 7 | Dušan z Martina | Martin z Nitry | '''Dušan''' | 04.03.2022 |- ! 8 | Slavo z Levíc | Eva z Košíc | '''Slavo''' | 05.03.2022 |- ! 9 | Dušan z Martina | Pavol z Levíc | '''Pavol''' | 11.03.2022 |- ! 10 | Andrej z Topoľčian | Eva z Košíc | '''Andrej''' | 12.03.2022 |- ! 11 | Dušan z Martina | Ondřej z Bratislavy | '''Dušan''' | 18.03.2022 |- ! 12 | Andrej z Topoľčian | Pavol z Levíc | '''Andrej''' | 19.03.2022 |- ! 13 | Ondřej z Bratislavy | Martin z Nitry | '''Ondřej''' | 25.03.2022 |- ! 14 | Slavo z Levíc | Dušan z Martina | '''Slavo''' | 26.03.2022 |- ! 15 | Martin z Nitry | Pavol z Levíc | '''Martin''' | 01.04.2022 |- ! 16 | Ondřej z Bratislavy | Eva z Košíc | '''Eva''' | 02.04.2022 |- ! 17 | Martin z Nitry | Slavo z Levíc | '''Slavo''' | 08.04.2022 |- ! 18 | Dušan z Martina | Andrej z Topoľčian | '''Dušan''' | 09.04.2022 |- ! 19 | Eva z Košíc | Martin z Nitry | '''Eva''' | 19.04.2022 |- ! 20 | Ondřej z Bratislavy | Pavol z Levíc | '''Pavol''' | 20.04.2022 |- ! 21 | Slavo z Levíc | Andrej z Topoľčian | '''Andrej''' | 21.04.2022 |} === Tabuľka po základnej časti === {| class="wikitable" |- ! Meno ! Duely ! Body ! Skóre ! Úspešnosť |- | Slavo z Levíc | 6 | 10 | 5170€ | 80,5% |- | Dušan z Martina | 6 | 8 | 2970€ | 71,9% |- | Andrej z Topoľčian | 6 | 8 | 2320€ | 67,2% |- | Eva z Košíc | 6 | 6 | 1420€ | 64,2% |- | Pavol z Levíc | 6 | 4 | 1400€ | 71,3% |- | Martin z Nitry | 6 | 4 | 1200€ | 70,2% |- | Ondřej z Bratislavy | 6 | 2 | 760€ | 66,7% |- | colspan="5" | <nowiki>*</nowiki> za každý vyhraný Duel má súťažiaci 2 body |} === Play-off === {{Play-off8+nasadenie+3miesto | | RD1=Štvrťfinále | RD2=Semifinále | RD3=Finále | RD4=O 3. miesto | skupina1= | skupina2= | RD1-nasadený1= | RD1-tím1= '''Dušan z Martina''' | RD1-skóre1=1620€, 33:8 | RD1-nasadený2= | RD1-tím2= Ondřej z Bratislavy | RD1-skóre2=1010€, 30:11 | RD1-nasadený3= | RD1-tím3= Pavol z Levíc | RD1-skóre3=1190€, 31:10 | RD1-nasadený4= | RD1-tím4= '''Eva z Košíc''' | RD1-skóre4=1870€, 35:8 | RD1-nasadený5= | RD1-tím5= Andrej z Topoľčianok | RD1-skóre5=-30€, 27:13 | RD1-nasadený6= | RD1-tím6= '''Martin z Nitry''' | RD1-skóre6=1150€, 33:10 | RD1-nasadený7= | RD1-tím7= '''Slavo z Levíc''' | RD1-skóre7= | RD1-nasadený8= | RD1-tím8= | RD1-skóre8= | RD2-nasadený1= | RD2-tím1= Dušan z Martina | RD2-skóre1=1190€, 33:8 | RD2-nasadený2= | RD2-tím2= '''Eva z Košíc''' | RD2-skóre2=1250€, 25:15 | RD2-nasadený3= | RD2-tím3= '''Martin z Nitry''' | RD2-skóre3=1130€, 27:14 | RD2-nasadený4= | RD2-tím4= Slavo z Levíc | RD2-skóre4=1080€, 29:11 | RD3-nasadený1= | RD3-tím1= '''Eva z Košíc''' | RD3-skóre1=2210€, 35:5 | RD3-nasadený2= | RD3-tím2= Martin z Nitry | RD3-skóre2=2200€, 34:6 | RD3-nasadený3= | RD3-tím3= '''Slavo z Levíc''' | RD3-skóre3=640€, 32:11 | RD3-nasadený4= | RD3-tím4= Dušan z Martina | RD3-skóre4=-1040€, 26:15 }} == Duel šampiónov 2024 (2. séria) == === Play-off === {{Play-off8+nasadenie+3miesto | | RD1=Štvrťfinále | RD2=Semifinále | RD3=Finále | RD4=O 3. miesto | skupina1= | skupina2= | RD1-nasadený1= | RD1-tím1= '''Eva''' | RD1-skóre1= | RD1-nasadený2= | RD1-tím2= Juraj | RD1-skóre2= | RD1-nasadený3= | RD1-tím3= '''Pavol''' | RD1-skóre3= | RD1-nasadený4= | RD1-tím4= Matúš | RD1-skóre4= | RD1-nasadený5= | RD1-tím5= '''Slavo''' | RD1-skóre5= | RD1-nasadený6= | RD1-tím6= Peter | RD1-skóre6= | RD1-nasadený7= | RD1-tím7= Juraj | RD1-skóre7= | RD1-nasadený8= | RD1-tím8= '''Martin''' | RD1-skóre8= | RD2-nasadený1= | RD2-tím1= Eva z Košíc | RD2-skóre1= | RD2-nasadený2= | RD2-tím2= '''Pavol z Levíc''' | RD2-skóre2= | RD2-nasadený3= | RD2-tím3= '''Slavo z Levíc''' | RD2-skóre3= | RD2-nasadený4= | RD2-tím4= Martin z Nitry | RD2-skóre4= | RD3-nasadený1= | RD3-tím1= '''Pavol z Levíc''' | RD3-skóre1= 1 290 | RD3-nasadený2= | RD3-tím2= Slavo z Levíc | RD3-skóre2= 830 | RD3-nasadený3= | RD3-tím3= '''Eva z Košíc''' | RD3-skóre3= | RD3-nasadený4= | RD3-tím4= Martin z Nitry | RD3-skóre4= }} == Duel šampiónov 2025 (3. séria) == V 3. sérii sa stretlo 16 šampiónov Duelu a 16 vyzývateľov, ktorí vzišli z troch regionálnych kôl v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach a predkôl.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Akácsová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Vedomostné súťaže Duel a Riskuj postavili proti sebe najlepších šampiónov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/vedomostne-sutaze-duel-a-riskuj-postavili-proti-sebe-sampionov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-06 | dátum prístupu = 2026-01-23 }}</ref> Celkovým víťazom sa stal Slavo z Levíc, ktorý vo finále vyhral nad Jurajom z Galanty. === Play-off === {{Play-off8+nasadenie+3miesto | | RD1=Štvrťfinále | RD2=Semifinále | RD3=Finále | RD4=O 3. miesto | skupina1= | skupina2= | RD1-nasadený1= | RD1-tím1= '''Slavo z Levíc''' | RD1-skóre1= | RD1-nasadený2= | RD1-tím2= Peter z Bratislavy | RD1-skóre2= | RD1-nasadený3= | RD1-tím3= '''Pavol z Nových Zámkov''' | RD1-skóre3= | RD1-nasadený4= | RD1-tím4= Jakub z Piešťan | RD1-skóre4= | RD1-nasadený5= | RD1-tím5= '''Petr z Brna''' | RD1-skóre5= | RD1-nasadený6= | RD1-tím6= Martin z Nitry | RD1-skóre6= | RD1-nasadený7= | RD1-tím7= '''Juraj z Galanty''' | RD1-skóre7= | RD1-nasadený8= | RD1-tím8= Eva z Košíc | RD1-skóre8= | RD2-nasadený1= | RD2-tím1= '''Slavo z Levíc''' | RD2-skóre1= | RD2-nasadený2= | RD2-tím2= Pavol z Nových Zámkov | RD2-skóre2= | RD2-nasadený3= | RD2-tím3= Petr z Brna | RD2-skóre3= | RD2-nasadený4= | RD2-tím4= '''Juraj z Galanty''' | RD2-skóre4= | RD3-nasadený1= | RD3-tím1= '''Slavo z Levíc''' | RD3-skóre1= | RD3-nasadený2= | RD3-tím2= Juraj z Galanty | RD3-skóre2= | RD3-nasadený3= | RD3-tím3= '''Pavol z Nových Zámkov''' | RD3-skóre3= | RD3-nasadený4= | RD3-tím4= Petr z Brna | RD3-skóre4= }} == Duel šampiónov 2026 (4. séria) == V 4. sérii sa stretlo 16 šampiónov Duelu a 16 vyzývateľov, ktorí vzišli z troch kvalifikačného kola v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], resp. boli nominovaní ako kapacity zo [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], univerzít, [[Mensa (spoločnosť)|Mensy]] alebo šampióni pub kvízov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Finále, ktoré rozhodne. Duel šampiónov spozná svojho víťaza! | url = https://www.stvr.sk/novinky/tipy-z-programu/441515/finale-ktore-rozhodne-duel-sampionov-spozna-svojho-vitaza | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref> Celkovým víťazom sa stal Peter Švec z Bratislavy, ktorý vo finále vyhral nad Jakubom Konečným z Piešťan.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Duel šampiónov spoznal svojho víťaza! Stal sa ním tento Bratislavčan | url = https://www.stvr.sk/novinky/tipy-z-programu/441783/duel-sampionov-spoznal-svojho-vitaza-stal-sa-nim-tento-bratislavcan | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-22 | jazyk = }}</ref> === Play-off === {{Play-off8+nasadenie+3miesto | | RD1=Štvrťfinále | RD2=Semifinále | RD3=Finále | RD4=O 3. miesto | skupina1= | skupina2= | RD1-nasadený1= | RD1-tím1= Michal Jurdík | RD1-skóre1= | RD1-nasadený2= | RD1-tím2= '''Peter Švec''' | RD1-skóre2= | RD1-nasadený3= | RD1-tím3= '''Juraj Makai''' | RD1-skóre3= | RD1-nasadený4= | RD1-tím4= Štefan Jurča | RD1-skóre4= | RD1-nasadený5= | RD1-tím5= '''Jakub Konečný''' | RD1-skóre5= | RD1-nasadený6= | RD1-tím6= Matúš Tibenský | RD1-skóre6= | RD1-nasadený7= | RD1-tím7= '''Dušan Chamula''' | RD1-skóre7= | RD1-nasadený8= | RD1-tím8= Gabriela Grežová | RD1-skóre8= | RD2-nasadený1= | RD2-tím1= '''Peter Švec''' | RD2-skóre1= 2 590 | RD2-nasadený2= | RD2-tím2= Juraj Makai | RD2-skóre2= 1 630 | RD2-nasadený3= | RD2-tím3= '''Jakub Konečný''' | RD2-skóre3= 2 340 | RD2-nasadený4= | RD2-tím4= Dušan Chamula | RD2-skóre4= 1 530 | RD3-nasadený1= | RD3-tím1= '''Peter Švec''' | RD3-skóre1= 1 990 | RD3-nasadený2= | RD3-tím2= Jakub Konečný | RD3-skóre2= 1 640 | RD3-nasadený3= | RD3-tím3= '''Juraj Makai''' | RD3-skóre3= 2 080 | RD3-nasadený4= | RD3-tím4= Dušan Chamula | RD3-skóre4= 2 010 }} == Tabuľka medailistov Duelu šampiónov == {| class="wikitable" |+ !Meno !DŠ 2022 !DŠ 2024 !DŠ 2025 !DŠ 2026 !Počet medailí |- |Slavo Hlásny |🟤 |⚪ |🟡 | !3 |- |Eva Schwardy |🟡 |🟤 | | !2 |- |Juraj Makai | | |⚪ |🟤 !2 |- |Pavol Šteiner | |🟡 | | !1 |- |Peter Švec | | | |🟡 !1 |- |Martin Valach |⚪ | | | !1 |- |Jakub Konečný | | | |⚪ !1 |- |Petr Zbořil | | |🟤 | !1 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Duel Junior]] == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/10053 Stránka relácie] == Zdroj == * [https://vimeo.com/159466268 Prezentácia súťaže] [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] enuoh0c1wyvafg0x0ppa48spff1gtni Jedlový les a údolí Rokytné 0 592961 8255627 6458172 2026-07-30T15:05:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255627 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Jedlový les a údolí Rokytné | other_name = | category = [[prírodná rezervácia]] <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Kraj Vysočina | district = Okres Třebíč | commune = | municipality = [[Příštpo]] | municipality_type = Lokalita | location = | elevation = 395 - 446 | lat_d = 49 | lat_m = 3 | lat_s = 40 | lat_NS = S | long_d = 15 | long_m = 57 | long_s = 46 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 47.5857 | area_unit = ha0 | area1 = | area1_type = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1. október]] [[1988]]<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=1418| titul =Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2017-03-01|jazyk=po česky}}</ref> | established1 = Okresný národný výbor Třebíč | established1_type = Vyhlásil | management = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]] | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Codes *** --> | code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=1418 1418] | code_type = Kód AOPK ČR <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=49|lat_min=3|lat_sec=40|lon_deg=15|lon_min=57|lon_sec=46|label=Jedlový les a údolí Rokytné|mark=Green pog.svg |position=top |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.biolib.cz/cz/locality/id2653/ Biolib.cz] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''[[Európsky významná lokalita]]'''<br/>CZ0610179 }} '''Jedlový les a údolí Rokytné''' (pôvodne '''V jedlí''') je [[prírodná rezervácia]] ev. č. 1418 neďaleko obce [[Příštpo]] v [[Okres Třebíč|okrese Třebíč]] v nadmorskej výške 395 - 446 metrov. Oblasť spravuje [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]]. == Ochrana == Predmetom ochrany sú lesy so spoločenstvami hercynských dubohrabín, sutinových lesov, lesných okrajov, čistín a lesných lemov s výskytom významných druhov rastlín a živočíchov; typy biotopov (dubohrabiny asociácie ''Galio-Carpinetum'' a extenzívne kosené lúky nížin až podhorí) a druhy, pre ktoré bolo iným právnym predpisom vyhlásené územie európskeho významu Jedlový les a údolie Rokytné a ktoré sa nachádzajú na území prírodnej rezervácie == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam chránených území v okrese Třebíč]] == Externé odkazy == * [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/scan_vyhlasky/brow.php?frame&ID_DOC=195&FROM_ZCHRU=1418&cacheid=1488384111206 Vyhlásenie ONV Třebíč o chránených lokalitách] * [http://www.biolib.cz/cz/locality/id2653/ Na stránke Biolib.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170302030754/http://www.biolib.cz/cz/locality/id2653/ |date=2017-03-02 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Jedlový les a údolí Rokytné|14497034}} {{Moravský výhonok}} {{Chránené územia v okrese Třebíč}} [[Kategória:Chránené územia v okrese Třebíč]] [[Kategória:Jevišovická pahorkatina]] [[Kategória:Znojemská pahorkatina]] [[Kategória:Územia európskeho významu v Česku]] [[Kategória:Prírodný park Rokytná]] [[Kategória:Příštpo]] [[Kategória:Lesy v Česku]] ovq5rblv7s3krv2opjc8p59243qnr1h RTV: 0 598069 8255787 6500167 2026-07-31T03:30:11Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Slovenská televízia a rozhlas]] 8255787 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Slovenská televízia a rozhlas]] en4xgu44vlx3hq5w6wqjlmlhyriy32i Kateřina Siniaková 0 600714 8255611 8208980 2026-07-30T13:15:44Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 8255611 wikitext text/x-wiki {{olympijské zlato}} {{Infobox Tenista | meno = Kateřina Siniaková | obrázok = Siniakova US16 (13) (29862738225).jpg | popis = Siniaková na [[US Open 2016]] | country = {{CZE}} [[Česko]] | dátum narodenia = {{dnv|1996|05|10}} | miesto narodenia = [[Hradec Králové]], [[Česko]] | výška = 1,74 m | hral = Pravou rukou (obojručný bekhend) | výhry = 16 904 434 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 412–300 | dvojhra víťazstvá = 5 WTA, 8 ITF | dvojhra pozícia = 27 (24. jún 2024) | aktuálna pozícia = 36 (27. júl 2026) | AustralianOpenvýsledok= 2. kolo ([[Ženská dvojhra na Australian Open 2015|2015]], [[Australian Open 2018|2018]], [[Australian Open 2024|2024]], [[Australian Open 2026|2026]]) | FrenchOpenvýsledok = 4. kolo ([[Ženská dvojhra na French Open 2019|2019]]) | Wimbledonvýsledok = 3. kolo ([[Ženská dvojhra na Wimbledone 2016|2016]], [[Wimbledon 2018|2018]], [[Wimbledon 2021|2021]]) | USOpenvýsledok = 3. kolo ([[Ženská dvojhra na US Open 2018|2018]]) | Inéturnaje = Áno | Olympicsvýsledok = 1. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2024 – dvojhra žien|2024]]) | štvorhra výhryprehry = | štvorhra víťazstvá = 37 WTA, 4 ITF | štvorhra pozícia = 1 (22. október 2018) | aktuálna pozícia štvorhra = 1 (27. júl 2026) | AustralianOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[Australian Open 2022|2022]], [[Australian Open 2023|2023]], [[Australian Open 2025|2025]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[French Open 2018|2018]], [[French Open 2021|2021]], [[French Open 2024|2024]], [[French Open 2026|2026]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = '''V''' ([[Wimbledon 2018|2018]], [[Wimbledon 2022|2022]], [[Wimbledon 2024|2024]]) | USOpenvýsledokštvorhry = '''V''' ([[US Open 2022|2022]]) | AustralianOpenMixvýsledok = Štvrťfinále ([[Australian Open 2026|2026]]) | FrenchOpenMixvýsledok = 1. kolo ([[French Open 2018|2018]], [[French Open 2024|2024]], [[French Open 2025|2025]]) | WimbledonMixvýsledok = '''V''' ([[Wimbledon 2025|2025]]) | USOpenMixvýsledok = 2. kolo ([[US Open 2024|2024]]) | InéturnajeŠtvorhra = áno | WTAFinalsŠtvorhravýsledok = '''V''' (2021) | OlympicsŠtvorhravýsledok = '''V''' ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2020|2020]]) |Tím = áno |FedCupvýsledok = '''V''' (2018) | stav k = 27. júl 2026 }} '''Kateřina Siniaková''' (* [[10. máj]] [[1996]], [[Hradec Králové]]) je [[Česko|česká]] [[tenis]]tka.<ref>[http://www.wtatennis.com/players/player/320301/title/Katerina-SINIAKOVA Štatistiky na stránke WTA tour], www.wtatennis.com</ref> Na [[Grand Slam (tenis)|grandslame]] vyhrala 11 trofejí v štvorhre a jednu v mixe. V rokoch 2018{{--}}2026 bola opakovane [[Rebríček WTA#Svetové jednotky vo štvorhre|svetovou jednotkou vo štvorhre]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Rankings Watch: Navarro into Top 10; Siniakova back to No.1 in doubles | periodikum = Women's Tennis Association | dátum_vydání = 2024-09-09 | url = https://www.wtatennis.com/news/4110702/rankings-watch-navarro-into-top-10-siniakova-back-to-no1-in-doubles | dátum_přístupu = 2024-09-09 | jazyk = en}}</ref> V siedmich obdobiach na čele strávila 193 týždňov, čo ju radí na tretie miesto historických štatistík WTA. Štyrikrát zakončila sezónu na [[Rebríček WTA#Konečný rebríček štvorhry|vrchole deblovej klasifikácie]]. Na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]] sa s [[Barbora Krejčíková|Barborou Krejčíkovou]] stala olympijskou víťazkou v štvorhre. Obe tak pre Česko získali prvú zlatú medailu v tenise z olympiády. Na [[Tenis na Letných olympijských hrách 2024|parížskej olympiáde 2024]] vyhrala s [[Tomáš Macháč|Tomášom Macháčom]] zmiešaná štvorhru. S Krejčíkovou tiež triumfovala aj na [[French Open 2018]], vo [[Wimbledon 2018|Wimbledone 2018]] a [[Wimbledon 2022|2022]], [[Australian Open|Australian Open 2022]] a [[Australian Open 2023|2023]], rovnako ako na [[WTA Finals|Turnaji majsteriek 2021]]. Titulom na [[US Open 2022]] skompletovali [[Grandslam (tenis)|kariérny grandslam]], [[Grand Slam (tenis)#Zlatý Slam|kariérny Zlatý Slam]] a ako prvý ženský pár v histórii dovŕšili i [[Grand Slam (tenis)#Super Slam|kariérny Super Slam]]. Stali sa tak piatou dvojicou [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej éry]] s aspoň siedmimi grandslamovými titulmi.<ref name="Zabloudil">{{Citácia periodika | priezvisko = Zabloudil | meno = Luboš | titul = Krejčíková se Siniakovou vyhrály čtvrtý grandslam v řadě! Titul obhájily poprvé | periodikum = TenisPortal.cz | dátum_vydania = 2023-01-29 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-vyhraly-ctvrty-grandslam-v-rade-titul-obhajily-poprve-37655/ | dátum_prístupu = 2023-01-29 }}</ref> Ako porazené finalistky skončili na Turnaji majsteriek v 2018 a 2022 a na [[Australian Open 2021]].<ref>{{Citácia periodika | autor = Seznam.cz | titul = French Open {{!}} Fantazie! Hrdinka Krejčíková se Siniakovou to dokázaly | periodikum = Sport.cz | url = https://www.sport.cz/tenis/french-open/clanek/2470768-fantazie-hrdinka-krejcikova-se-siniakovou-to-dokazaly.html | dátum prístupu = 2021-06-13 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejčíková se Siniakovou sezonu triumfem na Turnaji mistryň nezakončily | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-se-siniakovou-sezonu-triumfem-na-turnaji-mistryn-nezakoncily-24561/ | dátum vydania = 2018-10-28 | dátum prístupu = 2018-10-29 | vydavateľ = TenisPortal.cz | autor = Luboš Zabloudil, TenisPortal.cz}}</ref> V závere sezóny 2023 iniciovala ukončenie spolupráce s Krejčíkovou.<ref>{{Citácia periodika | titul = Siniaková má novou deblovou parťačku po Krejčíkové. Hrát bude se světovou jedničkou Hunterovou | periodikum = iROZHLAS | dátum_vydania = 2023-11-24 | url = https://www.irozhlas.cz/sport/tenis/tenis-katerina-siniakova-storm-hunterova-barbora-krejcikova-ctyrhra_2311242028_lis | dátum_prístupu = 2023-11-26}}</ref> Ďalšie deblové grandslamy získala na [[French Open 2024]] s [[Coco Gauffová|Coco Gauffovou]], vo [[Wimbledon 2024|Wimbledone 2024]] a na [[Australian Open 2025]] s [[Taylor Townsendová|Taylor Townsendovou]]. Mix ovládla po boku [[Sem Verbeek|Sema Verbeeka]] vo [[Wimbledon 2025|Wimbledone 2025]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jirásek | meno = Ondřej | titul = Siniaková slaví wimbledonský titul. Po boku Verbeeka poprvé uspěla v mixu na grandslamu | periodikum = TenisPortal.cz | dátum_vydania = 2025-07-10 | url = https://www.tenisportal.cz/zpravy/siniakova-slavi-wimbledonsky-titul-po-boku-verbeeka-poprve-uspela-v-mixu-na-grandslamu-49729/ | dátum_prístupu = 2025-07-10 }}</ref><br> V juniorskej kategórii ovládla s Krejčíkovou tri grandslamové štvorhry na [[French Open 2013]], vo [[Wimbledon 2013|Wimbledone 2013]] a [[US Open 2013]]. Do finále sa prebojovala na [[Australian Open 2013|juniorke Australian Open 2013]] a floridskom [[Orange Bowl (tenis)|Orange Bowl]] v 2012. Svetovou jednotou vo štvorhre sa s Krejčíkovou prvý raz stali spoločne, ako piata a šiesta Češka, respektíve štyridsiata a štyridsiata prvá hráčka od zavedenia klasifikácie v roku [[1984]]. Vytvorili tak štrnástu dvojicu na vrchole.<ref name="no1">{{Citácia periodika | autor = Petr Pokorný, TenisPortal.cz, ČTK | titul = Krejčíková a Siniaková jsou novými světovými jedničkami ve čtyřhře, polepšila si i Kvitová | url = http://www.tenisportal.cz/zpravy/krejcikova-a-siniakova-jsou-novymi-svetovymi-jednickami-ve-ctyrhre-polepsila-si-i-kvitova-24487/ | dátum vydania = 2018-10-21 | dátum prístupu = 2018-10-23 | periodikum = TenisPortal.cz | vydavateľ = Livesport Media }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krejcikova and Siniakova earn World No.1 doubles ranking | url = http://www.wtatennis.com/news/krejcikova-and-siniakova-earn-world-no1-doubles-ranking | dátum vydania = 2018-10-22 | dátum prístupu = 2018-10-23 | vydavateľ = WTA Tour, Inc. | jazyk = en }}</ref> Sezóny 2018, 2021, 2022 a 2024 zakončila [[Rebríček WTA#Konečný rebríček štvorhry|na prvom mieste rebríčka štvorhry]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Siniaková uzavře rok jako světová jednička ve čtyřhře. Počtvrté v kariéře | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2024-11-05 | url = https://www.idnes.cz/sport/tenis/katerina-siniakova-jednicka-ctyrhra.A241105_201748_tenis_rou | dátum_prístupu = 2024-11-06 }}</ref> Vo svojej kariére na [[Women’s Tennis Association|WTA Tour]] vyhrala päť singlových titulov na všeťkých povrchoch, keď ovládla [[Shenzhen Open|Shenzhen Open 2017]], [[Zavarovalnica Sava Portorož|Zavarovalnica Sava Portorož 2022]] a [[Jiangxi Open|Jiangxi Open 2023]] na tvrdom povrchu, antukový [[Catella Swedish Open|Swedish Open 2017]] a trávnatý [[Bad Homburg Open|Bad Homburg Open 2023]]. K nim pridala tridsať deblových triumfov. V rámci [[Ženský okruh ITF|okruhu ITF]] získala osem titulov v dvojhre a štyri v štvorhre. Na [[rebríček WTA|rebríčku WTA]] bola v dvojhre najvyššie v júni 2024 na '''27. mieste'''.<ref>https://www.wtatennis.com/players/320301/name</ref> V decembri 2012 figurovala na juniorskom kombinovanom rebríčku ITF na 2. mieste. Trenérsky tím vedie jej otec Dmitrij Siniakov. Jeho členkou je Jevgenija Manjukovová a bola v ňom aj [[Helena Suková]].<ref name="sukova">{{Citácia periodika | titul = Velký talent i motorová myš s vůlí boxera. Siniaková konečně ukazuje sílu a míří mezi elitu | dátum_vydania= 2017-01-07 | dátum_prístupu = 2017-01-09 | periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | url = https://sport.aktualne.cz/tenis/velky-talent-i-motorova-mys-s-vuli-boxera-siniakova-konecne/r~fa62a3b0d32911e6aa860025900fea04/?redirected=1483984497 | autor = Miroslav Harnoch}}</ref> Domovským oddielom je od roku 2011 [[Tenisový klub Sparta Praha]]. V českom tíme [[Pohár federácie|Billie Jean King Cupu]] [[debut]]ovala v roku [[2017]] vo štvrťfinále Svetovej skupiny proti Španielsku, v ktorom za rozhodnutého stavu prehrala po boku [[Lucie Šafářová|Šafářovej]] štvorhru s párom [[María José Martínezová Sánchezová|Martínezová Sánchezová]] a Sara Sorribesová Tormová. Češky zvíťazili 3:2 na zápasy. Jednotkou bolo v nasledujúcom semifinále s USA v ktorom porazila [[Shelby Rogersová|Rogersovú]] a prehrala s [[Coco Vandewegheová|Coco Vandeweghe]], rovnako i rozhodujúcu štvorhru. V roku [[2018]] bola členkou víťazného družstva. V pražskom finále proti USA vyhrala obe dvojhry a Češky triumfovali 3:0 na zápasy. Do novembra 2023 v súťaži nastúpila v devätnástich zápasoch s bilanciou 5–3 v dvojhre a 5–6 v štvorhre.<ref>https://web.archive.org/web/20230828165115/https://www.billiejeankingcup.com/en/player/800331464</ref> V rokoch [[2018]], [[2021]] a [[2022]] vytvorila s Barborou Krejčíkovou [[Ceny WTA|deblový pár roku WTA]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Krejčíková a Siniaková jsou tenisový pár roku, Halepová nejlepší hráčka | dátum_vydania = 2018-10-19 | dátum_prístupu = 2018-10-25 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | vydavateľ = MAFRA | odkaz na vydavateľa = MAFRA | url = https://sport.idnes.cz/barbora-krejcikova-a-katerina-siniakova-wta-deblovy-par-roku-simona-halepova-nejlepsi-hracka-i0z-/tenis.aspx?c=A181019_162245_tenis_ten }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Swiatek named 2022 WTA Player of the Year | periodikum = Women's Tennis Association | dátum_vydania = 2022-12-11 | url = https://www.wtatennis.com/news/2981463/swiatek-named-2022-wta-player-of-the-year | dátum_prístupu = 2022-12-20 | dátum_archivácie = 2022-12-12 | url archivu = https://web.archive.org/web/20221212145011/https://www.wtatennis.com/news/2981463/swiatek-named-2022-wta-player-of-the-year | jazyk = en | dátum archivácie = 2022-12-12 }}</ref> a obe sa stali aj majsterkami sveta ITF.<ref>{{Citácia periodika | titul = Nadal and Swiatek crowned 2022 ITF World Champions | periodikum = International Tennis Federation | dátum_vydania = 2022-12-15 | url = https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/rafael-nadal-and-iga-swiatek-crowned-2022-itf-world-champions | dátum_prístupu = 2022-12-20 | dátum_archivácie = 2022-12-17 | url archivu = https://web.archive.org/web/20221217233904/https://www.itftennis.com/en/news-and-media/articles/rafael-nadal-and-iga-swiatek-crowned-2022-itf-world-champions/ | jazyk = en | dátum archivácie= 2022-12-17 }}</ref> V roku [[2024]] vyhrala hlavnú kategóriu českej tenisovej ankety ''[[Zlatý kanár]]''. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{WTA Profil|20904}} * [https://www.itftennis.com/en/players/katerina-siniakova/800331464/cze/wt/s/overview/ Kateřina Siniaková] na stránkach ITF {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Kateřina Siniaková|790839445}} {{Rebríček ATP a WTA|mužská dvojhra=a}} {{Víťazky Australian Open - štvorhra}} {{Víťazky French Open - štvorhra}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Víťazky US Open - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Siniaková, Kateřina}} [[Kategória:Českí tenisti]] [[Kategória:Víťazi Australian Open]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Českí olympijskí víťazi]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v tenise]] [[Kategória:Víťazky Fed Cupu]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2024]] [[Kategória:Medailisti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Medailisti na Letných olympijských hrách 2024]] [[Kategória:Osobnosti z Hradca Králové]] onz20d1vow8ik6av6vjcob08ginzk38 Kapusta obyčajná hlávková 0 609817 8255806 8108913 2026-07-31T06:04:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255806 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Chou 1.jpg|náhľad|Kapusta obyčajná hlávková]] '''Kapusta obyčajná hlávková''' alebo '''hlávková kapusta''' (lat. ''Brassica oleracea var. capitata''; ďalšie názvy pozri nižšie) je [[taxón]] z druhu [[kapusta obyčajná]]. == Názvy== Slovenské názvy sú: '''kapusta obyčajná hlávková'''<ref name=FS>{{Citácia knihy | priezvisko = Goliašová | meno = Kornélia, ed. | priezvisko2 = Šípošová | meno2 = Helena | spoluautori = ed. | titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2002 | isbn = 80-224-0710-0 | počet strán = 835 | strany = 688 (a nasl.) }}.</ref>, '''kapusta hlávková'''<ref name=FS/>, '''hlávková kapusta'''<ref name=FS/>, '''[[kapusta]]'''<ref>kapusta. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Jarošová | meno = Alexandra, ed. | priezvisko2 = Buzássyová | meno2 = Klára, ed | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka H{{--}}L | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2011 | isbn = 978-80-224-1172-1 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kapusta&s=exact&c=gf06&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 1087 | strany = }}</ref><ref name=SReč>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinka | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Martinka | titul = Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty | periodikum = Slovenská reč | odkaz na periodikum = Slovenská reč | rok = 1941 | mesiac = október-november | ročník = 9 | číslo = 2-3 | strany = 66-67 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1941/2-3/sr1941-2-3-lq.pdf | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Turčiansky Svätý Martin | dátum prístupu = 5.12.2017 | issn = 1338-4279 }}</ref>; zriedkavo: '''[[kapusta obyčajná]]''' (v užšom zmysle)<ref> Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb [http://www.mpsr.sk/download.php?fID=9136 14 dostupné online] S. 14 </ref><ref>''Školský lexikón''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144 </ref>; ľudovo či nárečovo: ''zelé, zelie, zeľ''<ref name=SReč/><ref>zelie. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Peciar | meno = Štefan | odkaz na autora = Štefan Peciar | spoluautori = ed. | titul = Slovník slovenského jazyka V v{{--}}ž | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | rok = 1965 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=zelie&s=exact&c=I3f3&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 848 | strany = 591 }}</ref><ref name=EĽKS/>, zastarano: ''hlavatá kapusta, hlavičková kapusta'' <ref>kapusta. In: [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, Anton]]. ''[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]''. [http://slovniky.korpus.sk/?d=bernolak dostupné online]</ref>. Výraz '''hlávková kapusta''' môže mať - ako vidno z textu tohto článku - tri významy: 1. kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata), 2. zriedkavo: Brassica olereacea convar. capitata (t.j. spravidla: kapusta obyčajná hlávková + hlávkový kel, čiže Brassica oleracea var. capitata + Brassica oleracea var. sabauda), 3. zriedkavo: biela hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata f. alba). Vedecké názvy sú: * ''Brassica oleracea'' var. ''capitata''<ref name=FS/> * ''Brassica oleracea'' skupina Capitata''<ref name=FS/> * ''Brassica oleracea'' convar. ''capitata''<ref name="ref1">{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 134{{--}}135 }}</ref><ref name=BL/> (Týmto vedeckým názvom sa v širšom zmysle označuje zoskupenie tvorené (najmä) hlávkovou kapustou a kelom hlávkovým - pozri nižšie) * ''Brassica oleracea'' convar. ''capitata'' var. ''capitata''<ref name=M/> * ''Brassica oleracea'' ssp. ''capitata'' (convar. ''capitata'') var. ''capitata'' <ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref><ref>JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250 </ref>, * ''Brassica oleracea'' cv. group White Headed Cabbage + cv. group Red Headed Cabbage<ref> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref> * ''Brassica oleracea'' Skupina Capitata + Skupina Rubra + Skupina Pyramidalis <ref name="r1">Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/fr/Brassica_oleracea] a [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_(Common_names)], prístup 11. 12. 2017</ref> * ''Brassica oleracea'' Skupina White/Green Cabbage + Skupina Red Cabbage <ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114</ref> * ''Brassica oleracea capitata''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Publications | meno = Derwent | autor = | odkaz na autora = | titul = Thesaurus of Agricultural Organisms | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 1990 | počet strán = 2368 | url = | isbn = 978-0-412-37290-2 | kapitola = | strany = 176| jazyk = }}</ref><ref name=M/> * ''Brassica oleracea'' ssp. ''oleracea'' convar. ''capitata''<ref name=FS/> * ''Brassica oleracea'' ssp. ''capitata laevis''<ref name=M/> * ''Brassica capitata'' ssp. ''capitata'' + ssp.'' orientalis'', čiže ''Brassica capitata'' okrem ssp. ''costata''<ref>BREŽNEV, D. D. et al. ''Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta''. Leningrad: Kolos, 1984. S. 50 </ref> * ''Brassica oleracea'' ssp. (alebo var.) ''capitata'' podskupina ''alba'' + podskupina ''rubra'' <ref>RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm] , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [https://web.archive.org/web/19990117034956/https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm]) </ref> * ''Brassica capitata''<ref>kapustovité. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Betina | meno = Vladimír | spoluautori = et al. | titul = Malá encyklopédia biológie | odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1975 | edícia = Malá encyklopédia | zväzok edície = | počet strán = 556 | strany = 216 }}</ref><ref name=M/> Pozor na zámenu s češtinou, kde "hlávková kapusta" či "kapusta hlávková" znamená hlávkový kel, čiže [[kapusta obyčajná kelová|kapustu obyčajnú kelovú]].<ref>https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39221/</ref> ==Konvarieta capitata == Kapusta obyčajná hlávková/hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) v niektorých deleniach patrí spolu s hlávkovým kelom (Brassica oleracea var. sabauda) - a prípadne aj niektorým ďalším taxónom - do zoskupenia s vedeckým názvom Brassica oleracea convar. capitata. Toto zoskupenie sa úplne bežne v anglických textoch označuje ako (head) cabbage(s) a v nemeckých ako Kopfkohl(e), jeho slovenské meno '''hlávková kapusta (v najširšom zmysle)''' je naopak veľmi zriedkavé. Treba ale dodať, že v niektorých slovenských starších deleniach je názov "Brassica oleracea convar. capitata" (úplným) synonymom pre Brassica oleracea var. capitata, čiže len čisto pre kapustu obyčajnú hlávkovú bez hlávkového kelu. <ref name=M>{{Citácia knihy | priezvisko = Hanelt | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research | odkaz na autora2 = | titul = Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 3641 | url = | isbn = 978-3-540-41017-1 | kapitola = | strany = 1444| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Franke | meno = Elsa | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lieberei | meno2 = Reinhard | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Reisdorff | meno3 = Christoph | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Nutzpflanzen | vydanie = | vydavateľ = Georg Thieme Verlag | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 488 | url = | isbn = 978-3-13-151638-1 | kapitola = | strany =246 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNECE STANDARD FFV-09 concerning the marketing and commercial quality control of HEADED CABBAGES 2017 EDITION | url = http://www.unece.org/fileadmin/DAM/trade/agr/standard/fresh/FFV-Std/English/09HeadedCabbage_2017.pdf | vydavateľ = unece.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005. pozri Čast B 0242020 (en, de, sk)</ref> Tento článok je len o kapuste obyčajnej hlávkovej (Brassica oleracea var. capitata), o keli hlávkovom pozri článok [[kapusta obyčajná kelová]], o systematike kapusty obyčajnej pozri [[kapusta obyčajná]]. ==Delenie == Kapusta obyčajná hlávková sa tradične delí na <ref name="ref1" /><ref>kapustovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 1826.</ref><ref name=FS/><ref>nariadenie 470/2008 Z. z.</ref><ref>nariadenie vlády č. 315/2007 Z. z.</ref><ref name=BL>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = |odkaz na autora = | titul = Biolib - Profil taxonu | url = https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39215/ | vydavateľ = biolib.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=EĽKS>kapusta. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1 | odkaz na titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1995 | isbn = 80-224-0234-6 | počet strán = 484 | strany = 229 }}</ref><ref name=SReč/><ref>kapustovité. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 8, S. 151</ref><ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 411, 551.</ref>: * forma/odroda biela (='''kapusta obyčajná hlávková biela''', '''kapusta hlávková biela''', '''kapusta biela''', '''biela hlávková kapusta''', '''hlávková kapusta biela''', '''biela kapusta'''; nevhodne: ''kapusta biela hlávková''; ľudovo zastarano: '''várová kapusta''', '''hlávkovica''', '''hlávková kapusta''' [v užšom zmysle]; lat. Brassica oleracea var. capitata f. alba, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. (alebo f.) alba) - má svetlozelené alebo biele listy * forma/odroda červená (='''kapusta obyčajná hlávková červená''', '''kapusta hlávková červená''', '''kapusta červená''', '''červená hlávková kapusta''', '''hlávková kapusta červená''', '''červená kapusta'''; nevhodne: ''kapusta červená hlávková''; ľudovo zastarano: [[červenica]]; lat. Brassica oleracea var. capitata f. rubra, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. (alebo f.) rubra) - má fialovočervené alebo modrozelené listy Niekedy sa ako samostatná skupina vydeľuje ešte '''kapusta špicatá''' (='''špicatá kapusta, kapusta hlávková špicatá, špicatá hlávková kapusta'''; lat. Brassica oleracea var. capitata f. pyramidalis), ktorá má zašpicatený tvar (ostatné dve skupiny kapusty obyčajnej hlávkovej sú potom teda guľaté). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://urgi.versailles.inra.fr/siregal/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl |dátum prístupu=2017-12-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220704214615/https://urgi.versailles.inra.fr/siregal/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl |dátum archivácie=2022-07-04 }}</ref><ref>Nariadenie Komisie (ES) č. 634/2006 z 25. apríla 2006 , ktorým sa stanovuje obchodná norma pre hlávkovú kapustu a hlávkový kel a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1591/87</ref><ref>Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1119/2014 zo 16. októbra 2014 , ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí benzalkóniumchloridu a didecyldimetylamóniumchloridu v určitých produktoch alebo na nich Text s významom pre EHP</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.bejo.sk/sk/sortiment/sortiment/zelenina.aspx?gewas=GROUP2562 | vydavateľ = bejo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171222053345/http://www.bejo.sk/sk/sortiment/sortiment/zelenina.aspx?gewas=GROUP2562 | dátum archivácie = 2017-12-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kapusta hlávková MURDOC F1 20s. SEMO | url = https://www.zahradkarskyobchod.sk/zelenina/1495-kapusta-hlavkova-murdoc-f1-20s-semo | vydavateľ = zahradkarskyobchod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180115124747/https://www.zahradkarskyobchod.sk/zelenina/1495-kapusta-hlavkova-murdoc-f1-20s-semo | dátum archivácie = 2018-01-15 }}</ref>. Helm (1963) zas rozdeľuje kapustu obyčajnú hlávkovú na dve neguľaté formy (f. subacuta a f. conica) a na guľatú formu (f. capitata). <ref>HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 [https://link.springer.com/article/10.1007/BF02136113 dostupné online], prístup 13. 12. 2017</ref> Okrem toho sa občas biela hlávková kapusta a červená hlávková kapusta (a prípadne aj špicatá kapusta) považujú za úplne samostatné taxóny, t. j. namiesto taxónu kapusta obyčajná hlávková daný systém obsahuje spomenuté dva (resp. tri) taxóny (napríklad pod názvom Brassica oleracea var. alba a Brassica oleracea var. rubra). <ref name="r1" /><ref> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref><ref>FAO: Codex Alimentarius, Vol. 2, Pesticide Residues in Foods, 1993</ref> ==Charakteristika == Pestuje sa ako listová zelenina vo viacerých kultivaroch. Je to dvojročná (na Slovensku jednoročná) nízka bylina. Stonka je zdužnatená a na vrchole má guľovitú kompaktnú hlávku tvorenú husto nakopenými listami. Okraje listov sú ploché, prekrývajú sa a sú pritlačené na seba. Listy sú pri kapuste bielej belasozelené, pri kapuste červenej modrozelené alebo fialovočervené.<ref name=FS/> ==Zloženie == Hlavné zložky jedlej časti kapusty červenej sú: voda (92 %), [[bielkovina|bielkoviny]] (1,5 %), [[sacharid]]y (3,5 %), balastné látky (2,5 %), minerálne látky (0,7 % -[[draslík]], [[vápnik]], [[horčík]], [[sodík]], [[zinok]] a [[železo]]) a [[tuk]]y (0,2 %). Z vitamínov obsahuje vitamín [[E]], [[Riboflavín|B2]], [[Tiamín|B1]], [[Kyselina listová|B9]], [[karotén]] a [[vitamín C]].<ref>Kohl. In: ''Lexikon der Biologie''. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref> ==Referencie== {{referencie|2}} {{Zelenina}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Kapustovité]] ii99we87ciyzpb2gjpd1bkhyfawvhy1 Zoznam obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku 0 614900 8255650 8251684 2026-07-30T15:54:43Z Safíček 270527 /* Hypermarkety, supermarkety, diskonty a cash & carry */ Yeme 8255650 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam obchodných reťazcov''' pôsobiacich na území [[Slovensko|Slovenska]]. Prvým supermarketom v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] bola MANA holandskej spoločnosti Ahold v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]]. Otvorený bol 6. júna [[1991]], o týždeň neskôr otvorili ďalší v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Do prvního supermarketu v Česku jezdily zájezdy zvědavců. V Jihlavě stojí už 30 let| periodikum = Aktuálně.cz| odkaz na periodikum =| url = https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/supermarket-mana/r~b47fea18c44911eb98380cc47ab5f122/| issn =| vydavateľ = Economia| miesto = Praha| dátum = 2021-06-06| dátum prístupu = 2024-11-18| jazyk = cs}}</ref> Najdlhšie existujúci zahraničný potravinový reťazec na [[Slovensko|Slovensku]] je [[Billa]], ktorá svoj prvý supermarket otvorila 25. novembra [[1993]] v [[Trnava|Trnave]]. V roku 2005 sa Billa Slovensko spojila so sieťou potravín Delvita a v roku 2006 zase s M-Marketom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA oslavuje dvadsať rokov na Slovensku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/227633/billa-oslavuje-dvadsat-rokov-na-slovensku/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 26. apr. 2013 o 13:28| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Najstarší reťazec pôsobiaci na Slovensku [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] má počiatky už v roku [[1952]]. Pozostáva z 30 regionálnych [[Družstvo (ekonómia)|spotrebných družstiev]]. Vo forme v akej pôsobí dnes sa dostala v roku [[2002]] zlúčením ''Slovenského zväzu spotrebných družstiev'' a spoločnosti ''Coop Centrum''.<ref name="trend">{{Citácia periodika | priezvisko = Skačan| meno = Juraj| autor =| odkaz na autora =| titul = Toto sú najväčšie potravinové reťazce Slovenska. Zahraničným zdatne sekunduje jeden slovenský| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.trend.sk/biznis/toto-su-najvacsie-potravinove-retazce-slovenska-zahranicnym-zdatne-sekunduje-jeden-slovensky/8| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2024-07-08| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Prvý hypermarket na Slovensku otvorila spoločnosť [[Tesco]] v júni [[1999]] v [[Nitra|Nitre]]. Disponoval predajnou plochou 7 000 m².<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = OTS| odkaz na autora =| titul = Prvý hypermarket na Slovensku otvorilo Tesco pred 20 rokmi| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/prvy-hypermarket-na-slovensku-otvorilo/411828-clanok.html| issn =| vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-08-12| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Posledným zahraničným potravinárskym reťazcom, ktorý vstúpil na slovenský trh je [[Rusko|ruský]] diskontný reťazec [[Mere]], ktorý otvoril prvú predajňu v októbri [[2025]].<ref name="mere">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruský supermarket potichu otvoril svoju prvú predajňu. Slovákov chce zlákať na nízke ceny | url = https://www.aktuality.sk/clanok/lft5a3s/novy-rusky-retazec-otvoril-prvy-supermarket-na-slovensku-ake-ma-ceny-a-ako-v-nom-vyzera/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-31 | jazyk = sk | priezvisko = Maxa | meno = Filip}}</ref> Podľa magazínu ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' je najziskovejším na Slovensku pôsobiacim reťazcom [[Lidl]], ktorý dosiahol v roku [[2022]] zisk 158 miliónov €. V roku [[2023]] [[Tržba|tržby]] v hodnote vyše 2 miliárd € a [[zisk]] v hodnote 160 miliónov €.<ref name="trend"/><ref name="lidl-finstat"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý| meno = Tomáš| autor =| odkaz na autora =| titul = Reťazce vlani zarobili 340 miliónov eur. Rekordérom bol opäť Lidl - Forbes| periodikum = Forbes| odkaz na periodikum =| url = https://www.forbes.sk/retazce-vlani-zarobili-340-milionov-eur-rekorderom-bol-opat-lidl/| issn =| vydavateľ = Barecz & Conrad Media| miesto = Bratislava| dátum = 2023-09-04| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Zároveň je to reťazec s najkonzistnejším rastom tržieb a zisku spomedzi konkurentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Jendrál| meno = Marek| autor =| odkaz na autora = | titul = Rebríček najziskovejších obchodných reťazcov na Slovensku| url = https://kryptomagazin.sk/rebricek-najziskovejsich-obchodnych-retazcov-na-slovensku/| vydavateľ = kryptomagazin.sk| dátum vydania = 2023-09-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk =}}</ref> == Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku == ===Reťazce s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom=== ====Hypermarkety, supermarkety, diskonty a cash & carry==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" style="width: 4%" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" style="width: 11%" |Názov ! colspan="3" style="width: 27%" |Predajne ! colspan="3" style="width: 33%" |Ekonomika ! rowspan="2" style="width: 25%" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! style="width: 12%" |formát ! data-sort-type="number" style="width: 6%" |počet ! style="width: 9%" class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! style="width: 9%" class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:Biedronka logo.jpg|30x30bod|Biedronka logo]] |[[Biedronka]] |diskont | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.biedronka.sk/sk/predajne| vydavateľ = biedronka.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref> | align="right" |22,56 {{Rast}} | align="right" | -27,86 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = dm drogerie markt, s.r.o.| url = https://finstat.sk/31393781| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-03| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Portugal}} [[Jerónimo Martins]] |- |- | align="center" |[[Súbor:BILLA LOGO.png|30x30bod|BILLA logo]] |[[Billa]] |supermarket | align="right" |181 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = BILLA| odkaz na autora =| titul = Predajne a otváracie hodiny| url = https://www.billa.sk/predajne| vydavateľ = billa.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |922,95 {{Rast}} | align="right" | -7,96 {{Pokles}} |2025<ref name="finstat-billa">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/31347037| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|GER}} [[REWE Group]] |- | align="center" |[[File:COOP Jednota Slovensko.png|30px|Coop Jednota logo]] |[[Coop Jednota Slovensko|Coop Jednota]] |supermarket | align="right" |735 | 07/2026<ref name="coop-predajne">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní COOP Jednota| url = https://www.coop.sk/zoznam-nasich-predajni| vydavateľ = coop.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentovaný je počet supermarketov a supermarketov Tempo za celú skupinu.</ref> | align="right" |2 122,05 {{Rast}} | align="right" |28,71 {{Rast}} | 2025<ref name="coop-vyrocna">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa 2023 | url = https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | vydavateľ = coop.sk | dátum vydania = 2023-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240901220904/https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | dátum archivácie = 2024-09-01 }}</ref><ref group="pozn." name=":0">Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentované sú sčítané tržby a zisky za celú skupinu vrátane logistických centier.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} [[Coop Jednota Slovensko]] |- | align="center" |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]] |[[FRESH]] |supermarket | align="right" |36 |07/2026<ref name="predajne-fresh">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fresh | url = https://www.freshobchod.sk/ | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Nájsť predajňu“ }}</ref> | align="right" |9,52 {{Rast}} | align="right" |5,77 {{Rast}} |2025<ref name="fresh=finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Potraviny FRESH s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/45601739| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">Prezentované sú ekonomické výsledky spoločnosti Potraviny FRESH s.r.o. prevádzkujúcej len supermarkety Fresh Plus, nie materskej spoločnosti LABAŠ s.r.o.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Labaš s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Kaufland_Deutschland.png|30x30bod|Kaufland logo]] |[[Kaufland]] |hypermarket | align="right" |88 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://predajne.kaufland.sk/servis/predajne.html| vydavateľ = predajne.kaufland.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Predajne a otváracie hodiny“ > „Zmeniť predajňu“}}</ref> | align="right" |1 845,72 {{Rast}} | align="right" |79,30 {{Pokles}} |2024<ref name="kaufland-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kaufland Slovenská republika v.o.s.| url = https://www.finstat.sk/35790164| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Klas logo.png|30x30bod|Klas logo]] |[[Klas (potraviny)|Klas]] |supermarket | align="right" |14 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.iklas.sk/predajne/| vydavateľ = iklas.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | align="right" |11,56 {{Rast}} | align="right" |0,05 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DALTON, spol. s r.o. (Historický názov: Agentúra Dalton spol. s r.o.)| url = https://www.finstat.sk/31674453| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Dalton spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Lidl-Logo.svg|30x30bod|Lidl logo]] |[[Lidl]] |supermarket | align="right" |183 |07/2026<ref name="predajne-lidl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl | url = https://www.lidl.sk/ | dátum prístupu = 2026-7-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Menu“ > „Hľadaj predajňu“ }}</ref> | align="right" |2 156,22 {{Rast}} | align="right" |103,63 {{Pokles}} |2024<ref name="lidl-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lidl Slovenská republika, s.r.o. (Historický názov: Lidl Slovenská republika, v.o.s.)| url = https://www.finstat.sk/35793783| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Mere Logo 05.2021.svg|30x30bod|MERE logo]] |[[Mere]] |diskont | align="right" |3 |07/2026<ref name="mere"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa| meno = Filip| autor =| odkaz na autora =| titul = Rusi na Slovensku prerobili státisíce eur. Lacný diskont sa však nevzdáva| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum =| url = https://www.aktuality.sk/clanok/jFxBPEr/rusky-retazec-u-nas-skoncil-v-obrovskej-strate-napriek-tomu-chce-otvarat-dalsie-predajne/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2026-06-02| dátum prístupu = 2026-07-13}}</ref> | align="right" |0,89 {{Rast}} | align="right" |0,39 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ChainStores SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/56089091 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = info@finstat.sk}}</ref> |{{flagicon|Russia}} [[Svetofor]] |- | align="center" |[[Súbor:Logo METRO.svg|30x30bod|METRO logo]] |[[METRO Cash & Carry Slovakia|Metro Cash & Carry]] |veľkoobchod | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne| url = https://www.metro.sk/predajne| vydavateľ = metro.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241107133314/https://www.metro.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-11-07}}</ref> | align="right" |555,38 {{Rast}} | align="right" | -1,76 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = METRO Cash & Carry SR s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/45952671| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} [[Metro AG]] |- | align="center" |[[Súbor:Milk-Agro logo.png|30x30bod|Milk-Agro logo]] |[[Milk-Agro]] |supermarket | align="right" |177 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = MILK-AGRO, spol. s r. o.| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.milkagro.sk/sk/predajne| vydavateľ = milkagro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |113,13 {{Pokles}} | align="right" | -0,62 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MILK-AGRO, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/17147786| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Milk-Agro spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:MIX Markt Logo.svg|30x30bod|Mix Markt logo]] |[[Mix Markt]] |supermarket | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Ako nájsť najbližšiu predajňu Mix Markt?| url = https://www.mixmarkt.eu/sk/slovensko/obchody/?L=1| vydavateľ = mixmarkt.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |0,31 {{Rast}} | align="right" | -0,04 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mix Markt 42105 s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/54902436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2024| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-09| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Monolith Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Terno logo.png|30x30bod|Terno logo]] |[[Terno]] |supermarket | align="right" |134 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadať predajňu| url = https://terno.sk/sekcia/6-predajne| vydavateľ = terno.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113010712/https://terno.sk/sekcia/6-predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}</ref> | rowspan="2" align="right" |250,71 {{Rast}} | rowspan="2" align="right" | -0,11 {{Rast}} | rowspan="2" |2025<ref name="terno-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TERNO real estate s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/50020188| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref>Terno a Kraj sú prevádzkované tou istou spoločnosťou, finančné výsledky sú uvedené pri reťazci Terno.</ref> |{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]] |- | align="center" |[[Súbor:Kraj potraviny logo.png|30x30bod|Kraj logo]] |[[Kraj (potraviny)|Kraj]] |supermarket | align="right" |30 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pradajne| url = https://krajpotravin.sk/predajne| vydavateľ = krajpotravin.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113070325/https://www.krajpotravin.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}</ref> |{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]] |- | rowspan="2" align="center" |[[Súbor:Tesco_logo.png|30x30bod|Tesco logo]] | rowspan="2" |[[Tesco]] |hypermarket | align="right" |66 | rowspan="2" |07/2026<ref name="tesco">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky obchody Tesco| url = https://www.tesco.sk/obchody/directory| vydavateľ = Tesco| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-17| miesto =| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" align="right" |1 747,95 {{Rast}} | rowspan="2" align="right" |25,51 {{Pokles}} | rowspan="2" |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TESCO STORES SR, a.s. (Historický názov: KMART SR a.s.)| url = https://www.finstat.sk/31321828| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2022| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |{{flagicon|UK}} [[Tesco|Tesco PLC]] |- |supermarket | align="right" |70 |- class="sortbottom" |- | align="center" |[[Súbor:Yeme-Logo.svg|30x30bod|Yeme logo]] |[[Yeme]] |supermarket | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.yeme.sk/nase-predajne| vydavateľ = yeme.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |50,49 {{Rast}} | align="right" |0,00 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Slovenský potravinársky priemysel a.s.| url = https://www.finstat.sk/47793155| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Slovenský potravinársky priemysel a.s. |} ====Menšie potraviny a večierky==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" style="width: 4%" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" style="width: 11%" |Názov ! colspan="3" style="width: 27%" |Predajne ! colspan="3" style="width: 33%" |Ekonomika ! rowspan="2" style="width: 25%" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! style="width: 12%" |formát ! data-sort-type="number" style="width: 6%" |počet ! style="width: 9%" class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! style="width: 9%" class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:CBA Logo.svg|30x30bod|CBA logo]] |[[CBA]] |potraviny | align="right" |284 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = CBA SK, a.s.| odkaz na autora =| titul = Partneri| url = http://www.cbask.sk/sk/stranka/partneri| vydavateľ = cbask.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-17| miesto =| jazyk = |poznámka = Jednotlivé počty potravín prezentované v hlavných menu webových stránok partnerov.}}</ref><ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Prezentovaný je počet predajní za celú skupinu.</ref> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejnené.</ref> |{{flagicon|HUN}} [[CBA Kereskedelmi Kft.]] |- | align="center" |[[Súbor:COOP Jednota Slovensko.png|30x30bod|Coop Jednota logo]] |[[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] |potraviny | align="right" |1 193 | 07/2026<ref name="coop-predajne"/> | align="right" | 2 122,05 {{Rast}} | align="right" | 28,71 {{Rast}} | 2025<ref name="coop-vyrocna" /><ref group="pozn." name=":0"/> |{{flagicon|Slovensko}} [[COOP Jednota Slovensko]] |- | align="center" |[[Súbor:Delia potraviny logo.png|30x30bod|Delia logo]] |[[Delia]] |večierka | align="right" |29 |07/2026<ref name="predajne-delia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Delia | url = https://deliapotraviny.sk/#stores | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Predajne“ }}</ref> | align="right" |13,09 {{Rast}} | align="right" |0,07 {{Pokles}} |2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Delia potraviny, s.r.o. (Historický názov: Unifood SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/44155981| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Cyprus}} [[Arca Capital]] |- | align="center" |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]] |[[FRESH]] |potraviny | align="right" |650 |07/2026<ref name="predajne-fresh"/> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť FRESH, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} LABAŠ s.r.o. |- | align="center" | |[[Malina (potraviny)|Malina]] |večierka | align="right" |21 |07/2026<ref name="predajne-malina">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malina | url = https://www.malina.sk | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Prevádzky“}}</ref> | align="right" |8,59 {{Rast}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Malina, s.r.o.| url = https://finstat.sk/56070110| vydavateľ = FinStat| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-03| miesto = | jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Predajne Malina, s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Môj obchod logo.png|30x30bod|Môj obchod logo]] |[[Môj obchod]] |potraviny | align="right" |776 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.mojobchod.sk/Najdite-predajnu| vydavateľ = mojobchod.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť METRO, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[METRO Group]] |- | align="center" |[[Súbor:Starý otec logo.png|30x30bod|Starý otec logo]] |[[Starý otec]]<ref group="pozn.">Niektoré predajne prevádzkované pod názvom Kukkonia Shop.</ref> |potraviny | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.staryotec.sk/predajne/| vydavateľ = staryotec.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |6,72 {{Rast}} | align="right" | -0,71 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Starý otec, a. s. (Historický názov: CWE-SK, a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36769371| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Starý otec, a. s. |- | align="center" |[[Súbor:Tesco_logo.png|30x30bod|Tesco logo]] |[[Tesco|Tesco Expres]] |potraviny | align="right" |43 |07/2026<ref name="tesco"/> | align="right" |1 747,95 {{Rast}} | align="right" |25,51 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TESCO STORES SR, a.s. (Historický názov: KMART SR a.s.)| url = https://www.finstat.sk/31321828| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2022| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|UK}} [[Tesco|Tesco PLC]] |} ====Drogérie==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dm-drogerie-Logo.svg|30x30bod|dm logo]] |[[Dm-drogerie markt|dm]] | align="right" |167 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul =| url = https://www.mojadm.sk/store| vydavateľ = mojadm.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |491,65 {{Rast}} | align="right" |9,87 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dm drogerie markt, s.r.o. | url = https://finstat.sk/31393781 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Dm-drogerie markt]] |- |[[Súbor:101 Drogerie.png|30x30bod|101 Drogéria logo]] |[[101 Drogéria]] | align="right" |207 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní| url = https://101drogerie.sk/nase-predajne| vydavateľ = 101drogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |81,80 {{Pokles}} | align="right" | -2,84 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | url = https://finstat.sk/36246204 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Emil Krajčík, s.r.o. |- |[[Súbor:Teta drogerie logo.png|30x30bod|Teta drogérie logo]] |[[Teta drogérie]] | align="right" |222 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.tetadrogerie.sk/predajne/| vydavateľ = tetadrogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |100,73 {{Pokles}} | align="right" |0,07 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teta drogérie SR s. r.o. | url = https://finstat.sk/35694254 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} Solvent ČR |- |[[Súbor:Hebe logo.png|30x30bod|hebe logo]] |[[hebe (drogéria)|hebe]] | align="right" |2 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Obchody Hebe| url = https://www.hebe.com/sk/stores| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |2,94 {{Rast}} | align="right" |0,035 {{Rast}} | 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Hebe Slovensko s. r. o.| url = https://finstat.sk/55759068| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania = 2025| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Portugalsko}} Jerónimo Martins |- |[[Súbor:Logo Drogerie Mueller.svg|30x30bod|Müller logo]] |[[Müller (drogéria)|Müller]] | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Moja predajňa| url = https://www.mueller.sk/moja-predajna/| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |0,46 {{Rast}} | align="right" | -0,49 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mueller Drogérie Slovensko s. r. o. | url = https://finstat.sk/56354231 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} Müller Ltd. & Co. KG |} ===Kníhkupectvá=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Panta Rhei Logo.jpg|30x30bod|Panta Rhei logo]] |[[Panta Rhei (kníhkupectvo)|Panta Rhei]] | align="right" |59 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Panta Rhei (59)| url = https://www.pantarhei.sk/predajne/| vydavateľ = pantarhei.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |46,82 {{Rast}} | align="right" | -0,02 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panta Rhei, s.r.o. | url = https://finstat.sk/31443923 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Panta Rhei, s.r.o. |- |[[Súbor:Martinus.png|30x30bod|Martinus logo]] |[[Martinus]] | align="right" |20 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.martinus.sk/knihkupectva| vydavateľ = martinus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |52,32 {{Rast}} | align="right" |0,67 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martinus, s.r.o. | url = https://finstat.sk/45503249 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Martinus, s.r.o. |- | |[[Knihy pre každého]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy pre každého | url = https://www.knihyprekazdeho.sk/ | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke > „Naše Predajne“ }}</ref> | align="right" |4,80 {{Rast}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KNIHY PRE KAŽDÉHO s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/44918682 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} KNIHY PRE KAŽDÉHO s.r.o. |- | |[[Artforum]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.artforum.sk/| vydavateľ = artforum.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke > „Kníhkupectvá“}}</ref> | align="right" |1,23 {{Rast}} | align="right" |0,03 {{Rast}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ARTFORUM spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/35716584 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} ARTFORUM spol. s.r.o. |- | |[[Megabooks]] <small>(pôvodne Oxford Bookshop)</small> | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Megabooks| url = https://www.megabooks.sk/knihkupectva-megabooks| vydavateľ = megabooks.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |6,48 {{Rast}} | align="right" |0,24 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MEGABOOKS SK, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36699594 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} MEGABOOKS SK, spol. s r. o. |} ===Hobbymarkety=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ |- ! data-sort-type="number" |počet ! class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:Bauhaus_logo.svg|40x40bod|Bauhaus logo]] |[[Bauhaus (podnik)|Bauhaus]] | align="right" |1 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam všetkých odborných centier| url = https://www.bauhaus.sk/odborne-centra| vydavateľ = bauhaus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |23,00 {{Rast}} | align="right" | -2,07 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BAUHAUS odborné centrum pre dielňu, dom a záhradu k. s.| url = https://www.finstat.sk/47794437| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Švajčiarsko}} Bauhaus |- | align="center" |[[Súbor:Merkury Market.jpg|40x40bod|Merkury Market logo]] |[[Merkury Market]] | align="right" |21 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prevádzky| url = https://www.merkurymarket.sk/prevadzky/| vydavateľ = merkurymarket.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |235,91 {{Pokles}} | align="right" |9,40 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MERKURY SHOP s.r.o. (Historický názov: LAND MMSK s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/51231735| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Poľsko}} Merkury Market |- | align="center" |[[Súbor:Hornbach_Logo_black.svg|40x40bod|Hornbach logo]] |[[Hornbach]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne HORNBACH| url = https://www.hornbach.sk/moja-predajna/predajne-hornbach/| vydavateľ = hornbach.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |168,09 {{Rast}} | align="right" |6,12 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = HORNBACH - Baumarkt SK spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35838949| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} [[Hornbach]] |- | align="center" |[[Súbor:Mountfield_logo.svg|40x40bod|Mountfield logo]] |[[Mountfield]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne a servisné centrá| url = https://www.mountfield.sk/predajne| vydavateľ = mountfield.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |49,15 {{Pokles}} | align="right" | -2,23 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mountfield SK, s.r.o. (Historický názov: MOUNTFIELD SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36377147| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Česko}} Mountfield |- | align="center" |[[Súbor:Obi.svg|40x40bod|OBI logo]] |[[OBI]] | align="right" |19 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky predajne OBI na Slovensku| url = https://www.obi.sk/predajna| vydavateľ = obi.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |218,00 {{Pokles}} | align="right" |7,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = OBI Slovakia s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/48258946| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Tengelmann |} ===Reťazce s nábytkom a bytovými doplnkami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ |- ! data-sort-type="number" |počet ! class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:ASKO - NÁBYTEK logo.svg|30x30bod|ASKO logo]] |[[ASKO Nábytok|ASKO]] | align="right" |7 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne ASKO - NÁBYTOK| url = https://www.asko-nabytok.sk/nase-pobocky| vydavateľ = asko-nabytok.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |23,14 {{Pokles}} | align="right" | -4,70 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ASKO - NÁBYTOK, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35909790| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Porta Möbel |- | align="center" |[[Súbor:Ikea logo.svg|30x30bod|IKEA logo]] |[[IKEA]] | align="right" |1 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kde nájdete IKEA| url = https://www.ikea.com/sk/sk/stores/| vydavateľ = ikea.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">V počte nie sú zahrnuté plánovacie štúdiá v Košiciach a Žiline.</ref> | align="right" |144,76 {{Rast}} | align="right" |6,32 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = IKEA Bratislava, s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35849436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Holandsko}} Inter IKEA Systems<ref group="pozn.">IKEA je pôvodom švédský reťazec, spoločnosť však používa zložitú organizačnú štruktúru a časť zodpovedná za prevádzkovanie obchodného domu na Slovensku sídli v Holandsku.</ref> |- | align="center" |[[Súbor:Logo Kondela.svg|30x30bod|Kondela logo]] |[[Kondela]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Kondela| url = https://www.kondela.sk/nase-predajne/| vydavateľ = kondela.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |40,75 {{Pokles}} | align="right" |1,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = KONDELA s.r.o. (Historický názov: TEMPO KONDELA, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36409154| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} KONDELA s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Drevona logo.svg|30x30bod|Drevona logo]] |[[Drevona]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.drevona.sk/predajne/| vydavateľ = drevona.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |2,49 {{Pokles}} | align="right" | -0,42 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DREVONA MARKET s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/50443003| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} DREVONA MARKET s. r. o. |- | align="center" |[[Súbor:Black Red White logo.svg|30x30bod|Black Red White logo]] |[[Black Red White]] | align="right" |0 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajná sieť | url = https://www.brw.sk/predajna-siet/| vydavateľ = brw.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |5,66 {{Pokles}} | align="right" | -1,20 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BLACK RED WHITE SLOVAKIA a.s. (Historický názov: LUTO SLOVAKIA a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36573175| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Poľsko}} Black Red White |- | align="center" |[[Súbor:Decodom logo.png|30x30bod|Kondela logo]] |[[Decodom]] | align="right" |11 |11/2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne - Decodom| url = https://www.decodom.sk/predajne| vydavateľ = decodom.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241214011742/https://www.decodom.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-12-14}}</ref> | align="right" |29,79 {{Pokles}} | align="right" | -3,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DECODOM, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/36305073| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} DECODOM, spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Jysk logo.svg|30x30bod|Jysk logo]] |[[Jysk|JYSK]] | align="right" |54 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://jysk.sk/predajne| vydavateľ = jysk.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |103,33 {{Rast}} | align="right" |16,22 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = JYSK s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35974133| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Dánsko}} Lars Larsen Group |- | align="center" |[[Súbor:Möbelix Logo.svg|30x30bod|Möbelix logo]] |[[Möbelix]] | align="right" |14 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Möbelix| url = https://www.moebelix.sk/predajne| vydavateľ = moebelix.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" align="right" |114,55 {{Pokles}} | rowspan="2" align="right" | -0,22 {{Pokles}} | rowspan="2" |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = XLSK Nábytok s. r. o. (Historický názov: Kika Nábytok Slovensko, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/35883103| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz |- | align="center" |[[Súbor:XXXLutz logo.svg|30x30bod|XXXLutz logo]] |[[XXXLutz]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pobočky XXXLutz | url = https://www.xxxlutz.sk/pobocky | vydavateľ = xxxlutz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz |- | align="center" |[[Súbor:ScontoNabyteklogo.jpg|30x30bod|Sconto logo]] |[[SCONTO Nábytok|SCONTO]] | align="right" |5 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne nábytku | url = https://www.sconto.sk/obchodne-domy | vydavateľ = sconto.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | align="right" |48,79 {{Rast}} | align="right" | -0,14 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SCONTO Nábytok s. r. o. (Historický názov: KRAFT NÁBYTOK s. r. o.) | url = https://www.finstat.sk/44731159 | vydavateľ = FinStat | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Krieger |- class="sortbottom" | colspan="2" |'''Celkom''' | align="right" |'''115''' | | align="right" |'''513,26''' | align="right" |'''13,66''' | | |} ===Reťazce so spotrebnou elektronikou=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:NAY logo.png|30x30bod|NAY logo]] |[[NAY]] | align="right" |57 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.nay.sk/predajne| vydavateľ = nay.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |410,81 {{Pokles}} | align="right" | -1,30 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAY a.s. - historický názov: NAY Holding, a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/35739487 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} NAY, a. s. |- |[[Súbor:Planeo Elektro.png|30x30bod|Planeo logo]] |[[FAST PLUS|Planeo]] | align="right" |71 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam predajní| url = https://www.planeo.sk/predajne| vydavateľ = planeo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |158,61 {{Rast}} | align="right" | -0,50 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FAST PLUS, a.s. - historický názov: FAST PLUS, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/35712783 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} FAST PLUS, a.s. |} ===Športové reťazce=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Intersport logo.svg|30x30bod|Intersport logo]] |[[Intersport]] | align="right" |38 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač predajní| url = https://www.intersport.sk/shops/| vydavateľ = intersport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" | | align="right" | | |{{flagicon|Švajčiarsko}} INTERSPORT |- |[[Súbor:EXIsport.png|30x30bod|EXIsport logo]] |[[EXIsport]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše obchody| url = https://www.exisport.com/sk/predajne| vydavateľ = exisport.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |28,70 {{Rast}} | align="right" | -0,83 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PPG Group s.r.o. - historický názov: Simoza s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/51887819 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} PPG Group s.r.o. |- |[[Súbor:Logo Sportisimo.png|30x30bod|Sportisimo logo]] |[[Sportisimo]] | align="right" |55 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = SPORTISIMO s. r. o.| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.sportisimo.sk/predajne/slovensko/| vydavateľ = sportisimo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |94,48 {{Pokles}} | align="right" |2,77 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPORTISIMO SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/44156979 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} SPORTISIMO s. r. o. |- |[[Súbor:Decathlon - logo (France, 2024).svg|30x30bod|Decathlon logo]] |[[Decathlon]] | align="right" |13 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.decathlon.sk/content/24-filialen-decathlon| vydavateľ = decathlon.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |96,15 {{Rast}} | align="right" |4,11 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Decathlon SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/47658827 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Francúzsko}} Decathlon SK s. r. o. |- |[[Súbor:4F (company) logo.svg|30x30bod|4F logo]] |[[4F]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa s obchodmi| url = https://4fstore.sk/shop/map| vydavateľ = 4fstore.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |3,46 {{Pokles}} | align="right" |0,12 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OTCF SLOVAKIA s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/50342363 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Poľsko}} OTCF S. A. |- | |[[Alpine Pro]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alpinepro.sk/predajne/| vydavateľ = alpinepro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |4,86 {{Pokles}} | align="right" | -1,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALPINE PRO STORES s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36325716 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} ALPINE PRO STORES s.r.o. |- | |[[Sport Vision]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.sportvision.sk/predajne| vydavateľ = sportvision.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |33,02 {{Rast}} | align="right" | -3,26 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BDS SPORT SK s. r. o. - historický názov: Sport Vision Slovakia s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36661856 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Srbsko}} BDS SPORT SK s. r. o. |- | |[[HUDY]] | align="right" |2 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 33 predajní HUDY v Česku a na Slovensku| url = https://www.hudysport.sk/predajne| vydavateľ = hudysport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |1,27 {{Rast}} | align="right" |0,09 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 64 s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/54586321 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} 64 s.r.o. |} ===Reťazce s hračkami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dráčik logo.png|30x30bod|Dráčik logo]] |[[Dráčik (hračkárstvo)|Dráčik]] | align="right" |70 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Dráčik| url = https://www.dracik.sk/mapa-predajni/| vydavateľ = dracik.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |65,43 {{Pokles}} | align="right" |1,50 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dráčik DIVI, s. r. o. - historický názov: TELEPHONE COMPANY, s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/46118985 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Dráčik DIVI, s. r. o. |- | |[[Alltoys by Sparkys]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Alltoys.sk - všetko pre deti| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alltoys.sk/predajne/| vydavateľ = alltoys.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |10,43 {{Pokles}} | align="right" | -0,26 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPARKYS SK, s. r. o. - historický názov: ALLTOYS, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31569323 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} SPARKYS SK, s. r. o. |- |[[Súbor:POMPO lg Color.jpg|30x30bod|Pompo logo]] |[[Pompo]] | align="right" |7 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prodejny| url = https://pompo.sk/prodejny/| vydavateľ = pompo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | | | |{{flagicon|Česko}} LAMA Toys a.s. |} ===Reťazce s liekmi a zdravotníckymi pomôckami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dr.Max logo.svg|30x30bod|Dr.Max logo]] |[[Dr.Max]] | align="right" |473 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lekárne| url = https://www.drmax.sk/lekarne| vydavateľ = drmax.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" | | align="right" | | |{{flagicon|Česko}} Česká lékárna holding |- |[[Súbor:BENU Logo.svg|30x30bod|BENU logo]] |[[BENU]] | align="right" |213 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam lekární BENU| url = https://www.benulekaren.sk/lekarne| vydavateľ = benulekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |20,87 {{Rast}} | align="right" |1,20 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BENU SK 77, s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/50741268 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} Phoenix Pharmahandel |- |[[Súbor:Schneider pharmacy logo.png|30x30bod|Schneider logo]] |[[Schneider lekáreň|Schneider]] | align="right" |23 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nájdite svoju lekáreň| url = https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| vydavateľ = schneider-lekaren.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241130231035/https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| dátum archivácie = 2024-11-30}}</ref> | align="right" |1,96 {{Pokles}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pharmacy, spol. s r.o. - historický názov: Kovoprojekta - Pharmacy, spoločnosť s ruče- ním obmedzeným Prešov - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31710018 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Pharmacy, spol. s r.o. |- | |[[Vaša lekáreň]] | align="right" |325 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vaše lekárne| url = https://www.vasalekaren.sk/lekarne| vydavateľ = vasalekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |3,22 {{Rast}} | align="right" | -0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = vasalekaren.sk s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/52600157 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} vasalekaren.sk s.r.o. |- | |[[PLUS lekáreň]] | align="right" |650 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = PLUS Lekárne| url = https://pluslekaren.sk/lekarne/| vydavateľ = pluslekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |724,16 {{Rast}} | align="right" |1,72 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť - historický názov: UNIPHARMA PRIEVIDZA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31625657 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} UNIPHARMA |} ===Reťazce s rýchlym občerstvením=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! rowspan="2" |Pôvod |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu |- |[[Súbor:McDonald's Golden Arches.svg|20x20bod|McDonald's logo]] |[[McDonald's]] | align="right" |58 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = McDonald's SK| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač reštaurácií| url = https://restauracie.mcdonalds.sk/| vydavateľ = restauracie.mcdonalds.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Burger King 2020.svg|20x20bod|Burger King logo]] |[[Burger King]] | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Store count| url = https://www.amrest.eu/en/about-us/store-count| vydavateľ = amrest.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =en| poznámka = Pre zobrazenie počtu prevádzok je nutný výber štátu pod voľbou „Select country“ a značky pod „Select brand“.}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:KFC logo wordmark.svg|20x20bod|KFC logo]] |[[Kentucky Fried Chicken|KFC]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie| url = https://www.kfcslovakia.sk/restauracie| vydavateľ = kfcslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Subway 2016 logo.svg|20x20bod|Subway logo]] |[[Subway Restaurants|Subway]] | align="right" |5 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie Subway® na Slovensku| url = https://restaurants.subway.com/sk/slovensko| vydavateľ = restaurants.subway.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Pizza Hut international logo 2014.svg|20x20bod|Pizza Hut logo]] |[[Pizza Hut]] | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pizza Hut Slovensko| url = https://www.pizzahut.sk| vydavateľ = pizzahut.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam reštaurácií na konci hlavnej stránky}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Starbucks coffee wordmark.png|30x30bod|Starbucks logo]] |[[Starbucks]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pobočky| url = https://www.starbucksslovakia.sk/sk/store-locator| vydavateľ = starbucksslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- | |[[Regal Burger]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa našich prevádzok| url = https://regalburger.com/restaurants| vydavateľ = regalburger.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] |} == Poznámky == <references group="pozn."/> ==Referencie== {{Referencie|2}} ==Pozri aj== * [[Supermarket]] * [[Hypermarket]] * [[Obchodný dom]] [[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku]] 2ehxdt8yz7u8b11ijap7cfqaobxp8ow Koenigsegg Agera 0 615389 8255927 7850708 2026-07-31T11:50:47Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8255927 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Koenigsegg Agera | obrazok = 2015 Koenigsegg Agera N (19886243212).jpg | vyrobca = [[Koenigsegg]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 2011-2013 (Agera)<br>2011-2014 (Agera R)<br>2013-2014 (Agera S)<br>2014-2016 (One:1)<br>2015-2017 (Agera RS) | krajina_povodu = [[Ängelholm]], [[Švédsko]] | predchodca = [[Koenigsegg CCX]] | nasledovnik = | pribuzne = | trieda = [[Superšportový automobil]] | typ_karoserie = 2-dverová [[targa]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom v strede|Motor pred zadnou nápravou]], [[zadný náhon]] | platforma = | motor = '''Agera:'''<br />5,0 l (691 kW/927 koní) [[twin-turbo]] [[V8 (motor)|V8]]<br>'''Agera R:'''<br />5,0 l (850 kW/1140 koní) [[twin-turbo]] [[V8 (motor)|V8]]<br>'''Agera S:'''<br />5,0 l (768 kW/1030 koní) [[twin-turbo]] [[V8 (motor)|V8]] <br>'''Agera RS:'''<br />5,0 l (865 kW/1160 koní)/(1000 kW/1341 koní) [[twin-turbo]] [[V8 (motor)|V8]] (továrensky voliteľne)<br>'''One:1:'''<br />5,0 l (1000 kW/1341 koní) [[twin-turbo]] [[V8 (motor)|V8]] | maximalka = | zrychlenie = | spotreba = | prevodovka = 7-rýchlostná [[dvojspojková prevodovka|dvojspojková]] | razvor = 2662 mm | vyska = 1120 mm | sirka = 1996 mm | dlzka = 4293 mm | hmotnost = '''Standard/Agera R/Agera S:'''<br />1435 kg<ref>{{cite web | url=http://koenigsegg.com/agera-r/ | title=Koenigsegg Agera | work=Koenigsegg Automotive AB | accessdate=4 March 2015 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20170112084839/http://koenigsegg.com/agera-r/ | archivedate=2017-01-12 }}</ref><br>'''One:1:''' <br />1360 kg<ref name="Koenigsegg One:1">{{cite web | url=http://koenigsegg.com/one1/ | title=Koenigsegg One:1 | work=Koenigsegg Automotive AB | accessdate=4 March 2015 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20170116101117/http://koenigsegg.com/one1/ | archivedate=2017-01-16 }}</ref><br>'''Agera RS:''' <br />1395 kg<ref>{{cite web | url=http://koenigsegg.com/agera-rs/ | title=Koenigsegg Agera RS | work=Koenigsegg Automotive AB | accessdate=4 March 2015 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20160328101918/http://koenigsegg.com/agera-rs/ | archivedate=2016-03-28 }}</ref> | kapacita_nadrze = | euroncap = | rok = | podobne = | dizajner = [[Christian von Koenigsegg]] }} '''Koenigsegg Agera''' je [[superšportový automobil]] s [[Automobil s motorom v strede|motorom v strede]], ktorý v rokoch 2011 až 2017 vyrábala švédska automobilka [[Koenigsegg]]. Agera bol nástupcom modelov [[Koenigsegg CCX]]/[[Koenigsegg CCX|CCXR]]. Názov ''Agera'' znamená v [[švédčina|švédčine]] ''konať''. V roku 2010 bol časopisom ''[[Top Gear (časopis)|Top Gear]]'' menovaný ako "Hypercar of the Year".<ref name="agera tg">{{cite web|url=http://www.topgear.com/uk/photos/koenigsegg-agera-2010-12-14|title=2010 TopGear Awards: Hypercar of the Year|first=Sam|last=Philip|publisher=[[Top Gear (magazine)|Top Gear]]|date=20 April 2011|accessdate=5 September 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150512203845/http://www.topgear.com/uk/photos/koenigsegg-agera-2010-12-14|archivedate=2015-05-12}}</ref> Od novembra 2017 je model Agera RS najrýchlejším produkčným automobilom na svete s [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] overenou priemernou maximálnou rýchlosťou 447 km/h a 458 km/h na rovnom úseku.<ref name=fastest>{{Cite web|url=http://www.roadandtrack.com/new-cars/car-technology/amp13303039/koenigseggs-top-speed-was-285-mph-on-the-nevada-highway/|title=Koenigsegg's Top Speed Was 285 MPH on the Nevada Highway|website=www.roadandtrack.com|language=en-US|access-date=2017-12-29}}</ref> ==Pohonné ústrojenstvo== Agera je poháňaná Koenigseggom vyvinutým 5,0-litrovým [[V8 (motor)|vidlicovým osemvalcovým motorom]] s [[twin-turbo|prepĺňaním dvomi turbodúchadlami]], ktorý produkuje 691 kW/927 koní pri 6900 otáčkach za minútu a [[krútiaci moment]] 1100 newtonmetrov pri 4000 otáčkach za minútu.<ref name="Agera Specifications">{{cite web|url=http://www.automobile-catalog.com/make/koenigsegg/agera/agera/2010.html|title=Specifications, Agera|accessdate=2017-12-31}}</ref> Celková hmotnosť motora je iba 197 kilogramov, čo je dosiahnuté vďaka použitiu [[Zberač nasávacieho potrubia|sacieho potrubia]] z uhlíkových vlákien a hliníkovej konštrukcii.<ref name="agera engine">{{cite news |url=http://www.autotrends.org/2011/07/05/koenigsegg-agera-rocks-the-super-car-world/ |title=Koenigsegg Agera Rocks the Super Car World |first=Harrison |last=Card |work=Auto Trends |date=5 July 2011 |accessdate=5 September 2011 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110910074434/http://www.autotrends.org/2011/07/05/koenigsegg-agera-rocks-the-super-car-world/ |archivedate=10 September 2011 |df=dmy-all }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110910074434/http://www.autotrends.org/2011/07/05/koenigsegg-agera-rocks-the-super-car-world/ |date=2011-09-10 }}</ref> Prenos výkonu na kolesá obstaráva špeciálne vyvinutá 7-rýchlostná dvojspojková [[prevodovka]] s radením pádlami pod volantom. Hmotnosť prevodovky je 81 kilogramov.<ref name="agera engine" /> ==Výkony== * Zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 2,8 sekundy<ref name="agera speed">{{cite web |url=http://www.koenigsegg.com/models/agera/ |title=Koenigsegg Agera |publisher=Koenigsegg |accessdate=8 May 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150223080901/http://www.koenigsegg.com/models/agera/ |archivedate=2015-02-23 }}</ref> * Zrýchlenie z 0 na 200 km/h za 8,0 sekundy<ref name="agera speed"/> * 0-200-0 km/h za 13,5 sekundy<ref name="agera speed"/> Maximálna rýchlosť produkčného modelu je 400 km/h.<ref name="Agera Specifications"/> Automobil Koenigsegg Agera pomer výkonu k hmotnosti 1,51 kg na jednu [[kôň (jednotka)|konskú silu]]. ==Verzie== Agera R je výkonnejšia verzia modelu Agera, ktor používa upravený motor 5,0 l V8 s výkonom 850 kW/1140 koní na palivo [[E85]]. Na štandardný benzín dosahuje výkon 760 kW/960 koní.<ref name="Agera R 2013 specs">{{cite web |url=http://www.koenigsegg.com/models/agera-r/ |title=Koenigsegg Agera R |date=9 March 2013 |publisher=Koenigsegg |accessdate=9 March 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120805004059/http://www.koenigsegg.com/models/agera-r/ |archivedate=2012-08-05 }}</ref> Agera S je upravená verzia Agery R, ktorej výkon dosahuje 768 kW/1030 koní a krútiaci moment 1100 Nm.<ref name="Agera S 2014 specs">{{cite web|url=http://www.koenigsegg.com/models/agera-s/|title=Koenigsegg Agera S|publisher=Koenigsegg|accessdate=18 October 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150227223614/http://www.koenigsegg.com/models/agera-s/|archivedate=2015-02-27}}</ref> One:1 bol predstavený v marci 2014 na [[Ženevský autosalón|Ženevskom autosalóne]].<ref>{{cite web|last=Dobie|first=Stephen|title=Koenigsegg One:1 supercar: Geneva 2014|url=http://www.evo.co.uk/news/geneva_motor_show/291859/koenigsegg_one1_supercar_geneva_2014.html|work=Evo|accessdate=4 March 2014|date=4 March 2014}}</ref> Vyrobených bolo ďalších šesť kusov, ktoré sa už predali. Koenigsegg One:1 je vybavený motorom 5,0 l V8 [[twin turbo]], ktorý však v tomto prípade poskytuje výkon 1000 kW/1341 koní pri 7500 otáčkach za minútu a krútiaci moment 1371 Nm pri 6000 otáčkach za minútu. Hmotnosť motora je 197 kilogrmov, čo je dosiahnuté vďaka použitiu [[Zberač nasávacieho potrubia|sacieho potrubia]] z uhlíkových vlákien a hliníkovej konštrukcii. Výkon na kolesá prenáša 7-rýchlostná dvojspojková prevodovka s [[poloautomatická prevodovka|radením pádlami pod volantom]]. Agera RS bola predstavená v roku 2015 na Ženevskom autosalóne, spoločne s prototypom [[Koenigsegg Regera]]. Agera RS v sebe spája prvky Agery R a Agery S, spoločne s niektorými funkciami modelu One:1.<ref name="Geneva 2015: Koenigsegg Agera RS">{{cite web |url=http://www.gtspirit.com/2015/03/04/geneva-2015-koenigsegg-agera-rs/|title=Geneva 2015: Koenigsegg Agera RS|date=3 March 2015 |publisher=GTspirit.com |accessdate=3 March 2015}}</ref> 5-litrový osemvalec v tomto prípade poskytuje výkon 865 kW/1160 koní, avšak s voliteľným 1 MW balíkom dosahuje 1000 kW/1341 koní. Počet kusov Agery RS je limitovaný na 25. ===Ďalšie špeciálne verzie=== Existuje viacero špeciálnych edícií, ktoré vznikli na základe požiadaviek zákazníkov. Medzi nich patria: *Agera N<ref>{{Cite news |url=http://gtspirit.com/2015/08/30/story-behind-koenigsegg-agera-n/ |title=The Story Behind the Koenigsegg Agera 'N' - GTspirit |last=Anderson |first=Brad |date=30 August 2015 |work=GTspirit |access-date=3 February 2018}}</ref> *Agera X<ref>{{Cite news |url=https://www.motorauthority.com/news/1081327_one-off-koenigsegg-agera-x-up-for-sale |title=One-Off Koenigsegg Agera X Up For Sale |work=Motor Authority |access-date=3 February 2018}}</ref> *Agera S Hundra (built to celebrate the production of 100 cars)<ref name="Koenigsegg from 0 to 100 in 10 Years">{{cite web|url=http://www.koenigsegg.com/latest-news/koenigsegg-from-0-to-100-in-10-years/ |title=Koenigsegg from 0 to 100 in 10 Years |date=10 March 2013 |publisher=Koenigsegg |accessdate=10 March 2013 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130312202033/http://www.koenigsegg.com/latest-news/koenigsegg-from-0-to-100-in-10-years/ |archivedate=12 March 2013 |df= }}</ref> *Agera HH<ref>{{Cite news |url=https://www.koenigsegg.com/koenigsegg-agera-hh-and-lewis-hamilton-at-the-2015-gumball-3000/ |title=Koenigsegg Agera HH And Lewis Hamilton At The 2015 Gumball 3000 |date=9 June 2015 |work=Koenigsegg |access-date=3 February 2018 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180203235827/https://www.koenigsegg.com/koenigsegg-agera-hh-and-lewis-hamilton-at-the-2015-gumball-3000/ |date=2018-02-03 }}</ref> *Agera RS Naraya<ref name=":0">{{Cite news |url=https://www.koenigsegg.com/koenigsegg-at-salon-prive/ |title=Koenigsegg at Salon Privé 2016 |work=Koenigsegg |date=30 August 2016 |access-date=3 February 2018 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191206163222/https://www.koenigsegg.com/koenigsegg-at-salon-prive/ |date=2019-12-06 }}</ref> *Agera RS Draken<ref name=":1">{{Cite news |url=https://www.koenigsegg.com/the-11-koenigseggs-of-monterey-2017/ |title=The 11 Koenigseggs of Monterey Car Week, 2017 |work=Koenigsegg |date=23 August 2017 |access-date=3 February 2018 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190306105937/https://www.koenigsegg.com/the-11-koenigseggs-of-monterey-2017/ |date=2019-03-06 }}</ref> *Agera RS Valhall<ref>{{Cite web |url=http://koenigsegg-registry.net/135.shtml |title=#135 |publisher=koenigsegg-registry.net |accessdate=3 February 2018}}</ref> *Agera RS1<ref name=":1" /> *Agera RSR (3 special-edition Agera RS built for Japanese customers)<ref name=":1" /> *Agera ML<ref>{{Cite news |url=https://gear.koenigsegg.com/product/118-agera-rs-ml/ |title=1:18 Agera RS “ML” |publisher=Koenigsegg |access-date=3 February 2018 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180203235823/https://gear.koenigsegg.com/product/118-agera-rs-ml/ |date=2018-02-03 }}</ref> *Agera HM<ref>{{Cite web |url=http://koenigsegg-registry.net/115 |title=#115 |publisher=koenigsegg-registry.net |accessdate=3 February 2018}}</ref> *Agera XS (2 special-edition Agera RS built for two US customers)<ref name=":0" /> *Agera RSN <gallery> Súbor:Koenigsegg Agera S Hundra (8655566943).jpg|Koenigsegg Agera S Hundra Súbor:Agera R (7703604050).jpg|Koenigsegg Agera R Súbor:Koenigsegg Agera RSR (1).jpg|Koenigsegg Agera RSR Súbor:2015-03-03 Geneva Motor Show 3297.JPG|Interiér Koenigseggu Agera RS </gallery> ==Referencie== {{referencie}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Koenigsegg Agera}} [[Kategória:Automobily Koenigsegg]] [[Kategória:Automobily s motorom v strede a zadným náhonom]] [[Kategória:Superšportové automobily]] s2oifno845hyyjpyr14bi1jz73oxjvp Kanadské kráľovské letectvo 0 616197 8255800 8247139 2026-07-31T05:30:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255800 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka | meno = Kanadské kráľovské letectvo<br />''Royal Canadian Air Force''<br />''Aviation royale canadienne'' | obrázok = Air Force Ensign of Canada.svg | šírka obrázka = | popis obrázka = Vlajka Kanadského kráľovského letectva | krajina = {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | existencia = 1924 – súčasnosť | vznik = 1. apríl 1924 | zánik = | typ = [[vojenské letectvo|vzdušné sily]] a [[protivzdušná obrana]] | funkcia = | veľkosť = 12 074 aktívnych príslušníkov<br />1 969 rezervistov<br />1 518 civilistov<br />~237 lietadiel, ~131 vrtuľníkov | posádka = | prezývka = | motto = ''Sic Itur ad Astra''<br />(''Takto sa stúpa ku hviezdam'') | velitelia = [[generálporučík]] Al Meinzinger | podriadené jednotky = | nadradené jednotky = [[Súbor:Badge of the Canadian Armed Forces (1968–2026).svg|22px]] [[Kanadské ozbrojené sily]] | vojny = [[druhá svetová vojna]]<br />[[kórejská vojna]]<br />[[druhá vojna v Perzskom zálive]]<br />[[operácia Deliberate Force]]<br />[[vojna v Kosove]]<br />[[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojna v Afganistane]]<br />[[vojenská intervencia v Líbyi]]<br />[[vojna proti Islamskému štátu]] | bitky = [[bitka o Britániu]]<br />[[druhá bitka o Atlantik]]<br />[[západný front (druhá svetová vojna)|západný front]] | znak = <center>[[Súbor:Roundel of Canada.svg|80px]]<br />'''Znak'''<br />[[Súbor:Roundel of Canada – Low Visibility.svg|80px]]<br />'''Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''<br />[[Súbor:Rcaf Flight wings.png|150px]]<br />'''Pilotné krídla'''</center> | znak na zvislej chvostovej ploche = <center>[[Súbor:Flag of Canada (Pantone).svg|80px|border]]<br />'''Znak na zvislej chvostovej ploche'''<br />[[Súbor:Fin Flash of Canada – Low Visibility.svg|80px|border]]<br />'''Znak na zvislej chvostovej ploche v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''</center> | útočné lietadlá = [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18A/B]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18A/B]] | bombardovacie lietadlá = | prieskumné lietadlá = [[Lockheed P-3 Orion|CP-140M]] | stíhacie lietadlá = [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18A/B]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18A/B]] | výcvikové lietadlá = [[Canadair CT-114 Tutor|CT-114]], [[Bombardier Dash 8|CT-142 Dash 8]], [[BAE Systems Hawk|CT-155]], [[Beechcraft T-6 Texan II|CT-156]] | dopravné lietadlá = [[Lockheed Martin C-130J Super Hercules|CC-130J]], [[de Havilland Canada DHC-6 Twin Otter|CC-138]], [[Bombardier Challenger 600|CC-144B/C]], [[Airbus A310 MRTT|CC-150]], [[Boeing C-17 Globemaster III|CC-177]] | bezpilotné lietadlá = | vrtuľníky = [[AgustaWestland AW101|CH-149]] | bojové vrtuľníky = | dopravné vrtuľníky = [[Bell 412|CH-146]], [[Boeing CH-47 Chinook|CH-147F]], [[Sikorsky S-92|CH-148]] | výcvikové vrtuľníky = }} '''Kanadské kráľovské letectvo'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About: Royal Canadian Air Force | url = https://cs.dbpedia.org/page/Royal_Canadian_Air_Force | vydavateľ = cs.dbpedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220318080227/https://cs.dbpedia.org/page/Royal_Canadian_Air_Force | dátum archivácie = 2022-03-18 }}</ref> ({{V jazyku|eng|''Royal Canadian Air Force''}}; skratka: ''RCAF''; {{V jazyku|fra|''Aviation royale canadienne''}}; skratka: ''ARC''), známe tiež pod názvami '''Kráľovské kanadské vzdušné sily'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dudek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bejček | meno2 = Václav | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Lockheed L-10 Electra (Historie významného typu letounu a jeho návrat na evropské nebe) | vydanie = | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | miesto = Praha | rok = 2016 | počet strán = 200 | url = | isbn = 978-80-271-9356-1 | kapitola = V tabulkách použité zkratky | strany = 123 | jazyk = }}</ref> alebo '''Kráľovské kanadské letectvo'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Forsyth | meno = Robert | autor = | odkaz na autora = | titul = Fw 190 vs B-17 (Evropa 1944-45) | vydanie = | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 80 | url = | isbn = 978-80-247-3408-8 | kapitola = Použité zkratky a pojmy | strany = 79 | jazyk = }}</ref>, je leteckou zložkou [[Kanadské ozbrojené sily|Kanadských ozbrojených síl]] (''Canadian Armed Forces''), ktorej hlavnou úlohou je „poskytnúť kanadským silám relevantnú, rýchlu a efektívnu leteckú silu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Welcome to the Royal Canadian Air Force | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150316163245/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/index.page | dátum archivácie = 2015-03-16 }}</ref> Súčasným veliteľom Kanadského kráľovského letectva je [[generálporučík]] Al Meinzinger, pričom je aj náčelníkom štábu letectva. Kanadské kráľovské letectvo je zodpovedné za všetky letecké operácie Kanadských ozbrojených síl, dohliada na bezpečnosť kanadského vzdušného priestoru a poskytuje lietadlá na podporu misií [[Kanadské kráľovské námorníctvo|Kanadského kráľovského námorníctva]] (''Royal Canadian Navy'') a [[Kanadská armáda|Kanadskej armády]] (''Canadian Army''). RCAF je partnerom [[United States Air Force|Vzdušných síl USA]] (''United States Air Force'') pri ochrane kontinentálneho vzdušného priestoru v rámci [[North American Aerospace Defense Command|Severoamerického veliteľstva vzdušno-kozmickej obrany]] (''North American Aerospace Defense Command'', ''NORAD''). Poskytuje tiež všetky zdroje, hlavne letecké, pre [[Národný pátrací a záchranný program]] (''National Search and Rescue Program''), za ktorý zodpovedá. História Kanadského kráľovského letectva siaha do roku 1920, kedy vzniklo [[Kanadské vojenské letectvo (1920 – 1924)|Kanadské vojenské letectvo]] (''Canadian Air Force''). Existovalo krátky čas, keďže v roku [[1924]] mu bol udelený kráľovský súhlas od kráľa [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraja V.]], aby vytvorili Kanadské kráľovské letectvo. V roku [[1968]] boli všetky zložky Kanadských ozbrojených síl zlúčené do organizácie s názvom Kanadské sily (''Canadian Forces''). Letecké jednotky boli rozdelené medzi niekoľko rôznych veliteľstiev: [[Veliteľstvo protivzdušnej obrany (Kanada)|Veliteľstvo protivzdušnej obrany]] (''Air Defence Command''), [[Veliteľstvo leteckej prepravy Kanadských síl|Veliteľstvo leteckej prepravy]] (''Air Transport Command''), [[Kanadská armáda|Mobilné veliteľstvo]] (''Mobile Command''), [[Kanadské kráľovské námorníctvo|Námorné veliteľstvo]] (''Maritime Command'') a tiež [[Veliteľstvo výcviku Kanadských síl|Veliteľstvo výcviku]] (''Training Command''). V roku [[1975]] boli niektoré veliteľstvá zrušené (Veliteľstvo protivzdušnej obrany, Veliteľstvo leteckej prepravy, Veliteľstvo výcviku) a všetky letecké jednotky boli umiestnené pod nové veliteľstvo nazvané Letecké veliteľstvo (''Air Command'', ''AIRCOM''). Medzi personálom však boli kanadské vzdušné sily naďalej tradične označované ako „Air Force“. Od [[august]]a [[2011]] má kanadské vojenské letectvo opäť názov „Kanadské kráľovské letectvo“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Navy and air force to be royal once again | url = http://www.cbc.ca/news/politics/navy-and-air-force-to-be-royal-once-again-1.1034037 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zúčastnili sa [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[kórejská vojna|kórejskej vojny]], [[druhá vojna v Perzskom zálive|druhej vojny v Perzskom zálive]] a tiež aj niekoľkých mierových misií [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a operácií [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Počas [[studená vojna|studenej vojny]] malo Kanadské kráľovské letectvo, ako člen NATO, rozmiestnené niektoré jednotky aj v [[západná Európa|západnej Európe]]. == História == === Prvá svetová vojna === Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] slúžilo v britskom [[Royal Flying Corps|Kráľovskom leteckom zbore]] (''Royal Flying Corps'', ''RFC'') približne 22 800 Kanaďanov, pretože v tom čase ešte samostatné kanadské vzdušné sily neexistovali. Niektorí z kanadských letcov dosiahli vo vojne značné úspechy. [[Letecké eso]] [[Billy Bishop]] sa so 72 zostrelmi nepriateľských lietadiel, ktoré mu pripisujú oficiálne zdroje, stal najúspešnejším stíhacím pilotom celého [[Britské impérium|Britského impéria]] a po [[René Fonck|René Fonckovi]] zároveň druhým najúspešnejším pilotom [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] v prvej svetovej vojne. Jednými z najúspešnejších pilotov vojny boli aj [[William George Barker|Billy Barker]] a [[Raymond Collishaw]], ktorý počas prvej svetovej vojny slúžil u britskej [[Royal Naval Air Service|Kráľovskej námornej leteckej služby]] (''Royal Naval Air Service'', ''RNAS'') a následne [[Royal Air Force|Britského kráľovského letectva]] (''Royal Air Force'', ''RAF''). Collishaw sa stal najúspešnejším leteckým esom Kráľovskej námornej leteckej služby a zároveň druhým najúspešnejším kanadským stíhacím pilotom v prvej svetovej vojne. Všetky pokusy o založenie kanadských vzdušných síl ešte počas vojny zlyhali kvôli absencii podpory zo strany kanadskej vlády.<ref name="canmilair">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nicks | meno = Don | autor = | odkaz na autora = | titul = A History of the Air Services in Canada | url = http://www.canmilair.com/rcafhistory.htm | vydavateľ = canmilair.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140926002302/http://www.canmilair.com/rcafhistory.htm | dátum archivácie = 2014-09-26 }}</ref> === Medzivojnové obdobie === Prvá nezávislá kanadská vojenská letecká organizácia vznikla v roku [[1920]], kedy bolo založené [[Kanadské vojenské letectvo (1920 – 1924)|Kanadské vojenské letectvo]] (''Canadian Air Force'', ''CAF''). Príslušníci Kanadského vojenského letectva slúžili iba na pol úväzku, ale o štyri roky neskôr bolo reorganizované na Kanadské kráľovské letectvo (''Royal Canadian Air Force'', ''RCAF'') už ako úplne profesionálna organizácia. Pôvodne to boli prevažne mierové a obranné sily, pričom na bojové lietanie sa kládol iba malý dôraz. Bojový letecký výcvik sa v tomto období konal podľa doktrín, ktoré vznikli počas prvej svetovej vojny. Letci sa cvičili v taktickom prieskume a navádzaní delostrelectva zo vzduchu, ale to sa týkalo iba malej časti. Dôvodom odsunu bojového výcviku na okraj záujmu bol šok z hrôz prvej svetovej vojny a s ním súvisiaca strata záujmu v ozbrojené sily. Hlavné úlohy Kanadského kráľovského letectva preto úzko súviseli s programom Civilné vládne vzdušné operácie (''Civil Government Air Operations''), ktorý dbal na hliadkovanie proti pašerákom, ochranu lesov a experimentálny vývoj motorov a mazadiel schopných ustáť tvrdé kanadské zimy. Stroje Kanadského kráľovského letectva prevádzkovali aj leteckú poštu, pričom sa kanadskí piloti stali v tomto odbore v mnohých ohľadoch priekopníkmi. V 20. rokoch boli najpočetnejšími lietadlami RCAF [[cvičné lietadlo|cvičné lietadlá]] [[Avro 504]] a hliadkové [[lietajúci čln|lietajúce člny]] [[Curtiss HS|Curtiss HS-2L]].<ref name="canmilair"/> [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]] zasiahla začiatkom 30. rokov aj Kanadu a rozsiahle rozpočtové škrty spôsobili, že aktivita Kanadského kráľovského letectva sa v tomto období výrazne znížila. V nasledujúcich rokoch, keď sa už začala situácia zlepšovať a financovanie bolo aspoň čiastočne obnovené, sa RCAF začala viac sústrediť na bojový výcvik. Zhoršujúca sa politická situácia v [[Európa|Európe]] po nástupe [[nacizmus|nacizmu]] v [[Nacistické Nemecko|Nemecku]] a [[fašizmus|fašizmu]] v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]] bola predzvesťou ďalšej vojny. V Kanade začali prebiehať rozsiahle prípravy RCAF na modernú vojnu, ale v čase vypuknutia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v roku [[1939]] disponovalo Kanadské kráľovské letectvo iba približne 4 000 príslušníkmi a 195 lietadlami, z ktorých bola väčšina zastaraná a nevhodná pre moderný vzdušný boj. === Druhá svetová vojna === [[Súbor:Aircrew & Groundcrew of a No. 428 Squadron RCAF, Avro Lancaster.jpg|náhľad|vľavo|Letecký a pozemný personál [[428. peruť RCAF|428. perute RCAF]] pózuje s [[letecká bomba|bombami]] pred [[bombardovacie lietadlo|bombardérom]] [[Avro Lancaster|Avro Lancaster B Mk.X]], 18. august 1944]] Pozdĺž dlhého kanadského pobrežia bol v rámci príprav na vojnu vybudovaný rozsiahly systém základní námorných lietadiel, na ktorých slúžilo vyše 300 moderných strojov, napr. ľahké [[bombardovacie lietadlo|bombardéry]] [[Lockheed Hudson]] a [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] [[Hawker Hurricane]]. Hlavná úloha týchto lietadiel spočívala v obrane kanadského pobrežia a ochrane [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojeneckých]] lodných trás, ktoré boli pod neustálou hrozbou zo strany nemeckých [[ponorka|ponoriek]]. Po páde [[Tretia francúzska republika|Francúzska]] v [[jún]]i [[1940]] bola jediná kanadská moderne vybavená stíhacia [[peruť (letecká jednotka)|peruť]], [[401. taktická stíhacia peruť (Kanada)|1. peruť]], odoslaná do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde sa zúčastnila [[bitka o Britániu|bitky o Britániu]] spoločne s jednotlivými kanadskými letcami, ktorí boli zaraďovaní do perutí po celej [[Royal Air Force|RAF]]. Kanaďania sa zúčastnili aj výcvikového programu [[British Commonwealth Air Training Plan|Plán leteckého výcviku Britského spoločenstva národov]] (''British Commonwealth Air Training Plan''), v rámci ktorého sa vykonával výcvik pilotov z krajín [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] pre nasadenie v boji. Po celej Kanade bola pre tento účel vybudovaná sieť cvičných letísk a viac než sto leteckých škôl. Počas vojny bolo v Kanade vycvičených približne 131 000 pilotov, z čoho 70 000 boli Kanaďania. Väčšina týchto pilotov bola potom nasadená na bojiskách v [[boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|severnej Afrike]], [[boje v Barme počas druhej svetovej vojny|Barme]], na [[bitka o Cejlón|Cejlóne]], na [[bitka o Stredozemné more|stredomorskom bojisku]], [[obliehanie Malty (druhá svetová vojna)|Malte]] a pod. Kanadskí piloti lietali počas vojny s takmer každým typom lietadiel, ktorý bol vtedy v službe. Najväčšou kanadskou formáciou slúžiacou v Európe bola [[6. skupina RCAF]] pod velením RAF. Na vrchole svojich síl sa táto skupina skladala zo štrnástich kanadských bombardovacích perutí. Jednotka vstúpila do vojny vyzbrojená bombardérmi [[Vickers Wellington]] a [[Handley Page Halifax]], ale postupne bola prezbrojená na lietadlá [[Avro Lancaster]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Milberry | meno = Larry | autor = | odkaz na autora = | titul = Sixty years (the RCAF and CF Air Command 1924-1984) | vydanie = | vydavateľ = CANAV Books | miesto = Toronto, Ontário | rok = 1984 | počet strán = 480 | url = | isbn = 978-0-9690703-4-4 | kapitola = | strany = 166 | jazyk = }}</ref> Dvanásť kanadských stíhacích perutí patrilo pod [[RAF Fighter Command|Veliteľstvo stíhacieho letectva RAF]] (''RAF Fighter Command''), pričom tieto perute pôvodne lietali na stíhačkách Hawker Hurricane, ale neskôr boli prezbrojené na výkonnejšie [[Supermarine Spitfire]] rôznych verzií a [[Curtiss P-40 Warhawk|Curtiss P-40 Tomahawk]], Kittyhawk a Warhawk. [[George Beurling]] sa so svojimi 31 zostrelmi stal najúspešnejším kanadským stíhacím pilotom druhej svetovej vojny a jedným z najúspešnejších stíhačov síl Spoločenstva národov. [[Richard Joseph Audet|Richardovi Audetovi]] sa 29. decembra 1944 pri prvom kontakte s nepriateľom podarilo so svojím Spitfirom LF Mk.IXE zostreliť päť nemeckých stíhačiek (dva [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]] a tri [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]]) v priebehu siedmich minút nad nemeckým mestom [[Osnabrück]]. Neskôr sa stal jediným pilotom Kanadského kráľovského letectva, ktorý mal na svojom konte dva potvrdené zostrely nemeckých [[prúdový motor|prúdových]] stíhačiek [[Messerschmitt Me 262]] a jeden pravdepodobný zostrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thuring | meno = Joop T | autor = | odkaz na autora = | titul = Respect Calls for Thoroughness – Digging Into the Story of Flt/Lt “Dick” Audet | url = http://spitfiresite.com/2011/03/respect-calls-for-thoroughness-digging-into-the-story-of-fltlt-%E2%80%9Cdick%E2%80%9D-audet.html | vydavateľ = spitfiresite.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190419123626/http://spitfiresite.com/2011/03/respect-calls-for-thoroughness-digging-into-the-story-of-fltlt-%E2%80%9Cdick%E2%80%9D-audet.html | dátum archivácie = 2019-04-19 }}</ref> Pozoruhodný úspech dosiahla aj posádka lietadla [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] v protiponorkovej úlohe pod velením Kennetha Moorea, ktorej sa podarilo počas dvadsiatich minút potopiť dve nemecké ponorky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thistle | meno = Rich | autor = | odkaz na autora = | titul = Victory at Sea WW2 B24 Liberator K.O. Moore - Rich Thistle Original Art & Graphic Design Studio Canada | url = https://www.richthistle.com/about/articles/49-victory-at-sea-ww2-b24-liberator-k-o-moore | vydavateľ = richthistle.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181106053408/https://www.richthistle.com/about/articles/49-victory-at-sea-ww2-b24-liberator-k-o-moore | dátum archivácie = 2018-11-06 }}</ref> === 1945 – 1968 === [[Súbor:RCAF CF-101B Voodoo.jpg|náhľad|vľavo|Prepadové [[stíhacie lietadlo]] [[McDonnell F-101 Voodoo|McDonnell CF-101B Voodoo]] Kanadského kráľovského letectva počas letu nad základňou [[CFB Bagotville]], 1962]] [[Súbor:Bomarc on launch erector.jpg|náhľad|Raketa [[CIM-10 Bomarc]] Kanadského kráľovského letectva v palebnom postavení v [[North Bay (Ontário)|North Bay]], 1965]] Po druhej svetovej vojne bola veľká časť personálu Kanadského kráľovského letectva demobilizovaná a väčšina základní bola prestavaná na civilné letiská. S príchodom éry prúdových lietadiel sa prvými prúdovými lietadlami RCAF stali stíhačky [[Gloster Meteor]]. V roku [[1949]] sa Kanada stala zakladajúcim členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Kanadské kráľovské letectvo asistovalo aj silám [[Organizácia Spojených národov|Spojených národov]] počas [[kórejská vojna|kórejskej vojny]], kedy Kanaďania poskytli logistickú podporu a neskôr vyslali aj dopravné lietadlá. Do Európy bola v tomto období odoslaná [[1. kanadská letecká divízia|1. letecká divízia RCAF]] (''No. 1 Air Division RCAF''), ktorej hlavné veliteľstvo bolo aktivované [[1. október|1. októbra]] [[1952]] v [[Paríž]]i. Divízia pozostávala zo štyroch [[krídlo (letecká jednotka)|krídel]] s dvanástimi stíhacími peruťami, ktoré boli dislokované na štyroch leteckých základniach. Dve základne sa nachádzali vo [[Francúzsko|Francúzsku]] ([[Základňa RCAF Marville|Marville]] – 1. krídlo) a [[Základňa RCAF Grostenquin|Grostenquin]] (2. krídlo) a dve v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] ([[Letecká základňa Zweibrücken|Zweibrücken]] – 3. krídlo) a [[CFB Baden-Soellingen|Baden-Soellingen]] (4. krídlo). Divízia bola v tom čase vyzbrojená stíhačkami [[Canadair Sabre]] a od roku 1956 aj [[Avro Canada CF-100 Canuck|CF-100 Canuck]]. Perute vyzbrojené lietadlami Sabre boli v roku 1962 prezbrojené na typ [[Lockheed F-104 Starfighter|CF-104 Starfighter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1 Air Division | url = http://www.badenremembered.com/history/1airdivision.htm | vydavateľ = badenremembered.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-05 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180911043233/http://www.badenremembered.com/history/1airdivision.htm | dátum archivácie = 2018-09-11 }}</ref> V priebehu 50. rokov boli z dôvodu rastúcej [[Sovietsky zväz|sovietskej]] [[jadrová zbraň|jadrovej]] hrozby vybudované cez celé územie Kanady línie [[radar]]ových staníc, ktoré boli prevádzkované prevažne Kanadským kráľovským letectvom. V roku [[1958]] Kanada a [[Spojené štáty]] vytvorili [[North American Aerospace Defense Command|Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany]] (''North American Air Defense Command'', ''NORAD''). === 1968 – 2011 === [[Súbor:CF-104 RCAF.jpg|náhľad|[[Lockheed F-104 Starfighter|Canadair CF-104 Starfighter]] Kanadského kráľovského letectva počas letu]] V roku [[1968]] bolo Kanadské kráľovské letectvo, [[Kanadské kráľovské námorníctvo]] (''Royal Canadian Navy'') a Kanadská armáda (''Canadian Army'') zlúčené do organizácie s názvom Kanadské sily (''Canadian Forces''). Letecké jednotky boli rozdelené medzi niekoľko rôznych veliteľstiev: [[Veliteľstvo protivzdušnej obrany (Kanada)|Veliteľstvo protivzdušnej obrany]] (''Air Defence Command''), [[Veliteľstvo leteckej prepravy Kanadských síl|Veliteľstvo leteckej prepravy]] (''Air Transport Command''), [[Kanadská armáda|Mobilné veliteľstvo]] (''Mobile Command''), [[Kanadské kráľovské námorníctvo|Námorné veliteľstvo]] (''Maritime Command'') a tiež [[Veliteľstvo výcviku Kanadských síl|Veliteľstvo výcviku]] (''Training Command''). Jednotky Veliteľstva protivzdušnej obrany boli v tom čase vyzbrojené prepadovými stíhačkami [[McDonnell F-101 Voodoo|CF-101 Voodoo]], protilietadlovým raketovým kompletom [[CIM-10 Bomarc]] a radarovým systémom SAGE v rámci NORAD-u. Veliteľstvo leteckej prepravy zabezpečovalo strategickú leteckú dopravu pre mierové misie NATO a OSN. Námorné veliteľstvo vykonávalo hlavne hliadkovú činnosť pomocou diaľkových námorných hliadkových lietadiel [[Canadair CP-107 Argus|CP-107 Argus]]. V roku [[1975]] boli niektoré veliteľstvá zrušené (Veliteľstvo protivzdušnej obrany, Veliteľstvo leteckej prepravy, Veliteľstvo výcviku) a všetky letecké jednotky boli umiestnené pod nové veliteľstvo nazvané Letecké veliteľstvo (''Air Command'', ''AIRCOM''). V roku [[1982]] boli Leteckému veliteľstvu Kanadských síl dodané prvé viacúčelové stíhačky [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18 Hornet]]. Na tento typ boli prezbrojené aj niektoré perute 1. leteckej divízie RCAF v Západnom Nemecku. Začiatkom 90. rokov poskytlo Letecké veliteľstvo niekoľko lietadiel CF-18 Hornet na operácie vo [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojne v Perzskom zálive]]. Kanadské stíhačky vykonávali bojové letecké hliadky nad operáciami v [[Kuvajt (štát)|Kuvajte]] a [[Irak]]u, uskutočnili niekoľko útokov na pozemné ciele a pri jednej príležitosti napadli irackú hliadkovú loď v [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Koncom 90. rokov sa kanadské CF-18 Hornet zúčastnili [[operácia Spojenecká sila|operácie Spojenecká sila]] v [[Juhoslovanská zväzová republika|Juhoslávii]] a začiatkom 21. storočia sa Letecké veliteľstvo Kanadských síl intenzívne zapojilo do [[vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojny v Afganistane]], pričom zabezpečovalo dopravu vojsk a materiálu do Kandaháru. === 2011 – súčasnosť === Od [[19. marec|19. marca]] do [[1. november|1. novembra]] [[2011]] sa Letecké veliteľstvo Kanadských síl zapojilo do [[operácia Mobile|operácie Mobile]], ktorá predstavovala kanadskú podporu [[operácia Zjednotený ochranca|operácie Zjednotený ochranca]] v [[Líbya|Líbyi]]. Sedem stíhačiek CF-18 Hornet a niekoľko ďalších lietadiel slúžilo v rámci vojenskej intervencie pod Úlohovým zoskupením Libeccio (''Task Force Libeccio''). Dňa [[16. august]]a 2011 kanadská vláda oznámila, že názov „Letecké veliteľstvo“ sa zmenil na pôvodný historický názov vzdušných síl „Kanadské kráľovské letectvo“. Zmena názvu bola vykonaná tak, aby lepšie reflektovala kanadské vojenské dedičstvo a zosúladila Kanadu s ďalšími dôležitými krajinami [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]], ktorých vojenské jednotky používajú kráľovské označenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galloway | meno = Gloria | autor = | odkaz na autora = | titul = Conservatives to restore 'royal' moniker to Canada's navy, air force | url = https://www.theglobeandmail.com/news/politics/conservatives-to-restore-royal-moniker-to-canadas-navy-air-force/article590957/ | vydavateľ = theglobeandmail.com | dátum vydania = 2011-08-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Štruktúra leteckých jednotiek == Veliteľ Kanadského kráľovského letectva, ktorý sídli v [[Ústredie národnej obrany (Kanada)|Ústredí národnej obrany]] (''National Defence Headquarters'') v [[Ottawa|Ottawe]], velí a poskytuje strategické smerovanie vzdušným silám. Veliteľ 1. kanadskej leteckej divízie a zároveň Kanadského NORAD regiónu, so sídlom vo [[Winnipeg]]u, je zodpovedný za prevádzkové velenie a kontrolu činnosti vzdušných síl v celej Kanade a na celom svete. V júni 2009 bola založená aj 2. kanadská letecká divízia, ktorá pozostáva z výcvikových zariadení. Kanadské kráľovské letectvo využíva aj tzv. [[Canadian NORAD Region Forward Operating Locations|Forward Operating Locations]] (FOL; ''predsunuté operačné miesta''), ktoré vznikli pre účely NORAD-u na obranu severnej kanadskej hranice. Ide o štyri miesta vo vzdialených a izolovaných regiónoch Kanady: [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Yellowknife|FOL Yellowknife]] a [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Inuvik|FOL Inuvik]] v [[Severozápadné teritóriá|Severozápadných teritóriách]], [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Iqaluit|FOL Iqaluit]] v [[Nunavut]]e a [[CFB Goose Bay|FOL Goose Bay]] v provincii [[Newfoundland a Labrador]]. Na každom z týchto miest možno nasadiť šesť stíhačiek [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18 Hornet]] a približne 200 podporných pracovníkov. === 1. kanadská letecká divízia (''1 Canadian Air Division'') === ;[[CFB Kingston|1. krídlo Kingston]] (''1 Wing Kingston'') :Sídli na základni CFB Kingston. Krídlo poskytuje leteckú podporu vojakom a vybavenie kdekoľvek na svete. Taktické perute má rozmiestnené po celej Kanade, pričom šesť z nich prevádzkuje vrtuľníky [[Bell 412|CH-146 Griffon]] a jedna je vyzbrojená typom [[Boeing CH-47 Chinook|CH-147F Chinook]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1 Wing Kingston | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/1-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140405042257/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/1-wing/index.page | dátum archivácie = 2014-04-05 }}</ref> :* [[400. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|400. taktická vrtuľníková peruť]] (''400 Tactical Helicopter Squadron''), základňa [[CFB Borden]], [[Ontário]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 400 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/400-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[403. vrtuľníková operačne výcviková peruť (Kanada)|403. vrtuľníková operačne výcviková peruť]] (''403 Helicopter Operational Training Squadron''), základňa [[CFB Gagetown]], [[New Brunswick]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 403 Helicopter Operational Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/403-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[408. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|408. taktická vrtuľníková peruť]] (''408 Tactical Helicopter Squadron''), základňa [[CFB Edmonton]], [[Alberta]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 408 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/408-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[427. letecká peruť špeciálnych operácií (Kanada)|427. letecká peruť špeciálnych operácií]] (''427 Special Operations Aviation Squadron''), základňa [[CFB Petawawa]], [[Ontário]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 427 Special Operations Aviation Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/427-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[430. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|430. taktická vrtuľníková peruť]] (''430e Escadron tactique d’hélicoptères''), základňa [[CFB Valcartier]], [[Quebec]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 430 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/430-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[438. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|438. taktická vrtuľníková peruť]] (''438e Escadron tactique d’hélicoptères''), základňa [[Letisko Montreal/Saint-Hubert/Longueuil|Montreal/Saint-Hubert/Longueuil]], [[Quebec]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 438 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/438-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[450. taktická vrtuľníková peruť (Kanada)|450. taktická vrtuľníková peruť]] (''450 Tactical Helicopter Squadron''), základňa [[CFB Petawawa]], [[Ontário]]: CH-147F Chinook<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 450 Tactical Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/450-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220706151733/https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/450-squadron.html | dátum archivácie = 2022-07-06 }}</ref> ;[[CFB Bagotville|2. krídlo Bagotville – letecké expedičné krídlo]] (''2e Escadre Bagotville – Escadre expéditionnaire aérienne'') :Ide o letecké expedičné krídlo Kanadského kráľovského letectva, ktoré je schopné sa rýchlo rozmiestniť ako samostatná jednotka, pričom využíva vzdušnú silu a poskytuje podporu tam, kde to bude potrebné na území Kanady alebo na celom svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2 Wing - Air Expeditionary Wing | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/2-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180320063917/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/2-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-20 }}</ref> :* 2. letecká expedičná peruť (''2e Escadron expéditionnaire aérien'') ;[[CFB Bagotville|3. krídlo Bagotville]] (''3e Escadre Bagotville'') :Nachádza sa v regióne [[Saguenay-Lac-Saint-Jean|Saguenay]] v provincii [[Quebec]]. Krídlo poskytuje univerzálne, viacúčelové, bojové sily na podporu domácich a medzinárodných úloh kanadských vzdušných síl. Poskytuje tiež pátracie a záchranné misie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3 Wing Bagotville | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/3-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180329051918/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/3-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-29 }}</ref> :* [[414. peruť elektronického boja (Kanada)|414. peruť elektronického boja]] (''414e Escadron de soutien de guerre électronique''), základňa [[Letisko Gatineau-Ottawa|Gatineau]], [[Quebec]]: [[Dassault/Dornier Alpha Jet|Alpha Jet A]] (prenajaté od [[Top Aces]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 414 Electronic Warfare Squadron | url = https://www.canada.ca/en/department-national-defence/services/military-history/history-heritage/official-military-history-lineages/lineages/list-flying-squadrons/414-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190509004201/https://www.canada.ca/en/department-national-defence/services/military-history/history-heritage/official-military-history-lineages/lineages/list-flying-squadrons/414-squadron.html | dátum archivácie = 2019-05-09 }}</ref> :* [[425. taktická stíhacia peruť (Kanada)|425. taktická stíhacia peruť]] (''425e Escadron d’appui tactique''), základňa [[CFB Bagotville]], [[Quebec]]: [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18A/B Hornet]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 425 Tactical Fighter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/425-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[433. taktická stíhacia peruť (Kanada)|433. taktická stíhacia peruť]] (''433e Escadron d’appui tactique''), základňa [[CFB Bagotville]], [[Quebec]]: CF-18A/B Hornet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 433 Tactical Fighter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/433-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[439. peruť bojovej podpory (Kanada)|439. peruť bojovej podpory]] (''439e Escadron de soutien au combat''), základňa [[CFB Bagotville]], [[Quebec]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 439 Combat Support Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/439-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Iqaluit|Forward Operating Location Iqaluit]] (''Predsunuté operačné miesto Iqaluit'') [[Súbor:CF-188754 (2819646803).jpg|náhľad|250px|CF-18A Hornet 409. taktickej stíhacej perute na základni CFB Cold Lake]] ;[[CFB Cold Lake|4. krídlo Cold Lake]] (''4 Wing Cold Lake'') :Ide o najrušnejšiu stíhaciu leteckú základňu v Kanade. Krídlo poskytuje univerzálne, viacúčelové, bojové sily na podporu domácich a medzinárodných úloh kanadských vzdušných síl. Poskytuje tiež výcvik stíhacích pilotov pre kanadské vzdušné sily. Krídlo je atraktívne pre rôzne letecké jednotky z celého sveta kvôli svojmu každoročnému leteckému bojovému cvičeniu [[Maple Flag]]. Strelnica leteckých zbraní Cold Lake (''Cold Lake Air Weapons Range'', ''CLAWR''), severne od základne Cold Lake, je jedinou taktickou bombardovacou strelnicou v západnej Kanade. Súčasťou strelnice s rozlohou jeden milión hektárov (približne 11 600 km²) je aj Vyhodnocovacia strelnica Primrose Lake (''Primrose Lake Evaluation Range''), hlavná skúšobná strelnica 4. krídla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 4 Wing Cold Lake | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/4-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140312195515/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/4-wing/index.page | dátum archivácie = 2014-03-12 }}</ref> :* [[401. taktická stíhacia peruť (Kanada)|401. taktická stíhacia peruť]] (''401 Tactical Fighter Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: CF-18A/B Hornet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 401 Tactical Fighter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/401-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[409. taktická stíhacia peruť (Kanada)|409. taktická stíhacia peruť]] (''409 Tactical Fighter Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: CF-18A/B Hornet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 409 Tactical Fighter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/409-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[410. taktická stíhacia (operačne výcviková) peruť (Kanada)|410. taktická stíhacia (operačne výcviková) peruť]] (''410 Tactical Fighter (Operational Training) Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: CF-18A/B Hornet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 410 Tactical Fighter (Operational Training) Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/410-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[417. peruť bojovej podpory (Kanada)|417. peruť bojovej podpory]] (''417 Combat Support Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 417 Combat Support Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/417-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[419. taktická stíhacia výcviková peruť (Kanada)|419. taktická stíhacia výcviková peruť]] (''419 Tactical Fighter Training Squadron''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: [[BAE Systems Hawk|CT-155 Hawk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 419 Tactical Fighter Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/419-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220706161246/https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/419-squadron.html | dátum archivácie = 2022-07-06 }}</ref> :* Skúšobné zariadenie aerokozmického inžinierstva (''Aerospace Engineering Test Establishment''), základňa [[CFB Cold Lake]], [[Alberta]]: [[Canadair CT-114 Tutor|CT-114 Tutor]], CH-146 Griffon, CF-18A/B Hornet :* [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Inuvik|Forward Operating Location Inuvik]] (''Predsunuté operačné miesto Inuvik'') :* [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Yellowknife|Forward Operating Location Yellowknife]] (''Predsunuté operačné miesto Yellowknife'') [[Súbor:5 Wing Goose Bay.jpg|náhľad|250px|Základňa 5. krídla Goose Bay]] ;[[CFB Goose Bay|5. krídlo Goose Bay]] (''5 Wing Goose Bay'') :Miesto taktického výcviku [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] v Kanade pre lietanie vo veľmi nízkej letovej hladine. Piate krídlo, ktoré sa nachádza v [[Labrador (región)|Labradore]], prijíma dočasné oddiely z niekoľkých krajín NATO. Zbraňová strelnica Goose Bay (''Goose Bay Weapons Range'') je jediná taktická bombardovacia strelnica vo východnej Kanade. Strelnica má rozlohu 13 miliónov hektárov (približne 130 000 km²) a vykonáva sa tu výcvik lietania vo veľmi nízkej letovej hladine do {{m|30.5|m}} metra nad úrovňou terénu, nachádzajú sa tu nadzvukové letové oblasti a bombardovacia strelnica pre inertnú konvenčnú alebo presne riadenú (laserom navádzanú) muníciu. Piate krídlo je domovom 444. perute bojovej podpory a slúži ako predsunutá operačná základňa stíhacích lietadiel [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|CF-18 Hornet]], ktoré sú tu nasadené pre účely [[North American Aerospace Defense Command|NORAD-u]]. Základňa Goose Bay slúži aj pre rôzne letecké činnosti, vojenské a civilné, vo východnej Kanade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 Wing Goose Bay | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/5-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140227160327/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/5-wing/index.page | dátum archivácie = 2014-02-27 }}</ref> :* [[444. peruť bojovej podpory (Kanada)|444. peruť bojovej podpory]] (''444 Combat Support Squadron''), základňa [[CFB Goose Bay]], [[Newfoundland a Labrador]]: CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 444 Combat Support Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/444-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Súbor:CFB Trenton.JPG|náhľad|250px|Lietadlá CC-130 Hercules na základni CFB Trenton]] ;[[CFB Trenton|8. krídlo Trenton]] (''8 Wing Trenton'') :Krídlo je strediskom kanadských síl prepravy vzdušných síl, od dodávania zásob do arktickej oblasti ([[CFS Alert]]) po leteckú prepravu vojakov a vybavenia na celom svete. Je tiež zodpovedné za pátranie a záchranu v strednej Kanade a je domovom výsadkového tímu [[SkyHawks Parachute Team|SkyHawks]] so [[Stredisko pokročilého boja Kanadskej armády|Strediskom pokročilého boja Kanadskej armády]] (''Canadian Army Advanced Warfare Centre'', ''CAAWC''). Základňa Trenton slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 8 Wing Trenton | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/8-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[412. transportná peruť (Kanada)|412. transportná peruť]] (''412 Transport Squadron''), základňa [[Medzinárodné letisko Macdonalda-Cartiera Ottawa|Ottawa]], [[Ontário]]: [[Bombardier Challenger 600|CC-144B/C Challenger]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 412 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/412-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[424. transportná a záchranná peruť (Kanada)|424. transportná a záchranná peruť]] (''424 Transport and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: [[Lockheed C-130 Hercules|CC-130H Hercules]], CH-146 Griffon<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 424 Transport and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/424-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[426. transportná výcviková peruť (Kanada)|426. transportná výcviková peruť]] (''426 Transport Training Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: CC-130H Hercules, [[Lockheed Martin C-130J Super Hercules|CC-130J Super Hercules]], [[Airbus A310 MRTT|CC-150 Polaris]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 426 Transport Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/426-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220706171618/https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/426-squadron.html | dátum archivácie = 2022-07-06 }}</ref> :* [[429. transportná peruť (Kanada)|429. transportná peruť]] (''429 Transport Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: [[Boeing C-17 Globemaster III|CC-177 Globemaster III]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 429 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/429-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220706073341/https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/429-squadron.html | dátum archivácie = 2022-07-06 }}</ref> :* [[434. operačne skúšobná a vyhodnocovacia peruť (Kanada)|434. operačne skúšobná a vyhodnocovacia peruť]] (''434 Operational Test and Evaluation Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 434 Operational Test and Evaluation Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/434-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220706081347/https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/434-squadron.html | dátum archivácie = 2022-07-06 }}</ref> :* [[436. transportná peruť (Kanada)|436. transportná peruť]] (''436 Transport Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: CC-130J Super Hercules<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 436 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/436-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[437. transportná peruť (Kanada)|437. transportná peruť]] (''437 Transport Squadron''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: CC-150 Polaris, CC-150T Polaris<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 437 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/437-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231216002530/https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/437-squadron.html | dátum archivácie = 2023-12-16 }}</ref> :* [[440. transportná peruť (Kanada)|440. transportná peruť]] (''440 Transport Squadron''), základňa [[Letisko Yellowknife|Yellowknife]], [[Severozápadné teritóriá]]: [[de Havilland Canada DHC-6 Twin Otter|CC-138 Twin Otter]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 440 Transport Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/440-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* Viacmotorová viacúčelová letka (''Multi-Engine Utility Flight''), základňa [[CFB Trenton]], [[Ontário]]: [[Beechcraft Super King Air|B200 Super King Air]] (prenajaté) [[Súbor:CH149 SAR 103 Gander Newfoundland Canada.jpg|náhľad|250px|Vrtuľník CH-149 Cormorant 103. pátracej a záchrannej perute na základni CFB Gander]] ;[[CFB Gander|9. krídlo Gander]] (''9 Wing Gander'') :Krídlo poskytuje služby pátrania a záchrany (SAR) v oblasti východnej Kanady a západného [[Atlantický oceán|Atlantiku]]. Posádky SAR 9. krídla Gander lietajú na vrtuľníkoch [[AgustaWestland AW101|AgustaWestland CH-149 Cormorant]] a sú zodpovedné za obrovskú oblasť, ktorá zahŕňa južnú časť [[Arktída|Arktídy]], [[Labrador (región)|Labrador]] a [[Newfoundland]], [[Maritime Provinces]] a severný Atlantik od brehov Newfoundlandu po 30° západnej zemepisnej dĺžky. Gander je aj operačnou základňou pre stíhacie lietadlá CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 9 Wing Gander | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/9-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316000829/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/9-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> :* [[103. pátracia a záchranná peruť (Kanada)|103. pátracia a záchranná peruť]] (''103 Search and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Gander]], [[Newfoundland a Labrador]]: CH-149 Cormorant<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 103 Search and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/103-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ;[[CFB Shearwater|12. krídlo Shearwater]] (''12 Wing Shearwater'') :Krídlo je strediskom námorného letectva v Kanade. Prevádzkuje vrtuľníky [[Sikorsky S-92|Sikorsky CH-148 Cyclone]] a podporuje [[Kanadské kráľovské námorníctvo]] s leteckými oddielmi vrtuľníkov pre povrchové vojnové lode v Atlantiku a Pacifiku. Všetky tri lietajúce perute 12. krídla boli prezbrojené z [[Sikorsky SH-3 Sea King|CH-124 Sea King]] na novšie vrtuľníky [[Sikorsky S-92|CH-148 Cyclone]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 12 Wing Shearwater | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/12-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180411054510/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/12-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-04-11 }}</ref> :* [[406. námorná operačne výcviková peruť (Kanada)|406. námorná operačne výcviková peruť]] (''406 Maritime Operational Training Squadron''), základňa [[CFB Shearwater]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CH-148 Cyclone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 406 Maritime Operational Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/406-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[423. námorná vrtuľníková peruť (Kanada)|423. námorná vrtuľníková peruť]] (''423 Maritime Helicopter Squadron''), základňa [[CFB Shearwater]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CH-148 Cyclone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 423 Maritime Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/423-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[443. námorná vrtuľníková peruť (Kanada)|443. námorná vrtuľníková peruť]] (''443 Maritime Helicopter Squadron''), základňa [[Medzinárodné letisko Victoria|Victoria]], [[Britská Kolumbia]]: CH-148 Cyclone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 443 Maritime Helicopter Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/443-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[12. peruť leteckej údržby (Kanada)|12. peruť leteckej údržby]] (''12 Air Maintenance Squadron''), základňa [[CFB Shearwater]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CH-148 Cyclone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 12 Air Maintenance Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/12-air-maintenance-squadron.html | vydavateľ = canada.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ;[[CFB Greenwood|14. krídlo Greenwood]] (''14 Wing Greenwood'') :Nachádza sa v údolí a regióne [[Annapolis Valley]] v provincii [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]. Posádky lietadiel [[Lockheed P-3 Orion|CP-140 Aurora]] 14. krídla pravidelne vykonávajú hliadkové lety nad Atlantickým oceánom, zatiaľ čo služby pátrania a záchrany pre Maritime Provinces, východný Quebec a východnú časť Arktídy poskytujú vrtuľníky CH-149 Cormorant a lietadlá CC-130 Hercules. Základňa Greenwood slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 14 Wing Greenwood | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/14-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180330160944/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/14-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-30 }}</ref> :* [[404. diaľková hliadková a výcviková peruť (Kanada)|404. diaľková hliadková a výcviková peruť]] (''404 Long Range Patrol and Training Squadron''), základňa [[CFB Greenwood]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CP-140M Aurora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 404 Long Range Patrol and Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/404-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[405. diaľková hliadková peruť (Kanada)|405. diaľková hliadková peruť]] (''405 Long Range Patrol Squadron''), základňa [[CFB Greenwood]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CP-140M Aurora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 405 Long Range Patrol Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/405-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[413. transportná a záchranná peruť (Kanada)|413. transportná a záchranná peruť]] (''413 Transport and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Greenwood]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CC-130H Hercules, CH-149 Cormorant<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 413 Transport and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/413-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[415. peruť (Kanada)|415. peruť]] (''415 Squadron''), základňa [[CFB Greenwood]], [[Nové Škótsko (provincia)|Nové Škótsko]]: CP-140M Aurora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 415 Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/415-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;[[CFB Comox|19. krídlo Comox]] (''19 Wing Comox'') :Nachádza sa na [[Vancouverov ostrov|Vancouverovom ostrove]]. Posádky lietadiel CP-140 Aurora 19. krídla pravidelne vykonávajú hliadkové lety nad [[Tichý oceán|Tichým oceánom]], západnými a arktickými oblasťami Kanady. Posádky lietadiel [[EADS CASA C-295|CC-295 Kingfisher]] a vrtuľníkov CH-149 Cormorant sú zodpovedné za pátranie a záchranu v [[Britská Kolumbia|Britskej Kolumbii]], [[Yukon (teritórium)|Yukone]] a severnom Tichom oceáne. Základňa sa používa aj na výcvik stíhacích pilotov v taktických postupoch na blízkych vzdialenostiach a je aj operačnou základňou pre stíhacie lietadlá CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 19 Wing Comox | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/19-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180320064214/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/19-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-20 }}</ref> :* [[407. diaľková hliadková peruť (Kanada)|407. diaľková hliadková peruť]] (''407 Long Range Patrol Squadron''), základňa [[CFB Comox]], [[Britská Kolumbia]]: CP-140M Aurora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 407 Long Range Patrol Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/407-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> :* [[418. pátracia a záchranná operačne výcviková peruť (Kanada)|418. pátracia a záchranná operačne výcviková peruť]] (''418 Search and Rescue Operational Training Squadron''), základňa [[CFB Comox]], [[Britská Kolumbia]]: [[EADS CASA C-295|CC-295 Kingfisher]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 418 Search and Rescue Operational Training Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/418-squadron.html | vydavateľ = canada.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220731224521/https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/418-squadron.html | dátum archivácie = 2022-07-31 }}</ref> :* [[435. transportná a záchranná peruť (Kanada)|435. transportná a záchranná peruť]] (''435 Transport and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Winnipeg]], [[Manitoba]]: CC-130H Hercules, CC-130HT Hercules<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 435 Transport and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/435-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> :* [[442. transportná a záchranná peruť (Kanada)|442. transportná a záchranná peruť]] (''442 Transport and Rescue Squadron''), základňa [[CFB Comox]], [[Britská Kolumbia]]: CH-149 Cormorant<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 442 Transport and Rescue Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/442-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;[[CFB North Bay|22. krídlo North Bay]] (''22 Wing North Bay'') :Krídlo predstavuje jeden z najväčších príspevkov Kanady k NORAD-u. Personál krídla dohliada nad kanadským vzdušným priestorom 24 hodín denne pomocou najmodernejších senzorov, počítačových a komunikačných zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 22 Wing North Bay | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/22-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === 2. kanadská letecká divízia (''2 Canadian Air Division'') === Druhá kanadská letecká divízia je zodpovedná hlavne za výcvik a vzdelávanie v rámci Kanadského kráľovského letectva. ;[[CFB Moose Jaw|15. krídlo Moose Jaw]] (''15 Wing Moose Jaw'') :Krídlo je miestom Letového výcvikového programu NATO v Kanade (''NATO Flying Training in Canada''), ktorý je podporovaný [[2. škola letového výcviku Kanadských síl|2. školou letového výcviku Kanadských síl]] (''2 Canadian Forces Flying Training School''). Pätnáste krídlo je tiež domovom pre [[Canadian Forces Snowbirds|Snowbirds]], akrobatický tím vzdušných síl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 15 Wing Moose Jaw | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/15-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180315235224/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/15-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-03-15 }}</ref> :* [[2. škola letového výcviku Kanadských síl]] (''2 Canadian Forces Flying Training School''), základňa [[CFB Moose Jaw]], [[Saskatchewan]]: CT-155 Hawk, [[Beechcraft T-6 Texan II|CT-156 Harvard II]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2 Canadian Forces Flying Training School | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/training-education/2-flying-training-school.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220731224336/https://www.canada.ca/en/air-force/services/training-education/2-flying-training-school.html | dátum archivácie = 2022-07-31 }}</ref> :* [[3. škola letového výcviku Kanadských síl]] (''3 Canadian Forces Flying Training School''), základňa [[Letisko Portage la Prairie/Southport|Portage la Prairie/Southport]], [[Manitoba]]: [[Beechcraft King Air|C90B King Air]], [[Grob G 120|Grob G 120A]], [[Bell 206|CH-139 JetRanger]], [[Bell 412|CT-146]] (všetky lietadlá a vrtuľníky sú prenajaté od [[KF Defence Programs]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3 Canadian Forces Flying Training School | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/training-education/3-flying-training-school.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220630140254/https://www.canada.ca/en/air-force/services/training-education/3-flying-training-school.html | dátum archivácie = 2022-06-30 }}</ref> :* [[Canadian Forces Snowbirds|431. predvádzacia peruť (CF Snowbirds)]] (''431 Air Demonstration Squadron (CF Snowbirds)''), základňa [[CFB Moose Jaw]], [[Saskatchewan]]: [[Canadair CT-114 Tutor|CT-114 Tutor]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canadian Forces Snowbirds | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/showcasing/snowbirds.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> ;[[CFB Borden|16. krídlo Borden]] (''16 Wing Borden'') :Na tejto základni sa nachádza najväčšie výcvikové zariadenie Kanadských ozbrojených síl. Školy 16. krídla poskytujú vzdušným silám technickú prípravu a profesionálny rozvoj. Krídlo je aj historickým rodiskom RCAF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 16 Wing Borden | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/16-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180406103245/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/16-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-04-06 }}</ref> ;[[CFB Winnipeg|17. krídlo Winnipeg]] (''17 Wing Winnipeg'') :Súčasťou krídla je jedna peruť a dve školy. Krídlo poskytuje administratívnu, prevádzkovú a logistickú podporu viac ako 113 jednotkám, pričom slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 17 Wing Winnipeg | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/17-wing/index.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180411092200/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/17-wing/index.page | dátum archivácie = 2018-04-11 }}</ref> :* [[402. peruť (Kanada)|402. peruť]] (''402 Squadron''), základňa [[CFB Winnipeg]], [[Manitoba]]: [[Bombardier Dash 8|CT-142 Dash 8]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 402 Squadron | url = https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/402-squadron.html | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220706161209/https://www.canada.ca/en/air-force/corporate/squadrons/402-squadron.html | dátum archivácie = 2022-07-06 }}</ref> == Lokalizácia základní Kanadského kráľovského letectva == {{LocMap+ | Kanada | float = center | width = 800 | caption = | relief = 1 | places = {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Kingston]] | position = right | lat = 44.241667 | lon = -76.450000 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Bagotville]] | position = left | lat = 48.330556 | lon = -70.996389 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Cold Lake]] | position = right | lat = 54.405000 | lon = -110.279444 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Goose Bay|CFB/FOL Goose Bay]] | position = top | lat = 53.319167 | lon = -60.425833 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Trenton]] | position = bottom | lat = 44.118889 | lon = -77.528056 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Gander]] | position = bottom | lat = 48.936944 | lon = -54.568056 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Shearwater]] | position = right | lat = 44.637222 | lon = -63.502222 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Greenwood]] | position = bottom | lat = 44.984444 | lon = -64.916944 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Winnipeg]] | position = right | lat = 49.910000 | lon = -97.240000 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Comox]] | position = right | lat = 49.710833 | lon = -124.886667 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB North Bay]] | position = left | lat = 46.357117 | lon = -79.415058 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Moose Jaw]] | position = left | lat = 50.330278 | lon = -105.559167 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Borden]] | position = left | lat = 44.271667 | lon = -79.9125 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Gagetown]] | position = top | lat = 45.837778 | lon = -66.436667 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Edmonton]] | position = left | lat = 53.674444 | lon = -113.491389 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Petawawa]] | position = bottom | lat = 45.910000 | lon = -77.290000 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[CFB Valcartier]] | position = left | lat = 46.893056 | lon = -71.493056 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Letisko Montreal/Saint-Hubert/Longueuil|Montreal/Saint-Hubert/Longueuil]] | position = right | lat = 45.518056 | lon = -73.416944 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Letisko Gatineau-Ottawa|Gatineau]] | position = right | lat = 45.521667 | lon = -75.563611 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Medzinárodné letisko Macdonalda-Cartiera Ottawa|Ottawa]] | position = top | lat = 45.322500 | lon = -75.667222 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Medzinárodné letisko Victoria|Victoria]] | position = right | lat = 48.647222 | lon = -123.425833 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Letisko Portage la Prairie/Southport|Portage la Prairie/Southport]] | position = left | lat = 49.903056 | lon = -98.273889 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Yellowknife|FOL Yellowknife]] | position = top | lat = 62.451310 | lon = -114.450100 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Inuvik|FOL Inuvik]] | position = right | lat = 68.307400 | lon = -133.470220 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} {{LocMap~ | Kanada | label = [[Canadian NORAD Region Forward Operating Location Iqaluit|FOL Iqaluit]] | position = right | lat = 63.751070 | lon = -68.553400 | mark = Roundel of Canada.svg | marksize = 15 }} }} == Lietadlový park == {| class="wikitable" ! width="265" style="text-align: left;"|Lietadlo ! style="text-align: left;"|Fotografia ! width="150" style="text-align: left;"|Krajina pôvodu ! style="text-align: left;"|Typ ! width="105" style="text-align: left;"|Verzie ! width="60" style="text-align: left;"|V službe ! style="text-align: left;"|Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]] |- | [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|McDonnell Douglas CF-18 Hornet]] | [[Súbor:Canadian CF-188 (42930235904).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | CF-18A<hr>CF-18B | 63<ref name="canada-cf-188-hornet">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = CF-188 Hornet | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/aircraft/cf-188.html | vydavateľ = canada.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref><hr>23<ref name="canada-cf-188-hornet"/> | Celkovo bolo dodaných 98 lietadiel CF-18A a 40 kusov CF-18B. Pri nehodách bolo stratených 20 lietadiel. |- | [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet]] | | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | viacúčelové stíhacie lietadlo<hr>cvičné/stíhacie lietadlo | F/A-18A<hr>F/A-18B | 12<hr>6 | Celkovo bolo dodaných 25 kusov. Ide o lietadlá, ktoré predtým používalo [[Royal Australian Air Force|Austrálske kráľovské letectvo]]. Ďalších 7 lietadiel sa používa na náhradné diely a testovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Canada receives final ex-RAAF F/A-18A/B Hornets | url = https://adbr.com.au/canada-receives-final-ex-raaf-f-a-18a-b-hornets/ | vydavateľ = adbr.com.au | dátum vydania = 2021-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221005190322/https://adbr.com.au/canada-receives-final-ex-raaf-f-a-18a-b-hornets/ | dátum archivácie = 2022-10-05 }}</ref> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]] |- | [[Airbus A310 MRTT|Airbus CC-150 Polaris]] | [[Súbor:Airbus CC-150 Polaris (A310-304(F)), Canada - Air Force AN2090316.jpg|150px]] | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]<br />{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]<br />{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | strategické dopravné lietadlo<hr>dopravné lietadlo (VIP) | CC-150 | 2<hr>1<ref name="gc-cc-150-polaris">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-150 Polaris | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-150.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204013519/http://rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-150.page | dátum archivácie = 2020-12-04 }}</ref> | |- | [[Boeing C-17 Globemaster III|Boeing CC-177 Globemaster III]] | [[Súbor:Canadian Armed Forces, 177702, Boeing CC-177 Globemaster III (40716923360).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | strategické dopravné lietadlo | CC-177 | 5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-177 Globemaster III | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-177.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210821174618/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-177.page | dátum archivácie = 2021-08-21 }}</ref> | |- | [[Bombardier Challenger 600|Bombardier CC-144 Challenger]] | [[Súbor:Bombardier Challenger 600 RCAF 144614 (8135651100).jpg|150px]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | dopravné lietadlo (VIP) | CC-144B/C | 4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-144 Challenger | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-144.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170331054307/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-144.page | dátum archivácie = 2017-03-31 }}</ref> | Lietadlá sú používané na dopravu VIP a MEDEVAC (poskytovanie lekárskej starostlivosti ohrozeným skupinám obyvateľstva v regiónoch zasiahnutých humanitárnou krízou alebo prírodnou katastrofou alebo v miestach, kde nie je dostupná špecializovaná odborná starostlivosť). |- | [[de Havilland Canada DHC-6 Twin Otter|de Havilland Canada CC-138 Twin Otter]] | [[Súbor:Canadian Armed Forces - DHC6 - Twin Otter.jpg|150px]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | ľahké dopravné/pátracie a záchranné lietadlo | CC-138 | 3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-138 Twin Otter | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-138.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160726013930/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-138.page | dátum archivácie = 2016-07-26 }}</ref> | |- | [[Lockheed Martin C-130J Super Hercules|Lockheed Martin CC-130J Super Hercules]] | [[Súbor:130608 C30J(C130) Canada Royal Air Force Open Skies UUMB (33375038666) (2).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | taktické dopravné lietadlo | CC-130J | 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-130J Hercules | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-130j.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160807022618/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-130j.page | dátum archivácie = 2016-08-07 }}</ref> | Lietadlá CC-130J nahradili v úlohe taktických dopravných lietadiel staršie CC-130H. |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | Lietadlá špeciálneho určenia |- | [[Airbus A310 MRTT|Airbus CC-150 Polaris]] | [[Súbor:CC-150T Polaris (3553554656).jpg|150px]] | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]<br />{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]<br />{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | tankovacie lietadlo | CC-150T | 2<ref name="gc-cc-150-polaris"/> | |- | [[EADS CASA C-295|CC-295 Kingfisher]] | | {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | pátracie a záchranné lietadlo | CC-295 | 5<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Force | meno2 = Royal Canadian Air | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = CC-295 Kingfisher | url = https://www.canada.ca/en/air-force/services/aircraft/cc-295.html | vydavateľ = canada.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Ďalších 11 kusov je objednaných. |- | [[Lockheed C-130 Hercules|Lockheed CC-130 Hercules]] | [[Súbor:Lockheed CC-130H Hercules (8111583732) (2).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | pátracie a záchranné lietadlo | CC-130H | 8<ref name="gc-cc-130-hercules">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CC-130 Hercules | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/cc-130.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | Zostávajúcich 8 strojov je používaných na úlohy pátrania a záchrany. Lietadlá majú byť nahradené typom [[EADS CASA C-295|CC-295 Kingfisher]].<ref name="gc-fixed-wing-search-and-rescue-aircraft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fixed-Wing Search and Rescue Aircraft Replacement Project | url = http://www.tpsgc-pwgsc.gc.ca/app-acq/amd-dp/air/arsvf-fwsar/index-eng.html | vydavateľ = tpsgc-pwgsc.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160904113420/http://www.tpsgc-pwgsc.gc.ca/app-acq/amd-dp/air/arsvf-fwsar/index-eng.html | dátum archivácie = 2016-09-04 }}</ref> |- | [[Lockheed C-130 Hercules|Lockheed CC-130 Hercules]] | [[Súbor:CC-130H 130339 (7945841244).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | tankovacie lietadlo | CC-130HT | 4<ref name="gc-cc-130-hercules"/> | |- | [[Lockheed P-3 Orion|Lockheed CP-140 Aurora]] | [[Súbor:Lockheed CP-140 Aurora, Canada - Air Force JP7645830.jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | námorné hliadkové/protiponorkové/pátracie a záchranné lietadlo | CP-140M | 15 | |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]] |- | [[BAE Systems Hawk|BAe CT-155 Hawk]] | [[Súbor:BAE Hawk CT-155 Alliance Air Show 2014 04.JPG|150px]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | cvičné prúdové lietadlo | CT-155 | 17<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CT-155 Hawk | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-155.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180403234931/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-155.page | dátum archivácie = 2018-04-03 }}</ref> | Celkovo bolo dodaných 22 lietadiel. |- | [[Canadair CT-114 Tutor]] | [[Súbor:Canadair CT-114 Tutor Snowbirds 114131, YYZ Toronto, ON (Lester B. Pearson International Airport), Canada PP1378673077.jpg|150px]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | cvičné prúdové lietadlo | CT-114 | 24<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CT-114 Tutor | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-114.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130727000357/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-114.page | dátum archivácie = 2013-07-27 }}</ref> | |- | [[Bombardier Dash 8|de Havilland Canada CT-142 Dash 8]] | [[Súbor:CT-142 - RIAT 2007 (2514662414).jpg|150px]] | {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | cvičné lietadlo | CT-142 | 4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CT-142 Dash-8 | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-142.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140227180417/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-142.page | dátum archivácie = 2014-02-27 }}</ref> | |- | [[Beechcraft T-6 Texan II|Raytheon CT-156 Harvard II]] | [[Súbor:20141026 RCAF CT-156 Alliance Air Show 2014-9.jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | cvičné lietadlo | CT-156 | 22<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CT-156 Harvard II | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-156.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160704165824/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ct-156.page | dátum archivácie = 2016-07-04 }}</ref> | Celkovo bolo dodaných 26 lietadiel. Dve boli stratené pri nehodách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saskatchewan | url = http://www.cbc.ca/news/canada/saskatchewan/2-military-pilots-eject-safely-before-crash-at-15-wing-moose-jaw-1.2510345 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Military pilots forced to eject while practising aerobatics: DND report | url = https://www.theglobeandmail.com/news/national/military-pilots-forced-to-eject-while-practising-aerobatics-dnd-report/article34438583/ | vydavateľ = theglobeandmail.com | dátum vydania = 2017-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]] |- | [[AgustaWestland AW101|AgustaWestland CH-149 Cormorant]] | [[Súbor:AgustaWestland CH-149 Cormorant -Canadian Forces Base Greenwood, Nova Scotia, Canada-7Aug2013.jpg|150px]] | {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | pátrací a záchranný vrtuľník | CH-149 | 14<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CH-149 Cormorant | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-149.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181027051726/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-149.page | dátum archivácie = 2018-10-27 }}</ref> | |- | [[Bell 412|Bell CH-146 Griffon]] | [[Súbor:Bell CH-146 Griffon (412CF), Canada - Air Force (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]<br />{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | taktický dopravný/pátrací a záchranný vrtuľník | CH-146 | 80<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CH-146 Griffon | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-146.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130728080137/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-146.page | dátum archivácie = 2013-07-28 }}</ref> | |- | [[Boeing CH-47 Chinook|Boeing CH-147F Chinook]] | [[Súbor:CH-147F Chinook -17 (modified).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | taktický dopravný vrtuľník | CH-147F | 14<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CH-147F Chinook | url = http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-147f.page | vydavateľ = rcaf-arc.forces.gc.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180403234900/http://www.rcaf-arc.forces.gc.ca/en/aircraft-current/ch-147f.page | dátum archivácie = 2018-04-03 }}</ref> | |- | [[Sikorsky S-92|Sikorsky CH-148 Cyclone]] | [[Súbor:Halifax DSC08302 - CF Cyclone -811 (36286729876) (cropped).jpg|150px]] | {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]] | palubný dopravný/protiponorkový vrtuľník | CH-148 | 23 | Vrtuľníky nahradili typ [[Sikorsky SH-3 Sea King|CH-124 Sea King]]. |} == Vývoj leteckého výsostného znaku Kanadského kráľovského letectva == Znaky používané od roku 1920 do roku 1945 boli zvyčajne rovnaké ako u [[Royal Air Force|Britského kráľovského letectva]], hoci nie všetky varianty boli použité a farby boli prispôsobené lokálne dostupným farbám. <center> <gallery> Súbor:RCAF Type1 Roundel.png|1945 – 1946 Súbor:Roundel of Canada (1946–1965).svg|1946 – 1965 Súbor:Roundel of Canada (1967) – Centennial.svg|Špeciálny variant znaku RCAF pri príležitosti stého výročia kanadskej konfederácie Súbor:Roundel of Canada.svg|1965 – súčasnosť Súbor:Roundel of Canada – Low Visibility.svg|Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou </gallery> </center> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Royal Canadian Air Force}} == Externé odkazy == * [https://www.canada.ca/en/air-force.html Oficiálna stránka – anglická verzia] * [https://www.canada.ca/fr/force-aerienne.html Oficiálna stránka – francúzska verzia]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Kráľovské kanadské vzdušné sily| ]] [[Kategória:Vojenské letectvo podľa štátu|Kanada]] ojjyc2g6w4yzo3mkbejkj4jgp0jw7n4 Ján Mrva 0 617219 8255780 7979739 2026-07-30T22:51:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255780 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ján Mrva | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = bývalý starosta [[Bratislava – mestská časť Vajnory|mestskej časti Bratislava-Vajnory]] | Začiatok obdobia = 2006 | Koniec obdobia = 2018 | Predchodca = RNDr. [[Anna Zemanová]] | Nástupca = Michal Vlček | Dátum narodenia = {{dnv|1969|10|17}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]]<br/>[[SIEŤ]]<ref name="dennikn-kandidat">{{Citácia periodika | priezvisko = Dugovič | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidát na bratislavského župana Mrva: Ak súd povolí hazard, spustíme novú petíciu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/893724/kandidat-na-bratislavskeho-zupana-mrva-vajnorski-poslanci-sa-bali-teroristov-z-cudzineckej-policie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-02 | dátum prístupu = 2021-07-09 }}</ref><br/>[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] | Alma mater = [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] | Profesia = podnikateľ | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Marek, Michaela, Marcela Laura<ref>https://janmrva.sk/o-mne</ref> | Webstránka = https://janmrva.sk | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} Ing. '''Ján Mrva''' (* [[17. október]] [[1969]], [[Bratislava]]) je slovenský [[geodézia|geodet]], [[projekt]]ant pozemkových úprav, [[podnikateľ]], bývalý trojnásobný [[starosta]] [[Bratislava – mestská časť Vajnory|mestskej časti Bratislava-Vajnory]]. V roku 1992 absolvoval štúdium na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]], odbor [[Geodézia]] a [[kartografia]], odvetvie kataster nehnuteľností a pozemkové úpravy. V roku 2017 kandidoval na [[župan]]a [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] a v roku 2018 na primátora Bratislavy, nebol však úspešný.<ref name="dennikn-kandidat"/> V čase jeho pôsobenia ako starostu Vajnor mestská časť investovala do Domu kultúry<ref name="teraz-vo-vajnoroch-otvoria-novy-dom-kultury">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo Vajnoroch otvoria nový Dom kultúry | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/vo-vajnoroch-otvoria-novy-dom-kultury/139038-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-06-06 | dátum prístupu = 2021-07-09 }}</ref> a nových [[cyklotrasa|cyklotrás]]. Dňa 8 decembra 2018 bolo uskutočnené miestne referendum na základe petície obyvateľov, ktoré požadovalo zachovanie funkcie šport na území [[Staré letisko|Starého letiska]].<ref>https://www.vajnory.sk/sites/default/files/vysledky_referenda_2018_letisko_web_1.pdf</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hilbertová | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Mrva odobril stavbu Lidlu dva dni pred referendom o nej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/22006399/mrva-odobril-stavbu-lidlu-dva-dni-pred-referendom-o-nej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-12-12 | dátum prístupu = 2021-07-09 }}</ref> Miestne referendum inicioval neúspešný kandidát na starostu mestskej časti Juraj Ondruška, ktorého kampaň bola postavená práve na tejto téme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Referendum je kampaň|url=https://ondruska.niedakujem.sk/podrobnosti/referendum/|dátum vydania=2018-10-30|dátum prístupu=2022-04-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Zúčastnilo sa ho 35,91% obyvateľov a bolo neplatné. Bol hlavným iniciátorom petície Bratislava proti hazardu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Podpisy pod petíciu proti hazardu chcú vyzbierať do konca roka {{!}} Samospráva {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/39984-podpisy-pod-peticiu-proti-hazardu-chcu-vyzbierat-do-konca-roka|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2022-04-03|jazyk=sk}}</ref> ktorú podpísalo viac ako 136 000 obyvateľov a stala sa najvážnejšou komunálnou témou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z hazardu je najvážnejšia téma Bratislavy, padajú obvinenia z úplatkov a ignorovania 130-tisíc ľudí|url=https://dennikn.sk/685630/z-hazardu-je-najvaznejsia-tema-bratislavy-padaju-obvinenia-z-uplatkov-a-ignorovania-130-tisic-ludi/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-02-17|dátum prístupu=2022-04-03|jazyk=sk-SK|meno=Matej|priezvisko=Dugovič}}</ref> Snaha regulovať herne v hlavnom meste bola doriešená až po zmene zákona,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava zakázala hazard, nové herne a kasína už nebudú, doterajšie budú postupne rušiť|url=https://dennikn.sk/2191900/bratislava-zakazala-hazard-nove-herne-a-kasina-uz-nebudu-doterajsie-budu-postupne-rusit/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-12-17|dátum prístupu=2022-04-03|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}</ref> keď mestské zastupiteľstvo takmer jednohlasne schválilo zákaz umiestňovania hazardu v meste od 1. januára 2021. Ako člen občianskeho združenia Triblavina presadzoval a aktívne bojoval za výstavbu [[kolektor|kolektorov]] pri [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnici D1]], v dôsledku čoho došlo napríklad k oneskoreniu výstavby križovatky Triblavina.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Aktivisti: Kolóne na D1 mohli zabrániť kolektory | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://auto.sme.sk/c/20608713/aktivisti-oz-triblavina-dialnica-d1-potrebuje-kolektory.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-07-21 | dátum prístupu = 2021-07-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Stavba križovatky Triblavina sa môže predĺžiť o dva a pol roka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/440008-stavba-krizovatky-triblavina-sa-moze-predlzit-o-dva-a-pol-roka/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2017-08-28 | dátum prístupu = 2021-07-09}}</ref> Od augusta [[2020]] je predsedom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Úrad je ústredným orgánom štátnej správy a predsedu menuje vláda. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ján Mrva sa stal šéfom Úradu geodézie, kartografie a katastra|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|url=https://index.sme.sk/c/22470861/jan-mrva-sa-stal-sefom-uradu-geodezie-kartografie-a-katastra.html|issn=|vydavateľ=PETIT PRESS, a. s.|miesto=Bratislava|dátum=Správy|dátum prístupu=2025-01-28}}</ref> == Prehľad činnosti == Stručný zoznam funkcií:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://volbydovuc2017.sk/bratislavsky-kraj/jan-mrva/ |dátum prístupu=2018-05-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180506034926/https://volbydovuc2017.sk/bratislavsky-kraj/jan-mrva/ |dátum archivácie=2018-05-06 }}</ref> *1992{{--}}93{{--}}pôsobil na [[Katastrálny úrad|katastrálnom úrade]] v Bratislave, odbor mapovanie *1993{{--}}95{{--}}pracoval na technickom oddelení Správy katastra Bratislava mesto *1995{{--}}2006{{--}}podnikal v oblasti geodézie a kartografie (spracovanie registrov obnovenej evidencie pôdy, všetky druhy geodetických prác atď.) *2004{{--}}2006{{--}}predseda [[Slovenský pozemkový fond|Slovenského pozemkového fondu]] (SPF), inicioval usporiadanie pozemkového vlastníctva na celom území Slovenska z prostriedkov SPF a ochranu práv nezistených vlastníkov v správe SPF *2006{{--}}2018{{--}}[[starosta]] [[Bratislava – mestská časť Vajnory|mestskej časti Bratislava-Vajnory]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.vajnory.sk/users/jan-mrva |dátum prístupu=2018-05-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171208231547/http://www.vajnory.sk/users/jan-mrva |dátum archivácie=2017-12-08 }}</ref> *2014{{--}}2018{{--}}[[Zoznam poslancov mestského zastupiteľstva Bratislavy (2014 – 2018)|poslanec mestského zastupiteľstva Bratislavy]] *2015{{--}}2016{{--}}predseda Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy<ref>https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/40586-jan-mrva-odstupi-z-cela-regionalneho-zdruzenia-starostov</ref> *2020{{--}}predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Mrva, Ján}} [[Kategória:Slovenskí geodeti]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Starostovia mestskej časti Bratislava-Vajnory]] [[Kategória:Poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 666k6qtqf16q878rtxnhhnr7qlxzb4r Milan Krajniak 0 618123 8255632 8255354 2026-07-30T15:12:23Z IronLiberty 280078 +lnk 8255632 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Krajniak | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský konzervatívny politik | Portrét = MilanKrajniakWikifoto.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 4. | Úrad = predseda strany [[Kresťanská únia]] | Začiatok obdobia = [[13. november|13. novembra]] [[2024]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Anna Záborská]] | Nástupca = | Poradie2 = [[Zoznam ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|16.]] | Úrad2 = [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR]] | Začiatok obdobia2 = [[9. apríl]] [[2021]] | Koniec obdobia2 = [[15. máj]]a [[2023]] | Predchodca2 = [[Andrej Doležal]]<br/>''[[ad interim]]'' | Nástupca2 = [[Soňa Gaborčáková]] | Prezident2 = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér2 = [[Eduard Heger]] | Poradie3 = [[Zoznam poslancov NR SR (2016 – 2020)|Bývalý]] | Úrad3 = [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[2023]] | Začiatok obdobia4 = [[2016]] | Koniec obdobia4 = [[2020]] | Dátum narodenia = {{dnv|1973|1|30}} | Miesto narodenia = [[Bojnice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SME RODINA]] {{small|(2016{{--}}2024)}} {{break}} [[Kresťanská únia]] {{small|(od 2024)}} | Alma mater = [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = [[Ernest Otto]] <small>(prastrýko)</small> | Súrodenci = | Manželka = Andrea Krajniaková | Partnerka = | Deti = Zuzana (* 2003) | Webstránka = {{url|https://www.poslednykriziak.sk}} | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Bakalár|Bc.]] '''Milan Krajniak''' (* [[30. január]] [[1973]], [[Bojnice]])<ref name="poslednykriziak-o-mne"/> je slovenský politik, ktorý od marca [[2020]] s prestávkou od [[17. marec|17. marca]] [[2021]] do [[8. apríl]]a [[2021]] zastával post [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] najprv vo [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vláde Igora Matoviča]] a neskôr vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|vláde Eduarda Hegera]].<ref name="demisia-17.3.">{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Prezidentka prijala demisiu ministra práce, rezort dočasne povedie Doležal | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/581500-prezidentka-prijala-demisiu-ministra-prace-rezort-docasne-povedie-dolezal/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-17 | dátum prístupu = 2021-03-17 }}</ref> Od roku [[2016]] bol poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a podpredsedom hnutia [[SME RODINA]]. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť. V roku [[2019]] neúspešne kandidoval na post prezidenta. V roku [[2024]] prijal ponuku viesť kandidátku strany [[Kresťanská únia]] do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|eurovolieb]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Krajniak povedie kandidátku KÚ do eurovolieb : Nebudeme podržtaškou Bruselu, progresívcom ani Ficovej vláde, vyhlásil | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/147972/povedie-kandidatku-krestanskej-unie-do-eurovolieb | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-27 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> a v novembri vystriedal [[Anna Záborská|Annu Záborskú]] na pozícii predsedu strany.<ref name="mv-ku">Kresťanská únia In: {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kresťanská únia | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153164 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-13 | miesto = Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Krajniak na čele KÚ Čo prinesie nový predseda Kresťanskej únie, ktorý nahradil Annu Záborskú? | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/164755/co-prinesie-novy-predseda-krestanskej-unie-ktory-nahradil-annu-zaborsku | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-29 | dátum prístupu = 2024-11-13}}</ref> Jeho prastrýko bol [[Ernest Otto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajniak | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Som slovenský katolík a odmietam katolícku vinu za vojnové zločiny | url = https://www.poslednykriziak.sk/som-slovensky-katolik-a-odmietam-katolicku-vinu-za-vojnove-zlociny/1314/ | vydavateľ = poslednykriziak.sk | dátum vydania = 2016-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-29 | miesto = }}</ref> == Životopis == Narodil sa [[30. január]]a [[1973]] v Bojniciach. Vyrastal v [[Prievidza|Prievidzi]], na sídlisku Sever. Jeho otec pracoval ako technik v [[elektráreň Nováky|elektrárni v Novákoch]] a mama učila na gymnáziu v Prievidzi matematiku a výpočtovú techniku. Vyštudoval [[politológia|politológiu]] na [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave]].<ref name="poslednykriziak-o-mne"/> Od roku [[1994]] podniká v oblasti marketingu a public relations. V rokoch [[1995]] až [[1997]] bol predsedom [[Občiansko-demokratická mládež|Občiansko-demokratickej mládeže]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bučkuliak | meno = Ján | priezvisko2 = Jurčišin | meno2 = Miroslav | priezvisko3 = Sedrovičová | meno3 = Blažena | titul = Občiansko-demokratická mládež : 1991 – 2011 | url = http://odm.sk/wp-content/uploads/2015/03/20_rokov_ODM.pdf | vydavateľ = Občiansko-demokratická mládež | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-18 | miesto = Bratislava}}</ref> V rokoch [[1997]]{{--}}[[1998]] absolvoval základnú vojenskú službu u [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] – Výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline. [[21. november|21. novembra]] [[1998]] sa oženil. S manželkou Andreou majú dcéru Zuzanu (* 2003) a žijú v bratislavskom [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]].<ref name="poslednykriziak-o-mne"/> == Politická kariéra == V rokoch [[2003]] až [[2006]] bol členom prezídia [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondu národného majetku SR]]. V rokoch [[2010]] až [[2012]] bol poradcom [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministra vnútra]] [[Daniel Lipšic|Daniela Lipšica]] (KDH), okrem iného sa venoval boju proti rómskej kriminalite. Dobrovoľne sa vzdal funkcie v januári [[2012]], nakoľko mal podľa spisu [[Kauza Gorila|Gorila]] patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Lipšicov poradca Krajniak požiadal o uvoľnenie pre Gorilu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6215004/lipsicov-poradca-krajniak-poziadal-o-uvolnenie-pre-gorilu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-13 | dátum prístupu = 2019-10-18}}</ref> V rokoch [[2015]] až [[2017]] bol vydavateľom internetového denníka ''Konzervatívny výber''.<ref name="poslednykriziak-o-mne" /> === Poslanec SME RODINA === Od roku [[2016]] bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Bol členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.<ref name="nrsr-profil"/> === Kandidatúra na prezidenta === Na tlačovej konferencii [[31. máj]]a [[2018]] ohlásil spoločne s predsedom hnutia [[SME RODINA]] [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]] svoju kandidatúru na [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta SR]] vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|voľbách v roku 2019]].<ref name="aktuality-milan-krajniak-bude-kandidovat-za-prezidenta" /> [[11. august]]a [[2018]] ohlásil vyzbieranie 15&nbsp;000 podpisov potrebných na kandidatúru. Posledný podpis získal v Spišskej Novej Vsi.<ref name="ziskal-podpisy" /> === Minister práce === Ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny nastúpil do svojej funkcie niekoľko týždňov po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] v marci 2020, keď na Slovensku prepukla [[pandémia ochorenia COVID-19|pandémia koronavírusu]]. Krajniakovou úlohou bolo vytvoriť a nastaviť kompenzačné schémy pre ľudí, ktorí museli kvôli pandemickým opatreniam zostať doma alebo zatvoriť svoje prevádzky. Takzvaná prvá pomoc prišla už začiatkom apríla 2020.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chcel reformovať, nakoniec odstúpil. Aký bol Krajniakov rok na ministerstve práce?|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/581393-chcel-reformovat-nakoniec-odstupil-aky-bol-krajniakov-rok-na-ministerstve-prace/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-03-16|dátum prístupu=2021-03-16|jazyk=sk-SK}}</ref> Krajniak začal reformu dôchodkového systému a presadil rodičovský bonus, vďaka ktorému budú môcť deti prispievať z daní či odvodov na penzie svojim rodičom. Do slovenskej ústavy sa dostal aj dôchodkový strop 40 odpracovaných rokov.<ref name=":0" /> Na tlačovej konferencii strany Sme Rodina [[15. marec|15. marca]] [[2021]] oznámil svoju [[demisia|demisiu]] na poste ministra. Svoju demisiu označil za politické gesto a krok, ktorý má demonštrovať snahu strany Sme rodina o čo najskoršie vyriešenie koaličnej krízy z marca 2021.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = kl | odkaz na autora = | titul = Milan Krajniak nečakane podáva demisiu, končí ako minister. Vráti sa do parlamentu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2316990-milan-krajniak-necakane-podava-demisiu-konci-ako-minister-vrati-sa-do-parlamentu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-15 | dátum prístupu = 2021-03-17 }}</ref> Toto gesto adresoval koaličným partnerov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezidentka prijala Krajniakovu demisiu. Rezort bude dočasne riadiť Andrej Doležal|url=https://www.aktuality.sk/clanok/874386/prezidentka-prijala-krajniakovu-demisiu-rezort-bude-docasne-riadit-andrej-dolezal/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-17|jazyk=sk|priezvisko=Hopková|meno=Denisa|meno2=Petra|priezvisko2=Rudolfová}}</ref> [[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka]] [[Zuzana Čaputová]] prijala Krajniakovu demisiu [[17. marec|17. marca]] [[2021]] a funkciou dočasne poverila [[Zoznam ministrov dopravy a výstavby Slovenskej republiky|ministra dopravy]] [[Andrej Doležal|Andreja Doležala]].<ref name="demisia-17.3."/> Krajniak sa vrátil do parlamentu ako poslanec [[18. marec|18. marca]] [[2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = TASR | titul = Poslanci pokračujú v rokovaní, do pléna sa vracia exminister Krajniak | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-pokracuju-v-rokovani-do-pl/535751-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum vydania = 2021-03-18 | dátum prístupu = 2021-03-21 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref> Po demisii vlády Igora Matoviča sa opäť vrátil do funkcie ministra práce vo vláde Eduarda Hegera. == Aktivity v konzervatívnom prostredí == V roku 2015 založil internetový portál Konzervatívny výber (KV), ktorý sám aj vydával a portál sa prezentoval ako konzervatívne médium.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vznikol ďalší denník. Založil ho Posledný križiak | url = https://omediach.com/tlac/item/6445-vznikol-dalsi-dennik-zalozil-ho-posledny-kriziak | vydavateľ = Omediach.com | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | dátum vydania = 2015-04-15}}</ref><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Medzi Konzervatívnym výberom, Medzičasom a Slobodným vysielačom nie je rozdiel | url = https://www.omediach.com/blog/10256-medzi-konzervativnym-vyberom-medzicasom-a-slobodnym-vysielacom-nie-je-rozdiel | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = }}</ref> Prvým [[šéfredaktor]]om bol Peter Pčolinský,<ref name=":11" /><ref name=":13" /> ktorého v lete 2016 nahradil Karol Zimmer, pričom v novembri 2016 sa stal šéfredaktorom Juraj Poláček, pod ktorého vedením sa KV podľa portálu ''O médiách'' dostal na úroveň [[Konšpiračná teória|konšpiračných]] a proruských webov a podľa ďalších médií šíril [[Dezinformácia|dezinformačný]] obsah.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konzervatívny výber nečakane skončil | url = https://www.omediach.com/hoaxy/10813-konzervativny-vyber-necakane-skoncil | vydavateľ = Omediach.com | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | dátum vydania = 2017-03-14}}</ref><ref name=":11" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Dezinfoweb Hlavný denník museli škrtnúť zo zoznamu Konšpirátori.sk, taktika Čarnogurského mladšieho na súde uspela|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/2501626/dezinfoweb-hlavny-dennik-museli-skrtnut-zo-zoznamu-konspiratori-sk-taktika-carnogurskeho-mladsieho-na-sude-uspela/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-08-13|dátum prístupu=2026-07-03}}</ref> V apríli 2021 vystúpil ako jeden z hlavných rečníkov na online konferencii k Ženevskej konsenzuálnej deklarácii, ktorú organizoval poľský inštitút Ordo Iuris.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V4 ‘Family Declaration’ Seen as Vehicle for Social Conservative Drive in EU | url = https://balkaninsight.com/2021/06/02/v4-family-declaration-seen-as-vehicle-for-social-conservative-drive-in-eu/rd/ | dátum vydania = 2021-06-02 | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = en-US | meno = Claudia | priezvisko = Ciobanu | vydavateľ = Balkan Insight | priezvisko2 = Gosling | meno2 = Tim | priezvisko3 = Inotai | meno3 = Edit}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HFI - GENEVA CONSENSUS DECLARATION, Intermarium Regional Conference | url = https://www.hfi.sk/video/401-geneva-consensus-declaration-intermarium-regional-conference | vydavateľ = Human rights and Family policy Institute | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = | meno = Katarína | priezvisko = Danišková | dátum vydania = 2021-05-20}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geneva Consensus Declaration Intermarium Regional Conference | url = https://gcdintermariumconference.org/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20211203171219/https://gcdintermariumconference.org/ | vydavateľ = Ordo Iuris | miesto = | dátum vydania = 2021-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | dátum archivácie = 2021-12-03 | jazyk = en}}</ref> Konferencia sa venovala medzinárodnej iniciatíve odmietajúcej [[potrat]] ako ľudské právo a boju proti tzv. „gender ideológii“.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Vo svojom prejave Krajniak zdôraznil, že [[stredná Európa]] by mala prispieť k ochrane tradičných hodnôt a „zachrániť Západ pred liberalizmom“.<ref name=":1" /><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Geneva Consensus Declaration. Intermarium Regional Conference | url = https://www.youtube.com/watch?v=TeOnX08_sqY | dátum vydania = 2021-04-29 | dátum prístupu = 2026-07-13 | priezvisko = | vydavateľ = Ordo Iuris | jazyk = en}}</ref> Medzi účastníkmi konferencie boli politici a aktivisti ako [[Anna Záborská]], Stjepo Bartulica, Lola Veralde, Paweł Jabłoński či Tymoteusz Zych.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> Ordo Iuris je podľa [[investigatívna žurnalistika|investigatívnych médií]] kľúčovou organizáciou v medzinárodnej sieti, ktorá prostredníctvom platformy Agenda Europe a prepojení s globálnou štruktúrou [[Tradícia, rodina a vlastníctvo]] (TFP) koordinuje kampane najmä proti reprodukčným právam žien a právam LGBT osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ordo Iuris: The Ultra-Conservative Organisation Transforming Poland {{!}} Reporting Democracy|url=https://balkaninsight.com/2021/06/22/ordo-iuris-the-ultra-conservative-organisation-transforming-poland/rd/|dátum vydania=2021-06-22|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-US|meno=Claudia|priezvisko=Ciobanu|vydavateľ=Balkan Insight}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Modern-Day Crusaders in Europe. Tradition, Family and Property: Analysis of a Transnational, Ultra-Conservative, Catholic-Inspired Influence Network|url=https://hrcak.srce.hr/index.php?show=clanak&id_clanak_jezik=321631|periodikum=Političke perspektive|dátum=2019-05-23|dátum prístupu=2026-07-14|ročník=8|číslo=3|strany=69–105|doi=10.20901/pp.8.3.03|meno=Neil|priezvisko=Datta|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=To jest wojna: kobiety, fundamentaliści i nowe średniowiecze|url=https://www.worldcat.org/title/1148470551|vydavateľ=Wydawnictwo Agora|rok=2020|miesto=Warszawa|isbn=978-83-268-2929-1|poznámka=OCLC: 1148470551|meno=Klementyna|priezvisko=Suchanow|jazyk=pl}}</ref> Zároveň spolupracuje s organizáciami ako [[The Heritage Foundation|Heritage Foundation]] a [[think tank]]mi napojenými na vládu [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], najmä Mathias Corvinus Collegium, Center for Fundamental Rights a Danube Institute, na projekte The Great Reset, ktorý investigatívne médiá charakterizujú ako snahu nahradiť súčasný model [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]] a európskej integrácie iliberálnym poriadkom založeným na národnom konzervativizme a kresťanskom tradicionalizme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Renaming the EU, Dismantling the Commission: Polish, Hungarian Illiberals Seek U.S. Backing|url=https://vsquare.org/heritage-foundation-mcc-ordo-iuris-russia-european-union-european-court-of-justice/|dátum vydania=2025-03-09|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-US|meno=Szabolcs|priezvisko=Panyi|vydavateľ=VSquare}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=In the name of the family: Yes, Europe could be headed for a ‘Project 2025’ too|url=https://www.france24.com/en/europe/20250321-in-the-name-of-the-family-yes-europe-could-be-headed-project-2025-too-lgbtq-trump-far-right-heritage-foundation|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2025-03-21|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en|priezvisko=Nordstorm|meno=Louise}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Great Reset: The far right’s detailed plan to dismantle the EU|url=https://english.elpais.com/international/2025-06-14/the-great-reset-the-far-rights-detailed-plan-to-dismantle-the-eu.html|vydavateľ=EL PAÍS English|dátum vydania=2025-06-14|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-us|meno=Ángel|priezvisko=Munárriz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ordo Iuris i ludzie Orbána chcą rękoma Trumpa zdemontować UE. Kto naprawdę za tym stoi?|url=https://oko.press/ordo-iuris-orbana-trumpa-zdemontowac-unie|vydavateľ=oko.press|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=pl|priezvisko=Mierzyńska|meno=Anna|dátum vydania=2025-03-26}}</ref> V septembri 2021 sa zúčastnil na štvrtom ročníku Budapeštianskeho demografického summitu organizovaného vládou Viktora Orbána.<ref name=":02">{{Citácia periodika |priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Krajniak v Budapešti: V ochrane postavenia rodiny nie je Slovensko samo|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4mcxlz9/krajniak-v-budapesti-v-ochrane-postavenia-rodiny-nie-je-slovensko-samo/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-24|dátum prístupu=2026-07-14}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Krajniak v Budapešti o demografii: Dovoz ľudí zo zahraničia nie je riešenie|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/601727-krajniak-v-budapesti-o-demografii-dovoz-ludi-zo-zahranicia-nie-je-riesenie|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary’s Orbán calls for less climate panic, more babies|url=https://www.politico.eu/article/hungary-viktor-orban-climate-change-panic-babies-birth-rate/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2023-09-15|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-GB|priezvisko=Martuscelli|meno=Carlo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘In the Name of the Family’: Conference Report on the Budapest Demographic Summit|url=https://revdem.ceu.edu/2021/11/24/in-the-name-of-the-family-conference-report-on-the-budapest-demographic-summit/|dátum vydania=2021-11-24|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-US|meno=Rita|priezvisko=Antoni|vydavateľ=Review of Democracy|priezvisko2=Bari|meno2=Bence L.|priezvisko3=Udvari|meno3=Orsolya}}</ref> V [[Panelová diskusia|paneli]] venovanom stratégiám v oblasti [[Demografia|demografie]] a rodinných politík predstavil prorodinné opatrenia vlády, v ktorej bol v tom čase [[Zoznam ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|ministrom práce]].<ref name=":02" /><ref name=":5" /> V príspevku vyhlásil, že rozvoj krajín vidí v podpore rodín, a nie v dovážaní pracovnej sily zo zahraničia.<ref name=":02" /><ref name=":5" /> Na summite vystúpili aj ďalší politici ako Viktor Orbán, [[Aleksandar Vučić|Aleksandar Vučić,]] Milorad Dodik, [[Katalin Nováková]], [[Andrej Babiš]], Marion Maréchal či Erik Zemmour.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=4th Budapest Demographic Summit to Host Nearly 70 Speakers|url=https://hungarytoday.hu/4th-budapest-demographic-summit-novak/|dátum vydania=2021-09-02|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Hungary Today}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Budapest Demographic Summit brings together leaders of 5 governments and commits to the family as the key to sustainability|url=https://politicalnetworkforvalues.org/en/2021/10/the-budapest-demographic-summit-brings-together-leaders-of-5-governments-and-commits-to-the-family-as-the-key-to-sustainability/|vydavateľ=Political Network for Values|dátum vydania=2021-10-07|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-US|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Považan|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Čo sa podarilo Maďarom na Demografickom summite v Budapešti|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=|url=https://standard.sk/119664/co-sa-podarilo-madarom-na-demografickom-summite-v-budapesti|issn=|vydavateľ=DENNÍK ŠTANDARD|miesto=Bratislava|dátum=2021-09-27|dátum prístupu=2026-07-14}}</ref> V máji 2023 bol rečníkom na CPAC Hungary v [[Budapešť|Budapešti]]. CPAC Hungary organizoval Center for Fundamental Rights v spolupráci s americkým American Conservative Union (ACU).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kezdődik a CPAC Hungary - Budapest lett a konzervatív világ fővárosa. Orbán, Krajniak, Babiš is felszólal|url=https://www.korkep.sk/cikkek/friss-hirek/2023/05/04/kezdodik-a-cpac-hungary-budapest-lett-a-konzervativ-vilag-fovarosa-orban-krajniak-babis-is-felszolal/|dátum vydania=2023-05-04|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=hu|priezvisko=|vydavateľ=Körkép}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Attila|meno=Papp|autor=|odkaz na autora=|titul=Ismét megszervezik a budapesti CPAC-et, Milan Krajniak is tart majd előadást|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://napunk.dennikn.sk/hu/percrol-percre/3352125/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-02|dátum prístupu=2026-07-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rallying the Troops: CPAC and the International Far Right|url=https://www.illiberalism.org/rallying-the-troops-cpac-and-the-international-far-right/|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-US|meno=Grant|priezvisko=Silverman|dátum vydania=2025-12-23|vydavateľ=Illiberalism}}</ref> Podujatie bolo niektorými médiami charakterizované ako medzinárodná platforma na spojenie [[Konzervativizmus|konzervatívnych]] a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicových]] politikov vrátane Viktora Orbána, ktorý tu otvorene útočil na „woke kultúru“, [[Migrácia (sociológia)|migráciu]] a práva [[LGBT]] osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=I Was Banned From Entering CPAC Hungary’s ‘Woke Free Zone’|url=https://www.politico.com/news/magazine/2023/05/06/cpac-hungary-woke-free-zone-00095576|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2023-05-06|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en|priezvisko=Heilbrunn|meno=Jacob}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Rightwingers praise free speech at CPAC Hungary – then eject Guardian journalist|url=https://www.theguardian.com/us-news/2023/may/05/cpac-hungary-kari-lake-rightwing-press-freedom|periodikum=The Guardian|dátum=2023-05-05|dátum prístupu=2026-07-14|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Flora|priezvisko=Garamvolgyi}}</ref> Na podujatí okrem Krajniaka vystúpili politici a osobnosti ako Viktor Orbán, Herbert Kickl, [[Tucker Carlson]], Andrej Babiš, [[Václav Klaus]], Eduardo Bolsonaro, Steve Bannon, Péter Szijjártó, [[Judit Varga|Judit Vargová]], Eva Vlaardingerbroeková či Jack Posobiec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CPAC Hungary About to Kick Off With Illustrious Speakers|url=https://www.hungarianconservative.com/articles/current/cpac_hungary_may_2023_orban_carlson_lake_babis/|dátum vydania=2023-05-03|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-US|meno=Márton|priezvisko=Losonczi}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CPAC Hungary 2023 speaker's guide|url=https://www.europarl.europa.eu/mepdat/attach/124973_df837aa7-616e-4c9a-9e82-482e1ea463a9_1.pdf|dátum vydania=2026|dátum prístupu=2026-07-14|vydavateľ=Center for Fundamental Rights|jazyk=en}}</ref> Krajniak sa dlhodobo zúčastňuje aj konferencií a diskusií organizovaných Spoločenstvom Ladislava Hanusa (SLH) a Inštitútom Ladislava Hanusa (ILH).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Krajniak|url=https://hanusovedni.sk/sk/speakers/86/milan-krajniak/|vydavateľ=Hanusove dni|dátum vydania=2026-10-13|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=}}</ref> V marci 2025 sa zúčastnil fóra s názvom Hrádza proti progresivizmu na Slovensku a smršť zmien spoza Atlantiku, v ktorom spolu s [[Ján Podmanický|Jánom Podmanickým]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]), [[Viliam Karas|Viliamom Karasom]] ([[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]) a Rastislavom Krátkym ([[Hnutie SLOVENSKO|Hnutie Slovensko]]) analyzoval možnosti spolupráce na konzervatívnych návrhoch v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konzervatívne fórum: Hrádza proti progresivizmu na Slovensku a smršť zmien spoza Atlantiku|url=https://www.inviton.eu/e-17831/konzervativne-forum-hradza-proti-progresivizmu-na-slovensku-a-smrst-zmien-spoza-atlantiku|vydavateľ=Inviton|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=|priezvisko=}}</ref> V júni 2025 na Bratislavských Hanusových dňoch vystúpil v paneli venovanom novele [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy Slovenskej republiky]], kde spoločne s [[Roman Michelko|Romanom Michelkom]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]), Viliamom Karasom (KDH) a Rastislavom Krátkym (Hnutie Slovensko) diskutoval o potrebe ústavných zmien a o možnostiach prekročenia koalično-opozičného súperenia pri hodnotových témach a v paneli Do tankoch na Budapešť! spoločne s [[Jaroslav Daniška|Jaroslavom Daniškom]], [[László Gubík|Lászlóm Gubíkom]] ([[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|Maďarská aliancia]]) a [[Szilárd Somogyi|Szilárdom Somogyim]] ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) diskutoval o slovensko-maďarských vzťahoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konzervatívne fórum: Novela ústavy|url=https://hanusovedni.sk/sk/events/455/konzervativne-forum-novela-ustavy/|vydavateľ=Hanusove dni|dátum vydania=2026-10-13|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konzervatívne fórum na BHD2025: novela Ústavy {{!}} Vstupenky, predpredaj|url=https://www.inviton.eu/e-18683/konzervativne-forum-na-bhd2025-novela-ustavy|vydavateľ=Inviton|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do tankoch na Budapešť!|url=https://hanusovedni.sk/sk/events/451/do-tankoch-na-budapest/|vydavateľ=Hanusove dni|dátum vydania=2026-10-13|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=}}</ref> V novembri 2025 vystúpil na Konzervatívnom summite 2025, kde v paneli s názvom Dopad Green Dealu a ETS2 na rodiny a ekonomiku spoločne s Gabrielou Sedláčkovou (Motoristé Sobě) a [[Ľudovít Goga|Ľudovítom Gogom]] ([[SME RODINA|Sme rodina]]) diskutoval o vplyve európskej klimatickej politiky na slovenské rodiny a [[Národné hospodárstvo|ekonomiku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konzervatívny summit 2025|url=https://hanus.institute/event/konzervativny-summit-2025/|vydavateľ=Inštitút Ladislava Hanusa|dátum prístupu=2026-07-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volby 2025: V Praze zažívám agresivní útoky pravidelně, řiká poslankyně Motoristů|url=https://www.idnes.cz/olomouc/zpravy/gabriela-sedlackova-lidryne-motoriste-sobe-volby-2025-turek-rozhovor.A251007_095044_olomouc-volby_dmk|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2025-10-07|dátum prístupu=2026-07-14|priezvisko=Muzikantová|meno=Lenka|jazyk=cs}}</ref> V júni 2026 vystúpil na Bratislavských Hanusových dňoch, kde v paneli s Jánom Podmanickým (SMER-SD), Lászlóm Gubíkom (Maďarská aliancia), [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] (Hnutie Slovensko) a [[Milan Majerský|Milanom Majerským]] (KDH) diskutoval o strednodobej vízii [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] politiky na [[Slovensko|Slovensku]] a vytvorení spoločného politického bloku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Matovič ani Majerský úplne neodmietli nápad na spoločný konzervatívny blok|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5390477/matovic-ani-majersky-uplne-neodmietli-napad-na-spolocny-konzervativny-blok/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-12|dátum prístupu=2026-07-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kekelák|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Konzervatívci pred voľbami Krajniak chce koalíciu s KDH, s Matovičom aj s Gubíkom. Majerský si to vie predstaviť|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/195798/krajniak-chce-koaliciu-s-kdh-matovicom-aj-gubikom-majersky-si-to-vie-predstavit|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-12|dátum prístupu=2026-07-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Konzervatívne Fórum: Konzervatívci po voľbách|url=https://hanusovedni.sk/sk/events/483/kf-konzervativci-po-volbach/|vydavateľ=Hanusove dni|dátum vydania=2026-10-13|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=}}</ref> V roku 2025 sa Milan Krajniak stal členom [[Petícia|petičného]] výboru iniciatívy Stop ETS, ktorej hlavným iniciátorom bol Igor Koso a ktorá bojuje proti rozšíreniu systému obchodovania s [[Emisie skleníkových plynov|emisnými]] kvótami (ETS2) a varuje pred vznikom „zelenej chudoby“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Potocký|meno=Erik|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizátor petície proti ETS 2 Náklady pre domácnosti môžu stúpnuť o tisíce eur, emisné povolenky vedú Európu k chudobe|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/185765/naklady-pre-domacnosti-mozu-stupnut-o-tisice-eur-emisne-povolenky-vedu-europu-k-chudobe|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-25|dátum prístupu=2026-07-14}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Petičný výbor|url=https://www.stopets.sk/kopia-o-nas/|vydavateľ=StopETS|dátum vydania=2026-06-04|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=}}</ref> Táto iniciatíva bola propagovaná najmä médiami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Články|url=https://www.stopets.sk/clanky/|vydavateľ=StopETS|dátum vydania=2026-03-20|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=}}</ref> šíriacimi problémový obsah, ako sú ''Marker'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = marker.sk (7.1) | url = https://konspiratori.sk/stranka/1813 | vydavateľ = konspiratori.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-14 | jazyk = }}</ref> ''Hlavné Správy,''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Hajdu|meno=Dominika|autor=|odkaz na autora=|titul=Hlavné správy (8.5)|url=https://konspiratori.sk/stranka/1|vydavateľ=konspiratori.sk|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=2025-08-23|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=|priezvisko2=Žugecová|meno2=Aneta}}</ref> ''eReport'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Hvorecký|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=ereport.sk (7)|url=https://konspiratori.sk/stranka/1059|vydavateľ=konspiratori.sk|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=2024-11-26|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=|priezvisko2=Žugecová|meno2=Aneta}}</ref> ''40Plus'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Rudnay|meno=Maroš|autor=|odkaz na autora=|titul=40plus.sk (7.7)|url=https://konspiratori.sk/stranka/1023|vydavateľ=konspiratori.sk|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=|priezvisko2=Žugecová|meno2=Aneta}}</ref> ''Štandard''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Hardoš|meno=Pavol|autor=|odkaz na autora=|titul=standard.sk (6.9)|url=https://konspiratori.sk/stranka/1250|vydavateľ=konspiratori.sk|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=2025-04-02|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=}}</ref> či ''ODZnova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 40plus.sk (7.7) | url = https://konspiratori.sk/stranka/1023 | vydavateľ = konspiratori.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-14 | jazyk = }}</ref>'' Medzi členov petičného výboru patria aj Tomáš Kováčik, Karol Zimmer, Marek Novák, Jozef Filko či Adam Bátovský.<ref name=":6" /> == Publikácie == * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Krajniak | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Úspešní politici slovenských dejín | vydanie = | vydavateľ = Renesans | miesto = [Pezinok] | rok = 2012 | počet strán = 103 | url = | isbn = 978-80-89402-57-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Krajniak | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Doktrína štátu : národ orlov alebo národ sluhov? | vydanie = | vydavateľ = Renesans | miesto = [Pezinok] | rok = 2012 | počet strán = 155 | url = | isbn = 978-80-89402-56-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Krajniak | meno = Ignác Milan | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Banda zlodejov : šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Kniha do ucha | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 187 | url = | isbn = 978-80-972126-0-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | <!-- priezvisko = Krajniak | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | --> titul = Prognóza je dobrá : 27 pútavých príbehov z dejín Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Kniha do ucha | miesto = Bratislava | rok = 2024 | počet strán = 217 | url = | isbn = 978-80-972126-1-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="nrsr-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Krajniak | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=920&CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="poslednykriziak-o-mne">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = http://www.poslednykriziak.sk/o-mne/ | vydavateľ = Milan Krajniak | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="aktuality-milan-krajniak-bude-kandidovat-za-prezidenta">{{Citácia periodika | priezvisko = Debnár | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Krajniak bude kandidovať za prezidenta | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594371/milan-krajniak-bude-kandidovat-za-prezidenta/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-31 | dátum prístupu = 2018-06-02 }}</ref> <ref name="ziskal-podpisy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Krajniak získal podpisy pre svoju prezidentskú kandidatúru | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/614225/milan-krajniak-ziskal-podpisy-pre-svoju-prezidentsku-kandidaturu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-08-11 | dátum prístupu = 2018-08-11 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.poslednykriziak.sk/ Posledný križiak] – osobný web * [https://web.archive.org/web/20200323073524/http://www.prezidentpomaha.sk/ PrezidentPomaha.sk] – predvolebný web ku kandidatúre na prezidenta (archív) * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=920&CisObdobia=7 Milan Krajniak] na webe Národnej rady SR * [https://krajniak.blog.sme.sk/ Blog Milana Krajniaka] na webe denníka SME (2009{{--}}2014) * [https://dennikn.sk/autor/milan-krajniak/ Blog Milana Krajniaka] na webe Denníka N (2016{{--}}2018) * [https://www.postoj.sk/autor/milan-krajniak Články Milana Krajniaka] na webe denníka Postoj (2016{{--}}súčasnosť) * [https://standard.sk/author/51/milan-krajniak Články Milana Krajniaka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240714123120/https://standard.sk/author/51/milan-krajniak |date=2024-07-14 }} na webe denníka Štandard (2020{{--}}súčasnosť) * [https://www.teraz.sk/tag/milan-krajniak Spravodajstvo týkajúce sa Milana Krajniaka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/milan-krajniak/ Spravodajstvo týkajúce sa Milana Krajniaka] na portáli agentúry SITA {{Vláda Slovenska z 21. marca 2020}} {{Ministri práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Krajniak, Milan}} [[Kategória:Osobnosti z Bojníc]] [[Kategória:Slovenskí politológovia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici SME RODINA]] [[Kategória:Politici Kresťanskej únie]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Ministri práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Absolventi Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] 369g6guy0h31egcy3gg9ln04zeyetys Izák I. 0 626332 8255819 7462121 2026-07-31T06:36:00Z Scholastikos 174170 8255819 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Izák I. Komnénos |titul = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Byzantský cisár]] |obrázok = Histamenon_nomisma-Isaac_I-sb1776.jpg |panovanie = [[1057]]{{--}}[[1059]] |korunovácia = |pôvodné meno = {{V jazyku|gkm|Ἰσαάκιος Κομνηνός|''Isaakios Komnénos''}} |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[1005]] |miesto narodenia = [[Konštantínopol]] |dátum úmrtia = [[1061]] |miesto úmrtia = [[Konštantínopol]] |miesto pochovania = |predchodca = [[Michal VI.]] |regent = |nástupca = [[Konštantín X.]] |manžel = |manželka = Katarína Bulharská |potomstvo = Manuel<br />Mária |dynastia = [[Komnénovci]] |otec = Manuel Komnénos |matka = }} '''Izák I. Komnénos''' (* [[1005]]{{--}}† [[1061]], [[Istanbul|Konštantínopol]]) bol [[Byzantská ríša|byzantským]] [[cisár]]om v rokoch [[1057]] až [[1059]] a prvým vládnucim členom pochádzajúcim z dynastie [[Komnénovci|Komnénovcov]]. == Život == Izák bol synom Manuela Komnéna Erotika, ktorý slúžil ako dôstojník u cisára [[Bazil II.|Bazila II.]] Na smrteľnej posteli zveril Manuel do cisárovej starostlivosti svojich dvoch synov, Izáka a Jána. Bazilich dal vzdelať do studijského kláštora a po dovŕšení dospelosti ich povýšil do vysokých štátnych funkcií. Počas nepokojného obdobia panovania siedmich Bazilových nástupcov si Izák dokázal svojím múdrym správaním získať dôveru vojska. V rokoch [[1042]] až [[1057]] pôsobil ako veliteľ armády v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. V roku 1057 povstal v [[Paflagónia|Paflagónii]] proti [[Michal VI.|Michalovi VI.]], ktorý ho pri jednej audiencii hrubo urazil. S podporou, ktorej sa mu dostalo zo strany predstaviteľov maloázijskej aristokracie, Michaela premohol a nastúpil na trón v Konštantínopole. [[Patriarcha (cirkev)|Patriarcha]] [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michal I. Kerularios]] ho potom [[1. september|1. septembra]] [[1057]] korunoval cisárom, čím Izákovej [[Uzurpácia (moc)|uzurpácii]] dodal háv legitimity. Prvou starosťou nového cisára bolo odmeniť svojich spolubojovníkov titulmi a úradmi, ktoré by ich dostatočne vzdialili z hlavného mesta. Ďalej tiež hodlal napraviť rozvrátené štátne financie, pričom nechal zrušiť početné oslobodenia daní a dary udelené jeho predchodcami záhaľčivým dvoranom. Súčasne si chcel zabezpečiť podiel na dôchodkoch bohatých cirkevných statkov, tým si ale proti sebe popudil patriarchu. Aby predišiel jeho výhradám zo svätokrádeže, dal Kerularia na jeseň roku [[1058]] poslať do vyhnanstva. Izák podnikol v dobe svojej vlády jediné vojenské ťaženie a to proti [[Uhorsko|uhorskému]] kráľovi [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrejovi I.]] a proti [[Pečenehovia|Pečenehom]], ktorí začali opäť pustošiť severné hranice ríše. Po uzavretí mieru s Uhorskom sa vrátil do Konštantínopolu, kde však bol postihnutý chorobou, o ktorej sa domnieval, že je smrteľná. Tejto situácie využili dvorania vedení [[Michaél Psellos|Michaélom Psellom]], ktorý Izáka primäli k tomu, aby určil [[Konštantín X.|Konštantína Duka]] za svojho nástupcu, čím bol vylúčený Izákov vlastný brat Ján Komnénos. Izák napriek prianiu svojho brata a svojej manželky, cisárovnej Kataríny, [[22. november|22. novembra]] [[1059]] abdikoval. Potom spoločne so svojou ženou a dcérou vstúpil do [[kláštor]]a. Skutočným zakladateľom komnénovskej dynastie sa tak stal až Izákov synovec [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexios]]. Hoci Izák sa za nejaký čas opäť uzdravil, netúžil už získať späť trón, ale sa odobral do studijského kláštora, kde ako [[mních]] strávil posledné dva roky svojho života štúdiom literatúry. Zomrel niekedy na prelome rokov [[1060]] a [[1061]]. Izákovým veľkým cieľom bola obnova predtým prísnej štátnej správy a posilnenie vojska. Jeho reformy, hoci neobľúbené u aristokracie a duchovenstva a nepochopené u prostého ľudu, nepochybne oddialili definitívny zánik byzantskej ríše. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko =Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora=Bohumila Zástěrová | spoluautori = et al. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = 238{{--}}239, 243, 248, 249, 266 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Psellos | meno = Michal | odkaz na autora = Michaél Psellos | prekladatelia = [[Růžena Dostálová]] | titul = Byzantské letopisy | vydanie text = Vyd. 2., v Odeonu 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Odeon | rok = 1982 | počet strán = 350 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.mittelalter-genealogie.de/_byzanz/i/isaak_1_komnenos_kaiser_von_byzanz_1061/isaak_1_kaiser_1061.html Izák I. Komnenos (nemecky)] == Zdroj == {{Preklad|cs|Izák I. Komnenos|14515395}} {{Vládca | |Štát = [[Byzantská ríša]] |Dynastia_ánonie=áno |Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Dynastia Komnénovcov]] |Titul = cisár |Od = [[1057]] |Do = [[1059]] |Predchodca = [[Michal VI.]] |Nástupca = [[Konštantín X.]] }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Narodenia v 1005]] [[Kategória:Úmrtia v 1061]] [[Kategória:Komnénovci]] [[Kategória:Panovníci, ktorí abdikovali]] [[Kategória:Byzantskí mnísi]] qpplrv1rx32mr60jzmqy2j4zwfdeg1d Diskusia k Wikipédii:Portál komunity 5 630708 8255821 8255571 2026-07-31T06:44:51Z ZRevay 301477 /* Prosím o kontrolu článku */ odpoveď 8255821 wikitext text/x-wiki == Žiadosť o odstránenie stránky Redaktor:Xpapacek == Žiadam o odstránenie stránky [[Redaktor:Xpapacek]] [..vymazané..] Ide o používateľskú stránku obsahujúcu osobné informácie nezakladujúce sa na pravde a falošný životopis tretej osoby, ktorá nesúvisí s účelom redaktorskej stránky na Wikipédii. Neželám si, aby bol tento obsah verejne dostupný. Prosím o okamžité zmazanie stránky. --[[Redaktor:Agape World Peace|Agape World Peace]] ([[Diskusia s redaktorom:Agape World Peace|diskusia]]) 09:25, 21. marec 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:47, 22. júl 2026 (UTC) == Prosím o kontrolu článku == Pripravila som v pieskovisku neutrálny článok o DPD Slovensko (som zamestnanec). Mám tam nezávislé citácie. Pozrie sa na to niekto a presunie ho do hlavného priestoru? --[[Redaktor:ZRevay|ZRevay]] ([[Diskusia s redaktorom:ZRevay|diskusia]]) 10:18, 29. júl 2026 (UTC) :{{Re|ZRevay}} Zdravím, stránku som trochu unormálnil, nie som si však istý [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranným uhlom pohľadu]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:28, 30. júl 2026 (UTC) ::Ďakujem za revíziu, skúsim ešte upraviť text, aby spĺňal kritéria, rada si nechám poradiť. Ešte mám otázku - ako túto stránku presunúť do verejného priestoru, aby tam nefigurovalo meno redaktora? Ďakujem. --[[Redaktor:ZRevay|ZRevay]] ([[Diskusia s redaktorom:ZRevay|diskusia]]) 06:44, 31. júl 2026 (UTC) 2cnwnit4iukpua3sco11t3ivqorpd1u Jerzy Korolec 0 631320 8255646 8199755 2026-07-30T15:44:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255646 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Jerzy Korolec | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Úrad2 = Veľvyslanec [[Poľsko|Poľskej republiky]] na [[Slovensko|Slovensku]] | Poradie2 = 1. | Začiatok obdobia2 = 1993 | Koniec obdobia2 = 1997 | Predchodca2 = | Nástupca2 = [[Jan Komornicki]] | Úrad = Generálny konzul v Bratislave | Poradie = | Začiatok obdobia = 1991 | Koniec obdobia = 1993 | Predchodca = | Nástupca = | Dátum narodenia = [[24. august]] [[1933]] | Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2000|08|29|1933|8|24}} | Miesto úmrtia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Politická strana = | Alma mater = [[Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej w Lublinie]] | Profesia = diplomat, historik | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manželka = | Deti = 4 | Webstránka = | Poznámky = | Popis = | Súrodenci = | Prezident2 = [[Lech Wałęsa]]<br />[[Aleksander Kwaśniewski]] }} '''Jerzy Bartłomiej Korolec''' (* [[24. august]] [[1933]], [[Varšava]] – † [[29. august]] [[2000]], [[Varšava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gazeta.pl: Archiwum|url=http://www.archiwum.wyborcza.pl/Archiwum/1,0,1203967,20000913WA-DLO,Jerzy_Bartlomiej_Korolec,.html|vydavateľ=gazetapl|dátum prístupu=2019-04-18|jazyk=pl|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2000-09-13}}</ref> bol poľský [[profesor]], [[historik]] a [[diplomat]]; Generálny konzul v [[Bratislava|Bratislave]] (1991–1993) a [[veľvyslanec]] [[Poľsko|Poľska]] na [[Slovensko|Slovensku]] (1993–1997). == Životopis == Korolec sa narodil v roku 1933. Absolvoval [[Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej w Lublinie|Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskiej v Lubline]], odbor – [[história]] a [[Filozofia|filizofia]]. Od 1962 [[Doktor (PhD.)|doktor]]. V roku 1973 získal [[Habilitácia|habilitáciu]]. Od 1991 [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]. Pôsobil na [[Poľská akadémia vied|Poľskej akadémii vied]]. Venoval sa väčšinou o [[Stredoveká filozofia|stredovekej filozofii]]. Československo navštevoval od roku 1965.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľvyslanec Poľskej republiky v SR prof. Jerzy Korolec v týchto dňoch končí svoju diplomatickú misiu|url=https://www.sme.sk/c/2065145/velvyslanec-polskej-republiky-v-sr-prof-jerzy-korolec-v-tychto-dnoch-konci-svoju-diplomaticku-misiu.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-04-18|jazyk=sk|meno=Małgorzata|priezvisko=Wojcieszyńska|dátum vydania=1997-02-17}}</ref> V rokoch 1991–1993 bol Generálnym konzulom v Bratislave. V rokoch 1993–1997 bol prvým [[Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave|Veľvyslancom Poľskej republiky na Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=25. rocznica nawiązania stosunków polsko-słowackich|url=https://bratyslawa.msz.gov.pl/pl/aktualnosci/25__rocznica_nawiazania_stosunkow_polsko_slowackich|vydavateľ=bratyslawa.msz.gov.pl|dátum prístupu=2019-04-18|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2017-12-31|jazyk=pl}}</ref> Otec štyroch detí, medzi inými [[Marcin Korolec|Marcina Koroleca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcin Korolec – Persistent Pole|url=https://www.politico.eu/article/persistent-pole/|vydavateľ=POLITICO|dátum vydania=2013-11-06|dátum prístupu=2019-04-18|meno=Dave|priezvisko=Keating|jazyk=en}}</ref> == Ocenenia == * [[Rad Bieleho dvojkríža]] II. triedy od prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] za záchranu ľudí v horách na obidvoch stranách hranice, 3. február 1997<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prezident SR - Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993-1998|url=https://archiv.prezident.sk/indexbaf8.html?statne-vyznamenania-udelene-v-rokoch-19931998|vydavateľ=prezident.sk|dátum vydania=2015-01-01|dátum prístupu=2019-04-18|priezvisko=|meno=|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210624210011/https://archiv.prezident.sk/indexbaf8.html?statne-vyznamenania-udelene-v-rokoch-19931998|dátum archivácie=2021-06-24}}</ref> * [[Rad Polonia Restituta]] V. triedy od prezidenta [[Aleksander Kwaśniewski|Aleksandra Kwaśniewskeho]] za zásluhy v diplomatickej službe, 28. apríl 1997<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 27 kwietnia 1997 r. o nadaniu orderów|url=https://www.prawo.pl/akty/m-p-1997-47-457,16826953.html|vydavateľ=www.prawo.pl|dátum prístupu=2019-04-18|priezvisko=|meno=|dátum vydania=1997-04-28}}</ref> == Dielo == * Jerzy B. Korolec, ''Filozofia moralna [[Jean Buridan|Jana Burydana]]: paryski wzór krakowskich dysput z zakresu "Etyki" w pierwszej połowie XV w.'', Wrocław [etc.]: Zakład Narodowy im. Ossolińskich. Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, 1973. * Jerzy B. Korolec, Repertorium commentariorum medii aevi in Aristotelem Latinorum quae in Bibliotheca olim Universitatis Pragensis nunc Státní Knihovna CSR vocata asservantur, Wrocław, 1977. * Jerzy B. Korolec, ''Filozofia moralna'', Wrocław: Zakład Narodowy im. Ossolińskich, 1980, {{ISBN|9788304000148}}. * Jerzy B. Korolec, ''Le commentaire d'Averroès sur l' Éthique a Nicomaque'', Louvain-La-Neuve: Société Internationale, 1985. * Mikołaj Olszewski (ed.), ''Wolność, cnota, praxis'', Warszawa: Wydawnictwo Instytutu Filozofii i Socjologii Polskiej Akademii Nauk, 2006, {{ISBN|8373881026}}. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == *{{Preklad|pl|Jerzy Korolec|55870741}} == Literatúra == * Tadeusz Kosobudzki, MSZ od A do Z. Ludzie i sprawy Ministerstwa Spraw zagranicznych w latach 1990-1995, Warszawa: Wydawnictwo'69, 1997, {{ISBN|83-8624-409-7}}, s. 118. * Juliusz Domański, ''Jerzy Bartłomiej Korolec, 24 août 1933 – 29 août 2000'', Mediaevalia Philosophica Polonorum 34 (2001), s. 7–9. * Antoni Krawczyk, ''Wokół książki „Jerzy B. Korolec: Wolność Cnota Praxis"''. Mikołaj Olszewski (ed.). Warszawa 2006, Kwartalnik Historii Nauki i Techniki R. 54/1: 2009, s. 191-200. [http://bazhum.muzhp.pl/media//files/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1-s191-200/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1-s191-200.pdf Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190212012041/http://bazhum.muzhp.pl/media//files/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1-s191-200/Kwartalnik_Historii_Nauki_i_Techniki-r2009-t54-n1-s191-200.pdf |date=2019-02-12 }}. == Iné projekty == {{projekt|q=Jerzy Korolec}} {{Veľvyslanci Poľska na Slovensku}} {{DEFAULTSORT:Korolec, Jerzy}} [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Poľsku]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža II. triedy]] [[Kategória:Poľskí diplomati]] [[Kategória:Poľskí historici]] [[Kategória:Nositelia poľských radov a vyznamenaní]] [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Veľvyslanci Poľska na Slovensku]] [[Kategória:Pracovníci Poľskej akadémie vied]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki]] {{Autoritné údaje}} gq7mvsuwp079hi1061fe48p6tq6x92x Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko 2 635097 8255726 8255297 2026-07-30T19:35:14Z MelchiorSK 157187 8255726 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Arsukisdze | Rodné meno = | Popis osoby = gruzínsky [[architekt]] a [[Staviteľstvo|staviteľ]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. storočie]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[11. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Arsukisdze''' ({{V jazyku|kat|არსუკისძე|''Arsukisdze''}}; fl. [[10. storočie|10.]]{{--}}[[11. storočie]]) bol [[Stredovek|stredoveký]] [[Gruzínci|gruzínsky]] [[architekt]] a staviteľ, ktorému sa pripisuje autorstvo chrámu Sveticchoveli v [[Mccheta|Mcchete]], jednej u najvýznamnejších pamiatok gruzínskej sakrálnej architektúre.<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = ვახტანგ | priezvisko zborník = ბერიძე | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = არსუკისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1997 | isbn = | dátum prístupu = | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/21888 | diel = 1. ა{{--}}გილდია | typ dielu = ტომი | strany = 208 | jazyk = kat | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. Arsukisdze. In: ''Enciklopedia sakartvelo''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 1. A{{--}}Gildia] }}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = არსუკისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა | miesto = თბილისი | rok = | isbn = | dátum prístupu = | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00004116/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat | poznámka = [Arsukisdze. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka] }}</ref> == Život == Bližšie údaje o dátume a mieste jeho narodenia ani úmrtia nie sú známe. Arsukisdzeho meno je doložené dvoma stavebnými nápismi na východnej a severnej fasáde katedrály Sveticchoveli v Mcchete, ktorú dal v rokoch [[1010]]{{--}}[[1029]] na mieste staršieho chrámu vybudovať katolikos Melchisedech I. Na severnej [[Fasáda|fasáde]] sa nachádza [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] pravej ruky s nápisom „''Ruka služobníka Arsukidzeho. Zmiluj sa''.“, zatiaľ čo nápis na východnej fasáde obsahuje prosbu „''Ušetri ruku otroka Arsukidzeho''.“ Tieto [[Epigrafia|epigrafické]] pamiatky sa stali východiskom legendy o „pravej ruke Arsukidzeho“, podľa ktorej architekt zahynul ešte pred dokončením stavby. Hodnoverné historické pramene však túto tradíciu nepotvrdzujú. Arsukisdze pravdepodobne zomrel alebo zahynul pred dokončením katedrály v roku 1029.<ref name=":0" /> == Dielo == [[Súbor:Sweti Cchoweli.JPG|náhľad|Chrám Sveticchoveli, [[11. storočie]], [[Mccheta]]]] K jeho najvýznamnejším pripisovaným dielam patrí chrám Sveticchoveli v Mcchete, jedna z vrcholných pamiatok stredovekej gruzínskej sakrálnej architektúry. Chrám bol vybudovaný v rokoch 1010{{--}}1029 na podnet katolika Melchisedecha I., ktorý poveril Arsukisdzeho výstavbou nového chrámu na mieste staršieho chrámu zo [[4. storočie|4.]]{{--}}[[5. storočie|5. storočia]].<ref name=":1" /> Arsukisdze navrhol monumentálny pozdĺžny trojlodný kupolový chrám s krížovou dispozíciou, ktorého [[Kupola|kupolu]] nesú štyri mohutné [[pilier]]e. Východný záver [[interiér]]u tvorí trojica [[Apsida (architektúra)|apsíd]], ktoré nie sú navonok priznané. Ich existenciu v [[exteriér]]i naznačujú iba dva výklenky na východnom [[Priečelie|priečelí]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Neubauer | meno = Edith | odkaz na autora = | titul = Gruzie | vydanie = | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 1981 | isbn = | kapitola = Kultura v době plně rozvinutého feudalismu od druhé poloviny 10. století do poloviny 13. století | strany = 137 | jazyk = cs }}</ref> Architektonická koncepcia stavby sa vyznačuje harmonickými proporciami, vyváženou kompozíciou fasád, monumentálnym riešením vnútorného priestoru, bohatou kamenárskou výzdobou a technicky náročnými konštrukčnými riešeniami. Chrám Sveticchoveli predstavuje jeden z rozhodujúcich medzníkov vo vývoji gruzínskej sakrálnej architektúry. Jeho architektonické riešenie syntetizuje stavebné tradície južného [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínska]] i ďalších regionálnych škôl do uceleného a originálneho diela, ktoré dokumentuje vysokú úroveň gruzínskeho staviteľstva na začiatku [[11. storočie|11. storočia]]. Arsukisdzemu sa pripisuje aj autorstvo vstupnej brány západne od chrámu. Predpokladá sa, že brána vznikla súčasne s výstavbou chrámu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = ბერიძე | meno = ვახტანგ | odkaz na autora = | titul = ძველი ქართველი ოსტატები : ხუროთმოძღვრები, მხატვრები, ოქრომჭედლები და კალიგრაფისტები | vydanie = | vydavateľ = ქართული ხელოვნების მოღვაწეები | miesto = თბილისი | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. ''Dzveli kartveli ostatebi: churotmodzgvrebi, mchatvrebi, okromčedlebi da kaligrapistebi''. Tbilisi : Kartuli chelovnebis mogvaceebi] | jazyk = kat }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krno | meno = Miloš | odkaz na autora = | titul = Ak je na zemi raj: gruzínske kapitoly | vydanie = 1 | vydavateľ = Karpaty-Infopress | miesto = Bratislava | rok = 2002 | isbn = 80-968 533-2-5 | kapitola = | strany = 92 | jazyk = }} Autoritné údaje DEFAULTSORT:Arsukisdze Kategória:Narodenia v 10. storočí Kategória:Úmrtia v 11. storočí Kategória:Gruzínski architekti = Kallinikos z Héliopolisu = {{Infobox Osobnosť | Meno = Kallinikos z Héliopolisu | Rodné meno = | Popis osoby = byzantský [[architekt]], [[Staviteľstvo|staviteľ]], vynálezca a [[Alchýmia|alchymista]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[6. storočie]] | Miesto narodenia = asi [[Baalbek|Héliopolis]] | Dátum úmrtia = [[7. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Byzantská ríša]] | Národnosť = [[Židia|židovská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Kallinikos z Héliopolisu'''<ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Grécky oheň | url kapitoly zborník = | priezvisko = Lešník | meno = František | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia mýtov | vydavateľ = Typopress | miesto = Košice | rok = 2017 | isbn =978-80-8129-066-4 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 66 | jazyk = }}</ref> ({{V jazyku|grc|Καλλίνικος|''Kallinikos''}}, {{V jazyku|lat|''Callinicus''}}; fl. [[6. storočie|6.]]{{--}}[[7. storočie]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[architekt]], [[Staviteľstvo|staviteľ]], vynálezca a [[Alchýmia|alchymista]] [[Židia|židovského pôvodu]], ktorý pôsobil na dvore cisára [[Konštantín IV. (Byzantská ríša)|Konštantína IV.]] Pripisuje sa mu vynález alebo zdokonalenie [[Grécky oheň|gréckeho ohňa]], predstavujúcej jednu z najvýznamnejších technologických inovácií byzantského vojenstva.<ref name=":2">{{Citácia knihy | editori = Oliver Nicholson | titul = The Oxford Dictionary of Late Antiquity | miesto = New York | kapitola zborník = Callinicus | meno zborník = Oliver | priezvisko zborník = Nicholson | autor zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 2018 | strany = 284 | isbn = 978-0-19-881624-9 | zväzok = 1 | typ zväzku = Vol. A{{--}}I | jazyk = en }}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Callinicus of Heliopolis | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/biography/Callinicus-of-Heliopolis | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Encyclopædia Britannica, Inc | miesto = Chicago | jazyk = en }}</ref> == Život == [[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|náhľad|[[Miniatúra (maliarstvo)|Miniatúra]] zobrazujúca použitie [[Grécky oheň|gréckeho ohňa]] byzantskou flotilou proti loďstvu [[Tomáš Slovan|Tomáša Slovana]] v Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky, [[12. storočie]], fol. 34 v. b., dnes Biblioteca Nacional de España, [[Madrid]]]] Bližšie údaje o jeho živote ani o dátumoch narodenia a úmrtia nie sú známe. Jeho život a činnosť sú doložené predovšetkým z byzantských [[Kronika (stredovek)|kroník]], najmä v diele ''Chronographia'' od [[Theofanes Homologétes|Theofana Homologéta]]. Podľa byzantských kronikárov Kallinikos pochádzal z Héliopolisu (dnešný [[Baalbek]] v [[Libanon]]e) a pravdepodobne bol židovského pôvodu.<ref name=":3" /><ref name=":2" /> Pravdepodobne študoval v [[Alexandria|Alexandrii]]. Byzantský kronikár [[11. storočie|11. storočia]] [[Georgios Kedrenos]] vo svojom diele ''Compendium historiarum'' uvádza, že Kallinikos po arabskom dobytí [[Sýria|Sýrie]] utiekol v [[60. roky 7. storočia|60. rokoch]] alebo na začiatku [[70. roky 7. storočia|70. rokov 7. storočia]] do [[Istanbul|Konštantínopola]], kde vstúpil do služieb cisára Konštantína IV.<ref name=":3" /> V dobových prameňoch je označovaný ako ''mechanikos'' alebo architekt. Pravdepodobne sa podieľal na rôznych stavebných aktivitách, najmä výstavbe [[prístav]]ov, [[Opevnenie|opevnení]] a [[Loď|lodí]]. Kallinikovi sa pripisuje vynález gréckeho ohňa, ktorý predstavoval významnú technologickú inováciu byzantského vojenstva. Hoci jeho podiel na vzniku tejto zbrane nemožno na základe dochovaných prameňov jednoznačne potvrdiť, v [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografii]] je všeobecne považovaný za jej vynálezcu alebo významného zdokonaľovateľa.<ref name=":3" /> Grécky oheň predstavoval mimoriadne účinnú zápalnú zmes vystrekovanú prostredníctvom špeciálnych sifónov na nepriateľské lode. Jeho presné zloženie bolo známe iba cisárskemu dvoru a osobám povereným jeho výrobou. Grécky oheň pravdepodobne pozostával zo zmesi [[Nafta|nafty]], [[Smola|smoly]], [[Síra|síry]] a ďalších, dodnes presne neidentifikovaných zložiek.<ref name=":4">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = CALLINICUS OF HELIOPOLIS | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biographical encyclopedia of scientists | vydavateľ = Institute of Physics Pub | miesto = Bristol | rok = 1994 | isbn = 0-7503-0285-2 | dátum prístupu = | url = | diel = 1. A{{--}}K | typ dielu = Vol. | strany = 136{{--}}137 | jazyk = en }}</ref> Podľa Theofana Homologéta bol prvýkrát nasadený v námornej bitke pri Kyziku okolo roku [[673]], neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pri obrane Konštantínopola počas prvého arabského obliehania v rokoch [[674]]{{--}}[[678]]. Niektoré neskoršie pramene, predovšetkým dielo Michaela Sýrčana, uvádzajú jeho použitie už okolo roku [[671]] proti arabskému loďstvu pri pobreží [[Lýkia|Lýkie]].<ref name=":2" /><ref name=":4" /> Zavedenie gréckeho ohňa výrazne posilnilo obranyschopnosť Byzantskej ríše a významne prispelo k zastaveniu arabskej expanzie vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Technológia jeho výroby sa stratila pravdepodobne po dobytí a [[Pád Konštantínopola|vyplienení Konštantínopola]] križiakmi v roku [[1204]].<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = | url kapitoly zborník = | priezvisko = Oman | meno = Charles | odkaz na autora = | titul = A History of the Art of War in the Middle Ages | vydavateľ = Burt Franklin | miesto = New York | rok = 1924 | isbn = | dátum prístupu = | url = | diel = 2 | typ dielu = Vol. | strany = 46{{--}}47 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Partington | meno = James Riddick | odkaz na autora = | titul = A History of Greek Fire and Gunpowder | vydanie = | vydavateľ = W. Heffer and Sons | miesto = Cambridge | rok = 1960 | isbn = | kapitola = | strany = 12{{--}}14, 30{{--}}32 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Herbst | meno = Judith | odkaz na autora = | titul = The History of Weapons | vydanie = | vydavateľ = Lerner Publishing Group | miesto = London | rok = 2006 | isbn = 978-0-8225-3805-9 | kapitola = | strany = 7 | jazyk = en }} * {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník =Kalinizio Heliopoliskoa | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lur hiztegi entziklopedikoa | url = https://www.euskadi.eus/web01-a2lurhiz/eu/contenidos/termino/_c03340/eu_k_0275/k0275.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Lur argitaletxea | miesto = Donostia | jazyk = eus }} == Externé odkazy == Autoritné údaje DEFAULTSORT:Kallinikos z Héliopolisu Kategória:Narodenia v 6. storočí Kategória:Úmrtia v 7. storočí Kategória:Byzantskí architekti = Ilarion (gruzínsky svätec) = {{Infobox Svätec | Titul = svätý | Meno = Ilarion | Popis osoby = gruzínsky svätec a mních | Obrázok = Hilarion the Iberian, detail from icon at Saint Catherine's Monastery.jpg | Popis obrázka = | Dátum narodenia = [[816]]/[[822]] | Miesto narodenia = Kacheti | Dátum úmrtia = [[869]]/[[875]]/[[882]] | Miesto úmrtia = [[Solún]] | Začatie beatifikačného procesu = | Začal beatifikačný proces = | Beatifikačný proces diecéza = | Dátum vyhlásenia za ctihodného = | Vyhlásil za ctihodného = | Dátum blahorečenia = | Miesto blahorečenia = | Blahorečil = | Dátum svätorečenia = | Miesto svätorečenia = | Svätorečil = | Atribúty = | Patronát = | Cirkev = | Sviatok = 19. november, 2. december | Stupeň liturgického slávenia = <!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --> | Portál1 = Byzantská ríša | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ilarion '''({{V jazyku|kat|ილარიონ ქართველი|''Ilarion Kartveli''}}; * 816/[[822]], Kacheti{{--}}† 869/875/[[882]], [[Solún]]) bol [[Stredovek|stredoveký]] [[Gruzínci|gruzínsky]] [[mních]], zakladateľ kláštorov, [[Taumaturgos|divotvorca]] a [[svätec]]. Pochádzal zo šľachtického rodu Donauriov v Kachetii a významne sa podieľal na rozvoji gruzínskeho mníšstva, kláštornej architektúry a duchovného života. Pôsobil v [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Sýria|Sýrii]], [[Palestína (územie)|Palestíne]], [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] i v Solúne, kde prežil posledné roky života. V gruzínskej hagiografickej tradícii je uctievaný ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov gruzínskeho mníšstva [[9. storočie|9. storočia]] a jeho život sa stal námetom viacerých životopisných a hymnografických diel. == Život == == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == == Externé odkazy == 9bj0gj29ekquq6hkko19mey8p5ahemf KFC Komárno 0 635418 8255831 8226786 2026-07-31T07:18:28Z RobKFC 301636 /* */ 8255831 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = KFC Komárno | obrázok = | celýnázov = Komárňanský futbalový club Komárno, Komáromi Football Club | prezývka = KFC | založený = [[29. apríl]] [[1900]] | rozpustený = | štadión = Futbalový štadión Komárno, Športová 1, 945 01 Komárno | kapacita = 5 150 | predseda = {{SVK}} Juraj Baráth | tréner = {{SVK}} Norbert Czibor | liga = [[Niké liga]] | sezóna = [[Niké liga 2025/2026|2025/2026]] | pozícia = 11. miesto | vzor_lp1 = | vzor_t1 =_shoulder_stripes_white_stripes | vzor_pp1 = | ľavéplece1 = 7D26CD | telo1 = 7D26CD | pravéplece1 = 7D26CD | trenírky1 = 7D26CD | ponožky1 = 7D26CD | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | ľavéplece2 =7D26CD | telo2 =FFFFFF | pravéplece2 =7D26CD | trenírky2 =FFFFFF | ponožky2 =FFFFFF |logo=}} '''KFC Komárno''' ({{vjz|hun|Komáromi KFC}}) je slovenský [[futbalový klub]] z mesta [[Komárno]], hrajúci v [[2. slovenská futbalová liga|Niké Lige.]] Je to vôbec najstarší klub hrajúci v najvyššej lige a [[Slovenské futbalové kluby podľa roku založenia|3. najstarší aktívny futbalový klub]] nachádzajúci sa na území [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KFC Komárno - História | url = http://www.kfckomarno.sk/svk/pages/historia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20120228233036/http://www.kfckomarno.sk/svk/pages/historia/ | vydavateľ = kfckomarno.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | dátum archivácie = 2012-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Klub bol [[Slovenské futbalové kluby podľa roku založenia|založený v roku 1900]] pod názvom ''Komáromi Labdarúgó Társaság''. Po dvoch rokoch ho premenovali na ''Komáromi Football Club'', z čoho plynie skratka používaná dodnes (KFC). Historicky prvý zápas klubu sa odohral 29. júla 1900 proti Budapešť Kistétény. Komárno prehralo 0:5. Najslávnejším hráčom Komárna je [[Szilárd Németh]], ktorý je tretím najlepším strelcom [[Slovenské národné futbalové mužstvo|slovenskej reprezentácie]] po [[Róbert Vittek|Róbertovi Vittekovi]] (23 gólov) a [[Marek Hamšík|Marekovi Hamšíkovi]] (24 gólov). == Historické názvy == * [[1900]] – '''Komáromi LT''' (''Komáromi Labdarúgó Társaság'') * [[1902]] – '''Komáromi FC''' (''Komáromi Football Club'') * [[1945]] – '''ŠK Sokol Železničiar Komárno''' (''Športový klub Sokol Železničiar Komárno'') * [[1946]] – '''Slovan MNV Komárno''' (''Slovan miestny národný výbor Komárno'') * [[1951]] – '''TJ Sokol Škoda Komárno''' (''Telovýchovná jednota Sokol Škoda Komárno'') * [[1952]] – '''TJ Spartak Komárno''' (''Telovýchovná jednota Spartak Komárno'') * [[1984]] – '''TJ Spartak ZŤS Komárno''' (''Telovýchovná jednota Spartak Závody ťažkého strojárstva Komárno'') * [[1990]] – '''KFC Komárno''' (''Komárňanský futbalový club Komárno'') * [[1993]] – '''FK 1899 Komárno''' (''Futbalový klub 1899 Komárno'') * [[2002]] – '''KFC Majorka Komárno''' (''Komárňanský futbalový club Majorka Komárno'') * [[2007]] – '''KFC Komárno''' (''Komárňanský futbalový club Komárno'') == Umiestnenie v jednotlivých sezónach == ; Stručný prehľad Zdroj::<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Révkomárom, KFC Komárom-KFC Komarno (bajnoki múlt) • csapatok • Magyarfutball.hu | url = https://www.magyarfutball.hu/hu/csapat/3179/bajnoki-mult | vydavateľ = www.magyarfutball.hu | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = hu | priezvisko = Magyarfutball.hu}}</ref> <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Új Szó 1948-2022 {{!}} Library {{!}} Hungaricana | url = https://library.hungaricana.hu/en/collection/helyi_lapok_somorja_uj_szo/ | vydavateľ = library.hungaricana.hu | dátum prístupu = 2024-09-14}}</ref> Účasť v súťažiach * 1918–1919: Vidéki bajnokság – sk. Nyugati (I. osztály) * 1939–1940: Nemzeti bajnokság II – sk. Dunántúli * 1940–1941: Nemzeti bajnokság III – sk. Nyugati * 1941–1942: Északdunántúli kerület – sk. A (I. osztály) * 1942–1943: Nemzeti bajnokság III – sk. Budakörnyéki * 1943–1944: Nemzeti bajnokság III – sk. Dunántúli * 1967–1968: Krajský přebor – sk. Západ * 1968–1969: I. A trieda {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Sever * 1969–1970: I. A trieda {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Jihovýchod * 1970–1975: Krajský přebor – sk. Západ * 1975–1977: Divize E * 1977–1978: 1. SNFL * 1978–1981: Divizia – sk. Západ * 1981–1986: 2. SNFL – sk. Západ * 1986–1987: Divize SK-Západ (Juhovýchod) * 1987–1993: 2. SNFL – sk. Západ * 1993–1994: 4. liga {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} * 1994–2001: 3. liga – sk. Západ * 2001–2002: 4. liga {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} Juhovýchod * 2011–2013: Majstrovstvá regiónu {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} * 2013–2014: 3. liga {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} * 2014–2017: [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] * 2017–2024: [[2. slovenská futbalová liga|2. liga]] * 2024-: [[Niké liga|1.liga]] ; Jednotlivé ročníky Zdroj:<ref name=":0" /> <ref name=":1" /> <small>'''Legenda:''' Z – zápasy, V – výhry, R – remízy, P – porážky, SG – strelené góly, OG – obdržané góly, +/− – rozdiel skóre, B – body, červené podfarbenie – zostup, zelené podfarbenie – postup, fialové podfarbenie – reorganizácia, zmena skupiny či súťaže</small> {| class="wikitable" style="text-align:center |- | colspan="12" |{{flagicon|Uhorsko}} Maďarsko (1900–1919) |- ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33"| Sezóny ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="300"| Liga ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33"| Úroveň ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Z ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |V ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |R ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |P ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |SG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |OG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |+/− ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |B ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Pozícia |- |1918/19 | align="left" | Vidéki bajnokság – Nyugati (I. osztály) |2 |4 |2 |0 |2 |3 |7 |−4 |'''4''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''4.''' |- | colspan="12" |{{flagicon|Československo}} Československo (1919–1938) |- ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Sezóny ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="300" |Liga ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Úroveň ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Z ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |V ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |R ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |P ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |SG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |OG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |+/− ! style="color:#FFFFFF; background:#800080; width="33"|B ! style="color:#FFFFFF; background:#800080; width="33"|Pozícia |- |1934/35 | align="left" | Slovensko-podkarpatská divízia - západ |2 |18 |6 |3 |9 |28 |39 | -11 |'''15''' |'''8.''' |- |1935/36 | align="left" | Slovensko-podkarpatská divízia - západ |2 |18 |8 |3 |7 |32 |34 | -2 |'''19''' |'''6.''' |- |1936/37 | align="left" | Slovensko-podkarpatská divízia - západ |2 |20 |7 |6 |7 |32 |46 | -14 |'''20''' |'''6.''' |- |1938/39 | align="left" | Slovensko-podkarpatská divízia - západ |2 |20 |8 |4 |8 |52 |34 | +18 |'''20''' |'''5.''' |- | colspan="12" |{{flagicon|Maďarsko (1920-1946)}} Maďarsko (1939–1944) |- ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33"| Sezóny ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="300"| Liga ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33"| Úroveň ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Z ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |V ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |R ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |P ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |SG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |OG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |+/− ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |B ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Pozícia |- |1939/40 | align="left" | Nemzeti bajnokság II – sk. Dunántúli |2 |26 |5 |7 |14 |30 |51 |−21 |'''17''' | bgcolor="#FFCCCC" |'''13.''' |- |1940/41 | align="left" | Nemzeti bajnokság III – sk. Nyugati |3 |22 |4 |2 |16 |21 |58 |−37 |'''10''' | bgcolor="#FFCCCC" |'''11.''' |- |1941/42 | align="left" | Északdunántúli kerület – sk. A (I. osztály) |4 |26 |17 |5 |4 |82 |35 | +47 |'''39''' | bgcolor="#ace1af" |'''2.''' |- |1942/43 | align="left" | Nemzeti bajnokság III – sk. Budakörnyéki |3 |26 |15 |2 |9 |55 |49 | +6 |'''32''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''5.''' |- |1943/44 | align="left" | Nemzeti bajnokság III – sk. Dunántúli |3 |26 |16 |4 |6 |93 |50 | +43 |'''36''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''1.''' |- | colspan="12" |{{flagicon|Československo}} Československo (1945–1993) |- ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Sezóny ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="300" |Liga ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Úroveň ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |Z ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |V ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |R ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |P ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |SG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |OG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;width="33" |+/− ! style="color:#FFFFFF; background:#800080; width="33"|B ! style="color:#FFFFFF; background:#800080; width="33"|Pozícia |- |1955 | align="left" | Oblastná súťaž - Skupina E |3 |22 |15 |2 |5 |59 |40 | +19 |'''32''' |'''3.''' |- |1956 | align="left" | Oblastná súťaž - Skupina E |3 |22 |11 |1 |10 |45 |37 | +8 |'''23''' |'''5.''' |- |1957/58 | align="left" | Oblastná súťaž - Skupina E |3 |33 |14 |7 |12 |65 |52 | +13 |'''35''' |'''6.''' |- |1958/59 | align="left" | Oblastná súťaž - Skupina E |3 |26 |10 |3 |13 |44 |45 | -1 |'''23''' |'''10.''' |- |1967/68 | align="left" | Krajský prebor – sk. Západ |4 |26 |9 |4 |13 |27 |45 |−18 |'''22''' | bgcolor="#FFCCCC" |'''13.''' |- |1968/69 | align="left" | I. A trieda {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Sever |5 |26 |13 |2 |11 |55 |36 | +19 |'''28''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''6.''' |- |1969/70 | align="left" | I. A trieda {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Jihovýchod |6 |24 |15 |4 |5 |56 |23 | +33 |'''34''' | bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |1970/71 | align="left" | Krajský prebor – sk. Západ |5 |26 |10 |2 |15 |28 |52 |−24 |'''19''' |'''12.''' |- |1971/72 | align="left" | Krajský prebor – sk. Západ |5 |26 |9 |5 |12 |35 |42 |−7 |'''23''' |'''10.''' |- |1972/73 | align="left" | Krajský prebor – sk. Západ |5 |23 |13 |3 |7 |46 |30 | +16 |'''29''' |'''2.''' |- |1973/74 | align="left" | Krajský prebor – sk. Západ |5 |28 |16 |3 |9 |65 |27 | +38 |'''35''' |'''3.''' |- |1974/75 | align="left" | Krajský prebor – sk. Západ |5 |28 |15 |5 |8 |38 |29 | +9 |'''35''' | bgcolor="#ace1af" | '''1.''' |- |1975/76 | align="left" | Divízia E |4 |25 |11 |5 |10 |34 |39 |−5 |'''27''' |'''5.''' |- |1976/77 | align="left" | Divízia E |4 |26 |15 |6 |5 |41 |23 | +18 |'''36''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''1.''' |- |1977/78 | align="left" | 1. slovenská národná fotbalová liga |2 |30 |4 |9 |17 |36 |74 |−38 |'''17''' | bgcolor="#FFCCCC" |'''16.''' |- |1978/79 | align="left" | Divízia – sk. Západ |3 |22 |11 |6 |5 |40 |26 | +14 |'''28''' |'''2.''' |- |1979/80 | align="left" | Divízia – sk. Západ |3 |22 |10 |4 |8 |39 |34 | +5 |'''24''' |'''4.''' |- |1980/81 | align="left" | Divízia – sk. Západ |3 |22 |10 |5 |7 |39 |33 | +6 |'''25''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''4.''' |- |1981/82 | align="left" | Divízia – sk. Západ |3 |30 |13 |4 |13 |49 |58 |−9 |'''30''' |'''9.''' |- |1982/83 | align="left" | Divízia – sk. Západ |3 |30 |10 |4 |16 |29 |54 |−25 |'''24''' |'''15.''' |- |1983/84 | align="left" | Divízia – sk. Západ |3 |30 |14 |7 |9 |45 |41 | +4 |'''35''' |'''4.''' |- |1984/85 | align="left" | Divízia – sk. Západ |3 |30 |13 |5 |12 |44 |44 |0 |'''31''' |'''7.''' |- |1985/86 | align="left" | 2. SNFL – sk. Západ |3 |30 |11 |6 |13 |34 |54 |−20 |'''28''' | bgcolor="#FFCCCC" |'''13.''' |- |1986/87 | align="left" | Divízia – sk. Západ (Juhovýchod) |4 |26 |13 |5 |8 |62 |35 | +28 |'''31''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''5,''' |- |1987/88 | align="left" | Divízia – sk. Západ (Juhovýchod) |4 |30 |19 |5 |6 |73 |35 | +38 |'''43''' |'''3.''' |- |1988/89 | align="left" | Divízia – sk. Západ (Juhovýchod) |4 |30 |18 |4 |8 |66 |37 | +29 |'''40''' |'''2.''' |- |1989/90 | align="left" | Divízia – sk. Západ (Juhovýchod) |4 |30 |15 |3 |12 |59 |44 | +15 |'''33''' |'''5.''' |- |1990/91 | align="left" | Divízia – sk. Západ (Juhovýchod) |4 |30 |12 |4 |14 |52 |32 | +20 |'''28''' |'''12.''' |- |1991/92 | align="left" | Divízia – sk. Západ (Juhovýchod) |4 |30 |9 |13 |8 |34 |34 |0 |'''31''' |'''8.''' |- |1992/93 | align="left" | Divízia – sk. Západ (Juhovýchod) |4 |30 |11 |10 |9 |45 |32 | +13 |'''32''' | bgcolor="#CCCCFF"|'''6.''' |- | colspan="12" |{{flagicon|Slovensko}} Slovensko (1993–) |- ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |Sezóny ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="300" |Liga ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |Úroveň ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |Z ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |V ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |R ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |P ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |SG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |OG ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |+/− ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |B ! style="color:#FFFFFF; background:#800080;"! width="33" |Pozícia |- |1993/94 | align="left" | 4. liga {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} |4 |30 |15 |8 |7 |48 |29 | +19 |'''38''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''4.''' |- |1994/95 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |30 |12 |1 |17 |49 |47 | +2 |'''37''' |'''9.''' |- |1995/96 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |30 |10 |11 |9 |33 |36 |−3 |'''41''' |'''7.''' |- |1996/97 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |30 |10 |10 |10 |36 |40 |−4 |'''40''' |'''8.''' |- |1997/98 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |32 |13 |3 |16 |42 |48 |−6 |'''42''' |'''9.''' |- |1998/99 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |32 |12 |7 |13 |40 |51 | -11 |'''43''' |'''10.''' |- |1999/00 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |34 |18 |3 |13 |60 |53 | +7 |'''57''' |'''6.''' |- |2000/01 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |30 |8 |3 |19 |34 |58 | -24 |'''27''' | bgcolor="#FFCCCC" |'''16.''' |- |2001/02 | align="left" | 4. liga {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Jihovýchod |4 |30 |14 |6 |10 |52 |46 | +6 |'''48''' |'''7.''' |- |2002/03 | align="left" | 4. liga {{Tooltip|ZsFZ|Západoslovenského futbalového zväzu}} – sk. Jihovýchod |4 |30 |19 |2 |9 |58 |34 | +24 |'''59''' | bgcolor="#ace1af" |'''2.''' |- |2003/04 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |30 |14 |6 |10 |40 |34 | +6 |'''45''' |'''6.''' |- |2004/05 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |30 |6 |9 |15 |24 |50 | -26 |'''27''' |'''14.''' |- |2005/06 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |30 |2 |3 |25 |16 |107 | -91 |'''9''' | bgcolor="#FFCCCC" |'''16.''' |- |2006/07 | align="left" | 4. liga - sk. Západ |4 |30 |10 |3 |17 |38 |54 | -16 |'''33''' |'''13.''' |- |2007/08 | align="left" | 4. liga - sk. Západ |4 |30 |11 |6 |13 |54 |54 |0 |'''39''' |'''8.''' |- |2008/09 | align="left" | 4. liga - sk. Západ |4 |30 |10 |8 |12 |39 |45 |6 |'''38''' |'''9.''' |- |2009/10 | align="left" | 4. liga - sk. Západ |4 |30 |11 |4 |15 |49 |52 | -3 |'''37''' |'''8.''' |- |2010/11 | align="left" | 4. liga - sk. Západ |4 |30 |23 |3 |4 |78 |21 |57 |'''72''' | bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |2011/12 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |4 |30 |16 |6 |8 |47 |29 | +18 |'''54''' |'''4.''' |- |2012/13 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |4 |28 |16 |7 |5 |61 |34 | +27 |'''55''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''3.''' |- |2013/14 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |4 |30 |20 |4 |6 |56 |33 | +23 |'''64''' |'''2.''' |- |2014/15 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |32 |10 |9 |13 |39 |46 |−7 |'''39''' |'''11.''' |- |2015/16 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |32 |13 |7 |12 |51 |51 |0 |'''46''' |'''9.''' |- |2016/17 | align="left" | [[3. liga|3. liga – sk. Západ]] |3 |36 |23 |9 |4 |83 |32 | +51 |'''78''' | bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2017/2018|2017/18]] | align="left" | [[2. slovenská futbalová liga]] |2 |30 |12 |7 |11 |49 |58 |−9 |'''43''' |'''6.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2018/2019|2018/19]] | align="left" | [[2. slovenská futbalová liga]] |2 |30 |13 |7 |10 |48 |38 | -10 |'''46''' |'''5.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2019/2020|2019/20]] | align="left" | [[2. slovenská futbalová liga]] |2 |18 |5 |5 |8 |19 |28 | -9 |'''20''' | bgcolor="#CCCCFF" |'''13.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2020/2021|2020/21]] | align="left" | [[2. slovenská futbalová liga]] |2 |28 |10 |5 |12 |31 |42 | -11 |'''38''' |'''8.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2021/2022|2021/22]] | align="left" | [[2. slovenská futbalová liga]] |2 |30 |17 |8 |5 |51 |29 | +22 |'''59''' |'''4.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]] | align="left" | [[2. slovenská futbalová liga]] |2 |30 |14 |11 |5 |41 |26 | +15 |'''53''' |'''3.''' |- |[[2. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]] | align="left" | [[2. slovenská futbalová liga]] |2 |30 |21 |4 |5 |64 |28 | +36 |'''67''' | bgcolor="#ace1af" |'''1.''' |- |[[Niké liga 2024/2025|2024/25]] | align="left" | [[Niké liga]] |1 | align="center" |32 | align="center" |11 | align="center" |6 | align="center" |15 | align="center" |36 | align="center" |48 | align="center" | -12 |'''39''' |'''8.''' |- |[[Niké liga 2025/2026|2025/26]] | align="left" | [[Niké liga]] |1 | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |16 | align="center" |34 | align="center" |46 | align="center" | -12 |'''32''' |'''11.''' |} <nowiki>**</nowiki> = súťaž predčasne ukončená z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémie covidu-19]] == Súpiska == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=6. februáru 2024}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Slovensko|poz=B|meno=Miloslav Bréda}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Nigéria|poz=O|meno=Stephen Adayilo}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Slovensko|poz=O|meno=Martin Šimko}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Slovensko|poz=O|meno=Dávid Ovšonka}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Slovensko|poz=O|meno=Dominik Špiriak}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Česko|poz=S|meno=Dan Ožvolda}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Slovensko|poz=S|meno=Jozef Pastorek}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Slovensko|poz=O|meno=Šimon Šmehýl}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Gábor Tóth}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Slovensko|poz=S|meno=Tamás Németh}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Michal Horodnik}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Čierna Hora|poz=Ú|meno=Nikola Janjić}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Slovensko|poz=O|meno=Timotej Cagáň}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Slovensko|poz=S|meno=Dávid Kmeťo}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Kamerun|poz=Ú|meno=Christian Bayemi}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Slovensko|poz=S|meno=Martin Adamec}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Sebastián Nagy}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Boris Turčák}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Slovensko|poz=O|meno=Samuel Magda}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=Jakub Sylvestr}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Slovensko|poz=B|meno=Filip Dlubáč}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=66|nár=Maďarsko|poz=O|meno=Patrik Eckl}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=73|nár=Mongolsko|poz=M|meno=Ganbold Ganbayar}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Slovensko|poz=S|meno=Miroslav Antal}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=80|nár=Maďarsko|poz=O|meno=Ádám Baranyai}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=97|nár=Maďarsko|poz=S|meno=Péter Puska}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=98|nár=Slovensko|poz=S|meno=Tibor Tóth}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Česko|poz=Ú |meno=Patrik Voleský}} {{Futbalová súpiska hráč|čís= |nár=Maďarsko|poz=B|meno=László Laky}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Slávni hráči == * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Zoltán Czibor]] * {{minivlajka|Československo}} [[Ferdinand Daučík]] * {{minivlajka|Československo}} [[Koloman Gögh]] * {{minivlajka|Československo}} [[Ladislav Józsa]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Szilárd Németh]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Imre Payer]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Tamás Priskin]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Kornel Saláta]] * {{minivlajka|Československo}} [[Marek Střeštík]] * {{minivlajka|Československo}} [[Juraj Szikora]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.kfckomarno.sk/ Oficiálna stránka klubu] == Zdroj == {{Preklad|en|KFC Komárno|1347407103}} {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Šport v Komárne]] [[Kategória:Slovenské futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1900]] t8o74vpobumbah5rvd5d4rd129gm380 Nikefor II. (Byzantská ríša) 0 636928 8255807 8166820 2026-07-31T06:15:23Z Scholastikos 174170 8255807 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Nikefor II. Fókas |titul = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|byzantský cisár]] |obrázok = Nikiphoros_Phokas.jpg |popis obrázku = Miniatúra cisára Nikefora II. z rukopisu Marc. Lat. 342 z 15. storočia; Benátky, Biblioteca Marciana (X 158, coll. 3749), fol.1r |panovanie = [[963]]{{--}}[[969]] |korunovácia = [[963]] |dátum narodenia = [[912]] |miesto narodenia = [[Kapadócia]] |dátum úmrtia = [[11. december]] [[969]] |miesto úmrtia = [[Konštantínopol]] |miesto pochovania = [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]] |vierovyznanie = [[Kresťanstvo]] |predchodca = [[Roman II.]] |nástupca = [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján I. Tzimiskes]] |manželka = [[Theofanó (10. storočie)|Theofanó]] |dynastia = [[Macedónska dynastia]]<br> (priženil sa do nej) |otec = [[Bardas Fókas]] |matka = |portál1 = Byzantská ríša |portál2 = }} '''Nikefor II. Fókas''' (iné mená pozri pod [[Nikefor II.]]; {{VJZ|grc|Νικηφόρος Β΄ Φωκᾶς|''Nikéforos II. Fókas''}}; * asi [[912]], [[Kapadócia]]{{--}}† [[11. december]] [[969]], [[Konštantínopol]]) bol [[byzantský]] cisár v rokoch [[963]] až [[969]]. Pôvodne známy a skúsený vojenský aristokrat, ''domestikon ton scholon'', ktorý stál za výrazným oživením a vojenskými úspechmi [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Úspešne bojoval v [[Sýria|Sýrii]], znovu obsadil pirátsku [[Kréta|Krétu]]. Po tom, čo sa po smrti cisára [[Roman II.|Romana II.]] dedičmi ríše stali jeho maloletí synovia, neskorší cisári [[Bazil II.]] a [[Konštantín VIII.]], sa Nikefor II. vďaka ich matke [[Theofanó (10. storočie)|Theofanó]] stal cisárom. Počas svojej vlády obsadil rozsiahle územia na východe, oslobodil spod arabskej nadvlády [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]] a čiastočne obnovil byzantskú nadvládu nad [[Prvá bulharská ríša|Bulharskom]]. Neúspešné sa stali len jeho talianske ťaženia. Pre svoje vojenské úspechy na východe si vyslúžil prezývku „''Bledá smrť Saracénov''“.<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko2 = Balcárek | meno2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Nikeforos II. Fokas | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | zväzok edície = 33 | strany = 349{{--}}350 }} </ref> Pomerne neúspešná a nepopulárna bola aj jeho vnútorná politika a jeho súkromný život. Osudným sa mu stalo nešťastné manželstvo, ktoré ho pôvodne vynieslo na cisársky trón. Vrtkavá cisárovná [[Theofanó (10. storočie)|Theofanó]] Nikefora vymenila za svojho mladšieho milenca [[Ján I. (Byzantská ríša)|Jána Tzimiska]], ktorý spolu so svojimi spojencami Nikefora v noci z [[10. november|10.]] na [[11. december|11. decembra]] roku [[969]] k smrti ubodali. == Osobnosť a vzhľad == Podľa dobových správ bol Nikefor škaredý, prísny a hlboko veriaci muž. Bol skvelým bojovníkom a vojvodcom. V boji mal byť nebojácny a chladný, za čo si vyslúžil dobré meno vo vojsku. O vojenskom remesle dokonca napísal dve diela{{--}}''Praecepta Militaria'' a menej známe ''De velitatione (''gr''. Perí paradromís polémou''). Okrem vojenčiny bol Nikefor veľmi zbožný a často uvažoval o vstupe do kláštora. Žil pustovníckym životom, často sa modlil, nestretával sa zo ženami, nejedol mäso a nosil drsné režné oblečenie.<ref name="Dějiny Byzance, str. 175">Dějiny Byzance, str. 175</ref> Západný vyslanec a cremonský biskup [[Liutprand z Cremony|Liutprand]] Nikefora však vo svojich pamätiach opísal pomerne nepriateľsky, čo bolo čiastočne spôsobené jeho diplomatickým neúspechom v Konštantínopole. {{Citát |Je to ľudské monštrum, trpaslík s obrovskou tučnou hlavou a drobnými očkami ako krtko. Má prešedivelú bradu a pre veľké úzke štetiny (vlasy) etiópskej farby má sotva palec veľký prasačí krk...Ako hovorí básnik, nechcel by si ho stretnúť v noci. Malý brucháč s malým chrbtom, štíhlymi bedrami a malými nohami oblečený v jemnej ale starej róbe, zapáchajúci a biely od staroby. Obutý do sikyónskych šľapiek, odvážny v reči, líška od prírody, krivoprísažník a klamár sťa Odyseus. |([[Liutprand z Cremony]]: ''Relatio de legatione Constantinopolitana'')<ref name=":Norwich">{{Citácia knihy | priezvisko = Norwich | meno = John Julius | odkaz na autora = John Julius Norwich | titul = Byzantium: The Apogee (A History of Byzantium 2) | vydanie = 3 | vydavateľ = The Folio Society Ltd a Cambridge University Press | miesto = London | rok = 1993 | isbn = | strany = 207ff | edícia = | poznámka = (ďalej len Norwich) }}</ref> }} == Životopis == [[Súbor:Byzantine Empire Themata-950-en.svg|náhľad|Byzantské územie v Anatólii pred Nikeforovými ťaženiami|vľavo]] === Život pred nástupom na trón === Nikefor sa narodil pravdepodobne v roku [[912]] do kapadóckeho aristokratického rodu [[Fókovci|Fókov]]. Nikeforovým otcom bol domestikon [[Bardas Fókas]], jeho matka pochádzala z bohatého rodu [[Maleinovci|Maleinovcov]]. V ranom veku bol Nikefor oženený za ženu menom Štefánia, ktorá však krátko na to zomrela. Nikefor sa po strate manželky obrátil k zbožnému životu a útechu hľadal vo vojenskom remesle. V roku [[945]] bol [[Konštantín VII.|Konštantínom VII.]] dosadený do čela [[Thema|thémy]] [[Anatoliakon]] a asi o desať rokov nahradil svojho otca v pozícii domestika východu. V tejto pozícii Nikefor viedol viaceré boje proti Arabom v pohorí [[Taurus (pohorie)|Taurus]], ktoré tvorilo prirodzenú obranu pred ich nájazdmi. V lete roku [[957]] obsadil pevnosť Adata.<ref name=":1">Norwich, str. 200</ref> V roku [[959]] sa po smrti cisára [[Konštantín VII.|Konštantína VII.]] vládcom stal [[Roman II.]] Ten sa podobne ako jeho otec, či ďalší predchodcovia pokúsil obnoviť byzantskú moc nad stratenými územiami na východe a nad [[Egejské more|Egejským morom]].<ref name=":1" /> Námorné cesty v byzantských vodách už od počiatku 9. storočia ovládali arabskí piráti, ktorí sa usadili na [[Kréta|Kréte]]. Na radu dvorského ministra [[Jozef Bringas|Jozefa Bringa]] cisár do čela armády menoval práve Nikefora. ==== Dobytie Kréty ==== [[Súbor:Byzantines under Nikephoros Phokas besiege Chandax.png|náhľad|Obliehanie Kandie Nikeforom Fókom, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Po tom, čo sa Nikefor ujal vedenia ťaženia na [[Kréta|Krétu]], začal z v maloázijskom prístave [[Efez]] zhromažďovať vojsko. Po viacnásobných neúspešných pokusoch o dobytie ostrova Byzantínci výpravu nebrali na ľahkú váhu. Vďaka relatívnemu pokoju na severných hraniciach mohli vyzbierať početné vojsko. V roku [[960]] tak ku Kréte na 308 lodiach poháňaných 27 000 veslármi vyplávalo vyše 50 000 mužov. Časť loďstva bola tvorená [[dromón]]mi s [[Grécky oheň|gréckym ohňom]]. [[Súbor:Hamdanids 955 AD.jpg|náhľad|[[Hamdánovci (Sýria)|Hamdánovské]] panstvo]] Po pristátí sa Nikeforovi podarilo zahnať brániacich sa Saracénov a obľahnúť Kandiu (dnešné [[Iraklio (mesto na Kréte)|Herakleio]]).Po tom, čo sa vojakom nepodaril priamy útok na mesto, Fókas mesto obľahol a začal obliehať. Arabi medzitým zohnali na ostrove početné vojsko (podľa [[Lev Diakon|Leva Diakona]] asi 40 000 mužov) a chceli byzantské vojsko prekvapiť. Fókas, ktorý však nenechal nič na náhode sa o vojsku dozvedel a počas jednej noci nič netušiacich spiacich [[Arabi|Arabov]] povraždil alebo zajal. Pobitým Arabom nechal odseknúť hlavy a časť z nich naraziť na koly pred mestom. Zvyšné hlavy následne pomocou katapultov poslal brániacim sa Arabom. Demotivovaní Arabi sa po tomto čine ešte viac snažili mesto udržať, krétsky emir Abd al-Azíz dokonca žiadal pomoc od pevninských vládcov v [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]] i Sýrii. Jeho volanie zostalo nevypočuté. Podľa [[Lev Diakon|Leva Diakona]] však Byzantíncov postretli i problémy, pretože ruské oddiely pod vedením tráckeho stratéga Pastilu boli tiež pobité počas obliehanie v spánku.<ref>Norwich, str. 201</ref> Tento príbeh býva dnešnými historikmi spochybňovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nikephoros Phokas, a Byzantine general and emperor | meno = Philip | priezvisko = Binns | url = https://nikephoros-phokas.blogspot.com/ | vydavateľ = Blogspot | dátum prístupu = 2019-08-16 }}</ref> Po deviatich mesiacoch obliehania sa [[6. marec|6. marca]] [[961]] mesto vzdalo. Po tom, čo padla pevnosť Kandia vojsko obsadilo i zvyšok ostrova na ktorom bola zriadená nová théma. Podľa dobových správ bolo obrovské množstvo obyvateľov ostrova bolo pobitých a asi 250 000 predaných do otroctva.<ref name=":4">{{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = 173 | poznámka=(ďalej len Dějiny Byzance) }} </ref> Následne sa začalo s rechristianizáciou územia. Krétske víťazstvo bolo veľkolepo oslavované. Po tom, čo sa ale generál vrátil do [[Istanbul|Konštantínopola]], dostalo len menších pôct a nie klasického triumfu v Hipodróme.<ref>Norwich, str. 203</ref> Na počesť Nikeforovho víťazstva a dobytie Kréty bola tiež Theodosiom Diakonom zložená oslavná reč (panegyrika).<ref name=":4" /> ==== Východné ťaženie ==== [[Súbor:Phokas captures Halep 962.jpg|náhľad|Dobytie [[Halab|Aleppa]] v rku 962, [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Už koncom roka [[961]] bol Nikefor vyslaný na východné hranice, ktoré počas jeho neprítomnosti dostal pod velenie Nikeforov brat Lev Fókas. Ten v bratovej neprítomnosti viedol v tamojších horách ťažké boje s arabským emirom [[Sajf ad-Davla|Sajfom ad-Davlom]]. Nikefor, ktorý na hranice prišiel spolu s dobre vyzbrojeným a početným vojskom vtrhol do [[Kilíkia|Kilikie]]. Vo vo februári [[962]] obsadil pevnosť [[Anazarbos]] a následne po bitke s ibn az-Zajjátom, arabským správcom miestneho hlavného mesta [[Tarsus (mesto)|Tarsu]] obsadil vyše 55 miestnych miest. Po vyplienení okolitých arabských území sa Nikefor vrátil na svoje územie, kde vyčkával na arabskú reakciu. Aleppský emir [[Sajf ad-Davla]] sa pokúsil Nikeforovu spanilú jazdu oplatiť. Byzantské vojská ale boli pripravené a Arabi odrazení. Fókas a ďalší byzantský stratég [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján Tzimiskes]] na čele svojich vojsk vytiahli na [[Aleppo]] a dobyli viacero oporných bodov po ceste. [[24. december|24. decembra]] [[962]] po viacerých vojenských stretoch Nikefor a Tzimiskes vstúpili do mesta, odkiaľ odviezli obrovské množstvo striebra, tiav a mulíc.<ref>Norwich, str. 206</ref> Hoci mesto pre Byzanciu nebolo získané natrvalo, Nikeforova prekvapivá kampaň zasadila miestnemu rodu [[Hamdánovci (Sýria)|Hamdánovcov]] obrovskú ranu z ktorej sa už aleppskí vládcovia nedokázali spamätať. Nikeforove víťazstvá nad Arabmi a jeho krutý prístup k porazeným mu navyše priniesli jeho prezývku{{--}}"''Biela/Bledá smrť Saracénov''". Po víťaznej kampani sa Nikefor spolu s vojskom vrátil do [[Kapadócia|Kapadócie]], kde ho v roku [[963]] zastihli poslovia z hlavného mesta so správou o smrti cisára [[Roman II.|Romana II.]] === Nástup na trón === [[Súbor:Entrance of the emperor Nikephoros Phocas (963-969) into Constantinople in 963 from the Chronicle of John Skylitzes.jpg|náhľad|Nikefor vstupuje do Konštantínopola po páde Jozefa Bringa (963), [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]] ]] Po tom, čo [[13. marec|13. marca]] [[963]] za záhadných okolností zomrel mladý cisár [[Roman II.]] (zlé jazyky podozrievali cisárovnú Theofanó, tá však len deň pred cisárovou smrťou porodila dcéru Annu)<ref name="Dějiny Byzance, str. 175"/>, sa cisármi oficiálne stali jeho synovia [[Bazil II.]] a [[Konštantín VIII.]] Cisár princov ešte za svojho života nechal korunovať za spolucisárov. Malí panovníci, ktorí však mali sotva päť a tri roky nemohli mocnej ríši vládnuť a ich regentkou preto bola oficiálne menovaná cisárovná [[Theofanó (10. storočie)|Theofanó]]. Skutočnú moc v krajine však do rúk vzal mocný dvorský [[eunuch]], ''parakoimomenos'' [[Jozef Bringas]]. Ten si svojou vládou pomerne rýchlo vytvoril nepriateľov a medzi nimi najmä cisárovnú Theofanó. Vrúcny vzťah nemal ani s Nikeforom, ktorého rod neznášal. S cisárovniným a patriarchovým súhlasom sa Nikefor [[2. júl]]a nechal v anatolskej [[Kayseri|Cézarey]] prehlásiť za cisára a postavil do čela vojsk s ktorými následne vytiahol na Konštantínopol. Bringas, ktorý v meste nedokázal získať dostatočnú podporu musel mesto urýchlene opustiť. Pokúsil sa síce ešte pred tým presvedčiť stratéga [[Ján I. (Byzantská ríša)|Jána Tzimiska]], aby sa Nikefora zbavil, avšak Tzimiskes sa postavil na stranu nového cisára.<ref>Norwich, str. 210</ref> Po zvrhnutí eunuchovej vlády sa v septembri Nikefor nechal korunovať ako spolucisár mladých princov. Zároveň si i napriek odporu patriarchu [[Polyeuktos (konštantínopolský patriarcha)|Polyeukta]] vzal za ženu cisárovnú Theofanó. === Vojny v Sicílii a v Bulharsku === Hoci je Nikefor uznávaný ako jeden z najlepších byzantských vojvodcov a vojenských cisárov, vojenské konflikty z počiatku jeho vlády pre ríšu neboli príliš šťastné. Jeho prvou prehrou bola neúspešná invázia na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]], kde v roku [[962]] [[Fátimovci]] dobyli Taorminu, jednu z posledných byzantských pevností. Veliteľ byzantských vojsk v Romette preto na Nikefora naliehal, aby na Sicíliu vyslal vojsko proti [[Arabi|Arabom]]. Následne na to Nikefor poveril veliteľov Patrikia Nikéta a Manuela Fóku, aby na čele 40 000 vojska vtrhli na ostrovy. I napriek týmto značným snahám sa však [[Fátimovci|Fátimovcom]] v bitke pri [[Messinský prieliv|Messinskom prielive]] podarilo vyslané vojská poraziť a Arabom sa do rúk dostala i posledná byzantská pevnosť na ostrove. Obe strany konfliktu nemali záujem pokračovať vo vojne a tak bol v roku [[967]] uzavretý mier. Nikefor nemal inú možnosť, pretože vojská nutne potreboval proti západnému cisárovi [[Otto I. (Svätá rímska ríša)|Ottovi]]. Ten sa po dobytí Talianska a cisárskej korunovácii stal suverénom nad juhotalianskymi vojvodstvami [[Benevento]] a [[Salerno]], ktoré dovtedy podliehali skôr Byzancii.<ref name=":2">Dějiny Byzance, str. 180</ref>V roku [[968]] navyše vtrhol do Apúlie a pokúsil sa obsadiť cisársku pevnosť [[Bari (Apúlia)|Bari]]. Pevnosť sa dobyť nepodarilo a tak sa pokúsil južné [[Taliansko]] získať diplomaticky. Poslal do Konštantínopola misiu na čele s cremonským biskupom [[Liutprand z Cremony|Liutprandom]], ktorý mal vyjednať Ottove zásnuby s byzantskou princeznou. Ako veno požadoval rozdelenie sfér vplyvu medzi dve rovnocenné cisárstva a moc nad celým Talianskom.<ref name=":2" /> S tým samozrejme Byzantínci nikdy nemohli súhlasiť, pretože pre nich existovalo len jediné plne zvrchované rímske (= byzantské) cisárstvo a Otto bol pre nich len barbarským kráľom v dočasne stratenej [[Germánia|Germánii]], o čom Nikefor poslov náležite poučil. Byzantínci Ottovi naopak ponúkli ruku byzantskej princeznej narodenej v purpure, ak im Nemci vrátia [[Ravenna|Ravennu]], [[Rím]] a juh Talianska, pričom nikto nepochyboval, že vyrieknuté požiadavky by čo i len boli prerokované.<ref>Norwich, str. 226</ref> Nasledovali ďalšie rokovania, avšak ani tie nepriniesli zásadnú dohodu. Sám Liutprand misiu v [[Istanbul|Konštantínopole]] a cisára Nikefora popisuje veľmi nelichotivo. {{Citát |Nalodil som sa na loď a opustil kedysi bohaté a prosperujúce mesto, ktoré sa v dnešných dňoch stalo upadajúcim, plným klamstiev, trikov, krivých prísah a lakomstva, mesto dravé, hrabivé a spupné,... |([[Liutprand z Cremony]]: ''Relatio de legatione Constantinopolitana'' <ref>Norwich, str. 229</ref>) }} Po neúspechu Liutprandovej misie sa nemecké vojská vrátili i o rok, avšak znovu znovu zlyhal pri obliehaní byzantských miest. Sklamaný cisár sa v máji vrátil do svoje ríše a prenechal obliehanie svojmu vazalovi Pandulfovi, ktorý však nedokázal odolať náporu byzantských vojsk. Byzantské vojská následne obľahli [[Capua|Capuu]] a [[Salerno]], ani jedna z ríš ale nedokázala získať prevahu a trvalejší zisk. Problematickými sa ukázali i vzťahy Nikefora a Bulharov. Nový cisár odmietol [[Prvá bulharská ríša|Bulharom]] na čele s [[Boris II.|Borisom II.]] platiť obvyklý tribút, na čo Bulhari vyhlásili Byzancii vojnu. Nikefor síce vtrhol s vojskom do bulharskej ríše a dobyl niekoľko pohraničných pevností, avšak následne, aby nemusel severskej hrozbe čeliť sám, povolal na pomoc ruské knieža [[Sviatoslav I.|Sviatoslava]]. Rusi Bulharov porazili, avšak neodovzdali dobyté územie Byzancii, ba naopak, sami sa usadili v [[Preslavec|Preslavci]] na [[Dunaj]]i, odkiaľ vládli východnej časti Bulharska.<ref name=":3">Dějiny Byzance, str. 179</ref> === Arabská vojna a dobytie Kilikie a Antiochie === [[Súbor:Fall of Antioch in 969.png|náhľad|Pád [[Antiochia|Antiochie]] ([[969]]), [[Iluminácia (maľba)|iluminácia]], [[12. storočie|12.]]/[[13. storočie]], rukopis ''[[Skylitzes Matritensis]]'', dnes [[Národná knižnica Španielska|Biblioteca Nacional de España]], [[Madrid]]]] Po svojich predchádzajúcich úspechoch na Arabskej fronte sa "Biela smrť Arabov" rozhodla získať arabské pohraničie pre Byzanciu úplne. Na jeseň roku [[964]] preto na čele 40 000 armády vtrhol do Malej Arménie ([[Kilíkia|Kilikie]]), kde vyplienil väčšinu tamojších sídlisk. Následne sa na zimu s vojskom stiahol na byzantské územie kde prezimoval. Rabovania a pravidelné útoky Byzantíncov boli pre [[Hamdánovci (Sýria)|hamdánovskú ríšu]] deštruktívne. Keď na jar Nikefor znovu vtrhol na arabské panstvá, bez problémov dobyl významnú pevnosť Mopsuestiu a [[16. august]]a [[965]] obsadil i miestnu metropolu [[Tarsus (mesto)|Tarsos]]. Následne pričlenil celý pohraničný pás k Byzantskej ríši. Oslabujúca moc [[Arabská ríša|Arabov]] v pohraničí následne nedokázala zabrániť ani k vzbure [[Nikétas Chalkoutzes|Nikéta Chalkoutza]] na [[Cyprus (ostrov)|Cypre]], ktorý ostrov znovu pričlenil k Byzancii. V roku [[966]] sa Nikefor do arabského pohraničia vydal znovu. Tentoraz vtrhol až hlbšie do [[Sýria|Sýrie]], kde dobyl viaceré pevnosti. Následne obľahol i centrum orientálnej gréckej civilizácie [[Antiochia|Antiochiu]], ktorá sa po tristo rokoch moslimskej nadvlády dostala pod byzantskú správu. Hoci chcel Nikefor [[Antiochia|Antiochiu]] pôvodne vyhladovať (nechcel mesto poškodiť), jeho generál [[Michaél Bourtzes]] jeho príkaz neuposlúchol a na mesto zaútočil a [[28. október|28. októbra]] [[969]] dobyl.<ref>Dějiny Byzance, str. 181</ref> Po dobytí Antiochie Nikeforove vojská následne vytiahol ďalej na [[Tripolis (Libanon)|Tripolis]]. V roku [[967]] sa byzantská moc rozšírila i do prázdneho mocenského vákua v menšom arménskom štátiku [[Taron]], ktorý uznal byzantskú zvrchovanosť. Výsledkom sýrskeho ťaženia bol zisk obrovského územia a zriadenie byzantského protektorátu nad aleppským emirátom. Nikeforove ťaženia proti [[Hamdánovci (Sýria)|Hamdánovcom]] však miestnej moslimskej dynastie priniesli vážne problémy a do konca storočia sa ich ríša dostala do područia [[Fátimovci|Fátimovcov]] a iných arabských rodov v okolí. === Vnútorná politika === [[Súbor:Histamenon nomisma-Nicephorus II and Basil II-sb1776.jpg|náhľad|Nikefor II. a [[Bazil II.]], zlatý histamenón]] Prvotné úspechy na arabských frontách Nikeforovi priniesli v Byzantskej ríši značnú popularitu. Vojenské ťaženia však mali i svoju odvrátenú a menej populárnu tvár. Pre ohromné výdavky na armádu musel Nikefor obmedziť ďalšie oblasti života ako dvorský život a výdavky na klér. Zaviedol nové všeobecné dane (''kapnikon'') a zakázal volne zakladať nové donácie pre kláštory. Zákaz sa nevzťahoval na zakladanie pustovní a kláštorov v odľahlých mestách, šlo najmä o opatrenie proti strate poľnohospodárskej pôdy. Sám Nikefor so svojim priateľom mníchom [[Atanáz Athoský|Atanázom]] založil kláštor [[Veľká Lavra]] na hore [[Athos (polostrov)|Athos]].<ref name=":0" /> Takisto sa rozhodol znehodnotiť menu a hoci bol veľmi zbožný, búrlivo sa staval i proti cirkevným autoritám, od ktorých požadoval, aby vojaci padlí v bojoch proti moslimom boli ctení ako mučeníci. V tomto období vznikajú i nové ozbrojené cisárske jednotky{{--}}[[katafrakt]]i a mení sa právny základ vojenskej správy.<ref name=":3" /> Narozdiel od dynastických cisárov, Nikefor podporoval práva bohatých veľkostatkárov{{--}}aristokratov a zrušil viaceré zákony, ktoré zvýhodňovali vidiečanov v predkupnom práve (''protimesis'').<ref name=":0" /> Takisto zrušil možnosť nárokovať si pozemky scudzené pred rokom [[927]] pre premlčanie{{--}}čím legitimoval nároky bohatej vrstvy ''dynatoi'' na mnohé pozemky. Cieľom tejto cisárskej politiky bola podpora tzv. vojenských statkov.<ref>Dějiny Byzance, str. 177</ref> Obdobie Nikeforovej vlády však i práve vďaka tomuto bolo pre mocné aristokratické rody zlatým obdobím. Podarilo sa im získať širokú autonómiu, čo neskôr jeho Nikeforovmu nástupcovi [[Bazil II.|Bazilovi II.]] prinieslo nemalé problémy. === Smrť === Ku koncu vlády sa Nikeforova obľúbenosť rapídne znižovala. Osudným sa Nikeforovi stalo jeho zanedbávané manželstvo a nevďačnosť voči jeho bývalým podporovateľom. Po tom, čo Nikefor prepustil [[Michaél Bourtzes|Michaéla Bourtza]] z jeho veliteľskej pozícii pri obliehaní [[Antiochia|Antiochie]], sa proti nemu vytvorilo sprisahanie. Cisárovná [[Theofanó (10. storočie)|Theofanó]] spolu s Nikeforovým vyhnaným synovcom [[Ján I. (Byzantská ríša)|Jánom Tzimiskom]] a Michaélom Bourtzom sa spojili a po tom, čo cisárovná vzbúrencov v noci z [[10. december|10.]] na [[11. december|11. decembra]] [[969]] vpustila do cisárskych komnát bol Nikefor zavraždený. I napriek odporu a povstaniu Nikeforových príbuzných bol krátko na to cisárom prehlásený [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján Tzimiskes]]. == Referencie == {{Referencie|2}} {{Vládca |Štát= [[Byzantská ríša]] |Dynastia_ánonie= áno |Dynastia= [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Macedónska dynastia]] |Titul= cisár |Od= [[963]] |Do= [[969]] |Predchodca= [[Roman II.]] |Nástupca= [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján I. Tzimiskes]] }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí generáli]] [[Kategória:Úmrtia v 969]] [[Kategória:Narodenia v 912]] [[Kategória:Macedónska dynastia]] [[Kategória:Fókovci]] [[Kategória:Zakladatelia kláštorov]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia Byzantskej ríše]] tv3v0fa62fhyy9jpfu31x0vp7smb9mo Jinjer 0 643429 8255653 7247194 2026-07-30T16:13:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255653 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Jinjer | Obrázok = | Popis obrázku = Jinjer v roku 2018 | Krajina pôvodu = {{flagicon|Ukrajina}} [[Horlivka]], [[Ukrajina]] | Žáner = [[Progresívny metal]], [[metalcore]], [[death metal]], [[groove metal]] | Roky pôsobenia= [[2009]] – súčasnosť | Vydavateľstvo = [[Napalm Records]] | Webstránka = [http://www.jinjer-metal.com jinjer-metal.com] | Členovia skupiny = Teťana Šmajljuková<br>Roman Ibramchalilov<br>Jevgen Abdiuchanov<br>Vlad Ulasevič | Bývalí členovia = Jevgen Mantulin<br>Dmitro Kim }} '''Jinjer''' je [[Ukrajina|ukrajinská]] [[Progresívny metal|progresívno]]-[[Metalcore|metalcorová]] hudobná skupina založená v roku 2009 v meste [[Horlivka]]. Zostava sa spočiatku menila, ustálila sa až v roku 2011. O rok neskôr skupina Jinjer vydala svoj debutový štúdiový album ''Inhale, Don't Breathe'', ktorý pre nich znamenal veľký úspech.<ref name="metallum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ševčík | meno = Tomáš | titul = JINJER – UKRAJINSKÁ METALOVÁ SMRŠŤ 23.5. OPĚT V PRAZE | url = https://www.metallum.cz/koncerty/jinjer-ukrajinska-metalova-smrst-23-5-opet-v-praze/ | dátum vydania = 2015-02-01 | dátum prístupu = 2018-12-29 | vydavateľ = metallum.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20190724003240/https://www.metallum.cz/koncerty/jinjer-ukrajinska-metalova-smrst-23-5-opet-v-praze/ | dátum archivácie = 2019-07-24 }}</ref> Vďaka svojmu vystúpeniu na kyjevskej súťaži získali ocenenie ''Najlepšia ukrajinská metalová hudobná skupina roka 2013'', odohrali koncert na najväčšom rockovom hudobnom festivale na Ukrajine, Best City UA, a v roku 2013 sa vydali na svoje prvé koncertné turné.<ref name="metallum" /> Okrem Ukrajiny navštívili tiež niektoré susedné krajiny; [[Rumunsko]] alebo [[Moldavsko]].<ref name="metallum" /> Na jar roka 2014 bol vydaný ďalší album s názvom ''Cloud Factory'', ku ktorému skupina Jinjer absolvovala dvojmesačné európske turné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malý | meno = David | titul = Ukrajinská smršť Jinjer dvakrát v ČR | url = http://www.hudebniknihovna.cz/ukrajinska-smrst-jinjer-dvakrat-v-cr.html | dátum vydania = 2016-04-20 | dátum prístupu = 2018-12-29 | vydavateľ = hudebniknihovna.cz }}</ref> Ďalšie turné plánovali na jeseň toho roku, ale tesne pred jeho začiatkom vypadol z okna z tretieho poschodia ich bubeník Evgen Mantulin a zlomil si chrbát,<ref name="metallum" /> kvôli čomu muselo byť turné zrušené.<ref name="sparkrozhovor2016">{{Citácia periodika | priezvisko = Havlena| meno = David | titul = Jinjer – Žádná válka není zapotřebí| periodikum = Spark | rok = 2016 | mesiac = október| ročník = 25| číslo = 10| strany = 30–31| issn = 1211-5223}}</ref> Mantulin, ktorého nakoniec život zachránila operácia zaplatená fanúšikmi a ďalšími hudobníkmi, sa už do kapely nevrátil a bol nahradený Dmitrym Kimom.<ref name="sparkrozhovor2016" /> V roku 2016 bol vydaný štúdiový album ''King of Everything''<ref name="sparkrozhovor2016" /> a v roku 2019 k nemu pribudol zatiaľ najnovší album ''Macro''. == Diskografia == ;Štúdiové albumy * ''Inhale, Don't Breathe'' (2012) * ''Cloud Factory'' (2014) * ''King of Everything'' (2016) * ''Macro'' (2019) ;EP * ''Objects In Mirror Are Closer Then They Appear'' (2009) * ''Micro'' (2019) == Členovia == * Teťana Šmajljuková (Тетяна Шмайлюк) − [[spev]] * Roman Ibramchalilov (Роман Ібрамхалілов) − [[gitara]] * Jevgen Abdjuchanov (Євген Абдюханов) − [[basgitara]] * Vlad Ulasevič (Влад Уласевич) − [[bicie]] ;Bývalí členovia * Maksim Fatullajev (Максим Фатуллаєв) – spev * Oleksij Svinar (Олексій Свинар) – gitara * Vjačeslav Ochrimenko (В'ячеслав Охрименко) – bicie * Oleksandr Kozijčuk (Олександр Козійчук) – bicie (do roku 2013) * Jevgen Mantulin (Євген Мантулін) – [[bicie]] (do roku 2014) * Dmitro Kim (Дмитро Кім) – [[bicie]] (2014–2016) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.jinjer-metal.com/ Oficiálna webstránka skupiny] == Zdroj == {{Preklad|cs|Jinjer|17586626}} [[Kategória:Ukrajinské heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Metalcorové hudobné skupiny]] [[Kategória:Progresívnometalové hudobné skupiny]] 006njj7545yvcnngwn3rbs4pio9whpy Karlovesko-dúbravská radiála 0 645204 8255826 8234241 2026-07-31T06:54:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255826 wikitext text/x-wiki {{Infobox železničná trať | trať = Karlovesko-dúbravská radiála | obrázok = K2S 2016-07-27 7131 L Dubravka priKrizi.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Električka typu [[Tatra K2S]] v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]] na zastávke [[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]] | číslo = | prevádzkovateľ = | dĺžka = | rozchod = 1000 mm | počet koľají = 2 | traťová trieda = | napájacia sústava = | v úseku = | maximálny sklon = | minimálny radius = | maximálna rýchlosť = | stanice = {{BS-start}} {{BS3||uWSLa|||obratisko [[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]]}} {{BS3||uHST||||Pri Kríži}} {{BS3||uHST||||Podvornice}} {{BS3||uHST||||Drobného}} {{BS3||uHST||||Alexyho}} {{BS3||uHST||||Švatnerova}} {{BS3||uHST||||[[Záluhy]]}} {{BS3||uHST||||[[Krčace|Horné Krčace]]}} {{BS3||uHST||||[[Krčace|Dolné Krčace]]}} {{BS3||uWSLg+r|||obratisko [[Kútiky]]}} {{BS3||uHST||||Kútiky}} {{BS3||uHST||||[[Borská ulica|Borská]]}} {{BS3||uHST||||[[Námestie svätého Františka|Námestie sv. Františka]]}} {{BS3||uHST||||[[Nad lúčkami]]}} {{BS3||uHST||||Segnerova}} {{BS3||ueHST||||Jurigovo námestie}} {{BS3||uÜSTr|||obratisko Riviéra}} {{BS3|OBUS|uHST||||Riviéra, [[Trolejbusová doprava v Bratislave|trolejbus 33]]}} {{BS3||uHST||||[[Botanická záhrada (Bratislava)|Botanická záhrada]]}} {{BS3|uexSTR+l|ueABZgr||||preloženie pri rekonštrukcii v r. [[1992]]}} {{BS3|ueSKRZ-Ah|uSKRZ-Ahr|||[[Most Lanfranconi]]|{{Cesta/SK-D-E|2|65}}}} {{BS3|uexSTRl|ueABZg+r||||}} {{BS3||uHST||||Lanfranconi}} {{BS3||uHST||||[[Kráľovské údolie]]}} {{BS3||uABZgl+l|utSTR+ra||[[Bratislavský tunel|Električkový tunel]]}} {{BS3||uHST|utCONT2+g|||Chatam Sofer}} {{BS3||uSKRZ-G2hr|||[[Most SNP]]}} {{BS3||uHST||||Most SNP}} {{BS3||uABZgl+l|uCONTfq|||pokračovanie na [[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]]}} {{BS3||uSTRf}} {{BS3|uSTR+l|uABZql|uCONTfq|||pokračovanie na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šaf. nám.]]}} {{BS3|uCONTr+g|||||[[Petržalská električka|pokračovanie do Petržalky]]}} }} |} '''Karlovesko-dúbravská radiála''' je [[električková trať]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá spája centrum mesta s mestskými časťami [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] a [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]]. Začína sa na [[Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu|nábreží]] v [[Podhradie (Bratislava)|Podhradí]] v [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]], kde je napojená na zvyšok [[Električková doprava v Bratislave|električkovej siete]] prostredníctvom [[Bratislavský tunel|električkového tunela]] pri [[Mauzóleum Chatama Sofera|pamätníku Chatama Sofera]] a pokračovania ku križovatkám na [[Námestie Ľudovíta Štúra|Nám. Ľ. Štúra]] a [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]. Na trati sa nachádzajú tri obratiská: obratisko Molecova, obratisko [[Kútiky]] a koncové obratisko [[Pri kríži (Bratislava)|Pri kríži]].<ref>[https://imhd.sk/ba/mapa-schema-fullscreen/2288/Mestske-drahy-20200109 Mestské dráhy 2020-01-09, imhd.sk]</ref> Pôvodne na jej mieste stála úzkorozchodná železnica, s výstavbou ktorej sa začalo v roku [[1919]] a ktorá bola zrušená v roku [[1949]]. Následne bola vybudovaná dvojkoľajná električková trať, ktorá bola v prevádzke približne dve desaťročia. Dnešná trať je v prevádzke od roku [[1975]]. V roku [[1992]] prebehla rozsiahla rekonštrukcia a trať bola sčasti preložená v úsekoch pri [[Most Lanfranconi|Moste Lanfranconi]] a [[Botanická záhrada (Bratislava)|Botanickej záhrade]]. Súčasná rekonštrukcia prebieha od roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kavacký | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Trať do Karlovej Vsi pôvodne vznikla pre nákladné vlaky | url = https://imhd.sk/ba/doc/sk/16375/Trat-do-Karlovej-Vsi-povodne-vznikla-pre-nakladne-vlaky | vydavateľ = imhd.sk | dátum vydania = 2017-10-02 | dátum aktualizácie = 2019-12-21 | dátum prístupu = 2020-02-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2023 začala príprava projektu predĺženia električkovej trate k novej mestskej lokality [[Bory (Bratislava)|Bory]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Szusčíková | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | titul = Začali sa prípravy na výstavbu električkovej trate na Bory | url = https://bratislavskykraj.sk/zacali-sa-pripravy-na-vystavbu-elektrickovej-trate-na-bory/ | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | dátum vydania = 2023-01-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230214200720/https://bratislavskykraj.sk/zacali-sa-pripravy-na-vystavbu-elektrickovej-trate-na-bory/ | dátum archivácie = 2023-02-14 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Bratislavský výhonok}} [[Kategória:Električková doprava v Bratislave]] d9d6403rs1tmsjppw2kk713sgtps6rb John Horton Conway 0 648760 8255660 8120183 2026-07-30T16:51:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255660 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec |Meno = John Horton Conway |Rodné meno = |Portrét = John H Conway 2005 (cropped).jpg |Veľkosť portrétu = |Profesia = britský [[matematik]] |Známy vďaka = {{Plainlist| * [[Hra života]] * prínos do [[Rekreačná matematika|rekreačnej matematiky]] * [[kombinatorická teória hier]] * [[nadreálne čísla]] * [[Conwayove grupy]] * [[Monstrous moonshine]] * [[Doomsday algorithm]] * [[Teória o slobodnej vôli]] * [[Conwayova notácia reťazca šípok]] * [[Conwayove kritérium]] * [[Conwayova notácia]] * [[Conwayova notácia mnohostenov]] * ''[[ATLAS of Finite Groups]]'' }} |Významné práce = |Vedecké pôsobenie = [[Princeton University]] |Počet citácií = |Alma mater = [[Gonville and Caius College, Cambridge]] |Akademický titul = PhD |Vedecká hodnosť = |Ocenenia = [[Berwickova cena]], prijatý za člena [[Kráľovská spoločnosť|Kráľovskej spoločnosti]], [[Pólyova cena (LMS)]], [[Nemmerova cena za matematiku]], [[Leroy P. Steele Prize]] |Dátum narodenia = [[26. december]] [[1937]] |Miesto narodenia = [[Liverpool]], [[Spojené kráľovstvo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2020|4|11|1937|12|26}} |Miesto úmrtia = [[New Jersey]], [[Spojené štáty|USA]] |Národnosť = |Štátna príslušnosť= |Poznámky = |Manželka = |Manžel = |Partnerka = |Partner = |Deti = |Príbuzní = |Podpis = |Webstránka = {{URL|math.princeton.edu/directory/john-conway}} |eMail = |Údaje = |Rodičia = Cyril Horton Conway, Agnes Boyce|Portál1=Spojené kráľovstvo}} '''John Horton Conway''' (* [[26. december]] [[1937]]{{--}}† [[11. apríl]] [[2020]]) bol [[Veľká Británia|britský]] [[matematik]] zaoberajúci sa [[Teória grúp|teóriou konečných grúp]], [[ Teória uzlov |teóriou uzlov]], [[Teória čísel|teóriou čísel]], [[ Kombinatorická teória hier |kombinatorickou teóriou hier]] a [[ Teória kódovania |teóriou kódovania]]. Bol veľkým prínosom pre rôzne odvetvia [[ Rekreačná matematika |rekreačnej matematiky]], najmä svojím [[Celulárny automat|celulárnym automatom]] [[Hra života]]. Narodil sa a vyrastal v [[Liverpool|Liverpoole]]. Prvú polovicu svojej dlhej kariéry strávil Conway na [[University of Cambridge|Cambridgeskej univerzite]] v [[Anglicko|Anglicku]], druhú polovicu na [[Princeton University|Princetonskej univerzite]] v [[New Jersey]].<ref>{{Cite journal|doi=10.1080/10586458.1996.10504585|title=Packing Lines, Planes, etc.: Packings in Grassmannian Spaces|journal=Experimental Mathematics|volume=5|issue=2|pages=139|year=1996|last1=Conway|first1=J. H.|last2=Hardin|first2=R. H.|last3=Sloane|first3=N. J. A.|arxiv=math/0208004|s2cid=10895494}}</ref><ref>{{Cite journal|doi=10.1109/18.59931|title=A new upper bound on the minimal distance of self-dual codes|journal=IEEE Transactions on Information Theory|volume=36|issue=6|pages=1319|year=1990|last1=Conway|first1=J. H.|last2=Sloane|first2=N. J. A.}}</ref><ref>{{Cite journal|doi=10.1016/0097-3165(93)90070-O|title=Self-dual codes over the integers modulo 4|journal=Journal of Combinatorial Theory, Series A|volume=62|pages=30–45|year=1993|last1=Conway|first1=J. H.|last2=Sloane|first2=N. J. A.|doi-access=free}}</ref><ref>{{Cite journal|doi=10.1109/TIT.1982.1056484|title=Fast quantizing and decoding and algorithms for lattice quantizers and codes|journal=IEEE Transactions on Information Theory|volume=28|issue=2|pages=227|year=1982|last1=Conway|first1=J.|last2=Sloane|first2=N.|url=http://neilsloane.com/doc/Me83.pdf|citeseerx=10.1.1.392.249}}</ref><ref>{{Cite journal|doi=10.1016/0097-3165(90)90057-4|title=Tiling with polyominoes and combinatorial group theory|journal=Journal of Combinatorial Theory, Series A|volume=53|issue=2|pages=183|year=1990|last1=Conway|first1=J. H.|last2=Lagarias|first2=J. C.|doi-access=free}}</ref><ref name="mactutor">{{Cite web|last=J J O'Connor and E F Robertson|date=2004|title=John Conway – Biography|url=https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Conway/|access-date=2022-05-24|website=MacTutor History of Mathematics}}</ref> Dňa 11. apríla 2020 zomrel vo veku 82 rokov na ochorenie [[COVID-19]]<ref name="bellos-2020">{{Cite web|date=2020-04-12|title=COVID-19 Kills Renowned Princeton Mathematician, 'Game Of Life' Inventor John Conway In 3 Days|url=https://dailyvoice.com/new-jersey/mercer/obituaries/covid-19-kills-renowned-princeton-mathematician-game-of-life-inventor-john-conway-in-3-days/786461/|access-date=2020-11-25|website=Mercer Daily Voice}}</ref> vo svojom dome v New Jersey.{{Bez citácie}} == Raný život a vzdelanie == Conway sa narodil 26. decembra 1937 v [[Liverpool|Liverpoole]] rodičom Cyril Horton Conway a Agnes Boyce.<ref name="mactutor" /><ref name="whoswho3">{{cite web|url=http://www.ukwhoswho.com/view/article/oupww/whoswho/U11688|title=CONWAY, Prof. John Horton|work=Who's Who 2014, A & C Black, an imprint of Bloomsbury Publishing plc, 2014; online edn, Oxford University Press}}</ref> O matematiku sa začal zaujímať od skorého veku – už v jedenástich rokov mal ambíciu stať sa matematikom.<ref>{{cite web|title=John Horton Conway|website=Dean of the Faculty, Princeton University|url=https://dof.princeton.edu/about/clerk-faculty/emeritus/john-horton-conway|access-date=3 November 2020|archive-date=16 March 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190316023012/https://dof.princeton.edu/about/clerk-faculty/emeritus/john-horton-conway|url-status=dead}}</ref><ref name="frontiers">{{cite book|title=Mathematical Frontiers|url=https://books.google.com/books?id=gmCSpNhXMooC&pg=PA38|page=38|publisher=Infobase Publishing|year=2006|isbn=978-0-7910-9719-9}}</ref> Vyštudoval matematiku na vysokej škole [[Gonville and Caius College, Cambridge|Gonville and Caius College]].<ref name="whoswho3" /> Podľa jeho slov sa práve v tomto období zmenil z [[Introvert|introverta]] a [[Extrovert|extroverta]], na základe čoho si neskôr vyslúžil prezývku „najcharizmatickejší matematik na svete.“<ref name="Guardian">{{cite news|last1=Roberts|first1=Siobhan|author-link=Siobhan Roberts|title=John Horton Conway: the world's most charismatic mathematician|url=https://www.theguardian.com/science/2015/jul/23/john-horton-conway-the-most-charismatic-mathematician-in-the-world|newspaper=[[The Guardian]]|date=23 July 2015}}</ref><ref name="Ronan2006">{{cite book|author=Mark Ronan|title=Symmetry and the Monster: One of the greatest quests of mathematics|url=https://archive.org/details/symmetrymonstero0000rona|url-access=registration|date=18 May 2006|publisher=Oxford University Press, UK|isbn=978-0-19-157938-7|pages=[https://archive.org/details/symmetrymonstero0000rona/page/163 163]|author-link=Mark Ronan}}</ref> V roku 1959 získal titul bakalára a začal sa venovať výskumu v oblasti teórie čísel pod vedením [[Harold Davenport|Harolda Davenporta]]. Po vyriešení Davenportovho otvoreného problému [[Waringov problém|vyjadrovania čísel ako súčtov piatych mocnín]] sa začal zaujímať o nekonečné [[Ordinále číslo|ordinály]].<ref name="frontiers" /> Jeho záujem o hry sa začal počas jeho štúdia na [[University of Cambridge|Cambridge]], kde sa stal zanieteným hráčom [[Backgammon|backgammonu]], ktorý hrával po celé hodiny.<ref name="mactutor" /> V roku 1964 získal doktorát a bol menovaný lektorom matematiky na Sidney Sussex College v Cambridge.<ref name="genealogy">{{cite book|author=Sooyoung Chang|year=2011|title=Academic Genealogy of Mathematicians|publisher=World Scientific|page=205|isbn=978-981-4282-29-1}}</ref> Po odchode z Cambridge v roku 1986 nastúpil na katedru matematiky [[John von Neumann|Johna von Neumanna]] na Princetonskej univerzite.<ref name="genealogy" /> Tam vyhral súťaž v jedení koláčov na oslavách [[Deň pí|dňa pí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = This Is How the Number 3.14 Got the Name ‘Pi’ | url = https://time.com/4699479/pi-day-history-origins/ | vydavateľ = TIME | dátum vydania = 2017-03-14 | dátum prístupu = 2023-12-23 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20231214131152/https://time.com/4699479/pi-day-history-origins/ | dátum archivácie = 2023-12-14 }}</ref> == Osobný život a úmrtie == Conway bol ženatý celkom trikrát. S prvými dvoma ženami mal dvoch synov a štyri dcéry. V roku 2001 sa oženil s Dianou a spolu mali ďalšieho syna.<ref>{{cite web|url=https://www.princeton.edu/news/2020/04/14/mathematician-john-horton-conway-magical-genius-known-inventing-game-life-dies-age|last1=Zandonella|first1=Catherine|title=Mathematician John Horton Conway, a 'magical genius' known for inventing the 'Game of Life,' dies at age 82}}</ref> Mal tri vnúčence a dve pravnúčence.<ref name="mactutor4">{{Cite web|last=J J O'Connor and E F Robertson|date=2004|title=John Conway – Biography|url=https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Conway/|access-date=2022-05-24|website=MacTutor History of Mathematics}}</ref> Conway, ktorý už roky bojoval so zdravotnými problémami,{{Bez citácie}} dostal 8. apríla 2020 horúčku spôsobenú [[COVID-19|vírusom COVID-19]].<ref name="dailyvoice">{{cite web|last1=Levine|first1=Cecilia|title=COVID-19 Kills Renowned Princeton Mathematician, 'Game Of Life' Inventor John Conway In 3 Days|url=https://dailyvoice.com/new-jersey/mercer/obituaries/covid-19-kills-renowned-princeton-mathematician-game-of-life-inventor-john-conway-in-3-days/786461/|website=Mercer Daily Voice|date=12 April 2020}}</ref> Dňa 11. apríla 2020 zomrel vo veku 82 rokov v [[New Brunswick (New Jersey)|New Brunswick]] v [[New Jersey]].<ref name="dailyvoice2">{{cite web|last1=Levine|first1=Cecilia|title=COVID-19 Kills Renowned Princeton Mathematician, 'Game Of Life' Inventor John Conway In 3 Days|url=https://dailyvoice.com/new-jersey/mercer/obituaries/covid-19-kills-renowned-princeton-mathematician-game-of-life-inventor-john-conway-in-3-days/786461/|website=Mercer Daily Voice|date=12 April 2020}}</ref><ref>{{Cite news|last=Zandonella|first=Catherine|url=https://www.princeton.edu/news/2020/04/14/mathematician-john-horton-conway-magical-genius-known-inventing-game-life-dies-age|title=Mathematician John Horton Conway, a 'magical genius' known for inventing the 'Game of Life,' dies at age 82|date=14 April 2020|access-date=2020-04-15|publisher=[[Princeton University]]}}</ref><ref name="NRC">{{Cite news|last=Van den Brandhof|first=Alex|url=https://www.nrc.nl/nieuws/2020/04/12/wiskundige-conway-was-een-speels-genie-en-kenner-van-symmetrie-a3996590|title=Mathematician Conway was a playful genius and expert on symmetry|date=12 April 2020|work=[[NRC Handelsblad]]|access-date=12 April 2020|language=nl}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.nytimes.com/2020/04/15/technology/john-horton-conway-dead-coronavirus.html|title=John Horton Conway, a 'Magical Genius' in Math, Dies at 82|work=New York Times|date=15 April 2020|last=Roberts|first=Siobhan|access-date=17 April 2020|url-access=limited}}</ref><ref>{{Cite news|last=Mulcahy|first=Colm|date=2020-04-23|title=John Horton Conway obituary|work=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/science/2020/apr/23/john-horton-conway-obituary|access-date=2020-05-30|issn=0261-3077}}</ref> == Conway a Martin Gardner == Conwayova kariéra bola spojená s kariérou popularizátora matematiky a prispievateľom do časopisu Scientific American [[Martin Gardner|Martina Gardnera]]. Keď Gardner uverejnil Conwayovu hru života vo svojom stĺpci o matematických hrách v októbri 1970, stal sa najčítanejším zo všetkých jeho stĺpcov a urobil z Conway celebritu.<ref>Mulcahy, Colm (21 October 2014) [https://www.bbc.com/news/magazine-29688355 Martin Gardner, puzzle master extraordinaire]'', ''[[BBC News Magazine]]'': "The Game of Life appeared in Scientific American in 1970, and was by far the most successful of Gardner's columns, in terms of reader response."''</ref><ref name=":0">{{Cite news|last=Mulcahy|first=Colm|date=2020-04-23|title=John Horton Conway obituary|work=The Guardian|url=https://www.theguardian.com/science/2020/apr/23/john-horton-conway-obituary|access-date=2020-05-30|issn=0261-3077}}</ref> Gardner a Conway si na konci 50. rokov začali navzájom dopisovať a počas ďalších rokov Gardner často písal o rekreačných aspektoch Conwayovej práce.<ref>[http://mathfactor.uark.edu/2010/06/ha-conway-on-gardner/ The Math Factor Podcast Website] John H. Conway reminisces on his long friendship and collaboration with Martin Gardner.</ref> Diskutoval napríklad o Conwayovej hre [[ Výhonky (hra) |Výhonky]] (júl 1967), [[Hackenbush]] (január 1972) a o [[Problém anjela|probléme anjela]] (február 1974). V septembri 1976 recenzoval Conwayovu knihu ''[[On Numbers and Games]]'' a dokonca dokázal vysvetliť Conwayove [[nadreálne čísla]].<ref>Gardner, Martin (1989) ''Penrose Tiles to Trapdoor Ciphers'', W. H. Freeman & Co., {{ISBN|0-7167-1987-8}}, Chapter 4. A non-technical overview; reprint of the 1976 Scientific American article.</ref> Conway bol dôležitým členom skupiny Mathematical grapevine vedenej [[Martin Gardner|Martinom Gardnerom]]. Gardnera pravidelne navštevoval a často mu písal dlhé listy, v ktorých zhrnul svoj výskum v rekreačnej matematike. Počas návštevy v roku 1976 sa u Gardnera zdržal týždeň, počas ktorého mu rozprával o [[Penroseove dláždenie|Penroseovom dláždení]]. Conway objavil mnohé (ak nie všetky) dôležité vlastnosti tejto [[Teselácia|teselácie]].<ref>{{cite journal|url=https://www.ams.org/notices/200506/fea-gardner.pdf|title=Interview with Martin Gardner|journal=Notices of the AMS|volume=52|issue=6|date=2005|pages=602–611|author=Jackson, Allyn}}</ref> Gardner použil tieto výsledky, keď vo svojom stĺpci v januári 1977 predstavil Penroseovo dláždenie svetu.<ref>{{cite journal|url=https://www.quantamagazine.org/john-conways-life-in-games-20150828/|title=A Life In Games: The Playful Genius of John Conway|author=Roberts, Siobhan|journal=Quanta Magazine|date=28 August 2015}}</ref> Na obálke časopisu ''Scientific American'' boli Penroseove dlaždice vychádzajúce z Conwayových náčrtov.<ref name=":0" /> == Oblasti výskumu == === Rekreačná matematika === {{Hlavný článok|Hra života}}[[Súbor:Gospers_glider_gun.gif|vpravo|náhľad| [[Bill Gosper|Gosperove]] krídelné delo, ktoré v [[Hra života|Hre života]] vytvára "krídla"]]Conway je známy hlavne svojou hrou života, jednou z prvých príkladov [[Celulárny automat|celulárneho automatu]]. Prvé experimenty v tejto oblasti robil pomocou pera a papieru, dávno pred existenciou osobných počítačov. Od uvedenia hry v časopise [[Scientific American]] v roku 1970<ref>{{Citácia periodika|titul=Mathematical Games|url=https://www.jstor.org/stable/24927642|periodikum=Scientific American|dátum=1970|dátum prístupu=2023-12-23|ročník=223|číslo=4|strany=120–123|issn=0036-8733|meno=Martin|priezvisko=Gardner}}</ref> podnietila hra života vznik stoviek počítačových programov, webových stránok a článkov.<ref>{{Cite web|url=https://www.dmoz.org/Computers/Artificial_Life/Cellular_Automata/Conway%27s_Game_of_Life|title=DMOZ: Conway's Game of Life: Sites|access-date=11 January 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170317103511/http://www.dmoz.org/Computers/Artificial_Life/Cellular_Automata/Conway%27s_Game_of_Life/|archive-date=17 March 2017|url-status=dead}}</ref> Stala sa neoddeliteľnou súčasťou rekreačnej matematiky. Existuje rozsiahla [[wiki]] venovaná katalogizácii rôznych aspektov hry.<ref>{{Cite web|url=https://www.conwaylife.com/wiki/Main_Page|title=LifeWiki|website=www.conwaylife.com|accessdate=2023-12-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20260213000822/https://conwaylife.com/wiki/Main_Page|archivedate=2026-02-13}}</ref> Hra života je obľúbená aj pre svoje teoretické možnosti, aj ako praktické cvičenie v programovaní. Conway kedysi tvrdil, že hru života nenávidí – hlavne preto, lebo ho s ňou vždy spájali a zatieňovala jeho odbornejšie a dôležitejšie objavy, ale stále bol na svoju prácu hrdý.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=E8kUJL04ELA Does John Conway hate his Game of Life?] (video). Youtube</ref> Jeho hra však pomohla spustiť nové odvetvie matematiky – oblasť [[Celulárny automatov|celulárnych automatov]].<ref>MacTutor History: The game made Conway instantly famous, but it also opened up a whole new field of mathematical research, the field of cellular automata.</ref> Hra života je [[Turingovská úplnosť|Turingovsky úplná]].<ref>{{cite book|last=Rendell|first=Paul|date=July 2015|title=Turing Machine Universality of the Game of Life|series=Emergence, Complexity and Computation|volume=18|publisher=Springer|isbn=978-3319198415|doi=10.1007/978-3-319-19842-2|url=https://books.google.com/books?id=w92moAEACAAJ}}</ref><ref>{{cite web|last=Case|first=James|date=1 April 2014|title=Martin Gardner's Mathematical Grapevine|website=[[Society for Industrial and Applied Mathematics|SIAM]] NEWS|url=https://sinews.siam.org/Details-Page/martin-gardners-mathematical-grapevine|at=Book reviews of Gardner, Martin, 2013 ''Undiluted Hocus-Pocus: The Autobiography of Martin Gardner''. Princeton University Press and Henle, Michael; Hopkins, Brian (edts.) 2012 ''Martin Gardner in the Twenty-First Century''. MAA Publications|accessdate=2020-11-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220407034502/https://sinews.siam.org/Details-Page/martin-gardners-mathematical-grapevine|archivedate=2022-04-07}}</ref> === Kombinatorická teória hier === Conway bol známy pre svoje objavy v oblasti [[ Kombinatorická teória hier |kombinatorickej teórii hier]]. Spolupracoval s [[ Elwyn Berlekamp |Elwynom Berlekampom]] a [[ Richard K. Guy |Richardom Guyom]], s ktorými tiež napísal knihu ''[[Winning Ways for your Mathematical Plays]].'' Napísal i knihu ''[[On Numbers and Games]],'' v ktorej uvádza základy kombinatorickej teórie hier. Conway bol jedným z tvorcov hier [[Výhonky (hra)|Výhonky]] a [[Phutball]] a vypracoval podrobnú analýzu mnohých ďalších hier a hádaniek, ako sú [[Soma kocka]], [[kolíkový solitare]] a [[Conwayovi vojaci]]. Vytvoril [[problém anjela]], ktorý bol vyriešený v roku 2006. Vymyslel nový systém čísel – [[nadreálne čísla]], ktoré úzko súvisia s istými hrami a boli predstavené v matematickom románe [[Donald Ervin Knuth|Donalda Knutha]].<ref>[http://discovermagazine.com/1995/dec/infinityplusonea599 Infinity Plus One, and Other Surreal Numbers] by Polly Shulman, [[Discover Magazine]], 1 December 1995</ref> Taktiež vynašiel spôsob zapisovania príliš [[Veľké čísla|veľkých čísel]], takzvanú [[Conwayova notácia reťazca šípok|Conwayovu notáciu reťazca šípok]]. === Geometria === V polovici 60. rokov spolu s [[Michael Guy|Michaelom Guyom]] zistil, že existuje 64 [[Uniformný 4-polytop|uniformných konvexných štvorrozmerných telies]] (okrem dvoch nekonečných množín hranolovitých tvarov). V procese objavili [[Veľká antiprizma|veľkú antiprizmu]], čo je jediné ne-Wythoffovské uniformné teleso.<ref>{{cite journal|author=Conway, J. H.|title=Four-dimensional Archimedean polytopes|journal=Proc. Colloquium on Convexity, Copenhagen|year=1967|publisher=Kobenhavns Univ. Mat. Institut|pages=38–39}}</ref> Conway tiež navrhol spôsob notácie [[Mnohosten|mnohostenov]] zvaný [[Conwayova notácia mnohostenov]]. V teórii teselácie vymyslel Conwayovo kritérium, pomocou ktorého možno rýchlo zistiť, či je možné telesami vydláždiť rovinu.<ref name="rhoads">{{cite journal|doi=10.1016/j.cam.2004.05.002|volume=174|issue=2|title=Planar tilings by polyominoes, polyhexes, and polyiamonds|year=2005|journal=Journal of Computational and Applied Mathematics|pages=329–353|last1=Rhoads|first1=Glenn C.|bibcode=2005JCoAM.174..329R|doi-access=free}}</ref> Skúmal i mriežky vo vyšších dimenziách a ako prvý určil grupu symetrie [[Leechova mriežka|Leechovej mriežky]]. === Geometrická topológia === V [[Teória uzlov|teórii uzlov]] sformuloval Conway nový variant [[Alexandrov polynóm|Alexandrovho polynómu]] a vytvoril nový [[Invariant (matematika)|invariant]], ktorý sa nazýva Conwayov polynóm.<ref>[http://mathworld.wolfram.com/ConwayPolynomial.html Conway Polynomial] [[Wolfram MathWorld]]</ref> Po vyše desiatich rokoch, kedy sa o tomto koncepte veľmi nehovorilo, sa tento koncept stal dôležitou súčasťou nových [[Uzlový polynóm|uzlových polynómov]].<ref>Livingston, Charles (1993) ''Knot Theory''. MAA Textbooks. {{ISBN|0883850273}}</ref> Conway ďalej vymyslel systém notácie na jednoduchšie pozorumenie uzlov, známy ako [[Conwayova notácia]], pričom opravil množstvo chýb v starých tabuľkách uzlov z 19. storočia a tabuľky rozšíril.<ref>{{cite journal|journal=Topology Proceedings|volume=7|year=1982|pages=109–118|author=Perko, Ken|url=http://topology.nipissingu.ca/tp/reprints/v07/tp07110.pdf|title=Primality of certain knots}}</ref> Po Conwayovi je pomenovaný [[Conwayov uzol]]. === Teória grúp === Bol hlavným spoluautorom knihy ''[[ATLAS of Finite Groups]]'', v ktorých opisujú vlastnosti mnohých [[Zoznam jednoduchých konečných grúp|jednoduchých konečných grúp]]. V spolupráci so svojimi kolegami [[Robert Curtis|Robertom Curtisom]] a [[Simon P. Norton|Simonom P. Nortonom]] skonštruoval prvé konkrétne zobrazenia niektorých [[Sporadická grupa|sporadických grúp]]. Conway konkrétne objavil tri sporadické grupy založené na symetrii Leechovej mriežky a spolu sa tieto grupy označujú ako [[Conwayova grupa|Conwayove grupy]].<ref>{{cite journal|last=Harris|first=Michael|author-link=Michael Harris (mathematician)|date=2015|title=Mathematics: The mercurial mathematician|journal=Nature|volume=523|pages=406–7|doi=10.1038/523406a|others=Review of ''Genius At Play: The Curious Mind of John Horton Conway''|issue=7561|bibcode=2015Natur.523..406H|doi-access=free}}</ref> Na základe pozorovaní matematika Johna McKaya z roku 1978 sformulovali McKay, Conway a Norton komplex dohadov známych ako [[monstrous moonshine]]. Táto téma spája [[Monster grupa|monster grupu]] s [[ Eliptická modulárna funkcia |eliptickými modulárnymi funkciami]], čím premosťuje predtým oddelené oblasti matematiky – [[Konečná grupa|konečné grupy]] a [[Komplexná analýza|teóriu komplexných funkcií]]. O tejto teórii sa zistilo, že súvisí s [[Teória strún|teóriou strún]].<ref>Darling, David. [http://www.daviddarling.info/encyclopedia/M/Monstrous_Moonshine_conjecture.html Monstrous Moonshine conjecture]. ''Encyclopedia of Science''</ref> === Teória čísel === Ako postgraduálny študent dokázal platnosť jedného prípadu domnienky [[Edward Waring|Edwarda Waringa]] o tom, že každé celé číslo možno zapísať ako súčet 37 čísel umocnených na piatu mocninu, hoci [[ Chen Jingrun |Chen Jingrun]] vyriešil tento problém nezávisle pred uverejnením Conwayovej práce.<ref>{{cite journal|url=http://www.ems-ph.org/journals/newsletter/pdf/2005-09-57.pdf#page=34|title=Breakfast with John Horton Conway|pages=32–34|journal=EMS Newsletter|date=September 2005|author=[[Jorge Nuno Silva]]|volume=57}}</ref> V roku 1972 Conway dokázal, že generalizácia [[Collatzov problém|Collatzovho problému]] je algoritmicky [[Nerozhodnuteľný problém|nerozhodnuteľná]]. Conway takisto vytvoril ezoterický programovací jazyk [[FRACTRAN]]. Terence Tao (ktorého Conway učil) počas svojej prednášky na tému Collatzovho problému spomenul Conwayov výsledok a povedal, že „[Conway] bol vždy dobrý v tvorení extrémne divných spojení v matematike.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Day 2 - The notorious Collatz conjecture - Terence Tao | url = https://www.youtube.com/watch?v=X2p5eMWyaFs | dátum prístupu = 2023-12-23 | jazyk = sk-SK}}</ref> === Algebra === Conway napísal niekoľko učebníc algebry a vo svojej práci sa zameriaval na [[kvaternión]]y a [[oktonión]]y.<ref>{{cite book|author1=Conway, John|author2=Smith, Derek A.|title=Book Review: On quaternions and octonions: Their geometry, arithmetic, and symmetry|journal=Bulletin of the American Mathematical Society|url=http://math.ucr.edu/home/baez/octonions/conway_smith/|year=2005|volume=42|issue=2|pages=229–243|doi=10.1090/S0273-0979-05-01043-8|isbn=1568811349|doi-access=free}}</ref> Spolu s [[Neil Sloane|Neilom Sloaneom]] vytvoril [[Ikozián|ikoziány]].<ref>{{cite web|url=http://math.ucr.edu/home/baez/week20.html|title=This Week's Finds in Mathematical Physics (Week 20)|author=Baez, John|date=2 October 1993}}</ref> === Algoritmy === Na [[Algoritmus na výpočet dňa v týždni|výpočet dňa v týždni z dátumu]] vytvoril [[Doomsday algoritmus]]. Tento algoritmus je dostatočne jednoduchý na to, aby ho každý so základnými znalosťami aritmetiky vedel vykonať v hlave. Conway dokázal dať správnu odpoveď do dvoch sekúnd. Aby zlepšil svoju rýchlosť počítania, precvičoval si výpočty na svojom počítači, ktorý sa ho pri každom prihlásení pýtal na deň v týždni z náhodného dátumu. Jedna z jeho prvých kníh bola o [[Konečný automat|konečných automatoch]]. === Teoretická fyzika === V roku [[2004]] dokázali Conway a [[ Simon B. Kochen |Simon B. Kochen]] teóriu o slobodnej vôli v oblasti [[Kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]]. Táto teória tvrdí, že ak sa experimentátor môže slobodne rozhodnúť, čo chce zmerať v konkrétnom experimente, potom si elementárne častice môžu voľne zvoliť svoj [[Spin (fyzika)|spin]], aby boli merania v súlade s fyzikálnymi zákonmi. Slovami Conwaya: „Ak majú experimentátori [[Slobodná vôľa|slobodnú vôľu]], potom ju majú aj elementárne častice“.<ref>''[http://www.cs.auckland.ac.nz/~jas/one/freewill-theorem.html Conway's Proof Of The Free Will Theorem] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171125154530/https://www.cs.auckland.ac.nz/~jas/one/freewill-theorem.html|date=25 November 2017}}'' by Jasvir Nagra</ref> == Ocenenia a vyznamenania == Conway získal [[Berwick Prize|Berwickovu cenu]] ([[1971]]),<ref name="LMS Prizewinners">{{Cite web|url=https://www.lms.ac.uk/prizes/list-lms-prize-winners|title=List of LMS prize winners &#124; London Mathematical Society|website=www.lms.ac.uk}}</ref> bol zvolený za [[Kráľovská spoločnosť|člena Kráľovskej spoločnosti]] ([[1981]]),<ref name="royal">{{Cite web|url=https://royalsociety.org/people/john-conway-11257/|title=John Conway|website=The Royal Society|access-date=11 April 2020}}</ref><ref>{{Cite journal|last=Curtis|first=Robert Turner|title=John Horton Conway. 26 December 1937—11 April 2020|journal=Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society|year=2022|volume=72|pages=117–138|doi=10.1098/rsbm.2021.0034|s2cid=245355088|doi-access=free}}</ref> získal i [[Pólyova cena (LMS)|Pólyovu cenu Londýnskej matematickej spoločnosti]] ([[1987]]),<ref name="LMS Prizewinners2">{{Cite web|url=https://www.lms.ac.uk/prizes/list-lms-prize-winners|title=List of LMS prize winners &#124; London Mathematical Society|website=www.lms.ac.uk}}</ref> Nemmersovu cenu za matematiku ([[1998]]) a získal [[Leroy P. Steele Prize]] za propagáciu matematiky ([[2000]]). V roku 2001 obrdžal čestný titul z [[University of Liverpool]]<ref>{{Cite web|url=https://www.cnn.com/2020/04/14/us/john-conway-death-obit-trnd/index.html|title=John H. Conway, a renowned mathematician who created one of the first computer games, dies of coronavirus complications|first=Anna|last=Sturla|website=CNN|date=14 April 2020|access-date=2020-04-16}}</ref> a v roku 2014 i z [[Alexandru Ioan Cuza University]].<ref>{{Cite web|url=https://www.uaic.ro/en/doctor-honoris-causa-john-horton-conway-mathematics-chair-princeton-university/|title=Doctor Honoris Causa for John Horton Conway|website=Alexandru Ioan Cuza University|date=19 June 2014|access-date=2020-07-07}}</ref> V roku 2017 získal Conway čestné členstvo v britskej [[Mathematical Association]].<ref>{{Cite web|url=https://www.m-a.org.uk/honorary-members|title=Honorary Members|website=The Mathematical Association|access-date=11 April 2020}}</ref> Konferencie [[Gathering 4 Gardner]] sa konajú každé dva roky, aby si pripomenuli prínos Martina Gardnera, pričom Conway bol na týchto podujatiach často rečníkom a diskutoval o rôznych aspektoch rekreačnej matematiky.<ref>[http://gathering4gardner.org/VIDEOS.html Presentation Videos] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160809042801/http://gathering4gardner.org/VIDEOS.html|date=9 August 2016}} from 2014 Gathering 4 Gardner</ref><ref name="bellos">Bellos, Alex (2008). [https://www.theguardian.com/science/2008/may/31/maths.science The science of fun]. ''The Guardian'', 30 May 2008</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|John Horton Conway|950716317}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Conway, John Horton}} [[Kategória:Britskí matematici]] [[Kategória:Anglickí matematici]] [[Kategória:Anglickí ateisti]] [[Kategória:Vyučujúci na Princeton University]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Rekreačná matematika]] [[Kategória:Úmrtia na COVID-19]] [[Kategória:Osobnosti z Liverpoolu]] 2x0rxu0k5ael96zqv0iuneuydxbw2i6 Awkwafina 0 651786 8255757 7980274 2026-07-30T20:34:05Z Crea aa 265780 Odstránenie prípony "ová", keďže v jej prípade sa jej pravé meno ani nepoužíva a tým pádom prechýlenie nemá žiadny význam, nepomáha meno skloňovať. Zároveň sa opravuje gramatická chyba, v genitíve singuláru je v slove Kórea koncovka -y. 8255757 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Awkwafina | fotka = Awkwafina - Golden Globes 2020 - 02.png | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Nora Lum | dátum narodenia = {{dnv|1988|6|2}} | miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, komička, producentka raperka | roky pôsobenia = 2011 – súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Awkwafina''', vlastným menom '''Nora Lum''' (* [[2. jún]] [[1988]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americká [[Herec|herečka]], [[Komik|komička]], producentka a [[Rap (hudba)|raperka]], ktorá sa preslávila v roku [[2012]] piesňou „My Vag“ prostredníctvom internetovej stránky [[YouTube|youtube]]. Od roku [[2020]] uvádza vlastný seriál ''Awkwafina Is Nora from Queens'', v ktorom hrá hlavnú postavu. == Životopis == Awkwafina sa narodila do americkej rodiny, v ktorej jej otec mal [[Čína|čínsky]] pôvod a matka pochádzala z [[Kórejská republika|Južnej Kórey]]. Do spojených štátov emigrovali v roku [[1972]]. Jej matka zomrela na pľúcnu [[Hypertenzia|hypertenziu]], keď mala Awkwafina štyri roky a vychovával ju jej otec a starí rodičia. Awkwafina rapuje od svojich trinástich rokov. V roku [[2012]] jej pieseň ''"My Vag"'' sa stala populárnou na internetovej stránke [[YouTube|youtube]]. Pôsobila tiež ako [[Diskotekár|DJ]] v niektorých baroch v [[New York (mesto)|New Yorku]]. V roku [[2016]] sa stala súčasťou dokumentárneho filmu s názvom ''Bad Rap'', ktorý mal premiéru na Filmovom festivale Tribeca. Dokument je predovšetkým zameraný na ázijko-amerických raperov. V roku [[2019]] hrala v komédií ''The Farewell''. Za svoj herecký výkon získala cenu [[Zlatý glóbus]]. Tým sa zároveň stala prvou herečkou ázijského pôvodu, ktorá vyhrala cenu [[Zlatý glóbus]] v ktorejkoľvek filmovej kategórii. V tom istom roku si zahrala postavu Ming Fleetfoot vo filme ''Jumanji: The Next Level''. Podieľa sa na produkcií seriálu ''Awkwafina Is Nora z Queensu'', kde zároveň hrá aj hlavnú postavu. V roku [[2021]] prepožičala svoj hlas postave Sisu, v animovanom filme ''Raya a posledný drak''. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=5377144}} * {{csfd meno|id=266484}} == Zdroj == {{Preklad|en|Awkwafina|961462714}} {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka (komédia/muzikál) 2001 - 2020}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Držiteľky ceny Satellite pre najlepšiu herečku - film}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Producenti USA]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (komédia/muzikál)]] [[Kategória:Držiteľky ceny Satellite Award]] [[Kategória:Osobnosti USA čínskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA kórejského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] lpvjgtn7y9rxmz1foo27ihw8a7my5w2 Tom Holland (herec) 0 652047 8255642 8215525 2026-07-30T15:30:30Z ~2026-42222-54 301586 8255642 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tom Holland | komentár = v roku 2022 | celé meno = Thomas Stanley Holland | dátum narodenia = {{dnv|1996|6|1}} | miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec, tanečník | roky pôsobenia = 2006 – súčasnosť | manžel = | manželka =[[Zendaya]] (2026) | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = Nikki Holland, Dominik Holland | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Thomas Stanley Holland''' (* [[1. jún]] [[1996]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský [[herec]] a [[tanec|tanečník]]. Získal ocenenie [[BAFTA]] za najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu za rok [[2017]]. == Detstvo a mladosť == Holland je synom fotografky Nicoly Elizabeth Hollandovej a komika Domica Hollanda. Má troch mladších bratov, dvojčatá Harryho , Sama (* 1999) a Patricka (* 2004). Navštevoval katolícku školu [[Donhead]], neskôr chodil na [[Wimbledon College]], kde zotrval do decembra 2012. Následne sa prihlásil na umeleckú školu [[The BRIT School for Performing Arts and Technology]]. == Kariéra == Tom Holland sa intenzívne venuje tancu, pričom tancovať začal už počas štúdia na Wimbledone. Od roku 2011 sa venuje filmu. Hral v divadelnej hre ''Billy Elliott''. V roku [[2012]] vyšiel film ''The Impossible'', kde hral po boku hercov [[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] a [[Ewan McGregor|Ewana McGregora]]. V roku [[2015]] hral jednu z vedľajších úloh v televíznom seriáli ''Wolf Hall'' a v rovnakom roku bolo oznámené, že stvárni postavu Spider Mana vo filme ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' zo série [[Marvel Cinematic Universe]]. Film mal premiéru v apríli [[2016]]. Túto úlohu si zopakoval aj v nasledujúcich častiach, ako ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019), ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019) a ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021). V roku [[2020]] stvárnil hlavnú postavu v psychologickom thrilleri ''[[The Devil All the Time]]''. == Súkromný život == Holland býva v štvrti Kingston-upon-Thames v [[Londýn]]e, neďaleko domu svojich rodičov a súrodencov. Má stafordšírskeho [[bulteriér]]a menom Tessa. Odmalička trpí [[dyslexia|dyslexiou]]. Spolu s bratmi Holland podporuje The Brothers Trust, britskú charitatívnu spoločnosť, registrovanú v Spojenom kráľovstve, ktorá získava peniaze na rôzne charitatívne účely. V roku 2026 si vzal za manželku svoju dlhoročnú priateľku Zendayu. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=4043618}} * {{csfd meno|id=85329}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tom Holland (actor)|959477771}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho mladého herca}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Holland, Tom}} [[Kategória:Anglickí filmoví herci]] [[Kategória:Anglickí divadelní herci]] [[Kategória:Anglickí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Anglickí dabingoví herci]] [[Kategória:Anglické osobnosti írskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] anhj2ee0ev3w03j503x4szem9028duu 8255808 8255642 2026-07-31T06:16:27Z ~2026-42495-93 301632 /* Kariéra */ 8255808 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tom Holland | komentár = v roku 2022 | celé meno = Thomas Stanley Holland | dátum narodenia = {{dnv|1996|6|1}} | miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec, tanečník | roky pôsobenia = 2006 – súčasnosť | manžel = | manželka =[[Zendaya]] (2026) | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = Nikki Holland, Dominik Holland | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Thomas Stanley Holland''' (* [[1. jún]] [[1996]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský [[herec]] a [[tanec|tanečník]]. Získal ocenenie [[BAFTA]] za najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu za rok [[2017]]. == Detstvo a mladosť == Holland je synom fotografky Nicoly Elizabeth Hollandovej a komika Domica Hollanda. Má troch mladších bratov, dvojčatá Harryho , Sama (* 1999) a Patricka (* 2004). Navštevoval katolícku školu [[Donhead]], neskôr chodil na [[Wimbledon College]], kde zotrval do decembra 2012. Následne sa prihlásil na umeleckú školu [[The BRIT School for Performing Arts and Technology]]. == Kariéra == Tom Holland sa intenzívne venuje tancu, pričom tancovať začal už počas štúdia na Wimbledone. Od roku 2011 sa venuje filmu. Hral v divadelnej hre ''Billy Elliott''. V roku [[2012]] vyšiel film ''The Impossible'', kde hral po boku hercov [[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] a [[Ewan McGregor|Ewana McGregora]]. V roku [[2015]] hral jednu z vedľajších úloh v televíznom seriáli ''Wolf Hall'' a v rovnakom roku bolo oznámené, že stvárni postavu Spider Mana vo filme ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' zo série [[Marvel Cinematic Universe]]. Film mal premiéru v apríli [[2016]]. Túto úlohu si zopakoval aj v nasledujúcich častiach, ako ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019), ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019), ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021) a Spider-Man: Nový deň (2026). V roku [[2020]] stvárnil hlavnú postavu v psychologickom thrilleri ''[[The Devil All the Time]]''. == Súkromný život == Holland býva v štvrti Kingston-upon-Thames v [[Londýn]]e, neďaleko domu svojich rodičov a súrodencov. Má stafordšírskeho [[bulteriér]]a menom Tessa. Odmalička trpí [[dyslexia|dyslexiou]]. Spolu s bratmi Holland podporuje The Brothers Trust, britskú charitatívnu spoločnosť, registrovanú v Spojenom kráľovstve, ktorá získava peniaze na rôzne charitatívne účely. V roku 2026 si vzal za manželku svoju dlhoročnú priateľku Zendayu. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=4043618}} * {{csfd meno|id=85329}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tom Holland (actor)|959477771}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho mladého herca}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Holland, Tom}} [[Kategória:Anglickí filmoví herci]] [[Kategória:Anglickí divadelní herci]] [[Kategória:Anglickí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Anglickí dabingoví herci]] [[Kategória:Anglické osobnosti írskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] mgva2hq9dzays78bsb8p9vzngb4wr3n Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality 10 653292 8255802 8255435 2026-07-31T05:45:21Z Teslaton 12161 + [[Ch-101]] v Poľsku 8255802 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | H101 missile.jpg | popis = Riadená strela [[Ch-101]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-30 | ruská [[strela s plochou dráhou letu]], pravdepodobne typu [[Ch-101]] narušila [[Poľsko|poľský]] vzdušný priestor a pri výbuchu vyhĺbila kráter na poli pri obci Tarnawa-Kolonia v gmine [[gmina Turobin|Turobin]], približne 45 km južne od [[Lublin]]u. K udalosti došlo počas ruského raketového útoku na ukrajinské mesto [[Ľvov]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Easton | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Missile that left crater deep inside Poland was probably Russian - Polish PM | url = https://www.bbc.com/news/articles/cwymkgenv2ro | vydavateľ = BBC | miesto = | dátum vydania = 2026-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-28 | [[Airbus A350]]-1000ULR vyrobený pre spoločnosť [[Qantas]] absolvoval v rámci certifikačných testov 23 075 km dlhý nonstop let z austrálskeho [[Melbourne]] do francúzskeho [[Toulouse]], trvajúci 24 hodín a 24 minút. Prekonal tým starší rekord [[Boeing 777|Boeingu 777]]-200LR (21 601 km) z roku 2005. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petchenik | meno = Ian | autor = | odkaz na autora = | titul = Airbus makes history with the A350-1000ULR | url = https://www.flightradar24.com/blog/flight-tracking-news/special-event/airbus-makes-history-with-the-a350-1000ulr/ | vydavateľ = flightradar24.com | miesto = | dátum vydania = 2026-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-26 | slovinský cyklista [[Tadej Pogačar]] z tímu UAE Team Emirates sa stal celkovým víťazom [[Tour de France 2026|113. ročníka]] pretekov [[Tour de France]]. Ide už o jeho piate celkové víťazstvo v týchto pretekoch, čím sa ako najmladší vyrovnal štvorici [[Jacques Anquetil]], [[Eddy Merckx]], Bernard Hinault a [[Miguel Indurain]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = POGAČAR PIATYKRÁT OVLÁDOL TOUR A VYROVNAL SA LEGENDÁM | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/pogacar-piatykrat-ovladol-tour-a-vyro/980556-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-26 | dátum prístupu = 2026-07-28}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-25 | superťažká nosná raketa [[Starship (raketa)|Starship]] spoločnosti [[SpaceX]] vyniesla v rámci 13. testovacieho letu dvadsať družíc systému [[Starlink]] a zrealizovala úspešný návrat do atmosféry ukončený riadeným pristátím na hladine [[Mexický záliv|Mexického zálivu]].| zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Jurčík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o návrat na Mesiac sa vyostruje: Muskova Starship absolvovala kritický 13. test s prekvapivým koncom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/dvXJyVv/boj-o-navrat-na-mesiac-sa-vyostruje-muskova-starship-absolvovala-kriticky-13-test-s-prekvapivym-koncom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-21 | [[Nikaragua|nikaragujský]] prezident a bývalý [[marxizmus|marxistický]] odbojár [[Daniel Ortega]] vyhlásil, že sa v krajine neuskutočnia už žiadne ďalšie voľby. Vopred tak odmietol pokusy opozície o jeho nahradenie po budúcoročnom vypršaní mandátu. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident Daniel Ortega: V Nikarague už nebudú žiadne voľby | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/0gamxRI/prezident-daniel-ortega-v-nikarague-uz-nebudu-ziadne-volby/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-19 | [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] sa stalo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrom sveta vo futbale 2026]], keď vo finále zdolalo [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rekordná séria, rekordný brankár, najmladší majstri tisícročia. Španielsko prepísalo MS | periodikum = Sportnet | odkaz na periodikum = sportnet.sme.sk | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/spanielsko-rekord-neporazitelnost-ms-vo-futbale-2026/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-19 | dátum prístupu = 2026-07-20}} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|29|1970|04|21 | osoba = [[Glen Hansard]] | popis = írsky indie-rockový pesničkár a príležitostný herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|28|1975|07|31 | osoba = [[Kavinsky]] | popis = francúzsky hudobník, producent, DJ a herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|26|1940|04|19 | osoba = [[Milan Knížák]] | popis = český výtvarník, hudobník a performer}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|23|1966|05|20 | osoba = [[Pavel Jungwirth]] | popis = český fyzikálny chemik, univerzitný pedagóg a popularizátor vedy}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|21|2007|05|01 | osoba = [[Kaylee Hottleová]] | popis = americká nepočujúca herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|20|1951|02|14 | osoba = [[Kevin Keegan]] | popis = anglický futbalista a tréner}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|16|1923|07|21 | osoba = [[Rudolph Arthur Marcus|Rudolph A. Marcus]] | popis = kanadský chemik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|13|1947|09|14 | osoba = [[Sam Neill]] | popis = novozélandský filmový a televízny herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|10|1951|12|01 | osoba = [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]] | popis = bulharský kozmonaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|08|1951|06|08 | osoba = [[Bonnie Tyler]] | popis = waleská speváčka}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> sqt4mkte2lth4wev2rvq0c1q7z2pln8 8255803 8255802 2026-07-31T05:50:05Z TeslaBot 71954 typografia 8255803 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | H101 missile.jpg | popis = Riadená strela [[Ch-101]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-30 | ruská [[strela s plochou dráhou letu]], pravdepodobne typu [[Ch-101]] narušila [[Poľsko|poľský]] vzdušný priestor a pri výbuchu vyhĺbila kráter na poli pri obci Tarnawa-Kolonia v gmine [[gmina Turobin|Turobin]], približne 45 km južne od [[Lublin]]u. K udalosti došlo počas ruského raketového útoku na ukrajinské mesto [[Ľvov]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Easton | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Missile that left crater deep inside Poland was probably Russian - Polish PM | url = https://www.bbc.com/news/articles/cwymkgenv2ro | vydavateľ = BBC | miesto = | dátum vydania = 2026-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-28 | [[Airbus A350]]-1000ULR vyrobený pre spoločnosť [[Qantas]] absolvoval v rámci certifikačných testov 23 075 km dlhý nonstop let z austrálskeho [[Melbourne]] do francúzskeho [[Toulouse]], trvajúci 24 hodín a 24 minút. Prekonal tým starší rekord [[Boeing 777|Boeingu 777]]-200LR (21 601 km) z roku 2005. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petchenik | meno = Ian | autor = | odkaz na autora = | titul = Airbus makes history with the A350-1000ULR | url = https://www.flightradar24.com/blog/flight-tracking-news/special-event/airbus-makes-history-with-the-a350-1000ulr/ | vydavateľ = flightradar24.com | miesto = | dátum vydania = 2026-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-26 | slovinský cyklista [[Tadej Pogačar]] z tímu UAE Team Emirates sa stal celkovým víťazom [[Tour de France 2026|113. ročníka]] pretekov [[Tour de France]]. Ide už o jeho piate celkové víťazstvo v týchto pretekoch, čím sa ako najmladší vyrovnal štvorici [[Jacques Anquetil]], [[Eddy Merckx]], Bernard Hinault a [[Miguel Indurain]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = POGAČAR PIATYKRÁT OVLÁDOL TOUR A VYROVNAL SA LEGENDÁM | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/pogacar-piatykrat-ovladol-tour-a-vyro/980556-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-26 | dátum prístupu = 2026-07-28}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-25 | superťažká nosná raketa [[Starship (raketa)|Starship]] spoločnosti [[SpaceX]] vyniesla v rámci 13. testovacieho letu dvadsať družíc systému [[Starlink]] a zrealizovala úspešný návrat do atmosféry ukončený riadeným pristátím na hladine [[Mexický záliv|Mexického zálivu]].| zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Jurčík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o návrat na Mesiac sa vyostruje: Muskova Starship absolvovala kritický 13. test s prekvapivým koncom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/dvXJyVv/boj-o-navrat-na-mesiac-sa-vyostruje-muskova-starship-absolvovala-kriticky-13-test-s-prekvapivym-koncom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-21 | [[Nikaragua|nikaragujský]] prezident a bývalý [[marxizmus|marxistický]] odbojár [[Daniel Ortega]] vyhlásil, že sa v krajine neuskutočnia už žiadne ďalšie voľby. Vopred tak odmietol pokusy opozície o jeho nahradenie po budúcoročnom vypršaní mandátu. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident Daniel Ortega: V Nikarague už nebudú žiadne voľby | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/0gamxRI/prezident-daniel-ortega-v-nikarague-uz-nebudu-ziadne-volby/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-19 | [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] sa stalo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrom sveta vo futbale 2026]], keď vo finále zdolalo [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rekordná séria, rekordný brankár, najmladší majstri tisícročia. Španielsko prepísalo MS | periodikum = Sportnet | odkaz na periodikum = sportnet.sme.sk | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/spanielsko-rekord-neporazitelnost-ms-vo-futbale-2026/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-19 | dátum prístupu = 2026-07-20}} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|29|1970|04|21 | osoba = [[Glen Hansard]] | popis = írsky indie-rockový pesničkár a príležitostný herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|28|1975|07|31 | osoba = [[Kavinsky]] | popis = francúzsky hudobník, producent, DJ a herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|26|1940|04|19 | osoba = [[Milan Knížák]] | popis = český výtvarník, hudobník a performer}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|23|1966|05|20 | osoba = [[Pavel Jungwirth]] | popis = český fyzikálny chemik, univerzitný pedagóg a popularizátor vedy}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|21|2007|05|01 | osoba = [[Kaylee Hottleová]] | popis = americká nepočujúca herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|20|1951|02|14 | osoba = [[Kevin Keegan]] | popis = anglický futbalista a tréner}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|16|1923|07|21 | osoba = [[Rudolph Arthur Marcus|Rudolph A. Marcus]] | popis = kanadský chemik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|13|1947|09|14 | osoba = [[Sam Neill]] | popis = novozélandský filmový a televízny herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|10|1951|12|01 | osoba = [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]] | popis = bulharský kozmonaut}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|08|1951|06|08 | osoba = [[Bonnie Tyler]] | popis = waleská speváčka}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> p22p0o6azb8zaf8adcxx4ikoxx2bc6c 8255825 8255803 2026-07-31T06:53:34Z OJJ 116711 * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|31|1960|05|08 | osoba = [[Franco Baresi]] | popis = taliansky futbalový tréner a bývalý obranca}} 8255825 wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]] * [[ruská invázia na Ukrajinu]] ** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | H101 missile.jpg | popis = Riadená strela [[Ch-101]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-30 | ruská [[strela s plochou dráhou letu]], pravdepodobne typu [[Ch-101]] narušila [[Poľsko|poľský]] vzdušný priestor a pri výbuchu vyhĺbila kráter na poli pri obci Tarnawa-Kolonia v gmine [[gmina Turobin|Turobin]], približne 45 km južne od [[Lublin]]u. K udalosti došlo počas ruského raketového útoku na ukrajinské mesto [[Ľvov]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Easton | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Missile that left crater deep inside Poland was probably Russian - Polish PM | url = https://www.bbc.com/news/articles/cwymkgenv2ro | vydavateľ = BBC | miesto = | dátum vydania = 2026-07-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-28 | [[Airbus A350]]-1000ULR vyrobený pre spoločnosť [[Qantas]] absolvoval v rámci certifikačných testov 23 075 km dlhý nonstop let z austrálskeho [[Melbourne]] do francúzskeho [[Toulouse]], trvajúci 24 hodín a 24 minút. Prekonal tým starší rekord [[Boeing 777|Boeingu 777]]-200LR (21 601 km) z roku 2005. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Petchenik | meno = Ian | autor = | odkaz na autora = | titul = Airbus makes history with the A350-1000ULR | url = https://www.flightradar24.com/blog/flight-tracking-news/special-event/airbus-makes-history-with-the-a350-1000ulr/ | vydavateľ = flightradar24.com | miesto = | dátum vydania = 2026-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-26 | slovinský cyklista [[Tadej Pogačar]] z tímu UAE Team Emirates sa stal celkovým víťazom [[Tour de France 2026|113. ročníka]] pretekov [[Tour de France]]. Ide už o jeho piate celkové víťazstvo v týchto pretekoch, čím sa ako najmladší vyrovnal štvorici [[Jacques Anquetil]], [[Eddy Merckx]], Bernard Hinault a [[Miguel Indurain]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = POGAČAR PIATYKRÁT OVLÁDOL TOUR A VYROVNAL SA LEGENDÁM | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/pogacar-piatykrat-ovladol-tour-a-vyro/980556-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-26 | dátum prístupu = 2026-07-28}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-25 | superťažká nosná raketa [[Starship (raketa)|Starship]] spoločnosti [[SpaceX]] vyniesla v rámci 13. testovacieho letu dvadsať družíc systému [[Starlink]] a zrealizovala úspešný návrat do atmosféry ukončený riadeným pristátím na hladine [[Mexický záliv|Mexického zálivu]].| zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = Jurčík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o návrat na Mesiac sa vyostruje: Muskova Starship absolvovala kritický 13. test s prekvapivým koncom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/dvXJyVv/boj-o-navrat-na-mesiac-sa-vyostruje-muskova-starship-absolvovala-kriticky-13-test-s-prekvapivym-koncom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-21 | [[Nikaragua|nikaragujský]] prezident a bývalý [[marxizmus|marxistický]] odbojár [[Daniel Ortega]] vyhlásil, že sa v krajine neuskutočnia už žiadne ďalšie voľby. Vopred tak odmietol pokusy opozície o jeho nahradenie po budúcoročnom vypršaní mandátu. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident Daniel Ortega: V Nikarague už nebudú žiadne voľby | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/0gamxRI/prezident-daniel-ortega-v-nikarague-uz-nebudu-ziadne-volby/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-25}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2026-07-19 | [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] sa stalo [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrom sveta vo futbale 2026]], keď vo finále zdolalo [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínu]] {{ku|1|0}} po predĺžení. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rekordná séria, rekordný brankár, najmladší majstri tisícročia. Španielsko prepísalo MS | periodikum = Sportnet | odkaz na periodikum = sportnet.sme.sk | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/spanielsko-rekord-neporazitelnost-ms-vo-futbale-2026/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-19 | dátum prístupu = 2026-07-20}} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|31|1960|05|08 | osoba = [[Franco Baresi]] | popis = taliansky futbalový tréner a bývalý obranca}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|29|1970|04|21 | osoba = [[Glen Hansard]] | popis = írsky indie-rockový pesničkár a príležitostný herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|28|1975|07|31 | osoba = [[Kavinsky]] | popis = francúzsky hudobník, producent, DJ a herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|26|1940|04|19 | osoba = [[Milan Knížák]] | popis = český výtvarník, hudobník a performer}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|23|1966|05|20 | osoba = [[Pavel Jungwirth]] | popis = český fyzikálny chemik, univerzitný pedagóg a popularizátor vedy}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|21|2007|05|01 | osoba = [[Kaylee Hottleová]] | popis = americká nepočujúca herečka}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|20|1951|02|14 | osoba = [[Kevin Keegan]] | popis = anglický futbalista a tréner}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|16|1923|07|21 | osoba = [[Rudolph Arthur Marcus|Rudolph A. Marcus]] | popis = kanadský chemik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|13|1947|09|14 | osoba = [[Sam Neill]] | popis = novozélandský filmový a televízny herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2026|07|10|1951|12|01 | osoba = [[Alexandr Panajotov Alexandrov|Alexandr Alexandrov]] | popis = bulharský kozmonaut}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> dbwrpjtab7jdwwg5dwifn6fiath79rb Mikroskopická kolitída 0 655923 8255724 7089755 2026-07-30T19:28:43Z Magnumka02 301601 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8255724 wikitext text/x-wiki '''Mikroskopická kolitída''' je zápal [[Hrubé črevo|hrubého čreva]], charakterizovaný vodnatými [[hnačka]]mi, ktorý sa dá zistiť len mikroskopickým vyšetrením; makroskopický vzhľad črevnej sliznice je pri tomto ochorení normálny. Jeho presná [[príčina]] nie je známa, preto sa zvykne zaraďovať do skupiny [[Idiopatický črevný zápal|idiopatických kolitíd]]. == Výskyt, príčiny, patofyziológia, subtypy == Mikroskopická kolitída je považovaná za pomerne zriedkavé ochorenie, ale počet pacientov postupne narastá. V súčasnosti sa udáva, že na ňu trpí približne jeden človek z 1000, je častejšia u starších ľudí, žien, fajčiarov a tiež je spojená s užívaním niektorých liekov (o.i. inhibítorov protónovej pumpy, napr. omeprazol, lansoprazol, ďalej nesteroidných protizápalových liekov, niektorých antidepresív). Patogenéza nie je jasná, predpokladá sa, že vznik ochorenia podmieňujú viaceré faktory, okrem vyššie uvedených aj [[Genetika|genetické]] a [[Imunita (biológia)|imunitné]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=European guidelines on microscopic colitis: United European Gastroenterology (UEG) and European Microscopic Colitis Group (EMCG) statements and recommendations|url=https://doi.org/10.1177/2050640620951905|periodikum=United European Gastroenterology Journal|dátum=2020-08-20|dátum prístupu=2020-09-20|strany=2050640620951905|issn=2050-6406|doi=10.1177/2050640620951905|jazyk=en|meno=Stephan|priezvisko=Miehlke|meno2=Danila|priezvisko2=Guagnozzi|meno3=Yamile|priezvisko3=Zabana}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Colitis Clinical Practice Guidelines (UEG/EMCG, 2020)|url=http://reference.medscape.com/viewarticle/936557|vydavateľ=Medscape|dátum prístupu=2020-09-20|priezvisko=United European Gastroenterology (UEG), European Microscopic Colitis Group (EMCG)|meno=|dátum vydania=2.9.2020}}</ref> Podľa mikroskopického nálezu na sliznici hrubého čreva sa rozlišuje na niekoľko subtypov:<ref name=":0" /> * lymfocytárha kolitída * kolagénna kolitída * prechodné subtypy s neúplným obrazom == Príznaky a diagnostika == Príznakom dominujú dlhodobé prudké vodnaté hnačky, ktoré často vznikajú náhle. Sú spojené s intenzívnym nútením na stolicu. Stolica u mnohých pacientov odchádza aj v noci. Nebýva v nej prímes krvi. Ďalšie príznaky sú bolesti brucha, nafukovanie a váhový úbytok. [[Kolonoskopia|Kolonoskopický]] nález je necharakteristický, diagnóza sa stanovuje na základe [[Biopsia|bioptického]] vyšetrenia [[Sliznica|sliznice]] hrubého čreva. Výsledky laboratórnych vyšetrení nie sú pre diagnostiku rozhodujúce. Hladina [[C-reaktívny proteín|C-reaktívneho proteínu]] (CRP) a iných markerov zápalu nebýva podstatne zvýšená.<ref>{{Citácia periodika|titul=Biomarkers and Microscopic Colitis: An Unmet Need in Clinical Practice|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5423903/|periodikum=Frontiers in Medicine|dátum=2017-05-10|dátum prístupu=2020-09-20|ročník=4|issn=2296-858X|doi=10.3389/fmed.2017.00054|poznámky=PMID: 28540290 PMCID: PMC5423903|meno=Laura Francesca|priezvisko=Pisani|meno2=Gian Eugenio|priezvisko2=Tontini|meno3=Beatrice|priezvisko3=Marinoni}}</ref> Zvýšenie fekálneho kalprotektínu je časté, ale nie špecifické pre túto chorobu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Debnár|meno=Daniel|titul=Mikroskopická kolitida jako příčina chronického vodnatého průjmu u pacientky s vertebrogenním algickým syndromem|periodikum=Interní medicína pro praxi|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=Bratislava|dátum=2015|ročník=17|číslo=5|strany=150 - 156|issn=|url=https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2015/03/12.pdf|dátum prístupu=20.9.2020}}</ref> Je dôležité odlíšiť iné príčiny hnačiek, najmä iné [[Idiopatický črevný zápal|idiopatické črevné zápaly]] a [[Syndróm dráždivého čreva|syndróm dráždivého hrubého čreva]]. == Liečba == Účinnou liečbou je podávanie glukokortikoidu budesonid v kapsuliach s riadeným uvoľňovaním účinnej látky. Ústup ochorenia sa dostaví približne po mesačnej liečbe a niekedy je trvalý. V niektorých ľahkých prípadoch ochorenia je dostačujúca liečba loperamidom. Len v najťažších prípadoch je potrebné použiť imunomodulačnú liečbu - azatioprin/6-merkaptopurín, metotrexát, skupinu anti-TNF alebo biologickú liečbu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> == Prognóza == Liečbou sa dosiahne ústup ochorenia u väčšiny pacientov. Mikroskopická kolitída nie je spojená so zvýšeným výskytom nádorov. == Referencie == <references /> [[Kategória:Choroby hrubého čreva]] 0mqrqpklaz8908p25sgc283pvwg8n4u Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 8255827 8255490 2026-07-31T07:02:53Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8255827 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q189984|Q189984]] | [[Súbor:Franco Baresi 2012.jpg|center|75px]] | [[Franco Baresi]] | data-sort-value="1960" | 1960-05-08 | data-sort-value="2026" | 2026-07-31 | taliansky futbalista | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Taliansko]] | [[Travagliato]] | | |- | [[:d:Q220010|Q220010]] | [[Súbor:WP2016 GlenHansard FFM.jpg|center|75px]] | [[Glen Hansard]] | data-sort-value="1970" | 1970-04-21 | data-sort-value="2026" | 2026-07-29 | írsky pesničkár, spevák a herec (1970–2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q2914170|pouličný umelec]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q855091|gitarista]]''<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Írsko]] | [[Dublin]] | [[Dublin]] | |- | [[:d:Q982784|Q982784]] | [[Súbor:Kavinsky 2.jpg|center|75px]] | [[Kavinsky]] | data-sort-value="1975" | 1975-07-31 | data-sort-value="2026" | 2026-07-28 | francúzsky hudobník, producent, DJ a herec (1975–2026) | [[Dídžej|diskotekár]]<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[spevák]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]'' | | [[Francúzsko]] | [[10. obvod (Paríž)|10. obvod]] | [[18. obvod (Paríž)|18. obvod]] | |- | [[:d:Q3566375|Q3566375]] | [[Súbor:Milan Knížák.jpg|center|75px]] | [[Milan Knížák]] | data-sort-value="1940" | 1940-04-19 | data-sort-value="2026" | 2026-07-26 | český výtvarník, performer, hudobník a pedagóg (1940–2026) | [[umelec]]<br/>[[dizajnér]]<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[básnik]]<br/>[[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>[[učiteľ]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q780596|kurátor]]''<br/>''[[:d:Q10774753|performer]]''<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>[[architekt]]<br/>''[[:d:Q11455387|návrhár nábytku]]''<br/>''[[:d:Q3501317|módny návrhár]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q15977927|umelecký pedagóg]]''<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q10694573|textilný výtvarník]]''<br/>[[výtvarník]]<br/>''[[:d:Q130213361|mixed-media artist]]'' | ''[[:d:Q63206317|directeur de la galerie nationale de Prague]]'' | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Plzeň]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q12044106|Q12044106]] | [[Súbor:Pavel Jungwirth (2018) III.jpg|center|75px]] | [[Pavel Jungwirth]] | data-sort-value="1966" | 1966-05-20 | data-sort-value="2026" | 2026-07-23 | český fyzikálny chemik, univerzitný pedagóg a popularizátor vedy | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[fyzik]] | | [[Česko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q109595960|Q109595960]] | | [[Kaylee Hottleová]] | data-sort-value="2008" | 2008-03-17 | data-sort-value="2026" | 2026-07-21 | americká herečka (2008 – 2026) | [[Herectvo|herec]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Atlanta]] | ''[[:d:Q14692012|Ijamsville]]'' | |- | [[:d:Q152832|Q152832]] | [[Súbor:Kevin keegan panini card (cropped).jpg|center|75px]] | [[Kevin Keegan]] | data-sort-value="1951" | 1951-02-14 | data-sort-value="2026" | 2026-07-20 | anglický futbalista a tréner (1951 – 2026) | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]''<br/>''[[:d:Q18814623|autobiograf]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q2339006|Armthorpe]]'' | | |- | [[:d:Q239067|Q239067]] | [[Súbor:Prof. Dr. Rudolph A. Marcus (cropped).jpg|center|75px]] | [[Rudolph Arthur Marcus]] | data-sort-value="1923" | 1923-07-21 | data-sort-value="2026" | 2026-07-16 | kanadský chemik (1923 – 2026) | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Kanada]]<br/>[[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Montreal]] | [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]] | |- | [[:d:Q214309|Q214309]] | [[Súbor:Sir Sam Neill 2022.jpg|center|75px]] | [[Sam Neill]] | data-sort-value="1947" | 1947-09-14 | data-sort-value="2026" | 2026-07-13 | novozélandský herec (1947 – 2026) | ''[[:d:Q897317|vinár]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>[[filmový režisér]]<br/>[[režisér]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q1607826|editor]]'' | | [[Nový Zéland]]<br/>[[Spojené kráľovstvo]]<br/>[[Írsko]] | [[Omagh]] | [[Sydney]] | |- | [[:d:Q444299|Q444299]] | [[Súbor:Александр Александров Панайотов.JPG|center|75px]] | [[Alexandr Panajotov Alexandrov]] | data-sort-value="1951" | 1951-12-01 | data-sort-value="2026" | 2026-07-10 | bulharský kozmonaut (1951 – 2026) | [[kozmonaut]]<br/>[[dôstojník]]<br/>''[[:d:Q47064|vojak]]''<br/>''[[:d:Q20468847|Research Cosmonaut]]'' | | [[Bulharsko]] | ''[[:d:Q406243|Omurtag]]'' | | |- | [[:d:Q156491|Q156491]] | [[Súbor:2016 Bonnie Tyler - by 2eight - DSC8647.jpg|center|75px]] | [[Bonnie Tyler]] | data-sort-value="1951" | 1951-06-08 | data-sort-value="2026" | 2026-07-08 | waleská speváčka (1951 – 2026) | [[spevák]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q3396741|Skewen]]'' | [[Faro (okres)|Faro]] | ''[[:d:Q7594431|St Mary's Church, Swansea]]'' |- | [[:d:Q1610257|Q1610257]] | [[Súbor:Herman Chernoff October 2015.jpg|center|75px]] | [[Herman Chernoff]] | data-sort-value="1923" | 1923-07-01 | data-sort-value="2026" | 2026-07-06 | americký aplikovaný matematik, štatistik a fyzik (1923 – 2026) | [[matematik]]<br/>[[fyzik]]<br/>''[[:d:Q2732142|štatistik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | ''[[:d:Q140561858|Chairperson of the Institute of Mathematical Statistics]]'' | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[New York (mesto)|New York]] | [[Boston (Massachusetts)|Boston]] | |- | [[:d:Q12771161|Q12771161]] | | [[Martin Sarvaš]] | data-sort-value="1961" | 1961-03-28 | data-sort-value="2026" | 2026-07-01 | slovenský producent a hudobník (1961 – 2026) | ''[[:d:Q947873|televízny hlásateľ]]''<br/>[[hudobný producent]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[spevák]]<br/>[[textár]]<br/>''[[:d:Q108333755|music publicist]]'' | | | [[Bratislava]] | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 54axf9b6lljdfw3rvs85bwz152b3e0p Starship (raketa) 0 662715 8255843 8219425 2026-07-31T08:43:29Z Eryn Blaireová 2374 /* Starship 3. generácie */ aktualizácia 8255843 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Full Stack starship crop straight.jpg|thumb|Raketa Starship na štartovacej rampe v [[SpaceX Starbase|Starbase]]]] [[Súbor:Starbase revisited (52125280262).jpg|thumb|Zľava doprava: Booster 4, Ship 15, Ship 22 a Ship 20 na základni Starbase, jún 2022]] Systém '''Starship''' predstavuje plne znovupoužiteľnú dvojstupňovú superťažkú [[nosná raketa|nosnú raketu]] [[Spojené štáty|americkej]] súkromnej spoločnosti [[SpaceX]]. Starship pozostáva z prvého stupňa nazývaného '''Super Heavy''' a druhého stupňa, ktorý je zároveň aj [[kozmická loď|kozmickou loďou]], tiež s názvom '''''Starship'''''. Starship je navrhnutý na prepravu posádky i nákladu na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem|Zeme]], na [[Mesiac]], [[Mars]] a ďalej. Starship bude schopný dopraviť na obežnú dráhu Zeme viacej než 100 [[tona|ton]] nákladu. Podľa pôvodných plánov sa mal prvý skúšobný let uskutočniť už v roku [[2020]], ale v tomto roku došlo len ku skoku prototypu do výšky 12,5 [[kilometer|km]]. V roku [[2023]] Starship vykonal dva skúšobné lety bez posádky a nákladu, pričom oba skončili haváriou. V roku [[2024]] absolvoval zatiaľ (k októbru 2024) ďalšie tri skúšobné lety s čoraz lepšími výsledkami. == História a vývoj == Nosný systém Starship vzišiel z konceptu BFR (''Big Falcon Rocket'' alebo tiež ''Big Fucking Rocket''), ktorý bol verejnosti predstavený v roku [[2016]] ako Medziplanetárny dopravný systém (''Interplanetary Transport System'', ''ITS''). Táto obria [[nosná raketa|raketa]] s priemerom 12 [[meter|m]] mala mať výšku až 122 m. V roku [[2017]] však došlo k zmene návrhu a raketa sa zúžila na 9 m s výškou 106 m. Tento koncept už [[Elon Musk]] nazval „BFR“. V roku [[2018]] koncept prešiel ďalšími zmenami a boli pridané aerodynamické plochy na lepšiu stabilizáciu [[kozmická loď|vesmírnej lode]] počas preletu rôzne hustými [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosférami]] [[astronomický objekt|kozmických telies]]. Pôvodne mala byť celá konštrukcia vyrobená z [[uhlíkové vlákno|uhlíkových kompozitov]], ale v roku 2018 sa rozhodlo použiť [[nehrdzavejúca oceľ|nehrdzavejúcu oceľ]]. Konkrétne má ísť o upravenú vysoko kvalitnú nehrdzavejúcu oceľ 301. Elon Musk tiež oznámil, že raketa bola premenovaná na ''Starship''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Petr Melechin | odkaz na autora = | titul = Vše o Starship | url = https://www.elonx.cz/vse-o-super-heavy-starship/ | vydavateľ = elonx.cz | dátum vydania = 2019-01-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa súčasných informácií má byť raketa vysoká 118 m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karlík | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = K Měsíci poletí japonský miliardář a osm umělců. Elon Musk představil posádku pro let jeho nové kosmické lodi | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2597684-musk-vybral-prvniho-vesmirneho-turistu-k-mesici-se-vyda-japonsky-bohac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2018-09-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Bude dvojstupňová, pričom oba stupne budú môcť pristáť na zemi. Raketa bude schopná dopraviť na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]] vyše 100 [[tona|ton]] nákladu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Caleb Henry | odkaz na autora = | titul = SpaceX targets 2021 commercial Starship launch | url = https://spacenews.com/spacex-targets-2021-commercial-starship-launch/ | vydavateľ = spacenews.com | dátum vydania = 2019-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na počiatočné testovanie sa použil technologický demonštrátor ''Starhopper'', na ktorom sa vykonali prvé statické zážihy motora [[Raptor (raketový motor)|Raptor]] a [[25. júl]]a [[2019]] úspešne prebehol prvý nepripútaný „skok“ do výšky okolo 20 m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = První poskočení Starhopperu | url = https://kosmonautix.cz/2019/07/prvni-poskoceni-starhopperu/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Druhý a posledný pokus prebehol [[27. august]]a, pričom ''Starhopper'' tentoraz vystúpal do výšky 150 m a potom mäkko pristál.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Petr Melechin | odkaz na autora = | titul = Starhopper naposledy vzletěl, tentokrát do výšky 150 metrů | url = https://www.elonx.cz/starhopper-naposledy-vzletel-tentokrat-do-vysky-150-metru/ | vydavateľ = elonx.cz | dátum vydania = 2019-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Skúšobné lety lode Starship sa začali v roku [[2020]]. Prvý sa uskutočnil [[4. august]]a 2020 a išlo o skok prototypu SN5 do výšky 150 m. Loď má byť dostupná v štyroch variantoch:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kubala | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Obří rakety Starship budou pravděpodobně startovat z příbřežních kosmodromů | url = https://vtm.zive.cz/clanky/bfr-raketa-spacex/sc-870-a-192854/default.aspx | vydavateľ = vtm.zive.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> * pilotovaná loď: bude dopravovať ľudí do vesmíru. * tanker: dopraví na obežnú dráhu zásoby paliva pre diaľkové lety pilotovanej lode na [[Mesiac]] či [[Mars]]. * bezpilotná loď: veľkotonážna [[nákladná kozmická loď]], ktorá bude disponovať veľkými dverami na vypustenie nákladu na obežnej dráhe. * lunárny Starship: upravená a zjednodušená verzia Starship určená na dopravu osôb a nákladu na povrch Mesiaca. Predstavená v rámci programu [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] na vývoj lunárneho modulu pre [[program Artemis]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mahoney | meno = Erin | autor = | odkaz na autora = | titul = NASA Selects Blue Origin, Dynetics, SpaceX for Artemis Human Landers | url = https://www.nasa.gov/feature/nasa-selects-blue-origin-dynetics-spacex-for-artemis-human-landers/ | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-02 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210423070805/https://www.nasa.gov/feature/nasa-selects-blue-origin-dynetics-spacex-for-artemis-human-landers/ | dátum archivácie = 2021-04-23 }}</ref> == Technický opis == === Super Heavy === Super Heavy je prvý stupeň, ktorý vynesie loď Starship na obežnú dráhu a potom zase bezpečne pristane na pristávacej ploche. Na výšku bude merať 70 m a poháňať ho bude 33 motorov Raptor spaľujúcich podchladený kvapalný [[metán]] a [[kvapalný kyslík]] s celkovým ťahom 74,43 [[Newton (jednotka)|MN]]. Sedem riadiacich motorov umiestnených uprostred bude schopných náklonu, pričom ostatné motory budú po obvode umiestnené na pevno. === Starship === Druhým stupňom je vesmírna loď Starship vysoká 50 m, ktorá bude tiež znovupoužiteľná a má byť schopná pristáť na povrchu s atmosférou i bez nej, napríklad na Mesiaci. Vybavená bude celkovo šiestimi motormi Raptor, pričom tri z nich budú určené na použitie vo [[vákuum|vákuu]] a tri na použitie v atmosfére. Bude slúžiť na prepravu až 100 ľudí alebo ako nákladná loď. Počíta sa s možnosťou dotankovania nádrží na obežnej dráhe Zeme, vďaka čomu bude Starship schopný letu na veľké vzdialenosti, napríklad k Marsu. == Testovacie lety == [[File:StarshipLaunch (crop 2-3).jpg|vľavo|náhľad|Superheavy Starship pri svojom prvom lete. Pri bližšom pohľade na motory vidieť, že nie všetky sú aktívne.]] [[File:Starship Booster Return on Final Approach (54063904149).jpg|vľavo|náhľad|Stupeň Superheavy historicky prvý raz dosadá medzi ramená systému Mechanzilla]] === Starship 1. generácie === [[20. apríl]]a [[2023]], po jednom odklade, Superheavy Starship absolvovala prvý štart v plnej zostave, ktorý mal dosiahnuť obežnú dráhu. Raketa neniesla ľudskú posádku ani náklad. Test skončil haváriou, lebo niektoré z motorov nefungovali správne. Vo výške asi 39 km sa aktivoval [[Autodeštrukcia|autodeštrukčný]] systém a zostavu zničil. Štart napáchal veľké škody na rampe. Motory pri zážihu vyhĺbili svojimi spalinami pod štartovacím stolom kráter a úplne odparili betón, ktorý sa na tom mieste nachádzal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plauchová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = Jana Plauchová | titul = ASTRIN - Prvý let najväčšej rakety všetkých čias skončil výbuchom | url = https://astrin.planetarium.sk/prvy-let-najvacsej-rakety-vsetkych-cias-skoncil-vybuchom-c071015 | vydavateľ = astrin.planetarium.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[18. november|18. novembra]] 2023 spoločnosť SpaceX vykonala druhý pokusný štart. Let trval dlhšie ako prvý pokus vykonaný v apríli toho istého roku, ale aj tak skončil haváriou oboch raketových stupňov. Spodný stupeň Super Heavy síce pracoval dobre až do rozdelenia stupňov a fungovalo všetkých jeho 33 motorov, no explodoval krátko po separácii od vrchného stupňa Starship. Starship úspešne pokračovala v lete, ale krátko pred plánovaným vypnutím motorov, 8 minút a 4 sekundy po štarte, aj ona explodovala, pravdepodobne aktiváciou autodeštrukčného systému.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Druhý integrovaný letový test Super Heavy Starship | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2023/11/zive-a-cesky-druhy-integrovany-letovy-test-super-heavy-starship/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2023-11-17 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref> [[14. marec|14. marca]] [[2024]] prebehol tretí test letu najväčšej a najvýkonnejšej rakety všetkých čias. Test opäť skončil haváriou oboch raketových stupňov, ale dostal sa oveľa ďalej než predchádzajúce skúšky. Štart prebehol v čase 14:25 na prvý pokus, úspešne došlo k zážihu motorov Starship, separácii stupňov a vyhorený spodný stupeň vykonal brzdiaci zážih, v priebehu ktorého však let začali sprevádzať anomálie a vo výške 462 metrov nad morom stupeň vybuchol. Starship po vypnutí motorov pokračovala po [[balistická dráha|balistickej dráhe]] s [[apogeum|apogeom]] 234 km, od pokusu o uzavretie nákladového priestoru sa však začali objavovať poruchy, vo výške 65 km došlo k strate telemetrie a loď po prelete atmosférou dopadla do Indického oceána.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = IFT-3: aneb ohlédnutí za úspěchem | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/03/ift-3-aneb-ohlednuti-za-uspechem/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jurčík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = SpaceX testovalo svoju megaraketu Starship: Ako to dopadlo? | periodikum = Aktuality.sk : Živé | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/W7Ejtm0/spacex-testovalo-svoju-megaraketu-starship-ako-to-dopadlo/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-03-15}}</ref> [[6. jún]]a 2024 zostava Superheavy Starship odštartovala na štvrtý bezpilotný skúšobný let. Oba stupne takmer úplne splnili ciele misie a vykonali simulované pristátia nad morskou hladinou. Kozmická loď Starship pri návrate po prvý raz prežila prelet atmosférou, ktorý sa celý vysielal v priamom prenose, a napriek poškodeniu pri tomto prelete zostala ovládateľnou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Nejsilnější raketa v historii počtvrté, aneb Super Heavy Starship startuje | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/06/zive-a-cesky-nejsilnejsi-raketa-v-historii-poctvrte-aneb-super-heavy-starship-startuje/ | miesto = Jihlava | dátum = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2024-06-17}}</ref> [[13. október|13. októbra]] 2024 dosiahla zostava pri svojom piatom testovacom lete ďalší míľnik. Prvý stupeň, Superheavy, po skončení svojej práce ako prvá raketa v histórii pristál rovno na svoju štartovaciu rampu, kde ho vo vzduchu zachytili mechanické ramená Chopsticks na obslužnej veži. Druhý stupeň, Starship, zase vykonal simulované pristátie na hladinu Indického oceánu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Nejsilnější raketa světa znovu v akci! | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/10/12/zive-a-cesky-nejsilnejsi-raketa-sveta-znovu-v-akci/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-10-12 | dátum prístupu = 2024-10-13 }}</ref> [[19. november|19. novembra]] 2024 zostava podstúpila šiestu letovú skúšku. Jej priebeh mal byť podobný prechádzajúcemu letu. Pristátie stupňa Superheavy na jej rampe medzi ramená [[Mechanzilla]] však bolo v priebehu letu odvolané. Neskôr bolo zverejnené, že za tým boli technické problémy na veži, konkrétne strata komunikácie medzi riadiacim strediskom a samotnou vežou. Hoci i napriek tomu mal byť systém Mechanzilla schopný raketu zachytiť, z bezpečnostných dôvodov sa zachytenie odvolalo. Stupeň Superheavy namiesto toho hladko dosadol na hladinu Mexického zálivu. Potom sa podľa očakávaní prevrátil a explodoval. Jeho horná časť zostala niekoľko hodín plávať na hladine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Malý krok pro Super Heavy, obrovský skok pro Starship | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/11/21/maly-krok-pro-super-heavy-obrovsky-skok-pro-starship/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-11-21 | dátum prístupu = 2024-11-22 }}</ref> Loď Starship, ktorá bola v tomto lete testovaná až na hranice odolnosti, nad hranicou atmosféry úspešne vykonala testovací zážih motoru Raptor. Išlo o test deorbitačného zážihu, hoci dráha tohto (ako aj predošlých) testovacieho letu bola zvolená tak, že kozmická loď bola schopná vrátiť sa do atmosféry aj bez motorického manévru. Superheavy napriek predpokladom prežila zostup atmosférou a aj ona hladko pristála na vodnej hladine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Další měsíc, další Starship | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2024/11/19/zive-a-cesky-dalsi-mesic-dalsi-starship/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2024-11-19 | dátum prístupu = 2024-11-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Přibyl | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Firma SpaceX zrušila zachycení letící rakety Starship mechanickou „godzillou“ | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/technet/vesmir/vesmir-starship-spacex-elon-musk-mechazilla-super-heavy.A241119_142114_tec_vesmir_vse | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2024-11-19 | dátum prístupu = 2024-11-20 }}</ref> Bol to posledný let Starship prvej generácie. === Starship 2. generácie === [[16. január]]a [[2025]] prebehol siedmy testovací let zostavy Superheavy Starship, prvý let Starship druhej generácie. Prvé fázy vzletu prebehli dobre, stupne sa od seba podľa plánu oddelili a prvý stupeň, Superheavy, sa vrátil na svoju štartovaciu vežu na kozmodróme [[SpaceX Starbase|Starbase]], kde bol zachytený ramenami Chopstick. Išlo iba o druhé úspešné pristátie rakety v jej obslužnej veži. Druhý stupeň však nedosiahol plánovanú dráhu a explodoval.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Hlavní hvězda dne – Starship S33 | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/01/15/zive-a-cesky-hlavni-hvezda-dne-starship-s33/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-01-15 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Ôsmy testovací let mal mať podobné ciele ako siedmy testovací let, len počet makiet družíc Starlink, ktoré mala Starship vyniesť, sa znížil z pôvodných desať na štyri. Prebehol [[7. marec|7. marca]] 2025. Jeho priebeh bol podobný siedmemu testovaciemu letu. Kým prvý stupeň, Superehavy, absolvoval úspešný návrat na rampu, kde bol zachytený ramenami Chopsticks, kozmická loď Starship po ôsmich minútach letu havarovala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) | url = https://mek.kosmo.cz/nosice/usa/bfr/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-07 | jazyk = }}</ref> Lodi Superheavy nenabehli pri brzdiacom zážihu dva z jej motorov. Pri záverečnom brzdiacom zážihu jeden z týchto chybných motorov už naskočil. Príčinou havárie Starship bola explózia jedného z jej motorov, po ktorej sa loď dostala do nekontrolovanej rotácie. Po 86 sekundách od explózie sa stratila aj [[telemetria]], čo bol pravdepodobne dôsledok zničenia lode. Tak ako aj pri predošlom lete, aj teraz pozemskí pozorovatelia zaznamenali množstvo trosiek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Osmý let Super Heavy Starship – úspěch či selhání? | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/03/08/osmy-let-super-heavy-starship-uspech-ci-selhani/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-03-08 | dátum prístupu = 2025-03-10 }}</ref> [[28. máj]]a 2025 prebehol deviaty testovací let. Išlo o prvú misiu už raz použitého stupňa Superheavy. Oba stupne síce dosiahli plánované dráhy, ale došlo k ich predčasnému zničeniu. Superheavy mal simulovane pristáť nad morskou hladinou, vybuchol však pri pristávacom zážihu. Starship letela dlhšie ako pri predošlých dvoch letoch, ale nevypustila makety družíc, neotestovala deorbitálny zážih, zlyhal jej orientačný systém a prudko rotujúca zhorela po návrate do zemskej atmosféry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) | url = https://mek.kosmo.cz/nosice/usa/bfr/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = česky }}</ref> Desiaty testovací let zostavy Superheavy Starship prebehol [[26. august]]a [[2025]]. Stal sa prvým plne úspešným letom kozmickej lode Starship druhej generácie. Počas misie došlo tiež vôbec po prvý raz v histórii Starship k úspešnému vypusteniu ôsmich makiet družíc Starlink, čo sa plánovalo už aj pri niekoľkých predchádzajúcich letoch. Rovnako po prvý raz vykonala cvičný deorbitálny zážih. Prvý stupeň Superheay podľa plánu mäkko dosadol do vôd Mexického zálivu aj so simulovaným výpadkom jedného motora a Starship zase navzdory simulovanému poškodeniu tepelného štítu mäkko dosadla do vôd Indického oceána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Raketa BFR (Super Heavy / Starship) | url = https://mek.kosmo.cz/nosice/usa/bfr/index.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-28 | jazyk = }}</ref> [[14. október|14. októbra]] [[2025]] zostava Superheavy Starship absolvovala ďalší úspešný testovací suborbitálny let, posledný let Starship 2. generácie. Starship pri ňom opäť vypustila makety družíc Starlink a prečkala prelet atmosférou pri pristávaní navzdory zámerným poškodeniam tepelného štítu. Oba stupne vykonali úspešné simulované pristátie na morskej hladine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Soukup | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽIVĚ A ČESKY: Super Heavy Starship – staré končí, nové začíná | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2025/10/13/zive-a-cesky-super-heavy-starship-stare-konci-nove-zacina/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2025-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-15 }}</ref> === Starship 3. generácie === Po dlhšej pauze zostava Superheavy Starship absolvovala svoj dvanásty integrovaný let (IFT-12) [[23. máj]]a [[2026]] (v USA bolo ešte iba [[22. máj]]a). Išlo o prvý let tejto lode aj rakety tretej generácie, ktorý sa zároveň uskutočnil z novej rampy na kozmodróme Starbase. Počas vzletovej fázy vyhasol jeden z motorov na Superheay a potom jeden z motorov na Starship, navzdory tomu ale Starship dosiahla plánovanú dráhu, vypustila makety družíc Starlink aj dve plnohodnotné družice Starlink (ktoré sa však, rovnako ako ona, pohybovali po balistickej orbite a tak zanikli v atmosfére) a vykonala úspešné simulované pristátie nad morskou hladinou. Stupeň Superheavy takisto simulovane pristál nad morskou hladinou, postretli ho však pritom závažné problémy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 714 (18. 5. – 24. 5.) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/05/24/kosmotydenik-714-18-5-24-5/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-05-25 }}</ref> Ďalší test bol naplánovaný na 17. júla 2026. Odpočítavanie pred trinástym skúšobným letom zostavy Superheavy Starship sa však zastavilo po zážihu motorov, čo nemá v histórii testovania tejto zostavy obdoby. Podľa [[Elon Musk|Elona Muska]] niektoré motory Raptor nenabehli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pojezný | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Odpočet startu Starship se zastavil při náběhu motorů | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/07/17/odpocet-startu-starship-se-zastavil-pri-nabehu-motoru/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-07-17 | dátum prístupu = 2026-07-21 }}</ref> Ďalší pokus o štart prebehol [[25. júl]]a a tentoraz bol úspešný. Zostava tentoraz vyniesla do kozmu až dvadsať funkčných družíc systému Starlink a zrealizovala úspešný návrat do atmosféry ukončený riadeným pristátím na hladine Mexického zálivu. Starship však prekvapivo neexplodovala pri kontakte s vodou, ako sa to stalo pri starších testoch, ale zostala na hladine plávať, hoci ju zachvátili plamene.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jurčík | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o návrat na Mesiac sa vyostruje: Muskova Starship absolvovala kritický 13. test s prekvapivým koncom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/dvXJyVv/boj-o-navrat-na-mesiac-sa-vyostruje-muskova-starship-absolvovala-kriticky-13-test-s-prekvapivym-koncom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-07-25}}</ref> Raketový stupeň SuperHeavy však nezvládol simulované pristátie na vodnú hladinu, lebo hoci sa mu podarilo v rámci brzdiaceho zážihu zapáliť všetkých 33 motorov, zážih skončil predčasne. Všetky Starlinky fungovali a komunikovali, no podľa plánu zanikli v zemskej atmosfére.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majer | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kosmotýdeník 723 (20. 7. – 26. 7.) | periodikum = Kosmonautix.cz | odkaz na periodikum = | url = https://kosmonautix.cz/2026/07/26/kosmotydenik-723-20-7-26-7/ | issn = | vydavateľ = Dušan Majer | miesto = Jihlava | dátum = 2026-07-26 | dátum prístupu = 2026-07-27 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:SpaceX Starship}} == Externé odkazy == {{Portál|Kozmonautika}} * [https://www.spacex.com/vehicles/starship/ Starship] na webe SpaceX {{eng icon}} * [https://www.elonx.cz/vse-o-super-heavy-starship/ Vše o Starship] na webe ElonX.cz {{ces icon}} * {{elonx.cz téma|starship}} * {{astro.cz téma|starship}} * {{kosmonautix.cz téma|starship}} {{Nosné rakety USA}} [[Kategória:Nosné rakety USA]] [[Kategória:Súkromné nosné rakety]] [[Kategória:Kozmické lode]] [[Kategória:SpaceX]] [[Kategória:Kozmonautika v 2023]] [[Kategória:Kozmonautika v 2024]] [[Kategória:Kozmonautika v 2025]] [[Kategória:Kozmonautika v 2026]] 11noqbq731obmtzr7l2cqhurcrtqpri Kasym-Žomart Tokajev 0 667706 8255834 8233757 2026-07-31T07:40:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255834 wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{na úpravu}} {{Infobox Politik | Meno = Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev | Popis osoby = 2. prezident Kazašskej republiky | Portrét = Kassym-Jomart Tokayev (2020-02-01).jpg | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2019]] | Predchodca = [[Nursultan Nazarbajev]] | Dátum narodenia = {{dnv|1953|5|17}} | Miesto narodenia = [[Almaty]], [[Kazachstan]] | Alma mater = [[MGIMO]] | Webstránka = {{url|https://www.akorda.kz/en/president/president}} | Predchodca4 = [[Nurlan Balgimbajev]] | Prezident4 = [[Nursultan Nazarbajev]] | Začiatok obdobia4 = 1. októbra 1999 | Koniec obdobia4 = 28. januára 2002 | Začiatok obdobia3 = 12. marca 2011 | Úrad4 = 4. predseda vlády Kazachstánu | Nástupca3 = [[Michael Møller]] | Predchodca3 = [[Sergej Ordžonikidze]] | Začiatok obdobia2 = 16. októbra 2013 | Koniec obdobia3 = 16. októbra 2013 | Úrad3 = generálny riaditeľ OSN v Ženeve | Predchodca2 = [[Kajrat Mami]] | Prezident2 = [[Nursultan Nazarbajev]] | Koniec obdobia2 = 20. marca 2019 | Úrad2 = [[predseda Senátu Kazachstanu]] | Deti = [[Timur Kasymžomartovič Tokajev]] | Premiér = [[Askar Mamin]] | Nástupca4 = [[Imangali Tasmagambetov]] }} '''Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev''' (* [[17. máj]] [[1953]], [[Almaty]], [[Kazašská SSR]], [[ZSSR]]) je kazašský štátnik a politik, [[prezident]] Kazašskej republiky a najvyšší vrchný veliteľ ozbrojených síl Kazašskej republiky od [[20. marca]] [[2019]] predseda zhromaždenia ľudu Kazachstanu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев принес присягу и вступил в должность президента Казахстана|url=https://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/6542200|vydavateľ=ТАСС|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> Predseda Senátu Parlamentu Kazašskej republiky od [[16. októbra]] [[2013]] do [[20. marca]] [[2019]]. Generálny riaditeľ Kancelárie OSN v Ženeve od [[12. marca]] [[2011]] do [[16. októbra]] [[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Касымжомарт Токаев из Казахстана назначен Генеральным директором отделения ООН в Женеве|url=https://news.un.org/ru/story/2011/03/1179861|vydavateľ=Новости ООН|dátum vydania=2011-03-11|dátum prístupu=2021-06-15|jazyk=ru}}</ref> Predseda vlády Kazašskej republiky ([[október 1999]] - [[január 2002]]). Minister zahraničných vecí Kazašskej republiky ([[1994]] - [[1999]], [[január 2002]] - [[január 2007]]). Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев Касым-Жомарт Кемелевич — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/president/president|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-15|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20211028060252/https://www.akorda.kz/ru/president/president|dátum archivácie=2021-10-28}}</ref> Doktor politických vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ТОКАЕВ Касым-Жомарт Кемелевич - биография, новости, фото, дата рождения, пресс-досье. Персоналии ГлобалKZ.biz.|url=https://globalkz.biz/person/id/691|vydavateľ=globalkz.biz|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> V roku 2019 sa Tokajev ujal úradu prezidenta [[Kazachstan]]u po rezignácii [[Nursultan Nazarbajev|Nursultana Nazarbajeva]]. Tokajev, člen vládnucej strany [[Nur Otan]], kandidoval v nasledujúcich predčasných voľbách, ktoré sa konali [[9. jún]]a [[2019]] s podporou Nazarbajeva ako nominant strany, pričom zvíťazil so 71% hlasov, čo medzinárodné organizácie prijali s kritikou.<ref name="tokayev-wins">{{cite news |title=Tokayev wins Kazakhstan's presidency with 70.76 percent of vote, official preliminary results say |url=https://astanatimes.com/2019/06/tokayev-wins-kazakhstans-presidency-with-70-76-percent-of-vote-official-preliminary-results-say/ |agency=The Astana Times |access-date=10 June 2019 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190610092125/https://astanatimes.com/2019/06/tokayev-wins-kazakhstans-presidency-with-70-76-percent-of-vote-official-preliminary-results-say/ |archive-date=10 June 2019 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190610092125/https://astanatimes.com/2019/06/tokayev-wins-kazakhstans-presidency-with-70-76-percent-of-vote-official-preliminary-results-say/ |date=2019-06-10 }}</ref> Po úplnom zložení prísahy do úradu 12. júna 2019 sa Tokajev zaviazal pokračovať v Nazarbajevovej politike v oblastiach rozvoja krajiny vrátane sociálnych a ekonomických reforiem. Počas svojho predsedníctva uzákonil niekoľko reforiem vrátane zvýšenia platov pracovníkov, zníženia korupcie, zrušenia trestu smrti a decentralizácie miestnej samosprávy. Od roku 2020 Tokajev znášal ekonomický pokles a problémy spôsobené pandémiou [[COVID-19]] a [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|vojnou v Afganistane]] a snažil sa vyriešiť rastúcu infláciu Kazachstanu, obavy z domáceho terorizmu, nelegálnej migrácie, obchodovania s drogami, rozvoja jadrovej energie, ako aj zavedenie očkovania proti COVID-19. V roku 2022 odvolal celý kazašský kabinet po prebiehajúcich [[Protesty v Kazachstane v roku 2022|kazašských protestoch]], ktoré sa začali 2. januára.<ref>{{cite news |url=https://www.aljazeera.com/news/2022/1/5/emergency-declared-in-kazakhstans-almaty-mangistau-amid-unrest |title=Kazakh president sacks cabinet, declares emergency amid unrest |work=Al Jazeera |date=5 January 2022 |access-date=5 January 2022}}</ref> Odkedy sa Tokajev stal prezidentom, jeho politický vplyv a úloha v Kazachstane neustále rástli. Aj keď sa Tokajevovej vláde podarilo udržať stabilitu krajiny, zabezpečiť politickú transformáciu a uzákoniť nové reformy, zostala [[Autoritarizmus|autoritárska]] pri porušovaní [[Ľudské práva|ľudských práv]].<ref>{{Cite web|date=2021-11-25|title=Is EU serious about human rights in Kazakhstan?|url=https://www.hrw.org/news/2021/11/25/eu-serious-about-human-rights-kazakhstan|access-date=2021-12-29|website=Human Rights Watch|language=en}}</ref> == Životopis == === Detstvo === Narodil sa 17. mája 1953. Rodné mesto - [[Alma-Ata|Almaty]]. Jeho otec, [[Kemel Tokajev]], pôsobil počas druhej svetovej vojny v radoch sovietskej armády, za čo mu bol udelený Rád a štátny znak „Za odvahu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Слово об отце". История о семье Касым-Жомарта Токаева|url=https://www.zakon.kz/4966146-slovo-ob-ottse-istoriya-o-seme-kasym.html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum vydania=2019-04-16|dátum prístupu=2021-06-15|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20210616043141/https://www.zakon.kz/4966146-slovo-ob-ottse-istoriya-o-seme-kasym.html|dátum archivácie=2021-06-16}}</ref> V kazašskej SSR bol známy ako autor v tom čase populárnych detektívnych kníh. Jeho matka, [[Turar Shabarbaeva]], pracovala ako učiteľka na Univerzite cudzích jazykov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Қасым-Жомарт Тоқаевтың руы кім – президент туралы қызықты деректер|url=https://sputnik.kz/infographics/20190320/9633946/qasym-jomart-toqaev-qyzyqty-derekter.html|vydavateľ=Sputnik Kazakh|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=kk}}</ref> === Vzdelávanie === K.K. Tokajev vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov ([[Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij|MGIMO]]) v roku 1975, absolvoval preddiplomovú stáž na veľvyslanectve [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v [[Čína|ČĽR]], v rokoch 1983-1984 absolvoval stáž v [[Pekinskom lingvistickom inštitúte]]. V roku 1992 absolvoval Diplomatickú akadémiu Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan|url=https://www.akorda.kz/en/president/president|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-16|jazyk=en}}</ref> === Kariéra === Svoju kariéru začal v roku 1975 na ministerstve zahraničných vecí [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a bol vyslaný pracovať na sovietske veľvyslanectvo v [[Singapur|Singapurskej republike]]. V roku 1979 sa vrátil do štábu ministerstva zahraničných vecí ZSSR. V rokoch 1984-1985 pracoval na ministerstve zahraničia ZSSR, potom bol vyslaný na sovietske veľvyslanectvo v [[Čína|Čínskej ľudovej republike]], kde pracoval do roku 1991 ako druhý tajomník, prvý tajomník a poradca.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan|url=https://www.akorda.kz/en/president/president|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=en}}</ref> V roku 1992 bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí [[Kazachstan|Kazašskej republiky]]. V roku 1993 sa stal prvým námestníkom ministra zahraničných vecí Kazašskej republiky. V roku 1994 bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí Kazašskej republiky. V marci 1999 sa stal podpredsedom vlády Kazašskej republiky. V októbri 1999 bol dekrétom prezidenta Kazašskej republiky so súhlasom parlamentu vymenovaný za predsedu vlády Kazašskej republiky. V januári 2002 sa stal štátnym tajomníkom - ministrom zahraničných vecí Kazašskej republiky. V rokoch 2003 až 2007 - minister zahraničných vecí Kazašskej republiky. Na tejto pozícii sa aktívne podieľal na globálnom procese nešírenia jadrových zbraní.<ref name=":0" /> V januári 2007 bol zvolený za predsedu Senátu parlamentu Kazašskej republiky. V roku 2008 bol zvolený za podpredsedu Parlamentného zhromaždenia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]].<ref name=":0" /> V marci 2011 bol vymenovaný za zástupcu generálneho tajomníka [[Organizácia Spojených národov|OSN]], generálneho riaditeľa Kancelárie OSN v [[Ženeva|Ženeve]] a osobného zástupcu generálneho tajomníka OSN na konferencii o odzbrojení. Pôsobil aj ako generálny tajomník konferencie o odzbrojení. Zvolen za predsedu Rady ministrov zahraničných vecí [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] a [[Šanghajská organizácia spolupráce|Šanghajskej organizácie pre spoluprácu]].<ref name=":0" /> 16. októbra 2013 bol znovu zvolený za predsedu Senátu parlamentu [[Kazachstan|Kazašskej republiky]]. 20. marca 2019 zložil prísahu ako prezident Kazašskej republiky. 9. júna 2019 zvíťazil v predčasných prezidentských voľbách so ziskom 70,96% a bol zvolený za prezidenta Kazašskej republiky. 12. júna 2019 zložil v súlade s článkom 42 Ústavy Kazašskej republiky prísahu a oficiálne nastúpil do funkcie hlavy štátu. Od roku 2007 člen strany „Nur Otan“ a člen predsedníctva politickej rady strany „Nur Otan“. Člen rady bezpečnosti Kazašskej republiky. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec. Doktor politických vied. Riadny člen Svetovej akadémie humanitných a prírodných vied. Člen „Rady mudrcov“ Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Čestný profesor univerzity v [[Šen-čen|Šen-čene]] ([[Čína|ČĽR]]) a diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie. Čestný predseda kazašskej rady pre zahraničné vzťahy. Čestný dekan Ženevskej školy diplomacie a medzinárodných vzťahov. Podľa Ruskej biografickej spoločnosti bol zaradený do zoznamu [[Laureát|laureátov]] „Osobnosti roka - 2018“.<ref name=":0" /> == Predsedníctvo == Od 20. marca 2019 je súčasným prezidentom Kazašskej republiky. Pôvodne sa predpokladalo, že podľa ústavy bude na čele krajiny až do konca volebného obdobia prvého prezidenta Nursultana Nazarbajeva. Nasledujúce prezidentské voľby v Kazachstane sa mali konať v roku 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Оглашены предварительные итоги выборов президента Казахстана|url=https://lenta.ru/news/2019/06/10/tokaev/|vydavateľ=lenta.ru|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> Tokajev však následne v roku 2019 vyhlásil predčasné voľby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев принес присягу и вступил в должность президента Казахстана|url=https://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/6542200|vydavateľ=ТАСС|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> Jedným z prvých Tokajevových prvých krokov v prezidentskom úrade bolo premenovanie hlavného mesta štátu Astana na [[Nursultan|Nur-Sultan]] na počesť bývalého prezidenta [[Nursultan Nazarbajev|Nazarbajeva]], ako uviedol vo svojom prvom inauguračnom prejave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев предложил переименовать Астану в Нур-Султан|url=https://www.zakon.kz/4962541-tokaev-nasha-stolitsa-dolzhna-nosit.html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum vydania=2019-03-20|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20190321141633/https://www.zakon.kz/4962541-tokaev-nasha-stolitsa-dolzhna-nosit.html|dátum archivácie=2019-03-21}}</ref> Návrh podporil kazašský parlament a poslanci mesta Maslikhat<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Акмолинск, Целиноград, Астана: история переименований города|url=https://tengrinews.kz/kazakhstan_news/akmolinsk-tselinograd-astana-istoriya-pereimenovaniy-goroda-365574/|vydavateľ=Главные новости Казахстана - Tengrinews.kz|dátum vydania=2019-03-21|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru|priezvisko=tengrinews.kz}}</ref> a 23. marca K.K. Tokajev podpísal dekrét č. 6 o premenovaní mesta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=О переименовании города Астаны – столицы Республики Казахстан в город Нур-Султан – столицу Республики Казахстан — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/legal_acts/decrees/o-pereimenovanii-goroda-astany-stolicy-respubliki-kazahstan-v-gorod-nur-sultan-stolicu-respubliki-kazahstan|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref>; Dekrét č. 1 hovoril o udelení N.A. Nazarbajevovi najvyššie štátne vyznamenanie - zlatá hviezda „Ľudový hrdina“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=О присвоении звания «Халық Қаhарманы» НАЗАРБАЕВУ Н.А. — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/legal_acts/decrees/o-prisvoenii-zvaniya-halyk-kaharmany-nazarbaevu-na|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> Po nástupe do funkcie prezidenta [[Kazachstan|Kazachstanu]] uskutočnil 3. apríla 2019 svoju prvú oficiálnu návštevu [[Rusko|Ruskej federácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Почему Токаев первым делом посетил Россию на посту президента|url=https://ru.sputnik.kz/politics/20190607/10424790/pochemu-tokaev-pervym-delom-posetil-Rossiyu-na-postu-prezidenta.html|vydavateľ=Sputnik Казахстан|dátum prístupu=2021-06-16|jazyk=ru}}</ref> 9. apríla 2019 v televíznom príhovore k obyvateľom Kazachstanu K.K. Tokajev oznámil usporiadanie predčasných prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 9. júna 2019. Podľa K.K. Tokajeva je to nevyhnutné na odstránenie akejkoľvek neistoty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Выборы в Казахстане: Токаев обратился к казахстанцам {{!}} NUR.KZ|url=https://www.nur.kz/politics/power/1787782-vybory-v-kazahstane-tokaev-obratilsa-k-kazahstancam/?|vydavateľ=www.nur.kz|dátum vydania=2019-04-09|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> 23. apríla 2019 Nursultan Nazarbajev oznámil, že strana [[Nur-Otan]] nominuje doterajšieho prezidenta K.K. Tokajeva za kandidáta vo voľbách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Назарбаев выдвинул кандидатом на досрочных выборах действующего президента Казахстана|url=https://meduza.io/news/2019/04/23/nazarbaev-vydvinul-kandidatom-na-dosrochnyh-vyborah-deystvuyuschego-prezidenta-kazahstana|vydavateľ=Meduza|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> Tokajev súhlasil s nomináciou na túto pozíciu, aby „pokračoval v strategickom smerovaní prvého prezidenta“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаева выдвинули кандидатом в президенты Казахстана|url=https://sputnik.by/politics/20190423/1040901322/Tokaeva-vydvinuli-kandidatom-v-prezidenty-Kazakhstana.html|vydavateľ=Sputnik Беларусь|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> 15. marca 2020 prezident Kazachstanu K.K. Tokajev podpísal dekrét o zavedení výnimočného stavu v Kazašskej republike z dôvodu šírenia koronavírusu.Tokajev povedal: „Pre mňa nie je nič dôležitejšie ako život každého krajana.“ Povedal tiež, že „neexistuje ekonomika bez ľudí“, preto je zdravie občanov prioritou práce vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Заявление Главы государства Касым-Жомарта Токаева — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/events/akorda_news/akorda_other_events/zayavlenie-glavy-gosudarstva-kasym-zhomarta-tokaeva-1|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> == Politické názory == K otázke prekladu kazašského jazyka do latinského písma na druhej schôdzi Národnej rady 20. decembra 2019 Kasym-Žomart Tokajev uviedol: „V tejto veci sa netreba ponáhľať. Je potrebné starostlivo, overene, komplexne analyzovať a vypracovať všetky aspekty zavedenia novej [[Abeceda (jazykoveda)|abecedy]]. Navrhované tri varianty latinskej abecedy sa ukázali ako nedokonalé. Preto je k tomuto problému potrebný skutočne vedecký prístup, ktorý sa nedá zjednodušiť. Nehovoríme o jednoduchej transpozícii azbuky do latinky, potrebujeme reformu kazašského jazyka, jeho modernizáciu. Čakáme na autoritatívne stanovisko našich vedcov. Opäť vyhlasujem, že reformujeme [[kazašský jazyk]] “.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Выступление Главы государства К. Токаева на втором заседании Национального совета общественного доверия — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/speeches/internal_political_affairs/in_speeches_and_addresses/vystuplenie-glavy-gosudarstva-k-tokaeva-na-vtorom-zasedanii-nacionalnogo-soveta-obshchestvennogo-doveriya|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> Tokajev kritizoval pôvodnú verziu latinskej abecedy kazašského jazyka: „Národná komisia neprišla ku konečnému rozhodnutiu o latinskej abecede, preto je príliš skoro na použitie apostrofov v novinách alebo inde.“ Po tomto vyhlásení sa začalo intenzívne pracovať na zavedení novej abecedy, po prijatí ktorej 19. februára Tokajev všetkým zablahoželal k „historickej udalosti“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Токаев высказался об апострофе в латинице|url=https://www.zakon.kz/4894692-tokaev-vyskazalsya-ob-apostrofe-v.html|vydavateľ=Zakon.kz|dátum vydania=2017-12-18|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20180301225804/https://www.zakon.kz/4894692-tokaev-vyskazalsya-ob-apostrofe-v.html|dátum archivácie=2018-03-01}}</ref> 8. februára 2019 na pojednávaní v [[Senáte parlamentu Kazašskej republiky]] o obchodnej politike v [[Eurázijská ekonomická únia|EAEU]] Tokajev uviedol: „Integrácia je vo svojej podstate najťažším hľadaním rovnováhy záujmov. V integrácii nemôžu existovať nijakí outsideri a porazení, víťazmi by mali byť všetci účastníci procesu." Dňa 20. decembra 2019 K. Tokajev na schôdzi Národnej rady pre verejnú dôveru navrhol uzákoniť balík politických reforiem, ktorý obsahuje tieto kroky: * Schválenie zásady oznamovania konania zhromaždení * Odstraňovanie prekážok brániacich vzniku politických strán * Zavedenie povinnej 30-percentnej kvóty pre ženy a mládež na volebných zoznamoch strán * Vytvorenie podmienok pre vznik parlamentnej opozície. Prezident Kazachstanu tiež poveril ministerstvo zahraničných vecí, aby začalo konanie o pripojení druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. Oznamoval poľudšťovanie článku 174 trestného zákona Kazašskej republiky („Podnecovanie sociálnej, národnostnej, kmeňovej, rasovej, triednej alebo náboženskej nenávisti“) a dekriminalizáciu článku 130 trestného zákona, ktoré budú preložené do správneho poriadku. Prezident oznámil prijatie súboru opatrení zameraných na zabezpečenie racionálneho využívania pôdy, zabezpečenie zodpovednosti a otvorenosti štátnych štruktúr, transparentnosť rozpočtového procesu a zlepšenie mechanizmov sociálnej pomoci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Глава государства принял участие во втором заседании Национального совета общественного доверия — Официальный сайт Президента Республики Казахстан|url=https://www.akorda.kz/ru/events/akorda_news/meetings_and_sittings/glava-gosudarstva-prinyal-uchastie-vo-vtorom-zasedanii-nacionalnogo-soveta-obshchestvennogo-doveriya|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> == Osobný život == Teraz rozvedený, bol Kasym-Žomart Tokajev ženatý s Nadeždou Tokajevovou, s ktorou ma jedného syna. Jeho syn Timur Kasymžomartovič Tokajev (narodený v roku 1984) je kandidát politických vied, podnikateľ v oblasti ropy, ktorý taktiež stojí na čele charitatívnej nadácie pomenovanej po jeho starom otcovi - Kemelovi Tokajovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Правление|url=http://kemeltokayev.kz/ru/pravlenie|vydavateľ=kemeltokayev.kz|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20191003181546/http://kemeltokayev.kz/ru/pravlenie|dátum archivácie=2019-10-03}}</ref> Kasym-Žomart Tokajev, rodený hovorca [[Kazaština|kazašského]] jazyka, hovorí tiež po [[Ruský jazyk|rusky]], [[Mandarínsky dialekt|mandarínsky]] a [[Angličtina|anglicky]] a ovláda francúzsky jazyk. 13 rokov bol prezidentom Kazašskej federácie stolného tenisu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Касым-Жомарт Токаев избран президентом федерации настольного тенниса РК|url=https://olympic.kz/ru/article/592-kasym-zhomart-tokaev-izbran-prezidentom-federatsii-nastolnogo-tennisa-rk|vydavateľ=https://olympic.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20210614141008/https://olympic.kz/ru/article/592-kasym-zhomart-tokaev-izbran-prezidentom-federatsii-nastolnogo-tennisa-rk|dátum archivácie=2021-06-14}}</ref> == Vyznamenania == {| class="wikitable" |+ !Krajina !Dátum !Ocenenia |- |Kazachstan |9. decembra 1996 |Nositeľ radu Parasat |- |Kazachstan |1998 |Medaila "Astana" |- |Kazachstan |2001 |Medaila "10 rokov nezávislosti Kazašskej republiky" |- |Kazachstan |2004 |Nositeľ radu prvého prezidenta Kazašskej republiky Nursultana Nazarbajeva |- |Kazachstan |2005 |Medaila „10 rokov parlamentu Kazašskej republiky“ |- |Kazachstan |2008 |Medaila "10 rokov Astany" |- |Kazachstan |2014 |Nositeľ radu Otan |- |Kazachstan |2016 |Medaila "25 rokov nezávislosti Kazašskej republiky" |- |Kazachstan |2018 |Medaila "20 rokov Astany" |- |Kazachstan | |Medaila pomenovaná po Nazirovi Tyuryakulovovi |- |[[Kazachstan]] |2019 |Nositeľ radu Altyn Kyran ako prezident Kazachstanu |} Ocenenia zahraničných krajín {| class="wikitable" |+ !Krajina !Dátum !Ocenenia |- |[[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] |2003 |Medaila "Strom priateľstva"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=участников Содружества Независимых Государств - О награждении медалью|url=http://pravo.levonevsky.org/bazaby/org505/basic/text0128.htm|vydavateľ=pravo.levonevsky.org|dátum prístupu=2021-06-14}}</ref> |- |[[Rusko]] |12. decembra 2004 |Nositeľ [[Rad Priateľstva|Radu Priateľstva]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента Российской Федерации от 12.12.2004 г. № 1552|url=http://kremlin.ru/acts/bank/21743|vydavateľ=Президент России|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ru}}</ref> |- |[[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] |2007 |Nositeľ Radu Medziparlamentného zhromaždenia členských štátov SNŠ „Spoločenstvo“ |- |[[Ukrajina]] |25. februára 2008 |Nositeľ Radu Kňaza Jaroslava Múdreho<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=УКАЗ ПРЕЗИДЕНТА УКРАЇНИ №154/2008|url=https://www.president.gov.ua/documents/1542008-7193|vydavateľ=Офіційне інтернет-представництво Президента України|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=ua}}</ref> |- |[[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] |3. september 2011 |Diplom Spoločenstva nezávislých štátov |- |[[Rusko]] |2014 |Medaila „Rada federácie. 20 rokov" |- |[[Srbsko]] |2016 |Nositeľ Radu Srbskej vlajky 1. stupňa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nikolić odlikovao kazahstanskog političara|url=https://www.blic.rs/vesti/politika/nikolic-odlikovao-kazahstanskog-politicara/yfq48zr|vydavateľ=Blic.rs|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=sr|priezvisko=Beta}}</ref> |- |[[Rusko]] |2. marca 2017 |Nositeľ Čestného rádu <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Указ Президента Российской Федерации от 01.03.2017 № 93 ∙ Официальное опубликование правовых актов ∙ Официальный интернет-портал правовой информации|url=http://publication.pravo.gov.ru/Document/View/0001201703020004?index=0&rangeSize=1|vydavateľ=publication.pravo.gov.ru|dátum prístupu=2021-06-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20190327092552/http://publication.pravo.gov.ru/Document/View/0001201703020004?index=0&rangeSize=1|dátum archivácie=2019-03-27}}</ref> |- |[[Rusko]] | |Pamätná medaila A. M. Gorčakova |} == Knihy == Je autorom 10 kníh o medzinárodných vzťahoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kassym-Jomart K. Tokayev — Official website of the President of the Republic of Kazakhstan|url=https://www.akorda.kz/en/president/president|vydavateľ=Akorda.kz|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=en}}</ref> Tokajev K. Preodoleniye: diplomaticheskiye ocherki. — Almaty: 2003. — 652 s. <nowiki>ISBN 9965-588-08-2</nowiki> Tokajev K. Preodoleniye: Diplomaticheskiye ocherki kazakhstanskogo ministra. — Moskva: Mir, 2003. — 463 s. (Lider. XXI vek) <nowiki>ISBN 5-03-003605-9</nowiki> Diplomaticheskaya sluzhba Respubliki Kazakhstan: uchebnoye posobiye / pod obshch. red. K. Tokajeva. — Almaty: Edel'veys, 2004. — 543 s. <nowiki>ISBN 9965-602-12-3</nowiki> Tokajev K. Svet i ten': ocherki kazakhstanskogo politika. — Moskva: Vostok-Zapad, 2008. — 542 s. <nowiki>ISBN 978-5-478-00887-1</nowiki> Tokajev K. Preodoleniye. Ocherki diplomata. Moskva: TSLNG, 2009. — 511 s. («Mezhdunarodnyye otnosheniya») ISBN 978-5-902665-55-7 == Referencie == {{referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tokajev, Kasym-Žomart}} [[Kategória:Prezidenti Kazachstanu]] [[Kategória:Polygloti]] [[Kategória:Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov]] [[Kategória:Pracovníci Organizácie Spojených národov]] [[Kategória:Držitelia Radu Priateľstva]] [[Kategória:Sovietski diplomati]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1953]] [[Kategória:Narodenia 17. mája]] tum85d5g5ymih3b3gsiizbbnuzfkudf RTVS 0 668557 8255788 7225214 2026-07-31T03:30:21Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Slovenská televízia a rozhlas]] 8255788 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Slovenská televízia a rozhlas]] en4xgu44vlx3hq5w6wqjlmlhyriy32i Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945) 0 673876 8255840 8248835 2026-07-31T08:27:52Z Bakjb 236375 wl 8255840 wikitext text/x-wiki [[Súbor:War Eagle of the Slovak Army (1939–1945).svg|thumb|Vojnový orol slovenskej armády]] [[Súbor:Ferdinand Čatloš (1895-1972).jpg|náhľad|[[Ferdinand Čatloš]], prvý minister národnej obrany]] '''Branná moc Slovenskej republiky'''<ref name=SZ40> {{citácia knihy | titul = Slovenský zákonník, ročník 1940. Braný zákon Slovenskej republiky (č.20) z 18.1.1940|}}</ref> (iné názvy: '''slovenská branná moc'''<ref name=SA-WW2> {{citácia knihy | meno = Tomáš | priezvisko = Klubert | titul = Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom | vydavateľ = Perfekt a.s. a Ústav pamäti národa | miesto = Bratislava | rok = 2016 | počet strán = 445 | }}</ref>, '''slovenská armáda'''<ref name=SA-WW2></ref><ref name=SA-39-45> {{citácia knihy | meno = Charles K. | priezvisko = Kliment| meno2 = Bŕetislav | priezvisko2 = Nakládal | titul = Slovenská armáda 1939-1945 | vydavateľ = Levné knihy KMa | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 361 | }}</ref>) bol názov ozbrojených síl vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v období pred a počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Slovenská armáda stála až do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] na strane [[Os Berlín-Rím-Tokio|mocností Osi]] a aj do SNP sa zapojila iba časť jej posádok a príslušníkov. Počas svojej existencie sa zúčastnila ťažení proti [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Poľsko|Poľsku]] a po útoku na [[Sovietsky zväz]] sa niektoré jej jednotky dostali na [[Ukrajina|Ukrajinu]], do [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Rusko|Ruska]] a až na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. V záverečnej fáze vojny jej jednotky pôsobili aj v [[Taliansko|Taliansku]], [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]]. == Vznik == V čase vytvorenia Slovenskej republiky boli na území Slovenska dislokované tri [[Armádny zbor|armádne zbory]] [[Česko-slovenská armáda|československej armády]] s ôsmimi [[Divízia (vojenská jednotka)|divíziami]]. Všetkým jednotkám velili českí velitelia, hodnosť [[generál]] mal v tom čase jediný Slovák [[Rudolf Viest]]. Jednotlivé veliteľstvá začali preberať slovenskí dôstojníci od [[15. apríl]]a [[1939]].<ref name=SA-39-45></ref> Českí vojaci a dôstojníci, podobne ako vojaci z [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej]] Rusy začali odchádzať domov. Stav jednotiek pri vzniku Slovenskej republiky: {| class="wikitable" |- !colspan=5 | Organizácia Slovenskej armády v marci 1939<ref name=SA-WW2></ref> |- !colspan=2 | útvar !! veliteľstvo !! pôvodný veliteľ !! nový veliteľ |- | V. armádny zbor | | [[Trenčín]] | div. gen. Valentin Pozdíšek | mjr. gšt. [[Štefan Jurech]] |- | | 3. rýchla divízia | [[Bratislava]] | brig. gen. Jaroslav Eminger | škpt. [[Benedikt Dúbravec]] |- | | 9. pešia divízia | [[Bratislava]] | div. gen. Miloš Žák | mjr. [[Jaroslav Bodický]] |- | | 15. pešia divízia | [[Trenčín]] | brig. gen. Bohuslav Všetička | škpt. [[Jozef Kristín]] |- | VI. armádny zbor | | [[Spišská Nová Ves]] | div. gen. Ondřej Mézl | pplk. gšt. [[Augustín Malár]] |- | | 11. pešia divízia | [[Spišská Nová Ves]] | brig. gen. Josef Beránek | mjr. [[Pavol Kuna]] |- | | 17. pešia divízia | [[Prešov]] | brig. gen. Václav Šidlík | mjr. [[Michal Širica]] |- | VII. armádny zbor | | [[Banská Bystrica]] | div. gen. Mánek | mjr. [[Ján Imro]] |- | | 10. pešia divízia | [[Banská Bystrica]] | brig. gen. Bohumil Rytíř | škpt. [[Mikuláš Markus]] |- | | 16. pešia divízia | [[Ružomberok]] | brig. gen. František Marvan | mjr. del. [[Jozef Turanec]] |} Súbežne s preberaním posádok bolo potrebné reagovať aj na ohrozenie vonkajších hraníc nového štátu. Na východe krajiny podnikli maďarské vojská už večer [[14. marec|14. marca]] [[1939]] útok pri obci [[Vyšné Nemecké]]. Na západe, začala 15.marca nemecká armáda obsadzovať územie Slovenska až po údolie [[Váh|Váhu]]. Situácia na západe sa vyriešila diplomaticky uzatvorením zmluvy medzi Slovenskom a [[Nemecko|Nemeckom]] o zriadení ''Ochranného pásma'' tzv. ''Schutzzone'' na Viedenských rokovaniach [[18. marec|18. marca]] [[1939]]. Situácia na východe však prerástla do [[Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt|ozbrojeného konfliktu]]. Slovenské jednotky boli v tomto konflikte rozdelené na dve skupiny. Severnú Stakčínsku skupinu pod velením mjr. Matějku tvoril zosilnený III. prápor pešieho pluku 16 a delostrelecká batéria. Južnú Zemplínsku skupinu mjr. Kubíčka tvorili zosilnený peší pluk 20, tri delostrelecké batérie a čata pancierových automobilov. Do konfliktu sa zapojili aj letci zo [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] posilnený dvoma stíhacími rojmi z [[Piešťany|Piešťan]]. == 1939 == [[Súbor:Hodnostne označenie ASR1939.jpg|náhľad|Hodnostné označenia v slovenskej armáde v roku 1939]] === Prvá reorganizácia === [[2. máj]]a [[1939]] schválila vláda vznik troch vyšších vojenských veliteľstiev: {| class="wikitable" |- !colspan=5 | Organizácia Slovenskej armády v máji 1939<ref name=SA-WW2></ref> |- ! útvar<sup>1</sup> !! veliteľstvo !! veliteľ<sup>2</sup> |- | Vojenské veliteľstvo 1 | [[Trenčín]] | plk. [[Anton Pulanich]] |- | Vojenské veliteľstvo 2 | [[Banská Bystrica]] | plk. [[Alexander Čunderlík (generál)|Alexander Čunderlík]] |- | Vojenské veliteľstvo 3 | [[Prešov]] | pplk. gšt. [[Augustín Malár]] |- |colspan=5 style="font-size:85%"| <sup>1</sup> Niektoré útvary a jednotky boli spolu s vojenskými ústavmi a úradmi podriadené priamo Ministerstvu národnej obrany.<br /><sup>2</sup> Od [[17. máj]]a [[1939]] boli všetci traja velitelia povýšení o jednu hodnosť na generálov II. triedy resp. plukovníka. |- |} Slovenská branná moc sa členila na: # zbrane: #* pechota: 5 peších plukov, 6 samostatných peších práporov, 1 prápor útočnej vozby, 1 prápor kanónov proti útočnej vozbe, 1 cyklistický prápor, 1 oddiel pozemenej obrany proti lietadlám #* delostrelectvo: 6 plukov poľného delostrelectva,1 protilietadlový delostrelecký pluk #* jazdectvo: 3 jazdecké koruhvy, 3 vozotajské eskadróny #* ženijné vojsko: 1 ženijný pluk #* automobilové vojsko: 1 automobilový pluk #* telegrafné vojsko: 3 telegrafné prápory #* letectvo: 1 letecký pluk # služby: duchovnú, zbrojnú, zdravotnícku, intendančnú, veterinárnu, opravársku, stavebnú, doplňovaciu, justičnú, vojensko-železničnú. Najvyšším veliteľom brannej moci bol [[prezident]] SR (od 1 októbra 1939 [[Jozef Tiso]]). Ministrom národnej obrany bol [[Ferdinand Čatloš]]. Početný stav brannej moci k 1 júlu 1939: 4 generáli, 700 dôstojníkov, 573 rotmajstrov a 28 406 príslušníkov mužstva. Povinná prezenčná vojenská služba trvala 2 roky. Budovanie slovenskej brannej moci však nebolo bez obmedzení. O jej charaktere a sile rozhodovala Nemecká vojenská komisia (''Deutsche Millitärkommission'') vedená generálporučíkom [[Franz Barskhausen|Franzom Barskhausenom]]. Táto jednak ponechala Slovenskej vláde minimálne právomoci v ''Ochrannom pásme'', čo sa týkalo aj miestnych posádok. Zároveň sa snažila udržať početný stav na 25 000 mužoch. Zmena v prospech Slovenskej republiky nastala až v auguste 1939, najskôr podpísaním dohody o ''Ochrannom pásme'' a neskôr dohody o budovaní slovenskej brannej moci, ktorá vymedzila mierový stav na 25 000 mužov a vojnový stav na 150 000 mužov. === Poľské ťaženie === {{Hlavný článok|Poľská obranná vojna (1939)}} V súvislosti s prípravami [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] na napadnutie [[Poľsko|Poľska]] bolo [[26. august|26. augusta]] 1939 rozhodnutím [[Wehrmacht|OKW]] územie Slovenska vyhlásené za operačné územie nemeckej brannej moci a Slovenská armáda bola začlenená do nemeckej 14. armády pod velením generálplukovníka [[Wilhelm List|Wilhelma Lista]]. Zároveň začala mobilizácia pod rúškom mimoriadneho cvičenia. [[29. august|29. augusta]] 1939 bolo vytvorené Veliteľstvo poľnej armády ''Bernolák''. Podliehali mu nasledovné útvary: {| class="wikitable" |- !colspan=5 | Poľná armáda k 20. septembru 1939<ref name=SA-WW2></ref> |- ! útvar !! veliteľ |- | 1. divízia ''Jánošík'' | gen. II. tr. [[Anton Pulanich]] |- | 2. divízia ''Škultéty'' | pplk. [[Ján Imro]] / gen. II. tr. [[Alexander Čunderlík (generál)|Alexander Čunderlík]]<sup>1</sup> |- | 3. divízia ''Rázus'' | plk. gšt. [[Augustín Malár]] |- | Rýchla skupina ''Kalinčiak''<sup>1</sup> | pplk. [[Ján Imro]] |- | Telegrafný prápor ''Bernolák'' | |- | veliteľstvo obvodu OPL | |- |colspan=5 style="font-size:85%"| <sup>1</sup> od [[5. september|5. septembra]] [[1939]] |- |} Veliteľom Poľnej armády bol generál I. triedy [[Ferdinand Čatloš]]. Počas jeho neprítomnosti ho na MNO zastupoval [[Ferdinand Ďurčanský]]. K 20. septembru 1939 mala Slovenská armáda početný stav 148 113 mužov. Zmeny nastali aj v Slovenskom letectve. 4 stíhacie letky boli podriadené priamo nemeckému oblastnému leteckému veliteľstvu XVII vo [[Viedeň|Viedni]]. Pod slovenským velením zostali iba 4 pozorovacie letky, 1 prieskumná a jednotky [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]]. Slovenská armáda sa do do operácií proti Poľsku aktívne zapojila. Už [[1. september|1. septembra]] 1939 začala divízia ''Jánošík'' postupovať v smere [[Spišská Belá]] – [[Javorina (vojenský obvod)|Javorina]] – [[Nowy Targ]]. O týždeň neskôr sa na poľské územie dostali aj divízia ''Rázus'' a rýchla skupina ''Kalinčiak''. Úlohou divízie ''Škultéty'' bolo zaisťovanie dobytého územia. Slovenské stíhacie letky chránili vzdušný priestor Slovenska a sprevádzali nemecké bombardéry. Pri tom stratili dve stíhacie lietadlá [[Avia B.534|Avia B-534]]. K [[11. september|11. septembru]] 1939 slovenské vojská prenikli po líniu [[Zakopané]] – [[Nowy Targ]] – [[Nowy Sącz]] – [[Jaslo]] – [[Krosno]] – [[Sanok]] – [[Lesko]] – [[Cisna]]. Vzhľadom na rýchly postup Nemecka sa už 14. septembra sa začali vojská sťahovať z poľského územia a záložníci demobilizovať. Veliteľstvo ''Bernolák'' zaniklo [[7. október|7. októbra]] 1939. Straty boli nízke: 18<ref name=SA-39-45></ref> – 24<ref name=SA-WW2></ref> mŕtvych, 46 zranených a 11 nezvestných vojakov. Do zajatia bolo vzatých približne 1 350 príslušníkov poľskej armády. Pod správu Slovenska sa vrátilo územie anektované Poľskom v rokoch 1920, 1924 a 1938 o celkovej rozlohe 38 004 km<sup>2</sup>, čo bolo oficiálne zachytené v nemecko-slovenskej zmluve z [[21. november|21. novembra]] 1939. === Reorganizácia po Poľskom ťažení === V októbri 1939 vznikla Stráž prezidenta Republiky. V novembri 1939 boli všetky tri Vyššie vojenské veliteľstvá zrušené a namiesto nich vytvorené Veliteľstvá divíznych oblastí: {| class="wikitable" |- !colspan=5 | Organizácia Slovenskej armády v novembri 1939<ref name=SA-WW2></ref> |- ! útvar !! veliteľstvo !! veliteľ |- | Veliteľstvo divíznej oblasti 1 | [[Trenčín]] | gen. II triedy [[Anton Pulanich]] / pplk. gšt. [[Augustín Malár]]<sup>1</sup> |- | Veliteľstvo divíznej oblasti 2 | [[Banská Bystrica]] | pplk. gšt. [[Štefan Jurech]] |- | Veliteľstvo divíznej oblasti 3 | [[Prešov]] | pplk. gšt. [[Augustín Malár]] / gen. II triedy [[Anton Pulanich]]<sup>1</sup> |- |colspan=5 style="font-size:85%"| <sup>1</sup> od [[9. január]]a [[1940]] |- |} Okrem zmeny veliteľstiev došlo aj k nasledovným zmenám: * 6 samostatných pechotných práporov bolo zrušených a nahradených 4 pešími plukmi * počet delostreleckých plukov bol znížený zo 4 na 2 * boli vytvorené nové jednotky: letecký pluk, delostrelecký protilietadlový pluk, pluk útočnej vozby, automobilový pluk, ženijný pluk a jazdecké priezvedné oddiely * v rámci služieb boli vytvorené ústredné proviantné a zbrojné sklady. Na konci roku [[1939]] sa tiež veliteľstvo Leteckého pluku zlúčilo s veliteľstvom letectva pri Hlavnom vojenskom veliteľstve a boli sformované 4 letecké perute. Na základe medzištátnej dohody z [[9. október|9. októbra]] [[1939]] bola Nemecká vojenská komisia nahradená pôsobením Nemeckej misie pre pozemné vojsko (''Deutsche Heeresmission'') a Nemeckej misie pre vojenské letectvo (''Deutsche Luftwaffesmission''), ktoré nemali voči Ministerstvu národnej obrany veliteľské právomoci. Súbežne s budovaním slovenskej armády bolo potrebné riešiť aj problém výcviku dôstojníckeho a poddôstojníckeho zboru. [[15. november|15. novembra]] [[1939]] bola vytvorená Vojenská akadémia pre vzdelávanie dôstojníkov v Banskej Bystrici (od [[1. október|1. októbra]] [[1940]] v Bratislave). Jej súčasťou bola aj pridružená škola pre dôstojníkov v zálohe. == 1940 == [[Súbor:Anton Pulanich.png|náhľad|generál [[Anton Pulanich]] zastával rôzne vysoké veliteľské funkcie v slovenskej armáde]] === Branný zákon === [[18. január]]a [[1940]] prijal [[Snem Slovenskej republiky]] nový Branný zákon.<ref name=SZ40></ref> Branná povinnosť sa vzťahovala na zdravotne spôsobilých mužov od 20 do 50 rokov veku. Dobrovoľne bolo možné vstúpiť do armády od 17 rokov veku a pre dôstojníkov z povolania neplatilo vekové obmedzenie. Prezenčná služba trvala 24 mesiacov. Predošlé diskriminačné opatrenia proti [[Židia|Židom]] boli rozšírené aj na [[Rómovia|Rómov]]. Títo mohli vykonávať iba pracovnú službu v osobitných útvaroch, nemali nárok na povýšenie a rovnošaty mali označené farebnými pásmi na rukávoch. === Vytvorenie vzdušných zbraní === {{Hlavný článok|Slovenské vzdušné zbrane}} Od [[1. január]]a [[1940]] sa slovenská branná moc členila na pozemné vojsko a vzdušné zbrane. Od [[3. máj]]a [[1940]] bolo vytvorené Veliteľstvo vzdušných zbraní v Bratislave. Novému veliteľstvu podliehali: * letecký pluk, tvorený zníženým počtom troch perutí: ** pozorovacou peruťou I zloženou z troch letiek ** stíhacou peruťou II zloženou z troch letiek ** náhradnou peruťou s jednou letkou * delostrelecký protilietadlový pluk * oddiel vzdušného spravodajstva * Letecký park * Letecká škola {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" !colspan=2 | Velitelia vzdušných zbraní<ref name=SA-WW2></ref> |- | '''obdobie''' | '''veliteľ''' |- || 1.10.1940 – 4.11.1940 || pplk. let. [[Július Smutný]] |- || 4.11.1940 – 1.5.1942 || gen. II.tr. (gen. I.tr.) [[Anton Pulanich]] |- || 1.5.1942 – 1.1.1944 || plk. gšt. (gen. II.tr.) [[Štefan Jurech]] |- || 1.1.1944 – 21.8.1944 || plk. gšt. [[Alojz Ballay]] |- || 21.8.1944 – 15.9.1944 || mjr. gšt. [[Ondrej Herblay]] |} === Vojenské školy === Od [[16. február]]a [[1940]] začala pôsobiť v Bratislave Vysoká vojenská škola pre dôstojníkov generálneho štábu a intendancie. [[15. apríl]]a [[1940]] vznikla Letecká škola v Piešťanoch (od [[1. október|1. októbra]] [[1940]] v Trenčíne, od [[19. august]]a [[1943]] v Hájnikoch) pre vzdelávanie nižších dôstojníkov vzdušných zbraní. Od [[1. október|1. októbra]] [[1940]] začali pôsobiť aj poddôstojnícke školy: Vojenská pechotná škola, Vojenská delostrelecká škola, Zbrojná škola, Vojenská podkováčska škola. Ako posledná bola otvorená 1. októbra Štátna slovenská vojenská reálka v Banskej Bystrici (od [[1. august]]a [[1943]] v Turčianskom Sv. Martine) pre výchovu budúcich študentov Vojenskej akadémie. === Reorganizácia === V októbri 1940 prebehla ďalšia reorganizácia. Hlavné vojenské veliteľstvo bolo zrušené a nahradené už existujúcim Veliteľstvom vzdušných zbraní a novo vytvoreným Veliteľstvom pozemného vojska v Banskej Bystrici. Veliteľstvo pozemného vojska vzniklo reorganizáciou VDO 2. VDO 1 v Trenčíne bolo reorganizované na Veliteľstvo 1. divízie a VDO 3 v Prešove bolo reorganizované na Veliteľstvo 2. divízie. Zbrane a služby sa delili na divízne, zborové a armádne. Počet peších plukov sa znížil z deväť na šesť a došlo aj k zrušeniu niektorých ďalších jednotiek. Telegrafné vojsko bolo premenované na spojovacie, ženisti na pionierov a zmenili sa aj názvy niektorých hodností. Útočná vozba sa osamostatnila do samostatného pluku, podliehajúcemu priamo Veliteľstvu pozemného vojska. {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" !colspan=2 | Velitelia pozemného vojska<ref name=SA-WW2></ref> |- | '''obdobie''' | '''veliteľ''' |- || 19.11.1940 – 1.8.1942 || gen. II.tr (gen. I.tr.) [[Alexander Čunderlík (generál)|Alexander Čunderlík]] |- || 1.8.1942 – 1.1.1944 || gen. I.tr. [[Anton Pulanich]] |- || 1.1.1944 – 29.8.1944 || gen. II.tr. [[Jozef Turanec]] |} == 1941 == === Pracovný zbor === [[15. január]]a [[1941]] bol vytvorený Pracovný zbor MNO (neskôr premenovaný na Pracovný zbor národnej obrany). Zbor bol samostatnou zložkou brannej moci. Tvorilo ho veliteľstvo a Východná a Západná pracovná skupina. Každá skupina bola organizovaná do troch práporov po štyroch rotách. V piatich (pracovných) táboroch vykonávali prezenčnú službu árijci, V prápore VI. (robotnom) boli po dve židovské a cigánske roty. == Napadnutie Sovietskeho zväzu == {{Hlavný článok|Operácia Barbarossa}} V súvislosti s pripravovaným napadnutím [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] požiadal [[2. máj|2. mája]] [[1941]] minister národnej obrany [[generál]] [[Ferdinand Čatloš]] nemeckého vojenského atašé podplukovníka [[Heinrich Becker|Heinricha Beckera]], aby sa slovenská armáda mohla zapojiť do akcie proti ZSSR, ak sa zapojí Maďarsko. Požiadavku na zapojenie slovenskej armády do [[Operácia Barbarossa|operácie Barbarossa]] potvrdil náčelník štábu [[OKH]] generálplukovník [[Franz Halder]] [[19. jún|19. júna]] 1941 priamo v [[Bratislava|Bratislave]]. [[22. jún|22. júna]] 1941 ráno vyslanec [[Hans Ludin|Ludin]] informoval premiéra [[Vojtech Tuka|Tuku]] o vyhlásení vojny ZSSR a zároveň ho požiadal o dodržanie spojeneckých záväzkov. To malo za následok [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásenie vojnového stavu]] aj v slovenskej armáde, vytvorenie frontovej [[Rýchla divízia|Rýchlej skupiny]] (neskôr Rýchlej brigády) a tylovej [[Armádna skupina (1941)|Armádnej skupiny]]..<ref name=SA-WW2></ref> Rýchla brigáda sa [[22. júl]]a [[1941]] zúčastnila [[Bitka o Lypovec|bitky o Lypovec]]. Spolu s pozemnými jednotkami boli na sovietskom území nasadené aj letecké jednotky vzdušných zbraní. === Reorganizácie poľných jednotiek === [[Súbor:Rýchla divízia na východnom fronte (mapa).svg|náhľad|Trasa pohybu Rýchlej brigády a Rýchlej divízie cez Ukrajinu (1941{{--}}1942).]] [[Súbor:Zaisťovacia divízia na východnom fronte (mapa) clean.svg|náhľad|Trasa pohybu Zaisťovacej divízie a jej oblasť pôsobenia na Ukrajine do jej prevelenia v lete 1943.]] Už [[25. júl]]a [[1941]] sa na základe rozkazu MNO začali formovať dve divízie [[Rýchla divízia]] a [[Zaisťovacia divízia]], každá o veľkosti približne 8 000 mužov. Po ich vytvorení zanikla k 12. augustu 1941 Armádna skupina. Spoločné velenie oboch divízií zabezpečoval novo vytvorený Poľný zbor pod velením gen. II.tr. [[Anton Pulanich|Antona Pulanicha]]. [[20. september|20. septembra]] [[1941]] sa však veliteľstvo Poľného zboru transformovalo na Spojovací štáb slovenskej poľnej armády a divízne veliteľstvá získali samostatnosť. [[8. december|8. decembra]] [[1941]] bol zrušený aj Spojovací štáb.<ref name=SA-WW2></ref> === Rýchla divízia === {{Hlavný článok|Rýchla divízia}} Rýchla divízia bol vytvorená z motorizovaných jednotiek Rýchlej brigády a Armádnej skupiny v auguste 1941. Jej prvým veliteľom bol plukovník delostrelectva [[Jozef Turanec]]. Od septembra 1941 zaisťovala Rýchla divízia úsek na pravom brehu [[Dneper|Dnepra]]. Po dobytí [[Kyjev|Kyjeva]] bola začlenená do [[skupina armád Juh|skupiny armád Juh]] s cieľom postupu na [[Donbas]] a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]]. Neskôr držala obranné postavenia na severnom pobreží [[Azovské more|Azovského mora]] medzi prístavmi [[Taganrog]] a [[Mariupoľ]]. V decembri 1941 sa presunula k rieke [[Mius]]. V júni [[1942]] jednotka dosiahla [[Rostov nad Donom]]. Bola prvou jednotkou vojsk Osi, ktorá si vybudovala predmostie na východnom brehu [[Don]]u.<ref>[[Pavel Mičianik|Mičianik]], P., 2009, [http://www.vhu.sk/data/att/1201_subor.pdf ''Rýchla divízia v nemeckej ofenzíve na Rostov''.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121115091101/http://www.vhu.sk/data/att/1201_subor.pdf |date=2012-11-15 }} Vojenská história, 2, 13, s. 43–70</ref> Na konci augusta 1942 sa jej postup zastavil v priestore mesta [[Gorjači Kľuč]] na predhorí Kaukazu. V dôsledku sovietskeho protiútoku bola jednotka postupne sťahovaná. V januári 1942 sa presunula k rieke [[Kubáň (rieka)|Kubáň]] a následne bola stiahnutá z frontu a evakuovaná na [[Krym]]. Tu sa podieľala aj na budovaní obrany [[Perekopská šija|Perekopskej šije]]. K 1. augustu 1943 bola Rýchla divízia reorganizovaná na 1. pešiu divíziu. ==== 1. pešia divízia ==== 1. pešia divízia bola od septembra 1943 nasadená do obranného postavenia [[Melitopoľ]]-[[Kachovka]]. V noci z 29. na [[30. október|30. októbra]] [[1943]] sa jednotka dostala nečakane do bojov pri Melitopole kde utrpela veľké straty. 20. peší pluk zostal obkľúčený na Kryme a zvyšok divízie sa stiahol na západ od [[Cherson|Chersonu]].V novembri 1943 mala jednotka brániť ústie [[Dneper|Dnepra]] a [[Bug|Bugu]], a na prelome rokov [[1943]] a [[1944]] budovala opevnenia pri [[Nikolajevo|Nikolajeve]]. Vo februári 1944 budovala obranné postavenia severne od [[Odesa|Odesy]], kedy sa k nej pripojil aj 20. peší pluk. === Zaisťovacia divízia === {{Hlavný článok|Zaisťovacia divízia}} {{Campaignbox Zaisťovacia divízia}} Zaisťovacia divízia bol vytvorená z 1 a 2. divízie Armádnej skupiny v auguste 1941. Jej prvým veliteľom bol plukovník Augustín Malár. Operačným priestorom Zaisťovacej divízie bola na prelome augusta a septembra 1941 oblasť [[Starokonstantinov]] – [[Polonne]] – [[Šepetivka|Šepetovka]]. Neskôr sa presunula do oblasti [[Kyjev|Kyjeva]]. Od začiatku roka [[1942]] sa operačná oblasť jednotky rozšírila na východ až k [[Dneper|Dnepru]]. Od marca 1942 boli jednotky divízie nasadzované do akcií proti [[Odboj|odbojovému hnutiu]]. V januári a februári [[1943]] bola divízia nasadená do protipartizánskej ofenzívy. Na konci marca 1943 došlo k zúženiu operačného priestoru na oblasť [[Mozyr]] – [[Rečica]] – [[Bragin]] – [[Rudňa]] – [[Jeľsk]]. Na prelome júna a júla 1943 nemecké velenie zareagovalo na množiace sa dezercie presunom divízie do oblasti [[Zaslavľ]] – [[Minsk]] – [[Sluck]]. K 1. augustu 1943 bola Zaisťovacia divízia reorganizovaná na 2. pešiu divíziu. === Ústup z východného frontu === So zmenou situácie na východnom fronte sa na na prelome leta a jesene v roku [[1943]] Zaisťovacia divízia transformovala na 2 technickú brigádu a bola odsunutá do [[Taliansko|Talianska]]. Podobne, aj keď neskôr, bola na jar [[1944]] 1. pešia divízia po sústredení pri rieke [[Prut]] prepravená po mori do [[Rumunsko|Rumunska]] a od [[1. máj]]a [[1944]] bola reorganizovaná na 1. technickú divíziu. === Nasadenie vzdušných zbraní === Od [[30. jún]]a [[1941]] boli popri pozemných jednotkách nasadené aj letky vzdušných zbraní: stíhacia letka 12, stíhacia letka 13, pozorovacia letka 1, pozorovacia letka 2 a pozorovacia letka 3. Začiatkom júla 1941 pôsobili z letísk v [[Sambor|Sambore]] a [[Zarsyn|Zarsyne]]. Na prelome júla a augusta 1941 bola v dôsledku nedostatku pohonných hmôt a náhradných dielov stiahnutá späť na Slovensko. Na fronte zostali iba stíhacia letka 12 a pozorovacia letka 1, posilnené o bojaschopné lietadlá vracajúcich sa jednotiek. Tieto boli [[15. august]]a [[1941]] zlúčené do kombinovanej perute pod velením mjr. [[Vladimír Kačka|Vladimíra Kačku]]. Úlohou kombinovanej perute bola podpora Rýchlej divízie. Táto podpora však netrvala dlho, v októbri 1941 zostali bojaschopné iba štyri stíhačky a tri pozorovacie lietadlá a jednotky sa vrátili na Slovensko. Od [[1. jún]]a [[1942]] bola vytvorená skupina vzdušných zbraní pri Zaisťovacej divízii. Tvorili ju pozorovacia letka 1, stíhacia letka 11, 4. ľahká batéria delostreleckého protilietadlového pluku a ďalšie jednotky. Operovali z letísk pri [[Žytomyr|Žytomyri]] a [[Ovruč|Ovruči]]. Veliteľstvo vzdušných zbraní rozhodlo v októbri 1942 o odsune jednotiek späť na Slovensko. Pozorovacia letka bola aj odsunutá, ale stíhacia letka bola vybavená výstrojom pre zimné operácie a zostala na mieste. Začiatkom augusta 1943 boli lietadlá premiestnené do [[Minsk|Minska]] a koncom októbra 1943 bola jednotka definitívne odsunutá na Slovensko. ==== Stíhacia letka 13 ==== Po ročnej prestávke, počas ktorej sa piloti [[stíhacej letky 13|stíhacej letky 13]] preškolili na lietadlá [[Messerschmitt Bf 109|Messerschmitt Bf 109E]] sa jednotka opäť pripojila k podpore Rýchlej divízie na fronte. Od [[4. november|4. novembra]] [[1942]] operovala z [[Majkop|Majkopu]] pod velením stot. [[Ondrej Ďumbala|Ondreja Ďumbalu]]. V januári 1943 sa presunula ku [[Krasnodar|Krasnodaru]] a neskôr do [[Slavjanska|Slavjanskej]], [[Kerč|Kerča]] a [[Tamaň|Tamani]] v marci 1943. Od apríla do septembra 1943 pôsobila jednotka v Anape. Koncom októbra 1943 sa jednota medzitým stiahnutá na Krym vrátila späť do vlasti. Piloti stíhacej letky 13 vykonali na výchdnom fronte 2.600 letov a nárokovali si 215 potvrdených 29 nepotvrdených zostrelov. vlastné straty boli 8 lietadiel.<ref name=SA-WW2></ref> == 1942 == Pre dosiahnutie lepšej koordinácie nemeckých a slovenských jednotiek bola od [[18. marec|18. marca]] [[1942]] vytvorená funkcia nemeckého generála pri MNO, ktorý podliehal priamo vrchnému veliteľstvu [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] (OKW). Funkciu zastával vedúci Nemeckej misie pre pozemné vojsko na Slovensku. Až v tomto roku začali narastať protivojnové a protinemecké nálady medzi obyvateľstvom. Do činnosti odbojových skupín sa zapojili aj mnohí aktívni dôstojníci slovenskej armády, najčastejšie na strane občiansko-demokratických skupín. Najlepšie organizovaný bol komunistický odboj pod vedením ilegálnej Komunistickej strany Slovenska. Tá v roku [[1942]] rozhodla viesť partizánsky spôsob odboja. Prvé skupiny: na východnom slovensku a Skupina Janka Kráľa v Malých Karpatoch však boli rýchlo zlikvidované. == 1943 == [[Súbor:Slovenská armáda v Taliansku 1943-1945.svg|náhľad|Oblasť pôsobenia Technickej brigády a trasa jej pohybu počas pôsobenia v Taliansku od jesene 1943 do konca vojny.]] Od [[1. jún]]a [[1943]] vstúpil do platnosti nový Branný zákon. Znížil vek pre odvody z 20 na 19 rokov, vylúčil Židov z Pracovného zboru a zaviedol trojstupňovú brannú výchovu civilného obyvateľstva. V novembri 1943 bola vytvorená nová zložka Stráž obrany štátu tvorená piatimi hraničiarskymi rotami a 63 asistenčnými jednotkami. Generál Čatloš, ako jediný z najvyšších Slovenských predstaviteľov hľadal spôsob ako previesť Slovenskú republiku na stranu protihitlerovskej koalície. V lete [[1943]] žiadal, aby boli obe pešie divízie stiahnuté na Slovensko. Jeho snaha vyústila do uznesenia vlády z [[25. august]]a [[1943]] o tom, že nemecké velenie nemôže disponovať so slovenskými jednotkami bez súhlasu MNO. Po vylodení Spojencov v Taliansku vzrástlo na jeseň roku [[1943]] ohrozenie Slovenska a najmä Bratislavy [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckými náletmi]]. Ochranu hlavného mesta zabezpečoval od [[20. august]]a [[1943]] III. oddiel delostrelectva protilietadlového pluku a [[Pohotovostná letka|pohotovostný roj]] stíhacej letky 13 z Vajnor. === Jednotky v zahraničí === Od jesene [[1943]] pôsobila 2. technická brigáda v priestore [[Imola (Emilia-Romagna)|Imola]] – [[Ravenna]] – [[Cervia]] – [[Faenza]]. Jednotka sa podieľala na budovaní opevnení pri [[Jadranské more|Jadranskom mori]]. == 1944 == Od [[1. január]]a [[1944]] došlo k ďalšej reorganizácii, spojenej aj s výmenou najvyšších veliteľov. Veliteľom pozemného vojska sa stal gen. II. triedy [[Jozef Turanec]] a veliteľom vzdušných zbraní plk. gšt. [[Alojz Ballay]]. Nová organizácia jednotiek vstúpila do platnosti [[1. február]]a [[1944]]. Od 31. januára bola z Piešťan do Vajnor presunutá celá stíhacia letka 13 kde pôsobila do mája 1944, kedy sa vrátila späť na Piešťanské letisko. Veliteľom letky bol npor. [[Vladimír Kriško]]. Ten dostal od generála Čatloša tajný rozkaz, aby sa stíhači vyhýbali stretom so spojeneckými lietadlami a šetrili tak techniku na pripravované vystúpenie proti Nemecku. Od [[1. máj]]a [[1944]] bol zriadený Obvod obrany proti lietadlám Bratislava pod velením pplk. [[Rajmund Šmarda|Rajmunda Šmardu]]. [[16. jún]]a [[1944]] uskutočnila 15. letecká armáda USA [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|nálet na rafinériu Apollo]]. Proti náletu nezasiahli stíhačky [[Pohotovostná letka|stíhacej letky 13]], pretože boli v tom čase vyslané oproti inému bombardovaciemu zväzu. Keď sa nakoniec dostali do vzdušného priestoru Bratislavy, bombardéry už boli preč. [[26. jún]]a [[1944]] bol ohlásený ďalší nálet, proti ktorému vzlietlo 8 lietadiel Bf 109G. Podarilo sa im síce zostreliť jeden a poškodiť ďalší bombardér, ale prišli o 6 strojov: 3 zničené a 3 ťažko poškodené a 4 pilotov: 3 zabití a jeden ťažko zranený. Generál Čatloš pokračoval vo svojom úsilí a [[7. január]]a [[1944]] preložil návrh opevniť severovýchodné hranice Slovenska a obsadiť ich novo vybudovanou Poľnou armádou. Jeho skrytým zámerom bolo, aby územie východného Slovenska obsadila slovenská armáda, ktorá v príhodnej chvíli umožní vstup sovietskych vojsk na územie Slovenska. Tento návrh bol [[12. február]]a [[1944]] odsúhlasený aj OKW. Pre nový útvar sa vžil názov [[Východoslovenská armáda]]. Medzitým bolo už [[26. január]]a [[1944]] vytvorené veliteľstvo opevňovacích prác v Prešove. V marci 1944 začala mobilizácia odvedencov, koní a motorových vozidiel. Veliteľstvo opevňovacích prác bolo [[18. máj]]a [[1944]] reorganizované na Armádne veliteľstvo pod velením gen. II. tr. Augustína Malára. {| class="wikitable" |- !colspan=2 | Organizácia Armádneho veliteľstva (1944)<ref name=SA-WW2></ref> |- ! útvar !! veliteľ |- | 1. pešia divízia | plk pech. [[Mikuláš Markus]] |- | 2. pešia divízia | plk. [[Viliam Kanák]] / plk. gšt. [[Štefan Tatarko]] |- | ďalšie armádne jednotky | |- |} V júni 1944 bol vybudovaný Technický zbor pod velením plk. gšt. [[Viliam Talský|Viliama Talského]], ktorý sa pripojil k jednotkám Armádneho veliteľstva. V druhej polovici augusta mala Východoslovenská armáda približne 35 000 mužov. Od [[3. august]]a [[1944]] bola Východoslovenská armáda podriadená veliteľstvu nemeckej skupiny armád Severná Ukrajina so sídlom v Krakove a od 10. augusta začlenená do armádnej skupiny Raus (od 18. augusta Heinrici). === Slovenské národné povstanie === {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie}} [[Súbor:Map SNP1 sk.svg|náhľad|Situačná mapa počas prvých dní Slovenského národného povstania]] Od januára 1944 hľadala ilegálna [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] vhodného kandidáta na veliteľa protinemeckého povstania. Kandidátmi boli najskôr náčelník štábu hlavného vojenského veliteľstva plk. gšt. [[Viliam Talský]] a neskôr generál [[Štefan Jurech]]. V [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] sa medzitým zorganizovala odbojová skupina, ktorá disponovala spojením s [[Dočasné štátne zriadenie|exilovou vládou v Londýne]]. Členom tejto skupiny bol aj náčelník štábu veliteľstva pozemného vojska pplk. gšt. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]]. V apríli 1944 exilová vláda určila za dočasného veliteľa povstania Jána Goliana a SNR toto rozhodnutie rešpektovala. Pod Golianovým velením vzniklo vojenské ústredie SNR, ktoré začalo pripravovať ozbrojené povstanie. Niektorí dôstojníci však odmietali rešpektovať mladšieho a hodnostne nižšieho veliteľa. Plán bol podobný zámerom generála Čatloša, keď Východoslovenská armáda mala umožniť prístup sovietskym vojskám cez [[Karpaty|Karpatské]] priesmyky a preniknúť k [[Morava (rieka)|Morave]] a [[Dunaj|Dunaju]]. V prípade pokusu o nemeckú okupáciu Slovenska malo dôjsť k vojenskému odporu. Na konci júla sa podarilo aj generálovi Čatlošovi kontaktovať vedenie [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], ako sprostredkovateľa rokovania so sovietskou stranou. Začiatkom augusta 1944 odleteli do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] dve lietadlá. V jednom npor. [[Ján Korecký]] s plánmi vojenského ústredia, v druhom mjr. [[Mikuláš Lisický]], pplk. [[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]] a [[Karol Šmidke]] s plánmi generála Čatloša. Generálny štáb [[Červená armáda|Červenej armády]] posúdil oba plány a vyhodnotil ich ako nereálne. Od leta [[1944]] začali byť aktívne na území Slovenska aj partizánske skupiny, ktoré nerešpektovali odbojové velenie. Vzhľadom na to a blízkosť frontu začala byť pravdepodobná skorá okupácia Slovenska nemeckým vojskom. V noci z 24. na 25. augusta prijal J. Golian rozhodnutie o obrane v prípade, že nemecké jednotky prekročia vytýčené hranice. O 2:00 ráno bol vyhlásený bojový poplach všetkým podriadeným útvarom a vojakom bolo vydané ostré strelivo. Táto akcia sa stretla s nevôľou Nemcov a vynútili si výmenu hlavného vojenského veliteľa. Stal sa ním gen. Turanec. [[27. august]]a [[1944]] obsadili partizáni [[Ružomberok]], to bol ďalší signál na začiatok okupácie a tiež dôvod k neskoršiemu rozkazu na odzbrojenie Východoslovenskej armády. Generál Turanec začal po svojom menovaní pripravovať presun veliteľstva pozemného vojska z Banskej Bystrice do Trenčína. Tento krok by zmaril prípravy povstania, preto bol 29. augusta na Golianov príkaz zaistený. V ten istý deň začali na územie Slovenska vstupovať okupačné jednotky a generál Čatloš večer vystúpil v rozhlase s výzvou na pomoc okupantom. Čerstvo povýšený plk. gšt. Golian vydal vzápätí rozkaz na začiatok povstania. Vyhlásenie povstania nebolo úspešné na východe ani západe krajiny. Veliteľ Východoslovenskej armády generál Malár odletel 30. augusta pre inštrukcie do Bratislavy. Plk. gšt. Talský sa po porade rozhodol odložiť ozbrojenú akciu až na noc z 1. na 2. septembra a 31. augusta odletel do Sovietskeho zväzu. To dalo Nemcom čas do večera 31. augusta celú Východoslovenskú armádu odzbrojiť a fakticky zlikvidovať. 18 000 mužov bolo internovaných, 15.000 opustilo posádky a iba 2.000 sa presunulo na povstalecké územie. Na západe sa do povstania zapojili iba posádky v [[Trnava|Trnave]] (povstalecký veliteľ npor. [[Ján Fraňo]]) a v [[Piešťany|Piešťanoch]] (stot. [[Ivan Haluzický]]). Povstanie teda zostalo obmedzené na stredné Slovensko, horné [[Ponitrie]] a časť [[Spiš (región)|Spiša]]. Vojenské ústredie sa [[30. august]]a [[1944]] transformovalo na Veliteľstvo [[Česko-slovenská armáda|Československej armády]]. Povstalecká armáda sa najskôr členila na dve obranné oblasti po troch resp. piatich obranných úsekoch. Od [[10. september|10. septembra]] [[1944]] boli tieto reorganizované na šesť taktických skupín. Od 15. septembra sa začali používať aj československé vojenské hodnosti. Dočasného veliteľa povstania nahradil od [[7. október|7. októbra]] [[1944]] div. gen. [[Rudolf Viest]], ktorý prišiel zo ZSSR. Personálny stav povstaleckej armády narástol po dvoch mobilizáciách z 18 000 na 47 000 a 60 000 príslušníkov. [[18. október|18. októbra]] [[1944]] začala hlavná ofenzíva okupačných vojsk. Po páde [[Brezno|Brezna]] 25. októbra nariadil generál Viest evakuáciu veliteľstva na [[Donovaly]] a 28. októbra vydal rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja, čo bol faktický koniec povstania. === Domobrana === [[Súbor:Haššík_Štefan.jpg|náhľad|[[Štefan Haššík]], druhý minister národnej obrany a veliteľ Domobrany.]] {{Hlavný článok|Domobrana (Slovenská republika 1939 – 1945)}} [[5. september|5. septembra]] [[1944]] bola vymenovaná nová vláda na čele s JUDr. [[Štefan Tiso|Štefanom Tisom]] a novým ministrom obrany [[Štefan Haššík|Štefanom Haššíkom]]. Nemci povolili obnovu armády len vo forme pracovných a poriadkových útvarov. Veliteľstvo pozemného vojska nebolo obnovené a veliteľstvo vzdušných zbraní bolo zrušené k 15. septembru 1944, podobne ako veliteľstvo brannej výchovy a Stráž obrany štátu. V tom čase slovenská armáda nemala žiadnych generálov v aktívnej službe: Čatloš a Turanec boli v Sovietskom zväze, Malár a Jurech v Nemecku, Pulanich a Čunderlík na penzii a Golian s Viestom na strane povstalcov. K 29. novembru bol početný stav armády, pre ktorú sa zaužíval názov Domobrana 12.687 osôb. V decembri 1944 bolo prepustených do 8 000 internovaných príslušníkov Východoslovenskej armády, ktorí museli nastúpiť k útvarom slovenskej armády. Za súčasť Domobrany boli považované aj technické divízie pôsobiace v Maďarsku a Taliansku. Organizačná štruktúra Domobrany na konci roku [[1944]] bola nasledovná:<ref name=SA-WW2></ref><ref name=SA-39-45></ref> * Peší pluk 1 (veliteľ pplk. [[Ján Šmigovský]]) s veliteľstvom v Bratislave * Peší pluk 2 (veliteľ pplk. [[Anton Admica]]) s veliteľstvom v Trenčíne * Delostrelecký oddiel (veliteľ pplk. [[Vsevolod Milodanovič]]) s veliteľstvom v Trnave * prápory a parky: pioniersky, spojovací, automobilový * delostrelecký protilietadlový pluk s veliteľstvom v Bratislave * letecký pluk, bez lietadiel s veliteľstvom v Piešťanoch * ostatné útvary * Technický zbor (veliteľ plk. gšt. [[Štefan Tatarko]]) ** 1. technická divízia ** 2. technická divízia * pionierske stavebné skupiny I až VIII. === Jednotky v zahraničí === ==== 1. technická divízia ==== 1. technická divízia mala od jari [[1944]] za úlohu budovať opevnenia na území Rumunska a [[Maďarsko|Maďarska]]. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bola odzbrojená. V októbri 1944 bola presunutá k [[Balaton (jazero)|Balatonu]]. ==== 2. technická divízia ==== Začiatkom roku [[1944]] bola 2 technická brigáda nasadená na budovanie [[Gustavova línia|Gustavovej línie]] v priestore [[Campodimele]] – [[Pico]] – [[Fondi]] – [[Itri]] v bezprostrednej blízkosti frontu. Od marca 1944 bola divízia presunutá na výstavbu [[Caesarova línia|Caesarovej línie]] v pohorí [[Abruzzy (pohorie)|Abruzzy]]. Po páde [[Rím|Ríma]] sa presunula na sever, k hraniciam [[San Maríno|San Marína]]. Po presune bola brigáda nasadenú na ďalšie opevnenie [[Gótska línia|Gótsku líniu]] v priestore [[Vergheretto]] – [[Pennabilli]]. Od júla 1944 bola transformovaná na 2. technickú divíziu a presunutá hlbšie do tyla do priestoru [[Ferrara]]. Od septembra členovia divízie pracovali aj v okolí [[Rovinj|Rovigna]] na oprave komunikácií a mostov. Neskôr bola divízia presunutá do priestoru [[Ostiglia]] – [[Borgoforte]] a ďalej k [[Pavia|Pavii]]. == 1945 – zánik == Posledná mobilizácia vyhlásená [[5. marec|5. marca]] [[1945]] doplnila početný stav armády na 53 433 mužov. V rámci rýchleho postupu Červenej armády počas [[Bratislavsko-brnianska operácia|Bratislavsko-brnianskej operácie]] boli od konca marca jednotlivé útvary evakuované na západ, niektoré až na Moravu a do [[Rakúsko|Rakúska]]. Počas evakuácie boli odzbrojené Nemcami alebo zajaté postupujúcou Červenou armádou. Mnohí vojaci aj velitelia v tejto poslednej fáze dezertovali. Niektoré zložky slovenskej armády ako posádkové veliteľstvá, ústavy a sklady neboli evakuované. Ukončovali svoju činnosť krátko pred príchodom frontu a ich príslušníci zostali na Slovensku. Slovenská vláda sa [[8. máj]]a [[1945]] vzdala v rakúskom [[Kremsmünster|Kremsmünsteri]] veliteľovi amerického XX. armádneho zboru genpor. [[Walton Harris Walker|Waltonovi Harrisovi Walkerovi]]. === Jednotky v zahraničí === Koncom marca 1945 boli príslušníci 1. technickej divízie zajatí sovietskymi jednotkami v [[Rakúsko|Rakúsku]] pri [[Viedenské Nové Mesto|Wiener Neustadte]]. [[24. apríl]]a [[1945]] dostala 2 technická divízia rozkaz na presun až ku [[Švajčiarsko|Švajčiarskym]] hraniciam. K jeho naplneniu už nedošlo, pretože v severnom Taliansku vypuklo všeobecné povstanie. Divízia prešla na stranu partizánov pod vedením plk. [[Kmickiewicz|Kmickiewicza]]. Od [[28. apríl]]a [[1945]] niesla jednotka názov ''1. československá divízia v Itálii''. Jednotka bola repatriovaná na Slovensko až v júli 1945. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Vojsko v Slovenskej republike 1939 – 1945]] 6pmduuwm6onpm9zlrn1tyvrztfqc0pq Druhá šanca (seriál z roku 2022) 0 674753 8255739 8243887 2026-07-30T19:58:05Z ~2026-42388-85 301604 /* Obsadenie */ 8255739 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Druhá šanca | žáner = | logo = | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = | producent = | kamera = | strih = | obsadenie = [[Ján Koleník]] ako Andrej Fabián<br>Lívia Bielovič ako Adela Tibenská<br>[[Sarah Arató]] ako Júlia Kalinová<br>Adam Bardy ako Šimon Bartoš<br>[[Vladimír Kobielsky]] ako Boris Varga<br>[[Zuzana Norisová]] ako Tereza Michalíková | spoločnosť = | distribútor = | dĺžka = 45 min. | počet sérií = 4 | počet častí = 64 ([[#Časti|zoznam častí]]) | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | rok orig = [[10. január]] [[2022]]{{--}}súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|https://druhasanca.markiza.sk}} }} '''''Druhá šanca''''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný [[seriál]] [[TV Markíza]]. Ide o adaptáciu [[Taliansko|talianskeho]] [[seriál]]u ''DOC – Nelle tue mani'' z roku [[2020]] vysielanej v televízii Rai 1. Obe série sú inšpirované skutočným príbehom talianskeho medika Pierdanteho Piccioniho, bývalého šéfa pohotovostného oddelenia [[Lodi]] a [[Codogna]], ktorý po dopravnej nehode na obchvate [[Pavia]] zabudol na posledných 12 rokov svojho života.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sapegno|meno=Pierangelo|titul=Torna al lavoro il medico che ha perso 12 anni di ricordi per colpa di un incidente|periodikum=La Stampa|odkaz na periodikum=|miesto=Turín|dátum=2015-03-12|url=https://www.lastampa.it/cronaca/2015/03/05/news/torna-al-lavoro-il-medico-che-ha-perso-12-anni-di-ricordi-per-colpa-di-un-incidente-1.35279534|jazyk=it|dátum prístupu=28-03-2022}}</ref> Seriál mal premiéru [[10. január]]a [[2022]] Hlavnú postavu stvárňuje [[Ján Koleník]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Takmer zomrel, ale dostal druhú šancu. Nový seriál mapuje skutočný príbeh|url=https://druhasanca.markiza.sk/aktualne/2046673_takmer-zomrel-ale-dostal-druhu-sancu-novy-serial-mapuje-skutocny-pribeh|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-12-10|dátum prístupu=2022-02-09|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Silný príbeh, hviezdne obsadenie. Novinka na Markíze prichádza z Talianska|url=https://www.tvnoviny.sk/markiza/2047510_silny-pribeh-hviezdne-obsadenie-novinka-na-markize-prichadza-z-talianska|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2021-12-26|dátum prístupu=2022-02-09|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20211228202852/https://www.tvnoviny.sk/markiza/2047510_silny-pribeh-hviezdne-obsadenie-novinka-na-markize-prichadza-z-talianska|dátum archivácie=2021-12-28}}</ref> V marci 2022 boli oznámené prípravy druhej série, ktorá mala mať opäť 16 častí <nowiki>*</nowiki>3. apríla 2024 sa začala natáčať 3.séria, ktorá by mala mať opäť 16 častí. <nowiki>*</nowiki>13. júna 2026 sa začala natáčať 4.séria, ktorá by mala mať opäť 16 častí. == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" ! Herec ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- | [[Ján Koleník]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Andrej Fabián | staronový primár oddelenia internej medicíny | priateľ Júlie, otec Karolíny a Tomáša, bývalý manžel Adely |- | [[Lívia Bielovič]] | MUDr. Adela Tibenská | riaditeľka nemocnice, psychiatrička | bývalá manželka Andreja a Dávida, mama Karolíny a Tomáša |- | [[Sarah Arató]] | MUDr. Júlia Kalinová | lekárka na oddelení internej medicíny | priateľka Andreja, bývalá priateľka Šimona a Daniela |- | [[Adam Bardy]] | MUDr. Šimon Bartoš '''†''' | lekár - sekundár | bývalý priateľ Júlie, zomrel na [[COVID-19]] |- | [[Vladimír Kobielsky]] | MUDr. Boris Varga | špecialista na oddelení internej medicíny | zatknutý pre podvod |- | [[Zuzana Norisová]] | [[Bakalár|Bc.]] Tereza Michalíková | vrchná sestra na oddelení internej medicíny | priateľka Erika |- | [[Ráchel Šoltésová]] | MUDr. Soňa Petricová '''†''' | sekundárka | priateľka Olivera, zomrela na akutné zlyhanie pečene |- | Filip Šebesta | MUDr. Oliver Veselovský | sekundár | bývalý priateľ Sone |- | Victor Ibara | MUDr. Gabriel Kidane | lekár na oddelení internej medicíny | manžel Lujzy |- | [[Barbora Bezáková]] | MUDr. Lujza Eliášová Kidane | staršia sekundárka | manželka Gabriela |- | '''†'''[[Daniel Heriban]] '''†''' | MUDr. Erik Hatina | primár psychiatrie | priateľ Terezy, kamarát Andreja |- | Michaela Majerníková | MUDr. Eva Martáková '''†''' | primárka chirurgie | mama Sone, zomrela na [[COVID-19]] |- | [[Jana Majeská]] | Lívia Vargová | pracovala vo farmacii | manželka Borisa, zatknutá pre podvody |- |Ivan Šándor |Dávid | |priateľ Adely |- ! colspan="4" | 2. séria (2022) |- | [[Filip Tůma]] | MUDr. Richard Valent | primár chirurgie | priateľ Kataríny, bývalý priateľ Karolíny |- | [[Monika Hilmerová]] | MUDr. Diana Richterová | Virologička, bývalá primárka internej medicíny, súčasná primárka virológie | bývalá spolužiačka Andreja a Adely |- | [[Károly Tóth]] | MUDr. Daniel Černý | lekár na oddelení internej medicíny |bývalý priatel' Julie |- | [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]] | Karol Bednár | bývalý riaditeľ nemocnice |zatknutý za nevýhodné obchodovanie s kyslíkovými bombami |- | [[Lucia Šimková]] | Karolína Fabiánová | stážistka | dcéra Andreja a Adely, bývalá priateľka Richarda |- | [[Martin Varinský]] | Marek Gál | farár |kamarát Lujzi |- |[[Karin Adzimová]] |Kristína Vranková |psychologička | |- ! colspan="4" | 3. séria (2024) |- | [[Juraj Koči]] |Filip Németh | sekundár | |- |[[Adela Dukátova]] |Martina Kolesárová |sekundárka | |- |[[Dorota Hrnčiarová]] |Linda |sekundárka | |- |[[Zuzana Porubjaková]] |Katarína |nová vrchná sestra na oddelení internej medicíny |priatel'ka Richarda |- |[[Nela Pocisková]] |Nikola '''†''' |zomrela |mama Jonáša priatel'ka Daniela, bývalá priatel'ka Samuela |- |[[Jozef Vajda]] |[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] MUDr. Peter Pavlovič |bývalý profesor medicíny, politik | |- |[[Dárius Kočí]] |Samuel Černý |koordinátor módnych prehliadok |otec Jonáša brat Daniela, bývalý priatel' Nikoly |- |[[Peter Kočiš]] | | |otec Lindy |- |[[Lujza Garajová Schrameková]] | | |mama Lindy |- |[[Roman Poláčik]] | | |brat Júlie |- |[[Dagmar Edwards]] |Sabína Šebestová |šéfka správnej rady nemocnice | |- |[[Lenka Kopuncová - Fecková]] |Barbora |príliš snaživá asistentka primára Fabiána | |- |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#1F9F0E; width:1%" | | '''[[#1. séria (2022)|1]]''' | 16 | [[10. január]] [[2022]] | [[2. máj]] [[2022]] | rowspan="2" | Pondelok 20:30 | rowspan="6" | [[TV Markíza]] |- | rowspan="2" style="background:#0e6a9f; width:1%" | | '''[[#2. séria (2022)|2]]''' | 16 | [[5. september]] [[2022]] | [[19. december]] [[2022]] |- | '''[[#Vianočný špeciál (2022)|Vianočný špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | [[6. december]] [[2022]] | Utorok 20:30 |- | rowspan="2" style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2024)|3]]'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tretia séria Druhej šance je na spadnutie: Diváci sa jej však tak skoro nedočkajú!|url=https://mediaboom.sk/druha-sanca-sa-po-jesennom-finale-tak-skoro-nevrati-vsetko-o-planovanej-tretej-serii|dátum vydania=2022-10-31|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> | 16 | [[2. september]] [[2024]] | [[16. december]] [[2024]] | Pondelok 20:30 |- | '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | [[16. december]] [[2024]] | Pondelok 22:00 |- | rowspan="2" style="background:#E6CB73; width:1%;" | | rowspan="2" | '''[[Druhá šanca (seriál z roku 2022)#4. séria (2026)|4]]''' | 16 | [[2026]] | {{N/A}} | Pondelok 20:30 |- |} == Časti == === 1. séria (2022) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | № ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | # ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Názov ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Réžia ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Scenár ! style="background: #1F9F0E; color: #FFFFFF | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. január 2022 }}{{Časť (TV seriál) | ep = 2 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. január 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 3 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. január 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 4 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. január 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 5 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. február 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 6 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. február 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 7 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. február 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 8 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. február 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 9 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. marec 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 10 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. marec 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 11 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. marec 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 12 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. marec 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 13 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 14 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 15 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. apríl 2022 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 16 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. máj 2022 }} |} === 2. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. december 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. december 2022 }} |} === Vianočný špeciál (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | № ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | # ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Vianočný špeciál |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. december 2022 }} |} === 3. séria (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #800080; color: #fff;" | № ! style="background: #800080; color: #fff;" | # ! style="background: #800080; color: #fff;" | Názov ! style="background: #800080; color: #fff;" | Réžia ! style="background: #800080; color: #fff;" | Scenár ! style="background: #800080; color: #fff;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} |- {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2024 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 43 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 44 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 45 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. november 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 46 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 47 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. december 2024 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 48 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. december 2024 }} |} === Vianočný špeciál (2024) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! style="background: #800080; color: #fff;" |№ ! style="background: #800080; color: #fff;" |# ! style="background: #800080; color: #fff;" |Názov ! style="background: #800080; color: #fff;" |Réžia ! style="background: #800080; color: #fff;" |Scenár ! style="background: #800080; color: #fff;" |Premiéra {{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. december 2024 }} |} === 4. séria (2026) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | № ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | # ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Réžia ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Scenár ! rowspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #E6CB73; color: #000000;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2026 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]] 3edlggtrqlgqn8ou7aekhcq6ccci2hh Cesta I. triedy 49a (Slovensko) 0 679248 8255581 7341304 2026-07-30T11:59:51Z MatusMatina 287844 Zrušenie presmerovania na rýchlostnú cestu R6 a pridanie opisu cesty. 8255581 wikitext text/x-wiki Cesta I. triedy 49A (I/49A) je vetva od cesty [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] po [[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]. Tvorí západný obchvat mesta [[Púchov]] a [[Dolné Kočkovce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mapy CDB | url = https://ismcs.cdb.sk/mapviewer/ | vydavateľ = ismcs.cdb.sk | dátum prístupu = 2026-07-30}}</ref> {{Infobox diaľnica|KRAJINA=SK|TYP CESTY=1|ČÍSLO CESTY=49A|V PREVÁDZKE=4,410|CELKOVÁ DĹŽKA=4,410|REGIÓN=[[Trenčiansky kraj]]|OBJEKTY={{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Púchov {{Cesta/SK-1|49}}{{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/SK-R|6}} smer [[Bratislava]] a [[Žilina]]}}}} == Priebeh == Cesta sa začína na kruhovom objazde v meste [[Púchov]]. Odtiaľ pokračuje smerom na juh a za obcou [[Dolné Kočkovce]] sa stáča smerom na východ. Tu plynulo prechádza na [[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R6]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mapy CDB | url = https://ismcs.cdb.sk/mapviewer/ | vydavateľ = ismcs.cdb.sk | dátum prístupu = 2026-07-30}}</ref> 59ql1y52suv6u3ykd7oscof0llf46o7 8255600 8255581 2026-07-30T12:51:07Z Pe3kZA 39673 základná úprava 8255600 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica|KRAJINA=SK|TYP CESTY=1|ČÍSLO CESTY=49A|V PREVÁDZKE=4,410|CELKOVÁ DĹŽKA=4,410|REGIÓN=[[Trenčiansky kraj]]|OBJEKTY={{Cesta|SK|KRUHOVÝ OBJAZD||Púchov {{Cesta/SK-1|49}}{{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/SK-R|6}} smer [[Bratislava]] a [[Žilina]]}}}} '''Cesta I. triedy 49A''' (I/49A) je vetva od cesty [[Cesta I. triedy 49 (Slovensko)|I/49]] po [[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]. Tvorí západný obchvat mesta [[Púchov]] a [[Dolné Kočkovce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mapy CDB | url = https://ismcs.cdb.sk/mapviewer/ | vydavateľ = ismcs.cdb.sk | dátum prístupu = 2026-07-30}}</ref> == Priebeh == Cesta sa začína na kruhovom objazde v meste [[Púchov]]. Odtiaľ pokračuje smerom na juh a za obcou [[Dolné Kočkovce]] sa stáča smerom na východ. Tu plynulo prechádza na [[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R6]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mapy CDB | url = https://ismcs.cdb.sk/mapviewer/ | vydavateľ = ismcs.cdb.sk | dátum prístupu = 2026-07-30}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Cesty I. triedy na Slovensku|49A]] [[Kategória:Doprava v okrese Púchov|49A]] d3d48t12hli2aqcjva9q5qgugranu5x Hlinka Gretzky Cup 0 684393 8255718 8254149 2026-07-30T19:18:17Z Peter 51345 269569 8255718 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center" ! style="font-size:16px;" |Hlinka Gretzky Cup |- align="center" |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Založené''' |- | style="font-size:12px;" |1991 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Organizátor''' |- | style="font-size:12px;" |[[Slovensko]], [[Česko]], [[Kanada]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px;" |8 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Posledný šampión ([[Hlinka Gretzky Cup 2024|2025]])''' |- | style="font-size:12px;" |{{USA|lh18|1}} (2. titul) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Najúspešnejší štát''' |- | style="font-size:12px;" |{{CAN|lh18|1}} (25 titulov) |} '''Hlinka Gretzky Cup''' je každoročne konaný turnaj národných tímov do 18 rokov v ľadovom hokeji. Súťaž organizujú najmä [[Hockey Canada]], [[Český svaz ledního hokeje]] a [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Turnaj nesie od roku [[Memoriál Ivana Hlinku 2004|2004]] názov po zosnulom českom hokejistovi a trénerovi [[Ivan Hlinka|Ivanovi Hlinkovi]]. Od roku [[Memoriál Ivana Hlinku 2002|2002]] sa súťaž hrala výlučne v českých a slovenských mestách. V roku 2018 sa turnaj konal po dlhej dobe mimo územia Česka a Slovenska a to v [[Edmonton]]e a práve od tohto roku dostal turnaj meno aj po [[Wayne Gretzky|Wayneovi Gretzkymu]]. Hlinka Gretzky Cup nie je súčasťou [[IIHF]]. Medzinárodná hokejová federácia totiž v apríli každoročné organizuje [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]. Na Majstrovstvách sveta však nehrajú najlepší hráči z kanadskej juniorky [[Canadian Hockey League]], keďže v tom čase sa hrá play-off. Turnaj je prominentnou predsezónnou prehliadkou pre vyhliadky tímov [[NHL]]. == História názvu turnaja == * Phoenix Cup (1991) * Pacifický pohár (1992 až 1996, okrem roku 1994) * Mexický pohár (1994) * Pohár troch národov (1997) * Pohár štyroch národov (1998 až 2000) * Pohár šiestich národov (2001) * Pohár ôsmich národov (2002) * Svetový pohár juniorov do 18 rokov (2003 až 2006) * Memoriál Ivana Hlinku (2007 – 2017) * Hlinka Gretzky Cup (súčasný názov od roku 2018) == Výsledky == {| class="wikitable" !Rok ![[Súbor:Gold_medal_icon.svg]] Zlato ![[Súbor:Silver_medal_icon.svg]] Striebro ![[Súbor:Bronze_medal_icon.svg]] Bronz !Usporiadateľ (mesto) !Usporiadateľská krajina |- |[[Phoenix Cup 1991 (ľadový hokej)|1991]] |[[Súbor:Flag_of_the_Soviet_Union.svg|20x20bod]] [[Sovietsky zväz]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |[[Sapporo]], [[Jokohama]] |{{JPN|lh|1}} |- |[[Pacifický pohár 1992 (ľadový hokej)|1992]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{JPN|lh|1}} |[[Tokio]] |{{JPN|lh|1}} |- |[[Pacifický pohár 1993 (ľadový hokej)|1993]] |{{RUS|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CAN|lh|1}} |[[Jokohama]] |{{JPN|lh|1}} |- |[[La Copa Mexico 1994 (ľadový hokej)|1994]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |[[Mexiko (mesto)|Ciudad de México]] |{{MEX|lh|1}} |- |[[Pacifický pohár 1995 (ľadový hokej)|1995]] |{{RUS|lh|1}} |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |[[Jokohama]] |{{JPN|lh|1}} |- |[[Pacifický pohár 1996 (ľadový hokej)|1996]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{FIN|lh|1}} |[[Nelson (Britská Kolumbia)|Nelson]], [[Castlegar]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Nations Cup 1997 (ľadový hokej)|1997]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |[[Jihlava (mesto)|Jihlava]], [[Žďár nad Sázavou]], [[Znojmo]] |{{CZE|lh|1}} |- |[[Nations Cup 1998 (ľadový hokej)|1998]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |[[Bratislava]] |{{SVK|lh|1}} |- |[[Nations Cup 1999 (ľadový hokej)|1999]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |[[Havlíčkův Brod]], [[Znojmo]], [[Trebišov]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Nations Cup 2000 (ľadový hokej)|2000]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |[[Kežmarok]] |{{SVK|lh|1}} |- |[[Nations Cup 2001 (ľadový hokej)|2001]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Kolín]], [[Mladá Boleslav]], [[Nymburk]] |{{CZE|lh|1}} |- |[[Nations Cup 2002 (ľadový hokej)|2002]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Svetový pohár juniorov do 18 rokov 2003|2003]] |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Svetový pohár juniorov do 18 rokov 2004|2004]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Hodonín]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Svetový pohár juniorov do 18 rokov 2005|2005]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2006|2006]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2007|2007]] |{{SWE|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Hodonín|Hodonin]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2008|2008]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Hodonín|Hodonin]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2009|2009]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Hodonín]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2010|2010]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2011|2011]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2012|2012]] |{{CAN|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2013|2013]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2014|2014]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2015|2015]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Bratislava]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2016|2016]] |{{CZE|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Bratislava]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2017|2017]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Bratislava]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2018|2018]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Edmonton]], [[Red Deer]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2019|2019]] |{{RUS|lh|1}} |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2020|2020]] | colspan="3" |Turnaj zrušený kvôli [[COVID-19|pandémii koronavírusu]] |[[Edmonton]] [[Red Deer]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2021|2021]] |{{RUS|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2022|2022]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |[[Red Deer]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2023|2023]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |[[Břeclav]], [[Trenčín]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2024|2024]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Edmonton]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2025|2025]] |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{SWE|lh|1}} |{{CAN|lh|1}} |[[Brno]], [[Trenčín]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2026|2026]] | | | |[[Edmonton]] |{{CAN|lh|1}} |} == Medailová tabuľka == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! align="left" |Krajina ! style="background-color: #F7F6A8;" |[[Súbor:Gold_medal_icon.svg]] Zlato ! style="background-color: #DCE5E5;" |[[Súbor:Silver_medal_icon.svg]] Striebro ! style="background-color: #FFDAB9;" |[[Súbor:Bronze_medal_icon.svg]] Bronz !Spolu |- align="center" | align="left" |{{CAN|lh|1}} |25 |3 |2 |30 |- align="center" | align="left" |{{RUS|lh|1}} / [[Súbor:Flag_of_the_Soviet_Union.svg|20x20bod]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietsky zväz]] |5 |4 |9 |18 |- align="center" | align="left" |{{USA|lhj|1}} |2 |9 |4 |15 |- align="center" | align="left" |{{CZE|lhj|1}} |1 |10 |4 |15 |- align="center" | align="left" |{{SWE|lh|1}} |1 |5 |9 |15 |- align="center" | align="left" |{{FIN|lh|1}} |0 |2 |3 |5 |- align="center" | align="left" |{{SVK|lhj|1}} |{{sort|00|0}} |1 |{{sort|02|2}} |3 |- align="center" | align="left" |{{JPN|lh|1}} |{{sort|00|0}} |{{sort|00|0}} |{{sort|01|1}} |{{sort|01|1}} |} == Externé odkazy == * [https://hlinkagretzkycup.cz/ Oficiálna stránka] * https://web.archive.org/web/20070428005927/http://www.hockeycanada.ca/4/2/1/6/index1.shtml == Zdroj == {{Preklad|cs|Hlinka Gretzky Cup|24158093}} {{Hlinka Gretzky Cup}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hlinka Gretzky Cup| ]] [[Kategória:Juniorský ľadový hokej]] [[Kategória:Súťaže v ľadovom hokeji]] kqpwjjrioh7msqi9z7p5fuadxusoium 8255721 8255718 2026-07-30T19:19:59Z Peter 51345 269569 8255721 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox football" style="width:22em;text-align:center" ! style="font-size:16px;" |Hlinka Gretzky Cup |- align="center" |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Založené''' |- | style="font-size:12px;" |1991 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Organizátor''' |- | style="font-size:12px;" |[[Slovensko]], [[Česko]], [[Kanada]] |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Počet tímov''' |- | style="font-size:12px;" |8 |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Posledný šampión ([[Hlinka Gretzky Cup 2024|2025]])''' |- | style="font-size:12px;" |{{USA|lh18|1}} (2. titul) |- | style="font-size:12px;background:#BFD7FF;" |'''Najúspešnejší štát''' |- | style="font-size:12px;" |{{CAN|lh18|1}} (25 titulov) |} '''Hlinka Gretzky Cup''' je každoročne konaný turnaj národných tímov do 18 rokov v ľadovom hokeji. Súťaž organizujú najmä [[Hockey Canada]], [[Český svaz ledního hokeje]] a [[Slovenský zväz ľadového hokeja]]. Turnaj nesie od roku [[Memoriál Ivana Hlinku 2004|2004]] názov po zosnulom českom hokejistovi a trénerovi [[Ivan Hlinka|Ivanovi Hlinkovi]]. Od roku [[Memoriál Ivana Hlinku 2002|2002]] sa súťaž hrala výlučne v českých a slovenských mestách. V roku 2018 sa turnaj konal po dlhej dobe mimo územia Česka a Slovenska a to v [[Edmonton]]e a práve od tohto roku dostal turnaj meno aj po [[Wayne Gretzky|Wayneovi Gretzkymu]]. Hlinka Gretzky Cup nie je súčasťou [[IIHF]]. Medzinárodná hokejová federácia totiž v apríli každoročné organizuje [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov]]. Na Majstrovstvách sveta však nehrajú najlepší hráči z kanadskej juniorky [[Canadian Hockey League]], keďže v tom čase sa hrá play-off. Turnaj je prominentnou predsezónnou prehliadkou pre vyhliadky tímov [[NHL]]. == História názvu turnaja == * Phoenix Cup (1991) * Pacifický pohár (1992 až 1996, okrem roku 1994) * Mexický pohár (1994) * Pohár troch národov (1997) * Pohár štyroch národov (1998 až 2000) * Pohár šiestich národov (2001) * Pohár ôsmich národov (2002) * Svetový pohár juniorov do 18 rokov (2003 až 2006) * Memoriál Ivana Hlinku (2007 – 2017) * Hlinka Gretzky Cup (súčasný názov od roku 2018) == Výsledky == {| class="wikitable" !Rok ![[Súbor:Gold_medal_icon.svg]] Zlato ![[Súbor:Silver_medal_icon.svg]] Striebro ![[Súbor:Bronze_medal_icon.svg]] Bronz !Usporiadateľ (mesto) !Usporiadateľská krajina |- |[[Phoenix Cup 1991 (ľadový hokej)|1991]] |[[Súbor:Flag_of_the_Soviet_Union.svg|20x20bod]] [[Sovietsky zväz]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |[[Sapporo]], [[Jokohama]] |{{JPN|lh|1}} |- |[[Pacifický pohár 1992 (ľadový hokej)|1992]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{JPN|lh|1}} |[[Tokio]] |{{JPN|lh|1}} |- |[[Pacifický pohár 1993 (ľadový hokej)|1993]] |{{RUS|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CAN|lh|1}} |[[Jokohama]] |{{JPN|lh|1}} |- |[[La Copa Mexico 1994 (ľadový hokej)|1994]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |[[Mexiko (mesto)|Ciudad de México]] |{{MEX|lh|1}} |- |[[Pacifický pohár 1995 (ľadový hokej)|1995]] |{{RUS|lh|1}} |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |[[Jokohama]] |{{JPN|lh|1}} |- |[[Pacifický pohár 1996 (ľadový hokej)|1996]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{FIN|lh|1}} |[[Nelson (Britská Kolumbia)|Nelson]], [[Castlegar]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Nations Cup 1997 (ľadový hokej)|1997]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |[[Jihlava (mesto)|Jihlava]], [[Žďár nad Sázavou]], [[Znojmo]] |{{CZE|lh|1}} |- |[[Nations Cup 1998 (ľadový hokej)|1998]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |[[Bratislava]] |{{SVK|lh|1}} |- |[[Nations Cup 1999 (ľadový hokej)|1999]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |[[Havlíčkův Brod]], [[Znojmo]], [[Trebišov]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Nations Cup 2000 (ľadový hokej)|2000]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |[[Kežmarok]] |{{SVK|lh|1}} |- |[[Nations Cup 2001 (ľadový hokej)|2001]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Kolín]], [[Mladá Boleslav]], [[Nymburk]] |{{CZE|lh|1}} |- |[[Nations Cup 2002 (ľadový hokej)|2002]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Svetový pohár juniorov do 18 rokov 2003|2003]] |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Svetový pohár juniorov do 18 rokov 2004|2004]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Hodonín]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Svetový pohár juniorov do 18 rokov 2005|2005]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2006|2006]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2007|2007]] |{{SWE|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Hodonín|Hodonin]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2008|2008]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Hodonín|Hodonin]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2009|2009]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Hodonín]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2010|2010]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2011|2011]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2012|2012]] |{{CAN|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2013|2013]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2014|2014]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2015|2015]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Bratislava]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2016|2016]] |{{CZE|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Bratislava]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2017|2017]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Bratislava]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2018|2018]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |[[Edmonton]], [[Red Deer]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2019|2019]] |{{RUS|lh|1}} |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2020|2020]] | colspan="3" |Turnaj zrušený kvôli [[COVID-19|pandémii koronavírusu]] |[[Edmonton]], [[Red Deer]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2021|2021]] |{{RUS|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Břeclav]], [[Piešťany]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2022|2022]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |[[Red Deer]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2023|2023]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |[[Břeclav]], [[Trenčín]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2024|2024]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |[[Edmonton]] |{{CAN|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2025|2025]] |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{SWE|lh|1}} |{{CAN|lh|1}} |[[Brno]], [[Trenčín]] |{{CZE|lh|1}} a {{SVK|lh|1}} |- |[[Hlinka Gretzky Cup 2026|2026]] | | | |[[Edmonton]] |{{CAN|lh|1}} |} == Medailová tabuľka == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! align="left" |Krajina ! style="background-color: #F7F6A8;" |[[Súbor:Gold_medal_icon.svg]] Zlato ! style="background-color: #DCE5E5;" |[[Súbor:Silver_medal_icon.svg]] Striebro ! style="background-color: #FFDAB9;" |[[Súbor:Bronze_medal_icon.svg]] Bronz !Spolu |- align="center" | align="left" |{{CAN|lh|1}} |25 |3 |2 |30 |- align="center" | align="left" |{{RUS|lh|1}} / [[Súbor:Flag_of_the_Soviet_Union.svg|20x20bod]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietsky zväz]] |5 |4 |9 |18 |- align="center" | align="left" |{{USA|lhj|1}} |2 |9 |4 |15 |- align="center" | align="left" |{{CZE|lhj|1}} |1 |10 |4 |15 |- align="center" | align="left" |{{SWE|lh|1}} |1 |5 |9 |15 |- align="center" | align="left" |{{FIN|lh|1}} |0 |2 |3 |5 |- align="center" | align="left" |{{SVK|lhj|1}} |{{sort|00|0}} |1 |{{sort|02|2}} |3 |- align="center" | align="left" |{{JPN|lh|1}} |{{sort|00|0}} |{{sort|00|0}} |{{sort|01|1}} |{{sort|01|1}} |} == Externé odkazy == * [https://hlinkagretzkycup.cz/ Oficiálna stránka] * https://web.archive.org/web/20070428005927/http://www.hockeycanada.ca/4/2/1/6/index1.shtml == Zdroj == {{Preklad|cs|Hlinka Gretzky Cup|24158093}} {{Hlinka Gretzky Cup}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hlinka Gretzky Cup| ]] [[Kategória:Juniorský ľadový hokej]] [[Kategória:Súťaže v ľadovom hokeji]] kd0ntjxx0cpu5lwziqb4789g4zond3f Klepáč (mlyn v Bratislave) 0 686572 8255894 7569345 2026-07-31T10:27:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255894 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Klepáč (mlyn)}} {{Geobox|Building <!-- *** Heading *** -->|name=Klepáč|native_name=|other_name=|category=usadlosť s vodným mlynom <!-- *** Image *** -->|image=|image_caption=<!-- *** Name *** -->|etymology=|official_name=|nickname=Klepáč|country=Slovensko|country_flag=1|state=|region=[[Bratislavský kraj|Bratislavský]]|district=|commune_type=Mesto|commune=[[Bratislava]]|municipality_type=Mestská časť|municipality=[[Železná studnička]] <!-- *** Family *** -->|parent=|city=|landmark=|river=[[Vydrica]]|location=|elevation=|elevation_round=|lat_d=48.18170047636092|long_d=17.074489104301506 <!-- *** Dimensions *** -->|length=|width=|height=|number=|area=<!-- *** Features *** -->|author=|style=|material=[[tehla]], [[kameň]] <!-- *** History & management *** -->|established=koniec [[16. storočie|16. storočia]]|date=|date_type=|management=|management_lat_d=|management_long_d=|owner=súkromný <!-- *** Acess *** -->|public=verejnosti prístupný|access=<!-- *** Codes *** -->|code=|nkp pred rokom 2002=|súčasť nkp=|názov nkp pred 2002=|dátum nkp=|číslo nkp=|dátum uzpf=|číslo uzpf=|názov UNESCO=|dátum UNESCO=|kategorizovať NKP=|kraj=Bratislavský kraj|okres=Bratislava|obec=Bratislava|PUSR web url=|PUSR web id objekt=|PUSR web dátum citovania=<!-- *** Free frields *** -->|free=<!-- *** Maps *** -->|map=Slovakia - outline map.svg|map_background=Slovakia - background map.png|map_caption=Poloha mlynu Klepáč na Slovensku|map_locator=Slovensko|map1=Bratislava Region - outline map.svg|map1_background=Bratislava Region - background map.png|map1_caption=Poloha mlynu Klepáč v Bratislavskom kraji|map1_locator=Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** -->|commons=|statistics=|website={{URL|klepac.sk}} <!-- *** Footnotes *** -->|footnotes=}} '''Mlyn Klepáč''' je historická usadlosť a ôsmy mlyn z deviatich mlynov na potoku [[Vydrica (vodný tok)|Vydrica]] približne 4500 metrov od ústia do Dunaja. Nachádza sa v hornej časti [[Mlynská dolina|Mlynskej doliny]] na [[Železná studnička|Železnej studničke]] v Bratislave. == Názov == Meno "Klepáč" dostal objekt podľa nemeckého označenia "záhonu" - ''Clepeis'', ktorý sa pre túto lokalitu používal už v 15. storočí. == História objektu == Presný vznik mlynu nie je doložený no predpokladá sa, že existoval už koncom 16. storočia, nakoľko už v 17. storočí tu existovala jednoposchodová budova. Pôvodne boli niektoré časti mlyna pravdepodobne drevene hrázdené. Išlo o chudobnú mlynskú usadlosť, nakoľko okrem priľahlej lúky k nej nepatrili nijaké ďalšie pozemky. V druhej polovici 18. storočia bol majiteľom Mathias Strohofer.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Korabinský|meno=Ján Matej|titul=Beschreibung der königl. Frey und Hauptstadt Pressburg|url=https://books.google.sk/books?id=ShUVAAAAQAAJ&hl=sk&pg=PA1#v=onepage&q&f=false|dátum vydania=1781|dátum prístupu=29.08.2022}}</ref> V polovici 19. storočia vlastnil usadlosť s mlynom Henrich Hackl, následne mlynárovi Krištofovi Cellérovi, ktorý ju v roku 1842 predal bratovi Samuelovi Cellérovi. V predajnej zmluve je uvedené, že ide o tzv. dvojchodový mlyn (mlyn s dvoma kolesami), s vrchným náhonom vody. V areáli mlyna sa už nachádzala ďalšia hospodárska budova, ktorú tvorili maštale a kôlňa. V roku 1855 bol vlastnikom Schreiber. V roku 1911 usadlosť kúpil známy bratislavský staviteľ Ľudovít Gratzl s úmyslom vybudovať v mlyne výletnú reštauráciu. Objekt však obnovil iba čiastočne a od roku 1921 sa vlastníkom stal Jozef Raban, ktorý budovu prestaval na reštauráciu s bývaním. === Výskum === Počas výskumu v 80. rokoch 20. storočia bola na juhozápadnom nároží a postupným plošným odkryvom na západnej a južnej fasáde odkrytá prvá omietková vrstva na kompaktnom kamennom lomovom murive, ktoré svojim charakterom a maľovanou výzdobou umožnilo datovať najstaršiu čast objektu do poslednej tretiny 17. storočia. Predpokladá sa, že pôvodne mali miestnosti trámový strop, nakoľko klenba zachovaná do 70. rokov 20. storočia bola postavená až v 18. storočí. V 18. storočí sa mlyn zväčšil, dostal nový krov, ku ktorému boli vymurované aj štíty, ktoré mohli byt predtym drevené. Počas tejto prestavby bol vybudovaný aj prízemný objekt, ktorý je zreteľný aj na dobových fotografiách z 30. rokov 20. storocia. Následne po ňom zostal už iba odtlačok na východnom priečelí budovy. Na základe dispozícii objektu môžeme konštatovať, že miyn stál pôvodne medzi dvoma ramenami potoka Vydrica na akomsi ostrovčeku. Dve mlynské kolesá boli umiestnené pod svahom na južnej strane v miestach, kde bol vyhĺbeny zaklenutý priestor (v popisoch technológie mlyna označovaný ako ''ľadnica''). Z obdobia baroka sa dala identifikovať pec postavená do otvoru v stene medzi dvoma miestnosťami tak, že ich vykurovala obe naraz. Z tohto obdobia sa dochovali aj okenné mreže na západnom priečelí budovy. K ďalším stavebným úpravám došlo okoo roku 1845 a v poslednej tretine 19. storočia. V tomto období však už objekt stráca svoju pôvodnú funkciu a je upravený na reštauráciu, ktorá nesie názov '''Klepáč'''. V 30. rokoch 20. storočia to bola obľúbená destinácia mnohých výletníkov. == Súčasný stav == V 70. a 80. rokoch 20. storočia došlo k vysťahovaniu posledných nájomníkov (medzi ktorými bola aj pani Rabanová, ktorá ešte do roku 1950 viedla v budove hostinec). Následne tu pracovníci Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti nvykonali umelecko-historický a architektonický výskum. Napriek tomu, že bola v tomto období vypracovaná dokumentácia na jeho záchranu ako ''múzea mlyna a pohostinstva'', objekt chátral. V súčasnosti je objekt v súkromnom vlastníctve. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://klepac.sk/ Klepáč – združenie pre ôsmy mlyn na Vydrici] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220829110829/https://klepac.sk/ |date=2022-08-29 }} [[Kategória:Mlyny na Slovensku]] [[Kategória:Technické pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné mlyny]] {{DEFAULTSORT:Klepáč_(mlyn)}} d7b8c9vuvda8bql7idu57jr1vk2gec2 Redaktor:Martingazak 2 699366 8255701 8255309 2026-07-30T18:51:54Z Martingazak 234259 Nemecké represálie v Trenčíne 8255701 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Vypálenie obce Kalište]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Kováčovej]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Nemecké represálie v Trenčíne]] # [[Nemecké represálie v Turčeku]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Nemecké represálie vo Zvolene]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Partizánske zločiny v Kováčovej]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] qh5pftki7i7caxbwtquaf2vbva8vfwt Redaktor:Martingazak:pieskovisko 2 703944 8255583 8255506 2026-07-30T12:06:17Z Martingazak 234259 Text 8255583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Dňa 31. augusta 1944 bol Trenčín obsadený nemeckými jednotkami Bojovej skupiny Ohlen. Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb Pohotovostného oddielu 13, ktorý bol v meste umiestnený do apríla 1945. Štáb sídlil vbudove Bočekovho internátu pre gymnázium (v súčasnosti sídlo štatistického úradu), pobočku si zriadil vbudove Živeny na Piaristickej ulici a väznicu v budove okresného súdu. Príslušníkom ohotovostného oddielu 13 bol od novembra 1944 k dispozícii miestny POHG. Bezpečnostné zložky v meste začali so zatýkaním osôb zapojených do odboja, rasovo prenasledovaných osôb a ďalších. V meste zriadili zajatecký tábor pre Židov, Z ktorého už 2. septembra 1944 vypravili prvý transport do internačného tábora v Svatoboficích pri Kyjove. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie vblízkom okolí. Po týchto raziách za nimi častokrát zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce av nich povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Prievidza, kde boli veľmi kruto mučené a následne beštiálnym spôsobom zavraždené. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera KOHNOVÁ (1860), ktorú príslušníci Pohotovostného oddielu 13 zastrelili 7. októbra 1944 v kameňolome v Opatovej.“ Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka. Z väznice SD vbudove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty mučených protifašistických bojovníkov do väznice Krajského súdu v Ilave, vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina. Nemci popravy na Brezine uskutočnili od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945. Vykonali ich v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké. Z väznice v Trenčíne tam odviezli a popravili 69 osôb - civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších. Na kopaniciach pri Trenčíne Nemci zaistili zásobovača 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina Martina KEDRU (05.12.1898, Bzince pod Javorinou). Odvliekli ho do budovy bývalého internátu, kde bol v tom čase štáb Pohotovostného oddielu 13. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti 7. novembra 1944 zastrelili. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne bola dohodnutá užšia spolupráca POHG s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Členovia POHG zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána ŠEBÍKA ("07.04.1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia 1. decembra 1944 zomrel. V období od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 boli v katastri Trenčína, v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké, príslušníkmi Pohotovostného oddielu 13 a POHG zastrelené tieto osoby Po skončení vojny bola vlokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké uskutočnená exhumácia hromadných hrobov. Exhumačná komisia tam od 18. do 24. mája 1945 odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Identifikovaných bolo 43 obetí, totožnosť ostatných sa nepodarilo hodnoverne preukázať. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oblečení a ich telá niesli stopy po mučení. Obete pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z Považskej Bystrice 5, z Topoľčian 2, z Rimavskej Soboty 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, Banskej Bystrice a Medzilaboriec. Medzi obeťami boli aj príslušníci iných národov: 2 občania ZSSR, 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom, ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach." Dňa 9. februára 1945 bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do Bratislavy. Transport dorazil do koncentračného tábora 12. februára 1945. V polovici februára 1945 nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v Trenčíne 111 väzňov do koncentračného tábora v Mauthausene. ==Represálie== Začiatkom novembra 1944 Nemci v katastri Dolného Turčeka postrieľali 6{{--}}člennú miestnu cigánsku rodinu Jána Lacka. Príslušníci nemeckej jednotky vtrhli do jeho domu Jána Lacka pre podozrenie, že pomáhal partizánom. Jána Lacka odvliekli do koncentračného tábora, dom vypálili a celú jeho rodinu odviedli do blízkeho lesa, kde ju postrieľali, vrátane dvojemsačnej Valiky. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí rómskej rodiny Lackovcov<ref name="Maniak"/>{{rp|326}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia |- | 1. | LACKOVÁ Elena | *1930 |- | 2. | LACKOVÁ Margita | *1928 |- | 3. | LACKOVÁ Mária | *1876 |- | 4. | LACKOVÁ Ružena | *1908 |- | 5. | LACKOVÁ Ružena | *1942 |- | 6. | LACKOVÁ Valika | *1944 |} Na rozhraní katastrov obcí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]]{{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] od začiatku novembra do konca decembra [[1944]] [[Einsatzkommando 14]] zastrelilo 180 osôb dovezených z kremnickej väznice. Medzi nimi bolo aj viac ako 40 Cigánov, ktorých Nemci odvliekli [[2. november|2. novembra]] [[1944]] z obce [[Lutila]].<ref name="Maniak"/>{{rp|326}} ==Dohra== Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m. Za súčinnosti Okresného národného výboru v Martine bolo z neho od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} {{Citát|Celkom bolo vykopaných 180 mŕtvol, z toho 118 mužov, 48 žien a 14 detí. Mŕtvoly boli v silnom rozklade, niektoré úplne zdeformované, a preto eventuálne známky trýznenia sa lekársky zistiť nedalo. Z počtu 180 vykopaných mŕtvol bolo 80 osôb identifikovaných, jednak za pomoci ich najbližších príbuzných, ktorí boli pri vykopávke prítomní, jednak podľa osobných dokladov, ktoré mali mŕtvoly pri sebe. Z počtu 80 identifikovaných mžťtvol bolo 65 prevezených z miesta vykopania do ich bydliska, ich príbuznými, s povolením ONV v Turč. Sv. Martine. Zo všetkých vykopaných mŕtvol, okrem tých, ktoré si príbuzní hneď na mieste vykopávky bezpečne poznali, boli vzaté vzorky zo šiat a prádla. Tieto vzorky boli vkladané do papierových sáčkov, ktoré boli číslované tými číslami, ktoré mala tá-ktorá mŕtvola. Tieto identifikačné prostriedky boli zaslané dňa [[24. máj|24. mája]] [[1945]] na rozkaz Okresného veliteľstva [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turč. Sv. Martine]] [[Slovenské národné múzeum|Slovenskému národnému múzeu]] do [[Martin (mesto na Slovensku)|Turč. Sv. Martina]].|Správa stanice [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Štubnianskych Tepliciach z [[22. máj|22. mája]] [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|330}}}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944 |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] --> pckcse1hk22rkhtvpgknyp7lzl4ym0x 8255584 8255583 2026-07-30T12:06:33Z Martingazak 234259 Uprava 8255584 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Dňa 31. augusta 1944 bol Trenčín obsadený nemeckými jednotkami Bojovej skupiny Ohlen. Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb Pohotovostného oddielu 13, ktorý bol v meste umiestnený do apríla 1945. Štáb sídlil vbudove Bočekovho internátu pre gymnázium (v súčasnosti sídlo štatistického úradu), pobočku si zriadil vbudove Živeny na Piaristickej ulici a väznicu v budove okresného súdu. Príslušníkom ohotovostného oddielu 13 bol od novembra 1944 k dispozícii miestny POHG. Bezpečnostné zložky v meste začali so zatýkaním osôb zapojených do odboja, rasovo prenasledovaných osôb a ďalších. V meste zriadili zajatecký tábor pre Židov, Z ktorého už 2. septembra 1944 vypravili prvý transport do internačného tábora v Svatoboficích pri Kyjove. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie vblízkom okolí. Po týchto raziách za nimi častokrát zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce av nich povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Prievidza, kde boli veľmi kruto mučené a následne beštiálnym spôsobom zavraždené. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera KOHNOVÁ (1860), ktorú príslušníci Pohotovostného oddielu 13 zastrelili 7. októbra 1944 v kameňolome v Opatovej.“ Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka. Z väznice SD vbudove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty mučených protifašistických bojovníkov do väznice Krajského súdu v Ilave, vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina. Nemci popravy na Brezine uskutočnili od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945. Vykonali ich v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké. Z väznice v Trenčíne tam odviezli a popravili 69 osôb - civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších. Na kopaniciach pri Trenčíne Nemci zaistili zásobovača 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina Martina KEDRU (05.12.1898, Bzince pod Javorinou). Odvliekli ho do budovy bývalého internátu, kde bol v tom čase štáb Pohotovostného oddielu 13. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti 7. novembra 1944 zastrelili. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne bola dohodnutá užšia spolupráca POHG s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Členovia POHG zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána ŠEBÍKA ("07.04.1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia 1. decembra 1944 zomrel. V období od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 boli v katastri Trenčína, v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké, príslušníkmi Pohotovostného oddielu 13 a POHG zastrelené tieto osoby Po skončení vojny bola vlokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké uskutočnená exhumácia hromadných hrobov. Exhumačná komisia tam od 18. do 24. mája 1945 odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Identifikovaných bolo 43 obetí, totožnosť ostatných sa nepodarilo hodnoverne preukázať. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oblečení a ich telá niesli stopy po mučení. Obete pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z Považskej Bystrice 5, z Topoľčian 2, z Rimavskej Soboty 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, Banskej Bystrice a Medzilaboriec. Medzi obeťami boli aj príslušníci iných národov: 2 občania ZSSR, 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom, ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach." Dňa 9. februára 1945 bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do Bratislavy. Transport dorazil do koncentračného tábora 12. februára 1945. V polovici februára 1945 nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v Trenčíne 111 väzňov do koncentračného tábora v Mauthausene. ==Dohra== Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m. Za súčinnosti Okresného národného výboru v Martine bolo z neho od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} {{Citát|Celkom bolo vykopaných 180 mŕtvol, z toho 118 mužov, 48 žien a 14 detí. Mŕtvoly boli v silnom rozklade, niektoré úplne zdeformované, a preto eventuálne známky trýznenia sa lekársky zistiť nedalo. Z počtu 180 vykopaných mŕtvol bolo 80 osôb identifikovaných, jednak za pomoci ich najbližších príbuzných, ktorí boli pri vykopávke prítomní, jednak podľa osobných dokladov, ktoré mali mŕtvoly pri sebe. Z počtu 80 identifikovaných mžťtvol bolo 65 prevezených z miesta vykopania do ich bydliska, ich príbuznými, s povolením ONV v Turč. Sv. Martine. Zo všetkých vykopaných mŕtvol, okrem tých, ktoré si príbuzní hneď na mieste vykopávky bezpečne poznali, boli vzaté vzorky zo šiat a prádla. Tieto vzorky boli vkladané do papierových sáčkov, ktoré boli číslované tými číslami, ktoré mala tá-ktorá mŕtvola. Tieto identifikačné prostriedky boli zaslané dňa [[24. máj|24. mája]] [[1945]] na rozkaz Okresného veliteľstva [[Zbor národnej bezpečnosti|NB]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turč. Sv. Martine]] [[Slovenské národné múzeum|Slovenskému národnému múzeu]] do [[Martin (mesto na Slovensku)|Turč. Sv. Martina]].|Správa stanice [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Štubnianskych Tepliciach z [[22. máj|22. mája]] [[1945]]<ref name="Maniak"/>{{rp|330}}}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944 |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] --> nkk0syhx47go07fy6msqjg08u6421rq 8255585 8255584 2026-07-30T12:07:03Z Martingazak 234259 Dohra 8255585 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== Dňa 31. augusta 1944 bol Trenčín obsadený nemeckými jednotkami Bojovej skupiny Ohlen. Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb Pohotovostného oddielu 13, ktorý bol v meste umiestnený do apríla 1945. Štáb sídlil vbudove Bočekovho internátu pre gymnázium (v súčasnosti sídlo štatistického úradu), pobočku si zriadil vbudove Živeny na Piaristickej ulici a väznicu v budove okresného súdu. Príslušníkom ohotovostného oddielu 13 bol od novembra 1944 k dispozícii miestny POHG. Bezpečnostné zložky v meste začali so zatýkaním osôb zapojených do odboja, rasovo prenasledovaných osôb a ďalších. V meste zriadili zajatecký tábor pre Židov, Z ktorého už 2. septembra 1944 vypravili prvý transport do internačného tábora v Svatoboficích pri Kyjove. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie vblízkom okolí. Po týchto raziách za nimi častokrát zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce av nich povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Prievidza, kde boli veľmi kruto mučené a následne beštiálnym spôsobom zavraždené. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera KOHNOVÁ (1860), ktorú príslušníci Pohotovostného oddielu 13 zastrelili 7. októbra 1944 v kameňolome v Opatovej.“ Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka. Z väznice SD vbudove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty mučených protifašistických bojovníkov do väznice Krajského súdu v Ilave, vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina. Nemci popravy na Brezine uskutočnili od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945. Vykonali ich v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké. Z väznice v Trenčíne tam odviezli a popravili 69 osôb - civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších. Na kopaniciach pri Trenčíne Nemci zaistili zásobovača 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina Martina KEDRU (05.12.1898, Bzince pod Javorinou). Odvliekli ho do budovy bývalého internátu, kde bol v tom čase štáb Pohotovostného oddielu 13. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti 7. novembra 1944 zastrelili. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne bola dohodnutá užšia spolupráca POHG s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Členovia POHG zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána ŠEBÍKA ("07.04.1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia 1. decembra 1944 zomrel. V období od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 boli v katastri Trenčína, v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké, príslušníkmi Pohotovostného oddielu 13 a POHG zastrelené tieto osoby Po skončení vojny bola vlokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké uskutočnená exhumácia hromadných hrobov. Exhumačná komisia tam od 18. do 24. mája 1945 odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Identifikovaných bolo 43 obetí, totožnosť ostatných sa nepodarilo hodnoverne preukázať. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oblečení a ich telá niesli stopy po mučení. Obete pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z Považskej Bystrice 5, z Topoľčian 2, z Rimavskej Soboty 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, Banskej Bystrice a Medzilaboriec. Medzi obeťami boli aj príslušníci iných národov: 2 občania ZSSR, 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom, ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach." Dňa 9. februára 1945 bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do Bratislavy. Transport dorazil do koncentračného tábora 12. februára 1945. V polovici februára 1945 nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v Trenčíne 111 väzňov do koncentračného tábora v Mauthausene. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944 |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] --> ifd4n6x3nl9qjmcn0dnpvhh3mggmqwj 8255683 8255585 2026-07-30T18:25:51Z Martingazak 234259 Dohra 8255683 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 180 |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=180 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|325-330}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrali po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v novembri a decembri [[1944]] v [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Turčeku]], v oblasti obývanej nemeckou menšinou, ktorá bola počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] predmetom perzekúcií.{{#tag:ref| [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v obci [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] ({{deu|''Glaserhau''}}) bolo [[partizán]]mi [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. čs partizánskej brigády J. V. Stalina]] zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov.<ref name = "Pazurova">{{Citácia knihy | priezvisko = Pažúrová | meno = Helena | odkaz na autora = Helena Pažurová | titul = Jegorovova partizánska brigáda, Prvá čs. partizánska brigáda J.V.Stalina | zväzok = | vydavateľ = Múzeum Slovenského národného povstania | miesto = Banská Bystrica | rok = 2017 | isbn = 978-80-89514-47-2 | počet strán = 156 }}</ref>{{rp|60}} Z obce [[Kunešov]] bolo nemecké mužské obyvateľstvo mobilizované a nasadené na nútené práce v [[Hronec (okres Brezno)|Hronci]]. [[25. október|25. októbra]] bola skupina nemeckých civilistov prepustená z prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] a vracala sa domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. V osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] ich [[27. október|27. októbra]] partizáni oddielu [[Pobeda (partizánsky oddiel)|Pobeda]] brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] prepadli, olúpili ich a 69{{--}}90 ich na príkaz zástupcu veliteľa prieskumu Mikuláša Končinského zavraždili.<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}}|group=pozn.}} [[Einsatzkommando 14]], ktoré malo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, vraždilo na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob široký 3 m, hlboký 2 m a dlhý 20 m, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie vblízkom okolí. Po týchto raziách za nimi častokrát zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce av nich povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Prievidza, kde boli veľmi kruto mučené a následne beštiálnym spôsobom zavraždené. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera KOHNOVÁ (1860), ktorú príslušníci Pohotovostného oddielu 13 zastrelili 7. októbra 1944 v kameňolome v Opatovej.“ Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka. Z väznice SD vbudove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty mučených protifašistických bojovníkov do väznice Krajského súdu v Ilave, vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina. Nemci popravy na Brezine uskutočnili od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945. Vykonali ich v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké. Z väznice v Trenčíne tam odviezli a popravili 69 osôb - civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších. Na kopaniciach pri Trenčíne Nemci zaistili zásobovača 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina Martina KEDRU (05.12.1898, Bzince pod Javorinou). Odvliekli ho do budovy bývalého internátu, kde bol v tom čase štáb Pohotovostného oddielu 13. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti 7. novembra 1944 zastrelili. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne bola dohodnutá užšia spolupráca POHG s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Členovia POHG zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána ŠEBÍKA ("07.04.1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia 1. decembra 1944 zomrel. V období od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 boli v katastri Trenčína, v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké, príslušníkmi Pohotovostného oddielu 13 a POHG zastrelené tieto osoby Dňa 9. februára 1945 bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do Bratislavy. Transport dorazil do koncentračného tábora 12. februára 1945. V polovici februára 1945 nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v Trenčíne 111 väzňov do koncentračného tábora v Mauthausene. ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] --> co1ofy64b8vxgkoxq47xqul75fv3ait 8255687 8255683 2026-07-30T18:33:46Z Martingazak 234259 Uvod 8255687 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrávali v období [[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v poslupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie vblízkom okolí. Po týchto raziách za nimi častokrát zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce av nich povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Prievidza, kde boli veľmi kruto mučené a následne beštiálnym spôsobom zavraždené. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera KOHNOVÁ (1860), ktorú príslušníci Pohotovostného oddielu 13 zastrelili 7. októbra 1944 v kameňolome v Opatovej.“ Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka. Z väznice SD vbudove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty mučených protifašistických bojovníkov do väznice Krajského súdu v Ilave, vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina. Nemci popravy na Brezine uskutočnili od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945. Vykonali ich v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké. Z väznice v Trenčíne tam odviezli a popravili 69 osôb - civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších. Na kopaniciach pri Trenčíne Nemci zaistili zásobovača 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina Martina KEDRU (05.12.1898, Bzince pod Javorinou). Odvliekli ho do budovy bývalého internátu, kde bol v tom čase štáb Pohotovostného oddielu 13. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti 7. novembra 1944 zastrelili. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne bola dohodnutá užšia spolupráca POHG s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Členovia POHG zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána ŠEBÍKA ("07.04.1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia 1. decembra 1944 zomrel. V období od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 boli v katastri Trenčína, v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké, príslušníkmi Pohotovostného oddielu 13 a POHG zastrelené tieto osoby Dňa 9. februára 1945 bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do Bratislavy. Transport dorazil do koncentračného tábora 12. februára 1945. V polovici februára 1945 nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v Trenčíne 111 väzňov do koncentračného tábora v Mauthausene. ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] --> j7wvmqqz5c1k1vez8qmc9lm1sf66ksl 8255688 8255687 2026-07-30T18:37:34Z Martingazak 234259 Doplnenie 8255688 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrávali v období [[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v poslupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty mučených protifašistických bojovníkov do väznice Krajského súdu v Ilave, vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina. Nemci popravy na Brezine uskutočnili od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945. Vykonali ich v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké. Z väznice v Trenčíne tam odviezli a popravili 69 osôb - civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších. Na kopaniciach pri Trenčíne Nemci zaistili zásobovača 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina Martina KEDRU (05.12.1898, Bzince pod Javorinou). Odvliekli ho do budovy bývalého internátu, kde bol v tom čase štáb Pohotovostného oddielu 13. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti 7. novembra 1944 zastrelili. 22. novembra 1944 na porade okresných veliteľov HG v Trenčíne bola dohodnutá užšia spolupráca POHG s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Členovia POHG zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána ŠEBÍKA ("07.04.1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia 1. decembra 1944 zomrel. V období od 25. októbra 1944 do 3. apríla 1945 boli v katastri Trenčína, v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké, príslušníkmi Pohotovostného oddielu 13 a POHG zastrelené tieto osoby Dňa 9. februára 1945 bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do Bratislavy. Transport dorazil do koncentračného tábora 12. februára 1945. V polovici februára 1945 nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v Trenčíne 111 väzňov do koncentračného tábora v Mauthausene. ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] --> 6ci3e1j4cfvh0yn5u2ksgwfzun54utm 8255697 8255688 2026-07-30T18:49:15Z Martingazak 234259 1. verzia 8255697 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrávali v období [[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v poslupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka.<ref name="Maniak"/>{{rp|460}} Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} V rámci protipartizánskych akcií na kopaniciach Nemci zaistili zásobovača [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] Martina Kedru (*05. 12. 1898, [[Bzince pod Javorinou]]). Odvliekli ho na štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti [[7. november|7. novembra]] [[1944]] zastrelili.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} [[22. november|22. novembra]] [[1944]] na porade okresných veliteľov [[Hlinkova garda|HG]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bola dohodnutá užšia spolupráca [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Príslušníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána Šebíka (*07. 04. 1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia [[1. december|1. decembra]] [[1944]] zomrel.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} Dňa [[9. február|9. februára]] [[1945]] bol do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]] vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do [[Bratislava|Bratislavy]]. Transport organizovaný [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29|Zvláštnym oddielom z.b.V. 29]] dorazil do koncentračného tábora [[12. február|12. februára]] [[1945]]. V polovici februára [[1945]] nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]] ďalšéch 111 väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora v Mauthausene]].<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] --> j38fpnjrigb5ijaweav9o3dagk9cxh2 8255698 8255697 2026-07-30T18:49:29Z Martingazak 234259 Poznámky 8255698 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrávali v období [[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v poslupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka.<ref name="Maniak"/>{{rp|460}} Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} V rámci protipartizánskych akcií na kopaniciach Nemci zaistili zásobovača [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] Martina Kedru (*05. 12. 1898, [[Bzince pod Javorinou]]). Odvliekli ho na štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti [[7. november|7. novembra]] [[1944]] zastrelili.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} [[22. november|22. novembra]] [[1944]] na porade okresných veliteľov [[Hlinkova garda|HG]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bola dohodnutá užšia spolupráca [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Príslušníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána Šebíka (*07. 04. 1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia [[1. december|1. decembra]] [[1944]] zomrel.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} Dňa [[9. február|9. februára]] [[1945]] bol do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]] vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do [[Bratislava|Bratislavy]]. Transport organizovaný [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29|Zvláštnym oddielom z.b.V. 29]] dorazil do koncentračného tábora [[12. február|12. februára]] [[1945]]. V polovici februára [[1945]] nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]] ďalšéch 111 väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora v Mauthausene]].<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] --> sl28y63mh59wkxw0hlomu8y89183n1p 8255706 8255698 2026-07-30T18:56:50Z Martingazak 234259 Vymazanie 8255706 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Kerwin Mathews 0 706718 8255863 7907316 2026-07-31T09:29:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255863 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | dátum úmrtia = {{dúv|2007|7|5|1926|1|8}} | meno = Kerwin Mathews | fotka = KerwinJackGiantKiller.JPG | komentár = Kerwin Mathews v roku [[1962]]. | dátum narodenia = [[8. január]] [[1926]] | miesto narodenia = [[Seattle]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] | miesto úmrtia = [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | povolanie = herec | roky pôsobenia = [[1954]]{{--}}[[1978]] | národnosť = americká | štát pôsobenia = {{USA}} [[USA]] | priateľ = Tom Nicoll {{Small|([[1961]]{{--}}[[2007]]; jeho smrť)}} | rodičia = Frances L Crall Mathews {{Small|(otec)}} | deti = | veľkosť fotky = 230px }} '''Kerwin Mathews''' (* [[8. január]] [[1926]], [[Seattle]]{{--}}† [[5. júl]] [[2007]], [[San Francisco]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[Herectvo|herec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews | url = https://www.virtual-history.com/movie/person/18525/kerwin-mathews#google_vignette | vydavateľ = www.virtual-history.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Po absolvovaní [[Stredná škola|strednej školy]] v Janesville a univerzity Beloit vo [[Wisconsin (štát)|Wisconsine]] sa stal učiteľom a neskôr sa vydal na hereckú dráhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OBITUARIES FOR YOUR EYES ONLY | url = https://www.for-your-eyes-only.com/Site/KMathews_obit.html | vydavateľ = www.for-your-eyes-only.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231226175942/https://www.for-your-eyes-only.com/Site/KMathews_obit.html | dátum archivácie = 2023-12-26 }}</ref> Pre verejnosť bol známy najmä z dobrodružných [[fantasy]] [[Rozprávka|rozprávok]]: ''[[Sindibádove dobrodužstvá]]'' ([[1958]]), ''[[The 3 Worlds of Gulliver]]'' ([[1960]]) alebo ''[[Jack the Giant Killer]]'' ([[1962]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sinbad Actor Kerwin Mathews Dies At 81 - Towleroad Gay News | url = https://www.towleroad.com/2007/07/sinbad-actor-ke/ | dátum vydania = 2007-07-13 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews - Rotten Tomatoes | url = https://www.rottentomatoes.com/celebrity/kerwin_mathews | vydavateľ = www.rottentomatoes.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews, Cinema’s Sexy Sinbad | url = https://gr8erdays.com/2018/01/08/kerwin-mathews-cinemas-sexy-sinbad/ | dátum vydania = 2018-01-08 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en-US | url archívu = https://web.archive.org/web/20231226175941/https://gr8erdays.com/2018/01/08/kerwin-mathews-cinemas-sexy-sinbad/ | dátum archivácie = 2023-12-26 }}</ref> Od roku [[1961]] žil s partnerom [[Tom Nicoll|Tomom Nicollom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews & Tom Nicoll | url = https://elisa-rolle.livejournal.com/2178908.html | dátum vydania = 2015-01-08 | dátum prístupu = 2023-12-26 | priezvisko = elisa_rolle}}</ref> V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch]] si dvakrát zahral agenta [[OSS 117 (filmová séria)|OSS 117]] vo filmoch{{--}}''[[OSS 117 se déchaîne]]'' ([[1963]]) a ''[[Tajný agent v Bangkoku]]'' ([[1964]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews at Brian's Drive-In Theater | url = http://www.briansdriveintheater.com/kerwinmathews.html | vydavateľ = www.briansdriveintheater.com | dátum prístupu = 2023-12-26}}</ref> Mal hrať aj v ďalších filmoch série, no pre vysoký požadovaný honorár tvorcovia vybrali radšej iného. V roku [[1978]] skončil s herectvom a otvoril si obchod s oblečením. Zomrel v spánku prirodzenou smrťou vo veku osemdesiat jedna rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MORT DE KERWIN MATHEWS {{!}} Le coin du cinéphage | url = https://www.lecoinducinephage.com/2007/07/mort-de-kerwin-mathews/ | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews – Movies & Autographed Portraits Through The Decades | url = https://liambluett.com/2010/kerwin-mathews/ | dátum vydania = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en-US | priezvisko = Liam}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=49139|meno=Kerwin Mathews}} * {{Imdb meno|id=0558663|meno=Kerwin Mathews}} * {{Fdb meno|id=22771|meno=Kerwin Mathews}} * {{Kinobox meno|id=22771|meno=Kerwin Mathews}} {{OSS 117 filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mathews, Kerwin}} [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Televízni herci USA]] [[Kategória:Osobnosti USA druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti zo Seattlu]] [[Kategória:OSS 117]] bnbzlktg21z9afcl6elcojf9ldpf6nv Šablóna:Národné knižnice Európy 10 712843 8255833 8165536 2026-07-31T07:38:42Z Bakjb 236375 wl 8255833 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta ||obrázok=[[File:Blank map of Europe cropped (blue).svg|60px|Mapa Európy|link=]]|štýl zoznam1=hlist|meno=Národné knižnice Európy|nadpis=Národné knižnice [[Európa|Európy]]|zoznam1= * [[Národná knižnica Albánska|Albánsko]] * [[Národná knižnica Andorry|Andorra]] * [[Národná knižnica Arménska|Arménsko]] * [[Azerbajdžanská národná knižnica|Azerbajdžan]] * [[Kráľovská knižnica Belgicka|Belgicko]] * [[Národná knižnica Bieloruska|Bielorusko]] * [[Národná a univerzitná knižnica Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] * [[Národná knižnica svätých Cyrila a Metoda|Bulharsko]] * [[Cyperská knižnica|Cyprus]] * [[Národná knižnica Českej republiky|Česko]] * [[Národná knižnica Čiernej Hory|Čierna Hora]] * [[Dánska kráľovská knižnica|Dánsko]] * [[Národná knižnica Estónska|Estónsko]] * [[Fínska národná knižnica|Fínsko]] * [[Francúzska národná knižnica|Francúzsko]] * [[Grécka národná knižnica|Grécko]] * [[Národní parlamentná knižnica Gruzínska|Gruzínsko]] * [[Holandská kráľovská knižnica|Holandsko]] * [[Národná a univerzitná knižnica v Záhrebe|Chorvátsko]] * [[Národná a univerzitná knižnica Islandu|Island]] * [[Írska národná knižnica|Írsko]] * [[Národná knižnica Kazachstanu|Kazachstan]] * [[Národná knižnica Kosova|Kosovo]] * [[Lichtenštajnská štátna knižnica|Lichtenštajnsko]] * [[Litovská národná knižnica Martynasa Mažvydasa|Litva]] * [[Lotyšská národná knižnica|Lotyšsko]] * [[Národná knižnica Luxemburska|Luxembursko]] * [[Krajinská Séčéniho knižnica|Maďarsko]] * [[Maltská národná knižnica|Malta]] * [[Národná knižnica Moldavska|Moldavsko]] * [[Knižnica Louisa Notariho|Monako]] * [[Nemecká národná knižnica|Nemecko]] * [[Nórska národná knižnica|Nórsko]] * [[Poľská národná knižnica|Poľsko]] * [[Portugalská národná knižnica|Portugalsko]] * [[Rakúska národná knižnica|Rakúsko]] * [[Rumunská národná knižnica|Rumunsko]] * [[Ruská národná knižnica|Rusko]] * [[Štátna knižnica San Marína|San Maríno]] * [[Národná a univerzitná knižnica sv. Klimenta Ochridského|Severné Macedónsko]] * [[Slovenská národná knižnica|Slovensko]] * [[Slovinská národná a univerzitná knižnica|Slovinsko]] * [[Národná knižnica Španielska|Španielsko]] * [[Britská knižnica|Spojené kráľovstvo]] ([[Linen Hall Library|Severné Írsko]] * [[Škótska národná knižnica|Škótsko]] * [[Waleská národná knižnica|Wales]]) * [[Národná knižnica Srbska|Srbsko]] * [[Švajčiarska národná knižnica|Švajčiarsko]] * [[Švédska královská knižnica|Švédsko]] * [[Národné knižnice v Taliansku|Taliansko]] * [[Turecká národná knižnica|Turecko]] * [[Vernadského ukrajinská národná knižnica|Ukrajina]] * [[Vatikánska apoštolská knižnica|Vatikán]]}}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Európy]] </noinclude> fahr41umh0po215cdapa5g7zwix8sot Viktor Sheen 0 714891 8255614 8251813 2026-07-30T13:23:44Z Bucaneerw 288689 /* Zoznam skladieb */ 8255614 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Viktor Sheen | Obrázok = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = ''Viktor Sheen'', ''Sheen'', ''Charles Sheen'', ''ivanoff'', ''Lil Buca Near'', ''BUKA'' | Dátum narodenia = {{dnv|1993|8|15}} | Miesto narodenia = [[Alma-Ata]], [[Kazachstan]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[rep (hudba)|rapper]] | Žáner = [[Rep (hudba)|Rap]], [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]], [[Pop (hudobný žáner)|Pop]] | Roky pôsobenia = [[2008]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = nezávislý (s podporou [[Warner Music Group|Warner Music Czech Republic]]) | Webstránka = [https://viktorsheen.cz/ viktorsheen.cz] | Celé meno = Viktor Dundič (Виктoр Дундич) | Deti = Viktorie (2019), Adéla (2021), Sofie (2024) }} '''Viktor Dundič''' (* [[15. august]] [[1993]], [[Alma-Ata]], [[Kazachstan]]) známy ako '''Viktor Sheen''' a predtým '''Charles Sheen''' alebo len '''Sheen''' je [[Česko|český]] [[Rep (hudba)|reper]] a [[Online streamer|streamer]] pôvodom z [[Kazachstan]]u. Na začiatku svojej kariéry bol členom skupín [[Crap Crew]] a [[Da Staffers (DSTFRS)]] a labelu [[Blakkwood]]. Jeho debutovým sólovým projektom bol mixtape ''Pod povrchem'' v roku [[2010]], po ktorom nasledovali mixtapey ''Sektor 5 a Winning''. V roku [[2014]] vydal [[EP]] ''Level Up''. V roku [[2015]], už pod pseudonymom Viktor Sheen, vydal spoločný projekt s raperom [[Renne Dang|Renne Dangom]] s názvom ''Projekt Asia''. V roku [[2017]] vyšiel jeho debutový sólový album ''[[Jungler]]'' a v roku [[2018]] spoločný album s raperom [[Jickson|Jicksonom]] ''Grál''. Nasledoval veľmi úspešný sólový album [[Černobílej svět|''Černobílej svět'']] (2019), ktorý sa stal najpredávanejším pôvodným českým albumom roku [[2019]] a druhým najpredávanejším albumom roku [[2020]], čím sa Viktor Sheen zaradil medzi najúspešnejších českých raperov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český hudební průmysl v roce 2019 posílil, nejvíc se prodávala alba Karla Gotta | url = https://musicserver.cz/clanek/63635/cesky-hudebni-prumysl-v-roce-2019-posilil-nejvic-se-prodavala-alba-karla-gotta/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | priezvisko =}}</ref><ref name=":0">http://www.ifpicr.cz/wp-content/uploads/2021/03/TZ-V%C3%BDsledky-trhu-2020-%C4%8Cesk%C3%A1-republika-CZ.pdf</ref><ref name=":1">http://www.ifpicr.cz/wp-content/uploads/2020/05/TZ-%C4%8CNS-IFPI-V%C3%BDsledky-trhu-2019-%C4%8Cesk%C3%A1-republika.pdf</ref> V nasledujúcich rokoch nadviazal na úspech albumami ''[[Barvy]]'' (2020) a ''[[Příběhy a sny]]'' (2021). Album ''Příběhy a sny'' sa stal najpredávanejším českým albumom roku [[2022]]<ref name=":2">https://ifpicr.cz/files/page/95/44/9544b982e3d7d07640c0871f142b6873/TZ-CNS-IFPI-Vysledky-trhu-2022-Ceska-republika-105.pdf</ref><ref name="ceskenoviny-příjmy-hudebního">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmy hudebního průmyslu loni v Česku vzrostly o 13,7 % na 1,637 miliardy Kč {{!}} ČeskéNoviny.cz | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2345195 | vydavateľ = www.ceskenoviny.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a druhým najpredávanejším v roku [[2023]].<ref name=":3">https://ifpicr.cz/files/page/e4/1e/e41e7b1a8921e6dbfe5bbdc76a54f992/TZ-Vysledky-trhu-2023-Ceska-republika-CNS-IFPI-105.pdf</ref> Začiatkom roka 2023 vydal spoločný album s raperom a spevákom [[Calin|Calinom]]. ''[[Roadtrip]]'' sa udržal na vrchole českého rebríčka predajnosti albumov takmer pol roka a stal sa najpredávanejším albumom roka.<ref name=":3" /> V októbri 2023 potom vydal ďalší sólový album ''Planéta opic''. V ankete [[Český slávik 2021]] zvíťazil v kategórii Najstreamovanejšia česká pieseň so singlom „Rozdělený světy“. Albumy ''Černobílej svět'' a ''Barvy'' boli nominované na žánrové ocenenie [[Anděl (cena)|Anděl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominace na letošní Anděly jsou tady. V rapu se utkají Hugo Toxxx, Viktor Sheen a Yzomandias | url = https://refresher.cz/79685-Nominace-na-letosni-Andely-jsou-tady-V-rapu-se-utkaji-Hugo-Toxxx-Viktor-Sheen-a-Yzomandias | vydavateľ = refresher.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nominace na Ceny Anděl Coca-Cola 2020 se dočkali Yzomandias, Viktor Sheen a 58G {{!}} THE MAG | url = https://www.themag.cz/2021/03/nominace-na-ceny-andel-coca-cola-2020-se-dockali-yzomandias-viktor-sheen-a-58g/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-11-27 | dátum prístupu = 2024-06-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20211127121322/https://www.themag.cz/2021/03/nominace-na-ceny-andel-coca-cola-2020-se-dockali-yzomandias-viktor-sheen-a-58g/ | dátum archivácie = 2021-11-27 }}</ref> Streamingová platforma [[Spotify]] ho v decembri 2021 vyhlásila za najpočúvanejšieho českého interpreta roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Sheen byl v roce 2021 nejposlouchanějším zpěvákem na Spotify v České republice | url = https://refresher.cz/107080-Viktor-Sheen-byl-v-roce-2021-nejposlouchanejsim-zpevakem-na-Spotify-v-Ceske-republice | vydavateľ = refresher.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref> Tento úspech zopakoval aj v roku [[2023]].<ref name="letemsvetemapplem-spotify-wrapped-je-tu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify Wrapped je tu! Podívejte se, jak zněl rok 2023 v Česku | url = https://www.letemsvetemapplem.eu/2023/11/29/spotify-wrapped-2023/ | dátum vydania = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs}}</ref> Album ''Roadtrip'' bol ocenený ako najlepší kolaboratívny projekt roka v rámci cien [[Anděl 2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David Koller, Pam Rabbit i J.A.R. Akademie vyhlásila laureáty Cen Anděl 2023. Do síně slávy uvedla Korna | url = https://www.irozhlas.cz/kultura/hudba/david-koller-pam-rabbit-i-jar-akademie-prozradila-jmena-prvnich-laureatu-cen_2403302224_kth | vydavateľ = iROZHLAS | dátum vydania = 2024-03-30 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs}}</ref> == Detstvo a mladosť == Viktor Dundič sa narodil v roku [[1993]] v [[Alma-Ata]] v Kazachstane. Neskôr sa ako trojročný presťahoval s rodinou do Česka. Vyrastal v [[Kladno|Kladne]]. Podľa vlastných slov začal rapovať približne v 11 rokoch, keď si vyskúšal písanie prvých textov, nahrávanie piesní cez [[Skype]] a tiež skladanie vlastných beatov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhovor: Viktor Sheen | url = http://freshspace.cz/rozhovor-viktor-sheen/ | dátum vydania = 2015-05-03 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref> == Kariéra == === Začiatky (Crap Crew, ''Project Asia'') === Svoju kariéru začal ako člen kladenskej rapovej skupiny [[Crap Crew]] (Time, Smith, Sheen, Ensí Nyk), ku ktorej sa pripojil v roku [[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Crap Crew | url = https://bandzone.cz/crapcrew | vydavateľ = Bandzone.cz | dátum vydania = 2012-07-13 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs}}</ref> Objavil sa na ich treťom mixtape v roku [[2010]] a predtým na niekoľkých singloch, ako napríklad „Zrcadla“, „Drsný sever“ a „Velrybí dick“. Jeho prvým plnohodnotným projektom bol debutový mixtape ''Pod povrchem'' z roku [[2010]], po ktorom nasledovali mixtapey ''Sektor 5'' a ''Winning'', na ktorých sa objavil hitový singel „Kush s ní“, ktorý Sheenovi pomohol získať pozornosť väčšieho počtu poslucháčov. Pred mixtapeom ''Winning'' však bol členom skupiny Da Staffers (DSTFRS), do ktorej patrili aj Ceha a Ougi. V tom čase nahrali EP ''Vlci'', ktoré vyšlo v roku [[2013]] pod značkou PVP (od roku [[2014]] známa ako [[Blakkwood Records]]). Skupina pripravovala aj debutový album s pracovným názvom ''Obscuro'', ktorý sa však kvôli rozpadu skupiny neuskutočnil. V roku [[2014]] vydal EP ''Level Up'', na ktorom spolupracoval so spoluhráčmi z labelu, ako sú [[Renne Dang]], [[Sharlota]] a ďalší. V tom istom období si zmenil umelecké meno z Charles Sheen na Viktor Sheen. K tejto zmene došlo, pretože chcel, aby ho ľudia volali jeho pravým menom. So spomínaným Renne Dangom si hudobne padli do oka, a tak v roku [[2015]] vyšiel ich spoločný projekt [[Projekt Asia|''Projekt Asia'']], ktorý bol pre oboch prvým plnohodnotným albumom. Názov albumu je odvodený od pôvodu oboch umelcov, pričom Sheen má predkov v Kazachstane a Dang vo [[Vietnam|Vietname]]. Album bol veľmi dobre prijatý kritikou aj fanúšikmi. Titulný singel „Instantní čubky 2“ už prekročil viac ako 13 miliónov pozretí na [[YouTube]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Sheen & Renne Dang - Instantní čubky II. feat Schyzo (prod. Ceha) | url = https://www.youtube.com/watch?v=no4c7Hs0SXY | dátum vydania = 2015-06-28 | dátum prístupu = 2024-06-13 | priezvisko = }}</ref> === Sólo kariéra (''Jungler, Grail, NSD'') === V roku [[2016]] vydal mixtape NSD (''Na světlech doleva''), ktorý už ukázal jeho hudobnú zrelosť a naznačil, že ho čakajú väčšie veci. Dňa [[13. február]]a [[2017]] oznámil, že už nie je členom vydavateľstva [[Blakkwood]] a osamostatnil sa. V tom istom roku vydal svoj debutový album ''[[Jungler]]'', na ktorom spolupracoval s [[Robin Zoot|Robinom Zootom]], [[Yzomandias|Yzomandiasom]] a [[Jickson|Jicksonom]]. Vďaka hitom „Vata“, „Tchibo“ a „Nescafé“, ktoré na YouTube prekročili hranicu 5 miliónov pozretí, mal album veľký úspech a katapultoval autora na vrchol domácej rapovej scény. Po vydaní albumu poskytoval rozhovory hudobne orientovanej televízii [[Óčko]], ale po vzniku rôznych menších psychických problémov rozhovory donedávna zanedbával.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Sheen - RECAST | url = https://www.youtube.com/watch?v=TQrw_S_I8Fo | dátum vydania = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2024-06-13 | priezvisko = Duklock}}</ref> Rok [[2018]] priniesol dlho očakávanú spoluprácu s kolegom Jicksonom, s ktorým nahrali album ''[[Grál]]''. Na albume hosťovali ľudia ako [[Million+]], napríklad Yzomandias, Kamil Hoffmann, Robin Zoot, [[Hasan]] a [[Nik Tendo]], s ktorým sa Sheen zblížil po odchode z Blakkwood. === ''Černobílej svět, Barvy, Příběhy a sny'' === V roku [[2019]] vydal album ''Černobílej svět'', na ktorom, rovnako ako na albumoch ''Grál'' a ''Jungler'', môžeme počuť aj ruštinu, jeho rodný jazyk. Na albume spolupracovali známe mená česko-slovenskej rapovej scény ako [[Nik Tendo]], [[Yzomandias]], Karlo, [[Hasan]], [[Calin]]. Album zaznamenal veľký úspech vďaka hitu „Až na měsíc“ a získal [[Platinová platňa|platinovú platňu]]. Sheen bol s týmto albumom nominovaný aj na cenu Anděl za rapový album roka v žánrovej kategórii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://rapzzz.com/cs/umelec/viktor-sheen/ |dátum prístupu=2024-06-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200729010343/https://rapzzz.com/cs/umelec/viktor-sheen/ |dátum archivácie=2020-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Sheen | url = https://www.extra.cz/tema/viktor-sheen | vydavateľ = Extra.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs}}</ref> Album sa stal najpredávanejším pôvodným českým albumom roku [[2019]] a druhým najpredávanejším albumom roku [[2020]].<ref name=":1" /><ref name=":0" />Bol tiež nominovaný na žánrovú [[Cena Andel|cenu Andel]] za rapový album roka. Album sa bez výraznejšej propagácie udržal 70 týždňov v prvej päťke českého albumového rebríčka. Bolo to „len“ neúnavné turné a virálny singel „Až na měsíc“, ktorý na YouTube nazbieral viac ako 37 miliónov pozretí.<ref name="aktualne-mluví-za-generaci">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mluví za generaci úzkosti a poslouchají ho miliony Čechů. Viktor Sheen vydal desku {{!}} Aktuálně.cz | url = https://magazin.aktualne.cz/kultura/hudba/mluvi-za-generaci-uzkosti-viktor-sheen-barvy-recenze/r~88b3314a13b611ebaabd0cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Sheen x Calin x Hasan x Nik Tendo - Až na měsíc (prod. ivanoff) | url = https://www.youtube.com/watch?v=7YGq_AwqQcQ | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2024-06-13 | priezvisko = Viktor Sheen}}</ref> Videoklip bol na konci roka 2019 druhým najsledovanejším videom na českom YouTube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nesledovanější videa na českém YouTube za rok 2019! Zabodovala poslední píseň Karla Gotta i návrat Týnuš Třešničkové | url = https://lajk.iprima.cz/youtuberi/nesledovanejsi-videa-na-ceskem-youtube-za-rok-2019-zabodovala-posledni-pisen-karla-gotta-i | vydavateľ = Lajk | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = }}</ref> 22 týždňov bol album s prestávkami na vrchole českého rebríčka predajnosti albumov. Aj takmer tri roky po vydaní sa album pravidelne umiestňoval v prvej desiatke týždenného rebríčka najpredávanejších albumov.<ref>http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=162329&sec=1e2293efbb0130cfe59e8ed6de5ae059</ref> V októbri 2020 vyjde tretí štúdiový album ''Barvy'', ktorý je voľným pokračovaním predchádzajúceho albumu. V textoch často spomína svoju dcéru Viktoriu. Na „feate“ tu možno počuť Yzomandiasa v skladbe „Kolik“ alebo Jicksona v piesni „Wild Hunt“, ktorá obsahuje odkaz na streamera [[League of Legends]] Opat04, ktorého Viktor Sheen sľúbil spomenúť na svojom albume za Opatov neuveriteľný príspevok na Viktorovu charitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIKTOR SHEEN JE NEJLEPŠÍ SUPPORT {{!}} OPAT 04 | url = https://www.youtube.com/watch?v=OZf7tV8VkWA | dátum vydania = 2020-04-21 | dátum prístupu = 2024-06-13 | priezvisko = Opat04}}</ref> Album ''Barvy'' mal rekordný štart – hranicu milióna [[Stríming|streamov]] prekonal už za 20 hodín, druhý milión pridal za ešte kratší čas.<ref name="aktualne-mluví-za-generaci" /> Album sa držal na prvom mieste českého rebríčka predajnosti albumov 17 týždňov v rade. Ani po roku od vydania album neklesol pod siedme miesto v týždennom rebríčku predajnosti albumov.<ref>http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=165637&sec=2f172ffc879f5127897244bbb8bc159c</ref> Album bol nominovaný na dve [[Cena Anděl|ceny Anděl]]: rapový album roka a videoklip roka (za videoklip k piesni „Poslední přání“). V roku [[2021]] vydal singel s názvom „Lavazza“. V tom istom roku koncom novembra vydal dlho očakávaný album s názvom [[Příbehy a sny|''Příbehy a sny'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Sheen se vrací s další podzimní deskou | url = https://musicserver.cz/clanek/66960/viktor-sheen-se-vraci-s-dalsi-podzimni-deskou/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | priezvisko = }}</ref> Na albume hosťujú umelci ako Robin Zoot v skladbe „Baby Shark“, kde spoločne rapujú o tom, ako sa zmenili kvôli svojim deťom. Ďalším raperom na feate je tu [[Hugo Toxx]] v skladbe „Vice city“. Posledným raperom na feate je Calin v skladbe „Virtuální drogy“. Viktor Sheen na tomto albume rapuje o sociálnych sieťach, svojich úspechoch, rodine, zmene vo svojom živote a tiež o svojich fanúšikoch. Po vydaní sa „Zzzpět“ sa umiestnil na 18. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktora Sheena na cestě za triumfem v českém albovém žebříčku nezastavila ani Adele | url = https://musicserver.cz/clanek/67030/pohled-do-ceskych-hitparad-47-tyden-2021/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | priezvisko = }}</ref> Najúspešnejším singlom sa stala skladba „Stíny“, ktorá sa držala na prvom mieste digitálneho rebríčka desať týždňov po sebe.<ref>http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=30&titul=167786&sec=fbd4fe40db68f0dcd38d15eba4d84e2d</ref> 13 týždňov sa album udržal na vrchole rebríčka predajnosti albumov v Česku. Stal sa najpredávanejším českým albumom roku [[2022]]<ref name=":2" /><ref name="ceskenoviny-příjmy-hudebního" /> a druhým najpredávanejším albumom roku [[2023]].<ref name=":3" /> Streamovacia platforma Spotify ho v decembri 2021 vyhlásila za najpočúvanejšieho českého interpreta roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Sheen byl v roce 2021 nejposlouchanějším zpěvákem na Spotify v Česku | url = https://refresher.cz/107080-Viktor-Sheen-byl-v-roce-2021-nejposlouchanejsim-zpevakem-na-Spotify-v-Ceske-republice | vydavateľ = refresher.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs | priezvisko = }}</ref> === ''Roadtrip'' a ''Planeta opic'' === V roku [[2023]] vydal spolu s [[Calin|Calinom]] album ''[[Roadtrip]]''. Album vyšiel v piatok 3. februára spolu s videoklipom k piesni „Dívej“. Za 18 hodín nazbierala na [[YouTube]] takmer 150 000 pozretí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surprise drop, na který jsme všichni čekali. Calin a Viktor Sheen vydali desku ROADTRIP | url = https://refresher.cz/130374-Surprise-drop-na-ktery-jsme-vsichni-cekali-Calin-a-Viktor-Sheen-vydali-desku-ROADTRIP | vydavateľ = refresher.cz | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs | priezvisko = REFRESHER}}</ref> Album debutoval na prvom mieste českého rebríčka predajnosti albumov a na vrchole sa s niekoľkými prestávkami udržal celkom dvadsaťštyri týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČNS IFPI | url = https://ifpicr.cz/hitparada/14/calin-viktor-sheen/roadtrip/171034 | vydavateľ = ifpicr.cz | dátum prístupu = 2024-06-13}}</ref> Album obsahuje úspešné single „Safír“, „Dívej“ alebo „Cikády“. Hlavný singel „Safír“ sa dostal na prvé miesto digitálneho singlového rebríčka a s prestávkami mu dominoval dvadsaťsedem týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČNS IFPI | url = https://ifpicr.cz/hitparada/30/calin-viktor-sheen/safir/171035 | vydavateľ = ifpicr.cz | dátum prístupu = 2024-06-13}}</ref> po vydaní sa album dostal do celosvetového rebríčka počúvanosti na [[Spotify]], kde sa v debutovom týždni dostal na druhé miesto. V tom čase to bol rekordný úspech českého albumu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Calin a Viktor Sheen pokořili všechny rekordy. Způsobili rozruch i v New Yorku {{!}} Headliner | url = https://www.headliner.cz/novinky/cesky-fenomen-calin-a-viktor-sheen-zpusobil-rozruch-i-v-new-yorku | vydavateľ = www.headliner.cz | dátum vydania = 2024-06-13 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs}}</ref> Stal sa najpredávanejším albumom roku [[2023]].<ref name=":3" /> V roku [[2023]] vydal album ''[[Planeta opic]]''. Album vyšiel v piatok 13. októbra. Jeho vydanie bolo oznámené len hodinu a pol pred vydaním, a to vo vypredanej [[O2 Arena (Praha)|O2 Aréne]], kde Viktor Sheen a Calin v tom čase robili svoju Roadtrip show. Album debutoval na deviatom mieste v celosvetovom rebríčku [[Spotify]] počas prvých dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úspěch Planety opic. Viktor Sheen boduje v celosvětovém žebříčku Spotify {{!}} Headliner | url = https://news.headliner.cz/novinky/viktor-sheen-na-radaru-spotify-dostal-se-do-celosvetove-top-desitky | vydavateľ = news.headliner.cz | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs}}</ref> Album debutoval na prvom mieste v rebríčku predajnosti albumov v Česku a na Slovensku. Všetky piesne sa umiestnili v prvej pätnástke českej digitálnej singlovej hitparády a v prvej dvadsiatke slovenskej digitálnej hitparády. Najúspešnejšími skladbami boli „Dopamin“ (#1), „Království“ (#2) a „Kdes to vzal?“ (#3). Krst albumu sa uskutočnil 7. decembra 2024 v [[O2 Arena (Praha)|O2 Aréne]] v [[Praha|Prahe]]. Koncom novembra 2023 ho streamovacia služba [[Spotify]] vyhlásila za najpočúvanejšieho interpreta roka v Česku. Najpočúvanejším albumom roka bol ''[[Roadtrip]]'' a najstreamovanejšou skladbou „Safír“ (zo spomínaného albumu ''Roadtrip''). Štyrikrát sa dostal do top 10 najhranejších skladieb roka: trikrát s Calinom („Safír“, „Dívej“ a „Cikády“) a raz samostatne („Stíny“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spotify Wrapped 2023: Kteří umělci, alba a singly letos vyhráli na českém Spotify? V rádiu je neuslyšíte, v našem playlistu ano | url = https://denikn.cz/1296924/spotify-wrapped-2023-kteri-umelci-alba-a-singly-letos-vyhrali-na-ceskem-spotify-v-radiu-je-neuslysite-v-nasem-playlistu-ano/ | vydavateľ = Deník N | dátum vydania = 2023-11-30 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs | meno = Kristina | priezvisko = Kratochvilová}}</ref><ref name="letemsvetemapplem-spotify-wrapped-je-tu" /> Vo februári 2024 vyšiel záznam koncertu ''Roadtrip'' v O2 aréne ''Live @ O2 arena Praha''. === ''Impostor syndrom'' === V roku [[2024]] vydal svoj 6. sólový album s názvom ''[[Impostor syndrom]]''. Album vyšiel 8. novembra spolu s videoklipom k skladbe „Syndrom“. Pred vydaním samotného albumu sa na internete šírili rôzne informácie, jedna z teórii bolo vydanie albumu na samotnom krste albumu ''Planeta opic'' v [[O2 Arena (Praha)|O2 Aréne]]. Prvá skladba z albumu „Ohnivej kruh“ bola počas show leaknuta na letnom festivale s názvom Vibe Fest na Zemplínskej Šírave. Album obsahuje 12 skladieb rozdelených do 2 častí a na feate nájdeme hostí ako [[Similivinlife]] v skladbe „Zvyk“, dvojicu [[Nik Tendo]] a [[Yzomandias]] na sklabe „Zima Blue“ a [[Saul|Saula]] v skladbe „Cígo a káva“. Skladba „Balada“, ktorá bola veľmi žiadanou skladbou sa v albume nenachádza, no vieme ju nájsť pod tajným menom Lil Buca Near. === Opičí Syndrom Tour 2025 === Po krste albumov ''[[Planeta opic]]'' a ''[[Impostor syndrom]]'' vo vypredanej [[O2 Arena (Praha)|O2 Aréne]] v [[Praha|Prahe]] Viktor Sheen oznámil svoju tour na rok 2025 s názvom ''Opičí Syndrom Tour 2025''. Vystúpenia sa konali v jedenástich mestách po [[Česko|Česku]] a [[Slovensko|Slovensku]]. * 25. január 2025 – Brno (Sono Music Club) * 31. január 2025 – Ostrava (Barrák) * 1. február 2025 – Olomouc (S-klub) * 1. marec 2025 – Žilina (Event House) * 8. marec 2025 – Karlovy Vary (Moon Club) * 14. marec 2025 – Banská Bystrica (Ministry Of Fun) * 15. marec 2025 – Košice (Hádzanárska Hala) * 21. marec 2025 – Pehlřimov (KD Máj) * 28. marec 2025 – České Budějovice (Výstaviště Pavilon Z) * 29. marec 2025 – Bratislava (A4 Studio) * 4. apríl 2025 – Zlín (Masters of Rock Café) === BUKA: ''Já, mé druhé já a Kristýna'' === V novembri 2025 vydal pod svojim premenovaným alter egom BUKA (predtým Lil Buca Near) album ''Já, mé druhé já a Kristýna''. Práve pod menom Lil Buca Near ešte skôr v roku 2024 vydal singel „Balada“ a v roku 2025 ďalší singel „Gambit“. Vydanie albumu bolo témou ako pre life-štýlové magazíny, tak pre youtuberov a streamerov. Album ''Já, mé druhé já a Kristýna'' je štýlovo odlišné od predchádzajúcich albumov. Meno albumu, rovnako ako jeho cover, pravdepodobne odkazuje na film ''Já, mé druhé já a Irena''. == Osobný život == Žije v Kladne s manželkou Kristýnou, s ktorou má dcéry Viktóriu (2019), Adelu (2021) a Sofiu (2024).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viktor Sheen přítelkyně {{!}} Informace 2024 | url = https://www.magazeen.cz/viktor-sheen-pritelkyne/ | dátum vydania = 2023-03-05 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = cs | meno = Redakce | priezvisko = Magazeen.cz}}</ref> Je vášnivým hráčom počítačových hier. Často streamuje na platforme [[Twitch]]. Okrem toho sa venuje aj rybolovu. Taktiež je vášnivým cyklistom. == Diskografia == === Štúdiové albumy === {| class="wikitable" ! rowspan="2" width="33" | Rok ! rowspan="2" width="260" | Album ! colspan="2" | Najvyššia pozícia v hitparáde ! rowspan="2" width="105" | Ocenenie |- ! style="width:5em" |[[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|SK TOP 100]]<ref>https://ifpicr.cz/index.php?a=interpret&hitparada=36&interpret=44222&sec=b1fae2ef58eabbadd98c62eaf9c0699c</ref> ! style="width:5em" |[[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|CZ TOP 100]]<ref>[https://ifpicr.cz/index.php?a=interpret&hitparada=14&interpret=44222&sec=ae73ea43d1fd8aacc029693d5c0282f4]</ref> |- | align="center" | 2015 | '''''[[Projekt Asia]]''''' (s [[Renne Dang]]om) * Vydané: [[28. jún]]a [[2015]] * Vydavateľ: Blakkwood Records | align="center" | — | align="center" | — | |- | align="center" | 2016 |'''''[[NSD]]''''' * Vydané: [[10. október]] [[2016]] * Vydavateľ: Blakkwood Records | align="center" | — | align="center" | — | |- | align="center" | 2017 |'''''[[Jungler]]''''' * Vydané: [[6. september|6. septembra]] [[2017]] * Vydavateľ: Viktor Sheen | align="center" | 18 | align="center" | 3 | |- | align="center" | 2018 | '''''Grál''''' (s Jicksonom)<ref name=":4">Nachádza sa na profile "Sheen & Jickson" namiesto ich klasických profilov</ref> * Vydané: [[27. júl]]a [[2018]] * Vydavateľ: [[Milion+ Entertainment]], [[Warner Music Czech Republic]] | align="center" | 14<ref>http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=36&titul=160342&sec=0c11090dd09fef795979776d9ee4bf53</ref> | align="center" | 1<ref>http://hitparada.ifpicr.cz/index.php?a=titul&hitparada=14&titul=160342&sec=3a374e3a6eda91c21feeaac631ee344b</ref> | |- | align="center" | 2019 |'''''[[Černobílej svět]]''''' * Vydané: [[17. máj]]a [[2019]] * Vydavateľ: Viktor Sheen, Warner Music Czech Republic | align="center" | 1 | align="center" | 1 | {{nowrap|CZ: 3x platinové}}<ref name="facebook-ak-chcete-zobraziť">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ak chcete zobraziť stránku, prihláste sa alebo sa zaregistrujte | url = https://www.facebook.com/login/ | vydavateľ = www.facebook.com | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = sk}}</ref> |- | align="center" | 2020 |'''''[[Barvy]]''''' * Vydané: [[17. október|17. októbra]] [[2020]] * Vydavateľ: Viktor Sheen, Mike Roft Records, Warner Music Czech Republic | align="center" | 2 | align="center" | 1 | {{nowrap|CZ: 2x platinové}}<ref name="facebook-ak-chcete-zobraziť" /> |- | align="center" | 2021 |'''''[[Příběhy a sny]]''''' * Vydané: [[17. november|17. novembra]] [[2021]] * Vydavateľ: Viktor Sheen, Mike Roft Records, Warner Music Czech Republic | align="center" | 1 | align="center" | 1 | {{nowrap|CZ: 4x platinové}} |- | rowspan="2" align="center" | 2023 | '''''[[Roadtrip]]''''' (s [[Calin]]om) * Vydané: [[3. február]]a [[2023]] * Vydavateľ: Viktor Sheen, rychlí kluci | align="center" | 1 | align="center" | 1 | |- |'''''[[Planeta opic]]''''' * Vydané: [[13. október|13. októbra]] [[2023]] * Vydavateľ: Viktor Sheen | align="center" | 1 | align="center" | 1 | |- |2024 |'''''[[Impostor syndrom]]''''' * Vydané: [[8. november]] [[2024]] * Vydavateľ: Viktor Sheen | align="center" |— | align="center" |— | |- |2025 |'''''Já, mé druhé já a Kristýna''''' (ako BUKA) * Vydané: 12. novembra 2025 * Vydavateľ: BUKA, Warner Music | align="center" |— | align="center" |— | |} === Mixtapy === * 2010 – ''Pod povrchem'' * 2012 – ''Sektor 5'' * 2013 – ''Winning'' * 2014 – ''Level Up EP'' * 2016 – ''NSD'' == Zoznam skladieb == '''<big>''NA ALBUMOCH''</big>''' {| class="wikitable" style="font-size: 9pt" ! width="33" |Rok ! width="250" |Názov piesne ! width="140" |Album |- |- | rowspan="8" align="center" |2014 |„Level Up“ (ft. LD) | rowspan="8" align="center" |''Level Up'' |- |„Jenom Já“ |- |„Fastlife“ (ft. Fosco Alma) |- |„Rave“ (ft. Renne Dang) |- |„Roky“ (ft. Sharlota) |- |„Stripclub“ |- |„Klid“ |- |„A Co Dál“ |- | rowspan="17" align="center" |2015 |„Intro“ (ft. Renne Dang) | rowspan="17" align="center" |''Projekt Asia'' |- |„Prach“ (ft. Renne Dang) |- |„Žijem Zejtra“ (ft. Renne Dang) |- |„Champagne Kisses“ (ft. Renne Dang, Jimmy Dickson) |- |„Stereotyp “ (ft. Renne Dang) |- |„Raz Dva“ (ft. Renne Dang) |- |„Dítě“ (ft. Renne Dang, Amco, LeryK, Myles Weaver) |- |„Darth Vader“ (ft. Renne Dang, LD) |- |„Skit“ (ft. Renne Dang) |- |„Mladí a Opilí“ (ft. Renne Dang) |- |„Rave“ (ft. Renne Dang) |- |„Hloub“ (ft. Renne Dang) |- |„Instantní Čubky 2“ (ft. Renne Dang, Schyzo) |- |„Dál“ (ft. Renne Dang, Fosco Alma) |- |„Blakklist“ (ft. Renne Dang, 1210 Symphyon) |- |„Každej Den“ (ft. Renne Dang) |- |„Confirm Skills“ (ft. Renne Dang, Fosco Alma) |- | rowspan="16" |2016 |„NSD“ | rowspan="16" align="center" |''NSD'' |- |„Offline“ |- |„Bankomat“ |- |„Picasso“ |- |„Jenom Jedna“ (ft. Peaty F.) |- |„Kdo Jsem“ (ft. Refew) |- |„Inbox“ |- |„Čsa“ |- |„Alkohol“ |- |„Střízlivej“ (ft. Protiva) |- |„Du Parkovat“ |- |„Lidi Říkali“ |- |„Grál“ (ft. Jimmy Dickson) |- |„Ibalgin“ |- |„Nestíham Žít“ (ft. Mooza, VR) |- |„Věčný“ |- | rowspan="13" |2017 |„Planeta Opic“ | rowspan="13" align="center" |''Jungler'' |- |„Dopis Z Jungle“ |- |„V Dýmu“ |- |„Nescafé“ |- |„Tchibo“ |- |„Kostry“ (ft. RNZ) |- |„Chléb“ (ft. Robin Zoot) |- |„Vata“ |- |„Nevidim Mraky“ |- |„Vibe“ |- |„Soriyako“ (ft. Jickson) |- |„Správnej Stav“ |- |„Frenkvence“ |- | rowspan="13" |2018 |„Depo“ (ft. Jickson) | rowspan="13" align="center" |''Grál''<ref name=":4" />(spolu s Jicksonom) |- |„Važ Slova“ (ft. Jickson) |- |„Ben Jerrys“ (ft. Jickson) |- |„Tak Přijď“ (ft. Jickson, Yzomandias) |- |„Čísla“ (ft. Jickson) |- |„Kitkat“ (ft. Jickson, Kamil Hoffman) |- |„Voliéry“ (ft. Jickson, Robin Zoot) |- |„Karusel“ (ft. Jickson) |- |„Quattro Formaggi“ (ft. Jickson, Robin Zoot) |- |„První Sníh“ (ft. Jickson, Hasan) |- |„Skit“ (ft. Jickson) |- |„46“ (ft. Jickson) |- |„Poslední Grál“ (ft. Jickson, Nik Tendo) |- | rowspan="15" |2019 |„Černobílej svět“ | rowspan="15" align="center" |''Černobílej svět'' |- |„Demons“ (ft. Nik Tendo) |- |„Zlato“ |- |„Nápisy“ |- |„Deja Vu“ (ft. Yzomandias) |- |„Rip“ (ft. Karlo) |- |„Až na měsíc“ (ft. Calin, Hasan, Nik Tendo) |- |„Barvy“ |- |„Anďelé - Skit“ |- |„Příběhy“ |- |„Alkohol a Molly“ |- |„Cizí sny“ (ft. LUISA) |- |„3 kolesa“ |- |„Nekonečno“ |- |„Mráz“ |- | rowspan="16" |2020 |„ice baby“ | rowspan="16" align="center" |''Barvy'' |- |„Poslední přání“ |- |„Alucard“ |- |„Siri“ |- |„Kolik“ (ft. Yzomandias) |- |„Plastic“ |- |„Mlha“ |- |„Rozdělený světy“ |- |„Kruh“ (ft. Duch) |- |„Wild Hunt“ (ft. Jickson) |- |„Sunset Boulevard“ |- |„Stejnej druh“ |- |„100“ |- |„Bál“ |- |„V pekle“ |- |„Já vidím barvy“ |- | rowspan="16" |2021 |„Sklo“ | rowspan="16" align="center" |''Příběhy a sny'' |- |„Příběhy, sny“ |- |„Highway“ |- |„Lavazza“ |- |„Vice City“ (ft. Hugo Toxxx) |- |„Co lidi udělaj“ |- |„pro love“ |- |„Nostalgie“ |- |„Baby Shark“ (ft. Robin Zoot) |- |„Stíny“ |- |„Virtuální drogy“ (ft. Calin) |- |„Sérum“ |- |„Zzzpět (skit)“ |- |„Spaceship“ |- |„Bleesed“ |- |„No Hands“ |- | rowspan="26" |2023 |„Benz“ (ft. Calin) | rowspan="12" align="center" |''ROADTRIP'' (spolu s Calinom) |- |„Dívej“ (ft. Calin) |- |„Berlín“ (ft. Calin) |- |„Double Time“ (ft. Calin) |- |„Kudlu“ (ft. Calin) |- |„Plán B“ (ft. Calin) |- |„Safír“ (ft. Calin) |- |„Cikády“ (ft. Calin) |- |„Soundtrack“ (ft. Calin) |- |„Limonáda“ (ft. Calin) |- |„Southside“ (ft. Calin) |- |„Luna“ (ft. Calin) |- |„Ape Song“ | rowspan="14" align="center" |''Planeta opic'' |- |„Probuzení“ |- |„Na větvi“ |- |„Kdes to vzal?“ |- |„WHO“ (ft. P T K) |- |„Lows“ |- |„Banány“ (ft. Yzomandias) |- |„OCD“ (ft. Annet X) |- |„Království“ |- |„Sám proti sobě“ |- |„Ujde to“ |- |„Světlo“ (ft. Calin) |- |„Dopamín“ |- |„Domov můj“ |- | rowspan="12" |2024 |„Ohnivej kruh“ | rowspan="12" align="center" |''Impostor syndrom'' |- |„Zvyk“ (ft. SIMILIVINLIFE) |- |„Zima Blue“ (ft. Yzomandias, Nik Tendo) |- |„Převlečená žízeň“ |- |„Máta“ |- |„Cigo a káva“ (ft. Saul) |- |„Další den“ |- |„Pátky“ |- |„Roleplay“ |- |„Hory Kazachstanu“ |- |„Syndrom“ |- |„Ty a já“ (ft. BUKA<ref name=":5">Pôvodne Lil Buca Near</ref>) |- | rowspan="17" |2025 |„Já už vidím“ (ako BUKA) | rowspan="17" align="center" |''Já, mé druhé já a Kristýna'' |- |„Dostihy a sázky“ (ako BUKA) |- |„DMG“ (ako BUKA, ft. Ohan B) |- |„Mrdka“ (ako BUKA) |- |„Demo“ (ako BUKA) |- |„Cookie“ (ako BUKA) |- |„TUT“ (ako BUKA) |- |„Green Paradise“ (ako BUKA) |- |„Checkpoint“ (ako BUKA) |- |„Kamarádi“ (ako BUKA) |- |„Gambit“ (ako BUKA) |- |„Špatný karty“ (ako BUKA) |- |„Strach“ (ako BUKA) |- |„Mraky“ (ako BUKA) |- |„Nemáš zač“ (ako BUKA) |- |„Nic“ (ako BUKA) |- |„Money Glitch“ (ako BUKA) |} '''''Záznamy z koncertov v O2 Arene''''' {| class="wikitable" style="font-size: 9pt" | rowspan="39" |2024 |„Intro“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' | rowspan="39" align="center" |''Live @ O2 arena Praha 2023'' ''(ft. Calin)'' |- |„Benz“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Dívej“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Berlín“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Plán B“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Hot Dropout“ ''(by Calin)'' |- |„Praha/Vídeň“ ''(by Calin)'' |- |„Nad ránem“ ''(by Calin)'' |- |„Podvod“ ''(by Calin)'' |- |„Perfect Week“ ''(by Calin)'' |- |„Santé“ ''(by Calin)'' |- |„Hannah Montana“ ''(by Calin)'' |- |„Asgard“ ''(by Calin ft. Stein27, Ben Cristovao, KOJO)'' |- |„Habibi“ ''(by Stein27)'' |- |„Růže“ ''(by Calin ft. Stein27)'' |- |„Můj Space“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Blessed“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Rozdělený světy“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Nostalgie“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Sérum“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Lavazza“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Ibalgin“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Stíny“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Mráz“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Černobílej Svět“ ''(by Viktor Sheen)'' |- |„Sangria“ ''(by Calin ft. Viktor Sheen)'' |- |„Virtuální Drogy“ ''(by Viktor Sheen ft. Calin)'' |- |„Až na měsíc“ ''(by Viktor Sheen ft. Calin, Hasan, Nik Tendo)'' |- |„Ride or Die“ ''(by Yzomandias & Nik Tendo ft. Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Deja Vu“ ''(by Viktor Sheen ft. Yzomandias)'' |- |„Bounce“ ''(by Calin ft. Yzomandias)'' |- |„Soundtrack“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Kudlu“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Double Time“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Cikády“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Safír“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Luna“ <small>''(+Krst albumu)''</small> ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Dívej“ <small>''(Encore)''</small><ref name=":6">Na YouTube vystrihnuté dostupné len na Apple Music (normálne) a na Spotify (ako video)</ref> ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Safír“ <small>''(Encore)''</small><ref name=":6" /> ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- | rowspan="48" |2025 |„Intro“ | rowspan="48" align="center" |''Live @ O2 arena Praha 2024'' |- |„Ape Song (Ardin Remix)“ (ft. Ardin) |- |„Můj Space“ |- |„Ohnivej Kruh“ |- |„Probuzení“ |- |„Kdes to vzal?“ |- |„Syndrom“ |- |„Offline“ |- |„Tchibo“ |- |„Nescafé“ |- |„Černobílej svět (skit)“ |- |„Zlato“ |- |„Deja Vu“ (ft. Yzomandias) |- |„Až na měsíc“ (ft. Calin, Hasan, Nik Tendo) |- |„Oblivion“ (ft. Nik Tendo) |- |„Černobílej svět“ |- |„Mráz“ |- |„Barvy (skit)“ |- |„Rozdělený světy“ |- |„Mlha“ |- |„Příběhy a sny (skit)“ |- |„Sklo“ |- |„Lavazza“ |- |„Nostalgie“ |- |„Sérum“ |- |„Stíny“ |- |„Blessed“ |- |„Virtuální drogy“ (ft. Calin) |- |„ROADTRIP (skit)“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Dívej“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Berlín“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Cikády“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Safír“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |- |„Hannah Montana“ ''(by Calin)'' |- |„až bude hořet (skit)“ (by Yzomandias ft. Viktor Sheen, Hard Rico) |- |„až bude hořet“ (by Yzomandias ft. Viktor Sheen, Hard Rico) |- |„Banány“ (ft. Yzomandias) |- |„WHO“ (ft. P T K) |- |„VZHŮRU CELOU NOC“ (by P T K ft. Viktor Sheen) |- |„Převlečená žízeň“ |- |„Cígo a káva“ (feat Saul) |- |„Roleplay“ |- |„Křest alba Planeta opic a Impostor syndrom (skit)“ |- |„Dopamin“ |- |„Království“ |- |„Ujde to“ |- |„Stíny (Manene Remix) (Encore)“ (ft. Manene) |- |„Safír (Encore)“ ''(by Calin & Viktor Sheen)'' |} '''<big>''SINGLE''</big>'''<ref>''Sú uvedené podľa dostupnosti na Spotify''</ref> {| class="wikitable" style="font-size: 9pt" ! width="33" |Rok ! width="250" |Názov piesne |- |- | rowspan="5" align="center" |2016 |„Offline“ |- |„Kdo Jsem“ (ft. Refew) |- |„Ibalgin“ |- |„Bankomat“ |- |„Věčný“ |- | rowspan="4" align="center" |2017 |„Vata“ |- |„Vibe“ |- |„Soriyako“ (ft. Jickson) |- |„Nescafé“ |- | rowspan="2" align="center" |2018 |„Karusel“ (ft. Jickson)<ref name=":4" /> |- |„Voliéry“ (ft. Jickson, Robin Zoot)<ref name=":4" /> |- | rowspan="2" align="center" |2019 |„Zlato“ |- |„Deja Vu“ (ft. Yzomandias) |- | align="center" |2020 |„Oblivion“ (ft. Nik Tendo) |- | align="center" |2021 |„Lavazza“ |- | rowspan="2" |2022 |„Můj Space“ |- |„Stíny (MANENE Remix)“ (ft. Manene) |- | rowspan="2" align="center" |2024 |„Ape Song (Ardin Remix)“ (ft. Ardin) |- |„Balada“ (ako BUKA<ref name=":5" />) |- | rowspan="3" align="center" |2025 |„Syndrom (NobodyListen Remix)“ (ft. NobodyListen) + Syndrom ''(Originál)'' |- |„Ohnivej Kruh (rudolphh Remix)“ (ft. Rudolphh) |- |„Gambit“ (ako BUKA<ref name=":5" />) |} == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sheen, Viktor}} [[Kategória:Osobnosti z Almaty]] [[Kategória:Českí reperi]] ieqhb1gdqlqtfag3xl55mnrhrtr3zyj Majstrovstvá Európy vo futbale 2028 0 716100 8255715 8253718 2026-07-30T19:14:51Z Peter 51345 269569 8255715 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|iný názov=UEFA Euro 2028|logo=UEFA Euro 2028 logo.svg|usporiadateľ=Spojené kráľovstvo|usporiadateľ2=Írsko|dátum=[[9. jún]] – [[9. júl]] [[2028]]|počet tímov=24|počet štadiónov=9|počet miest=8}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2028''', bežne označované ako '''UEFA Euro 2028''' alebo jednoducho '''Euro 28''', budú 18. [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], štvrťročnými medzinárodnými [[Futbal|futbalovými]] majstrovstvami. Spoločne ich usporiadajú [[Anglicko]], [[Škótsko]], [[Wales]] a [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a uskutočnia sa od 9. júna do 9. júla 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] je obhajcom titulu po víťazstve vo finále v roku 2024 proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]], jednému z nadchádzajúcich hostiteľov. == Ponukový proces == UEFA 23. marca 2022 oznámila, že dostala tri ponuky od krajín, ktoré prejavili záujem o usporiadanie turnaja: jednu od Ruska, jednu od Turecka a spoločnú žiadosť všetkých piatich členov UEFA zo Spojeného kráľovstva a Írska vrátane [[Severné Írsko|Severného Írska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Rusko a Turecko sa súčasne uchádzali o usporiadanie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|ME 2032]]. Rusko predložilo svoje ponuky napriek pretrvávajúcemu zákazu UEFA pre ruské kluby a národné tímy z dôvodu [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázie krajiny na Ukrajinu]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Russia to rival UK and Ireland for tournament despite football ban|url=https://www.nytimes.com/athletic/3501115/2022/03/23/euro-2028-russia-to-rival-uk-and-ireland-for-tournament-despite-football-ban/|periodikum=The New York Times|dátum=2022-03-24|dátum prístupu=2026-07-24|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Luke|priezvisko=Brown}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia intends to bid for Euros as invasion of Ukraine continues: UEFA reacts to the move {{!}} Sporting News | url = https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/russia-bids-euros-invasion-ukraine/n9ouifxktr7wlkgc40wo45yh | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-us}}</ref> a v máji 2022 boli jeho ponuky na roky 2028 aj 2032 vyhlásené za neoprávnené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Začiatkom októbra 2023 Turecko stiahlo svoju žiadosť, aby sa zameralo na kandidatúru na ME 2032 spolu s Talianskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UK and Ireland to host Euro 2028 after Turkey withdraw bid | url = https://www.independent.co.uk/sport/football/euro-2028-hosts-uk-ireland-turkey-b2423669.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> Spoločná ponuka tak zostala bez odporu a bola jednomyseľne vybraná 10. októbra 2023 v [[Nyon|Nyone]] vo Švajčiarsku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> čo znamenalo, že turnaj by organizovala Írska republika a štyri domáce futbalové národy: Anglicko, Severné Írsko, Škótsko a Wales. Koncom roka 2024 bolo navrhované miesto konania turnaja v Severnom Írsku, [[Casement Park]] v [[Belfast|Belfaste]], zrušené a bolo potvrdené, že Severné Írsko nebude hostiť žiadne zápasy podľa pôvodného plánu, ani nebude mať nárok na automatickú kvalifikáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casement Park: IFA disappointed but accepts decision - CEO Patrick Nelson | url = https://www.bbc.co.uk/sport/football/articles/cdrjjpyrzneo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-GB}}</ref> ME 2028 bude piatym majstrovstvom Európy od roku 2000, ktoré sa bude konať vo viacerých krajinách, a druhým, ktoré sa bude konať vo viac ako dvoch krajinách. Anglicko bude hostiť turnaj tretíkrát, predtým hostilo [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] a osem zápasov (vrátane finále) paneurópskeho [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|ME 2020]]. Škótsko tak bude robiť druhýkrát, po tom, čo hostilo štyri zápasy ME 2020. Po prvýkrát sa zápasy súťaže budú hrať v Írskej republike a Walese. Írska republika bola pôvodne vybraná na usporiadanie zápasov ME 2020, ale kvôli obmedzeniam [[Pandémia ochorenia COVID-19|COVID-19]] bola z hostiteľskej kategórie vyradená, pretože krajina nebola schopná potvrdiť, že sa ich môžu zúčastniť diváci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028}} Podľa pravidiel UEFA pre súťaže môže byť automatická kvalifikácia hostiteľov zaručená iba pre maximálne dva hostiteľské zväzy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> UEFA sa preto rozhodla, že všetky štyri hostiteľské tímy ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]) postúpia do kvalifikácie, pričom dve automatické miesta budú rezervované pre hostiteľov, ktorí sa nekvalifikujú cez skupinovú fázu. Ak sa nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, o miestach sa rozhodne na základe poradia v kvalifikácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Únia európskych futbalových zväzov|Výkonný výbor UEFA]] v januári 2023 potvrdil revidovaný formát kvalifikácie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> ktorý bol upravený oproti [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|predchádzajúcemu cyklu]], pričom presný formát bol potvrdený v máji 2025. Kvalifikačná skupinová fáza bude pozostávať z dvanástich skupín po štyroch alebo piatich tímoch. Víťaz každej skupiny sa kvalifikuje na Majstrovstvá Európy spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Zostávajúce štyri tímy s druhým miestom spolu s tímami z Ligy národov postúpia do play-off. Presný formát play-off závisí od toho, koľko miest hostiteľa bude obsadených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Žrebovanie kvalifikačnej skupinovej fázy sa uskutoční 6. decembra 2026 v [[Belfast|Belfaste]] v Severnom Írsku. == Dejiská == {{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=right|width=300|caption=Umiestnenie hostiteľských miest UEFA Euro 2028 v Spojenom kráľovstve a Írsku|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=55.861111|long=-4.25|label='''[[Glasgow]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=54.9738|long=-1.6131|label='''[[Newcastle upon Tyne|Newcastle]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.4072|long=-2.9917|label='''[[Liverpool]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.48|long=-2.25|label='''[[Manchester]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.48|long=-1.9025|label='''[[Birmingham]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.507222|long=-0.1275|label='''[[Londýn]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.481667|long=-3.179167|label='''[[Cardiff]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.35|long=-6.260278|label='''[[Dublin]]'''|position=left}}}}12. apríla 2023 bolo zverejnených desať hostiteľských štadiónov pre Euro 2028, pričom zoznam potvrdila UEFA 10. októbra 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2026-07-26|jazyk=en-GB}}</ref> Medzi významné opomenutia patrí [[Anfield]] v [[Liverpool|Liverpoole]], ktorý nebol oprávnený hostiť zápasy kvôli rozmerom ihriska, ktoré o 4 metre nedosahovali požiadavky UEFA, a [[Old Trafford]] v [[Manchester|Manchestri]], ktorý bol vylúčený po tom, čo [[Manchester United FC|Manchester United]] nedokázal zaručiť, či bude štadión v tom čase pripravený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Why Anfield and Old Trafford won't host Euro 2028 games as UK & Ireland are named hosts|url=https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/|periodikum=GiveMeSport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2026-07-26|jazyk=en-US}}</ref> [[Arsenal FC|Arsenal]] sa rozhodol vzdať sa hosťovania zápasov na [[Emirates Stadium]], aby uprednostnil komerčné aktivity a potenciálne rozšírenie štadióna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arsenal declined to host Euro 2028 games | url = https://sports.yahoo.com/article/arsenal-declined-host-euro-2028-180100555.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2025-03-14 | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = en-US | meno = Daily Cannon·2 min | priezvisko = read}}</ref> Do užšieho výberu sa dostali aj [[Stadium of Light]] v [[Sunderland|Sunderlande]], [[London Stadium]] v ​​[[Londýn|Londýne]], [[Celtic Park]] a [[Ibrox Stadium]] v ​​[[Glasgow|Glasgowe]], [[Murrayfield Stadium]] v ​​[[Edinburgh|Edinburghu]] a [[Croke Park]] v [[Dublin|Dubline]], ale neboli vybrané.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2026-07-26|jazyk=en-GB}}</ref> V Birminghame sa plánuje zvýšiť kapacitu [[Villa Park|Villa Parku]] na viac ako 50 000 včas pred turnajom vďaka prestavbe jeho severnej tribúny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.avfc.co.uk/news/2025/april/24/aston-villa-announce-redevelopment-of-the-iconic-north-stand/ | vydavateľ = www.avfc.co.uk | dátum prístupu = 2026-07-26}}</ref> Do ponuky bol namiesto [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|severoírskeho]] národného futbalového štadióna [[Windsor Park]] zahrnutý aj [[Casement Park]] v [[Belfast|Belfaste]], pretože ten nemá dostatočnú kapacitu na to, aby spĺňal pravidlá UEFA pre usporiadanie zápasov Majstrovstiev Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=O'Neill urges NI fans to get behind Casement Park plans|url=https://www.rte.ie/sport/soccer/2023/1016/1411205-oneil-urges-ni-fans-to-get-behind-casement-park-plans/|dátum=2023-10-16|dátum prístupu=2026-07-26|jazyk=en}}</ref> Keďže sa prestavba Casement Parku oneskorila a rozpočet sa zvýšil, bol zrušený ako miesto konania; turnaj tak bude mať deväť štadiónov a štyri hostiteľské krajiny, s výnimkou Severného Írska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casement Park: IFA disappointed but accepts decision - CEO Patrick Nelson | url = https://www.bbc.co.uk/sport/football/articles/cdrjjpyrzneo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = en-GB}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Krajina !Mesto !Štadión !Kapacita !Obrázok |- ! rowspan="6" |{{ENG|w|1}} ! rowspan="2" |[[Londýn]] |[[Wembley Stadium]] |'''90 000''' |[[Súbor:London Wembley.jpg|stred|200x200bod]] |- |[[Tottenham Hotspur Stadium]] |'''62 850''' |[[Súbor:London Tottenham Hotspur Stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Manchester]] |[[City of Manchester Stadium|Etihad Stadium]] '''<small>(Manchester City Stadium)</small>''' |'''61 470''' |[[Súbor:City of Manchester Stadium 2023 cropped.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Liverpool]] |[[Hill Dickinson Stadium]] '''<small>(Everton Stadium)</small>''' |'''52 769''' |[[Súbor:Hilldickinsonstadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |[[St James’ Park]] |'''52 264''' |[[Súbor:Newcastle st-james-park stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Birmingham]] |[[Villa Park]] |'''50 000''' <small>(po rekonštrukcii)</small> |[[Súbor:Birmingham aston villa park stadium.jpg|200x200bod]] |- !{{SCO|w|1}} ![[Glasgow]] |[[Hampden Park]] |'''51 866''' |[[Súbor:Hampden Park (Glasgow) aerial view cropped.jpg|200x200bod]] |- !{{WAL|w|1}} ![[Cardiff]] |[[Millennium Stadium]] <small>'''(Národný štadión Walesu)'''</small> |'''73 931''' |[[Súbor:Principality Stadium May 3, 2016.jpg|200x200bod]] |- !{{IRL|w|1}} ![[Dublin]] |[[Aviva Stadium]] '''<small>(Dublin Arena)</small>''' |'''51 711''' |[[Súbor:Dublin aviva stadium.jpg|stred|200x200bod]] |} == Rozpis zápasov == UEFA oznámila harmonogram turnaja 12. novembra 2025, ktorý však neobsahoval časy výkopu. Všetky zápasy sa začnú o 14:00, 17:00 a 20:00 miestneho času, pričom presné časy budú potvrdené po konečnom žrebovaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Úvodný zápas turnaja sa odohrá na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]] 9. júna 2028, pričom v prípade kvalifikácie sa zapojí aj domáci [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]. Štadióny budú hostiť zápasy v najmenej dvoch skupinách, aby „miestni fanúšikovia mali možnosť vidieť rôzne tímy hrajúce v ich hostiteľskom meste“. Osemfinále sa bude hrať na všetkých hostiteľských miestach okrem Wembley, zatiaľ čo každá hostiteľská krajina usporiada štvrťfinálový zápas. Aby sa zabezpečila športová spravodlivosť a rovnaké zaobchádzanie, víťazi osemfinále odohrajú svoje štvrťfinálové zápasy na inom mieste. Semifinále (4. a 5. júla) a finále (9. júla) sa odohrajú na [[Wembley Stadium]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V každej zo skupín je pozícia 1 v rozpise vyhradená pre „vedúceho skupiny“, ktorý má naplánované hrať svoje zápasy v skupine na jednom alebo viacerých vopred vybraných miestach. Štyri hostiteľské krajiny a Severné Írsko majú rezervovanú pozíciu vedúceho skupiny, ak sa kvalifikujú do času konečného žrebovania. Zostávajúce pozície vedúceho skupiny budú náhodne pridelené tímu (tímom) z prvého koša v konečnom žrebovaní. Pozície vedúcich skupiny boli rozdelené takto:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{WAL|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina A|Skupina A]] (všetky 3 zápasy na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]]) * {{ENG|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina B|Skupina B]] (prvý zápas na [[City of Manchester Stadium]] v [[Manchester|Manchestri]]; posledné dva zápasy na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]) * {{NIR|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina D|Skupina D]] (prvý zápas na [[Tottenham Hotspur Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; druhý zápas na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; tretí zápas na štadióne [[Villa Park]] v [[Birmingham|Birminghame]]) * {{IRL|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina E|Skupina E]] (všetky 3 zápasy na [[Aviva Stadium]] v [[Dublin|Dubline]]) * {{SCO|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina F|Skupina F]] (všetky 3 zápasy na štadióne [[Hampden Park]] v [[Glasgow|Glasgowe]]) Okrem skupiny B, ak vedúci tím skupiny skončí na prvom mieste, bude hrať v osemfinále na rovnakom mieste ako svoj tretí zápas skupinovej fázy. Ak vedúci tím skupiny B (vyhradený pre Anglicko) vyhrá skupinu, odohrá svoj zápas osemfinále na štadióne [[St James’ Park|St James' Park]] v [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] a všetky ďalšie zápasy sa vrátia na Wembley. Ak vedúci tímy skupín A, E alebo F (vyhradené pre Wales, Írsku republiku a Škótsko) skončia na druhom mieste vo svojej skupine, ich potenciálny štvrťfinálový zápas by sa hral na rovnakom mieste ako ich zápasy v skupinovej fáze.<ref>https://editorial.uefa.com/resources/029f-1f2fc43d4317-f03cbd48c4b4-1000/euro2028_match_schedule_rvb.pdf</ref> == Skupinová fáza == Do osemfinále postúpia víťazi skupín, druhí tímy a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Poradie tímov na tretích miestach|štyri najlepšie tímy z tretích miest]]. === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=A1 ([[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 9. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A2'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 1'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A3'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 2'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 13'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 14'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A4'''|mužstvo2='''A1'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 25'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 26'''}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=B1 ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 10. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B2'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 3'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B3'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 4'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 15'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 16'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B4'''|mužstvo2='''B1'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 27'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 28'''}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C2'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 5'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C3'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 6'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 17'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 18'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C4'''|mužstvo2='''C1'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 29'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 30'''}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=D1 ([[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severné Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D2'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 7'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D3'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 8'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 19'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 20'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D4'''|mužstvo2='''D1'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 31'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 32'''}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=E1 ([[Írske národné futbalové mužstvo|Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 12. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E2'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 9'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E3'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 10'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 21'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 22'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E4'''|mužstvo2='''E1'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 33'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 34'''}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=F1 ([[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 13. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F2'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 11'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F3'''|mužstvo2='''F4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 12'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 23'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 24'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F4'''|mužstvo2='''F1'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 35'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F2'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 36'''}} === Poradie tímov na tretích miestach === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze, ak je zápas na konci riadneho hracieho času vyrovnaný, sa hrá [[predĺženie]] (dve tretiny po 15 minút). Ak je po predĺžení stále nerozhodný stav, zápas sa rozhodne [[Penaltový rozstrel|penaltovým rozstrelom]]. Ako na každom turnaji od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy]] [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|vo futbale 1984]], zápas o tretie miesto sa neodohrá. Konkrétne zápasy medzi tímami na treťom mieste záviseli od toho, ktoré štyri tímy na treťom mieste sa kvalifikovali do osemfinále: {| class="wikitable" ! colspan="6" |<small>Tímy na 3. miestach</small> <small>postupujú zo skupín</small> ! rowspan="16" | !<small>1B</small> <small>vs</small> !<small>1C</small> <small>vs</small> !<small>1E</small> <small>vs</small> !<small>1F</small> <small>vs</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | | |<small>3A</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' | |<small>3A</small> |<small>3E</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | | |'''<small>F</small>''' |<small>3A</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3D</small> |<small>3E</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3D</small> |<small>3F</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3A</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |- | | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |} === Pavúk === {{Play-off16+info|RD1-info1=25. jún – [[St James' Park|Newcastle upon Tyne]]|RD1-info2=24. jún – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD1-info3=26. jún – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD1-info4=26. jún – [[Tottenham Hotspur Stadium|Londýn (Tottenham)]]|RD1-info5=27. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD1-info6=27. jún – [[Villa Park|Birmingham]]|RD1-info7=25. jún – [[City of Manchester Stadium|Manchester]]|RD1-info8=24. jún – [[Hill Dickinson Stadium|Liverpool]]|RD2-info1=30. jún – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD2-info2=30. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD2-info4=1. júl – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD2-info3=1. júl – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD3-info1=4. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD3-info2=5. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD4-info1=9. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD1-team1=Víťaz skupiny B|RD1-team2=Tretie miesto v skupine A/D/E/F|RD1-team4=Druhé miesto v skupine C|RD1-team6=Tretie miesto v skupine A/B/C|RD1-team5=Víťaz skupiny F|RD1-team3=Víťaz skupiny A|RD1-team8=Druhé miesto v skupine E|RD1-team7=Druhé miesto v skupine D|RD1-team10=Tretie miesto v skupine A/B/C/D|RD1-team9=Víťaz skupiny E|RD1-team12=Druhé miesto v skupine D|RD1-team11=Víťaz skupiny D|RD1-team14=Tretie miesto v skupine D/E/F|RD1-team13=Víťaz skupiny C|RD1-team16=Druhé miesto v skupine B|RD1-team15=Druhé miesto v skupine A|RD2-team2=Víťazný zápas 37|RD2-team1=Víťazný zápas 39|RD2-team3=Víťazný zápas 41|RD2-team6=Víťazný zápas 43|RD2-team4=Víťazný zápas 42|RD2-team8=Víťazný zápas 38|RD2-team7=Víťazný zápas 40|RD2-team5=Víťazný zápas 44|RD3-team2=Víťazný zápas 46|RD3-team1=Víťazný zápas 45|RD3-team4=Víťazný zápas 48|RD3-team3=Víťazný zápas 47|RD4-team2=Víťazný zápas 49|RD4-team1=Víťazný zápas 50|RD1-score1=|RD1-score2=|RD1-score3=|RD1-score4=|RD1-score5=|RD1-score6=|RD1-score7=|RD1-score8=|RD1-score9=|RD1-score10=|RD1-score11=|RD1-score12=|RD1-score13=|RD1-score14=|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score6=|RD2-score5=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=}} === Osemfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 37'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 38'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/D/E/F'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 39'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/F'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 40'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 41'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine E'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 42'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 43'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 44'''}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 39'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 37'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 45'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 41'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 42'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 46'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 44'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 43'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 47'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 40'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 38'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 48'''}} === Semifinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[4. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 45'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 46'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 49'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 47'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 48'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 50'''}} === Finále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 49'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 50'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 51'''}} == Marketing == === Logo === Oficiálne logo bolo predstavené 12. novembra 2025 na lokálnych podujatiach v Spojenom kráľovstve a Írsku. Medzi inými bola značka predstavená aj na obrazovkách [[Piccadilly Circus]] o 20:28 miestneho času. Logo, ktoré navrhla portugalská agentúra [[VML Branding]], zobrazuje [[Majstrovstvá Európy vo futbale#Trofej|trofej Henriho Delaunaya]] s veľkým textom „UEFA Euro 28“ a „UK & Ireland“ omotaným okolo trofeje v „živých farbách inšpirovaných hostiteľskými krajinami“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Štyri hostiteľské krajiny a osem hostiteľských miest majú svoje vlastné jedinečné logo vrátane lokálnych variantov vo [[Waleština|waleštine]] a [[Írčina|írčine]]. Logá miest zobrazujú tieto miestne pamiatky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Birmingham]]: [[Library of Birmingham]] * [[Cardiff]]: [[Cardiff Castle]] * [[Dublin]]: [[Samuel Beckett Bridge]] * [[Glasgow]]: [[SEC Armadillo]] * [[Liverpool]]: [[Royal Liver Building]] * [[Londýn]]: [[London Eye]], [[Palace of Westminster]], [[Elizabeth Tower|Big Ben]] * [[Manchester]]: [[Manchester Town Hall]] * [[Newcastle upon Tyne]]: [[Tyne Bridge]] === Sponzorstvo === '''Oficiálni globálni sponzori'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Adidas]] * [[Alibaba Group]] (značky [[Alibaba Cloud]], [[Qwen]] a [[AliExpress]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Atos SE|Atos]] * [[Carlsberg Group|Carlsberg]] * [[The Coca-Cola Company|Coca-Cola]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Lidl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Qatar Tourism Authority|Visit Qatar]] '''Oficiálni národní sponzori''' * [[BT Group|BT]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2028]] [[Kategória:Futbal v 2028]] [[Kategória:2028 v Írsku]] [[Kategória:2028 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Belfaste]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Športové podujatia v Cardiffe]] [[Kategória:Športové podujatia v Dubline]] [[Kategória:Športové podujatia v Glasgowe]] [[Kategória:Športové podujatia v Liverpoole]] [[Kategória:Športové podujatia v Londýne]] [[Kategória:Športové podujatia v Manchestri]] [[Kategória:Športové podujatia v Newcastle upon Tyne]] rethbreobu0m91m45ibr5ovjt9muwx3 JD Vance 0 717430 8255637 8241404 2026-07-30T15:18:36Z IronLiberty 280078 +lnk, štylistika 8255637 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = JD Vance | Rodné meno = James Donald Bowman | Popis osoby = 50. viceprezident Spojených štátov | Portrét = March 2026 Official Vice Presidential Portrait of JD Vance.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Vance v roku 2026 | Podpis = JD Vance Signature-01.svg | Poradie = 50. | Úrad = [[viceprezident Spojených štátov]] | Začiatok obdobia = [[20. január]]a [[2025]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Kamala Harrisová]] | Nástupca = | Prezident = [[Donald Trump]] | Poradie2 = | Úrad2 = [[Senát Spojených štátov|Senátor Spojených štátov]] za [[Ohio]] | Začiatok obdobia2 = [[3. január]] [[2023]] | Koniec obdobia2 = [[10. január]] [[2025]] | Predchodca2 = [[Rob Portman]] | Nástupca2 = [[Jon Husted]] | Dátum narodenia = {{dnv|1984|8|2}} | Miesto narodenia = [[Middletown (Ohio)|Middletown]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Republikánska strana (USA)|Republikánska strana]] | Alma mater = [[Ohio State University]] ([[Bachelor of Arts|BA]])<br />[[Yale University]] ([[Juris Doctor|JD]]) | Profesia = [[politik]], [[spisovateľ]] | Vierovyznanie = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]] | Rodičia = Donald Ray Bowman<br />Beverly Carol rod. Vanceová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Usha Vanceová|Usha Chilukuri]] (od 2014) | Partnerka = | Deti = 3 | Webstránka = [https://jdvance.com/ jdvance.com] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''James David Vance''' (rodné meno: '''James Donald Bowman'''; [[2. august]] [[1984]], [[Middletown (Ohio)|Middletown]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.britannica.com/biography/J-D-Vance | titul = J.D. Vance | dátum vydania = 2024-08-01 | dátum prístupu = 2024-08-02 | vydavateľ = Britannica | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=J.D. Vance Was Not Always His Name. But It’s the One That Felt Closest to Home.|url=https://www.nytimes.com/2024/07/15/us/politics/jd-vance-name.html|periodikum=The New York Times|dátum=2024-07-15|dátum prístupu=2024-08-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rebecca Davis|priezvisko=O’Brien}}</ref>), známejší ako '''JD Vance''', je [[Spojené štáty|americký]] [[politik]] a [[spisovateľ]], ktorý je od roku [[2025]] 50. [[viceprezident Spojených štátov|viceprezidentom Spojených štátov]] za druhého funkčného obdobia [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Donald Trump|Donalda Trumpa]]. Je členom [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]] a v rokoch [[2023]] až [[2025]] zastupoval štát [[Ohio]] v [[Senát Spojených štátov|Senáte USA]]. Vance sa narodil a vyrastal v [[Middletown (Ohio)|Middletowne]] v [[Ohio|Ohiu]]. V roku [[2003]] narukoval do [[United States Marine Corps|Námornej pechoty USA]], kde počas svojho štvorročného pôsobenia až do roku [[2007]] slúžil ako vojenský novinár v oddelení pre styk s verejnosťou. Získal [[Bachelor of Arts|bakalársky titul]] na [[Ohio State University]] a titul [[Juris Doctor]] na [[Yale Law School]]. Po krátkej kariére v oblasti korporátneho práva pracoval pre spoločnosť [[Mithril Capital]], ktorá sa zaoberá [[venture capital|rizikovým kapitálom]] a vlastní ju [[Peter Thiel]]. Do celonárodného povedomia sa Vance dostal vďaka svojej knihe z roku [[2016]] s názvom [[Hillbilly Elegy|''Hillbilly Elegy: Kronika rodiny a kultúry v kríze'']], ktorá vznikla v kontexte snáh akademickej obce a médií o interpretáciu nespokojnosti bielej [[robotnícka trieda|robotníckej triedy]] po zvolení Donalda Trumpa a politického preskupenia síl v [[postindustriálna spoločnosť|postindustriálnych]] [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchoch]] a na [[Midwest|Stredozápade]]. Vance bol pôvodne znepokojený Trumpovou kandidatúrou a oponoval jej, ale počas Trumpovho prezidentovania sa stal jej silným podporovateľom. V roku [[2019]] konvertoval na [[latinská cirkev|rímskokatolícku]] vieru. V roku [[2022]] bol zvolený do senátu, keď vo všeobecných voľbách porazil [[Demokratická strana (USA)|demokratického]] kandidáta [[Timothy John Ryan|Tima Ryana]] potom, čo s Trumpovou podporou vyhral preplnené republikánske primárky. V [[prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentských voľbách]] v roku [[2024]] bol vybraný za Trumpovho kandidáta na viceprezidenta a pred svojím nástupom do funkcie odstúpil zo senátu. Počas svojho pôsobenia vo funkcii viceprezidenta zastával aj funkciu predsedu finančného výboru [[Republican National Committee|Republikánskeho národného výboru]]. Vance uvádza [[rímskokatolícka teológia|rímskokatolícku teológiu]] ako zdroj vplyvu na svoje názory, avšak [[pápež]] [[František (pápež)|František]] aj pápež [[Lev XIV.]] ho kritizovali za skresľovanie cirkevného učenia. Je opisovaný ako [[národný konzervativizmus|národný konzervatívec]] a [[pravica (politika)|pravicový]] [[populizmus (politika)|populista]], ktorý sa hlási k „[[postliberalizmus|postliberálnemu]]“ hnutiu [[Nová pravica|Novej pravice]]. Jeho politický program sa vyznačuje odporom voči [[prisťahovalectvo|imigrácii]], [[Interrupcia a právo#Právna úprava interrupcií v USA|potratom]], [[manželstvo rovnakého pohlavia|manželstvám osôb rovnakého pohlavia]], [[regulácia strelných zbraní|regulácii strelných zbraní]] a podpore [[Ukrajina|Ukrajiny]] zo strany USA, a je otvoreným kritikom [[bezdetnosť|bezdetnosti]]. == Raný život a vzdelanie == James Donald Bowman sa narodil 2. augusta 1984 v Middletowne v štáte Ohio Beverly Carolovej (rodená&nbsp;Vance;&nbsp;*1961) a Donaldovi Rayovi Bowmanovi (1959&nbsp;–&nbsp;2023). Je škótsko-írskeho pôvodu.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Lives of Poor White People|url=https://www.newyorker.com/culture/cultural-comment/the-lives-of-poor-white-people|periodikum=The New Yorker|dátum=2016-09-12|dátum prístupu=2024-08-02|issn=0028-792X|jazyk=en-US|meno=Joshua|priezvisko=Rothman}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=JD Vance: Can Trump's 'hillbilly' win the Senate?|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-56748047|dátum=2021-04-18|dátum prístupu=2024-08-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC News}}</ref> Jeho rodičia sa rozviedli, keď bol ešte batoľa. Potom, čo Bowmana adoptoval tretí manžel jeho matky, Bob Hamel, jeho matka zmenila jeho meno na James David Hamel, aby odstránila meno jeho otca, ale použila meno jedného z jej bratov, Davida, aby mu ostala jeho prezývka, JD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = All About J.D. Vance's Parents, Mom Beverly Vance and Dad Donald Bowman | url = https://people.com/all-about-jd-vance-parents-8678608 | vydavateľ = Peoplemag | dátum prístupu = 2024-08-02 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|url=http://archive.org/details/hillbillyelegyme0000vanc_x8w5|isbn=978-1-4104-9666-9|priezvisko=Vance|meno=J. D.|titul=Hillbilly elegy : a memoir of a family and culture in crisis|vydavateľ=Thorndike Press|rok=2017|jazyk=en|strany=94|miesto=Farmington Hills, Michigan}}</ref> Vance vo svojej knihe napísal, že jeho detstvo bolo poznačené chudobou a týraním, a že jeho matka bojovala s drogovou závislosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who is JD Vance? What to know about Donald Trump's VP pick | url = https://www.usatoday.com/story/news/politics/elections/2024/07/15/jd-vance-finalist-trump-vice-running-mate-bio-details/74413134007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2024-08-02 | jazyk = en-US | meno = Haley | priezvisko = BeMiller}}</ref> Vance a jeho sestra Lindsey boli vychovávaní predovšetkým jeho starými rodičmi z matkinej strany, Jamesom (1929&nbsp;–&nbsp;1997) a Bonnie (rodená&nbsp;Blanton;&nbsp;1933&nbsp;–&nbsp;2005) Vanceovcami, ktorých nazývali „Papaw“ a „Mamaw“. Jeho starí rodičia na oboch stranách sa presťahovali do Ohia z [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]] v Kentucky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horn | meno = Austin | titul = Trump’s VP pick has strong Kentucky ties. What are they? | url = https://amp.kentucky.com/news/politics-government/article290091484.html | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-08-03 | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:J.D._Vance_-_U.S._Marine_Corps_Portrait.png|vľavo|náhľad|216x216bod| Vance (vtedy Hamel) v [[United States Marine Corps|US Marine Corps]], 2003]] Po ukončení strednej školy v Middletowne v roku 2003<ref>{{Cite news|last=Clark|first=Michael D.|date=March 10, 2017|title=Middletown native J.D. Vance's book started with simple question|url=http://www.journal-news.com/news/middletown-native-vance-book-started-with-simple-question/wiUzBgVwzDhvk72sl8SnRP/|access-date=May 10, 2017}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201202085301/https://www.journal-news.com/news/middletown-native-vance-book-started-with-simple-question/wiUzBgVwzDhvk72sl8SnRP/ |date=2020-12-02 }}</ref> Vance narukoval do [[United States Marine Corps|americkej námornej pechoty]] a koncom roka 2005 slúžil šesť mesiacov v Iraku ako bojový korešpondent.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://taskandpurpose.com/news/jd-vance-marine-veteran/ | priezvisko = White | meno = Matt | titul = J.D. Vance is first veteran on Presidential ticket since John McCain | dátum vydania = 2024-07-15 | dátum prístupu = 2024-08-02 | vydavateľ = Task and Purpose | jazyk = en}}</ref> Bol súčasťou sekcie verejných záležitostí 2. krídla námorného letectva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nytimes.com/2022/05/03/us/politics/jd-vance-ohio-senate-primary-results.html | titul = J.D. Vance’s Rise From ‘Hillbilly Elegy’ Author to Senate Nominee | dátum vydania = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2024-08-02 | vydavateľ = The New York Times | jazyk = en}}</ref><ref>{{Cite news|last=Richter|first=Ed|date=April 11, 2017|title=Ron Howard to make movie on Middletown grad's 'Hillbilly Elegy'|url=https://www.journal-news.com/news/hillbilly-elegy-made-into-movie/dpPX4RKOaacniM9kJRA1rL/|access-date=September 27, 2022}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220927183911/https://www.journal-news.com/news/hillbilly-elegy-made-into-movie/dpPX4RKOaacniM9kJRA1rL/ |date=2022-09-27 }}</ref> a povedal, že jeho služba ho „naučila žiť ako dospelý“ a že mal „šťastie, že sa vyhol akémukoľvek skutočnému boju“.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vance credits service in Marine Corps for teaching him ‘how to live like an adult’ | url = https://www.stripes.com/theaters/us/2024-07-16/vance-trump-marines-vice-president-republicans-14505177.html | vydavateľ = Stars and Stripes | dátum prístupu = 2024-08-02 | jazyk = en | dátum vydania = 2024-07-16}}</ref> Jeho vyznamenania zahŕňali medailu námornej pechoty za dobré správanie a medailu námorníctva a námornej pechoty za úspech.<ref name=":13" /> Pomocou G.I. Bill (programu pomoci vojnovým veteránom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance: Trump's anti-Iraq war, pro-Israel vice presidential running mate | url = https://www.middleeasteye.net/news/jd-vance-donald-trumps-anti-iraq-war-pro-israel-vice-president-pick | vydavateľ = Middle East Eye | dátum prístupu = 2024-08-02 | jazyk = en}}</ref> Vance navštevoval štátnu univerzitu v Ohiu (Ohio State University) a v auguste 2009 absolvoval ''summa cum laude'' s [[Bachelor of Arts|bakalárskym]] titulom v odboroch [[politológia]] a [[filozofia]].<ref>{{Citácia periodika|titul=J.D. Vance Is Trump’s Pick for Vice President|url=https://www.nytimes.com/2024/07/15/us/politics/trump-vp-pick.html|periodikum=The New York Times|dátum=2024-07-15|dátum prístupu=2024-08-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Michael|priezvisko=Gold|dátum archivácie=2024-07-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20240715233832/https://www.nytimes.com/2024/07/15/us/politics/trump-vp-pick.html}}</ref> Počas prvého ročníka na vysokej škole pracoval pre republikánskeho štátneho senátora Boba Schulera.<ref>{{Citácia knihy|titul=Hillbilly elegy : a memoir of a family and culture in crisis|url=http://archive.org/details/hillbillyelegyme0000vanc_x8w5|vydavateľ=Thorndike Press|rok=2017|isbn=978-1-4104-9666-9|meno=J. D.|priezvisko=Vance|miesto=Farmington Hills, Michigan|strany=184-185|jazyk=en}}</ref> Vance navštevoval po absolvovaní Ohio State Yale Law School, začínajúc na jeseň 2010, s takmer [[Štipendium|plným]] štipendiom pre svoj prvý rok.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Yale Propelled J.D. Vance’s Career|url=https://www.nytimes.com/2024/07/17/us/jd-vance-yale-law-school.html|periodikum=The New York Times|dátum=2024-07-17|dátum prístupu=2024-08-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Stephanie|priezvisko=Saul|dátum archivácie=2024-07-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20240717104304/https://www.nytimes.com/2024/07/17/us/jd-vance-yale-law-school.html}}</ref> Vytvoril si tám blízke priateľstvo s Jamilom Jivanim, budúcim [[Konzervatívna strana Kanady|konzervatívnym]] poslancom kanadského parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jivani | meno = Jamili | titul = Jamil Jivani: J.D. Vance, My friend the hillbilly | url = https://nationalpost.com/opinion/jamil-jivani-my-friend-the-hillbilly | dátum vydania = 2020-11-24 | dátum prístupu = 2024-08-02 | vydavateľ = The National Post | dátum aktualizácie = 2024-07-15}}</ref> Počas prvého ročníka ho profesorka Amy Chua, autorka knihy ''Battle Hymn of the Tiger Mother'' z roku 2011, presvedčila, aby začal písať svoju monografiu ''Hillbilly Elegy''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How 'Tiger Mom' Convinced the Author of 'Hillbilly Elegy' to Write His Story | url = https://www.theatlantic.com/business/archive/2017/06/hillbilly-elegy-mentor/529443/ | dátum vydania = 2017-06-07 | dátum prístupu = 2024-08-02 | jazyk = en | meno = Caroline | priezvisko = Kitchener}}</ref> Vance bol redaktorom ''The Yale Law Journal''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Yale Law Journal - Masthead: Volume 122 | url = https://www.yalelawjournal.org/masthead/volume-122 | vydavateľ = www.yalelawjournal.org | dátum prístupu = 2024-08-02}}</ref> a v roku 2013 promoval s titulom Juris Doctor.<ref>{{Citácia periodika|titul=How Yale Propelled J.D. Vance’s Career|url=https://www.nytimes.com/2024/07/17/us/jd-vance-yale-law-school.html|periodikum=The New York Times|dátum=2024-07-17|dátum prístupu=2024-08-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Stephanie|priezvisko=Saul|dátum archivácie=2024-07-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20240717104304/https://www.nytimes.com/2024/07/17/us/jd-vance-yale-law-school.html}}</ref> V rokoch 2010 a 2011 písal pre webovú stránku Davida Fruma „FrumForum“ pod menom J. D. Hamel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = author {{!}} FrumForum | url = http://frumforum.com/author?oid=193 | vydavateľ = frumforum.com | dátum prístupu = 2024-08-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On GPS: The evolution of JD Vance from Trump critic to loyalist {{!}} CNN Politics | url = https://www.cnn.com/videos/politics/2024/07/21/gps-0721-the-evolution-of-jd-vance.cnn | dátum vydania = 2024-07-21 | dátum prístupu = 2024-08-02 | jazyk = en}}</ref> Hoci ''Hillbilly Elegy'' naznačuje, že Vance prijal priezvisko svojich starých rodičov Vance po sobáši v roku 2014,<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vance|meno=J. D.|titul=Hillbilly elegy : a memoir of a family and culture in crisis|vydanie=|rok=2017|strany=339|isbn=978-1-4104-9666-9|url=https://archive.org/details/hillbillyelegyme0000vanc_x8w5/page/338/mode/2up|vydavateľ=Thorndike Press|miesto=Farmington Hills, Michigan}}</ref> k zmene mena v skutočnosti došlo v apríli 2013, keď sa chystal ukončiť štúdium na Yale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What's in a name? Republican vice presidential nominee JD Vance has had many of them | url = https://apnews.com/article/election-2024-republicans-vice-president-vance-name-359c3d1361c94f5d2d1e9798b7854477 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-07-26 | dátum prístupu = 2024-08-02 | jazyk = en}}</ref> == Skorá kariéra == Po ukončení právnickej fakulty Vance pracoval pre republikánskeho senátora Johna Cornyna. Strávil rok ako advokátsky koncipient u sudcu Davida Bunninga z amerického okresného súdu pre východný okres Kentucky, potom pracoval v právnickej firme Sidley Austin, kde začal krátku kariéru podnikového právnika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Primack | meno = Dan | titul = J.D. Vance's short career in venture capital | url = https://www.axios.com/2024/07/16/jd-vance-venture-capital-career | dátum vydania = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2024-08-03 | vydavateľ = Axios | jazyk = en}}</ref> Po takmer dvoch rokoch praxe v práve sa Vance presťahoval do San Francisca, aby pracoval v technologickom priemysle ako [[Venture capital|rizikový kapitalista]].<ref>{{Citácia periodika|titul=How Yale Propelled J.D. Vance’s Career|url=https://www.nytimes.com/2024/07/17/us/jd-vance-yale-law-school.html|periodikum=The New York Times|dátum=2024-07-17|dátum prístupu=2024-08-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Stephanie|priezvisko=Saul|dátum archivácie=2024-07-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20240717104304/https://www.nytimes.com/2024/07/17/us/jd-vance-yale-law-school.html}}</ref> V rokoch 2016 až 2017 pôsobil ako riaditeľ vo firme Petera Thiela Mithril Capital.<ref>{{Citácia periodika|titul=Peter Thiel’s Mithril Capital Raises $850 Million VC Fund|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2017-01-20/peter-thiel-s-mithril-capital-raises-850-million-vc-fund|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2017-01-20|dátum prístupu=2024-08-03|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Hillbilly Elegy' author JD Vance is running for Senate as a savior of the Rust Belt. Insiders and experts say that reputation is unearned. | url = https://www.businessinsider.com/jd-vance-venture-capital-opioid-nonprofit-tech-record-ohio-senate-2021-8 | vydavateľ = Business Insider | dátum prístupu = 2024-08-03 | jazyk = en-US | meno = Adam Wren, Meghan | priezvisko = Morris}}</ref> === Písanie === [[Súbor:Small_Talks_DC-_Securing_the_American_Dream_for_Young_Children_(37629711710)_(a).jpg|náhľad| Vance v roku 2017]] V júni 2016 vydalo vydavateľstvo Harper Vanceovu knihu ''Hillbilly Elegy: A Memoir of a Family and Culture in Crisis''. V rokoch 2016 a 2017 bola na zozname bestsellerov ''The New York Times''. ''[[The New York Times|Denník New York Times]]'' ju označil za „jednu zo šiestich najlepších kníh, ktoré pomáhajú porozumieť Trumpovej výhre.“<ref>{{Citácia periodika|titul=6 Books to Help Understand Trump’s Win|url=https://www.nytimes.com/2016/11/10/books/6-books-to-help-understand-trumps-win.html|periodikum=The New York Times|dátum=2016-11-09|dátum prístupu=2024-08-03|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=The New York|priezvisko=Times|dátum archivácie=2016-11-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20210215222900/https://www.nytimes.com/2016/11/10/books/6-books-to-help-understand-trumps-win.html}}</ref> ''[[The Washington Post]]'' nazval Vancea „hlasom hrdzavého pásu“,<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Hillbilly Elegy’ made J.D. Vance the voice of the Rust Belt. But does he want that job?|url=https://www.washingtonpost.com/lifestyle/style/hillbilly-elegy-made-jd-vance-the-voice-of-the-rust-belt-but-does-he-want-that-job/2017/02/06/fa6cd63c-e882-11e6-80c2-30e57e57e05d_story.html|periodikum=Washington Post|dátum=2023-05-24|dátum prístupu=2024-08-03|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Karen|priezvisko=Heller}}</ref> kým ''The New Republic'' ho kritizoval ako „obľúbeného chudobného bieleho človeka liberálnych médií“ a „falošného proroka modrej Ameriky.“<ref>{{Citácia periodika|titul=J.D. Vance, the False Prophet of Blue America|url=https://newrepublic.com/article/138717/jd-vance-false-prophet-blue-america|periodikum=The New Republic|dátum prístupu=2024-08-03|issn=0028-6583|priezvisko=Jones|meno=Sarah|vydavateľ=The New Republic|dátum=2016-11-17}}</ref> Ekonóm William Easterly, rodák zo [[Západná Virgínia|Západnej Virgínie]], knihu kritizoval a napísal: „Nedbalé analýzy zbierok ľudí – pobrežných elít, moslimov, prisťahovalcov, ľudí bez vysokoškolského vzdelania, a tak ďalej – sa stali bežnými. A škodí to našej politike."<ref>{{Citácia periodika|titul=Stereotypes Are Poisoning American Politics|url=https://www.bloomberg.com/view/articles/2016-12-16/stereotypes-are-poisoning-american-politics|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2016-12-16|dátum prístupu=2024-08-03|jazyk=en|priezvisko=Easterly|meno=William R.|dátum archivácie=2017-11-15|url archívu=https://web.archive.org/web/20171115152947/https://www.bloomberg.com/view/articles/2016-12-16/stereotypes-are-poisoning-american-politics}}</ref> Vance bol prispievateľom [[CNN]] začiatkom roka 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rebel Yale: Reading and Feeling “Hillbilly Elegy” | url = https://lareviewofbooks.org/article/rebel-yale-reading-feeling-hillbilly-elegy | vydavateľ = Los Angeles Review of Books | dátum vydania = 2018-01-10 | dátum prístupu = 2024-08-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CNN Strengthens its Roster of Commentators and Contributors | url = https://www.adweek.com/tvnewser/cnn-bolsters-its-roster-of-commentators-and-contributors/ | vydavateľ = www.adweek.com | dátum vydania = 2017-01-17 | dátum prístupu = 2024-08-03 | jazyk = en-US}}</ref> V apríli 2017 sa americký režisér Ron Howard prihlásil na réžiu filmovej verzie ''Hillbilly Elegy'', ktorá bola uvedená vo vybraných kinách 11. novembra 2020. Film bol vydaný na [[Netflix|Netflixe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Amy Adams and Glenn Close Are Unrecognizable in Thrilling First Trailer for Netflix's Hillbilly Elegy | url = https://people.com/movies/amy-adams-glenn-close-netfli-hillbilly-elegy-trailer/ | vydavateľ = Peoplemag | dátum prístupu = 2024-08-03 | jazyk = en}}</ref> === Our Ohio Renewal === V decembri 2016 Vance vyhlásil, že sa plánuje presťahovať do Ohia a zváži založenie neziskovej organizácie alebo kandidatúru na verejnú funkciu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Analysis {{!}} The Daily 202: Why the author of ‘Hillbilly Elegy’ is moving home to Ohio|url=https://www.washingtonpost.com/news/powerpost/paloma/daily-202/2016/12/21/daily-202-why-the-author-of-hillbilly-elegy-is-moving-home-to-ohio/5859da6ee9b69b36fcfeaf48/|periodikum=Washington Post|dátum=2020-07-17|dátum prístupu=2024-08-14|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=James|priezvisko=Hohmann}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heller | meno = Karen | titul = ‘Hillbilly Elegy’ made J.D. Vance the voice of the Rust Belt. But does he want that job? | url = https://www.washingtonpost.com/lifestyle/style/hillbilly-elegy-made-jd-vance-the-voice-of-the-rust-belt-but-does-he-want-that-job/2017/02/06/fa6cd63c-e882-11e6-80c2-30e57e57e05d_story.html | dátum vydania = 2017-02-06 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = The Washington Post | jazyk = en}}</ref> V Ohiu založil organizáciu Our Ohio Renewal, zameranú na vzdelávanie, závislosť a iné „sociálne neduhy“, o ktorých sa zmienil vo svojej knihe.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fowler | meno = Stephen | titul = Trump names Ohio Sen. J.D. Vance as vice presidential running mate | url = https://www.npr.org/2024/07/15/nx-s1-5040236/jd-vance-vice-president-trump-rnc | dátum vydania = 2024-07-15 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = NPR | jazyk = en}}</ref> Podľa archívneho záznamu webovej stránky neziskovej organizácie z roku 2017 boli členmi poradnej rady Keith Humphreys, Jamil Jivani, Yuval Levin a Sally Satel. Podľa archivácie webovej stránky z roku 2020 títo štyria zostali na týchto pozíciách počas celej existencie organizácie. Our Ohio Renewal sa skončila po necelých dvoch rokoch s miernymi úspechmi.<ref name=":2" /> Podľa Jivaniho, riaditeľa pre právo a politiku organizácie, jej prácu narušila jeho vlastná diagnóza rakoviny.<ref name="Jivani">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cbc.ca/news/politics/jd-vance-jamil-jivani-best-friends-trump-vp-1.7265268 | priezvisko = Tasker | meno = John Paul | titul = This Conservative MP is 'best friends' with Trump running mate J.D. Vance | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = CBC | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=J.D. Vance’s First Attempt to Renew Ohio Crumbled Quickly|url=https://www.nytimes.com/2022/10/08/us/politics/jd-vance-ohio-senate-nonprofit.html|periodikum=The New York Times|dátum=2022-10-08|dátum prístupu=2024-08-14|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=David A.|priezvisko=Fahrenthold}}</ref> Počas Vanceovej kampane do Senátu USA v roku 2022 Tim Ryan, demokratický kandidát, povedal, že organizácia bola zásterkou pre Vanceove politické ambície, pričom poukázal na správy, že organizácia platila politického poradcu Vancea a vykonávala prieskumy verejnej mienky, zatiaľ čo jej snahy riešiť závislosti zlyhali. Vance túto charakteristiku poprel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ohio U.S. Senate Debate {{!}} C-SPAN.org | url = https://www.c-span.org/video/?523437-1/ohio-us-senate-debate | vydavateľ = www.c-span.org | dátum prístupu = 2024-08-14}}</ref> Správa z roku 2021 od ''Business Insider'' odhalila, že daňové priznania Our Ohio Renewal ukázali, že v prvom roku minula viac na „služby riadenia“ poskytované jej výkonným riaditeľom Jai Chabriom, ktorý tiež pôsobil ako Vanceov hlavný politický poradca, než na programy na boj proti zneužívaniu opiátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = We found tax records showing 'Hillbilly Elegy' author JD Vance's anti-opioid nonprofit faltered | url = https://www.businessinsider.com/jd-vance-anti-opioid-nonprofit-our-ohio-renewal-senate-campaign-2021-8 | vydavateľ = Business Insider | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US | meno = Adam | priezvisko = Wren | priezvisko2 = Morris | meno2 = Meghan}}</ref> Podľa [[Associated Press]] (AP) bol najväčší úspech charitatívnej organizácie vyslanie psychiatričky Sally Satelovej do apalačského regiónu v Ohiu na ročný pobyt v roku 2018, poznačený väzbami medzi Satelovou, jej zamestnávateľom, American Enterprise Institute (AEI), a Purdue Pharma, vo forme výmeny znalostí medzi Satelovou a Purdue a finančnej podpory od Purdue AEI, ako sa zistilo pri vyšetrovaní ProPublica 2019. V e-maile adresovanom agentúre AP Satelová poprela, že by mala akýkoľvek vzťah s Purdue alebo by vedela o daroch Purdue pre AEI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vance's anti-drug charity enlisted doctor echoing Big Pharma | url = https://apnews.com/article/2022-midterm-elections-entertainment-health-175153d8a80d93b2c9c6654a6a730de9 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2022-08-18 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside Purdue Pharma’s Media Playbook: How It Planted the Opioid “Anti-Story” | url = https://www.propublica.org/article/inside-purdue-pharma-media-playbook-how-it-planted-the-opioid-anti-story | vydavateľ = ProPublica | dátum vydania = 2019-11-19 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = David | priezvisko = Armstrong}}</ref> == Senát USA == === Kampaň v roku 2022 === [[Súbor:2022_United_States_Senate_election_in_Ohio_results_map_by_county.svg|alt=Final results by county|náhľad|210x210bod|Výsledky senátorských volieb v Ohiu v roku 2022<br>{{Colorbox|red}} JD Vance<br>{{Colorbox|blue}} Tim Ryan]] Začiatkom roka 2018 Vance zvažoval kandidatúru do [[Senát Spojených štátov|amerického Senátu]] proti úradujúcemu Sherrodovi Brownovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = J.D. Vance Is Now Seriously Considering Running For Senate In Ohio | url = https://www.buzzfeednews.com/article/henrygomez/jd-vance-is-now-seriously-considering-running-for-senate-in | vydavateľ = BuzzFeed News | dátum vydania = 2018-01-10 | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en | meno = Henry J. | priezvisko = Gomez}}</ref>, ale nekandidoval.<ref>{{Cite news|title=Middletown native and Ohio State grad decides against Senate run|url=https://www.daytondailynews.com/news/local/middletown-native-and-ohio-state-grad-decides-against-senate-run/hqT6uM1G7soK9mKu3pXDAN/|access-date=July 8, 2021}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210709191423/https://www.daytondailynews.com/news/local/middletown-native-and-ohio-state-grad-decides-against-senate-run/hqT6uM1G7soK9mKu3pXDAN/ |date=2021-07-09 }}</ref> V marci 2021 dal Peter Thiel 10 miliónov dolárov na Protect Ohio Values, super PAC vytvorené vo februári na podporu potenciálnej Vanceovej kandidatúry.<ref name="Bloomberg 2021-03-15">{{Cite news|title=Peter Thiel, Mercers Back a Potential J.D. Vance Senate Run|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-03-15/peter-thiel-mercer-family-back-potential-j-d-vance-senate-run|access-date=April 13, 2021}}</ref><ref>{{Cite news|title=J.D. Vance's Potential Senate Campaign Is Shaping Up as a Vicious Assault on People Like J.D. Vance|url=https://slate.com/news-and-politics/2021/03/jd-vance-senate-campaign-sleazy-populism.html|access-date=April 13, 2021}}</ref><ref>{{Cite news|title=Super PAC supporting potential Senate candidate J.D. Vance gets $10 million donation from PayPal cofounder|url=https://www.cincinnati.com/story/news/politics/elections/2021/03/15/super-pac-supporting-possible-ohio-senate-candidate-j-d-vance-gets-10-m-donation-peter-thiel/4700540001/|access-date=March 16, 2021}}</ref> Nezverejnenú sumu prispel aj Robert Mercer.<ref name="Bloomberg 2021-03-15" /> V apríli Vance prejavil záujem uchádzať sa o miesto v Senáte, ktoré uvoľnil Rob Portman.<ref name="Axios 2021-04-30">{{Cite news|title=J.D. Vance tells associates he plans to run for Senate in Ohio|url=https://www.axios.com/jd-vance-ohio-senate-4f3455d1-20c0-428b-8569-a9d11306ba9f.html|access-date=April 30, 2021}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210418163541/https://www.axios.com/jd-vance-ohio-senate-4f3455d1-20c0-428b-8569-a9d11306ba9f.html |date=2021-04-18 }}</ref> Vance oficiálne vyhlásil svoju kandidatúru 1. júla 2021. Bola to jeho prvá kampaň za verejnú funkciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Arkin | meno = James | titul = J.D. Vance joins already chaotic Ohio Senate primary | url = https://www.politico.com/news/2021/07/01/jd-vance-ohio-senate-primary-497754 | dátum vydania = 2021-07-01 | dátum prístupu = 2024-08-12 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> 3. mája 2022 vyhral republikánske primárky so ziskom 32% hlasov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shivaram | meno = Deepa | titul = After Trump's endorsement, J.D. Vance wins a crowded Ohio GOP Senate race, the AP says | url = https://www.npr.org/2022/05/03/1095662187/ohio-republican-senate-primary-results-vance-trump | dátum vydania = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2024-08-12 | vydavateľ = NPR | jazyk = en}}</ref> porazil viacerých kandidátov vrátane Josha Mandela (23%) a Matta Dolana (22%). 8. novembra vo všeobecných voľbách Vance porazil [[Demokratická strana (USA)|demokratického]] kandidáta Tima Ryana s 53% hlasov k Ryanovým 47%. Tento podiel hlasov sa v porovnaní s ostatnými republikánmi z Ohia považoval za nedostatočný výkon, najmä pri guvernérských voľbách, ktoré sa konali v ten istý deň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance breaks polling records in the worst way | url = https://www.businessinsider.com/jd-vance-lowest-vice-president-approval-rating-republican-convention-2024-7 | vydavateľ = Business Insider | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en-US | meno = Alice Tecotzky, John L. | priezvisko = Dorman}}</ref> Zatiaľ čo Vance predtým často hláskoval svoje meno s bodkami za iniciálami svojich krstných mien („J.D.“) – vrátane publikácie ''Hillbilly Elegy'' – po tom, ako sa stal kandidátom na úrad, od tohto štýlu upustil odstránením bodiek („JD“). === Obdobie === [[Súbor:Senator Vance official portrait. 118th Congress.jpg|thumb|Senátor Vance v roku 2023]] 3. januára 2023 Vance zložil prísahu do Senátu ako člen 118. Kongresu Spojených štátov amerických, ako prvý americký senátor z Ohia bez predchádzajúcich politických skúseností od [[John Glenn|Johna Glenna]], ktorý nastúpil do úradu v roku 1974. Údaje z polovice júla 2024 ukázali, že Vance mal 45 senátnych prejavov a sponzoroval 57 legislatívnych návrhov zákonov, z ktorých žiadny neprešiel senátom; bol tiež spolupredkladateľom 288 zákonov, z ktorých dva prešli Senátom aj Snemovňou, ale prezident Biden ich vetoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance's Senate record: No new laws, but a platform to spread ideas | url = https://spectrumnews1.com/oh/columbus/news/2024/07/19/jd-vance-senate-record | vydavateľ = spectrumnews1.com | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en}}</ref> Vanceova práca v Senáte zahŕňala: * Podporoval návrh zákona spolu so senátorom Raphaelom Warnockom ([[Demokratická strana (USA)|D]]-[[Georgia (štát USA)|GA]]) na zníženie ceny inzulínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance has broken with GOP on key healthcare policies - Washington Examiner | url = https://www.washingtonexaminer.com/policy/healthcare/3085745/jd-vance-broken-with-gop-key-healthcare-policies/ | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en-US | meno = Gabrielle M. | priezvisko = Etzel}}</ref> * Spolupracoval so senátorkou Elizabeth Warrenovou (D-[[Massachusetts|MA]]) s cieľom obmedziť platy vedúcich pracovníkov v prípade zlyhania veľkých bánk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Zachary Warmbrodt | titul = Elizabeth Warren, J.D. Vance team up on bank CEO crackdown | url = https://www.politico.com/news/2023/06/01/warren-vance-failed-banking-crackdown-bill-00099579 | dátum vydania = 2023-06-01 | dátum prístupu = 2024-08-12 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> * Spolu so snemovníčkou Marjorie Taylor Greene ([[Republikánska strana (USA)|R]]-GA14) predstavili zákon, ktorý by kriminalizoval rodovo príslušnú starostlivosť maloletých s trestom až 12 rokov väzenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What We Know About J.D. Vance's Legislative Action on Criminal Justice | url = https://www.themarshallproject.org/2024/07/17/what-we-know-from-sen-j-d-vance-s-legislative-action-on-criminal-justice-issues | vydavateľ = The Marshall Project | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en | meno = Doug | priezvisko = Livingston}}</ref> Vance tiež hlasoval proti zvýšeniu dlhového stropu a postavil sa proti konečnému schváleniu zákona o fiškálnej zodpovednosti z roku 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Folley | meno = Aris | titul = Here are the senators who voted against the bill to raise the debt ceiling | url = https://thehill.com/homenews/senate/4031302-here-are-the-senators-who-voted-against-the-bill-to-raise-the-debt-ceiling/ | dátum vydania = 2023-06-01 | dátum prístupu = 2024-08-12 | vydavateľ = The Hill | jazyk = en}}</ref> Vance bol kritizovaný za jeho oneskorenú reakciu na vykoľajenie vlaku v East Palestine v štáte Ohio v roku 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ohio governor reacts to JD Vance video, confirms creek 'very near' derailment is 'severely contaminated' | url = https://www.foxnews.com/politics/ohio-governor-reacts-jd-vance-video-confirms-creek-derailment-severely-contaminated | vydavateľ = Fox News | dátum vydania = 2023-02-17 | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en-US | meno = Chris | priezvisko = Pandolfo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allen | meno = Mike | titul = Axios interview: Sen. J.D. Vance sees "our people" hurt by derailment | url = https://www.axios.com/2023/02/23/jd-vance-ohio-train-derailment-interview | dátum vydania = 2023-02-23 | dátum prístupu = 2024-08-12 | vydavateľ = Axios | jazyk = en}}</ref> Jeho úrad vydal oficiálne vyhlásenie 13. februára 2023, desať dní po vykoľajení, hoci Vance vydal správu o vykoľajení na sociálne siete deň po tom, čo k nemu došlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Timing of J.D. Vance's official statement on derailment stirs critics | url = https://www.newsweek.com/jd-vance-slammed-delayed-statement-ohio-train-derailment-1780954 | vydavateľ = Newsweek | dátum vydania = 2023-02-13 | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en | meno = Kaitlin | priezvisko = Lewis}}</ref> 26. februára 2023 napísal Vance do ''[[The Washington Post]]'' komentár, v ktorom podporil poskytovanie prostriedkov v štýle PPP tým, ktorých sa dotklo vykoľajenie, čo niektorí republikánski senátori kritizovali.<ref>{{Citácia periodika|titul=Opinion {{!}} A PPP plan for East Palestine|url=https://www.washingtonpost.com/opinions/2023/02/26/jd-vance-east-palestine-train-derailment-recovery/|periodikum=Washington Post|dátum=2023-03-01|dátum prístupu=2024-08-12|issn=0190-8286|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Weaver | meno = Al | titul = Vance pitches PPP for Ohio while other Republicans say to wait | url = https://www.wkbn.com/hill-politics/vance-pitches-ppp-for-ohio-while-other-republicans-say-to-wait/ | dátum vydania = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2024-08-12 | vydavateľ = WKBN | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230302072841/https://www.wkbn.com/hill-politics/vance-pitches-ppp-for-ohio-while-other-republicans-say-to-wait/ | dátum archivácie = 2023-03-02 }}</ref> 1. marca 2023 Vance, Brown a senátori John Fetterman, Bob Casey, Josh Hawley a Marco Rubio predložili dvojstrannú legislatívu, ktorá má zabrániť vykoľajeniam, ako bolo to v East Palestine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SENATORS VANCE, BROWN TO INTRODUCE BIPARTISAN LEGISLATION TO PREVENT TRAIN DERAILMENT DISASTERS | url = https://www.vance.senate.gov/press-releases/senators-vance-brown-to-introduce-bipartisan-legislation-to-prevent-train-derailment-disasters/ | dátum vydania = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en-US | priezvisko = Staff | url archívu = https://web.archive.org/web/20230301150638/https://www.vance.senate.gov/press-releases/senators-vance-brown-to-introduce-bipartisan-legislation-to-prevent-train-derailment-disasters/ | dátum archivácie = 2023-03-01 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ohio Senators J.D. Vance, Sherrod Brown co-sponsor rail safety bill after fiery derailment in East Palestine | url = https://www.wcpo.com/news/government/state-government/ohio-state-government-news/ohio-senators-j-d-vance-sherrod-brown-co-sponsor-rail-safety-bill-after-fiery-derailment-in-east-palestine | vydavateľ = WCPO 9 Cincinnati | dátum vydania = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2024-08-12 | jazyk = en}}</ref> == Viceprezident USA == [[Súbor:Trump_family_box_at_2024_RNC_day_1_(1)_(5x4).png|náhľad| Vance a Trump stoja vedľa seba počas prvej noci Republikánskeho národného zhromaždenia v roku 2024]] === Kampaň === 31. januára 2023 Vance podporil bývalého prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] v prezidentských primárkach [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]] v roku 2024. Dňa 15. júla 2024, v prvý deň Republikánskeho národného zhromaždenia, Trump oznámil, že si za svojho kandidáta vybral Vancea v príspevku na sociálnej sieti Truth Social.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump picks Ohio Sen. JD Vance for vice president | url = https://www.nbcnews.com/politics/2024-election/trump-vice-president-running-mate-pick-jd-vance-rcna157485 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2024-07-15 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en}}</ref> 17. júla, v tretí deň zhromaždenia, Vance prijal nomináciu na post Trumpovho spolukandidáta,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance introduces himself as Trump's running mate and makes direct appeal to his native Rust Belt | url = https://apnews.com/article/trump-vance-rnc-2024-67880a3003a69938aebd3ac8a586dc65 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en}}</ref> čím sa stal prvým námorným veteránom na prezidentskej kandidátnej listine v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance's Marine Corps Service Would Set Him Apart from Most Vice Presidents | url = https://www.military.com/daily-news/2024/07/16/jd-vances-marine-corps-service-would-set-him-apart-most-vice-presidents.html | vydavateľ = Military.com | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = Drew F. | priezvisko = Lawrence}}</ref> Trumpovi dvaja najstarší synovia, Donald Trump Jr. a Eric Trump, sa zasadzovali za to, aby ich otec vybral Vancea. Niekoľko predstaviteľov médií a priemyslu údajne lobovalo za to, aby bol Vance na prezidentskej kandidátke, vrátane [[Elon Musk|Elona Muska]], Davida O. Sacksa a [[Tucker Carlson|Tuckera Carlsona]].<ref>{{Citácia periodika|titul=How Tucker Carlson and Elon Musk Secretly Lobbied Trump on J.D. Vance|url=https://newrepublic.com/post/183888/tucker-carlson-elon-musk-secretly-lobbied-trump-jd-vance|periodikum=The New Republic|dátum prístupu=2024-08-14|issn=0028-6583}}</ref> Think tank [[The Heritage Foundation|Heritage Foundation]], ktorý pripravil Projekt 2025, súkromne loboval, aby sa Vance stal Trumpovým viceprezidentom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Outside RNC, conservative group defends its Project 2025 guidebook as Democrats ramp up critiques | url = https://apnews.com/article/rnc-republicans-heritage-foundation-project-2025-8cce6cfef6f5bdf45269146739222f80 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-07-15 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en}}</ref> Musk zareagoval na Trumpov výber viceprezidenta niekoľko hodín po jeho vyhlásení a povedal, že republikánska kandidátka „znie víťazstvom“. David Sacks, prominentný darca Republikánskej strany a rizikový kapitalista [[Silicon Valley|zo Silicon Valley]], napísal na Twitteri: „Toto je, koho chcem po Trumpovom boku: amerického vlastenca.“ V roku 2022 dal Sacks Vanceovej senátnej kampani 900 000 dolárov a Peter Thiel pridal 15 miliónov dolárov. Zatiaľ čo sa pôvodne uvádzalo, že [[Elon Musk]] bude prispievať na kampaň 45 milión dolárov mesačne,<ref>{{Citácia periodika|titul=Silicon Valley Heavyweights, Including Elon Musk, Rally Behind J.D. Vance VP Pick|url=https://www.wired.com/story/silicon-valley-elon-musk-rally-behind-vance-vp/|periodikum=Wired|dátum prístupu=2024-08-14|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=Makena|priezvisko=Kelly}}</ref> Musk neskôr povedal, že plánuje darovať „oveľa nižšie sumy.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surprise: Elon Musk Says He Isn’t Actually Donating $45 Million a Month to Trump | url = https://www.vanityfair.com/news/story/elon-musk-not-donating-45-million-a-month-to-donald-trump | vydavateľ = Vanity Fair | dátum vydania = 2024-07-24 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US | meno = Eric | priezvisko = Lutz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump says Elon Musk 'never told me' he would pledge $45 million a month to campaign | url = https://www.cnbc.com/2024/07/25/trump-elon-musk-45-million-campaign.html | vydavateľ = CNBC | dátum vydania = 2024-07-25 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = Kevin | priezvisko = Breuninger}}</ref> Komentátori médií poznamenali, že Vance by mohol posilniť republikánske postavenie v [[Midwest (USA)|americkom stredozápade]]. David A. Graham z ''The Atlantic'' napísal, že Vance „prináša do republikánskej kandidátky mladosť a intelekt“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Next Republican Leader | url = https://www.theatlantic.com/politics/archive/2024/07/jd-vance-trump-vice-president/679021/ | dátum vydania = 2024-07-15 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = David A. | priezvisko = Graham}}</ref> Catherine Lucey a John McCormick z ''The Wall Street Journal'' napísali, že Vance „ponúka Trumpovi prirodzeného nástupcu jeho hnutia MAGA“ kvôli jeho populistickým postojom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lucey | meno = Catherine | titul = JD Vance Offers Trump a Fresh Face With a MAGA Profile | url = https://www.wsj.com/politics/elections/j-d-vance-offers-trump-a-fresh-face-with-a-maga-profile-034d3083 | dátum vydania = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = The Wall Street Journal | meno2 = John | priezvisko2 = McCormick | jazyk = en}}</ref> Je tak vnímaný ako kandidát, ktorý by mohol zvýšiť volebnú účasť medzi lojálnymi voličmi bývalého prezidenta.<ref>{{Citácia periodika|titul=JD Vance once called Trump 'America's Hitler'. Today he's his vice-presidential nominee|url=https://www.abc.net.au/news/2024-07-16/trump-vice-president-candidate-chosen-jd-vance/104101468|periodikum=ABC News|dátum=2024-07-15|dátum prístupu=2024-08-14|jazyk=en-AU}}</ref> [[Associated Press|Agentúra AP]] uviedla, že Vance by mohol pomôcť poskytnúť nové zdroje financovania Trumpovej kampani, najmä tie, ktoré sú spojené s technologickým priemyslom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD said Trump could be 'America's Hitler'. Now he might join him in the White House | url = https://www.9news.com.au/world/who-is-jd-vance-us-election-donald-trump-pick-for-vice-president-running-mate/83b4981d-1b98-4a15-80f4-e3dc83a2c892 | vydavateľ = www.9news.com.au | dátum vydania = 2024-07-16 | dátum prístupu = 2024-08-14}}</ref> 15. mája 2024 sa Trump zúčastnil súkromnej fundraisingovej večere s Vanceom v [[Cincinnati]] v hodnote 50 000 dolárov na hlavu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump to hold Ohio fundraiser with VP contender JD Vance | url = https://www.nbcnews.com/politics/2024-election/trump-hold-ohio-fundraiser-vp-contender-jd-vance-rcna150127 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2024-05-01 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en}}</ref> Medzi hosťami boli Chris Bortz a republikánsky fundraiser Nate Morris.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Donald Trump was spotted at Northern Kentucky/Cincinnati airport. Why? Who was he with? | url = https://www.yahoo.com/news/donald-trump-spotted-northern-kentucky-140014494.html | vydavateľ = Yahoo News | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US}}</ref> Vance sa objavil na významných konzervatívnych politických stretnutiach a v júni 2024 bol označený za potenciálneho kandidáta pre Trumpa.<ref>{{Citácia periodika|titul=JD Vance VP Speculation Caps Rise From Poverty to Washington|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-06-20/trump-s-vp-candidates-jd-vance-famous-for-hillbilly-elegy-on-shortlist|periodikum=Bloomberg.com|dátum=2024-06-20|dátum prístupu=2024-08-14|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ohio’s JD Vance could be Donald Trump’s running mate. What would happen to his Senate seat if he wins? | url = https://www.cleveland.com/news/2024/06/ohios-jd-vance-could-be-donald-trumps-running-mate-what-would-happen-to-his-senate-seat-if-he-wins.html | vydavateľ = cleveland | dátum vydania = 2024-06-23 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = cleveland com | priezvisko = Andrew J. Tobias}}</ref> V júli 2024 odhalil bývalý Vanceov priateľ z Yale médiam komunikácie medzi ním a Vanceom v rokoch 2014 až 2017, pričom tvrdil, že Vance „zmenil [svoj] názor na doslova každý predstaviteľný problém, ktorý ovplyvňuje každodenných Američanov“ v honbe za „politickou mocou a bohatstvom.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance’s former Yale classmate and friend says emails show political transformation on ‘literally every imaginable issue’ {{!}} CNN Politics | url = https://edition.cnn.com/2024/07/29/politics/jd-vance-yale-friend-political-transformation-trump/index.html | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Bradner}}</ref> V júli 2024, keď prezident [[Joe Biden]] stiahol svoju kandidatúru na znovuzvolenie a jeho viceprezidentka [[Kamala Harrisová]] sa stala prezidentskou kandidátkou, Vance na súkromnej zbierke povedal, že „zlou správou je, že Kamala Harris nemá na sebe rovnakú váhu ako Joe Biden... Kamala Harrisová sa očividne netrápi rovnakými vecami ako Joe Biden“; o deň neskôr Vance pre médiá povedal: „Nemyslím si, že sa politický kalkul vôbec mení“, či už by bol demokratickým kandidátom Biden alebo Harrisová.<ref>{{Citácia periodika|titul=Vance tells donors Harris change was a ‘sucker punch,’ at odds with campaign|url=https://www.washingtonpost.com/politics/2024/07/29/jd-vance-kamala-harris-campaign/|periodikum=Washington Post|dátum=2024-07-31|dátum prístupu=2024-08-14|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Isaac|priezvisko=Arnsdorf}}</ref> 1. októbra sa Vance zúčastnil viceprezidentskej debaty proti demokratickému nominantovi na viceprezidenta [[Tim Walz|Timovi Walzovi]]. Po debate boli diváci rovnomerne rozdelení medzi tých, ktorí si mysleli že vyhral Vance, a tých, ktorí si mysleli, že vyhral Walz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who won the VP debate? Here's what debate watchers said in CBS News poll - CBS News | url = https://www.cbsnews.com/news/cbs-news-vp-debate-poll-2024/ | vydavateľ = www.cbsnews.com | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en-US | meno = Jennifer De | priezvisko = Pinto | meno2 = Fred | priezvisko2 = Backus | meno3 = Kabir | priezvisko3 = Khanna}}</ref> Komentátori viacerých denníkov však označili za víťaza Vancea.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Douthat | meno = Ross | titul = Vance’s Dominant Debate Performance Shows Why He’s Trump’s Running Mate | url = https://www.nytimes.com/2024/09/25/opinion/vance-winning-debate.html | dátum vydania = 2024-10-01 | dátum prístupu = 2024-11-08 | vydavateľ = [[The New York Times]] | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Opinion: JD Vance won the debate with Tim Walz, hands down | url = https://www.latimes.com/opinion/story/2024-10-01/vice-president-debate-jd-vance-tim-walz | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum prístupu = 2024-11-08 | jazyk = en-US | meno = Scott | priezvisko = Jennings}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = It was a very Midwestern debate. And Vance won. | url = https://www.politico.com/news/2024/10/02/vance-walz-who-won-vp-debate-roundtable-00181905 | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum prístupu = 2024-11-08 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> ==== Komentáre k bezdetným ženám ==== Krátko po tom, čo bol Vance vymenovaný za Trumpovho viceprezidenta bol kritizovaný za to, že v rozhovore pre Fox News v roku 2021 povedal: „V tejto krajine sme v skutočnosti riadení cez demokratov, cez našich korporátnych oligarchov, bandou bezdetných mačacích dám, ktorú sú frustrované zo svojich vlastných životov a rozhodnutí, ktoré urobili, a tak chcú frustrovať aj zvyšok krajiny."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance slammed for 'childless cat ladies' comment | url = https://abcnews.go.com/Politics/jd-vance-slammed-childless-cat-ladies-comment/story?id=112272258 | vydavateľ = ABC News | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = A. B. C. | priezvisko = News}}</ref> Tieto vyplavané komentáre vyvolali okamžitú reakciu v správach a na sociálnych sieťach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vance's 'childless cat ladies' comment sparks uproar from Swift fans: 'Armageddon is coming' | url = https://www.usatoday.com/story/entertainment/celebrities/2024/07/24/taylor-swift-jd-vance-childless-cat-ladies/74525531007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US | meno = Natalie Neysa | priezvisko = Alund}}</ref> [[Jennifer Anistonová]], ktorá verejne hovorila o svojich problémoch s plodnosťou, kritizovala Vancea v príbehu [[Instagram|na Instagrame]] a napísala: "Naozaj nemôžem uveriť, že také slová prichádzajú od potenciálneho viceprezidenta Spojených štátov."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jennifer Aniston slams JD Vance over 'childless cat ladies' comment from resurfaced interview | url = https://www.nbcnews.com/news/us-news/jennifer-aniston-slams-jd-vance-childless-cat-ladies-comment-resurface-rcna163633 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2024-07-25 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en}}</ref> Akonáhle sa komentáre stali virálnymi, moderátorka relácie od MSNBC ''Morning Joe'' Mika Brzezinski zosmiešnila Vancea tým, že sa objavila v jej šou, hladkala mačku, ktorá jej sedela na kolenách, a pýtala sa: "Moje deti sú už staršie. Robí ma to bezdetnou? Chcem splniť podmienky."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rissman | meno = Kelly | titul = JD Vance’s sexist comments on ‘childless cat ladies’ like Kamala Harris go viral again | url = https://www.the-independent.com/news/world/americas/us-politics/kamala-harris-jd-vance-childless-cat-lady-b2584852.html | dátum vydania = 2024-07-24 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = The Independent | jazyk = en}}</ref> Dňa 26. júla 2024 Vance objasnil svoje poznámky v ''The Megyn Kelly Show'' slovami: „Toto nie je kritika ľudí, ktorí nemajú deti“ a „ide o kritiku Demokratickej strany za to, že sa stala protirodinnou a protidetskou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Samuels | meno = Brett | titul = Vance defends ‘sarcastic’ ‘childless cat ladies’ remarks amid blowback | url = https://thehill.com/homenews/campaign/4794753-vance-childless-cat-ladies-blowback/ | dátum vydania = 2024-07-26 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = The Hill | jazyk = en}}</ref> Po reakcii na rozhovor pre Fox News sa objavili ďalšie komentáre, ktoré Vance urobil v rozhovoroch o ženách a bezdetných ľuďoch. V rozhovore pre podcast z roku 2020 povedal, že bezdetnosť „robí ľudí viac sociopatickými a v konečnom dôsledku celú našu krajinu o niečo menej, menej mentálne stabilnú.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sforza | meno = Lauren | titul = Vance: ‘Childless people’ in US leadership ‘more sociopathic’ | url = https://thehill.com/homenews/campaign/4799959-vance-criticizes-childless-people/ | dátum vydania = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = The Hill | jazyk = en}}</ref> Vance tiež v rozhovore pre ''The Charlie Kirk Show'' v marci 2021 navrhol, aby boli ľudia bez detí zdaňovaní vyššou sadzbou ako tí s deťmi, pričom dodal, že Spojené štáty by mali „odmeňovať veci, ktoré považujeme za dobré“ a „trestať veci, ktoré považujeme za zlé.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vance argued for higher tax rate on childless Americans in 2021 interview | url = https://abcnews.go.com/US/vance-argued-higher-tax-rate-childless-americans-2021/story?id=112284318 | vydavateľ = ABC News | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = A. B. C. | priezvisko = News}}</ref> V rozhovore pre ''The Federalist Radio Hour'' v máji 2021 Vance povedal: „Myslím si, že musíme ísť do vojny proti ideológii proti deťom, ktorá v našej krajine existuje“, a nazval novinárov, ktorí obhajujú, aby ženy išli za kariérou namiesto toho, aby mali deti, za „smutných, osamelých a úbohých.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = J.D. Vance Urged the Right to 'Go to War' With People Who Don't Want Kids | url = https://www.rollingstone.com/politics/politics-news/trump-jd-vance-war-kids-1235070878/ | dátum vydania = 2024-07-30 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US | meno = Nikki McCann Ramirez,Andrew | priezvisko = Perez | meno2 = Nikki McCann | priezvisko2 = Ramirez | meno3 = Andrew | priezvisko3 = Perez}}</ref> === Pôsobenie === 5. novembra 2024 vyhrali Trump a Vance v [[Prezidentské voľby v USA v roku 2024|prezidentských voľbách]] nad Harrisovou a Walzom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Kamala Harris to Concede Election to Donald Trump|url=https://www.nytimes.com/2024/11/06/us/politics/harris-concession-speech-address-time.html|periodikum=The New York Times|dátum=2024-11-06|dátum prístupu=2025-01-31|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Remy|priezvisko=Tumin|meno2=Katie|priezvisko2=Rogers}}</ref> 20. januára 2025 bol Vance inaugurovaný za 50. viceprezidenta Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Watch: JD Vance sworn in as vice president {{!}} CNN Politics | url = https://edition.cnn.com/2025/01/20/politics/video/jd-vance-sworn-in-vice-president-digvid | dátum vydania = 2025-01-20 | dátum prístupu = 2025-01-31 | jazyk = en | meno = ONTARIA | priezvisko = WOODS}}</ref> Vance je vo veku 40 rokov pri inaugurácii tretím najmladším viceprezidentom v histórii USA (po [[John Cabell Breckinridge|Johnovi Breckinridgeovi]] a [[Richard Nixon|Richardovi Nixonovi]]) a prvým z [[Generácia Y|generácie Y]], ako aj prvým veteránom námornej pechoty v tejto funkcií.<ref name=":4" /> V príhovore z februára 2025 na [[Mníchovská bezpečnostná konferencia|Mníchovskej bezpečnostnej konferencii]] vyhlásil, že najväščou bezpečnostnou starosťou pre Európu je „hrozba zvútra,“, „nie Rusko, nie Čína“ pričom citocval, čo boli podľa neho príklady z Rumunska, Anglicka, Škótska a Nemecka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance goes after European allies in Munich Security Conference speech {{!}} DW News | url = https://www.youtube.com/watch?v=9dNv9tH0dkU | dátum vydania = 2025-02-14 | dátum prístupu = 2025-07-10 | priezvisko = DW News}}</ref> Viacero médií tento príhovor označilo ako „bod zlomu“ pre vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou spolu s telefonátom prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]]. Iní ho označili za vyhlásenie „ideologickej vojny“, „kultúrnej vojny“ a zmenu desaťročia platného status quo v transatlantických vzťahoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance brings culture war to Europe | url = https://www.politico.com/newsletters/global-playbook/2025/02/15/jd-vance-brings-culture-war-to-europe-00204492 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2025-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = en | meno = Suzanne | priezvisko = Lynch}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vance brings a wrecking ball to diplomatic gathering in Munich | url = https://www.politico.eu/article/vance-brings-a-wrecking-ball-to-diplomatic-gathering-in-munich/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2025-02-14 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = en-GB}}</ref> [[Súbor:Donald Trump and Volodymyr Zelenskyy of Ukraine with JD Vance and Marco Rubio on Friday, 28 February 2025 at the White House, USA.jpg|náhľad|Vance sediaci vedľa ministra zahraničia [[Marco Rubio|Marca Rubia]] počas stretnutia]] 28. februára 2025 sa Trump a Vance stretli v Oválnej pracovni [[Biely dom|Bieleho domu]] s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] pred novinármi; stretnutie bolo vysielané naživo. Vance bol počas prvých 40 minút stretnutie prevažne ticho, kým nezasiahol do otázky o vzťahu medzi Trumpom a Putinom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vance leans hard into Trump's foreign policy — and sparks an extraordinary Oval Office skirmish | url = https://www.nbcnews.com/politics/trump-administration/vance-leans-hard-trumps-foreign-policy-sparks-extraordinary-oval-offic-rcna194256 | vydavateľ = NBC News | dátum vydania = 2025-02-28 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = en}}</ref> Vance povedal Zelenskému: „Cestou k mieru a prosperite je možno sa zapájať do diplomacie... Zapájanie sa do diplomacie je to, čo robí Spojené štáty dobrou krajinou. To robí prezident Trump.“<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside the 139 minutes that upended the US-Ukraine alliance {{!}} CNN Politics | url = https://www.cnn.com/2025/03/01/politics/inside-trump-zelensky-meeting | vydavateľ = CNN | dátum vydania = 2025-03-01 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = en | meno = Kevin Liptak, Jeff | priezvisko = Zeleny}}</ref> Zelenskyj argumentoval, že Putin nedodržal dohodu o prímerí a výmene väzňov s Ukrajinou a spýtal sa Vancea: „O akej diplomacii hovoríte, JD?“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trump Cuts Off Talks With Zelensky After Heated Meeting | url = https://time.com/7262883/trump-zelensky-meeting/ | vydavateľ = TIME | dátum vydania = 2025-02-28 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = en | meno = Brian | priezvisko = Bennett | url archívu = https://web.archive.org/web/20250305203203/https://time.com/7262883/trump-zelensky-meeting/ | dátum archivácie = 2025-03-05 }}</ref> Konverzácia sa zmenila na nepriateľskú; Vance odpovedal, že hovoril „o diplomacii, ktorá ukonči deštrukciu Ukrajiny,“ hovoriac Zelenskému „je neúctivé, že ste sem prišli do Oválnej pracovne a pokúšate sa o tomto hádať pred americkými médiami... Mali by ste ďakovať prezidentovi za to, že sa pokúša tento konflikt ukončiť.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What they said: Trump, Zelenskyy and Vance's heated argument in the Oval Office | url = https://apnews.com/article/trump-zelenskyy-vance-transcript-oval-office-80685f5727628c64065da81525f8f0cf | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-02-28 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = en}}</ref> Spýtal sa Zelenského, či sa vôbec niekedy poďakoval napriek tomu, že Zelenskyj začal stretnutie slovami „ďakujem Vám veľmi pekne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'You don’t have the cards': Trump and Vance berate Zelensky in Oval Office blowup | url = https://www.latimes.com/world-nation/story/2025-02-28/zelensky-meets-trump-at-white-house-seeking-security-assurances-against-future-russian-aggression | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2025-02-28 | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = en-US}}</ref> Vance obvinil Zelenského z toho, že „v októbri [2024] prišiel do Pensylvánie a kampaňoval za opozíciu.“ Zelenskyj v skutočnosti navštívil fabriku, kde poďakoval jej pracovníkom za výrobu munície pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fact-checking Trump and Vance attacks on Zelenskyy | url = https://www.politifact.com/article/2025/feb/28/trump-vance-and-zelenskyys-tense-oval-office-meeti/ | vydavateľ = @politifact | dátum prístupu = 2025-07-10 | jazyk = en-US | meno = Jeff Cercone, Amy Sherman, Sara | priezvisko = Swann}}</ref> Načasovanie návštevy a Zelenského označenie Vancea ako „príliš radikálneho“ zdvihlo u republikánov obočie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dress | meno = Brad | titul = GOP takes aim at Zelensky for Pennsylvania visit, Vance swipe | url = https://thehill.com/policy/defense/4897284-zelensky-vance-pennsylvania-republicans-criticize/ | dátum vydania = 2024-09-24 | dátum prístupu = 2025-07-10 | vydavateľ = The Hill | jazyk = en}}</ref> Po stretnutí boli Zelenskyj a jeho delegácia boli prinútení opustiť Biely dom, čo prerušilo plány na podpis minerálnej dohody medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.<ref name=":5" /> == Osobný život == Vance vo svojom životopise ''Hillbilly Elegy'' napísal, že bol vychovaný v nízkopríjimovej rodine jeho slobodnou matkou a starou mamou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Hillbilly Elegy’ author J.D. Vance speaks at Centre graduation | url = https://www.amnews.com/2017/05/22/hillbilly-elegy-author-j-d-vance-speaks-at-centre-graduation/ | vydavateľ = The Advocate-Messenger | dátum vydania = 2017-05-22 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = Ben | priezvisko = Kleppinger}}</ref> a že jeho rodina mala ťažký život v jeho rodnom meste Middletown v štáte Ohio, kam sa rodičia jeho matky presťahovali z Kentucky. Ako dieťa túžil po „americkom sne so šťastnou rodinou v jeho jadre“ a obdivoval [[Bill Clinton|Billa Clintona]] pre jeho podobný pôvod, pričom poznamenal, že Clinton bol „chudobný chlapec s južanským prízvukom, vychovávaný slobodnou matkou, s veľkou dávkou milujúcich starých rodičov.“<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Opinion {{!}} Barack Obama and Me|url=https://www.nytimes.com/2017/01/02/opinion/barack-obama-and-me.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-01-02|dátum prístupu=2024-08-14|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=J. D.|priezvisko=Vance}}</ref> Okolo roku 2011<ref name="Vance kids" /> stretol Vance svoju manželku Ushu Chilukuri, pričom obaja boli študentmi právnickej fakulty Yale.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=From Yale to Newsmax, Usha Vance Has Helped J.D. Vance Chart His Path|url=https://www.nytimes.com/2022/11/01/style/usha-jd-vance-ohio.html|periodikum=The New York Times|dátum=2022-11-01|dátum prístupu=2024-08-14|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Joseph|priezvisko=Bernstein|meno2=Katherine|priezvisko2=Rosman}}</ref> Nazval ju „svojou duchovnou sprievodkyňou na Yale“.<ref name=":0" /> V roku 2014 sa zosobášili v Kentucky na medzináboženskom svadobnom obrade,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ohio Senator JD Vance reveals Hindu wife's support for his Christian faith | url = https://www.christiantoday.co.in/news/ohio-senator-jd-vance-reveals-hindu-wifes-support-for-his-christian-faith.html | vydavateľ = www.christiantoday.co.in | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en | meno = Shireen | priezvisko = Bhatia}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ward | meno = Ian | titul = Is There Something More Radical than MAGA? J.D. Vance Is Dreaming It. | url = https://www.politico.com/news/magazine/2024/03/15/mr-maga-goes-to-washington-00147054 | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = Politico | jazyk = en}}</ref> keďže ona je [[Hinduista|hinduistka]] a on [[kresťan]].<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance and his wife discuss the potential of being picked for Trump's VP {{!}} Fox News Video | url = https://www.foxnews.com/video/6355707051112 | vydavateľ = Fox News | dátum vydania = 2024-06-26 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US}}</ref> Ich svadba zahŕňala čítanie [[Biblia|Biblie]] od Vanceovho „najlepšieho priateľa“, Jamila Jivaniho<ref name="Jivani"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://indiawest.com/meet-jd-vances-indian-american-wife-usha-chilukuri/ | titul = Meet JD Vance’s Indian American Wife Usha Chilukuri | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = India West Journal | jazyk = en}}</ref> a nevestu a ženícha požehnal hinduistický pandita.<ref name=":0" /><ref name="Vance kids">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://people.com/all-about-jd-vance-kids-8678153 | priezvisko = Caruso | meno = Skyler | titul = J.D. Vance's 3 Kids: All About Ewan, Vivek and Mirabel | dátum vydania = 2024-07-15 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = people.com | jazyk = en}}</ref> Pár má spolu tri deti. Po absolvovaní Yale sa Vance a jeho manželka presťahovali do San Francisca, kde Vance niekoľko rokov pracoval vo firme s rizikovým kapitálom a ona sa zapojila do právnickej praxe.<ref>{{Cite news|last=Vance|first=J. D.|date=2016-07-04|title=Opioid of the Masses|url=https://www.theatlantic.com/politics/archive/2016/07/opioid-of-the-masses/489911/|access-date=July 19, 2022|work=[[The Atlantic]]}}</ref> V roku 2017, po úspechu ''Hillbilly Elegy'', Vance napísal v ''[[The New York Times|The New York Times,]]'' že ako človek, ktorý ako dieťa túžil po americkom sne, našiel nádej v osobnom príbehu [[Barack Obama|Baracka Obamu]], ktorý ukázal, že domáce ťažkosti nás nemusia poraziť; Vance tiež videl podobnosti, pokiaľ ide o jeho prvé osobné úspechy: „prestížny právnický titul, silná profesionálna kariéra a mierna sláva ako spisovateľ“, hoci upozornil na svoje politické nezhody s Obamom.<ref name=":3" /> Vance bol vychovaný v "konzervatívnej, [[Evanjelikálne hnutie|evanjelickej]]" vetve [[Protestantizmus|protestantizmu]]. V septembri 2016 „nebol aktívnym účastníkom“ žiadnej konkrétnej kresťanskej denominácie, ale „veľmi vážne uvažoval o konvertovaní na katolicizmus.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Author J.D. Vance: Faith made me believe in a hopeful future|url=https://www.washingtonpost.com/local/social-issues/author-jd-vance-faith-made-me-believe-in-a-hopeful-future/2016/09/09/3cd46d6a-7604-11e6-be4f-3f42f2e5a49e_story.html|periodikum=Washington Post|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2024-08-14|issn=0190-8286|jazyk=en-US}}</ref> V auguste 2019 bol Vance [[Sviatosť krstu|pokrstený]] a birmovaný do Katolíckej cirkvi na ceremónii v St. Gertrude Priory v [[Cincinnati|Cincinnati v Ohiu]]. Za [[Sviatosť birmovania|konfirmačného svätca]] si zvolil [[Augustín z Hippa|Augustína z Hippa]]. Vance povedal, že konvertoval, pretože „časom sa presvedčil, že katolicizmus je pravdivý [...] a Augustín mu ukázal spôsob, ako porozumieť kresťanskej viere silne intelektuálnym spôsobom“, čím ďalej opisuje vplyv [[Rímskokatolícka teológia|katolíckej teológie]] na jeho politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = J.D. Vance Becomes Catholic | url = https://www.theamericanconservative.com/j-d-vance-becomes-catholic/ | vydavateľ = The American Conservative | dátum vydania = 2019-08-11 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US | meno = Rod | priezvisko = Dreher}}</ref> Na konvertovanie na katolicizmus ovplyvnil Vancea Peter Thiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.thecut.com/article/jd-vance-controversy-weird-quotes.html | priezvisko = Lampen | meno = Claire | titul = A Guide to J.D. Vance’s Most Unhinged Public Statements | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 | vydavateľ = The Cut | jazyk = en}}</ref> V rozhovore pre ''First Things'' Vance povedal: „Základom kresťanského pohľadu na politiku je, že život je vo svojej podstate dôstojný a hodnotný [...] Ak tomu skutočne veríte, chcete určitú právnu ochranu pre najzraniteľnejších ľudí vo vašej spoločnosti, ale tiež chcete zabezpečiť, aby pracujúci ľudia dostávali spravodlivú mzdu, keď robia férovú prácu, a chcete sa uistiť, že ľudia nebudú mať svoje mesto otrávené, pretože náhodou bývajú vedľa železničnej trate“, čím odkazoval na vykoľajenie vlaku v East Palestine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JD Vance, Religious Populist {{!}} Matthew Schmitz | url = https://www.firstthings.com/article/2024/05/jd-vance-religious-populist | vydavateľ = First Things | dátum vydania = 2024-05-01 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en}}</ref> Vance povedal, že má v úmysle byť pochovaný na "cintoríne na úbočí hôr vo východnom Kentucky", kde bolo pochovaných niekoľko generácií jeho rodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘That is our homeland’: Trump’s VP nominee JD Vance says he’ll be buried in Kentucky | url = https://www.yahoo.com/news/homeland-trump-vp-nominee-jd-132806101.html?guccounter=1 | vydavateľ = Yahoo News | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2024-08-14 | jazyk = en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|JD Vance|1240278629}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vance, James David}} [[Kategória:Rímskokatolícki aktivisti]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Viceprezidenti USA]] [[Kategória:Senátori USA]] [[Kategória:Politici USA]] [[Kategória:Členovia Republikánskej strany (USA)]] [[Kategória:Kandidáti Republikánskej strany na viceprezidenta USA]] [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Absolventi Yale University]] [[Kategória:Absolventi Ohio State University]] [[Kategória:Sionisti]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] [[Kategória:Stránky s neskontrolovanými prekladmi]] 3eowni8wjj34x8hgmf586w40jz2zjlb Redaktor:Martingazak:TODO 2 722199 8255711 8255476 2026-07-30T19:06:24Z Martingazak 234259 Doplnenie 8255711 wikitext text/x-wiki =Nesmie byť najobsiahlejšou Encyklopédiou SNP tá Plevzova!= # 154. divizia ## precan nemci 573 # Represalie v Banovciach # Represalie v Ksinnej # evakuacia nemcov precan nemci 336 # Zingorova brigada # Zvazok Chruscov Sadilenko # oddiel Thalman # oddiel Petrov # oddiel Vpred # Sukajev # Lubochna⁴⁶ # Deportacie Nemcov # Letisko Zolna # Letisko Velka Luka # Proces s Demokratickou stranou - Obuch, Ursiny # Proces s Demokratickou stranou - Bugar, Kempny # Proces s banderovcami # Presovska vzbura https://emefka.sk/stovku-obchodov-vyrabovali-desiatky-muzov-prisli-o-zivot-presovska-vzbura-patri-k-temnym-a-prehliadanym-kapitolam-slovenskych-dejin/ ==Represalie 29== * Bačkov vyp. * Brusnica vyp. * Bunetice * Durdos * Giraltovce * Hazlin * Henclova * Hermanovce nad Toplou * Hostovice * Jakusovce vyp. * Jankovce * '''Kezmarok''' 1 * Korunkova vyp. * [[Nyilašiovské represálie v Košiciach|Košice]] * Krislovce vyp. * [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku|Lendak]] * Levoca * Lipniky * Liptovska Teplicka vyp. * '''Livovska Huta''' vyp. 2 * '''Lubica''' 3 * Lukacovce vyp. * Matiaska vyp. * [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovce]] * Mlynceky * [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela|Nalepkovo]] * Nizna Sitnica vyp. * Ohradzany vyp. * Pcoline vyp. * Petrovce vyp. * '''Poprad''' 4 * [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom|Poruba pod Vihorlatom]] * Potocky * '''Presov''' * Remetske Hamre * '''Spisska Nova Ves''' 5 * Spisska Stara Ves * '''Stara Lubovna''' 6 * Strba * [[Tokajícka tragédia|Tokajik]] * '''Velka Lomnica''' 7 * Velke Ozorovce vyp. * Velky Slavkov * Vikartovce * [[Vypálenie obce Vinné|Vinné]] * Vysoke Tatry * Zavada vyp. * '''Zlata Bana vyp.''' *--- * Abelova * '''Balaze''' 8 * Banska Bela * '''Banska Bystrica''' 9 * '''Banska Stiavnica''' 10 * Bansky Studenec * Bartosova Lehotka * Blatnica * Bobrovec * Bravacovo * [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezno]] * Brusno * Budina * Bytca * Bziny * Cicmany * Cierna Lehota Roznava * [[Boj o Čierny Balog|Čierny Balog]] * Dacov Lom * Demanovska dolina * Dobsina * '''Dolna Lehota''' - Krpacovo ! 11 * Domaniza * '''Donovaly''' 12 * Drabsko * Drazkovce * Dunajov * Fackov * Folkusova * Galovany * Gemersky sad * Habovka * Halic * Harmanec * '''Hiadel''' 13 * Hodrusa Hamre * Hontianske Nemce * '''Horna Micina''' 14 * Horna Stubna * Hrinova * Hronec * Hronska Breznica * Hrustin * Hubova * Ilija * Istebne * Jasenovo * [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] * [[Masaker v Kľakovskej doline|Klak]] * Klastor pod Znievom * Klenovec * Kociha * Kostany nad Turcom * [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčová]] * Kraskovo * Krasno nad Kysucou * '''Kremnica''' 15 * [[Masaker v Kremničke|Kremnicka]] * [[Nemecké represálie v Krupine|Krupina]] * [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Vypálenie obce Kvačany|Kvačany]] * Lestiny * Likavka * Lipovec * Liptovska Luzna * Liptovska Osada * Liptovska Porubka * Liptovske Beharovce * Liptovsky Mikulas * '''Liskova''' 16 * '''Lom nad Rimavicou''' 17 * Lopej * Lubela * Lubietova * Lucky * Lukovistia * '''Martin''' 18 * [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|Priekopa]] * Medzibrod * Mostenica * Mosovce * '''Motycky''' 19 * Muran * Necpaly * Nemce * [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemecka]] * Nizna Boca * Ocova * Oravsky Biely Potok * Osadka * Osrblie * [[Masaker v Kľakovskej doline|Ostry Grun]] * Partizanska Lupca * Petrovce * Pila * Podkonice * Podturen * Pohronsky Bukovec * Poniky * Pravica * '''Priechod''' 20 * Prochot * Radostka * Radzovce * Rajceka Lesna * Rajecke Teplice * Rakova * Rakovnica * Revuca * [[Nemecké represálie v Ružomberku|Ružomberok]] * [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] * Sklabinsky Podzamok * Sklene * Slovenska Lupca * [[Vypálenie obce Smrečany|Smrecany]] * Stara Bystrica * Strelniky * Teplicka nad Vahom * [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|Tisovec]] * [[Nemecké represálie v Turčeku|Turcek]] * Tvrdosin * Valaska * Velke Pole * Vlkolinec * Vrutky * [[Semetešská tragédia|Vysoka nad Kysucou]] * Zavada * Zazriva * Zuberec * [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] * Zvolenska Slatina * Ziar * Ziar nad Hronom * '''Zilina''' 21 * '''Banovce nad Bebravou''' 22 * Beckov * Belusa * Bobot * '''Bratislava''' 23 * Brezova pod Bradlom * Bzince pod Javorinou * Cimenna * Cab * Cernik * '''Cierna Lehota''' 24 * Dolany * Dolna Suca * Dolne Vestenice * Domaniza * Drietoma * [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|Dubnica nad Váhom]] * Handlova * Hodrusa Hamre * Horna Suca * Horna Ves * Horne Nastice * Hostie * Chtelnica * Chvojnica * Chyborany * Klacno * Komarno * '''Ksinna''' 25 * Ladce * Lazany * [[Vypálenie osady Mladoňov|Lazy pod Makytou]] * Ludanice * Lutov * Myjava * '''Nemcice''' 26 * Nemecky * Nimnica * Nitra * Nitrianske Pravno * Nitrianko Rudno * Novaky * [[Boženko (partizánska brigáda)|Nová Lehota]] * [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Nove Mesto nad Vahom]] * Nove Zamky * Omsenie * Partizanske * Pezinok * Piestany * '''Plavecky Mikulas''' 27 * [[Boženko (partizánska brigáda)|Podhradie]] * Povazska Bystrica * [[Boženko (partizánska brigáda)|Prasice]] * Precin * Pribeta * Prievidza * Pruzina * Rudnianska Lehota * Rybany * Senica * Sered * '''Slatina''' 28 * Slazany * Soblahov * [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Stara Tura]] * [[Šípkovské inferno|Sipkov]] * Surany * Tajna * Topolcany * Topolcianky * '''Topolniky''' 29 * [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčín]] * Trencianske Teplice * Uhrovec * Uhrovske Podhradie * Urmince * Valaska Bela * Vinodol * Zariecie * Zemianske Kostolany * Zlate Moravce * Zlatniky * Zlatno * Zitna Radisa ==Ruzomberok, Jegorov== 30. a 31. augusta pri Bielom Potoku veliteľ ružomberskej posádky Miloš Vesel dal postrieľať desiatky civilistov z Ružomberka, ktorí boli Nemci alebo boli pokladaní za Nemcov pre ich mená, ako aj Nemcov zajatých pri Liptovskom Mikuláši. Medzi nimi bolo aj niekoľko žien. Na vraždách sa podieľali príslušníci Tretieho oddielu 1. Stalinovej brigády, možno aj príslušníci Nálepkovej brigády i brigády Jánošík. Medzi vrahmi bola aj sovietska partizánka Antonina (hovorovo Toňa, jej meno sa komolilo ako Soňa, Taňa, Tatiana) Fadejevna Linkevičová (vyd. Nikolajevová), ktorá pôsobila v tejto partizánskej brigáde ako zdravotníčka. V civilnom živote bola učiteľkou. Údajne jej matku a brata zabili nemeckí vojaci. Vystúpila aj v banskobystrickom povstaleckom rozhlase. V povstaleckej propagande sa táto vrahyňa oslavovala. 61 A MSNP, Z XII, S 329/64 a S 31/69; SNA, f. S, š. 425; VHA, ZSP, ŠZX- 314 a ŠZX- 337; VHA, KOS, i. j. 253; CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 139 a i. 3, i. j. 79; Štrelinger, Peter: Povedali, že je vrah. In: Slovenská republika, 27. 8. 1994; Komai, Ľ: Deň pred vypuknutím povstania v Ružomberku. In: Slovenské ozveny č. 29/1991; dátum smrti uvedený podľa výskumu Vladimíra Macku; Cíger Hronský, Jozef: Svet na Trasovisku. Martin 1991, s. 251. Veliteľom Tretieho oddielu bol Nikolaj Belov, veliteľom 1. Stalinovej brigády bol Alexej Jegorov, veliteľom Nálepkovej brigády bol Michal Sečanský, veliteľom brigády Jánošík bol Ernest (Arnošt) Bielik. Miloš Vesel bol nositeľom mnohých vyznamenaní, napr. v r. 1945 mu bol udelený Rad SNP I. triedy, Československý vojnový kríž 1939, Za zásluhy, v r. 1965 Rad červenej hviezdy, v r. 1991 in memoriam Rad M. R. Štefánika III. tr. a hodnosť generálmajora. Antonina Linkevičová dostala sovietske vyznamenanie Za bojové zásluhy. Asi začiatkom roka 1945 veliteľ brigády Jánošík Ernest (Arnošt) Bielik pod Kráľovou hoľou pri Liptovskej Tepličke dal zastreliť okolo 25 zajatých maďarských vojakov, lebo jeden z nich ušiel z partizánskeho tábora.425 425 A MSNP, Z XII, S 747/58 a S 187/62; A MSNP, f. IV. š. 7b, 13/70; ap4ny9yphfrcnm3ek4j8u63fni2dmca Kamila Beregszásziová 0 722382 8255797 8227592 2026-07-31T05:14:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255797 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|neencyklopedický text, superlatívy}} {{Infobox Futbalista | meno = Kamila Beregszásziová | foto = Kamila Beregszásziová - Slovenská ženská futbalová reprezentantka 2001.jpg | popis = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1980|5|3}} | miesto narodenia = [[Košice]] | štát = [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | výška = 170 cm | pozícia = útočníčka | súčasný klub = | klubové číslo = 8 | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = 1995{{--}}2001 | kluby = [[Olympia Košice]] | zápasy(góly) = 120{{0}}(131) | reprezentačné roky = 1996 – 1997 <br />1996 – 2001 | národné mužstvo = {{SVK}} [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 18 rokov|Slovensko WU18]]<br />{{SVK}} [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}5 {{0}}(2)<br />{{0}}32 (18) | pkupdate = | nmupdate = | portál1 = Košice }} '''Kamila Beregszásziová''' (* [[3. máj]] [[1980]], [[Košice]]) je bývalá slovenská [[futbalistka]], ktorá debutovala v [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskej reprezentácii]] už ako 16-ročná a vo svojom druhom zápase nastúpila proti úradujúcim majsterkám sveta z [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórska]].<ref name="Reprezentantka - Ženy A">{{Cite web|url=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d654f9286dc8b72382766db/kamila.beregszasziova/?sectionId=|title=Kamila Beregszásziová|website=futbalsfz.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Špinner|meno=Vladimír|autor = | odkaz na autora = |titul=V Olympii zažiarila hviezdička| periodikum = Korzo | odkaz na periodikum = Korzo | vydavateľ = Košice: Medes, 1994-1998 | miesto = Košice | dátum = 1997 | číslo = 34 |ročník = 4 }}</ref><ref>{{Cite web |last= sme.sk|title= Mať krásnych šestnásť a byť reprezentantkou v kolektívnom športe u dospelých i junioriek nie je každodenná udalosť.|url= https://www.sme.sk/c/2080764/predsudkom-uz-odzvonilo-spytali-sme-sa-kamily-beregszasziovej-hracky-kosickej-olympie-a-reprezentantky-slovenska-vo-futbale.html}}</ref> V roku 2001 sa umiestnila na 20. mieste v historicky prvom ročníku ankety [[ Hráč roka FIFA 2001|FIFA o najlepšiu futbalistku sveta]] na základe hlasovania, čím sa stala prvou slovenskou hráčkou, ktorá sa v tejto ankete umiestnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | vydavateľ = a1801.g.akamai.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2004-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA World Player of the Year 2001 : Luis Figo crowned for the first time | url = http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2002-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.fifamuseum.com/en/stories/stories/the-best-fifa-football-awards-a-brief-history/|title=The Best FIFA Football Awards – A Brief History|language=en|accessdate=2026-04-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230915021242/https://www.fifamuseum.com/en/stories/stories/the-best-fifa-football-awards-a-brief-history/|archivedate=2023-09-15}}</ref><ref>{{cite news |title=FIFA MAGAZINE – Louis Figo – FIFA World Player of the Year 2001 |work=Šport |publisher=Published bimonthly by Fédération Internationale de Football Association |location=Zurich, Switzerland |date=February 2002 |issue=71}}</ref><ref>{{Cite web |last= www.socceramerica.com|title=Hamm takes FIFA player of the year award|url=https://www.socceramerica.com/8672/hamm-takes-fifa-player-of-the-year-award}}</ref> Hráčsku kariéru krátko nato ukončila začiatkom roka 2002 vo veku 21 rokov.<ref>{{Cite web |last= korzar.sme.sk|title= Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka!|url=https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html}}</ref> == Klubová kariéra == Na klubovej úrovni pôsobila Kamila Beregszásziová za slovenský klub [[Olympia Košice]] potom, čo jej talent objavil v roku [[1995]] známy kanonier [[Česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]] [[Alojz Martinček]], držiteľ streleckého rekordu [[Česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. V rokoch [[1995]] až [[2001]] strelila počas šesť a pol sezóny v [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku]] 131 gólov. V slovenskej najvyššej súťaži debutovala v [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|sezóne 1995/1996]] v drese Olympie Košice [[26. august]]a [[1995]] proti [[TJ Skloplast Trnava|Trnave]] vo veku pätnástich rokov. Beregszásziová strelila svoj prvý ligový gól za Olympiu Košice vo veku 15 rokov proti [[Čadca|Čadci]].<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien. Olympia Košice - Čadca 5:1, 2. október 1995|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:267ab418-59f2-478e-aaaa-710a855d2c54}}</ref> V tejto [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|sezóne]] strelila 13 gólov v osemnástich zápasoch. Jej dobrý ťah na bránku a nos na góly sa prejavili, keď sa jej ako 16-ročnej podarilo postupne streliť svoj prvý [[Hetrik|hetrik (3 góly)]],<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien. Olympia Košice - Spišská Nová Ves 5:1, 29. máj 1995|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:267ab418-59f2-478e-aaaa-710a855d2c54}}</ref> gólový poker (4 góly)<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Olympia Košice - DFC Ilava 11:0, 16. september 1996|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> a tiež 6 gólov v jednom zápase pri výhre 8:0 nad [[Ilava|Ilavou]]. V tejto [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|sezóne]] to bolo najviac gólov strelených v jednom ligovom zápase v [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej súťaži]], v poradí ako druhá futbalistka v histórii tejto súťaže strelila 6 gólov v jednom zápase po Jiřine Dzúrovej zo Slávie Holíč.<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.DFC Ilava- Olympia Košice 0:8, 11. november 1996|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> Okrem toho vynikla aj pri reprezentovaní „Výberu mesta [[Košice]]“ ako stredoškoláčka na celoslovenskom finále Majstrovstiev Slovenska vo futbale stredných škôl (SAŠŠ), ktorý vyhrala bez prehry a získala titul ''Školský majster Slovenka'' i vystrieľala titul najlepšej strelkyne.<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= Mužnejší i nežnejšie nenašli premožiteľov|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:c3f3717c-2cfd-449b-a72e-03416089873a}}</ref> Vďaka svojim výkonom bola povolaná do [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorského národného tímu]] a na konci roka 1996 sa dostala aj do [[Jedenástka roka ženy (anketa)|najlepšej jedenástky Slovenska]], iba 16-ročná juniorka, čím sa stala najmladšou útočníčkou, ktorá toto ocenenie získala. Vo [[február]]i [[1997]], vo veku 16 rokov si Beregszásziovú všimol aj veľký klub, najmä AC Sparta Praha na VII. ročníku medzinárodného halového turnaja v malom futbale žien Stoma Cup ’97 v [[Hradec Králové|Hradci Králové]]. Beregszásziová si z turnaja odniesla cenu pre najsympatickejšiu hráčku celého turnaja.<ref>{{Cite web |last= ceskadigitalniknihovna.cz|title= VII. ročník medzinárodného halového turnaja vo futbale žien Stoma Cup ’97 v Hradci Králové|url=https://ceskadigitalniknihovna.cz/uuid/uuid:b0607edd-df68-11ed-a3b0-00155d01210b}}</ref> Vo finálovom turnaji sezóny [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/1999]]  strelila vyrovnávajúci gól proti [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]], čím prispela k zisku 2. miesta pre Olympiu Košice (vicemajster Slovenska). Spomedzi všetkých hráčok, ktoré obliekli dres [[Olympia Košice|Olympie Košice]] počas jej histórie, sa iba jednej podarilo streliť viac ako sto gólov a zaradiť sa tak do ''Klubu ligových kanonierok''. Dňa [[7. apríl]]a [[2001]] strelila v [[1. slovenská futbalová liga žien|ligovom zápase]] proti [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] svoj jubilejný 100. a 101. gól , čím výrazne prispela k víťazstvu svojho tímu 2:1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor |odkaz na autora = | titul = Svoj stý ligový gól brala Kamila Beregszásziová úplne samozrejme | https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-11-28 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Olympia skončila v tejto sezóne [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] druhá v lige a Beregszásziová zohrala kľúčovú úlohu v jej úspechu, keď strelila 20. gólov, čím sa dostala aj na striebornú priečku v rebríčku najlepších ligových strelkýň. Stala sa najlepšou strelkyňou Olympie od svojho príchodu v lete 1995, teda šesť a pol sezóny po sebe: [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] a [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]], v najvyššej celoslovenskej súťaži skončila trikrát strieborná [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] a raz bronzová v sezóne [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]]. Svoj posledný zápas v kariére odohrala v drese [[Olympia Košice]] na domácom ihrisku [[24. november|24. novembra]] [[2001]] proti [[1. FC Tatran Prešov (ženy)| Prešov]]u, v ktorom strelila aj svoj posledný ligový [[gól]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prešovská myš uhryzla košickú mačku a postupuje spolu s ňou | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4676152/presovska-mys-uhryzla-kosicku-macku-a-postupuje-spolu-s-nou.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-11-28 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Z pohľadu strelených gólov sa stala najlepšou klubovou strelkyňou v histórii [[Olympia Košice|Olympie Košice]], keď zaznamenala 131. gólov. Klubovú kariéru tak uzavrela ako rekordérka klubu. Popri pôsobení v klube študovala na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite v Košiciach]].<ref name="sme-2001-04-20">{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Svoj stý ligový gól brala Kamila Beregszásziová úplne samozrejme | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-04-20 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> <div style="border-left:3px solid #ccc;color:#444 ; padding-left:12px; margin:12px 0 30px; font-style:italic; line-height:1.4;"> „Jedenásť ženských futbalových mien na Slovensku?! Dámy, nehnevajte sa, jedenásť vašich mien nepoznám. Viem napríklad, kto je v Košiciach Beregszásziová.“ <br><br> <span style="font-size:90%;">— [[Szilárd Németh]], 18.12.2000.<ref>{{Cite web |url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:57e33ee8-9274-4e0a-895f-ac3c00d43005 |title=V Ružomberku vyhlásili jedenástku roka 2000, talent roka 2000 a trénera roka 2000}}</ref></span> </div> == Reprezentačná kariéra == Beregszásziová debutovala skôr v [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskom národnom tíme]] ako v juniorskom,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Špinner|meno=Vladimír|autor = | odkaz na autora = |titul=V Olympii zažiarila hviezdička| periodikum = Korzo | odkaz na periodikum = Korzo | vydavateľ = Košice: Medes, 1994-1998 | miesto = Košice | dátum = 1997 | číslo = 34 |ročník = 4 }}</ref> keď hrala [[14. august]]a [[1996]] dokonca v základnej zostave kvalifikačného zápasu na Majstrovstvá Európy 1997 proti [[Fínsko|Fínsku]] čím sa vo veku 16 rokov (presnejšie 16 a 103 dní) stala v tom čase najmladšou hráčkou, ktorá nastúpila v súťažnom zápase v histórii národného tímu.<ref>{{Cite web |last=UEFA.com |title=Finland-Slovakia {{!}} Women's European Qualifiers 1997 |url=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/51982--finland-vs-slovakia/ |access-date=2024-11-20 |website=UEFA.com |language=en}}</ref> Svoj druhý kvalifikačný zápas na Majstrovstvá Európy 1997 odohrala proti úradujúcim majsterkám sveta z [[Nórsko|Nórska]] 31. augusta 1996 v Leviciach vo veku 16 rokov.<ref>{{Cite web | last = dikda.snk.sk | title = A star shone in Olympia | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:a961475a-1f52-4c4f-9f32-9cea82bec207 }}</ref><ref>{{Cite web | last = dikda.snk.sk | title = Zlepšenie nielen podľa výsledku | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:b12bf90b-274c-400e-b363-36f253db1a57 }}</ref> Následne nastúpila aj v play-off zápase kvalifikácie na Majstrovstvá Európy 1997 proti Belgicku (28. septembra 1996, Michalovce).<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Nie sme bez šance!|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:dd788913-dd06-4419-90ef-87e800ea4962}}</ref><ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Bude aspoň koniec dobrý?|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:91f5170e-741c-4930-ac72-fcda103f013d}}</ref><ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Elitná skupina bez Slovenska|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:17bf80cc-812e-44c5-828f-43b95c38edef}}</ref> Po svojom debute v mladom veku hrala za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] nepretržite v rokoch [[1996]] až [[2001]] v priateľských a kvalifikačných zápasoch na Euro žien 1997 a kvalifikácie na Majstrovstvá sveta žien 1999 (UEFA), v kvalifikácii na EURO žien 2001 a kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 2003 (UEFA). Svoj prvý gól za národný tím strelila ako tínedžerka [[2. september|2. septembra]] [[1997]], keď strelila gól na 2:0 v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 1999 proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], gól ktorý strelila vo veku 17 rokov 122 dní, jej vyniesol rekord najmladšej strelkyne v súťažných zápasoch v histórii seniorského národného tímu. Vďaka tomuto gólu sa podieľala na historicky najvyššom víťazstve Slovenska v [[Šaľa|Šali]] v zápase s Bosnou a Hercegovinou 11:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko WA - Bosna a Hercegovina WA, 11:0, 02.09.1997, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svoj prvý „double“ v drese seniorského národného tímu zaznamenala [[1. apríl]]a [[1998]] pri víťazstve 4:0 nad [[Izrael]]om.<ref>{{Cite web |title= Izrael WA- Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 1999 Kvalifikácia |url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087|website=futbalsfz.sk |language=sk}}</ref> Čím sa stala najlepšou strelkyňou Slovenska v sieti Izraela, proti ktorému strelila celkovo 4 góly v 5 zápasoch (dva v Bat Jame, [[1. apríl]]a [[1998]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 1999 víťazstvom 4:0) a dva v apríli 2000 v Nitre, v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy 2001 víťazstvom 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko WA - Izrael WA {{!}} Majstrovstvá Európy - ženy, 2001 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a42e0ec0410012fa50bc/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250125125516/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a42e0ec0410012fa50bc/?sectionId=7087 | dátum archivácie = 2025-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://mediamanager.ws/media/pages/f/futbalsfz.sk/2024/04/05-04-2024-press-kit-slovensko-wa-izrael-wa-kvalifika-cia-me-2025-liga-b-1.pdf | vydavateľ = mediamanager.ws | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[1. máj]]a [[1998]] pri víťazstve 7:0 proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] v kvalifikačnom zápase Majstrovstiev sveta vo futbale žien 1999, už v 2. minúte po úvodnom hvizde zápasu, strelila ako prvá najrýchlejší gól v histórii [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]].<ref>{{Cite web |title= Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 1999 Kvalifikácia |url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7480413420013b98add/?sectionId=7087|website=futbalsfz.sk |language=sk}}</ref> V kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2003 strelila [[16. august]]a [[2001]] štyri góly v jednom zápase proti Bosne a Hercegovine.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri Góly Zaznamenala Beregszasziova | url = https://archive.org/details/Styri-Goly-zaznamenala-beregszasziova | vydavateľ = | dátum vydania = 2001-08-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = | miesto = | jazyk = }}{{nedostupný zdroj}}</ref> Bola najlepšou hráčkou zápasu. Stala sa tak prvou hráčkou v histórii, ktorá za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] strelila „gólový poker“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kamila Berekšaziova postigla četiri gola | url = https://archive.org/details/kamila-bereksaziova-postigla-cetiri-gola_202411 | vydavateľ = | dátum vydania = 2001-08-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = | miesto = | jazyk = }}{{nedostupný zdroj}}</ref> V rokoch [[1996]] až [[2001]] strelila v drese [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenského národného tímu]] 13 gólov v 21 kvalifikačných zápasoch. V kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy žien 2001 proti Bielorusku ( 5. august 2000, Stropkov) strelila dva góly a prispela k víťazstvu Slovenska 6:1 pred 3 200 divákmi. <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensky zvíťazili|periodikum=Podduklianske noviny|vydavateľ=Svidník: Jupiter, 35/2002|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-08|ročník=1|číslo=23|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:776c1030-8188-423f-ad43-1c8e27cabc4c}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul="Naložili" im|periodikum=Korzár-Smer dnes|vydavateľ=Bratislava: Petit Press, 1999-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-07|ročník=8|číslo=181|strany=II|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> Celkovo odohrala za Slovensko 32 zápasov a strelila 18 gólov, s priemerom 0,56 gólu na zápas.<ref name="auto6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svoj posledný reprezentačný zápas odohrala [[13. október|13. októbra]] [[2001]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 2003 proti Turecku, v ktorom Slovensko zvíťazilo 3:0, pričom sa podieľala na góle vybojovaním [[Pokutový kop|pokutového kopu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turecko WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 2003 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0b6503b220013182418/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská reprezentácia sa v Turecku bude spoliehať i na Košičanky | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4681363/slovenska-reprezentacia-sa-v-turecku-bude-spoliehat-i-na-kosicanky.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-10-13 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Počas kariéry nebola nikdy vylúčená a zaznamenala iba jedno napomenutie [[Žltá karta|žltou kartou]] v kvalifikačnom zápase proti [[Rumunsko|Rumunsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rumunsko WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá Európy - ženy  2001 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a4540ec0410012fa50bd/?sectionId=7087#prehlad }}</ref> Reprezentačnú kariéru uzavrela s bilanciou 32 zápasov a 18 gólov.<ref name="auto6" /> == Ukončenie kariéry == V decembri 2001 sa Beregszásziová umiestnila na 20. mieste v historicky prvom ročníku ankety  [[Hráč roka FIFA 2001  |FIFA o najlepšiu futbalistku sveta ]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | vydavateľ = a1801.g.akamai.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2004-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA World Player of the Year 2001 : Luis Figo crowned for the first time | url = http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2002-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2002 bola zároveň zaradená medzi hráčky ocenené v ankete  [[Jedenástka roka ženy (anketa) |Jedenástka roka Slovenska ]] za rok 2001.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Kto z hráčok Olympie zaboduje v Jedenástke roka?'' | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4670580/kto-z-hracok-olympie-zaboduje-v-jedenastke-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ''Futbal: V Žiline slávnostne vyhlásili Ženskú jedenástku roka 2001'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-v-ziline-slavnostne-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2001/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Krátko po vyhlásení ankety, v marci 2002 oznámila ukončenie hráčskej kariéry v klube aj v reprezentácii bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Svoje rozhodnutie potvrdila slovami: ''“Moje rozhodnutie je definitívne, týka sa Olympie i reprezentácie“.'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka! | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-03-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Napriek tomu bola ešte v apríli 2002 nominovaná do [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskej reprezentácie žien]] na kvalifikačný zápas o Majstrovstvá sveta 2003.<ref>{{Cite web |last= dn721509.ca.archive.org|title= Nominácia reprezentačného družstva žien na kvalifikačné stretnutie MS 2003|url=https://archive.org/details/nominacia-reprezentacneho-druzstva-zien-na-kvalifikacne-stretunie-ms-2003}}</ref> Jej odchod bol vnímaný ako výrazná strata. Tréner Olympie Košice Miroslav Pilčík uviedol:'' “Žiaľ , chýba nám strelec, odchodom Kamily Beregszásziovej sa nám stratila útočná sila. Kamila bola Kamila - mali z nej rešpekt aj hráčky súpera, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Mňa osobne veľa mrzí, že skončila s futbalom. “.''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia s dvanástkou hráčok na Pohronie, so štvorgólovým prídelom do Košíc | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4656781/olympia-s-dvanastkou-hracok-na-pohronie-so-stvorgolovym-pridelom-do-kosic.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-05-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Podobne sa vyjadril aj tréner [[MŠK Žilina (ženy)|Vix-u Žilina]]  Ladislav Németh, podľa ktorého sa ''“Beregszásziová bude ťažko nahrádzať.'' “<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= Bytčianske Noviny|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:b3298abf-df69-4f51-a396-83dd0db592cc}}</ref> Kariéru ukončila vo veku 21 rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka! | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-03-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref>  === Medzinárodné góly === Beregszásziová za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú reprezentáciu]] odohrala 32 zápasov, vrátane priateľských, v ktorých strelila 18 gólov, v priemere 0,56 gólu na zápas. V 21 oficiálnych zápasoch v seniorskej reprezentácii strelila 13 gólov, v priemere 0,61 gólu na zápas. ''K zápasu odohranému [[13. október|13. októbra]] [[2001]], proti'' {{flagicon|Turecko}} ''[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecku]]'' <ref name="auto6"/> {{col-begin}} {| class="wikitable" style="text-align:center |+ Vystúpenia a góly podľa národného tímu a ročníka<ref name="auto6" /> ! rowspan="2" scope="col" |Národný tím ! rowspan="2" scope="col" |Rok ! colspan="2" scope="colgroup" |Kvalifikačný ! colspan="2" scope="colgroup" |Priateľský ! colspan="2" scope="colgroup" |Celkom ! rowspan="2" scope="col" |Góly/Zápasy |- ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly |- |- |rowspan="12" scope="rowgroup" |{{flagicon|SVK}} Slovensko |1996 |4 |0 |0 |0 !4 !0 |0 |- |1997 |2 |1 |1 |0 !3 !1 |0,3 |- |1998 |5 |3 |4 |1 !9 !4 |0,4 |- |1999 |1 |0 |0 |0 !1 !0 |0 |- |2000 |5 |5 |1 |0 !6 !5 |0,83 |- |2001 |4 |4 |5 |4 !8 !8 |1 |- !Spolu !21 !13 !11 !5 !32 !18 !0,56 |- |} {{col-end}} Slovensko je uvedené ako prvé, stĺpec skóre označuje skóre po každom góle tímu Kamily Beregszásziovej. === Zápasy a góly podľa súťaže === ''K zápasu odohranému [[13. október|13. októbra]] [[2001]], proti'' {{flagicon|Turecko}} ''[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecku]]'' <ref name="auto6" /> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center ; width:400px;" |+Zápasy a góly podľa súťaže<ref name="auto6" /> ! scope="col" |Rozdelenie ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly |- ! scope="row" |Priateľské |11 |5 |- ! scope="row" |Majstrovstvá Európy – kvalifikácia |10 |5 |- ! scope="row" |Majstrovstvá sveta – kvalifikácia |11 |8 |- !Celkom !32 !18 |} Kompletná chronológia vystúpení a gólov za reprezentáciu – Slovensko:<ref name="auto6" /> {| class="wikitable sortable" style="width:100%; table-layout; margin-top:0; text-align; font-size:85%; line-height:1.25;" |- ! style="width:4%; background:#007FFF; color:white;" | # ! style="width:10%; background:#007FFF; color:white;" | Dátum ! style="width:13%; background:#007FFF; color:white;" | Mesto ! style="width:17%; background:#007FFF; color:white;" | Domáci ! style="width:17%; background:#007FFF; color:white;" | Výsledok ! style="width:17%; background:#007FFF; color:white;" | Hosťujúci ! style="width:18%; background:#007FFF; color:white;" | Typ zápasu ! style="width:6%; background:#007FFF; color:white;" | Góly ! style="width:20%; background:#007FFF; color:white;" | Poznámky</span> |- style="background:white" |1 |align=center| 14.08.1996 || [[Kauniainen]] ||align=right| [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|FIN}} ||align="center"| 2:1 ||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 skupina A]] </small> || – || debut |- style="background:white" |2 |align=center| 31.08.1996 ||[[Levice]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:4 ||align=left| {{flagicon|NOR}} [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|| <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 skupina A]] </small> || – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Zlepšenie nielen podľa výsledku|periodikum=Bratislava: Šport Press|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-03|ročník=50|číslo=205|strany=13|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:00e33155-9e97-472c-b6b9-dbbe78124a75}}</ref> |- style="background:white" |3 |align=center| 07.09.1996 ||[[Aalst]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]{{flagicon|BEL}} ||align="center"| 3:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 play–off]]</small> || – || |- style="background:white" |4 |align=center| 28.09.1996 ||[[Michalovce]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 1:2 ||align=left| {{flagicon|BEL}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 play–off]] </small> || – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Nie sme bez šance!|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-10|ročník=50|číslo=211|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:dd788913-dd06-4419-90ef-87e800ea4962}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bude aspoň koniec dobrý?|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-10|ročník=50|číslo=227|strany=13|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:91f5170e-741c-4930-ac72-fcda103f013d}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Elitná skupina bez Slovenska|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-30|ročník=50|číslo=228|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:17bf80cc-812e-44c5-828f-43b95c38edef}}</ref> |- style="background:white; height:36px;" |5 |align=center| 31.03.1997 ||[[Nový Sad|Nový Sad]] ||align=right|[[Juhoslávia]] {{flagicon|YUG}}||align="center"| 1:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> || – || |- style="background:white" |/ |align=center| 07.05.1997||[[Štúrovo]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 2:1 ||align=left| {{flagicon|CZE}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> || || <small>povolaná na zápas/zranená</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 26.06.1997||[[Dubnica]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 1:0 ||align=left| {{flagicon|BLR}}[[Bielorusko]] ||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1997]]</small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 27.06.1997|| [[Trenčín]]||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|YUG}}[[Juhoslávia]] || <small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1997]]</small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 29.06.1997 || [[Trebatice]]||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:2 || align=left|{{flagicon|UKR}} [[ Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo |Ukrajina]] || <small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1997]]</small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená</small> |- style="background:white" |6 |align=center| 02.09.1997 || [[Šaľa]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}}||align="center"| 11:0 ||align=left| {{flagicon|BIH}}[[Bosna a Hercegovina]] ||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]] </small> || 1 || |- style="background:white" |7 |align=center| 13.09.1997 || [[Câmpina]] ||align=right|[[Rumunsko]] {{flagicon|ROU}} ||align="center"| 1:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || – || |- style="background:white" |/ |align=center| 05.10.1997|| [[Neulengbach]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|AUT}}||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| || <small>povolaná do WA aj do U18 </small> |- style="background:white" |/ |align=center| 22.10.1997 || [[Trenčín]]||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 4:0 ||align=left| {{flagicon|HUN}}[[Maďarsko]] ||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || ||<small> povolaná do WA aj do U18 </small> |- style="background:white" |8 |align=center| 01.04.1998 || [[Bat Jam]] ||align=right|[[Izrael]] {{flagicon|ISR}} ||align="center"| 0:4 ||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || 2 || |- style="background:white" |9 |align=center| 26.04.1998 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]{{flagicon|SVK}} ||align="center"| 1:1 ||align=left| {{flagicon|ROU}}[[Rumunsko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || – || |- style="background:white" |10 |align=center| 01.05.1998 || [[Hrasnica (Ilidža)|Hrasnica]] ||align=right|[[Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|BIH}} ||align="center"| 0:7 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || 1 || |- style="background:white" |11 |align=center| 13.05.1998 || [[Prešov]]||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 5:0 ||align=left| {{flagicon|ISR}} [[Izrael]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || – || <ref>{{Citácia periodika|titul=Päťgólová nádielka nevyjadruje prevahu|periodikum=Korzár|vydavateľ=Košice: PN, 1998-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1998-05-14|ročník=1|číslo=76|strany=15|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:0ce81d4c-0893-4e2f-a3fd-1362c21656b3}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pred svojim posledným zápasom v kvalifikácii na MS 1999 majú Slovenky skóre 33:2!|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1998-05-15|ročník=52|číslo=110|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:af6a1b7e-beeb-4d7a-bcff-b7da97c1e6cd}}</ref> |- style="background:white" |12 |align=center| 03.06.1998 ||[[Bük]]||align=right|[[Maďarsko]] {{flagicon|HUN}}||align="center"| 3:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || – || |- style="background:white; height:36px;" |13 |align=center| 29.07.1998|| [[Trenčín]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 2:2 ||align=left| {{flagicon|ISR}} [[Izrael]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1998]]</small> || – || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽENY A – S Izraelom pred dvomi desaťročiami 4 vysoké kvalifikačné víťazstvá | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-s-izraelom-pred-dvomi-desatrociami-4-vysoke-kvalifikacne-vitazstva/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-07-30|ročník=52|číslo=175|strany=4 | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169758c9-89e6-426f-8603-3bfb5257936c}}</ref> |- style="background:white; height:36px;" |14 |align=center| 30.07.1998 || [[Dubnica]] ||align=right|[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] {{flagicon|TUR}} ||align="center"| 0:4 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1998]]</small> || 1 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TÜRKİYE SLOVAKYA - Milli Maçlar Detay Sayfası TFF | url = https://www.tff.org/Default.aspx?pageID=440&macID=4118 | vydavateľ = tff.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998, Turecko -Slovensko 0:4, 307.1998, Dubnica|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-07-31|ročník=52|číslo=176|strany=4| url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:bfa9f4d6-4b77-4b49-96fb-81080e7a2f3a}}</ref> |- style="background:white; height:36px;" |15 |align=center| 01.08.1998 || [[Púchov]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}}||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|AUT}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] || <small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1998]]</small> || – || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austria - Women - International Results | url = https://www.rsssf.org/tableso/oost-wom-intres.html | vydavateľ = rsssf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-08-03|ročník=52|číslo=178|strany=4|url=https://https/|dátum prístupu=2025-04-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358|dátum archivácie=2020-06-25}}</ref> |- style="background:white" |16 |align=center| 29.08.1998 || [[Brezová pod Bradlom]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|SUI}}[[ Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo| Švajčiarsko]] || <small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Zlyhali sme v koncovke|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-08-31|ročník=52|číslo=201|strany=4|url=https://https/|dátum prístupu=2025-04-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358|dátum archivácie=2020-06-25}}</ref> |- style="background:white" |/ |align=center| 11.06.1999 || [[Mszana Dolna ]] ||align=right|[[ Poľské národné ženské futbalové družstvo | Poľsko]] {{flagicon|POL}} ||align="center"| 3:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| || <small>nepovolaná na zápas</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 15.08.1999 || [[Blansko ]] ||align=right|[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] {{flagicon|CZE}} ||align="center"| 6:0 || align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| ||<small> nepovolaná na zápas</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 04.09.1999 || [[Kuressaare]] || align=right| [[Estónsko]] {{flagicon|EST}} ||align="center"| 0:4 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> ||- ||<small> nepovolaná na zápas</small> |- style="background:white" |/ |align=center|07.10.1999 || [[Molodečno]] || align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|BLR}} ||align="center"| 1:0 || align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]]</small> ||- ||<small> povolaná na zápas/nehrala</small> |- style="background:white" |17 |align=center| 16.11.1999 || [[Bat Jam]] ||align=right|[[Izrael]] {{flagicon|ISR}} ||align="center"| 0:5 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]|| <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> ||- || |- style="background:white" |18 |align=center| 25.04.2000 || [[Nitra]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 4:0 ||align=left| {{flagicon|ISR}} [[Izrael ]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]]</small> || 2 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Suverénne víťazstvo Sloveniek|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-04-26|ročník=54|číslo=96|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:85563822-1265-4c77-8f2b-e5bff8a29f81}}</ref> |- style="background:white" |19 |align=center| 18.05.2000 ||[[Câmpina]] ||align=right|[[Rumunsko]] {{flagicon|ROU}} ||align="center"| 4:1 ||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> || – ||{{žltá karta|24}} |- style="background:white" |20 |align=center| 15.06.2000 ||[[Myjava]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}}||align="center"| 0:3||align=left| {{flagicon|ROU}}[[Rumunsko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> || – || |- style="background:white" |21 |align=center| 05.08.2000||[[Stropkov]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 6:1 || align=left|{{flagicon|BLR}}[[Bielorusko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> || 2 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensky zvíťazili|periodikum=Podduklianske noviny|vydavateľ=Svidník: Jupiter, 35/2002|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-08|ročník=1|číslo=23|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:776c1030-8188-423f-ad43-1c8e27cabc4c}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul="Naložili" im|periodikum=Korzár-Smer dnes|vydavateľ=Bratislava: Petit Press, 1999-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-07|ročník=8|číslo=181|strany=II|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> |- style="background:white" |22 |align=center| 29.08.2000 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}}||align="center"| 3:1 ||align=left| {{flagicon|EST}}[[Estónsko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]]</small> || 1 || |- style="background:white ; height:36px;" |23 |align=center| 27.09.2000 ||[[San G. di Nogaro]] ||align=right|[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{flagicon|ITA}} ||align="center"| 2:1||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> ||- || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Italy - Women - International Results - Details 1994-2024 | url = https://www.rsssf.org/tablesi/ital-wom-intres-det.html | vydavateľ = rsssf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- style="background:white ; height:36px;" |24 |align=center| 14.04.2001 ||[[Dekani]] ||align=right|[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] {{flagicon|SVN}} ||align="center"| 0:8 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| 2 || <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovinsko - Slovensko 0:8 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovinsko-slovensko-08/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-14 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> |- style="background:white ; height:36px;" |25 |align=center| 15.04.2001||[[Koper]] ||align=right| [[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]{{flagicon|SVN}}||align="center"| 1:4 ||align=left|{{flagicon|SVK}} [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> || 2 || <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = V nominácii opäť štyri východniarky | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700056/v-nominacii-opat-styri-vychodniarky.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-04-25 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref name="sme-2001-04-15">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovenky aj v odvete proti Slovinsku víťazne| periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovenky-aj-v-odvete-proti-slovinsku-vitazne/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-15 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white ; height:36px;" |26 |align=center| 26.04.2001|| [[Zrenjanin ]]||align=right| [[Juhoslávia]] {{flagicon|YUG}}||align="center"| 0:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> || – ||<ref name="sme-2001-04-29">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal: Juhoslávia - Slovensko 2:2 v druhom priateľskom stretnutí žien | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-juhoslavia-slovensko-22-v-druhom-priatelskom-stretnuti-zien/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-29 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref name="sme-2001-04-26">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovenské reprezentantky remizovali v Juhoslávii 0:0 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovenske-reprezentantky-remizovali-v-juhoslavii-00/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-26 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white ; height:36px;" |27 |align=center| 29.04.2001 ||[[Subotica]] ||align=right|[[Juhoslávia]] {{flagicon|YUG}} ||align="center"| 2:2 || align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| – ||<ref name="sme-2001-04-29" /> |- style="background:white; height:36px;" |28 |align=center| 29.07.2001 ||[[Żywiec|Żywiec]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|POL}} ||align="center"| 2:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| – ||<ref name="sme-2001-07-29">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal: Poľsko- Slovensko 2:0 v priateľskom zápase žien | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-polsko-slovensko-20-v-priatelskom-zapase-zien/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-07-29 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white" |29 |align=center| 16.08.2001 || [[Zavidovići]]||align=right|[[Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|BIH}} ||align="center"| 0:7 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003]]</small>|| 4 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Víťazný kvalifikačný úvod|periodikum=Nový DEŇ|vydavateľ=Bratislava: Republika, 1999-2004|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-08-18|ročník=3|číslo=191|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:89594a27-95ba-42e5-a443-ddf3b742ffeb}}</ref> |- style="background:white" |30 |align=center| 08.09.2001 || [[Mahiľov]] ||align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|BLR}} ||align="center"| 3:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003]]</small> || – || |- style="background:white" |31 |align=center| 29.09.2001 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|HUN}}[[Maďarsko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003]] </small> || – || |- style="background:white" |32 |align=center| 13.10.2001 || [[Istanbul]] ||align=right|[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] {{flagicon|TUR}}||align="center"|0:3||align=left| {{flagicon|SVK}} [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003]] </small>|| – || <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenkám na rozdiel od mužov turecký med nezhorkol|periodikum=Košický denník Korzár|vydavateľ=Košice: Petit Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-10-16|ročník=4|číslo=238|strany=VI|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> |- !Celkom ! !Zápasy !32 ! !Góly !18 ! ! |} == Ocenenie == === Hráč === [[Olympia Košice]] {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien|1. slovenská futbalová liga žien]]: *{{Strieborná medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]] <ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Konečná tabuľka, 30. jún 1999|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:e6754c7d-345c-4099-a919-d0ddbe8b2448}}</ref> *{{Strieborná medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhárané posledné kolo sa odrazilo aj na zápase výberu Východu a výberu Západu | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4694023/rozharane-posledne-kolo-sa-odrazilo-aj-na-zapase-vyberu-vychodu-a-vyberu-zapadu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-06-14 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> *{{Bronzová medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] <ref>{{Cite web | last = korzar.sme.sk | title = Bronz (3. miesto) 1999/2000 | url = https://https/ | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-06-13 | dátum prístupu = 2025-01-17 | accessdate = 2025-02-04 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358 | archivedate = 2020-06-25 }}</ref> === Individuálne [[Medzinárodná futbalová federácia|medzinárodné]] === * {{flagicon|FIFA}} [[Hráč roka FIFA 2001]] : '''20. miesto''' <ref name=":2"/> === Individuálne [[Slovenský futbalový zväz|národné]] === * {{flagicon|SVK}}[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 1996 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka roka SR 1996 - ženy | url = https://www.futbalportal.net/?q=clanok/jedenastka-roka-zeny/95 | vydavateľ = futbalportal.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{flagicon|SVK}}[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 1999 <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hulin|meno=Ladislav|autor = | odkaz na autora = |titul=''Jedenástka roka SR 1999 - ženy''| periodikum = Smer dnes-Korzár | vydavateľ = Petit Press|  miesto = Bratislava | dátum = 2000-17-01 | číslo = 8 |ročník 12 | ISSN 1335-5708 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 2000 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hulin | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Jedenástka roka SR 2000 - ženy'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/6805/zenska-futbalova-jedenastka-roka-2000.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-01-29 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 2001 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Kto z hráčok Olympie zaboduje v Jedenástke roka?'' | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4670580/kto-z-hracok-olympie-zaboduje-v-jedenastke-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ''Futbal: V Žiline slávnostne vyhlásili Ženskú jedenástku roka 2001'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-v-ziline-slavnostne-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2001/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} Najlepšia strelkyňa finálového turnaja o majstra Slovenska v 1. lige žien 1998/99 - 4 góly * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|Druhá najlepšia strelkyňa]] v 1. slovenskej futbalovej lige žien 1998/99 (20 gólov) <ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Konečná tabuľka, 30. jún 1999|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:e6754c7d-345c-4099-a919-d0ddbe8b2448}}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|Tretia najlepšia strelkyňa]]  v 1. slovenskej futbalovej lige žien 1999/00 (18 gólov) * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|Druhá najlepšia strelkyňa]] v 1. slovenskej futbalovej lige žien 2000/01 (20 gólov) === Rekordy === <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * Najmladšia hráčka, ktorá debutovala za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (16 rokov a 103 dní) v tom čase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = ''Fínsko WA vs Slovensko WA 2:1, 14.08.1996 | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/51982--finland-vs-slovakia/| vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najmladšia hráčka, ktorá strelila v jednom zápase 6 gólov v [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku]] (16 rokov a 190 dní).<ref name=>{{Citácia periodika|titul=''1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1996-11-11|ročník=50|číslo=263''|strany=9|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:cad192b1-83d4-4f96-8204-79d260d41f6c?page=uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> * Prvá najmladšia útočníčka, ktorá sa dostala do ankety [[Jedenástka roka ženy (anketa)|najlepšej slovenskej futbalovej Jedenástky roka]] (16 rokov).<ref name="auto2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka roka SR 1996- ženy | url = https://www.futbalportal.net/?q=clanok/jedenastka-roka-zeny/95 | vydavateľ = futbalportal.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najmladšia hráčka ([[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|a doposiaľ jediná pred dosiahnutím 18. roku života)]], ktorá strelila gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (17 rokov a 122 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=''Slovensko WA - Bosna a Hercegovina WA 11:0, 02.09.1997, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087}}''</ref> * Prvá hráčka, ktorá strelila gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú futbalovú reprezentáciu do 18 rokov]] v historicky prvom priateľskom zápase proti [[Česko|Česku]] (17 rokov a 128 dní).<ref>{{Cite web |title= Česká republika U18- Slovensko U18 {{!}} 8. 9. 1997 16:00, Přátelská utkání, Brumov, Brumov - Česká republika |url=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/204|website=fotbal.cz|language=cs}}</ref> * Najmladšia hráčka ([[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|a doposiaľ jediná pred dosiahnutím 18. roku života)]], ktorá strelila 2 góly v jednom zápase za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (17 rokov a 332 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=''Izrael WA - Slovensko WA 0:4, 01.04.1998, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087''}}</ref> * Prvá hráčka, ktorá strelila najrýchlejší gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase, v 2. minúte (17 rokov a 363 dní) v tom čase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA 0:7, 01.05.1998, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7480413420013b98add/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Jediná neplnoletá ([[tínedžer]]ka) hráčka, ktorá  má na svojom konte [[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|zapísané 4 góly]] za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorský národný tím]] v súťažných zápasoch. Svoj štvrtý gól strelila vo veku (17 rokov a 363 dní). * Prvá (a doposiaľ najmladšia) hráčka, ktorá strelila [[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|4 góly v jednom zápase]] vrátane „čistého [[hetrik]]u“ za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorský národný tím]] v súťažnom zápase (21 rokov a 105 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=Víťazný kvalifikačný úvod|periodikum=Nový DEŇ|vydavateľ=Bratislava: Republika, 1999-2004|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-08-18|ročník=3|číslo=191|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:89594a27-95ba-42e5-a443-ddf3b742ffeb}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA 0:7, 16.08.2001,  Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 2003 v USA. Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/1122253/ Kamila Beregszásziová] na webe denníka ''SME'' * [https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html 20. miesto v ankete FIFA Women's World Player 2001] (archív) * [https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf 20. miesto v ankete FIFA World Player 2001] (pdf, archív) * [https://web.archive.org/web/20121007005713/http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=191877/index.html FIFA:191877] (archív) *[https://www.flickr.com/photos/203113019@N03/55218018150/ Slovensko – Nórsko (kvalifikácia ME 1997 )] *[https://www.flickr.com/photos/203113019@N03/55246053156/in/datetaken-public/ Gól Kamily Beregszásziovej proti Bielorusku (kvalifikácia ME 2001 ,2000)] {{DEFAULTSORT:Beregszásziová, Kamila}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Slovenské futbalistky]] b3x8jffv9q8jhluo2omz3yjq7a1w8wx Kamzičník chlpatý 0 723073 8255798 7962285 2026-07-31T05:21:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255798 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny | Názov=Kamzičník chlpatý | Obrázok=Doronicum clusii a5.jpg | Titulok=Kamzičník chlpatý – skupina jedincov s rozkvitnutými úbormi. | Ríša po slovensky=[[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia | Podríša po slovensky=[[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta | Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta | Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta | Oddelenie po slovensky=[[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae | Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae | Rad po slovensky=[[astrotvaré]]|Rad po latinsky=Asterales | Čeľaď po slovensky=[[astrovité]]|Čeľaď po latinsky=Asteraceae | Podčeľaď po slovensky=[[astrovaté]]|Podčeľaď po latinsky=Asteroideae | Rod po slovensky=[[kamzičník]]|Rod po latinsky=Doronicum | Druh po slovensky='''kamzičník chlpatý'''|Druh po latinsky=Doronicum clusii | Synonymá={{collapsible list| *''Arnica clusii'' <small>All.</small> *''Aronicum clusii'' <small>(All.) W.D.J.Koch</small> *''Arnica doronicum'' <small>Jacq.</small> *''Arnica styriaca'' <small>Vill.</small> *''Aronicum bauhini'' <small>Rchb.f.</small> *''Aronicum doronicum'' <small>(Jacq.) Rchb.</small> *''Doronicum bauhini'' <small>Saut. ex Rchb.</small> *''Doronicum hirsutum'' <small>Lam.</small> *''Doronicum incanum'' <small>Hill</small> *''Doronicum stiriacum'' <small>(Vill.) Dalla Torre</small> *''Grammarthron biligulatum'' <small>Cass.</small> *''Senecio clusii'' <small>(All.)</small> }} |Binomické meno=Doronicum clusii |Klasifikátor1=([[Carlo Allioni|All.]])[[Ignaz Friedrich Tausch|Tausch]]<ref name=FP>Flora 11: 178 (1828)</ref><ref name=POWO /> |Dátum1=[[1828]]<ref name=FP /><ref name= POWO /> |Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(na [[Slovensko|Slovensku]])<ref name=ORT /> }} '''Kamzičník chlpatý'''<ref name=FS>{{Citácia knihy | editori = Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa | titul = Flóra Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = VI/2, 1. časť | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2023 | isbn = 978-80-224-2000-6 | počet strán = 799 | strany = 251-255 }}</ref><ref name=VK>{{Citácia knihy | editori = Josef Dostál, Martin Červenka | titul = Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín | odkaz na titul = | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo|SPN]] | rok = 1992 | isbn = 80-08-00003-1 | počet strán = 790 | strany = 1085 }}</ref><ref name=ORT>{{Citácia knihy | editori = Milan Zajac, Mario Duchoň | titul = Ohrozené rastliny Tatier | odkaz na titul = | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = SLOVART | rok = 2022 | isbn = 978-80-556-5302-0 | počet strán = 568 | strany = 514-515 }}</ref> (iný názov: '''kamzičník Clusiov''',<ref name=VKR>{{Citácia knihy | editori = Michal Hrabovský a kol. | titul = Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín | odkaz na titul = | zväzok = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[IKAR]] | rok = 2021 | isbn = 978-80-551-6882-1 | počet strán = 387 | strany = 146-147 }}</ref> {{vjz|lat|''Doronicum clusii''}},<ref name=POWO>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doronicum clusii (All.) Tausch| url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:1215526-2| vydavateľ = POWO – Plants of the World Online, Kew| dátum prístupu = 2024-12-27| miesto = Kew|jazyk = en}}</ref> syn. ''Doronicum stiriacum''<ref name=EEA>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Doronicum stiriacum (Vill.) Dalla Torre ― Synonym of Doronicum clusii| url = https://eunis.eea.europa.eu/species/154205| vydavateľ = European Environment Agency (EEA), Copenhagen, Denmark| dátum vydania = | dátum prístupu =2024-12-27| jazyk =en }}</ref><ref name=GBIF>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = | titul = Doronicum stiriacum (Vill.) Dt. synonym of Doronicum clusii (All.) Tausch| url = https://www.gbif.org/species/9554462| vydavateľ = GBIF, Global Biodiversity Information Facility; https://www.gbif.org/| dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-12-27| jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20250125150636/https://www.gbif.org/species/9554462| dátum archivácie = 2025-01-25}}</ref>) je [[druh (taxonómia)|druh]] trvácej vysokohorskej [[bylina|byliny]] [[rod (taxonómia)|rodu]] [[kamzičník]], z [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[astrovité]] (''Asteraceae'').<ref name=FS /> Jeho prirodzený areál zahŕňa pohoria južnej a strednej [[Európa|Európy]].<ref name=ORT /> == Opis == Kamzičník chlpatý je trváca vysokohorská [[bylina]] s krátkym, plazivým a nezhrubnutým [[podzemok|podzemkom]]. [[Byľ]] je krátko vystúpavá až priama, nerozkonárená, riedko listnatá, vysoká 10 až 40 cm, v hornej časti chlpatá až žliazkatá.<ref name=FS /><ref name=VK /><ref name=ORT /><ref name=VKR /> Prízemné a dolné [[list (botanika)|listy]] sú v ružici, čepeľ je podlhovastá až elipsovito vajcovitá, celistvookrajová, alebo oddialene plytko zúbkatá, mierne chlpatá až lysá, na okrajoch brvitá a klinovito zúžená do krídlatej listovej [[stopka|stopky]]. Horné listy sú sediace, čepeľ je podlhovastá, na báze mierne srdcovitá, na líci aj rube roztrúsene chlpatá, bez žliazok.<ref name=FS /><ref name=VK /><ref name=ORT /> [[úbor (botanika)|Úbory]] sú jednotlivé, krátko stopkaté, s priemerom 35 až 65 mm. Jazykovité [[samica|samičie]] [[kvet]]y sú zlatožlté, dlhé do 35 mm, rúrkovité obojpohlavné kvety sú tmavšie. [[zákrov (botanika)|Zákrovné]] [[listeň|listene]] sú kopijovité, končisté, brvito chlpaté, dlhé do 15 mm.<ref name=FS /><ref name=VK /><ref name=ORT /> [[plod (rastlina)|Plodmi]] sú ochlpené biele [[nažka|nažky]], ktoré sú z oboch druhov kvetov s chocholcom.<ref name=FS /><ref name=VK /><ref name=ORT /><ref name=VKR /> == Rozšírenie == Areál rozšírenia kamzičníka chlpatého zahŕňa pohoria južnej a strednej [[Európa|Európy]] – [[Pyreneje]], [[Alpy]], [[Karpaty]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je hojný vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]], menej v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]], v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] je prítomný v oblasti [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] a na [[Kráľova hoľa|Kráľovej holi]].<ref name=FS /> Najnižší výskyt pochádza z [[Račkova dolina|Račkovej doliny]] (1 300 m n. m.), najvyššie položený výskyt bol zaznamenaný vo výške 2 645 m n. m., na [[Gerlachovský štít|Gerlachovskom štíte]].<ref name=FS /> == Ekológia == Kamzičník chlpatý rastie na morénach, zarastených sutinách, strmých svahoch, trávnatých a kamenistých holiach a zasahuje aj do kosodreviny v subalpínskom stupni. Vo Vysokých Tatrách vystupuje až na najvyššie končiare, do subniválneho (podsnežného) stupňa. Vyhovujú mu vlhké, plytké [[pôda|pôdy]] na [[kremičitan|silikátovom]] podklade. Kvitne od (júna) júla do septembra.<ref name=FS /><ref name=VK /><ref name=ORT /><ref name=VKR /> Vzhľadom na veľký počet populácií nie je priamo ohrozený ľudskými aktivitami.<ref name=ORT /> == Galéria == <gallery> Javorová dolina, Vysoké Tatry, kamzičník Clusiův.JPG|Detail rozkvitnutého úboru. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Doronicum clusii|commons=Doronicum clusii}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Trvalé rastliny]] [[Kategória:Kamzičník|chlpatý]] [[Kategória:Rastliny so žltými kvetmi]] [[Kategória:Eponymné rastlinné taxóny]] 2hvakr7r88w4qfj1d1nmv7jufe0i5nt Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí 0 725026 8255713 8168511 2026-07-30T19:10:19Z Martingazak 234259 Dohra 8255713 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Povstanie na [[Považie|Považí]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[29. august]]{{--}}[[2. september]] [[1944]] |miesto=[[Trenčín]]<br/>[[Piešťany]]<br/>[[Nové Mesto nad Váhom]]<br/>[[Trenčianske Teplice]]<br/>[[Ilava]]<br/> |výsledok = Zlyhanie povstaleckej akcie na [[Považie|Považí]]. K povstaniu sa pridali iba piešťanskí letci (len ako motorizovaná pechota bez lietadiel) a jednotlivci. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} Posádka [[Piešťany]]<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|22px|border]] Posádky [[Trenčín]], [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Trenčianske Teplice]] |protivník2= |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= |velitel1=[[podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]]<br/>[[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] [[Ivan Haluzický]] |velitel2=}} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Slovenské národné povstanie na [[Považie|Považí]]''' zlyhalo. Z vojenských posádok medzi [[Piešťany|Piešťanmi]] a [[Žilina|Žilinou]] sa do povstania zapojili organizovane len piešťanskí letci, aj to bez lietadiel len ako pechota. Z posádok a jednotiek v [[Trenčín|Trenčíne]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] a [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]] sa k povstaniu pridali len jednotlivci a menšie skupinky. Podarilo sa však vynútiť prepustenie politických väzňov zo [[Zaisťovací tábor v Ilave|zaisťovacieho tábora v Ilave]]. Nemci obsadením Považia získali kontrolu aj nad dôležitými zbrojovkami v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] a [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} == Situácia na Považí == Považie od [[Piešťany|Piešťan]] po [[Žilina|Žilinu]] bolo dôležité ako pre povstalcov tak aj pre nemeckých okupantov. Región priamo susedil s [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátom Čechy a Morava]]. V povstaní sa rátalo predovšetkým s posádkou v [[Trenčín|Trenčine]], kde sídlilo veliteľstvo divíznej oblasti 1, Veliteľstvo vzdušných zbraní, časť pešieho pluku, letecké a automobilové dielne a v [[Zlatovce|Zlatovciach]] protiletecký delostrelecký pluk. V [[Kubrá|Kubrej]] a [[Nemšová|Nemšovej]] sa nachádzali vojenské objekty a sklady. V [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]] sídlila po evakuácii Vojenská správa Ministerstva národnej obrany.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|232}} ==Trenčín== [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Ten mal podľa svedectva [[Július Nosko|Júliusa Noska]] „určiť a inštruovať" povstaleckých veliteľov aj v ďalších posádkach na [[Považie|Považí]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Časť dôstojníkov nečinne vyčkávala, niektorí jednotlivci, ako napríklad Ján Orel, odišli na povstalecké územie. Po [[Augustín Malár|Malárovom]] prejave [[30. august|30. augusta]] už bolo zrejmé, že trenčianska posádka sa k povstaniu nepripojí. Trenčín bol obsadený nemeckými silami bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Piešťany== V [[Piešťany|Piešťanoch]] pôsobila skupina odbojových dôstojníkov, ktorej centrum tvorili [[Ivan Haluzický]], [[Karol Klusáček]], [[Július Drozd]], [[Ladislav Jaroš]] a [[Osvald Fencl]]. [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|Stot.]] [[Ivan Haluzický|Haluzický]] bol v styku s predsedom ilegálneho národného výboru v [[Piešťany|Piešťanoch]] Ľudovítom Hrnčiarom, riaditeľom meštianskej školy. Spolupráca medzi vojakmi a národným výborom bola dohodnutá. Hrnčiar bol [[26. august|26. augusta]] na [[Vojenské ústredie|Vojenskom ústredí]] v Banskej Bystrici po inštrukcie a vrátil sa s [[Ján Golian (generál)|Golianovým]] listom pre [[Ivan Haluzický|Haluzického]]. Haluzický prisľúbil, že bude Hrnčiara o začiatku povstania informovať. [[26. august|26.]]{{--}}[[27. august|27. augusta]] sa v piešťanskom hoteli Royal ubytovala špeciálna nemecká skupina, ktorej úlohou bolo poskytovať ochranu nemeckým deťom v [[Piešťany|Piešťanoch]] a zabezpečiť ich presun do Nemecka. Skupina však [[28. august|28. augusta]] hotel Royal opustila. Letci v [[Piešťany|Piešťanoch]] pod velením [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|stot.]] Ivana Haluzického čakali na povstalecký signál. Prichádzali neoverené správy o príchode nemeckého vojska do [[Púchov|Púchova]] a na iné miesta. [[Ferdinand Čatloš|Čatlošov]] prejav vyvolal rozruch aj medzi letcami. Po vyhlásení povstaleckého hesla večer [[29. august|29. augusta]] sa miestna povstalecká akcia začala vyhlásením bojového poplachu. Vojsko sa zhromaždilo pred hlavným hangárom a nastúpených letcov [[nadporučík|npor.]] Július Drozd vyzval do boja proti nemeckým okupantom. [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|Stot.]] [[Ivan Haluzický|Haluzický]] so svojím štábom uvažoval o ďalšom postupe. Rozhodlo sa o motorizovanom presune do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] resp. k letisku [[Letecká základňa Sliač|Tri duby]]. Na piešťanskom letisku boli dislokované prevažne prevažne o cvičné stroje a zastarané typy lietadiel a pre nedostatok benzínu letci nemohli na nich odletieť. Štyri moderné lietadlá typu [[Junkers Ju 87|Ju-87]] (Stuka) boli takisto bez benzínu, bez palubných zbraní a výstroja na nočné lety.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|233}} Posádka začala na autá nakladať zbrane, zásoby a iný vojenský materiál. Stráže zabezpečili cesta cez mesto a cez rieku [[Váh]]. Piešťanskí letci organizovane odchádzali z letiska v noci z [[29. august|29.]] na [[30. august]]. Lietadlá z nepochopiteľných dôvodov nezničili. Pri odchode posledného nákladné auto sa pri vchode na letisko objavil [[podplukovník|pplk.]] Karol Sojček a dožadoval sa krikom vysvetlenia. Vojaci ho nerešpektovali a zaznel výstrel z pušky na výstrahu. Sojček uhol z cesty a posledné auto sa pridalo k odchádzajúcej autokolóne. Letci pri presune mestom vykrikovali protifašistické heslá. Obsadenie mesta povstaleckým sa však v [[Piešťany|Piešťanoch]] neuskutočnilo. Dokonca ani predsedu ilegálneho národného výboru Hrnčiara neupovedomili o povstaní v posádke.{{#tag:ref|[[Ivan Haluzický]] historikovi Jozefovi Jablonickému uviedol, že v návale úloh celkom zabudol upovedomiť Hrnčiara o povstaní v posádke. Ten sa o odchode posádky dozvedel až ráno [[30. august|30. augusta]] [[1944]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}}|group=pozn.}}<ref name="Jablonicky"/>{{rp|233}} Z [[Piešťany|Piešťan]] odišlo smerom na [[Radošina|Radošinu]] asi 500 vojakov a dôstojníkov, zhruba jeden motorizovaný prápor. Počas prestávky [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|stot.]] [[Ivan Haluzický|Haluzický]] dôstojníkom a vojakom opäť vyložil situáciu a vyzval ich, aby sa rozhodli, či ísť do povstania. Tí, čo nechceli, sa mohli vrátiť, ale bez zbrane. Vrátilo sa len niekoľko mužov. Presun leteckého práporu sa skončil na športovom ihriska v Rybároch (dnes súčasť [[Sliač|Sliača]]), odkiaľ sa piešťanskí letci presunuli do [[Badín|Badína]]. Úradná správa okresného náčelníka v Piešťanoch uvádza: ''„V noci zo dňa 29. augusta na 30. augusta 1944 v Piešťanoch posádka leteckého pluku pod velením stotníka Haluzického opustila kasárne a letisko, otvorila sklady, medzi nimi i sklady muničné a s celou výzbrojou pochodovala cez mesto za veľkého rachotu zbraní a streľby, zaistila na krátku dobu cestu z Piešťan smerom na Banku a mosty cez Váh a odpochodovala do hôr smerom na Topoľčany."''<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} [[30. august|30. augusta]] sa v [[Piešťany|Piešťanoch]] neodohralo nič podstatné. Zvyšok letcov, ktorí odmietli odísť do povstania alebo z iných dôvodov zostali v meste, obsadil letisko a kasárne. Z piešťanskej posádky sa k povstaniu nepridali len štyria dôstojníci (z nich K. Sojček bol na dovolenke), niekoľko gážistov a asi 30 vojakov. Do povstania neodišiel ani [[Ján Režňák]], letecké eso: {{Citát|Bol som práve v meste, keď za mnou prišiel vojak a hovoril mi, že ideme bojovať proti partizánom. Povedal som mu, že som pilot a že nebudem s puškou po lesoch naháňať partizánov. Podobne sa zachovalo aj niekoľko ďalších pilotov. Ostatní, väčšinou mladší piloti a pozemný personál potom nastúpil do nákladných áut a v kolóne odišli z letiska preč. My sme zostali na letisku a na druhý deň sme sa dozvedeli, že to všetko bola len zámienka, že v skutočnosti kolóna odišla k povstalcom. V ten deň mi tiež Haluzický telefonoval, aby som preletel s messerschmittom na Tri Duby, kde bolo povstalecké letisko. Žiadne z piešťanských lietadiel však nebolo letuschopné, chýbal benzín a nejaké súčiastky. Potom na letisko prišli Nemci a vyhnali nás z neho. Prikázali nám zostať v Piešťanoch, nesmeli sme mesto opustiť a každé ráno sme sa museli Nemcom hlásiť.|<ref name="Rajlich">{{Citácia periodika|titul=Za Boha a národ (stíhací esa slovenských Vzdušných zbraní ve 2. světové válce)|periodikum=Svět Křídel|priezvisko=Rajlich|meno=Jiří|miesto=Cheb|dátum=2006|issn=978-80-86808-30-7}}</ref>}} [[4. september|4. septembra]] letisko prevzala nemecká armáda a slovenských letcov odzbrojila.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} Letisko bolo využívané nemeckými silami proti povstalcom až do [[18. september|18. septembra]], kedy bolo [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944|náletom]] [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|Prvého česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku]], ktorý deň predtým priletel na [[Slovenské národné povstanie|povstalecké]] Slovensko, vyradené z prevádzky.<ref name="Lacko">{{Citácia knihy|titul=Slovenské národné povstanie 1944|priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-8085-575-8}}</ref> ==Trenčianske Teplice== Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave a vyhlásení povstania zavládol chaos aj na Vojenskej správe Ministerstva národnej obrany evakuovanej v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]]. V noci [[30. august|30. augusta]] v meste stála kolóna nákladných áut s muníciou pre 1. divíziu [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] do [[Giraltovce|Giraltoviec]], no nikto nevydal rozkaz na odchod. Veliteľ Vojenskej správy MNO [[plukovník|plk.]] [[Pavol Kuna]] sa obával vydať rozkaz, lebo nemal pre kolónu ozbrojený sprievod, takže kolóny sa neskôr zmocnili Nemci. [[30. august|30. augusta]] sa debatovalo, telefónne spojenie bolo prerušované a rozkazy neprichádzali. [[plukovník|Plk.]] [[Pavol Kuna]] nebol členom [[Vojenské ústredie|Vojenského ústredia]] a nebol zapojený do príprav povstania. Popoludní [[30. august|30. augusta]] spolu so [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|stot.]] Vojtechom Ábelom odišiel do [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]] k [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|stot.]] [[Adolf Weinhold|Weinholdovi]]. Tam sa dozvedel o povstaní a rozhodol sa prejsť na stranu povstalcov. Svojmu zástupcovi [[Podplukovník|pplk.]] Ladislavovi Šišovskému rozkázal, aby sa celá Vojenská správa MNO presťahovala do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Kuna sa už nevrátil do [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Teplíc]], ale išiel do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a odtiaľ svoj príkaz na presun večer Śišovskému telefonicky zopakoval. [[Ján Golian (generál)|Golian]] ale zároveň Šišovskému rozkázal, aby sa bránili na mieste. Šišovský zvolal zhromaždenie dôstojníkov a údajne naliehal, aby čím skôr odišli. Dôstojníci chceli odchod oddialiť kvôli rodinám aspoň o jeden deň. Po odvysielaní protipovstaleckého [[Jozef Tiso|Tisovho]] a [[Augustín Malár|Malárovho]] prejavu sa objavili protichodné názory. Časť dôstojníkov sa dištancovala od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[Podplukovník|Pplk.]] Ladislav Šišovský a [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt.]] Gustáv Neštiak [[31. august|31. augusta]] odišli na Ministerstvo národnej obrany [[Bratislava|Bratislavy]], kde sa informovali o situácii a o ďalšom postupe. Dostali sa k ministrovi národnej obrany [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovi]], ktorý ich len varoval, aby nestrieľali na partizánov. Večer [[1. september|1. septembra]] sa dôstojníci vrátili do [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Teplíc]] so úmyslom odísť na povstalecké územie. Zaskočil ich však príchod nemeckých vojsk. Šišovský stratil odvahu riadiť odchod, napriek tomu v nepriehľadnej situácii časť dôstojníkov odišla.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|235}} ==Nové Mesto nad Váhom== V [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] malo povstaleckú akciu zabezpečovať armáda v spolupráci s ilegálnym národným výborom. Posádkovým veliteľom bol od polovice augusta 1944 [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|stot.]] Karol Kristen, ktorý nebol zapojený do príprav povstania. Člen národného výboru úradník továrne na rastlinné tuky Július Lizoň bol [[29. august|29. augusta]] v Bratislave u člena [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]]. Lizoň dostal pokyny, aby sa národný výbor v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] spojil s miestnou posádkou a s Velením pozemného vojska v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktoré vedie vojenské prípravy a od ktorých dostane ďalšie rozkazy. [[29. august|29. augusta]] už vojsko po meste stavalo ženijné prekážky a do mesta prišiel z [[Trenčín|Trenčína]] ak kuriér Vladimír Chovan. Ten oznámil, že povstaleckým veliteľom v Novom Meste n/V bude [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|stot.]] Karol Kristen, v Trenčíne mjr. Jozef Tóth a „úsekovým veliteľom" bude [[podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozef Zadžora]]. Večer [[29. august|29. augusta]] sa začala z úvodu sľubná spolupráca národného výboru s Kristenom, no inštrukcie ani rozkazy z [[Trenčín|Trenčína]] neprišli (Zadžora a Tóth sa odobrali do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]).<ref name="Jablonicky"/>{{rp|236}} [[30. august|30. augusta]] posádka vyvážala vojenský materiál na východnú stranu Váhu, ale aj do [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubiny]], [[Bzince pod Javorinou|Bziniec]] a [[Stará Turá|Starej Turej]]. Časť posádky sa však postavila proti povstaniu, veliteľ ženijného práporu [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|stot.]] Rudolf Šimovič bránil mobilizácii a narúšal Kristenove rozkazy. [[30. august|30. augusta]] okolo 13. hodiny v hoteli Kollár zasadal RNV spolu so zástupcami vojenskej posádky a žandárstva, no nerozhodol o vyhlásení povstania v meste. Večer, po prejave [[Jozef Tiso|Tisa]] a [[Augustín Malár|Malára]] klesla povstalecká nálada a dôstojníci ochabli. Posádka sa na druhý{{--}}tretí deň rozišla. [[31. august|31. augusta]] septembra už nemal kto udržať pohromade vojsko. Veliteľ Kristen sa neosvedčil. [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|Stot.]] Šimovič odišiel [[1. september|1. septembra]] na MNO do [[Bratislava|Bratislavy]] získať informácie ohľadom prípadného príchodu nemeckých vojsk. Časť posádky, najmä narukovaní záložníci, dezertovali. Na povstalecké územie do [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]] odišlo len asi sto vojakov pod velením [[Nadporučík|npor.]] Jána Katuščáka. Jednotlivci a skupinky sa pridali k partizánom v podjavorinskom kraji. Rotník [[Ján Rešetko]], ktorý organizoval prepravu zbraní a iného materiálu z posádky do [[Bzince pod Javorinou|Horných Bziniec]] a [[Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)|Lubiny]], sa v noci z [[30. august|30.]] na [[31. august]] pripojil ku skupine [[Miloš Uher|Miloša Uhra]]. Novomestská posádka sa [[31. august|31. augusta]]{{--}}[[1. september|1. septembra]] rozpadla. Jej veliteľ Kristen ušiel z obavy pred možnou perzekúciou na [[Myjava (mesto)|Myjavu]] a skrýval sa tam. [[2. september|2. septembra]] [[1944]] [[Nové Mesto nad Váhom]] obsadili Nemci.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|236}} ==Ilava== Jednou z úspešných akcií na [[Považie|Považí]] bol útek politických väzňov zo [[Zaisťovací tábor v Ilave|zaisťovacieho tábora v Ilave]], v ktorom boli počas vojny väznené stovky politických väzňov. Väzni v Ilave nečakali na oslobodenie zvonka, ani na pokyn nejakého odbojového vedenia. [[1. september|1. septembra]] ráno okolo 9.30 sa okolo 50 väzňov zhromaždilo a pod vedením [[Jozef Štaudinger|Jozefa Štaudingera]] si vynútili odchod z väznice.{{#tag:ref|Oslobodenie politických väzňov z väzníc v [[Slovenské národné povstanie v Trnave|Leopoldove]] a [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre|Nitre]] sa neuskutočnilo.|group=pozn.}} Podľa úradného hlásenia ''„vzbúrili sa v Zaisťovacom tábore Ilava zaistenci v počte 50 osôb a násilím si vynútili cestu na slobodu. Súc za bránami väznice, pustili sa cestou do najbližších ilavských hôr..."''<ref name="Jablonicky"/>{{rp|237}} Odchod sa udial so súhlasom okresného četníckeho veliteľa npr. Čelustku a bol kamuflovaný ako útek. Deň po tomto „úteku“ sa vydala skupina ozbrojených četníkov autobusom smer [[Zliechov]], údajne prenasledovať väzňov na úteku, ale reálne sa pripojili k povstaleckému četníctvu v Štubnianskych Tepliciach.<ref name="PlevzaIV">{{Citácia knihy|titul=Dejiny Slovenského národného povstania|priezvisko=Plevza|meno=Viliam|vydavateľ=Pravda|miesto=Bratislava|rok=1984|zväzok=4. Spomienky a kroniky}}</ref>{{rp|512}} Viacerí väzni, ako napríklad [[Jozef Štaudinger]], Jozef Lietavec, [[Ľudovít Rauch]], [[Ferdinand Hofman-Dvorín|Ferdinand Hofman-Dvorín]], [[Jozef Jícha]], [[Michal Schmotzer]], sa zapojili do [[Slovenské národné povstanie|SNP]]. Vystúpenie politických väzňov v Ilave ukazuje, že aj na strednom [[Považie|Považí]] sa iniciatívou dali dosiahnuť činy v prospech povstania.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|237}} Oslabenie žandárskej stanice [[1. september|1. septembra]] využili partizáni formujúci sa vo [[Valaská Belá|Valaskej Belej]] a večer 10 mužov pod vedením Milana Gábriša na autobuse a nákladnom aute prepadlo ilavskú žandársku stanicu, kde im strážmajster Žáček bez boja a odporu vydal 30 pušiek, 4 ľahké guľomety a 7&nbsp;000 nábojov. V skladišti [[Hlinkova garda|HG]] (opäť bez boja) ukoristili 100 prilieb, 20 párov topánok a auto (druhé auto poškodili). Zbrane a výstrojný materiál bol použitý na vystrojenie 2 partizánskych rôt na [[Zliechov|Zliechove]] a vo [[Valaská Belá|Valaskej Belej]] neskoršie včlenených do [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|brigády Jána Žižku]].<ref name="PlevzaIV"/>{{rp|512-513}} ==Dohra== Na [[Považie|Považí]] povstalecká akcia zlyhala, Nemci ho obsadili bez boja a väčších komplikácii. Informácie o bojoch sa nezakladali na pravde: {{Citát|Situace do 20. hodiny 30. srpna 1944 (VI 090102/44): Žilina{{--}}Trenčín těžké boje. Zřejmá snaha Němců obsadit Malé a Bílé Karpaty a Beskydy. (VI 090105/44): Dubnica SS jednotky. (VI 090110/44): Považí: ústupové boje Gama hlásí dne 1. září{{--}}12 hodin(VI 090110/44): Považí: ústupové boje|Situačné hlásenia zaslané rádiotelegraficky čs. MNO do Londýna<ref name = "Precan211">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 211 1944, september 1. Banská Bystrica - Situačné hlásenia zaslané rádiotelegraficky čs. MNO do Londýna. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|388}} }} Rozkazy z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], aby sa vojsko stiahlo z doliny Váhu, neboli vyplnené. Nemci ovládli dôležitú oblasť vrátane zbrojoviek v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] a [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]]. [[Trenčín]] sa stal sídlom represívneho [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Povstalecké velenie kritizovalo [[podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]], Ján Golian vydal tajným rozkazom č. 4 z [[12. september|12. septembra]] na neho zatykač a hrozil mu vojenský súd. Nakoniec však bol vyslaný na povstalecký front, kde sa v boji osvedčil.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|238}} Trečín sa stal sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v spolupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo [[Nemecké represálie v Trenčíne|zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie]]. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravili 69 osôb]]{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v 1944]] [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Považie]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Piešťany]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Trenčianske Teplice]] sorxiybf1dnwol99sfv9b79fukfjshs Redaktor:Lekvarnička/pieskovisko 2 727233 8255717 8254077 2026-07-30T19:17:20Z Lekvarnička 262477 8255717 wikitext text/x-wiki https://dikda.snk.sk/view/uuid:89da531a-3138-4d4e-ad98-8077a86fe3af?page=uuid:b1e65360-cecb-4c87-a416-c7e0f956ec76 https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_2004_06/?pg=459&layout=s&query=kremni%C4%8Dka https://dikda.snk.sk/view/uuid:6c2e1b34-ef7c-468e-add2-9428feb6e8ba?page=uuid:504c3c0b-a742-4646-9069-3c9f6147c01f&fulltext=%22%C4%8Eurkov%22 https://dikda.snk.sk/view/uuid:94e23cf9-1ab7-4152-9c64-c6a579fd03a6?page=uuid:b90ad201-9896-41ac-b5a2-48e5f6fe7783 == Dana Fecková == {{Infobox Futbalista | meno = Dana Fecková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1987|02|26}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Česko-Slovensko|Československo]] (dnes [[Slovensko]]) | roky = 2006{{--}}2013<br />2013{{--}}2017 | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />[[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]]<ref>https://www.weltfussball.at/person/pe331925/</ref> | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2006{{--}}2016 | reprezentačné zápasy(góly) = 80 (16) }} '''Dana Fecková''' (* 26. február 1987<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dana Fecková – UEFA.com | url = http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html | vydavateľ = www.uefa.com | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en | priezvisko = uefa.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20121126175411/http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=72769/profile/index.html}}</ref>) je bývalá slovenská futbalistka. Hrala za Slovan Bratislava, FC Neunkirch a [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|slovenskú reprezentáciu]]. Drží rekord v počte gólov v jednom zápase za reprezentáciu, keď v kvalifikačnom zápase majstrovstiev sveta 2011 dala dňa 19. septembra 2009 5 gólov proti Macedónsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Zaujímavosti pred zápasom s Gibraltárom - v hre rekordná séria výhier, ženy v Prešove po 27 rokoch, Morávková na čele strelkýň LN | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-zaujimavosti-pred-zapasom-s-gibraltarom-v-hre-rekordna-seria-vyhier-zeny-v-presove-po-27-rokoch-moravkova-na-cele-strelkyn-ln/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-29 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Martin | priezvisko = Krajňák}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 80 zápasov a dala 16 gólov.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> https://sportky.zoznam.sk/c/70192/sutaze/futbal/laliga-87/vysledky == Marcela Lukácsová == {{Infobox Futbalista | meno = | celé meno = Marcela Lukácsová | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1975|08|18}} | miesto narodenia = | štát = | roky = {{--}}2000<br />2000{{--}}2001<br />2001{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2007{{--}}2009<br />2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2015<br />2015{{--}}2022<br />2023{{--}} | kluby = Slovan Bratislava<br />SV Neulengbach<br />FK Žiar nad Hronom<br />FK Malé Dvorníky<br />FK Slovan Duslo Šaľa<br />SV Horn<br />Lady Team Bratislava<br />FC Čaka<br />FC Union Nové Zámky | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 1994{{--}}2010 | reprezentačné zápasy(góly) = 60 (23) }} '''Marcela Lukácsová''' (* 18. august 1975) je bývalá slovenská futbalistka. Trikrát sa stala futbalistkou rok a v ankete jedenástka roka sa objavila deväťkrát. Bola krstnou mamou nového loga SFZ v roku 2001.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Pod novým logom dostač sa do sveta|periodikum=Košický denník Korzár|vydavateľ=Petit Press a.s., Divízia Východ|miesto=Košice|dátum=2001-03-17|ročník=IV.|číslo=64|strany=IV (príloha Šport)|dátum prístupu=2026-07-20|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:bf4b37f0-86e6-4c79-86f0-4d9e83eed46a?page=uuid:70bca17f-9410-4eed-8e3b-360099d32b3e}}</ref> == Reprezentácia == Za reprezentáciu odohrala 60 zápasov a dala 23 gólov.<ref name=":3" /> == Úspechy == '''FK Žiar nad Hronom''' * Majsterka Slovenska: 2001/02, 2002/03 '''FK Slovan Duslo Šaľa''' * Majsterka Slovenska: 2007/08 '''Infividuálne''' * [[Futbalistka roka (Slovensko)|Futbalistka roka]] 2001, 2002/03, 2006/07<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – O Futbalistke roka po novom | url = https://futbalsfz.sk/sfz-o-futbalistke-roka-po-novom/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-01-16 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = šur}}</ref> * Jedenástka roka: 1994, 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2002, 2003, 2007 == Valentína Šušolová == {{Infobox Futbalista | meno = Valentína Šušolová | dátum narodenia = | miesto narodenia = | štát = }} '''Valentína Šušolová''' (* == HC Slovan Bratislava (ženy) == {{Infobox Hokejový klub|nazovklubu=HC Slovan Bratislava|liga=[[Slovenská ženská hokejová liga]]|zalozeny=2023|arena=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]|majstri=2025/26|mesto=[[Bratislava]]|trener=Matej Ševčík, Miroslav Pištek}} HC Slovan Bratislava je slovenský ženský klub [[Ľadový hokej|ľadového hokeja]] z [[Bratislava|Bratislavy]], účastník [[Slovenská ženská hokejová liga|Slovenskej ženskej hokejovej ligy]]. Vznikol v roku 2023, keď do tímu prešli hráčky z HC ŠKP Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženská liga aj so Slovanom | url = https://www.hcslovan.sk/sk/article/zenska-liga-aj-so-slovanom | vydavateľ = HC SLOVAN Bratislava | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref> V sezóne 2025/26 vyhrali základnú časť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženy Slovana po prvý raz vyhrali základnú časť | url = https://www.hcslovan.sk/sk/article/zeny-slovana-po-prvy-raz-vyhrali-zakladnu-cast | vydavateľ = HC SLOVAN Bratislava | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref> a stali sa prvýkrát majsterkami Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovanistky zaskočili obhajkyne! Po triumfe v základnej časti zvládli aj play-off a majú titul | url = https://www.denniksport.sk/hokej/c/hc-slovan-bratislava-zeny-titul-majsterky-slovenska-2025-2026 | vydavateľ = Denník Šport | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hokejistky Slovana Bratislava získali majstrovský titul v Kaufland SŽHL, striebro do Popradu, bronz do Prešova | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/hokejistky-slovana-bratislava-ziskali-majstrovsky-titul-v-kaufland-szhl-striebro-do-popradu-bronz-do-presova | vydavateľ = HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref> V sezóne 2024/25 získali bronzové medaily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovanistky sú majsterky Slovenska! | url = https://www.hcslovan.sk/sk/article/slovanistky-su-majsterky-slovenska-1 | vydavateľ = HC SLOVAN Bratislava | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref> == Jess Carter == {{Infobox Futbalista | meno = Jessica Carter | celé meno = Jessica Leigh Carter | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1997|10|27}} | miesto narodenia = Warwick | štát = [[Anglicko]] | výška = 165 cm | pozícia = stopérka | súčasný klub = Gotham FC | klubové číslo = 27 | mládežnícke roky = 2004{{--}}2013<br />2013 | mládežnícke kluby = Warwick Junior<br />Birmingham City | kluby = Birmingham City<br />[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]<br />Gotham FC | zápasy(góly) = 67 (1)<br />89 (3)<br />44 (0) | národné mužstvo = Anglicko WU19<br />Anglicko WU20<br />Anglicko WU21<br />Anglicko WU23<br />[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | reprezentačné roky = 2014<br />2016<br />2016{{--}}2019<br />2019<br />2017 | reprezentačné zápasy(góly) = 3 (1)<br />3 (0)<br />5 (1)<br />1 (0)<br />55 (3) }}{{Infobox Futbalista | meno = Ann-Katrin Berger | foto = Ann-Katrin Berger Gotham NC Courage Mar 21 2026-190 (cropped).jpg | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|10|09}} | miesto narodenia = [[Göppingen (mesto)|Göppingen]] | štát = [[Nemecko]] | výška = 180 cm | pozícia = brankárka | súčasný klub = [[Gotham FC]] | klubové číslo = 30 | roky = 2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2014<br />2011{{--}}2013<br />2014{{--}}2016<br />2016{{--}}2018<br />2019{{--}}2024<br />20424{{--}} | kluby = VfL Sindelfingen<br />[[1. FFC Turbine Potsdam]]<br />1. FFC Turbine Potsdam (B tím)<br />[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain FC]]<br />Birmingham City<br />[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea F.C.]]<br />[[Gotham FC]] | zápasy(góly) = {{0}} 26 (0)<br />{{0}} 19 (0)<br />{{0}} 6 (0)<br />{{0}} 12 (0)<br />{{0}} 33 (0)<br />{{0}} 65 (0)<br />{{0}} 56 (0) | národné mužstvo = [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Nemecko WU19]]<br />[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | reprezentačné roky = 2009<br />2020{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}} 1 (0)<br />{{0}} 34 (0) }} == Ann-Katrin Berger == '''Ann-Katrin "Anne/Ann" Berger''' (* 9. október 1990) je nemecká profesionálna futbalistka, hrajúca ako brankárka. Hrá za nemeckú reprezentáciu a Gotham FC. Je jedna z najlepších ženských brankárok vo svete. == Klubová kariéra == V lete 2011 podpísala trojročnú zmluvu s 1. FFC Turbine Potsdam, ktorý hral v nemeckej najvyššej lige. Jej debut bol 21. augusta 2011 proti Hamburger SV, v zápase vychytala nulu. V júny 2014 podpísala zmluvu s [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]. Za dva roky odohrala 22 zápasov. v júny 2016 prestúpila do Birmingham City. V novembri 2017 jej bola diagnostikovala rakovina štítnej žľazy, podstúpila liečbu a vstúpila do remisie. 8. februára 2018 odohrala prvý zápas po diagnostikovaní rakovinou, bol to zápas 4. kola FA Women's Cup 2017/18 proti Reading, ktorý vyhrali 1:0. V tejto sezóne dostala ocenenie PFA Premier League Tím roka Keď jej skončila zmluva s Birmingham City, odmietla jej pokračovanie a 4. januára 2019 podpísala zmluvu s Chelsea. Trénerka Emma Hayes s ňou podpísala zmluvu ako súčasť prestavby tímu, aj keď boli v kádri 3 iné brankárky. Za sezónu 2020/21, v ktorej vychytala nulu v 12 zápasoch, získala ocenenie Zlatú rukavicu. 23. augusta 2022 oznámila, že znova trpí rakovinou štítnej žľazy. O viac ako mesiac neskôr,23. septembra 2022, znova chytala v zápase proti Manchaster City. V marci 2023 chytila penaltu v zápase Ligy majsteriek proti Lyonu a tím zabezpečila postup Chelsea do semifinále. V apríli 2024 oznámila podpísanie ročnej zmluvy s Gotham FC, v septembri zmluvu predĺžila do konca roku 2026. V novembri 2024 bola zaradená na 25. miesto v svetovom rebríčku hráčok podľa časopisu ESPN, ako najlepšia brankárka sveta. Za rok 2024 dostala ocenenie najlepšej brankárky NWSL. 25. mája 2025 chytala finálový zápas Pohár majsteriek CONCACAF 2025 proti Tigres, ktorý vyhrali 1:0, čím sa stali prvými majsterkami tejto súťaže. == Reprezentácia == Prvýkrát bolo povolaná k reprezentačnému tímu v novembri 2018. Debut mala 1. decembra 2020 v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy 2022 proti Írsku. Bola v kádri na Majstrovstvách Európy 2022, ale nehrala žiaden zápas. Nemecko skončilo na 2. mieste. Tiež bola kádri na Majstrovstvách sveta 2023, nehrala žiaden zápas a Nemecko prvýkrát nepostúpilo zo skupinovej fázy. V júli bola v kádri na Letné olympijské hry 2024 a bola bankárskou jednotkou. V penaltovom rozstrele voo štvrťfinálovom zápase proti Kanade, chytila dve penalty a dala víťaznú penaltu, čím postúpili do semifinále. V zápase o 3. miesto vyrazila penaltu v 9. minúte nadstaveného času, čím pomohlo k získaniu bronzovej medaily. On 12 June 2025, Berger was called up to the Germany squad for the UEFA Women's Euro 2025. In the Women's Euro 2025 quarter-finals against the French national team she made several crucial saves and scored herself in the subsequent penalty-shoot-out. She was officially named "the player of the match." The Guardian called her save in the 103rd minute as "one of the all-time great European Championship saves ever," and the German media ennobeled her as the "hero of an epic evening." The subsequent semi-final against Spain was lost 0-1. The conceded goal, scored by Aitana Bonmatí in extra time shortly before the end, was facilitated by a positional error by Berger. She took full responsibility for this, which was praised by the media as a remarkable reaction. == Osobný život == Od roku 2017 je vo vzťahu s Jess Carter, tiež profesionálnou futbalitskou. Zásnuby ohlásili b máji 2024. Prekonala rakovinu štitnej žlazy a dvakrát sa vrátila k profesionálnemu futbalu. Je tiež ambasádorka a spoluzakladateľka Judan Ali Football Academy v Londýne. https://www.olympics.com/en/news/ann-katrin-berger-football-top-things-german-goalkeeper-cancer-penalty-saver https://www.sportskeeda.com/us/olympics/who-ann-katrin-berger-a-look-journey-cancer-recovery-becoming-euro-2025-penalty-shootout-hero == Štatistiky == == Úspechy == '''1. FFC Turbine Potsdam''' * [[Fußball-Frauen-Bundesliga|Bundesliga]]: 2011/12 * DFB-Hallenpokal for women: 2014 '''Birmingham City''' * Women's FA Cup: runner-up: 2016/17 '''Chelsea''' * [[Women’s Super League|FA Women's Super League]]: 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23 * FA Women's League Cup: 2019/20, 2020/21 * Women's FA Community Shield: 2020 * Women's FA Cup: 2020/21, 2021/22, 2022/23 * UEFA Women's Champions League runner-up: 2020/21 '''Gotham FC''' * CONCACAF W Champions Cup: 2024/25 * NWSL Championship: 2025 * FIFA Women's Champions Cup: 3. miesto '''Nemecko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] 2. miesto: 2022 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 3. miesto: 2023/24 * [[Letné olympijské hry]] bronzová medaila: 2024 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 2. miesto: 2025: '''Individual''' * Women's Super League Golden Glove: 2020/21 * FA WSL PFA Team of the Year: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2021/22 * The 100 Best Female Footballers In The World: 67 (2020), 49 (2021), 32 (2024) * The Best FIFA Goalkeeper: 3rd in 2021 3rd in 2022 * Women's Footballer of the Year (Germany): 2024, 2025 (together with Giulia Gwinn) * Silbernes Lorbeerblatt: 2024 * NWSL Team of the Month: May 2024 * NWSL Best XI: 2024 * NWSL Goalkeeper of the Year: 2024 * Yashin Trophy nomination: 2nd place * Key to the City of New York == Referencie == <references /> == Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov == tréneri: Katarína Paxnerová (do 2014?) Branislav Petrovič 2014?-2018<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}</ref> Jozef Jelšic 2018-<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA) == {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta. Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]. == Trieda A == === Skupina 1 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Švédsko}} !{{minivlajka|Ukrajina}} !{{Minivlajka|Island}} !{{Minivlajka|Španielsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. |{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|2|0}} | align="center" |{{ku|3|1}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |'''9''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|0|5}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|2|1}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |'''5''' | | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 2 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Taliansko}} !{{Minivlajka|Fínsko}} !{{Minivlajka|Francúzsko}} !{{Minivlajka|Švajčiarsko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |'''16''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |'''10''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' | | align="center" |{{ku|2|3}} | align="center" |{{ku|2|2}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|0}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |12 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|3}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 3 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Nórsko}} !{{Minivlajka|Nemecko}} !{{Minivlajka|Holandsko}} !{{Minivlajka|Anglicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |'''13''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" |{{ku|3|2}} | align="center" |{{ku|6|1}} | align="center" |{{ku|2|0}} |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |9 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} | align="center" |{{ku|3|0}} |- | align="center" |3. | align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |'''7''' | | align="center" |{{ku|0|0}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— | align="center" |{{ku|2|1}} |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]] | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |'''3''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |{{ku|1|2}} | align="center" |{{ku|0|1}} | align="center" |{{ku|1|0}} | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 4 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | !{{Minivlajka|Dánsko}} !{{minivlajka|Rusko}} !{{minivlajka|Portugalsko}} !{{Minivlajka|Belgicko}} |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] | align="center" |6 | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' | align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]] | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] | align="center" |6 | align="center" |4 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |15 | align="center" |9 | align="center" |'''12''' | align="center" |Play-off o postup | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] | align="center" |6 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |'''6''' | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- bgcolor="#ffcC99" | align="center" |4. | align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] | align="center" |6 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6 | align="center" |5 | align="center" |19 | align="center" |'''0''' | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |} {{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Trieda B == === Skupina 5 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 6 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="5" | ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |2. | align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 7 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} === Skupina 8 === {| class="wikitable" !{{Tooltip|Po.|Poradie}} !Tím !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}} !{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} ! ! rowspan="6" | ! ! ! ! ! |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |1. | align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |2. | align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | align="center" | | |- | align="center" |3. | align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | align="center" | | |- | align="center" |4. | align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" |— | |- | align="center" |5. | align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | rowspan="1" align="center" | | align="center" | | align="center" | | align="center" | | | align="center" |— |}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} ----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}} == Referencie == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7 https://dikda.snk.sk/view/uuid:e9c54dd1-7a0c-42c9-91f3-ff775e500a6a?page=uuid:faa57a08-690d-41d6-b0ed-3856f0e5b916 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b97fce55-aab2-40ef-bac9-0e5d64271703?page=uuid:6e17d2ae-4350-42be-a9fa-c6850e229cd8 tabuľka po jesennej časti, západnej skupiny https://dikda.snk.sk/view/uuid:5412c389-02e5-413b-8f63-db738febe15b?page=uuid:c1415fed-01b2-456f-81aa-40746e6954b9 prípravný zápas https://dikda.snk.sk/view/uuid:d45f7458-61f5-4f65-a807-025651169421?page=uuid:3eead8f5-5049-4e3a-9421-a15849fd7393 semifinále pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe16a4b1-f501-47dc-834f-70b87cb7e7f3?page=uuid:ac6f5e7c-a79f-4346-9152-6fb2fb9a23b5 finále bude 7.7 a 14.7. https://dikda.snk.sk/view/uuid:2e11e6e4-b915-4bd2-9e85-9b1c97334066?page=uuid:3c3d7c52-21b2-4cee-b23d-10dc8f516ff0 vzdanie sa finále pohára (holíču) a majstra slovenska (trnave) https://dikda.snk.sk/view/uuid:baa25e43-9614-4f15-803b-707d6ddceea6?page=uuid:4156046a-fa04-46c3-a7b1-84254561a4e2 pohár čs. komsomolu == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti https://dikda.snk.sk/view/uuid:59318105-bd38-43ca-a832-0dbd85ebbddd?page=uuid:c9a80092-211c-43c1-acaf-11dd566bf97f 1. kolo trnava - holíč https://dikda.snk.sk/view/uuid:3884e707-1a5b-48b5-a018-601673bf84e7?page=uuid:c8d3cc02-85f6-4a7c-b902-eeb11bfc1029 2. kolo holíč - prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:c5b07866-6a21-4804-bc9c-b14c994e4ceb?page=uuid:32e74bf9-27b4-4a66-b542-90114d3f015c tabuľka po 3. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:e4909052-c532-4edd-8219-d0b0bc1542ec?page=uuid:0acd79b1-470f-42d0-9e73-06848620730d tabuľka po 4. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:67bc5815-9648-4b10-b0ca-d29af6b17f65?page=uuid:ca03086f-4f43-4f28-8f7d-d57151ada14d tabuľka po 5. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:72e00659-3580-4aa0-bc38-5d346ef4c079?page=uuid:b8b65234-62eb-4504-a56a-5ff7dbbb5d46 tabuľka 6. kolo https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 asi po 9. kole https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821 holíč na 2. mieste, bez tabuľky https://dikda.snk.sk/view/uuid:61415137-01a5-4d0e-8126-21bda9ab833b?page=uuid:b0027517-70ff-4f6b-afb1-25810480f5cf vymenované prvé 4 miesta https://dikda.snk.sk/view/uuid:2494bdc7-c769-43e6-99b4-ee1949001d19?page=uuid:31b42a89-98e9-4db5-869d-1943a9b077e6 3. kolo slovenského pohára https://dikda.snk.sk/view/uuid:743c94bf-27d1-4193-8751-44af6dfb26aa?page=uuid:f2c49ab0-2912-4f4f-b321-ceb9b72cec48 https://dikda.snk.sk/view/uuid:14b8099f-8933-4d98-aec4-d95f38d4fb33?page=uuid:ce5b2526-a660-4982-9b5a-1ad8949b457a == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 == {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]] V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref> Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" /> zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5 https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1 https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 == https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e 2. turnaj https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1 == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 == == 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 == == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" | |} == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} == Mužstvo == {{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=2019|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Otvorene vystupuje proti fašizmu, rasizmu, homofóbii a podporuje hodnoty feminizmu a rovnosti.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na ich zápasoch vejú dúhové vlajky, o klube si rozhodujú sami. FK Kozmos chce byť odpoveďou na moderný futbal | url = https://dennikn.sk/3131221/na-ich-zapasoch-veju-duhove-vlajky-o-klube-si-rozhoduju-sami-fk-kozmos-chce-byt-odpovedou-na-moderny-futbal-video/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2022-12-01 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk-SK | meno = Michal | priezvisko = Červený}}</ref> Klub vlastnia jeho hráči, hráčky a fanúšikovia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STRIEDAME! 🎧 Veria, že futbal sa dá robiť aj inak. FK Kozmos je slovenský unikát, niektorí ho odsudzujú (podcast) | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/fk-kozmos-je-slovensky-unikat-niektori-ho-odsudzuju-2023111916241227165 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2023-11-19 | dátum prístupu = 2026-07-24 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> a je demokraticky riadený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudba, piknik, dúha, žiadne urážky ani mecenáš. Kozmos je iný futbalový svet | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbalova-komunita-kozmos-reportaz-obfz-bratislava-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = sk}}</ref> cez koordinačnú skupinu a ďalšie akčné skupiny. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige.<ref name=":4" /> Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. https://kapital-noviny.sk/ako-vznikaju-komunitne-futbalove-timy/ https://ufp.sk/2024/07/09/futbalistky-fk-kozmos-futbal-nerobi-rozdiely/ https://www.attelier.sk/komunita-fk-kozmos/ https://www.aktuality.sk/clanok/PaJUCQk/namiesto-ultras-hlucni-pankaci-s-duhovymi-vlajkami-ako-meni-slovenska-komunita-pohlad-na-futbal/ https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ https://www.startitup.sk/futbalovy-klub-kozmos-ukazuje-ze-sa-to-da-inak-bez-nenavisti-a-sponzorov-ale-zato-s-duhovymi-vlajkami/ https://www.inspiring-girls.sk/post/zuzana-splhova-na-ziadny-sport-a-vlastne-na-nic-nie-je-nikdy-neskoro https://bystriny.sk/magazin/male-velke-pribehy-170-futbalovy-klub-pre-vsetkych.html https://www.dobrenoviny.sk/c/209387/tatiana-poncakova-futbal-by-mal-byt-pre-vsetkych-nas-klub-nema-sponzorov-o-vsetkom-rozhoduju-clenovia https://www.aktuality.sk/clanok/vpd9BXL/ucitel-bura-predsudky-o-futbale-a-prinasa-na-tribuny-slusnost/ https://reginazapad.stvr.sk/clanky/sport/347065/kozmos-bratislava == Vznik == V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Liga !Zväz !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2019/2020 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |9. miesto |11 |3 |0 |8 |12 |34 |'''9''' |- |2020/2021 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |10 |3 |3 |4 |25 |26 |'''12''' |- |2021/2022 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |2. miesto |18 |10 |3 |5 |71 |25 |'''33''' |- |2022/2023 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |7. miesto |26 |10 |4 |12 |53 |42 |'''34''' |- |2023/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |10. miesto |24 |8 |2 |14 |43 |53 |'''26''' |- |2024/2025 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |4. miesto |26 |13 |3 |10 |57 |45 |'''42''' |- |2025/2024 |6. liga |[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]] |8. miesto |22 |10 |1 |11 |43 |49 |'''31''' |} <small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref> == Ženstvo == {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga žien|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]] |vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=hráči, hráčky a fanúšikovia|založený=2021}} '''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2019. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022. == Ligová história == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Umiestenie !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|SG|Strelené góly}} !{{Tooltip|IG|Inkasované góly}} !{{Tooltip|B|Body}} |- |2021/2022 |2. liga - skupina A |8. miesto |16 |1 |1 |14 |10 |61 |'''4''' |- |2022/2023 |2. liga - skupina A |7. miesto |21 |2 |1 |18 |13 |133 |'''7''' |- |2023/2024 |2. liga |10. miesto |18 |0 |1 |17 |8 |92 |'''1''' |- |2024/2025 |2. liga |7. miesto |16 |4 |3 |9 |27 |45 |'''15''' |- |2025/2024 |2. liga |5. miesto |20 |9 |2 |9 |36 |47 |'''29''' |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 h79ws09ld47m5x814hss8iqk2he602f Jimmy Chauveau 0 727255 8255652 8240999 2026-07-30T16:07:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255652 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Jimmy Chauveau | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Celé meno = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1989|3|16}} | Miesto narodenia = [[Chertsey]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = [[indie rock]], [[alternative country]], [[folk rock]] | Hrá na nástrojoch = spev, [[akustická gitara]], [[basgitara]] | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = | Manželka = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Súvisiace články = [[The Strumbellas]], [[Kadeema]], [[Ascot Royals]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Jimmy Chauveau''' (* [[16. marec]] [[1989]], [[Chertsey]], [[Anglicko]]) je kanadsko-britský [[spevák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Gitara|gitarista]], [[hudobník]] a od roku 2022 frontman kanadskej skupiny [[The Strumbellas]]. Predtým bol spevákom skupiny [[Ascot Royals]]. Vystupuje aj s hudobnou skupinou [[Kadeema]]. == Život a kariéra == Okolo roku 2000 sa s rodinou presťahoval zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] do kanadského [[Brantford]]u. Tu sa začal prvýkrát zaujímať o hudbu. V 15 rokoch dostal od svojho brata Bena [[Akustická gitara|akustickú gitaru]]. Jeho brat Ben spoluzakladal hudobnú skupinu [[Ascot Royals]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hats Off To The Ascot Royals! | url = https://themusicexpress.ca/hats-off-to-the-ascot-royals/ | dátum vydania = 2017-03-08 | dátum prístupu = 2025-03-14 | jazyk = en-US | meno = Keith | priezvisko = Sharp}}</ref> ale hlavný spevák odišiel, a tak Jimmy Chauveau dostal ponuku pridať sa k skupine. Spočiatku spieval sprievodné vokály. Neskôr sa stal hlavným spevákom skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Singer continues success with award-winning band {{!}} BrantBeacon | url = https://www.brantbeacon.ca/singer-continues-success-with-award-winning-band/ | dátum vydania = 2025-01-09 | dátum prístupu = 2025-03-14 | jazyk = en-US}}</ref> Skupina vystupovala najmä v kanadskom meste Brantford. Získali si popularitu a neskôr podpísali zmluvu s nahrávacou spoločnosťou [[Sony Music Entertainment|Sony]]. Začali vystupovať po celej Kanade vrátane [[Toronto|Toronta]], kam sa Chauveau presťahoval. V roku 2019 sa skupina rozpadla. Všetci členovia sa vydali rôznymi smermi. Chauveau a [[Tal Vaisman]] založili skupinu [[Kadeema]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kadeema releases new single called ‘Good Lies’. | url = https://musicinjection.com.au/2020/04/03/kadeema-releases-new-single-called-good-lies/ | dátum vydania = 2020-04-03 | dátum prístupu = 2025-03-14 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250307005006/https://musicinjection.com.au/2020/04/03/kadeema-releases-new-single-called-good-lies/ | dátum archivácie = 2025-03-07 }}</ref> V roku 2022 sa zúčastnil konkurzu na nového speváka skupiny [[The Strumbellas]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Strumbellas Welcome New Lead Singer | url = https://www.iheartradio.ca/en/music-news/articles/the-strumbellas-welcome-new-lead-singer-1.17313650.html/ | vydavateľ = www.iheartradio.ca | dátum prístupu = 2025-03-14 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250307004559/https://www.iheartradio.ca/en/music-news/articles/the-strumbellas-welcome-new-lead-singer-1.17313650.html/ | dátum archivácie = 2025-03-07 }}</ref> Kvôli osobným problémom sa súčasný spevák [[Simon Ward (spevák)|Simon Ward]] rozhodol odísť z kapely a začal písať piesne. Novým spevákom skupiny The Strumbellas sa stal Jimmy Chauveau.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Strumbellas Announce New Lead Vocalist │ Exclaim! | url = https://exclaim.ca/music/article/the_strumbellas_announce_new_lead_vocalist | vydavateľ = The Strumbellas Announce New Lead Vocalist │ Exclaim! | dátum prístupu = 2025-03-14 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.cbc.ca/arts/q/the-strumbellas-have-a-new-album-and-a-new-lead-singer-1.7106703 | dátum prístupu = }}</ref> Začali spolu skladať nové piesne. Výsledkom bol nový štúdiový album ''Part Time Believer'' (2024).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.cbc.ca/arts/q/the-strumbellas-have-a-new-album-and-a-new-lead-singer-1.7106703 | dátum prístupu = }}</ref> == Diskografia == === Štúdiové albumy === ==== The Strumbellas ==== * ''Part Time Believer'' (2024) ==== Ascot Royals ==== * ''Awkward When I Stop'' (2009) – CD * ''Don't Let It Stop You'' (2012) – CD, album * ''New Skin'' (2017) – EP ==== Kadeema ==== * ''Napoleon Tornapart'' (2020) == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Chauveau, Jimmy}} [[Kategória:Kanadskí speváci]] [[Kategória:Kanadskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Kanadskí gitaristi]] [[Kategória:Kanadskí rockoví basgitaristi]] [[Kategória:Osobnosti zo Surrey]] gfbsc1iuyc3re72ybbekdazyoxptj7w Niké liga 2025/2026 0 729589 8255829 8218774 2026-07-31T07:14:55Z RobKFC 301636 /* Štadióny a miesta */ 8255829 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Niké liga |sezóna = 2025/2026 |sezóna_pred = Niké liga 2024/2025 |sezóna_po = Niké liga 2026/2027 |začiatok = 26. júl 2025 |koniec = 16. máj 2026 |majster = [[ŠK Slovan Bratislava]] |2_miesto = FC DAC 1904 Dunajská Streda |3_miesto = FC Spartak Trnava |ročník = |liga_majstrov = ŠK Slovan Bratislava |európska_liga = [[MŠK Žilina]] |európska_konferenčná_liga= [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]<br>[[FC Spartak Trnava]] |baráž = [[KFC Komárno]] |zostup = [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 192 |počet_gólov = 532 |priemer_gólov_na_zápas = 2,77 |počet_divákov = 580 949 (3 026 na zápas) |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Michal Faško]] ([[MŠK Žilina|Žilina]]) 14 gólov |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026]] |poznámka = }} '''Niké liga 2025/2026''' bol 33. ročník najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Sezóna sa začala [[26. júl]]a [[2025]] a skončila [[16. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový ročník Niké ligy 2025/2026 odštartuje na konci júla | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4046-novy-rocnik-nike-ligy-2025-2026-odstartuje-na-konci-jula | vydavateľ = Niké liga | dátum prístupu = 2025-06-12}}</ref> [[ŠK Slovan Bratislava]] bol obhajcom titulu, ktorý v [[Niké liga 2024/2025|predchádzajúcej sezóne]] získal svoj 15. titul v najvyššej slovenskej súťaži. Nováčikom v súťaži bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý ako víťaz [[2. slovenská futbalová liga|druhej ligy]] v [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|minulej sezóne]] automaticky postúpil do najvyššej slovenskej súťaže. Slovan Bratislava získal ôsmy titul za sebou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovan získal ôsmy titul za sebou, Komárno s dôležitou výhrou | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/futbal-nl-slovan-ziskal-osmy-titul-za/959970-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-03 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> Zostupujúcim tímom bol nováčik FC Tatran Prešov, ktorý skončil na poslednom mieste v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno do baráže, Czibor: Chvalabohu sme to zvládli | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/komarno-do-baraze-czibor-chvalabohu/963291-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> == Tímy == V lige súťažilo dvanásť tímov - jedenásť najlepších tímov z predchádzajúcej sezóny a jeden tím, ktorý postúpil z [[2. slovenská futbalová liga|MONACObet ligy]]. Postupujúcim tímom bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý sa do najvyššej súťaže vrátil po siedmych sezónach. Nahradil [[MFK Dukla Banská Bystrica|MFK Duklu Banskú Bystricu]], ktorá vypadla z najvyššej súťaže po troch sezónach. === Štadióny a miesta === {| class="wikitable sortable" !Tím !Miesto !Štadión !Kapacita |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] |[[Dunajská Streda]] |[[MOL Aréna]] |12 700 |- |[[KFC Komárno]] |[[Komárno]] |Mestský štadión Komárno |5150 |- |[[FC Košice]] |[[Košice]] |[[Košická futbalová aréna]] |12 555 |- |[[MFK Ružomberok]] |[[Ružomberok]] |[[Štadión pod Čebraťom]] |4 876 |- |[[MFK Skalica]] |[[Skalica (mesto)|Skalica]] |[[Mestský štadión Skalica]] |3 000 |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Bratislava]] |[[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] |22 500 |- |[[FC Spartak Trnava]] |[[Trnava]] |[[Štadión Antona Malatinského]] |19 200 |- |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |[[Prešov]] |[[Futbal Tatran Aréna]] |6 500 |- |[[AS Trenčín]] |[[Trenčín]] |[[Štadión na Sihoti]] |6 366 |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] |[[Michalovce]] |[[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] |4 440 |- |[[FK Železiarne Podbrezová]] |[[Podbrezová]] |[[Zelpo Aréna]] |4 061 |- |[[MŠK Žilina]] |[[Žilina]] |[[Štadión MŠK Žilina|Štadión pod Dubňom]] |11 253 |} == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |22 | align="center" |14 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |47:30 | align="center" | +17 | align="center" |'''46''' | rowspan="6" align="center" |Postup do skupiny o titul |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |22 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |39:20 | align="center" | +19 | align="center" |'''43''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''3.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |45:27 | align="center" | +18 | align="center" |'''40''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |35:28 | align="center" | +7 | align="center" |'''37''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''5.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |46:29 | align="center" | +17 | align="center" |'''36''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''6.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |22 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |32:36 | align="center" | -4 | align="center" |'''29''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''7.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |22 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" |9 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''25''' | rowspan="6" |Postup do skupiny o udržanie |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |18:37 | align="center" | -19 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''9.''' |[[FC Košice]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |35:42 | align="center" | -7 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''10.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |22 | align="center" |5 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''22''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''11.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |22 | align="center" |4 | align="center" |9 | align="center" |9 | align="center" |22:35 | align="center" | -13 | align="center" |'''21''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''12.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |7 | align="center" |12 | align="center" |20:35 | align="center" | -15 | align="center" |'''16''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|4|0}}]] |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|1|0}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|2}}]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !K |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !É |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} !'''×''' |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !'''×''' |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|5|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|4|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !L |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !G |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} !A |} {{Malé|'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí}} === Návštevnosť === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center|5 236 |align=center|14 539 |align=center|9 487 |align=center|6 421 |align=center|6 436 |align=center|3 689 |align=center|4 897 |align=center|4 868 |align=center|3 119 |align=center|4 917 |align=center|6 498 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 599 !I |align=center|4 261 |align=center|2 083 |align=center|1 756 |align=center|1 908 |align=center|1 671 |align=center|1 255 |align=center|1 423 |align=center|1 536 |align=center|1 354 |align=center|1 864 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|17 011 |align=center|3 069 !K |align=center|9 362 |align=center|3 538 |align=center|2 218 |align=center|5 379 |align=center|3 112 |align=center|2 964 |align=center|4 273 |align=center|3 937 |align=center|5 078 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|9 301 |align=center|4 768 |align=center|5 184 !É |align=center|4 085 |align=center|4 682 |align=center|4 075 |align=center|5 650 |align=center|3 515 |align=center|3 868 |align=center|3 993 |align=center|3 549 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|4 378 |align=center|2 482 |align=center|2 411 |align=center|2 182 !'''×''' |align=center|2 234 |align=center|5 076 |align=center|4 395 |align=center|2 847 |align=center|3 211 |align=center|3 288 |align=center|8 111 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|3 048 |align=center|557 |align=center|727 |align=center|511 |align=center|1 008 !'''×''' |align=center|527 |align=center|865 |align=center|502 |align=center|611 |align=center|825 |align=center|1 467 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|4 286 |align=center|2 738 |align=center|1 238 |align=center|1 153 |align=center|2 049 |align=center|815 !'''×''' |align=center|1 584 |align=center|1 173 |align=center|735 |align=center|1 208 |align=center|2 896 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|1 289 |align=center|415 |align=center|2 987 |align=center|640 |align=center|367 |align=center|230 |align=center|280 !'''×''' |align=center|322 |align=center|283 |align=center|452 |align=center|375 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 027 |align=center|613 |align=center|3 013 |align=center|661 |align=center|623 |align=center|543 |align=center|312 |align=center|303 !L |align=center|473 |align=center|445 |align=center|737 |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |align=center|1 513 |align=center|1 567 |align=center|1 434 |align=center|1 155 |align=center|676 |align=center|1 141 |align=center|868 |align=center|737 |align=center|1 055 !I |align=center|543 |align=center|1 158 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|4 318 |align=center|2 109 |align=center|4 489 |align=center|744 |align=center|940 |align=center|978 |align=center|686 |align=center|988 |align=center|1 015 |align=center|1 713 !G |align=center|967 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|6 320 |align=center|6 160 |align=center|6 327 |align=center|6 254 |align=center|6 398 |align=center|6 098 |align=center|6 007 |align=center|3 669 |align=center|5 356 |align=center|6 369 |align=center|6 380 !A |} == Nadstavbová časť == === Skupina o titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |32 | align="center" |21 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |62:37 | align="center" | +25 | align="center" |'''68''' | align="center" |Postup do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2. predkola Ligy majstrov]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |55:34 | align="center" | +21 | align="center" |'''58''' | rowspan="2" align="center" |Postup do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|2. predkola Konferenčnej ligy]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''3.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |51:37 | align="center" | +14 | align="center" |'''56''' |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |'''4.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |32 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |59:41 | align="center" | +18 | align="center" |'''52''' | align="center" |Postup do [[Európska liga UEFA 2026/2027|1. predkola Európskej ligy]] |- | align="center" |'''5.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |14 | align="center" |44:52 | align="center" | -8 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |55:51 | align="center" | +4 | align="center" |'''42''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|2|2}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|2}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|1}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |align=center|11 210 |align=center|8 479 |align=center|13 621 |align=center|6 039 |align=center|11 650 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|6 230 !– |align=center|4 269 |align=center|5 908 |align=center|3 916 |align=center|3 819 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 866 |align=center|1 810 !– |align=center|2 247 |align=center|1 586 |align=center|1 049 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|10 437 |align=center|4 351 |align=center|6 257 !– |align=center|3 550 |align=center|3 854 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|1 267 |align=center|459 |align=center|426 |align=center|627 !– |align=center|737 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|3 487 |align=center|2 426 |align=center|2 483 |align=center|2 106 |align=center|1 542 !– |} === Skupina o udržanie sa === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- | align="center" |'''7.''' |[[FC Košice]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |51:55 | align="center" | -4 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |34:51 | align="center" | -17 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |8 | align="center" |15 | align="center" |34:45 | align="center" | -11 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''10.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |13 | align="center" |34:50 | align="center" | -16 | align="center" |'''35''' |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''11.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |16 | align="center" |34:46 | align="center" | -12 | align="center" |'''32''' | align="center" |[[Niké liga 2025/2026#Baráž o udržanie|Baráž o udržanie]] |- bgcolor="#ffaaaa" | align="center" |'''12.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |32 | align="center" |6 | align="center" |12 | align="center" |14 | align="center" |29:43 | align="center" | -14 | align="center" |'''30''' | align="center" |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga 2026/2027|2. ligy]] |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |align=center|1 448 |align=center|1 288 |align=center|858 |align=center|1 551 |align=center|778 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|861 !– |align=center|961 |align=center|909 |align=center|1 095 |align=center|1 012 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|2 518 |align=center|2 692 !– |align=center|4 188 |align=center|7 044 |align=center|2 869 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|293 |align=center|356 |align=center|340 !– |align=center|1 950 |align=center|342 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|3 487 |align=center|3 466 |align=center|4 945 |align=center|3 299 !– |align=center|5 525 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 130 |align=center|439 |align=center|1 650 |align=center|457 |align=center|402 !– |} == Baráž o udržanie == {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=19. máj 2026 |čas=16:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |skóre={{ku|1|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[KFC Komárno]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2806-zvo-kfc Správa o zápase] |góly1=[[Jakub Sylvestr|Sylvestr]] {{gól|27}} |góly2= |štadión= MFK Lokomotíva Zvolen, [[Zvolen]] |divákov= 1 856 |rozhodca= Filip Glova }} ---- {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=23. máj 2026 |čas=20:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[KFC Komárno]] |skóre={{ku|3|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2807-kfc-zvo Správa o zápase] |góly1=[[Ondřej Rudzan|Rudzan]] {{gól|43||49}}<br/>[[Ganbayar Ganbold|Ganbold]] {{gól|71}} |góly2= |štadión= [[Štadión FC ViOn|ViOn Aréna]], [[Zlaté Moravce]] |divákov= 1 344 |rozhodca= Peter Ziemba }} == Poznámky == <references group=p/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nikeliga.sk/ Oficiálna stránka Niké ligy] {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] 3tctuhxezhs176qztqejiow4uxwct9e 8255830 8255829 2026-07-31T07:17:10Z RobKFC 301636 /* Štadióny a miesta */ 8255830 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Niké liga |sezóna = 2025/2026 |sezóna_pred = Niké liga 2024/2025 |sezóna_po = Niké liga 2026/2027 |začiatok = 26. júl 2025 |koniec = 16. máj 2026 |majster = [[ŠK Slovan Bratislava]] |2_miesto = FC DAC 1904 Dunajská Streda |3_miesto = FC Spartak Trnava |ročník = |liga_majstrov = ŠK Slovan Bratislava |európska_liga = [[MŠK Žilina]] |európska_konferenčná_liga= [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]<br>[[FC Spartak Trnava]] |baráž = [[KFC Komárno]] |zostup = [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 192 |počet_gólov = 532 |priemer_gólov_na_zápas = 2,77 |počet_divákov = 580 949 (3 026 na zápas) |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Michal Faško]] ([[MŠK Žilina|Žilina]]) 14 gólov |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026]] |poznámka = }} '''Niké liga 2025/2026''' bol 33. ročník najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Sezóna sa začala [[26. júl]]a [[2025]] a skončila [[16. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový ročník Niké ligy 2025/2026 odštartuje na konci júla | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4046-novy-rocnik-nike-ligy-2025-2026-odstartuje-na-konci-jula | vydavateľ = Niké liga | dátum prístupu = 2025-06-12}}</ref> [[ŠK Slovan Bratislava]] bol obhajcom titulu, ktorý v [[Niké liga 2024/2025|predchádzajúcej sezóne]] získal svoj 15. titul v najvyššej slovenskej súťaži. Nováčikom v súťaži bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý ako víťaz [[2. slovenská futbalová liga|druhej ligy]] v [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|minulej sezóne]] automaticky postúpil do najvyššej slovenskej súťaže. Slovan Bratislava získal ôsmy titul za sebou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovan získal ôsmy titul za sebou, Komárno s dôležitou výhrou | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/futbal-nl-slovan-ziskal-osmy-titul-za/959970-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-03 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> Zostupujúcim tímom bol nováčik FC Tatran Prešov, ktorý skončil na poslednom mieste v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno do baráže, Czibor: Chvalabohu sme to zvládli | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/komarno-do-baraze-czibor-chvalabohu/963291-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> == Tímy == V lige súťažilo dvanásť tímov - jedenásť najlepších tímov z predchádzajúcej sezóny a jeden tím, ktorý postúpil z [[2. slovenská futbalová liga|MONACObet ligy]]. Postupujúcim tímom bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý sa do najvyššej súťaže vrátil po siedmych sezónach. Nahradil [[MFK Dukla Banská Bystrica|MFK Duklu Banskú Bystricu]], ktorá vypadla z najvyššej súťaže po troch sezónach. === Štadióny a miesta === {| class="wikitable sortable" !Tím !Miesto !Štadión !Kapacita |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] |[[Dunajská Streda]] |[[MOL Aréna]] |12 700 |- |[[KFC Komárno]] |[[Komárno]] |[https://kfckomarno.sk/ Mestský štadión Komárno] |5 150 |- |[[FC Košice]] |[[Košice]] |[[Košická futbalová aréna]] |12 555 |- |[[MFK Ružomberok]] |[[Ružomberok]] |[[Štadión pod Čebraťom]] |4 876 |- |[[MFK Skalica]] |[[Skalica (mesto)|Skalica]] |[[Mestský štadión Skalica]] |3 000 |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Bratislava]] |[[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] |22 500 |- |[[FC Spartak Trnava]] |[[Trnava]] |[[Štadión Antona Malatinského]] |19 200 |- |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |[[Prešov]] |[[Futbal Tatran Aréna]] |6 500 |- |[[AS Trenčín]] |[[Trenčín]] |[[Štadión na Sihoti]] |6 366 |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] |[[Michalovce]] |[[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] |4 440 |- |[[FK Železiarne Podbrezová]] |[[Podbrezová]] |[[Zelpo Aréna]] |4 061 |- |[[MŠK Žilina]] |[[Žilina]] |[[Štadión MŠK Žilina|Štadión pod Dubňom]] |11 253 |} == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |22 | align="center" |14 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |47:30 | align="center" | +17 | align="center" |'''46''' | rowspan="6" align="center" |Postup do skupiny o titul |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |22 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |39:20 | align="center" | +19 | align="center" |'''43''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''3.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |45:27 | align="center" | +18 | align="center" |'''40''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |35:28 | align="center" | +7 | align="center" |'''37''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''5.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |46:29 | align="center" | +17 | align="center" |'''36''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''6.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |22 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |32:36 | align="center" | -4 | align="center" |'''29''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''7.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |22 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" |9 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''25''' | rowspan="6" |Postup do skupiny o udržanie |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |18:37 | align="center" | -19 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''9.''' |[[FC Košice]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |35:42 | align="center" | -7 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''10.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |22 | align="center" |5 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''22''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''11.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |22 | align="center" |4 | align="center" |9 | align="center" |9 | align="center" |22:35 | align="center" | -13 | align="center" |'''21''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''12.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |7 | align="center" |12 | align="center" |20:35 | align="center" | -15 | align="center" |'''16''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|4|0}}]] |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|1|0}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|2}}]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !K |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !É |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} !'''×''' |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !'''×''' |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|5|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|4|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !L |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !G |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} !A |} {{Malé|'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí}} === Návštevnosť === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center|5 236 |align=center|14 539 |align=center|9 487 |align=center|6 421 |align=center|6 436 |align=center|3 689 |align=center|4 897 |align=center|4 868 |align=center|3 119 |align=center|4 917 |align=center|6 498 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 599 !I |align=center|4 261 |align=center|2 083 |align=center|1 756 |align=center|1 908 |align=center|1 671 |align=center|1 255 |align=center|1 423 |align=center|1 536 |align=center|1 354 |align=center|1 864 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|17 011 |align=center|3 069 !K |align=center|9 362 |align=center|3 538 |align=center|2 218 |align=center|5 379 |align=center|3 112 |align=center|2 964 |align=center|4 273 |align=center|3 937 |align=center|5 078 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|9 301 |align=center|4 768 |align=center|5 184 !É |align=center|4 085 |align=center|4 682 |align=center|4 075 |align=center|5 650 |align=center|3 515 |align=center|3 868 |align=center|3 993 |align=center|3 549 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|4 378 |align=center|2 482 |align=center|2 411 |align=center|2 182 !'''×''' |align=center|2 234 |align=center|5 076 |align=center|4 395 |align=center|2 847 |align=center|3 211 |align=center|3 288 |align=center|8 111 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|3 048 |align=center|557 |align=center|727 |align=center|511 |align=center|1 008 !'''×''' |align=center|527 |align=center|865 |align=center|502 |align=center|611 |align=center|825 |align=center|1 467 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|4 286 |align=center|2 738 |align=center|1 238 |align=center|1 153 |align=center|2 049 |align=center|815 !'''×''' |align=center|1 584 |align=center|1 173 |align=center|735 |align=center|1 208 |align=center|2 896 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|1 289 |align=center|415 |align=center|2 987 |align=center|640 |align=center|367 |align=center|230 |align=center|280 !'''×''' |align=center|322 |align=center|283 |align=center|452 |align=center|375 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 027 |align=center|613 |align=center|3 013 |align=center|661 |align=center|623 |align=center|543 |align=center|312 |align=center|303 !L |align=center|473 |align=center|445 |align=center|737 |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |align=center|1 513 |align=center|1 567 |align=center|1 434 |align=center|1 155 |align=center|676 |align=center|1 141 |align=center|868 |align=center|737 |align=center|1 055 !I |align=center|543 |align=center|1 158 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|4 318 |align=center|2 109 |align=center|4 489 |align=center|744 |align=center|940 |align=center|978 |align=center|686 |align=center|988 |align=center|1 015 |align=center|1 713 !G |align=center|967 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|6 320 |align=center|6 160 |align=center|6 327 |align=center|6 254 |align=center|6 398 |align=center|6 098 |align=center|6 007 |align=center|3 669 |align=center|5 356 |align=center|6 369 |align=center|6 380 !A |} == Nadstavbová časť == === Skupina o titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |32 | align="center" |21 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |62:37 | align="center" | +25 | align="center" |'''68''' | align="center" |Postup do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2. predkola Ligy majstrov]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |55:34 | align="center" | +21 | align="center" |'''58''' | rowspan="2" align="center" |Postup do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|2. predkola Konferenčnej ligy]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''3.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |51:37 | align="center" | +14 | align="center" |'''56''' |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |'''4.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |32 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |59:41 | align="center" | +18 | align="center" |'''52''' | align="center" |Postup do [[Európska liga UEFA 2026/2027|1. predkola Európskej ligy]] |- | align="center" |'''5.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |14 | align="center" |44:52 | align="center" | -8 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |55:51 | align="center" | +4 | align="center" |'''42''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|2|2}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|2}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|1}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |align=center|11 210 |align=center|8 479 |align=center|13 621 |align=center|6 039 |align=center|11 650 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|6 230 !– |align=center|4 269 |align=center|5 908 |align=center|3 916 |align=center|3 819 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 866 |align=center|1 810 !– |align=center|2 247 |align=center|1 586 |align=center|1 049 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|10 437 |align=center|4 351 |align=center|6 257 !– |align=center|3 550 |align=center|3 854 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|1 267 |align=center|459 |align=center|426 |align=center|627 !– |align=center|737 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|3 487 |align=center|2 426 |align=center|2 483 |align=center|2 106 |align=center|1 542 !– |} === Skupina o udržanie sa === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- | align="center" |'''7.''' |[[FC Košice]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |51:55 | align="center" | -4 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |34:51 | align="center" | -17 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |8 | align="center" |15 | align="center" |34:45 | align="center" | -11 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''10.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |13 | align="center" |34:50 | align="center" | -16 | align="center" |'''35''' |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''11.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |16 | align="center" |34:46 | align="center" | -12 | align="center" |'''32''' | align="center" |[[Niké liga 2025/2026#Baráž o udržanie|Baráž o udržanie]] |- bgcolor="#ffaaaa" | align="center" |'''12.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |32 | align="center" |6 | align="center" |12 | align="center" |14 | align="center" |29:43 | align="center" | -14 | align="center" |'''30''' | align="center" |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga 2026/2027|2. ligy]] |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |align=center|1 448 |align=center|1 288 |align=center|858 |align=center|1 551 |align=center|778 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|861 !– |align=center|961 |align=center|909 |align=center|1 095 |align=center|1 012 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|2 518 |align=center|2 692 !– |align=center|4 188 |align=center|7 044 |align=center|2 869 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|293 |align=center|356 |align=center|340 !– |align=center|1 950 |align=center|342 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|3 487 |align=center|3 466 |align=center|4 945 |align=center|3 299 !– |align=center|5 525 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 130 |align=center|439 |align=center|1 650 |align=center|457 |align=center|402 !– |} == Baráž o udržanie == {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=19. máj 2026 |čas=16:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |skóre={{ku|1|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[KFC Komárno]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2806-zvo-kfc Správa o zápase] |góly1=[[Jakub Sylvestr|Sylvestr]] {{gól|27}} |góly2= |štadión= MFK Lokomotíva Zvolen, [[Zvolen]] |divákov= 1 856 |rozhodca= Filip Glova }} ---- {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=23. máj 2026 |čas=20:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[KFC Komárno]] |skóre={{ku|3|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2807-kfc-zvo Správa o zápase] |góly1=[[Ondřej Rudzan|Rudzan]] {{gól|43||49}}<br/>[[Ganbayar Ganbold|Ganbold]] {{gól|71}} |góly2= |štadión= [[Štadión FC ViOn|ViOn Aréna]], [[Zlaté Moravce]] |divákov= 1 344 |rozhodca= Peter Ziemba }} == Poznámky == <references group=p/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nikeliga.sk/ Oficiálna stránka Niké ligy] {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] d1n6fw25mhj81dwe6z64wes5tk83xmr 8255854 8255830 2026-07-31T09:15:34Z Feriontly17x17x7 228747 v minulej sezóne sa hralo v Moravciach, takže to vraciam 8255854 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna |liga = Niké liga |sezóna = 2025/2026 |sezóna_pred = Niké liga 2024/2025 |sezóna_po = Niké liga 2026/2027 |začiatok = 26. júl 2025 |koniec = 16. máj 2026 |majster = [[ŠK Slovan Bratislava]] |2_miesto = FC DAC 1904 Dunajská Streda |3_miesto = FC Spartak Trnava |ročník = |liga_majstrov = ŠK Slovan Bratislava |európska_liga = [[MŠK Žilina]] |európska_konferenčná_liga= [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]<br>[[FC Spartak Trnava]] |baráž = [[KFC Komárno]] |zostup = [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |počet_mužstiev = 12 |odohraté_zápasy = 192 |počet_gólov = 532 |priemer_gólov_na_zápas = 2,77 |počet_divákov = 580 949 (3 026 na zápas) |najproduktívnejší_hráč = |najlepší_strelec = [[Michal Faško]] ([[MŠK Žilina|Žilina]]) 14 gólov |výhra_doma = |výhra_vonku = |najvyššie_skóre = |súvisiace_súťaže = [[2. slovenská futbalová liga 2025/2026]] |poznámka = }} '''Niké liga 2025/2026''' bol 33. ročník najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Sezóna sa začala [[26. júl]]a [[2025]] a skončila [[16. máj]]a [[2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový ročník Niké ligy 2025/2026 odštartuje na konci júla | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/4046-novy-rocnik-nike-ligy-2025-2026-odstartuje-na-konci-jula | vydavateľ = Niké liga | dátum prístupu = 2025-06-12}}</ref> [[ŠK Slovan Bratislava]] bol obhajcom titulu, ktorý v [[Niké liga 2024/2025|predchádzajúcej sezóne]] získal svoj 15. titul v najvyššej slovenskej súťaži. Nováčikom v súťaži bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý ako víťaz [[2. slovenská futbalová liga|druhej ligy]] v [[2. slovenská futbalová liga 2024/2025|minulej sezóne]] automaticky postúpil do najvyššej slovenskej súťaže. Slovan Bratislava získal ôsmy titul za sebou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovan získal ôsmy titul za sebou, Komárno s dôležitou výhrou | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/futbal-nl-slovan-ziskal-osmy-titul-za/959970-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-03 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> Zostupujúcim tímom bol nováčik FC Tatran Prešov, ktorý skončil na poslednom mieste v tabuľke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Komárno do baráže, Czibor: Chvalabohu sme to zvládli | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/komarno-do-baraze-czibor-chvalabohu/963291-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-05-16 }}</ref> == Tímy == V lige súťažilo dvanásť tímov - jedenásť najlepších tímov z predchádzajúcej sezóny a jeden tím, ktorý postúpil z [[2. slovenská futbalová liga|MONACObet ligy]]. Postupujúcim tímom bol [[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]], ktorý sa do najvyššej súťaže vrátil po siedmych sezónach. Nahradil [[MFK Dukla Banská Bystrica|MFK Duklu Banskú Bystricu]], ktorá vypadla z najvyššej súťaže po troch sezónach. === Štadióny a miesta === {| class="wikitable sortable" !Tím !Miesto !Štadión !Kapacita |- |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] |[[Dunajská Streda]] |[[MOL Aréna]] |12 700 |- |[[KFC Komárno]] |[[Komárno]] |[[Štadión FC ViOn]]<ref group=p>KFC Komárno hralo svoje domáce zápasy na štadióne [[Štadión FC ViOn|FC ViOn]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]].</ref> |4 006 |- |[[FC Košice]] |[[Košice]] |[[Košická futbalová aréna]] |12 555 |- |[[MFK Ružomberok]] |[[Ružomberok]] |[[Štadión pod Čebraťom]] |4 876 |- |[[MFK Skalica]] |[[Skalica (mesto)|Skalica]] |[[Mestský štadión Skalica]] |3 000 |- |[[ŠK Slovan Bratislava]] |[[Bratislava]] |[[Národný futbalový štadión|Tehelné pole]] |22 500 |- |[[FC Spartak Trnava]] |[[Trnava]] |[[Štadión Antona Malatinského]] |19 200 |- |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] |[[Prešov]] |[[Futbal Tatran Aréna]] |6 500 |- |[[AS Trenčín]] |[[Trenčín]] |[[Štadión na Sihoti]] |6 366 |- |[[MFK Zemplín Michalovce]] |[[Michalovce]] |[[Mestský futbalový štadión Michalovce|Mestský futbalový štadión]] |4 440 |- |[[FK Železiarne Podbrezová]] |[[Podbrezová]] |[[Zelpo Aréna]] |4 061 |- |[[MŠK Žilina]] |[[Žilina]] |[[Štadión MŠK Žilina|Štadión pod Dubňom]] |11 253 |} == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |22 | align="center" |14 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |47:30 | align="center" | +17 | align="center" |'''46''' | rowspan="6" align="center" |Postup do skupiny o titul |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |22 | align="center" |12 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |39:20 | align="center" | +19 | align="center" |'''43''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''3.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |45:27 | align="center" | +18 | align="center" |'''40''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |4 | align="center" |7 | align="center" |35:28 | align="center" | +7 | align="center" |'''37''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''5.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |22 | align="center" |11 | align="center" |3 | align="center" |8 | align="center" |46:29 | align="center" | +17 | align="center" |'''36''' |- bgcolor="lightblue" | align="center" |'''6.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |22 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |32:36 | align="center" | -4 | align="center" |'''29''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''7.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |22 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" |9 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''25''' | rowspan="6" |Postup do skupiny o udržanie |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |18:37 | align="center" | -19 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''9.''' |[[FC Košice]] | align="center" |22 | align="center" |7 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |35:42 | align="center" | -7 | align="center" |'''24''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''10.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |22 | align="center" |5 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |24:34 | align="center" | -10 | align="center" |'''22''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''11.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |22 | align="center" |4 | align="center" |9 | align="center" |9 | align="center" |22:35 | align="center" | -13 | align="center" |'''21''' |- bgcolor="FFC3CE" | align="center" |'''12.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |22 | align="center" |3 | align="center" |7 | align="center" |12 | align="center" |20:35 | align="center" | -15 | align="center" |'''16''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}} === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|4|0}}]] |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|1|0}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|2}}]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !K |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !É |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} !'''×''' |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !'''×''' |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|5|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|4|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !'''×''' |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} !L |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|3|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} !I |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !G |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|4}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|4}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|2|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |align=center bgcolor="#bbf3ff"|{{ku|3|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|2|3}} !A |} {{Malé|'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí}} === Návštevnosť === {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[FC Košice|KOS]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[MFK Skalica|SKA]] ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !N |align=center|5 236 |align=center|14 539 |align=center|9 487 |align=center|6 421 |align=center|6 436 |align=center|3 689 |align=center|4 897 |align=center|4 868 |align=center|3 119 |align=center|4 917 |align=center|6 498 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 599 !I |align=center|4 261 |align=center|2 083 |align=center|1 756 |align=center|1 908 |align=center|1 671 |align=center|1 255 |align=center|1 423 |align=center|1 536 |align=center|1 354 |align=center|1 864 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|17 011 |align=center|3 069 !K |align=center|9 362 |align=center|3 538 |align=center|2 218 |align=center|5 379 |align=center|3 112 |align=center|2 964 |align=center|4 273 |align=center|3 937 |align=center|5 078 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|9 301 |align=center|4 768 |align=center|5 184 !É |align=center|4 085 |align=center|4 682 |align=center|4 075 |align=center|5 650 |align=center|3 515 |align=center|3 868 |align=center|3 993 |align=center|3 549 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|4 378 |align=center|2 482 |align=center|2 411 |align=center|2 182 !'''×''' |align=center|2 234 |align=center|5 076 |align=center|4 395 |align=center|2 847 |align=center|3 211 |align=center|3 288 |align=center|8 111 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|3 048 |align=center|557 |align=center|727 |align=center|511 |align=center|1 008 !'''×''' |align=center|527 |align=center|865 |align=center|502 |align=center|611 |align=center|825 |align=center|1 467 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|4 286 |align=center|2 738 |align=center|1 238 |align=center|1 153 |align=center|2 049 |align=center|815 !'''×''' |align=center|1 584 |align=center|1 173 |align=center|735 |align=center|1 208 |align=center|2 896 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|1 289 |align=center|415 |align=center|2 987 |align=center|640 |align=center|367 |align=center|230 |align=center|280 !'''×''' |align=center|322 |align=center|283 |align=center|452 |align=center|375 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 027 |align=center|613 |align=center|3 013 |align=center|661 |align=center|623 |align=center|543 |align=center|312 |align=center|303 !L |align=center|473 |align=center|445 |align=center|737 |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] |align=center|1 513 |align=center|1 567 |align=center|1 434 |align=center|1 155 |align=center|676 |align=center|1 141 |align=center|868 |align=center|737 |align=center|1 055 !I |align=center|543 |align=center|1 158 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|4 318 |align=center|2 109 |align=center|4 489 |align=center|744 |align=center|940 |align=center|978 |align=center|686 |align=center|988 |align=center|1 015 |align=center|1 713 !G |align=center|967 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|6 320 |align=center|6 160 |align=center|6 327 |align=center|6 254 |align=center|6 398 |align=center|6 098 |align=center|6 007 |align=center|3 669 |align=center|5 356 |align=center|6 369 |align=center|6 380 !A |} == Nadstavbová časť == === Skupina o titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- bgcolor="#c1ffc1" | align="center" |'''1.''' |[[ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |32 | align="center" |21 | align="center" |5 | align="center" |6 | align="center" |62:37 | align="center" | +25 | align="center" |'''68''' | align="center" |Postup do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2. predkola Ligy majstrov]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''2.''' |[[FC DAC 1904 Dunajská Streda]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |7 | align="center" |8 | align="center" |55:34 | align="center" | +21 | align="center" |'''58''' | rowspan="2" align="center" |Postup do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|2. predkola Konferenčnej ligy]] |- bgcolor="#ffffbb" | align="center" |'''3.''' |[[FC Spartak Trnava]] | align="center" |32 | align="center" |17 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |51:37 | align="center" | +14 | align="center" |'''56''' |- bgcolor="#bbf3ff" | align="center" |'''4.''' |[[MŠK Žilina]] | align="center" |32 | align="center" |15 | align="center" |7 | align="center" |10 | align="center" |59:41 | align="center" | +18 | align="center" |'''52''' | align="center" |Postup do [[Európska liga UEFA 2026/2027|1. predkola Európskej ligy]] |- | align="center" |'''5.''' |[[MFK Zemplín Michalovce]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |5 | align="center" |14 | align="center" |44:52 | align="center" | -8 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''6.''' |[[FK Železiarne Podbrezová]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |55:51 | align="center" | +4 | align="center" |'''42''' |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|2|2}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|2}} |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|[[FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava|{{ku|0|1}}]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|5}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|3}} !– |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|3}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[ŠK Slovan Bratislava|SLO]] ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC]] ![[MŠK Žilina|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava|TRN]] ![[FK Železiarne Podbrezová|POD]] ![[MFK Zemplín Michalovce|MIC]] |- ![[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] !– |align=center|11 210 |align=center|8 479 |align=center|13 621 |align=center|6 039 |align=center|11 650 |- ![[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] |align=center|6 230 !– |align=center|4 269 |align=center|5 908 |align=center|3 916 |align=center|3 819 |- ![[MŠK Žilina|Žilina]] |align=center|5 866 |align=center|1 810 !– |align=center|2 247 |align=center|1 586 |align=center|1 049 |- ![[FC Spartak Trnava|Trnava]] |align=center|10 437 |align=center|4 351 |align=center|6 257 !– |align=center|3 550 |align=center|3 854 |- ![[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] |align=center|1 267 |align=center|459 |align=center|426 |align=center|627 !– |align=center|737 |- ![[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] |align=center|3 487 |align=center|2 426 |align=center|2 483 |align=center|2 106 |align=center|1 542 !– |} === Skupina o udržanie sa === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" !# !Tím !Z !V !R !P !G !+/- !B !Kvalifikácia |- | align="center" |'''7.''' |[[FC Košice]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |51:55 | align="center" | -4 | align="center" |'''43''' |- | align="center" |'''8.''' |[[AS Trenčín]] | align="center" |32 | align="center" |13 | align="center" |3 | align="center" |16 | align="center" |34:51 | align="center" | -17 | align="center" |'''42''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MFK Skalica]] | align="center" |32 | align="center" |9 | align="center" |8 | align="center" |15 | align="center" |34:45 | align="center" | -11 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''10.''' |[[MFK Ružomberok]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |11 | align="center" |13 | align="center" |34:50 | align="center" | -16 | align="center" |'''35''' |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''11.''' |[[KFC Komárno]] | align="center" |32 | align="center" |8 | align="center" |8 | align="center" |16 | align="center" |34:46 | align="center" | -12 | align="center" |'''32''' | align="center" |[[Niké liga 2025/2026#Baráž o udržanie|Baráž o udržanie]] |- bgcolor="#ffaaaa" | align="center" |'''12.''' |[[1. FC Tatran Prešov|FC Tatran Prešov]] | align="center" |32 | align="center" |6 | align="center" |12 | align="center" |14 | align="center" |29:43 | align="center" | -14 | align="center" |'''30''' | align="center" |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga 2026/2027|2. ligy]] |} {{Malé|Tabuľka je kompletná.}}<br> {{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}<br /> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|3}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|1|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |- ![[FC Košice|Košice]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|1|2}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|2}} |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} |bgcolor="#ffbbbb" align=center|{{ku|0|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#ffffbb" align=center|{{ku|0|0}} !– |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|0}} |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|4|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|3|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|2|1}} |bgcolor="#bbf3ff" align=center|{{ku|1|0}} !– |} ==== Návštevnosť ==== {| class="wikitable" !Doma \ Vonku ![[MFK Ružomberok|RUŽ]] ![[AS Trenčín|TRE]] ![[FC Košice|KOS]] ![[KFC Komárno|KOM]] ![[FC Tatran Prešov|PRE]] ![[MFK Skalica|SKA]] |- ![[MFK Ružomberok|Ružomberok]] !– |align=center|1 448 |align=center|1 288 |align=center|858 |align=center|1 551 |align=center|778 |- ![[AS Trenčín|Trenčín]] |align=center|861 !– |align=center|961 |align=center|909 |align=center|1 095 |align=center|1 012 |- ![[FC Košice|Košice]] |align=center|2 518 |align=center|2 692 !– |align=center|4 188 |align=center|7 044 |align=center|2 869 |- ![[KFC Komárno|Komárno]] |align=center|293 |align=center|356 |align=center|340 !– |align=center|1 950 |align=center|342 |- ![[FC Tatran Prešov|Prešov]] |align=center|3 487 |align=center|3 466 |align=center|4 945 |align=center|3 299 !– |align=center|5 525 |- ![[MFK Skalica|Skalica]] |align=center|1 130 |align=center|439 |align=center|1 650 |align=center|457 |align=center|402 !– |} == Baráž o udržanie == {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=19. máj 2026 |čas=16:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |skóre={{ku|1|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[KFC Komárno]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2806-zvo-kfc Správa o zápase] |góly1=[[Jakub Sylvestr|Sylvestr]] {{gól|27}} |góly2= |štadión= MFK Lokomotíva Zvolen, [[Zvolen]] |divákov= 1 856 |rozhodca= Filip Glova }} ---- {{Futbalbox2 |bg=#FFFFFF |dátum=23. máj 2026 |čas=20:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] |mužstvo1=[[KFC Komárno]] |skóre={{ku|3|0}} |polčas=({{ku|1|0}}) |mužstvo2=[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]] |zápis=[https://www.nikeliga.sk/zapas/2807-kfc-zvo Správa o zápase] |góly1=[[Ondřej Rudzan|Rudzan]] {{gól|43||49}}<br/>[[Ganbayar Ganbold|Ganbold]] {{gól|71}} |góly2= |štadión= [[Štadión FC ViOn|ViOn Aréna]], [[Zlaté Moravce]] |divákov= 1 344 |rozhodca= Peter Ziemba }} == Poznámky == <references group=p/> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nikeliga.sk/ Oficiálna stránka Niké ligy] {{Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}} [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] hz7ba639ym25jy3liasf0etjduqoam6 Jana Vojteková 0 730531 8255598 8242648 2026-07-30T12:40:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 29 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255598 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Jana Vojteková | celé meno = | foto = | prezývka = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1991|8|12}} | miesto narodenia = [[Trnava]] | štát = [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] | výška = | súčasný klub = SC Freiburg | klubové číslo = | pozícia = obrankyňa | mládežnícke roky = 1998{{--}}2006<br />2006{{--}}2007 | mládežnícke kluby = MTK Leopoldov<br />[[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]] | roky = 2007{{--}}2012<br />2012{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br />2015{{--}}2019<br />2019{{--}}2023<br />2023{{--}}2026<br />2026{{--}} | kluby = [[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|FK Slovan Duslo Šaľa]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[SV Neulengbach|SV Neulengbach]]<br />SC Sand<br />SC Freiburg<br />FC Bazilej<br />SC Freiburg | zápasy(góly) = <br /><br /><br />76 (8)<br />75 (8)<br />39 (7) | reprezentačné roky = 2007{{--}}2010<br />2010{{--}} | národné mužstvo = Slovensko WU19<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 9 (0)<br />138 (14) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = 11. júnu 2026 }} '''Jana Vojteková''' (* [[12. august]] [[1991]], [[Trnava]]) je slovenská profesionálna futbalistka, ktorá hrá za švajčiarsky FC Bazilej a za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. Jej sestra [[Petra Vojteková]] je tiež futbalistka a jedenkrát reprezentovala Slovensko.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Jana Vojteková: Stovkárka číslo 4 má veľkú túžbu | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-jana-vojtekova-stovkarka-cislo-4-ma-velku-tuzbu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-09-26 | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> 9. júna 2026 odohrala svoj 138. reprezentačný zápas, a tým vyrovnala rekord [[Marek Hamšík|Mareka Hamšíka]] a [[Peter Pekarík|Petra Pekaríka.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Gondová po prvom góle: Plním si detský sen | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-gondova-po-prvom-gole-plnim-si-detsky-sen/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-06-11 | jazyk = sk}}</ref> == Klubová kariéra == Šesť rokov hrala na slovenský klub [[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]], rok za [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]. Potom nasledoval rakúsky [[SV Neulengbach|SV Neulenbach]], s ktorým získala titul. V roku 2015 prestúpila do nemeckého SC Sand, kde to odohrala 4 sezóny. Za SC Freiburg odohrala 3 sezóny a od roku 2023 hrá za švajčiarsky FC Bazilej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Der FCB verpflichtet Jana Vojtekova {{!}} FC Basel - Die offizielle Website | url = https://www.fcb.ch/aktuell/news/frauen/transfer-jana-vojtekova/ | vydavateľ = www.fcb.ch | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = de-DE}}</ref> V máji 2025 predĺžila zmluvu s FC Bazilej do roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jana Vojtekova bleibt für ein weiteres Jahr bei Rotblau {{!}} FC Basel - Die offizielle Website | url = https://www.fcb.ch/aktuell/news/frauen/vertragsverlaengerung-jana-vojtekova/ | vydavateľ = www.fcb.ch | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = de-DE}}</ref> V júli 2026 sa vrátila do klubu SC Freiburg.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jana Vojteková kehrt zum SC zurück {{!}} SC Freiburg | url = https://www.scfreiburg.com/aktuell/nachrichten/frauen-maedchen/2026/27/news/jana-vojtekova-kehrt-zum-sc-zurueck | vydavateľ = www.scfreiburg.com | dátum prístupu = 2026-07-03 | jazyk = de-DE}}</ref> == Úspechy == *Majsterka Slovenska [[1. slovenská futbalová liga žien 2007/2008|2007/2008]] *Víťazka [[Slovenský pohár vo futbale žien|Slovenského pohára]] 2009/2010, 2012/2013 *Majsterka Rakúska 2013/2014 *Finalistka Nemeckého pohára 2015/2016, 2016/2017, 2022/2023 *[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Slovenská jedenástka roka]] 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015 == Reprezentácia == Slovensko reprezentuje od roku 2010, má na konte 14 gólov a 138 reprezentačných zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jana Vojteková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6567f486dc8b72382c005e/jana.vojtekova?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-05-22 | jazyk = sk}}</ref> Je v poradí štvrtá futbalistka, ktorá odohrala 100 reprezentačných zápasov.<ref name=":0" /> Vystúpenia a góly za reprezentáciu – Slovensko: {| class="wikitable activate" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white">Dátum</span> ! width=140" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Mesto</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Domáci</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Výsledok</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hosťujúci</span> ! width=150" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Typ zápasu</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly</span> ! width=200" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Poznámky</span> |- |1 |align=left| 27.03.2010|| [[Almelo]] ||align=right|[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] {{flagicon|Holandsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]]</small>|| - ||{{žltá karta|81}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Holandsko - Slovensko 2:0, 27.03.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602285e0ad97d200124241cf/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008072253/https://futbalsfz.sk/zapas/602285e0ad97d200124241cf/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |2 |align=left| 01.04.2010|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Holandsko 0:1, 1.4.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022867a1ed9e40012f94036/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070904/https://futbalsfz.sk/zapas/6022867a1ed9e40012f94036/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |3 |align=left| 19.06.2010|| [[Zlaté Moravce]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 0:1, 19.6.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286a6ec3c830012eb89b0/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065055/https://futbalsfz.sk/zapas/602286a6ec3c830012eb89b0/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |4 |align=left| 23.06.2010|| [[Prilep]] ||align=right|[[Macedónske národné ženské futbalové družstvo|Macedónsko]] {{flagicon|Macedónsko}}|| 1:6 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Macedónsko - Slovensko 1:6, 23.6.2010,Kval. na MS 2011| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6025336674dc1e001344a07d/?sectionId=7087}}</ref> |- |5 |align=left| 21.08.2010|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nórsko 0:4, 21.8.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063932/https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |6 |align=left| 25.08.2010|| [[Molodechno]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|Kval. na MS 2011]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko- Slovensko 2:0, 25.8.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286060ec0410012fa50b5/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065635/https://futbalsfz.sk/zapas/602286060ec0410012fa50b5/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |7 |align=left| 22.10.2011|| [[Chernigov]] ||align=right|[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] {{flagicon|Ukrajina}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza </small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Ukrajina - Slovensko 0:0, 22.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065105/https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |8 |align=left| 26.10.2011|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Estónsko}}[[Estónske národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza </small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Estónsko 3:1, 26.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064922/https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |10 |align=left| 19.11.2011|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza </small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 3:0, 19.11.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071439/https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |11 |align=left| 31.03.2012|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza </small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:1, 31.3.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070625/https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |12 |align=left| 05.04.2012|| [[Vantaa]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 2:0, 5.4.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074021/https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |13 |align=left| 20.06.2012|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza</small>|| - || {{žltá karta|88}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Ukrajina 0:2, 20.6.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071426/https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |14 |align=left| 25.08.2012|| [[Haapsalu]] ||align=right|[[Estónske národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]] {{flagicon|Estónsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Estónsko - Slovensko 0:2, 25.8.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602277f7ad97d200124241cd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065137/https://futbalsfz.sk/zapas/602277f7ad97d200124241cd/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |15 |align=left| 19.09.2012|| [[Mogilev]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|Kval. na ME 2013]] skupinová fáza</small>|| - || {{žltá karta|52}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 1:0, 19.9.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071824/https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |16 |align=left| 08.03.2013|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|Bosna a Hercegovina}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - ||{{žltá karta|90}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 4:1, 8.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b289e573a0012145be3/?sectionId=7087}}</ref> |- |17 |align=left| 09.03.2013|| [[Novigrad]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 1:0, 9.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b6bfc57030012728704/?sectionId=7087}}</ref> |- |18 |align=left| 11.03.2013|| [[Rovinj]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:0, 11.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b9efc57030012728705/?sectionId=7087}}</ref> |- |19 |align=left| 04.04.2013 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}} [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:0, 4.4.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aac029e573a0012145bdc/?sectionId=7087}}</ref> |- |20 |align=left| 17.06.2013 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Wales}} [[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Wales 2:2, 17.6.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aabad9e573a0012145bdb/?sectionId=7087}}</ref> |- |21 |align=left| 19.06.2013 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Wales}} [[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Wales 1:1, 19.6.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aac45deb5f50012172736/?sectionId=7087}}</ref> |- |22 |align=left| 20.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 2:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 2:3, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aadf2deb5f50012172738/?sectionId=7087}}</ref> |- |23 |align=left| 22.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 1:1, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aae20fc57030012728702/?sectionId=7087}}</ref> |- |24 |align=left| 22.09.2013|| [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - ||{{žltá karta|18}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 2:0, 22.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063835/https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |25 |align=left| 26.09.2013|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Slovinsko}}[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Slovinsko 1:3, 26.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065901/https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |26 |align=left| 26.10.2013|| [[Sesvete]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:1, 26.10.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225acd0413420013b98aca/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008165802/https://futbalsfz.sk/zapas/60225acd0413420013b98aca/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |27 |align=left| 31.10.2013|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Rusko}}[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - ||{{žltá karta|42}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rusko 0:2, 31.10.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a5a1ed9e40012f94033/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064026/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a5a1ed9e40012f94033/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |28 |align=left| 06.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Taiwanské národné ženské futbalové družstvo|Taiwan]] {{flagicon|Taiwan}}|| 5:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Taiwan - Slovensko 5:4, 6.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8fcbfc570300127286fc/?sectionId=7087}}</ref> |- |29 |align=left| 08.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Taiwanské národné ženské futbalové družstvo|Taiwan]] {{flagicon|Taiwan}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 2:2, 8.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a903c4e21ae0012fc08a7/?sectionId=7087}}</ref> |- |30 |align=left| 10.03.2014|| [[Umag]] ||align=right| Srbsko WU19 {{flagicon|Srbsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Srbsko WU19 - Slovensko 0:3, 10.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a9066deb5f5001217272f/?sectionId=7087}}</ref> |- |31 |align=left| 08.05.2014|| [[Osnabrück]] ||align=right|[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] {{flagicon|Nemecko}}|| 9:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nemecko - Slovensko 9:1, 8.5.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022595a0413420013b98ac6/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063410/https://futbalsfz.sk/zapas/6022595a0413420013b98ac6/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |32 |align=left| 19.06.2014|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Chorvátsko 1:1, 19.6.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008073927/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |33 |align=left| 21.08.2014|| [[Samara]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 3:1, 21.8.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071538/https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |34 |align=left| 13.09.2014|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 0:1, 13.9.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063446/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |35 |align=left| 17.09.2014|| [[Dravograd]] ||align=right|[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] {{flagicon|Slovinsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|Kval. na MS 2015]]</small>|| - ||{{žltá karta|87}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovinsko - Slovensko 2:1, 17.9.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225aa99ed06800122b4c23/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064058/https://futbalsfz.sk/zapas/60225aa99ed06800122b4c23/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |36 |align=left| 30.10.2014 || [[Żabno]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 4:1, 30.10.2014, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d292e4e21ae0012fc08b2/?sectionId=7087}}</ref> |- |37 |align=left| 04.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:1, 4.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60492d28ef5c250012bf3838/?sectionId=7087}}</ref> |- |38 |align=left| 06.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 0:2, 6.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60492e3d4b4c860012cd3600/?sectionId=7087}}</ref> |- |39 |align=left| 09.03.2015|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 0:3, 9.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60493685fd1b9100139721c1/?sectionId=7087}}</ref> |- |40 |align=left| 06.04.2015 || [[Bangor]] ||align=right|[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || {{žltá karta|90}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 1:0, 6.4.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8e649e573a0012145bd4/?sectionId=7087}}</ref> |- |41 |align=left| 08.04.2015 || [[Bangor]] ||align=right|[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 1:2, 8.4.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8ee49e573a0012145bd5/?sectionId=7087}}</ref> |- |42 |align=left| 01.08.2015|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 4:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Balaton Cup 2015 || - ||{{žltá karta|88}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 4:4, 1.8.2015,Balaton Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60341b9b267677001382d3cc/?sectionId=7087}}</ref> |- |43 |align=left| 17.09.2015 || [[Reykjavík]] ||align=right|[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] {{flagicon|Island}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Island - Slovensko 4:1, 17.9.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603bf8f6127d1f0012518515/?sectionId=7087}}</ref> |- |44 |align=left| 22.10.2015|| [[Tychy]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]]</small>|| - || {{žltá karta|75}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 2:0, 22.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021591ef166e90012c8b84a/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063837/https://futbalsfz.sk/zapas/6021591ef166e90012c8b84a/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |45 |align=left| 26.10.2015|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Moldavsko}}[[Moldavské národné ženské futbalové družstvo|Moldavsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]]</small>|| 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Moldavsko 4:0, 26.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064740/https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |46 |align=left| 26.11.2015|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Dánsko 0:1, 26.11.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064656/https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |47 |align=left| 01.12.2015|| [[Orhei]] ||align=right|[[Moldavské národné ženské futbalové družstvo|Moldavsko]] {{flagicon|Moldavsko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Moldavsko - Slovensko 0:4, 1.12.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60215a00f166e90012c8b84b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065658/https://futbalsfz.sk/zapas/60215a00f166e90012c8b84b/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |48 |align=left| 02.03.2016|| [[Poreč]] ||align=right|[[Nnrodné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:1, 2.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317f49be9bec00126e1b01/?sectionId=7087}}</ref> |- |49 |align=left| 04.03.2016|| [[Umag]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] B {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko B - Slovensko 1:0, 4.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317ffcbe9bec00126e1b02/?sectionId=7087}}</ref> |- |50 |align=left| 07.03.2016|| [[Umag]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:2, 7.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317a2f2fcc0d0012b55fa3/?sectionId=7087}}</ref> |- |51 |align=left| 12.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]]</small>|| 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 2:1, 12.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064240/https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |52 |align=left| 02.06.2016|| [[Viborg]] ||align=right|[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] {{flagicon|Dánsko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Dánsko - Slovensko 4:0, 2.6.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074518/https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |53 |align=left| 15.09.2016|| [[Gothenburg]] ||align=right|[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] {{flagicon|Švédsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|Kval. na ME 2017]]</small>|| - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švédsko - Slovensko 2:1, 15.9.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60215890f166e90012c8b849/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063927/https://futbalsfz.sk/zapas/60215890f166e90012c8b849/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |54 |align=left| 21.10.2016 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:2 ||align=left| {{flagicon|Česko}} [[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Česko 3:2, 21.10.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603182cc821bb000128c92d2/?sectionId=7087}}</ref> |- |55 |align=left| 24.10.2016 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Česko}} [[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Česko 1:0, 24.10.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60318235be9bec00126e1b03/?sectionId=7087}}</ref> |- |56 |align=left| 26.11.2016 || [[Lučko]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 3:5 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 3:5, 26.11.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603185ff43c0d300128f15b0/?sectionId=7087}}</ref> |- |57 |align=left| 28.11.2016 || [[Zagreb]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:2, 28.11.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6031866e2fcc0d0012b55fa4/?sectionId=7087}}</ref> |- |58 |align=left| 06.04.2017 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Island}} [[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Island 0:2, 6.4.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032e93301557e0012c44909/?sectionId=7087}}</ref> |- |59 |align=left| 12.06.2017 || [[Ružomberok]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:1, 12.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032e9f101557e0012c4490a/?sectionId=7087}}</ref> |- |60 |align=left| 19.09.2017|| [[Sarpsborg]] ||align=right|[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] {{flagicon|Nórsko}}|| 6:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]]</small>|| - ||{{žltá karta|41}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nórsko - Slovensko 6:1, 19.9.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602150da94fb2900121a0b74/?sectionId=7087}}</ref> |- |61 |align=left| 24.10.2017|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Írsko 0:2, 24.10.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602153700686cc00123abfe6/?sectionId=7087}}</ref> |- |62 |align=left| 24.11.2017|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:5 ||align=left| {{flagicon|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Holandsko 0:5, 24.11.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6021534494fb2900121a0b76/?sectionId=7087}}</ref> |- |63 |align=left| 28.11.2017|| [[Žilina]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Severné Írsko}}[[Nnrodné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]]||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]]</small>|| 1 || {{žltá karta|22}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Severné Írsko 1:3, 28.11.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602152dff166e90012c8b848/?sectionId=7087}}</ref> |- |64 |align=left| 19.01.2018 || [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 0:1, 19.1.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603040e7263ed400137b1605/?sectionId=7087}}</ref> |- |65 |align=left| 28.02.2018|| [[Paralimni]] ||align=right|[[Juhoafrické národné ženské futbalové družstvo|Južná Afrika]] {{flagicon|Južná Afrika}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 0:0, 28.2.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302ed7263ed400137b1602/?sectionId=7087}}</ref> |- |66 |align=left| 02.03.2018|| [[Paralimni]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Kórejskej ľudovodemokratickej republiky|KĽDR]] {{flagicon|KĽDR}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ KĽDR - Slovensko 1:0, 2.3.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302c7443c0d300128f15ad/?sectionId=7087}}</ref> |- |67 |align=left| 05.03.2018|| [[Paralimni]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 1:1, 5.3.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302bf2263ed400137b1601/?sectionId=7087}}</ref> |- |68 |align=left| 07.03.2018|| [[Larnaca]] ||align=right|[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] {{flagicon|Česko}}|| 5:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || {{žltá karta|86}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Česko - Slovensko 5:2, 7.3.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302b7c263ed400137b1600/?sectionId=7087}}</ref> |- |69 |align=left| 06.04.2018|| [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 2:1, 06.04.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602152ad94081a0013de340a/?sectionId=7087}}</ref> |- |70 |align=left| 12.06.2018|| [[Heerenveen]] ||align=right|[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] {{flagicon|Holandsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Holandsko - Slovensko 1:0, 12.6.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6021519df166e90012c8b847/?sectionId=7087}}</ref> |- |71 |align=left| 04.09.2018|| [[Portadown]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|Kval. na MS 2019]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:1, 4.9.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602153a48df2b90012b35eed/?sectionId=7087}}</ref> |- |72 |align=left| 07.10.2018 || [[Kroměříž]] ||align=right|[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] {{flagicon|Česko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Česko - Slovensko 2:0, 7.10.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603bfe3632db0a00129963cf/?sectionId=7087}}</ref> |- |73 |align=left| 08.11.2018 || [[Drama]] ||align=right|[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] {{flagicon|Grécko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Grécko - Slovensko 1:1, 8.11.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6030365843c0d300128f15ae/?sectionId=7087}}</ref> |- |74 |align=left| 11.11.2018 || [[Kavala]] ||align=right|[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]] {{flagicon|Grécko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || 1 ||{{žltá karta|71}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Grécko - Slovensko 1:1, 11.11.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603038c3263ed400137b1604/?sectionId=7087}}</ref> |- |75 |align=left| 27.02.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] {{flagicon|Belgicko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - ||{{žltá karta|90+1}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Belgicko - Slovensko 3:0, 27.2.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603411aa71a6eb00125f10f3/?sectionId=7087}}</ref> |- |76 |align=left| 01.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Nigérijské národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] {{flagicon|Nigéria}}|| 4:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || 1 || {{žltá karta|23}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nigéria - Slovensko 4:3, 1.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6034139243c0d300128f15bb/?sectionId=7087}}</ref> |- |77 |align=left| 04.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:0, 4.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603413ec71a6eb00125f10f4/?sectionId=7087}}</ref> |- |78 |align=left| 06.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 3:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 3:2, 6.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6034145cbe9bec00126e1b17/?sectionId=7087}}</ref> |- |79 |align=left| 09.04.2019 || [[Winterthur]] ||align=right|[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] {{flagicon|Švajčiarsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švajčiarsko - Slovensko 1:0, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603ac48055fc9b0012f4564b/?sectionId=7087}}</ref> |- |80 |align=left| 14.06.2019 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 1:0, 14.06.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337e1a2fcc0d0012b55faa/?sectionId=7087}}</ref> |- |81 |align=left| 17.06.2019 || [[Südstadt]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || {{červená karta|40|58}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 1:1, 14.06.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603acdb33655bf0012febd88/?sectionId=7087}}</ref> |- |82 |align=left| 02.09.2019 || [[Reykjavík]] ||align=right|[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]] {{flagicon|Island}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Island - Slovensko 1:0, 02.09.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa3245d09b51200123bf9f9/?sectionId=7087}}</ref> |- |83 |align=left| 04.10.2019 || [[Liepāja]] ||align=right|[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] {{flagicon|Lotyšsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]]</small>|| 1 ||{{žltá karta|76}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Lotyšsko - Slovensko 1:2, 04.10.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa3271809b51200123bf9fc/?sectionId=7087}}</ref> |- |84 |align=left| 08.11.2019 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Maďarsko}} [[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]]</small>|| - ||{{žltá karta|45}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Maďarsko 0:0, 8.11.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa31d4209b51200123bf9f8/?sectionId=7087}}</ref> |- |85 |align=left| 08.03.2020|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Mexické národné ženské futbalové družstvo|Mexiko]] {{flagicon|Mexiko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2020 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Mexiko - Slovensko 2:2, 8.3.2020,Cyprus Women´s Cup 2020| url = https://futbalsfz.sk/zapas/601db6c7caddf70012454d8c/?sectionId=7087}}</ref> |- |86 |align=left| 11.03.2020|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 4:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2020 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Fínsko - Slovensko 4:2, 11.3.2020,Cyprus Women´s Cup 2020| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60204f213b1454001a831ce3/?sectionId=7087}}</ref> |- |87 |align=left| 22.10.2020 || [[Budapest]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Maďarsko 1:2, 22.10.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa314fe09b51200123bf9f4/?sectionId=7087}}</ref> |- |88 |align=left| 26.11.2020 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Island}} [[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2021|Kval. na ME 2021]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Island 1:3, 26.11.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fd89b84d5273600136c5127/?sectionId=7087}}</ref> |- |89 |align=left| 18.02.2021|| [[Paola]] ||align=right|[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] {{flagicon|Malta}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Visit Malta Womens Trophy 2021 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Malta - Slovensko 0:4, 18.2.2021,Visit Malta Womens Trophy 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60477ae0d1e796001251985c/?sectionId=7087}}</ref> |- |90 |align=left| 10.04.2021 || [[Wiener Neudorf]] ||align=right|[[Mexické národné ženské futbalové družstvo|Mexiko]] {{flagicon|Mexiko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || {{žltá karta|78}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Mexiko - Slovensko 0:0, 10.04.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/606eff71737828001254635e/?sectionId=7087}}</ref> |- |91 |align=left| 10.06.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Čile}} [[Čilské národné ženské futbalové družstvo|Čile]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Čile 1:0, 10.06.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60a815993db8a30012f03046/?sectionId=7087}}</ref> |- |92 |align=left| 14.06.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rumunsko 3:1, 14.06.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60a815cd65a3bf001201b2c6/?sectionId=7087}}</ref> |- |93 |align=left| 17.09.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:1, 17.09.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e77170eccc5e0012374adc/?sectionId=7087}}</ref> |- |94 |align=left| 21.09.2021 || [[Turku]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Fínsko - Slovensko 2:1, 21.09.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e771a057d4e300133ebd31/?sectionId=7087}}</ref> |- |95 |align=left| 26.10.2021 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Gruzínsko}} [[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Gruzínsko 2:0, 26.10.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e771cb03fe500012c8154b/?sectionId=7087}}</ref> |- |96 |align=left| 25.11.2021 || [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]]</small>|| - || {{žltá karta|48}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 1:1, 25.11.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e771f4eccc5e0012374add/?sectionId=7087}}</ref> |- |97 |align=left| 30.11.2021 || [[Malmö]] ||align=right|[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] {{flagicon|Švédsko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švédsko - Slovensko 3:0, 30.11.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e7721e2fb7da00128fe088/?sectionId=7087}}</ref> |- |98 |align=left| 16.02.2022|| [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] {{flagicon|Belgicko}}|| 4:0 || align=left|{{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - ||{{žltá karta|49}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Belgicko - Slovensko 4:0, 16.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/61f80e9a141950ab5785d3af/?sectionId=7087}}</ref> |- |99 |align=left| 19.02.2022|| [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] {{flagicon|Škótsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Škótsko - Slovensko 2:0, 19.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/620e43c3698bd50f0b8e2a5d/?sectionId=7087}}</ref> |- |100 |align=left| 22.02.2022|| [[Cartagena]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - ||{{žltá karta|80}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:2, 22.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/62116d752f9bad4453f4933f/?sectionId=7087}}</ref> |- |101 |align=left| 08.04.2022 || [[Trnava]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}} [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 1:1, 8.4.2022, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e7724b5c31270013dc1c63/?sectionId=7087}}</ref> |- |102 |align=left| 01.09.2022 || [[Gori]] ||align=right|[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]] {{flagicon|Gruzínsko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]]</small>|| 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Gruzínsko - Slovensko 0:4, 1.9.2022, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e7727a2fb7da00128fe089/?sectionId=7087}}</ref> |- |103 |align=left| 06.09.2022 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Írsko}} [[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|Kval. na MS 2023]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Írsko 0:1, 6.9.2022, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e772af68deab0012f7a0c6/?sectionId=7087}}</ref> |- |104 |align=left| 12.11.2022 || [[Forest]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] {{flagicon|Belgicko}}|| 7:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Belgicko - Slovensko 7:0, 12.11.2022, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/635297af5cf5b4aea1b1e87c/?sectionId=7087}}</ref> |- |105 |align=left| 15.11.2022 || [[Wiener Neustadt]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 3:0, 15.11.2022, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/635297d683eb55d7f4ab1035/?sectionId=7087}}</ref> |- |106 |align=left| 21.02.2023 || [[Antalya]] ||align=right|[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]] {{flagicon|Srbsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Srbsko - Slovensko 0:0, 21.2.2023, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/63c65c0f9f15520e787c77b6/?sectionId=7087}}</ref> |- |107 |align=left| 07.04.2023 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}} [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:1, 7.4.2023, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/64060aca04a3520cc0c210cb/?sectionId=7087}}</ref> |- |108 |align=left| 10.04.2023 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}} [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:2, 10.4.2023, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/64060b1721024b40a9b95221/?sectionId=7087}}</ref> |- |109 |align=left| 14.07.2023 || [[Antalya]] ||align=right|[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] {{flagicon|Česko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Česko - Slovensko 3:0, 14.7.2023, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/649bf81b57d1a33da19f9ea2/?sectionId=7087}}</ref> |- |110 |align=left| 26.09.2023 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Chorvátsko}} [[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/2024]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Chorvátsko 4:0, 26.9.2023,Liga národov 2023/2024| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6453950992b76a27be6280d2/?sectionId=7087}}</ref> |- |111 |align=left| 27.10.2023 || [[Bukurešť]] ||align=right|[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] {{flagicon|Rumunsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/2024]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rumunsko - Slovensko 0:0, 27.10.2023,Liga národov 2023/2024| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6453952d76b4466079b6aea8/?sectionId=7087}}</ref> |- |112 |align=left| 31.10.2023 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/2024]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rumunsko 1:0, 31.10.2023,Liga národov 2023/2024| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6453955515ba515a0cf3443b/?sectionId=7087}}</ref> |- |113 |align=left| 01.12.2023 || [[Velika Gorica]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/2024]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 2:0, 1.12.2023,Liga národov 2023/2024| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6453957d15ba515a0cf3443c/?sectionId=7087}}</ref> |- |114 |align=left| 05.12.2023 || [[Trnava]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}} [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/2024]]</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 2:2, 5.12.2023,Liga národov 2023/2024| url = https://futbalsfz.sk/zapas/645395a0cd05d5d5e78a99ac/?sectionId=7087}}</ref> |- |115 |align=left| 23.02.2024 || [[Riga]] ||align=right|[[Lotyšske národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]] {{flagicon|Lotyšsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/2024]] Baráž o udržanie sa v B-skupine</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Lotyšsko - Slovensko 0:3, 23.2.2024,Liga národov 2023/2024 Baráž o udržanie sa v B-skupine| url = https://futbalsfz.sk/zapas/658b47a353be203eaf6e4719/?sectionId=7087}}</ref> |- |116 |align=left| 27.02.2024 || [[Trnava]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 6:0 || align=left|{{flagicon|Lotyšsko}} [[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/2024]] Baráž o udržanie sa v B-skupine</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Lotyšsko 6:0, 27.2.2024,Liga národov 2023/2024 Baráž o udržanie sa v B-skupine| url = https://futbalsfz.sk/zapas/658b47d6eef3f73de193a2a9/?sectionId=7087}}</ref> |- |117 |align=left| 05.04.2024 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Izrael}} [[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|Kval. na ME 2025]] -Liga B</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Izrael 2:0, 5.4.2024, Kval. na ME 2025 -Liga B| url = https://futbalsfz.sk/zapas/65ed6bcd2676339e9173f7dd/?sectionId=7087}}</ref> |- |118 |align=left| 09.04.2024 || [[Glasgow]] ||align=right|[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] {{flagicon|Škótsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|Kval. na ME 2025]] -Liga B</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Škótsko - Slovensko 1:0, 9.4.2024, Kval. na ME 2025 -Liga B| url = https://futbalsfz.sk/zapas/65ed6c022676339e9173f7de/?sectionId=7087}}</ref> |- |119 |align=left| 31.05.2024 || [[Belehrad]] ||align=right|[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]] {{flagicon|Srbsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|Kval. na ME 2025]] -Liga B</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Srbsko - Slovensko 2:1, 31.5.2024, Kval. na ME 2025 -Liga B| url = https://futbalsfz.sk/zapas/65ed6c2760ecd21194d5c693/?sectionId=7087}}</ref> |- |120 |align=left| 04.06.2024 || [[Trnava]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Srbsko}} [[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Srbsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|Kval. na ME 2025]] -Liga B</small>|| - ||{{žltá karta|61}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Srbsko 0:4, 4.6.2024, Kval. na ME 2025 -Liga B| url = https://futbalsfz.sk/zapas/65ed6c56616c2301f8adaa62/?sectionId=7087}}</ref> |- |121 |align=left| 12.07.2024 || [[Nitra]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Škótsko}} [[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|Kval. na ME 2025]] -Liga B</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Škótsko 0:2, 12.7.2024, Kval. na ME 2025 -Liga B| url = https://futbalsfz.sk/zapas/65ed6c80616c2301f8adaa63/?sectionId=7087}}</ref> |- |122 |align=left| 16.07.2024 || [[Budaörs]] ||align=right|[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]] {{flagicon|Izrael}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|Kval. na ME 2025]] -Liga B</small>|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Izrael - Slovensko 2:2, 16.7.2024, Kval. na ME 2025 -Liga B| url = https://futbalsfz.sk/zapas/65ed6ca5616c2301f8adaa64/?sectionId=7087}}</ref> |- |123 |align=left| 25.10.2024 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Wales}} [[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2025|Kval. na ME 2025]]-Play-off|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Wales 2:1, 25.10.2024, Kval. na ME 2025-Play-off| url = https://futbalsfz.sk/zapas/66b0d6d24b4b0a54bfe1392a/?sectionId=7087}}</ref> |- |124 |align=left| 29.10.2024 || [[Cardiff]] ||align=right|[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}Slovensko|| <small>[[Liga národov žien UEFA 2025|Kval. na ME 2025]]-Play-off|| - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 2:0, 29.10.2024, Kval. na ME 2025-Play-off| url = https://futbalsfz.sk/zapas/66b0d6f74b4b0a54bfe1392b/?sectionId=7087}}</ref> |- !Celkom ! ! !Zápasy !124 ! !Góly !14 ! |} <small>'''Poznámka:''' zoznam zápasov nie je kompletný.</small> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vojteková, Jana}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] ifiymaf1ze32i388nx7cqt0fshbp0dv Jennie Carignanová 0 733079 8255643 8202215 2026-07-30T15:34:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255643 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojak | Meno = Jennie Carignanová | Portrét = General Jennie Carignan in 2024 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = 200px | Popis = Jennie Carignanová v roku 2024 | Dátum narodenia = {{dnv|1968|07|19}} | Miesto narodenia = [[Val-des-Sources]], [[Quebec]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Miesto pochovania = | Iné mená = | Civilná činnosť = | Alma mater = [[Royal Military College]] | Národnosť = | Vierovyznanie = | Štátne občianstvo = {{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] | Rodičia = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Príbuzní = | Ozbrojené sily = {{Minivlajka|Kanada}} [[Ozbrojené sily Kanady|Ozbrojené sily Kanady]] | Zložka = {{Minivlajka|Kanada}} [[Kráľovská armáda]] | Jednotka = | Hodnosť = [[File:CDN-Army-Gen-Shoulder.svg|25px]] [[Generál]] | Funkcia = Náčelník Generálneho štábu | Doba služby = 1986{{--}} | Velil = Royal Military College Saint-Jean<br>2nd Canadian Division | Vyznamenania = | Vojny = | Bitky = }} [[Generál|Gen.]] '''Jennie Carignanová''' (neprechýlene Jennie Carignan; * [[19. júl]] [[1968]], [[Val-des-Sources]], [[Quebec]])<ref name="thecanadianencyclopedia"/> je kanadská [[generál|generálka]]. Od júla 2024 je náčelníčka Generálneho štábu [[Kanadské ozbrojené sily|Kanadských ozbrojených síl]]. == Životopis == Svoje štúdium na [[Royal Military College of Canada]] začala v roku 1986.<ref name="cbc-new-chief"/> V roku 1990 sa stala súčasťou Canadian Military Engineers.<ref name="canada-chief-bio"/><ref name="canada-assumes"/> Získala tiež magisterský titul z [[Université Laval]] a z amerických škôl [[United States Army Command and General Staff College]] a [[School of Advanced Military Studies]]. Získala tiež čestný doktorát z [[Université Laval]] a [[Huntington University]].<ref name="canada-chief-bio"/> V roku 2008 sa stala prvou ženou veliacou ozbrojenej jednotke.<ref name="cbc-new-chief"/> Pôsobila v [[Afganistan|Afganistane]], [[Irak|Iraku]], [[Sýria|Sýrii]], [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]].<ref name="canada-chief-bio"/> V rokoch 2021 až 2024 bola ''Chief of Professional Conduct and Culture''.<ref name="canada-chief-bio"/> V roku 2021 bola povýšená do hodnosti [[generálporučík]].<ref name="canada-chief-bio"/> === Náčelníčka Generálneho štábu === Do funkcie náčelníka Generálneho štábu ju 3. júla 2024 nominoval predseda vlády [[Justin Trudeau]].<ref name="gc-pm-apt"/> Postu sa oficiálne ujala 18. júla 2024.<ref name="cbc-new-chief"/><ref name="canada-assumes"/> Ceremónia prebehla v [[Canadian War Museum]] v [[Ottawa|Ottawe]], viedla ju generálna guvernérka [[Mary Simonová]].<ref name="cbc-new-chief"/><ref name="canada-assumes"/> Carignanová je prvá žena v tejto funkcii.<ref name="cbc-new-chief"/> Jej predchodcom vo funkcii bol generál [[Wayne Eyre]].<ref name="cbc-new-chief"/><ref name="canada-assumes"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="thecanadianencyclopedia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Boileau | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Jennie Carignan | url = https://www.thecanadianencyclopedia.ca/en/article/jennie-carignan | vydavateľ = thecanadianencyclopedia.ca | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = }}</ref> <ref name="cbc-new-chief">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Burke | meno = Ashley | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Major | meno2 = Darren | titul = New chief of the defence staff says Canada has 5 years to prepare for emerging threats | url = https://www.cbc.ca/news/politics/new-chief-of-defence-staff-change-in-command-ceremony-1.7266382 | vydavateľ = Canadian Broadcasting Corporation | miesto = | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = }}</ref> <ref name="canada-chief-bio">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Defence | meno = National | autor = | odkaz na autora = | titul = Chief of the Defence Staff - Biography | url = https://www.canada.ca/en/department-national-defence/corporate/organizational-structure/chief-defence-staff/cds-bio.html | vydavateľ = canada.ca | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = }}</ref> <ref name="canada-assumes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Defence | meno = National | autor = | odkaz na autora = | titul = General Jennie Carignan assumes command as Chief of the Defence Staff | url = https://www.canada.ca/en/department-national-defence/news/2024/07/general-jennie-carignan-assumes-command-as-chief-of-the-defence-staff.html | vydavateľ = canada.ca | miesto = | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250512213624/https://www.canada.ca/en/department-national-defence/news/2024/07/general-jennie-carignan-assumes-command-as-chief-of-the-defence-staff.html | dátum archivácie = 2025-05-12 }}</ref> <ref name="gc-pm-apt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prime Minister announces the upcoming appointment of the new Chief of the Defence Staff | url = https://www.pm.gc.ca/en/news/news-releases/2024/07/03/prime-minister-announces-upcoming-appointment-new-chief-defence-staff | vydavateľ = pm.gc.ca | miesto = | dátum vydania = 2024-07-03 15:42 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-01 | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{DEFAULTSORT:Carignanová, Jennie}} [[Kategória:Osobnosti z Quebecu]] [[Kategória:Kanadskí generáli]] [[Kategória:Absolventi Royal Military College of Canada]] [[Kategória:Absolventi Université Laval]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Université Laval]] [[Kategória:Príslušníci Kanadskej armády]] [[Kategória:Náčelníci Generálneho štábu Kanadských ozbrojených síl]] tq2diqup9qlyvdt5vm65jp45siv4xii Zaisťovací tábor v Ilave 0 733644 8255686 8078497 2026-07-30T18:32:45Z Martingazak 234259 Po vojne 8255686 wikitext text/x-wiki [[Súbor:A_börtönként_használt_vár_a_Vág_folyó_felől_nézve._Fortepan_86688.jpg|náhľad|Pohľad na budovu [[ilavská väznica|ilavskej väznice]] z roku [[1905]]]] '''Zaisťovací tábor v [[Ilava|Ilave]]''' bol jediným táborom pre politických väzňov v [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republike]] v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]]. Tábor zriadilo ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe vládneho nariadenia č. 32 z [[24. marec|24. marca]] [[1939]] ''„o zaisťovacom uväznení nepriateľov slovenského štátu“'' v areáli ilavského hradu, ktorý už od 19. storočia slúžil ako väznica. [[1. september|1. septembra]] [[1944]] si politickí väzni vynútili prepustenie a prešli na povstalecké územie. Zaisťovací tábor v Ilave bol obnovený niekoľko dní po príchode nemeckej armády. Od jesene 1938 do januára 1945 bolo v tábore väznených 2&nbsp;707 osôb.<ref name="Sivos">{{Citácia knihy|titul=BEZ ROZSUDKU! Pracovné tábory, sústreďovacie tábory a tábory nútenej práce na Slovensku 1945 - 1953|priezvisko=Sivoš|meno=Jerguš|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-89335-48-0|edícia=Monografie|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jergus-sivos---bez-rozsudku-pracovne-tabory-sustredovacie-tabory-a-tabory-prace-na-slovensku-1945---1953/}}</ref>{{rp|28-29}} ==História tábora== ===Vznik=== Pri vzniku tábora zohral významnú úlohu náčelník politického štábu [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] [[Karol Murgaš (politik)|Karol Murgaš]]. Ten v polovici júla [[1939]] navštívil nacistický [[koncentračný tábor Dachau|koncentračný tábor v Dachau]]. Vznik a prevádzka tábora sa spájala aj s ministrom vnútra [[Alexander Mach|Alexandrom Machom]], dokonca dostal prezývku ''„Machau“''. <ref name="Kamenec">{{Citácia periodika|titul=Organizácia perzekučného systému fašistického slovenského štátu v rokoch 1939 - 1945|periodikum=Zborník Múzea SNP|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|dátum=1982|ročník=VII|strany=71 - 98}}</ref>{{rp|76}}{{#tag:ref|Prezývka vznikla spojením [[Alexander Mach|Machovho]] mena s názvom nemeckého [[Koncentračný tábor Dachau|koncentračného tábora Dachau]]|group=pozn.}} Tábor bol zriadený pod gesciou ministerstvo vnútra na základe vládneho nariadenia č. 32 z [[23. marec|23. marca]] [[1939]] o „zaisťovacom uväznení nepriateľov slovenského štátu.“ Nariadenie č. 32 zmocňovalo ministra vnútra, aby „dal väzbou zaistiť osoby, ktoré doterajšou činnosťou vzbudily a vzbudzujú vážnu obavu, že budú prekážkou v budovaní Slovenského štátu" a na tento cieľ zriadil „zaisťovací tábor, v ktorom sú väzni povinní i telesne pracovať na všeužitočných prácach".<ref name="nar32">{{Citácia knihy|titul=Vládne nariadenie č. 32/1939 z 24. 3. 1939 o zaisťovacom uväznení nepriateľov slovenského štátu.}}</ref> Nariadenie bolo doplnené v máji [[1944]] zákonom o ochrane osobnej slobody, domového pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd, ktorý umožňoval „v období brannej pohotovosti štátu (...) zaistiť (...) v osobitných táboroch alebo ústavoch spravovaných MV osoby, ktoré svojou činnosťou vzbudzujú vážnu obavu, že by mohli ohroziť celistvosť štátu, jeho ústavu, obranu, verejnú bezpečnosť, verejný pokoj a poriadok, ako aj osoby, ktoré svoje nepriateľské zmýšľanie voči štátu rozširujú, alebo na takéto zmýšľanie iné osoby povzbudzujú".<ref name="zakon50>{{Citácia knihy|titul=Zákon č. 50/1944 Sl. z. z 11. 5. 1944 o ochrane osobnej slobody, domového pokoja, ich dočasnom obmedzení, ako aj o obmedzení iných práv a slobôd.|vydavateľ=Slovenský zákonník|rok=1944}}</ref> Do tábora boli posielaní občania nielen za politické prečiny, ale aj za nesprávne politické zmýšľanie.<ref name="Kamenec"/>{{rp|74}} Ilavský tábor sa nachádzal v areáli [[Ilavský hrad|ilavského hradu]]. Ten už od 19. storočia slúžil ako väznica. Od roku 1927 tu sídlila donucovacia pracovňa pre mužov a od jesene roku [[1938]] aj tábor, do ktorého vláda autonómnej [[Slovenská krajina (1938 – 1939)|Slovenskej krajiny]] zaraďovala najmä komunistov, predstaviteľov rozpustených alebo „zjednotených" politických strán a občanov českej národnosti žijúcich na Slovensku.<ref name="Kamenec"/>{{rp|73}} Tábor sa nachádzal v osobitnom trakte väznice s 200 celami (samotkami) a zahŕňal rozsiahle pivničné priestory, kde v časoch hromadných zatýkacích kampaní umiestňovali stovky väzňov. Návrhy na zaistenie do tábora predkladali príslušné okresné (policajné) úrady, často tak konali na priamy podnet organizácií [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], alebo [[Deutsche Partei]].<ref name="Kamenec"/>{{rp|75}} Dĺžku väzby v tábore určovalo ministerstvo vnútra a [[Ústredňa štátnej bezpečnosti]]. V ilavskom tábore boli zaisťované: * osoby kritizujúce vedúcich predstaviteľoch slovenského štátu, ľudácky režim a jeho zahraničných spojencov, * komunisti, * neoprávnení držitelia zbraní, * rasovo prenasledované osoby, * „árijské" osoby, ktoré nejakým spôsobom pomáhali židovským občanom zachrániť sa pred deportáciou, * sovietski vojaci na úteku z nacistických táborov, zadržaní na Slovensku, * odbojoví pracovníci rôzneho politického zmýšľania, * osoby politicky neangažované, ktoré sa dostali do tábora na základe udania alebo vybavovania si účtov.<ref name="Kamenec"/>{{rp|75}} Každodenný život v tábore výrazne ovplyvňovali udalosti [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. V tábore bol zavedený zostrený väzenský režim spojený s tvrdými disciplinárnymi trestami (samoväzba, zmenšený prídel stravy, spútanie, tmavá cela a pod.), bitím a vypočúvaním. Pri prepúšťaní väzni podpisovali reverz o vzdávaní sa akejkoľvek politickej činnosti. Po porážkach nacistov na východnom fronte v roku [[1943]] sa pomery v tábore dočasne uvoľnili no v polovici roka [[1944]] sa opäť zostrili. ===Slovenské národné povstanie=== {{Hlavný článok|Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí}} Jednou z úspešných akcií na [[Považie|Považí]] bol útek politických väzňov z ilavského zaisťovacieho tábora. Väzni v Ilave nečakali na oslobodenie zvonka, ani na pokyn nejakého odbojového vedenia. [[1. september|1. septembra]] ráno okolo 9.30 sa okolo 50 väzňov zhromaždilo a pod vedením [[Jozef Štaudinger|Jozefa Štaudingera]] si vynútili odchod z väznice.{{#tag:ref|Podobné oslobodenie politických väzňov z väzníc v [[Slovenské národné povstanie v Trnave|Leopoldove]] a [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre|Nitre]] sa po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] neuskutočnilo.|group=pozn.}} Podľa úradného hlásenia ''„vzbúrili sa v Zaisťovacom tábore Ilava zaistenci v počte 50 osôb a násilím si vynútili cestu na slobodu. Súc za bránami väznice, pustili sa cestou do najbližších ilavských hôr..."''<ref name="Jablonicky"/>{{rp|237}} Odchod sa udial so súhlasom okresného četníckeho veliteľa npr. Čelustku a bol kamuflovaný ako útek. Deň po tomto „úteku“ sa vydala skupina ozbrojených četníkov autobusom smer [[Zliechov]], údajne prenasledovať väzňov na úteku, ale reálne sa pripojili k povstaleckému četníctvu v Štubnianskych Tepliciach.<ref name="PlevzaIV">{{Citácia knihy|titul=Dejiny Slovenského národného povstania|priezvisko=Plevza|meno=Viliam|vydavateľ=Pravda|miesto=Bratislava|rok=1984|zväzok=4. Spomienky a kroniky}}</ref>{{rp|512}} Viacerí väzni, ako napríklad [[Jozef Štaudinger]],{{#tag:ref|[[Jozef Štaudinger]] sa počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] stal veliteľom povstaleckého zaisťovacieho tábora v Slovenskej Ľupči s kontroverzným pôsobením.|group=pozn.}} Jozef Lietavec, [[Ľudovít Rauch]], [[Ferdinand Hofman-Dvorín|Ferdinand Hofman-Dvorín]], [[Jozef Jícha]], [[Michal Schmotzer]], sa zapojili do [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|237}} ===Dočasné obnovenie tábora=== Zaisťovací tábor v Ilave už niekoľko dní po príchode nemeckej armády na Slovensko obnovili. Od jesene [[1938]] do januára [[1945]] prešlo jeho bránami 2&nbsp;707 osôb.<ref name="Sivos"/>{{rp|29}} ==Po vojne== Od [[2. júl]]a [[1945]] do [[1. marec|1. marca]] [[1946]] slúžila [[ilavská väznica]] ako [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948|sústreďovací tábor]] a od [[8. marec|8. marca]] [[1948]] do [[25. jún|25. júna]] [[1950]] ako [[tábory nútenej práce]] komunistickej totality.<ref name="Sivos"/>{{rp|215}} == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} ==Iné projekty== {{Projekt|commonscat=Ilava Prison}} {{projekt|s=Vládne nariadenie č. 32 zo dňa 24. marca 1939 o zaisťovacom uväznení nepriateľov Slovenského štátu}} {{Portál|História}} [[Kategória:Ilava]] [[Kategória:Slovenská republika 1939 – 1945]] [[Kategória:Väznice na Slovensku]] 7mrr9uqlj3fwc6acah5np7irzah5iuh Spider-Man: Nový deň 0 734209 8255767 8255485 2026-07-30T21:14:43Z Ziad Mohamed 301615 /* */ 8255767 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov=Spider-Man: Nový deň |Originál=Spider-Man: Brand New Day |Žáner=[[Akčný film|akčný]], dobrodružný, [[Sci-fi|sci-fi]], technofantasy |Krajina=USA |Jazyk=[[Angličtina|anglický]] |Dátum uvedenia=31. júl 2026 |Réžia=Destin Daniel Cretton |Scenár=Chris McKenna<br/>Erik Sommers |Predchádzajúci=[[Fantastická 4: Prvé kroky]] |Nasledujúci=[[Avengers: Zrod Doctora Dooma]] |Námet=[[Stan Lee]]<br/>Steve Ditko |Produkcia=[[Kevin Feige]]<br/>Amy Pascal<br/>[[Avi Arad]]<br/>Rachel O'Connor |Kamera=Brett Pawlak |Produkčná spoločnosť=[[Columbia Pictures]]<br/>[[Marvel Studios]]<br/>Pascal Pictures |Distribučná spoločnosť=Sony Pictures Releasing |Obsadenie2=[[Tom Holland (herec)|Tom Holland]]<br/>[[Zendaya]]<br/>[[Sadie Sink]]<br/>[[Jacob Batalon]]<br/>Jon Bernthal<br/>Tramell Tillman<br/>Michael Mando<br/>[[Mark Ruffalo]] |Poster=Spider-Man Brand New Day Logo.svg |Predloha=[[Spider-Man (komiks)|Spider-Man]] od [[Stan Lee|Stana Leeho]] a Steva Ditka |Hudba=[[Michael Giacchino]]}} '''''Spider-Man: Nový deň''''' je pripravovaný americký [[Superhrdina|superhrdinský film]] založený na postave [[Spider-Man (komiks)|Spider-Mana]] z [[Marvel Comics]]. Produkciu zabezpečujú spoločnosti [[Columbia Pictures]], [[Marvel Studios]] a [[Amy Pascal|Pascal Pictures]] a distribúciu zabezpečuje [[Sony Pictures Motion Picture Group|Sony Pictures Releasing]]. Má byť [[Zoznam filmov v Marvel Cinematic Universe|38. filmom]] v [[Marvel Cinematic Universe]] (MCU) a štvrtým filmom v sérii filmov [[Spider-Man (komiks)|MCU Spider-Man]] po filme [[Spider-Man: Bez domova|''Spider-Man:'']] [[Spider-Man: Bez domova|''Bez domova'']] (2021). Film režíroval [[Destin Daniel Cretton]], scenár napísali [[Chris McKenna]] a [[Erik Sommers]] a v hlavných úlohách sa predstavia [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] ako [[Spider-Man (komiks)|Peter Parker/Spider-Man]] spolu so [[Zendaya|Zendayou]], [[Sadie Sink]], [[Jacob Batalon|Jacobom Batalonom]], [[Jon Bernthal|Jonom Bernthalom]], [[Tramell Tillman]], [[Michael Mando|Michaelom Mandom]] a [[Mark Ruffalo|Markom Ruffalom]]. Vo filme Parker anonymne chráni New York ako hrdina Spider-Man a vyšetruje silnú novú hrozbu, zatiaľ čo jeho superschopnosti prechádzajú prekvapivým a potenciálne nebezpečným vývojom. Spoločnosť Sony vyvíjala štvrtý film o ''Spider-Manovi'' z MCU v auguste 2019 a producentka [[Amy Pascal]] v novembri 2021 oznámila, že mal byť prvým v novej trilógii s Hollandom v hlavnej úlohe. Práce na príbehu sa začali v decembri toho istého roku, pričom Holland sa do vývoja zapojil viac ako pri predchádzajúcich filmoch. McKenna a Sommers sa vrátili ako scenáristi vo februári 2023, Cretton bol najatý ako réžista v októbri 2024 a názov – odvodený z komiksového príbehu z roku 2008 „[[Brand New Day (komiks)|Brand New Day]]“, ktorý resetoval status quo Spider-Mana – bol oznámený v marci 2025. Producenti chceli, aby bol Hollandov Parker prvýkrát „skutočným Spider-Manom“, ktorý bude sám bojovať proti pouličnej kriminalite v New Yorku. Pred natáčaním sa ukázalo, že Bernthal a Ruffalo si zopakujú svoje úlohy [[Frank Castle (Marvel Cinematic Universe)|Franka Castlea / Punishera]] a [[Hulk (komiks)|Brucea Bannera / Hulka]] z MCU. Natáčanie prebiehalo od augusta do decembra 2025, pričom filmovanie prebiehalo v Glasgowe v Škótsku a po celom Anglicku. Práce na zvukovej kulise sa uskutočnili v [[Pinewood Studios]] v Anglicku. Vydanie filmu ''Spider-Man:'' ''Nový deň'' je v Spojených štátoch naplánované na 31. júla 2026 ako súčasť [[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|šiestej fázy]] MCU. == Predpoklad == Po kúzle Dr. [[Stephen Strange (Marvel Cinematic Universe)|Stephena Strangea]] na konci filmu ''[[Spider-Man: Bez domova|Spider-Man:]]'' ''[[Spider-Man: Bez domova|Bez domova]]'' (2021) svet zabudol, že [[Peter Parker (Marvel Cinematic Universe)|Peter Parker]] existuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MCU boss Kevin Feige reveals why Marvel is pairing up Spider-Man and The Punisher in Brand New Day: "[It's] street-level crime as opposed to world-ending events" | url = https://www.gamesradar.com/entertainment/superhero-movies/mcu-boss-kevin-feige-reveals-why-marvel-is-pairing-up-spider-man-and-the-punisher-in-brand-new-day-its-street-level-crime-as-opposed-to-world-ending-events/ | vydavateľ = GamesRadar+ | dátum vydania = 2025-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> O štyri roky neskôr Parker anonymne chráni New York ako hrdina Spider-Man a vyšetruje novú mocnú hrozbu, zatiaľ čo jeho superschopnosti prechádzajú prekvapivým a potenciálne nebezpečným vývojom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'Spider-Man: Brand New Day' Trailer Brings a Brand New Threat to Tom Holland's Forgotten Superhero | url = https://www.thewrap.com/creative-content/movies/spider-man-brand-new-day-trailer-tom-holland/ | dátum vydania = 2026-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-US | meno = J. D. | priezvisko = Knapp}}</ref> == Obsadenie == * [[Tom Holland (herec)|Tom Holland]] ako Peter Parker / Spider-Man: Bývalý Avenger, ktorý získal pavúčie schopnosti po tom čo ho uhryzol rádioaktívny pavúk. Keďže celý svet na neho zabudol a nemá žiadnych blízkych pôsobí v uliciach New Yorku ako zamozvaný superhrdina. * [[Zendaya]] ako Michelle "MJ" Jones-Watson: Petrova bývalá spolužiačka a ex-priateľka, ktorá spoločne s Nedom Leedsom študuje na [[Massachusetts Institute of Technology|MIT]]. * [[Sadie Sink]] v neznámej úlohe * [[Jacob Batalon]] ako Ned Leeds: Petrov bývalý najlepší kamarát a spolužiak, ktorý spoločne s MJ študuje na MIT. * [[Jon Bernthal]] ako Frank Castle / Punisher: Samozvanec, ktorý bojuje proti zločinu a podsvetiu v uliciach New Yorku veľmi drsným spôsobom čo má často smrteľné následky. * [[Tramell Tillman]] ako Bill Metzger: Riaditeľ úradu pre likvidáciu škôd. * [[Michael Mando]] ako Mac Gargan / Scorpion: Zločinec s mechanickým oblekom a chvostom pripomínajúcim škorpióna. V minulosti bol kôli pôsobeniu Spider-Mana zavretý do väzenia. * [[Mark Ruffalo]] ako Bruce Banner / Hulk: Zakladajúci člen pôvodnych Avengerov a vedec, ktorý sa kvôli ožiareniu silným gama žiarením pri rozrušení premieňa na jeho zúrivé zelené alter-ego Hulka. V súčasnosti prednáša a vyučuje na Empire State University. * [[Marvin Jones III]] ako Lonnie Lincoln / Tombstone: Albínsky mafián, ktorý má nadľudskú silu a odolnosť. Ďalej sa objavia [[Liza Colón‑Zayas]] a [[Keith David]] v neznámych úlohách. [[Eman Esfandi]] stvárni nového priateľa MJ. [[Zabryna Guevara]] sa objaví ako Sheila Rivera a zopakuje si túto úlohu zo seriálu [[Daredevil: Znovuzrodenie]]. Objavia sa aj záporné postavy Boomerang, Tarantula a kriminálna organizácia The Hand. == Produkcia == Po úspechu filmu ''Spider-Man: No Way Home'' (2021) začali spoločnosti [[Sony (spoločnosť)|Sony Pictures]] a [[Marvel Studios]] v roku 2022 pracovať na ďalšom pokračovaní. Prezident Marvel Studios [[Kevin Feige]] v roku 2023 potvrdil, že scenáristi [[Chris McKenna]] a [[Erik Sommers]], ktorí písali predchádzajúce diely, pripravujú úplne nový príbeh pre Petra Parkera / Spider-Mana. Film bol oficiálne oznámený v apríli 2024 počas prezentácie [[Sony (spoločnosť)|Sony Pictures]] na [[CinemaCon]], kde odhalili aj jeho oficiálny názov: ''Spider-Man: Brand New Day''. Názov odkazuje na rovnomennú [[Brand New Day (komiks)|komiksovú ságu]] z roku 2008, ktorá sa zaoberá dôsledkami vymazania Petrovej identity zo sveta. Podľa vyjadrení štúdia však film nebude priamou adaptáciou tejto dejovej línie, ale inšpiruje sa jej hlavnými témami. V máji 2025 bolo potvrdené, že film sa bude zameriavať viac na „street-level crime“ a bude oveľa prízemnejší, čím sa odkloní od [[Multiverzum|multiverzálnych]] udalostí z predchádzajúceho filmu. Podľa Feigeho: ''„Už nejde o koniec sveta, ale o problémy, ktoré sú Petrovi oveľa bližšie – osobné a mestské.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tom Holland tvrdí, že Spider-Man 4 opraví najväčšiu chybu MCU. Film prinesie niečo, na čo fanúšikovia dlho čakali | url = https://www.mediaklik.sk/filmy/clanok/759381-tom-holland-tvrdi-ze-spider-man-4-opravi-najvacsiu-chybu-mcu-film-prinesie-nieco-na-co-fanusikovia-dlho-cakali/ | vydavateľ = Mediaklik.sk | dátum vydania = 2025-07-14 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Pripravované filmy]] [[Kategória:Filmy USA]] [[Kategória:Akčné filmy USA]] [[Kategória:Sci-fi akčné filmy USA]] [[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2026]] 8hp020mfyfw2omz6vqux4cmnjhq8iaw Šablóna:F1 v roku 2026 10 738326 8255900 8188939 2026-07-31T10:44:09Z Ján William Laco 229091 Aktualizácia 8255900 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = F1 v roku 2026 |nadpis = Veľké ceny [[Formula 1|Formuly 1]] v roku 2026 |zoznam1 = * [[Veľká cena Austrálie 2026|Austrália]] * [[Veľká cena Číny 2026|Čína]] * [[Veľká cena Japonska 2026|Japonsko]] * <s>Bahrajn</s> * <s>Saudská Arábia</s> * [[Veľká cena Miami 2026|Miami]] * [[Veľká cena Kanady 2026|Kanada]] * [[Veľká cena Monaka 2026|Monako]] * [[Veľká cena Katalánska 2026|Katalánsko]] * [[Veľká cena Rakúska 2026|Rakúsko]] * [[Veľká cena Veľkej Británie 2026|Veľká Británia]] * [[Veľká cena Belgicka 2026|Belgicko]] * [[Veľká cena Maďarska 2026|Maďarsko]] * [[Veľká cena Holandska 2026|Holandsko]] * [[Veľká cena Talianska 2026|Taliansko]] * [[Veľká cena Španielska 2026|Španielsko]] * [[Veľká cena Azerbajdžanu 2026|Azerbajdžan]] * [[Veľká cena Bahrajnu 2026|Bahrajn]] * [[Veľká cena Singapuru 2026|Singapur]] * [[Veľká cena USA 2026|USA]] * [[Veľká cena Mexika 2026|Mexiko]] * [[Veľká cena São Paula 2026|São Paulo]] * [[Veľká cena Las Vegas 2026|Las Vegas]] * [[Veľká cena Kataru 2026|Katar]] * [[Veľká cena Abú Zabí 2026|Abú Zabí]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny Formuly 1 podľa sezón|2026]] </noinclude> tkev1bg0e1etlbsf89dz5d7q4l6nub8 Jozef Gruska 0 741439 8255680 8218408 2026-07-30T18:20:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 5 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255680 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | Meno = Jozef Gruska | Rodné meno = <!-- Jozef Damas Gruska --> | Portrét = <!-- len názov súboru --> | Profesia = slovenský teoretický informatik | Polia pôsobnosti = {{nowrap|[[formálny jazyk|formálne jazyky]] a [[automat (teória automatov)|automaty]]}} {{break}} {{nowrap|celulárne a systolické automaty}}, {{break}} deskriptívna zložitosť, {{break}} [[kvantový počítač|kvantové výpočty]]<ref name="cv-2005" /> | Známy vďaka = | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = [[Slovenská akadémia vied|SAV]], [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK]], [[Masarykova univerzita|MUNI]] | Aktívne roky = [[1959]]{{--}}[[2023]] | Počet citácií = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|PriF UK v Bratislave]] {{break}} [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|FMFI UK v Bratislave]] | Akademický titul = | Vedecká hodnosť = | Významní profesori = [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]]<ref name="mgp" /> | Významní študenti = Pavol Ďuriš, {{break}} Igor Privara, {{break}} [[Peter Ružička (informatik)|Peter Ružička]], {{break}} Jiří Wiedermann<ref name="mgp" /> | Vplyvy = | Ovplyvnil = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = | Dátum narodenia = {{dn|1933|12|11}} | Miesto narodenia = [[Rabčice]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2025|12|14|1933|12|11}} | Miesto úmrtia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Miesto pobytu = | Rodičia = Ján Gruska {{break}} Margita, rod. Janeková | Súrodenci = [[Viliam Ján Gruska]] {{break}} Ivan Ľubor Gruska | Manželka = {{nowrap|Ľubica Grusková, rod. Vojtková}} {{break}} {{nowrap|Viera Grusková, rod. Jamnická}} | Partnerka = | Deti = Damas Gruska (* 1962) {{break}} Jana Košecká (* 1965) | Príbuzní = | Podpis = <!-- len názov súboru --> | Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} --> | E-mail = | Údaje = | Poznámky = | Portál1 = Informatika }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Jozef Gruska''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. december]] [[1933]], [[Rabčice]] – † [[14. december]] [[2025]])<ref name="stvr-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel zakladateľ slovenskej informatiky. Jozef Gruska mal 92 rokov | url = https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/425240/zomrel-zakladatel-slovenskej-informatiky-jozef-gruska-mal-92-rokov | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-15 | jazyk = }}</ref><ref name="muni-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vrlová | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = | titul = Odešel profesor Jozef Gruska, průkopník informatiky v bývalém Československu a jeden ze zakladatelů FI MU | url = https://www.fi.muni.cz/app/news?feed_id=1&lang=cs&id=3915&archive=1 | vydavateľ = Fakulta informatiky Masarykovy univerzity | miesto = Brno | dátum vydania = 2025-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-16 | jazyk = }}</ref> bol [[Slováci|slovenský]] [[teoretická informatika|teoretický informatik]], jeden z priekopníkov tohto odboru v bývalom [[Česko-Slovensko|Československu]]. Pôsobil v [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]], kde sa venoval [[formálny jazyk|formálnym jazykom]] a [[automat (teória automatov)|automatom]], absolvoval pobyty na viacerých zahraničných univerzitách a od roku [[1997]] pôsobil na [[Fakulta informatiky Masarykovej univerzity|Fakulte informatiky]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v [[Brno|Brne]], kde sa špecializoval najmä na oblasť [[kvantový počítač|kvantových výpočtov]].<ref name="muni">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Gruska | url = https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/ | vydavateľ = Masarykova univerzita : Fakulta informatiky | miesto = Brno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-15 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181130030252/https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/ | dátum archivácie = 2018-11-30 }}</ref> == Životopis == Spolu s bratmi [[Viliam Ján Gruska|Viliamom Jánom]] (* 1936 – † 2019, filmový architekt, scénograf, etnograf a dramaturg) a Ivanom Ľuborom (* 1938, strojný technik) pochádzal z učiteľskej rodiny Jána Grusku (* 1909{{--}}† 1957) a Margity Gruskovej, rod. Janekovej (* 1906{{--}}† 1985) z [[Rabčice|Rabčíc]] na [[Orava (región)|hornej Orave]].<ref name="stvr-umrtie" /><ref name="poster-2003">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef (Damas) Gruska : 11. 12. 2003 : Korene → rast → výhonky | url = https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/gruskavelkyposter1.pdf | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = Brno | dátum vydania = 2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-15 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260517184229/https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/gruskavelkyposter1.pdf | dátum archivácie = 2026-05-17 }}</ref><ref name="un-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikolaj | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = Dušan Mikolaj | titul = Najlepšie školy kladú najväčšie požiadavky na svojich žiakov : Hovoríme s matematikom a informatikom prof. RNDr. Jozefom Gruskom, DrSc. | periodikum = Učiteľské noviny | odkaz na periodikum = | url = http://distancne.vzdelavanie.siov.sk/pluginfile.php/92/mod_folder/content/0/2014/Ucitelske_noviny_38_2014.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20220201172228/http://distancne.vzdelavanie.siov.sk/pluginfile.php/92/mod_folder/content/0/2014/Ucitelske_noviny_38_2014.pdf#page=17 | issn = | vydavateľ = Štátny inštitút odborného vzdelávania | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2014 | mesiac = január | deň = 8 | ročník = LX | číslo = 38 | strany = 17, 20{{--}}21 | dátum prístupu = 2025-12-18 | dátum archivácie = 2022-02-01}}</ref> Základnú školu absolvoval v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] v Rabčiciach, [[Bobrov]]e a [[Jablonka (Poľsko)|Jablonke]], gymnázium v rokoch [[1946]]{{--}}[[1953]] v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] a [[Prievidza|Prievidzi]].<ref name="cv-2005">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gruska | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = CURRICULUM VITAE : Prof. Jozef Gruska | url = https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/zivot.ps | vydavateľ = Masarykova univerzita : Fakulta informatiky | miesto = Brno | dátum vydania = 2005-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251223003412/https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/zivot.ps | dátum archivácie = 2025-12-23 }}</ref> V roku [[1950]] sa umiestnil na druhom mieste v prvom celoštátnom kole [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]].<ref name="un-2014" /> V rokoch [[1953]]{{--}}[[1958]] absolvoval štúdium [[matematická analýza|matematickej analýzy]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (PriF UK).<ref name="cv-2005" /><ref name="uk-absolvent">Jozef Gruska. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-15 | miesto = Bratislava}}</ref> V roku [[1959]] nastúpil do transformovaného Laboratória strojov a automatizácie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] (ktorého ďalšími transformáciami a odčleneniami pracovísk vznikli okrem iných Ústav technickej kybernetiky, Ústav informatiky, [[Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied|Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://ui.sav.sk/o-nas/historia/ | vydavateľ = Ústav Informatiky SAV | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-16 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://www.umms.sav.sk/historia/ | vydavateľ = Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-16 | jazyk = }}</ref><ref name="kohut-2018">{{Citácia knihy | priezvisko = Kohút | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Akademik Ivan Plander : Život a dielo | vydanie = 1 | vydavateľ = SMEP etc. | miesto = Banská Bystrica | rok = 2018 | počet strán = 342 | url = https://ssaki.tuke.sk/files/plander-zivotopis.pdf | isbn = 978-80-973155-0-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>{{rp|37, 41-42, 47}} pod vedením [[Ivan Plander|Ivana Plandera]] a Štefana Petráša, kde pôsobil ako jeden z prvej trojice zamestnancov spolu s [[Pavel Brunovský|Pavlom Brunovským]] a Jánom Černým.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brunovský | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = Pavel Brunovský | titul = Začiatky počítačov na Slovensku – moje spomienky | url = https://vystava.sav.sk/2820-2/ | vydavateľ = Výpočtové stredisko SAV | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-16 | jazyk = }}</ref> V roku [[1966]] obhájil na pôde Matematického ústavu SAV doktorát ([[Doktor (PhD.)|PhD]]) z informatiky s dizertačnou prácou ''Structural Uniqueness of Formal Languages'' („Štrukturálna jedinečnosť formálnych jazykov“, školiteľ [[Štefan Schwarz (matematik)|Štefan Schwarz]]).<ref name="mgp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Gruska | url = https://www.genealogy.math.ndsu.nodak.edu/id.php?id=120675 | vydavateľ = Mathematics Genealogy Project : Department of Mathematics : North Dakota State University | miesto = Fargo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-16 | jazyk = }}</ref> Do roku [[1968]] a potom znova v rokoch [[1970]]{{--}}[[1974]], [[1985]]{{--}}[[1990]] a [[1993]]{{--}}[[1996]] pôsobil ako vedecký pracovník SAV. Medzitým v rokoch [[1968]]{{--}}[[1970]] pôsobil na univerzite v [[Minneapolis]]e (Minnesota, USA), [[1974]]{{--}}[[1985]] vo Výskumnom výpočtovom stredisku OSN v Bratislave a [[1990]]{{--}}[[1993]] na univerzite v [[Hamburg]]u.<ref name="ae" /> Začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] patril medzi prvých slovenských [[programátor]]ov, bol zakladateľom výskumu v oblasti [[teoretická informatika|teoretickej informatiky]] v Československu, jedným z prvých prednášajúcich v odboroch [[analógový počítač|analógových]] a [[číslicový počítač|digitálnych počítačov]] na Univerzite Komenského a prvým prednášajúcim základov informatiky. Aktívne sa podieľal na tvorbe prvých informatických študijných programov na UK a venoval sa tiež rozvoju vzdelávania v oblasti informatiky na slovenských stredných školách.<ref name="cpa" /> V roku [[1994]] získal na pôde [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave]] (MFF UK, dnes [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|FMFI UK]]) titul [[Docent|doc.]] v odbore matematická informatika a teoretická kybernetika a v roku [[1995]] [[Doktor vied|DrSc.]] v odbore fyzikálno-matematické vedy a [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] v odbore matematická informatika.<ref name="uk-absolvent" /> Bol zakladateľom a v rokoch [[1989]]{{--}}[[1996]] vedúcim pracovnej skupiny Medzinárodnej federácie pre spracovanie informácií (IFIP) pre teoretickú informatiku.<ref name="scv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Gruska : Short CV | url = https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/veryveryshortcv | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = Brno | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-16 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260206190721/https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/veryveryshortcv | dátum archivácie = 2026-02-06 }}</ref> Od roku [[1997]] pôsobil ako profesor na [[Fakulta informatiky Masarykovej univerzity|Fakulte informatiky]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]] v [[Brno|Brne]], kde sa špecializoval najmä na oblasť [[kvantový počítač|kvantových výpočtov]]. Aktívne prednášal až do veku 90 rokov a v roku [[2023]] bol menovaný [[emeritný]]m profesorom.<ref name="muni-umrtie" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Barnat | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh na jmenování profesora Jozefa Grusky emeritním profesorem Fakulty informatiky Masarykovy univerzity | url = https://www.scribd.com/document/837910289/Laudatio-Prof-Gruska | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = Brno | dátum vydania = 2023-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-16 | jazyk = }}</ref> Intenzívne sa venoval aj organizačnej činnosti, v roku [[1966]] založil seminár ''Automata, Languages and Algorithms'' (ALA; „Automaty, jazyky a algoritmy“), ktorý mal vplyv na vznik silnej skupiny teoretických informatikov v Bratislave a bol najstarším seminárom zameraným na výskum v oblasti informatiky v Európe. V roku [[1972]] založil každoročné sympózium ''Mathematical Foundations of Computer Science'' (MFCS; „Matematické základy informatiky“), ktoré bolo počas [[studená vojna|studenej vojny]] jedinečným fórom, spájajúcim vedcov z [[východný blok|východného]] a [[západný blok|západného bloku]]. V roku [[1974]] založil každoročný softvérový seminár Sofsem.<ref name="muni-umrtie" /><ref name="cpa" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SOFSEM - History | url = https://www.sofsem.cz/sofsem95/history.html | vydavateľ = sofsem.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = }}</ref><ref name="pmfa-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Wiedermann | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = XXX let SOFSEMu | periodikum = Pokroky matematiky, fyziky a astronomie | odkaz na periodikum = | url = https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/141222/PokrokyMFA_49-2004-2_8.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20170808224044/https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/141222/PokrokyMFA_49-2004-2_8.pdf | issn = 0032-2423 | vydavateľ = Jednota českých matematiků a fyziků | miesto = Praha | dátum = | rok = 2004 | mesiac = | deň = | ročník = 49 | číslo = 2 | strany = 160{{--}}169 | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2017-08-08}}</ref> Prof. Jiří Zlatuška, kolega a bývalý dekan Fakulty informatiky Masarykovej univerzity, na jeho adresu uviedol: <blockquote>''„Profesor Gruska predstavoval osobnosť, ktorá sa výrazne zaslúžila o rozvoj informatiky v Československu a udržiavanie odborných kontaktov vo svete v dobách, kedy to nebolo vôbec jednoduché. V niekoľko desaťročí trvajúcej sérii domácich konferencií Sofsem a medzinárodných MFCS sa utvárali kontakty, do ktorých vstupoval nebývalo veľký podiel odborníkov, ktorí boli inak režimom odstavovaní (vrátane mnohých signatárov [[Charta 77|Charty 77]]). Mnohé z nich po [[Nežná revolúcia|novembri 1989]] pracovali aj vo vrcholných funkciách v ústavných inštitúciách. Odbornému zázemiu, ktoré sa vďaka tomu u nás vytvorilo, vďačila aj skupina, ktorá stála za vznikom Fakulty informatiky Masarykovej univerzity, na ktorej od jej založenia tiež pôsobil. Významnú stopu sa mu podarilo zanechať pri formovaní aktivít okolo kvantových počítačov v Japonsku a Juhovýchodnej Ázii alebo v Akadémii Europeana. Odchádza s ním posledný doteraz žijúci nositeľ ocenenia Computer Pioneer za Českú republiku.“''<ref name="muni-umrtie" /></blockquote> == Osobný život == S prvou manželkou Ľubicou Gruskovou (rod. Vojtkovou, * 1941){{chýba citácia}} mali syna Damasa Grusku (* 1962, informatik, FMFI UK v Bratislave).<ref name="poster-2003" /> S druhou manželkou Vierou Gruskovou (rod. Jamnickou, * 1941, matematička, ChTF STU v Bratislave) vychovali jej dcéru Janu Košeckú (* 1965, odborníčka na robotiku a počítačové videnie, George Mason University, Virgínia, USA).<ref name="poster-2003" /> Dlhodobo pracoval v Brne. Bol zberateľom [[betlehem (ozdoba)|betlehemov]] z rôznych kútov sveta, ktoré počas kariéry navštívil.<ref name="aktuality-umrtie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odišiel zakladateľ slovenskej informatiky: Jozef Gruska zomrel vo veku 92 rokov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/QdpAV6A/odisiel-zakladatel-slovenskej-informatiky-jozef-gruska-zomrel-vo-veku-92-rokov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-14 | dátum prístupu = 2025-12-15}}</ref> Jeho zbierka zahŕňa viac než 500 exponátov zo 70 krajín a absolvoval s ňou viacero výstav.<ref name="muni" /> == Významné monografie == * [[1997]]: {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Gruska | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Foundations of Computing | vydanie = | vydavateľ = International Thomson Computer Press | miesto = Londýn | rok = 1997 | počet strán = 716 | url = | isbn = 978-1-85032-243-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * [[1999]]: {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Gruska | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Quantum Computing | vydanie = | vydavateľ = McGraw-Hill | miesto = Berkeley | rok = 1999 | počet strán = 439 | url = | isbn = 978-0-07-709503-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Ocenenia == * [[1995]]: Strieborná medaila Medzinárodnej federácie pre spracovanie informácií (IFIP).<ref name="ae" /> * [[1996]]: Computer Pioneer Award od IEEE Computer Society „za rozvoj informatiky v bývalom Československu so zásadnými prínosmi k teórii informatiky a mimoriadnou organizačnou činnosťou“.<ref name="cpa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Gruska | url = https://www.computer.org/profiles/jozef-gruska | vydavateľ = IEEE Computer Society | miesto = | dátum vydania = 2018-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-15 | jazyk = }}</ref> * [[1997]]: Zlatá medaila [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity]], Brno.<ref name="ae" /> * [[1998]]: Cena rektora Masarykovej univerzity za mimoriadne úspechy.<ref name="ae" /> * [[1999]]: Medaila ministra školstva Českej republiky prvého stupňa.<ref name="ae" /> * [[2000]]: Cena rektora Masarykovej univerzity za mimoriadne úspechy.<ref name="ae" /> * [[2003]]: Zlatá medaila [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="ae" /> * [[2004]]: Bolzanova medaila [[Akademie věd České republiky|Akadémie vied Českej republiky]] za zásluhy v matematických vedách.<ref name="ae" /> * [[2006]]: zvolený za člena [[Academia Europaea]].<ref name="ae">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gruska Jozef | url = https://www.ae-info.org/ae/Member/Gruska_Jozef | vydavateľ = Academia Europaea | miesto = Mníchov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-15 | jazyk = }}</ref> * [[2013]]: [[Doctor honoris causa]], Lotyšská univerzita, Riga.<ref name="muni" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/ Jozef Gruska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181130030252/https://www.fi.muni.cz/usr/gruska/ |date=2018-11-30 }} – profil na webe Fakulty informatiky Masarykovej univerzity v Brne * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Gruska,+Jozef,+1933-&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Jozefa Grusku] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://www.sme.sk/nezaradene/c/informatik-jozef-gruska-snazme-sa-dosiahnut-na-hviezdy Informatik Jozef Gruska: Snažme sa dosiahnuť na hviezdy] – rozhovor v denníku ''SME'' (2006) * [https://www.youtube.com/watch?v=6PusPc1Atm0 Jozef Gruska] v dokumentárnom cykle ''GEN.sk'' RTVS (2010) * [https://www.youtube.com/watch?v=He4x3GrRVTo Jak přežít] – záznam diskusie Pavla Fabuša s Jozefom Gruskom o kvantových počítačoch, umelej inteligencii a budúcnosti informatiky (2017) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gruska, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Rabčíc]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Kvantoví informatici]] [[Kategória:Priekopníci informatiky]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] bskl3lvc0zdgb62jxm0t99dargqio8b Jozef Kozár 0 744013 8255691 8241013 2026-07-30T18:40:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255691 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Kozár | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský planetárny vedec, inžinier a publicista | Portrét = Dr. Jozef Kozar.png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1981}} | Miesto narodenia = [[Želiezovce]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = výskum planéty Mars a ako autor konceptu satelitného navigačného systému pre Mars | Alma mater = [[Technická univerzita v Košiciach]]<br />[[California Institute of Technology]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = {{url|https://www.jozefkozar.com}} | Poznámky = | Portál1 = Astronómia | Portál2 = Kozmonautika | Portál3 = Slovensko }} Dr. '''Jozef Kozár''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[1981]], [[Želiezovce]])<ref name="pgl">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätnica gymnázia v Leviciach 1815{{--}}2015 | vydanie = | vydavateľ = Gymnázium Andreja Vrábla | miesto = Levice | rok = 2015 | počet strán = 320 | url = https://online.fliphtml5.com/rahlt/qkqm/ | isbn = 978-80-972080-4-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[planetológia|planetárny vedec]], inžinier a publicista.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register vedcov | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/register-vedcov/jozef-kozar-phd/ | dátum prístupu = 2026-01-30 | jazyk = sk-SK}}</ref> Jeho hlavným zameraním je aplikovaná planetárna veda v oblasti vývoja [[Kozmická sonda|kozmických sond]] a plánovania ich misií, a výskum [[Planéta|planét]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] v úzkej spolupráci s [[Spojené štáty|americkým]] Národným úradom pre letectvo a vesmír ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]). Je známy predovšetkým svojou špecializáciou na planétu [[Mars]] a unikátnym konceptom [[Družica|satelitného]] navigačného systému pre planétu [[Mars]] (projekt [[Globálny navigačný satelitný systém|GNSS]] FATIMA), ktorý zaujal svetové odborné časopisy a médiá vo viacerých krajinách najmä v roku [[2015]]. == Životopis a štúdium == [[Súbor:Mars_Viking_11h016.png|náhľad|Jedna z prvých fotografií povrchu Marsu, ktorá ešte v detstve zaujala Dr. Kozára a nasmerovala jeho budúce zameranie. Okolie pristátia kozmickej sondy Viking 1 (NASA/JPL-Caltech).]] Pochádza z mesta Levice, kde študoval na [[Gymnázium Andreja Vrábla|Levickom gymnáziu]]. Po jeho ukončení<ref name="pgl" /> v roku [[1999]] pokračoval v štúdiu navigácie a riadenia letovej prevádzky na [[Vojenská letecká akadémia|VLA]] v [[Košice|Košiciach]], kde sa venoval výskumu aplikácie diferenčnej metódy pre automatické spresnenie výpočtu polohy určovanej globálnym navigačným satelitným systémom vo finálnej fáze priblíženia na pristátie pre letiská v extrémnych podmienkach ([[2004]], [[Globálny lokalizačný systém|NAVSTAR]] [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] + DGPS, [[Spojené štáty|USA]]). V jednom z poskytnutých rozhovorov uviedol, že jeho fascinácia planétou Mars začala už v detstve, keď v jeho najobľúbenejšej publikácii ''[[Encyklopédia astronómie]]'' videl prvú farebnú snímku povrchu Marsu, ktorú urobila americká sonda [[Viking 1|Viking]]. Aj na základe toho sa jeho odborný záujem začal následne prelínať s planétou Mars. V roku [[2010]] ukončil externé štúdium v [[Oxford]] College ODL DLC ([[Spojené kráľovstvo|UK]]). Počas štúdia sa venoval vybudovaniu webového systému zameraného na vzdelávanie a publikovanie výsledkov [[Planetárny výskum|planetárneho výskumu]] Marsu, ktoré doplnil certifikáciami v [[Astrobiológia|astrobiológii]] a [[Umelá inteligencia|umelej inteligencii]] z [[University of Edinburgh|univerzity v Edinburghu]] v roku [[2013]]. V roku [[2016]] obhájil titul [[Doktor (PhD.)|PhD]]. na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite v Košiciach]], vo výskume zameranom na teoretický koncept globálneho navigačného satelitného systému pre Mars. V roku [[2019]] absolvoval externé štúdium zamerané na planetárnu vedu na [[California Institute of Technology]] (Caltech), [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadena]], [[Kalifornia|California]] ([[Spojené štáty|USA]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Jozef Kozár|url=https://www.jozefkozar.com/lab/|vydavateľ=Dr. Jozef Kozár|dátum prístupu=2026-01-31|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20251219233405/https://www.jozefkozar.com/lab/|dátum archivácie=2025-12-19}}</ref> == Odborné pôsobenie == Počas odbornej kariéry dlhšie pôsobil v americkom korporátnom sektore, kde sa venoval vývoju a aplikácii [[Robot|robotických]] procesov, kde získal za svoju prácu ocenenie. V rokoch [[2013]]{{--}}[[2016]] pôsobil ako doktorand na Leteckej Fakulte Technickej univerzity v Košiciach, kde sa venoval výskumu Marsu a kozmických technológií v rámci svojho projektu satelitného navigačného systému pre Mars<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Satellite Navigation System for Mars (GNSS for Mars) | url = https://www.jozefkozar.com/lab/2018/10/21/mars-gnss/ | vydavateľ = Dr. Jozef Kozár | dátum vydania = 2018-10-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = en-US | meno = Dr Jozef | priezvisko = Kozár}}</ref> (GNSS pre Mars, projekt s názvom GNSS FATIMA). Názov systému FATIMA je akronymom ''„Fix And TIme provisioning system for MArs“'' a súčasne bolo meno FATIMA vybraté na počesť jeho holandskej kolegyne<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xoterra Aerospace - Satellite Constellation | url = https://www.newspace.im/constellations/xoterra-aerospace.html | vydavateľ = NewSpace Index | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = en | meno = Erik | priezvisko = Kulu}}</ref> pôsobiacej v sektore kozmických technológií, ktorá tragicky zahynula pri leteckej katastrofe letu MH-17.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MH 17 tragedy: Grieving parents reveal last selfie from daughter Fatima Dyczynski | url = https://www.perthnow.com.au/wa/mh-17-tragedy-grieving-parents-reveal-last-selfie-from-daughter-fatima-dyczynski-ng-5cc9714391814b49ef90314ae3f54ca2 | vydavateľ = PerthNow | dátum vydania = 2015-06-23 | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smutný osud oběti letu MH17: Blonďatá Fatima si jela pro vysněnou práci! | url = https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-let-mh-17-sestrelen/263814/smutny-osud-obeti-letu-mh17-blondata-fatima-si-jela-pro-vysnenou-praci.html | vydavateľ = Blesk.cz | dátum vydania = 2014-07-19 | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = cs | meno = CZECH NEWS CENTER a | priezvisko = s | priezvisko2 = haj,ČTK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Let's make space personal: Fatima Dyczynski at TEDxGroningen | url = https://www.youtube.com/watch?v=VEbLvhRLwPo | dátum vydania = 2013-12-06 | dátum prístupu = 2026-01-31 | priezvisko = TEDx Talks}}</ref> V rámci tohto projektu úspešne aplikoval surové dáta z Marsu,<ref name="nv-2014">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stánok Spolupráca v kozmických technológiách a podpis memoranda o spoluprá / Noc výskumníkov 2014 - 26.9.2014|url=https://2014.nocvyskumnikov.sk/program/prednaska/atrium-optima/215.html|vydavateľ=2014.nocvyskumnikov.sk|dátum prístupu=2026-01-31|jazyk=sk}}</ref> získané kozmickými sondami [[Mars Reconnaissance Orbiter]] ([[Jet Propulsion Laboratory|JPL]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]), [[Mars Global Surveyor]] ([[Jet Propulsion Laboratory|JPL]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]), [[MAVEN]] ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]), [[Mars Express]] ([[Európska vesmírna agentúra|ESA]]), dáta trajektórií povrchových kozmických sond (in-situ) na Marse, ako [[Mars Science Laboratory|MSL Curiosity]] ([[Jet Propulsion Laboratory|JPL]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]), [[Mars Exploration Rover|MER]] [[Opportunity]] a [[Spirit]] ([[Jet Propulsion Laboratory|JPL]] [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]). Výstupy z projektu Mars GNSS (FATIMA) boli prevzaté a implementované do niektorých špeciálnych amerických, kanadských a austrálskych projektov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Surveying and Geospatial Engineering {{!}} UNSW - Sydney|url=https://www.unsw.edu.au/engineering/sage|vydavateľ=UNSW Sites|dátum prístupu=2026-01-31|jazyk=en}}</ref> Po úspešnom ukončení štúdia na Technickej univerzite v Košiciach a obhájení PhD v projekte satelitného navigačného systému pre Mars,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Danková | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Doktorand z košickej fakulty vyvíja navigačný systém pre Mars | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/doktorand-z-kosickej-fakulty-vyvija-navigacny-system-pre-mars | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2015-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-31 }}</ref> pokračoval v práci ako externista. V rokoch [[2016]]{{--}}[[2018]] viedol laboratórium [[Mars Systems Laboratory]],<ref name="insidegnss-study-proposes-satellite">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Study Proposes Satellite Navigation System for Mars | url = https://insidegnss.com/study-proposes-satellite-navigation-system-for-mars/ | dátum vydania = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2026-01-30 | jazyk = en-US | meno = Inside | priezvisko = GNSS}}</ref> v ktorom sa sústredil najmä na pokračovanie výskumu aplikácie a implementácie satelitného navigačného systému GNSS FATIMA,<ref>{{Citácia periodika|titul=GEOMETRIC DILUTION OF PRECISION OF THE GNSS FOR MARS (GNSS FATIMA)|url=https://journals.vilniustech.lt/index.php/Aviation/article/view/891|periodikum=Aviation|dátum=2016-12-20|dátum prístupu=2026-01-30|ročník=20|číslo=4|strany=183–190|issn=1648-7788|doi=10.3846/16487788.2016.1264714|meno=Jozef|priezvisko=Kozar|meno2=Stanislav|priezvisko2=Durco|meno3=Frantisek|priezvisko3=Adamcik}}</ref> v podmienkach planéty Mars pre robotické kozmické sondy a rovery. V tejto práci sa Dr. Kozár zameriaval na štúdium a analýzu extrémnych podmienok na povrchu Marsu (projekt ALEXA). Jedným zo spin-off projektov vychádzajúcich z jeho hlavného zamerania, bol aj projekt re-translačnej stanice na mesiaci Phobos, pre uľahčenie prenosu telemetrie kozmických sond NASA medzi Marsom a Zemou.<ref>Operation periods of a Phobos-based Mars re-translation station: Jozef Kozar, Phillip J. Burley. 2016. Proceedings of the 5th International Scientific Conference of Ph.D. Students and Young Scientists and Researchers, LF TUKE, Kosice, Slovakia, 12-13 May 2016. ISBN 978-80-553-2514-9</ref> V rokoch [[2013]] až [[2017]] pôsobil na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite v Košiciach]], kde prednášal<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = My lectures schedule 03/2017 (information for students) | url = https://www.jozefkozar.com/lab/2017/02/09/my-planetary-exploration-lectures-schedule-for-march-2017/ | vydavateľ = Dr. Jozef Kozár | dátum vydania = 2017-02-09 | dátum prístupu = 2026-01-30 | jazyk = en-US | meno = Dr Jozef | priezvisko = Kozár}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stánok Prečo skúmame Mars? / Európska noc výskumníkov | url = https://2015.nocvyskumnikov.sk/program/prednaska/atrium-optima/102.html | vydavateľ = 2015.nocvyskumnikov.sk | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = sk}}</ref> špecializované prednášky zamerané na planétu Mars a jej robotický výskum,<ref name="nv-2014" /> v rámci akreditovaného predmetu „Kozmické technológie“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stojíme na prahu novej etapy vesmírneho výskumu | url = https://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/vesmir-a-zem/5423-stojime-na-prahu-novej-etapy-vesmirneho-vyskumu | vydavateľ = science.sk | dátum vydania = 2014-12-08 | dátum prístupu = 2026-01-31 | meno = Frédérique | priezvisko = Hazéová}}</ref> na katedre Avioniky [[Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Leteckej fakulty]]. Od roku [[2019]] pracuje na projekte samostatného satelitného navigačného systému pre Mesiac (projekt LILI), ktorý je jedným z navrhovaných konceptov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NSPIRES: Down for Maintenance | url = https://nspires.nasaprs.com/ | vydavateľ = nspires.nasaprs.com | dátum prístupu = 2026-01-31}}</ref> pre budúce lunárne misie programu [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Program Artemis|Artemis]]. [[Súbor:JozefKozarMER.jpg|náhľad|Dr. Jozef Kozár a marťanský rover Opportunity (prezentačná a skúšobná replika rovera v programe Mars Exploration Rover, NASA/JPL-Caltech).]] Popri odbornej práci a vedeckom výskume sa venuje aj popularizácii planetárnej vedy a samotného kozmického výskumu. Svoje skúsenosti z medzinárodného pôsobenia v planetárnom výskume zúročil napríklad pri organizácii unikátnych podujatí pre študentov a verejnosť (v rámci projektov [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] [[Rosetta (sonda)|Rosetta]]/Philae a pristátie na kométe [[Kométa Čurjumov-Gerasimenko|67/P]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novinky z kométy: Vedci nevedia, kde presne sa modul sondy nachádza | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/kometa-rosetta-sav-curjumov-gerasimenko/105333-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-11-10 | dátum prístupu = 2026-01-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Danková | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Historicky prvá sonda na kométe má aj košický rukopis | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/historicky-prva-sonda-na-komete-ma-aj-kosicky-rukopis | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2014-11-12 | dátum prístupu = 2026-01-31 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Priamy prenos z pristátia modulu Philae sondy Rosetta na kométe | url = https://www.jozefkozar.com/lab/archives/rosetta/index.html | vydavateľ = www.jozefkozar.com | dátum prístupu = 2026-01-30 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>; Uvedenie sondy [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[MAVEN]] na orbitu Marsu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uvedenie sondy MAVEN na orbitu Marsu – priamy prenos NASA na Leteckej fakulte v Košiciach | url = https://science.dennikn.sk/kalendar/aktualne-udalosti/5096-uvedenie-sondy-maven-na-orbitu-marsu-priamy-prenos-nasa-na-leteckej-fakulte-v-kosiciach | vydavateľ = science.sk | dátum vydania = 2014-09-22 | dátum prístupu = 2026-01-31 | meno = Zuzana | priezvisko = Vitková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MAVEN - uvedenie na orbitu Marsu (priamy prenos - ukončené) | url = https://www.jozefkozar.com/lab/2014/09/21/maven-uvedenie-na-orbitu-marsu-priamy-prenos/ | vydavateľ = Dr. Jozef Kozár | dátum vydania = 2014-09-21 | dátum prístupu = 2026-01-30 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MAVEN - Mars Atmosphere and Volatile Evolution Mission - sledujte s nami priamy prenos uvedenia na orbitu Marsu | url = https://www.jozefkozar.com/lab/archives/maven/index.html | vydavateľ = www.jozefkozar.com | dátum prístupu = 2026-01-30 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>; Pristátie sondy NASA [[Mars Science Laboratory|Curiosity]] na povrchu Marsu ([[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Mars Science Laboratory]]); Pristátie modulu sondy ESA [[ExoMars]] na planéte Mars.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Letecká fakulta TUKE - Mars - ExoMars LIVE EVENT FOR STUDENTS - Priamy prenos pre študentov LF TUKE | url = https://www.jozefkozar.com/lab/archives/exomars/index.html | vydavateľ = www.jozefkozar.com | dátum prístupu = 2026-01-30 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Záujem Jozefa Kozára o planéty v určitej oblasti zahŕňa aj [[Extrasolárna planéta|exoplanéty]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na planétu najpodobnejšiu Zemi sa naša generácia už asi nedostane | url = https://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/vesmir-a-zem/5833-na-planetu-najpodobnejsiu-zemi-sa-nasa-generacia-uz-asi-nedostane | vydavateľ = science.sk | dátum vydania = 2015-07-24 | dátum prístupu = 2026-01-31 | meno = Frédérique | priezvisko = Hazéová}}</ref> nachádzajúce sa v tzv. [[Obývateľná zóna|obývateľnej zóne]] na orbite svojej materskej hviezdy. Je to v súvislosti so štúdiom planéty Mars, ktorého orbita s podobnými podmienkami úzko súvisí. Jozef Kozár je autorom viacerých odborných kníh,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dr. Jozef Kozár | url = https://www.jozefkozar.com/lab/ | vydavateľ = Dr. Jozef Kozár | dátum prístupu = 2026-01-30 | jazyk = en-US | url archívu = https://web.archive.org/web/20251219233405/https://www.jozefkozar.com/lab/ | dátum archivácie = 2025-12-19 }}</ref> ktoré vyšli v [[Spojené štáty|USA]], stoviek článkov publikovaných v rôznych vedeckých a populárnych časopisoch v [[Európska únia|EÚ]], [[Spojené štáty|USA]]<ref name="insidegnss-study-proposes-satellite" /> a [[Austrália (štát)|Austrálii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Position issue 88 April-May 2017 | url = https://issuu.com/theintermediagroup/docs/position_issue_88_april-may_2017 | vydavateľ = Issuu | dátum vydania = 2018-03-23 | dátum prístupu = 2026-01-30 | jazyk = en}}</ref> V roku [[2013]] založil odborný časopis ''Science & Mars Journal'' ({{ISSN|2453-8760}},<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ISSN 2453-8760 (Online) {{!}} Science & Mars Journal {{!}} The ISSN Portal | url = https://portal.issn.org/resource/ISSN/2453-8760 | vydavateľ = portal.issn.org | dátum prístupu = 2026-01-30}}</ref> 2013{{--}}2017), ktorého bol šéfredaktorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Falcon 9 odštartoval, no revolučný experiment nevyšiel na 100% | url = https://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/vesmir-a-zem/5490-vesmirna-lod-falcon-9-uspesne-odstartovala-no | vydavateľ = science.sk | dátum vydania = 2015-01-10 | dátum prístupu = 2026-01-31 | meno = Zuzana | priezvisko = Vitková}}</ref> V rámci svojej odbornej činnosti je dlhodobým prispievateľom odborných článkov do viacerých časopisov, popularizátorom kozmického výskumu a vzdelávania v STEM. Od roku [[2021]] vedie periodikum ''Mars Exploration Digest'' ({{ISSN|2788-225X}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ISSN 2788-225X (Online) {{!}} Mars Exploration Digest {{!}} The ISSN Portal | url = https://portal.issn.org/resource/ISSN/2788-225X | vydavateľ = portal.issn.org | dátum prístupu = 2026-01-30}}</ref>) a odborný žurnál ''Planetary'' ({{ISSN|2788-3582}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ISSN 2788-3582 (Online) {{!}} Planetary {{!}} The ISSN Portal|url=https://portal.issn.org/resource/ISSN/2788-3582|vydavateľ=portal.issn.org|dátum prístupu=2026-01-31}}</ref>). Je členom niekoľkých medzinárodných organizácií, napríklad Komisie pre planetárnu kartografiu Medzinárodnej kartografickej asociácie ICA,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ICA Commission on Planetary Cartography | url = https://planetcarto.wordpress.com/ | vydavateľ = ICA Commission on Planetary Cartography | dátum vydania = 2023-06-02 | dátum prístupu = 2026-01-30 | jazyk = en}}</ref> americkej Planetary Society, ale aj [[Slovenská astronomická spoločnosť|Slovenskej astronomickej spoločnosti]] pri [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sekcia pre vzdelávanie a popularizáciu astronómie – Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV|url=https://sas.astro.sk/o-nas/sekcie/sekcia-pre-vzdelavanie-a-popularizaciu-astronomie/|dátum vydania=2025-03-04|dátum prístupu=2026-01-31|jazyk=sk-SK}}</ref> == Literatúra == * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=Mars GNSS: Global Navigation Satellite System for Mars|vydanie=1|vydavateľ=CreateSpace|miesto=USA|rok=2023|isbn=979-8861712903}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=Mars Perseverance|vydanie=1|vydavateľ=Independent Publishing|miesto=USA|rok=2021|isbn=9781678079093}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=Moon Atlas|vydanie=1|vydavateľ=CreateSpace|miesto=USA|rok=2020|isbn=979-8577861414}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=Moon Atlas for Visual Observer|vydanie=1|vydavateľ=CreateSpace|miesto=USA|rok=2017|isbn=978-1977768957}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=GNSS v skratke|vydanie=1|vydavateľ=CreateSpace|miesto=USA|rok=2014|isbn=978-1505479621}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=Science & Mars Anthology|vydanie=1|vydavateľ=Independent Publishing|miesto=Slovensko|rok=2017|isbn=978-80-972900-1-6}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=Informačné systémy v riadení letovej prevádzky|vydanie=1|vydavateľ=CreateSpace|miesto=USA|rok=2017|isbn=978-1979092715}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=Make money online and be free|vydanie=1|vydavateľ=CreateSpace|miesto=USA|rok=2018|isbn=978-1719272001}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kozár|meno=Jozef|titul=Conspiracy Theory|vydanie=1|vydavateľ=CreateSpace|miesto=USA|rok=2023|isbn=979-8864274330}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.jozefkozar.com Osobný web] * [https://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/neziva-priroda/vesmir-a-zem/5527-jozef-kozar-zijeme-na-jednej-velkej-strelnici-a-zatial-sme-mali-stastie Žijeme na jednej veľkej strelnici a zatiaľ sme mali šťastie] – rozhovor na portáli ''Science.sk'', 2015 * [https://www.sme.sk/tech/c/planetarny-vedec-kliatba-marsu-neexistuje-sonda-musi-mat-stastie Planetárny vedec: Kliatba Marsu neexistuje, sonda musí mať šťastie] – rozhovor v denníku ''SME'', 2016 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kozár, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti zo Želiezoviec]] [[Kategória:Slovenskí astronómovia]] [[Kategória:Planetárni vedci]] tsf6nyy74l7fl6orfoyxudgszkbwvbx Kategória:Osobnosti Uhorskej revolúcie 14 744402 8255749 8161606 2026-07-30T20:12:58Z Bakjb 236375 pridaná [[Kategória:Osobnosti podľa vojny]] pomocou použitia HotCat 8255749 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Osobnosti podľa revolúcie|Uhorská]] [[Kategória:Uhorská revolúcia]] [[Kategória:Osobnosti podľa vojny|Uhorská revolúcia]] o38jzg28ga6ynz2nud1jm4kxcuhabvd Martin Plesch 0 745274 8255878 8219742 2026-07-31T09:53:34Z Kristinapleidelova 287064 8255878 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Chýbajúce citácie, viac sekundárnych zdrojov}} {{Infobox Vedec | Meno = Martin Plesch | Rodné meno = | Portrét = Plesch 1.jpg | Profesia = slovenský fyzik, vedecký pracovník, vysokoškolský pedagóg | Polia pôsobnosti = | Známy vďaka = | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = | Počet citácií = | Alma mater = [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] | Akademický titul = Docent | Vedecká hodnosť = RNDr. PhD. | Významní profesori = | Významní študenti = | Vplyvy = | Ovplyvnil = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = Marie Curie Fellow Werner von Siemens Excellence Award Jubilejný štipendista akcie Slovensko-Rakúsko Sociálny inovátor - cena nadácií Pontis a Ashoka | Dátum narodenia = {{dnv|1978}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|Y2|M2|D2|Y1|M1|D1}} --> | Miesto úmrtia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Miesto pobytu = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- len názov súboru --> | Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} --> | E-mail = | Údaje = | Poznámky = | Portál1 = Fyzika | Portál2 = | Portál3 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Martin Plesch''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[1978]], [[Bratislava]])<ref name="uk-cv-2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RNDr. Martin Plesch, PhD. : Profesijný životopis | url = https://uniba.sk/fileadmin/ruk/veda/docprof/FMFI_UK/Plesch/CV.pdf | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | dátum vydania = [2014] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> je [[Slovensko|slovenský]] [[Teoretická fyzika|teoretický fyzik]], [[Vedecko-výskumný pracovník|vedecký pracovník]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Venuje sa oblasti [[kvantový počítač|kvantovej informatiky]], dlhodobo pôsobí na [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]] (SAV) a od roku [[2015]] je prezidentom Medzinárodného turnaja mladých fyzikov (IYPT).<ref name="sav-cv-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Doc. RNDr. Martin Plesch, PhD. : Životopis | url = https://www.sav.sk/uploads/users_cv/20211206091557_829_%C5%BDivotopis2021.pdf | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> == Vzdelanie == Zmaturoval v roku [[1996]] na [[Gymnázium Jura Hronca|Gymnáziu Jura Hronca]] v Bratislave na Novohradskej ulici. Počas rokov [[1996]]{{--}}[[2001]] absolvoval magisterské štúdium teoretickej fyziky na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|FMFI UK]]. V roku [[2003]] získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]], v roku [[2005]] [[Doktor (PhD.)|PhD.]] a v roku [[2014]] sa stal [[docent]]om.<ref name="sav-cv-2021" /> Počas vysokoškolského štúdia absolvoval štúdijný pobyt v Spoločnosti pre výskum ťažkých iónov (GSI) v Nemecku (1998), v [[Európska organizácia pre jadrový výskum|Európskom centre pre jadrový výskum]] (CERN) vo Švajčiarsku (1999) a dvojsemestrálny pobyt v Rakúsku na Univerzite v Innsbrucku (1999{{--}}2000).<ref name="sav-cv-2021" /> == Vedecké a pedagogické pôsobenie == Od roku [[2001]] je zamestnancom [[Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied|Fyzikálneho ústavu SAV]], kde od roku [[2009]] pôsobí ako samostatný vedecký pracovník. V rokoch [[2007]] až [[2011]] pôsobil ako manažér Fyzikálneho ústavu a v rokoch [[2019]] až [[2022]] viedol Oddelenie komplexných fyzikálnych systémov. V rokoch [[2018]] až [[2022]] bol členom Vedeckej rady Fyzikálneho ústavu.<ref name="sav-cv-2021" /> V rokoch [[2010]] až [[2022]] pôsobil na [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzite]] v [[Brno|Brne]], najskôr na [[Fakulta informatiky Masarykovej univerzity|Fakulte informatiky]] ako Marie Curie Fellow<ref name="sav-cv-2021" /> a neskôr na Ústave výpočtovej techniky. Od roku [[2023]] pôsobí ako externý pracovník na Ústave materiálového výskumu Českej akadémie vied.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plesch Martin – Ústav fyziky materiálů AV ČR, v. v. i. | url = https://www.ipm.cz/zamestnanec/plesch-martin-2/ | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = cs}}</ref> V období rokov [[2022]] a [[2023]] pôsobil ako funkčný docent na Fakulte prírodných vied [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]] ako docent a od roku [[2024]] pôsobí ako funkčný profesor a garant pedagogického štúdia fyziky na Fakulte prírodných vied [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = doc. RNDr. Martin Plesch, PhD., univ. prof. | url = https://www.fpv.umb.sk/mplesch/ | vydavateľ = Univerzita Mateja Bela : Fakulta prírodných vied | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> Krátkodobo pôsobil aj na [[University of Oxford|Oxfordskej univerzite]]<ref name="sav-cv-2021" /> v skupine Prof. Vlatka Vedrala a na Viedenskej univerzite v skupine Prof. Časlava Bruknera.<ref>{{Citácia periodika|titul=Quantum-state preparation with universal gate decompositions|url=https://www.researchgate.net/publication/45909147_Quantum-state_preparation_with_universal_gate_decompositions|periodikum=Physical Review A|dátum=2011-03-03|dátum prístupu=2026-07-31|ročník=83|doi=10.1103/PhysRevA.83.032302|meno=Martin|priezvisko=Plesch|meno2=Časlav|priezvisko2=Brukner}}</ref> Je členom bakalárskych štátnicových komisií na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|FMFI UK]] v Bratislave, ako aj komisie pre udeľovanie PhD. na rovnakej fakulte.{{chýba citácia}} Recenzuje články pre množstvo renomovaných vedeckých časopisov a je členom edičnej rady Nature Scientific Reports.<ref name="sav-cv-2021" /> Hodnotí projekty národných a medzinárodných európskych a amerických agentúr vrátane projektov Erasmus+.<ref name="sav-cv-2021" /> == Popularizačné pôsobenie == Významnú časť jeho aktivít tvorí pôsobenie v súťaži pre študentov stredných škôl Turnaj mladých fyzikov (TMF) a Medzinárodnom turnaji mladých fyzikov (IYPT). Od roku [[2001]] pôsobí ako predseda, neskôr podpredseda Celoštátnej odbornej komisie TMF na Slovensku. V rokoch [[2006]] až [[2015]] pôsobil ako Generálny tajomník IYPT a odvtedy v tejto medzinárodnej organizácii pôsobí na pozícii prezidenta.<ref name="sav-cv-2021" /> Od roku [[2008]] tiež pôsobil ako zástupca koordinátora súťaže pre žiakov základných škôl Olympiáda mladých vedcov (IJSO) na Slovensku,<ref name="sav-cv-2021" /> od roku [[2025]] pôsobí ako koordinátor na Slovensku a zástupca Slovenska v medzinárodnom organizačnom výbore tejto súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympiáda Mladých Vedcov - Kontakt | url = https://ijso.sk/sk/kontakt | vydavateľ = ijso.sk | dátum prístupu = 2026-07-31}}</ref> Spoluzakladal cenu Dionýza Ilkoviča, kde od roku [[2017]] vedie porotu na výber laureátov.<ref name="sav-cv-2021" /> Je tiež členom Správnej rady rovnomennej nadácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prioritou vzdelávania na Slovensku má byť talent | url = https://nadaciadi.sk/lepsie-skolstvo/prioritou-vzdelavania-na-slovensku-ma-byt-talent/ | dátum vydania = 2024-03-12 | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = sk-SK | priezvisko = nadaciadi}}</ref> == Iné pôsobenie == V rokoch [[2021]] až [[2022]] pôsobil na [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR]] ako poradca štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa.{{chýba citácia}} Od roku [[2025]] je členom strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a pôsobí ako expert pre vysoké školstvo a výskum.<ref name="sas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Doc. RNDr. Martin Plesch, PhD. | url = https://www.sas.sk/osoba/527/doc-rndr-martin-plesch-phd | vydavateľ = Sloboda a Solidarita | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-07 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://scholar.google.com/citations?user=KBJja8wAAAAJ&hl=sk Vedecké články Martina Plescha na platforme Google Scholar] * [https://blog.sme.sk/plesch Blogy pre denník SME] * [http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/407057-od-ucenia-bez-biflovania-k-prezidentovi-mladych-fyzikov/ Od učenia bez bifľovania za prezidenta mladých fyzikov] (Pravda, 2016) * [https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11436/718102 Nočná Pyramída: Martin Plesch - odborník na kvantovú bezpečnosť] (RTVS, 2017) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Plesch, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí fyzici]] [[Kategória:Kvantoví informatici]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Politici SaS]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]] [[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] 3kswicure8jsf05xvotwsp9poxvcwg2 Zvláštny oddiel z.b.V. 29 0 746156 8255703 8180362 2026-07-30T18:52:59Z Martingazak 234259 Linka 8255703 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Zvláštny oddiel z.b.V. 29 |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]] |existencia = |vznik = november [[1944]] |zánik = apríl [[1945]] |typ = Oddiel na zvláštne použitie, ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung}}'' |funkcia = |veľkosť = |posádka = sídlo štábu november [[1944]]{{--}}apríl [[1945]] [[Bratislava]], apríl [[1945]] [[Brno]] |prezývka = |motto = |nadradené jednotky = [[Einsatzgruppe H]] |velitelia = do [[14. november|14. novembra]] SS Sturmbannführer [[Franz Hoth]],<br/>do [[15. december|15. decembra]] SS Hauptsturmführer Dr. [[Robert Lehmann (člen SS)|Robert Lehmann]],<br/>od [[16. december|16. decembra]] [[1944]] SS Sturmbannführer Dr. [[Helmut Glaser (člen SS)|Helmut Glaser]],<br/>zástupca SS Obersturmführer kriminálny komisár Heinz Pfanner<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|32}} |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = |znak = }} '''Zvláštny oddiel z.b.V. 29''', alebo aj '''oddiel na zvláštne použitie 29''', '''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 29}}''' bola špeciálna úderná nemecká protipartizánska prepadová jednotka [[Sicherheitsdienst|SD]] a [[Sicherheitspolizei|SIPO]] pôsobiaca v novembri [[1944]] až apríli [[1945]] v okolí [[Bratislava|Bratislavy]]. Oddiel bol zodpovedný najmä za transporty politických väzňov do koncentračných táborov.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} ==História jednotky== '''Zvláštny oddiel z.b.V. 29''' bola protipartizánska prepadová jednotka SD a SIPO so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]]. Oporné body mala v [[Trnava|Trnave]], [[Senica|Senici]] (tam do októbra pôsobil [[zvláštny oddiel z.b.V. 7a]]), [[Modra|Modre]] a vo februári až apríli [[1945]] mala na starosti [[Múzeum holokaustu v Seredi|koncentračný tábor Sereď]] (veliteľ SS Hauptsturmführer Alois Brunner). Príslušníci oddielu zabili minimálne 9 osôb počas vypočúvania, pričom niektoré mŕtvoly boli hodené do Dunaja.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}}.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} Oddiel organizoval [[19. február|19. februára]] [[1945]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny. Medzi väzňami bol hlásateľ Slobodného vysielača [[Ladislav Sára]] a viacerí členovia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|komunistickej strany Slovenska]].<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} Vo februári oddiel 29 organizoval aj prevoz 181 [[Nemecké represálie v Trenčíne|politických väzňov z Trenčína]] do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] a v marci [[1945]] posledný transport so 129 politickými väzňami z Bratislavy, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] 9huy3ak2aufhtec28cdpp4x2d2czeie Portál:Architektúra/Denné udalosti 100 748911 8255937 8204477 2026-07-31T11:55:49Z Fillos X. 212061 8255937 wikitext text/x-wiki Zhustený zoznam [[Architektúra|architektonických]] výročí. {| |- | [[Január]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 30|30]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/01 31|31]]</small> |- | [[Február]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/02 29|29]]</small> |- | [[Marec]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 30|30]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/03 31|31]]</small> |- | [[Apríl]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/04 30|30]]</small> |- | [[Máj]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 30|30]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/05 31|31]]</small> |- | [[Jún]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/06 30|30]]</small> |- | [[Júl]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 30|30]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/07 31|31]]</small> |- | [[August]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 30|30]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 31|31]]</small> |- | [[September]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/09 30|30]]</small> |- | [[Október]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 30|30]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/10 31|31]]</small> |- | [[November]] | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 30|30]]</small> |- | [[December]]&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; | <small>[[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 1|1]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 2|2]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 3|3]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 4|4]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 5|5]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 6|6]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 7|7]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 8|8]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 9|9]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 10|10]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 11|11]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 12|12]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 13|13]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 14|14]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 15|15]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 16|16]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 17|17]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 18|18]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 19|19]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 20|20]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 21|21]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 22|22]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 23|23]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 24|24]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 25|25]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 26|26]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 27|27]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 28|28]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 29|29]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 30|30]] [[Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 31|31]]</small> |} [[Kategória:Portál:Architektúra]] pt8yd8lnzmomu15ybiklsg0chxur3dm Portál:Architektúra/Denné udalosti/08 24 100 749199 8255936 8204764 2026-07-31T11:53:24Z Fillos X. 212061 + 8255936 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Peter McIntyre - McIntyre River Residence.JPG | meno = [[Peter McIntyre]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1928]] – narodil sa [[Peter McIntyre]], austrálsky architekt a pedagóg žijúci v Melbourne <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|08 24]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|08 24]]</noinclude> 71yppqkiet38wfjhumceut9ucfs7g6w Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 1 100 749269 8255672 8204835 2026-07-30T17:54:03Z Fillos X. 212061 + 8255672 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Jens Julius Jensen (10453818414) (cropped1).jpg | meno = [[Jens Jensen]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1507]] – narodil sa [[Giacomo Barozzi da Vignola]], taliansky architekt (†&nbsp;[[1573]]) * [[1865]] – narodil sa [[Ernst Gotthilf]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1950]]) * [[1951]] – zomrel [[Jens Jensen]], dánsky a americký krajinársky architekt (*&nbsp;[[1860]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 01]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 01]]</noinclude> rvf3jhv7m3o1tq0q2vzwadqs9qtygtv 8255675 8255672 2026-07-30T18:12:03Z Fillos X. 212061 + 8255675 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Blazej Bulla.jpg | meno = [[Blažej Bulla]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1596]] – narodil sa [[Pietro da Cortona]], taliansky barokový maliar a architekt (†&nbsp;[[1669]]) * [[1790]] – zomrel [[Nicolò Pacassi]], rakúsky barokový architekt (*&nbsp;[[1716]]) * [[1865]] – narodil sa [[Karl Troll]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1954]]) * [[1887]] – narodil sa [[Karel Bíbr]], český architekt, projektant a staviteľ (†&nbsp;[[1972]]) * [[1919]] – zomrel [[Blažej Bulla]], slovenský architekt, dramatik a hudobný skladateľ (*&nbsp;[[1852]]) * [[1928]] – narodil sa [[Milan Šavlík]], slovenský architekt (†&nbsp;[[2003]]) * [[1947]] – zomrel [[Čeněk Musil]], český architekt a urbanista (*&nbsp;[[1889]]) * [[1988]] – zomrel [[Vojtech Vilhan]], slovenský architekt a pedagóg (*&nbsp;[[1926]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 01]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 01]]</noinclude> i75aaiqmiz4dr4hxg0hcegoiinc841x Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 2 100 749270 8255673 8204836 2026-07-30T17:55:39Z Fillos X. 212061 + 8255673 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = F.A.Grimm portret.jpg | meno = [[František Antonín Grimm]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1710]] – narodil sa [[František Antonín Grimm]], barokový architekt (†&nbsp;[[1784]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 02]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 02]]</noinclude> gr49tdpalb717uj6jruc9tb3ioqhhef 8255676 8255673 2026-07-30T18:15:24Z Fillos X. 212061 + 8255676 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hajos.jpg | meno = [[Alfréd Hajós]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1913]] – narodil sa [[Erik Asmussen]], dánsky architekt (†&nbsp;[[1998]]) * [[1955]] – zomrel [[Alfréd Hajós]], maďarský architekt a plavec, olympijský víťaz (*&nbsp;[[1878]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 02]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 02]]</noinclude> nm5itvfetfdluyb1zia3hc2513h6al1 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 3 100 749271 8255677 8204837 2026-07-30T18:18:15Z Fillos X. 212061 + 8255677 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Prilidiano Pueyrredón-Autorretrato.jpg | meno = [[Prilidiano Pueyrredón]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1870]] – zomrel [[Prilidiano Pueyrredón]], argentínsky maliar, inžinier strojár a architekt (*&nbsp;[[1823]]) * [[1961]] – zomrel [[Bohumil Hypšman]], český architekt (*&nbsp;[[1878]]) * [[1964]] – zomrel [[Jaroslav Mackerle]], český architekt, historik a etnograf (*&nbsp;[[1913]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 03]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 03]]</noinclude> 7g7myilpo3ufyj482v8i7kso7ln1mid Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 4 100 749272 8255679 8204838 2026-07-30T18:20:40Z Fillos X. 212061 + 8255679 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Wiehl Antonín2.jpg | meno = [[Antonín Wiehl]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1877]] – narodil sa [[Luigi Castellucci]], taliansky architekt (*&nbsp;[[1797]]) * [[1910]] – narodil sa [[Antonín Wiehl]], český architekt (*&nbsp;[[1846]]) * [[1986]] – narodil sa [[Jiří Voženílek]], český architekt (*&nbsp;[[1909]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 04]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 04]]</noinclude> 0b21pcvvnb2duorufw6cfsq1hyz7ec1 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 5 100 749273 8255755 8204839 2026-07-30T20:20:29Z Fillos X. 212061 + 8255755 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = | meno = | rám = none | veľkosť = }} * [[1911]] – narodil sa [[Desmond FitzGerald]], Írsky architekt (†&nbsp;[[1987]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 05]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 05]]</noinclude> 3ui9agff9jbyczpwfr6k52rvzy1kjjw Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 6 100 749274 8255682 8204840 2026-07-30T18:22:37Z Fillos X. 212061 + 8255682 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Charles Garnier by Nadar - Leniaud 2003 p142.jpg | meno = [[Charles Garnier]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1825]] – narodil sa [[Charles Garnier]], francúzsky architekt (†&nbsp;[[1898]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 06]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 06]]</noinclude> nnotonv149kn3hze0k2q99bobzo59ws Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 7 100 749275 8255684 8204841 2026-07-30T18:28:48Z Fillos X. 212061 + 8255684 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Komor Marcell.jpg | meno = [[Marcell Komor]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1854]] – zomrel [[Peter Nobile]], rakúsky architekt, staviteľ a pedagóg (*&nbsp;[[1774]]) * [[1868]] – narodil sa [[Marcell Komor]], maďarský architekt (†&nbsp;[[1944]]) * [[1893]] – narodil sa [[Paul Camenisch]], švajčiarsky maliar a architekt (†&nbsp;[[1970]]) * [[1925]] – narodil sa [[Milan Hladký]], slovenský architekt a politik (†&nbsp;[[2013]]) * [[1944]] – zomrela [[Hana Kučerová-Záveská]], česká architektka (*&nbsp;[[1904]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 07]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 07]]</noinclude> psbo7ckyzzklt87bz1f5rty5y1wkhwy Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 8 100 749276 8255685 8204842 2026-07-30T18:32:19Z Fillos X. 212061 + 8255685 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Signe-Hornborg-1878.jpg | meno = [[Signe Hornborgová]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1862]] – narodila sa [[Signe Hornborgová]], fínska architektka (†&nbsp;[[1916]]) * [[1882]] – narodil sa [[Bohumír Čermák]], český architekt a umeleckopriemyselný návrhár (†&nbsp;[[1961]]) * [[1977]] – zomrel [[Erich Geldner]], nemecký staviteľ a architekt v Opave (*&nbsp;[[1891]]) * [[1984]] – zomrel [[Zdeněk Rossmann]], český modernistický architekt, scénograf, fotograf, dizajnér a pedagóg (*&nbsp;[[1905]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 08]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 08]]</noinclude> mzbmg263dpmnicnbr9gm6ycdwmo3898 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 9 100 749277 8255689 8204843 2026-07-30T18:37:47Z Fillos X. 212061 + 8255689 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Giles Gilbert Scott in WT Pike London (136d).jpg | meno = [[Giles Gilbert Scott]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1778]] – zomrel [[Giovanni Battista Piranesi]], taliansky rytec, archeológ a architekt (*&nbsp;[[1720]]) * [[1812]] – narodil sa [[Paul Abadie]], francúzsky architekt (†&nbsp;[[1884]]) * [[1871]] – narodil sa [[Josef Zasche]], rakúsko-český architekt (†&nbsp;[[1957]]) * [[1880]] – narodil sa [[Giles Gilbert Scott]], anglický architekt (†&nbsp;[[1960]]) * [[1902]] – narodila sa [[Jarmila Lisková]], česká architektka (†&nbsp;[[?]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 09]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 09]]</noinclude> fvwdtf62u4uldwfx6f506taobojsl1h Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 10 100 749278 8255690 8204844 2026-07-30T18:40:02Z Fillos X. 212061 + 8255690 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Artúr Szalatnai-Slatinský Frech.jpg | meno = [[Artúr Szalatnai-Slatinský]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1962]] – zomrel [[Artúr Szalatnai-Slatinský]], slovenský architekt (*&nbsp;[[1891]]) * [[1978]] – zomrel [[Jan Šrámek]], český architekt (*&nbsp;[[1924]]) * [[2022]] – zomrel [[Agustín Hernández Navarro]], mexický architekt (*&nbsp;[[1924]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 10]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 10]]</noinclude> aucahal2h7rqiz1h69l1wovr02sct0v Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 11 100 749279 8255693 8204845 2026-07-30T18:45:00Z Fillos X. 212061 + 8255693 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Jaroslav Otruba.jpg | meno = [[Jaroslav Otruba]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1790]] – zomrel [[Nicolo Pacassi]], rakúsky barokový architekt (*&nbsp;[[1716]]) * [[1902]] – narodil sa [[Ernő Goldfinger]], britský architekt, podľa ktorého bola pomenovaná záporná postava v bondovke ''[[James Bond: Goldfinger|Goldfinger]]'' z roku 1964 (†&nbsp;[[1987]]) * [[1916]] – narodil sa [[Jaroslav Otruba]], český architekt (†&nbsp;[[2007]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 11]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 11]]</noinclude> 20kzn98qfrzwrd2o0lkqft1wpgv1270 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 12 100 749280 8255694 8204846 2026-07-30T18:46:16Z Fillos X. 212061 + 8255694 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = | meno = | rám = none | veľkosť = }} * [[1986]] – zomrel [[Fritz G. Winter]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1910]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 12]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 12]]</noinclude> 1jgz4rk5arvfbifs1hzl6g7u5303649 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 13 100 749281 8255696 8204847 2026-07-30T18:49:03Z Fillos X. 212061 + 8255696 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hans-Georg Tersling.jpg | meno = [[Hans-Georg Tersling]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1782]] – narodil sa [[Josef Kornhäusel]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1860]]) * [[1888]] – narodil sa [[Josef Chochol]], český architekt a urbanista (†&nbsp;[[1956]]) * [[1920]] – zomrel [[Hans-Georg Tersling]], dánsky architekt (*&nbsp;[[1857]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 13]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 13]]</noinclude> 69q460z59q3ho5ljts4fb2bbajf12ro Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 14 100 749282 8255699 8204848 2026-07-30T18:51:28Z Fillos X. 212061 + 8255699 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Johann Lucas von Hildebrandt.jpg | meno = [[Johann Lukas von Hildebrandt]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1668]] – narodil sa [[Johann Lukas von Hildebrandt]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1745]]) * [[1916]] – narodil sa [[Martin Kusý (architekt, 1916)|Martin Kusý]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1989]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 14]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 14]]</noinclude> cawopbr1p3ka85oacty70qtyp7f2x8q Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 15 100 749283 8255704 8204849 2026-07-30T18:56:31Z Fillos X. 212061 + 8255704 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Klement Šilinger (1887-1951).jpg | meno = [[Klement Šilinger]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1874]] – narodil sa [[Bohumil Belada]], český architekt, staviteľ a podnikateľ (†&nbsp;[[1964]]) * [[1887]] – narodil sa [[Klement Šilinger]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1951]]) * [[1898]] – narodil sa [[Vojtěch Vanický]], český architekt (†&nbsp;[[1983]]) * [[1982]] – zomrela [[Vlasta Štursová-Suková]], česká architektka a návrhárka (*&nbsp;[[1912]]) * [[1987]] – zomrel [[Ernő Goldfinger]], architekt maďarského pôvodu, podľa ktorého bola pomenovaná záporná postava v bondovke ''[[James Bond: Goldfinger|Goldfinger]]'' z roku 1964 (*&nbsp;[[1902]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 15]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 15]]</noinclude> bh1p0lp5em7d3p7fu1stpti2ts2nb2b Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 16 100 749284 8255716 8204850 2026-07-30T19:16:00Z Fillos X. 212061 + 8255716 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Camillo Sitte ZÖIAV 1903.jpg | meno = [[Camillo Sitte]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1745]] – zomrel [[Johann Lukas von Hildebrandt]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1668]]) * [[1766]] – zomrel [[Dominikus Zimmermann]], bavorský štukatér a architekt (*&nbsp;[[1685]]) * [[1903]] – zomrel [[Camillo Sitte]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1843]]) * [[1976]] – zomrela [[Marie Frommer]], nemecká architektka (*&nbsp;[[1890]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 16]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 16]]</noinclude> 91rsxgmxkyibrq8juwbgf4r3r3vkjn3 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 17 100 749285 8255722 8204851 2026-07-30T19:24:17Z Fillos X. 212061 + 8255722 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Gustav Peichl 1.jpg | meno = [[Gustav Peichl]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1629]] – zomrel [[Giovanni Pietro Tencalla]], taliansko-švajčiarsky architekt (†&nbsp;[[1702]]) * [[1837]] – zomrel [[Benedikt Baroch]], český architekt a staviteľ (†&nbsp;[[1907]]) * [[1855]] – zomrel [[František Schlaffer]], český architekt a staviteľ (†&nbsp;[[1924]]) * [[1858]] – zomrel [[Theodor Bach]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1938]]) * [[1922]] – zomrel [[Viktor Uhliarik]], slovenský architekt (†&nbsp;[[2007]]) * [[1926]] – zomrel [[Ivan Ruller]], český architekt a dekan univerzity VUT (†&nbsp;[[2018]]) * [[1944]] – narodil sa [[Rem Koolhaas]], holandský architekt, teoretik a urbanista * [[1955]] – narodila sa [[Amanda Levete]], britská architektka * [[2019]] – narodil sa [[Gustav Peichl]], rakúsky architekt a karikaturista (*&nbsp;[[1928]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 17]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 17]]</noinclude> 5o3dp1fzxkbw07ftjz9b13cke7sx655 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 18 100 749286 8255723 8204852 2026-07-30T19:27:31Z Fillos X. 212061 + 8255723 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hans Emil Meyer OB.F06496c cropped.jpg | meno = [[Hannes Meyer]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1889]] – narodil sa [[Hannes Meyer]], švajčiarsky architekt (†&nbsp;[[1954]]) * [[1937]] – narodil sa [[Wolf Rüdiger Hess]], český architekt, syn nacistického politika Rudolfa Hessa (†&nbsp;[[2001]]) * [[1944]] – narodil sa [[Leo Meisl]], český architekt (*&nbsp;[[1901]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 18]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 18]]</noinclude> myu384z6189mta2j8oq1pmpixwa18ao Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 19 100 749287 8255725 8204853 2026-07-30T19:32:43Z Fillos X. 212061 + 8255725 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Rudnev L.V.jpg | meno = [[Lev Rudněv]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1845]] – narodil sa [[František Schmoranz mladší]], český architekt (†&nbsp;[[1892]]) * [[1868]] – narodil sa [[Josef Skřivánek]], český architekt a ochotnícky divadelník (†&nbsp;[[1934]]) * [[1925]] – narodil sa [[Jozef Chovanec (architekt)|Jozef Chovanec]], slovenský architekt a projektant (†&nbsp;[[1990]]) * [[1956]] – zomrel [[Lev Rudněv]], ruský architekt stalinistických budov (*&nbsp;[[1885]]) * [[1956]] – zomrel [[Hans Foschum]], česko-rakúsky architekt (*&nbsp;[[1906]]) * [[1978]] – zomrela [[Dobroslava Menclová]], česká historička umenia, architektka a archeologička (*&nbsp;[[1904]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 19]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 19]]</noinclude> ngxnytmowtob1rdlrt38n5i6fsbi4se Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 20 100 749288 8255727 8204854 2026-07-30T19:35:38Z Fillos X. 212061 + 8255727 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Jean Painlevé in his lab (Eva magazine, 1937).png | meno = [[Jean Painlevé]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1880]] – narodil sa [[Artur Payr]], rakúsky architekt a vysokoškolský profesor (†&nbsp;[[1937]]) * [[1902]] – narodil sa [[Jean Painlevé]], francúzsky dokumentarista, filmový architekt a herec (†&nbsp;[[1989]]) * [[1935]] – narodil sa [[Imre Makovecz]], maďarský architekt (†&nbsp;[[2011]]) * [[1966]] – zomrel [[Vojtěch Krch]], český architekt (*&nbsp;[[1892]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 20]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 20]]</noinclude> lu62j1xb1t3nzim3kqxeoxkuma1mzxr Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 21 100 749289 8255728 8204855 2026-07-30T19:38:58Z Fillos X. 212061 + 8255728 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Antonín Raymond (1888-1976).jpg | meno = [[Antonín Raymond]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1857]] – zomrel [[Gottlieb Schumacher]], americký architekt a archeológ (†&nbsp;[[1925]]) * [[1937]] – narodila sa [[Svetlana Radović]], čiernohorská architektka (†&nbsp;[[2000]]) * [[1965]] – zomrel [[Zdeněk Pešánek]], český sochár, maliar a architekt (*&nbsp;[[1896]]) * [[1976]] – zomrel [[Antonín Raymond]], český moderný architekt (*&nbsp;[[1888]]) * [[1994]] – zomrel [[Viktor Tuček]], český architekt (*&nbsp;[[1925]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 21]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 21]]</noinclude> f115g1ueeou8s3059ncs8wru39qqilb Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 22 100 749290 8255730 8204856 2026-07-30T19:43:42Z Fillos X. 212061 + 8255730 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Libéral Bruant statue au Louvre v2.jpg | meno = [[Libéral Bruant]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1697]] – zomrel [[Libéral Bruant]] francúzsky architekt (*&nbsp;[[1636]]) * [[1777]] – narodil sa [[Francis Greenway]], austrálsky architekt (†&nbsp;[[1837]]) * [[1835]] – narodil sa [[Josef Mocker]], český architekt a reštaurátor (†&nbsp;[[1899]]) * [[1975]] – zomrel [[Jan E. Koula]], český architekt (*&nbsp;[[1896]]) * [[1988]] – zomrel [[Luis Barragán]], mexický architekt (*&nbsp;[[1902]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 22]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 22]]</noinclude> thtn8wbwrr58pqbk6129g4a39a3dz48 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 23 100 749291 8255731 8204857 2026-07-30T19:47:03Z Fillos X. 212061 + 8255731 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Vaclav Rostlapil 1895.png | meno = [[Václav Roštlapil]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1930]] – zomrel [[Václav Roštlapil]], český architekt (*&nbsp;[[1856]]) * [[2011]] – zomrel [[Karel Hubáček]], český architekt, autor projektu vysielače na Ještedu (*&nbsp;[[1924]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 23]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 23]]</noinclude> 9gobpbpnyhsnp4ogdqh9t5fcuodzphg Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 24 100 749292 8255736 8204858 2026-07-30T19:54:33Z Fillos X. 212061 + 8255736 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Klerk.jpg | meno = [[Michel de Klerk]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1831]] – narodil sa [[Moritz Hinträger]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1909]]) * [[1876]] – narodil sa [[Walter Burley Griffin]], americký architekt (†&nbsp;[[1937]]) * [[1902]] – zomrel [[Wilhelm Stärze]], frýdlantský architekt (*&nbsp;[[1851]]) * [[1923]] – zomrel [[Michel de Klerk]], holandský architekt (*&nbsp;[[1884]]) * [[1937]] – narodil sa [[Karol Rosmány]], slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (†&nbsp;[[2022]]) * [[1951]] – narodil sa [[Ladislav Lábus]], český architekt * [[2013]] – zomrel [[Wenceslaus Sarmientov]], americký architekt (*&nbsp;[[1922]]) * [[2013]] – zomrel [[Boris Magaš]], chorvátsky architekt (*&nbsp;[[1930]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 24]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 24]]</noinclude> 3r5l9nv3inikjmryic9qwdi5761mu5e Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 25 100 749293 8255738 8204859 2026-07-30T19:57:14Z Fillos X. 212061 + 8255738 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Klára Kubičková.jpg | meno = [[Klára Kubičková]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1972]] – zomrel [[Hans Scharoun]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1893]]) * [[1972]] – zomrel [[Karl Ernstberger]], český architekt nemeckej národnosti (*&nbsp;[[1887]]) * [[2022]] – zomrela [[Klára Kubičková]], slovenská historička architektúry (*&nbsp;[[1936]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 25]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 25]]</noinclude> 6v6ix2q3oxpgel6qs1ko0gqba9x0ro3 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 26 100 749294 8255742 8204860 2026-07-30T20:01:35Z Fillos X. 212061 + 8255742 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Adolfo-Pérez-Esquivel-wsf-2003.jpg | meno = [[Adolfo Pérez Esquivel]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1899]] – narodil sa [[František Marek]], český architekt (†&nbsp;[[1971]]) * [[1924]] – narodil sa [[Dezider Castiglione]], slovenský akademický maliar, ktorý sa venoval maľbe, kresbe, grafike a monumentálnej tvorbe v architektúre (†&nbsp;[[2005]]) * [[1925]] – zomrel [[Gottlieb Schumacher]], americký architekt a archeológ (*&nbsp;[[1857]]) * [[1931]] – narodil sa [[Adolfo Pérez Esquivel]], argentínsky sochár, architekt a pacifista * [[1933]] – narodil sa [[Ján Šprlák-Uličný]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1993]]) * [[1969]] – zomrel [[Vilém Kvasnička]], český architekt (*&nbsp;[[1885]]) * [[1973]] – zomrel [[Ašer Chiram]], izraelský architekt (*&nbsp;[[1897]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 26]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 26]]</noinclude> m0oqrdr5oxjn761t0gzqxywg4v9i3u1 Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 27 100 749295 8255743 8204861 2026-07-30T20:02:48Z Fillos X. 212061 + 8255743 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Jacopo Tintoretto 027.jpg | meno = [[Jacopo Sansovino]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1570]] – zomrel [[Jacopo Sansovino]], taliansky sochár a architekt (*&nbsp;[[1486]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 27]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 27]]</noinclude> dbqfsea6xyw3jikyiypv3cii27hbjgs Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 28 100 749296 8255747 8204862 2026-07-30T20:06:52Z Fillos X. 212061 + 8255747 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Carlo Scarpa 1954.jpg | meno = [[Carlo Scarpa]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1680]] – zomrel [[Gian Lorenzo Bernini]], taliansky barokový sochár a architekt (*&nbsp;[[1598]]) * [[1776]] – narodil sa [[František Pavíček]], český staviteľ a architekt (†&nbsp;[[1861]]) * [[1964]] – zomrel [[Hanuš Zápal]], český architekt (*&nbsp;[[1885]]) * [[1974]] – zomrel [[Konstantin Melnikov]], ruský konštruktivistický architekt (*&nbsp;[[1890]]) * [[1978]] – zomrel [[Carlo Scarpa]], taliansky architekt a dizajnér (*&nbsp;[[1906]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 28]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 28]]</noinclude> 3u4osr9hnmq7hd59v1eqfl9kq8tv33e Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 29 100 749297 8255750 8204863 2026-07-30T20:13:56Z Fillos X. 212061 + 8255750 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Gottfried Semper 1879.jpg | meno = [[Gottfried Semper]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1803]] – narodil sa [[Gottfried Semper]], nemecký architekt (†&nbsp;[[1879]]) * [[1840]] – narodil sa [[Saturnin Heller]], český architekt (†&nbsp;[[1884]]) * [[1843]] – narodila sa [[Gertrude Jekyll]], britská záhradná architektka a spisovateľka (†&nbsp;[[1932]]) * [[1856]] – narodil sa [[Václav Roštlapil]], český architekt (†&nbsp;[[1930]]) * [[1936]] – narodil sa [[Petr Brauner]], český architekt * [[1944]] – zomrel [[Marcell Komor]], maďarský architekt (*&nbsp;[[1868]]) * [[1947]] – zomrel [[Karl Jaray]], rakúsky architekt, pôsobiaci i v Československu (*&nbsp;[[1878]]) * [[1952]] – narodil sa [[Pavel Vandas]], český architekt * [[2008]] – zomrel [[Jørn Utzon]], dánsky architekt (*&nbsp;[[1918]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 29]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 29]]</noinclude> f3guoz84omlynk37acelnpgub8uupcy Portál:Architektúra/Denné udalosti/11 30 100 749298 8255752 8204864 2026-07-30T20:17:05Z Fillos X. 212061 + 8255752 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Domenico Martinelli.jpg | meno = [[Domenico Martinelli]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1508]] – narodil sa [[Andrea Palladio]], taliansky renesančný architekt (†&nbsp;[[1580]]) * [[1650]] – narodil sa [[Domenico Martinelli]], taliansky architekt a kňaz (†&nbsp;[[1718]]) * [[1823]] – narodil sa [[Franz Fröhlich]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1889]]) * [[1887]] – narodil sa [[Juraj Tvarožek]], slovenský architekt (†&nbsp;[[1966]]) * [[1989]] – zomrel [[Hassan Fathy]], egyptský architekt (*&nbsp;[[1900]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|11 30]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|11 30]]</noinclude> kc50qb5i160c4q6xja61zjwfv98epav Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 1 100 749299 8255850 8204865 2026-07-31T09:07:03Z Fillos X. 212061 + 8255850 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Nicholas Negroponte USNA 20090415.jpg | meno = [[Nicholas Negroponte]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1853]] – zomrel [[Louis Visconti]], francúzsky architekt (*&nbsp;[[1791]]) * [[1912]] – narodil sa [[Minoru Yamasaki]], americký architekt japonského pôvodu (†&nbsp;[[1986]]) * [[1930]] – zomrel [[Gustaf Estlander]], švédsko-fínsky architekt, rýchlokorčuliar a jachtár (*&nbsp;[[1876]]) * [[1943]] – narodil sa [[Nicholas Negroponte]], grécko-americký architekt <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 01]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 01]]</noinclude> c9js6k666ox67yqct9uxh4jcvou6afe Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 2 100 749300 8255922 8204866 2026-07-31T11:47:09Z Fillos X. 212061 + 8255922 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = William Burges portrait.jpg | meno = [[William Burges]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1827]] – narodil sa [[William Burges]], anglický architekt a dizajnér (†&nbsp;[[1881]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 02]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 02]]</noinclude> ghmnfq9w050101qwvvkkr9vg3bqey2z Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 3 100 749301 8255852 8204867 2026-07-31T09:09:40Z Fillos X. 212061 + 8255852 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Josef Pleskot.png | meno = [[Josef Pleskot]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1952]] – narodil sa [[Josef Pleskot]], český architekt <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 03]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 03]]</noinclude> dq977qkokf2ido94bkllh1ulum73cdt Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 4 100 749302 8255855 8204868 2026-07-31T09:20:30Z Fillos X. 212061 + 8255855 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Edvard Ravnikar 1961.jpg | meno = [[Edvard Ravnikar]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1885]] – narodil sa [[Bohumír Kozák]], český architekt (†&nbsp;[[1978]]) * [[1900]] – narodil sa [[Oldřich Stefan]], český architekt (†&nbsp;[[1969]]) * [[1907]] – narodil sa [[Edvard Ravnikar]], slovinský architekt (†&nbsp;[[1993]]) * [[1930]] – narodil sa [[Kamil Fuchs]], český architekt (†&nbsp;[[1995]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 04]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 04]]</noinclude> js64jheeile19624184b81lib009gf7 Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 5 100 749303 8255858 8204869 2026-07-31T09:24:13Z Fillos X. 212061 + 8255858 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Oscarniemeyer.jpg | meno = [[Oscar Niemeyer]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1888]] – zomrel [[Imrich Henszlmann]], maďarský architekt (*&nbsp;[[1813]]) * [[1904]] – narodil sa [[Antonín Wagner]], český sochár, architekt a reštaurátor (†&nbsp;[[1978]]) * [[1939]] – narodil sa [[Ricardo Bofill]], španielsky architekt a urbanista (†&nbsp;[[2022]]) * [[2012]] – zomrel [[Oscar Niemeyer]], brazílsky architekt (*&nbsp;[[1907]]) * [[2025]] – zomrel [[Frank Gehry]], americký architekt (*&nbsp;[[1929]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 05]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 05]]</noinclude> 6u12yl2zwsuy31ymrfhzno5wztx1xhf Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 6 100 749304 8255862 8204870 2026-07-31T09:28:21Z Fillos X. 212061 + 8255862 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Père-Lachaise - Division 66 - Alphand 02.jpg | meno = [[Jean-Charles Alphand]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1813]] – narodil sa [[August Sicard von Sicardsburg]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1868]]) * [[1887]] – narodil sa [[Otto Kohn]], český architekt (†&nbsp;[[1965]]) * [[1891]] – zomrel [[Jean-Charles Alphand]], parížsky architekt (*&nbsp;[[1817]]) * [[1916]] – zomrela [[Signe Hornborgová]], fínska architektka (*&nbsp;[[1862]]) * [[1939]] – narodil sa [[Štefan Šlachta]], slovenský architekt (†&nbsp;[[2016]]) * [[1946]] – narodil sa [[Jan Soukup]], český architekt <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 06]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 06]]</noinclude> d1p2jx3g6m9gwx5zop0y3wnltxdgw8w Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 7 100 749305 8255869 8204871 2026-07-31T09:34:50Z Fillos X. 212061 + 8255869 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Josef Fanta.jpg | meno = [[Josef Fanta]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1598]] – narodil sa [[Gian Lorenzo Bernini]], taliansky architekt a sochár (†&nbsp;[[1680]]) * [[1615]] – narodil sa [[Nicodemus Tessin starší]], švédsky architekt (†&nbsp;[[1681]]) * [[1723]] – zomrel [[Jan Blažej Santini-Aichel]], český architekt (*&nbsp;[[1677]]) * [[1856]] – narodil sa [[Josef Sakař]], český architekt (†&nbsp;[[1936]]) * [[1856]] – narodil sa [[Josef Fanta]], český architekt, návrhár nábytku a maliar (†&nbsp;[[1954]]) * [[1857]] – narodil sa [[Hans-Georg Tersling]], dánsky architekt (†&nbsp;[[1920]]) * [[1933]] – zomrel [[August Exter]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1858]]) * [[2010]] – zomrel [[Jan Bočan]], český architekt (*&nbsp;[[1937]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 07]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 07]]</noinclude> 7xucikfpkxd9wggft34d3x88pl5qb9c Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 8 100 749306 8255871 8204873 2026-07-31T09:41:13Z Fillos X. 212061 + 8255871 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Gertrude Jekyll portrait.jpg | meno = [[Gertrude Jekyll]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1861]] – narodil sa [[Antonín Turek]], český architekt (†&nbsp;[[1916]]) * [[1905]] – zomrel [[Max Fleischer]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1841]]) * [[1932]] – zomrela [[Gertrude Jekyll]], britská záhradná architektka a spisovateľka (*&nbsp;[[1843]]) * [[1942]] – zomrel [[Albert Kahn]], americký architekt nemecko-židovského pôvodu (*&nbsp;[[1869]]) * [[1959]] – zomrel [[Oldřich Liska]], český architekt, urbanista a výtvarný návrhár (*&nbsp;[[1881]]) * [[1989]] – zomrela [[Emanuela Kittrichová]], česká architektka, návrhárka bytového zariadenia a publicistka (*&nbsp;[[1909]]) * [[1997]] – zomrel [[Ján Svetlík (architekt)|Ján Svetlík]], slovenský architekt, tvorca areálu Slavína (*&nbsp;[[1912]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 08]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 08]]</noinclude> aj9pi74vqkyc20awvjc0p9cgmwxa3my Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 9 100 749307 8255872 8204874 2026-07-31T09:46:35Z Fillos X. 212061 + 8255872 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Salomondebrosserubens.jpg | meno = [[Salomon de Brosse]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1626]] – zomrel [[Salomon de Brosse]], francúzsky architekt (*&nbsp;[[1571]]) * [[1908]] – narodil sa [[Lubomír Šlapeta]], český architekt (†&nbsp;[[1983]]) * [[1908]] – narodil sa [[Čestmír Šlapeta]], český architekt (†&nbsp;[[1999]]) * [[1922]] – narodil sa [[Miloslav Čtvrtníček]], český architekt a politik (†&nbsp;[[?]]) * [[1994]] – zomrel [[Max Bill]], švajčiarsky architekt, sochár a dizajnér (*&nbsp;[[1908]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 09]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 09]]</noinclude> ao9df7zy3x9kis1cm0enk7tlvwh2aj7 Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 10 100 749308 8255873 8204875 2026-07-31T09:49:11Z Fillos X. 212061 + 8255873 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Otto Mayer - Adolf Loos. (Fotografie um 1904) (cropped).jpg | meno = [[Adolf Loos]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1870]] – narodil sa [[Adolf Loos]], rakúsky architekt a teoretik architektúry (†&nbsp;[[1933]]) * [[1928]] – zomrel [[Charles Rennie Mackintosh]], škótsky architekt, umelec a dizajnér (*&nbsp;[[1868]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 10]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 10]]</noinclude> n3443s8qo9li29bddc4f309uqbocu9d Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 11 100 749309 8255875 8204876 2026-07-31T09:51:59Z Fillos X. 212061 + 8255875 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = | meno = | rám = none | veľkosť = }} * [[1903]] – zomrel [[Jan Kruliš]], český architekt a stavebný podnikateľ (*&nbsp;[[1829]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 11]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 11]]</noinclude> frgc3b5nn138blqhsssp4gkt7x83682 Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 12 100 749310 8255882 8204877 2026-07-31T09:57:49Z Fillos X. 212061 + 8255882 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = František A. Krejčí - foto kolem roku 1960.jpg | meno = [[František A. Krejčí]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1751]] – zomrel [[Kilián Ignác Dientzenhofer]], český architekt a staviteľ nemeckého pôvodu (*&nbsp;[[1689]]) * [[1780]] – zomrel [[Jakab Fellner]], maďarský architekt (*&nbsp;[[1722]]) * [[1849]] – zomrel [[Marc Isambard Brunel]], francúzsko-britský inžinier, architekt a vynálezca (*&nbsp;[[1769]]) * [[1872]] – narodil sa [[Heinrich Vogeler]], nemecký maliar, grafik a architekt (†&nbsp;[[1942]]) * [[1947]] – narodil sa [[Will Alsop]], britský architekt (†&nbsp;[[2018]]) * [[1981]] – zomrel [[František A. Krejčí]], český architekt (*&nbsp;[[1908]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 12]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 12]]</noinclude> 1sfirttjwn7lafe0oszghl0ocl4c9zs Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 13 100 749311 8255883 8204878 2026-07-31T10:00:28Z Fillos X. 212061 + 8255883 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Josef Chochol (1880-1956).jpg | meno = [[Josef Chochol]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1880]] – narodil sa [[Josef Chochol]], český architekt (†&nbsp;[[1956]]) * [[1885]] – narodil sa [[Rudolf Weiser]], český, nemecky hovoriaci, architekt (†&nbsp;[[1968]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 13]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 13]]</noinclude> tbiss0n1xgbfkjauvh50e8h7ix7gnyc Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 14 100 749312 8255884 8204879 2026-07-31T10:05:16Z Fillos X. 212061 + 8255884 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Friedrich Schachner 1902.jpg | meno = [[Friedrich Schachner]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1615]] – zomrel [[Carlo Lurago]], taliansky barokový architekt a sochár (†&nbsp;[[1684]]) * [[1841]] – zomrel [[Friedrich Schachner]], rakúsky architekt z obdobia historizmu (†&nbsp;[[1907]]) * [[1979]] – narodil sa [[Emil Belluš]], slovenský architekt (*&nbsp;[[1899]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 14]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 14]]</noinclude> jdr5f0ie6z0tgg48qt68j85udn1ne28 Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 15 100 749313 8255886 8204880 2026-07-31T10:09:56Z Fillos X. 212061 + 8255886 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hundertwasser nz 1998 hg.jpg | meno = [[Friedensreich Hundertwasser]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1832]] – narodil sa [[Gustave Eiffel]], francúzsky konštruktér a architekt (†&nbsp;[[1923]]) * [[1870]] – narodil sa [[Josef Hoffmann]], český a rakúsky architekt a dizajnér (†&nbsp;[[1956]]) * [[1907]] – narodil sa [[Oscar Niemeyer]], brazílsky architekt (†&nbsp;[[2012]]) * [[1917]] – narodil sa [[Osvald Döbert]], český architekt (†&nbsp;[[1999]]) * [[1928]] – narodil sa [[Friedensreich Hundertwasser]], rakúsky architekt, grafik a maliar (†&nbsp;[[2000]]) * [[1932]] – zomrel [[Josip Vancaš]], chorvátsky architekt (*&nbsp;[[1859]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 15]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 15]]</noinclude> m3y2uefww76icizr66l2iliw00qthwf Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 16 100 749314 8255925 8204881 2026-07-31T11:49:12Z Fillos X. 212061 + 8255925 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Friedrich Silaban.jpg | meno = [[Friedrich Silaban]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1912]] – narodil sa [[Friedrich Silaban]], indonézsky architekt (†&nbsp;[[1984]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 16]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 16]]</noinclude> 645ksj7lndk7g22nqyewvetfbhqvb1n Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 17 100 749315 8255895 8204882 2026-07-31T10:29:32Z Fillos X. 212061 + 8255895 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = | meno = | rám = none | veľkosť = }} * [[1897]] – narodil sa [[Ašer Chiram]], izraelský architekt (†&nbsp;[[1973]]) * [[2015]] – zomrel [[Evžen Šteflíček]], český architekt (*&nbsp;[[1922]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 17]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 17]]</noinclude> relf921xtvp1cbc7rtykns1gx5ddhjy Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 18 100 749316 8255896 8204883 2026-07-31T10:33:40Z Fillos X. 212061 + 8255896 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = David Chipperfield Berlin.jpg | meno = [[David Chipperfield]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1815]] – narodil sa [[Jan Bělský]], český architekt a staviteľ (†&nbsp;[[1880]]) * [[1871]] – narodil sa [[Jan Kotěra]], český architekt (†&nbsp;[[1923]]) * [[1932]] – zomrel [[Fredrik Lilljekvist]], švédsky architekt (*&nbsp;[[1863]]) * [[1953]] – narodil sa [[David Chipperfield]], britský architekt <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 18]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 18]]</noinclude> aqzkvr0qkqmmvn187z35chaj9ms9shn Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 19 100 749318 8255897 8204885 2026-07-31T10:37:42Z Fillos X. 212061 + 8255897 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hubert Aust.jpg | meno = [[Hubert Aust]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1766]] – zomrel [[Giorgio Massari]], benátsky architekt (*&nbsp;[[1687]]) * [[1946]] – zomrel [[Josef Polášek (architekt)|Josef Polášek]], český architekt (*&nbsp;[[1899]]) * [[1955]] – zomrel [[Hubert Aust]], český architekt (*&nbsp;[[1891]]) * [[1988]] – zomrel [[Josef Hrubý]], český architekt a grafik (*&nbsp;[[1906]]) * [[2018]] – zomrel [[Mihajlo Mitrović]], srbský architekt (*&nbsp;[[1922]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 19]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 19]]</noinclude> asbp9an556zdzf0sx9ascn71wk7yb07 8255901 8255897 2026-07-31T10:44:56Z Fillos X. 212061 8255901 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Joseph Dupont - portrait of the architect Bourla.jpg | meno = [[Pierre Bruno Bourla]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1783]] – narodil sa [[Pierre Bruno Bourla]], belgický architekt narodený v Paríži (†&nbsp;[[1866]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 19]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 19]]</noinclude> 01muxleca2ypdh1bkvrokwky07d5vjz Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 20 100 749319 8255898 8204886 2026-07-31T10:39:14Z Fillos X. 212061 + 8255898 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hubert Aust.jpg | meno = [[Hubert Aust]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1766]] – zomrel [[Giorgio Massari]], benátsky architekt (*&nbsp;[[1687]]) * [[1946]] – zomrel [[Josef Polášek (architekt)|Josef Polášek]], český architekt (*&nbsp;[[1899]]) * [[1955]] – zomrel [[Hubert Aust]], český architekt (*&nbsp;[[1891]]) * [[1988]] – zomrel [[Josef Hrubý]], český architekt a grafik (*&nbsp;[[1906]]) * [[2018]] – zomrel [[Mihajlo Mitrović]], srbský architekt (*&nbsp;[[1922]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 19]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 19]]</noinclude> asbp9an556zdzf0sx9ascn71wk7yb07 Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 21 100 749320 8255902 8204887 2026-07-31T10:47:38Z Fillos X. 212061 + 8255902 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Hermann tilke.jpg | meno = [[Hermann Tilke]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1858]] – narodil sa [[Friedrich Ohmann]], rakúsky architekt (†&nbsp;[[1927]]) * [[1947]] – zomrel [[Dušan Jurkovič]], slovenský architekt (*&nbsp;[[1868]]) * [[1954]] – narodil sa [[Hermann Tilke]], nemecký architekt a automobilový pretekár <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 21]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 21]]</noinclude> empokug0dyn9apfpevdbllq8vvjwoqk Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 22 100 749321 8255903 8204888 2026-07-31T10:50:48Z Fillos X. 212061 + 8255903 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Ladislav Machoň (1888-1973).jpg | meno = [[Ladislav Machoň]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1867]] – narodil sa [[Joseph Maria Olbrich]], česko-rakúsky architekt, dizajnér a maliar (†&nbsp;[[1908]]) * [[1908]] – narodil sa [[Max Bill]], švajčiarsky architekt, sochár a dizajnér (†&nbsp;[[1994]]) * [[1973]] – zomrel [[Ladislav Machoň]], český architekt (*&nbsp;[[1888]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 22]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 22]]</noinclude> hfk850l8y51963khswi166n4q9tmw6k Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 23 100 749322 8255904 8204889 2026-07-31T10:51:57Z Fillos X. 212061 + 8255904 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = | meno = | rám = none | veľkosť = }} * [[1944]] – narodil sa [[Samuel Mockbee]], americký architekt (†&nbsp;[[2001]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 23]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 23]]</noinclude> eolnydh4hbnwpnm1dnupxhi45kun5xt Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 24 100 749323 8255906 8204890 2026-07-31T11:01:08Z Fillos X. 212061 + 8255906 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = ブルーノ・タウト.jpg | meno = [[Bruno Taut]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1938]] – zomrel [[Bruno Taut]], nemecký architekt (*&nbsp;[[1880]]) * [[1945]] – narodil sa [[Evžen Jecho]], český sochár, grafik, architekt, spisovateľ a novinár * [[1984]] – zomrel [[Norbert Troller]], český architekt židovského pôvodu žijúci v USA (*&nbsp;[[1896]]) * [[2000]] – zomrel [[Jiří Novotný (architekt)|Jiří Novotný]], český architekt a urbanista (*&nbsp;[[1911]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 24]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 24]]</noinclude> smz0x4m68c695gjanu1ythe3rvcvcpg Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 25 100 749324 8255911 8204891 2026-07-31T11:03:59Z Fillos X. 212061 + 8255911 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Theodor-fischer-1933.jpg | meno = [[Theodor Fischer]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1898]] – narodil sa [[Jaroslav Fragner]], český architekt a maliar (†&nbsp;[[1967]]) * [[1938]] – zomrel [[Theodor Fischer]], bavorský architekt (*&nbsp;[[1862]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 25]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 25]]</noinclude> msxct2xopatpmnd1o1jn7yihnstn915 Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 26 100 749325 8255915 8204892 2026-07-31T11:22:28Z Fillos X. 212061 + 8255915 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = JanLetzel.jpg | meno = [[Jan Letzel]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1606]] – narodil sa [[Filiberto Lucchese]], taliansky architekt, sochár a geometer (†&nbsp;[[1666]]) * [[1733]] – zomrel [[Pavel Ignác Bayer]], český barokový architekt (*&nbsp;[[1656]]) * [[1853]] – narodil sa [[Wilhelm Dörpfeld]], nemecký architekt a archeológ (†&nbsp;[[1940]]) * [[1893]] – zomrel [[Alois Turek]], český architekt a mecenáš umenia (*&nbsp;[[1810]]) * [[1899]] – narodil sa [[Eduard Žáček]], český funkcionalistický architekt (†&nbsp;[[1973]]) * [[1906]] – narodila sa [[Magda Jansová]], česká architektka (†&nbsp;[[1981]]) * [[1909]] – narodil sa [[Jan Pacák]], český filmový architekt a pedagóg FAMU (†&nbsp;[[1986]]) * [[1925]] – zomrel [[Jan Letzel]], český staviteľ a architekt (*&nbsp;[[1880]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 26]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 26]]</noinclude> i4xxttvwwxvm72j168nlmwfhfkk8mnx Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 27 100 749326 8255917 8204893 2026-07-31T11:25:03Z Fillos X. 212061 + 8255917 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Gustave Eiffel 1888 Nadar2.jpg | meno = [[Gustave Eiffel]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1923]] – zomrel [[Gustave Eiffel]], francúzsky konštruktér a architekt (*&nbsp;[[1832]]) * [[1965]] – zomrel [[Frederick John Kiesler]], rakúsko-americký sochár, scénograf, teoretik a architekt (*&nbsp;[[1890]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 27]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 27]]</noinclude> 9p3vqlzrbx2t5xxqxnhpcibnp1zuyo4 Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 28 100 749327 8255918 8204894 2026-07-31T11:28:50Z Fillos X. 212061 + 8255918 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Tatlin.jpg | meno = [[Vladimir Tatlin]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1814]] – narodil sa [[František Schmoranz starší]], český architekt (†&nbsp;[[1902]]) * [[1885]] – narodil sa [[Vladimir Tatlin]], ruský maliar, sochár, architekt, scénograf a priemyselný výtvarník (†&nbsp;[[1953]]) * [[1913]] – narodil sa [[František Jirák]], český architekt a maliar (†&nbsp;[[1998]]) * [[1945]] – narodil sa [[Emil Přikryl]], český architekt <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 28]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 28]]</noinclude> 7pntumr0punayhq5s225coht7hz6fkr Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 29 100 749328 8255919 8204895 2026-07-31T11:32:41Z Fillos X. 212061 + 8255919 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Arata Isozaki.jpg | meno = [[Arata Isozaki]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1941]] – narodil sa [[Rudolf Bizoň]], slovenský architekt * [[1949]] – zomrel [[Evžen Linhart]], český architekt (*&nbsp;[[1898]]) * [[1954]] – zomrel [[Alois Čenský]], český architekt (*&nbsp;[[1868]]) * [[2022]] – zomrel [[Arata Isozaki]], japonský architekt (*&nbsp;[[1931]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 29]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 29]]</noinclude> janu9pf66vlrs6pmvemlxm5rwstzk9o Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 30 100 749329 8255920 8204896 2026-07-31T11:38:37Z Fillos X. 212061 + 8255920 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Josef Havlíček (1899-1961).jpg | meno = [[Josef Havlíček]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1572]] – zomrel [[Galeazzo Alessi]], taliansky architekt vrcholnej renesancie (*&nbsp;[[1512]]) * [[1936]] – narodil sa [[Henri Ciriani]], peruánsky architekt (†&nbsp;[[2025]]) * [[1954]] – zomrel [[Karl Troll]], rakúsky architekt (*&nbsp;[[1865]]) * [[1961]] – zomrel [[Josef Havlíček]], český funkcionalistický architekt (*&nbsp;[[1899]]) * [[1996]] – zomrel [[Eugen Kramár]], slovenský architekt a vysokoškolský pedagóg (*&nbsp;[[1914]]) * [[2001]] – zomrel [[Samuel Mockbee]], americký architekt (*&nbsp;[[1944]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 30]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 30]]</noinclude> ldtwxh85t5givtdywthusob8pduagaj Portál:Architektúra/Denné udalosti/12 31 100 749330 8255921 8204897 2026-07-31T11:42:54Z Fillos X. 212061 + 8255921 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom | obrázok = Ettore Sottsass 1969.jpg | meno = [[Ettore Sottsass]] | rám = none | veľkosť = }} * [[1878]] – zomrela [[Jelisaveta Načić]], srbská architektka (†&nbsp;[[1955]]) * [[1951]] – narodil sa [[Jan Kasl]], český politik a architekt * [[1955]] – narodila sa [[Alena Hanzlová]], česká architektka, fotografka a kurátorka * [[2007]] – zomrel [[Ettore Sottsass]], taliansky architekt a dizajnér (*&nbsp;[[1917]]) <noinclude>[[Kategória:Portál:Architektúra/Denné udalosti|12 31]]</noinclude> <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Portál Architektúra|12 31]]</noinclude> d78zdjvjasgnmx4xkj9bv87qd6yt48q BijouTerrier 0 751349 8255795 8250081 2026-07-31T04:50:33Z Gampe 23300 Vrátené 4 revízie od [[Special:Diff/8250078|8250078]] do [[Special:Diff/8250081|8250081]] rw 8255795 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina |Názov skupiny=BijouTerrier |Obrázok=Zita Rigondeaux.jpg |Popis obrázku=Vystúpenie skupiny na Rajrockfeste v Rajci (2018) |Krajina pôvodu={{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]], [[Nitra]] |Žáner=[[Punk rock]] · [[hardcore punk]] · comedy rock · crossover |Roky pôsobenia=[[2011]]{{--}}súčasnosť |Hudobný vydavateľ=HS Records |Webstránka=[https://www.bijouterrier.sk/ www.bijouterrier.sk]<br />[https://open.spotify.com/artist/4HMnDGyQtkJG18CsqWPJbL Spotify] |Členovia skupiny=Zita Rigondeaux<br />Gejza Pandou<br />Seržant I.N.<br />Vojtech Ujlaky<br />Imrich Ujlaky |Bývalí členovia=Valo Róža<br />Majka F.T.G. }} '''BijouTerrier''' je slovenská [[Punk rock|punkrocková]] a [[Hardcore punk|hardcorová]] hudobná skupina z [[Nitra|Nitry]]. Skupina vznikla v roku 2011 v súvislosti s internetovým seriálom ''Doma na porádku''. Jej duchovným otcom je [[Peter Hrivňák|Kuko]] zo skupiny [[Horkýže Slíže]], ktorý sa podieľal na jej založení a autorsky s ňou spolupracoval.<ref name="goout-bijouterrier">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BijouTerrier pre Štefana na Štefana | vydavateľ = GoOut | url = https://goout.net/cs/bijouterrier-pre-stefana-na-stefana/szeayrw/ | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="iklik-rozhovor-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozhovor se slovenskou kapelou Bijouterrier! | vydavateľ = i-klik.cz | url = https://i-klik.cz/novinky/rozhovor-se-slovenskou-kapelou-bijouterrier/ | dátum vydania = 2013-12-11 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Tvorba skupiny sa spája s humorom, nadsádzkou, punkrockovou energiou a výraznou vizuálnou prezentáciou.<ref name="musicserver-spaceshit-captain">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hricko | meno = Ondřej | titul = BijouTerrier na třetí desce "Spaceshit Captain" nechybí energie ani text o ho*ně | vydavateľ = musicserver.cz | url = https://musicserver.cz/clanek/57504/bijouterrier-spaceshit-captain/ | dátum vydania = 2018-01-25 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="ireport-cocotte-minute-2017">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LIVE: Cocotte Minute předvedli v Praze ve vyprodaném klubu spanilou jízdu | vydavateľ = iREPORT | url = https://www.ireport.cz/clanky/recenze/live-cocotte-minute-predvedli-v-praze-ve-vyprodanem-klubu-spanilou-jizdu | dátum vydania = 2017-11-02 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == História == === Vznik a album ''Ladies and Gentlemen'' (2011 – 2012) === Skupina sa uvádza ako projekt založený približne v roku 2011, spočiatku ešte neoficiálne.<ref name="goout-bijouterrier" /> Vznik skupiny súvisel s internetovým seriálom ''Doma na porádku'', na ktorom sa podieľal režisér Henrich Varga a jeho tím. Peter Hrivňák, prezývaný [[Peter Hrivňák|Kuko]], zo skupiny [[Horkýže Slíže]] vytvoril pre tento projekt novú skupinu a zostal s ňou spojený aj ako autor značného množstva piesní.<ref name="goout-bijouterrier" /><ref name="iklik-rozhovor-2013" /><ref name="csfd-henrich-varga">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Henrich Varga | vydavateľ = ČSFD.cz | url = https://www.csfd.cz/tvurce/292829-henrich-varga/prehled/ | dátum prístupu = 2026-06-09}}</ref> Zámerom skupiny bolo vytvoriť ilúziu, že ide o rodinnú zostavu. Zostavu tvorili: Alena Pajtinková alias „Zita Rigondeaux“ – spev; Ivan Matejovič alias „Vojtech Ujlaky“, resp. „Strýco“ – spev, perkusie; Tomáš Lobb alias „Gejza Pandou“ – gitara; Peter „Sanchez“ Saniga alias „Valentín Rozsa“ – basgitara a Ivan Matejovič ml. alias „Imrich Ujlaky“ – bicie.<ref name="gregi-kuko-bijouterrier-2011">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Redakcia GREGI.NET | titul = Kuko z Horkýže Slíže má BijouTerriera! | vydavateľ = GREGI.NET | url = https://www.gregi.net/clanky/kuko-z-horkyze-slize-ma-bijouterriera/ | dátum vydania = 2011-12-02 | dátum prístupu = 2026-06-08}}</ref> [[Súbor:Bijouterrier_2012.jpg|vľavo|náhľad|270x270bod|Skupina BijouTerrier v období vydania debutového albumu ''Ladies and Gentlemen'' (2011). Zľava: Imrich, Gejza, Zita, Vojtech a Rozsa.]] Debutový album ''Ladies and Gentlemen'' vyšiel 4. novembra 2011 vo vydavateľstve HS Records (vydavateľstvo skupiny Horkýže Slíže).<ref name="supraphonline-ladies-and-gentlemen">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ladies and gentlemen | vydavateľ = Supraphonline | url = https://www.supraphonline.cz/album/309100-ladies-and-gentlemen/flac | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="spotify-ladies-and-gentlemen">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bijouterrier | titul = Ladies And Gentlemen | vydavateľ = Spotify | url = https://open.spotify.com/album/4IMbBJURwPxGWOCRjo1uxB | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Bol ladený v humornom hardcorovo-punkrockovom duchu so žánrovými presahmi.<ref name="iklik-rozhovor-2013" /> Titulná skladba albumu obsahuje sólo na kazoo s melódiou zo skladby ''„Territorial Pissings“'' (1991) americkej [[Grunge|grungeovej]] skupiny [[Nirvana]].<ref name="youtube-bijouterrier-ladies-and-gentlemen">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = wwwchillistylecom | titul = BIJOUTERRIER - Ladies and Gentlemen | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=J-_cEXIeq04 | dátum vydania = 2011-11-20 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="youtube-nirvana-territorial-pissings">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Nirvana | titul = Nirvana - Territorial Pissings (Audio) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=9yNPgx0swCM | dátum vydania = 2021-11-12 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Recenzia na českom webe ''Musicserver'' z roku 2018 spätne označila debut za veľmi vydarený počin, ktorý odštartoval kariéru jednej z najúspešnejších a najzaujímavejších slovenských skupín posledného obdobia.<ref name="musicserver-spaceshit-captain" /> K piesňam z debutu boli zverejnené videoklipy: 29. novembra 2011 k skladbe ''„Prečo plačeš Vilém?“'' (s hosťujúcim českým hudobníkom [[Vilém Čok|Vilémom Čokom]]) a 9. januára 2012 k skladbe ''„Vláda“''.<ref name="youtube-preco-places-vilem">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = BIJOUTERRIER feat. VILÉM ČOK - Prečo plačeš Vilém? OFICIÁLNY VIDEOKLIP | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=0WzTxYebjJs | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2011-11-29}}</ref><ref name="youtube-vlada">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = BIJOUTERRIER - Vláda OFICIÁLNY VIDEOKLIP | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=rksvm80aXRE | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2012-01-09}}</ref> Neskôr, 29. novembra 2015, skupina zverejnila aj koncertný videoklip k skladbe ''„Neser!“'' s hosťujúcou Barborou Čičmanovou z formácie Borra.<ref name="youtube-neser-live-2015">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vojtěch Zeman | titul = BIJOUTERRIER feat BARBORA ČIČMANOVÁ (BORRA) - Neser! | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=wVt5gPehw7k | dátum vydania = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> V roku 2012 sa skupina objavila aj v skladbe a videoklipe ''„Terárium“'' skupiny [[Horkýže Slíže]], vydaných ako spolupráca Horkýže Slíže ft. BijouTerrier.<ref name="youtube-terarium-horkyze-bijouterrier">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Horkýže Slíže | titul = Horkýže Slíže ft. BijouTerrier - Terárium OFICIÁLNY VIDEOKLIP | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=OPi6xTUc3Uo | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2012-07-18}}</ref> Prvýkrát skupina vystúpila v piatok 13. januára 2012 v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. S týmto dátumom sa spája jej oficiálne založenie.<ref name="iklik-rozhovor-2013" /> === Album ''In Autumn 2013'' a ''Váňa z Vorkuty Live'' (2013 – 2017) === Približne v rokoch 2013 a 2014 bol členom skupiny Štefan „Itcho“ Pčelár (finalista [[Česko Slovenská SuperStar (2013)|tretieho ročníka súťaže Česko Slovenská SuperStar]] a člen skupiny Jamestown).<ref name="musicserver-superstar-2013-finale">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SuperStar 2013: grandfinále | vydavateľ = musicserver.cz | url = https://musicserver.cz/clanek/43234/superstar-2013-grandfinale-2-6-2013/ | dátum vydania = 2013-06-03 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="musicserver-pcelar-jamestown-rieka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Menčík | meno = Milan | titul = Štefan „Itcho“ Pčelár a Jamestown – Rieka | vydavateľ = musicserver.cz | url = https://musicserver.cz/clanek/45624/stefan-itcho-pcelar-a-jamestown-rieka/ | dátum vydania = 2013-12-04 | dátum prístupu = 2026-06-09}}</ref> V skupine BijouTerrier vystupoval ako spevák a gitarista pod umeleckým menom „Seržant I.N.“.<ref name="dnes24-tarantinov-film-pcelar">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búgel | meno = Rastislav | titul = Kapela BijouTerrier s novým videoklipom: Itcho Pčelár v ňom prišiel o hlavu! | vydavateľ = Nitra24.sk / Dnes24 | url = https://nitra.dnes24.sk/kapela-bijouterrier-s-novym-videoklipom-itcho-pcelar-v-nom-prisiel-o-hlavu-169148 | dátum vydania = 2014-01-26 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="blesk-pcelar-bijouterrier2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kdepak Farna! SuperStar Pčelár má videoklip se sexy blondýnou! | vydavateľ = Blesk.cz | url = https://www.blesk.cz/clanek/celebrity-ceske-celebrity/197407/kdepak-farna-superstar-pcelar-ma-videoklip-se-sexy-blondynou.html | dátum vydania = 2013-05-18 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="markiza-stefan-pcelar-jedlo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štefan Pčelár: Dobré jedlo pre neho znamená veľa! | vydavateľ = TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/500679-stefan-pcelar-dobre-jedlo-pre-neho-znamena-vela | dátum vydania = 2015-05-11 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Podľa slovenských portálov Gregi a Život bol už v tomto období členom aj Majka F.T.G. ako spevák.<ref name="zivot-pcelar-tarantinov-film">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pomsta Itchovi Pčelárovi: Odsekli mu hlavu! | vydavateľ = Život / News and Media Holding | url = https://zivot.pluska.sk/soubiznis/pomsta-itchovi-pcelarovi-odsekli-hlavu | dátum vydania = 2014-01-24 | dátum prístupu = 2026-06-08}}</ref><ref name="gregi-bijouterrier-akusticky-koncert">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pankáči BijouTerriér po prvýkrát s akustickým koncertom! | vydavateľ = GREGI.NET | url = https://www.gregi.net/clanky/pankaci-bijouterrier-po-prvykrat-s-akustickym-koncertom/ | dátum vydania = 2014-10-22 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="csmusic-majka-ftg">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majka F.T.G. | vydavateľ = CS Music | url = https://csmusic.cz/int-1770-majka-f-t-g | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Druhým albumom skupiny bol ''In Autumn 2013'', vydaný 8. novembra 2013 vo vydavateľstve HS Records.<ref name="spotify-in-autumn-2013">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bijouterrier | titul = In Autumn 2013 | vydavateľ = Spotify | url = https://open.spotify.com/album/0bnObvCR2J2f8SRQt2HTlN | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2026-06-08}}</ref> Podľa retrospektívnej zmienky v recenzii portálu ''Musicserver'' skupina druhým albumom neurobila krok vedľa. Album však podľa autora neponúkol taký silný materiál ako prvotina.<ref name="musicserver-spaceshit-captain" /> K albumu boli zverejnené videoklipy: 24. marca 2013 k skladbe ''„Babka Natatrouská a dedo Momuj“'' a 23. decembra 2013 k skladbe ''„Tarantínov film“'' s [[Vilém Čok|Vilémom Čokom]].<ref name="youtube-tarantinov-film">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = BijouTerrier - Tarantínov film [starring Vilém Čok] (official music video) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=YVpYLbIs2o8 | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2013-12-23}}</ref><ref name="youtube-babka-natatrouska">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = BijouTerrier - Babka Natatrouská a Dedo Momuj (OFICIÁLNY VIDEOKLIP) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=rQdPvlTR44w | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2013-03-24}}</ref> V tomto období skupina vystupovala aj v Česku a v roku 2013 poskytla rozhovor českému portálu ''I-klik''.<ref name="iklik-rozhovor-2013" /> V rozhovore skupina uviedla, že väčšinu textov napísal Kuko. Výnimkou bola skladba v maďarčine ''„Jó napot kívánok“'', ktorej text napísala speváčka Zita Rigondeaux.<ref name="iklik-rozhovor-2013" /> V roku 2014 skupina vydala koncertný titul ''Váňa z Vorkuty Live'' na DVD a audio CD.<ref name="oficialni-web-bijouterrier-diskografia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bijouterrier | vydavateľ = Bijouterrier | url = https://www.bijouterrier.sk/ | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Zvuková časť obsahovala živé verzie skladieb z prvých dvoch albumov a albumovú verziu skladby ''„Váňa z Vorkuty“'', naspievanú v ruštine, zatiaľ čo DVD zachytávalo koncert na festivale Slížovica 2014 a obsahovalo aj videoklipy a materiály zo zákulisia k skladbám ''„Prečo plačeš Vilém?“'', ''„Vláda“'', ''„Babka Natatrouská a dedo Momuj“'', ''„Tarantínov film“'' a ''„Váňa z Vorkuty“''.<ref name="oficialni-web-bijouterrier-diskografia" /><ref name="youtube-vana-z-vorkuty-live">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = BIJOUTERRIER - DVD Váňa z Vorkuty Live (Celý koncert) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=42g3YS4BKfE | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Dňa 1. novembra 2017 sa skupina BijouTerrier predstavila ako predkapela českej skupiny [[Cocotte Minute]] v pražskom klube Lucerna Music Bar. Koncertná reportáž magazínu ''iREPORT'' opísala vystúpenie ako energické a upozornila aj na vizuálnu stránku skupiny vrátane výrazných kostýmových prvkov jednotlivých členov.<ref name="ireport-cocotte-minute-2017" /> === Album ''Spaceshit Captain'' (2018 – 2022) === [[Súbor:Bijouterrier_spaceshit.jpg|náhľad|271x271bod|Propagačná fotografia k albumu ''Spaceshit Captain'' (2018). Zľava: Rozsa, Majka F.T.G., Zita, Vojtech, Gejza a Imrich.]] Vydaniu tretieho radového albumu predchádzala 5. decembra 2017 premiéra videoklipov k skladbám ''„Pozri“'' a ''„Váňa z Vorkuty“''.<ref name="youtube-pozri">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = Pozri – BijouTerrier – Official Music Video | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=yjuADCBBR0w | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2017-12-05}}</ref><ref name="youtube-vana-z-vorkuty">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = Váňa z Vorkuty – BijouTerrier – Official Music Video | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=sUmSgxA98mk | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2017-12-05}}</ref> Tretí album ''Spaceshit Captain'' vyšiel v januári 2018 vo vydavateľstve HS Records.<ref name="spotify-spaceshit-captain">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spaceshit Captain | vydavateľ = Spotify | url = https://open.spotify.com/album/20X0GW9ZvbkAucVjjX6UDm | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Podľa recenzie na webe ''Musicserver'' album nadviazal na humor a punkrockovú energiu skupiny a mal potenciál osloviť aj české publikum.<ref name="musicserver-spaceshit-captain" /> Album obsahuje skladbu ''„Čau Čau“'', punkrapový duet s raperom [[Strapo|Strapom]].<ref name="spotify-cau-cau-strapo">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bijouterrier, Strapo | titul = Čau Čau | vydavateľ = Spotify | url = https://open.spotify.com/track/3Zda4jNo8Ho7RdeCVl0eVT | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Na albume sa nachádza aj skladba ''„Vydala sa za Kubánca (dokončená)“''.<ref name="youtube-vydala-sa-za-kubanca">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = BijouTerrier – Vydala sa za Kubánca (dokončená) (Official Lyrics Video) | vydavateľ = YouTube | url = <!-- DOPLNIŤ PRIAMY ODKAZ NA VIDEO --> | dátum vydania = 2017-12-18 | dátum prístupu = 2026-06-09}}</ref> Ide o rozšírenú verziu krátkej surovej skladby ''„Vydala sa za Kubánca (nedokončená)“'' z predchádzajúceho albumu.<ref name="youtube-vydala-sa-za-kubanca-nedokoncena">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Randal Group | titul = BijouTerrier - Vydala sa za Kubánca (nedokončená) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=gl5v3FIJKz4 | dátum vydania = 2013-11-11 | dátum prístupu = 2026-06-09}}</ref> === Úmrtie Petera Sanigu, neskoršie single a pripravovaný album (2023 – súčasnosť) === Dňa 15. septembra 2023 skupina zverejnila skladbu ''„Wheeler Dealer“''.<ref name="youtube-wheeler-dealer">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouterrierBand | titul = Bijouterrier - Wheeler Dealer (OFICIÁLNY VIDEOKLIP) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=NBA-aHXJn8Y | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2023-09-15}}</ref><ref name="spotify-wheeler-dealer">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bijouterrier | titul = Wheeler Dealer | vydavateľ = Spotify | url = https://open.spotify.com/track/1pqJn8FhyYS1o6Ib7fIIeR | dátum vydania = 2023 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> [[Súbor:Bijouterrier_2025.jpg|vľavo|náhľad|270x270bod|Skupina BijouTerrier približne v roku 2025. Zľava: Imrich, Majka F.T.G., Zita, Vojtech, Seržant a Gejza.]] Dňa 4. februára 2024 zomrel basgitarista skupiny, zvukový inžinier a producent Peter „Sanchez“ Saniga.<ref name="novinky-peter-saniga">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Špulák | meno = Jaroslav | titul = Zemřel slovenský hudebník a producent Peter Saniga | vydavateľ = Novinky.cz | url = https://www.novinky.cz/clanek/kultura-hudba-zemrel-slovensky-hudebnik-a-producent-peter-saniga-40459772 | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="stvr-peter-saniga">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel Peter Sanchez Saniga. Mal 49 rokov. Za hudobníkom smútia kapely | vydavateľ = STVR | url = https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/352709/zomrel-peter-sanchez-saniga-mal-49-rokov-za-hudobnikom-smutia-kapely | dátum vydania = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="topky-peter-saniga">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obrovská rana pre slovenskú hudobnú scénu: Smúti Desmod, Iné Kafe aj Gladiator | vydavateľ = Topky.sk | url = https://www.topky.sk/cl/100313/2678515/Obrovska-RANA-pre-slovensku-hudobnu-scenu--SMUTI-Desmod--Ine-Kafe-aj-Gladiator- | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Slovenské médiá ho označovali za výraznú osobnosť domácej hudobnej scény a pripomínali jeho spoluprácu so skupinami [[Desmod]], [[Iné Kafe]], [[Horkýže Slíže]] a [[Gladiator]].<ref name="stvr-peter-saniga" /><ref name="topky-peter-saniga" /><ref name="nitraden-peter-saniga">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hudobný svet opustil skvelý hudobník Peter Sanchez Saniga, hral v nejednej nitrianskej kapele | vydavateľ = Nitriansky deň | url = https://nitraden.iden.sk/hudobny-svet-opustil-skvely-hudobnik-peter-sanchez-saniga-hral-v-nejednej-nitrianskej-kapele/ | dátum vydania = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Český portál ''Novinky'' pripomenul aj jeho prácu v štúdiu Exponent.<ref name="novinky-peter-saniga" /> V tom istom roku sa do skupiny vrátil Štefan „Itcho“ Pčelár, tentoraz ako spevák a basgitarista.<ref name="oficialni-web-bijouterrier">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bijouterrier | vydavateľ = Bijouterrier | url = https://www.bijouterrier.sk/ | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="nitrak-pcelar-navrat2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štefan „Itcho“ Pčelár sa po 10 rokoch vracia do kapely Bijouterrier. Potrebujeme ťa, znelo z vysielačky | vydavateľ = Nitrak.sk | url = https://www.nitrak.sk/clanky/2103/stefan-itcho-pcelar-sa-po-10-rokoch-vracia-do-kapely-bijouterrier-potrebujeme-ta-znelo-z-vysielacky | dátum vydania = 2024-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="youtube-serzant-in-sa-vracia">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouterrierBand | titul = Seržant I.N. sa vracia! | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=EIsB_QwE_ag | dátum vydania = 2024-05-05 | dátum prístupu = 2026-06-08}}</ref> Skupina zostala koncertne aktívna aj v nasledujúcich rokoch. V českých kultúrnych prehľadoch sa uvádzala napríklad v súvislosti s koncertom v brnianskom Metro Music Bare v roku 2024.<ref name="ctart-metro-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bijouterrier + Marhule | vydavateľ = ČT art – Kulturní přehled | url = https://art.ceskatelevize.cz/kulturni-prehled/bijouterrier-marhule/0Btve | dátum vydania = 2024-04-24 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Medzi neskoršie samostatné single skupiny patrí orientálne-tanečne ladená skladba ''„Strýc of Persia“'', vydaná 7. marca 2025, <ref name="musicserver-stryc-of-persia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hricko | meno = Ondřej | titul = BijouTerrier v klipu „Strýc of Persia“ brání Nitru před nebezpečným protivníkem | vydavateľ = musicserver.cz | url = https://musicserver.cz/clanek/75822/bijouterrier-stryc-of-persia/ | dátum vydania = 2025-03-13 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="youtube-stryc-of-persia">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouterrierBand | titul = Bijouterrier - Strýc of Persia (official music video) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=70TjtsWntB8 | dátum prístupu = 2026-05-17 | dátum vydania = 2025-03-07}}</ref><ref name="spotify-stryc-of-persia">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bijouterrier | titul = Strýc of Persia | vydavateľ = Spotify | url = https://open.spotify.com/album/72mUFQ0elsKY5Ec68tjpwI | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> a elektrorapová skladba ''„AI_ty_generuj“'', vydaná 16. februára 2026.<ref name="youtube-ai-ty-generuj">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouterrierBand | titul = Bijouterrier - AI_ty_generuj (official music video) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=RqMerT1xhSA | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref><ref name="spotify-ai-ty-generuj">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bijouterrier | titul = AI_ty_generuj | vydavateľ = Spotify | url = https://open.spotify.com/album/6kUSS2oHpigt1uY3li0zq5 | dátum vydania = 2026 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Poslednú menovanú skladbu skupina označila za „vyhlásenie boja umelej inteligencii“.<ref name="youtube-prerockujme-stryco-bijouterrier">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Prerockujme to! | titul = Prerockujme to so Strýcom z Bijouterrier: „Vyhlásili sme boj umelej inteligencii...“ | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=CwB8US2rpvs | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> Približne v tomto období zo skupiny odišiel Majka F.T.G.<ref name="youtube-projekt-backstage-bijouterrier-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Projekt Backstage | titul = BIJOUTERRIER – interview – 2024 | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=4l6OmDetblU | dátum vydania = 2024-12-02 | dátum prístupu = 2026-06-08}}</ref><ref name="youtube-bijouterrier-pozri-holba-rock-2024">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = piratepata | titul = BijouTerrier - Pozri (Holba Rock na grilu 2024) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=rDTvhs3wAeg | dátum vydania = 2024-07-29 | dátum prístupu = 2026-06-08}}</ref><ref name="youtube-prerockujme-stryco-bijouterrier" /> V rozhovore so spevákom Vojtechom Ujlakym pre podcast ''Prerockujme to!'' na YouTube z mája 2026 odznelo, že skupina pripravuje vydanie nového albumu.<ref name="youtube-prerockujme-stryco-bijouterrier" /> Dňa 10. júla 2026 skupina zverejnila skladbu ''„Čérny pátek“'', ďalšiu ukážku z pripravovaného albumu. Pieseň pracuje s modernými elektronickými prvkami a rapovými vokálmi.<ref name="youtube-bijouterrier-cerny-patek">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouterrierBand | titul = Bijouterrier - Čérny pátek | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=5W3I-Bpe91Y | dátum vydania = 2026-07-10 | dátum prístupu = 2026-07-10}}</ref><ref name="spotify-bijouterrier-cerny-patek">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bijouterrier | titul = Čérny Pátek | vydavateľ = Spotify | url = https://open.spotify.com/album/5gonsflzTPDc1a1Ctc4x2g | dátum vydania = 2026-07-10 | dátum prístupu = 2026-07-10}}</ref> [[Súbor:Bijouterrier_ai_ty_generuj.jpg|náhľad|240x240bod|Videoklip ''„AI_ty_generuj“'' (2026).]] == Hudobný štýl a texty == Hudba skupiny BijouTerrier sa zvyčajne charakterizuje ako hardcore punk alebo punk rock.<ref name="goout-bijouterrier" /><ref name="musicserver-spaceshit-captain" /> V niektorých piesňach sa skupina odkláňa od tvrdého gitarového zvuku.<ref name="youtube-bijouterrier-funky-kuko">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Bijouterrier | titul = Bijouterrier - Funky (Bonus with KUKO HS) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=Ou44K0620lY | dátum vydania = 2012-01-18 | dátum prístupu = 2026-06-06}}</ref><ref name="youtube-jo-napot-kivanok">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Randal Group | titul = BijouTerrier feat. Eidams Family – JÓ NAPOT KIVÁNOK (prod. Marcel Buntaj) | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=3uwtji3QDis | dátum vydania = 2013-10-21 | dátum prístupu = 2026-06-09}}</ref><ref name="youtube-zaseknuty-turniket">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = BijouTerrier | titul = Zaseknutý turniket – BijouTerrier – Official Lyrics Video | vydavateľ = YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=luI6BtEYKZk | dátum vydania = 2017-12-18 | dátum prístupu = 2026-06-09}}</ref><ref name="youtube-ai-ty-generuj" /> Texty skladieb sa spájajú s recesiou, nadsádzkou a absurdným humorom.<ref name="musicserver-spaceshit-captain" /><ref name="gregi-bijouterrier-akusticky-koncert" /> Skupina v rozhovore pre ''I-klik'' uviedla, že na textoch sa výrazne podieľal Kuko zo skupiny Horkýže Slíže.<ref name="iklik-rozhovor-2013" /> Podľa portálu [[Supraphon|Supraphononline]] sa autorstvo prvých troch albumov v plnom rozsahu pripisuje práve jemu.<ref name="supraphonline-ladies-and-gentlemen-preco-places-vilem">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prečo plačeš Vilém? | vydavateľ = Supraphonline | url = https://www.supraphonline.cz/album/309100-ladies-and-gentlemen?trackId=3558377 | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> == Členovia skupiny == Podľa oficiálnej webovej stránky skupiny členovia vystupujú pod štylizovanými menami.<ref name="oficialni-web-bijouterrier" /> Staršie zdroje uvádzajú aj ich občianske mená.<ref name="hudba-sk-bijouterrier">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BijouTerrier | vydavateľ = Hudba.sk | url = https://hudba.zoznam.sk/bijouterrier/ | dátum prístupu = 2026-05-17}}</ref> === Súčasní členovia === * Alena Pajtinková „Zita Rigondeaux“ – spev<ref name="gregi-kuko-bijouterrier-2011" /> * Tomáš Lobb „Gejza Pandou“ – gitara, spev<ref name="gregi-kuko-bijouterrier-2011" /> * Ivan Matejovič „Vojtech Ujlaky“ – perkusie, spev<ref name="gregi-kuko-bijouterrier-2011" /> * Štefan Pčelár „Seržant I.N.“ – basgitara, spev<ref name="nitrak-pcelar-navrat2" /> * Ivan Matejovič ml. „Imrich Ujlaky“ – bicie<ref name="gregi-kuko-bijouterrier-2011" /> === Bývalí členovia === * Peter „Sanchez“ Saniga „Valo Róža“ – basgitara<ref name="hudba-sk-bijouterrier" /> * „Majka F.T.G.“ – spev<ref name="csmusic-majka-ftg" /><ref name="youtube-prerockujme-stryco-bijouterrier" /> == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''Ladies and Gentlemen'' (2011)<ref name="spotify-ladies-and-gentlemen" /> * ''In Autumn 2013'' (2013)<ref name="spotify-in-autumn-2013" /> * ''Spaceshit Captain'' (2018)<ref name="spotify-spaceshit-captain" /> === Koncertné nahrávky === * ''Váňa z Vorkuty Live'' (2014) – koncertné DVD a audio CD == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://open.spotify.com/artist/4HMnDGyQtkJG18CsqWPJbL Profil skupiny na Spotify]{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Hudobné skupiny z 2011]] [[Kategória:Slovenské rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Slovenské punkrockové hudobné skupiny]] iw99nscor1mzy2hwtnfgv2f8q0tcueg Javorník (prítok Šúrskeho kanála) 0 751653 8255621 8235238 2026-07-30T14:33:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255621 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Javorník | other_name = Račí potok | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region1 = | district = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | district1 = [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] | commune = | municipality = [[Svätý Jur]] | municipality1 = [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = [[Malý Javorník (Malé Karpaty, 584 m)|Malý Javorník]] | source_elevation = cca 545 | source_lat_d = 48.2575 | source_long_d = 17.1563 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Šúr (geomorfologická časť)|Šúr]] | mouth_location = [[Šúrsky kanál]] | mouth_elevation = cca 130 | mouth_lat_d = 48.2274 | mouth_long_d = 17.2 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-15-894 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Javorník'''<ref name=UGK/> alebo staršie '''Račí potok'''<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=74 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresov [[Pezinok (okres)|Pezinok]] a [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]]. Je pravostranným prítokom [[Šúrsky kanál|Šúrskeho kanála]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 6 km a je tokom IV. rádu. Na hornom toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]] a prírodnej rezervácie [[Jurské jazero]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok pramení v južnej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v podcelku [[Pezinské Karpaty]] a ich [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-19 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severných svahoch [[Malý Javorník (Malé Karpaty, 584 m)|Malého Javorníka]] ({{Mnm|584}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|545}}<ref name=mcz/> Od prameňa v lokalite Jazero v prírodnej rezervácii [[Jurské jazero]]<ref name=vku/> tečie nevýrazným údolím juhovýchodným, postupne však južným smerom, popod [[Veľký Javorník (Malé Karpaty)|Veľký Javorník]] ({{Mnm|594}}). Opúšťa chránené územie a pokračuje do oblasti Brezová lúka, kde sa postupne točí na juhovýchod.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.250782,17.159639,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-19 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pod Myším vrchom ({{Mnm|459}}) priberá ľavostranný prítok a nevýrazným údolím tečie južným smerom popod [[Sakrakopec]] ({{Mnm|446}})<ref name=mcz/>, postupne sa stáčajúc na juhovýchod. V strednej časti priberá len menšie prítoky a popod Mníchov vrch smeruje do lokality Lipové, kde opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]].<ref name=Tm/> Zo zalesnenej oblasti prechádza na územie vinohradov a následne v lokalite križovatky [[Diaľnica D4 (Slovensko)|diaľnice D4]] s [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestou II/502]]<ref name=Tm/> križuje aj [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnú trať do Žiliny]]. Z územia Malých Karpát prechádza na [[Podunajská rovina|Podunajskú rovinu]] a jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickú časť]] [[Šúr (geomorfologická časť)|Šúr]]<ref name=GP/>, k okraju národnej prírodnej rezervácie [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Tu, v blízkosti štrkoviska Panónsky les<ref name=mcz/>, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|130}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Šúrsky kanál|Šúrskeho kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.2001&y=48.22732&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Javorník pramení a na hornom i dolnom toku tečie územím mesta [[Svätý Jur]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]], v strednej časti tvorí hranicu [[Bratislava|Bratislavy]] a jej časti [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]], patriacej do okresu [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]].<ref name=Geo/><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717009&ds=2&x=17.1952538&y=48.2273427&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] * [[Podunajská rovina]], [[Šúr (geomorfologická časť)]] * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]], [[Jurské jazero]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.2001&y=48.22732&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Blatiny}} [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bratislava III]] [[Kategória:Svätý Jur]] [[Kategória:Vajnory]] qy682xv79vslydpnkd9zyfka3rk9y4f Jurský potok 0 751809 8255770 8236934 2026-07-30T21:37:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255770 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Jurský potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region1 = | district = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | district1 = | commune = | municipality = [[Svätý Jur]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Tri bresty</nowiki> | source_elevation = cca 325 | source_lat_d = 48.2698 | source_long_d = 17.1933 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Šúrsky kanál]] | mouth_elevation = cca 131 | mouth_lat_d = 48.2523 | mouth_long_d = 17.2269 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-15-902 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Jurský potok'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Je pravostranným prítokom [[Šúrsky kanál|Šúrskeho kanála]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,4 km a je tokom IV. rádu. Na hornom toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok pramení v južnej polovici [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v podcelku [[Pezinské Karpaty]] a ich [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južnom úbočí vrchu Tri bresty ({{Mnm|381}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|325}}<ref name=mcz/> Od prameňa v lokalite Dubník<ref name=UGK/> tečie juhovýchodným smerom, zalesneným územím pohoria. Onedlho sa dostáva na okraj chráneného areálu [[Svätojurské hradisko]]<ref name=Tm/> a v strednej časti lemuje pahorok so slovanským [[Veľká Morava|veľkomoravským]] hradiskom [[Neštich (hradisko)|Neštich]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Priberá dva významnejšie ľavostranné prítoky<ref name=mcz/>, opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]]<ref name=Tm/> a vteká do mestskej časti [[Neštich (Svätý Jur)|Neštich]], patriacej mestu [[Svätý Jur]]. Na tomto úseku vedie popri potoku Svätojurský náučný chodník.<ref name=mcz/> Priberá významný pravostranný prítok z úbočia [[Veľký Javorník (Malé Karpaty)|Veľkého Javorníka]] ({{Mnm|594}})<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.263492,17.203806,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a pokračuje intravilánom, severným okrajom historického centra mesta. Pri mestskom cintoríne sa dostáva k [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|ceste II/502]]<ref name=Tm/>, kde sa stáča a dočasne pokračuje v jej blízkosti na severovýchod. Z [[Pezinské Karpaty|Pezinských Karpát]] prechádza na [[Podunajská rovina|Podunajskú rovinu]].<ref name=GP/> Na severnom okraji mesta sa v oblasti Stoličiare stáča na juhovýchod, podteká hlavnú cestu a zástavbou pokračuje popod [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnú trať do Žiliny]]. V závere sa postupne stáča k juhu a na okraji mesta sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|131}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Šúrsky kanál|Šúrskeho kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.22705&y=48.25235&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jurský potok pramení a preteká iba územím mesta [[Svätý Jur]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].<ref name=Geo/><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717009&ds=1&x=17.2227419&y=48.2524998&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=76 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] * [[Podunajská rovina]] * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.22705&y=48.25235&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Blatiny}} [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Svätý Jur]] kd974ar85y507hmegs9ykuwva9jy2d9 Michal Novota 0 751825 8255635 8252646 2026-07-30T15:15:17Z IronLiberty 280078 +lnk 8255635 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Michal Novota | Portrét = Michal Novota.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1982|6|14}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]] | Zamestnanie = CEO spoločnosti Restartup | Webstránka = [https://www.novota.sk/ novota.sk] | Profesia = politický stratég, brand manažér, lektor, publicista | Bydlisko = [[Bratislava]] - [[Petržalka]] | Popis osoby = politický stratég a brand manažér | Štátna príslušnosť = [[Slovensko|Slovenská republika]] | Známy vďaka = bývalý hovorca KDH, bývalý poslanec miestneho zastupiteľstva v [[Petržalka|Petržalke]], bývalý poradca prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] }}'''Michal Novota''' (* [[14. jún|14. júna]] [[1982]], [[Bratislava]]) je slovenský politický stratég, konzultant v oblasti komunikácie a [[značka (marketing)|značiek]] a zakladateľ spoločnosti Restartup.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.restartup.sk/about-us/ | vydavateľ = restartup.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Je členom European Association of Political Consultants (EAPC)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Novota | url = https://www.eapc.eu/become-a-member/current-members/slovakia/michal-novota/ | vydavateľ = European Association of Political Consultants | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = en}}</ref> a členom Brand Council programu Superbrands Slovakia.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brand Council | url = https://www.slovaksuperbrands.com/index.php?k=8 | vydavateľ = Slovak Superbrands | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Dlhodobo sa venuje politickému marketingu a [[volebná kampaň|volebným kampaniam]] na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Česko|Česku]].<ref name=":3" /> Spolupracoval na politických kampaniach [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[KDU-ČSL]] a koalície [[SPOLU (Česko)|SPOLU]]<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Bariak|meno=Ladislav ml.|autor=|odkaz na autora=|titul=Muž zo zákulisia kampaní Sulíka a Babiša: ako sa rodí úspech|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/322974/muz-zo-zakulisia-kampani-sulika-a-babisa-ako-sa-rodi-uspech/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-29|dátum prístupu=2026-06-23|priezvisko2=Bárdy|meno2=Peter}}</ref><ref name="Seznam2021KDU">{{Citácia periodika | titul = Generál Pavel si najal muže, který udělal prezidentku z Čaputové | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/general-pavel-si-najal-stratega-ktery-udelal-prezidentku-z-caputove-166917 | periodikum = Seznam Zprávy | autor = | dátum = 2021-06-10 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2026-05-03 |priezvisko=Šídlová|meno=Tereza|vydavateľ=Seznam Zprávy, a.s.}}</ref> a pôsobil aj ako poradca prezidentky Slovenskej republiky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]].<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poradcovia prezidentky SR | url = https://archiv.prezident.sk/zuzana-caputova/poradcovia/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Bol dlhoročným členom a funkcionárom [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska]] (KDMS) a [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH).<ref name=":0" /> Pôsobil tiež ako poslanec Miestneho zastupiteľstva mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislava-Petržalka]].<ref name=":0" /> Venuje sa popularizácii výskumu [[vesmír|vesmíru]] a [[kozmonautika|kozmonautiky]].<ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Destinácia vesmír s Michalom Novotom|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/tagy/Destinacia-vesmir-s-Michalom-Novotom|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> == Vzdelanie a osobný život == Novota sa narodil v bratislavskej [[Petržalka|Petržalke]], kde trvalo žije.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Novota | meno = Micha | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Novota | url = https://www.novota.sk/ | vydavateľ = novota.sk | miesto = | dátum vydania = 2020-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Stredoškolské vzdelanie získal na [[Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická (Bratislava, Drieňová 35)|Strednej priemyselnej škole stavebnej a geodetickej]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":15" /><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis Mgr. Michal Novota | url = https://www.novota.sk/texty/CV.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20110302061147/https://www.novota.sk/texty/CV.pdf | vydavateľ = novota.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | dátum archivácie = 2011-03-02 | jazyk = }}</ref> Následne vyštudoval [[Politológia|politológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name=":15" /><ref name=":0" /> Počas vysokoškolského štúdia absolvoval študijné pobyty na Georgetown University (2002) a University of Oslo (2003).<ref name=":15" /><ref name=":0" /> V roku 2005 absolvoval ďalší študijný pobyt v [[Spojené štáty|USA]], ktorého výskumné lokality zahŕňali CATO Institute a [[The Heritage Foundation|Heritage Foundation]].<ref name=":0" /> V roku 1996 spoluzaložil Petržalskú astronomickú spoločnosť.<ref name=":15" /> V rokoch 2016 až 2018 bol členom správnej rady [[Kolégium Antona Neuwirtha|Kolégia Antona Neuwirtha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výročná správe za akademický rok 2017/2018 | url = https://kolegium.org/wp-content/uploads/2018/06/vyrocna-sprava_fin_nahlad.pdf | dátum vydania = 2018-06 | dátum prístupu = 2026-06-22 | vydavateľ = Kolégium Antona Neuwirtha}}</ref><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Michal Novota | url = https://sk.linkedin.com/in/michalnovota | dátum prístupu = 2026-06-22 | vydavateľ = LinkedIn|priezvisko=Novota|meno=Michal}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Novota | url = https://www.slovaksuperbrands.com/superbrands.php?m=309&k=6 | vydavateľ = Slovak Superbrands | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Je aktívny aj v [[Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity|Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity]] (SOSA).<ref name=":17" /><ref name=":15" /> Podieľal sa na projekte [[skCUBE]].<ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Matus|meno=Robert|autor=|odkaz na autora=|titul=Druhý Slovák v histórií má šancu okúsiť vesmír|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255516-druhy-slovak-v-historii-ma-sancu-okusit-vesmir/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2013-01-10|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref> V roku 2017 čelil projekt skCUBE kritike.<ref name=":1">{{Citácia periodika|titul=Astronóm zo SAV: skCUBE? Namiesto bombastiky by mala prísť pokora|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2017-07-17|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/tech/c/astronom-o-skcube-namiesto-bombastiky-by-mala-prist-pokora|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Na slovenskú družicu poskytol štát amatérom už 370-tisíc eur, vyletieť má z Indie|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://e.dennikn.sk/775924/na-slovensku-druzicu-poskytol-stat-amaterom-uz-370-tisic-eur-vyletiet-ma-z-indie/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-26|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref> Kritici, ako napríklad astronóm Aleš Kučera, upozorňovali na prehnanú a zavádzajúcu mediálnu prezentáciu ako unikátneho vedeckého projektu a v širšom kontexte vedci kritizovali aj získanie stoviek tisíc eur z verejných zdrojov bez verejnej súťaže, zatiaľ čo seriózni vedeckí pracovníci musia o [[Grant (účelový dar)|granty]] transparentne súťažiť.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Pôsobí ako lektor Inštitútu vzdelávania v politike<ref name=":15" /> s kresťansko-demokratickým zameraním,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://ivip.sk/o-nas/ | vydavateľ = Inštitút vzdelávania v politike | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref> ktorý je blízky strane KDH.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Politická komunikácia v praxi | url = https://ivip.sk/lp-course/poloticka-komunikacia-v-praxi/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260622184306/https://ivip.sk/lp-course/poloticka-komunikacia-v-praxi/ | vydavateľ = Inštitút vzdelávania a inovácií v politike | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | dátum archivácie = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref> == Politická kariéra == Novota sa medzi rokmi 1999 až 2007 angažoval v mládežníckej politike ako člen [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska]] (KDMS).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koščová | meno = Gabka | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Novota: Voliči sú emocionálni a tým pádom ľahko zmanipulovateľní | url = https://www.heroes.sk/michal-novota-rozhovor/ | vydavateľ = heroes.sk | miesto = | dátum vydania =2019-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /><ref name=":15" /> Neskôr bol zvolený za podpredsedu pre zahraničie (2002{{--}}2005) a prvého podpredsedu (2005{{--}}2007) tejto organizácie.<ref name=":0" /> V rokoch 2001 až 2002 pôsobil ako asistent poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] za [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratické hnutie]] (KDH) a zároveň predsedu [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] [[Rudolf Bauer|Rudolfa Bauera]].<ref name=":0" /> V rokoch 2002 až 2003 absolvoval stáž v Národnej rade SR organizovanú National Democratic Institute.<ref name=":0" /> Pracoval v kancelárii predsedu Národnej rady [[Pavol Hrušovský|Pavla Hrušovského]].<ref name=":0" /> Od roku 2002 bol členom KDH, pôsobil ako člen Zahraničnej komisie a v roku 2004 bol zvolený za člena okresného predsedníctva KDH [[Bratislava V (okres)|Bratislava V]].<ref name=":0" /> Následne sa v roku 2006 stal predsedom okresného centra KDH pre Bratislavu V.<ref name=":0" /> V roku 2004 pôsobil ako hovorca KDH a stal sa tiež asistentom poslankyne Národnej Rady SR [[Mária Demeterová|Márie Demeterovej]], ktorým bol do roku 2006.<ref name=":0" /> Demeterová bola v tomto období známou [[Pro-life hnutie|pro-life]] aktivistkou spolupracujúcou s [[Fórum života|Fórom života]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Desať životov|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/casopis/3764/desat-zivotov/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2008-12-13|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref> V roku 2004 sa tiež angažoval ako zástupca KDMS v euroskeptickej iniciatíve proti európskej ústave spoločne s [[Peter Osuský|Petrom Osuským]] ([[Občianska konzervatívna strana|OKS]]), [[Ondrej Dostál|Ondrejom Dostálom]] ([[Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika|KI]]), [[Martin Chren|Martinom Chrenom]] (FNAH), [[Dalibor Roháč|Daliborom Roháčom]] (ISS) či Richardom Ďuranom (EUnie.sk) a ďalšími.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Iniciatíva proti európskej ústave | url = https://oks.sk/article481/ | vydavateľ = oks.sk | miesto = | dátum vydania = 2004-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref> V rokoch 2005 až 2008 spolupracoval s [[Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika|Konzervatívnym inštitútom M.R. Štefánika]] ako junior analytik a neskôr ako externý spolupracovník.<ref name=":15" /><ref name=":0" /> V rokoch 2006 až 2010 bol poslancom miestneho zastupiteľstva v [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]], keď bol zvolený na kandidátke SDKÚ-DS–KDH so ziskom 1 502 hlasov.<ref name=":15" /><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky komunálnych volieb 2006 | url = https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2012/08/vysledky_komunalnych_volieb_2006.rtf | dátum vydania = 2012-08 | dátum prístupu = 2026-06-22 | vydavateľ = petrzalka.sk}}</ref> V období 2006 až 2010 pôsobil tiež ako programový manažér ({{V jazyku|eng|program officer}}) v International Republican Institute (IRI) s inštitucionálnymi väzbami na [[Republikánska strana (USA)|Republikánsku stranu]] USA.<ref name=":0" /> Od roku 2010 zastával pozíciu riaditeľa komunikačného oddelenia KDH.<ref name=":0" /><ref name=":4" /> V januári 2011, počas pôsobenia na tejto pozícii, bol Novota ako 28-ročný menovaný do dozornej rady štátnej spoločnosti [[SPP – distribúcia|SPP-distribúcia]].<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=KDH zachraňuje svoj imidž|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169686-kdh-zachranuje-svoj-imidz/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2011-03-18|dátum prístupu=2026-06-22}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kádehácky zelenáč šokuje: Na prácu v SPP stačí vedieť čítať | url = https://www.topky.sk/cl/10/1225479/Kadehacky-zelenac-sokuje--Na-pracu-v-SPP-staci-vediet-citat | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2011-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Odborník" Michal Novota v SPP: Figeľ, stiahni svojho cucáka! | url = https://www.cas.sk/spravy/domace-spravy/odbornik-michal-novota-v-spp-figel-stiahni-svojho-cucaka | vydavateľ = cas.sk | miesto = | dátum vydania = 2011-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | jazyk = }}</ref> Kritici to označili za politickú nomináciu a „odmenu“ za stranícku lojalitu. Spochybňovali jeho kvalifikáciu ako absolventa politológie bez skúseností v energetike.<ref name=":5" /><ref name=":8" /> Novota sa bránil, že nebol dosadený [[Ján Figeľ|Jánom Figeľom]], ale riadne nominovaný [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fondom národného majetku]] a [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|Ministerstvom hospodárstva]], spochybňoval potrebu expertnej znalosti [[Energetika|energetiky]] a poukazoval na svoje kontrolné aktivity v miestnej [[Miestna územná samospráva|samospráve]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reakcia na článok v Novom čase z 8.2.2011 | url = https://blog.sme.sk/novota/nezaradene/reakcia-na-clanok-v-novom-case-z-8-2-2011 | vydavateľ = blog.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = | meno = Michal | priezvisko = Novota | dátum vydania = 2011-02-08}}</ref> V marci 2011, počas pôsobenia na pozícii riaditeľa komunikačného odboru KDH, unikol Novotov [[e-mail]], v ktorom navrhoval vytvorenie tajnej skupiny na koordinované ovplyvňovanie internetových diskusií v prospech strany.<ref name=":4" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zoznam s.r.o. | odkaz na autora = | titul = EXKLUZÍVNE Únik tajného dokumentu z KDH: Majú úderku na balamutenie ľudí! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1246284/EXKLUZIVNE-Unik-tajneho-dokumentu-z-KDH--Maju-uderku-na-balamutenie-ludi- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2011-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = }}</ref> Skupina mala zbierať informácie o článkoch, organizovať hromadné reakcie a zapojiť do aktivít členov [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|KDMS]].<ref name=":6" /><ref name=":4" /> Vtedajší predseda strany strany [[Ján Figeľ]] a šéf poslaneckého klubu [[Pavol Hrušovský]] tvrdili, že o aktivite nevedeli.<ref name=":4" /> == Profesijná dráha == Na počiatku jeho profesionálnej dráhy bolo podľa jeho slov prostredie mládežníckej politiky [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska|KDMS]] a mikrokampane.<ref name=":3" /> Neskôr sa angažoval v klasických politických kampaniach v rámci KDH, ktoré bolo prepojené s KDMS.<ref name=":3" /> Bol ako člen KDMS „recruitovaný na kampaň KDH“ a jeho prvé vážnejšie voľby boli parlamentné voľby v roku 2002.<ref name=":3" /> V rokoch 2005 až 2006 pôsobil ako hovorca [[Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu|Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu]] (SARIO).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=HNonline.sk|odkaz na autora=|titul=SARIO povedie Milan Juráška|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/144628-sario-povedie-milan-juraska|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2005-11-28|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Stavba cesty pre Getrag Ford je neistá|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/181279-stavba-cesty-pre-getrag-ford-je-neista/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2006-02-10|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Pôsobil aj v oblasti komerčnej reklamy, kde pracoval v reklamnej agentúre MARK/BBDO.<ref name=":13" /> Neskôr sa profesijne zameral na politický marketing a strategickú komunikáciu.<ref name=":15" /> Od konca roka 2010 poskytoval tieto služby pod značkou Campaigns.<ref name=":9" /><ref name=":3" /> V roku 2013 založil spoločnosť Restartup. ktorá má sídla v [[Bratislava|Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Restartup s.r.o. | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=257626&SID=2&P=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23}}</ref> a [[Brno|Brne]] (v českej sestre je menšinovým partnerom).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Restartup, s.r.o. | url = https://rejstrik-firem.kurzy.cz/02897547/restartup-sro/ | vydavateľ = rejstrik-firem.kurzy.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | jazyk =cs }}</ref><ref name=":11" /> Spoločnosť je zameraná na politický marketing, budovanie značiek ({{V jazyku|eng|brand marketing}}) a rozvoj ľudského kapitálu.<ref name=":11" /> V [[Česko|Česku]] pôsobil ako volebný stratég hnutia [[ANO 2011]] počas parlamentných volieb v roku 2013.<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Slováci radia českým politikom, pomohli Zemanovi, Babišovi aj ODS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/771719/slovaci-radia-ceskym-politikom-pomohli-zemanovi-babisovi-aj-ods/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-05-22|dátum prístupu=2026-06-23}}</ref><ref name="Seznam2021KDU" /> V českom politickom prostredí spolupracoval aj s [[Občianska demokratická strana|Občianskou demokratickou stranou]] (ODS)<ref name=":10" /> a podieľal sa na kampani [[Karel Schwarzenberg|Karla Schwarzenberga]] na českého prezidenta.<ref name=":3" /> Na [[Slovensko|Slovensku]] sa podieľal na kampaniach strany [[Sloboda a Solidarita]] (SaS)<ref name=":7" /><ref name=":3" /> a [[Eduard Kukan|Eduarda Kukana]] vo voľbách do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].{{Bez citácie}} V rokoch 2022 až 2024 pôsobil ako poradca prezidentky [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] pre vnútornú politiku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Novým poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej pre vnútornú politiku je Michal Novota|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2849482/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-14|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name="NM2024">{{Citácia periodika | titul = Čierno-biela kampaň pred eurovoľbami, preháňala koalícia aj opozícia | url = https://nm.sk/cierno-biela-kampan-pred-eurovolbami-prehanala-koalicia-aj-opozicia/ | periodikum = NM | autor = | dátum = 2024-06-07 | jazyk = | dátum prístupu = 2026-05-03 |priezvisko=Kremský|meno=Peter}}</ref> Od roku 2017 je členom odbornej poroty Brand Council v rámci programu Superbrands Slovakia.<ref name=":9" /><ref name=":16" /><ref name=":12" /> == Publikačná a mediálna činnosť == Novota pôsobil v rokoch 2016 až 2018 ako redaktor a reportér v týždenníku ''[[.týždeň]]''.<ref name=":15" /> S médiom spolupracoval ako externý prispievateľ do roku 2020.<ref name=":15" /><ref name="Tyzden">{{Citácia periodika | titul = Michal Novota - autor | url = https://www.tyzden.sk/autori/michal-novota/ | periodikum = .týždeň | autor = | dátum = | jazyk = | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref> Niekoľkokrát vystúpil ako [[Komentár (publicistický žáner)|komentátor]] a analytik v [[Hospodárske noviny|''Hospodárskych novinách'']].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=HNonline.sk - Správy z politiky, ekonomiky a financií|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/tag/michal-novota|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-23}}</ref> Od januára 2025 je angažovaný vo videorelácii denníka [[Konzervatívny denník Postoj|''Postoj'']] ''Destinácia vesmír'' zameranej na popularizáciu výskumu [[vesmír|vesmíru]] a [[kozmonautika|kozmonautiky]]''.''<ref name=":14" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Krivošík|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Destinácia vesmír s Michalom Novotom Ako miliardári Elon Musk a Jeff Bezos úplne zmenili dynamiku dobývania kozmu|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/168998/ako-miliardari-elon-musk-a-jeff-bezos-uplne-zmenili-dynamiku-dobyvania-kozmu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-19|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Je spoluautorom knihy ''Hey, Slovaks!'', ktorá vznikla na základe reportážnej cesty po [[Spojené štáty|USA]] mapujúcej vnímanie histórie a zásluh amerických Slovákov pri vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej československej republiky]] americkými Slovákmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Hey Slovaks!|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/shop/33/hey-slovaks/|url archívu=https://web.archive.org/web/20190820225058/https://www.tyzden.sk/shop/33/hey-slovaks/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-23|dátum archivácie=2019-08-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Baňovič|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kniha Hey Slovaks! Michala Novotu a Borisa Németha|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/video/51335/kniha-hey-slovaks-michala-novotu-a-borisa-nemeta-/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2018-11-02|dátum prístupu=2026-06-23}}</ref> Spoločne s Petrom Godom a [[Ondrej Dostál|Ondrejom Dostálom]] je autorom publikácie ''Návrh sociálnej reformy na Slovensku'' vydanej v roku 2005.<ref>{{Citácia knihy|titul=Návrh sociálnej reformy na Slovensku|vydavateľ=Stála konferencia Občianskeho inštitútu (SKOI)|rok=2005|miesto=Bratislava|isbn=978-80-969123-2-2|meno=Peter|priezvisko=Gonda|meno2=Michal|priezvisko2=Novota|meno3=Ondrej|priezvisko3=Dostál}}</ref> V roku 2019 moderoval diskusiu v stane ''.týždňa'' na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Novota|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=.týždeň na Pohode: Černobyľ, svojráz jadrovej turistiky|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/lifestyle/58051/tyzden-na-pohode-cernobyl-svojraz-jadrovej-turistiky/?ref=kat|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2019-08-28|dátum prístupu=2026-06-23}}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratické hnutie]] * [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska]] == Externé odkazy == * [https://www.novota.sk Oficiálna webová stránka] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Narodenia v 1982]] [[Kategória:Narodenia 14. júna]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]] 68mf5w5ytkbossvakwqm1wgaaquzchy Jednotný automatizovaný systém právnych informácií 0 752011 8255629 8253547 2026-07-30T15:09:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255629 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Softvér | názov = Jednotný automatizovaný systém právnych informácií (JASPI) | logo = | veľkosť loga = | snímka = | veľkosť snímky = | popis = platforma Verity [[Topic]] (FTDBMS) na full-textovú indexáciu a sémantickú analýzu textu. | vývojár = Sekcia justičnej informatiky a štatistiky [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] | dátum uvedenia = 1998 | operačný systém = [[Unix]], [[Microsoft Windows|Windows]] | architektúra = klient-server, JASPI/Web | programovací jazyk = [[C (programovací jazyk)|C]] | typ = [[plnotextové vyhľadávanie|fulltextové vyhľadávanie]], (Enterprise Search), expertný vyhľadávací systém, správa znalostí | licencia = nekomerčná (bezplatná pre štátnu správu a verejnosť) | webová stránka = }} '''Jednotný automatizovaný systém právnych informácií''' (skratka '''JASPI''') bol centrálny štátny [[Informačný systém|informačný]] a [[Expertný systém|expertný systém]] určený na zhromažďovanie, spracovanie, sémantické vyhľadávanie a distribúciu právnych informácií v [[Slovensko|Slovenskej republike]]. Systém koncepčne vytvorilo, technologicky rozvíjalo a prevádzkovalo [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]].<ref name="itlib2001">{{Citácia periodika | priezvisko = Redakcia | názov = JASPI | časopis = Informačné technológie a knižnice (ITlib) | rok = 2001 | ročník = 5 | číslo = 2 | url = https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek2342/ | issn = 1336-0779 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Centrálny metainformačný systém verejnej správy (MetaIS): Informačný systém JASPI | vydavateľ = Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR | url = https://metais.slovensko.sk | dátum prístupu = 2026-07-09 | poznámka = Prístup k detailu ISVS vyžaduje registráciu/prihlásenie do MetaIS.}}</ref> Základným legislatívnym pilierom pre budovanie moderných informačných systémov v slovenskej štátnej správe bol Zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.<ref name="zakon_261_1995">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme | url = https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/261/19960101 | vydavateľ = Slov-lex | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref> V neskoršom období bola legislatíva v oblasti štátnej informatiky ďalej modernizovaná. Pôvodný zákon z roku 1995 bol nahradený zákonom č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy,<ref name="zakon_275_2006">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/275/ | vydavateľ = Slov-lex | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref> ktorý v súčasnosti vystriedal platný zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe.<ref name="zakon_95_2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/95/ | vydavateľ = Slov-lex | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref> Na prelome 20. a 21. storočia predstavoval JASPI významný [[e-Government]] projekt, a to najmä vďaka: * '''Multidatabázovej architektúre''': Integrovala rôzne typy právnych a administratívnych zdrojov a zabezpečovala ich vzájomnú interoperabilitu. * '''Konceptuálnemu vyhľadávaniu''': Využívalo aplikáciu technológie tematických stromov (''Topic Trees'') s možnosťou definovania vedomostných schém ([[Ontológia|ontológií]]). Na analýzu textu a sémantické väzby systém aplikoval vtedajšie technológie [[Expertný systém|expertných systémov]] a automatizovaného spracovania [[Prirodzený jazyk|prirodzeného jazyka]].<ref name="itlib2001" /><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jackson | meno = Peter | titul = Introduction to Expert Systems | vydanie = 3. | vydavateľ = Addison-Wesley | rok = 1999 | isbn = 978-0-201-87686-4 | jazyk = en}}</ref> * '''Krížovému prelinkovaniu:''': Prepájalo texty legislatívy, [[judikatúra|judikatúry]] a základných justičných registrov. Systém umožňoval krížové prelinkovanie legislatívy, judikatúry a základných registrov rezortu [[Justícia|justície]] pre potreby štátnej správy, súdnictva aj širokej verejnosti.<ref name="itlib2003">{{Citácia periodika | titul = JASPI – bezplatný prístup k právnym informáciám | periodikum = ITlib: Informačné technológie a knižnice | rok = 2003 | číslo = 1 | url = https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek2093/ | issn = 1336-0779 }}</ref> V roku 2016 bol modul [[Zbierka zákonov Slovenskej republiky|Zbierky zákonov]] z JASPI nahradený súčasným právnym a legislatívnym portálom Slov-Lex. Ostatné databázové moduly zostali v doméne JASPI bez aktualizácií, pričom modul znalcov, tlmočníkov a prekladateľov bol prevádzkovaný a aktualizovaný až do roku 2022, kedy bola táto doména vypnutá. == História a vývoj == Základy budovania moderného informačného systému v rezorte justície boli koncom 90. rokov 20. storočia motivované snahou o zvýšenie efektivity súdov a dosiahnutie technickej úrovne porovnateľnej s krajinami [[Európska únia|Európskej únie]]. Prioritou [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] bolo vytvorenie justičného systému európskeho typu. Podľa vtedajšej koncepcie [[súdnictvo|súdnictva]] išlo o racionalizáciu informačných procesov v práve prostredníctvom automatizovaných systémov riadenia, rozhodovania a kontroly.<ref name="justicny_IS">{{Citácia periodika | autor = SAKÁL, Ladislav | titul = Justičný informačný systém na Slovensku bude porovnateľný s Európou: Ide o zvýšenie efektivity súdov | periodikum = Slovenská Republika | dátum = 1997-05-31 | ročník = 5 | číslo = 124 | strany = 3 | issn = 1335-4698 | jazyk = sk}}</ref> Sekcia justičnej informatiky a štatistiky MS SR vypracovala komplexný model súdnej informačnej sústavy. Ten spočíval v zavedení právneho informačného systému prepájajúceho súdne agendy na zabezpečenie vzájomnej výmeny údajov a informácií medzi jednotlivými súdmi s následným prepojením na ďalšie systémy [[štátna správa|štátnej správy]]. Navrhnutá [[Centralizovaná architektúra (informatika)|centralizovaná architektúra]] (lokalizovaná na MS SR) mala zaistiť [[Interoperabilita|interoperabilitu]] agend a registrov, výrazne znížiť prevádzkové náklady a eliminovať potrebu dodatočnej synchronizácie čiastkových systémov.<ref name="justicny_IS" /> Budovanie systému JASPI bolo iniciované uznesením [[Vláda Slovenskej republiky|vlády SR]] č. 527/1995,<ref name="uv_527_1995">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie vlády SR č. 527 z 11. júla 1995 k správe o stave budovania informačného systému o právnych predpisoch v znení stanoviska Úradu vlády SR | číslo materiálu : 2131/1995 | url = https://www.vlada.gov.sk/uznesenia/1995/0711/uz_0527_1995.html | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum prístupu = 2026-07-16 | jazyk = sk}}</ref> ktorým boli Ministerstvo spravodlivosti SR poverené v spolupráci s [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradom vlády SR]] vypracovať realizačný návrh s cieľom prekonať vtedajšiu roztrieštenosť, neaktuálnosť a technologickú nekompatibilitu právnych databáz v organizáciách štátnej správy. Projekt bol pôvodne motivovaný vnútornou potrebou zefektívnenia štátnej exekutívy, ale v druhej polovici 90. rokov sa stal kľúčovým technologickým pilierom automatizácie slovenskej [[Justícia|justície]] a strategickým prvkom v procese integrácie Slovenskej republiky do štruktúr Európskej únie, najmä pri implementácii a distribúcii európskeho práva (''[[acquis communautaire]]''). Realizačný návrh projektu, pod názvom ''Návrh organizačného, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia budovania Jednotného automatizovaného systému právnych informácií pre štátne orgány Slovenskej republiky'' vláda schválila [[Uznesenie vlády Slovenskej republiky|uznesením vlády SR]] SR č. 104/1996 vo februári 1996, na základe čoho MS SR záväzne pristúpilo k riešeniu úlohy.<ref name="uv_104_1996">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie Vlády SR č. 104/1996 zo dňa 6. februára 1996 k návrhu organizačného, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia budovania Jednotného automatizovaného systému právnych informácií pre štátne orgány Slovenskej republiky | číslo materiálu : 4753/1995 | url = https://www.vlada.gov.sk/uznesenia/1996/0206/uz_0104_1996.html | dátum vydania = 1996-02-13 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dielo = Portál Otvorenej vlády | jazyk = sk | dátum prístupu = 2026-07-17 }}</ref> O realizácii tohto projektu informovala širokú verejnosť redakcia časopisu Informačné technológie a knižnice (''ITlib''), vydávaného [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|Centrom vedecko-technických informácií Slovenskej republiky]].<ref name="itlib2001" /> Vzhľadom na potrebu implementácie európskych technologických štandardov a zabezpečenie budúcej kompatibility s európskymi databázami zastupoval hlavný koordinátor projektu [[Ján Hochmann]] v rokoch 1998 – 2005 Slovenskú republiku ako expert rezortu v Pracovnej skupine pre právnu informatiku (angl. *Working Party on Legal Data Processing*) [[Rada Európskej únie|Rady Európskej únie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = COMMITTEES ESTABLISHED BY THE TREATIES | url = https://lrv.rokovania.sk/data/att/96097_subor.rtf | dátum prístupu = 2026-07-13 | vydavateľ = Úrad vlády Slovenskej republiky | jazyk = sk/en}}</ref> Na začiatku roka 1998 už bol projekt JASPI prezentovaný ako kľúčový krok k prepojeniu slovenských súdov a [[digitalizácia|digitalizácii]] právnych dát.<ref name="otazka">{{Citácia periodika | autor = (se) | titul = Jediná otázka Jánovi Hochmannovi, riaditeľovi sekcie justičnej politiky MS SR | periodikum = Republika | dátum = 1998-02-23 | ročník = 6 | číslo = 44 | strany = 3 | issn = 1335-4698 | jazyk = sk}}</ref> Hlavným cieľom bolo garantovať stabilitu, integritu, dostupnosť a bezpečnosť právnych informácií v digitálnom prostredí, čo malo tvoriť základný pilier celej právnej informatizácie štátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = Ján | titul = Informačný systém JASPI – záruka právnej informatizácie v SR | periodikum = Nové slovo | dátum = 1998-07-31 | ročník = VIII | číslo = 30 | strany = 10 | vydavateľ = Perex | issn = 0323-2891 }}</ref> Odborná verejnosť v tom čase detailne analyzovala obsah a celkový význam systému JASPI pre každodennú právnu prax a celú spoločnosť.<ref name="jaspi_1998">{{Citácia periodika | priezvisko = Sedláčková | meno = Renáta | titul = Jednotný automatizovaný systém právnych informácií (JASPI), jeho obsah a význam pre právnu prax a spoločnosť | periodikum = Justičná revue | rok = 1998 | ročník = 50 | issn = 1335-6461 | jazyk = sk}}</ref> == Pozadie vzniku a ekonomický kontext == V prvej polovici 90. rokov 20. storočia prebiehal prístup k legislatívnym textom v prostredí slovenskej štátnej správy v rámci špecifického ekonomického a distribučného paradoxu. Hoci prvotné návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vznikali priamo na jednotlivých ministerstvách a ústredných orgánoch štátnej správy, po ich schválení v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]] a redakčnom spracovaní [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvom spravodlivosti SR]] (v rámci [[Zbierka zákonov Slovenskej republiky|Zbierky zákonov SR]]) štát nedisponoval mechanizmom na ich bezplatnú spätnú digitálnu distribúciu. Elektronické databázy právnych predpisov v tom čase ovládali vybrané súkromné komerčné subjekty. Tieto firmy získavali surové dáta Zbierky zákonov, technologicky ich spracovávali do podoby digitálnych databáz a následne ich predávali štátnym inštitúciám a ministerstvám za vysoké licenčné poplatky. Štátne orgány tak boli nútené spätne nakupovať informácie, ktoré samy vyprodukovali. Tento stav vyvolával nezhody medzi jednotlivými rezortmi, vrátane [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradu vlády SR]] na jednej strane a Ministerstvom spravodlivosti SR na strane druhej, pričom sa objavovali aj hrozby právnych krokov a hromadných žalôb pre netransparentné nakladanie s legislatívnymi dátami a pre neúmerné finančné zaťaženie [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] komerčnými licenciami. Práve snaha o odbúranie tejto finančnej závislosti a vytvorenie štátom garantovaného, bezplatného digitálneho zdroja práva pre potreby exekutívy bola hlavným vecným dôvodom pre prijatie [[Uznesenie vlády Slovenskej republiky|uznesenia vlády SR]] č. 527/1995.<ref name="uv_527_1995" /> == Legislatívny vývoj == Vývoj systému JASPI bol priamo podmienený potrebou modernizácie distribúcie právnych predpisov Zbierky zákonov SR a ďalších rezortných agend a registrov. Jeho vývoj a postupné nasadzovanie do prostredia slovenskej štátnej a následne celej verejnej správy sprevádzala séria celkovo 12 kľúčových strategických materiálov schválených uzneseniami Vlády SR a súvisiacich legislatívnych aktov: * '''1995 (Uznesenie vlády SR č. 527/1995)''' – Poverenie ministra spravodlivosti a vedúcej Úradu vlády SR vypracovaním návrhu realizácie automatizovaného systému právnych informácií. * '''1996 – 1999 (Uznesenia vlády SR č. 104/1996, č. 653/1996, č. 286/1998, č. 451/1998, č. 74/1999)''' – Schválenie návrhu, realizácia jednotlivých etáp, budovanie rezortnej infraštruktúry a distribúcia systému pre Ústredné orgány štátnej správy SR (ÚOŠS). V tejto fáze prebiehala distribúcia primárne formou lokálnych verzií pre [[operačný systém]] [[Microsoft Windows|MS Windows]] (riešenia ''JASPI – lokálne'' a ''file/server'') distribuovaných na CD-ROM nosičoch. V roku 1998 na podnet Úradu vlády SR a následne v marci 1999 sa v rámci projektu PHARE-98 začalo s vývojom intranetovej verzie JASPI/Web určenej pre vládnu sieť GOVNET.<ref name="justice_historia">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Vytváranie systému JASPI a jeho zavádzanie v organizáciách: Správa o plnení opatrení a postupe prác | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk082-03.htm | dátum prístupu = 2026-06-18 }}</ref> * '''2000 (Uznesenie vlády SR č. 853/2000)''' – Vláda v bode B.4 uložila povinnosť sprístupniť v sieti GOVNET moduly právnych predpisov, obchodného registra a [[judikatúra|judikatúry]]. V bode B.6 uznesenia bolo uložené pripraviť prepojenie systémov tvorby práva [[Európska únia|EÚ]] s jeho evidenciou. Úrad vlády SR v spolupráci s MS SR následne zabezpečil zvýšenie prenosovej rýchlosti siete GOVNET z pôvodných 64 kbit/s na 1 Mbit/s na účely plynulej distribúcie údajov JASPI.<ref name="justice_historia" /> * '''2001 – 2002 (Uznesenia vlády SR č. 727/2001, č. 1154/2001, č. 528/2002 a 529/2002)''' – Zabezpečenie rozvoja, úprava financovania a schválenie multilicencií pre štátnu správu. Z dôvodu limitov vtedajšej internetovej infraštruktúry prebiehala aktualizácia lokálnych verzií na mesačnej báze cez CD-ROM. Od októbra 2002 bola v sieti GOVNET sprístupnená nová verzia JASPI/Web, ktorá priniesla synonymické a pojmové vyhľadávanie v textoch.<ref name="justice_historia" /> Od marca 2002 bol v súlade s uznesením vlády SR č. 727/2001 spustený server pre sieť [[Internet]], čím sa databáza bezplatne sprístupnila širokej verejnosti na adrese ''jaspi.justice.gov.sk''. Toto opatrenie zaradila vláda medzi priority vyplývajúce z Pravidelnej správy [[Európska komisia|Európskej komisie]] o pripravenosti SR na členstvo v EÚ.<ref name="justice_historia" /> * '''Január 2003 (Uznesenie vlády SR č. 11/2003)''' – S paralelným rozvojom vládnej dátovej siete GOVNET prišlo k definitívnemu upevneniu verzie JASPI/Web pre internetovú verejnosť. Bod B.1 tohto uznesenia zaviazal ministra spravodlivosti k predkladaniu nadväzujúcich správ, čo odštartovalo integračnú fázu vstupu SR do Európskej únie.<ref name="justice_historia" /> Úrad vlády SR zabezpečil pre ministerstvo spravodlivosti v roku 2003 rozšírenie prenosovej kapacity linky z 2 Mbit/s na 8 Mbit/s, súčasne zabezpečil aj rozšírenie kapacity prenosových liniek rezortov zo 64 kbit/s na 2 Mbit/s. * '''Január 2004''' – Správa o plnení opatrení a postupe prác pri zavádzaní JASPI v štátnej správe SR (rezortné číslo materiálu UV 1413/2004-92), ktorá zosumarizovala legislatívny rámec dovtedajších „12 uznesení vlády“ a schválila implementáciu „pokročilých modulov“, vrátane súdnych rozhodnutí okresných a krajských súdov a registra znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vývoja lingvistických korpusov slovenského jazyka (pre zverejnenie na internete).<ref name="Sprava2004-00">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Správa o plnení opatrení a postupe prác pri zavádzaní JASPI v štátnej správe SR (rezortné číslo UV 1413/2004-92) | url = https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_00.pdf | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 2026-07-07 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | jazyk = sk | poznámka = Kompletný materiál je rozdelený do 6 častí PDF: [https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_00.pdf], [https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_03.pdf], [https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_01.pdf], [https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_04.pdf], [https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_02.pdf], [https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_05.pdf]. }}</ref><ref name="Sprava2004-02">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Správa o plnení opatrení a postupe prác pri zavádzaní JASPI v štátnej správe SR : Rezortný materiál UV 1413/2004-92, časť 04 | url = https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_03.pdf | dátum vydania = 2004 | dátum prístupu = 2026-07-07 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | jazyk = sk }}</ref> V zmysle bodu B.2 uznesenia vlády SR č. 137/2002 v spolupráci s ministrom kultúry a ministrom školstva zabezpečil minister spravodlivosti implementáciu výsledkov jazykovedného výskumu do JASPI na rozšírenie sémantického vyhľadávania a analýzy dokumentov. V zmysle bodu C.3 tohto uznesenia, v spolupráci s pracoviskom [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV]], vytvorili inžinieri [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]] lingvistické nástroje pre konceptuálne vyhľadávanie v systéme. Vývoj týchto lingvistických nástrojov v rámci systému JASPI prebiehal paralelne s vládnymi iniciatívami zameranými na elektronizáciu slovenského jazyka. Rozvoj sémantických modulov a vyhľadávacích algoritmov systému tak koncepčne nadviazal a reflektoval ciele štátneho projektu vybudovania Národného korpusu slovenského jazyka, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 137/2002.<ref name="uv_uznesenie_137_2002">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie vlády SR č. 137/2002 k návrhu projektu vybudovania Národného korpusu slovenského jazyka a projektu elektronizácie jazykovedného výskumu v rokoch 2002 - 2006 | url = https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/10110/1 | dátum vydania = 2002-02-13 | vydavateľ = Úrad vlády Slovenskej republiky | dielo = Portál Otvorenej vlády | jazyk = sk | dátum prístupu = 2026-07-12 }}</ref> Význam tohto technologického prepojenia v oblasti vyhľadávania a sémantickej práce s legislatívnymi textami následne potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojom hodnotiacom materiáli, kde na tieto synergie explicitne naviazalo.<ref name="ms_sprava_2004">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Materiál k materiálovému bodu d) – Vyhodnotenie zavádzania systému JASPI | url = https://justice.gov.sk/pk/2004/pk04002_03.pdf | rok = 2004 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky | jazyk = sk | dátum prístupu = 2026-07-12 }}</ref> ''Informatizácia justície'' na Slovensku zaznamenala v rokoch 1999 až 2005 masívny rozmach, kedy sa počet prepojených počítačov v sieti WAN zvýšil z pôvodných 1 300 na celkovo 6 000 staníc. Významným míľnikom tohto obdobia bolo nielen sprístupnenie Jednotného automatizovaného systému právnych informácií (JASPI) verejnosti, ale aj implementácia úplne nových modulov. Koncom roka 2005 tak bol do ostrej prevádzky úspešne nasadený elektronický Zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, elektronický súdny spis (''pre azyl'') a legislatívny tok, ktoré sa stali integrálnou súčasťou fulltextového vyhľadávania v systéme JASPI. Tento krok bol verejnosti predstavený na Kongrese [[ITAPA]] 2005 vtedajším podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti [[Daniel Lipšic|Danielom Lipšicom]].<ref name="Informatizacia justice1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lipšic | meno = Daniel | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Informatizácia justície | dielčí_celok = ITAPA 2005 | url = https://www.itapa.sk/1381-sk/informatizacia-justicie/ | vydavateľ = ITAPA | dátum vydania = 2005-11-22 | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = sk }}</ref><ref name="Informatizacia justice2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lipšic | meno = Daniel | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Informatizácia justície (Prezentácia) | konferencia = ITAPA 2005 | url = https://www.itapa.sk/data/att/876/112.e5fe67.pdf | vydavateľ = ITAPA | dátum vydania = 2005-11-22 | dátum prístupu = 2026-06-22 | formát = PDF | jazyk = sk }}</ref> == Dátové moduly == Informačný systém JASPI bol postavený na multidatabázovom koncepte so stromovou štruktúrou (angl. ''Topic Trees''). Postupne integroval kľúčové štátne databázy a registre pod jedno spoločné interoperabilné vyhľadávacie rozhranie:<ref name="itlib2003" /><ref name="justice_historia" /> === Verejne prístupné moduly === * '''Právne predpisy''' – Plné texty právnych predpisov publikovaných v [[Zbierka zákonov Slovenskej republiky|Zbierke zákonov SR]]. Historické predpisy boli dostupné od roku 1918, pričom kontinuálna a ucelená séria je zachovaná od roku 1945. Od roku 2002 začalo [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]] postupne vykonávať verifikáciu najčastejšie používaných zákonov, ktoré boli označované upozornením "Predpis je verifikovaný". Zámerom bolo pripraviť predpisy na ich právnu záväznosť v elektronickom prostredí. * '''Konsolidované znenia''' – Databáza aktualizovaných znení zákonov, vyhlášok a vládnych nariadení so zapracovanými priebežnými novelami. * '''Judikatúra Najvyššieho súdu SR''' – Súdne rozhodnutia a stanoviská publikované od roku 1961. Integrácia bola realizovaná v súlade s Plánom práce vlády SR na rok 1999 (materiál č. 1198 schválený uznesením vlády SR č. 853/2000). * '''Judikatúra Ústavného súdu SR''' – Kompletné nálezy a uznesenia od vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v roku 1993 (schválené uznesením vlády SR č. 853/2000). * '''Obchodný register SR''': Kompletné údaje a plné výpisy za všetky kraje, sprístupnené v vládnej sieti GOVNET a neskôr v lokálnej verzii JASPI (schválené uznesením vlády SR č. 853/2000). * '''Znalci, tlmočníci a prekladatelia''' – Ústredné registre osôb oprávnených vykonávať činnosť pre potreby súdov a štátnych orgánov, neskôr prepojené na systém elektronických denníkov. * '''Právo Európskej únie''' – Obojsmerné preklady textov v elektronickej forme, vzniknuté v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi [[štátna správa|štátnej správy]] SR (schválené uznesením vlády SR č. 853/2000). * '''Rozhodnutia krajských a okresných súdov''' – Verejne prístupný modul s [[Anonymizácia dát|anonymizovanými]] rozhodnutiami súdov. Agendovo nadväzoval na výstupy aplikácie „Podateľňa – registre“ vyvinutej v rámci reformného projektu [[Súdny manažment]]. Do ostrej prevádzky bol nasadený koncom roka 2005.<ref name="Informatizacia justice1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Návrh na celoplošné zavedenie systému automatizovaného prideľovania spisov | url = https://www.justice.gov.sk/pk/pk061-03.htm | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = sk}}</ref> === Špecifické, interné a testovacie moduly === * '''Interné predpisy''' – Neverejné moduly určené pre interné akty riadenia jednotlivých organizácií (využívané najmä MS SR a MV SR). * '''Literatúra''': Výberová databáza právnickej literatúry z oblasti právnej teórie a justičnej praxe. * '''Uznesenia vlády''' – Databáza vybraných vládnych dokumentov, pripravená na neskoršie prepojenie s procesom medzirezortného pripomienkového konania (MPK). (Pozn.: v krátkodobom horizonte sa uvažovalo s integráciou celej databázy uznesení vlády do jadra JASPI). * '''Azylová databáza''' – Neverejný modul prevádzkovaný v rokoch 2003 – 2005. Technicky prepojil prvostupňový orgán rozhodovania (Migračný úrad MV SR) s druhostupňovými orgánmi súdneho prieskumu (Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach). === Pokročilá medzirezortná interoperabilita v azylovej agende (2003 – 2005) === V rokoch 2003 až 2005 prebehol v rámci plnenia úloh informatizácie justície v slovenskej štátnej správe jeden z prvých projektov pokročilej medzirezortnej interoperability. Tento krok bol priamym dôsledkom plnenia úloh z vládnych uznesení (najmä uznesenia č. 1154/2001, ako aj nadväzujúcich uznesení č. 528/2002 a č. 529/2002) a celkového smerovania informatizácie slovenskej justície.<ref name="Informatizacia justice1" /> Išlo o technologické prepojenie agendy [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra SR]] (MV SR) a rezortu justície v oblasti migračnej a azylovej politiky, realizované prostredníctvom vnútornej infraštruktúry (prepojenie [[Wide Area Network|WAN]] sietí rezortov cez vládnu sieť [[GOVNET]]) a spoločného modulu pre [[Správne právo| správne súdnictvo]]. V reakcii na historicky najvyšší nárast žiadostí o [[Azyl|azyl]] na Slovensku (ktorý v roku 2004 presiahol 11-tisíc podaní) bol v systéme JASPI vyvinutý osobitný neverejný „modul pre správne súdnictvo“. Táto azylová databáza vznikla ako prioritný projekt financovaný z predvstupových fondov [[Európska únia|Európskej únie]] (Phare) v rámci technickej prípravy Slovenska na vstup do EÚ a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Riešenie zahŕňalo: * '''Procesný tok dát''' – Prvostupňový orgán (Migračný úrad MV SR) digitalizoval kompletné administratívne spisy a materiály v rôznorodých formátoch, zozbierané o žiadateľoch o azyl. Tieto dáta boli následne elektronicky integrované do dedikovaného neverejného modulu v systéme JASPI. * '''Centralizáciu na súdoch''' – K takto vytvorenému elektronickému spisu získali okamžitý elektronický prístup výhradne tri zákonom určené krajské súdy so špecializovanými správnymi kolégiami – Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach. Tieto súdy fungovali ako druhostupňové (preskúmavacie) orgány. * '''Prínos riešenia''' – Modul patril k prvým reálnym implementáciám hybridného elektronického súdneho spisu v SR. Odstránením potreby fyzického zasielania rozsiahlej papierovej dokumentácie poštou sa zásadne eliminovali procesné prestoje. Dokumenty boli prístupné pre všetky kompetentné strany procesu prakticky okamžite, vďaka čomu dokázali súdy dodržiavať prísne zákonné lehoty azylového procesu po vstupe SR do Európskej únie. Základom pre technické prepojenie Migračného úradu MV SR a vybraných krajských súdov bol národný projekt Phare, ktorého parametre sú zaevidované v európskych archívoch: # '''Referencia a identifikácia projektu''' – Národný projekt niesol oficiálny názov „Zefektívnenie súdneho preskúmavania rozhodnutí v azylovom konaní“ (v dokumentoch Európskej komisie uvádzaný pod registračným číslom a názvom ''SK2002/000-610.03.02 Strengthening the Judicial Review in Asylum Procedures''). # '''Rozpočet projektu''' – Celkový navrhovaný finančný rámec pre túto oblasť modernizácie súdnych spisov, judikatúry a migračných systémov v rámci balíka ''Justice and Home Affairs'' predstavoval alokáciu vo výške 715 000 EUR, pričom hlavný podiel tvoril grant EÚ (Phare) doplnený o povinné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu SR. # '''Časová realizácia''' – Projektové aktivity, obstarávanie technickej infraštruktúry a samotný vývoj a nasadenie neverejného modulu do ostrej prevádzky prebehli v predvstupovom období od júla 2003 do konca roku 2005 (v nadväznosti na podpis Finančného memoranda a prechodné obdobie ''Transition Facility''). # '''Legislatívny rámec (Zákon o azyle)''' – Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle sformuloval zavedením súdneho prieskumu rozhodnutí v azylových veciach legislatívny rámec pre vznik tohto systému.<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = zákon | číslo = 480/2002 | názov = o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov | poznámka = V pôvodnom § 21 ods. 6 určil príslušnosť všeobecne pre „krajský súd“. Dôvodová správa k zákonu však explicitne špecifikovala, že kvôli organizačnej štruktúre azylových zariadení zakladá príslušnosť Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Košiciach. Textovo tieto tri súdy v zákone figurujú iba v Čl. II bode 1 (položka 19 sadzobníka súdnych poplatkov), ktorý upravoval oslobodenie od poplatkov za azylové žaloby na týchto konkrétnych súdoch. }}</ref> == Vývoj a architektúra systému == Z hľadiska hospodárenia štátu a rozvoja domácich technológií bolo pre systém JASPI špecifické, že bol navrhnutý a kompletne vyvinutý na nekomerčnej báze s využitím interných kapacít Ministerstva spravodlivosti SR. Na jeho vývoji a prevádzke sa priamo nepodieľali externí komerční IT dodávatelia.<ref name="itlib2001" /> Architektúru systému vytvoril inžiniersky tím, ktorého kľúčoví členovia predtým profesijne kooperovali pri vývoji výpočtovej techniky, meracích zariadení a [[bioinformatika|bioinformatických]] programov na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], (ktorý vznikol z priamo riadených pracovísk bývalého Centra fyziologických vied SAV, dnes je súčasťou Centra biovied SAV, v. v. i.).<ref name="umfg_historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História | url = https://umfg.sav.sk/o-nas/historia/ | vydavateľ = ÚMFG CBv SAV | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zahradník | meno = Ivan | kapitola = Biofyzika vo všeobecnej fyziológii na SAV v Bratislave | titul = Rozvoj biofyziky na Slovensku (1923 – 2023) | editori = Alžbeta Marček Chorvátová, Mária Klacsová, Ivan Zahradník | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2023 | strany = 52 – 65 | isbn = 978-80-223-5739-5 | url = https://skbs.sk/wp-content/uploads/2024/02/FAF_biofyzika_slovensko_1923-2023.pdf }}</ref> <ref name="sav_lps87">{{Citácia periodika | autor = HOCHMANN, J. – KARHÁNEK, M. | titul = Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1987 | ročník = 36 | strany = 533 | issn = 0369-9463 | vydavateľ = Centre of Physiological Science, Slovak Academy of Sciences | jazyk = en}}</ref><ref name="bll_multimap90">{{Citácia periodika | autor = BANKO, J. – ''HOCHMANN, J.'' – ZACHAR, A. – ''PRACHAR, K.'' – LACOVÁ, K. | titul = Konštrukcia izopotenciálových máp zariadením Multimap | periodikum = Bratislavské lekárske listy | rok = 1990 | ročník = 91 | číslo = 5 | strany = 413 | issn = 0006-9248}}</ref> Celý projekt realizovalo Ministerstvo spravodlivosti SR pod vedením [[Ján Hochmann|Jána Hochmanna]], ktorý z pozície vedúceho IT pracovníka na Sekcii justičnej informatiky a štatistiky MS SR technicky navrhol celkovú koncepciu JASPI, obhájil realizáciu systému na vládnej úrovni a riadil jeho celkovú integráciu a prevádzku.<ref name="itlib2001" /><ref name="justicny_IS" /><ref name="otazka" /> Na vývoji jadra internetovej verzie systému (JASPI/Web), algoritmizácii sémantických a krížových vyhľadávacích modulov, indexovaní dát a naprogramovaní používateľského rozhrania s ním v úzkom autorskom tíme priamo spolupracovali analytickí programátori [[Miloslav Karhánek]] a [[Karol Prachár]]. Na vytváraní údajovej základne sa podieľal kolektív pracovníkov oddelenia právnych informačných systémov sekcie justičnej informatiky a štatistiky. Výsledkom tejto vnútrorezortnej spolupráce a spolupráce s rakúskymi expertmi na právnu informatiku, bolo vytvorenie robustného sémantického vyhľadávacieho prostredia, ktoré dokázalo v ranom období rozvoja slovenského [[internet|internetu]] efektívne spracovávať masívne objemy vtedajšej legislatívy a [[judikatúra|judikatúry]]. V júli 1999 prebehol v rámci predvstupového programu ''PHARE'' prvotný [[audit]] k procesu vytvárania a implementácie projektu JASPI v Slovenskej republike. Nadväzujúce konzultácie prebehli na pôde Úradu spolkového kancelára Rakúskej republiky vo [[Viedeň|Viedni]] v auguste 1999. Tento prvotný audit systému JASPI podľa publikovaných informácií<ref name="itlib2001" /> priniesol prvé zhodnotenie technického stavu, avšak podľa neskorších vládnych dokumentov proces prebiehal v etapách a bol oficiálne zavŕšený až 14. novembra 2001. == Technologická architektúra a vyhľadávanie == Vtedajšie dominantné [[Relačná databáza|relačné databázové platformy]] ([[Oracle (databázový systém)|Oracle]], Informix či Sybase) boli optimalizované primárne na prácu s tabuľkami, číselníkmi a štruktúrovanými dátami. Vlastné riešenia pre plnotextové (full-text) vyhľadávanie sa v nich začali objavovať až koncom 90. rokov, pričom bežné vyhľadávače v tom čase nedisponovali pokročilou sémantickou funkcionalitou a konceptuálnym vyhľadávaním, aké, napr. spoločnosť [[Google]] plošne aplikovala približne o pätnásť rokov neskôr po spustení technológie [[Knowledge management|Knowledge Graph]].<ref name="wordlift_kg">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Google launches the Knowledge Graph - 2012 | url = https://wordlift.io/blog/en/entity/google-launches-knowledge-graph-2012/ | jazyk = en | vydavateľ = WordLift Blog }}</ref><ref name="sel_kg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sullivan | meno = Danny | titul = Google Launches Knowledge Graph To Provide Answers, Not Just Links | url = https://searchengineland.com/google-launches-knowledge-graph-121585 | jazyk = en | dátum = 2012-05-16 | vydavateľ = Search Engine Land }}</ref> === Technologické zdôvodnenie voľby vyhľadávacieho jadra [[Topic (softvér)|Topic]] === Pri zrode systému JASPI v rokoch 1996 a 1997 stálo kľúčové rozhodnutie o výbere dodávateľa vyhľadávacieho jadra a systému na správu dokumentov. Napriek silnému postaveniu spoločnosti Oracle na trhu relačných databáz, ktorá bola jedným z hlavných uchádzačov na dodanie technologickej platformy, bol pre potreby Ministerstva spravodlivosti SR vybraný špecializovaný systém ''Topic od spoločnosti Verity, Inc.'' Toto rozhodnutie bolo podložené zásadnými koncepčnými a technologickými rozdielmi medzi oboma produktmi v danom čase:<ref name="grossman_ir">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grossman | meno = David A. | autor2 = Frieder, Ophir | titul = Information Retrieval: Algorithms and Heuristics | url = https://ptabdata.blob.core.windows.net/files/2020/IPR2020-00755/v9_Google%20Exhibit%201010%20-%20Grossman%20-%20Information%20Retrieval%20Algorithms%20and%20Heuristics.pdf | jazyk = en | rok = 1998 | vydavateľ = Springer }}</ref> * '''Paradigma spracovania dát (Information Retrieval vs. RDBMS)''' – Vtedajšia vlajková loď Oracle (verzie Oracle 7.3 a nastupujúci Oracle 8) bola navrhnutá primárne na správu štruktúrovaných dát v tabuľkách. Textové vyhľadávanie bolo obmedzené na základné syntaktické dopyty typu <code>LIKE</code> a prvotný textový modul Oracle ConText (uvedený v roku 1997) bol v ranom štádiu vývoja.<ref name="nloug_oracle_text">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction to Oracle Text | url = https://nloug.nl/wp-content/uploads/2020/05/Introduction-to-Oracle-Text-v1.6.pdf | jazyk = en | rok = 2020 | vydavateľ = NLOUG }}</ref> Naproti tomu Topic od Verity, Inc. bol vyhľadávací engine vyvinutý cielene pre neštruktúrované textové dokumenty a [[súborový systém|súborové systémy]] bez ohľadu na ich formát, čo bolo pre integráciu legislatívnych textov, judikatúry a justičných registrov kľúčové. * '''Znalostná databáza a koncept „Topic Trees“''' – Unikátnou vlastnosťou systému [[Topic (softvér)|Topic]] bola technológia tematických stromov (''Topic Trees'') na báze [[Fuzzy logika|fuzzy logiky]] a prvkov [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]], ktorá fungovala ako lingvistická znalostná databáza ([[Ontológia|ontológia]]).<ref name="sybase_verity">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Combining Topics into a Knowledge Base | url = https://infocenter-archive.sybase.com/help/topic/com.sybase.dc36521_1250/html/verity/verity151.htm | jazyk = en | vydavateľ = Sybase / Verity Documentation }}</ref> Umožňovala expertným analytikom zadefinovať hierarchické logické pravidlá a väzby medzi pojmami (napr. prepojenie výrazov „odcudzenie“, „vlámanie“ a „lúpež“ pod nadradený koncept „trestný čin proti majetku“). Používateľ JASPI tak dokázal sémanticky vyhľadať dokumenty na základe právneho konceptu bez toho, aby sa hľadané kľúčové slovo v texte explicitne nachádzalo. * '''Pokročilé váženie relevancie a operátory''' – Kým tradičné databázy vracali výsledky podľa fyzického poradia uloženia, engine Topic disponoval v druhej polovici 90. rokov pokročilým matematickým modelom na [[Topic (softvér)#Vyhľadávacie operátory a výpočet relevancie|výpočet relevancie]] výsledkov. Výpočet prebiehal na základe hustoty slov, blízkosti hľadaných výrazov (proximity operátory) a sily pravidiel definovaných v znalostnej databáze. * '''Globálny priemyselný štandard''' – V druhej polovici 90. rokov bol [[Topic (softvér)|Topic]] od Verity, Inc. dominantným riešením pre firemné vyhľadávanie a správu znalostí (Enterprise Search), ktoré do svojich serverových a sieťových riešení integrovali technologickí lídri ako [[Netscape Navigator]] či Wells Fargo.<ref name="fundinguniverse_verity">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History of Verity Inc. | url = https://www.fundinguniverse.com/company-histories/verity-inc-history/ | jazyk = en | vydavateľ = FundingUniverse }}</ref> Voľba produktu [[Topic (softvér)|Topic]] od Verity, Inc. v období rokov 1996 – 1997 ochránila projekt JASPI pred technologickým kompromisom a poskytla slovenskej justícii plnohodnotný nástroj na sémantickú prácu s právnym poriadkom SR prostredníctvom vtedajších pokročilých metód expertných vedomostných systémov a neskorších systémov [[Topic (softvér)#Prínos k rozvoju umelej inteligencie a sémantického vyhľadávania|umelej inteligencie]],<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Haugeland | meno = John | autor-odkaz = John Haugeland | titul = Artificial Intelligence: The Very Idea | rok = 1985 | vydavateľ = MIT Press | miesto = Cambridge, Mass. | isbn = 978-0-262-58095-3 | strany = 112 | url = https://books.google.com/books/about/Artificial_Intelligence.html?id=zLFSPdIuqKsC | jazyk = en}}</ref> vrátane (Symbolic AI označovanej ako „GOFAI“) pre analýzu textu.<ref name="GOFAI">{{Citácia knihy | priezvisko = Boden | meno = Margaret A. | kapitola = GOFAI | titul = The Cambridge Handbook of Artificial Intelligence | editor-priezvisko = Frankish | editor-meno = Keith | editor-priezvisko2 = Ramsey | editor-meno2 = William M. | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-521-87142-6 | url = https://www.cambridge.org/core/books/cambridge-handbook-of-artificial-intelligence/gofai/FCF7D6DD921658FE8AE9F2A2B0FECBDD | jazyk = en}}</ref> === Architektúra a funkčné vrstvy === V čase svojho masového nasadenia po roku 2000 disponoval systém JASPI na vtedajšiu dobu pokročilou architektúrou vyhľadávania koncipovanou na báze technológie Topic od spoločnosti Verity s prvkami [[Fuzzy logika|fuzzy logiky]] a konceptuálneho vyhľadávania, ktorá v slovenskom prostredí prekonávala vtedajšie bežné full-textové vyhľadávače.<ref name="itlib2001" /> Z inžinierskeho hľadiska bol JASPI navrhnutý ako expertný „dvojmotorový“ systém s viacúrovňovým a reverzným indexovaním. Kombinoval výhody vyhľadávania dokumentov pomocou definovaných polí v profiloch modulov databázového stromu, špeciálnych funkcií v zónach dokumentu, štruktúrovaných textov a špecializovaného full-textového databázového manažmentu (FTDBMS) v neštruktúrovanom texte.<ref name="itlib2001" /> Pre potreby spracovania masívnych neštruktúrovaných právnych textov preto Ministerstvo spravodlivosti SR zvolilo dedikovanú architektúru rozdelenú do štyroch funkčných vrstiev: * '''Vrstva polí''' – Tzv. profil dokumentu – zabezpečovala integritu dát, správu číselníkov, ID identifikátorov, väzieb a administratívnu správu (profily zákonov, judikatúry, súdnych znalcov a registrov). * '''Vrstva zón''' – Vyznačenie oblastí pomocou operátora <code>zone</code> – zaisťovala prepojenie na znalostné databázy a tematické okruhy. * '''Vrstva označených častí textov:''' Zvolené [[HTML]] tagy – sledovala vnútornú integritu a hierarchiu právneho textu (články, paragrafy, odseky, písmená, vety až po jednotlivé slová). * '''Full-textové jadro''' – Pre vyhľadávanie v samotných textoch dokumentov naprieč všetkými vrstvami bolo nasadené jadro technológie [[Topic (softvér)|Topic]]. == Technológia spracovania textu == Z hľadiska architektúry spracovania textu bol systém JASPI postavený na databázovej platforme Verity Topic.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Detail materiálu: Návrh riešenia nákupu licencií pre JASPI (Číslo materiálu: UV-2504/2002) | autor = Ministerstvo spravodlivosti SR | rok = 2002 | url = https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/847/1 | dátum prístupu = 2026-07-11 | vydavateľ = Úrad vlády Slovenskej republiky | jazyk = sk}}</ref> Táto technológia vo svojej dobe predstavovala pokročilý nástroj na vyhľadávanie informácií založený na expertnej znalostnej báze (angl. *Knowledge-Based Information Retrieval*).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tong | meno = Richard M. | spoluautori = ASKMAN, V. N. – CUNNINGHAM, J. F. – TOLLANDER, C. J. | titul = RUBRIC: an environment for full text information retrieval | zborník = Proceedings of the 8th annual international ACM SIGIR conference on Research and development in information retrieval | vydavateľ = Association for Computing Machinery | miesto = New York | rok = 1985 | strany = 243–251 | url = https://dl.acm.org/doi/abs/10.1145/253495.253531 | doi = 10.1145/253495.253531 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Chung | meno = Christina Yip | spoluautori = LIEU, R. – LIU, J. – LUK, A. – MAO, J. – RAGHAVAN, P. | titul = Thematic mapping - from unstructured documents to taxonomies | zborník = Proceedings of the eleventh international conference on Information and knowledge management (CIKM '02) | vydavateľ = Association for Computing Machinery | miesto = New York | rok = 2002 | strany = 608–610 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1145/584792.584892 | doi = 10.1145/584792.584892 | jazyk = en}}</ref> Systém pracoval s technológiou tematických stromov (''Topic Trees'') na báze [[Fuzzy logika|fuzzy logiky]], kde mohol právny analytik v systéme vydefinovať vedomostnú schému ([[Ontológia|ontológiu]]). Na vyhľadávanie systém používal špeciálny dopytovací jazyk VQL (''Verity Query Language''). Namiesto voľného textu sa dopytovali definované sémantické pojmy a hierarchické vzťahy s rôznou váhou relevancie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PeopleSoft Enterprise | titul = PeopleBook: Verity Language Application Programmers Guide | vydavateľ = Oracle | rok = 2006 | url = https://docs.oracle.com/cd/E05317_01/psft/acrobat/dm0708.pdf | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-07-13}}</ref> V prostredí JASPI inžinieri ministerstva tento aparát integrovali so slovenským [[Morfológia frazeológie|morfologicko]]-[[Synonymum|synonymickým]] a [[Pojmotvorba|pojmologickým]] slovníkom, čo používateľom umožňovalo sémantické vyhľadávanie na základe reálneho právneho významu slov, nie iba na základe exaktnej znakovej zhody.<ref name="Sprava2004-02" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministerstvo spravodlifosti SR | titul = Informatizácia justície: JASPI (Prezentácia Daniel Lipšic) | konferencia = ITAPA 2005 | url = https://www.itapa.sk/1381-sk/informatizacia-justicie/ | externý_odkaz_na_pdf = https://itapa.sk | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = sk}}</ref> === Vplyv na sémantickú interoperabilitu === V odborných kruhoch slovenskej akademickej a knihovníckej komunity sa riešenia aplikované v systéme JASPI uvádzajú ako skorý a významný príklad praktického dosahovania [[Interoperabilita|sémantickej interoperability]] v prostredí slovenskej verejnej správy.<ref name="hochman2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = Ján | titul = Interoperabilita informačných systémov v Slovenskej republike | periodikum = ITlib: Informačné technológie a knižnice | rok = 2007 | číslo = 1 | url = https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek1406/ | issn = 1336-0779 | dátum prístupu = 2026-07-11 | jazyk = sk}}</ref> Koncepcia interoperability bola neskôr širšie rozpracovaná v strategickom materiáli predloženom do medzirezortného pripomienkového konania – „Národný rámec interoperability ISVS“ (materiál MDPT SR, 2006). Praktickú reflexiu, kritické vyhodnotenie a pripravenosť pamäťových inštitúcií na implementáciu tohto rámca zachytáva odborná anketa publikovaná v časopise ''[[ITlib]]'' (1/2007). V nej kľúčoví aktéri, vrátane koordinátora za rezort kultúry [[Ladislav Šimko|Ladislava Šimka]], priamo špecifikovali dopady vládneho materiálu a nadväzujúceho Výnosu MDPT SR č. 1706/M-2006 na sémantickú a organizačnú interoperabilitu v sektore kultúrneho dedičstva.<ref name="anketa2007">{{Citácia periodika | titul = Anketa: Národný rámec interoperability | periodikum = ITlib: Informačné technológie a knižnice | rok = 2007 | číslo = 1 | url = https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek1419/ | issn = 1336-0779 | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = sk}}</ref> Schopnosť systému zachovať presný a jednoznačný význam informácií pri prepojení legislatívnych a judikatúrnych textov znamenala prechod od izolovaných databáz k prepojeným znalostným systémom. <ref name="semanticWeb">{{Citácia periodika | priezvisko = Berners-Lee | meno = Tim | priezvisko2 = Hendler | meno2 = James | priezvisko3 = Lassila | meno3 = Ora | titul = The Semantic Web: A New Form of Web Content That is Meaningful to Computers Will Unleash a Revolution of New Possibilities | periodikum = Scientific American | rok = 2001 | mesiac = máj | ročník = 284 | číslo = 5 | strany = 34–43 | url = https://www.scientificamerican.com/article/the-semantic-web/ | doi = 10.1038/scientificamerican0501-34 | prístup = predplatné | dátum prístupu = 2026-07-11 | jazyk = en}}</ref> Praktické nasadenie a funkčnosť tohto sémantického vyhľadávania v prostredí slovenských verejných inštitúcií a knižníc prispeli, nielen k výrazným úsporám štátnych prostriedkov na nákup komerčného softvéru a jeho priebežnú aktualizáciu, ale predovšetkým k šíreniu [[Povedomie|právneho povedomia]] širokej verejnosti.<ref name="fecskeova2001">{{Citácia periodika | priezvisko = Fecskeová | meno = Martina | titul = Automatizácia knižnično-informačných procesov v podmienkach Oravskej knižnice v Dolnom Kubíne | periodikum = ITlib: Informačné technológie a knižnice | rok = 2001 | číslo = 2 | url = https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek2038/ | issn = 1336-0779 | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = sk}}</ref> Na dôležitosť sémantickej integrácie, kompatibility dát a na potrebu vytvárania jednotných národných tezaurov v neskoršom období kontinuálne nadväzovali poprední slovenskí teoretici [[informačná veda|informačnej vedy]], napríklad [[Dušan Katuščák]].<ref name="katuscak2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Katuščák | meno = Dušan | titul = Mentálna a sémantická interoperabilita v knihovníctve a knižnično-informačnom systéme | periodikum = ITlib: Informačné technológie a knižnice | rok = 2007 | číslo = 1 | url = https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek1408/ | issn = 1336-0779 | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = sk}}</ref> Tieto kroky položili základy pre neskorší vývoj moderných e-Government služieb a definovanie oficiálnych štátnych štandardov pre sémantickú vrstvu na Slovensku – Rámec sémantickej interoperability (angl. *Slovak Semantic Interoperability Framework* – SSIF)<ref name="sunderlikova2025">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šunderlíková | meno = Viktória | titul = Otvorené údaje a interoperabilita | url = https://inspirujmese.eu/2025/prezentace/25_Sunderlikova_Interoperabilita_Inspirujmese.pdf | dátum = 2025-10 | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = sk}}</ref> a Centrálny model údajov (CMU).<ref name="metais_standards">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR | titul = Štandardy pre sémantickú interoperabilitu (MetaIS) | url = https://metais.slovensko.sk/wiki/wiki/std4isvs/view/STD4ISVS/S%C3%A9mantick%C3%A1%20interoperabilita/ | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = sk}}</ref> == Sieťová topológia, replikácia a bezpečnosť == Sieťová infraštruktúra systému JASPI bola navrhnutá ako hybridný systém spájajúci lokálnu autonómiu koncových uzlov s centrálnou synchronizáciou. V počiatočných fázach bola [[Topológia|topológia]] distribuovaná, pričom lokálne počítačové stanice a [[Miestna sieť (LAN)|LAN]] siete úradov fungovali nezávisle na báze lokálnych databáz aktualizovaných prostredníctvom [[CD-ROM]] nosičov.<ref name="justice_historia" /> S rozvojom vládnej dátovej siete GOVNET a prechodom na internetovú platformu bol implementovaný model asynchrónnej [[replikácia dát|replikácie dát]]. Z hľadiska architektúry bola infraštruktúra navrhnutá s vysokou mierou odolnosti voči výpadkom (angl. *Fault Tolerance*) na princípe distribuovanej sústavy označovanej ako „8 + 1“: * '''Regionálne uzly (8)''' – Na každom z ôsmich krajských súdov bol umiestnený regionálny server, ktorý pokrýval dátový dopyt a operácie všetkých prislúchajúcich okresných súdov v danom kraji. V roku 2000 táto štruktúra obsluhovala celkovo 8 krajských a 55 okresných súdov Slovenskej republiky. * '''Centrálny uzol (1)''' – Všetkých osem krajských serverov bolo prepojených na centrálny databázový server na Ministerstve spravodlivosti SR, ktorý slúžil ako master-databáza. * '''Nočná replikácia''' – Prepojená sústava vykonávala synchronizáciu dát automaticky v nočných hodinách formou dávkových replikácií (distribúcia balíkov zmien z centra na regionálne slaves), čím sa predchádzalo dennému preťaženiu komunikačných liniek. V prípade lokálneho výpadku krajského servera boli dopyty automaticky presmerované na záložné repliky. Zvolená architektúra umožňovala dynamické vyrovnávanie záťaže serverov (angl. *Dynamic Load Balancing*). === Rozdelenie prevádzkových okruhov === Z dôvodu optimalizácie výkonu a zaistenia [[Kybernetická bezpečnosť|informačnej bezpečnosti]] bola prevádzka striktne rozdelená na dva nezávislé hardvérové okruhy:<ref name="justice_historia" /> * '''Okruh pre štátnu správu (GOVNET)''' – Vyhradený databázový server pracujúci na subdoméne ''jaspiw2.justice.gov.sk'' bol určený pre potreby orgánov [[štátna správa|štátnej správy]], súdov a [[Prokuratúra|prokuratúry]]. Komunikácia prebiehala v uzavretej vládnej sieti GOVNET, pričom používatelia mali prístup k interným a neverejným modulom databáz (napr. interné predpisy či plné znenia rozsudkov).<ref name="justice_historia" /> * '''Okruh pre verejnosť (INTERNET)''' – Fyzicky oddelený server prevádzkovaný na doméne ''jaspi.justice.gov.sk'' zabezpečoval bezplatný prístup verejnosti k verejným dátam priamo cez sieť [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jednotný automatizovaný systém právnych informácií (JASPI) | url = http://jaspi.justice.gov.sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20090106143413/http://jaspi.justice.gov.sk/ | dátum archívu = 2015-03-15 | stav url = dead | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = sk | dátum archivácie = 2009-01-06 }}</ref> V neskoršej fáze bol v zmysle koncepcie vládnej siete prístup presmerovaný cez bezpečnostné rozhranie siete GOVNET do siete internet, čo zabezpečovalo dodatočnú vrstvu ochrany centrálneho servera pred vonkajšími [[Kybernetická bezpečnosť|kybernetickými hrozbami]]. === Anonymizácia a bezpečnosť dát === Proces [[anonymizácia dát|anonymizácie]] súdnych rozhodnutí prebiehal ako dvojfázový. V prvej fáze na okresných a krajských súdoch justiční asistenti zapisovali rozsudky v plnom znení pre potreby interných súdnych spisov. Samotné očisťovanie od osobných údajov prebiehalo lokálne na súdoch a následne centralizovane na serveroch Ministerstva spravodlivosti SR po nočnom prenose dát. Nad textami bol spustený centralizovaný anonymizačný filter, ktorý automaticky nahrádzal rodné čísla, mená a adresy anonymizačnými znakmi, pričom výstupné moduly boli chránené [[Šifrovanie disku|šifrovaním]] znemožňujúcim spätnú dešifráciu dát z verejnej zóny. Prístup k editorom a správcovským modulom podliehal prísnej Prístup k editorom a správcovským modulom podliehal prísnej [[autentifikácia|autentifikácii]]. V neskorších fázach rozvoja bol systém v rámci širšieho konceptu modernizácie ''e-Justice'' prepojený na novobudovanú celorezortnú bezpečnostnú infraštruktúru [[Identity and Access Management|IAM]] (''Identity and Access Management'') a jednotnú [[Public Key Infrastructure|PKI]] infraštruktúru pre správu a vydávanie kvalifikovaných mandátnych a komerčných [[Certifikát|certifikátov]] pre správu a vydávanie kvalifikovaných mandátnych a komerčných certifikátov pre zamestnancov justície a sudcov, realizovanú prostredníctvom národného projektu IS BAI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Projekt budovania aplikačnej architektúry a bezpečnostnej infraštruktúry rezortu Ministerstva spravodlivosti SR (IS BAI) | url = https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/nase-projekty/europske-strukturalne-a-investicne-fondy/projekt-budovania-aplikacnej-architektury-a-bezpecnostnej-infrastruktury-rezortu-ministerstva-spravodlivosti-sr/ | dátum prístupu = 2026-06-18 | jazyk = sk}}</ref> == Medzinárodný audit a úloha v integračnom procese do EÚ == V rámci programov PHARE 1998 (Twinning Podprojekt SR98/IB/JH/05-09/''Legal Information System'') sa v júli 1999 uskutočnil na pôde Ministerstva spravodlivosti SR prvé rozhovory k medzinárodnému audit procesu vytvárania a implementácie projektu JASPI v Slovenskej republike. Nadväzujúce konzultácie prebehli na pôde Úradu spolkového kancelára Rakúskej republiky vo Viedni v auguste 1999. Tento prvotný audit systému JASPI podľa publikovaných informácií<ref name="itlib2001" /> priniesol prvé pozitívne zhodnotenie technologického a technického stavu, avšak podľa neskorších vládnych dokumentov proces auditu prebiehal v etapách a bol oficiálne zavŕšený až v roku 2001. V novembri 2001 bol v rámci európskeho predvstupového projektu PHARE vykonaný ''komplexný medzinárodný audit'' systému. Hodnotiacu správu s názvom „Slovenský systém právnych informácií JASPI“ vypracovali zahraniční a domáci experti z oblasti právnej informatiky [[Friedrich Lachmayer]], [[Thomas Menzel]] a [[Peter Gartus]].<ref name="justice_historia" /> Audítori ohodnotili kvalitu systému po technologickej a používateľskej stránke pozitívne a konštatovali, že zodpovedá najmodernejším štandardom používaným v krajinách Európskej únie. Audit explicitne vyzdvihol architektúru vzájomného dynamického prelinkovania heterogénnych dát (prepojenie právnych predpisov s [[judikatúra|judikatúrou]] [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyššieho súdu SR]], [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu SR]], súdnymi rozhodnutiami všeobecných súdov, [[Obchodný register|obchodným registrom]] a právnickou literatúrou). Správa konštatovala, že takýto rozsah a miera integrácie v jednom rozhraní neboli v tom čase zaznamenané v žiadnom obdobnom informačnom systéme v Európe. Zároveň však audítori poukázali na vtedajšie nedostatky spracovávania informácií v priebehu edičnej fázy sekciou Edičných činností ministerstva, kedy sa schválené zákony museli po zverejnení v [[Zbierka zákonov Slovenskej republiky|Zbierke zákonov]] do systému JASPI upravovať a novelizovať manuálne, čo iniciovalo neskoršie požiadavky na legislatívne prepojenie celého životného cyklu tvorby práva v Slovenskej republike. === Prístupový proces do EÚ === V období okolo roku 2000 prechádzalo Slovensko intenzívnou fázou [[Aproximácia|aproximácie]] práva v rámci prístupového procesu do [[Európska únia|Európskej únie]]. Podmienkou vstupu bolo zosúladenie veľkého objemu národnej legislatívy s európskym právom (''[[acquis communautaire]]''). Systém JASPI slúžil v rámci predvstupových rokovaní ako hlavný nástroj na preukázanie pripravenosti SR v oblasti harmonizácie domáceho právneho poriadku. Informačný systém umožnil transparentnú evidenciu a rýchle vyhľadávanie legislatívnych zmien, čo bolo jednou zo základných podmienok kladených zo strany [[Európska komisia|Európskej komisie]] na modernizáciu verejnej správy a [[súdnictvo|justície]]. Význam systému podčiarkuje aj fakt, že sprístupnenie databázy systému JASPI pre verejnosť od februára 2002 zaradila [[Vláda Slovenskej republiky|Vláda SR]] medzi svoje prioritné úlohy vyplývajúce z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v EÚ. Uznesenie vlády SR č. 1154 z 12. decembra 2001 (úloha B.137) explicitne nariadilo bezplatné sprístupnenie kompletných databáz JASPI pre širokú verejnosť prostredníctvom siete Internet, čo sa stalo kľúčovým míľnikom v oblasti transparentnosti, informatizácie a slobodného prístupu k právu na Slovensku.<ref name="justice_historia" /> == Technologické vlastnosti a e-Government riešenia == V období rozvoja a nasadzovania systému JASPI (roky 1998 – 2005) boli do jeho architektúry postupne integrované riešenia zamerané na interoperabilitu a pokročilé spracovanie právnych informácií. Medzi hlavné technologické a funkčné prvky patrili: * '''Multidatabázová koncepcia a prelinkovanie''' – Systém bol navrhnutý ako integrovaný celok prepájajúci viacero registrov pomocou [[Hypertext|hypertextových]] väzieb. Umožňoval krížové prepojenie legislatívy, judikatúry a základných registrov rezortu justície pre potreby štátnej správy, súdnictva a verejnosti. Tým sa zabezpečovalo zdieľanie informácií medzi registrami bez potreby budovania dodatočných integračných rozhraní.<ref name="itlib2003" /> * '''Modifikovateľnosť vyhľadávacích formulárov''' – Klientska a sieťová verzia (architektúra [[Klient-server|klient/server]]) fungovali ako expertný systém s variabilnou metodikou vyhľadávania. Používateľské rozhranie umožňovalo nastavenie náročnosti od základného po pokročilé databázové vyhľadávanie. Kombinácie zadávacích polí a logických operátorov si používatelia mohli ukladať ako vlastné vyhľadávacie profily (tzv. „Témy“ – vyhľadávanie informácií smerované na určitú oblasť záujmu) do zoznamu pre ďalšie tematické vyhľadávanie. Systém podporoval aj vytváranie lokálnych poznámok k dokumentom, viacúrovňové triedenie a export textov.<ref name="fecskeova2001" /> * '''Prvky konceptuálneho vyhľadávania''' – Využitie technológie tematických stromov (''Topic Trees'') na báze [[Fuzzy logika|fuzzy logiky]] umožňovalo v systéme vydefinovať komplexnú vedomostnú schému ([[Ontológia|ontológiu]]). Viacjazyčné vyhľadávanie prostredníctvom výrazov v poliach, zónach a textoch dokumentov s aplikáciou logických, pojmových, relačných a vzdialenostných operátorov prepojených na tezaury ponúkalo pokročilé možnosti sémantickej analýzy. Prístup využíval princípy viacúrovňového a spätného indexovania pre rýchle vyhľadávanie dát, čo bolo blízke neskoršiemu konceptu prepojených dát ([[Sémantický web|''Semantic Web'']]).<ref name="semanticWeb" /><ref name="GOFAI" /><ref name="hochman2007" /> * '''Gramatická flexia a synonymický modul''' – Prepojenie full-textového jadra Topic so synonymickým modulom slovenského jazyka predstavovalo jedno z prvých nasadení tohto druhu v slovenskej štátnej správe. Modul vytvorený na základe spolupráce s pracoviskom Slovenského národného korpusu [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV]] analyzoval gramatickú flexiu slovenčiny (skloňovanie, časovanie) a kontextuálne synonymické väzby (napr. zadanie pojmu „automobil“ vyhľadalo aj legislatívne termíny ako „motorové vozidlo“ či „dopravný prostriedok“).<ref name="itlib2001" /><ref name="uv_uznesenie_137_2002" /><ref name="ms_sprava_2004" /> * '''Elektronické overovanie platnosti údajov''' – Na základe novej legislatívy sa register znalcov, tlmočníkov a prekladateľov začal viesť v elektronickej forme priamo v systéme JASPI. Orgány verejnej moci (súdy, (súdy, [[Policajný zbor]]) overovali aktívny status týchto osôb cez rozhranie systému, pričom publikáciou v JASPI nadobúdali zápisy oficiálnu platnosť.<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = zákon | číslo = 382/2004 | názov = o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov}}</ref><ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = vyhláška | číslo = 490/2004 | názov = Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch}}</ref> * '''Automatizovaná anonymizácia rozsudkov''' – S nasadením reformného projektu Súdny manažment a zavedením aplikácie „Podateľňa – registre“ na súdoch bol spustený modul „Súdne rozhodnutia“. Pomocou replikácií sa dáta z krajských a okresných súdov prenášali na centrálny server [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | titul = Návrh na celoplošné zavedenie systému automatizovaného prideľovania spisov (Súdny manažment) | url = https://justice.gov.sk | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = sk}}</ref> Súčasťou procesu bol algoritmus na automatizované vyhľadávanie a [[anonymizácia dát|anonymizáciu]] osobných údajov (nahrádzanie rodných čísel, mien a adries) v neštruktúrovanom právnom texte. * '''Prepojenie životného cyklu legislatívy''' – V reakcii na odporúčania auditu [[PHARE]] (2001) sa začalo pracovať na technologickom prepojení s Portálom právnych predpisov (predchodcom e-MPK) prevádzkovaným [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradom vlády SR]].<ref name="justice_historia" /> Zámerom bolo, aby schválené návrhy zákonov automatizovane prechádzali do spracovateľského jadra JASPI na tvorbu konsolidovaných (úplných) znení. Tento koncept eliminoval manuálne prepisovanie textov a stal sa technologickým základom pre neskorší vývoj systému Slov-Lex.<ref name="metais_standards" /> === Porovnanie s modernými systémami === V období digitálnej transformácie právnych systémov na prelome 20. a 21. storočia sa prístup k budovaniu právnych informačných systémov v jednotlivých krajinách líšil. Kým viaceré európske štáty rozvíjali špecializované systémy pre konkrétne typy dokumentov, slovenská koncepcia JASPI (najmä v rokoch 2001 – 2005) stavala svoju stratégiu na modeli integrácie rôznych rezortných registrov v rámci jedného technologického rozhrania zabezpečujúceho vysoký stupeň interoperability: * '''Rakúsko (RIS – Rechtsinformationssystem)''' – Systém RIS fungoval od roku 1997 ako oficiálny kanál na digitálne publikovanie právnych predpisov a judikatúry najvyšších súdnych inštitúcií. Architektúra RIS bola primárne zameraná na normatívne texty a súdne rozhodnutia, pričom v danom čase neobsahovala priame prepojenia na personálne registre rezortu justície či obchodné registre. * '''Nemecko (JURIS)''' – Federálny systém JURIS sa zameriaval na textové vyhľadávanie v nemeckom spolkovom a krajinskom práve. Vzhľadom na federálne usporiadanie [[Nemecko|Nemecka]], kde správa obchodných registrov a zoznamov znalcov spadá pod kompetencie jednotlivých spolkových krajín, systém v tomto období neintegroval dátové prepojenie s týmito externými databázami. * '''Európska únia (CELEX / EUR-Lex)''' – Právny portál EÚ zabezpečoval prepojenie európskych smerníc, nariadení, zmlúv a judikatúry [[Súdny dvor Európskej únie|Súdneho dvora EÚ]]. Z logiky mandátu európskych inštitúcií sa však nezameriaval na integráciu vnútroštátnych agend členských štátov, ako je správa rozsudkov súdov nižších inštancií alebo lokálne profesijné zoznamy pomocných zložiek justície. Model riadenia slovenskej justície po roku 1993 umožnil v systéme JASPI uplatniť princípy dátovej interoperability a prístupu k ''e-Justice'', ktoré sa v rámci [[Európska únia|Európskej únie]] začali komplexne štandardizovať až neskôr.<ref name="metais_standards" /> Odlišnosťou slovenského riešenia v porovnaní s niektorými zahraničnými komerčnými databázami (napr. v počiatočných fázach nemeckého systému JURIS, ktorý bol čiastočne spoplatnený) bolo tiež bezplatné sprístupnenie kompletného expertného vyhľadávacieho aparátu širokej verejnosti, nielen profesionálom z oblasti práva.<ref name="fecskeova2001" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Interoperabilita]] * [[Topic (softvér)|Topic]] * [[Slovensko.sk|e-Government]] * [[sémantický web|Sémantický web]] * [[sémantika|Sémantika]] * [[expertný systém|Expertné systémy]] * [[plnotextové vyhľadávanie|fulltextové vyhľadávanie]] [[Kategória:softvér]] [[Kategória:Informačné systémy verejnej správy]] [[Kategória:Právo na Slovensku]] hc9z64mp28bsu9p63wdopwbn6xyxcz5 Tradícia, rodina a vlastníctvo 0 752361 8255638 8254621 2026-07-30T15:19:12Z IronLiberty 280078 +lnk 8255638 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Tradícia, rodina a vlastníctvo|Obrázok=|KomentárObrázku=Znak hnutia|Vznik=[[26. júl|26. júla]][[1960]] [[São Paulo]], [[Brazília]]|OrganizačnáZložka=Nadácia Slovakia Christiana|KrátkyNázov=TFP|OficiálnyNázov=Sociedade Brasileira de Defesa da Tradição, Família e Propriedade|KľúčovíĽudia=Plinio Corrêa de Oliveira (1908{{--}}1995) (zakladateľ)|Webstránka=[https://tfp.org.br/ tfp.org.br]|Ústredie=[[São Paulo]], [[Brazília]]|OblasťPôsobenia=Medzinárodné|Typ=Laické katolícke tradicionalistické hnutie|PrávnePostavenie=Sieť autonómnych organizácií|Zameranie=Formácia a obrana kresťanských hodnôt proti komunizmu, liberalizmu a modernizmu}} '''Tradícia, rodina a vlastníctvo''' ({{V jazyku|eng|Tradition, Family, Property}}, {{V jazyku|por|Sociedade Brasileira de Defesa da Tradição, Família e Propriedade}}, skr. '''TFP''') je medzinárodné hnutie tradicionalisticky katolíckych a monarchistických organizácií, ktoré v roku 1960 v [[Brazília|Brazílii]] založil [[právnik]], [[novinár]] a [[politik]] [[Plinio Corrêa de Oliveira]] (1908 {{--}}1995).<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=A Family Affair: TFP and the Vagaries of Moral Panic in Authoritarian Brazil|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13569325.2025.2570165|periodikum=Journal of Latin American Cultural Studies|dátum=2025-10-02|dátum prístupu=2026-07-04|ročník=34|číslo=4|strany=581–605|issn=1356-9325|doi=10.1080/13569325.2025.2570165|jazyk=en|meno=Ben|priezvisko=Cowan}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Transnational, Conservative, Catholic, and Anti-Communist: Tradition, Family, and Property (TFP)|url=http://link.springer.com/10.1057/9780230115521_5|vydavateľ=Palgrave Macmillan US|rok=2010|miesto=New York|isbn=978-1-349-38505-8|doi=10.1057/9780230115521_5|strany=85–105|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.1057/9780230115521_5|meno=Margaret|priezvisko=Power}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Modern-Day Crusaders in Europe. Tradition, Family and Property: Analysis of a Transnational, Ultra-Conservative, Catholic-Inspired Influence Network|url=https://hrcak.srce.hr/index.php?show=clanak&id_clanak_jezik=321631|periodikum=Političke perspektive|dátum=2019-05-23|dátum prístupu=2026-07-04|ročník=8|číslo=3|strany=69–105|doi=10.20901/pp.8.3.03|meno=Neil|priezvisko=Datta|jazyk=en}}</ref> Ideovým základom hnutia je Oliveirova kniha ''Revolúcia a kontrarevolúcia'', ktorá za poslanie hnutia označuje obnovu organického a hierarchického kresťanského poriadku narušeného [[Protestantizmus|protestantskou]] [[Reformácia|reformáciou]], [[Francúzska revolúcia (1848)|Francúzskou revolúciou]] a [[Komunizmus|komunizmom]].<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Z pôvodnej brazílskej organizácie sa v priebehu šiestich desaťročí vyvinula nadnárodná sieť viac než 40 formálne samostatných, no personálne aj finančne prepojených organizácií pôsobiacich na viacerých kontinentoch, pričom jej ťažisko sa po roku 2000 presunulo z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]] do [[Európa|Európy]] – najskôr do [[Francúzsko|Francúzska]], neskôr sa rozšírilo najmä o [[Poľsko]].<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":0" /> Členovia hnutia nosia charakteristické červené (v [[Heraldika|heraldike]] gules) [[Plášť (odev)|plášte]] a brošne so zlatým heraldickým levom vztýčeným ({{V jazyku|eng|lion rampant}}), ktorý je logom hnutia a nachádza sa aj na štandardách.<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Štylizujú sa do pozície stredovekých bojových mníchov.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Is the Meaning of the TFP’s Symbols? | url = https://www.tfp.org/what-is-the-meaning-of-the-tfps-symbols/ | dátum vydania = 2022-04-04 | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = en-US | meno = Domenick | priezvisko = Galatolo | vydavateľ = TFP US}}</ref> Hnutie organizuje verejné kampane a [[Petícia|petičné]] akcie.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Financie na svoje fungovanie získava najmä z drobných darov jednotlivcov prostredníctvom masových [[Pošta|poštových]] kampaní, pri ktorých sú veriacim zasielané náboženské predmety ako sú [[Ruženec (predmet)|ružence]], knižky o Fatime, [[Kalendár|kalendáre]] či obrázky svätých, spolu s výzvami na podporu.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Golden Boys of Fatima | url = https://vsquare.org/the-golden-boys-of-fatima/ | dátum vydania = 2020-11-20 | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = en-US | meno = Konrad | priezvisko = Szczygieł | vydavateľ = VSquare}}</ref><ref name=":2" /><ref name=":4" /> Hnutie si buduje rozsiahle [[Databáza|databázy]] kontaktov na darcov, ktoré sú kľúčovým aktívom hnutia a sú zdieľané v rámci nadnárodnej siete.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Súčasťou tejto siete je aj slovenská Nadácia Slovakia Christiana, ktorú v roku 2016 založila [[Poľsko|poľská]] Fundacja Instytut Edukacji Społecznej i Religijnej im. ks. Piotra Skargi<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Rábara|meno2=Pavol|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Nadácia Slovakia Christiana Stroj na peniaze alebo požehnané dielo apoštolátu?|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/70244/stroj-na-peniaze-alebo-pozehnane-dielo-apostolatu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2021-01-21|dátum prístupu=2026-07-05}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zlatý lev reve z Krakova. Za presadzovaním ultrakonzervatívnych hodnôt sa skrýva dobre fungujúci stroj na peniaze | url = https://www.icjk.sk/93/Zlaty-lev-reve-z-Krakova-Za-presadzovanim-ultrakonzervativnych-hodnot-sa-skryva-dobre-fungujuci-stroj-na-peniaze | autor=Julia Dauksza, Anna Gielewska, Konrad Szczygieł, Sarunas Cerniauskas, Migle Kranceviciute, Liucija Lenkauskaite, Lukáš Diko, Tomáš Madleňák, Masenjka Bačić, Oliver Kund, Holger Roonemaa, Márton Sarkadi Nagy | vydavateľ = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | dátum prístupu = 2026-07-04 | dátum vydania = 2020-12-30}}</ref><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Detail firmy Nadácia Slovakia Christiana - Register mimovládnych neziskových organizácií Slovenskej republiky | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109625891586590 | vydavateľ = Register mimovládnych neziskových organizácií MV SR | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = }}</ref> a Nadácia Civitas Christiana založená v roku 2021 [[Európa|európskou]] Federácia Pro Europa Christiana.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Domov | url = https://civitaschristiana.sk/ | vydavateľ = Nadácia Civitas Christiana | dátum vydania = 2017-02-16 | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = }}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nadácia CIVITAS CHRISTIANA | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109206863789982 | dátum prístupu = 2026-07-15 | vydavateľ = Register mimovládnych neziskových organizácií MV SR}}</ref> == História == === Založenie a expanzia v Latinskej Amerike === Tradícia, rodina a vlastníctvo (TFP) vzniklo v období zvyšujúcich sa požiadaviek na pozemkovú [[Reforma|reformu]] v [[Brazília|Brazílii]] po zvolení prezidenta Jânia Quadrosa a v širšom kontexte [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]].<ref name=":1" /> Plinio Corrêa de Oliveira, bohatý brazílsky veľkostatkár a bývalý poslanec parlamentu, príslušník tzv. paulistickej elity, založil hnutie Tradícia, rodina a vlastníctvo (TFP) 26. júla 1960 ako priamu reakciu na hrozbu [[Komunizmus|komunizmu]].<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Catholic Church and Conservative-Traditionalist Groups: the Struggle for the Monopoly of Brazilian Catholicism in Contemporary Times|url=https://link.springer.com/10.1007/s41603-021-00147-1|periodikum=International Journal of Latin American Religions|dátum=2021-12|dátum prístupu=2026-07-05|ročník=5|číslo=2|strany=384–410|issn=2509-9957|doi=10.1007/s41603-021-00147-1|jazyk=en|meno=Rodrigo Coppe|priezvisko=Caldeira|meno2=Emerson José Sena|priezvisko2=da Silveira}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /> Tú vnímal v dvoch rovinách: ako vonkajší faktor v podobe pozemkových reforiem, ktoré podľa neho ohrozovali súkromné vlastníctvo a ako vnútornú infiltráciu v [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]].<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":0" /> V nej mal komunizmus podľa neho pôsobiť prostredníctvom modernizmu a teológie oslobodenia, ktoré mali narúšať cirkevné tradície a hierarchiu.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> Ideologickým východiskom hnutia TFP sa stala Oliveirova kniha ''Revolúcia a kontrarevolúcia'' (1959), podľa ktorej morálny úpadok sveta spôsobili tri po sebe nasledujúce „revolúcie“: [[reformácia]], [[Francúzska revolúcia (1848)|Francúzska revolúcia]] a [[komunizmus]].<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":1" /> Cieľom hnutia bolo teda uskutočnenie „kontrarevolúcie“ zameranej na obnovu organického a hierarchického kresťanského poriadku, ktorý mal predstavovať ochranu pred modernou „revolúciou“, reprezentovanou najmä [[Liberalizmus|liberalizmom]], [[Socializmus|socializmom]] a komunizmom, vnímanými ako nadnárodné sily ohrozujúce kresťanskú [[Civilizácia|civilizáciu]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TFP Ideology, Part Two: The Counter-Revolution | url = https://wherepeteris.com/tfp-ideology-part-two-the-counter-revolution/ | dátum vydania = 2019-12-04 | dátum prístupu = 2026-07-05 | jazyk = en-US | meno = D. W. | priezvisko = Lafferty}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Revolução e Contra-Revolução|vydavateľ=PHVox Editora|rok=2022-09-29|miesto=São Paulo, SP|isbn=978-65-995484-5-1|jazyk=pt-BR|meno=Plinio Corrêa|priezvisko=De Oliveira|url=https://www.tfp.org/revolution-and-counter-revolution/}}</ref> Oliveira a hnutie TFP neinterpretovali pozemkovú reformu len ako ekonomické opatrenie, ale ako existenčný útok na princíp [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]], ktorého ochranu chápali široko ako ochranu zdedeného bohatstvo a [[Stav (spoločenská vrstva)|stavovských]] [[Privilégium|privilégií]].<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Tento princíp vnímali ako posvätný pilier kresťanskej [[Civilizácia|civilizácie]] a nevyhnutný základ stabilného, hierarchického spoločenského poriadku, ktorý je v priamom protiklade k akejkoľvek sociálno-ekonomickej [[Rovnosť (politika a právo)|rovnosti]].<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":5" /> Reformy preto ostro odmietali a označovali ich za „agro-socializmus“<ref name=":1" /><ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=De Oliveira|meno=Plinio Corrêa|titul=Tradition Family Property: Half a Century of Epic Anticommunism|vydanie=1|vydavateľ=The Foundation for a Christian Civilization|miesto=New York|rok=1981-01|strany=|jazyk=en|url=https://www.academia.edu/51121288/Tradition_Family_Property_Half_a_Century_of_Epic_Anticommunism|kapitola=}}</ref><sup>13</sup> a varovali že konfiškačná agrárna [[revolúcia]] povedie nevyhnutne ku [[Komunizmus|komunistickému]] štátu.<ref name=":5" /><ref name=":2" /> Krátko po založení hnutia Oliveira spolu s [[Biskup|biskupmi]] Mayerom a Sigaudom a [[Ekonómia|ekonómom]] Mendonçu de Freitasom vydal knihu ''Pozemková reforma – otázka svedomia'' ({{V jazyku|por|Reforma Agrária – Questão de Consciência}}), v ktorej kritizoval rovnostársky a podľa neho „protikresťanský“ charakter týchto reforiem.<ref name=":1" /><ref name=":5" /> Hnutie prepojilo obranu [[Kresťanstvo|kresťanstva]], [[Rodina Addamsovcov|rodiny]] a súkromného vlastníctva do jedného nedeliteľného celku, čo odráža aj názov hnutia.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Útok na vlastníctvo vnímalo ako útok na samotnú [[Cirkev alebo náboženská spoločnosť|cirkev]] resp. útok na ktorýkoľvek z pilierov ako útok na tie ostatné, čo aj verejne deklarovalo.<ref name=":1" /><ref name=":5" /> Po jeho náhlej rezignácii Jânia Quadrosa v roku 1961, ktorý bol charakterizovaný ako umiernený reformista, sa k moci dostal viceprezident João Goulart, ktorého reformné úsilie následne prispelo k nárastu vplyvu a aktivít TFP.<ref name=":1" /> Hnutie podporovalo vojenskú diktatúru v [[Brazília|Brazílii]] (1964–1985) a zohralo ústrednú úlohu v podpore vojenského prevratu v roku 1964.<ref name=":5" /> Už v 60. rokoch sa hnutie rozšírilo do ďalších [[Latinská Amerika|latinskoamerických]] krajín ako [[Argentína]] ([[Jorge Rafael Videla|Videla]]), [[Čile]] ([[Augusto Pinochet|Pinochet]]), [[Uruguaj]], kde úzko spolupracovalo s vojenskými [[Diktatúra|diktatúrami]] a poskytovalo im morálnu legitimizáciu.<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":5" /> Americký denník ''[[The New York Times]]'' už v roku 1969 informoval o kampani hnutia proti [[Liberalizmus|liberálnym]] prúdom v argentínskej cirkvi.<ref name=":1" /> Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku 1968 zaslal Oliveira v mene organizácie telegram brazílskemu ministrovi zahraničných vecí v ktorom vyzýval brazílsku vládu, aby oficiálne protestovala proti okupácii [[Česko-Slovensko|Československa]], pričom zásah [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a jeho spojencov označil za neospravedlniteľný a vyzval na jeho jednoznačné odsúdenie.<ref name=":12" /><sup>297</sup> [[Súbor:29.40thMFL.ConstitutionAvenue.WDC.22January2014 (12093601273).jpg|alt=Členovia hnutia Tradícia, rodina a vlastníctvo (TFP) počas Pochodu za život vo Washingtone. v roku 2014 s červenými šerpami so zlatými brošňami so zlatým heraldickým levom.|náhľad|Členovia hnutia Tradícia, rodina a vlastníctvo počas Pochodu za život vo [[Washington, D. C.|Washingtone]]. v roku 2014 s červenými šerpami so zlatými brošňami so zlatým heraldickým levom.]] V priebehu 70. rokov sa hnutie TFP úspešne transformovalo na nadnárodnú sieť otvorením pobočiek vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], [[Kanada|Kanade]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]].<ref name=":2" /><ref name=":1" /> Francúzsku odnož založil právnik Caio Xavier Da Silveira a jej sídlom sa stal zámok v regióne [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], z ktorého hnutie koordinovalo svoje aktivity v ďalších európskych krajinách.<ref name=":2" /><ref name=":4" /> V Spojených štátoch hnutie oficiálne vzniklo v roku 1974 a vďaka strategickým partnerstvám s lídrami konzervatívnej „novej pravice“, ako bol Morton Blackwell, zakladateľ Leadership Institute, získalo vplyv v amerických politických a náboženských kruhoch.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /> Hnutie TFP čelilo viacerým vlnám [[Škandál|škandálov]], ktoré siahajú od obvinení z [[Indoktrinácia|indoktrinácie]] [[mládeže]] a únosov, až po náboženský [[fanatizmus]] a [[Sekta|sektárske]] praktiky.<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":5" /> Už v roku 1975 bola v [[Brazília|brazílskom]] štáte [[Rio Grande do Sul]] zriadená parlamentná vyšetrovacia komisia, ktorá prešetrovala podozrenia, že hnutie indoktrinuje mladých mužov a manipuluje ich k nepriateľstvu voči vlastným rodičom.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Podobné kontroverzie viedli k zatvoreniu školy hnutia vo Francúzsku v roku 1979 a k jeho vykázaniu z [[Venezuela|Venezuely]] v roku 1984, kde úrady hovorili o premene mladých ľudí na [[Fanatizmus|fanatikov]] a prešetrovali údajné sprisahanie s cieľom zavraždiť [[Pápež|pápeža]].<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> V roku 1985 brazílski [[Biskup|biskupi]] od hnutia oficiálne dištancovali kvôli jeho [[Ezoterizmus|ezoterickému]] charakteru a neprijateľnému [[Kult osobnosti|kultu osobnosti]] zakladateľa Oliveiru a jeho matky.<ref name=":2" /><ref name=":5" /><ref name=":0" /> === Rozkol po smrti zakladateľa === [[Súbor:Tomb of Plinio Correa de Oliveira, Cemitério da Consolação, 19-10-2022.jpg|alt=Hrob Plinia Corrêu de Oliveiru na Cemitério da Consolação v São Paule v Brazílii v roku 2022|náhľad|Hrob Plinia Corrêu de Oliveiru na Cemitério da Consolação v [[São Paulo|São Paule]] v [[Brazília|Brazílii]] v roku 2022]] Po smrti Plínia Corrêu de Oliveiru v roku 1995 vypukol v [[Brazília|brazílskej]] TFP dlhotrvajúci vnútorný spor o používanie značky, kontrolu nad rozsiahlym majetkom a budúce smerovanie hnutia.<ref name=":2" /><ref name=":5" /> Tento konflikt vyústil do série súdnych procesov, ktoré vyvrcholili rozhodnutiami brazílskych súdov v rokoch 1997 až 2004.<ref name=":2" /><ref name=":5" /> Víťazná frakcia pod vedením zakladateľovho blízkeho spolupracovníka Joãa Scognamiglia Clá Diasa sa zblížila s [[Vatikán|Vatikánom]] a v roku 2001 dosiahla uznanie organizácie Heraldi evanjelia ({{V jazyku|por|Arautos do Evangelho}}, {{V jazyku|spa|Heraldos del Evangelio}}) ako združenia pápežského práva ({{V jazyku|lat|Associatio iuris pontificii}}).<ref name=":5" /><ref name=":2" /><ref name=":0" /> Hoci si táto víťazná skupina ponechala práva na značku TFP v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] a na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]], aktívne ju nevyužíva, čo viedlo k postupnému oslabeniu a postupnému miznutiu pôvodných štruktúr v týchto regiónoch.<ref name=":2" /><ref name=":5" /> Pôvodní zakladatelia, ktorí v spore prehrali, si vytvorili vlastné Združenie zakladateľov ({{V jazyku|por|Associação dos Fundadores}}), pričom od roku 2008 majú súdne zakázané používať aj skratku TFP.<ref name=":5" /><ref name=":2" /> Venuje sa primárne správe archívov a online knižnice zakladateľa Oliveiru.<ref name=":2" /> Európske organizácie zostali brazílskymi verdiktmi nedotknuté a pokračovali v autonómnom rozvoji.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> == Federácia Pro Europa Christiana == [[Súbor:Manoir de Jaglu.jpg|alt=Zámok Château de Jaglu vo Francúzku, ktorý slúži ako rezidencia pre lídrov hnutia TFP.|náhľad|Zámok Château de Jaglu vo [[Francúzsko|Francúzku]], ktorý slúži ako rezidencia pre lídrov hnutia TFP.]] Federácia Pro Europa Christiana ({{V jazyku|fra|Fédération Pro Europa Christiana}}, FPEC) je [[Európa|európska]] strešná organizácia siete TFP.<ref name=":2" /><ref name=":6" /><ref name=":19">{{Citácia knihy|priezvisko=Kemper|meno=Andreas|titul=Foundation of the Nation|url=https://eige.europa.eu/resources/Foundation%20of%20the%20nation.pdf|vydavateľ=Friedrich-Ebert-Stiftung|miesto=Berlin, Germany|rok=2016|isbn=978-3-95861-444-4|jazyk=en|edícia=Forum Politics and Society}}</ref> Bola založená v roku 2002 vo [[Francúzsko|Francúzsku]] Caio Xavierom da Silveira, ktorý je kľúčovou postavou pri koordinácii európskych aktivít hnutia.<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Julia Dauksza, Anna Gielewska, Konrad Szczygieł, Juliana Dal Piva, Audrey Lebel | odkaz na autora = | titul = Salve Maria, or millions made in Poland | url = https://vsquare.org/salve-maria-or-millions-made-in-poland/ | vydavateľ = vsquare.org | miesto = | dátum vydania = 2020-12-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en}}</ref><ref name=":6" /><ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fédération Pro Europa Christiana | url = https://www.lobbyfacts.eu/datacard/f%C3%A9d%C3%A9ration-pro-europa-christiana?rid=65395896737-91 | vydavateľ = lobbyfacts.eu | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en}}</ref> Hlavné sídlo federácie sa nachádza v historickej vile z roku 1906 Villa Notre-Dame de la Clairière v [[Creutzwald]] v [[Lotrinsko (región)|Lotrinsku]].<ref name=":20" /><ref name=":2" /><ref name=":21" /> Ďalšou významnou nehnuteľnosťou je [[Zámok (stavba)|zámok]] Château de Jaglu, ktorý vlastní francúzska pobočka TFP od roku 1991 a ktorý slúži ako rezidencia jej predstaviteľov vrátane da Silveiru, ktorý v ňom dlhodobo žije.<ref name=":20" /><ref name=":4" /><ref name=":6" /> V roku 2008 federácia nadobudla budovu v [[Brusel|Bruseli]], kde v roku 2009 zriadila svoje zastúpenie pri inštitúciách [[Európska únia|Európskej únie]], ktoré viedol vojvoda Paul Herzog von Oldenburg,<ref name=":2" /><ref name=":6" /><ref name=":21" /> bratranec známej političky [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] Beatrix von Storch.<ref name=":19" /> Príjmy FPEC v roku 2019 dosiahli takmer 2,3 milióna [[Euro|eur]], pričom pochádzali najmä z príspevkov členských organizácií z rôznych európskych krajín.<ref name=":20" /><ref name=":2" /> Kľúčovým prispievateľom bola [[Poľsko|poľská]] Nadácia Piotra Skargu, ktorá posielala FPEC státisíce eur ročne.<ref name=":20" /><ref name=":2" /> Podľa oficiálnej stránky federácie v júly 2026 združovala tieto členské organizácie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Associations membres | url = https://fpec-creutzwald.org/associations-membres/ | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = fr-FR | vydavateľ = Fédération Pro Europa Christiana}}</ref> * Tradition Famille Propriété (Francúzsko) * Droit de Naître (Francúzsko) * Avenir de la Culture (Francúzsko)   * Fundacja Instytut Edukacji Społecznej i Religijnej im. ks. Piotra Skargi ([[Poľsko]]) * Deutsche Vereinigung für eine Christliche Kultur ([[Nemecko]]) * Tradición y Acción ([[Španielsko]]) * Österreichische Jugend für eine Christliche-kulturelle Gemeinsamkeit ([[Rakúsko]]) * Luci sull’Est ([[Taliansko]]) * Acção Família ([[Portugalsko]]) FPEC má na [[Slovensko|Slovensku]] priame inštitucionálne prepojenie s Nadáciou Civitas Christiana, ktorú priamo založila v roku 2021.<ref name=":17" /><ref name=":18" /> Nepriamo je prepojená aj s Nadáciou Slovakia Christiana, ktorú v roku 2016 založil Inštitút Piotra Skargu, členská organizácia FPEC.<ref name=":4" /><ref name=":9" /><ref name=":16" /> == Poľsko == Myšlienky zakladateľa hnutia Plínia Corrêu de Oliveiru začali do [[Poľsko|Poľska]] prenikať už v 60. rokoch 20. storočia prostredníctvom podzemných prekladov jeho diel o boji proti [[Komunizmus|komunizmu]].<ref name=":6">{{Citácia knihy|titul=To jest wojna: kobiety, fundamentaliści i nowe średniowiecze|url=https://www.worldcat.org/title/1148470551|vydavateľ=Wydawnictwo Agora|rok=2020|miesto=Warszawa|isbn=978-83-268-2929-1|poznámka=OCLC: 1148470551|meno=Klementyna|priezvisko=Suchanow|jazyk=pl}}</ref><ref name=":12" /><sup>88</sup> Preklad jeho knihy ''The Freedom of the Church in the Communist State'' sa v roku 1964 stretol s ostrou kritikou katolíckeho združenia PAX, najmä Zbigniewa Czajkowského, ktorý bol podľa spisov poľského Ústavu pamäti národa po desaťročia tajným spolupracovníkom Bezpečnostných služieb (SB),<ref>{{Citácia knihy|titul=Politics and the media in Poland from the 19th to the 21st centuries: selected issues|vydavateľ=Brill|rok=2024|miesto=Boston|isbn=978-90-04-68336-5|edícia=International comparative social studies|priezvisko=Kristanova|meno=Evelina|priezvisko2=Habielski|meno2=Rafał|priezvisko3=Such-Pyrgiel|meno3=Małgorzata|url=https://www.researchgate.net/publication/378902734_Politics_and_the_Media_in_Poland_from_the_19th_to_the_21st_Centuries}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IPN BU 00200/1158 | url = https://inwentarz.ipn.gov.pl/node/3814819 | vydavateľ = Inwentarz archiwalny IPN | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = pl}}</ref> prostredníctvom časopisov ''Życie i Myśl'' a ''Kierunki''.<ref>{{Citácia knihy|titul=The crusader of the 20th century: Plinio Corrêa de Oliveira|vydavateľ=Gracewing|rok=1998|miesto=Leominster, Herefordshire|isbn=978-0-85244-473-3|meno=Roberto|priezvisko=De Mattei|jazyk=en|url=https://www.pliniocorreadeoliveira.info/the-crusader-of-the-20th-century-plinio-correa-de-oliveira-by-roberto-de-mattei-1998/}}</ref><ref name=":12" /><sup>88</sup> TFP bolo tiež v kontakte s odštiepenou frakciou poľskej exilovej vlády.<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=Com a Grã-Cruz da Ordem da "Polonia Restituta", entregue pelo Ministro Rzyski|periodikum=Catolicismo|vydavateľ=Plinio Corrêa de Oliveira|miesto=Sao Paulo|dátum=1974-05|ročník=1974|číslo=281|strany=7-8|url=https://www.pliniocorreadeoliveira.info/Mult_740414_Polonia_condecora_Prof_Plinio.htm|dátum prístupu=2026-07-06|jazyk=pt-BR}}</ref><ref name=":6" /> V apríli 1974 v [[São Paulo]] odovzdal Olivierovi minister sociálnych vecí tejto frakcie Tomasz Rzyski ''Veľký kríž Rádu Polonia Restituta,'' ktorý si podľa jeho slov zaslúžil za mimoriadne zásluhy a [[Cnosť|cnosti]], najmä ako „slávny antikomunistický líder, známy spisovateľ a publicista, vynikajúci profesor a vychovávateľ brazílskej mládeže, príkladný [[Katolicizmus|katolík]] a obranca slobodného Poľska.“<ref name=":7" /><ref name=":6" /> Oliveira poďakoval „prezidentovi“ frakcie Juliuszovi Nowina-Sokolnickému a vyjadril vernosť poľskému boju za [[Sloboda|slobodu]].<ref name=":7" /> Skutočný inštitucionálny prienik sa však začal v roku 1995, keď sa do [[Krakov|Krakova]] natrvalo presťahoval Leonard Przybysz, poľsko-brazílsky delegát TFP, ktorý začal hľadať partnerov medzi miestnymi [[Monarchizmus (hnutie)|monarchistami]] a bývalými novinármi katolíckych novín ''Nasz Dziennik''.<ref name=":6" /><ref name=":3" /><ref name=":2" /> V roku 1999 bolo založené Združenie pre kresťanskú kultúru otca Piotra Skargu (skrátene Združenie Piotra Skargu, {{V jazyku|pol|Stowarzyszenie Kultury Chrześcijańskiej im. ks. Piotra Skargi}}) a neskôr, v roku 2001, nadväzujúci [[inštitút]] (skrátene Inštitút Piotra Skargu, {{V jazyku|pol|Fundacja Instytut Edukacji Społecznej i Religijnej im. ks. Piotra Skargi}}). Ich vznik priamo iniciovali a podporili, tak svojím [[know-how]], ako aj finančne, lídri [[Francúzsko|francúzskej]] (Caio Xavier da Silveira) a [[Nemecko|nemeckej]] (Matthias von Gersdorff) TFP.<ref name=":3" /><ref name=":6" /> Za svojho patróna si zvolili Piotra Skargu (1536{{--}}1612), [[Radikálnosť|radikálneho]] [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského]] kazateľa a [[Spisovateľ|spisovateľa]], jedného z hlavných predstaviteľov [[Protireformácia|protireformácie]], ktorý svojimi kázňami a politickým vplyvom prispel k oslabeniu [[Náboženská tolerancia|náboženskej tolerancie]] v [[Poľsko|Poľsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Piotr Skarga | url = https://www.britannica.com/biography/Piotr-Skarga | vydavateľ = Britannica | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budzimy sumienia Polaków! | url = https://www.piotrskarga.pl/o-nas.html | vydavateľ = Stowarzyszenie Kultury Chrześcijańskiej im. Ks. Piotra Skargi | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Piotr Skarga – “Swordsmen of the Counter-Reformation” towards other confessions|url=https://czasopisma.uph.edu.pl/historiaswiat/article/view/115|periodikum=Historia i Świat|dátum=2018-06-30|dátum prístupu=2026-07-15|ročník=7|strany=177–186|issn=2299-2464|doi=10.34739/his.2018.07.11|meno=Teresa|priezvisko=Chynczewska-Hennel}}</ref> Poliaci si rýchlo osvojili unikátny finančný model TFP založený na priamom [[Marketing|marketingu]] – rozosielaní miliónov [[List (správa)|listov]] s [[Náboženstvo|náboženskými]] predmetmi, ako sú [[Ruženec (modlitba)|ružence]] či [[Medaila|medaily]] [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] a následnom [[Emócia|emocionálnom]] apele na dobrovoľný dar.<ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref name=":8">{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Anti-Gender Politics in the Populist Moment|url=https://library.oapen.org/handle/20.500.12657/50542|vydavateľ=Routledge|rok=2021-09-15|miesto=London|isbn=978-1-003-13352-0|doi=10.4324/9781003133520|jazyk=en|poznámka=|meno=Agnieszka|priezvisko=Graff|meno2=Elżbieta|priezvisko2=Korolczuk}}</ref> Tento model bol v Poľsku mimoriadne úspešný a v roku 2017 dosiahli príjmy združenia približne 11 miliónov [[Euro|eur]] a v roku 2019 6,3 miliónov eur.<ref name=":8" /><ref name=":3" /> Združenie Piotra Skargu poslalo v období rokov 2009 až 2019 skupinám spojených s TFP celkovo 6,8 milióna eur.<ref name=":8" /><ref name=":4" /> Poľská [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] sa od krakovského združenia opakovane dištancovala, pričom Arcibiskupská kúria v [[Krakov|Krakove]] už v roku 2008 vydala vyhlásenie, že združenie nemá jej schválenie.<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=The International Activity of Ordo Iuris. The Central European Actor and the Global Christian Right|url=https://www.mdpi.com/2077-1444/12/12/1038|periodikum=Religions|dátum=2021-11-24|dátum prístupu=2026-07-06|ročník=12|číslo=12|strany=1038|issn=2077-1444|doi=10.3390/rel12121038|jazyk=en|meno=Alicja|priezvisko=Curanović}}</ref><ref name=":6" /><ref name=":8" /> V roku 2019 vypukol vnútri poľského TFP vážny rozkol.<ref name=":3" /><ref name=":9" /> Zahraniční zakladatelia Da Silveira a von Gersdorff zistili, že poľský [[Manažment (pracovníci)|manažment]] pod vedením Olejniczaka potajomky previedol [[Majetok (účtovníctvo)|majetok]] Inštitútu Piotra Skargu v hodnote miliónov [[Euro|eur]] do súkromne kontrolovaného Združenia Piotra Skargu, čo viedlo k ich odvolaniu a následným [[Súd|súdnym]] sporom o majetok a značku TFP.<ref name=":3" /><ref name=":9" /><ref name=":6" /> Združenie Piotra Skargu vydáva od roku 2001 rodinný [[katolícky]] dvojmesačník ''Przymierze z Maryją'' (dosl. 'zmluva s Máriou') a od roku 2008 dvojmesačník ''Polonia Christiana''.<ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Polonia Christiana” – pismo dla myślących samodzielnie​ | url = https://poloniachristiana.pl/pismo-pch/ | vydavateľ = Polonia Christiana | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nas – Przymierze z Maryją | url = https://przymierzezmaryja.pl/ | vydavateľ = Przymierze z Maryją | dátum prístupu = 2026-07-08 | jazyk = pl | priezvisko = Bajor | meno = Bogusław}}</ref> Od roku 2012 prevádzkuje aj [[Internet|internetový]] spravodajský portál ''PCh24.pl'' (''Polonia Christiana 24'').<ref name=":6" /><ref name=":2" /> Súčasťou ich [[Masmédium|mediálnych]] aktivít je aj video platforma ''PCh24TV'' a knižné [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľstvo]].<ref name=":3" /><ref name=":6" /> === Ordo Iuris === V roku 2013 [[Krakov|krakovskí]] lídri TFP Sławomir Olejniczak a Arkadiusz Stelmach iniciovali vznik nadácie Inštitút pre právnu kultúru Ordo Iuris (skrátene Ordo Iuris, {{V jazyku|pol|Fundacja Instytut na rzecz Kultury Prawnej Ordo Iuris}}).<ref name=":10" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /> Cieľom bolo vytvoriť na pohľad [[Ideológia|ideologicky]] nestranný elitný tím právnikov, ktorí by [[Ideológia|ideológiu]] TFP presadzovali profesionálnym jazykom moderného práva a akademických expertíz.<ref name=":10" /><ref name=":3" /> Prvým prezidentom, ktorého si lídri TFP najali, sa stal profesor Aleksander Stępkowski, ktorý neskôr pôsobil v rokoch 2015 až 2016 pôsobil ako námestník ministra zahraničných vecí a neskôr bol vymenovaný prezidentom [[Andrzej Duda|Andrzejom Dudom]] za [[Sudca|sudcu]] Najvyššieho súdu Poľska.<ref name=":6" /><ref name=":10" /> Inštitút zastával kľúčovú, v niektorých ohľadoch až vedúcu pozíciu v rámci Agenda Europe, neformálnej nadnárodnej siete ultrakonzervatívnych organizácií a expertov.<ref name=":10" /><ref name=":6" /><ref name=":2" /> Táto sieť sa začala formovať v roku 2013 s cieľom koordinovať úsilie o radikálnu zmenu [[Európske právo|európskeho práva]] v otázkach [[Rodina|rodiny]] a reprodukčných práv.<ref name=":6" /><ref name=":2" /> Význam inštitútu v rámci siete potvrdzuje fakt, že v septembri 2016 hostil inštitút výročný summit Agenda Europe vo [[Varšava|Varšave]], ktorého sa zúčastnili jeho poprední predstavitelia ako Aleksander Stępkowski, Jerzy Kwaśniewski, Tymoteusz Zych či Joanna Banasiuk, ale aj vtedajší členovia [[Poľsko|poľskej]] vlády.<ref name=":10" /><ref name=":6" /> Agenda Europe slúži pre Ordo Iuris aj ako platforma pre transatlantické a [[Geopolitika|geopolitické]] prepojenia.<ref name=":10" /><ref name=":8" /> Prostredníctvom siete dochádza k pravidelnému kontaktu medzi organizáciou a [[Spojené štáty|americkými]] lídrami [[Kresťanská pravica|kresťanskej pravice]] zo Svetového kongresu rodín alebo Alliance Defending Freedom či [[Rusko|ruskými]] aktérmi.<ref name=":6" /><ref name=":10" /><ref name=":8" /> Kľúčovou postavou je v tomto smere [[Alexej Jurievič Komov|Alexej Komov]], spolupracovník ruského [[Oligarchia|oligarchu]] [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a jeho [[think tank]] FamilyPolicy.ru.<ref name=":6" /><ref name=":10" /> Ordo Iuris je považované za významného aktéra poľských [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrnych]] sporov.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ordo Iuris: The Ultra-Conservative Organisation Transforming Poland | url = https://balkaninsight.com/2021/06/22/ordo-iuris-the-ultra-conservative-organisation-transforming-poland/rd/ | dátum vydania = 2021-06-22 | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = en-US | meno = Claudia | priezvisko = Ciobanu | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref><ref name=":10" /> Na presadzovanie svojich cieľov intenzívne využíva [[Súdne konanie|súdne konania]] a legislatívne návrhy, čo niektoré zdroje označujú ako „právnu vojnu“ ({{V jazyku|eng|lawfare}}).<ref name=":2" /><ref name=":10" /> V roku 2016 inštitút pripravil návrh zákona „Stop [[Potrat|potratom]]“ z roku 2016, ktorý vyvolal masové protesty známe ako Čierny pondelok (3. október 2016).<ref name=":6" /><ref name=":8" /> Aktívne bojoval aj proti [[Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu|Istanbulskému dohovoru]], ku ktorému vypracovali ako alternatívu Dohovor o právach rodiny, ktorý v roku 2018 predstavili na pôde [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":2" /><ref name=":10" /> V roku 2019 inštitút vypracoval a poľským [[Samospráva|samosprávam]] masívne distribuoval šablónu „Miestnej charty práv rodiny“, ktorá sa spolu s radikálnejšími deklaráciami proti „ideológii [[LGBT]]“ stala právnym nástrojom na vyhlasovanie tzv. „zón bez LGBT“ v desiatkach obcí a regiónov.<ref name=":8" /><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kill the Bill: Ordo Iuris and the Ratification of the Istanbul Convention in the Czech Senate | url = https://www.illiberalism.org/kill-the-bill-ordo-iuris-and-the-ratification-of-the-istanbul-convention-in-the-czech-senate/ | dátum prístupu = 2026-07-07 | jazyk = en-US | meno = Lenka | priezvisko = Bustikova | meno2 = Petra | priezvisko2 = Guasti | dátum vydania = 2025-12-23 | vydavateľ = Illiberalism Studies Program}}</ref><ref name=":11" /> [[Európsky parlament]] tieto iniciatívy v decembri 2019 oficiálne odsúdil ako [[Diskriminácia (znevýhodňovanie)|diskriminačné]] akty, ktoré porušujú [[Ľudské práva|základné ľudské práva]] a podnecujú [[Homofóbia|homofóbiu]] v [[Európa|Európe]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2019-0101_EN.html | vydavateľ = European Parliament | dátum prístupu = 2026-07-07 | titul = European Parliament resolution of 18 December 2019 on public discrimination and hate speech against LGBTI people, including LGBTI free zones | dátum vydania = 2019-12-18 | jazyk = en}}</ref> Poľské hnutie sa stalo centrom pre celý región a približne od roku 2018 začalo postupne zakladať sesterské pobočky v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Slovensko|Slovensku]], [[Estónsko|Estónsku]] a [[Holandsko|Holandsku]].<ref name=":8" /><ref name=":10" /> V máji 2021 otvoril inštitút vo [[Varšava|Varšave]] svoju novú právnickú [[Vysoká škola|vysokú školu]] s názvom Collegium Intermarium.<ref name=":10" /><ref name=":11" /> Jej [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] sa stal viceprezident inštitútu Tymoteusz Zych a predsedom správnej rady prezident Jerzy Kwaśniewski.<ref name=":10" /><ref name=":6" /> Strategickým poslaním vysokej školy je slúžiť ako regionálne [[Intelektuál|intelektuálne]] centrum pre [[Stredná Európa|strednú Európu]] a formovať nové [[Konzervativizmus|konzervatívne]] [[Elita|elity]].<ref name=":10" /><ref name=":6" /> Do [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorského]] zboru škola angažovala popredné postavy globálnej kresťanskej pravice, vrátane Grégora Puppincka či Stefana Gennariniho, čím inštitút viac posilnil svoje nadnárodné postavenie.<ref name=":10" /><ref name=":6" /> V rokoch 2022 a 2023 získala škola z ministerstva školstva dotácie presahujúce 1 milión [[Euro|eur]].<ref name=":13">{{Citácia periodika|titul=Zawrotna kwota dla uczelni związanej z Ordo Iuris. Ministerstwo dało miliony|periodikum=WProst|vydavateľ=Agencja Wydawniczo-Reklamowa „Wprost”|miesto=Poznań|dátum=2024-03-18|issn=0209-1747|url=https://www.wprost.pl/kraj/11623849/collegium-intermarium-dostalo-milionowe-dotacje-to-uczelnia-zwiazana-z-ordo-iuris.html|dátum prístupu=2026-07-15|jazyk=pl}}</ref><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No students enrol at conservative Polish university established under PiS government to "forge elites" | url = https://notesfrompoland.com/2024/10/31/no-students-enroll-at-conservative-polish-university-established-under-pis-government-to-forge-elites/ | dátum vydania = 2024-10-31 | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = en-US | meno = Alicja | priezvisko = Ptak | vydavateľ = Notes from Poland}}</ref> Napriek tomu mala len 15 [[Žiak (škola)|študentov]] denného štúdia a v akademickom roku 2024/2025 neprijala žiadnych nových študentov pričom v programe pokračovali už iba dvaja.<ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Rząd niszczy uczelnię Ordo Iuris? Prawda jest banalna: „kuźnia elit” nie płaciła czynszu|periodikum=OKO.press|url=https://oko.press/collegium-intermarium-uczelnia-ordo-iuris-nie-placila-czynszu|dátum prístupu=2026-07-15|jazyk=pl|priezvisko=Mierzyńska|meno=Anna|vydavateľ=OKO.press|dátum=2024-11-04|issn=3072-1334}}</ref><ref name=":13" /><ref name=":14" /><ref name=":23">{{Citácia periodika|titul=Uczelnia Ordo Iuris ma w tym roku tylko jednego nowego studenta|periodikum=OKO.Press|issn=3072-1334|priezvisko=Pankowska|meno=Maria|vydavateľ=OKO.Press|dátum=2023-01-07|url=https://oko.press/uczelnia-ordo-iuris-ma-w-tym-roku-tylko-jednego-nowego-studenta|dátum prístupu=2026-07-15|jazyk=pl}}</ref> [[Poľsko|Poľské]] [[Masmédium|médiá]] preto upozorňovali na neprimerane vysoké verejné financovanie na jedného študenta a kritizovali neefektívne využívanie verejných prostriedkov na tento projekt s úzkymi väzbami na vládu [[Jarosław Kaczyński|Jarosława Kaczyńského]].<ref name=":14" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uczelnia Ordo Iuris nie przyjęła ani jednego studenta. "Elitarne studia" | url = https://wiadomosci.gazeta.pl/wiadomosci/7,114883,31422885,elitarna-uczelnia-ordo-iuris-zbyt-elitarna-w-2024-roku-nie.html | vydavateľ = gazetapl | dátum vydania = 2024-10-29 | dátum prístupu = 2026-07-15 | jazyk = pl | priezvisko = Różycka | meno = Jagoda}}</ref><ref name=":15" /> V roku 2021 inštitút zamestnal Agnieszku Jacob, ktorej prijatie odporučila bývalá [[Rakúsko|rakúska]] ministerka Karin Kneisslová, od roku 2023 žijúca trvalo v [[Rusko|Rusku]], známa svojím blízkym vzťahom s prezidentom [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladímirom Putinom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czy prezes Ordo Iuris wiedział, że przyjmuje do pracy protegowaną przyjaciółki Putina | url = https://wyborcza.pl/magazyn/7,124059,32337317,czy-prezes-ordo-iuris-wiedzial-czyja-protegowana-przyjmuje.html | vydavateľ = wyborcza.pl | dátum prístupu = 2026-07-07 | priezvisko = Suchanow | meno = Klementyna | dátum vydania = 2025-10-20 | jazyk = pl}}</ref><ref name=":8" /> Po prehre strany [[Právo a spravodlivosť]] (PiS) v parlamentných voľbách v októbri 2023 začalo Ordo Iuris čeliť výraznému poklesu politického vplyvu aj finančným ťažkostiam.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mierzyńska|meno=Anna|titul=Fundamentaliści w poważnych kłopotach. Wpływy Ordo Iuris w strukturach rządu PiS maleją|periodikum=OKO.Press|vydavateľ=OKO.Press|dátum=2023-01-07|issn=3072-1334|url=https://oko.press/ordo-iuris-slabnie|dátum prístupu=2026-07-15|jazyk=pl}}</ref><ref name=":23" /><ref name=":22" /> Organizácia, ktorá počas vlády PiS profitovala z podpory štátnych inštitúcií a dotácií, stratila po zmene vlády významnú časť [[Príjem (podnikové hospodárstvo)|príjmov]] a prístup k verejným zdrojom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikołajewska|meno=Bianka|titul=Miliony z NIW dla organizacji związanych z wiceszefem Ordo Iuris. A w tle coraz silniejsze powiązania|periodikum=OKO.Press|vydavateľ=OKO.Press|issn=3072-1334|url=https://oko.press/dotacje-niw-fundacje-zych-ordo-iuris|dátum prístupu=2026-07-15|jazyk=pl}}</ref><ref name=":11" /><ref>{{Citácia knihy|edícia=1|titul=The Christian Right in Europe: Movements, Networks, and Denominations|url=https://www.transcript-open.de/isbn/6038|vydavateľ=transcript Verlag|rok=2023-10-31|miesto=Bielefeld, Germany|isbn=978-3-8376-6038-8|doi=10.14361/9783839460382|zväzok=129|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.14361/9783839460382}}</ref> V marci roku 2025 investigatívne [[Masmédium|médiá]] upozornili, že Ordo Iuris spolupracuje s organizáciami ako [[The Heritage Foundation|Heritage Foundation]] a [[Think tank|think tankmi]] napojenými na vládu [[Viktor Orbán|Viktora Orbána]], najmä Mathias Corvinus Collegium, Center for Fundamental Rights a Danube Institute, na projekte Veľký reset ({{V jazyku|eng|The Great Reset}}), ktorý charakterizujú ako snahu nahradiť súčasný model [[Liberálna demokracia|liberálnej demokracie]] a [[Európska únia|európskej]] integrácie [[Autoritarizmus|autoritatívnym]] modelom štátu založeným na národnom konzervativizme a [[Kresťanstvo|kresťanskom]] tradicionalizme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Renaming the EU, Dismantling the Commission: Polish, Hungarian Illiberals Seek U.S. Backing|url=https://vsquare.org/heritage-foundation-mcc-ordo-iuris-russia-european-union-european-court-of-justice/|dátum vydania=2025-03-09|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-US|meno=Szabolcs|priezvisko=Panyi|vydavateľ=VSquare}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=In the name of the family: Yes, Europe could be headed for a ‘Project 2025’ too|url=https://www.france24.com/en/europe/20250321-in-the-name-of-the-family-yes-europe-could-be-headed-project-2025-too-lgbtq-trump-far-right-heritage-foundation|vydavateľ=France 24|dátum vydania=2025-03-21|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en|priezvisko=Nordstorm|meno=Louise}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Great Reset: The far right’s detailed plan to dismantle the EU|url=https://english.elpais.com/international/2025-06-14/the-great-reset-the-far-rights-detailed-plan-to-dismantle-the-eu.html|vydavateľ=EL PAÍS English|dátum vydania=2025-06-14|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=en-us|meno=Ángel|priezvisko=Munárriz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ordo Iuris i ludzie Orbána chcą rękoma Trumpa zdemontować UE. Kto naprawdę za tym stoi?|url=https://oko.press/ordo-iuris-orbana-trumpa-zdemontowac-unie|vydavateľ=oko.press|dátum prístupu=2026-07-14|jazyk=pl|priezvisko=Mierzyńska|meno=Anna|dátum vydania=2025-03-26}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://svetkrestanstva.postoj.sk/70244/stroj-na-peniaze-alebo-pozehnane-dielo-apostolatu Nadácia Slovakia Christiana – Stroj na peniaze alebo požehnané dielo apoštolátu?], ''[[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]]'', 21. január 2021 * [https://www.icjk.sk/93/Zlaty-lev-reve-z-Krakova-Za-presadzovanim-ultrakonzervativnych-hodnot-sa-skryva-dobre-fungujuci-stroj-na-peniaze Zlatý lev reve z Krakova. Za presadzovaním ultrakonzervatívnych hodnôt sa skrýva dobre fungujúci stroj na peniaze], ''ICJK'', 30. december 2020 * [https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/13569325.2025.2570165 A Family Affair: TFP and the Vagaries of Moral Panic in Authoritarian Brazil], ''Journal of Latin American Cultural Studies'', Ben Cowan, 2025 * [https://vsquare.org/the-golden-boys-of-fatima/ The Golden Boys of Fatima], ''VSquare,'' 20. novembra 2020 * [https://www.tfp.org/revolution-and-counter-revolution/ ''Revolution and counter revolution''] Plinio Corrêa de Oliveira (I. a II. časť – 1959, III. časť – 1979) [[Kategória:Laické cirkevné hnutia]] [[Kategória:Konzervativizmus]] [[Kategória:Medzinárodné organizácie]] [[Kategória:Antikomunizmus]] [[Kategória:Katolicizmus]] 127glkak1efrl9he7ugxtr6q2783kke Kaplnka svätej Anny (Preseľany) 0 752438 8255801 8255295 2026-07-31T05:42:17Z Tom78*w 290507 Revízia [[Special:Diff/8255295|8255295]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-42087-84|~2026-42087-84]] ([[User talk:~2026-42087-84|diskusia]]) bola vrátená 8255801 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kaplnka svätej Anny | Druh kostola = neskorobaroková kaplnka | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = | Popis obrázka = | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = Historická krajina | Spolkový štát = Slovensko | Kraj typ = Kraj | Kraj = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | Okres typ = Okres | Okres = [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]] | Mesto = [[Preseľany]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.4542750 | Zemepisná dĺžka = 18.0982669 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Rímskokatolícka cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Nitra]] | Dekanát typ = | Dekanát = [[dekanát Topoľčany|Topolčany]] | Farnosť typ = | Farnosť = [[farnosť Preseľany|Preseľany]] | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia =26. júl 1882 | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = barok, klasicizmus | Sloh1 = | Výstavba = | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kaplnka svätej Anny''' je neskorobaroková [[kaplnka]] v [[Preseľany|Preseľanoch]] v okrese [[Topoľčany (okres)|Topoľčany]], ktorá bola postavená v 18. storočí (uvádza sa aj rok 1804). Pôvodný inventár zahŕňal klasicistický oltár, ktorý pochádza z 19. storočia, lavice zo začiatku 19. storočia, obraz [[Svätá rodina|Svätej Rodiny]] z 19. storočia na chóre s dreveným parapetom a súsošie Metercie v ústrednom výklenku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Harminc | meno = Ivan | spoluautori = et al. | titul = Súpis pamiatok na Slovensku | zväzok = 2 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1968 | strany = 537 }} Zdroj: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Preseľany – Kaplnka sv. Anny | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/preselany-kaplnka-sv-anny | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = Košice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 }}</ref> Zvon v roku 1817 vyhotovil zvonolejár [[Karol Filgrader]] pôsobiaci v [[Trnava|Trnave]].<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Filgrader, Karol (Filkrater) | url kapitoly zborník = https://dikda.snk.sk/view/uuid:915e6201-54e2-4786-a177-d7dd9b578a98?page=uuid:10cf9b68-a8e4-470c-ace2-790078797332 | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = 2 | vydavateľ = [[Slovenská národná knižnica]] | miesto = Martin | rok = 2004 | isbn = 80-89023-44-4 | strany = 567 | dátum prístupu = 2026-07-21 }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * Archív Rímskokatolíckeho farského úradu v Preseľanoch. Historia domus Preserany [rukopis]. 1813{{--}}2015, bez signatúry. == Externé odkazy == * [https://www.pamiatkynaslovensku.sk/preselany-kaplnka-sv-anny Preseľany - Kaplnka sv. Anny - Pamiatky na Slovensku] [[Kategória:Preseľany]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Anne]] [[Kategória:Kaplnky na Slovensku|Preseľany]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Topoľčany]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätej Anne|Preseľany]] [[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]] mbr9huqk1cymurtr6i5izf7ihm14guh Láska v Istanbule (slovenský seriál) 0 752681 8255628 8245855 2026-07-30T15:05:37Z Xqbot 22159 Oprava dvojitého presmerovanie na [[Lásky v Istanbule]] 8255628 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Lásky v Istanbule]] fzvev8t4hr4inp4wpvsd2yrmn0d5797 Wikipédia:Byzantské dni/Desiderata 4 753140 8255671 8254847 2026-07-30T17:52:46Z Scholastikos 174170 8255671 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam článkov vhodných na vytvorenie''' v rámci iniciatívy [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|'''Byzantské dni (2026)''']] alebo aj pomimo nej. ''Číslo wikidata (Qxxxx) môžete použiť na skontrolovanie, na ktorej jazykovej mutácii Wikipédie článok o danej téme existuje a v prípade záujmu ho môžete preložiť.'' Okrem článkov tu si môžete vybrať niečo z červených linkov na [[Portál:Byzantská ríša]] == Osobnosti, byzantské == === Panovníci === * [[Michal VI.]] ([[wikidata:Q41681|Q41681]]) * [[Michal VII.]] ([[wikidata:Q210564|Q210564]]) * [[Michal VIII.]] ([[wikidata:Q200033|Q200033]]) * [[Michal IX.]] ([[wikidata:Q37098|Q37098]]) * [[Nikefor III.]] ([[wikidata:Q41689|Q41689]]) * [[Izák II.]] ([[wikidata:Q37135|Q37135]]) * [[Alexios II. (Byzantská ríša)]] ([[wikidata:Q41849|Q41849]]) * [[Alexios IV. (Byzantská ríša)]] ([[wikidata:Q37069|Q37069]]) * [[Teodor I. (Nikajské cisárstvo)]] ([[wikidata:Q37086|Q37086]]) * [[Andronikos II. (Byzantská ríša)]] ([[wikidata:Q37067|Q37067]]) * [[Andronikos III. (Byzantská ríša)]] ([[wikidata:Q37063|Q37063]]) * [[Andronikos IV.]] ([[wikidata:Q37078|Q37078]]) === Spisovatelia a vedci === * [[Nikétas Stéthatos]] ([[wikidata:Q631084|Q631084]]) * [[Jozef Hymnograf]] ([[Ióséf Hymnografos]]) ([[wikidata:Q2282958|Q2282958]]) * [[Anastasios Sinaites]] ([[wikidata:Q473291|Q473291]]) * [[Theodóros z Mopsuestie]] ([[wikidata:Q355664|Q355664]]) === Cirkevné osobnosti === * [[Daniel Stylita]] ([[wikidata:Q768229|Q768229]]) * [[Sofronios Jeruzalemský]] ([[wikidata:Q317773|Q317773]]) * [[Akakios (konštantínopolský patriarcha)]] ([[wikidata:Q415483|Q415483]]) === Vojenské osobnosti === * [[Lev z Tripolisu]] (renegát) ([[wikidata:Q662404|Q662404]]) === Osobnosti ženského pohlavia ♀️ === *[[Antónina (manželka Belisaria)|Antónina]] [[Antónina (manželka Belisaria)|(manželka Belisaria)]] ([[wikidata:Q291932|Q291932]]) *[[Theoktista (matka Teodora Studitu)]] ([[wikidata:Q68107273|Q68107273]]) ♀️ *[[Makrína staršia]] ([[wikidata:Q263970|Q263970]]) ♀️ *[[Makrína mladšia]] ([[wikidata:Q239081|Q239081]]) ♀️ *[[Alžbeta Divotvorkyňa]] (?) ♀️ *[[Melánia Mladšia]] ([[wikidata:Q271668|Q271668]]) ♀️ *''pre ženy z odboru byzantológie pozri nižšie'' == Osobnosti, arménske, gruzínske, sýrske a koptské == * [[Ilarion (gruzínsky svätec)]] ([[wikidata:Q3651079|Q3651079]]) * [[Makarios Egyptský]] ([[wikidata:Q43920|Q43920]]) * [[Severus z Ašmúnajnu]] ([[wikidata:Q2637658|Q2637658]]) * [[Dávid III. (Tao)]] ([[wikidata:Q1363706|Q1363706]]) * [[Bagrat III. (Gruzínsko)]] ([[wikidata:Q467266|Q467266]]) == Osobnosti arabské, turecké a križiacke == * [[Zengí]] ([[wikidata:Q189550|Q189550]]) * [[Zengíovci]] ([[wikidata:Q189545|Q189545]]) * [[Malikšáh I. (Seldžucká ríša)]] ([[wikidata:Q311482|Q311482]]) * [[Alp Arslán]] ([[wikidata:Q200193|Q200193]]) * [[Tzachas]] ([[wikidata:Q272334|Q272334]]) * [[Kilič Arslán II.]] ([[wikidata:Q58982|Q58982]]) * [[Sülejman ibn Kutalmiš]] ([[wikidata:Q730338|Q730338]]) == Štát, administratíva a vojenstvo == * [[Ravennský exarchát]] ([[wikidata:Q694740|Q694740]]) * [[Kartáginský exarchát]] / [[Africký exarchát]] ([[wikidata:Q246737|Q246737]]) * [[Varjažská garda]] ([[wikidata:Q1464130|Q1464130]]) === Mestá === * [[Konštantínopol]] ([[wikidata:Q16869|Q16869]]): založiť namiesto presmerovania * [[Byzantion]] ([[wikidata:Q23725|Q23725]]): založiť namiesto presmerovania == Byzantské a rímske právo, právna veda == '''Historická veda a právo''' * [[byzantské právo]] ([[wikidata:Q166834|Q166834]]) * [[Nomos stratiótikos]] ([[wikidata:Q140461813|Q140461813]]) * [[Hexabiblos]] ([[wikidata:Q6649850|Q6649850]]) * [[Codex Hermogenianus]] ([[wikidata:Q2655491|Q2655491]]) * [[Codex Gregorianus]] ([[wikidata:Q640000|Q640000]]) * [[Stefanos (právnik)]] ([[wikidata:Q1237037|Q1237037]]) * [[Theofilos (právnik)]] ([[wikidata:Q1320139|Q1320139]]) * [[Thalelaios (právnik)]] ([[wikidata:Q20101898|Q20101898]]) * [[Dórotheos (právnik)]] ([[wikidata:Q5298270|Q5298270]]) * [[Anatolios (právnik)]] ([[wikidata:Q2696119|Q2696119]]) * [[Kónstantinos Harmenopoulos]] ([[wikidata:Q769438|Q769438]]) '''Moderná veda''' * [[Ludwig Mitteis]] ([[wikidata:Q830421|Q830421]]) * [[Contardo Ferrini]] ([[wikidata:Q2278847|Q2278847]]) * [[Salvatore Riccobono]] ([[wikidata:Q15465432|Q15465432]]) * [[Pietro De Francisci]] ([[wikidata:Q3903820|Q3903820]]) * [[Andreas Schminck]] ([[wikidata:Q15444927|Q15444927]]) * [[Vladimir Nikolajevič Beneševič]] ([[wikidata:Q677159|Q677159]]) == Umenie a architektúra == * [[byzantská hudba]] ([[wikidata:Q2090950|Q2090950]]) * [[koptské umenie]] ([[wikidata:Q577622|Q577622]]) * [[gruzínske umenie]] ([[wikidata:Q1028422|Q1028422]]) * [[arménske umenie]] ([[wikidata:Q3450240|Q3450240]]) * [[Moravská škola]] ([[wikidata:Q1938594|Q1938594]]) * [[srbsko-byzantský štýl]] ([[wikidata:Q1810654|Q1810654]]) * [[Krétska škola]] ([[wikidata:Q1378978|Q1378978]]) === Umelci === * [[Teofan z Kréty]] ([[wikidata:Q1349114|Q1349114]]) * [[Michail Damaskinos]] ([[wikidata:Q718276|Q718276]]) === Stavby === * [[Konštatínopolské hradby]] ([[wikidata:Q89917|Q89917]]) * [[Konštatínopolský hipodróm]] ([[wikidata:Q387548|Q387548]]) * [[Monastier Krista Pantokratora]] / [[Kláštor Krista Pantokratora]] ([[wikidata:Q197094|Q197094]]) * [[Monastier Pammakaristos]] / [[Kláštor Pammakaristos]] / chrám ([[wikidata:Q1420984|Q1420984]]) * [[Chrám svätého Demetera (Solún)]] ([[wikidata:Q730019|Q730019]]) * [[Blachernský palác]] ([[wikidata:Q879941|Q879941]]) * [[Nea Ekklésia]] ([[wikidata:Q3119702|Q3119702]]) * [[Veľký palác (Konštantínopol)]] ([[wikidata:Q475338|Q475338]]) * [[Palatínska kaplnka]] ([[wikidata:Q1034853|Q1034853]]) * [[Bukoleonský palác]] ([[wikidata:Q1003322|Q1003322]]) === Predmety === * [[Rabulov evanjeliár]] ([[wikidata:Q1246486|Q1246486]]) * [[Parížsky žaltár]] ([[wikidata:Q1810000|Q1810000]]) * [[Pala d’Oro]] ([[wikidata:Q1890685|Q1890685]]) * [[Limburská staurotéka]] ([[wikidata:Q1748749|Q1748749]]) * [[Kríž kráľovnej Dagmar]] ([[wikidata:Q13434588|Q13434588]]) * [[Salus Populi Romani]] ([[wikidata:Q117667146|Q117667146]]) * [[Rossanský evanjeliár]] ([[wikidata:Q1106441|Q1106441]]) * [[Neapolský Dioscurides]] ([[wikidata:Q1227069|Q1227069]]) * [[Viedenský Dioscurides]] ([[wikidata:Q699363|Q699363]]) * [[Skylitzes Matritensis]] ([[wikidata:Q1444971|Q1444971]]) * [[Menológium cisára Bazila II.]] ([[wikidata:Q1918574|Q1918574]]) == Udalosti == * [[Fótiova schizma]] ([[wikidata:Q3813712|Q3813712]]) * [[moechianská aféra]] (?) * [[justiniánsky mor]] ([[wikidata:Q821711|Q821711]]) * [[samaritánske povstania]] ([[wikidata:Q1259603|Q1259603]]) === Vojny === * [[byzantsko-bulharské vojny]] ([[wikidata:Q2288144|Q2288144]]) * [[byzantsko-gótske vojny]] ([[wikidata:Q3331223|Q3331223]]) * [[byzantsko-gruzínske vojny]] ([[wikidata:Q862440|Q862440]]) * [[byzantsko-normanské vojny]] ([[wikidata:Q327150|Q327150]]) * [[byzantsko-osmanské vojny]] ([[wikidata:Q630259|Q630259]]) * [[byzantsko-sásánovská vojna (602 – 628)]] ([[wikidata:Q2326099|Q2326099]]) * [[byzantsko-ruské vojny]] ([[wikidata:Q3119206|Q3119206]]) * [[byzantsko-seldžucké vojny]] ([[wikidata:Q1827267|Q1827267]]) * [[byzantsko-uhorské vojny]] ([[wikidata:Q28490141|Q28490141]]) * [[byzantsko-vandalská vojna]] ([[wikidata:Q1136575|Q1136575]]) === Bitky === * [[obliehanie Konštantínopola (626)]] ([[wikidata:Q312268|Q312268]]) * [[obliehanie Konštantínopola (674)]] ([[wikidata:Q399482|Q399482]]) * [[obliehanie Konštantínopola (717)]] ([[wikidata:Q27900|Q27900]]) * [[pád Filadelfie]] ([[wikidata:Q1361240|Q1361240]]) * [[pád Gallipoli]] ([[wikidata:Q916266|Q916266]]) * [[pád Trabzonu]] ([[wikidata:Q9366875|Q9366875]]) * [[bitka pri Kleidione]] ([[wikidata:Q584047|Q584047]]) === Cirkevné udalosti === * [[Synoda v Elvire]] ([[wikidata:Q1262455|Q1262455]]) * [[Synoda v Ancyre]] ([[wikidata:Q2985432|Q2985432]]) * [[Synoda v Neocézarei]] ([[wikidata:Q2061072|Q2061072]]) * [[Synoda v Gangre]] ([[wikidata:Q640021|Q640021]]) * [[Synoda v Sardike]] ([[wikidata:Q1277136|Q1277136]]) * [[Synoda v Laodicei]] ([[wikidata:Q1264941|Q1264941]]) * [[Druhý efezský koncil]] (tzv. [[Zbojnícka synoda]]) ([[wikidata:Q1258045|Q1258045]]) * [[Tretí efezský koncil]] ([[wikidata:Q7784811|Q7784811]]) * [[Synoda v Hierei]] (754) ([[wikidata:Q519139|Q519139]]) * [[Synoda obnovy ikon]] (843) ([[wikidata:Q117219791|Q117219791]]) * [[Prvo-druhá synoda]] (861) ([[wikidata:Q16081962|Q16081962]]) * blachernské synody/koncily * [[Piaty konštantínopolský koncil]] ([[wikidata:Q1076411|Q1076411]]) === Križiaci a latinskí kresťania === * [[Solúnske cisárstvo]] ([[wikidata:Q623151|Q623151]]) * [[Katalánska kompánia]] ([[wikidata:Q1501196|Q1501196]]) * [[Roger I.]] ([[wikidata:Q315297|Q315297]]) == Východné kresťanstvo == * [[pokrstenie Rusi]] ([[wikidata:Q573211|Q573211]]) == Byzantská ríša a Balkán == === Bulharsko === * [[obliehanie Solúna (617)]] ([[wikidata:Q4337451|Q4337451]]) * [[Ochridská škola]] ([[wikidata:Q524741|Q524741]]) * [[Preslavská škola]] ([[wikidata:Q1331407|Q1331407]]) * [[Asenovci]] ([[wikidata:Q1401314|Q1401314]]) === Srbsko, Bosna a Chorvátsko === * [[Časlav Klonimirović]] ([[wikidata:Q337693|Q337693]]) * Svätý [[Sáva Srbský]] ([[wikidata:Q138465|Q138465]]) * [[Štefan Uroš II. Milutin|Stefan Uroš II. Milutin]] ([[wikidata:Q319597|Q319597]]) * [[Štefan Uroš III.]] ([[wikidata:Q314346|Q314346]]) * [[Konstantin Kostenecki]] ([[wikidata:Q1782745|Q1782745]]) * [[Duklja (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q1252942|Q1252942]]) * [[Zeta (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q8069735|Q8069735]]/[[wikidata:Q8069734|Q8069734]]) * [[Raška (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q1311990|Q1311990]]) * [[Travunia (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q1311805|Q1311805]]) * [[Zachlumia (kniežatstvo)]] ([[wikidata:Q1311704|Q1311704]]) * [[Srbské cárstvo]] ([[wikidata:Q1406298|Q1406298]]) * [[Monastier Chilandar]] ([[wikidata:Q849914|Q849914]]) * [[Monastier Žiča]] ([[wikidata:Q1283823|Q1283823]]) * [[Monastier Mileševa]] ([[wikidata:Q1266152|Q1266152]]) * [[Monastier Visoki Dečani]] ([[wikidata:Q849517|Q849517]]) * [[Pećsky patriarchát]] ([[wikidata:Q3623761|Q3623761]]) == Byzantská ríša, slovenské vzťahy a cyrilometodské dedičstvo == * [[Ochridské arcibiskupstvo]] ([[wikidata:Q134168|Q134168]]) * [[Teofylakt Ochridský]] ([[wikidata:Q12472783|Q1247278]]) * [[Život Klimenta]] (?) == Byzantská ríša a renesancia == * [[Theodóros Agallianos]] ([[wikidata:Q6558731|Q6558731]]) * [[Geórgios Amiroutzes]] ([[wikidata:Q3561173|Q3561173]]) * [[Arsénios Apostolis]] ([[wikidata:Q4796489|Q4796489]]) * [[Michaél Apostolis]] ([[wikidata:Q1362779|Q1362779]]) * [[Ióannes Argyropulos]] ([[wikidata:Q26648|Q26648]]) * [[Petros Kretikos]] (Petrus Creticus) (x) * [[Démétrios Damilas]] ([[wikidata:Q60234869|Q60234869]]) * [[Ióannes Eugenikos]] ([[wikidata:Q4202467|Q4202467]]) * [[Eustathios zo Solúna]] ([[wikidata:Q453465|Q453465]]) * [[Theodóros Gaza]] ([[wikidata:Q287485|Q287485]]) * [[Geórgios z Trapezuntu]] (z Trebizondu, Trapezuntios) ([[wikidata:Q533514|Q533514]]) * [[Grégorios Choniades]] ([[wikidata:Q3118446|Q3118446]]) * [[Ióannes Chortasmenos]] ([[wikidata:Q1519411|Q1519411]]) * [[Andreas Chrysoberges]] ([[wikidata:Q9151782|Q9151782]]) * [[Geórgios Chrysokokkes]] ([[wikidata:Q3565952|Q3565952]]) * [[Michaél Chrysokokkes]] ([[wikidata:Q119948606|Q119948606]]) * [[Geórgios Chrysokkokes]] (Manuél?) ([[wikidata:Q3565952|Q3565952]]) * [[Manuél Chrysoloras]] ([[wikidata:Q434356|Q434356]]) * [[Manuél Kalekas]] ([[wikidata:Q10324035|Q10324035]]) * [[Andronikos Kallistos]] ([[wikidata:Q3299494|Q3299494]]) * [[Matthaios Kamariótes]] ([[wikidata:Q6786791|Q6786791]]) * [[Démétrios Kydónes]] ([[wikidata:Q983688|Q983688]]) * [[Manuél Moschopoulos]] ([[wikidata:Q650448|Q650448]]) * [[Markos Mousouros]] ([[wikidata:Q1242157|Q1242157]]) * [[Maximos Planoudes]] ([[wikidata:Q218672|Q218672]]) * [[Theodóros Prodromos]] ([[wikidata:Q738057|Q738057]]) * [[Gennadios II.]] ([[wikidata:Q381211|Q381211]]) * [[Stefanos z Byzantia]] ([[wikidata:Q380881|Q380881]]) * [[Thómas Magistros]] (Theodoulos, Thekaras) ([[wikidata:Q2735899|Q2735899]]) * [[Démétrios Triklinios]] ([[wikidata:Q2987520|Q2987520]]) == Byzantológia == === Byzantológovia === ==== Svetoví ==== * [[Hieronymus Wolf]] ([[wikidata:Q61631|Q61631]]) * [[Karl Krumbacher]] ([[wikidata:Q61463|Q61463]]) * [[Charles du Cange]] ([[wikidata:Q442240|Q442240]]) * [[John B. Bury]] ([[wikidata:Q502912|Q502912]]) * [[Steven Runciman]] ([[wikidata:Q49979|Q49979]]) * [[Dimitri Obolensky]] ([[wikidata:Q3565495|Q3565495]]) * [[Cyril Mango]] ([[wikidata:Q1148656|Q1148656]]) * [[Franz Dölger]] ([[wikidata:Q832730|Q832730]]) * [[Herbert Hunger]] ([[wikidata:Q94733|Q94733]]) * [[Averil Cameron]] ([[wikidata:Q533515|Q533515]]) ♀️ * [[Angeliki E. Laiou]] ([[wikidata:Q4762724|Q4762724]]) ♀️ * [[Judith Herrin]] ([[wikidata:Q3271335|Q3271335]])♀️ * [[Alice-Mary Talbot]] ([[wikidata:Q24642077|Q24642077]])♀️ * [[Nina Garsoïan]] ([[wikidata:Q23120599|Q23120599]])♀️ * [[Paul Lemerle]] ([[wikidata:Q2060957|Q2060957]]) * [[Nicolas Oikonomidès]] ([[wikidata:Q2483739|Q2483739]]) * [[Spyros Troianos]] ([[wikidata:Q14566932|Q14566932]]) * [[Anthony Kaldellis]] ([[wikidata:Q92595083|Q92595083]]) ==== České a slovenské byzantologičky a byzantológovia ==== * [[Konstantin Jireček]] ([[wikidata:Q700589|Q700589]]) * [[Jaroslav Bidlo]] ([[wikidata:Q12023737|Q12023737]]) * [[Karel Škorpil]] ([[wikidata:Q694801|Q694801]]) * [[Karel Müller]] ([[wikidata:Q63364087|Q63364087]]) * [[Milada Paulová]] ([[wikidata:Q12037150|Q12037150]]) ♀️ * [[Milan Loos]] ([[wikidata:Q95471364|Q95471364]]) * [[Věra Hrochová]] ([[wikidata:Q12001663|Q12001663]]) ♀️ * [[Lubomíra Havlíková]] ([[wikidata:Q112390337|Q112390337]]) ♀️ * [[Petr Balcárek]] ([[wikidata:Q95180058|Q95180058]]) * [[Martin Hurbanič]] ([[wikidata:Q112444849|Q112444849]]) ==== Poľské byzantologičky a byzantológovia ==== * [[Helena Cichocka]] ([[wikidata:Q9287307|Q9287307]]) ♀️ * [[Małgorzata Dąbrowska]] ([[wikidata:Q11772258|Q11772258]]) ♀️ * [[Maria Dzielska]] ([[wikidata:Q3290938|Q3290938]]) ♀️ * [[Małgorzata Borowska]] ([[wikidata:Q11772236|Q11772236]]) ♀️ * [[Ewa Wipszycka]] ([[wikidata:Q11697445|Q11697445]]) ♀️ * [[Marek Starowieyski]] ([[wikidata:Q11768483|Q11768483]]) === Periodiká a publikácie === * ''[[Byzantinoslovaca]]'' (x) * ''[[Byzantinoslavica]]'' ([[wikidata:Q9182835|Q9182835]]) * ''[[Byzantinische Zeitschrift]]'' ([[wikidata:Q871189|Q871189]]) * ''[[Byzantinisch-Neugriechische Jahrbücher]]'' ([[wikidata:Q11689195|Q11689195]]) * ''[[Byzantion (časopis)|Byzantion: Revue Internationale des Etudes Byzantines]]'' ([[wikidata:Q9182836|Q9182836]]) * ''[[Dumbarton Oaks Papers]]'' ([[wikidata:Q964573|Q964573]]) * ''[[Revue des études byzantines]]'' ([[wikidata:Q15766077|Q15766077]]) * ''[[Vizantijskij vremennik]]'' ([[wikidata:Q4110846|Q4110846]]) * ''[[Zbornik radova Vizantološkog Instituta]]'' ([[wikidata:Q13090965|Q13090965]]) * ''[[Byzantine and Modern Greek Studies]]'' ([[wikidata:Q5004708|Q5004708]]) * ''[[Jahrbuch der Österreichischen Byzantinistik]]'' ([[wikidata:Q1453509|Q1453509]]) * ''[[Rivista di studi bizantini e neoellenici]]'' ([[wikidata:Q16596533|Q16596533]]) * ''[[Byzantina Symmeikta]]'' ([[wikidata:Q50814596|Q50814596]]) * ''[[Byzantinische Forschungen]]'' ([[wikidata:Q27715630|Q27715630]]) == Byzancia a dnešná kultúra == === Filmy === * [[İstanbul'un Fethi]] ([[wikidata:Q3803480|Q3803480]]) * [[Fetih 1453]] ([[wikidata:Q171731|Q171731]]) * [[Teodora (film z roku 1922)]] ([[wikidata:Q3983847|Q3983847]])♀️ * [[Teodora (film z roku 1954)]] ([[wikidata:Q1168667|Q1168667]]) ♀️ * [[Viking (film z roku 2016)]] ([[wikidata:Q20968495|Q20968495]]) * [[Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov]] ([[wikidata:Q13433792|Q13433792]]) * [[Tirant lo Blanch (film)|Tirant lo Blanch]] ([[wikidata:Q2581918|Q2581918]]) === Literárne diela === * [[Pod svobodnim soncem]] ([[wikidata:Q2406802|Q2406802]]) * [[Bélisaire]] ([[wikidata:Q110890409|Q110890409]]) * [[Čierny anjel (Mika Waltari)]] ([[wikidata:Q2639025|Q2639025]]) == Na zásadné prepracovanie == * [[Fotios]] → Fótios (prepis PSP) ([[wikidata:Q243187|Q243187]]) * [[Michal I. (konštantínopolský patriarcha)]] ([[wikidata:Q68482|Q68482]]) * [[Východná schizma]] ([[wikidata:Q51648|Q51648]]) * [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše]] ([[wikidata:Q128866|Q128866]]) * [[Belisar]] ([[wikidata:Q174943|Q174943]]) == Zdroje == Nižšie sú uvedené niektoré zdroje dostupné na internete, ktoré Vám podľa vyhlasovateľa výzvy môžu napomôcť k tvorbe kvalitných príspevkov. Ak poznáte zaujímavé spoľahlivé zdroje univerzálnejšieho charakteru, môžete ich doplniť. '''Encyklopédie a knihy''' * ''[[Catholic Encyclopedia]]''. [https://www.newadvent.org/cathen/ Dostupné online.] * ''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''. [https://www.pravenc.ru/ Dostupné online]. * ''[[Encyclopaedia Beliana]]''. [https://beliana.sav.sk/ Dostupné online]. * ''[[Ottův slovník naučný]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/nkp/periodical/uuid:7e11fe20-043e-11e5-95ff-5ef3fc9bb22f Dostupné online]. * ''Prosographisches Lexikon der Palaiologenzeit''. [[iarchive:ErichTrappProsopographischesLexikonDerPALAIOLOGENZEIT|Dostupné online]]. * ''Prosopographie der mittelbyzantinischen Zeit Online''. [https://www.degruyterbrill.com/database/pmbz/html Dostupné online]. * ''Prosopography of the Byzantine Empire''. [https://pbe.kcl.ac.uk/data/index.html Dostupné online]. * ''[[Oxford Dictionary Of Byzantium]]''. [[iarchive:the-oxfrod-dictionary-of-byzantium-vol.-1-oup-1991/The Oxfrod Dictionary of Byzantium_Vol. 1_OUP_1991/|Dostupné online]]. * ''[[Byzantinoslavica]]''. [https://www.digitalniknihovna.cz/knav/periodical/uuid:4aa177f0-4029-11e1-90d1-005056a60003 Dostupné online]. * ''[[Byzantinische Zeitschrift]]''. [[iarchive:57-1964/01 1892/|Dostupné online]]. * ''[[Jahrbuch der Österreichischen Byzantinistik]]''. [[iarchive:Jahrbuch-der-osterreichischen-byzantinistik/JOB 1 1951/|Dostupné online]]. * ''Theologos''. [https://www.unipo.sk/greckokatolicka-teologicka-fakulta/theologos/archiv Dostupné online]. * ''[[Acta Patristica]]''. [https://www.unipo.sk/en/faculty-of-orthodox-theology/main-sections/science-research/journal-APA/archiveAPA Dostupné online]. * Web The Byzantine Legacy. [https://www.thebyzantinelegacy.com/ Dostupné online]. [[Kategória:Byzantské dni| ]] __NOINDEX____NOTOC__ rlr94uce1qabagh46mfc32tx52pypv5 GKS Katovice 0 753244 8255774 8252089 2026-07-30T22:02:08Z Wolfgang121 142495 3–1 8255774 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=GKS Katovice|celýnázov=GKS GieKSa Katowice S.A|založený=1964|štadión=[[Arena Katowice]]|kapacita=15 048|majiteľ=Sławomir Witek|tréner={{POL}} [[Rafal Gorák]]|liga=[[Ekstraklasa]]|sezóna=2025/26|pozícia=5. miesto|vzor_lp1=_katowice2526h|vzor_t1=_katowice2526h|vzor_tr1=_katowice2526h|vzor_pp1=_katowice2526h|vzor_po1=_katowice2526hl|ľavéplece1=FFff00|pravéplece1=FFff00|telo1=FFff00|trenírky1=254d4f|ponožky1=FFff00|vzor_lp2=_katowice2526a|vzor_t2=_katowice2526a|vzor_pp2=_katowice2526a|vzor_tr2=_katowice2526a|vzor_po2=_yellowtop|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=000000}}'''GKS Katovice''' je poľský profesionálny mužský [[Futbal|futbalový]] klub so sídlom v [[Katovice|Katoviciach]]. V súčasnosti súťaží v [[Ekstraklasa|Ekstraklase]] po postupe z I. ligy v roku 2024. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sportowefakty.wp.pl/pilka-nozna/1124526/arka-gdynia-wypuscila-z-rak-bezposredni-awans-gks-katowice-w-pko-ekstraklasie | jazyk = pl}}</ref> == História == [[Súbor:GKS_Katowice_Stadium,_Poland_(28539432592).jpg|náhľad|Štadión GKS Katowice, domáci štadión klubu do roku 2025.]] V roku 1963 bol v [[Katovice|Katoviciach]] zvolaný špeciálny organizačný výbor s cieľom spojiť všetky kluby a športové organizácie mesta do jedného veľkého klubu, ktorý by zahŕňal mnoho disciplín. V polovici roku 1963 sa Rapid Wełnowiec a Orzeł Wełnowiec zlúčili a vytvorili Rapid/Orzeł. V roku 1964 sa Rapid/Orzeł, Górnik Katowice, Koszutka Katowice, Katowicki Klub Łyżwiarski (Katowický korčuliarsky klub), Katowicki Klub Sportowy Górnik, Górniczy Klub Żeglarski Szkwał (jachtársky klub) spolu s ostatnými klubmi z Katovíc zlúčili a vytvorili GKS Katowice. O štyri roky neskôr, 9. augusta 1968, sa Dąb Katowice tiež zlúčil s GKS Katowice. Debutová sezóna GKS Katowice v najvyššej súťaži sa uskutočnila v sezóne 1965–1966. V roku 1971 Katowice zostúpili do 2. divízie. Problémy klubu boli nakoniec prekonané a GKS sa vrátil do najvyššej súťaže. Od roku 1982 sa klub neustále nachádzal na vrchole tabuľky a hral aj vo finále Poľského pohára. Nasledujúci rok skončil GKS tretí a v nasledujúcich dvoch rokoch bol druhý. V sezóne 1989–1990 sa GKS opäť umiestnil na treťom mieste a v sezóne 1991–1992 bol GKS druhý. V rokoch 1986 až 1995 sa GKS Katowice štyrikrát umiestnil na druhom mieste v lige, dvakrát vyhral Poľský superpohár a trikrát vyhral Poľský pohár. Najväčšie momenty pre klub a fanúšikov boli, keď sa tím zúčastnil európskych pohárov. Prvýkrát, keď sa GKS stretol s európskym súperom, bolo v roku 1970, v dnes už neexistujúcom Inter-Cities Fairs Cup, kde sa GKS v dvojzápasovej remíze stretol so španielskym klubom [[FC Barcelona|Barcelona]] . Katovice prehrali (celkovým skóre 2:4), ale fanúšikovia boli na svoj klub hrdí. Pri druhej účasti GKS v európskom futbale ukázali viac a hrali lepší futbal. V prvom kole [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov UEFA]] v sezóne 1986 – 1987 GKS porazil islandský tím Fram Reykjavík a v druhom kole prehral so švajčiarskym [[FC Sion|Sionom]] . Počas nasledujúcich 10 rokov sa GKS Katowice zúčastňoval európskych futbalových zápasov. V priebehu rokov fanúšikovia GKS videli, ako sa ich tím stretáva s tímami ako Sportul Studentsc Bukurešť, [[Rangers FC|Rangers]], [[Club Brugge KV|Club Bruggy]], [[Galatasaray SK|Galatasaray]], [[SL Benfica|Benfica]], [[Aris Solún FC|Aris]], [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] a dvakrát [[Bayer 04 Leverkusen|s Bayerom Leverkusen]] . Bilancia GKS v európskom futbale je 10 výhier, 7 remíz a 19 prehier. Od 27. marca 2003 do 11. júna 2004 klub hral pod názvom svojho hlavného sponzora Dospel Katowice; fanúšikovia klubu to neprijali dobre. GKS Katowice Sportowa Spółka Akcyjna ukončila svoje vedenie klubu v lete 2005 po sezóne 2004–05, v ktorej GKS skončil na 14. (a poslednom) mieste v Ekstraklase a zostúpil do druhej ligy. Tím musel klesnúť do štvrtej ligy kvôli finančným problémom a svojmu zapojenia sa do škandálu s ovplyvňovaním zápasov v rokoch 2003–2005. Po páde do 4. ligy prevzala kormidlo v klube skupina fanúšikov známa ako „Stowarzyszenie Sympatyków Klubu GKS Katowice“ (čo sa voľne prekladá ako Spoločnosť dobre hľadajúcich GKS Katowice). V júni 2006 klub postúpil do tretej ligy a v júni 2007 tím postúpil do druhej ligy, ktorá bola v roku 2008 premenovaná na I ligu. [[File:2025-04 Katowice stadion Arena Katowice (26).jpg|náhľad|[[Arena Katowice]]]] 26. mája 2024 si zabezpečili postup v poslednom kole sezóny 2023–24 po víťazstve 1:0 vonku nad Arkou Gdynia, čím sa vyrovnali počtu bodov, ale v tabuľke skončili na čele vzájomných zápasov. Do [[Ekstraklasa|Ekstraklasy]] postúpili ako druhí, čím ukončili svoju 19-ročnú absenciu v najvyššej súťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://sport.tvp.pl/77744896/gks-katowice-awansowal-do-pko-bp-ekstraklasy-wielki-powrot-po-19-latach-przerwy#:~:text=Piłkarze%20GKS-u%20Katowice%20wracają,jedenastkę"%20sezonu%20PKO%20BP%20Ekstraklasy! | jazyk = pl}}</ref> 23. mája 2026 odohral GKS Katowice svoj posledný zápas sezóny s [[Pogoń Szczecin|Pogoňom Štetínom]], ktorý remizoval 1:1, čím v lige porazil [[KP Legia Warszawa|Legiu Varšava]] a zabezpečil si 5. miesto. Tým sa GKS kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy UEFA]], čo znamenalo návrat klubu do európskych súťaží po 23-ročnej prestávke. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.wkatowicach.eu/informacje/sportowe/GKS-Katowice-wraca-do-europejskich-pucharow-GieKSa-zagra-w-eliminacjach-Ligi-Konferencji/idn:12258 | jazyk = pl}}</ref> == Úspechy == * '''[[Ekstraklasa|Ektraklasa]]:''' ** Druhé miesto''':''' 1987–88, 1988–89, 1991–92, 1993–94 * '''Víťaz Poľského pohára''' (STS Puchar Polski) ** '''Víťazi (3):''' 1985–86, 1990–91, 1992–93 * '''Super poľsky''' (STS Superpuchar Polski) ** '''Víťazi (2):''' 1991, 1995 == GKS Katowice v európskych súťažiach == {| class="wikitable" !Season !Competition !Round !Opponent !1st Leg !2nd Leg !Agg |- |1970–71 |Inter-Cities Fairs Cup |1. kolo |{{Minivlajka|Spain|1945}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–1 | style="text-align:center; background:#fdd;" |2–4 | style="text-align:center;" |'''2–5''' |- | rowspan="2" |1986–87 | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Iceland}} [[Fram Reykjavik]] | style="text-align:center; background:#dfd;" |3–0 | style="text-align:center; background:#dfd;" |1–0 | style="text-align:center;" |'''4–0''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Switzerland}} [[FC Sion|Sion]] | style="text-align:center; background:#ffd;" |2–2 | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–3 | style="text-align:center;" |'''2–5''' |- |1987–88 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Romania}} [[Sportul Studenţesc]] | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–1 | style="text-align:center; background:#fdd;" |1–2 | style="text-align:center;" |'''1–3''' |- |1988–89 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Scotland}} [[Rangers FC|Rangers]] | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–1 | style="text-align:center; background:#fdd;" |2–4 | style="text-align:center;" |'''2–5''' |- |1989–90 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Finland}} [[RoPS]] | style="text-align:center; background:#ffd;" |1–1 | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–1 | style="text-align:center;" |'''1–2''' |- | rowspan="2" |1990–91 | rowspan="2" |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Finland}} [[Turun Palloseura]] | style="text-align:center; background:#dfd;" |3–0 | style="text-align:center; background:#dfd;" |1–0 | style="text-align:center;" |'''4–0''' |- |2. kolo |{{Minivlajka|Germany}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] | style="text-align:center; background:#fdd;" |1–2 | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–4 | style="text-align:center;" |'''1–6''' |- | rowspan="2" |1991–92 | rowspan="2" |[[Pohár víťazov pohárov UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Scotland}} [[Motherwell FC|Motherwell]] | style="text-align:center; background:#dfd;" |2–0 | style="text-align:center; background:#fdd;" |1–3 | style="text-align:center;" |'''3–3''' ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]]) |- |2. kolo |{{Minivlajka|Belgium}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–1 | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–3 | style="text-align:center;" |'''0–4''' |- |1992–93 |[[Pohár UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Turkey}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | style="text-align:center; background:#ffd;" |0–0 | style="text-align:center; background:#fdd;" |1–2 | style="text-align:center;" |'''1–2''' |- |1993–94 |[[Pohár víťazov pohárov UEFA]] |1. kolo |{{Minivlajka|Portugal}} [[SL Benfica|Benfica]] | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–1 | style="text-align:center; background:#ffd;" |1–1 | style="text-align:center;" |'''1–2''' |- | rowspan="4" |1994–95 | rowspan="4" |[[Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Wales}} [[Inter Cardiff F.C.|Inter Cardiff]] | style="text-align:center; background:#dfd;" |2–0 | style="text-align:center; background:#dfd;" |6–0 | style="text-align:center;" |'''8–0''' |- |1. kolo |{{Minivlajka|Greece}} [[Aris Solún FC|Aris Thessaloniki]] | style="text-align:center; background:#dfd;" |1–0 | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–1 | style="text-align:center;" |'''1–1''' (4–3 p) |- |2. kolo |{{Minivlajka|France}} [[FC Girondins de Bordeaux|Girondins Bordeaux]] | style="text-align:center; background:#dfd;" |1–0 | style="text-align:center; background:#ffd;" |1–1 | style="text-align:center;" |'''2–1''' |- |3. kolo |{{Minivlajka|Germany}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]] | style="text-align:center; background:#fdd;" |1–4 | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–4 | style="text-align:center;" |'''1–8''' |- |1995–96 |[[Pohár víťazov pohárov UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Armenia}} [[Ararat Yerevan]] | style="text-align:center; background:#dfd;" |2–0 | style="text-align:center; background:#fdd;" |0–2 | style="text-align:center;" |'''2–2''' ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]]) |- |2003–04 |[[Pohár UEFA]] |Predkolo |{{Minivlajka|Macedonia}} [[FK Cementarnica 55|Cementarnica 55]] | style="text-align:center; background:#ffd;" |0–0 | style="text-align:center; background:#ffd;" |1–1 | style="text-align:center;" |'''1–1''' ([[Pravidlo vonkajších gólov|a]]) |- |2026–27 |[[Konferenčná liga UEFA]] |2. predkolo |{{Minivlajka|Slovakia}} [[MŠK Žilina|Žilina]] | style="text-align:center; background:#fdd;" |1–2 | style="text-align:center; background:#dfd;" |3–1 | style="text-align:center;" |'''4–3''' |} == Hráči == '''Súčasná zostava:''' {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=15. 07. 2023}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Poľsko|poz=B|meno=[[Maciej Kikolski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Aleksander Paluszek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Arkadiusz Jędrych]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Holandsko|poz=Z|meno=[[Jesse Bosch]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Lukas Klemenz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Borja Galán]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Marcel Wędrychowski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Adrian Błąd]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Poľsko|poz=B|meno=[[Rafał Strączek]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Nórsko|poz=Z|meno=[[Marius Olsen]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Nórsko|poz=Z|meno=[[Eman Markovic]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Bielorusko|poz=Ú|meno=[[Ilya Shkurin]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Kacper Łukasiak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Filip Rejczyk]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Poľsko|poz=Ú|meno=[[Jakub Kokosiński]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Sebastian Milewski]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Marcin Wasielewski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Łukasz Trepka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Damian Rasak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Bartosz Nowak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Alan Czerwiński]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Szymon Bartlewicz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Poľsko|poz=B|meno=[[Patryk Szczuka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=34|nár=Poľsko|poz=B|meno=[[Wojciech Pańkowski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Poľsko|poz=B|meno=[[Wojciech Monica]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=55|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Pau Resta]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=68|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Bartosz Wolski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Mateusz Kowalczyk]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=87|nár=Poľsko|poz=B|meno=[[Gabriel Kobylak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=97|nár=Slovensko|poz=Z|meno=[[Erik Jirka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=99|nár=Slovensko|poz=Ú|meno=[[Adam Zreľák]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1964]] [[Kategória:GKS Katowice]] <references /> == Externé odkazy == * https://www.gkskatowice.eu/ == Zdroj == {{Preklad|en|GKS Katowice|1365588789}} i8g1jmw3us1g223lmzbjddmm6hpkowm Kerameikos 0 753260 8255859 8253183 2026-07-31T09:24:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8255859 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Kerameikos | other_name = | native_name = Κεραμεικός | category = archeologická lokalita <!-- *** Image *** --> | image = Kerameikos Cemetery on July 10, 2020.jpg | image_caption = Celkový pohľad na archeologický areál a pohrebisko starovekého Kerameika | image_size = 280 <!-- *** Country etc. *** --> | country = Grécko | country_flag = 1 | region = [[Atika (kraj)|Atika]] | district = | municipality = [[Atény]] <!-- *** Locations *** --> | lat_d = 37 | lat_m = 58 | lat_s = 42 | lat_NS = S | long_d = 23 | long_m = 43 | long_s = 08 | long_EW = V | coordinates_type = type:landmark <!-- *** History & management *** --> | established = submykénske obdobie | established_type = Počiatky osídlenia | management = Grécka archeologická spoločnosť / Nemecký archeologický ústav v Aténach <!-- *** Websites *** --> | commons = Kerameikos }} '''Kerameikos''' ({{vjz|grc|''Κεραμεικός''}}) bola významná remeselnícka štvrť starovekých [[Atény|Atén]], známa predovšetkým ako hlavné stredisko produkcie aténskej [[Keramika (pálené výrobky)|keramiky]] a zároveň ako najväčšia a najdôležitejšia aténska [[nekropola]].<ref name="Novotny412">{{Citácia knihy | autor = Bohuslav Novotný | titul = Encyklopédia archeológie | id = 65-007-86 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Obzor | rok = 1986 | strany = 412}}</ref> Nachádza sa na severozápadnom okraji historického jadra mesta, v okolí monumentálnej [[Dipylon|Dipylonskej brány]] a pozdĺž toku rieky ''Eridanos''.<ref name="Knigge8">{{Citácia knihy | autor = Ursula Knigge | titul = The Athenian Kerameikos: History, Monuments, Excavations | miesto = Atény | vydavateľ = Krini | rok = 1991 | strany = 8}}</ref> V roku [[478 pred Kr.]] bola táto oblasť natrvalo rozdelená [[Temistoklove hradby|Temistoklovými hradbami]] na dve časti – vnútorný Kerameikos (obytná a remeselnícka štvrť) a vonkajší Kerameikos, ktorý sa stal hlavným mestským pohrebiskom. Práve odtiaľto sa začínala slávna ''Svätá cesta'' smerujúca do [[Elefsina|Eleusíny]], lemovaná monumentálnymi náhrobnými sochami.<ref name="goette">Hans Rupprecht Goette, ''Athens, Attica and the Megarid: An Archaeological Guide'', London: Routledge, 2001, s. 59. ISBN 0-415-24370-X.</ref> Archeologický výskum lokality prebieha už od roku [[1870]], najprv pod vedením Gréckej archeologickej spoločnosti a od roku [[1913]] až do súčasnosti pod záštitou Nemeckého archeologického ústavu v Aténach.<ref name="Novotny412" /> Moderné vykopávky však doteraz odkryli iba menšiu časť celého starovekého dému.<ref name="goette" /> == Geografia a lokálne reálie == Kým v súčasnosti leží [[Archeologická lokalita|archeologický areál]] v tesnej blízkosti moderného centra Atén, v staroveku sa rovnomenný mestský okres (''démos'' Kerameis) rozkladal na vtedajšom severozápadnom predmestí, ktoré bolo rozlohou výrazne menšie než dnešná metropola.<ref name="Knigge8" /> Územím pretekala rieka (potok) Eridanos, ktorá pramenila na svahoch pohoria ''Lykabettos'', tiekla pozdĺž severnej strany pahorku ''Pnyx'' a neskôr ústila do rieky Kéfisos.<ref name="Knigge8" /> Práve prítomnosť tohto vodného toku, aluviálnych nánosov a dostatku kvalitného bahna s vysokým obsahom ílu vytvorila ideálne podmienky pre usadenie hrnčiarskej komunity, ktorá tu pôsobila od najstarších čias.<ref name="Novotny412" /><ref name="goette" /> Presný rozsah pôvodného dému Kerameis zostáva neznámy, no nálezy viacerých hraničných kameňov s nápisom ''Horos Kerameikou'' ({{vjz|grc|''Όρος Kεραμεικού''}} – Hranica Kerameika) spolu s písomnými prameňmi jasne definujú jeho severné a južné limity.<ref name="Knigge8" /> Štvrť sa tiahla od severozápadného okraja vtedajšieho občianskeho centra – aténskej [[Agora (námestie)|agory]] – až po posvätný háj hrdinu [[Akadémos|Akadéma]] (Akadémia), vzdialený približne 1,5 km, kde na začiatku [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] založil svoju filozofickú školu [[Platón]].<ref name="Knigge8" /> Z historických prameňov vyplýva, že samotná agora spočiatku sčasti spadala pod Kerameikos. Geograf [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] vo svojom opise Atén uvádza celú agoru ako súčasť tohto dištriktu.<ref name=":23 ">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 |miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 23}}</ref> Naopak, historik [[Thukydides]], ktorý predstavuje najstarší písomný prameň, striktne definuje Kerameikos ako oblasť ležiacu vonku za mestskými hradbami z roku [[478 pred Kr.]]<ref name="Knigge8" /><ref name=":169">{{Citácia knihy | autor = Thukydides | titul = Dejiny peloponézskej vojny VI |isbn = 978-80-970115-5-0 | miesto = Martin | vydavateľ = THETIS | rok = 2010 | strany = 169}}</ref> Tento zdanlivý rozpor vyplýva z neskoršieho administratívneho rozdelenia štvrte po vybudovaní opevnenia.[[Súbor:Athens Plato Academy Archaeological Site 3.jpg|thumb|Archeologická lokalita [[Platónska akadémia|Platónovej akadémie]] v rovnomennej aténskej štvrti ''Akadimia Platonos'', kam v staroveku viedla široká cesta priamo z Kerameika.]] == Pôvod názvu == Podľa antickej tradície, ktorú zaznamenal Pausanias, bol názov štvrte odvodený od mýtického hrdinu [[Keramos (mytológia)|Kerama]], syna boha [[Dionýzos|Dionýza]] a [[Ariadna|Ariadny]], ktorý bol uctievaný ako patrón a ochranca hrnčiarov.<ref name="Knigge8" /><ref name=":26">{{Citácia knihy | autor = Pausanias | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | id = 25-039-73 |miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 26}}</ref> Z lingvistického a historického hľadiska je však názov odvodený priamo od starogréckeho slova pre hrnčiarov – ''kerameis'' ({{vjz|grc|''κεραμεῖς''}}), respektíve od slova pre hlinu a hlinené výrobky (''keramos'', {{vjz|grc|''κέραμος''}}).<ref name="Novotny412" /><ref name="goette" /> Kerameikos bol tak doslova „štvrťou hrnčiarov“, pričom toto pomenovanie prežilo tisícročia a stalo sa etymologickým základom pre moderný medzinárodný výraz [[keramika]]. == Dejiny a stavebný vývoj == === Najstaršie osídlenie a vznik pohrebiska (do roku 478 pred Kr.) === Pôvodne bolo toto územie v záplavovej oblasti rieky Eridanos prevažne močaristé.<ref name="goette" /> Ako pohrebisko sa však začalo príležitostne využívať už od [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročia pred Kr.]] (v období ranej [[Bronzová doba|bronzovej doby]]). Kontinuálne a organizované pochovávanie sa tu rozvinulo približne od roku [[1200 pred Kr.]] (v submykénskom období).<ref name=":169" /><ref name="Novotny412" /><ref name="goette" /> Archeológovia z tohto obdobia odkryli množstvo raných šachtových a skrinkových hrobov s bohatou keramickou pohrebnou výbavou. Kým obytné domy hrnčiarov sa postupne koncentrovali na vyššie položených a suchších terasách južne od toku, na severnom brehu Eridanu sa v [[Archaické obdobie (Grécko)|archaickom období]] začali budovať čoraz väčšie, zložitejšie a honosnejšie mohyly a kamenné monumenty, ktoré lemovali ranú trasu Svätej cesty.<ref name="goette" /> === Temistoklove hradby a rozdelenie štvrte === [[Súbor:The Themistoclean Wall in Kerameikos Cemetery on May 22, 2021.jpg|thumb|Zvyšky Temistoklových hradieb pri pohľade z ulice Ermou. Spodná vrstva muriva pochádza z [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]], zatiaľ čo vrchná nadstavba vznikla v neskoroantickom období v 6. storočí po Kr.]] Zásadný zlom v urbanizme celej oblasti priniesol rok [[478 pred Kr.]] Po ničivom vyplienení Atén [[Staroperzská ríša|perzským]] vojskom kráľa [[Xerxes I.|Xerxa I.]] ([[480 pred Kr.]]) sa Aténčania rozhodli urýchlene vybudovať nové mestské opevnenie. Na podnet štátnika [[Temistokles|Temistokla]] boli do základov týchto nových hradieb (tzv. Temistoklove hradby) sekundárne zamurované aj staršie archaické náhrobné kamene, sochy a monumenty z blízkeho okolia, ktoré Peržania predtým poškodili.<ref name="goette" /><ref name="Novotny412" /> Stavba hradieb natrvalo rozdelila Kerameikos na dve funkčne odlišné časti:<ref name="Knigge8" /> * ''Vnútorný Kerameikos'': zostal vo vnútri mesta a naďalej slúžil predovšetkým ako hustá mestská zástavba s obytnými domami a hrnčiarskymi dielňami. * ''Vonkajší Kerameikos'': ležal za hradbami a rozvinul sa do najrešpektovanejšieho aténskeho pohrebiska. Priamo v priestore Kerameika pretínali hradby dve monumentálne, severozápadne orientované mestské brány:<ref name="goette" /> # ''Posvätná brána'' ({{vjz|grc|''Ἱερὰ Πύλη''}} – ''Hiera Pylé''): situovaná na južnejšej strane, cez ktorú prechádzala slávna Svätá cesta smerujúca do Eleusíny, využívaná počas slávnostných sprievodov pri [[Eleusínske mystériá|Eleusínskych mystériách]]. # ''Dipylonská brána'' ({{vjz|grc|''Δίπυλον''}} – dvojitá brána, v prameňoch známa aj ako Thriasianská): ležala severnejšie a prechádzala cez ňu široká ulica ''Dromos''. Táto cesta viedla priamo k [[Platónska akadémia|Platónovej akadémii]]. === Štátny cintorín a Ulica hrobov === Pozdĺž cesty ''Dromos'' pred Dipylonskou bránou zriadili Aténčania verejný štátny cintorín – ''Démosion Séma'' ({{vjz|grc|''δημόσιον σῆμα''}}).<ref name="goette" /> Práve tu našli miesto posledného odpočinku najvýznamnejší aténski štátnici, vizionári a padlí bojovníci. Pochovaní tu boli napríklad [[Kleistenes]] či [[Perikles]], pričom Perikles práve na tomto mieste v roku [[431 pred Kr.]] predniesol svoju slávnu ''pohrebnú reč'' na počesť obetí prvého roku [[Peloponézske vojny|peloponézskej vojny]].<ref name="goette" /> Južne od Dipylonu sa od Svätej cesty odpájala samostatná vetva známa ako ''Ulica hrobov''. Tú lemovali okázalé súkromné mauzóleá a hrobky bohatých aténskych rodín.<ref name="Novotny412" /> Tento trend luxusných pohrebných stavieb umelo ukončil až luxusný dekrét (zákon proti prepychu), ktorý v roku [[317 pred Kr.]] vydal správca Atén [[Démétrios z Faléru]]. Od tohto momentu boli povolené len skromné, jednotné pamätníky v podobe malých mramorových stĺpikov alebo popísaných kamenných blokov.<ref name="goette" /> K opätovnému oživeniu monumentálnej architektúry hrobiek došlo až po rímskej okupácii Atén, no z tohto neskoršieho rímskeho obdobia sa zachovalo len minimum pozostatkov.<ref name="goette" /> === Budova Pompeionu a náboženské procesie === [[Súbor:The Pompeion in Kerameikos Cemetery on March 1, 2021.jpg|thumb|Ruiny budovy [[Pompeion]] z 5. storočia pred Kr. Stavba slúžila na prípravu náboženského sprievodu počas Panaténajských slávností, ktorý smeroval z Kerameika po Panaténajskej ceste až na [[Akropola v Aténach|Akropolu]] k chrámu [[Parthenón]].]] V klasickom období vznikla v strategickom vnútropásme hradieb – priamo v priestore medzi Posvätnou a Dipylonskou bránou – dôležitá štátna budova [[Pompeion]] ({{vjz|grc|''Πομπεῖον''}}).<ref name="Novotny412" /> Táto stavba zohrávala kľúčovú rolu počas [[Panaténaie|Panaténajských slávností]]. Slúžila ako hlavné zhromaždisko, kde sa organizoval slávnostný sprievod (''pompé'', {{vjz|grc|''πομπή''}}) na počesť bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]].<ref name="goette" /> == Archeologické výskumy == Sústavné archeologické vykopávky v Kerameiku sa začali v roku 1870 pod záštitou Gréckej archeologickej spoločnosti. Od roku 1870 prebiehali s krátkymi prestávkami a v roku 1913 prevzal vedenie výskumov Nemecký archeologický ústav v Aténach, ktorý na lokalite kontinuálne pôsobí dodnes.<ref name="Novotny412"/> Veľké plochy susediace s odkrytým areálom však stále zostávajú nepreskúmané, pretože ležia priamo pod zástavbou moderných Atén a ich vyvlastnenie a následný výskum závisia od budúcich finančných zdrojov. === Nález monumentálneho kúrosa === Medzi najvýznamnejšie moderné objavy patrí nález monumentálneho archaického [[kúros|kúrosa]] (sochy nahého mladíka), ktorého v areáli Posvätnej brány odkryli nemeckí archeológovia pod vedením profesora [[Wolf-Dietrich Niemeier|Wolfa-Dietricha Niemeiera]]. Táto mramorová socha meria na výšku 2,1 metra a je väčším dvojčaťom slávneho kúrosa, ktorý je dnes uložený v [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitnom múzeu umenia]] v [[New York]]. Obe sochy vytvoril ten istý anonymný antický sochár, v dejinách umenia známy ako [[Dipylonský sochár]].<ref>Hans Rupprecht Goette, ''Athens, Attica and the Megarid: An Archaeological Guide'', London: Routledge, 2001, s. 59. ISBN 0-415-24370-X.</ref> === Hromadný hrob a aténsky mor === [[Súbor:Skeletons from the 5th cent. B.C. found at Kerameikos Cemetery currently at the National Archaeological Museum of Athens (7 May 2018).jpg|náhľad|vľavo|Kostrové pozostatky z 5. storočia pred Kr., ktoré boli objavené v hromadnom hrobe morových obetí počas výstavby metra a dnes sú vystavené v múzeu.]] Počas výstavby blízkej stanice metra ''Kerameikos'' v rámci rozširovania aténskeho metra narazili stavebné mechanizmy na rozsiahle staroveké pohrebisko. V roku [[1992]] tu grécka archeologička [[Efi Baziatopoulou-Valavani]] viedla záchranný výskum, pri ktorom odkryla približne 1 000 hrobov zo 4. a 5. storočia pred Kr., no najmä unikátnu masovú hrobovú jamu v severozápadnom rohu cintorína.<ref name="Stamatopoulou">Marina Stamatopoulou, Maria Yeroulanou, ''Excavating classical culture: recent archaeological discoveries in Greece'', Oxford: Archaeopress, 2002, s. 187–201. ISBN 1-84171-411-9.</ref> Jama mala dĺžku 6,5 metra a hĺbku 1,6 metra. Obsahovala kostrové pozostatky najmenej 89 osôb – dospelých mužov, žien a ôsmich detí.<ref name="Stamatopoulou" /> Na základe nájdenej keramiky (najmä kanvíc typu [[Chous|choes]], nádoby [[peliké|pelikai]] a radu [[Lékythos|lékythoi]]) bol hrob spoľahlivo datovaný do rokov [[430 pred Kr.|430]] až [[426 pred Kr.]]<ref name="Stamatopoulou" /> Vzhľadom na toto datovanie a chaotický charakter pochovávania vedci dospeli k záveru, že ide o obete katastrofálneho ''aténskeho moru'', ktorý v meste zúril počas peloponézskej vojny.<ref name="Stamatopoulou" /> Priebeh tejto epidémie a spoločenský rozklad detailne opísal historik Thukydides, ktorého svedectvo sa presne zhoduje s nálezovou situáciou.<ref name="Stamatopoulou" /><ref name="133-134">{{Citácia knihy | autor = Thukydides | titul = Dejiny peloponézskej vojny II |isbn = 978-80-970115-4-3 | miesto = Martin | vydavateľ = THETIS | rok = 2010 | strany = 133-134}}</ref> Predpokladá sa, že išlo o štátny pohreb pre obete z najchudobnejších vrstiev, ktorých rodiny si nemohli dovoliť vlastné hrobky.<ref name="Stamatopoulou" /> Anatomická analýza ukázala postupný úpadok rituálnej starostlivosti:<ref name="Stamatopoulou" /> * ''Spodné vrstvy'': telá boli uložené s relatívnou úctou, boli predelené vrstvou zeminy a nachádzala sa tu väčšina milodarov (približne 30 menších váz priemernej kvality). * ''Vyššie vrstvy'': telá boli do jamy hádzané chaoticky, bez ladu a skladu, len na základe voľného miesta. Celkový počet pochovaných po započítaní zničených vrstiev mohol dosiahnuť až 150 osôb. * ''Najvyššia vrstva'': tu boli uložené telá ôsmich detí. Na rozdiel od dospelých nad nimi neboli do jamy vhodené ledabolo, ale boli uložené s viditeľnou starostlivosťou a prikryté veľkými črepmi keramiky. Jednému z týchto detí (približne 11-ročnému dievčaťu) tím profesora [[Manolis Papagrigorakis|Manolisa Papagrigorakisa]] na základe lebky kompletne zrekonštruoval tvár. Dievča dostalo meno ''Myrtis'' a jej model je dnes celosvetovo známy.<ref>Alison McCook, „Q&A: Facing the past: Manolis Papagrigorakis“, ''Nature'', roč. 471, č. 7336, marec 2011, s. 35. DOI: 10.1038/471035a.</ref> Zubná dreň z troch skeletov z tohto hrobu bola podrobená analýze [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]]. Profesor Papagrigorakis potvrdil prítomnosť baktérie ''Salmonella enterica'' ([[sérovar]] typhi), ktorá spôsobuje [[brušný týfus]].<ref name="Papagrigorakis">Manolis J. Papagrigorakis a kol., „DNA examination of ancient dental pulp incriminates typhoid fever as a probable cause of the Plague of Athens“, ''International Journal of Infectious Diseases'', roč. 10, č. 3, máj 2006, s. 206–214. DOI: 10.1016/j.ijid.2005.09.001.</ref> Hoci sa o pôvodcovi aténskeho moru dlho diskutovalo, tieto genetické dôkazy posunuli brušný týfus na prvé miesto medzi pravdepodobnými príčinami epidémie.<ref name="Papagrigorakis" /> == Archeologické múzeum v Kerameiku == [[Súbor:Demetria Pamphilè monument Kerameikos museum Athens Greece.jpg|náhľad|Originálna mramorová pohrebná stéla sestier Demetrie a Pamfily vystavená v expozícii Archeologického múzea v Kerameiku.]] Celý archeologický areál je ohradený a prístupný pre verejnosť cez vchod situovaný na konci ulice ''Ermou'', blízko jej križovatky s ulicou ''Peiraios''. Priamo v areáli sa nachádza ''Archeologické múzeum v Kerameiku'', umiestnené v neoklasicistickej budove.<ref name="Novotny412" /> Múzeum uchováva najrozsiahlejšiu kolekciu nálezov spojených s kultom mŕtvych a pohrebnými rituálmi v celom Grécku.<ref name="Knigge8" /> Expozícia zahňa:<ref>Ursula Knigge, ''The Athenian Kerameikos: History, Monuments, Excavations'', Atény: Krini, 1991, s. 8.</ref> * Monumentálne mramorové plastiky, reliéfy a náhrobné stély (ako napríklad slávny [[naiskos]] Demetrie a Pamfily).<ref name="Knigge8" /> Múzeum uchováva najrozsiahlejšiu kolekciu nálezov spojených s kultom mŕtvych a pohrebnými rituálmi v celom Grécku. Expozícia zahŕňa:<ref>Ursula Knigge, ''The Athenian Kerameikos: History, Monuments, Excavations'', Atény: Krini, 1991, s. 8.</ref> * Monumentálne mramorové plastiky, reliéfy a náhrobné stély (ako napríklad slávny naiskos Demetrie a Pamfily). * Pohrebné urny, šperky a mince. * Antické hračky a predmety dennej potreby vkladané do hrobov.[[Súbor:The portico in the forecourt of the Archaeological Museum of Kerameikos on 12 April 2018.jpg|náhľad|vľavo|Stĺporadie ([[portikus]]) na prednom nádvorí Archeologického múzea v Kerameiku, kde sú vystavené väčšie kamenné plastiky.]] Všetky pôvodné monumentálne sochy a stély boli z dôvodu ochrany pred poveternostnými vplyvmi a smogom prenesené do interiéru múzea a priamo na archeologickej lokalite ich nahradili presné sadrové či cementové repliky.<ref name="Knigge8" /> Budova múzea zahŕňa aj vnútorné a vonkajšie nádvoria (átriá) s expozíciou najväčších kamenných plastík.<ref name="odysseus_culture">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Ministry of Culture and Sports | titul = Kerameikos: Description and History | url = http://culture.gr/ | vydavateľ = Hellenic Ministry of Culture | jazyk = po anglicky | dátum prístupu = 2026-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170619060057/http://culture.gr/ | dátum archivácie = 2017-06-19 }}</ref> Návštevníci môžu priamo pod holým nebom prechádzať ruinami vonkajšieho Kerameika a štátneho cintorína ''Démosion Séma'', kráčať po brehoch dodnes tečúceho potoka Eridanos, preskúmať základy budovy Pompeionu a oboch hlavných brán (Dipylonu a Posvätnej brány) a prejsť sa po úvodných metroch historickej Svätej cesty smerujúcej do Eleusíny či Panaténajskej cesty vedúcej hore na [[Akropola v Aténach|Akropolu]].<ref name="odysseus_culture" /> Drvivá väčšina starovekého areálu leží približne 7 až 10 metrov pod úrovňou moderných okolitých ulíc, čo je dôsledok stáročného hromadenia aluviálnych sedimentov z pravidelných záplav Eridanu.<ref name="goette" /><ref name="odysseus_culture" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Typológia starogréckej keramiky]] [[Kategória:Archeologické lokality v Grécku]] [[Kategória:Staroveké Atény]] 6fbeu61kp7gy9ts9tgptvwbic9poa09 Európska liga UEFA 2026/2027 0 753429 8255773 8255543 2026-07-30T21:45:30Z Ready2Ride 298352 8255773 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Európska liga UEFA|rok=2026/2027|obrázok=Commerzbank-Arena_(Haupttribüne).JPG|veľkosť obrázka=375px|popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]] vo [[Frankfurt|Frankfurte]]|dátum=''Kvalifikácia:''<br/>9. júl 2026 – 27. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>16. september 2026 – 26. máj 2027|počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;25+11<br/>''Celkovo:''&nbsp;45+31 (z najmenej 40 zväzov)|predchádzajúci=[[Európska liga UEFA 2025/2026|2025/2026]]|nasledujúci=[[Európska liga UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Európska liga UEFA 2026/2027''' je 56. sezónou druhej európskej klubovej [[Futbal|futbalovej]] súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 18. sezónou od jej premenovania z Pohára UEFA na [[Európska liga UEFA|Európsku ligu UEFA]]. [[Aston Villa FC|Aston Villa]] sa ako víťaz z predchádzajúcej sezóny automaticky kvalifikovala do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|skupinovej fázy Ligy majstrov]] a nemôže obhájiť svoj titul, pretože nový formát neumožňuje klubom sa od úrovne skupinovej fázy presunúť z [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] do Európskej ligy. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Európskej ligy UEFA 2026/2027 zúčastní 76 tímov z najmenej 40 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA.<ref name="regulations">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Europa League, 2026/27 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Europa-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-03-01 |dátum prístupu=2026-03-01 |jazyk=en-US}}</ref> * Víťaz [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|Konferenčnej ligy UEFA 2025/2026]] získa miesto v skupinovej fáze (ak sa nekvalifikuje do Ligy majstrov alebo Európskej ligy prostredníctvom umiestnenia v domácej lige). * Zväzy na 1. – 12. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 13. – 33. mieste (okrem Ruska) <sup>[pozn. RUS]</sup> majú po jednom tíme. * Tímy vyradené v kvalifikačných kolách a v baráži o skupinovú fázu [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Ligy majstrov UEFA 2026/2027]] (okrem prvého kvalifikačného kola) budú presunuté do Európskej ligy. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Európsku ligu UEFA 2026/2027 sú zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref name="country coefficients">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-06-01 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Európskej ligy, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Ligy majstrov UEFA * <sup>KL</sup> : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Konferenčnej ligy UEFA {| |+'''Poradie zväzov pre Európsku ligu UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{Minivlajka|Anglicko}} [[Anglicko]] | align="right" |115.196 | rowspan="12" align="center" |2 |<small>+1 <sup>[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]</sup></small> |- !2. |{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | align="right" |97.231 | |- !3. |{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | align="right" |94.453 | |- !4. |{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | align="right" |86.331 | |- !5. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | align="right" |73.093 | |- !6. |{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | align="right" |67.150 | |- !7. |{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] | align="right" |62.266 | |- !8. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | align="right" |56.850 | |- !9. |{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]] | align="right" |44.100 | |- !10. |{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] | align="right" |43.900 | |- !11. |{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | align="right" |39.687 | |- !12. |{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | align="right" |39.312 | |- !13. |{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]] | align="right" |36.450 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !14. |{{Minivlajka|Škótsko}} [[Škótsko]] | align="right" |35.550 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !15. |{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | align="right" |35.000 |<small>+2 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !16. |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] | align="right" |33.981 | |- !17. |{{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33.625 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !18. |{{Minivlajka|Izrael}} [[Izrael]] | align="right" |31.625 | |- !19. |{{Minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]] | align="right" |27.537 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !20. |{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | align="right" |27.125 | rowspan="6" align="center" |1 | |- !21. |{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27.025 | |- !22. |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] | align="right" |25.500 | |- !23. |{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] | align="right" |24.400 | |- !24. |{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | align="right" |24.400 | |- !25. |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | align="right" |23.250 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !26. |{{Minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] | align="right" |22.632 | align="center" |0 |<small><sup>RUS</sup></small> |- !27. |{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] | align="right" |21.250 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !28. |{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]] | align="right" |20.343 | |- !29. |{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]] | align="right" |19.875 | |- !30. |{{Minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19.625 | |- !31. |{{Minivlajka|Írsko}} [[Írsko]] | align="right" |14.968 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !32. |{{Minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]] | align="right" |14.500 | |- !33. |{{Minivlajka|Island}} [[Island]] | align="right" |13.520 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !34. |{{Minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13.031 | rowspan="5" align="center" |0 | |- !35. |{{Minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]] | align="right" |12.250 | |- !36. |{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12.250 | |- !37. |{{Minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] | align="right" |12.041 | |- !38. |{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | align="right" |11.750 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !39. |{{Minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]] | align="right" |11.125 | rowspan="17" align="center" |0 | |- !40. |{{Minivlajka|Faerské ostrovy}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10.750 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !41. |{{Minivlajka|Malta}} [[Malta]] | align="right" |8.500 | |- !42. |{{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8.333 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !43. |{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]] | align="right" |8.250 | |- !44. |{{Minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8.000 | |- !45. |{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]] | align="right" |7.957 | |- !46. |{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]] | align="right" |7.875 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !47. |{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7.208 | |- !48. |{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] | align="right" |6.875 | |- !49. |{{Minivlajka|Wales}} [[Wales]] | align="right" |6.791 | |- !50. |{{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6.625 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !51. |{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6.166 | |- !52. |{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]] | align="right" |6.000 | |- !53. |{{Minivlajka|Andorra}} [[Andorra]] | align="right" |5.498 | |- !54. |{{Minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]] | align="right" |5.457 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !55. |{{Minivlajka|San Marino}} [[San Maríno|San Marino]] | align="right" |2.498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 35%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola ! style="width: 20%" |Tímy presunuté<br/>z Ligy majstrov |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(12 tímov) | valign="top" | * 12 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 21.{{--}}33. mieste (okrem Ruska) <sup>[pozn. RUS]</sup> | valign="top" | | valign="top" | |- ! colspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(18 tímov) | valign="top" | * 5 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 16.{{--}}20. mieste * 6 tímov z 3. miesta zo zväzov na 7.{{--}}12. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 6. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z prvého kvalifikačného kola | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(26 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | | valign="top" | * 12 porazených tímov z druhého kvalifikačného kola Ligy majstrov (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(14 tímov) | valign="top" | * 3 víťazi domáceho pohára zo zväzov na 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | * 9 víťazov z druhého kvalifikačného kola | valign="top" | * 2 porazené tímy z druhého kvalifikačného kola Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 5 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 8.{{--}}12. mieste | valign="top" | * 13 víťazov z tretieho kvalifikačného kola | valign="top" | * 6 porazených tímov z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov (majstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * Víťaz [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy UEFA]] * 7 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 1.{{--}}7. mieste * 5 tímov z 5. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste | valign="top" | * 12 víťazov z baráže o skupinovú fázu | valign="top" | * 5 porazených tímov z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov (majstrovská vetva) * 4 porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) * 2 porazené tímy z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy | valign="top" | |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále | valign="top" | |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz pohára zväzu na 16. mieste (Dánsko) vstúpi do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa]]) kvalifikoval do Ligy majstrov prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťazi domáceho pohára zo zväzov na 17. – 20. mieste (Švajčiarsko, Izrael, Cyprus, Švédsko) vstúpia do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho štartovacieho kola: * 3., 4., 5. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo boli presunuté z Ligy majstrov, sú označené horným indexom: * <sup>KL</sup> : Víťaz Konferenčnej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>VP</sup> : Víťazi domáceho pohára * <sup>LM</sup> : Presun z Ligy majstrov ** <sup>BS MV/NV</sup> : Porazené tímy z baráže o skupinovú fázu (majstrovská/nemajstrovská vetva) ** <sup>K3 MV/NV</sup> : Porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva) ** <sup>K2 MV/NV</sup> : Porazené tímy z druhého kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva) Tretie kvalifikačné kolo je rozdelené na majstrovskú vetvu (MV) a nemajstrovskú vetvu (NV). {| class="wikitable" style="font-size:90%" |+Tímy kvalifikované do Európskej ligy UEFA 2026/2027 ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="6" |[[Európska liga UEFA 2026/2027#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<small><sup> [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]</sup></small> |{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]<small> ([[Premier League 2025/2026|6.]])</small> |{{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]<small> ([[Premier League 2025/2026|7.]])</small> |{{ITA}} [[AC Miláno|Milan]]<small> ([[Serie A 2025/2026|5.]])</small> |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]<small> ([[Serie A 2025/2026|6.]])</small> |{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]<small><sup> [[Copa del Rey 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]<small> ([[La Liga 2025/2026|6.]])</small> |{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|5.]])</small> |- |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|6.]])</small> |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|5.]])</small> |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|6.]])</small> |{{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]<small><sup> [[KNVB Cup 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]<small><sup> [[Taça de Portugal 2025/2026|VP]]</sup></small> |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |- |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS NV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS NV]]) |- |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]) |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|Baráž o skupinovú fázu]] |{{BEL}} [[Sint-Truidense VV|Sint-Truiden]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|3.]])</small> |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|3.]])<sup> [CZE]</sup></small> |{{TUR}} [[Trabzonspor]]<small><sup> [[Ziraat Türkiye Kupası|VP]]</sup></small> |{{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]<small><sup> [[NM Cup 2025|VP]]</sup></small> |- |{{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]<small><sup> [[Kypello Elladas 2025/2026|VP]]</sup></small> |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]) |- |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]) | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 M]]</sup></small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 M]]</sup></small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |- |{{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|3.]])</small> |{{POL}} [[Jagiellonia Białystok]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|3.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 NV]]</sup></small> |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] <small><sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 NV]]</sup></small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] |{{NED}} [[FC Twente|Twente]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|4.]])</small> |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|4.]])</small> |{{CZE}} [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|4.]])<sup> [CZE]</sup></small> |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|4.]])</small> |{{NOR}} [[Tromsø IL|Tromsø]]<small> ([[Eliteserien 2025|3.]])</small> |{{GRE}} [[PAOK FC|PAOK]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]]<small><sup> [[Pokalen 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{SUI}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]]<small><sup> [[Schweizer Cup 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]<small><sup> [[Gvia HaMedina 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]<small><sup> [[Cyperský pohár 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{SWE}} [[Hammarby IF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] |{{CRO}} [[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|2.]])</small> |{{SRB}} [[FK Vojvodina|Vojvodina]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|2.]])</small> |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]<small><sup> [[Ukrajinský pohár 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]<small><sup> [[Magyar Kupa 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]]<small> ([[Liga I 2025/2026|2.]])</small> |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]]<small><sup> [[Slovnaft Cup 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]]<small><sup> [[Pokal Nogometne zveze Slovenije 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{BUL}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]<small><sup> [[Kupa na Bălgarija 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{AZE}} [[Karabach FK|Qarabağ]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|2.]])</small> |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|2.]])</small> |{{MDA}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]]<small><sup> [[Cupa Moldovei 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]]<small><sup> [[Bikarkeppni karla 2025|VP]]</sup></small> |} Súťaže sa zúčastňujú dva tímy, ktoré nehrajú najvyššiu národnú ligu: [[SCU Torreense|Torreense]] ([[Liga Portugal 2 2026/2027|2. liga]]) a [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] ([[1. deild karla 2026|2. liga]]). '''Poznámky''' <sup>CZE</sup> '''Česko''': Do baráže o skupinovú fázu sa ako víťaz [[Pohár FAČR|Českého pohára]] pôvodne kvalifikovala [[MFK Karviná|Karviná]], ale tá bola neskôr diskvalifikovaná pre zapojenie sa do škandálu s manipuláciou zápasov. [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], ktorá sa pôvodne kvalifikovala do druhého kvalifikačného kola, následne postúpila do baráže o skupinovú fázu a z Konferenčnej ligy ju nahradil presunutý [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]. Miesto Hradca Králové v Konferenčnej lige potom obsadil [[FK Jablonec|Jablonec]].<!--<ref>https://disciplinary.uefa.com/02a7-210235a9ffb1-94d355b2f32c-1000/</ref>--><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=MFK Karviná ineligible to participate in UEFA club competitions and replacements |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-2102415476f1-9ae4d180640b-1000--mfk-karvina-ineligible-to-participate-in-uefa-club-competiti/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-02 |dátum prístupu=2026-07-03 |jazyk=en-US}}</ref> <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022-02-28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný.<ref name=circular>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Circular Letter No49: Men’s international match calendar and access list for the 2026/27 season |url=https://editorial.uefa.com/resources/029d-1ea02fc38447-640d13cb2154-1000/20250901_circular_2025_49_en.zip |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-09-01 |dátum prístupu=2026-04-22 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem finále, ktoré sa bude hrať v stredu, sú jednotlivé zápasy naplánované najmä na štvrtky, hoci výnimočne sa môže hrať aj v utorok alebo stredu kvôli kolidujúcim zápasom. {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |9. júl 2026 |16. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |23. júl 2026 |30. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |6. august 2026 |13. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |20. august 2026 |27. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |28. august 2026 | colspan="2" |16. – 17. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |15. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |22. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |5. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |26. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |10. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |21. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |28. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále | rowspan="1" |29. január 2027 |18. február 2027 |25. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |11. marec 2027 |18. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |– |8. apríl 2027 |15. apríl 2027 |- |Semifinále |29. apríl 2027 |6. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |26. máj 2027, [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a6-20df98688ab5-6d1e6644990c-1000--uefa-europa-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 9. júla a odvetné zápasy 16. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do druhého kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do nemajstrovskej vetvy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]'''{{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}} ({{ku|4|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])''' | align="left" |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} ([[Predĺženie|pp]]) |- | align="right" |'''[[Karabach FK|Qarabağ]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |'''[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]] | align="center" |{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]]''' {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[FK Vojvodina|Vojvodina]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a6-20df986c481c-c6f50cdfcae5-1000--uefa-europa-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 23. júla a odvetné zápasy 30. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do nemajstrovskej vetvy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Hammarby IF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{BEL}} '''[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[Karabach FK|Qarabağ]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}} ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} ([[Predĺženie|pp]]) |- | align="right" |[[Tromsø IL|Tromsø]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{CZE}} '''[[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[FC Twente|Twente]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{CYP}} '''[[Pafos FC|Pafos]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}} ([[Predĺženie|pp]]) |- | align="right" |[[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC St. Gallen|St. Gallen]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | align="left" |{{POR}} '''[[SL Benfica|Benfica]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[PAOK FC|PAOK]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-211a52dae2c1-7f4984de0afd-1000--uefa-europa-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 6. augusta a odvetné zápasy 13. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy budú presunuté do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|baráže o skupinovú fázu Konferenčnej ligy]]. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Larne F.C.|Larne]] {{NIR}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[Kuopion Palloseura|KuPS]] {{FIN}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] {{IRL}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[Lech Poznań]] {{POL}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |Zápas 6 | align="left" |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |} ==== Neajstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[FC Hradec Králové|Hradec Králové]] {{CZE}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[Jagiellonia Białystok]] {{POL}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[PAOK FC|PAOK]] {{GRE}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[Pafos FC|Pafos]] {{CYP}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] {{ISR}} | align="center" |Zápas 6 | align="left" |{{BUL}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |- | align="right" |[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} | align="center" |Zápas 7 | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] | align="center" |6. august | align="center" |13. august |} == Baráž o skupinovú fázu == Žrebovanie baráže o skupinovú fázu sa uskutoční 3. augusta 2026. === Nasadenie === V baráži o skupinovú fázu bude hrať celkovo 24 tímov. Nasadenie tímov bude založené na ich klubových koeficientoch UEFA z roku 2026.<ref name="club coefficients">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Club coefficients |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/club/?year=2026 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-30 |dátum prístupu=2026-07-09 |jazyk=en-US}}</ref> Pred žrebovaním môže UEFA vytvoriť skupiny nasadených a nenasadených tímov podľa zásad stanovených Výborom pre klubové súťaže. Prvý vyžrebovaný tím v každom dvojzápase bude v prvom zápase domácim tímom. {| class="wikitable" ! style="width: 375px" |Nasadené tímy ! style="width: 375px" |Nenasadené tímy |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{POR}} [[SL Benfica|Benfica]] |Porazený zo zápasu zahŕňajúci {{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]] |{{BEL}} [[Sint-Truidense VV|Sint-Truiden]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] |- valign="top" |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] |{{TUR}} [[Trabzonspor]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{GRE}} [[PAOK FC|PAOK]] |{{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{NIR}} [[Larne F.C.|Larne]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] |{{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{POL}} [[Lech Poznań]] |Porazený zo zápasu zahŕňajúci {{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]] |Porazený zo zápasu zahŕňajúci {{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] |Porazený zo zápasu zahŕňajúci {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] |Porazený zo zápasu zahŕňajúci {{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] |- valign="top" |Víťaz zápasu zahŕňajúci {{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] |Porazený zo zápasu zahŕňajúci {{SWE}} [[Mjällby AIF]] |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" {{LocMap+|Európa|float=none|width=750|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Európskej ligy UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=50.735278|long=-1.838333|label=[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=51.3770|long=-0.0957|label=[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=54.906|long=-1.381|label=[[Sunderland AFC|Sunderland]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.2697|long=5.3958|label=[[Olympique de Marseille|Marseille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.107385|long=-1.712821|label=[[Stade Rennais FC|Rennes]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=51.038056|long=7.001944|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=49.2386|long=8.8885|label=[[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.109444|long=7.641111|label=[[Juventus FC|Juventus]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.484461|long=9.147675|label=[[AC Miláno|Milan]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=52.612778|long=4.742222|label=[[AZ (futbalový klub)|AZ]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=42.211842|long=-8.739711|label=[[Celta de Vigo|Celta Vigo]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=43.30138|long=-1.97362|label_size=80|label=[[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=39.0542|long=-9.1524|label_size=80|label=[[SCU Torreense|Torreense]]|position=right}} }} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]], [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]], [[Sunderland AFC|Sunderland]] a [[SCU Torreense|Torreense]] si odkrútia svoje prvé zápasy od zavedenia skupinovej fázy. Bournemouth, Sunderland a Torreense sa prvýkrát predstavia vo veľkej súťaži UEFA alebo v skupinovej fáze, pričom Bournemouth a Torreense sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikujú do európskych súťaží. Predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA (KK UEFA): {| ! style="width: 225px" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 1/2''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 2/3''' ! style="width: 225px" |'''Kôš 3/4''' |- |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]<small> (9.)<br/>'''KK UEFA: 105,000'''</small> |{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]<small> (43.)<br/>'''KK UEFA: 57,000'''</small> |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]<small> (66.)<br/>'''KK UEFA: 35,000'''</small> |{{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]<small> (89.)<br />'''KK UEFA: 23,903'''</small> |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]<small> (25.)<br />'''KK UEFA: 72,250'''</small> |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]<small> (48.)<br/>'''KK UEFA: 54,000'''</small> |{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<small> (86.)<br/>'''KK UEFA: 23,903'''</small> |{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]<small> (104.)<br/>'''KK UEFA: 19,409'''</small> |- |{{ITA}} [[AC Miláno|Milan]]<small> (30.)<br/>'''KK UEFA: 66,000'''</small> | |{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]<small> (89.)<br/>'''KK UEFA: 23,903'''</small> |{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]<small> (112.)<br />'''KK UEFA: 18,580'''</small> |- |{{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]<small> (35.)<br />'''KK UEFA: 62,875'''</small> | | |{{POR}} [[S.C.U. Torreense|Torreense]]<small> (129.)<br />'''KK UEFA: 14,633'''</small> |} == Pozri tiež == *[[Liga majstrov UEFA 2026/2027]] *[[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] *[[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027]] *[[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/|názov=Oficiálna webová stránka}} {{Zoznam sezón Európskej ligy UEFA}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Europa League|1366478557}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Európska liga UEFA]] ilq9m5sw86ghcf6kgsca58jfpri7aea Diskusia s redaktorom:~2026-42228-22 3 753473 8255881 8255500 2026-07-31T09:56:59Z ~2026-42228-22 301482 /* Červené krvinky */ nová sekcia 8255881 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:34, 29. júl 2026 (UTC) == Červené krvinky == Rakovina --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-42228-22|&#126;2026-42228-22]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-42228-22|diskusia]]) 09:56, 31. júl 2026 (UTC) 1ejy3w08v90nizss3pd2j2lwlovc52e Miloslav Karhánek 0 753511 8255674 8255325 2026-07-30T18:10:27Z Jan Hcn 298924 /* Technologický rozvoj v štátnej správe (1999 – 2000) */ oprava pôsobenia na MSSR a spresnenie väzby 8255674 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | meno = Miloslav Karhánek | obrázok = | popis = | dátum narodenia = 1958 | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československo]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = slovenská | odbor = [[bioinformatika]], [[bioelektronika]], [[informačné technológie|IT]], [[fyzika tuhých látok]] | zamestnávateľ = [[Slovenská akadémia vied]] | alma mater = [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Elektrotechnická fakulta SVŠT]] | známy vďaka = digitálny zber dát v biofyzike, vývoj nanopipetových biosenzorov | ocenenia = | podpis = | webstránka = }} '''Ing. Miloslav Karhánek, PhD.''' (často uvádzaný aj ako '''Miloš Karhánek'''; * [[1958]], [[Bratislava]]) je slovenský vedec, [[bioinformatika|bioinformatik]], vedecký programátor a IT špecialista. Patrí k priekopníkom vo využívaní digitálnych technológií a automatizácie vo vedeckom výskume na Slovensku. Významnú časť svojej vedeckej kariéry prežil na prestížnych akademických pracoviskách v USA (najmä na [[Stanfordova univerzita|Stanford University]]), kde pôsobil 15 rokov a podieľal sa na vývoji inovatívnych biotechnológií či patentovaných biosenzorov. V roku 2018 sa v rámci štátnej podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničia vrátil na Slovensko a odvtedy pôsobí v [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]] (SAV). == Životopis a kariéra == Miloslav Karhánek sa narodil v roku 1958 v Bratislave. Vysokoškolské vzdelanie absolvoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (EF SVŠT, dnešná [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|FEI STU]]), kde úspešne ukončil štúdium v odbore fyzika tuhých látok. === Začiatky v SAV a digitalizácia výskumu (1983 – 1999) === Po skončení štúdia nastúpil v roku 1983 do Centra fyziologických vied SAV (z ktorého neskôr vznikol Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV). V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa intenzívne zameral na automatizáciu biologických a elektrofyziologických experimentov s využitím vtedajšej výpočtovej techniky. V rámci Biomatematického laboratória OVF PRP (Oddelenie všeobecnej fyziológie priamo riadených pracovísk ÚNPF SAV) sa kolektív pracovníkov laboratória podieľal na vybudovaní výpočtového centra, ktoré poskytovalo na vtedajšiu dobu vysoký výpočtový výkon. Pre potreby zberu údajov vyvinuli a naprogramovali „Laboratórnu jednotku styku s prostredím (LJSP)“ – 8-kanálový analógovo-číslicový prevodník pre zber dát, ktorý disponoval výstupmi pre stimuláciu biologických objektov a synchronizáciu s okolitým prostredím. Súčasťou tohto elektronického zariadenia bol aj medzistykový periférny systém, najskôr určený pre 8-bitové mikropočítače [[PMD 85]] a neskôr pre 16- a 32-bitové osobné počítače (PC) IBM.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | priezvisko2 = Karhánek | meno2 = M. | titul = Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1987 | ročník = 36 | strany = 533 | issn = 0369-9463}}</ref> Tento hardvér, doplnený o externý pamäťový disk a špeciálne vyvinutý softvér, umožnil efektívny digitálny zber a analýzu experimentálnych dát z biologických objektov. Vďaka tomu sa laboratóriá ústavu stali vôbec prvým vedeckým pracoviskom na Slovensku, ktoré začalo digitálne technológie systematicky využívať na výskumné účely. Jednotka LJSP bola následne zaradená do malosériovej výroby v experimentálnych výrobných dielňach [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Pezinok|Pezinku]] a distribuovaná na výskumné pracoviská po celej [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Svoje vedecké a metodické práce z tohto obdobia Karhánek publikoval v časopisoch ''Physiologia Bohemoslovaca'' a ''General Physiology and Biophysics''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zahradník | meno = Ivan | kapitola = Biofyzika vo všeobecnej fyziológii na SAV v Bratislave | titul = Rozvoj biofyziky na Slovensku (1923 – 2023) | editori = Alžbeta Marček Chorvátová, Mária Klacsová, Ivan Zahradník | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2023 | strany = 52 – 65 | isbn = 978-80-223-5739-5 | url = https://skbs.sk/wp-content/uploads/2024/02/FAF_biofyzika_slovensko_1923-2023.pdf }}</ref> === Technologický rozvoj v štátnej správe (2000 – 2002) === V rokoch 2000 až 2002 pôsobil aj mimo akademického prostredia, keď sa podieľal na vývoji a technologickom rozvoji [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií#Vývoj a architektúra systému|Jednotného automatizovaného systému právnych informácií (JASPI)]]. Tento systém následne slúžil ako kľúčová štátna IT infraštruktúra pre [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]], súdy a orgány štátnej správy a zohral dôležitú úlohu v rámci predvstupových rokovaní Slovenskej republiky do štruktúr Európskej únie. === Pôsobenie v USA (2003 – 2018) === Okolo roku 2003 odišiel do Spojených štátov amerických, kde začal pôsobiť na renomovanej [[Stanfordova univerzita|Stanfordovej univerzite]] v rámci výskumného centra *Stanford Genome Technology Center*. Neskôr pôsobil ako vedecký pracovník aj na [[Kalifornská univerzita|Kalifornskej univerzite v Santa Cruz (UCSC)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = UCSC | titul = Inventor Recognition Program | url = https://ucsc.edu | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> V Spojených štátoch pôsobil celkovo 15 rokov na Stanfordovej univerzite, kde sa venoval pokročilému výskumu v oblastiach bioinformatiky, bioelektroniky a vývoju špičkových biosenzorov.<ref name="VedaNaDosah">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lišháková | meno = Galina | titul = Vzťahy môžu byť viac než svetový úspech | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/biotechnologie/vztahy-mozu-byt-viac-nez-svetovy-uspech/ | periodikum = Veda na dosah | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum_vydania = 2020-08-05 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> Počas tohto obdobia spolupracoval aj na projektoch pre [[Národný úrad pre letectvo a vesmír|NASA]] zameraných na výskum genetických mutácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = NASA | titul = ROS-Induced Mutations in Mice Hint at A New Path to Cancer | url = https://nasa.gov | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> Výsledkom jeho výskumnej činnosti v USA bolo spoluautorstvo na niekoľkých amerických patentoch (vrátane inovatívnej elektrickej metódy sekvenovania DNA novej generácie – NGS) a vedeckých publikáciách v popredných medzinárodných periodikách ako ''PNAS'' či ''Nano Letters''.<ref name="VedaNaDosah" /><ref name="PNAS2006">{{Citácia periodika | autor = Nader Pourmand, Miloslav Karhanek, Hans Henrik J. Persson, Chris D. Webb, Toon Hoon Lee, Alexandra Zahradníková, Ronald W. Davis | titul = Direct electrical detection of DNA synthesis | url = https://pnas.org | periodikum = Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) | ročník = 103 | číslo = 17 | strany = 6466-6470 | dátum_vydania = 2006-04-25 | doi = 10.1073/pnas.0601344103 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="NanoLetters2006">{{Citácia periodika | autor = Senkei Umehara, Nader Pourmand, Chris D. Webb, Ronald W. Davis, Kenji Yasuda, Miloslav Karhanek | titul = Current Rectification with Poly-l-Lysine-Coated Quartz Nanopipettes | url = https://acs.org | periodikum = Nano Letters | ročník = 6 | číslo = 11 | strany = 2486-2492 | dátum_vydania = 2006-10-18 | doi = 10.1021/nl0616940 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> === Návrat na Slovensko (2018 – súčasnosť) === V roku 2018 sa vrátil späť na Slovensko, pričom využil vládny program ''Podporná schéma na návrat odborníkov zo zahraničia''. Po návrate opäť nastúpil do SAV, kde v súčasnosti pôsobí ako vedúci Laboratória bioinformatiky v Biomedicínskom centre SAV, v. v. i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informačná stránka zamestnanca SAV: Ing. Miloslav Karhánek, PhD. | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=11586 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> Ako zodpovedný riešiteľ vedie národný vedecký projekt ''MITOFUN'', ktorý je zameraný na výskum genetických príčin vzácnych metabolických ochorení a hľadanie nových génových variantov. == Vedecká činnosť a patenty == Vo svojej vedeckej činnosti Miloslav Karhánek prepojuje informačné technológie s molekulárnou biológiou a genetikou. Odborne sa špecializuje na analýzu komplexných genomických dát, sledovanie metabolických procesov a vývoj inovatívnych bioinformatických a bioelektronických nástrojov. Je spoluautorom svetovo úspešnej technológie nanopipetových biosenzorov a metód na priamu elektrickú detekciu syntézy DNA. === Výber z patentov === * US Patent 8,940,142: ''Functionalized nanopipette biosensor'' (Spoluautori: C. D. Webb, S. Umehara, N. Pourmand; udelený v r. 2015) * US Patent 11,940,410: ''Functionalized nanopipette biosensor'' (Spoluautori: C. D. Webb, S. Umehara, N. Pourmand; udelený v r. 2024) == Výber z publikácií == * HOCHMANN, J. – KARHÁNEK, M. Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements. In ''Physiologia Bohemoslovaca'', 1987, roč. 36, s. 533. ISSN 0369-9463. * PAVELKOVÁ, J. – HENČEK, M. – KARHÁNEK, M. Microcomputer Assisted Recording of Ionic Currents and Evaluation of Channel Conductances. In ''Physiologia Bohemoslovaca'', 1990, roč. 39, s. 569. ISSN 0369-9463. * STAVROVSKÝ, I. – KARHÁNEK, M. – PAVELKOVÁ, J. Software for Recording of Electrophotological Experiments and Further possibilities of IBM PC-Assisted data Processing. In ''Physiological Research'', 1991, roč. 40, s. 614. ISSN 0862-8408. * KARHANEK, Miloslav – KEMP, Jennifer T. – POURMAND, Nader – DAVIS, Ronald W. – WEBB, Chris D. Single DNA molecule detection using nanopipettes and nanoparticles. In ''Nano Letters'', 2005, roč. 5, č. 2, s. 403-407. ISSN 1530-6984. doi: 10.1021/nl0480464. * POURMAND, Nader – KARHANEK, Miloslav – PERSSON, Hans Henrik J. – WEBB, Chris D. – LEE, Toon Hoon – ZAHRADNÍKOVÁ, Alexandra – DAVIS, Ronald W. Direct electrical detection of DNA synthesis. In ''Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS)'', 2006, roč. 103, č. 17, s. 6466-6470. ISSN 0027-8424. doi: 10.1073/pnas.0601344103. * UMEHARA, Senkei – POURMAND, Nader – WEBB, Chris D. – DAVIS, Ronald W. – YASUDA, Kenji – KARHANEK, Miloslav. Current Rectification with Poly-l-Lysine-Coated Quartz Nanopipettes. In ''Nano Letters'', 2006, roč. 6, č. 11, s. 2486-2492. ISSN 1530-6984. doi: 10.1021/nl0616940. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=11586 Profil Miloslava Karhánka] na stránkach SAV * [https://scholar.google.com/citations?user=DFHTb20AAAAJ Google Scholar profil] s prehľadom citácií a publikácií {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Slovenskí bioinformatici]] [[Kategória:Slovenskí vedci]] [[Kategória:Žijúce osobnosti]] [[Kategória:Narodenia v roku 1958]] [[Kategória:Narodenia v Bratislave]] 2qel0a6kat9k14fsa0dgkgq22330h3t 8255681 8255674 2026-07-30T18:22:07Z Jan Hcn 298924 /* Externé odkazy */ úprava kategórií 8255681 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | meno = Miloslav Karhánek | obrázok = | popis = | dátum narodenia = 1958 | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československo]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = slovenská | odbor = [[bioinformatika]], [[bioelektronika]], [[informačné technológie|IT]], [[fyzika tuhých látok]] | zamestnávateľ = [[Slovenská akadémia vied]] | alma mater = [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Elektrotechnická fakulta SVŠT]] | známy vďaka = digitálny zber dát v biofyzike, vývoj nanopipetových biosenzorov | ocenenia = | podpis = | webstránka = }} '''Ing. Miloslav Karhánek, PhD.''' (často uvádzaný aj ako '''Miloš Karhánek'''; * [[1958]], [[Bratislava]]) je slovenský vedec, [[bioinformatika|bioinformatik]], vedecký programátor a IT špecialista. Patrí k priekopníkom vo využívaní digitálnych technológií a automatizácie vo vedeckom výskume na Slovensku. Významnú časť svojej vedeckej kariéry prežil na prestížnych akademických pracoviskách v USA (najmä na [[Stanfordova univerzita|Stanford University]]), kde pôsobil 15 rokov a podieľal sa na vývoji inovatívnych biotechnológií či patentovaných biosenzorov. V roku 2018 sa v rámci štátnej podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničia vrátil na Slovensko a odvtedy pôsobí v [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]] (SAV). == Životopis a kariéra == Miloslav Karhánek sa narodil v roku 1958 v Bratislave. Vysokoškolské vzdelanie absolvoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (EF SVŠT, dnešná [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|FEI STU]]), kde úspešne ukončil štúdium v odbore fyzika tuhých látok. === Začiatky v SAV a digitalizácia výskumu (1983 – 1999) === Po skončení štúdia nastúpil v roku 1983 do Centra fyziologických vied SAV (z ktorého neskôr vznikol Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV). V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa intenzívne zameral na automatizáciu biologických a elektrofyziologických experimentov s využitím vtedajšej výpočtovej techniky. V rámci Biomatematického laboratória OVF PRP (Oddelenie všeobecnej fyziológie priamo riadených pracovísk ÚNPF SAV) sa kolektív pracovníkov laboratória podieľal na vybudovaní výpočtového centra, ktoré poskytovalo na vtedajšiu dobu vysoký výpočtový výkon. Pre potreby zberu údajov vyvinuli a naprogramovali „Laboratórnu jednotku styku s prostredím (LJSP)“ – 8-kanálový analógovo-číslicový prevodník pre zber dát, ktorý disponoval výstupmi pre stimuláciu biologických objektov a synchronizáciu s okolitým prostredím. Súčasťou tohto elektronického zariadenia bol aj medzistykový periférny systém, najskôr určený pre 8-bitové mikropočítače [[PMD 85]] a neskôr pre 16- a 32-bitové osobné počítače (PC) IBM.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | priezvisko2 = Karhánek | meno2 = M. | titul = Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1987 | ročník = 36 | strany = 533 | issn = 0369-9463}}</ref> Tento hardvér, doplnený o externý pamäťový disk a špeciálne vyvinutý softvér, umožnil efektívny digitálny zber a analýzu experimentálnych dát z biologických objektov. Vďaka tomu sa laboratóriá ústavu stali vôbec prvým vedeckým pracoviskom na Slovensku, ktoré začalo digitálne technológie systematicky využívať na výskumné účely. Jednotka LJSP bola následne zaradená do malosériovej výroby v experimentálnych výrobných dielňach [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Pezinok|Pezinku]] a distribuovaná na výskumné pracoviská po celej [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Svoje vedecké a metodické práce z tohto obdobia Karhánek publikoval v časopisoch ''Physiologia Bohemoslovaca'' a ''General Physiology and Biophysics''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zahradník | meno = Ivan | kapitola = Biofyzika vo všeobecnej fyziológii na SAV v Bratislave | titul = Rozvoj biofyziky na Slovensku (1923 – 2023) | editori = Alžbeta Marček Chorvátová, Mária Klacsová, Ivan Zahradník | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2023 | strany = 52 – 65 | isbn = 978-80-223-5739-5 | url = https://skbs.sk/wp-content/uploads/2024/02/FAF_biofyzika_slovensko_1923-2023.pdf }}</ref> === Technologický rozvoj v štátnej správe (2000 – 2002) === V rokoch 2000 až 2002 pôsobil aj mimo akademického prostredia, keď sa podieľal na vývoji a technologickom rozvoji [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií#Vývoj a architektúra systému|Jednotného automatizovaného systému právnych informácií (JASPI)]]. Tento systém následne slúžil ako kľúčová štátna IT infraštruktúra pre [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]], súdy a orgány štátnej správy a zohral dôležitú úlohu v rámci predvstupových rokovaní Slovenskej republiky do štruktúr Európskej únie. === Pôsobenie v USA (2003 – 2018) === Okolo roku 2003 odišiel do Spojených štátov amerických, kde začal pôsobiť na renomovanej [[Stanfordova univerzita|Stanfordovej univerzite]] v rámci výskumného centra *Stanford Genome Technology Center*. Neskôr pôsobil ako vedecký pracovník aj na [[Kalifornská univerzita|Kalifornskej univerzite v Santa Cruz (UCSC)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = UCSC | titul = Inventor Recognition Program | url = https://ucsc.edu | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> V Spojených štátoch pôsobil celkovo 15 rokov na Stanfordovej univerzite, kde sa venoval pokročilému výskumu v oblastiach bioinformatiky, bioelektroniky a vývoju špičkových biosenzorov.<ref name="VedaNaDosah">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lišháková | meno = Galina | titul = Vzťahy môžu byť viac než svetový úspech | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/biotechnologie/vztahy-mozu-byt-viac-nez-svetovy-uspech/ | periodikum = Veda na dosah | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum_vydania = 2020-08-05 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> Počas tohto obdobia spolupracoval aj na projektoch pre [[Národný úrad pre letectvo a vesmír|NASA]] zameraných na výskum genetických mutácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = NASA | titul = ROS-Induced Mutations in Mice Hint at A New Path to Cancer | url = https://nasa.gov | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> Výsledkom jeho výskumnej činnosti v USA bolo spoluautorstvo na niekoľkých amerických patentoch (vrátane inovatívnej elektrickej metódy sekvenovania DNA novej generácie – NGS) a vedeckých publikáciách v popredných medzinárodných periodikách ako ''PNAS'' či ''Nano Letters''.<ref name="VedaNaDosah" /><ref name="PNAS2006">{{Citácia periodika | autor = Nader Pourmand, Miloslav Karhanek, Hans Henrik J. Persson, Chris D. Webb, Toon Hoon Lee, Alexandra Zahradníková, Ronald W. Davis | titul = Direct electrical detection of DNA synthesis | url = https://pnas.org | periodikum = Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) | ročník = 103 | číslo = 17 | strany = 6466-6470 | dátum_vydania = 2006-04-25 | doi = 10.1073/pnas.0601344103 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="NanoLetters2006">{{Citácia periodika | autor = Senkei Umehara, Nader Pourmand, Chris D. Webb, Ronald W. Davis, Kenji Yasuda, Miloslav Karhanek | titul = Current Rectification with Poly-l-Lysine-Coated Quartz Nanopipettes | url = https://acs.org | periodikum = Nano Letters | ročník = 6 | číslo = 11 | strany = 2486-2492 | dátum_vydania = 2006-10-18 | doi = 10.1021/nl0616940 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> === Návrat na Slovensko (2018 – súčasnosť) === V roku 2018 sa vrátil späť na Slovensko, pričom využil vládny program ''Podporná schéma na návrat odborníkov zo zahraničia''. Po návrate opäť nastúpil do SAV, kde v súčasnosti pôsobí ako vedúci Laboratória bioinformatiky v Biomedicínskom centre SAV, v. v. i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informačná stránka zamestnanca SAV: Ing. Miloslav Karhánek, PhD. | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=11586 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> Ako zodpovedný riešiteľ vedie národný vedecký projekt ''MITOFUN'', ktorý je zameraný na výskum genetických príčin vzácnych metabolických ochorení a hľadanie nových génových variantov. == Vedecká činnosť a patenty == Vo svojej vedeckej činnosti Miloslav Karhánek prepojuje informačné technológie s molekulárnou biológiou a genetikou. Odborne sa špecializuje na analýzu komplexných genomických dát, sledovanie metabolických procesov a vývoj inovatívnych bioinformatických a bioelektronických nástrojov. Je spoluautorom svetovo úspešnej technológie nanopipetových biosenzorov a metód na priamu elektrickú detekciu syntézy DNA. === Výber z patentov === * US Patent 8,940,142: ''Functionalized nanopipette biosensor'' (Spoluautori: C. D. Webb, S. Umehara, N. Pourmand; udelený v r. 2015) * US Patent 11,940,410: ''Functionalized nanopipette biosensor'' (Spoluautori: C. D. Webb, S. Umehara, N. Pourmand; udelený v r. 2024) == Výber z publikácií == * HOCHMANN, J. – KARHÁNEK, M. Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements. In ''Physiologia Bohemoslovaca'', 1987, roč. 36, s. 533. ISSN 0369-9463. * PAVELKOVÁ, J. – HENČEK, M. – KARHÁNEK, M. Microcomputer Assisted Recording of Ionic Currents and Evaluation of Channel Conductances. In ''Physiologia Bohemoslovaca'', 1990, roč. 39, s. 569. ISSN 0369-9463. * STAVROVSKÝ, I. – KARHÁNEK, M. – PAVELKOVÁ, J. Software for Recording of Electrophotological Experiments and Further possibilities of IBM PC-Assisted data Processing. In ''Physiological Research'', 1991, roč. 40, s. 614. ISSN 0862-8408. * KARHANEK, Miloslav – KEMP, Jennifer T. – POURMAND, Nader – DAVIS, Ronald W. – WEBB, Chris D. Single DNA molecule detection using nanopipettes and nanoparticles. In ''Nano Letters'', 2005, roč. 5, č. 2, s. 403-407. ISSN 1530-6984. doi: 10.1021/nl0480464. * POURMAND, Nader – KARHANEK, Miloslav – PERSSON, Hans Henrik J. – WEBB, Chris D. – LEE, Toon Hoon – ZAHRADNÍKOVÁ, Alexandra – DAVIS, Ronald W. Direct electrical detection of DNA synthesis. In ''Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS)'', 2006, roč. 103, č. 17, s. 6466-6470. ISSN 0027-8424. doi: 10.1073/pnas.0601344103. * UMEHARA, Senkei – POURMAND, Nader – WEBB, Chris D. – DAVIS, Ronald W. – YASUDA, Kenji – KARHANEK, Miloslav. Current Rectification with Poly-l-Lysine-Coated Quartz Nanopipettes. In ''Nano Letters'', 2006, roč. 6, č. 11, s. 2486-2492. ISSN 1530-6984. doi: 10.1021/nl0616940. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=11586 Profil Miloslava Karhánka] na stránkach SAV * [https://scholar.google.com/citations?user=DFHTb20AAAAJ Google Scholar profil] s prehľadom citácií a publikácií {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Slovenskí bioinformatici]] [[Kategória:Slovenskí vedci]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1958]] [[Kategória:Narodenia - Bratislava]] [[Kategória:Absolventi STU]] 3ehgjdshj2g7ezv8s3qp3fm93to5g8x 8255692 8255681 2026-07-30T18:42:59Z Jan Hcn 298924 /* Externé odkazy */ optimalizácia kategórií 8255692 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec | meno = Miloslav Karhánek | obrázok = | popis = | dátum narodenia = 1958 | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československo]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | národnosť = slovenská | odbor = [[bioinformatika]], [[bioelektronika]], [[informačné technológie|IT]], [[fyzika tuhých látok]] | zamestnávateľ = [[Slovenská akadémia vied]] | alma mater = [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Elektrotechnická fakulta SVŠT]] | známy vďaka = digitálny zber dát v biofyzike, vývoj nanopipetových biosenzorov | ocenenia = | podpis = | webstránka = }} '''Ing. Miloslav Karhánek, PhD.''' (často uvádzaný aj ako '''Miloš Karhánek'''; * [[1958]], [[Bratislava]]) je slovenský vedec, [[bioinformatika|bioinformatik]], vedecký programátor a IT špecialista. Patrí k priekopníkom vo využívaní digitálnych technológií a automatizácie vo vedeckom výskume na Slovensku. Významnú časť svojej vedeckej kariéry prežil na prestížnych akademických pracoviskách v USA (najmä na [[Stanfordova univerzita|Stanford University]]), kde pôsobil 15 rokov a podieľal sa na vývoji inovatívnych biotechnológií či patentovaných biosenzorov. V roku 2018 sa v rámci štátnej podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničia vrátil na Slovensko a odvtedy pôsobí v [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]] (SAV). == Životopis a kariéra == Miloslav Karhánek sa narodil v roku 1958 v Bratislave. Vysokoškolské vzdelanie absolvoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (EF SVŠT, dnešná [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|FEI STU]]), kde úspešne ukončil štúdium v odbore fyzika tuhých látok. === Začiatky v SAV a digitalizácia výskumu (1983 – 1999) === Po skončení štúdia nastúpil v roku 1983 do Centra fyziologických vied SAV (z ktorého neskôr vznikol Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV). V 80. a 90. rokoch 20. storočia sa intenzívne zameral na automatizáciu biologických a elektrofyziologických experimentov s využitím vtedajšej výpočtovej techniky. V rámci Biomatematického laboratória OVF PRP (Oddelenie všeobecnej fyziológie priamo riadených pracovísk ÚNPF SAV) sa kolektív pracovníkov laboratória podieľal na vybudovaní výpočtového centra, ktoré poskytovalo na vtedajšiu dobu vysoký výpočtový výkon. Pre potreby zberu údajov vyvinuli a naprogramovali „Laboratórnu jednotku styku s prostredím (LJSP)“ – 8-kanálový analógovo-číslicový prevodník pre zber dát, ktorý disponoval výstupmi pre stimuláciu biologických objektov a synchronizáciu s okolitým prostredím. Súčasťou tohto elektronického zariadenia bol aj medzistykový periférny systém, najskôr určený pre 8-bitové mikropočítače [[PMD 85]] a neskôr pre 16- a 32-bitové osobné počítače (PC) IBM.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | priezvisko2 = Karhánek | meno2 = M. | titul = Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1987 | ročník = 36 | strany = 533 | issn = 0369-9463}}</ref> Tento hardvér, doplnený o externý pamäťový disk a špeciálne vyvinutý softvér, umožnil efektívny digitálny zber a analýzu experimentálnych dát z biologických objektov. Vďaka tomu sa laboratóriá ústavu stali vôbec prvým vedeckým pracoviskom na Slovensku, ktoré začalo digitálne technológie systematicky využívať na výskumné účely. Jednotka LJSP bola následne zaradená do malosériovej výroby v experimentálnych výrobných dielňach [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Pezinok|Pezinku]] a distribuovaná na výskumné pracoviská po celej [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Svoje vedecké a metodické práce z tohto obdobia Karhánek publikoval v časopisoch ''Physiologia Bohemoslovaca'' a ''General Physiology and Biophysics''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zahradník | meno = Ivan | kapitola = Biofyzika vo všeobecnej fyziológii na SAV v Bratislave | titul = Rozvoj biofyziky na Slovensku (1923 – 2023) | editori = Alžbeta Marček Chorvátová, Mária Klacsová, Ivan Zahradník | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2023 | strany = 52 – 65 | isbn = 978-80-223-5739-5 | url = https://skbs.sk/wp-content/uploads/2024/02/FAF_biofyzika_slovensko_1923-2023.pdf }}</ref> === Technologický rozvoj v štátnej správe (2000 – 2002) === V rokoch 2000 až 2002 pôsobil aj mimo akademického prostredia, keď sa podieľal na vývoji a technologickom rozvoji [[Jednotný automatizovaný systém právnych informácií#Vývoj a architektúra systému|Jednotného automatizovaného systému právnych informácií (JASPI)]]. Tento systém následne slúžil ako kľúčová štátna IT infraštruktúra pre [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti SR]], súdy a orgány štátnej správy a zohral dôležitú úlohu v rámci predvstupových rokovaní Slovenskej republiky do štruktúr Európskej únie. === Pôsobenie v USA (2003 – 2018) === Okolo roku 2003 odišiel do Spojených štátov amerických, kde začal pôsobiť na renomovanej [[Stanfordova univerzita|Stanfordovej univerzite]] v rámci výskumného centra *Stanford Genome Technology Center*. Neskôr pôsobil ako vedecký pracovník aj na [[Kalifornská univerzita|Kalifornskej univerzite v Santa Cruz (UCSC)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = UCSC | titul = Inventor Recognition Program | url = https://ucsc.edu | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> V Spojených štátoch pôsobil celkovo 15 rokov na Stanfordovej univerzite, kde sa venoval pokročilému výskumu v oblastiach bioinformatiky, bioelektroniky a vývoju špičkových biosenzorov.<ref name="VedaNaDosah">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lišháková | meno = Galina | titul = Vzťahy môžu byť viac než svetový úspech | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/biotechnologie/vztahy-mozu-byt-viac-nez-svetovy-uspech/ | periodikum = Veda na dosah | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum_vydania = 2020-08-05 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> Počas tohto obdobia spolupracoval aj na projektoch pre [[Národný úrad pre letectvo a vesmír|NASA]] zameraných na výskum genetických mutácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = NASA | titul = ROS-Induced Mutations in Mice Hint at A New Path to Cancer | url = https://nasa.gov | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> Výsledkom jeho výskumnej činnosti v USA bolo spoluautorstvo na niekoľkých amerických patentoch (vrátane inovatívnej elektrickej metódy sekvenovania DNA novej generácie – NGS) a vedeckých publikáciách v popredných medzinárodných periodikách ako ''PNAS'' či ''Nano Letters''.<ref name="VedaNaDosah" /><ref name="PNAS2006">{{Citácia periodika | autor = Nader Pourmand, Miloslav Karhanek, Hans Henrik J. Persson, Chris D. Webb, Toon Hoon Lee, Alexandra Zahradníková, Ronald W. Davis | titul = Direct electrical detection of DNA synthesis | url = https://pnas.org | periodikum = Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) | ročník = 103 | číslo = 17 | strany = 6466-6470 | dátum_vydania = 2006-04-25 | doi = 10.1073/pnas.0601344103 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref><ref name="NanoLetters2006">{{Citácia periodika | autor = Senkei Umehara, Nader Pourmand, Chris D. Webb, Ronald W. Davis, Kenji Yasuda, Miloslav Karhanek | titul = Current Rectification with Poly-l-Lysine-Coated Quartz Nanopipettes | url = https://acs.org | periodikum = Nano Letters | ročník = 6 | číslo = 11 | strany = 2486-2492 | dátum_vydania = 2006-10-18 | doi = 10.1021/nl0616940 | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en }}</ref> === Návrat na Slovensko (2018 – súčasnosť) === V roku 2018 sa vrátil späť na Slovensko, pričom využil vládny program ''Podporná schéma na návrat odborníkov zo zahraničia''. Po návrate opäť nastúpil do SAV, kde v súčasnosti pôsobí ako vedúci Laboratória bioinformatiky v Biomedicínskom centre SAV, v. v. i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informačná stránka zamestnanca SAV: Ing. Miloslav Karhánek, PhD. | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=11586 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum_prístupu = 2026-07-28 | jazyk = sk }}</ref> Ako zodpovedný riešiteľ vedie národný vedecký projekt ''MITOFUN'', ktorý je zameraný na výskum genetických príčin vzácnych metabolických ochorení a hľadanie nových génových variantov. == Vedecká činnosť a patenty == Vo svojej vedeckej činnosti Miloslav Karhánek prepojuje informačné technológie s molekulárnou biológiou a genetikou. Odborne sa špecializuje na analýzu komplexných genomických dát, sledovanie metabolických procesov a vývoj inovatívnych bioinformatických a bioelektronických nástrojov. Je spoluautorom svetovo úspešnej technológie nanopipetových biosenzorov a metód na priamu elektrickú detekciu syntézy DNA. === Výber z patentov === * US Patent 8,940,142: ''Functionalized nanopipette biosensor'' (Spoluautori: C. D. Webb, S. Umehara, N. Pourmand; udelený v r. 2015) * US Patent 11,940,410: ''Functionalized nanopipette biosensor'' (Spoluautori: C. D. Webb, S. Umehara, N. Pourmand; udelený v r. 2024) == Výber z publikácií == * HOCHMANN, J. – KARHÁNEK, M. Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements. In ''Physiologia Bohemoslovaca'', 1987, roč. 36, s. 533. ISSN 0369-9463. * PAVELKOVÁ, J. – HENČEK, M. – KARHÁNEK, M. Microcomputer Assisted Recording of Ionic Currents and Evaluation of Channel Conductances. In ''Physiologia Bohemoslovaca'', 1990, roč. 39, s. 569. ISSN 0369-9463. * STAVROVSKÝ, I. – KARHÁNEK, M. – PAVELKOVÁ, J. Software for Recording of Electrophotological Experiments and Further possibilities of IBM PC-Assisted data Processing. In ''Physiological Research'', 1991, roč. 40, s. 614. ISSN 0862-8408. * KARHANEK, Miloslav – KEMP, Jennifer T. – POURMAND, Nader – DAVIS, Ronald W. – WEBB, Chris D. Single DNA molecule detection using nanopipettes and nanoparticles. In ''Nano Letters'', 2005, roč. 5, č. 2, s. 403-407. ISSN 1530-6984. doi: 10.1021/nl0480464. * POURMAND, Nader – KARHANEK, Miloslav – PERSSON, Hans Henrik J. – WEBB, Chris D. – LEE, Toon Hoon – ZAHRADNÍKOVÁ, Alexandra – DAVIS, Ronald W. Direct electrical detection of DNA synthesis. In ''Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS)'', 2006, roč. 103, č. 17, s. 6466-6470. ISSN 0027-8424. doi: 10.1073/pnas.0601344103. * UMEHARA, Senkei – POURMAND, Nader – WEBB, Chris D. – DAVIS, Ronald W. – YASUDA, Kenji – KARHANEK, Miloslav. Current Rectification with Poly-l-Lysine-Coated Quartz Nanopipettes. In ''Nano Letters'', 2006, roč. 6, č. 11, s. 2486-2492. ISSN 1530-6984. doi: 10.1021/nl0616940. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=11586 Profil Miloslava Karhánka] na stránkach SAV * [https://scholar.google.com/citations?user=DFHTb20AAAAJ Google Scholar profil] s prehľadom citácií a publikácií {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovenskí vedci]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Narodenia v 1958]] f4b3jdw9lgx0mvbrvsmszr9rb0gxykd Lysimacheia 0 753527 8255665 8255549 2026-07-30T17:11:24Z Fillos X. 212061 8255665 wikitext text/x-wiki '''Lysimacheia''' (starogr. ''Λυσιμάχεια'', lat. ''Lysimachia'') môže byť v antickej geografii: * staroveké grécke mesto v Aitólii, severne od jazera Trichonis, pozri [[Lysimacheia (Aitólia)]] * staroveké významné helenistické mesto v Thrákii, pozri [[Lysimacheia (Thrákia)]] {{Rozlišovacia stránka}} lky2li43y60uzem5usw4hycqse0ftgp Aristonikos 0 753531 8255582 8255576 2026-07-30T12:05:09Z Luppus 39967 obrázok 8255582 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Aristonikos | titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] | obrázok = Statue of Eumenes III (cropped).jpg | popis obrázka = Moderná socha Aristonika (Eumena III.) v meste Bergama ([[Turecko]]) | panovanie = [[133 pred Kr.]] – [[129 pred Kr.]] | korunovácia = [[133 pred Kr.]] | pôvodné meno = Aristonikos | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Eumenes III.'' | dátum narodenia = | miesto narodenia = | dátum úmrtia = [[129 pred Kr.]] (alebo [[128 pred Kr.]]) | miesto úmrtia = [[Staroveký Rím|Rím]] | miesto pochovania = | predchodca = [[Attalos III.]] | regent = | nástupca = ''zaniklo'' (rímska provincia [[Ázia (rímska provincia)|Ázia]]) | manžel = | manželka = | potomstvo = | dynastia = [[Attalovci]] | otec = [[Eumenes II.]] | matka = [[hetéra]] z [[Efez]]u }} '''Aristonikos''' ({{vjz|grc|Ἀριστόνικος}}; † [[129 pred Kr.]] alebo [[128 pred Kr.]]), známy pod panovníckym menom '''Eumenes III.''', bol v rokoch [[133 pred Kr.|133]] až [[129 pred Kr.]] posledný kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]]. Po náhlom úmrtí kráľa [[Attalos III.|Attala III.]], ktorý svoje kráľovstvo nečakane odkázal [[Staroveký Rím|Rímskej republike]], odmietol uznať rímske dedičské nároky a vyhlásil sa za legitímneho vládcu ríše. Viedol rozsiahle ľudové povstanie, ktoré sa opieralo o vojenské posádky, chudobných roľníkov, negrécke (pôvodné [[Malá Ázia|maloázijské]]) obyvateľstvo a v neskoršej fáze aj o oslobodených otrokov.<ref name="Adkins-53">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 53}}</ref> Hodnotenie Aristonikovho pôsobenia je už od čias antickej historiografie rozporuplné. Vyplýva to najmä z faktu, že do svojich radov masovo verboval otrokov a nemajetné vrstvy. Historická veda dodnes jednoznačne neodpovedala na otázku, či bolo jeho skutočným cieľom sociálne oslobodenie všetkých utláčaných, alebo išlo o ''ultimu ratio'' (poslednú možnosť) dynastického odboja. V tejto fáze vojny bol totiž zatlačený do vnútrozemia a po strate prímorských spojencov zúfalo potreboval nové vojenské sily.<ref name="Oliva-119">{{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | isbn = 80-86410-09-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista ; Epocha | rok = 2001 | strany = 119–122}}</ref> Jeho povstanie vyvolalo v samotnom Ríme hlbokú vnútropolitickú a ústavnú krízu. Plebejský tribún ľudu [[Tiberius Gracchus]] totiž plánoval pergamské kráľovské bohatstvo použiť na financovanie svojich radikálnych agrárnych reforiem, čím obišiel právomoci senátu. Hoci Aristonikos dosiahol viacero vojenských víťazstiev, rímske légie pod velením skúseného konzula [[Marcus Perperna (konzul 130 pred Kr.)|Marca Perpernu]] jeho odboj nakoniec brutálne potlačili. Aristonikos bol zajatý, odvlečený do Ríma a popravený, čím samostatné Pergamské kráľovstvo definitívne zaniklo a premenilo sa na rímsku provinciu [[Ázia (rímska provincia)|Ázia]]. Mnohé oblasti a prosperujúce grécke mestá v Malej Ázii však zostali po vojne kompletne zdevastované.<ref name="Rostovtzeff-637">ROSTOVTZEFF, Michael. ''Gesellschafts- und Wirtschaftsgeschichte der hellenistischen Welt''. Zväzok 2. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1998. ISBN 3-534-08590-6. S. 637.</ref> == Život == === Historické pozadie a stav ríše === Pergamské kráľovstvo sa stalo regionálnou [[Helenizmus|helenistickou]] mocnosťou v roku [[188 pred Kr.]] po podpise [[Apamejská zmluva|Apamejského mieru]], kedy Rímska republika odmenila svojich verných spojencov vo vojne proti Seleukovcom. Rozloha štátu pod vládou [[Eumenes II.|Eumena II.]] (Aristonikovho otca) sa vtedy zväčšila na štvornásobok. Pod priamu správu panovníka pripadla [[Lykaonia]], obe [[Frýgia|Frýgie]], [[Mysia]], [[Lýdia]], [[Iónia]] a viaceré grécke mestá.<ref name="Hansen-3">HANSEN, Esther Violet. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 978-0801406157. s. 3–4.</ref> Tento nový štátny útvar však predstavoval nesúrodú zmes rôznych etník, tradícií a lokálnych inštitúcií. Dynastia Attalovcov bola preto kľúčovým integračným činiteľom, ktorý dokázal udržať jednotu ríše a čeliť jej vnútornému rozpadu.<ref>KAYE, Noah. ''The Attalids of Pergamon and Anatolia: Money, Culture, and State Power''. Cambridge : Cambridge University Press, 2022. ISBN 978-1-316-51059-9. S. 112–115.</ref> V rokoch [[180 pred Kr.|180]] až [[140 pred Kr.]] viedol Eumenes II. a jeho brat a nástupca [[Attalos II.]] ([[159 pred Kr.|159]] – [[138 pred Kr.]]) neustále vojny takmer so všetkými susedmi. Títo susedia sa neskôr po vypuknutí povstania takmer bez výnimky spojili s Rímom proti Pergamonu.<ref>McSHANE, Roger B. ''The Foreign Policy of the Attalids of Pergamum''. Urbana : University of Illinois Press, 1964. 241 s. S. 174–180.</ref> Vnútri kráľovstva medzitým prebiehal hlboký sociálno-ekonomický rozpad, podobný vývoju v Itálii. Poľnohospodárstvu začali dominovať obrovské kráľovské a šľachtické veľkostatky, ktoré využívali prácu množstva otrokov. Tento systém viedol k rýchlemu ožobračovaniu slobodných drobných roľníkov.<ref>CARRATA-THOMES, Franco. ''La rivolta di Aristonico e le origini della provincia romana d’Asia''. Torino : Giappichelli, 1968. s. 14–22.</ref> Po roku [[168 pred Kr.]] Attalovci stratili absolútnu priazeň rímskeho senátu a ocitli sa pod silným politickým tlakom. Za vlády posledného kráľa [[Attalos III.|Attala III.]] sa situácia ešte viac vyhrotila. Výstredný kráľ dal popraviť dvoch popredných šľachticov a ich rodiny, čím si vládnuci rod znepriatelil časť domácej aristokracie.<ref>Pozri [[Justinus]], ''Epitome'' 36,4,1–2.</ref> Historici nevylučujú, že táto vnútorná šľachtická opozícia sa už vtedy začala tajne formovať okolo Aristonika.<ref>FOUCART, Paul François. La formation de la province romaine d'Asie. ''Mémoires de l'Institut National de France'', 1904, roč. 37, s. 302–303.</ref> === Kontroverzný závet a vypuknutie konfliktu === [[Súbor:Thyateira - Münzkabinett, Berlin - 5480343.jpg|náhľad|Strieborný [[kistoforos]] vyrazený v meste [[Thyateira]] počas povstania Aristonika (133 – 132 pred Kr.). '''Lícna strana''': posvätný košík (''cista mystica'') s vyliezajúcim hadom v brečtanovom venci. '''Rubová strana''': tulec medzi dvoma hadmi; vľavo skratka mesta (ΘVA / BA), v strede písmeno B znamenajúce druhý rok vládnutia a vpravo skratka kráľovského mena Eumenes (EV).]] Keď bezdetný kráľ Attalos III. v roku [[133 pred Kr.]] nečakane zomrel na následky úpalu, zanechal závet, v ktorom odkázal celú ríšu Rímskej republike.<ref>Justinus, ''Epitome'' 36,3,5; Oliva, ''Svět helénismu'', s. 119.</ref> Podľa modernej literatúry mohlo byť hlavným motívom kráľa vedomie, že autonómia Pergama je už len ilúziou a chcel predísť krvavej anexii, prípadne sa snažil priamo vyšachovať svojho rivala a polovičného brata Aristonika z následníctva.<ref>Hansen, ''The Attalids of Pergamon'', s. 147–150.</ref> Samotný text závetu však predznamenal geopolitický konflikt. Ustanovoval, že samotné hlavné mesto [[Pergamon]] a ostatné grécke prímorské obce majú dostať absolútnu slobodu a imunitu voči daniam, zatiaľ čo kráľovská pôda (úrodné vnútrozemie), štátna pokladnica a poddaní mali pripadnúť priamo Rímu.<ref>ROSTOVTZEFF, Michael. ''Gesellschaft- und Wirtschaftsgeschichte der hellenistischen Welt''. Zväzok 2. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1998. ISBN 3-534-08590-6. s. 635–636.</ref> Z tohto dôvodu bohaté grécke mestá na pobreží spočiatku odmietali Aristonika podporiť; chceli si udržať privilégiá a sľubovali si veľké ekonomické výhody z priameho obchodu s rímskym trhom.<ref>MILETA, Christian. Eumenes III. und die Sklaven. Neue Überlegungen zum Charakter des Aristonikosaufstandes. ''Klio'', 1998, roč. 80, č. 1, s. 52–54.</ref> Aristonikos bol nemanželským synom Eumena II. a [[hetéra|hetéry]] z [[Efez]]u, preto odmietol závet uznať. Vyhlásil sa za kráľa pod menom Eumenes III. a okamžite získal podporu pravidelnej pergamskej armády, časti vojnového loďstva a dvornej elity. Títo poprední hodnostári sa po príchode rímskych úradníkov obávali straty moci, vyvlastnenia majetkov a vyhnanstva.<ref>Hansen, ''The Attalids of Pergamon'', s. 150–153.</ref><ref>Mileta, ''Eumenes III. und die Sklaven'', s. 58–59.</ref> Na potvrdenie svojej legitimity začal raziť vlastné strieborné [[kistoforos|kistofory]] s nápisom „Kráľ Eumenes“ (starogr. ''ΒΑΣΙΛΕΩΣ ΕΥΜΕΝΟΥΣ'').<ref>ROBINSON, Edward Stanley Gotch. Cistophori in the Name of King Eumenes. ''The Numismatic Chronicle and Journal of the Royal Numismatic Society'', 1954, roč. 14, s. 1–8.</ref> === Prvá fáza: Boje o egejské pobrežie === Aristonikos bol so svojou vojenskou flotilou spočiatku veľmi úspešný. Na samom začiatku získal kontrolu nad občanmi hlavného mesta Pergamonu a podnietil k odporu mesto [[Leukai (Iónia)|Leukai]]. Podľa rímskeho historika [[Publius Annius Florus|Flora]] sa mu rýchlymi námornými výpadmi podarilo ovládnuť dôležité mestá [[Kolofón]], [[Myndos]] a strategický ostrov [[Samos (ostrov)|Samos]].<ref>[[Publius Annius Florus|Florus]], ''Epitoma de Tito Livio Bellorum Omnium Annorum DCC'' 1,35,4.</ref> Zásadný odpor mu však kládlo vplyvné obchodné mesto [[Efez]]. Efezská flotila, chrániaca svoje pro-rímske záujmy, sa s Aristonikovým loďstvom stretla v rozhodujúcej námornej bitke pri pobreží mesta [[Kymé (Aiolis)|Kymé]], kde povstalecké sily porazila. Po tejto strate námornej dominancie sa počet Aristonikových prímorských spojencov radikálne zmenšil. Jedinou výnimkou bolo mesto [[Fókaia]], kde sa jeho prívržencom podarilo udržať moc. Aristonikos bol nútený prehodnotiť celú stratégiu a preniesť ťažisko vojny na pevninu, hlboko do vnútrozemia Malej Ázie. === Druhá fáza: Presun do vnútrozemia a zloženie armády === Aristonikos si vybudoval nové pevné hlavné stanovište vo vnútrozemskej oblasti okolo miest [[Thyateira]], [[Apollónis (Lýdia)|Apollónis]] a [[Stratonikeia (Karia)|Stratonikeia]]. Keďže prišiel o ľudské zdroje z gréckych miest, jadrom jeho novej pozemnej armády sa stali etnické skupiny vnútrozemia – Károvia a obyvatelia Mysie a Lýdie. Mimoriadne dôležitú zložku tvorili bojovní [[Tráci]] z pergamských dŕžav okolo [[Lysimacheia (Thrákia)|Lysimacheie]] a macedónski vojenskí usadlíci (''katoikoi''). Samotné mesto Thyateira bolo podľa Strabóna macedónskou vojenskou osadou (''katoikia makedonon'').<ref>[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,4.</ref> V tejto oblasti navyše žilo obrovské množstvo macedónskych utečencov, ktorí sem utiekli po [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] a rímskej okupácii ich domoviny. Tieto vnútrozemské oddiely vykazovali vysokú bojovú morálku. V roku [[131 pred Kr.]] rímsky senát vyslal do Ázie prvé riadne expedičné vojsko pod velením konzula a najvyššieho kňaza [[Publius Licinius Crassus Dives Mucianus|Publia Licinia Crassa]]. Aristonikovo vojsko však rímske sily pri meste Leukai prekvapilo a spôsobilo im ťažkú porážku. Konzul Crassus bol pri panickom úteku zajatý a vzápätí usmrtený. V tejto krvavej bitke padol aj kappadocký kráľ [[Ariarathes V.]], ktorý bojoval ako rímsky spojenec. Povstaleckí Tráci následne obkľúčili a vážne ohrozili mesto [[Sestos]] na polostrove [[Trácky Chersonézos|Chersonézos]] a obyvatelia Mysie aktívne podporovali odboj počas obliehania mesta [[Kyzikos (mesto)|Kyzikos]]. === Ideológia Héliopolu a utopický rozmer === V záverečnej, najradikálnejšej fáze povstania získal odboj výrazné sociálno-revolučné črty. Aristonikos, vedomý si obmedzených zdrojov, vyzval k boju tie najnižšie a najviac utláčané vrstvy. Masám poľnohospodárskych otrokov a poddaných sľúbil po víťazstve absolútnu osobnú slobodu a občianske zrovnoprávnenie.<ref name="Adkins-53" /> Svojim stúpencom, ktorých Strabón vo svojich spisoch označuje ako ''Héliopolitai'' (Héliopoliti), predostrel ideu vybudovania utopického „Slnečného štátu“ (''Héliopolis''). Z koristi, ktorú povstalci získali vyplienením bohatých pro-rímskych miest Thyateira a Kolofón, následne kráľ štedro financoval novú žoldniersku armádu.<ref name="Oliva-119"/> K hnutiu sa v tejto dobe pridal aj významný rímsky intelektuál, stoický filozof [[Gaius Blossius]] z [[Kúmy|Kúm]]. Blossius bol predtým hlavným ideologickým poradcom zavraždeného rímskeho tribúna Tiberia Graccha. Po jeho smrti utiekol pred hnevom senátu do Malej Ázie a do Aristonikovho povstania vniesol hlboký filozofický a sociálny rozmer. Presná povaha štátu Héliopolis a pôvod názvu „Héliopoliti“ zostávajú v modernej historiografii predmetom intenzívnych vedeckých debát: * '''Utopicko-politický výklad:''' Vychádza z textov [[Diodoros Sicílsky|Diodora Sicílskeho]], ktorý vo svojom diele zachoval zhrnutie dnes už strateného románu spisovateľa Iambula o „Slnečnom štáte“. Iambulos opisoval ideálnu spoločnosť rovných ľudí na bájnych južných ostrovoch, kde neexistovalo súkromné vlastníctvo, vykorisťovanie ani otroctvo a všetci pracovali spoločne na počesť Slnka.<ref>[[Diodoros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 2,55–60.</ref> Marxistická historiografia v minulosti preto v Aristonikovi videla prvého priameho realizátora komunistickej utópie v dejinách. * '''Nábožensko-orientálny výklad:''' Nemecký historik [[Karl Bücher]] už v roku [[1874]] dokázal, že hnutie mohlo byť silne ovplyvnené náboženským kultom sýrskeho slnečného boha [[Adad]]a z Héliopolu (Baalbeku), keďže aj vodca vtedajšieho prvého sicílskeho povstania otrokov [[Eunus]] bol sýrskeho pôvodu a uctieval bohyňu [[Atargatis (bohyňa)|Atargatis]]. Významný historik [[Michael Rostovcev]] zasa navrhol verziu vplyvu orientálneho slnečného kultu boha menom ''Helios Dikaiosynes'' („Boh slnka a spravodlivosti“).<ref name="Rostovtzeff-637" /> * '''Lokálny maloázijský výklad:''' Historik [[Frank Collins]] ponúkol alternatívu, že názov súvisí s bohom [[Tyrimnos|Tyrimnom]], národným slnečným božstvom mesta [[Thyateira]] (ktoré bolo dlho centrom povstania), na ktorého počesť sa konali slávne atletické hry ''Tyrimneia''. Tento boh bol pôvodného lýdskeho pôvodu, čo logicky vysvetľuje, prečo povstanie zapustilo najsilnejšie korene práve v tomto vnútrozemí. === Porážka, rímske represie a zánik ríše === Vyzbrojovanie otrokov a sociálne ciele povstania znepriatelili vládnuce vrstvy okolitých helenistických štátov. Proti Aristonikovi sa sformovala koalícia susedných panovníkov – [[Mithridates V. (Pontus)|Mithridates V. z Pontu]], [[Nikomédes II.]] z Bithýnie a [[Ariarathes V.]] z Kappadokie, ktorí poslali početné armády na pomoc Rimanom, aby zabránili rozšíreniu vzbúreneckých nálad do svojich krajín.<ref name="Oliva-119"/> Zásadný zvrat nastal v roku [[130 pred Kr.]], kedy rímsky senát vyslal nové légie pod velením konzula [[Marcus Perperna (konzul 130 pred Kr.)|Marca Perpernu]]. Perperna využil svoje predchádzajúce skúsenosti s potláčaním otrockých povstaní na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] a hneď v prvom stretnutí povstaleckú armádu porazil.<ref name="Justin-36">[[Justinus]], ''Epitome'' 36,4,6.</ref> Zvyšky porazených bojovníkov sa spolu s kráľom stiahli do opevneného mesta [[Stratonikeia (Lýdia)|Stratonikeia]] v Lýdii, kde ich rímske vojsko obkľúčilo. Po dlhom obliehaní a následnom hladomore bol Aristonikos v roku [[129 pred Kr.]] (alebo roku [[128 pred Kr.]]) prinútený kapitulovať.<ref name="Adkins-53"/> Filozof Blossius zo strachu pred rímskou pomstou spáchal samovraždu.<ref name="Strabon-14">[[Strabón]], ''Geographica'' 14,1,38.</ref> Nasledujúci rímsky konzul [[Manius Aquillius (konzul 129 pred Kr.)|Manius Aquillius]], ktorý prevzal velenie s cieľom potlačiť posledné ohniská odporu, postupoval s veľkou krutosťou. Podľa historika Flora nechal systematicky otráviť pramene pitnej vody pre celé odbojné mestá, aby ich donútil k poslušnosti.<ref>[[Publius Annius Florus|Florus]], ''Epitoma de Tito Livio Bellorum Omnium Annorum DCC'' 1,35,7.</ref> Aristonika v reťaziach dopravili do Ríma. Manius Aquillius ho po definitívnom ukončení bojov v roku 126 pred Kr. predviedol v triumfálnom sprievode a následne ho v podzemných celách väznice [[Mamertínska väznica|Tullianum]] usmrtili uškrtením. Územie kráľovstva bolo rozdelené: časť pripadla verným susedným kráľom a jadro ríše sa premenilo na rímsku provinciu [[Ázia (rímska provincia)|Ázia]].<ref>''The Cambridge Ancient History. Volume 9: The Last Age of the Roman Republic, 146–43 B.C.'' 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1994. ISBN 978-0-521-25603-2. S. 64–67.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HANSEN, Esther Violet. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. 531 s. ISBN 978-0801406157. * ROSTOVTZEFF, Michael. ''Gesellschaft- und Wirtschaftsgeschichte der hellenistischen Welt''. Zväzok 2. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1998. ISBN 3-534-13904-7. * OLIVA, Pavel. ''Svět helénismu''. Praha : Arista ; Epocha, 2001. 151 s. ISBN 80-86410-09-9. * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. 480 s. ISBN 978-80-7391-580-3. * VALACHOVIČ, Pavol. ''Stručné dejiny starovekého Grécka''. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2012. 184 s. ISBN 978-80-8122-040-1. == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Pergamon]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.]] qjmtrdf5v0ue26o5uxhptqma4dxku0v 8255613 8255582 2026-07-30T13:23:41Z Luppus 39967 8255613 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Aristonikos | titul = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] | obrázok = Statue of Eumenes III (cropped).jpg | popis obrázka = Moderná socha Aristonika (Eumena III.) v meste Bergama ([[Turecko]]) | panovanie = [[133 pred Kr.]] – [[129 pred Kr.]] | korunovácia = [[133 pred Kr.]] | pôvodné meno = Aristonikos | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Eumenes III.'' | dátum narodenia = | miesto narodenia = | dátum úmrtia = [[129 pred Kr.]] (alebo [[128 pred Kr.]]) | miesto úmrtia = [[Staroveký Rím|Rím]] | miesto pochovania = | predchodca = [[Attalos III.]] | regent = | nástupca = ''zaniklo'' (rímska provincia [[Ázia (rímska provincia)|Ázia]]) | manžel = | manželka = | potomstvo = | dynastia = [[Attalovci]] | otec = [[Eumenes II.]] | matka = [[hetéra]] z [[Efez]]u }} '''Aristonikos''' ({{vjz|grc|Ἀριστόνικος}}; † [[129 pred Kr.]] alebo [[128 pred Kr.]]), známy pod panovníckym menom '''Eumenes III.''', bol v rokoch [[133 pred Kr.|133]] až [[129 pred Kr.]] posledný kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]]. Po náhlom úmrtí kráľa [[Attalos III.|Attala III.]], ktorý svoje kráľovstvo nečakane odkázal [[Staroveký Rím|Rímskej republike]], odmietol uznať rímske dedičské nároky a vyhlásil sa za legitímneho vládcu ríše. Viedol rozsiahle ľudové povstanie, ktoré sa opieralo o vojenské posádky, chudobných roľníkov, negrécke (pôvodné [[Malá Ázia|maloázijské]]) obyvateľstvo a v neskoršej fáze aj o oslobodených otrokov.<ref name="Adkins-53">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 53}}</ref> Hodnotenie Aristonikovho pôsobenia je už od čias antickej historiografie rozporuplné. Vyplýva to najmä z faktu, že do svojich radov masovo verboval otrokov a nemajetné vrstvy. Historická veda dodnes jednoznačne neodpovedala na otázku, či bolo jeho skutočným cieľom sociálne oslobodenie všetkých utláčaných, alebo išlo o ''ultimu ratio'' (poslednú možnosť) dynastického odboja. V tejto fáze vojny bol totiž zatlačený do vnútrozemia a po strate prímorských spojencov zúfalo potreboval nové vojenské sily.<ref name="Oliva-119">{{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | isbn = 80-86410-09-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista ; Epocha | rok = 2001 | strany = 119–122}}</ref> Jeho povstanie vyvolalo v samotnom Ríme hlbokú vnútropolitickú a ústavnú krízu. Plebejský tribún ľudu [[Tiberius Gracchus]] totiž plánoval pergamské kráľovské bohatstvo použiť na financovanie svojich radikálnych agrárnych reforiem, čím obišiel právomoci senátu. Hoci Aristonikos dosiahol viacero vojenských víťazstiev, rímske légie pod velením skúseného konzula [[Marcus Perperna (konzul 130 pred Kr.)|Marca Perpernu]] jeho odboj nakoniec brutálne potlačili. Aristonikos bol zajatý, odvlečený do Ríma a popravený, čím samostatné Pergamské kráľovstvo definitívne zaniklo a premenilo sa na rímsku provinciu [[Ázia (rímska provincia)|Ázia]]. Mnohé oblasti a prosperujúce grécke mestá v Malej Ázii však zostali po vojne kompletne zdevastované.<ref name="Rostovtzeff-637">ROSTOVTZEFF, Michael. ''Gesellschafts- und Wirtschaftsgeschichte der hellenistischen Welt''. Zväzok 2. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1998. ISBN 3-534-08590-6. S. 637.</ref> == Život == === Historické pozadie a stav ríše === Pergamské kráľovstvo sa stalo regionálnou [[Helenizmus|helenistickou]] mocnosťou v roku [[188 pred Kr.]] po podpise [[Apamejská zmluva|Apamejského mieru]], kedy Rímska republika odmenila svojich verných spojencov vo vojne proti Seleukovcom. Rozloha štátu pod vládou [[Eumenes II.|Eumena II.]] (Aristonikovho otca) sa vtedy zväčšila na štvornásobok. Pod priamu správu panovníka pripadla [[Lykaonia]], obe [[Frýgia|Frýgie]], [[Mysia]], [[Lýdia]], [[Iónia]] a viaceré grécke mestá.<ref name="Hansen-3">HANSEN, Esther Violet. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 978-0801406157. s. 3–4.</ref> Tento nový štátny útvar však predstavoval nesúrodú zmes rôznych etník, tradícií a lokálnych inštitúcií. Dynastia Attalovcov bola preto kľúčovým integračným činiteľom, ktorý dokázal udržať jednotu ríše a čeliť jej vnútornému rozpadu.<ref>KAYE, Noah. ''The Attalids of Pergamon and Anatolia: Money, Culture, and State Power''. Cambridge : Cambridge University Press, 2022. ISBN 978-1-316-51059-9. S. 112–115.</ref> V rokoch [[180 pred Kr.|180]] až [[140 pred Kr.]] viedol Eumenes II. a jeho brat a nástupca [[Attalos II.]] ([[159 pred Kr.|159]] – [[138 pred Kr.]]) neustále vojny takmer so všetkými susedmi. Títo susedia sa neskôr po vypuknutí povstania takmer bez výnimky spojili s Rímom proti Pergamonu.<ref>McSHANE, Roger B. ''The Foreign Policy of the Attalids of Pergamum''. Urbana : University of Illinois Press, 1964. 241 s. S. 174–180.</ref> Vnútri kráľovstva medzitým prebiehal hlboký sociálno-ekonomický rozpad, podobný vývoju v Itálii. Poľnohospodárstvu začali dominovať obrovské kráľovské a šľachtické veľkostatky, ktoré využívali prácu množstva otrokov. Tento systém viedol k rýchlemu ožobračovaniu slobodných drobných roľníkov.<ref>CARRATA-THOMES, Franco. ''La rivolta di Aristonico e le origini della provincia romana d’Asia''. Torino : Giappichelli, 1968. s. 14–22.</ref> Po roku [[168 pred Kr.]] Attalovci stratili absolútnu priazeň rímskeho senátu a ocitli sa pod silným politickým tlakom. Za vlády posledného kráľa [[Attalos III.|Attala III.]] sa situácia ešte viac vyhrotila. Výstredný kráľ dal popraviť dvoch popredných šľachticov a ich rodiny, čím si vládnuci rod znepriatelil časť domácej aristokracie.<ref>Pozri [[Justinus]], ''Epitome'' 36,4,1–2.</ref> Historici nevylučujú, že táto vnútorná šľachtická opozícia sa už vtedy začala tajne formovať okolo Aristonika.<ref>FOUCART, Paul François. La formation de la province romaine d'Asie. ''Mémoires de l'Institut National de France'', 1904, roč. 37, s. 302–303.</ref> === Kontroverzný závet a vypuknutie konfliktu === [[Súbor:Thyateira - Münzkabinett, Berlin - 5480343.jpg|náhľad|Strieborný [[kistoforos]] vyrazený v meste [[Thyateira]] počas povstania Aristonika (133 – 132 pred Kr.). '''Lícna strana''': posvätný košík (''cista mystica'') s vyliezajúcim hadom v brečtanovom venci. '''Rubová strana''': tulec medzi dvoma hadmi; vľavo skratka mesta (ΘVA / BA), v strede písmeno B znamenajúce druhý rok vládnutia a vpravo skratka kráľovského mena Eumenes (EV).]] Keď bezdetný kráľ Attalos III. v roku [[133 pred Kr.]] nečakane zomrel na následky úpalu, zanechal závet, v ktorom odkázal celú ríšu Rímskej republike.<ref>Justinus, ''Epitome'' 36,3,5; Oliva, ''Svět helénismu'', s. 119.</ref> Podľa modernej literatúry mohlo byť hlavným motívom kráľa vedomie, že autonómia Pergama je už len ilúziou a chcel predísť krvavej anexii, prípadne sa snažil priamo vyšachovať svojho rivala a polovičného brata Aristonika z následníctva.<ref>Hansen, ''The Attalids of Pergamon'', s. 147–150.</ref> Samotný text závetu však predznamenal geopolitický konflikt. Ustanovoval, že samotné hlavné mesto [[Pergamon]] a ostatné grécke prímorské obce majú dostať absolútnu slobodu a imunitu voči daniam, zatiaľ čo kráľovská pôda (úrodné vnútrozemie), štátna pokladnica a poddaní mali pripadnúť priamo Rímu.<ref>ROSTOVTZEFF, Michael. ''Gesellschaft- und Wirtschaftsgeschichte der hellenistischen Welt''. Zväzok 2. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1998. ISBN 3-534-08590-6. s. 635–636.</ref> Z tohto dôvodu bohaté grécke mestá na pobreží spočiatku odmietali Aristonika podporiť; chceli si udržať privilégiá a sľubovali si veľké ekonomické výhody z priameho obchodu s rímskym trhom.<ref>MILETA, Christian. Eumenes III. und die Sklaven. Neue Überlegungen zum Charakter des Aristonikosaufstandes. ''Klio'', 1998, roč. 80, č. 1, s. 52–54.</ref> Aristonikos bol nemanželským synom Eumena II. a [[hetéra|hetéry]] z [[Efez]]u, preto odmietol závet uznať. Vyhlásil sa za kráľa pod menom Eumenes III. a okamžite získal podporu pravidelnej pergamskej armády, časti vojnového loďstva a dvornej elity. Títo poprední hodnostári sa po príchode rímskych úradníkov obávali straty moci, vyvlastnenia majetkov a vyhnanstva.<ref>Hansen, ''The Attalids of Pergamon'', s. 150–153.</ref><ref>Mileta, ''Eumenes III. und die Sklaven'', s. 58–59.</ref> Na potvrdenie svojej legitimity začal raziť vlastné strieborné [[kistoforos|kistofory]] s nápisom „Kráľ Eumenes“ (starogr. ''ΒΑΣΙΛΕΩΣ ΕΥΜΕΝΟΥΣ'').<ref>ROBINSON, Edward Stanley Gotch. Cistophori in the Name of King Eumenes. ''The Numismatic Chronicle and Journal of the Royal Numismatic Society'', 1954, roč. 14, s. 1–8.</ref> === Prvá fáza: Boje o egejské pobrežie === Aristonikos bol so svojou vojenskou flotilou spočiatku veľmi úspešný. Na samom začiatku získal kontrolu nad občanmi hlavného mesta Pergamonu a podnietil k odporu mesto [[Leukai (Iónia)|Leukai]]. Podľa rímskeho historika [[Publius Annius Florus|Flora]] sa mu rýchlymi námornými výpadmi podarilo ovládnuť dôležité mestá [[Kolofón]], [[Myndos]] a strategický ostrov [[Samos (ostrov)|Samos]].<ref>[[Publius Annius Florus|Florus]], ''Epitoma de Tito Livio Bellorum Omnium Annorum DCC'' 1,35,4.</ref> Zásadný odpor mu však kládlo vplyvné obchodné mesto [[Efez]]. Efezská flotila, chrániaca svoje pro-rímske záujmy, sa s Aristonikovým loďstvom stretla v rozhodujúcej námornej bitke pri pobreží mesta [[Kymé (Aiolis)|Kymé]], kde povstalecké sily porazila. Po tejto strate námornej dominancie sa počet Aristonikových prímorských spojencov radikálne zmenšil. Jedinou výnimkou bolo mesto [[Fókaia]], kde sa jeho prívržencom podarilo udržať moc. Aristonikos bol nútený prehodnotiť celú stratégiu a preniesť ťažisko vojny na pevninu, hlboko do vnútrozemia Malej Ázie. === Druhá fáza: Presun do vnútrozemia a zloženie armády === Aristonikos si vybudoval nové pevné hlavné stanovište vo vnútrozemskej oblasti okolo miest [[Thyateira]], [[Apollónis (Lýdia)|Apollónis]] a [[Stratonikeia (Karia)|Stratonikeia]]. Keďže prišiel o ľudské zdroje z gréckych miest, jadrom jeho novej pozemnej armády sa stali etnické skupiny vnútrozemia – Károvia a obyvatelia Mysie a Lýdie. Mimoriadne dôležitú zložku tvorili bojovní [[Tráci]] z pergamských dŕžav okolo [[Lysimacheia (Thrákia)|Lysimacheie]] a macedónski vojenskí usadlíci (''katoikoi''). Samotné mesto Thyateira bolo podľa Strabóna macedónskou vojenskou osadou (''katoikia makedonon'').<ref>[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,4.</ref> V tejto oblasti navyše žilo obrovské množstvo macedónskych utečencov, ktorí sem utiekli po [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] a rímskej okupácii ich domoviny. Tieto vnútrozemské oddiely vykazovali vysokú bojovú morálku. V roku [[131 pred Kr.]] rímsky senát vyslal do Ázie prvé riadne expedičné vojsko pod velením konzula a najvyššieho kňaza [[Publius Licinius Crassus Dives Mucianus|Publia Licinia Crassa]]. Aristonikovo vojsko však rímske sily pri meste Leukai prekvapilo a spôsobilo im ťažkú porážku. Konzul Crassus bol pri panickom úteku zajatý a vzápätí usmrtený. V tejto krvavej bitke padol aj kappadocký kráľ [[Ariarathes V.]], ktorý bojoval ako rímsky spojenec. Povstaleckí Tráci následne obkľúčili a vážne ohrozili mesto [[Sestos]] na polostrove [[Trácky Chersonézos|Chersonézos]] a obyvatelia Mysie aktívne podporovali odboj počas obliehania mesta [[Kyzikos (mesto)|Kyzikos]]. === Ideológia Héliopolu a utopický rozmer === V záverečnej, najradikálnejšej fáze povstania získal odboj výrazné sociálno-revolučné črty. Aristonikos, vedomý si obmedzených zdrojov, vyzval k boju tie najnižšie a najviac utláčané vrstvy. Masám poľnohospodárskych otrokov a poddaných sľúbil po víťazstve absolútnu osobnú slobodu a občianske zrovnoprávnenie.<ref name="Adkins-53" /> Svojim stúpencom, ktorých Strabón vo svojich spisoch označuje ako ''Héliopolitai'' (Héliopoliti), predostrel ideu vybudovania utopického „Slnečného štátu“ (''Héliopolis''). Z koristi, ktorú povstalci získali vyplienením bohatých pro-rímskych miest Thyateira a Kolofón, následne kráľ štedro financoval novú žoldniersku armádu.<ref name="Oliva-119"/> K hnutiu sa v tejto dobe pridal aj významný rímsky intelektuál, stoický filozof [[Gaius Blossius]] z [[Kúmy|Kúm]]. Blossius bol predtým hlavným ideologickým poradcom zavraždeného rímskeho tribúna Tiberia Graccha. Po jeho smrti utiekol pred hnevom senátu do Malej Ázie a do Aristonikovho povstania vniesol hlboký filozofický a sociálny rozmer. Presná povaha štátu Héliopolis a pôvod názvu „Héliopoliti“ zostávajú v modernej historiografii predmetom intenzívnych vedeckých debát: * '''Utopicko-politický výklad:''' Vychádza z textov [[Diodoros Sicílsky|Diodora Sicílskeho]], ktorý vo svojom diele zachoval zhrnutie dnes už strateného románu spisovateľa Iambula o „Slnečnom štáte“. Iambulos opisoval ideálnu spoločnosť rovných ľudí na bájnych južných ostrovoch, kde neexistovalo súkromné vlastníctvo, vykorisťovanie ani otroctvo a všetci pracovali spoločne na počesť Slnka.<ref>[[Diodoros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 2,55–60.</ref> Marxistická historiografia v minulosti preto v Aristonikovi videla prvého priameho realizátora komunistickej utópie v dejinách. * '''Nábožensko-orientálny výklad:''' Nemecký historik [[Karl Bücher]] už v roku [[1874]] dokázal, že hnutie mohlo byť silne ovplyvnené náboženským kultom sýrskeho slnečného boha [[Adad]]a z Héliopolu (Baalbeku), keďže aj vodca vtedajšieho prvého sicílskeho povstania otrokov [[Eunus]] bol sýrskeho pôvodu a uctieval bohyňu [[Atargatis (bohyňa)|Atargatis]]. Významný historik [[Michael Rostovcev]] zasa navrhol verziu vplyvu orientálneho slnečného kultu boha menom ''Helios Dikaiosynes'' („Boh slnka a spravodlivosti“).<ref name="Rostovtzeff-637" /> * '''Lokálny maloázijský výklad:''' Historik [[Frank Collins]] ponúkol alternatívu, že názov súvisí s bohom [[Tyrimnos|Tyrimnom]], národným slnečným božstvom mesta [[Thyateira]] (ktoré bolo dlho centrom povstania), na ktorého počesť sa konali slávne atletické hry ''Tyrimneia''. Tento boh bol pôvodného lýdskeho pôvodu, čo logicky vysvetľuje, prečo povstanie zapustilo najsilnejšie korene práve v tomto vnútrozemí. === Porážka, rímske represie a zánik ríše === Vyzbrojovanie otrokov a sociálne ciele povstania znepriatelili vládnuce vrstvy okolitých helenistických štátov. Proti Aristonikovi sa sformovala koalícia susedných panovníkov – [[Mithridates V. (Pontus)|Mithridates V. z Pontu]], [[Nikomédes II.]] z Bithýnie a [[Ariarathes V.]] z Kappadokie, ktorí poslali početné armády na pomoc Rimanom, aby zabránili rozšíreniu vzbúreneckých nálad do svojich krajín.<ref name="Oliva-119"/> Zásadný zvrat nastal v roku [[130 pred Kr.]], kedy rímsky senát vyslal nové légie pod velením konzula [[Marcus Perperna (konzul 130 pred Kr.)|Marca Perpernu]]. Perperna využil svoje predchádzajúce skúsenosti s potláčaním otrockých povstaní na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]] a hneď v prvom stretnutí povstaleckú armádu porazil.<ref name="Justin-36">[[Justinus]], ''Epitome'' 36,4,6.</ref> Zvyšky porazených bojovníkov sa spolu s kráľom stiahli do opevneného mesta [[Stratonikeia (Lýdia)|Stratonikeia]] v Lýdii, kde ich rímske vojsko obkľúčilo. Po dlhom obliehaní a následnom hladomore bol Aristonikos v roku [[129 pred Kr.]] (alebo roku [[128 pred Kr.]]) prinútený kapitulovať.<ref name="Adkins-53"/> Filozof Blossius zo strachu pred rímskou pomstou spáchal samovraždu.<ref name="Strabon-14">[[Strabón]], ''Geographica'' 14,1,38.</ref> Nasledujúci rímsky konzul [[Manius Aquillius (konzul 129 pred Kr.)|Manius Aquillius]], ktorý prevzal velenie s cieľom potlačiť posledné ohniská odporu, postupoval s veľkou krutosťou. Podľa historika Flora nechal systematicky otráviť pramene pitnej vody pre celé odbojné mestá, aby ich donútil k poslušnosti.<ref>[[Publius Annius Florus|Florus]], ''Epitoma de Tito Livio Bellorum Omnium Annorum DCC'' 1,35,7.</ref> Aristonika v reťaziach dopravili do Ríma. Manius Aquillius ho po definitívnom ukončení bojov v roku 126 pred Kr. predviedol v triumfálnom sprievode a následne ho v podzemných celách väznice [[Mamertínska väznica|Tullianum]] usmrtili uškrtením. Územie kráľovstva bolo rozdelené: časť pripadla verným susedným kráľom a jadro ríše sa premenilo na rímsku provinciu [[Ázia (rímska provincia)|Ázia]].<ref>''The Cambridge Ancient History. Volume 9: The Last Age of the Roman Republic, 146–43 B.C.'' 2. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1994. ISBN 978-0-521-25603-2. S. 64–67.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * HANSEN, Esther Violet. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. 531 s. ISBN 978-0801406157. * ROSTOVTZEFF, Michael. ''Gesellschaft- und Wirtschaftsgeschichte der hellenistischen Welt''. Zväzok 2. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1998. ISBN 3-534-08590-6. * OLIVA, Pavel. ''Svět helénismu''. Praha : Arista ; Epocha, 2001. 151 s. ISBN 80-86410-09-9. * ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. 480 s. ISBN 978-80-7391-580-3. * VALACHOVIČ, Pavol. ''Stručné dejiny starovekého Grécka''. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2012. 184 s. ISBN 978-80-7165-886-3. == Pozri aj == * [[Attalovci]] * [[Pergamon]] [[Kategória:Attalovci]] [[Kategória:Králi Pergamonu]] [[Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.]] mmf9nkmz82xz6gq27f19zd9eh4f0h1x Diskusia s redaktorom:~2026-42289-39 3 753533 8255592 2026-07-30T12:16:36Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8255592 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:16, 30. júl 2026 (UTC) g65ng1qe30unneu648xcsk507uziin4 Atlas Network 0 753534 8255608 2026-07-30T12:58:42Z IronLiberty 280078 Iniciálna verzia 8255608 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Atlas Network | OficiálnyNázov = Atlas Economic Research Foundation | PredchádzajúciNázov = | Vznik = [[1981]] | Typ = mimovládna organizácia | PrávnePostavenie = [[Organizácia podľa 26 U.S.C. § 501(c)(3)|501(c)(3)]] | Zameranie = budovanie a podporia siete voľnotrhových think tankov | Miesto = | Súradnice = {{Súradnice|38.9038|-77.0285}} | OblasťPôsobenia = celosvetovo | Členstvo = 581 partnerov <small>(2024)<small> | RokovacíJazyk = | TitulLídra = Predseda správnej rady | MenoLídra = Montgomery Brown | TitulLídra2 = Generálny riaditeľ | MenoLídra2 = Brad Lips | Rozpočet = 24,3 milióna USD <small>(2024)</small> | Webstránka = {{url|https://www.atlasnetwork.org/}} |Obrázok=Atlas Network logo 2021.svg|KomentárObrázku=Logo Atlas network|Ústredie=Arlington County, [[Virginia]], [[Spojené štáty]]|KrátkyNázov=|TitulLídra3=Zakladateľ|MenoLídra3=Antony Fisher}}'''Atlas Network''' (formálne '''Atlas Economic Research Foundation''') je americká nezisková organizácia so sídlom v Arlington County vo [[Virgínia|Virgínii]], založená v roku 1981 britským podnikateľom Antonym Fisherom.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=How the right’s radical thinktanks reshaped the Conservative party|url=https://www.theguardian.com/politics/2019/nov/29/rightwing-thinktank-conservative-boris-johnson-brexit-atlas-network|periodikum=The Guardian|dátum=2019-11-29|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Felicity|priezvisko=Lawrence|meno2=Rob|priezvisko2=Evans|meno3=David|priezvisko3=Pegg}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Westervelt | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Shadowy Global Network of Right-Wing Think Tanks | url = https://newrepublic.com/article/175488/atlas-shadowy-global-network-right-wing-think-tanks | vydavateľ = newrepublic.com | miesto = | dátum vydania = 2023-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko2 = Dembicki | meno2 = Geoff}}</ref> Podporuje globálnu sieť viac ako 500 [[Libertarianizmus|libertariánskych]] a [[Voľný trh|voľnotrhových]] think tankov vo viac ako 100 krajinách prostredníctvom školení, grantov, networkingu a udeľovania ocenení.<ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=A discreet intellectual network has been reshaping the world for 70 years. Here's how|url=https://www.abc.net.au/news/2026-01-26/atlas-network-mont-pelerin-society-neoliberal-think-tanks/105700628|periodikum=ABC News|dátum=2026-01-25|dátum prístupu=2026-07-30|jazyk=en-AU|priezvisko=Hutchens|meno=Gareth}}</ref> Deklarovaným cieľom je šírenie myšlienok obmedzeného štátu, [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a voľného trhu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Atlas Network vznikol s cieľom šíriť model voľnotrhových think tankov po celom svete.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> Ako neskôr výstižne formuloval jej bývalý prezident John Blundell, jej misiou bolo „zaplaviť svet voľnotrhovými think tankami“.<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Plehwe|meno=Dieter|titul=Nine Lives of Neoliberalism|vydavateľ=Verso|miesto=London, New York|rok=2020|isbn=978-1-78873-255-0|priezvisko2=Slobodian|meno2=Quinn|priezvisko3=Mirowski|meno3=Philip|url=https://archive.org/details/nine-lives-of-neoliberalism|jazyk=en}}</ref> Medzi jej partnerov patria inštitúcie ako Cato Institute, Heritage Foundation, American Enterprise Institute či Heartland Institute.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> V Európe a Latinskej Amerike pôsobí prostredníctvom lokálnych partnerov.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Slovenským partnerom je [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = INESS na podujatiach Atlas Network | url = https://iness.sk/event/iness-na-podujatiach-atlas-network/ | vydavateľ = INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz | miesto = | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> Je dlhodobo predmetom kritiky najmä za netransparentné financovanie, systematické ovplyvňovanie politiky a za podporu klimatického skepticizmu prostredníctvom svojej globálnej siete partnerov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Exxon funded thinktanks to spread climate denial in Latin America, documents reveal|url=https://www.theguardian.com/environment/2025/nov/03/exxon-funded-thinktanks-to-spread-climate-denial-in-latin-america-documents-reveal|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-03|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Geoff|priezvisko=Dembicki}}</ref><ref name=":1" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz]] * [[Voľný trh]] * [[Libertarianizmus]] * [[Neoliberalizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.atlasnetwork.org/ Oficiálna stránka Atlas Network] * [https://www.desmog.com/atlas-economic-research-foundation/ Atlas Network na DeSmog] [[Kategória:Libertarianizmus]] [[Kategória:Neziskové organizácie]] [[Kategória:Medzinárodné organizácie]] [[Kategória:Medzinárodné neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1981]] 9vqdt0aao3hjqayulnm2vq94qlrlfrz 8255619 8255608 2026-07-30T14:06:56Z IronLiberty 280078 +au 8255619 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Atlas Network | OficiálnyNázov = Atlas Economic Research Foundation | PredchádzajúciNázov = | Vznik = [[1981]] | Typ = mimovládna organizácia | PrávnePostavenie = [[Organizácia podľa 26 U.S.C. § 501(c)(3)|501(c)(3)]] | Zameranie = budovanie a podporia siete voľnotrhových think tankov | Miesto = | Súradnice = {{Súradnice|38.9038|-77.0285}} | OblasťPôsobenia = celosvetovo | Členstvo = 581 partnerov <small>(2024)<small> | RokovacíJazyk = | TitulLídra = Predseda správnej rady | MenoLídra = Montgomery Brown | TitulLídra2 = Generálny riaditeľ | MenoLídra2 = Brad Lips | Rozpočet = 24,3 milióna USD <small>(2024)</small> | Webstránka = {{url|https://www.atlasnetwork.org/}} |Obrázok=Atlas Network logo 2021.svg|KomentárObrázku=Logo Atlas network|Ústredie=Arlington County, [[Virginia]], [[Spojené štáty]]|KrátkyNázov=|TitulLídra3=Zakladateľ|MenoLídra3=Antony Fisher}}'''Atlas Network''' (formálne '''Atlas Economic Research Foundation''') je americká nezisková organizácia so sídlom v Arlington County vo [[Virgínia|Virgínii]], založená v roku 1981 britským podnikateľom Antonym Fisherom.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=How the right’s radical thinktanks reshaped the Conservative party|url=https://www.theguardian.com/politics/2019/nov/29/rightwing-thinktank-conservative-boris-johnson-brexit-atlas-network|periodikum=The Guardian|dátum=2019-11-29|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Felicity|priezvisko=Lawrence|meno2=Rob|priezvisko2=Evans|meno3=David|priezvisko3=Pegg}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Westervelt | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Shadowy Global Network of Right-Wing Think Tanks | url = https://newrepublic.com/article/175488/atlas-shadowy-global-network-right-wing-think-tanks | vydavateľ = newrepublic.com | miesto = | dátum vydania = 2023-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko2 = Dembicki | meno2 = Geoff}}</ref> Podporuje globálnu sieť viac ako 500 [[Libertarianizmus|libertariánskych]] a [[Voľný trh|voľnotrhových]] think tankov vo viac ako 100 krajinách prostredníctvom školení, grantov, networkingu a udeľovania ocenení.<ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=A discreet intellectual network has been reshaping the world for 70 years. Here's how|url=https://www.abc.net.au/news/2026-01-26/atlas-network-mont-pelerin-society-neoliberal-think-tanks/105700628|periodikum=ABC News|dátum=2026-01-25|dátum prístupu=2026-07-30|jazyk=en-AU|priezvisko=Hutchens|meno=Gareth}}</ref> Deklarovaným cieľom je šírenie myšlienok obmedzeného štátu, [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a voľného trhu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Atlas Network vznikol s cieľom šíriť model voľnotrhových think tankov po celom svete.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> Ako neskôr výstižne formuloval jej bývalý prezident John Blundell, jej misiou bolo „zaplaviť svet voľnotrhovými think tankami“.<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Plehwe|meno=Dieter|titul=Nine Lives of Neoliberalism|vydavateľ=Verso|miesto=London, New York|rok=2020|isbn=978-1-78873-255-0|priezvisko2=Slobodian|meno2=Quinn|priezvisko3=Mirowski|meno3=Philip|url=https://archive.org/details/nine-lives-of-neoliberalism|jazyk=en}}</ref> Medzi jej partnerov patria inštitúcie ako Cato Institute, Heritage Foundation, American Enterprise Institute či Heartland Institute.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> V Európe a Latinskej Amerike pôsobí prostredníctvom lokálnych partnerov.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Slovenským partnerom je [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = INESS na podujatiach Atlas Network | url = https://iness.sk/event/iness-na-podujatiach-atlas-network/ | vydavateľ = INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz | miesto = | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> Je dlhodobo predmetom kritiky najmä za netransparentné financovanie, systematické ovplyvňovanie politiky a za podporu klimatického skepticizmu prostredníctvom svojej globálnej siete partnerov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Exxon funded thinktanks to spread climate denial in Latin America, documents reveal|url=https://www.theguardian.com/environment/2025/nov/03/exxon-funded-thinktanks-to-spread-climate-denial-in-latin-america-documents-reveal|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-03|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Geoff|priezvisko=Dembicki}}</ref><ref name=":1" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz]] * [[Voľný trh]] * [[Libertarianizmus]] * [[Neoliberalizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.atlasnetwork.org/ Oficiálna stránka Atlas Network] * [https://www.desmog.com/atlas-economic-research-foundation/ Atlas Network na DeSmog] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Libertarianizmus]] [[Kategória:Neziskové organizácie]] [[Kategória:Medzinárodné organizácie]] [[Kategória:Medzinárodné neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1981]] 4e8jq6rhmpamev742lhm1i05aq9stea 8255630 8255619 2026-07-30T15:10:26Z IronLiberty 280078 +lnk 8255630 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Atlas Network | OficiálnyNázov = Atlas Economic Research Foundation | PredchádzajúciNázov = | Vznik = [[1981]] | Typ = mimovládna organizácia | PrávnePostavenie = [[Organizácia podľa 26 U.S.C. § 501(c)(3)|501(c)(3)]] | Zameranie = budovanie a podporia siete voľnotrhových think tankov | Miesto = | Súradnice = {{Súradnice|38.9038|-77.0285}} | OblasťPôsobenia = celosvetovo | Členstvo = 581 partnerov <small>(2024)<small> | RokovacíJazyk = | TitulLídra = Predseda správnej rady | MenoLídra = Montgomery Brown | TitulLídra2 = Generálny riaditeľ | MenoLídra2 = Brad Lips | Rozpočet = 24,3 milióna USD <small>(2024)</small> | Webstránka = {{url|https://www.atlasnetwork.org/}} |Obrázok=Atlas Network logo 2021.svg|KomentárObrázku=Logo Atlas network|Ústredie=Arlington County, [[Virginia]], [[Spojené štáty]]|KrátkyNázov=|TitulLídra3=Zakladateľ|MenoLídra3=Antony Fisher}}'''Atlas Network''' (formálne '''Atlas Economic Research Foundation''') je americká nezisková organizácia so sídlom v Arlington County vo [[Virgínia|Virgínii]], založená v roku 1981 britským podnikateľom Antonym Fisherom.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=How the right’s radical thinktanks reshaped the Conservative party|url=https://www.theguardian.com/politics/2019/nov/29/rightwing-thinktank-conservative-boris-johnson-brexit-atlas-network|periodikum=The Guardian|dátum=2019-11-29|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Felicity|priezvisko=Lawrence|meno2=Rob|priezvisko2=Evans|meno3=David|priezvisko3=Pegg}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Westervelt | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Shadowy Global Network of Right-Wing Think Tanks | url = https://newrepublic.com/article/175488/atlas-shadowy-global-network-right-wing-think-tanks | vydavateľ = newrepublic.com | miesto = | dátum vydania = 2023-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko2 = Dembicki | meno2 = Geoff}}</ref> Podporuje globálnu sieť viac ako 500 [[Libertarianizmus|libertariánskych]] a [[Voľný trh|voľnotrhových]] think tankov vo viac ako 100 krajinách prostredníctvom školení, grantov, networkingu a udeľovania ocenení.<ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=A discreet intellectual network has been reshaping the world for 70 years. Here's how|url=https://www.abc.net.au/news/2026-01-26/atlas-network-mont-pelerin-society-neoliberal-think-tanks/105700628|periodikum=ABC News|dátum=2026-01-25|dátum prístupu=2026-07-30|jazyk=en-AU|priezvisko=Hutchens|meno=Gareth}}</ref> Deklarovaným cieľom je šírenie myšlienok obmedzeného štátu, [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a voľného trhu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Atlas Network vznikol s cieľom šíriť model voľnotrhových think tankov po celom svete.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> Ako neskôr výstižne formuloval jej bývalý prezident John Blundell, jej misiou bolo „zaplaviť svet voľnotrhovými think tankami“.<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Plehwe|meno=Dieter|titul=Nine Lives of Neoliberalism|vydavateľ=Verso|miesto=London, New York|rok=2020|isbn=978-1-78873-255-0|priezvisko2=Slobodian|meno2=Quinn|priezvisko3=Mirowski|meno3=Philip|url=https://archive.org/details/nine-lives-of-neoliberalism|jazyk=en}}</ref> Medzi jej partnerov patria inštitúcie ako Cato Institute, [[The Heritage Foundation|Heritage Foundation]], American Enterprise Institute či Heartland Institute.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> V Európe a Latinskej Amerike pôsobí prostredníctvom lokálnych partnerov.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Slovenským partnerom je [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = INESS na podujatiach Atlas Network | url = https://iness.sk/event/iness-na-podujatiach-atlas-network/ | vydavateľ = INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz | miesto = | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> Je dlhodobo predmetom kritiky najmä za netransparentné financovanie, systematické ovplyvňovanie politiky a za podporu klimatického skepticizmu prostredníctvom svojej globálnej siete partnerov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Exxon funded thinktanks to spread climate denial in Latin America, documents reveal|url=https://www.theguardian.com/environment/2025/nov/03/exxon-funded-thinktanks-to-spread-climate-denial-in-latin-america-documents-reveal|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-03|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Geoff|priezvisko=Dembicki}}</ref><ref name=":1" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz]] * [[Voľný trh]] * [[Libertarianizmus]] * [[Neoliberalizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.atlasnetwork.org/ Oficiálna stránka Atlas Network] * [https://www.desmog.com/atlas-economic-research-foundation/ Atlas Network na DeSmog] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Libertarianizmus]] [[Kategória:Neziskové organizácie]] [[Kategória:Medzinárodné organizácie]] [[Kategória:Medzinárodné neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1981]] bvjrpxu6hkbj208bkib1qqyycn495a2 8255778 8255630 2026-07-30T22:11:41Z IronLiberty 280078 +lnk 8255778 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Atlas Network | OficiálnyNázov = Atlas Economic Research Foundation | PredchádzajúciNázov = | Vznik = [[1981]] | Typ = mimovládna organizácia | PrávnePostavenie = [[Organizácia podľa 26 U.S.C. § 501(c)(3)|501(c)(3)]] | Zameranie = budovanie a podporia siete voľnotrhových think tankov | Miesto = | Súradnice = {{Súradnice|38.9038|-77.0285}} | OblasťPôsobenia = celosvetovo | Členstvo = 581 partnerov <small>(2024)<small> | RokovacíJazyk = | TitulLídra = Predseda správnej rady | MenoLídra = Montgomery Brown | TitulLídra2 = Generálny riaditeľ | MenoLídra2 = Brad Lips | Rozpočet = 24,3 milióna USD <small>(2024)</small> | Webstránka = {{url|https://www.atlasnetwork.org/}} |Obrázok=Atlas Network logo 2021.svg|KomentárObrázku=Logo Atlas network|Ústredie=Arlington County, [[Virginia]], [[Spojené štáty]]|KrátkyNázov=|TitulLídra3=Zakladateľ|MenoLídra3=Antony Fisher}}'''Atlas Network''' (formálne '''Atlas Economic Research Foundation''') je americká nezisková organizácia so sídlom v Arlington County vo [[Virgínia|Virgínii]], založená v roku 1981 britským podnikateľom Antonym Fisherom.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=How the right’s radical thinktanks reshaped the Conservative party|url=https://www.theguardian.com/politics/2019/nov/29/rightwing-thinktank-conservative-boris-johnson-brexit-atlas-network|periodikum=The Guardian|dátum=2019-11-29|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Felicity|priezvisko=Lawrence|meno2=Rob|priezvisko2=Evans|meno3=David|priezvisko3=Pegg}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Westervelt | meno = Amy | autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Shadowy Global Network of Right-Wing Think Tanks | url = https://newrepublic.com/article/175488/atlas-shadowy-global-network-right-wing-think-tanks | vydavateľ = newrepublic.com | miesto = | dátum vydania = 2023-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko2 = Dembicki | meno2 = Geoff}}</ref> Podporuje globálnu sieť viac ako 500 [[Libertarianizmus|libertariánskych]] a [[Voľný trh|voľnotrhových]] think tankov vo viac ako 100 krajinách prostredníctvom školení, grantov, networkingu a udeľovania ocenení.<ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=A discreet intellectual network has been reshaping the world for 70 years. Here's how|url=https://www.abc.net.au/news/2026-01-26/atlas-network-mont-pelerin-society-neoliberal-think-tanks/105700628|periodikum=ABC News|dátum=2026-01-25|dátum prístupu=2026-07-30|jazyk=en-AU|priezvisko=Hutchens|meno=Gareth}}</ref> Deklarovaným cieľom je šírenie myšlienok obmedzeného štátu, [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a voľného trhu.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Atlas Network vznikol s cieľom šíriť model voľnotrhových think tankov po celom svete.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> Ako neskôr výstižne formuloval jej bývalý prezident John Blundell, jej misiou bolo „zaplaviť svet voľnotrhovými think tankami“.<ref name=":2" /><ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Plehwe|meno=Dieter|titul=Nine Lives of Neoliberalism|vydavateľ=Verso|miesto=London, New York|rok=2020|isbn=978-1-78873-255-0|priezvisko2=Slobodian|meno2=Quinn|priezvisko3=Mirowski|meno3=Philip|url=https://archive.org/details/nine-lives-of-neoliberalism|jazyk=en}}</ref> Medzi jej partnerov patria inštitúcie ako [[Cato Institute]], [[The Heritage Foundation|Heritage Foundation]], American Enterprise Institute či Heartland Institute.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /> V Európe a Latinskej Amerike pôsobí prostredníctvom lokálnych partnerov.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Slovenským partnerom je [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = INESS na podujatiach Atlas Network | url = https://iness.sk/event/iness-na-podujatiach-atlas-network/ | vydavateľ = INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz | miesto = | dátum vydania = 2024-11-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> Je dlhodobo predmetom kritiky najmä za netransparentné financovanie, systematické ovplyvňovanie politiky a za podporu klimatického skepticizmu prostredníctvom svojej globálnej siete partnerov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Exxon funded thinktanks to spread climate denial in Latin America, documents reveal|url=https://www.theguardian.com/environment/2025/nov/03/exxon-funded-thinktanks-to-spread-climate-denial-in-latin-america-documents-reveal|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-03|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Geoff|priezvisko=Dembicki}}</ref><ref name=":1" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz]] * [[Voľný trh]] * [[Libertarianizmus]] * [[Neoliberalizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.atlasnetwork.org/ Oficiálna stránka Atlas Network] * [https://www.desmog.com/atlas-economic-research-foundation/ Atlas Network na DeSmog] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Libertarianizmus]] [[Kategória:Neziskové organizácie]] [[Kategória:Medzinárodné organizácie]] [[Kategória:Medzinárodné neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1981]] 0d3wu78vkpkt6orqbuhiv2fp8i25v02 Diskusia s redaktorom:~2026-42349-55 3 753535 8255624 2026-07-30T14:39:43Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8255624 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:39, 30. júl 2026 (UTC) lposmwdvuub16yzqjowg2z2lk8p4t0x The Heritage Foundation 0 753536 8255626 2026-07-30T15:04:49Z IronLiberty 280078 Iniciálna verzia 8255626 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = The Heritage Foundation | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = | Motto = Budovať Ameriku, v ktorej sa darí slobode, príležitostiam, prosperite a občianskej spoločnosti. | Vznik = [[16. február]] [[1973]] | Typ = [[mimovládna organizácia]], [[think tank]] | PrávnePostavenie = [[Organizácia podľa 26 U.S.C. § 501(c)(3)|501(c)(3)]] | Zameranie = Konzervatívna verejná politika | Ústredie = 214 Massachusetts Avenue NE | Miesto = [[Washington, D.C.]], [[Spojené štáty]] | Súradnice = {{Súradnice|38.8952|-77.0027}} | OblasťPôsobenia = [[Spojené štáty]], medzinárodný dosah | Prezident = Kevin D. Roberts <small>(2021{{--}})</small> | TitulLídra = Predseda správnej rady | MenoLídra = Barbara Van Andel-Gaby | TitulLídra2 = Zakladatelia | MenoLídra2 = Edwin J. Feulner<br/>Paul Weyrich | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = Správna rada | OrganizačnáZložka = | Rozpočet = príjmy 134 mil. USD, výdavky 142 mil. USD <small>(2024)</small> | Webstránka = {{URL|https://www.heritage.org}} | Poznámka = |Členstvo=viac ako 500 000 členov a podporovateľov|Obrázok=The Heritage Foundation.svg|KomentárObrázku=Logo organizácie}} '''The Heritage Foundation''' (často skrátene '''Heritage''') je americký [[Konzervativizmus|konzervatívny]] think tank so sídlom vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]] Bol založený v roku 1973 Edwinom J. Feulner a Paul Weyrichom.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heritage Foundation’s ‘Project 2025’ is just the latest action plan from a group with an over 50-year history of steering GOP lawmaking | url = https://theconversation.com/heritage-foundations-project-2025-is-just-the-latest-action-plan-from-a-group-with-an-over-50-year-history-of-steering-gop-lawmaking-234542 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | poznámka = DOI: 10.64628/AAI.r3hqnt3at | meno = Zachary | priezvisko = Albert}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heritage Foundation | url = https://www.britannica.com/topic/Heritage-Foundation | vydavateľ = Encyclopedia Britannica | dátum vydania = 2026-07-24 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> Ako svoje poslanie deklaruje „formulovať a propagovať konzervatívne verejné politiky založené na princípoch voľného podnikania, obmedzenej vlády, individuálnej slobody, tradičných amerických hodnôt a silnej národnej obrany“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Heritage Foundation | url = https://www.heritage.org/about-heritage/mission | vydavateľ = The Heritage Foundation | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref><ref name=":0" /> Od svojho výrazného vzostupu v 80. rokoch, spojeného najmä s administratívou prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]], patrí medzi najvplyvnejšie konzervatívne think tanky v Spojených štátoch.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = It Was Supposed to Be Trump’s Administration in Waiting. But Project 2025 Was a Mirage All Along. | url = https://www.politico.com/news/magazine/2024/08/02/project-2025-trump-inside-story-00172299 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-08-02 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = Ward | meno = Ian}}</ref> Jej návrhy ovplyvnili republikánske administratívy v oblastiach daní, regulácie, [[Prisťahovalectvo|imigrácie]], školstva a obrany.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Heritage Foundation | url = https://www.heritage.org/about-heritage/impact | vydavateľ = The Heritage Foundation | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> Okrem výskumu a publikácií sa aktívne venuje mobilizácii aktivistov cez pridruženú organizáciu Heritage Action for America, školeniu lídrov a priamemu ovplyvňovaniu legislatívy.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Je financovaná predovšetkým zo súkromných darov a neprijíma finančné prostriedky od vlád.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Financial Information | url = https://www.heritage.org/financial | vydavateľ = The Heritage Foundation | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> V posledných rokoch čelí kritike súvisiacim najmä s projektmi Project 2025 a Project Esther ako aj s vnútorným sporom a personálnymi otrasom.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=The Group Behind Project 2025 Has a Plan to Crush the Pro-Palestinian Movement|url=https://www.nytimes.com/2025/05/18/us/project-esther-heritage-foundation-palestine.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-05-18|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Katie J. M.|priezvisko=Baker|meno2=|priezvisko2=}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More than a dozen staffers leave Heritage to join Pence-led nonprofit | url = https://www.politico.com/news/2025/12/22/heritage-staff-join-pence-nonprofit-00703192 | vydavateľ = POLITICO | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = Wendler | meno = Jacob}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Leaked files show far-right influences among Project 2025 applicants|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/nov/28/project-2025-heritage-foundation-hack|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-28|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jason|priezvisko=Wilson}}</ref> Project 2025 bol kritizovaný ako plán na výrazné rozšírenie prezidentskej moci a rozsiahle personálne zmeny vo federálnej vláde, zatiaľ čo Project Esther sa stal terčom kritiky pre navrhované opatrenia proti pro-palestínskemu aktivizmu v Spojených štátoch.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":0" /> Kritiku vyvolali aj odhalenia týkajúce sa niektorých kandidátov zapojených do Project 2025 a financovanie projektu.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 6 Billionaire Fortunes Bankrolling Project 2025 | url = https://www.desmog.com/2024/08/14/project-2025-billionaire-donor-heritage-foundation-donald-trump-jd-vance-charles-koch-peter-coors/ | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Joe | priezvisko = Fassler}}</ref> V roku 2025 organizáciu zasiahla vnútorná kríza spojená s verejnou obranou rozhovoru [[Tucker Carlson|Tucker Carlsona]] s Nickom Fuentesom, po ktorej nasledovali odchody zamestnancov, rezignácie členov správnej rady a prepúšťanie.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Heritage Foundation leader apologizes for backing Tucker Carlson’s interview with white nationalist|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/nov/06/heritage-foundation-tucker-carlson-nick-fuentes|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-06|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Rachel|priezvisko=Leingang}}</ref> == Rozpočet == V roku 2024 dosiahla príjmy približne 134 miliónov [[Americký dolár|USD]] pri výdavkoch okolo 142 miliónov USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heritage Foundation | url = https://philanthropy.org/990/report/237327730/heritage-foundation | vydavateľ = 990 Scout | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Konzervativizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.heritage.org Oficiálna stránka The Heritage Foundation] * [https://www.britannica.com/topic/Heritage-Foundation Heritage Foundation] na ''Encyclopædia Britannica'' {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Medzinárodné neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1973]] [[Kategória:Konzervativizmus]] j4tm0do03klnx9eh04rlwdshtub5c1e 8255656 8255626 2026-07-30T16:29:53Z Teslaton 12161 IB norm., fixy, wl., kat.; @[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]]: pozri pls. ešte vetu „V posledných rokoch čelí kritike ...“, upravil som ju, keďže tam boli nekorešpondujúce tvary slov, no neviem či do zamýšľanej podoby... 8255656 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = The Heritage Foundation | OficiálnyNázov = | KrátkyNázov = | Obrázok = The Heritage Foundation.svg | KomentárObrázku = Logo organizácie | Motto = Budovať Ameriku, v ktorej sa darí slobode, príležitostiam, prosperite a občianskej spoločnosti. | Vznik = [[16. február]] [[1973]] | Typ = [[mimovládna organizácia]], [[think tank]] | PrávnePostavenie = [[Organizácia podľa 26 U.S.C. § 501(c)(3)|501(c)(3)]] | Zameranie = Konzervatívna verejná politika | Ústredie = 214 Massachusetts Avenue NE | Miesto = [[Washington, D. C.|Washington, D.C.]], [[Spojené štáty|USA]] | Súradnice = {{Súradnice|38.8952|-77.0027|display=inline,title}} | OblasťPôsobenia = [[Spojené štáty|USA]], medzinárodný dosah | Členstvo = viac ako 500 000 členov a podporovateľov | Prezident = Kevin D. Roberts <small>(od 2021)</small> | TitulLídra = Predseda správnej rady | MenoLídra = Barbara Van Andel-Gaby | TitulLídra2 = Zakladatelia | MenoLídra2 = Edwin J. Feulner<br/>Paul Weyrich | KľúčovíĽudia = | HlavnýOrgán = Správna rada | OrganizačnáZložka = | Rozpočet = príjmy 134 mil. USD, výdavky 142 mil. USD <small>(2024)</small> | Webstránka = {{URL|https://www.heritage.org}} | Poznámka = }} '''The Heritage Foundation''' (často skrátene '''Heritage''') je americký [[Konzervativizmus|konzervatívny]] [[think tank]] so sídlom vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]] Bol založený v roku [[1973]] Edwinom J. Feulnerom a Paulom Weyrichom.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heritage Foundation’s ‘Project 2025’ is just the latest action plan from a group with an over 50-year history of steering GOP lawmaking | url = https://theconversation.com/heritage-foundations-project-2025-is-just-the-latest-action-plan-from-a-group-with-an-over-50-year-history-of-steering-gop-lawmaking-234542 | vydavateľ = The Conversation | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | poznámka = DOI: 10.64628/AAI.r3hqnt3at | meno = Zachary | priezvisko = Albert}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heritage Foundation | url = https://www.britannica.com/topic/Heritage-Foundation | vydavateľ = Encyclopedia Britannica | dátum vydania = 2026-07-24 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> Ako svoje poslanie deklaruje „formulovať a propagovať konzervatívne verejné politiky založené na princípoch voľného podnikania, obmedzenej vlády, individuálnej slobody, tradičných amerických hodnôt a silnej národnej obrany“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Heritage Foundation | url = https://www.heritage.org/about-heritage/mission | vydavateľ = The Heritage Foundation | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref><ref name=":0" /> Od svojho výrazného vzostupu v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]], spojeného najmä s administratívou prezidenta [[Ronald Reagan|Ronalda Reagana]], patrí medzi najvplyvnejšie konzervatívne think tanky v Spojených štátoch.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = It Was Supposed to Be Trump’s Administration in Waiting. But Project 2025 Was a Mirage All Along. | url = https://www.politico.com/news/magazine/2024/08/02/project-2025-trump-inside-story-00172299 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-08-02 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = Ward | meno = Ian}}</ref> Jej návrhy ovplyvnili republikánske administratívy v oblastiach daní, regulácie, [[Prisťahovalectvo|imigrácie]], školstva a obrany.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Heritage Foundation | url = https://www.heritage.org/about-heritage/impact | vydavateľ = The Heritage Foundation | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> Okrem výskumu a publikácií sa aktívne venuje mobilizácii aktivistov cez pridruženú organizáciu Heritage Action for America, školeniu lídrov a priamemu ovplyvňovaniu legislatívy.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Je financovaná predovšetkým zo súkromných darov a neprijíma finančné prostriedky od vlád.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Financial Information | url = https://www.heritage.org/financial | vydavateľ = The Heritage Foundation | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> V posledných rokoch čelí kritike súvisiacej najmä s projektmi Project 2025 a Project Esther, ale aj vnútorným sporom a personálnym otrasom.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=The Group Behind Project 2025 Has a Plan to Crush the Pro-Palestinian Movement|url=https://www.nytimes.com/2025/05/18/us/project-esther-heritage-foundation-palestine.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-05-18|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Katie J. M.|priezvisko=Baker|meno2=|priezvisko2=}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More than a dozen staffers leave Heritage to join Pence-led nonprofit | url = https://www.politico.com/news/2025/12/22/heritage-staff-join-pence-nonprofit-00703192 | vydavateľ = POLITICO | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = Wendler | meno = Jacob}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Leaked files show far-right influences among Project 2025 applicants|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/nov/28/project-2025-heritage-foundation-hack|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-28|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jason|priezvisko=Wilson}}</ref> Project 2025 bol kritizovaný ako plán na výrazné rozšírenie prezidentskej moci a rozsiahle personálne zmeny vo federálnej vláde, zatiaľ čo Project Esther sa stal terčom kritiky pre navrhované opatrenia proti pro-palestínskemu aktivizmu v Spojených štátoch.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":0" /> Kritiku vyvolali aj odhalenia týkajúce sa niektorých kandidátov zapojených do Project 2025 a financovanie projektu.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 6 Billionaire Fortunes Bankrolling Project 2025 | url = https://www.desmog.com/2024/08/14/project-2025-billionaire-donor-heritage-foundation-donald-trump-jd-vance-charles-koch-peter-coors/ | dátum vydania = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Joe | priezvisko = Fassler}}</ref> V roku [[2025]] organizáciu zasiahla vnútorná kríza spojená s verejnou obranou rozhovoru [[Tucker Carlson|Tucker Carlsona]] s Nickom Fuentesom, po ktorej nasledovali odchody zamestnancov, rezignácie členov správnej rady a prepúšťanie.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Heritage Foundation leader apologizes for backing Tucker Carlson’s interview with white nationalist|url=https://www.theguardian.com/us-news/2025/nov/06/heritage-foundation-tucker-carlson-nick-fuentes|periodikum=The Guardian|dátum=2025-11-06|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Rachel|priezvisko=Leingang}}</ref> == Rozpočet == V roku [[2024]] dosiahla príjmy približne 134 miliónov [[Americký dolár|USD]] pri výdavkoch okolo 142 miliónov USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heritage Foundation | url = https://philanthropy.org/990/report/237327730/heritage-foundation | vydavateľ = 990 Scout | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Konzervativizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.heritage.org Oficiálna stránka The Heritage Foundation] * [https://www.britannica.com/topic/Heritage-Foundation Heritage Foundation] na ''Encyclopædia Britannica'' {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Medzinárodné neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie v USA]] [[Kategória:Organizácie založené v 1973]] [[Kategória:Konzervativizmus]] rwlc99gi53ifj1yst6f8klb7kbquv2r Buffalo – Jean's 0 753537 8255667 2026-07-30T17:19:07Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8255667 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Buffalo – Jeans]] ri9znyqfvjttx4cesflgsyp1k2mheed Brandt – Lave-vaisselle 0 753538 8255669 2026-07-30T17:20:05Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8255669 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Brandt – Le musicien]] 83w3tvzjqqq2eqn8dvs3rf2p6gwqozt Pacific – Stephanie Seymour 0 753539 8255670 2026-07-30T17:31:14Z Fillos X. 212061 Vytvorenie nového presmerovania. 8255670 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Pacific – Hydravion]] b2rl3xzgi6ca2nxki8ikpc9oaf0qr9x Nemecké represálie v Trenčíne 0 753540 8255702 2026-07-30T18:52:20Z Martingazak 234259 Zalozenie 8255702 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Trenčín|Trenčíne]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrávali v období [[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v spolupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka.<ref name="Maniak"/>{{rp|460}} Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} V rámci protipartizánskych akcií na kopaniciach Nemci zaistili zásobovača [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] Martina Kedru (*05. 12. 1898, [[Bzince pod Javorinou]]). Odvliekli ho na štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti [[7. november|7. novembra]] [[1944]] zastrelili.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} [[22. november|22. novembra]] [[1944]] na porade okresných veliteľov [[Hlinkova garda|HG]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bola dohodnutá užšia spolupráca [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Príslušníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána Šebíka (*07. 04. 1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia [[1. december|1. decembra]] [[1944]] zomrel.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} Dňa [[9. február|9. februára]] [[1945]] bol do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]] vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do [[Bratislava|Bratislavy]]. Transport organizovaný [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29|Zvláštnym oddielom z.b.V. 29]] dorazil do koncentračného tábora [[12. február|12. februára]] [[1945]]. V polovici februára [[1945]] nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]] ďalších 111 väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora v Mauthausene]].<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Trenčín ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Trenčín ]] [[Kategória:Trenčín]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Trenčín ]] rp2s3ip7foda0aw504d22slzbgyumm3 Cato Institute 0 753541 8255737 2026-07-30T19:56:47Z IronLiberty 280078 iniciálna verzia, ešte dotiahnuť 8255737 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Cato Institute | Predchodca = Charles Koch Foundation | Vznik = [[1977]] | Typ = [[mimovládna organizácia]], [[think tank]], výskumná inštitúcia | PrávnePostavenie = [[Organizácia podľa 26 U.S.C. § 501(c)(3)|501(c)(3)]] | Zameranie = [[libertarianizmus]], [[voľný trh]] | Ústredie = 1000 Massachusetts Avenue NW | Miesto = [[Washington, D.C.]], [[Spojené štáty]] | Súradnice = {{Súradnice|38.9033|-77.0264}} | OblasťPôsobenia = [[Spojené štáty]], celosvetový dosah | TitulLídra = Prezident | MenoLídra = Peter Goettler | TitulLídra2 = Predseda správnej rady | MenoLídra2 = James M. Lapeyre Jr. | Webstránka = {{url|https://www.cato.org}} |Obrázok=Cato Institute.svg |KomentárObrázku=Logo organizácie |TitulLídra3=Zakladatelia |MenoLídra3=Ed Crane<br/>[[Murray Rothbard]]<br/>Charles Koch|Rozpočet=príjmy cca. 62,8 mil. USD a výdavky cca. 47,4 milióna USD <small>2025</small>}}{{Pracuje sa}} '''Cato Institute''' je americký [[Libertarianizmus|libertariánsky]] think tank so sídlom vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]], založený s finančnou podporou Charlesa Kocha v roku [[1977]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cato Institute | url = https://www.britannica.com/topic/Cato-Institute | vydavateľ = Encyclopedia Britannica | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rise of the Cato Institute | url = https://www.philanthropyroundtable.org/almanac/rise-of-the-cato-institute/ | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | vydavateľ = Philanthropy Roundtable}}</ref> Deklaruje zameranie na výskum a presadzovanie politík zameraných na individuálnu slobodu, obmedzenú vládu, [[voľný trh]] a mier.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/about/mission-vision-principles | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Mission | jazyk = en}}</ref> Inštitút patrí medzi najvplyvnejšie [[Think tank|think tanky]] v Spojených štátoch a je najväčším a zároveň bol prvým libertariánskym think tankom v krajine.<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=The Kochs v. Cato: Winners and Losers|url=https://www.newyorker.com/news/news-desk/the-kochs-v-cato-winners-and-losers|periodikum=The New Yorker|dátum=2012-06-27|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0028-792X|jazyk=en-US|meno=Jane|priezvisko=Mayer}}</ref> Označuje za nestranícku a nezávislú organizáciu a kritizuje politiky oboch hlavných amerických politických strán – [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej]] aj [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]], ak ich považuje za rozporné s libertariánskymi princípmi.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Cato Institute Is Caught in a Rift Over Its Direction|url=https://www.nytimes.com/2012/03/06/us/cato-institute-and-koch-in-rift-over-independence.html|periodikum=The New York Times|dátum=2012-03-06|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Eric|priezvisko=Lichtblau}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why would the Koch brothers want to refine Cato Institute? | url = https://www.washingtonpost.com/blogs/ezra-klein/post/why-would-the-koch-brothers-want-to-refine-cato-institute/2012/03/09/gIQAxKWe1R_blog.html | dátum vydania = 2012-03-09 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Ezra | priezvisko = Klein | vydavateľ = The Washington Post}}</ref><ref name=":2" /> Inštitút čelil kritike pre svoje väzby na rodinu Kochovcov, významných podporovateľov jeho vzniku a skorého fungovania, ako aj pre otázky týkajúce sa vplyvu zdrojov financovania na jeho výskum a politické postoje.<ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=The Kochs vs. Cato|url=https://www.newyorker.com/news/news-desk/the-kochs-vs-cato|periodikum=The New Yorker|dátum=2012-03-01|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0028-792X|jazyk=en-US|meno=Jane|priezvisko=Mayer}}</ref> Kritici poukazujú na financovanie od [[Fosílne palivo|fosílneho]] priemyslu a na jeho postoje ku [[Klimatické zmeny|klimatickej zmene]], ktoré odporujú [[Vedecký konsenzus|vedeckému konsenzu]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koch Brothers sue Cato Institute, president | url = https://www.washingtonpost.com/blogs/think-tanked/post/koch-brothers-sue-cato-institute-president/2012/03/01/gIQAUoHMkR_blog.html | dátum vydania = 2012-03-01 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Allen | priezvisko = McDuffee | meno2 = T. W. | priezvisko2 = Farnam | vydavateľ = The Guardian}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=“Kochland” Examines the Koch Brothers’ Early, Crucial Role in Climate-Change Denial|url=https://www.newyorker.com/news/daily-comment/kochland-examines-how-the-koch-brothers-made-their-fortune-and-the-influence-it-bought|periodikum=The New Yorker|dátum=2019-08-13|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0028-792X|jazyk=en-US|meno=Jane|priezvisko=Mayer}}</ref><ref name=":3" /> V roku 2012 sa odohral spor o kontrolu nad inštitútom, keď sa Charles a David Koch pokúsili posilniť svoju kontrolu, čo vedenie označilo za pokus o „nepriateľské prevzatie“.<ref name=":3" /><ref name=":4" /><ref name=":5" /> == História == Keď sa podnikateľ Charles Koch dozvedel, že líder Libertariánskej strany Ed Crane zvažuje odchod z politiky, opýtal sa ho, čo by bolo potrebné na jeho zotrvanie v libertariánskom hnutí.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Crane odpovedal, že libertariánske hnutie potrebuje think tank podľa vzoru Brookings Institution a American Enterprise Institute, ktorý by prostredníctvom odborného výskumu a jasne formulovaných stanovísk vstupoval do verejnej diskusie o politike.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Koch následne súhlasil s financovaním jeho založenia.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Cato Institute vznikol v roku 1977 v [[San Francisco|San Franciscu]].<ref name=":1" /><ref name=":4" /> Jeho zakladateľom bol okrem Cranea a Kocha bol aj ekonóm [[Murray Rothbard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Libertarian icon on Charles Koch: He "considers himself above the law" | url = https://www.motherjones.com/politics/2014/06/late-libertarian-icon-murray-rothbard-charles-koch-considers-himself-above-law/ | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Daniel | priezvisko = Schulman | vydavateľ = Mother Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Honoring the life of Cato Institute co-founder Edward Crane | url = https://www.washingtontimes.com/news/2026/feb/12/honoring-life-cato-institute-co-founder-edward-crane/ | vydavateľ = The Washington Times | dátum vydania = 2026-02-12 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Richard W. | priezvisko = Rahn}}</ref> a päť pôvodných akcionárov tvorili Koch, Crane, MacBride, libertariánsky ekonóm Murray Rothbard a George Pearson, bývalý zamestnanec Kocha.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Battle for the Cato Institute | url = https://washingtonian.com/2012/05/30/the-battle-for-cato/ | dátum vydania = 2012-05-30 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Luke | priezvisko = Mullins | vydavateľ = Washingtonian}}</ref> Predchodcom inštitútu bola nadácia Charles Koch Foundation, založená v roku 1974, ktorú Koch premenoval.<ref name=":6" /><ref name=":0" /> Názov Cato Institute odkazuje na ''Catove listy'' ({{V jazyku|eng|Cato’s Letters}}), súbor esejí z 18. storočia obhajujúcich individuálnu slobodu a odpor voči nadmernému zasahovaniu vlády.<ref name=":6" /><ref name=":0" /> Začiatkom 80. rokov inštitút presunul svoje sídlo do [[Washington, D. C.|Washingtonu, D.C.]] a následne sa zaradil medzi najvýznamnejšie think tanky v Spojených štátoch.<ref name=":6" /><ref name=":1" /><ref name=":0" /> V marci 2012 Charles a [[David Koch]] podali žalobu v snahe získať kontrolu nad podielmi po smrti Williama Niskanena, bývalého predsedu inštitútu.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Crane tento krok označil za pokus o nepriateľské prevzatie a spolu s ďalšími členmi vedenia vyjadril obavy, že by mohol ohroziť nezávislosť inštitútu a zmeniť ho na politický nástroj.<ref name=":4" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /> Ekonóm Bruce Bartlett, ktorý krátko pôsobil v inštitúte, situáciu zhodnotil slovami: „Je mi jasné, že Kochovci opustili libertarianizmus a v podstate sa úplne pridali k [[Republikánska strana (USA)|republikánom]].“<ref name=":2" /> Spor bol v júni 2012 ukončený dohodou v rámci ktorej bola zrušená pôvodná štruktúra vlastníkov, Ed Crane odstúpil z vedenia a inštitút prešiel na správu 12-člennej rady, ktorej členom sa stal aj David Koch.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cato, Kochs settle ownership fight | url = https://www.politico.com/story/2012/06/cato-koch-brothers-settle-ownership-fight-077809 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2012-06-26 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = P. Vogel | meno = Kenneth}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koch brothers, Cato Institute announce terms of settlement | url = https://www.washingtonpost.com/blogs/think-tanked/post/koch-brothers-cato-institute-announce-terms-of-settlement/2012/06/25/gJQAQEJJ2V_blog.html | dátum vydania = 2012-06-25 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Allen | priezvisko = McDuffee | vydavateľ = Washington Post}}</ref> Vedenie inštitútu túto dohodu prezentovalo ako potvrdenie jeho nezávislosti.<ref name=":7" /><ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cato Institute and Koch Brothers Reach Agreement | url = https://archive.nytimes.com/thecaucus.blogs.nytimes.com/2012/06/25/cato-institute-and-koch-brothers-reach-agreement/ | vydavateľ = The Caucus | dátum vydania = 2012-06-25 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Lichtblau}}</ref> == Financovanie == Cato Institute neprijíma vládne financovanie a je financovaný najmä z príspevkov nadácií a korporácií, jednotlivcov, ktoré deklaruje, že tvoria najväčšiu časť jeho príjmov.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/about/financial-information-funding-independence | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Financial Information, Funding, and Independence | jazyk = en}}</ref> Bratia Charles a David Kochovci patrili medzi významných skorých darcov inštitútu.<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref name=":6" /> Počas prvých desaťročí jeho existencie poskytli spolu približne 30 miliónov [[Americký dolár|USD]], čo predstavovalo asi 10 % celkového financovania za prvých 35 rokov, ale ich podiel na financovaní neskôr klesol.<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref name=":6" /> V roku 2025 dosiahol inštitút celkové príjmy vo výške približne 62,8 milióna USD a výdavky vo výške približne 47,4 milióna USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cato Institute | url = https://philanthropy.org/990/report/237432162/cato-institute | vydavateľ = 990 Scout | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> == Činnosť == Cato Institute publikuje výskumné správy, knihy a odborné časopisy, medzi ktoré patria ''Cato Journal'' a ''Regulation'', a organizuje konferencie a vzdelávacie programy vrátane Cato University.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/publications | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Publications | jazyk = en}}</ref> Zaoberá sa najmä daňovou a rozpočtovou politikou, zdravotníctvom, vzdelávaním, medzinárodným obchodom, imigráciou, občianskymi slobodami a zahraničnou politikou, v ktorej presadzuje prevažne neintervenčný prístup.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/cato-handbook-policymakers/cato-handbook-policymakers-9th-edition-2022 | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Cato Handbook for Policymakers | jazyk = en}}</ref> == Slovensko a Česko == Medzi osobnosti spojené so Slovenskom a Cato Institute patria Marian L. Tupy, ktorý v inštitúte pôsobí dlhodobo a pochádza z bývalého [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československa]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/people/marian-l-tupy | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Marian L. Tupy | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chernobyl: a personal recollection | url = https://capx.co/remembering-chernobyl | dátum vydania = 2016-04-27 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Marian L. | priezvisko = Tupy | vydavateľ = CapX}}</ref> a [[Dalibor Roháč]], ktorý v inštitúte pôsobil ako analytic so zameraním na medzinárodnú politickú ekonómiu okolo roku 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dalibor Roháč | url = https://ies.fsv.cuni.cz/en/career-and-internships/profiles-our-graduates/interviews-our-alumni/Dalibor-Rohac | vydavateľ = IES - Institut ekonomických studií | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROHAC AND TUPY: Pocketing the keys to prosperity | url = https://www.washingtontimes.com/news/2013/may/6/pocketing-the-keys-to-prosperity/ | vydavateľ = The Washington Times | dátum vydania = 2013-05-06 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Marian L. | priezvisko = Tupy | priezvisko2 = Roháč | meno2 = Dalibor}}</ref> S inštitútom bol spojený bývalý prezident [[Václav Klaus]], ktorý v ňom začal pôsobiť hneď po ukončení prezidentského mandátu v marci 2013 a ktorého spolupráca bola ukončená v septembri 2014 podľa médií predovšetkým kvôli obhajobe Vladimira Putina a postojom k ruskej agresii voči Ukrajine. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[David Koch]] * [[Murray Rothbard]] * [[Libertarianizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.cato.org Oficiálna stránka Cato Institute] * [https://www.britannica.com/topic/Cato-Institute Cato Institute] na Encyclopædia Britannica {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Libertarianizmus]] [[Kategória:Medzinárodné neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1977]] [[Kategória:Organizácie v USA]] m0agxblrq4wesloz9fopuld984eu7g7 8255776 8255737 2026-07-30T22:08:01Z IronLiberty 280078 red. úpravy, +ref 8255776 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia | Názov = Cato Institute | Predchodca = Charles Koch Foundation | Vznik = [[1977]] | Typ = [[mimovládna organizácia]], [[think tank]], výskumná inštitúcia | PrávnePostavenie = [[Organizácia podľa 26 U.S.C. § 501(c)(3)|501(c)(3)]] | Zameranie = [[libertarianizmus]], [[voľný trh]] | Ústredie = 1000 Massachusetts Avenue NW | Miesto = [[Washington, D.C.]], [[Spojené štáty]] | Súradnice = {{Súradnice|38.9033|-77.0264}} | OblasťPôsobenia = [[Spojené štáty]], celosvetový dosah | TitulLídra = Prezident | MenoLídra = Peter Goettler | TitulLídra2 = Predseda správnej rady | MenoLídra2 = James M. Lapeyre Jr. | Webstránka = {{url|https://www.cato.org}} |Obrázok=Cato Institute.svg |KomentárObrázku=Logo organizácie |TitulLídra3=Zakladatelia |MenoLídra3=Ed Crane<br/>[[Murray Rothbard]]<br/>Charles Koch|Rozpočet=príjmy cca. 62,8 mil. USD a výdavky cca. 47,4 milióna USD <small>2025</small>}}'''Cato Institute''' je americký [[Libertarianizmus|libertariánsky]] think tank so sídlom vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D.C.]], založený s finančnou podporou Charlesa Kocha v roku [[1977]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cato Institute | url = https://www.britannica.com/topic/Cato-Institute | vydavateľ = Encyclopedia Britannica | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rise of the Cato Institute | url = https://www.philanthropyroundtable.org/almanac/rise-of-the-cato-institute/ | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | vydavateľ = Philanthropy Roundtable}}</ref> Deklaruje zameranie na výskum a presadzovanie politík zameraných na individuálnu slobodu, obmedzenú vládu, [[voľný trh]] a mier,<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/about/mission-vision-principles | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Mission | jazyk = en}}</ref> pričom sa označuje za nestranícku a nezávislú organizáciu.<ref name=":4" /><ref name=":9" /> Kritizuje politiky oboch hlavných amerických politických strán – [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej]] aj [[Republikánska strana (USA)|Republikánskej strany]], ak ich považuje za odporujúce libertariánskym princípom.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Cato Institute Is Caught in a Rift Over Its Direction|url=https://www.nytimes.com/2012/03/06/us/cato-institute-and-koch-in-rift-over-independence.html|periodikum=The New York Times|dátum=2012-03-06|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Eric|priezvisko=Lichtblau}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why would the Koch brothers want to refine Cato Institute? | url = https://www.washingtonpost.com/blogs/ezra-klein/post/why-would-the-koch-brothers-want-to-refine-cato-institute/2012/03/09/gIQAxKWe1R_blog.html | dátum vydania = 2012-03-09 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Ezra | priezvisko = Klein | vydavateľ = The Washington Post}}</ref><ref name=":2" /> Inštitút patrí medzi najvplyvnejšie [[Think tank|think tanky]] v Spojených štátoch a je najväčším a najstarším libertariánskym think tankom v krajine.<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=The Kochs v. Cato: Winners and Losers|url=https://www.newyorker.com/news/news-desk/the-kochs-v-cato-winners-and-losers|periodikum=The New Yorker|dátum=2012-06-27|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0028-792X|jazyk=en-US|meno=Jane|priezvisko=Mayer}}</ref> Inštitút čelil kritike pre svoje väzby na rodinu Kochovcov, významných podporovateľov jeho vzniku a počiatočného fungovania, ako aj pre otázky týkajúce sa vplyvu zdrojov financovania na jeho výskum a politické postoje.<ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=The Kochs vs. Cato|url=https://www.newyorker.com/news/news-desk/the-kochs-vs-cato|periodikum=The New Yorker|dátum=2012-03-01|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0028-792X|jazyk=en-US|meno=Jane|priezvisko=Mayer}}</ref> Kritici poukazujú na financovanie od [[Fosílne palivo|fosílneho]] priemyslu a na jeho postoje ku [[Klimatické zmeny|klimatickej zmene]], ktoré odporujú [[Vedecký konsenzus|vedeckému konsenzu]].<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koch Brothers sue Cato Institute, president | url = https://www.washingtonpost.com/blogs/think-tanked/post/koch-brothers-sue-cato-institute-president/2012/03/01/gIQAUoHMkR_blog.html | dátum vydania = 2012-03-01 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Allen | priezvisko = McDuffee | meno2 = T. W. | priezvisko2 = Farnam | vydavateľ = The Guardian}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=“Kochland” Examines the Koch Brothers’ Early, Crucial Role in Climate-Change Denial|url=https://www.newyorker.com/news/daily-comment/kochland-examines-how-the-koch-brothers-made-their-fortune-and-the-influence-it-bought|periodikum=The New Yorker|dátum=2019-08-13|dátum prístupu=2026-07-30|issn=0028-792X|jazyk=en-US|meno=Jane|priezvisko=Mayer}}</ref><ref name=":3" /> V roku 2012 sa Charles a David Koch pokúsili posilniť svoju kontrolu nad inštitútom.<ref name=":3" /><ref name=":4" /><ref name=":5" /> == História == Keď sa podnikateľ Charles Koch dozvedel, že líder Libertariánskej strany Ed Crane zvažuje odchod z politického života, opýtal sa ho, čo by bolo potrebné na jeho zotrvanie v libertariánskom hnutí.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Crane odpovedal, že libertariánske hnutie potrebuje think tank podobný Brookings Institution a American Enterprise Institute, ktorý by prostredníctvom odborného výskumu a jasne formulovaných stanovísk vstupoval do verejnej diskusie o politike.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> Koch následne súhlasil s financovaním jeho založenia.<ref name=":4" /><ref name=":1" /> [[Súbor:Charles Koch portrait (cropped).jpg|alt=Spoluzakladateľ inštitútu Charles Koch (1935 – )|náhľad|182x182bod|Spoluzakladateľ inštitútu Charles Koch (1935{{--}})]] Cato Institute vznikol v roku 1977 v [[San Francisco|San Franciscu]].<ref name=":1" /><ref name=":4" /> Jeho zakladateľom bol okrem Cranea a Kocha aj libertariánsky ekonóm [[Murray Rothbard]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Libertarian icon on Charles Koch: He "considers himself above the law" | url = https://www.motherjones.com/politics/2014/06/late-libertarian-icon-murray-rothbard-charles-koch-considers-himself-above-law/ | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Daniel | priezvisko = Schulman | vydavateľ = Mother Jones}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Honoring the life of Cato Institute co-founder Edward Crane | url = https://www.washingtontimes.com/news/2026/feb/12/honoring-life-cato-institute-co-founder-edward-crane/ | vydavateľ = The Washington Times | dátum vydania = 2026-02-12 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Richard W. | priezvisko = Rahn}}</ref> Päť pôvodných akcionárov tvorili Koch, Crane, Rothbard, Roger Lea MacBride a George Pearson, bývalý zamestnanec Kocha.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Battle for the Cato Institute | url = https://washingtonian.com/2012/05/30/the-battle-for-cato/ | dátum vydania = 2012-05-30 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Luke | priezvisko = Mullins | vydavateľ = Washingtonian}}</ref> Predchodcom inštitútu bola nadácia Charles Koch Foundation, založená v roku 1974, ktorú Koch premenoval.<ref name=":6" /><ref name=":0" /> Názov Cato Institute odkazuje na ''Catoove listy'' ({{V jazyku|eng|Cato’s Letters}}), súbor esejí z 18. storočia obhajujúcich individuálnu slobodu a odpor voči nadmernému zasahovaniu vlády.<ref name=":6" /><ref name=":0" /> Začiatkom 80. rokov 20. storočia inštitút presunul svoje sídlo do [[Washington, D. C.|Washingtonu, D.C.]] a následne sa zaradil medzi najvýznamnejšie think tanky v Spojených štátoch.<ref name=":6" /><ref name=":1" /><ref name=":0" /> [[Súbor:David Koch by Gage Skidmore.jpg|alt=David Koch (* 1940 – † 2019)|náhľad|195x195bod|David Koch (* 1940{{--}} † 2019)]] V marci 2012 Charles a [[David Koch]] podali žalobu v snahe získať kontrolu nad podielmi po smrti Williama Niskanena, bývalého predsedu inštitútu.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> Crane tento krok označil za pokus o nepriateľské prevzatie a spolu s ďalšími členmi vedenia vyjadril obavy, že by mohol ohroziť nezávislosť inštitútu a zmeniť ho na politický nástroj.<ref name=":4" /><ref name=":3" /><ref name=":6" /> Ekonóm Bruce Bartlett, ktorý krátko pôsobil v inštitúte, situáciu zhodnotil slovami: „Je mi jasné, že Kochovci opustili libertarianizmus a v podstate sa úplne pridali k [[Republikánska strana (USA)|republikánom]].“<ref name=":2" /> Spor bol v júni 2012 ukončený dohodou, v rámci ktorej bola zrušená pôvodná štruktúra vlastníkov.<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Ed Crane odstúpil z vedenia a inštitút prešiel na správu dvanásťčlennej rady, ktorej členom sa stal aj David Koch.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cato, Kochs settle ownership fight | url = https://www.politico.com/story/2012/06/cato-koch-brothers-settle-ownership-fight-077809 | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2012-06-26 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = P. Vogel | meno = Kenneth}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koch brothers, Cato Institute announce terms of settlement | url = https://www.washingtonpost.com/blogs/think-tanked/post/koch-brothers-cato-institute-announce-terms-of-settlement/2012/06/25/gJQAQEJJ2V_blog.html | dátum vydania = 2012-06-25 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Allen | priezvisko = McDuffee | vydavateľ = Washington Post}}</ref> Vedenie inštitútu túto dohodu prezentovalo ako potvrdenie jeho nezávislosti.<ref name=":7" /><ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cato Institute and Koch Brothers Reach Agreement | url = https://archive.nytimes.com/thecaucus.blogs.nytimes.com/2012/06/25/cato-institute-and-koch-brothers-reach-agreement/ | vydavateľ = The Caucus | dátum vydania = 2012-06-25 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | meno = Eric | priezvisko = Lichtblau}}</ref> == Financovanie == Cato Institute neprijíma vládne financovanie a je financovaný najmä z príspevkov nadácií a korporácií, jednotlivcov, ktoré podľa inštitútu tvoria najväčšiu časť jeho príjmov.<ref name=":0" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/about/financial-information-funding-independence | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Financial Information, Funding, and Independence | jazyk = en}}</ref> Bratia Charles a David Kochovci patrili medzi významných skorých darcov inštitútu.<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref name=":6" /> Počas prvých desaťročiach jeho existencie poskytli spolu približne 30 miliónov [[Americký dolár|USD]], čo predstavovalo asi 10 % celkového financovania za prvých 35 rokov, ale ich podiel na financovaní neskôr klesol.<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref name=":6" /> V roku 2025 dosiahol inštitút celkové príjmy vo výške približne 62,8 milióna USD a výdavky vo výške približne 47,4 milióna USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cato Institute | url = https://philanthropy.org/990/report/237432162/cato-institute | vydavateľ = 990 Scout | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref> == Činnosť == Cato Institute publikuje výskumné správy, knihy a odborné časopisy, ako sú ''Cato Journal'' a ''Regulation'' a organizuje konferencie a vzdelávacie programy vrátane Cato University.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/publications | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Publications | jazyk = en}}</ref> Zaoberá sa najmä daňovou a rozpočtovou politikou, zdravotníctvom, vzdelávaním, medzinárodným obchodom, imigráciou, občianskymi slobodami a zahraničnou politikou, v ktorej presadzuje prevažne neintervenčný prístup.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/cato-handbook-policymakers/cato-handbook-policymakers-9th-edition-2022 | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Cato Handbook for Policymakers | jazyk = en}}</ref> == Slovensko a Česko == Medzi osobnosti spojené so Slovenskom a Cato Institute patria Marian L. Tupy, ktorý v inštitúte pôsobí dlhodobo a pochádza z bývalého [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/people/marian-l-tupy | vydavateľ = CATO Institute | dátum prístupu = 2026-07-30 | titul = Marian L. Tupy | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chernobyl: a personal recollection | url = https://capx.co/remembering-chernobyl | dátum vydania = 2016-04-27 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Marian L. | priezvisko = Tupy | vydavateľ = CapX}}</ref> V inštitúte okolo roku 2013 ako analytik so zameraním na medzinárodnú politickú ekonómiu pôsobil aj [[Dalibor Roháč]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dalibor Roháč | url = https://ies.fsv.cuni.cz/en/career-and-internships/profiles-our-graduates/interviews-our-alumni/Dalibor-Rohac | vydavateľ = IES - Institut ekonomických studií | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROHAC AND TUPY: Pocketing the keys to prosperity | url = https://www.washingtontimes.com/news/2013/may/6/pocketing-the-keys-to-prosperity/ | vydavateľ = The Washington Times | dátum vydania = 2013-05-06 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en-US | meno = Marian L. | priezvisko = Tupy | priezvisko2 = Roháč | meno2 = Dalibor}}</ref> Po ukončení prezidentského mandátu v marci 2013 začal v inštitúte pôsobiť bývalý český prezident [[Václav Klaus]].<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Institut Cato se prý rozešel s Klausem – kvůli obraně Putina či kritice homosexuality | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/institut-cato-se-pry-rozesel-s-klausem-kvuli-obrane-putina-ci-kritice-homosexuality-342488 | vydavateľ = Česká televize | miesto = Praha | dátum vydania = 2014-12-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: US think tank shuns Czech ex-president over support for Putin | url = https://english.radio.cz/report-us-think-tank-shuns-czech-ex-president-over-support-putin-8274071 | vydavateľ = Radio Prague International | dátum vydania = 2014-12-22 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = Richter | meno = Ján}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Libertarian Hero Has His Wings Clipped | url = https://www.thedailybeast.com/vaclav-klaus-libertarian-hero-has-his-wings-clipped-by-cato-institute/ | vydavateľ = The Daily Beast | dátum vydania = 2014-12-22 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = Kirchick | meno = James}}</ref> Spolupráca však bola ukončená už v septembri 2014. Podľa médií bola dôvodom predovšetkým jeho obhajoba [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], postoje k [[Rusko-ukrajinská vojna|ruskej agresii voči Ukrajine]] a právam [[Homosexualita|homosexuálov]], ako aj jeho otvorené spojenectvo s [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] skupinami.<ref name=":10" /><ref name=":11" /><ref name=":12" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[David Koch]] * [[Murray Rothbard]] * [[Libertarianizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.cato.org Oficiálna stránka Cato Institute] * [https://www.britannica.com/topic/Cato-Institute Cato Institute] na Encyclopædia Britannica {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Libertarianizmus]] [[Kategória:Medzinárodné neziskové organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 1977]] [[Kategória:Organizácie v USA]] h9rul6lqefhfoddz6n9pex22kih2ue7 Mahir Emreli 0 753542 8255759 2026-07-30T20:37:56Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Pracuje sa}}{{Infobox Futbalista | meno = Mahir Emreli | foto = Mahir Emreli 2021.jpg | popis = Emreli v roku 2021 | celé meno = Mahir Mahir oğlu Emreli | dátum narodenia = {{dnv|1997|7|1}} | miesto narodenia = [[Tver]] | štát = [[Rusko]] | výška = 187 cm | pozícia = útočník | sú...“ 8255759 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox Futbalista | meno = Mahir Emreli | foto = Mahir Emreli 2021.jpg | popis = Emreli v roku 2021 | celé meno = Mahir Mahir oğlu Emreli | dátum narodenia = {{dnv|1997|7|1}} | miesto narodenia = [[Tver]] | štát = [[Rusko]] | výška = 187 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Raków Częstochowa]] (na hosťovaní z [[1. FC Kaiserslautern]] | klubové číslo = 11 | mládežnícke roky = 2006-2013 | mládežnícke kluby = [[FC Baku|Baku]] | roky = 2014-2015<br>2015-2021<br>2021-2022<br>2022-2024<br>2023<br>2024-2025<br>2025-<br>2026- | kluby = [[FC Baku|Baku]]<br>[[Karabach FK|Karabach]]<br>[[Legia Varšava]]<br>[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<br>→ [[Konyaspor]]<br>[[1. FC Nürnberg]]<br>[[1. FC Kaiserslautern]]<br>→ [[Raków Częstochowa]] | zápasy(góly) = {{0}}17{{0}}{{0}}(0)<br>185{{0}}(67)<br>{{0}}15{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}32{{0}}{{0}}(9)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}24{{0}}(10)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Azerbajdžán U17]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Azerbajdžán U19]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Azerbajdžán U21]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Azerbajdžán U23]]<br>{{AZE|f|1}} | reprezentačné roky = 2012<br>2014-2015<br>2016-2018<br>2017<br>2017- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}61{{0}}{{0}}(6) | pkupdate = 30. 07. 2026 }} '''Mahir Mahir oğlu Emreli''' (* [[1. júl]] [[1997]], [[Tver]], [[Rusko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v poľskom klube [[Raków Częstochowa]] kde je na hosťovaní z nemeckého klubu [[1. FC Kaiserslautern]]. == Klubová kariéra == === Baku === Emreli začal s futbalom v tíme [[FC Baku]] kde prišiel v roku 2006 keď mal deväť rokov. V hlavnom tíme debutoval [[27. september|27. septembra]] [[2014]] pri výhre 2:1 nad [[Araz-Naxçıvan PFK|Araz-Naxçıvan]]. === Karabach FK === V júli [[2015]] prestúpil Emreli do [[Karabach FK|Karabachu]] kde podpísal trojročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qarabağ | url = http://qarabagh.com/1987/?name=newsread&news_id=11577&type=&lang=1 | vydavateľ = Qarabağ FK | dátum prístupu = 2026-07-30}}</ref> V klube debutoval [[23. august|23. augusta]] pri výhre 2:0 nad [[Shuvalan FK]]. V zápase strelil aj prvý gól v klube. Dňa [[25. máj|25. mája]] [[2016]] nastúpil na finále [[Azerbaycan Kuboku]] kde Karabach vyhral 1:0 po predĺžení nad [[Neftçi PFK]]. V sezóne 2015/16 odohral 17 zápasov a strelil sedem gólov. S tímom okrem pohára vyhral aj titul v lige. Dňa [[15. september|15. septembra]] [[2016]] debutoval v európskych súťažiach pri remíze 2:2 so [[FC Slovan Liberec|Slovanom Liberec]] v [[Európska liga UEFA 2016/2017|Európskej lige UEFA 2016/17]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History: Qarabağ 2-2 Liberec {{!}} Line-ups {{!}} UEFA Europa League 2016/17 | url = https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/match/2019396--qarabag-vs-liberec/lineups/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V sezóne 2016/17 odohral za Karabach dokopy 27 zápasov a strelil 5 gólov. S tímom získal domáce double (titul a pohár). Dňa [[15. august|15. augusta]] [[2017]] skóroval Emreli v prvom zápase play-off predkola [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA 2017/18]] pri výhre 1:0 nad [[FC Kodaň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History: Qarabağ 1-0 Copenhagen: UEFA Champions League 2017/18 PO | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2021567--qarabag-vs-copenhagen/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V odvete prehrali 1:2 a po dvojzápase bol stav 2:2 no Karabach vďaka vyššiemu [[Pravidlo vonkajších gólov|počtu strelených gólov na ihrisku súpera]] postúpil do skupinovej fáze Ligy majstrov. Dňa [[12. september|12. septembra]] debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov pri prehre 0:6 s [[Chelsea FC|Chelsea]]. V sezóne 2017/18 odohral dokopy 36 zápasov a strelil dokopy 8 gólov. Dňa [[3. december|3. decembra]] [[2018]] strelil Emreli hetrik pri výhre 5:1 nad [[Şamaxı FK]]. V sezóne 2018/19 odohral dokopy 45 zápasov a strelil 16 gólov. === Legia Varšava === V júni [[2021]] prestúpil Emreli do poľského klubu [[Legia Varšava]] kde podpísal trojročný kontrakt.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mahir Emreli – witamy w Legii|url=https://legia.com/pilka-nozna/mahir-emreli-%E2%80%93-witamy-w-legii/13423|periodikum=Legia Warszawa - Strona oficjalna|dátum prístupu=2026-07-30|jazyk=pl-PL}}</ref> V klube debutoval [[7. júl|7. júla]] a pri debute strelil dva góly pri výhre 3:2 nad [[FK Bodø/Glimt]] v prvom zápase prvého predkola [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov UEFA 2021/22]]. V [[Ekstraklasa|Ekstraklase]] debutoval [[31. júl|31. júla]] pri prehre 1:3 s [[Radomiak Radom]]. === Dinamo Záhreb === Vo februári [[2022]] skončil Emreli v [[Legia Varšava|Legii Varšava]] no už po pár hodinách sa stal novou posilou chorvátskeho klubu [[GNK Dinamo Záhreb]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahir Emreli ipak u Dinamu! On će 'otplatiti' dug za Kastratija | url = https://www.24sata.hr/sport/mahir-emreli-ipak-u-dinamu-on-ce-otplatiti-dug-za-kastratija-813017 | vydavateľ = www.24sata.hr | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = hr}}</ref> V klube debutoval [[17. február|17. februára]] pri prehre 1:3 so [[Sevilla FC|Sevillou]] v prvom zápase 16-finále [[Európska liga UEFA 2021/2022|Európskej lige UEFA 2021/22]]. V [[Hrvatska nogometna liga|HNL]] debutoval [[5. marec|5. marca]] pri výhre 3:0 nad [[HNK Šibenik]]. Prvý gól v klube strelil [[10. apríl|10. apríla]] pri výhre 2:1 nad [[HNK Rijeka]]. S tímom sa na konci sezóny tešil zo zisku titulu. Dňa [[2. november|2. novembra]] [[2022]] debutoval za klub pri prehre 1:2 s [[Chelsea FC|Chelsea]] v [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Lige majstrov UEFA 2022/23]]. ==== Hosťovanie v Konyaspore ==== Vo februári [[2023]] bol Emreli poslaný na hosťovanie do tureckého klubu [[Konyaspor]]. V klube debutoval [[5. marec|5. marca]] pri remíze 0:0 s [[Giresunspor]]. Počas hosťovania odohral dokopy 12 zápasov a strelil dva góly. === 1. FC Norimberg === V auguste [[2024]] prestúpil Emreli do nemeckého klubu [[1. FC Nürnberg]] v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahir Emreli unterschreibt beim FCN | url = https://www.fcn.de/news/artikel/mahir-emreli-unterschreibt-beim-fcn/ | vydavateľ = fcn.de | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = de}}</ref> V klube debutoval [[21. september|21. septembra]] pri prehre 0:2 s [[Hertha BSC]]. Prvý gól v klube strelil [[20. október|20. októbra]] pri výhre 4:0 nad [[Greuther Fürth]]. Dňa [[18. máj|18. mája]] [[2025]] strelil Emreli hetrik pri výhre 4:1 nad [[Eintracht Braunschweig]]. === 1. FC Kaiserslautern === V lete [[2025]] prestúpil Emreli do [[1. FC Kaiserslautern|Kaiserslauternu]]. V klube debutoval [[3. august|3. augusta]] pri prehre 0:1 s [[Hannover 96]]. V sezóne 2025/26 vinou zranenia nastúpil iba na trinásť zápasov a strelil v nich dva góly. ==== Hosťovanie v Raków Częstochowa ==== V júni [[2026]] bol Emreli poslaný na hosťovanie do poľského klubu [[Raków Częstochowa]]. V klube debutoval [[23. júl|23. júla]] pri výhre 3:1 nad [[FC Valletta]] v prvom zápase druhého predkola [[Konferenčná liga UEFA 2026/27|Konferenčnej ligy UEFA 2026/27]]. V zápase strelil aj prvý gól. == Reprezentačná kariéra == Emreli debutoval v reprezentácii [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo|Azerbajdžanu]] dňa [[9. marec|9. marca]] [[2017]] pri výhre 2:1 nad [[Katarské národné futbalové mužstvo|Katarom]] v prípravnom zápase. Prvý gól v reprezentácii strelil [[29. máj|29. mája]] [[2018]] pri výhre 3:0 nad [[Kirgizské národné futbalové mužstvo|Kirgizskom]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 30. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[FC Baku]] |2014/15 | rowspan="7" |[[Premyer Liqa]] |16 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |16 |0 |- | rowspan="7" |[[Karabach FK]] |2015/16 |16 |7 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |7 |- |2016/17 |20 |4 |1 |1 |6 |0 | colspan="2" |— |27 |4 |- |2017/18 |23 |7 |2 |0 |11 |1 | colspan="2" |— |36 |8 |- |2018/19 |27 |16 |4 |0 |14 |0 | colspan="2" |— |45 |16 |- |2019/20 |16 |7 |2 |1 |12 |2 | colspan="2" |— |30 |10 |- |2020/21 |22 |18 |3 |2 |7 |2 | colspan="2" |— |32 |22 |- ! colspan="2" |Celkom !124 !59 !13 !4 !50 !5 ! colspan="2" |— !187 !68 |- |[[Legia Varšava]] |2021/22 |[[Ekstraklasa]] |15 |2 |3 |1 |14 |7 |1 |1 |33 |11 |- | rowspan="4" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |2021/22 | rowspan="3" |[[Hrvatska nogometna liga]] |8 |2 | colspan="2" |— | | | colspan="2" | | | |- |2022/23 | | | | | | | colspan="2" | | | |- |2023/24 | | | | | | | colspan="2" | | | |- ! colspan="2" |Celkom ! ! ! ! ! ! ! colspan="2" | ! ! |- | |2022/23 | |24 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |26 |0 |- | |2023/24 | |37 |0 |5 |0 |12'''<sup>1</sup>''' |1 | colspan="2" |— |54 |1 |- | |2024/25 | |34 |1 |2 |0 |9'''<sup>2</sup>''' |1 |2'''<sup>3 4</sup>''' |0 |47 |2 |- | |2025/26 | |34 |0 |3 |1 |10'''<sup>2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |47 |1 |- | ! colspan="2" |Celkom !254 !5 !23 !2 !55 !4 !2 !0 !334 !11 |- |[[US Avellino 1912|Avellino]] |2016/17 |[[Serie B]] |35 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |35 |0 |- |[[Benevento Calcio|Benevento]] |2017/18 |[[Serie A]] |30 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |30 |0 |- ! colspan="3" |Celkovo !430 !9 !37 !2 !66 !5 !2 !0 !581 !22 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] '''<sup>3</sup>''' [[Supercoppa Italiana]] '''<sup>4</sup>''' [[Superpohár UEFA]] === Medzinárodné === ''K 30. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="10" |{{AZE|f}} |2017 |3 |0 |- |2018 |10 |2 |- |2019 |6 |2 |- |2020 |4 |0 |- |2021 |9 |0 |- |2022 |7 |1 |- |2023 |7 |0 |- |2024 |5 |1 |- |2025 |8 |0 |- |2026 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !61 !6 |} qe0u4bzswl4tg9r34mxvcydzr7pjcta 8255765 8255759 2026-07-30T21:00:16Z Alexis Nemec 211349 8255765 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Mahir Emreli | foto = Mahir Emreli 2021.jpg | popis = Emreli v roku 2021 | celé meno = Mahir Mahir oğlu Emreli | dátum narodenia = {{dnv|1997|7|1}} | miesto narodenia = [[Tver]] | štát = [[Rusko]] | výška = 187 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Raków Częstochowa]] (na hosťovaní z [[1. FC Kaiserslautern]] | klubové číslo = 11 | mládežnícke roky = 2006-2013 | mládežnícke kluby = [[FC Baku|Baku]] | roky = 2014-2015<br>2015-2021<br>2021-2022<br>2022-2024<br>2023<br>2024-2025<br>2025-<br>2026- | kluby = [[FC Baku|Baku]]<br>[[Karabach FK|Karabach]]<br>[[Legia Varšava]]<br>[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<br>→ [[Konyaspor]]<br>[[1. FC Nürnberg]]<br>[[1. FC Kaiserslautern]]<br>→ [[Raków Częstochowa]] | zápasy(góly) = {{0}}17{{0}}{{0}}(0)<br>185{{0}}(67)<br>{{0}}15{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}32{{0}}{{0}}(9)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}24{{0}}(10)<br>{{0}}12{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Azerbajdžán U17]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Azerbajdžán U19]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Azerbajdžán U21]]<br>{{AZE}} [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Azerbajdžán U23]]<br>{{AZE|f|1}} | reprezentačné roky = 2012<br>2014-2015<br>2016-2018<br>2017<br>2017- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}61{{0}}{{0}}(6) | pkupdate = 30. 07. 2026 }} '''Mahir Mahir oğlu Emreli''' (* [[1. júl]] [[1997]], [[Tver]], [[Rusko]]) je profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v poľskom klube [[Raków Częstochowa]] kde je na hosťovaní z nemeckého klubu [[1. FC Kaiserslautern]]. == Klubová kariéra == === Baku === Emreli začal s futbalom v tíme [[FC Baku]] kde prišiel v roku 2006 keď mal deväť rokov. V hlavnom tíme debutoval [[27. september|27. septembra]] [[2014]] pri výhre 2:1 nad [[Araz-Naxçıvan PFK|Araz-Naxçıvan]]. === Karabach FK === V júli [[2015]] prestúpil Emreli do [[Karabach FK|Karabachu]] kde podpísal trojročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Qarabağ | url = http://qarabagh.com/1987/?name=newsread&news_id=11577&type=&lang=1 | vydavateľ = Qarabağ FK | dátum prístupu = 2026-07-30}}</ref> V klube debutoval [[23. august|23. augusta]] pri výhre 2:0 nad [[Shuvalan FK]]. V zápase strelil aj prvý gól v klube. Dňa [[25. máj|25. mája]] [[2016]] nastúpil na finále [[Azerbaycan Kuboku]] kde Karabach vyhral 1:0 po predĺžení nad [[Neftçi PFK]]. V sezóne 2015/16 odohral 17 zápasov a strelil sedem gólov. S tímom okrem pohára vyhral aj titul v lige. Dňa [[15. september|15. septembra]] [[2016]] debutoval v európskych súťažiach pri remíze 2:2 so [[FC Slovan Liberec|Slovanom Liberec]] v [[Európska liga UEFA 2016/2017|Európskej lige UEFA 2016/17]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History: Qarabağ 2-2 Liberec {{!}} Line-ups {{!}} UEFA Europa League 2016/17 | url = https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/match/2019396--qarabag-vs-liberec/lineups/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V sezóne 2016/17 odohral za Karabach dokopy 27 zápasov a strelil 5 gólov. S tímom získal domáce double (titul a pohár). Dňa [[15. august|15. augusta]] [[2017]] skóroval Emreli v prvom zápase play-off predkola [[Liga majstrov UEFA 2017/2018|Ligy majstrov UEFA 2017/18]] pri výhre 1:0 nad [[FC Kodaň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History: Qarabağ 1-0 Copenhagen: UEFA Champions League 2017/18 PO | url = https://www.uefa.com/uefachampionsleague/match/2021567--qarabag-vs-copenhagen/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V odvete prehrali 1:2 a po dvojzápase bol stav 2:2 no Karabach vďaka vyššiemu [[Pravidlo vonkajších gólov|počtu strelených gólov na ihrisku súpera]] postúpil do skupinovej fáze Ligy majstrov. Dňa [[12. september|12. septembra]] debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov pri prehre 0:6 s [[Chelsea FC|Chelsea]]. V sezóne 2017/18 odohral dokopy 36 zápasov a strelil dokopy 8 gólov. Dňa [[3. december|3. decembra]] [[2018]] strelil Emreli hetrik pri výhre 5:1 nad [[Şamaxı FK]]. V sezóne 2018/19 odohral dokopy 45 zápasov a strelil 16 gólov. === Legia Varšava === V júni [[2021]] prestúpil Emreli do poľského klubu [[Legia Varšava]] kde podpísal trojročný kontrakt.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mahir Emreli – witamy w Legii|url=https://legia.com/pilka-nozna/mahir-emreli-%E2%80%93-witamy-w-legii/13423|periodikum=Legia Warszawa - Strona oficjalna|dátum prístupu=2026-07-30|jazyk=pl-PL}}</ref> V klube debutoval [[7. júl|7. júla]] a pri debute strelil dva góly pri výhre 3:2 nad [[FK Bodø/Glimt]] v prvom zápase prvého predkola [[Liga majstrov UEFA 2021/2022|Ligy majstrov UEFA 2021/22]]. V [[Ekstraklasa|Ekstraklase]] debutoval [[31. júl|31. júla]] pri prehre 1:3 s [[Radomiak Radom]]. === Dinamo Záhreb === Vo februári [[2022]] skončil Emreli v [[Legia Varšava|Legii Varšava]] no už po pár hodinách sa stal novou posilou chorvátskeho klubu [[GNK Dinamo Záhreb]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahir Emreli ipak u Dinamu! On će 'otplatiti' dug za Kastratija | url = https://www.24sata.hr/sport/mahir-emreli-ipak-u-dinamu-on-ce-otplatiti-dug-za-kastratija-813017 | vydavateľ = www.24sata.hr | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = hr}}</ref> V klube debutoval [[17. február|17. februára]] pri prehre 1:3 so [[Sevilla FC|Sevillou]] v prvom zápase 16-finále [[Európska liga UEFA 2021/2022|Európskej lige UEFA 2021/22]]. V [[Hrvatska nogometna liga|HNL]] debutoval [[5. marec|5. marca]] pri výhre 3:0 nad [[HNK Šibenik]]. Prvý gól v klube strelil [[10. apríl|10. apríla]] pri výhre 2:1 nad [[HNK Rijeka]]. S tímom sa na konci sezóny tešil zo zisku titulu. Dňa [[2. november|2. novembra]] [[2022]] debutoval za klub pri prehre 1:2 s [[Chelsea FC|Chelsea]] v [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Lige majstrov UEFA 2022/23]]. ==== Hosťovanie v Konyaspore ==== Vo februári [[2023]] bol Emreli poslaný na hosťovanie do tureckého klubu [[Konyaspor]]. V klube debutoval [[5. marec|5. marca]] pri remíze 0:0 s [[Giresunspor]]. Počas hosťovania odohral dokopy 12 zápasov a strelil dva góly. === 1. FC Norimberg === V auguste [[2024]] prestúpil Emreli do nemeckého klubu [[1. FC Nürnberg]] v [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mahir Emreli unterschreibt beim FCN | url = https://www.fcn.de/news/artikel/mahir-emreli-unterschreibt-beim-fcn/ | vydavateľ = fcn.de | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = de}}</ref> V klube debutoval [[21. september|21. septembra]] pri prehre 0:2 s [[Hertha BSC]]. Prvý gól v klube strelil [[20. október|20. októbra]] pri výhre 4:0 nad [[Greuther Fürth]]. Dňa [[18. máj|18. mája]] [[2025]] strelil Emreli hetrik pri výhre 4:1 nad [[Eintracht Braunschweig]]. === 1. FC Kaiserslautern === V lete [[2025]] prestúpil Emreli do [[1. FC Kaiserslautern|Kaiserslauternu]]. V klube debutoval [[3. august|3. augusta]] pri prehre 0:1 s [[Hannover 96]]. V sezóne 2025/26 vinou zranenia nastúpil iba na trinásť zápasov a strelil v nich dva góly. ==== Hosťovanie v Raków Częstochowa ==== V júni [[2026]] bol Emreli poslaný na hosťovanie do poľského klubu [[Raków Częstochowa]]. V klube debutoval [[23. júl|23. júla]] pri výhre 3:1 nad [[FC Valletta]] v prvom zápase druhého predkola [[Konferenčná liga UEFA 2026/27|Konferenčnej ligy UEFA 2026/27]]. V zápase strelil aj prvý gól. == Reprezentačná kariéra == Emreli debutoval v reprezentácii [[Azerbajdžanské národné futbalové mužstvo|Azerbajdžanu]] dňa [[9. marec|9. marca]] [[2017]] pri výhre 2:1 nad [[Katarské národné futbalové mužstvo|Katarom]] v prípravnom zápase. Prvý gól v reprezentácii strelil [[29. máj|29. mája]] [[2018]] pri výhre 3:0 nad [[Kirgizské národné futbalové mužstvo|Kirgizskom]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 30. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[FC Baku]] |2014/15 | rowspan="7" |[[Premyer Liqa]] |16 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |16 |0 |- | rowspan="7" |[[Karabach FK]] |2015/16 |16 |7 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |17 |7 |- |2016/17 |20 |4 |1 |1 |6'''<sup>1 2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |27 |4 |- |2017/18 |23 |7 |2 |0 |11'''<sup>2</sup>''' |1 | colspan="2" |— |36 |8 |- |2018/19 |27 |16 |4 |0 |14'''<sup>1 2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |45 |16 |- |2019/20 |16 |7 |2 |1 |12'''<sup>1 2</sup>''' |2 | colspan="2" |— |30 |10 |- |2020/21 |22 |18 |3 |2 |7'''<sup>1 2</sup>''' |2 | colspan="2" |— |32 |22 |- ! colspan="2" |Celkom !124 !59 !13 !4 !50 !5 ! colspan="2" |— !187 !68 |- |[[Legia Varšava]] |2021/22 |[[Ekstraklasa]] |15 |2 |3 |1 |14'''<sup>1 2</sup>''' |7 |1'''<sup>4</sup>''' |1 |33 |11 |- | rowspan="4" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] |2021/22 | rowspan="3" |[[Hrvatska nogometna liga]] |8 |2 | colspan="2" |— |2'''<sup>1</sup>''' |0 | colspan="2" |— |10 |2 |- |2022/23 |10 |3 |0 |0 |3'''<sup>2</sup>''' |0 | colspan="2" |— |13 |3 |- |2023/24 |14 |4 |1 |1 |9'''<sup>1 2 3</sup>''' |0 |0 |0 |24 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !32 !9 !1 !1 !14 !0 ! colspan="2" |— !45 !10 |- |[[Konyaspor]] (hosť.) |2022/23 |[[Süper Lig]] |12 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |12 |2 |- |[[1. FC Nürnberg]] |2024/25 | rowspan="2" |[[2. nemecká futbalová liga|2. Bundesliga]] |24 |10 |1 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |25 |11 |- |[[1. FC Kaiserslautern]] |2025/26 |12 |1 |1 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |13 |2 |- |[[Raków Częstochowa]] (hosť.) |2026/27 |[[Ekstraklasa]] |1 |0 |0 |0 |2'''<sup>3</sup>''' |1 | colspan="2" |— |3 |1 |- ! colspan="3" |Celkovo !236 !83 !19 !8 !80 !13 !1 !1 !336 !105 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] '''<sup>3</sup>''' [[Konferenčná liga UEFA]] '''<sup>4</sup>''' [[Superpuchar Polski]] === Medzinárodné === ''K 30. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="10" |{{AZE|f}} |2017 |3 |0 |- |2018 |10 |2 |- |2019 |6 |2 |- |2020 |4 |0 |- |2021 |9 |0 |- |2022 |7 |1 |- |2023 |7 |0 |- |2024 |5 |1 |- |2025 |8 |0 |- |2026 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !61 !6 |} == Úspechy klubu == '''Karabach FK''' * [[Premyer Liqa]]: 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2018/19, 2019/20 * [[Azerbaycan Kuboku]]: 2015/16, 2016/17 '''Dinamo Záhreb''' * [[Hrvatska nogometna liga]]: 2021/22, 2023/24 * [[Hrvatski nogometni kup]]: 2023/24 * [[Hrvatski nogometni superkup]]: 2023 '''Individuálne''' * Najlepší strelec [[Premyer Liqa]]: 2018/19, 2019/20 == Referencie == {{Referencie}}<references /> == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/mahir-emreli/profil/spieler/255957 == Zdroj == {{Preklad|en|Mahir Emreli|1365501865}} {{DEFAULTSORT|Emreli|Mahir}} [[Kategória:Azerbajdžanskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Baku]] [[Kategória:Hráči Karabach FK]] [[Kategória:Hráči KP Legia Warszawa]] [[Kategória:Hráči NK Dinamo Záhreb]] [[Kategória:Hráči Konyaspor]] [[Kategória:Hráči 1. FC Nürnberg]] [[Kategória:Hráči 1. FC Kaiserslautern]] [[Kategória:Hráči Raków Częstochowa]] [[Kategória:Hráči Ekstraklasy]] [[Kategória:Hráči Hrvatski nogometni liga]] [[Kategória:Hráči Süper Lig]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] lh1fpkatzldm6tm9czyvheq5uotpoks Galerie Stadler 0 753543 8255766 2026-07-30T21:00:46Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8255766 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Múzeum | Meno = Galerie Stadler | Obrázok = | Popis obrázka = | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Adresa = | Mesto = [[Paríž]] | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Rok založenia = [[1955 ]] | Rok zatvorenia = | Typ = galéria | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = | Riaditeľ = [[Rodolphe Stadler]] (zakladateľ) | Kurátor = | Vedúci = | Mapframe = | Mapframe id = | Mapframe type = | Mapframe zoom = | Mapframe width = | Obec = | Web = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = | Portál4 = }} '''Galerie Stadler''' je [[Francúzsko|francúzska]] galéria, ktorá sa nacházala v [[Paríž|Paríži]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin France, b. 1940 | url = https://www.soart-gallery.com/en/artists/31-just-jaeckin/biography/ | vydavateľ = soart-gallery.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.artist-info.com/users/publicpagegallery/5294] {{Just Jaeckin}} [[Kategória:Just Jaeckin]] [[Kategória:Parížske múzeá a galérie]] [[Kategória:Galérie vo Francúzsku]] [[Kategória:. obvod (Paríž)]] [[Kategória:Podniky založené v 1959]] dmqc6fuhz2cjfplnzqe38lynmk2x9g2 Diskusia:Ján X. Druget 1 753544 8255769 2026-07-30T21:32:25Z Mychail 240144 /* Rok sмrti Janosha Drugeta */ nová sekcia 8255769 wikitext text/x-wiki == Rok sмrti Janosha Drugeta == 1645 --[[Redaktor:Mychail|Mychail]] ([[Diskusia s redaktorom:Mychail|diskusia]]) 21:32, 30. júl 2026 (UTC) sbq6sl2eb7fp5gwj5ot6sxalr3gyz2g Nikefor II. Fokas 0 753545 8255804 2026-07-31T06:01:29Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] 8255804 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] cgmstuy01m16v4aqx0itrconzwtl9wg Nikefor II. Fókas 0 753546 8255805 2026-07-31T06:01:34Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] 8255805 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Nikefor II. (Byzantská ríša)]] cgmstuy01m16v4aqx0itrconzwtl9wg Ján VI. Kantakuzenos 0 753547 8255809 2026-07-31T06:20:23Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Ján VI. (Byzantská ríša)]] 8255809 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ján VI. (Byzantská ríša)]] 7wy5yqfof8xzmgow1e9g5hbzooxk8p4 Romanos III. Argyros 0 753548 8255811 2026-07-31T06:21:49Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Roman III.]] 8255811 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Roman III.]] 4noglf6veyaf3zag8jf9m3i5w7cw6oa Rómanos III. Argyros 0 753549 8255812 2026-07-31T06:22:08Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Roman III.]] 8255812 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Roman III.]] 4noglf6veyaf3zag8jf9m3i5w7cw6oa Konštantín X. Dukas 0 753550 8255813 2026-07-31T06:26:41Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Konštantín X.]] 8255813 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Konštantín X.]] k8cfbv2ubeh1tnwtw0aeyuayrvjsr8q Izák I. Komnénos 0 753551 8255814 2026-07-31T06:27:24Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Izák I.]] 8255814 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Izák I.]] t6x423ftmnm82f87nkk6nam2vgvdipi Izák I. Komnenos 0 753552 8255815 2026-07-31T06:27:43Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Izák I.]] 8255815 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Izák I.]] t6x423ftmnm82f87nkk6nam2vgvdipi Isaakios I. Komnénos 0 753553 8255816 2026-07-31T06:28:32Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Izák I.]] 8255816 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Izák I.]] t6x423ftmnm82f87nkk6nam2vgvdipi Isaakios I. Komnenos 0 753554 8255817 2026-07-31T06:28:51Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Izák I.]] 8255817 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Izák I.]] t6x423ftmnm82f87nkk6nam2vgvdipi Michal V. Kalafates 0 753555 8255818 2026-07-31T06:29:25Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Michal V.]] 8255818 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Michal V.]] nftgu60noo5yze6as5ow3w67s9th0oo Manuel I. Komnénos 0 753556 8255820 2026-07-31T06:43:54Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Manuel I. (Byzantská ríša)]] 8255820 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Manuel I. (Byzantská ríša)]] sbtn2nohfqrq8byoe009s1t5mlese4a Konštantín XI. Palaiologos 0 753557 8255822 2026-07-31T06:45:32Z Scholastikos 174170 Presmerovanie na [[Konštantín XI. (Palaiologos)]] 8255822 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Konštantín XI. (Palaiologos)]] juys19zngxid82lzn66t5ghiior9ngl Redaktor:Scholastikos/portál 2 753558 8255824 2026-07-31T06:51:18Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „'''Projekt Byzantský portál 2.0''' == Kalendárium == === Január === * '''379''' – '''19. januára''' ustanovil cisár Gratianus v Sirmiu Theodosia I. za cisára východnej časti Rímskej ríše. * '''381''' – '''10. januára''' Theodosios I. nariadil, aby kresťanské chrámy spravovali biskupi vyznávajúci nikajskú ortodoxiu. * '''395''' – '''17. januára''' zomrel v Miláne cisár Theodosios I.. Východnú časť ríše zdedil jeho syn Arkadios, z...“ 8255824 wikitext text/x-wiki '''Projekt Byzantský portál 2.0''' == Kalendárium == === Január === * '''379''' – '''19. januára''' ustanovil cisár Gratianus v Sirmiu Theodosia I. za cisára východnej časti Rímskej ríše. * '''381''' – '''10. januára''' Theodosios I. nariadil, aby kresťanské chrámy spravovali biskupi vyznávajúci nikajskú ortodoxiu. * '''395''' – '''17. januára''' zomrel v Miláne cisár Theodosios I.. Východnú časť ríše zdedil jeho syn Arkadios, západnú časť jeho mladší syn Honorius. * '''399''' – '''19. januára''' sa cisárovi Arkadios a cisárovnej Aelia Eudoxia narodila dcéra Pulcheria, neskoršia cisárovná. * '''400''' – '''9. januára''' bola Aelia Eudoxia, manželka cisára Arkadios, korunovaná za augustu. * '''457''' – '''27. januára''' zomrel cisár Marcianus. Pri výbere jeho nástupcu získal rozhodujúci vplyv vojvodca Aspar, ktorý presadil kandidatúru Leva I.. * '''474''' – '''18. januára''' zomrel cisár Lev I.. Na trón nastúpil jeho maloletý vnuk Lev II., pričom jeho otec Zenón sa stal regentom. * '''475''' – '''9. januára''' vyvolala cisárovná Verina v Konštantínopole nepokoje a prevrat proti Zenónovi. Zenón utiekol do Isaurie a senát vybral za cisára Basiliska. * '''532''' – '''10. januára''' sa dvaja odsúdenci uchýlili do chrámu svätého Vavrinca v Konštantínopole. Táto udalosť sa stala predohrou povstania Niká. * '''532''' – '''13. januára''' odmietol cisár Justinián I. počas hier žiadosť cirkusových frakcií o prepustenie odsúdencov. Modrí a Zelení sa spojili pod heslom „Niká“ a začali napádať väznice a zapaľovať verejné budovy. * '''532''' – '''14. januára''' povstalci požadovali zosadenie Jána Kapadóckeho, Triboniana a mestského prefekta Eudaimona; Justinián I. ich požiadavke dočasne vyhovel. * '''532''' – '''15. januára''' Belisarios so svojimi vojakmi zabezpečil cisársky palác, zatiaľ čo v meste pokračovali boje a požiare. * '''532''' – '''18. januára''' povstalci vyhlásili Hypatia za cisára. Justinián I. na naliehanie cisárovnej Theodora neopustil mesto a vojaci vedení Belisarios a Mundom zaútočili na hipodróm a povstanie potlačili. Venning uvádza približne 30 000 zabitých. * '''565''' – V januári podporil Justinián I. učenie označované ako aftartodoketizmus, podľa ktorého bola Kristova ľudská prirodzenosť nepodliehajúca utrpeniu a hriechu. * '''565''' – '''31. januára''' bol konštantínopolský patriarcha Eutychios zosadený a poslaný do kláštorného vyhnanstva; nahradil ho Ján III. Scholastikos. * '''566''' – '''1. januára''' obnovil cisár Justín II. konzulát vo Východorímskej ríši a pri inauguračných slávnostiach rozdal obyvateľstvu dary. * '''623''' – '''23. januára''' zaútočil perzský vojvodca Šahrbaráz počas zatmenia Mesiaca na vojsko cisára Herakleios, ale útok bol odrazený. * '''628''' – '''5. januára''' vstúpil Herakleios do opusteného paláca perzského kráľa Husrav II. v Dastagerde, oslobodil väzňov a palác vyplienil. * '''640''' – V januári padlo egyptské mesto Pelusion do rúk arabského vojska vedeného Amr ibn al-Ás, ktoré následne prekročilo púšť smerom k Nílu. * '''641''' – V januári zvolal pápež Ján IV. synodu, ktorá odsúdila monoteletský dekrét ''Ekthesis''. * '''642''' – Pravdepodobne v januári vypukli v Konštantínopole nové nepokoje proti cisárovnej Martina. Senát viedol prevrat, pri ktorom boli Martina a cisár Heraklonas zosadení, zmrzačení a poslaní do vyhnanstva na Rodos. Venning označuje januárové datovanie otáznikom. * '''784''' – V januári sa Staurakios vrátil do Konštantínopola po ťažení proti slovanským skupinám v Grécku a usporiadal triumfálny sprievod. * '''840''' – '''9. januára''' sa cisárovi Theofilos a cisárovnej Theodora narodil syn Michal III.. * '''842''' – '''20. januára''' zomrel cisár Theofilos. Cisárom sa stal jeho približne dvojročný syn Michal III.; regentskú vládu prevzala cisárovná Theodora za pomoci logotéta Theoktistos, Manuela a Petrona. * '''1303''' – '''15. januára''' poslal bývalý patriarcha Atanáz I. cisárovi Andronikos II. Palaiologos odkaz predpovedajúci blížiaci sa Boží hnev. * '''1303''' – '''17. januára''' zasiahlo Konštantínopol silné zemetrasenie. Andronikos II. Palaiologos následne zorganizoval procesiu k Atanázovmu kláštoru a zhromaždený ľud požadoval návrat Atanáza I. na patriarchálny stolec. * '''1347''' – Koncom januára priviedol Ján VI. Kantakuzenos svoje vojsko ku Konštantínopolu po tom, ako ho jeho prívrženci vyzvali, aby v určenú noc prišiel k Zlatej bráne. * '''1438''' – '''8. januára''' otvoril kardinál Niccolò Albergati cirkevný koncil vo Ferrare; byzantská delegácia vedená cisárom Ján VIII. Palaiologos bola ešte na ceste do Talianska. * '''1439''' – V januári koncil pokračoval po premiestnení vo Florencii. Bessarión a Izidor Kyjevský sa priklonili k latinskému stanovisku vo veci ''Filioque'', zatiaľ čo Marek Efezský zostal jeho odporcom. * [[19. január]] [[379]] – Cisár [[Gratianus]] ustanovil [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosia I.]] za cisára východnej časti Rímskej ríše. * [[17. január]] [[395]] – Zomrel cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosios I.]]; východnú časť ríše zdedil [[Arkadios]]. * [[27. január]] [[457]] – Zomrel cisár [[Markian|Marcianus]]. * [[18. január]] [[474]] – Zomrel cisár [[Lev I. (Byzantská ríša)|Lev I.]]; na trón nastúpil [[Lev II. (Byzantská ríša)|Lev II.]] * [[9. január]] [[475]] – Prevrat v Konštantínopole prinútil cisára [[Zénón (Byzantská ríša)|Zenóna]] utiecť do Isaurie; cisárom sa stal [[Basiliskos]]. * [[13. január]] [[532]] – V Konštantínopole vypuklo [[Povstanie Nika|povstanie Niká]]. * [[18. január]] [[532]] – Cisárske vojsko vedené [[Belisar|Belisariom]] a [[Mundos|Mundom]] potlačilo povstanie Niká. * [[31. január]] [[565]] – Konštantínopolský patriarcha [[Eutychios Konštantínopolský|Eutychios]] bol zosadený a poslaný do vyhnanstva. * [[23. január]] [[623]] – Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]] odrazil útok perzského vojvodcu [[Šahrbaráz|Šahrbaráza]]. * [[5. január]] [[628]] – Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]] obsadil palác perzského kráľa [[Husrav II.|Husrava II.]] v Dastagerde. * [[9. január]] [[840]] – Narodil sa budúci cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] * [[20. január]] [[842]] – Zomrel cisár [[Teofil (Byzantská ríša)|Teofilos]]; na trón nastúpil jeho maloletý syn [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] * [[17. január]] [[1303]] – Konštantínopol zasiahlo silné zemetrasenie. * [[8. január]] [[1438]] – Vo [[Ferrara|Ferrare]] sa začal cirkevný koncil, na ktorý smerovala byzantská delegácia vedená [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Jánom VIII. Palaiologom]]. === Február === * '''360''' – '''18. februára''' sa pri príležitosti posvätenia chrámu Hagia Sofia zišiel v Konštantínopole cirkevný koncil. Koncil prijal vierovyznanie, podľa ktorého je Syn „podobný Otcovi“, a nasledovali zosadenia odporujúcich biskupov. * '''391''' – '''24. februára''' vydal cisár Theodosios I. edikt zakazujúci pohanské obety, vstup do pohanských chrámov a uctievanie kultových obrazov. Pre vysokopostavených porušovateľov bola stanovená pokuta pätnásť libier zlata. * '''398''' – '''26. februára''' bol Ján Zlatoústy vysvätený za konštantínopolského patriarchu. * '''421''' – '''8. februára''' ustanovil západorímsky cisár Honorius vojvodcu Konštancia III. za spolucisára a augusta. Východorímsky dvor Theodosia II. a Pulcherie ho odmietol uznať. * '''425''' – '''27. februára''' založil cisár Theodosios II. v Konštantínopole vysokú školu, tradične označovanú ako Konštantínopolská univerzita. Venning uvádza desať gramatikov a troch rétorov pre latinčinu, desať gramatikov a päť rétorov pre gréčtinu, jednu katedru filozofie a dve katedry práva. * '''529''' – Vo februári vymenoval cisár Justinián I. prvú komisiu na revíziu cisárskych zákonníkov, vedenú Jánom Kapadóckym a za účasti Triboniana. Venning však pri tomto kroku neuvádza presný februárový deň. * '''532''' – '''23. februára''' sa začala rozsiahla obnova chrámu Hagia Sofia zničeného počas povstania Niká. Architektmi novej stavby boli Anthemios z Tráll a Izidor z Milétu. * '''641''' – '''11. februára''' zomrel cisár Herakleios. Za spolucisárov nastúpili jeho synovia Konštantín III. a Heraklonas, pričom rozhodujúci vplyv získala cisárovná Martina. * '''641''' – '''14. februára''' bol Herakleios pochovaný v Chráme svätých apoštolov v Konštantínopole. Senát a dvorania odmietli uznať Martinu za regentku a v meste vypukli nepokoje. * '''782''' – Vo februári viedol Hárún ar-Rašíd rozsiahle arabské vojsko do Malej Ázie. Arabské sily prenikli až k Chrysopolu oproti Konštantínopolu; konflikt sa skončil dohodou, podľa ktorej mala cisárovná Irena platiť každoročný tribut. * '''806''' – '''18. februára''' zomrel konštantínopolský patriarcha Tarasios. Spor o jeho nástupcu napokon vyriešil cisár Nikeforos I. výberom svojho menovca Nikefora I.. * '''1082''' – '''21. februára''' otvoril Benátčanom brány Drača miestny zradca, čím umožnil vojsku Róberta Guiscarda obsadiť mesto. * '''1285''' – '''7. februára''' sa v Blachernskom paláci začal synodálny proces proti bývalému patriarchovi Jánovi XI. Bekkovi a jeho spolupracovníkom Konštantínovi Meliteniotovi a Jurajovi Metochitovi pre ich unionistickú teológiu. Synoda pokračovala až do augusta. * '''1300''' – '''2. februára''' sa konštantínopolský patriarcha Ján XII. Kosmas opätovne ujal svojich povinností počas sviatku Očisťovania Panny Márie. * '''1347''' – '''2. februára''' zvolala cisárovná Anna Savojská synodu, ktorá mala zosadiť patriarchu Jána XIV. Kaleka. V noci otvorili sprisahanci zamurovanú bránu a umožnili Jánovi VI. Kantakuzenovi vstúpiť s vojskom do Konštantínopola. * '''1347''' – '''3. februára''' obkľúčili Kantakuzenovi prívrženci cisársky palác a Ján VI. Kantakuzenos sa poďakoval za úspech v chráme Bohorodičky Hodegetrie. * '''1347''' – '''8. februára''' presvedčil mladý cisár Ján V. Palaiologos svoju matku Annu Savojskú, aby kapitulovala. Dohoda stanovila, že Ján VI. Kantakuzenos bude desať rokov vládnuť ako starší cisár a potom budú obaja cisári vládnuť ako rovní. * '''1352''' – '''13. februára''' sa v Zlatom rohu a Bospore odohrala nerozhodná námorná bitka medzi janovským loďstvom a spojenými benátskymi, aragónskymi a byzantskými silami. Janovčania si udržali Galatu. * '''1354''' – Vo februári boli Matúš Kantakuzenos a jeho manželka Irena Palaiologina korunovaní v blachernskom chráme. Venning neuvádza presný deň korunovácie. * '''1438''' – '''8. februára''' zakotvil cisár Ján VIII. Palaiologos s byzantskou delegáciou pri Benátkach. * '''1438''' – '''9. februára''' prijal dóža Francesco Foscari cisára Jána VIII. Palaiologa a jeho delegáciu počas slávnostného benátskeho uvítania. * '''1440''' – Vo februári sa Ján VIII. Palaiologos vrátil do Konštantínopola, kde narazil na silný odpor proti Florentskej únii. Medzi jej hlavných odporcov patrili Demetrios Palaiologos a Marek Efezský. * [[24. február]] [[391]] – Cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosios I.]] vydal edikt zakazujúci pohanské obety a uctievanie kultových obrazov. * [[26. február]] [[398]] – [[Ján Zlatoústy]] bol vysvätený za konštantínopolského patriarchu. * [[27. február]] [[425]] – Cisár [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosios II.]] založil vysokú školu v Konštantínopole. * [[23. február]] [[532]] – Začala sa výstavba novej [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]] podľa návrhu Anthemia z Tráll a Izidora z Milétu. * [[11. február]] [[641]] – Zomrel cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]]; na trón nastúpili [[Konštantín III. (Byzantská ríša)|Konštantín III.]] a [[Héraklónas|Heraklonas]]. * [[14. február]] [[641]] – Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]] bol pochovaný v [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chráme svätých apoštolov]]. * [[18. február]] [[806]] – Zomrel konštantínopolský patriarcha [[Tarasios]]. * [[21. február]] [[1082]] – Normanské vojsko [[Róbert Guiscard|Róberta Guiscarda]] obsadilo [[Drač (mesto)|Drač]]. * [[7. február]] [[1285]] – V Blachernskom paláci sa začal synodálny proces proti bývalému patriarchovi [[Ján XI. (konštantínopolský patriarcha)|Jánovi XI. Bekkovi]]. * [[2. február]] [[1347]] – [[Ján VI. Kantakuzenos]] prenikol so svojím vojskom do Konštantínopola. * [[8. február]] [[1347]] – Dohoda medzi [[Ján VI. Kantakuzenos|Jánom VI. Kantakuzenom]] a regentskou vládou ukončila občiansku vojnu. * [[13. február]] [[1352]] – V [[Zlatý roh|Zlatom rohu]] a [[Bospor|Bospore]] sa odohrala nerozhodná námorná bitka medzi Janovčanmi a byzantsko-benátsko-aragónskym loďstvom. * [[8. február]] [[1438]] – Cisár [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Ján VIII. Palaiologos]] s byzantskou delegáciou dorazil k [[Benátky|Benátkam]]. === Marec === * '''293''' – '''1. marca''' bolo formálne ustanovené tetrarchické usporiadanie Rímskej ríše: Dioklecián a Maximián vládli ako augustovia, pričom ich zástupcami a budúcimi nástupcami boli cézari Galerius a Konštancius Chlorus. * '''351''' – '''15. marca''' bol Gallus, synovec Konštantína I., v Sirmiu povýšený na cézara a poslaný spravovať východné provincie z Antiochie. * '''364''' – '''28. marca''' ustanovil cisár Valentinián I. svojho mladšieho brata Valensa za spolucisára. Valens následne prevzal správu východnej časti ríše. * '''391''' – Marcové udalosti nadväzovali na protipohanský edikt Theodosia I. z 24. februára; Venning však pre marec neuvádza samostatný presný dátum, preto túto položku do portálového výberu nezaraďujem. * '''429''' – V marci pokračovala v Konštantínopole kristologická polemika vyvolaná učením patriarchu Nestoria a odporom voči označeniu Bohorodičky za ''Theotokos''. Venning však neuvádza konkrétny marcový deň. * '''629''' – V marci vydal cisár Herakleios prvú cisársku novelu používajúcu grécky titul ''basileus''. Venning tento krok hodnotí ako významný prejav prechodu od latinčiny ku gréčtine v štátnej správe. * '''630''' – '''21. marca''' vstúpil cisár Herakleios slávnostne do Jeruzalema a vrátil relikviu Pravého kríža do Chrámu Božieho hrobu. * '''843''' – '''4. marca''' bol Metodios I. ustanovený za konštantínopolského patriarchu. Cirkevný koncil zároveň obnovil rozhodnutia Druhého nicejského koncilu a legalizoval uctievanie ikon. * '''843''' – '''10. marca''' sa v chráme Bohorodičky v Blachernách konala vigília pred slávnostným obnovením úcty k ikonám. * '''843''' – '''11. marca''' sa v Hagii Sofii konala slávnostná bohoslužba za účasti cisára Michala III., cisárovnej Theodory, regentov a mníchov, ktorou bolo verejne obnovené uctievanie ikon. Udalosť sa stala základom sviatku Triumfu ortodoxie. * '''1201''' – '''23. marca''', na Veľký piatok, dobyl bulharský panovník Kalojan Varnu pomocou obliehacej veže; po obsadení mesta nechal zbúrať jeho hradby. * '''1282''' – '''30. marca''', na Veľkonočný pondelok, vypuklo v Palerme povstanie známe ako Sicílske nešpory. Povstanie zničilo pripravované zázemie Karola z Anjou pre útok proti Byzantskej ríši; Michal VIII. Palaiologos v Konštantínopole následne vzdával vďaky za vyslobodenie Sicílčanov. * '''1283''' – '''23. marca''' zomrel konštantínopolský patriarcha Jozef I.. * '''1283''' – '''28. marca''', na Kvetnú nedeľu, bol učenec Juraj z Cypru uvedený do úradu konštantínopolského patriarchu pod menom Gregor II.. * '''1293''' – V marci dal cisár Andronikos II. Palaiologos v Nymfaiu zatknúť svojho brata Konštantína Palaiologa pre údajné sprisahanie. Venning neuvádza presný deň. * '''1297''' – '''25. marca''' sa cisárovi Michalovi IX. Palaiologovi a Rite Arménskej narodil syn Andronikos II. Palaiologos. * '''1331''' – '''2. marca''' sa Nikaia vzdala Osmanom. Orhan dovolil obyvateľom, ktorí nechceli zostať v meste, odísť aj s ich relikviami. * '''1349''' – '''5. marca''' zajalo byzantské loďstvo janovskú loď plaviacu sa na pomoc Galate. * '''1349''' – '''6. marca''' vyplávalo nové byzantské loďstvo z konštantínopolského prístavu, aby zaútočilo na Galatu. Silný vietor však vyvolal medzi neskúsenými námorníkmi paniku a mnohí opustili svoje lode. * '''1349''' – '''7. marca''' vplávali Janovčania so získanými byzantskými plavidlami do Zlatého rohu a pod oknami Blachernského paláca vláčili byzantské zástavy vo vode. * '''1354''' – '''2. marca''' zasiahlo Konštantínopol a Tráciu ničivé zemetrasenie, ktoré zvlášť vážne poškodilo Gallipoli. Osmanské jednotky následne vstúpili do opustených ruín mesta a obsadili ho. * '''1438''' – '''4. marca''' dorazil cisár Ján VIII. Palaiologos do Ferrary. Patriarcha Jozef II. pricestoval neskôr a odmietol sa stretnúť s pápežom, kým sa pápež nevzdal požiadavky, aby mu patriarcha pobozkal nohu. * '''1439''' – V marci dospeli účastníci Florentského koncilu ku kompromisnej formulácii, podľa ktorej Duch Svätý vychádza „z Otca skrze Syna“. Venning neuvádza presný marcový deň. * [[1. marec]] [[293]] – Bolo formálne ustanovené tetrarchické usporiadanie Rímskej ríše. * [[15. marec]] [[351]] – [[Constantius Gallus|Gallus]] bol ustanovený za cézara a vyslaný spravovať východné provincie. * [[28. marec]] [[364]] – Cisár [[Valentinián I.]] ustanovil svojho brata [[Valens|Valensa]] za spolucisára. * [[Marec]] [[629]] – Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]] použil v cisárskej novele grécky titul ''basileus''. * [[21. marec]] [[630]] – Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]] slávnostne vrátil [[Pravý kríž]] do Jeruzalema. * [[4. marec]] [[843]] – [[Metod I.|Metodios I.]] bol ustanovený za konštantínopolského patriarchu. * [[11. marec]] [[843]] – Slávnostnou bohoslužbou v [[Hagia Sofia|Hagii Sofii]] bolo obnovené uctievanie ikon. * [[23. marec]] [[1201]] – Bulharský panovník [[Kalojan (cár)|Kalojan]] dobyl byzantskú [[Varna (Bulharsko)|Varnu]]. * [[30. marec]] [[1282]] – Na Sicílii vypuklo povstanie známe ako [[Sicílske nešpory]], ktoré prekazilo pripravovaný útok [[Karol I. z Anjou|Karola z Anjou]] proti Byzantskej ríši. * [[28. marec]] [[1283]] – [[Gregor II. (konštantínopolský patriarcha)|Gregor II.]] bol uvedený do úradu konštantínopolského patriarchu. * [[25. marec]] [[1297]] – Narodil sa budúci cisár [[Andronikos III. (Byzantská ríša)|Andronikos III. Palaiologos]]. * [[2. marec]] [[1331]] – [[Nikaia]] sa vzdala osmanskému vládcovi [[Orhan I.|Orhanovi]]. * [[2. marec]] [[1354]] – Zemetrasenie vážne poškodilo [[Gallipoli]], ktoré následne obsadili Osmani. * [[4. marec]] [[1438]] – Cisár [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Ján VIII. Palaiologos]] dorazil na cirkevný koncil do [[Ferrara|Ferrary]]. === Apríl === * '''401''' – '''10. apríla''' sa cisárovi Arkadios a cisárovnej Aelia Eudoxia narodil syn Theodosios II., neskorší východorímsky cisár. Pokrstený bol v Hagii Sofii počas slávnostného obradu. * '''402''' – '''6. apríla''' porazilo západorímske vojsko vedené Stilichom Vizigótov Alaricha I. pri Pollentii. Stilicho následne prijal Alaricha I. za veliteľa vojska v Illyriku výmenou za jeho odchod. * '''404''' – '''15. apríla''', na Veľký piatok, požiadalo štyridsať biskupov cisára Arkadia a cisárovnú Aeliu Eudoxiu o obnovenie zosadeného patriarchu Jána Zlatoústeho. * '''404''' – V noci na '''16. apríla''' vojaci vyhnali z Hagie Sofie zástupy zhromaždené na veľkonočné krsty. Veriaci sa presunuli do Konštantínových kúpeľov, ale vojaci ich rozohnali aj tam. * '''404''' – '''17. apríla''', na Veľkonočnú nedeľu, slávili prívrženci Jána Zlatoústeho bohoslužbu pod holým nebom; patriarcha odmietol dobrovoľne opustiť svoju rezidenciu. * '''518''' – '''17. apríla''' sa Ján II. Kapadócky stal konštantínopolským patriarchom po smrti Timoteja I.. * '''527''' – '''4. apríla''' bol Justinián I. v cisárskom paláci vyhlásený za cézara a stal sa faktickým spoluvládcom svojho strýka Justína I.. * '''610''' – '''18. apríla''' sa Sergios I. stal konštantínopolským patriarchom. Neskôr patril medzi hlavných poradcov cisára Herakleia. * '''611''' – '''20. apríla''' zasiahlo Konštantínopol zemetrasenie; '''22. apríla''' sa konali verejné modlitby. * '''613''' – '''22. apríla''' zomrel Teodor zo Sykeónu. Cisár Herakleios dal jeho relikvie preniesť do Konštantínopola. * '''622''' – '''4. apríla''', na Veľkú noc, prijal Herakleios pred odchodom na výpravu proti Peržanom cirkevné požehnanie a vyplával z Konštantínopola do Pýl v Bitýnii. Jeho odchod oslávil básnik Juraj Pisidský. * '''628''' – '''3. apríla''' sa vyslanci perzského kráľa Kaváda II. stretli s Herakleios a dohodli mier. Peržania mali prepustiť zajatcov, opustiť dobyté byzantské územia a vrátiť Pravý kríž. * '''717''' – V apríli bol Lev III. Sýrsky korunovaný za cisára. Venning však v zobrazenom úseku neuvádza konkrétny aprílový deň, preto túto udalosť nechávam mimo krátkeho výberu. * '''821''' – Pravdepodobne v apríli sa začali významnejšie vojenské operácie v povstaní Tomáša Slovana proti cisárovi Michalovi II.; Venning však marcové či aprílové datovanie niektorých krokov označuje ako neisté. * '''1081''' – '''1. apríla''', na Veľkonočnú nedeľu, prešlo cisárske loďstvo na stranu Alexia I. Komnéna. Cisár Nikeforos III. Botaneiates následne abdikoval a Alexios I. Komnénos prevzal vládu. * '''1143''' – '''8. apríla''' zomrel cisár Ján II. Komnénos po zranení utrpenom počas lovu v Kilíkii. Na trón nastúpil jeho syn Manuel I. Komnénos. * '''1181''' – '''10. apríla''', na Veľký piatok, odmietol konštantínopolský patriarcha Theodosios I. Boradiotes cisárovnej-regentke Márii Antiochijskej bozk pokoja. Nasledovali nepokoje, pri ktorých obyvatelia obliehali cisársky palác. * '''1203''' – '''20. apríla''' vyplávalo hlavné loďstvo štvrtej križiackej výpravy zo Zadaru smerom ku Korfu. Bonifác z Montferratu a benátsky dóža Enrico Dandolo zostali čakať na princa Alexia Angela, ktorý dorazil '''25. apríla'''. * '''1204''' – '''9. apríla''' podnikli účastníci štvrtej križiackej výpravy prvý všeobecný útok na Konštantínopol, ktorý obrancovia odrazili. * '''1204''' – '''12. apríla''' križiaci a Benátčania prelomili obranu Konštantínopola a prenikli do mesta. Cisár Alexios V. Dukas v noci utiekol. * '''1204''' – '''13. apríla''' začalo trojdňové plienenie Konštantínopola. Za latinského cisára bol následne vybraný Balduin Flámsky. * '''1283''' – Začiatkom apríla boli počas Veľkého týždňa zosadení všetci unionistickí biskupi. Cisár Andronikos II. Palaiologos zároveň výrazne zmenšil stále vojsko a zrušil cisárske loďstvo. Venning neuvádza konkrétny deň. * '''1346''' – '''16. apríla''', na Veľkonočnú nedeľu, sa Štefan Dušan v Skopje korunoval za „cisára Srbov a Grékov“. Jeho cisársky nárok priamo spochybňoval postavenie Byzantskej ríše na Balkáne. * '''1348''' – '''17. apríla''' sa cisárovi Jánovi V. Palaiologovi a Helene Kantakuzenovej narodil syn Andronikos II. Palaiologos. * '''1453''' – '''2. apríla''', na Veľkonočný pondelok, dorazil sultán Mehmed II. s hlavným osmanským vojskom ku Konštantínopolu; v Zlatom rohu bola natiahnutá obranná reťaz. * '''1453''' – '''6. apríla''' sa osmanské vojsko priblížilo k hradbám a začalo obliehanie Konštantínopola. Cisár Konštantín XI. Palaiologos a Giovanni Giustiniani zaujali postavenie pri bráne svätého Romana. * '''1453''' – '''17. apríla''' obrancovia odrazili osmanský nočný útok na mestské hradby. * '''1453''' – '''20. apríla''' prelomili tri janovské a jedna byzantská zásobovacia loď osmanskú námornú blokádu a vplávali do Zlatého rohu. * '''1453''' – '''21. apríla''' poškodila osmanská delostreľba úsek pozemných hradieb pri bráne svätého Romana. * '''1453''' – '''22. apríla''' dal Mehmed II. premiestniť osmanské lode po súši za Galatu a spustiť ich do Zlatého rohu, čím obišiel byzantskú reťaz uzatvárajúcu prístav. * [[10. apríl]] [[401]] – Narodil sa budúci východorímsky cisár [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosios II.]] * [[15. apríl]] [[404]] – Štyridsať biskupov požiadalo o obnovenie zosadeného patriarchu [[Ján Zlatoústy|Jána Zlatoústeho]]. * [[4. apríl]] [[527]] – [[Justinián I.]] bol vyhlásený za cézara a stal sa spoluvládcom [[Justín I.|Justína I.]] * [[18. apríl]] [[610]] – [[Sergios I. Konštantínopolský|Sergios I.]] sa stal konštantínopolským patriarchom. * [[4. apríl]] [[622]] – Cisár [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]] vyrazil na výpravu proti [[Sásánovská ríša|Peržanom]]. * [[3. apríl]] [[628]] – [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleios]] a vyslanci perzského kráľa [[Kavád II.|Kaváda II.]] uzavreli mier. * [[1. apríl]] [[1081]] – [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexios I. Komnénos]] prevzal vládu po abdikácii cisára [[Nikefor III.|Nikefora III. Botaneiata]]. * [[8. apríl]] [[1143]] – Zomrel cisár [[Ján II. (Byzantská ríša)|Ján II. Komnénos]]; na trón nastúpil [[Manuel I. (Byzantská ríša)|Manuel I. Komnénos]]. * [[12. apríl]] [[1204]] – Účastníci [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] prenikli do Konštantínopola. * [[13. apríl]] [[1204]] – Začalo sa trojdňové plienenie [[Konštantínopol|Konštantínopola]] križiakmi. * [[16. apríl]] [[1346]] – [[Štefan Dušan]] sa korunoval za „cisára Srbov a Grékov“. * [[17. apríl]] [[1348]] – Narodil sa budúci cisár [[Andronikos IV.|Andronikos IV. Palaiologos]]. * [[6. apríl]] [[1453]] – Osmanské vojsko začalo [[Pád Konštantínopola|obliehanie Konštantínopola]]. * [[20. apríl]] [[1453]] – Štyri kresťanské lode prelomili osmanskú námornú blokádu Konštantínopola. * [[22. apríl]] [[1453]] – Osmani premiestnili svoje lode po súši do [[Zlatý roh|Zlatého rohu]]. === Máj === * '''417''' – '''1. mája''' odsúdil cirkevný koncil v Kartágu pelagianizmus. * '''451''' – V máji pokračovali prípravy na cirkevný koncil, ktorý sa napokon zišiel v októbri v Chalcedóne. Venning však pre máj neuvádza konkrétny deň. * '''455''' – '''31. mája''' bol pri pokuse o útek z Ríma zabitý západorímsky cisár Petronius Maximus. Jeho smrť bezprostredne predchádzala vandalskému obsadeniu a vyplieneniu mesta. * '''526''' – '''29. mája''' postihlo Antiochiu katastrofálne zemetrasenie. Venning uvádza približne 250 000 obetí vrátane antiochijského patriarchu Eufrasia; cisár Justín I. vyslal komisiu na pomoc pri obnove mesta. * '''535''' – '''8. mája''' zomrel pápež Ján II.; '''13. mája''' bol za jeho nástupcu zvolený diakon Agapitus I., ktorý neskôr pôsobil v Konštantínopole. * '''544''' – V máji sa cisár Justinián I. rozhodol opätovne vyslať Belisaria do Itálie a ukončil jeho predchádzajúcu nemilosť. Venning neuvádza presný deň. * '''553''' – '''5. mája''' sa v Konštantínopole začal Piaty všeobecný cirkevný koncil. Pápež Vigilius jeho zasadnutia bojkotoval. * '''553''' – '''14. mája''' vydal pápež Vigilius svoj prvý ''Constitutum'', v ktorom odsúdil vybrané tézy pripisované Teodorovi z Mopsuestie, ale odmietol úplné odsúdenie troch kapitol. * '''553''' – '''26. mája''' predložil Justinián I. koncilu tajné listy, ktorými chcel preukázať, že Vigilius už predtým tri kapitoly odsúdil. Pápežovo meno bolo následne odstránené z diptychov. * '''649''' – '''14. mája''' zomrel pápež Teodor I., významný odporca monoteletizmu a cisárskej náboženskej politiky. * '''784''' – V máji podnikla cisárovná Irena so synom Konštantínom VI. cestu po Trácii. Venning uvádza obnovu Beroie pod názvom Irenopolis, opevnenie Anchialu a začiatok presídľovania do údolí Strymónu a Hebru. * '''787''' – V máji boli rozoslané pozvánky na cirkevný koncil, ktorý sa mal bezpečne zísť v Nikaiai mimo dosahu ikonoklasticky naladených konštantínopolských jednotiek. * '''880''' – '''1. mája''' bol v areáli Veľkého paláca slávnostne vysvätený chrám Nea Ekklésia, ktorý dal vybudovať cisár Bazil I.. * '''1081''' – '''8. mája''' bol konštantínopolský patriarcha Kosmas I. nahradený Eustratiom Garidom. Zmenu presadila matka cisára Alexia I. Komnéna, Anna Dalassena. * '''1181''' – '''9. mája''' zaútočili cisárske jednotky vedené Sabbatiom Arménom na prívržencov princeznej Márie Komnénovej pri chráme svätého Jána neďaleko Hagie Sofie. Po obkľúčení katedrály patriarcha sprostredkoval dohodu, podľa ktorej sa povstalci vzdali bez potrestania. * '''1182''' – '''16. mája''', na Turíce, bol mladý cisár Alexios II. Komnénos korunovaný. Andronikos Komnénos prisahal, že ho bude ako regent chrániť, a po obrade ho odniesol späť do paláca na svojich pleciach. * '''1201''' – V máji vpadla kumánska horda na Balkán a dostala sa do blízkosti Konštantínopola. Venning neuvádza presný deň. * '''1328''' – V noci '''23. mája''' dorazil Andronikos II. Palaiologos s Jánom Kantakuzenom a približne 800 mužmi ku konštantínopolským hradbám. Strážcovia pri bráne svätého Romana im umožnili prekonať hradby a otvoriť mestské brány. * '''1328''' – '''24. mája''' obsadili vojaci Andronika III. Palaiologa Konštantínopol. Andronikos II. Palaiologos bol zosadený, ale smel zostať v paláci a ponechať si cisárske insígnie. * '''1330''' – '''3. mája''' zomrel trapezuntský cisár Alexios II. Megas Komnénos; nastúpil po ňom jeho syn Andronikos III. Megas Komnénos. * '''1346''' – '''19. mája''' sa zrútila východná polovica kupoly Hagie Sofie. * '''1346''' – '''21. mája''' jeruzalemský patriarcha Lazar v Hadrianopole korunoval Jána VI. Kantakuzena a jeho manželku Irenu Asenovú. * '''1347''' – V máji sa Izidor Buchiras stal konštantínopolským patriarchom a ustanovil Gregora Palamu za solúnskeho arcibiskupa. Venning neuvádza presný deň. * '''1347''' – '''21. mája''' korunoval patriarcha Izidor Buchiras Jána VI. Kantakuzena v chráme Bohorodičky v Blachernách. Hagia Sofia ešte nebola opravená po zrútení kupoly. * '''1347''' – '''28. mája''' uzavreli manželstvo cisár Ján V. Palaiologos a Helena Kantakuzena, dcéra Jána VI. Kantakuzena. * '''1348''' – V máji zahynul Umur z Aydinu počas bojov proti križiakom pri Smyrne. Venning neuvádza presný deň. * '''1453''' – '''5. mája''' začali osmanské delá ostreľovať lode v prístavoch pri Galate. * '''1453''' – '''18. mája''' prisunuli Osmani k hradbám veľkú obliehaciu vežu, ktorú sa obrancom podarilo zapáliť. * '''1453''' – '''26. mája''' začali v osmanskom tábore nepretržite horieť ohne a prebiehali prípravy na rozhodujúci útok. Giovanni Giustiniani opravoval poškodenia pri bráne svätého Romana. * '''1453''' – '''28. mája''' strávil cisár Konštantín XI. Palaiologos noc vo Veľkom paláci po poslednej bohoslužbe v Hagii Sofii. Obyvatelia sa v katedrále zhromaždili pred očakávaným útokom. * '''1453''' – '''29. mája''' podnikli Osmani rozhodujúci útok na Konštantínopol. Obrana mesta sa zrútila, cisár Konštantín XI. Palaiologos zahynul a sultán Mehmed II. vstúpil do mesta. * '''1453''' – '''30. mája''' si Mehmed II. prezrel dobyté mesto. Venning uvádza tradíciu, podľa ktorej pri Hagii Sofii alebo Blachernskom paláci citoval verše o pominuteľnosti slávy, ale túto správu prezentuje ako tradovanú, nie ako istú udalosť. * [[29. máj]] [[526]] – [[Antiochia]] bola zničená katastrofálnym zemetrasením. * [[5. máj]] [[553]] – V Konštantínopole sa začal [[Druhý konštantínopolský koncil|Piaty všeobecný cirkevný koncil]]. * [[1. máj]] [[880]] – V areáli Veľkého paláca bol vysvätený chrám [[Nea Ekklésia]]. * [[8. máj]] [[1081]] – [[Eustratios Garidas]] sa stal konštantínopolským patriarchom. * [[16. máj]] [[1182]] – Mladý cisár [[Alexios II. Komnénos]] bol korunovaný v Konštantínopole. * [[24. máj]] [[1328]] – [[Andronikos III. (Byzantská ríša)|Andronikos III. Palaiologos]] obsadil Konštantínopol a zosadil svojho starého otca [[Andronikos II. (Byzantská ríša)|Andronika II.]] * [[3. máj]] [[1330]] – Zomrel trapezuntský cisár [[Alexios II. Megas Komnénos]]. * [[19. máj]] [[1346]] – Zrútila sa východná polovica kupoly [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]]. * [[21. máj]] [[1346]] – [[Ján VI. Kantakuzenos]] bol v Hadrianopole korunovaný za cisára. * [[21. máj]] [[1347]] – Patriarcha [[Izidor I.]] korunoval [[Ján VI. Kantakuzenos|Jána VI. Kantakuzena]] v blachernskom chráme. * [[28. máj]] [[1347]] – Cisár [[Ján V. (Byzantská ríša)|Ján V. Palaiologos]] sa oženil s [[Helena Kantakuzéna|Helenou Kantakuzénou]]. * [[29. máj]] [[1453]] – Osmanské vojsko dobylo [[Konštantínopol]]; cisár [[Konštantín XI. (Palaiologos)|Konštantín XI. Palaiologos]] zahynul a Byzantská ríša zanikla. === Jún === * '''391''' – '''9. júna''' vydal cisár Theodosios I. zákon, ktorý trestal odpadnutie od kresťanstva k pohanstvu stratou testamentárnych práv. '''16. júna''' bol jeho skorší zákaz pohanských obiet a kultových úkonov osobitne vyhlásený pre Egypt. * '''404''' – '''20. júna''' synoda opätovne zosadila konštantínopolského patriarchu Jána Zlatoústeho. * '''404''' – '''25. júna''' bol za konštantínopolského patriarchu ustanovený Arsakios z Tarzu, brat niekdajšieho patriarchu Nektaria. Ján Zlatoústy následne opustil Konštantínopol a bol deportovaný do Kukusu v Arménsku; v tú noc požiar zničil Hagiu Sofiu a budovu senátu. * '''421''' – '''7. júna''' sa cisár Theodosios II. oženil s Athenais, dcérou aténskeho filozofa Leontia, ktorá po krste prijala meno Eudokia. * '''441''' – V júni využil hunský vládca Attila zaneprázdnenosť východorímskeho vojska v konflikte s Perziou a vtrhol na Balkán. Jeho vojsko dobylo viaceré dunajské a trácke mestá vrátane Viminacia, Singiduna, Naissu, Filipopola a Arkadiopola. Venning neuvádza presný deň. * '''533''' – '''21. júna''' vyplávalo z Juliánovho prístavu v Konštantínopole cisárske loďstvo s vojskom Belisaria na výpravu proti Vandalskému kráľovstvu v severnej Afrike. Výprava pred odchodom prijala požehnanie patriarchu. * '''536''' – V máji a júni zasadala v Konštantínopole synoda podporovaná legátmi zosnulého pápeža Agapita I., ktorá mala potvrdiť chalcedónsku ortodoxiu východnej cirkvi pod vedením patriarchu Mena. * '''548''' – '''28. júna''' zomrela cisárovná Theodora, manželka a spoluvládkyňa cisára Justiniána I.. Venning uvádza, že mala približne päťdesiat rokov. * '''552''' – '''6. júna''' sa vojsko Narsesa, ktoré postupovalo do Itálie, spojilo pri Ravenne s oddielmi Jána a Valeriana. Neskôr v tom istom mesiaci Narses porazil Ostrogótov v bitke pri Busta Gallorum, v ktorej zahynul ich kráľ Totila; Venning však neuvádza presný deň bitky. * '''611''' – V júni dobyli perzské vojská vedené Šahrbarázom Antiochiu a pokračovali v postupe do Sýrie. Venning neuvádza konkrétny júnový deň. * '''626''' – '''29. júna''' začali Avari obliehať Konštantínopol, budovať obliehacie stroje a požadovať kapituláciu mesta. Obranu v neprítomnosti cisára Herakleia viedol patrikios Bonos. * '''633''' – V júni alebo júli bola na synode v Egypte vyhlásená cisárska politika zjednotenia chalcedónskych a miafyzitských kresťanov. Venning uvádza definitívne vyhlásenie programu na '''3. júla''', preto by som udalosť nezaraďoval medzi presne júnové položky. * '''678''' – '''27. júna''' bol Agatón vysvätený za pápeža. Následne prijal list cisára Konštantína IV. navrhujúci usporiadanie teologickej konferencie. * '''840''' – '''20. júna''' zomrel franský cisár Ľudovít Pobožný. Udalosť ovplyvnila byzantskú diplomaciu, keďže cisár Theofilos sa v tom čase usiloval o spojenectvo s Franskou ríšou proti Arabom. * '''1203''' – '''24. júna''' dorazilo loďstvo štvrtej križiackej výpravy ku Konštantínopolu a preplávalo popri južných hradbách mesta. Križiaci sa následne vylodili pri Chalcedóne na ázijskom brehu Bosporu. * '''1203''' – '''26. júna''' obsadili križiaci Chrysopolis oproti Konštantínopolu a čakali na sľubované povstanie v prospech princa Alexia Angela. * '''1285''' – '''5. júna''' zajal sicílsky admirál Roger z Laurie v Neapolskom zálive Karola zo Salerna a zničil jeho loďstvo. Udalosť oslabila anjouovskú moc, ktorá predstavovala vážnu hrozbu pre Byzantskú ríšu. * '''1294''' – V júni odovzdala Byzantská ríša po spore s Achájskym kniežatstvom hrad Kalamata. Venning neuvádza istý deň odovzdania. * '''1321''' – V júni uzavreli Andronikos II. Palaiologos a jeho vnuk Andronikos II. Palaiologos dohodu v Rhegiu. Mladší Andronikos získal vládu nad Tráciou, zatiaľ čo jeho starý otec si ponechal vedenie zahraničnej politiky celej ríše. * '''1329''' – '''1. júna''' prekročil Andronikos II. Palaiologos s Jánom Kantakuzenom a vojskom Bospor pri Chrysopole a vydal sa na pomoc Nikaii ohrozovanej Osmanmi. * '''1329''' – '''3. júna''' zazrelo byzantské vojsko pri Pelekanone osmanské sily vedené Orhanom. * '''1329''' – '''10. júna''' sa pri Pelekanone začali boje medzi Byzantíncami a Osmanmi. Počas byzantského ústupu bol Andronikos II. Palaiologos zranený do kolena a medzi vojakmi sa rozšírila správa, že cisár zahynul. * '''1329''' – '''11. júna''' bol zranený Andronikos II. Palaiologos prenesený na pobrežie pri Filokréne, aby mohol odplávať. Zvyšky byzantského vojska sa stiahli k lodiam pri Chrysopole. * '''1332''' – V júni sa cisárovi Andronikovi III. Palaiologovi a Anne Savojskej narodil syn Ján V. Palaiologos. Venning neuvádza konkrétny deň. * '''1341''' – '''11. júna''' konštantínopolský cirkevný koncil odsúdil učenie Barlaama z Kalábrie a potvrdil učenie Gregora Palamu ako pravoverné. * '''1341''' – V noci zo '''14. na 15. júna''' zomrel cisár Andronikos II. Palaiologos. Na trón nastúpil jeho deväťročný syn Ján V. Palaiologos. * '''1341''' – '''18. júna''' sa cisárovná Anna Savojská ujala regentskej vlády za maloletého Jána V. Palaiologa. * '''1345''' – V júni plánoval Ján Apokaukos odovzdať Solún Manuelovi Kantakuzenovi, ale príslušníci hnutia zelótov ho spolu s jeho stúpencami zabili skôr, než mohla doraziť pomoc. * '''1354''' – '''30. júna''' patriarcha Filotheos Kokkinos a synoda uznali moskovského kandidáta Alexia za metropolitu Kyjeva a celej Rusi; litovský kandidát Teodoret bol odmietnutý. * '''1365''' – V júni vyplávala z Benátok križiacka výprava cyperského kráľa Petra I.. Namiesto pomoci Byzantskej ríši proti Osmanom však neskôr zamierila do Egypta. * '''1366''' – V júni vyrazil Amadeus VI. Savojský z Benátok s pätnástimi loďami a vojskom na výpravu smerujúcu k Byzantskej ríši. Venning uvádza približne 1 800 až 3 000 mužov. * '''1439''' – '''10. júna''' zomrel počas rokovaní Florentského koncilu konštantínopolský patriarcha Jozef II., ešte pred podpisom dohody o cirkevnej únii. * '''1452''' – V júni dal Mehmed II. sťať dvoch byzantských vyslancov, ktorých cisár Konštantín XI. Palaiologos poslal protestovať proti výstavbe pevnosti Rumeli Hisarı. Venning neuvádza presný deň. * '''1453''' – '''1. júna''' potvrdil Mehmed II. existenciu a privilégiá janovskej Galaty. * '''1453''' – '''2. júna''' bolo ukončené trojdňové plienenie Konštantínopola a osmanské vojsko i loďstvo dostali príkaz mesto opustiť. * '''1453''' – '''21. júna''' odišiel Mehmed II. z Konštantínopola späť do Hadrianopola so sprievodom zajatcov. * [[20. jún]] [[404]] – Synoda opätovne zosadila konštantínopolského patriarchu [[Ján Zlatoústy|Jána Zlatoústeho]]. * [[25. jún]] [[404]] – [[Arsakios z Tarzu]] sa stal konštantínopolským patriarchom; v tú noc požiar zničil [[Hagia Sofia|Hagiu Sofiu]] a budovu senátu. * [[7. jún]] [[421]] – Cisár [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosios II.]] sa oženil s [[Aelia Eudocia|Eudokiou]]. * [[21. jún]] [[533]] – Z Konštantínopola vyplávalo vojsko [[Belisar|Belisaria]] na výpravu proti [[Vandalské kráľovstvo|Vandalskému kráľovstvu]]. * [[28. jún]] [[548]] – Zomrela cisárovná [[Theodora (6. storočie)|Theodora]], manželka cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] * [[29. jún]] [[626]] – Avari začali [[Obliehanie Konštantínopola (626)|obliehať Konštantínopol]]. * [[24. jún]] [[1203]] – Loďstvo [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]] dorazilo ku Konštantínopolu. * [[10. jún]] [[1329]] – Byzantské a osmanské vojská sa stretli v [[Bitka pri Pelekanone|bitke pri Pelekanone]]. * [[11. jún]] [[1341]] – Konštantínopolský koncil odsúdil [[Barlaam z Kalábrie|Barlaama z Kalábrie]] a potvrdil učenie [[Grégorios Palamas|Gregora Palamu]]. * [[15. jún]] [[1341]] – Zomrel cisár [[Andronikos III. (Byzantská ríša)|Andronikos III. Palaiologos]]; na trón nastúpil [[Ján V. (Byzantská ríša)|Ján V. Palaiologos]]. * [[30. jún]] [[1354]] – Patriarcha [[Filotheos Kokkinos]] a synoda uznali [[Alexij Moskovský|Alexia]] za metropolitu Kyjeva a celej Rusi. * [[10. jún]] [[1439]] – Počas [[Florentský koncil|Florentského koncilu]] zomrel konštantínopolský patriarcha [[Jozef II. (konštantínopolský patriarcha)|Jozef II.]] * [[2. jún]] [[1453]] – Bolo ukončené trojdňové plienenie dobytého [[Konštantínopol|Konštantínopola]]. === Júl === * '''400''' – '''12. júla''' opustil gótsky vojvodca Gainas Konštantínopol, aby sa zúčastnil bohoslužby v ariánskom chráme na Hebdomone. Následná zrážka jeho oddielov s obyvateľmi prerástla do všeobecného útoku na Gótov; Gainas s preživšími ustúpil do Trácie. * '''414''' – '''4. júla''' zomrel konštantínopolský prefekt Anthemios, ktorý dovtedy fakticky riadil východorímsku vládu. Pätnásťročná Pulcheria prijala titul augusty a prevzala rozhodujúcu úlohu pri vláde svojho brata Theodosia II. * '''518''' – '''10. júla''', deň po smrti cisára Anastasia I., zasadol senát v cisárskom paláci a za nového cisára vybral veliteľa excubitorov Justína I.. Venning opisuje aj jeho vyzdvihnutie na štíte a následné predstavenie zhromaždenému obyvateľstvu v hipodróme. [Page_845_thumbnail | Undefined] * '''638''' – '''4. júla''' bol Heraklonas, syn cisára Herakleia a Martiny, korunovaný za spolucisára v palácovom chráme svätého Štefana; jeho brat Dávid bol zároveň povýšený na cézara. * '''640''' – V júli utrpelo byzantské vojsko porážku pri útoku na arabské sily pri Heliopole v Egypte. Venning neuvádza presný deň. * '''641''' – V júli začali Arabi obliehať Alexandriu. Byzantské pomocné loďstvo pod vedením Kýra Alexandrijského a Teodora vplávalo do prístavu, ale velenie oslabovali vnútorné spory; Venning neuvádza presný deň. * '''657''' – '''30. júla''' bol Vitalianus zvolený za pápeža. Jeho voľbu uznal aj konštantínopolský patriarcha. * '''663''' – '''5. júla''' vstúpil cisár Konstans II. do Ríma na dvanásťdňovú návštevu. Išlo o poslednú návštevu vládnuceho rímskeho cisára v starom hlavnom meste. * '''668''' – '''15. júla alebo 15. septembra''' bol cisár Konstans II. zavraždený palácovými služobníkmi v kúpeľoch v Syrakúzach. Venning ponecháva dátum neistý medzi uvedenými dvoma možnosťami; v Konštantínopole bol následne vyhlásený za cisára jeho syn Konštantín IV. * '''680''' – '''18. júla''' zomrel umajjovský kalif Muávija I. a nastúpil po ňom jeho syn Jazíd I.. Zmena vlády v kalifáte nasledovala krátko po neúspešnom arabskom ťažení proti Konštantínopolu a uzavretí mieru s Byzantskou ríšou. * '''786''' – '''31. júla''' sa pri Chráme svätých apoštolov zhromaždili účastníci pripravovaného cirkevného koncilu. Konštantínopolské gardové oddiely nepriateľské voči ikonám však proti zasadnutiu protestovali a nasledujúci deň ho znemožnili. * '''1097''' – '''1. júla''' porazili križiaci vojsko seldžuckého sultána Kilič Arslana I. v bitke pri Dorylaione. Byzantské jednotky následne obsadili Dorylaion a pokračovali v obnovovaní cisárskej moci v západnej Malej Ázii. * '''1098''' – Pravdepodobne v júli alebo auguste sa cisár Alexios I. Komnénos vzdal plánov pokračovať z Filomélia na pomoc križiakom pri Antiochii a vrátil sa do Konštantínopola. Venning datovanie označuje otáznikom. * '''1201''' – '''31. júla''' obsadil Ján Komnénos Tlstý s prívržencami Hagiu Sofiu a nechal sa vyhlásiť za cisára. Cisárske gardy však v noci povstanie potlačili a uzurpátora zabili. * '''1203''' – Pravdepodobne '''1. júla''' porazili križiaci pri Chrysopole menší oddiel cisára Alexia III. Angela. Venning označuje deň otáznikom. * '''1203''' – '''2. júla''' žiadal cisár Alexios III. Angelos prostredníctvom vyslanca, aby križiaci prestali útočiť na kresťanov a odišli; križiaci odpovedali požiadavkou na jeho abdikáciu. * '''1203''' – '''3. júla''' sa princ Alexios Angelos plavil popri konštantínopolských hradbách, aby sa ukázal obyvateľom, ale obyvatelia ho odmietli. * '''1203''' – '''5. júla''' previezli benátske lode križiacke vojsko na európsky breh Bosporu. Cisárske vojsko ustúpilo a križiaci obsadili jeho tábor. * '''1203''' – '''6. júla''' dobyli križiaci vežu chrániacu Galatu a Benátčania prerazili reťaz uzatvárajúcu Zlatý roh. * '''1203''' – '''17. júla''' zaútočili križiaci na Blacherny, ale Varjažská garda ich odrazila. Benátčania prenikli cez morské hradby v štvrti Petrion a založili požiar, ktorý zničil časť mesta pri Zlatom rohu. * '''1203''' – V noci zo '''17. na 18. júla''' utiekol cisár Alexios III. Angelos z Konštantínopola s časťou cisárskeho pokladu a dcérou Irenou Angelinou. * '''1203''' – '''18. júla''' bol slepý cisár Izák II. Angelos opätovne uvedený do Blachernského paláca. Jeho syn Alexios IV. Angelos bol vyhlásený za spolucisára. * '''1296''' – '''22. júla''' dorazilo ku Konštantínopolu 75 benátskych lodí, ktoré zaútočili na janovskú štvrť v Galate. Cisár Andronikos II. Palaiologos dal zatknúť Benátčanov v ríši a umožnil janovským civilistom ukryť sa v meste. * '''1351''' – V júli druhý konštantínopolský koncil potvrdil pravovernosť učenia Gregora Palamu. Venning neuvádza presný deň; cisár Ján VI. Kantakuzenos predložil koncilový dekrét v Hagii Sofii až '''15. augusta'''. * '''1437''' – V júli prišla k cisárovi Jánovi VIII. Palaiologovi delegácia podporovateľov pápežského presunutia Bazilejského koncilu a vyzvala ho, aby vyslal byzantskú delegáciu na nový koncil v Taliansku. * '''1439''' – '''5. júla''' podpísali byzantskí cirkevní delegáti vo Florencii dohodu o únii, s výnimkou Marka Efezského. Ján VIII. Palaiologos ju podpísal v mene svetských delegátov, zatiaľ čo Juraj Gemistos Plethon sa od nej dištancoval. * '''1439''' – '''6. júla''' bola florentská únia verejne vyhlásená. Latinský text prečítal Giuliano Cesarini a grécky text Bessarión. * '''1453''' – '''10. júla''' dal sultán Mehmed II. popraviť veľkovezíra Çandarlıho Halila Pašu. * [[12. júl]] [[400]] – Gótsky vojvodca [[Gainas]] opustil Konštantínopol; následná zrážka jeho vojakov s obyvateľmi prerástla do povstania proti Gótom. * [[4. júl]] [[414]] – Zomrel prefekt [[Anthemios (prefekt)|Anthemios]]; rozhodujúcu úlohu vo vláde prevzala cisárova sestra [[Pulcheria]]. * [[10. júl]] [[518]] – [[Justín I.]] bol v Konštantínopole vybraný za cisára. * [[4. júl]] [[638]] – [[Heraklonas]] bol korunovaný za spolucisára. * [[5. júl]] [[663]] – Cisár [[Konstans II.]] vstúpil do Ríma na poslednú návštevu vládnuceho rímskeho cisára v starom hlavnom meste. * [[31. júl]] [[786]] – Gardové oddiely v Konštantínopole zabránili otvoreniu pripravovaného cirkevného koncilu o úcte k ikonám. * [[1. júl]] [[1097]] – Križiaci porazili Seldžukov v [[Bitka pri Dorylaione|bitke pri Dorylaione]]; byzantské jednotky následne obsadili mesto. * [[31. júl]] [[1201]] – [[Ján Komnénos Tlstý]] sa pokúsil zmocniť cisárskeho trónu v Konštantínopole. * [[6. júl]] [[1203]] – Križiaci obsadili [[Galata|Galatu]] a benátske lode prerazili reťaz uzatvárajúcu [[Zlatý roh]]. * [[17. júl]] [[1203]] – Križiacke vojská zaútočili na Konštantínopol; Benátčania prenikli cez morské hradby a založili rozsiahly požiar. * [[18. júl]] [[1203]] – [[Izák II. Angelos]] bol obnovený na cisárskom tróne a [[Alexios IV. Angelos]] vyhlásený za spolucisára. * [[22. júl]] [[1296]] – Benátske loďstvo zaútočilo na janovskú štvrť v [[Galata|Galate]]. * [[5. júl]] [[1439]] – Byzantskí delegáti s výnimkou [[Marek Efezský|Marka Efezského]] podpísali dohodu o [[Florentská únia|Florentskej únii]]. * [[6. júl]] [[1439]] – Florentská únia bola slávnostne vyhlásená. === August === * '''335''' – V auguste sa v Týre konala cirkevná synoda, na ktorej bol zosadený alexandrijský patriarcha Atanáz; následne bol poslaný do vyhnanstva v Trevíre. * '''353''' – '''10. augusta''' spáchal uzurpátor Magnentius po porážke vojskami cisára Konštancia II. samovraždu. * '''378''' – '''9. augusta''' utrpela rímska armáda v bitke pri Hadrianopole zdrvujúcu porážku od Gótov; cisár Valens v bitke zahynul. * '''383''' – '''25. augusta''' bol v Lugdune, dnešnom Lyone, zavraždený západorímsky cisár Gratianus. * '''388''' – V auguste vojská cisára Theodosia I. porazili uzurpátora Magna Maxima pri Aquilei; Maximus bol zajatý a popravený. Venning označuje augustové datovanie otáznikom. * '''392''' – '''22. augusta''' bol v Lugdune za cisára vyhlásený Eugenius, vysoký úradník podporovaný vojvodcom Arbogastom. * '''406''' – '''23. augusta''' boli pri Faesulách porazení a z veľkej časti pobití Góti vedení Radagaisom; samotný Radagaisus bol zajatý a popravený. * '''410''' – '''24. augusta''' Vizigóti vedení Alarichom I. prenikli do Ríma a začali jeho trojdňové plienenie. * '''450''' – V auguste bol po smrti Theodosia II. za cisára vyhlásený Marcianus, ktorý uzavrel manželstvo s cisárovou sestrou Pulcheriou. * '''461''' – '''7. augusta''' bol na príkaz vojvodcu Ricimera popravený západorímsky cisár Majorianus. * '''527''' – '''1. augusta''' zomrel cisár Justín I.; jediným vládcom ríše sa stal jeho synovec a už predtým korunovaný spolucisár Justinián I. * '''582''' – '''14. augusta''' zomrel cisár Tiberios II. Konštantín; na trón nastúpil Maurikios, ktorého Tiberios krátko pred smrťou ustanovil za svojho nástupcu. * '''636''' – V druhej polovici augusta utrpeli byzantské vojská rozhodujúcu porážku od Arabov v bitke pri rieke Jarmúk, ktorá otvorila cestu k strate Sýrie a Palestíny. * '''678''' – V auguste sa skončilo niekoľkoročné arabské obliehanie Konštantínopola; arabské loďstvo utrpelo pri ústupe ďalšie straty. * '''715''' – '''11. augusta''' sa konštantínopolským patriarchom stal Germanos I.; približne v tom istom období vypukla vzbura opsikiánskeho vojska proti cisárovi Anastasiovi II. * '''718''' – '''15. augusta''' Umajjovci ukončili neúspešné obliehanie Konštantínopola a začali s odsunom svojich síl; pri návrate utrpelo ich loďstvo ťažké straty. * '''742''' – V auguste cisár Konštantín V. porazil pri Modrene vojsko Artabasdovho syna Nikéta, čím získal prevahu v občianskej vojne proti uzurpátorovi Artabasdovi. * '''754''' – V auguste sa skončilo niekoľkomesačné zasadanie ikonoklastického koncilu v Hiereii, ktorý odsúdil uctievanie ikon. * '''767''' – '''15. augusta''' bol v Konštantínopole popravený zosadený patriarcha Konštantín II.; jeho hlava bola vystavená na oblúku Milion. * '''780''' – '''8. septembra''' zomrel Lev IV., takže túto udalosť by som do augustovej chronológie nezaraďoval; Venning však v predchádzajúcom augustovom zázname opisuje prípravy na nástup jeho maloletého syna Konštantína VI. * '''784''' – '''31. augusta''' sa zo zdravotných dôvodov vzdal úradu patriarcha Pavol IV.; pred smrťou sa vyslovil za obnovenie uctievania ikon a zvolanie všeobecného koncilu. * '''786''' – '''1. augusta''' prerušili ikonoklasticky naladené gardové jednotky otvorenie cirkevného koncilu v Konštantínopole; koncil bol odložený a nasledujúceho roku sa zišiel v Nikaiai. * '''797''' – V auguste bol cisár Konštantín VI. na príkaz svojej matky Ireny oslepený a zosadený; Irena sa následne stala samostatnou panovníčkou. * '''811''' – V auguste sa Staurakios, ťažko zranený v bitke pri Pliske, vrátil do Konštantínopola a prevzal vládu po svojom otcovi Nikeforovi I. * '''843''' – V auguste sa byzantské vojsko pokúsilo dobyť Krétu, ale výprava sa skončila neúspechom. * '''863''' – V auguste začala byzantská protiofenzíva proti vojsku meliténskeho emira Umara, ktorá vyvrcholila jeho porážkou v bitke pri Lalakaone. * '''886''' – '''20. augusta''' utrpel cisár Bazil I. vážne zranenie pri love; '''29. augusta''' zomrel a na trón nastúpil jeho syn Lev VI. Múdry. * '''944''' – '''15. augusta''' bola do Konštantínopola slávnostne prenesená mandylion, relikvia s údajným obrazom Kristovej tváre, ktorú Byzantínci získali z Edessy. * '''963''' – '''14. augusta''' pristál Nikefor II. Fokas pri Hebdomone a '''16. augusta''' bol v Konštantínopole korunovaný za cisára. * '''965''' – '''16. augusta''' sa po byzantskom obliehaní vzdalo mesto Tarsos; jeho moslimské obyvateľstvo dostalo možnosť odísť. * '''968''' – V auguste prekročil kyjevský knieža Sviatoslav s vojskom Dunaj, porazil Bulharov a obsadil viacero miest v severovýchodnom Bulharsku. * '''1018''' – V auguste prijal cisár Bazil II. v Ochride kapituláciu posledných významných predstaviteľov Bulharskej ríše, čím zavŕšil jej podrobenie. * '''1022''' – '''15. augusta''' bol povstalecký veliteľ Nikéforos Xifias zavraždený počas sporu s Nikéforom Fokom; povstanie proti Bazilovi II. sa následne rozpadlo. * '''1056''' – '''31. augusta''' zomrela cisárovná Teodora (III.); jej smrťou sa skončila vláda macedónskej dynastie. * '''1057''' – '''20. augusta''' porazilo povstalecké vojsko Izáka I. Komnéna cisárske sily v bitke pri Háde v Bitýnii; '''24. augusta''' začali rokovania o Izákovom uznaní za spolucisára. * '''1071''' – '''26. augusta''' porazili Seldžuci vedení Alp Arslanom byzantské vojsko v bitke pri Mantzikerte a zajali cisára Romana IV. Diogena. * '''1185''' – '''24. augusta''' dobylo normanské vojsko sicílskeho kráľa Viliama II. Solún; po obsadení nasledovalo rozsiahle plienenie mesta. * '''1203''' – '''19. a 20. augusta''' zachvátil Konštantínopol rozsiahly požiar, ktorý vypukol počas prítomnosti vojsk štvrtej križiackej výpravy a zničil významnú časť mesta. * '''1258''' – V auguste zomrel nikajský cisár Teodor II. Laskaris; jeho nástupcom sa stal maloletý Ján IV. Laskaris. * '''1261''' – '''15. augusta''' slávnostne vstúpil cisár Michal VIII. Palaiologos do znovudobytého Konštantínopola, čím symbolicky obnovil Byzantskú ríšu v jej tradičnom hlavnom meste. * '''1422''' – '''24. augusta''' podnikli Osmani rozhodujúci útok na hradby Konštantínopola; obrancovia útok odrazili a osmanské vojsko začiatkom septembra obliehanie ukončilo. * '''1450''' – V auguste opustil patriarcha Gregor III. Mammas Konštantínopol a odišiel do Talianska pre odpor obyvateľstva voči cirkevnej únii; patriarchálny stolec zostal neobsadený. * '''1452''' – '''31. augusta''' bola dokončená osmanská pevnosť Rumeli Hisarı na európskom brehu Bosporu; medzi '''28. a 31. augustom''' Mehmed II. osobne skúmal konštantínopolské hradby a priekopy. * '''1461''' – '''15. augusta''' sa Trapezuntské cisárstvo vzdalo osmanskému vojsku; cisár Dávid Komnénos a jeho rodina boli odvezení do Konštantínopola. Zánikom Trapezuntu prestal existovať posledný samostatný štát priamo nadväzujúci na byzantskú cisársku tradíciu. * [[9. august]] [[378]] – V [[Bitka pri Hadrianopole|bitke pri Hadrianopole]] utrpelo rímske vojsko zdrvujúcu porážku od [[Góti|Gótov]]; cisár [[Valens]] v bitke zahynul. * [[24. august]] [[410]] – [[Vizigóti]] vedení [[Alarich I.|Alarichom I.]] dobyli a vyplienili [[Rím]]. * [[1. august]] [[527]] – Po smrti cisára [[Justín I.|Justína I.]] sa jediným vládcom Byzantskej ríše stal [[Justinián I.]] * [[14. august]] [[582]] – Zomrel cisár [[Tiberios II. (Byzantská ríša, 6. storočie)|Tiberios II. Konštantín]]; na trón nastúpil [[Maurikios I.|Maurikios]]. * [[15. august]] [[718]] – Arabské vojsko ukončilo neúspešné [[Obliehanie Konštantínopola (717 – 718)|obliehanie Konštantínopola]]. * [[29. august]] [[886]] – Zomrel cisár [[Bazil I.]]; na trón nastúpil [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI. Múdry]]. * [[16. august]] [[963]] – [[Nikefor II. (Byzantská ríša)|Nikefor II. Fokas]] bol korunovaný za byzantského cisára. * [[26. august]] [[1071]] – Seldžuci porazili byzantské vojsko v [[Bitka pri Mantzikerte|bitke pri Mantzikerte]] a zajali cisára [[Roman IV.|Romana IV. Diogena]]. * [[24. august]] [[1185]] – Normanské vojsko dobylo a vyplienilo [[Solún]]. * [[15. august]] [[1261]] – Cisár [[Michal VIII.|Michal VIII. Palaiologos]] slávnostne vstúpil do znovudobytého [[Konštantínopol|Konštantínopola]]. * [[24. august]] [[1422]] – Obrancovia Konštantínopola odrazili hlavný osmanský útok na mestské hradby. * [[31. august]] [[1452]] – Osmani dokončili pevnosť [[Rumeli Hisarı]], ktorá umožnila kontrolovať plavbu cez [[Bospor]]. * [[15. august]] [[1461]] – Osmanské vojská obsadili [[Trapezuntské cisárstvo|Trapezunt]], posledný samostatný štát byzantskej tradície. === September === * '''324''' – '''18. septembra''' zvíťazilo loďstvo vedené Crispom, synom Konštantína I., nad Liciniovým loďstvom pri Chrysopole v Bospore. Víťazstvo prispelo ku konečnej porážke Licinia a zjednoteniu ríše pod Konštantínovou vládou. * '''337''' – '''9. septembra''' sa synovia Konštantína I. stretli vo Viminaciu a dohodli si rozdelenie ríše: Konštantín II. získal západné provincie, Konštans strednú časť a Konštancius II. východ ríše. * '''365''' – '''28. septembra''' sa Prokopios, príbuzný cisára Juliána, s podporou gardových jednotiek zmocnil Konštantínopola a vyhlásil sa za cisára proti Valensovi. * '''394''' – '''5. a 6. septembra''' porazil cisár Theodosios I. v bitke pri rieke Frigidus vojsko uzurpátora Eugenia a jeho vojvodcu Arbogasta; Theodosios sa stal posledným cisárom vládnucim celej Rímskej ríši. * '''407''' – '''14. septembra''' zomrel vo vyhnanstve pri meste Komaná v Ponte bývalý konštantínopolský patriarcha Ján Zlatoústy. * '''610''' – V septembri dorazil Herakleios, ktorý povstal proti cisárovi Fokovi, cez Abydos k pobrežiu pri Konštantínopole; jeho matku a snúbenicu oslobodili prívrženci cirkusovej frakcie Zelených. * '''626''' – V septembri pokračoval cisár Herakleios po odrazení obliehania Konštantínopola v ťažení proti Peržanom; pri Urmijskom jazere sa mu podarilo obísť perzské vojsko a preniknúť do Mezopotámie. * '''681''' – V septembri bola uzavretá mierová zmluva medzi cisárom Konštantínom IV. a bulharským chánom Asparuchom; Byzantská ríša uznala bulharský štát južne od Dunaja a zaviazala sa platiť mu tribut. * '''717''' – V septembri podniklo arabské loďstvo útok na konštantínopolské námorné hradby, ale utrpelo vážne straty spôsobené byzantským gréckym ohňom. * '''787''' – '''24. septembra''' sa v Nikaiai začal siedmy všeobecný cirkevný koncil, ktorý obnovil uctievanie ikon a odsúdil ikonoklazmus. * '''863''' – '''3. septembra''' porazilo byzantské vojsko vedené Petronom arabské sily meliténskeho emira Umara v bitke pri Posone; Umar v bitke zahynul. * '''867''' – V auguste a septembri zasadal v Konštantínopole synod vedený patriarchom Fótiom, ktorý vyhlásil pápeža Mikuláša I. za zosadeného a odsúdil západné používanie dodatku ''Filioque''. * '''867''' – '''24. septembra''' bol v paláci svätého Mama zavraždený cisár Michal III.; '''25. septembra''' prevzal vládu jeho spolucisár Bazil I., zakladateľ macedónskej dynastie. * '''944''' – V septembri podniklo byzantské vojsko vedené Jánom Kurkuom úspešné ťaženie v Mezopotámii, ktoré prinútilo Edessu vydať mandylion, považovaný za obraz Kristovej tváre nevytvorený ľudskou rukou. * '''1043''' – V septembri vypuklo povstanie vojvodcu Juraja Maniaka proti cisárovi Konštantínovi IX. Monomachovi; Maniakes bol svojím vojskom vyhlásený za cisára. * '''1067''' – '''1. septembra''' sa cisárovná Eudokia Makrembolitissa vydala za vojvodcu Romana Diogena, ktorý bol korunovaný za cisára ako Roman IV. Diogenes. * '''1087''' – V septembri prekročili Pečenehovia Dunaj a vtrhli na byzantské územie; cisár Alexios I. Komnén proti nim osobne vytiahol do Trácie. * '''1169''' – '''10. septembra''' sa cisárovi Manuelovi I. Komnénovi a Márii Antiochijskej narodil syn Alexios, neskorší cisár Alexios II. Komnénos. * '''1176''' – '''17. septembra''' utrpelo vojsko cisára Manuela I. Komnéna porážku od Rúmskeho sultanátu v bitke pri Myriokefalone. Porážka ukončila Manuelov pokus obnoviť byzantskú nadvládu v centrálnej Anatólii. * '''1180''' – '''24. septembra''' zomrel cisár Manuel I. Komnénos; na trón nastúpil jeho maloletý syn Alexios II. Komnénos pod regentskou vládou svojej matky Márie Antiochijskej. * '''1183''' – V septembri bol mladý cisár Alexios II. Komnénos na príkaz Andronika Komnéna uškrtený; Andronikos I. sa stal jediným cisárom. * '''1185''' – '''12. septembra''' vypuklo v Konštantínopole povstanie proti Andronikovi I. Komnénovi. Cisárom bol vyhlásený Izák II. Angelos a Andronikos bol po zajatí usmrtený. * '''1207''' – V septembri zomrel nikajský cisársky kandidát Dávid Komnénos alebo stratil svoje posledné maloázijské územia v prospech Rúmskeho sultanátu; Venning uvádza datovanie neistým spôsobom. * '''1214''' – '''28. septembra''' sa nikajským patriarchom stal Theodoros II. Eirenikos. * '''1259''' – V septembri porazilo nikajské vojsko pod vedením Jána Palaiologa protinikajskú koalíciu v bitke pri Pelagónii; víťazstvo rozhodujúcim spôsobom otvorilo Michalovi VIII. Palaiologovi cestu k obnoveniu Byzantskej ríše. * '''1261''' – V septembri exkomunikoval patriarcha Arsenios Autoreianos cisára Michala VIII. Palaiologa za oslepenie maloletého Jána IV. Laskarida. Tým sa začala tzv. arseniánska schizma. * '''1321''' – V septembri sa začali mierové rokovania medzi cisárom Andronikom II. Palaiologom a jeho vnukom Andronikom III., ktoré dočasne prerušili prvú fázu ich občianskej vojny. * '''1341''' – V septembri bol Ján Kantakuzenos v Didymoteichu svojimi prívržencami vyhlásený za cisára, čo viedlo k otvorenej občianskej vojne proti regentskej vláde maloletého Jána V. Palaiologa. * '''1371''' – '''26. septembra''' porazili Osmani vojsko vládcov Vukašina Mrnjavčevića a Jána Uglješu v bitke pri rieke Marica neďaleko Černomenu; obaja srbskí vládcovia v bitke zahynuli. * '''1383''' – '''19. septembra''' dobylo osmanské vojsko mesto Serres a začalo postupovať k Solúnu; jeho správca Manuel Palaiologos odmietol požiadavku na kapituláciu mesta. * '''1390''' – '''17. septembra''' bol Ján VII. Palaiologos prekvapivým útokom vyhnaný z Konštantínopola a na trón sa vrátil Ján V. Palaiologos. * '''1396''' – '''25. septembra''' porazil osmanský sultán Bajazid I. križiacke vojsko v bitke pri Nikopole. * '''1408''' – V septembri zomrel v Solúne bývalý cisár Ján VII. Palaiologos; mesto následne prešlo pod priamu vládu Manuela II. Palaiologa. * '''1422''' – '''6. septembra''' ukončilo osmanské vojsko neúspešné obliehanie Konštantínopola a od mesta ustúpilo. * '''1427''' – V septembri sa cisár Ján VIII. Palaiologos oženil so svojou treťou manželkou Máriou Komnénou, dcérou trapezuntského cisára Alexia IV. * '''1437''' – '''18. septembra''' pápež Eugen IV. oznámil prenesenie pripravovaného cirkevného koncilu do Ferrary; byzantská delegácia vedená Jánom VIII. sa naň vydala v novembri. * '''1452''' – '''1. septembra''' sa sultán Mehmed II. po inšpekcii konštantínopolských hradieb vrátil do Hadrianopola; zároveň poveril delolejára Urbana výrobou veľkých diel určených na pripravované obliehanie mesta. * [[18. september]] [[324]] – Loďstvo vedené [[Crispus|Crispom]] zvíťazilo nad Liciniovým loďstvom pri [[Chrysopolis|Chrysopole]]. * [[28. september]] [[365]] – Uzurpátor [[Prokopios (uzurpátor)|Prokopios]] sa zmocnil Konštantínopola a vyhlásil sa za cisára. * [[14. september]] [[407]] – Vo vyhnanstve zomrel konštantínopolský patriarcha [[Ján Zlatoústy]]. * [[24. september]] [[787]] – V [[Nikaia|Nikaiai]] sa začal [[Druhý nicejský koncil]], ktorý obnovil uctievanie ikon. * [[3. september]] [[863]] – Byzantské vojsko porazilo Arabov v [[Bitka pri Lalakaone|bitke pri Lalakaone]]. * [[24. september]] [[867]] – Cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] bol zavraždený; vládu prevzal [[Bazil I.]] * [[17. september]] [[1176]] – Byzantské vojsko utrpelo porážku od Seldžukov v [[Bitka pri Myriokefalone|bitke pri Myriokefalone]]. * [[24. september]] [[1180]] – Zomrel cisár [[Manuel I. (Byzantská ríša)|Manuel I. Komnénos]]; na trón nastúpil [[Alexios II. Komnénos]]. * [[12. september]] [[1185]] – Povstanie v Konštantínopole zvrhlo cisára [[Andronikos I. Komnénos|Andronika I.]]; cisárom sa stal [[Izák II.|Izák II. Angelos]]. * [[September]] [[1259]] – Nikajské vojsko zvíťazilo v [[Bitka pri Pelagónii|bitke pri Pelagónii]]. * [[26. september]] [[1371]] – Osmanské vojsko zvíťazilo v [[Bitka pri Marici|bitke pri Marici]]. * [[25. september]] [[1396]] – Osmani porazili križiacke vojsko v [[Bitka pri Nikopole|bitke pri Nikopole]]. * [[6. september]] [[1422]] – Osmanské vojsko ukončilo neúspešné [[Obliehanie Konštantínopola (1422)|obliehanie Konštantínopola]]. === Október === * '''312''' – '''28. októbra''' porazil Konštantín I. svojho rivala Maxentia v bitke pri Milvijskom moste pri Ríme. Maxentius pri ústupe zahynul a Konštantín ovládol západnú časť Rímskej ríše. * '''355''' – V októbri sa v Miláne konal cirkevný koncil, na ktorom cisár Konštancius II. presadil odsúdenie Atanáza Alexandrijského; biskupi odmietajúci podpísať rozhodnutie boli zosadení a poslaní do vyhnanstva. * '''362''' – V októbri vyhorel Apolónov chrám v Dafné pri Antiochii. Cisár Julián zo založenia požiaru obvinil kresťanov a nariadil zatvorenie antiochijskej katedrály. * '''382''' – '''3. októbra''' uzavrel cisár Theodosios I. mier s Gótmi. Góti získali možnosť usadiť sa pod vlastnými vodcami v Moesii a severnej Trácii. * '''404''' – '''6. októbra''' zomrela cisárovná Aelia Eudoxia, manželka cisára Arkadia; vedenie vlády následne prevzal prétoriánsky prefekt Anthemios. * '''408''' – V októbri alebo novembri dorazil Alarich so svojimi Vizigótmi k Rímu a začal prvé obliehanie mesta. * '''412''' – V októbri zomrel alexandrijský patriarcha Theofilos; '''18. októbra''' ho na patriarchálnom stolci vystriedal jeho synovec Cyril Alexandrijský. * '''415''' – '''10. októbra''' bola v Konštantínopole slávnostne otvorená nová katedrála Božej múdrosti, predchodkyňa dnešnej Hagie Sofie. * '''425''' – '''23. októbra''' bol v Ríme korunovaný za západorímskeho cisára Valentinianus III., ktorého vládu podporoval východorímsky cisár Theodosios II. * '''431''' – '''25. októbra''' sa po zosadení Nestoria stal konštantínopolským patriarchom Maximianos. * '''437''' – '''29. októbra''' sa v Konštantínopole západorímsky cisár Valentinianus III. oženil s Liciniou Eudoxiou, dcérou cisára Theodosia II. * '''439''' – '''19. októbra''' dobyli Vandali vedení Geiserichom Kartágo, ktoré sa stalo centrom ich severoafrického kráľovstva. Udalosť zásadne ovplyvnila mocenské pomery v Stredomorí a ohrozila námorné spojenia oboch častí ríše. * '''451''' – V dňoch '''22. až 25. októbra''' zasadal v chráme svätej Eufémie Chalcedónsky koncil. Koncil prijal učenie o dvoch prirodzenostiach Krista a priznal Konštantínopolskému patriarchátu postavenie rovnocenné Rímu. * '''456''' – '''17. alebo 18. októbra''' prinútil vojvodca Ricimer západorímskeho cisára Avita abdikovať. * '''475''' – '''31. októbra''' vyhlásil vojvodca Orestes svojho syna Romula Augusta za západorímskeho cisára; išlo o posledného cisára vládnuceho v Itálii pred zánikom západorímskeho cisárstva. * '''972''' – '''12. októbra''' obsadil cisár Ján I. Tzimiskes počas výpravy do Mezopotámie mesto Nisibis. Presné datovanie udalosti je známe z arabských prameňov. * '''1084''' – '''2. októbra''' nastalo zatmenie Slnka, ktoré cisár Alexios I. Komnénos podľa Anny Komnény využil pri rokovaní s pečenežskými vyslancami. * '''1187''' – '''2. októbra''' dobyl Saladin Jeruzalem, ktorý sa mu vzdal po rokovaniach s Balianom z Ibelinu. Udalosť bezprostredne podnietila vyhlásenie tretej križiackej výpravy a ovplyvnila ďalšiu byzantskú diplomaciu voči križiakom a Saladinovi. * '''1204''' – V októbri uzavreli predstavitelia Latinského cisárstva a Benátok dohodu o rozdelení území bývalej Byzantskej ríše; rozdeľovanie sa riadilo zásadami dokumentu ''Partitio terrarum imperii Romaniae''. * '''1282''' – V októbri sa cisár Michal VIII. Palaiologos pripojil v Trácii k vojsku pripravovanému na ťaženie proti Jánovi I. Dukovi z Tesálie. Výpravy sa však pre cisárovu zhoršujúcu sa chorobu osobne nezúčastnil. * '''1348''' – '''1. októbra''' sa cisár Ján VI. Kantakuzenos vrátil do Konštantínopola a nariadil výstavbu nového loďstva; prostriedky mali pochádzať z osobitných daní a dobrovoľných príspevkov. * '''1364''' – '''8. októbra''' bol Filotheos Kokkinos opätovne ustanovený za konštantínopolského patriarchu. * '''1365''' – V októbri križiacke vojsko cyperského kráľa Petra I. dobylo a vyplienilo Alexandriu. Výprava však nepomohla Byzantíncom v boji proti postupujúcim Osmanom. * '''1366''' – V októbri zaútočil savojský gróf Amadeus VI. na bulharské pobrežie Čierneho mora a obsadil Mesembriu a Sozopol; následne obliehal Varnu a žiadal prepustenie cisára Jána V. Palaiologa. * '''1371''' – '''18. októbra''' sa cisár Ján V. Palaiologos vrátil z Talianska do Konštantínopola. Po návrate pravdepodobne uzavrel dohodu s osmanským sultánom Muradom I., ktorou sa Byzantská ríša stala osmanským vazalom; presný dátum dohody však pramene neuvádzajú. * '''1439''' – V októbri pápež Eugen IV. oznámil svoje plány na križiacku výpravu na pomoc Byzantskej ríši po vyhlásení cirkevnej únie na Florentskom koncile. * [[28. október]] [[312]] – [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] porazil cisára [[Maxentius|Maxentia]] v [[Bitka pri Mulvijskom moste|bitke pri Milvijskom moste]]. * [[3. október]] [[382]] – Cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosios I.]] uzavrel mier s [[Góti|Gótmi]], ktorým umožnil usadiť sa v Moesii a severnej Trácii. * [[6. október]] [[404]] – Zomrela cisárovná [[Aelia Eudoxia]], manželka cisára [[Arkadios|Arkadia]]. * [[10. október]] [[415]] – V Konštantínopole bola slávnostne otvorená nová katedrála [[Hagia Sofia|Božej múdrosti]]. * [[25. október]] [[431]] – Po zosadení [[Nestorius|Nestoria]] sa konštantínopolským patriarchom stal [[Maximianos I. Konštantínopolský|Maximianos]]. * [[29. október]] [[437]] – Západorímsky cisár [[Valentinianus III.]] sa v Konštantínopole oženil s [[Licinia Eudoxia|Liciniou Eudoxiou]]. * [[22. október|22.]] – [[25. október]] [[451]] – Zasadal [[Chalcedónsky koncil]], ktorý prijal učenie o dvoch prirodzenostiach Krista. * [[12. október]] [[972]] – Cisár [[Ján I. (Byzantská ríša)|Ján I. Tzimiskes]] obsadil počas výpravy do Mezopotámie mesto [[Nisibis]]. * [[2. október]] [[1084]] – Cisár [[Alexios I. (Byzantská ríša)|Alexios I. Komnénos]] využil predpovedané zatmenie Slnka pri rokovaní s Pečenehmi. * [[2. október]] [[1187]] – [[Saladin (sultán)|Saladin]] dobyl [[Jeruzalem]], čo podnietilo vyhlásenie [[Tretia križiacka výprava|tretej križiackej výpravy]]. * [[1. október]] [[1348]] – Cisár [[Ján VI. (Byzantská ríša)|Ján VI. Kantakuzenos]] sa vrátil do Konštantínopola a nariadil výstavbu nového byzantského loďstva. * [[8. október]] [[1364]] – [[Filotheos Kokkinos]] bol opätovne ustanovený za konštantínopolského patriarchu. * [[Október]] [[1366]] – Vojsko [[Amadeus VI. Savojský|Amadea VI. Savojského]] obsadilo Mesembriu a Sozopol. * [[18. október]] [[1371]] – Cisár [[Ján V. (Byzantská ríša)|Ján V. Palaiologos]] sa po neúspešných rokovaniach na Západe vrátil do Konštantínopola. === November === * '''361''' – '''3. novembra''' zomrel v Kilíkii cisár Konštancius II. Jeho vojsko následne uznalo za cisára Juliána, ktorý slávnostne vstúpil do Konštantínopola a pochoval svojho predchodcu v Chráme svätých apoštolov. * '''472''' – '''2. novembra''' zomrel v Ríme západorímsky cisár Olybrius. Po jeho smrti ponechal vojvodca Gundobad cisársky trón istý čas neobsadený. * '''474''' – '''17. novembra''' zomrel maloletý cisár Lev II.; jediným vládcom Východorímskej ríše sa stal jeho otec Zenón. * '''528''' – '''29. novembra''' postihlo Antiochiu ničivé zemetrasenie, ktoré mesto takmer úplne zničilo. V tom istom období cisár Justinián I. zriadil svoju prvú komisiu na revíziu rímskych cisárskych zákonníkov, vedenú Jánom Kapadóckym a za účasti Triboniana. * '''562''' – V novembri bolo odhalené sprisahanie proti Justiniánovi I. Do vyšetrovania bol zatiahnutý aj Belisarios, ktorý bol umiestnený do domáceho väzenia. V tom istom mesiaci Byzantská ríša prevzala Veronu a Bresciu, posledné gótske pevnosti v severnom Taliansku. * '''565''' – '''14. novembra''' zomrel cisár Justinián I.; za svojho nástupcu údajne určil synovca Justína II. '''15. novembra''' Justín obsadil cisársky palác a '''16. novembra''' ho patriarcha korunoval v Hagii Sofii. * '''602''' – V novembri vypukla otvorená vzbura dunajského vojska proti cisárovi Maurikiovi. Vojaci vyhlásili za cisára Foku, ktorý postupoval na Konštantínopol; Maurikios bol po úteku zajatý a spolu so svojimi synmi popravený. * '''638''' – V novembri schválila synoda v Konštantínopole cisársky dekrét ''Ekthesis'', ktorý presadzoval monoteletizmus ako kompromisné kristologické učenie. * '''641''' – '''28. novembra''' uzavrel alexandrijský patriarcha a cisársky správca Kýros prímerie s Arabmi. Dohoda stanovila platenie tribútu a evakuáciu byzantských vojsk z Alexandrie po uplynutí jedného roka. * '''680''' – '''7. novembra''' sa v Konštantínopole začal šiesty všeobecný cirkevný koncil, neskôr označovaný ako Tretí konštantínopolský koncil. Koncil odsúdil monoteletizmus a potvrdil učenie o dvoch vôľach v Kristovi. * '''1028''' – '''11. novembra''' zomrel cisár Konštantín VIII. Vládu zdedila jeho dcéra Zoe a jej manžel Romanos III. Argyros, za ktorého sa vydala krátko pred otcovou smrťou. * '''1042''' – V novembri sa cisárovná Zoe vydala za Konštantína IX. Monomacha, ktorý bol následne korunovaný za cisára. * '''1078''' – V novembri sa proti cisárovi Nikeforovi III. Botaneiatovi vzbúril Nikeforos Melissenos; s podporou seldžuckých oddielov získal kontrolu nad viacerými maloázijskými mestami. * '''1095''' – '''27. novembra''' vyzval pápež Urban II. na koncile v Clermonte západných kresťanov na vojenskú výpravu na Východ. Výzva nasledovala po byzantskej žiadosti o vojenskú pomoc proti Turkom a viedla k prvej križiackej výprave. * '''1107''' – V novembri sa normanské vojsko Bohemunda z Tarentu vylodilo pri Avlone a začalo nové ťaženie proti Byzantskej ríši; jeho hlavným cieľom bolo dobytie Draču. * '''1166''' – V novembri cisár Manuel I. Komnénos zvolal v Konštantínopole cirkevný koncil venovaný výkladu Kristových slov „Otec je väčší ako ja“. Cisár osobne presadzoval prijatie svojho teologického stanoviska. * '''1202''' – '''24. novembra''' dobyli a vyplienili účastníci štvrtej križiackej výpravy kresťanské mesto Zadar, ktoré odovzdali Benátkam. Udalosť bola dôležitým krokom na ceste križiackeho vojska ku Konštantínopolu. * '''1204''' – V novembri pokračovalo rozdeľovanie území bývalej Byzantskej ríše medzi Latinské cisárstvo a Benátky; odpor proti latinskej nadvláde pokračoval v Malej Ázii, Epire a Trapezunte. * '''1281''' – '''18. novembra''' pápež Martin IV. opätovne exkomunikoval cisára Michala VIII. Palaiologa a vyhlásil cirkevnú úniu uzavretú na Druhom lyonskom koncile za neplatnú. * '''1282''' – Koncom novembra vyrazil chorý Michal VIII. Palaiologos zo Selymbrie smerom k Rhaidestu, kde sa pripravovalo ťaženie proti Tesálii. Jeho zdravotný stav sa počas cesty zhoršil a cisár zomrel 11. decembra. * '''1353''' – V novembri bol Filotheos Kokkinos vysvätený za konštantínopolského patriarchu; jeho predchodca Kallistos I. odišiel do Galaty a potom na Tenedos k Jánovi V. Palaiologovi. * '''1354''' – '''22. novembra''' vplával Ján V. Palaiologos s malou skupinou prívržencov do Konštantínopola. '''23. novembra''' zaútočili jeho stúpenci na pozície Jána VI. Kantakuzena a '''24. novembra''' obaja cisári uzavreli dohodu. Približne '''25. novembra alebo 3. decembra''' Ján VI. abdikoval a prijal mníšske meno Joasaf. * '''1359''' – '''14. novembra''' zomrel Gregor Palamas, solúnsky arcibiskup a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov hesychazmu. * '''1361''' – V novembri dobyli Osmani Didymoteichon, významné mesto v Trácii a niekdajšie sídlo byzantských cisárov. * '''1437''' – '''27. novembra''' vyplával cisár Ján VIII. Palaiologos z Konštantínopola na čele rozsiahlej byzantskej delegácie smerujúcej na koncil do Talianska. Delegáciu tvorili aj patriarcha Jozef II., Besarión, Marek Efezský, Juraj Gemistos Plethon a Juraj Scholarios. * '''1452''' – '''25. novembra''' sa tri benátske lode pokúsili prekonať blokádu pevnosti Rumeli Hisarı. Jedna loď bola potopená; jej posádka bola zajatá a na príkaz Mehmeda II. popravená. * [[3. november]] [[361]] – Zomrel cisár [[Konštancius II.]]; jediným vládcom ríše sa stal [[Julián (cisár)|Julián]]. * [[17. november]] [[474]] – Po smrti maloletého cisára [[Lev II. (Byzantská ríša)|Leva II.]] sa jediným vládcom Východorímskej ríše stal [[Zénón (Byzantská ríša)|Zenón]]. * [[29. november]] [[528]] – [[Antiochia]] bola takmer úplne zničená zemetrasením. * [[14. november]] [[565]] – Zomrel cisár [[Justinián I.]]; na trón nastúpil [[Justín II.]] * [[November]] [[602]] – Dunajské vojsko sa vzbúrilo proti cisárovi [[Maurikios I.|Maurikiovi]] a vyhlásilo za cisára [[Fokas (cisár)|Foku]]. * [[November]] [[638]] – Konštantínopolská synoda schválila cisársky dekrét ''[[Ekthesis]]'', ktorý presadzoval [[Monotheletizmus|monoteletizmus]]. * [[28. november]] [[641]] – Bola uzavretá dohoda o evakuácii byzantských vojsk z [[Alexandria|Alexandrie]]. * [[7. november]] [[680]] – V Konštantínopole sa začal [[Tretí konštantínopolský koncil]]. * [[11. november]] [[1028]] – Zomrel cisár [[Konštantín VIII.]]; vládu prevzali [[Zóé (Byzantská ríša)|Zóé]] a [[Roman III.|Romanos III. Argyros]]. * [[27. november]] [[1095]] – Pápež [[Urban II.]] na [[Clermontský koncil|koncile v Clermonte]] vyzval na vojenskú výpravu na Východ. * [[18. november]] [[1281]] – Pápež [[Martin IV.]] exkomunikoval cisára [[Michal VIII.|Michala VIII. Palaiologa]]. * [[22. november]] [[1354]] – Cisár [[Ján V. (Byzantská ríša)|Ján V. Palaiologos]] prenikol so svojimi prívržencami do Konštantínopola. * [[14. november]] [[1359]] – Zomrel solúnsky arcibiskup a teológ [[Grégorios Palamas|Gregor Palamas]]. * [[November]] [[1361]] – Osmanské vojská dobyli byzantské mesto [[Didymoteichon]]. * [[27. november]] [[1437]] – Cisár [[Ján VIII. (Byzantská ríša)|Ján VIII. Palaiologos]] vyplával z Konštantínopola na čele delegácie smerujúcej na cirkevný koncil v Taliansku. * [[25. november]] [[1452]] – Osmanské delá pri pevnosti [[Rumeli Hisarı]] potopili benátsku loď pokúšajúcu sa prekonať blokádu Bosporu. === December === * '''627''' – '''4. decembra''' vstúpilo vojsko cisára Herakleios do Ninive. '''12. decembra''' následne porazilo perzské vojsko vedené Rázátom v rozhodujúcej bitke pri Ninive. * '''638''' – '''8. alebo 9. decembra''' zomrel konštantínopolský patriarcha Sergios I., ktorý podporoval monoteletskú politiku cisára Herakleios. '''20. decembra''' sa jeho nástupcom stal Pyrrhos I.. * '''641''' – V decembri arabské vojsko dobylo byzantské správne a vojenské centrum v egyptskej pevnosti Babylon a začalo obliehať jeho citadelu. * '''866''' – '''1. decembra''' sa narodil budúci cisár Lev VI., oficiálne syn Bazil I. a Eudokia Ingerina; Venning pripomína neistotu týkajúcu sa jeho biologického otcovstva. * '''972''' – V decembri uzavrel cisár Ján I. Tzimiskes mier so sväto-rímskym cisárom Otto I.; súčasťou dohody bol sobáš byzantskej princeznej Theofano s Otto II.. * '''1041''' – '''10. decembra''' zomrel cisár Michal IV. Paflagónsky; cisárom sa stal jeho adoptívny syn Michal V. Kalafates. * '''1059''' – '''25. decembra''' abdikoval cisár Izák I. Komnénos a odišiel do kláštora Studios; za svojho nástupcu určil Konštantín X. Dukas. * '''1083''' – '''1. decembra''' sa narodila Anna Komnéna, dcéra cisára Alexios I. Komnénos a neskoršia autorka historického diela ''Alexiada''. * '''1087''' – V decembri utrpelo byzantské vojsko cisára Alexios I. Komnénos porážku od Pečenehov pri Dristre; cisár sa z bojiska zachránil útekom. * '''1096''' – V decembri dorazili ku Konštantínopolu prvé organizované oddiely kniežacej fázy prvej križiackej výpravy. * '''1118''' – V decembri sa Ján II. Komnénos vrátil do Konštantínopola po svojom prvom vojenskom ťažení proti seldžuckým Turkom v Malej Ázii. * '''1182''' – V decembri bol Andronikos Komnénos ustanovený za poručníka mladého cisára Alexios II. Komnénos, čím upevnil svoju kontrolu nad cisárskou vládou. * '''1204''' – V decembri pokračoval ozbrojený odpor proti Latinskému cisárstvu v Trácii a Malej Ázii; v bývalých byzantských provinciách sa upevňovali nové grécke nástupnícke štáty. * '''1258''' – '''25. decembra''' bol v Nikaiai korunovaný za spolucisára Michal VIII. Palaiologos, pôvodne regent maloletého cisára Ján IV. Laskaris. * '''1282''' – '''11. decembra''' zomrel pri dedine Pachomion cisár Michal VIII. Palaiologos; na trón nastúpil jeho syn Andronikos II. Palaiologos. Pre exkomunikáciu nebol zosnulý cisár pochovaný s obvyklými cirkevnými obradmi. * '''1282''' – '''26. decembra''' bol patriarcha Ján XI. Bekkos, prívrženec cirkevnej únie, poslaný do kláštorného vyhnanstva. '''31. decembra''' bol na patriarchálny stolec obnovený Jozef I.. * '''1293''' – V decembri vybral cisár Andronikos II. Palaiologos za nového konštantínopolského patriarchu mnícha Kosmas zo Sozopola, ktorý prijal meno Ján XII.. * '''1349''' – V decembri abdikoval trapezuntský cisár Michal Megas Komnénos; na trón nastúpil Alexios III. Megas Komnénos. * '''1354''' – '''3. decembra''', podľa jedného z Venningom uvádzaných dátumov, abdikoval cisár Ján VI. Kantakuzenos, prijal mníšske meno Joasaf a prenechal vládu Ján V. Palaiologos. Alternatívne datovanie abdikácie je 25. november. * '''1366''' – V decembri prešiel cisár Ján V. Palaiologos cez Bulharsko do Mesembrie, kde sa stretol s vojskom Amadeus VI. Savojský. Pápežský vyslanec Pavol zo Smyrny začal rokovania o cirkevnej únii. * '''1452''' – '''12. decembra''' slávil kardinál Izidor Kyjevský v Hagii Sofii liturgiu, pri ktorej bola oficiálne vyhlásená florentská únia. Veľká časť konštantínopolského obyvateľstva následne bohoslužby v chráme bojkotovala. * [[4. december]] [[627]] – Vojsko cisára [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herakleia]] vstúpilo do [[Ninive]]. * [[12. december]] [[627]] – Byzantské vojsko zvíťazilo nad Peržanmi v [[Bitka pri Ninive (627)|bitke pri Ninive]]. * [[20. december]] [[638]] – [[Pyrrhos I.]] sa stal konštantínopolským patriarchom. * [[1. december]] [[866]] – Narodil sa budúci cisár [[Lev VI. (Byzantská ríša)|Lev VI. Múdry]]. * [[10. december]] [[1041]] – Zomrel cisár [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michal IV. Paflagónsky]]; na trón nastúpil [[Michal V.|Michal V. Kalafates]]. * [[25. december]] [[1059]] – Cisár [[Izák I.]] Komnénos abdikoval v prospech [[Konštantín X.|Konštantína X. Duka]]. * [[1. december]] [[1083]] – Narodila sa byzantská historička a princezná [[Anna Komnéna]]. * [[25. december]] [[1258]] – [[Michal VIII.|Michal VIII. Palaiologos]] bol v [[Nikaia|Nikaiai]] korunovaný za spolucisára. * [[11. december]] [[1282]] – Zomrel cisár Michal VIII. Palaiologos; na trón nastúpil [[Andronikos II. (Byzantská ríša)|Andronikos II. Palaiologos]]. * [[31. december]] [[1282]] – [[Jozef I. (konštantínopolský patriarcha)|Jozef I.]] bol obnovený vo funkcii konštantínopolského patriarchu. * [[December]] [[1349]] – [[Alexios III. Megas Komnénos]] nastúpil na trapezuntský cisársky trón. * [[3. december]] [[1354]] – Podľa jedného z možných datovaní abdikoval cisár [[Ján VI. Kantakuzenos]] a prijal mníšske meno Joasaf. * [[12. december]] [[1452]] – V [[Hagia Sofia|Hagii Sofii]] bola slávnostne vyhlásená [[Florentská únia]]. gdyidqxx42ulpy4ejq1zkh37jjq3sdx Záškrt 0 753559 8255846 2026-07-31T08:53:01Z Magnumka02 301601 Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25943485|Záškrt]]“ 8255846 wikitext text/x-wiki {{Infobox Choroba|Názov=Záškrt|Popis=Záškrt spôsobuje charakteristický opuchnutý krk, známy aj ako býčí alebo caesarský krk. <!-- Klasifikácia -->|MKCH-10=A36|Odkaz MKCH-10=https://mediately.co/sk/icd?chapterCode=A00-B99&setCode=A30-A49&classificationCode=A36#active|Obrázok=Diphtheria bull neck.5325 lores.jpg}} '''Záškrt''' (tiež '''diftéria''', {{V jazyku|ces|mázdřivka}}) je [[Baktérie|bakteriálne]] [[Infekčná choroba|infekčné ochorenie]] človeka vyvolané baktériou Corynebacterium diphtheriae, ktorá svojim toxínom spôsobuje ťažkú [[Angína|angínu]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = difterie | url = https://lekarske.slovniky.cz/pojem/difterie}}</ref> Na Slovensku ide od zavedenia povinného očkovania v&nbsp;roku 1946 o&nbsp;vzácne ochorenie. V&nbsp;málo zaočkovaných populáciách je úmrtnosť u nakazených 5–10 %, u detí do 5 rokov a&nbsp;u&nbsp;dospelých nad 40&nbsp;rokov až 20 %. == Charakteristika == Záškrt vyvoláva baktéria ''Corynebacterium diphtheriae'', zdrojom nákazy je chorý [[Človek (Homo)|človek]], rekonvalescent alebo [[Nosič infekčnej choroby|bacilonosič]] toxického kmeňa. Choroba sa prenáša priamo vzdušnou cestou, menej často nepriamo kontaminovanými predmetmi. Vstupnou bránou sú najčastejšie mandle, dnes vzácne [[Sliznice nosní|nosová sliznica]], sliznica [[Hrtan|hrtana]], [[Spojovka|spojivky]], [[koža]]. === Prenos === [[Súbor:Dirty_white_pseudomembrane_classically_seen_in_diphtheria_2013-07-06_11-07.jpg|náhľad| Biela pseudomembrána (či pablana) charakteristicky videná pri záškrte.]] Zdrojom nákazy je kontakt s bacilonosičom, čo okrem človeka môže byť zviera. <ref>https://www.benulekaren.sk/zaskrt-priznaky-a-ako-chrani-ockovanie</ref> Infekcia sa šíri kvapôčkami podobne ako nádcha, vzácnejšie stykom s kontaminovanými predmetmi. <ref name=":0" /> Riziko nákazy sa všeobecne zvyšuje s vekom, s poklesom ochranných protilátok po očkovaní, a&nbsp;väčšinou má súvislosť s kontaktom s neočkovanými osobami. <ref name=":0" /> === Problémy chorého === Inkubačná doba je spravidla 2–5&nbsp;dní a podľa miesta, kde sa zápalový proces rozvíja, môže vzniknúť záškrt mandlí (diphtheria tonsilarum), nosa (diphtheria nasi), hrtana (diphtheria laryngis, croup). Choroba začína ako každá [[angína]] zvýšením teploty, bolesťami v [[Krk|krku]], [[Nechutenstvo|nechutenstvom]], malátnosťou, ťažkosťami s&nbsp;prehĺtaním. Mandle sú zdurené, začervenané a&nbsp;tvoria sa na nich žltobiele [[Pablána|pablany]] . Súčasne sú zväčšené aj&nbsp;podčeľustné [[Lymfatická uzlina|lymfatické uzliny]] ako u iných angín. Záškrt mandlí je možné prekonať pomocou liečby, ak však zostane neliečený, prechádza do ťažkého zhubného záškrtu ({{Lang|lat|diphtheria maligna}}). Povlaky sa rozšíria po celých mandliach a začnú prerastať do okolia na sliznici mäkkého podnebia, podnebných oblúkov, čapíka<ref>(lat. uvula) mäkký svalový výbežok visiaci v zadnej časti úst</ref>. Akonáhle povlaky prerastú z&nbsp;mandlí do okolia, zhorší sa stav chorého. Telesná teplota sa zvýši na 39–40&nbsp;°C, chorý je ťažko schvátený, [[Dýchanie|dýcha]] otvorenými ústami, podčeľustné uzliny sa zväčšujú do veľkosti orecha a&nbsp;vzniká okolo nich opuch podkožného väziva. Krk je veľmi zdurený a&nbsp;má rovnaký obvod ako hlava. Opuch krku označujeme ako [[caesarský krk]] ( {{Lang|lat|collum caesari}} ). === Komplikácie === Zhubný záškrt je vždy sprevádzaný komplikáciami a&nbsp;tie môžu viesť k smrti. Pravidelne vzniká [[myokarditída]] – zápal srdcového svalu, a&nbsp;pozáškrtové [[Detská obrna|obrny]] . Myokarditída sa vyvíja v 5.–21.&nbsp;dni choroby, čím skôr sa objaví, tým ťažšie má priebeh. Už v&nbsp;prvých dňoch choroby vzniká obrna mäkkého podnebia, chorý hovorí huhňavo, pri napití mu nápoje vytekajú späť nosom. V 4.-6.&nbsp;týždni sa obrna mäkkého podnebia ešte zhoršuje a&nbsp;podľa ťažkosti priebehu vznikajú ešte ďalšie obrny. V&nbsp;ľahších prípadoch sa pridá obrna akomodačných svalov, takže chorý nevidí na čítanie, v ťažších prípadoch sú postihnuté svaly dolných končatín, trupu, horných končatín. == Výskyt == [[Súbor:Diphtheria_Cases_-_1997_-_2006.svg|náhľad|274x274bod| Prípady záškrtu, hlásené [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] v&nbsp;rokoch 1997 – 2006: {{Legenda|#C0C0C0|žiadne informácie}}{{Legenda|#E0E080|1-49 hlásených prípadov}}{{Legenda|#E08040|50-99 hlásených prípadov}}{{Legenda|#FF0000|100 a viac hlásených prípadov}}]] Záškrt sa v Slovenskej republike rovnako ako vo svete vyskytoval vo veľkých [[Epidémia|epidémiách]] . Pred rokom 1946 v Československu pri epidémiách záškrtu ochorelo okolo 0,3 % populácie. V krajinách s nedostatočnou zaočkovanosťou zomiera na záškrt 5–10 % nakazených a&nbsp;u&nbsp;detí do 5&nbsp;rokov alebo dospelých nad 40&nbsp;rokov až 20 %. V roku 2024 boli v Bratislavskom kraji zaznamenané 2 ochorenia na kožnú diftériu vyvolanú Corynebacterium diphteriae. Od začiatku roka 2025 boli zaznamenané 2 ochorenia na kožnú diftériu.<ref>[https://www.uvzsr.sk/web/ruvzba/aktuality/-/asset_publisher/ybqp/content/imuniza%C4%8Dn%C3%BD-t%C3%BD%C5%BEde%C5%88-z%C3%A1%C5%A1krt]</ref> V&nbsp;susednom Česku nebol medzi rokmi 1996 a&nbsp;2021 zaznamenaný žiadny prípad záškrtu , od roku 2022 sú v Česku (rovnako ako v&nbsp;Európe) hlásené jednotky prípadov každý rok. Posledný pacient v&nbsp;ČR na záškrt zomrel v roku 2026, išlo o&nbsp;neočkované dieťa predškolského veku – v&nbsp;Česku išlo o&nbsp;prvý prípad úmrtia dieťaťa na záškrt od roku 1969. <ref name=":2" /> === Sérum a očkovanie === Najprv bolo používané sérum s protilátkami, ktoré boli získavané z krvi imunizovaných zvierat (najmä koní). Pri [[Epidémia|epidémii]] záškrtu v meste Nome na [[Aljaška|Aljaške]] bolo v roku [[1925]] sérum dopravené na vzdialenosť cez 1000&nbsp;km pomocou [[Psie záprahy|psích záprahov]] v dobe mrazov pod −50&nbsp;°C. V roku 1946 bolo zavedené povinné celoplošné očkovanie a ochorene takmer vymizlo, s výnimkou ojedinelých prípadov. == Galéria == <gallery mode="packed" heights="160"> Súbor:Balto_east_hazy_day_jeh.jpg|odkaz=Soubor:Balto_east_hazy_day_jeh.jpg|alt=Socha Balta v Central Parku⁠, vůdce psího spřežení, které při rozmáhající se epidemii záškrtu na Aljašce přivezlo antisérum do Nome| Socha Balta v&nbsp;[[Central Park|Central Parku]]⁠, vodca psieho záprahu, ktoré pri rozmáhajúcej sa epidémii záškrtu na Aljaške priviezlo antisérum do Nome Súbor:Diphterie-1925-1999.png|odkaz=Soubor:Diphterie-1925-1999.png|alt=Mortalita záškrtu ve Francii ve 20. století. Je vidět pozitivní vliv očkování, které záškrt efektivně vymýtilo| Mortalita záškrtu vo Francúzsku v 20.&nbsp;storočia. Je vidieť pozitívny vplyv očkovania, ktoré záškrt efektívne odstránilo Súbor:Diphtheria_is_Deadly_Art.IWMPST14182.jpg|odkaz=Soubor:Diphtheria_is_Deadly_Art.IWMPST14182.jpg|alt=Reklama na očkování z roku 1962. Překlad: Difterie je smrtící. Imunizace je záchrana| Reklama na očkovanie z&nbsp;roku 1962. Preklad: Diftéria je smrtiaca. Imunizácia je záchrana </gallery> <references /> == Externé odkazy == * {{Commonscat}} {{Varování - Medicína}}<templatestyles src="Navbox/pískoviště/styles.css" />{{Autoritné údaje}}<templatestyles src="Portály/styles.css" />{{Portál|Medicína}} [[Kategória:Bakteriálne choroby]] bryhbqsw2sw7y4ed81wi6kwn41xrk23 8255864 8255846 2026-07-31T09:29:15Z OJJ 116711 Uu 8255864 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20260731}}{{Infobox Choroba|Názov=Záškrt|Popis=Záškrt spôsobuje charakteristický opuchnutý krk, známy aj ako býčí alebo caesarský krk. <!-- Klasifikácia -->|MKCH-10=A36|Odkaz MKCH-10=https://mediately.co/sk/icd?chapterCode=A00-B99&setCode=A30-A49&classificationCode=A36#active|Obrázok=Diphtheria bull neck.5325 lores.jpg}} '''Záškrt''' (tiež '''diftéria''', {{V jazyku|ces|mázdřivka}}) je [[Baktérie|bakteriálne]] [[Infekčná choroba|infekčné ochorenie]] človeka vyvolané baktériou Corynebacterium diphtheriae, ktorá svojim toxínom spôsobuje ťažkú [[Angína|angínu]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = difterie | url = https://lekarske.slovniky.cz/pojem/difterie}}</ref> Na Slovensku ide od zavedenia povinného očkovania v&nbsp;roku 1946 o&nbsp;vzácne ochorenie. V&nbsp;málo zaočkovaných populáciách je úmrtnosť u nakazených 5–10 %, u detí do 5 rokov a&nbsp;u&nbsp;dospelých nad 40&nbsp;rokov až 20 %. == Charakteristika == Záškrt vyvoláva baktéria ''Corynebacterium diphtheriae'', zdrojom nákazy je chorý [[Človek (Homo)|človek]], rekonvalescent alebo [[Nosič infekčnej choroby|bacilonosič]] toxického kmeňa. Choroba sa prenáša priamo vzdušnou cestou, menej často nepriamo kontaminovanými predmetmi. Vstupnou bránou sú najčastejšie mandle, dnes vzácne [[Sliznice nosní|nosová sliznica]], sliznica [[Hrtan|hrtana]], [[Spojovka|spojivky]], [[koža]]. === Prenos === [[Súbor:Dirty_white_pseudomembrane_classically_seen_in_diphtheria_2013-07-06_11-07.jpg|náhľad| Biela pseudomembrána (či pablana) charakteristicky videná pri záškrte.]] Zdrojom nákazy je kontakt s bacilonosičom, čo okrem človeka môže byť zviera. <ref>https://www.benulekaren.sk/zaskrt-priznaky-a-ako-chrani-ockovanie</ref> Infekcia sa šíri kvapôčkami podobne ako nádcha, vzácnejšie stykom s kontaminovanými predmetmi. <ref name=":0" /> Riziko nákazy sa všeobecne zvyšuje s vekom, s poklesom ochranných protilátok po očkovaní, a&nbsp;väčšinou má súvislosť s kontaktom s neočkovanými osobami. <ref name=":0" /> === Problémy chorého === Inkubačná doba je spravidla 2–5&nbsp;dní a podľa miesta, kde sa zápalový proces rozvíja, môže vzniknúť záškrt mandlí (diphtheria tonsilarum), nosa (diphtheria nasi), hrtana (diphtheria laryngis, croup). Choroba začína ako každá [[angína]] zvýšením teploty, bolesťami v [[Krk|krku]], [[Nechutenstvo|nechutenstvom]], malátnosťou, ťažkosťami s&nbsp;prehĺtaním. Mandle sú zdurené, začervenané a&nbsp;tvoria sa na nich žltobiele [[Pablána|pablany]] . Súčasne sú zväčšené aj&nbsp;podčeľustné [[Lymfatická uzlina|lymfatické uzliny]] ako u iných angín. Záškrt mandlí je možné prekonať pomocou liečby, ak však zostane neliečený, prechádza do ťažkého zhubného záškrtu ({{Lang|lat|diphtheria maligna}}). Povlaky sa rozšíria po celých mandliach a začnú prerastať do okolia na sliznici mäkkého podnebia, podnebných oblúkov, čapíka<ref>(lat. uvula) mäkký svalový výbežok visiaci v zadnej časti úst</ref>. Akonáhle povlaky prerastú z&nbsp;mandlí do okolia, zhorší sa stav chorého. Telesná teplota sa zvýši na 39–40&nbsp;°C, chorý je ťažko schvátený, [[Dýchanie|dýcha]] otvorenými ústami, podčeľustné uzliny sa zväčšujú do veľkosti orecha a&nbsp;vzniká okolo nich opuch podkožného väziva. Krk je veľmi zdurený a&nbsp;má rovnaký obvod ako hlava. Opuch krku označujeme ako [[caesarský krk]] ( {{Lang|lat|collum caesari}} ). === Komplikácie === Zhubný záškrt je vždy sprevádzaný komplikáciami a&nbsp;tie môžu viesť k smrti. Pravidelne vzniká [[myokarditída]] – zápal srdcového svalu, a&nbsp;pozáškrtové [[Detská obrna|obrny]] . Myokarditída sa vyvíja v 5.–21.&nbsp;dni choroby, čím skôr sa objaví, tým ťažšie má priebeh. Už v&nbsp;prvých dňoch choroby vzniká obrna mäkkého podnebia, chorý hovorí huhňavo, pri napití mu nápoje vytekajú späť nosom. V 4.-6.&nbsp;týždni sa obrna mäkkého podnebia ešte zhoršuje a&nbsp;podľa ťažkosti priebehu vznikajú ešte ďalšie obrny. V&nbsp;ľahších prípadoch sa pridá obrna akomodačných svalov, takže chorý nevidí na čítanie, v ťažších prípadoch sú postihnuté svaly dolných končatín, trupu, horných končatín. == Výskyt == [[Súbor:Diphtheria_Cases_-_1997_-_2006.svg|náhľad|274x274bod| Prípady záškrtu, hlásené [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] v&nbsp;rokoch 1997 – 2006: {{Legenda|#C0C0C0|žiadne informácie}}{{Legenda|#E0E080|1-49 hlásených prípadov}}{{Legenda|#E08040|50-99 hlásených prípadov}}{{Legenda|#FF0000|100 a viac hlásených prípadov}}]] Záškrt sa v Slovenskej republike rovnako ako vo svete vyskytoval vo veľkých [[Epidémia|epidémiách]] . Pred rokom 1946 v Československu pri epidémiách záškrtu ochorelo okolo 0,3 % populácie. V krajinách s nedostatočnou zaočkovanosťou zomiera na záškrt 5–10 % nakazených a&nbsp;u&nbsp;detí do 5&nbsp;rokov alebo dospelých nad 40&nbsp;rokov až 20 %. V roku 2024 boli v Bratislavskom kraji zaznamenané 2 ochorenia na kožnú diftériu vyvolanú Corynebacterium diphteriae. Od začiatku roka 2025 boli zaznamenané 2 ochorenia na kožnú diftériu.<ref>[https://www.uvzsr.sk/web/ruvzba/aktuality/-/asset_publisher/ybqp/content/imuniza%C4%8Dn%C3%BD-t%C3%BD%C5%BEde%C5%88-z%C3%A1%C5%A1krt]</ref> V&nbsp;susednom Česku nebol medzi rokmi 1996 a&nbsp;2021 zaznamenaný žiadny prípad záškrtu , od roku 2022 sú v Česku (rovnako ako v&nbsp;Európe) hlásené jednotky prípadov každý rok. Posledný pacient v&nbsp;ČR na záškrt zomrel v roku 2026, išlo o&nbsp;neočkované dieťa predškolského veku – v&nbsp;Česku išlo o&nbsp;prvý prípad úmrtia dieťaťa na záškrt od roku 1969. <ref name=":2" /> === Sérum a očkovanie === Najprv bolo používané sérum s protilátkami, ktoré boli získavané z krvi imunizovaných zvierat (najmä koní). Pri [[Epidémia|epidémii]] záškrtu v meste Nome na [[Aljaška|Aljaške]] bolo v roku [[1925]] sérum dopravené na vzdialenosť cez 1000&nbsp;km pomocou [[Psie záprahy|psích záprahov]] v dobe mrazov pod −50&nbsp;°C. V roku 1946 bolo zavedené povinné celoplošné očkovanie a ochorene takmer vymizlo, s výnimkou ojedinelých prípadov. == Galéria == <gallery mode="packed" heights="160"> Súbor:Balto_east_hazy_day_jeh.jpg|odkaz=Soubor:Balto_east_hazy_day_jeh.jpg|alt=Socha Balta v Central Parku⁠, vůdce psího spřežení, které při rozmáhající se epidemii záškrtu na Aljašce přivezlo antisérum do Nome| Socha Balta v&nbsp;[[Central Park|Central Parku]]⁠, vodca psieho záprahu, ktoré pri rozmáhajúcej sa epidémii záškrtu na Aljaške priviezlo antisérum do Nome Súbor:Diphterie-1925-1999.png|odkaz=Soubor:Diphterie-1925-1999.png|alt=Mortalita záškrtu ve Francii ve 20. století. Je vidět pozitivní vliv očkování, které záškrt efektivně vymýtilo| Mortalita záškrtu vo Francúzsku v 20.&nbsp;storočia. Je vidieť pozitívny vplyv očkovania, ktoré záškrt efektívne odstránilo Súbor:Diphtheria_is_Deadly_Art.IWMPST14182.jpg|odkaz=Soubor:Diphtheria_is_Deadly_Art.IWMPST14182.jpg|alt=Reklama na očkování z roku 1962. Překlad: Difterie je smrtící. Imunizace je záchrana| Reklama na očkovanie z&nbsp;roku 1962. Preklad: Diftéria je smrtiaca. Imunizácia je záchrana </gallery> <references /> == Externé odkazy == * {{Commonscat}} {{Varování - Medicína}}<templatestyles src="Navbox/pískoviště/styles.css" />{{Autoritné údaje}}<templatestyles src="Portály/styles.css" />{{Portál|Medicína}} [[Kategória:Bakteriálne choroby]] kyn3361jlffhrohl2toz1ay9cxdbc74 Apama 0 753560 8255849 2026-07-31T09:01:02Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Apama''' alebo '''Apamé''' ({{vjz|grc|''Ἀπάμα''}} – ''Apama'') môže byť: * prvá manželka Seleuka I. Nikatora a matka Antiocha I., pozri [[Apama (manželka Seleuka I.)]] * dcéra Seleuka I. Nikatora a jeho manželky Apamy, pozri [[Apama (dcéra Seleuka I.)]] * dcéra seleukovského kráľa Antiocha II. Thea, pozri [[Apama (dcéra Antiocha II.)]] * dcéra Antiocha I. Sótéra a manželka kyrénskeho kráľa Magasa, pozri [[Apama II.]] * dcéra maced...“ 8255849 wikitext text/x-wiki '''Apama''' alebo '''Apamé''' ({{vjz|grc|''Ἀπάμα''}} – ''Apama'') môže byť: * prvá manželka Seleuka I. Nikatora a matka Antiocha I., pozri [[Apama (manželka Seleuka I.)]] * dcéra Seleuka I. Nikatora a jeho manželky Apamy, pozri [[Apama (dcéra Seleuka I.)]] * dcéra seleukovského kráľa Antiocha II. Thea, pozri [[Apama (dcéra Antiocha II.)]] * dcéra Antiocha I. Sótéra a manželka kyrénskeho kráľa Magasa, pozri [[Apama II.]] * dcéra macedónskeho kráľa Demetria II. a manželka bitýnskeho kráľa Prusia I., pozri [[Apama III.]] * dcéra macedónskeho kráľa Filipa V. a manželka bitýnskeho kráľa Prusia II., pozri [[Apama IV.]] * dcéra bitýnskeho kráľa Prusia II. a manželka thráckeho kráľa Diegylida, pozri [[Apama (dcéra Prusia II.)]] * dcéra Alexandra z Megalopolisu a manželka athamanskeho kráľa Amynandra, pozri [[Apama z Megalopolisu]] {{rozlišovacia stránka}} 5c2vvunvlzv6x0t6m8fq8a53p52j4ea Apamé 0 753561 8255851 2026-07-31T09:09:18Z Luppus 39967 Presmerovanie na [[Apama]] 8255851 wikitext text/x-wiki #REDIRECT[[Apama]] rmhmycopfdzof680w7nbpjx8353xwar Antiochos I. 0 753562 8255861 2026-07-31T09:27:58Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Antiochos I. Sótér | titul = kráľ [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]], Kráľ sveta | obrázok = Syria - king Antiochos I - 280-261 BC - silver tetradrachm - head of Seleukos I - Apollon - München GL.jpg | popis obrázka = Strieborná tetradrachma Antiocha I. | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Zachránca“) | d...“ 8255861 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Antiochos I. Sótér | titul = kráľ [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]], Kráľ sveta | obrázok = Syria - king Antiochos I - 280-261 BC - silver tetradrachm - head of Seleukos I - Apollon - München GL.jpg | popis obrázka = Strieborná tetradrachma Antiocha I. | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Zachránca“) | dátum narodenia = cca [[324 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Babylon]] | dátum úmrtia = [[2. jún]] [[261 pred Kr.]] (vo veku 62 – 63 rokov) | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | predchodca = [[Seleukos I. Nikatór]] | regent = | nástupca = [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratoniké]] | potomstvo = Seleukos, Laodiké, [[Apama II.]], Stratoniké II., [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | dynastia = [[Seleukovci]] | otec = [[Seleukos I. Nikatór]] | matka = [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]] }} '''Antiochos I. Sótér''' ({{vjz|grc|Ἀντίοχος Σωτήρ}}, ''Antíochos Sōtér''; * cca [[324 pred Kr.]] – † [[2. jún]] [[261 pred Kr.]]) bol grécko-sogdianský panovník z dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]], ktorý vládol v rokoch [[281 pred Kr.|281]] až [[261 pred Kr.]] ríši založenej jeho otcom.<ref name="Adkins-50">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 50}}</ref> Na trón nastúpil po tragickej smrti svojho otca [[Seleukos I. Nikatór|Seleuka I. Nikatora]] v období značnej politickej nestability, ktorú sa mu však v priebehu jeho energickej vlády podarilo z veľkej časti prekonať.<ref name="Livius-Antiochus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lendering | meno = Jona | titul = Antiochus I Soter | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31 }}</ref> Antiochos I. je v historických prameňoch zaznamenaný ako vôbec posledný známy vládca, ktorému bol oficiálne priznaný starobylý mezopotámsky titul ''Kráľ sveta'' (akand. ''šar kiššati'').<ref name="Stevens-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Stevens | meno = Kathryn | rok = 2014 | titul = The Antiochus Cylinder, Babylonian Scholarship and Seleucid Imperial Ideology | časopis = The Journal of Hellenic Studies | ročník = 134 | strany = 73 | doi = 10.1017/S0075426914000068 | issn = 0075-4269}}</ref> Už od roku [[294 pred Kr.|294/293 pred Kr.]] pôsobil ako spoluvladár svojho otca na východných územiach ríše.<ref name="Adkins-50" /> Vo svojej neskoršej samostatnej vnútornej politike sa prejavil ako jeden z najvýznamnejších zakladateľov a kolonizátorov nových miest v [[Helenizmus|helenistickom]] svete hneď po [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]]. Zahraničnopoliticky čelil územným stratám v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a odtrhnutiu niektorých východných [[Satrapia|satrapií]].<ref name="Adkins-50" /> Svoje najslávnejšie vojenské víťazstvo dosiahol okolo roku [[270 pred Kr.]] nad inváziou Galatov v tzv. „bitke slonov“, vďaka ktorej získal svoj doživotný a rešpektovaný prídomok ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /> == Životopis == === Pôvod a mladosť === Antiochov otec bol [[Seleukos I. Nikatór]], zakladateľ ríše, a jeho matka bola princezná [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]], dcéra [[Sogdiana|sogdianského]] veľmoža [[Spitamenes|Spitamena]].<ref name="Britannica-Antiochus">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Antiochus I Soter | url = https://britannica.com | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | dátum prístupu = 2026-07-31}}</ref> Apama bola jednou z perzských princezien, ktoré [[Alexander Veľký]] počas masovej svadby v [[Súsy|Súzach]] v roku [[324 pred Kr.]] pridelil svojim popredným vojenským veliteľom.<ref name="Magill-1998">{{Citácia knihy | autor = Frank N. Magill et al. | titul = The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1 | vydavateľ = Fitzroy Dearborn Publishers, Salem Press | miesto = Pasadena, Chicago, London | rok = 1998 | isbn = 0-89356-313-7 | strany = 1010}}</ref><ref name="Holt-1989">{{Citácia knihy | autor = Frank L. Holt | titul = Alexander the Great and Bactria: the Formation of a Greek Frontier in Central Asia | vydavateľ = E. J. Brill | miesto = Leiden, New York, Copenhagen, Cologne | rok = 1989 | isbn = 90-04-08612-9 | strany = 64–65}}</ref> Neskoršia seleukovská propaganda fiktívne tvrdila, že Apama bola v skutočnosti dcérou perzského kráľa [[Dareios III.|Chasidského (Darea III.)]], čím sa dynastia snažila legitimizovať ako legitímny nástupca nielen Alexandra, ale aj [[Achajmenovci|Achajmenovcov]] a právoplatný vládca západnej a strednej Ázie.<ref name="Shahbazi-Apama">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shahbazi | meno = A. Sh. | titul = Apama | url = http://iranicaonline.org | vydavateľ = Encyclopaedia Iranica | dátum prístupu = 2026-07-31}}</ref> Ešte pred smrťou svojho otca, v roku [[294 pred Kr.]], sa Antiochos oženil so svojou nevlastnou matkou [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratonikou]], dcérou [[Démétrios I. (Macedónia)|Démétria Poliorkéta]]. Antické pramene uvádzajú, že k tomuto netradičnému kroku podnietil svojho syna sám starý kráľ Seleukos I. Potom, čo dvorný lekár Erasistratos odhalil, že mladý Antiochos vážne ochorel a hrozí mu smrť z neopätovanej tajnej lásky k svojej nevlastnej matke, kráľ mu Stratoniku prenechal.<ref name="Plutarch-Demetrius">{{Citácia knihy | autor = Plutarchos | titul = Životopisy slávnych Grékov a Rimanov | kapitola = Demetrios, 38}}</ref> Stratoniké porodila Antiochovi päť detí: Seleuka (neskôr popraveného za vzburu), Laodiké, [[Apama II.|Apamu II.]], Stratoniku II. a [[Antiochos II.|Antiocha II. Thea]], ktorý sa stal jeho nástupcom. Z obdobia medzi rokmi [[302 pred Kr.|302]] a [[281 pred Kr.]] pochádza babylonská kronika (známa ako ''Kronika o zničení Esagily''), ktorá spomína, že korunný princ (s najväčšou pravdepodobnosťou Antiochos) sa rozhodol obnoviť zničený babylonský chrámový komplex [[Esagila]]. Pri príprave obetného rituálu na tomto mieste však zakopol o trosky a spadol. V hneve následne prikázal svojim vojakom, aby kompletne odstránili a zrovnali so zemou posledné zvyšky starých ruín.<ref name="Livius-Esagila">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BCHP 6 (Ruin of Esagila Chronicle) | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31}}</ref> === Nástup na trón a prvé konflikty === Keď bol Seleukos I. v roku [[281 pred Kr.]] zákerne zavraždený, Antiochos stál pred mimoriadne náročnou úlohou udržať obrovskú a nesúrodú ríšu pohromade. Takmer okamžite vypuklo povstanie v [[Koilé Syria|Sýrii]]. Situácia ho prinútila urýchlene uzavrieť mier s vrahom svojho otca [[Ptolemaios Keraunos|Ptolemaiom Keraunom]], čím sa defacto vzdal akýchkoľvek nárokov na kontrolu [[Macedónia (historické územie)|Macedónska]] a [[Thrákia|Thrákie]]. V [[Anatólia|Anatólii]] (Malej Ázii) sa mu zasa nepodarilo vojensky podrobiť odbojnú [[Bitýnia|Bitýniu]] ani perzskú dynastiu, ktorá vládla v [[Kapadócia|Kappadockom kráľovstve]].<ref name="EB1911-Seleucid">{{Citácia knihy | titul = Seleucid Dynasty s.v. Antiochus I. Soter | encyklopédia = Encyclopædia Britannica | zväzok = 24 | rok = 1911 | strany = 604}}</ref> V roku [[278 pred Kr.]] vpadli do Anatólie kmene bojovných [[Galatia|Galatov]] (Keltov). Ich plundrovanie zastavil až Antiochos okolo roku [[275 pred Kr.]] (často sa uvádza aj rok [[270 pred Kr.]]) v slávnej „bitke slonov“. Použitím indických vojnových slonov nahnal nepriateľom hrôzu a dosiahol rozhodujúce víťazstvo, ktoré mu prinieslo celonárodnú vďačnosť a čestný titul ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> === Sýrske vojny a záver vlády === [[Súbor:Antiochus cylinder with transcription.jpg|náhľad|vľavo|220px|Antiochov valec, v ktorom vystupuje ako kráľ Babylonu a obnoviteľ chrámov Esagila a Ezida. Je napísaný v archaickej akkadčine.]] Na konci roku [[275 pred Kr.]] vyústil dlhodobý spor o územie [[Koilé Syria|Koilé-Sýrie]] (ktorý zostal otvorený medzi rodmi Seleukovcov a Ptolemaiovcov už od delenia ríše v roku [[301 pred Kr.]]) do otvoreného vojenského konfliktu, známeho ako prvá syrská vojna. Toto územie permanentne okupovala [[Ptolemaiovci|ptolemaiovská]] ríša, no seleukovský štát si naň neustále uplatňoval nárok. Hoci vojna priniesla čiastočné straty území v Malej Ázii, celkové hranice oboch kráľovstiev sa zásadne nezmenili a konflikt sa prejavoval najmä striedavým dobývaním pohraničných miest, ako bol [[Damask]] či pobrežné oblasti Malej Ázie.<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> V roku [[268 pred Kr.]] dal Antiochos I. položiť základný kameň chrámu Ezida v starobylej [[Borsippa|Borsippe]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Kathryn Stevens | titul = Between Greece and Babylonia: Hellenistic Intellectual History | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2019 | isbn = 978-1-108-41955-0 | strany = 21-25}}</ref> Jeho najstarší syn Seleukos vládol na východe ríše ako spolukráľ a vicekráľ približne od roku [[275 pred Kr.]] do roku [[268 pred Kr.|268/267 pred Kr.]] V tomto roku ho však nechal Antiochos popraviť pre obvinenie zo zrady a pokusu o rebéliu. Okolo roku [[262 pred Kr.]] sa Antiochos pokúsil vojenskou silou zlomiť rastúci vplyv a moc [[Pergamon|Pergamonu]], no v bitke neďaleko [[Sardy]] utrpel od [[Eumenes I.|Eumena I.]] zdrvujúcu porážku. Táto nečakaná prehra definitívne prekazila seleukovské plány na opätovné ovládnutie západnej Anatólie a fakticky potvrdila nezávislosť pergamského štátu. Krátko nato, dňa [[2. jún]] [[261 pred Kr.]], sužovaný neúspechom a podlomeným zdravím, kráľ zomrel.<ref name="EB1911-Seleucid" /> Na tróne ho vystriedal jeho druhorodený syn [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]].<ref>{{Citácia knihy | editor = Elizabeth Jeffreys, Michael Jeffreys, Roger Scott | titul = The Chronicle of John Malalas: A Translation | vydavateľ = Australian Association for Byzantine Studies | miesto = Melbourne | rok = 1986 | isbn = 0-9593636-2-9 | strany = 142}}</ref> === Mesto Aj-Chánum === [[Súbor:Ai-Khanoum-gold stater of Antiochos1.jpg|náhľad|vpravo|220px|Zlatá minca Antiocha I. Sótéra nájdená v meste Aj-Chánum. Na lícnej strane je portrét kráľa s diadémom. Na rubovej strane sedí nahý boh [[Apolón]] na omfale a drží luk so šípmi. Grécky nápis hlása: BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY (''Basileós Antiochou'' – „Kráľa Antiocha“).]] Moderné archeologické a historické analýzy silne naznačujú, že známe grécke mesto [[Aj-Chánum]] (nachádzajúce sa v dnešnej provincii Tachár v severnom [[Afganistan]]e, presne na sútoku riek Pandž a Kokča v tesnej blízkosti Indického subkontinentu) založil okolo roku [[280 pred Kr.]] práve Antiochos I.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lyonnet | meno = Bertille | rok = 2012 | titul = Questions on the Date of the Hellenistic Pottery from Central Asia (Ai Khanoum, Marakanda and Koktepe) | časopis = Ancient Civilizations from Scythia to Siberia | ročník = 18 | strany = 143–173 | doi = 10.1163/157005712X638672}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinez-Seve | meno = Laurianne | rok = 2014 | titul = The Spatial Organization of Ai Khanoum, a Greek City in Afghanistan | časopis = American Journal of Archaeology | ročník = 118 | číslo = 2 | strany = 267–283 | doi = 10.3764/aja.118.2.0267}}</ref> Mesto slúžilo ako kľúčové strategické, kultúrne a obchodné centrum helenizmu v [[Baktria|Baktrii]]. === Vzťahy s Indiou === Antiochos I. úspešne udržiaval priateľské diplomatické vzťahy s [[Bindusára|Bindusárom]], panovníkom indickej [[Maurjovská ríša|Maurjovskej ríše]]. Na Bindusárovom dvore pôsobil ako oficiálny Antiochov veľvyslanec Deimachos z Platají. Grécky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] z 3. storočia vo svojom diele ''Deipnosofistai'' („''Hodujúci mudrci''“) zaznamenal kuriózny incident, ktorý prevzal zo spisov historika Hégésandra: Bindusára oficiálne požiadal Antiocha, aby mu poslal sladké [[víno]], sušené [[Figovník obyčajný|figy]] a jedného [[Sofisti|sofistu]] (učeného filozofa). Antiochos mu v diplomatickej odpovedi odkázal, že víno a figy mu s radosťou pošle, avšak grécke zákony prísne zakazujú predávať a kupovať sofistov.<ref name="Kosmin-2014">{{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0 | strany = 34–35}}</ref><ref name="Mookerji-1988">{{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0405-8 | strany = 38}}</ref> [[Súbor:Antiochos I elephant.jpg|náhľad|vľavo|220px|Minca Antiocha I. razená v Antiochii. Na lícnej strane je macedónsky štít so seleukovskou kotvou v strede. Na rubovej strane kráča vojnový slon doprava s nápisom BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY.]] Antiochos je s najväčšou pravdepodobnosťou tým gréckym kráľom, ktorý sa spomína v slávnych [[Ašókove edikty|Ašókových ediktoch]] ako jeden z adresátov budhistického misijného úsilia indického vládca [[Ašóka|Ašóku]]:<ref name="Charpentier-1931">{{Citácia periodika | priezvisko = Charpentier | meno = Jarl | rok = 1931 | titul = Antiochus, King of the Yavanas | časopis = Bulletin of the School of Oriental Studies | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 303–321 | vydavateľ = University of London}}</ref> {{Citát|A toto dobytie [šírenie budhizmu] dosiahol Miláčik bohov tu i vo všetkých pohraničných oblastiach, až do vzdialenosti šesťsto jódžan (približne 5 400 až 9 600 km), kde vládne Antiochos, kráľ Javanov [Grékov], a za týmto Antiochom vládnu štyria králi menom Ptolemaios, Antigonos, Magas a Alexander.|13. skalný edikt vládcu Ašóku}} Ašóka vo svojich nápisoch tiež tvrdí, že na územiach helenistických kráľov aktívne podporoval rozvoj bylinkárstva a medicíny pre ľudí i zvieratá: {{Citát|Všade v domíniu Miláčika bohov, kráľa Pijadasiho [Ašóku], i medzi ľuďmi za hranicami – Čolovcom, Pándjovcom, Satjaputrovcom, Kéralaputrovcom, až po Támraparni a tam, kde vládne grécky kráľ Antiochos, ako aj u susedných kráľov – všade Miláčik bohov, kráľ Pijadasi, zabezpečil dva druhy lekárskej starostlivosti: medicínsku starostlivosť pre ľudí a medicínsku starostlivosť pre zvieratá. Kdekoľvek neboli k dispozícii liečivé byliny vhodné pre ľudí alebo zvieratá, dal som ich doviezť a vypestovať. Pozdĺž ciest som dal vykopať studne a vysadiť stromy pre úžitok ľudí a zvierat.|2. skalný edikt vládcu Ašóku}} Niektorí historici alternatívne pripúšťajú, že kráľom spomínaným v ediktoch mohol byť aj Antiochov syn a nástupca [[Antiochos II. Theos]], avšak silné osobné a rodinné väzby Antiocha I. na východné satrapie a Indiu z neho robia oveľa pravdepodobnejšieho kandidáta.<ref name="Charpentier-1931" /> == Odraz v umení == [[Súbor:David-Antiochus et Stratonice.jpg|náhľad|''Antiochos a Stratoniké'' od [[Jacques-Louis David|Jacquesa-Louisa Davida]] (1774). Dvorný lekár Erasistratos (vľavo) odhaľuje kráľovi Seleukovi I. príčinu choroby jeho syna.]] Príbeh osudovej a spočiatku tajnej lásky medzi mladým Antiochom a jeho nevlastnou matkou Stratonikou sa stal veľmi populárnym námetom v európskom umení, predovšetkým v období baroka, klasicizmu a [[Neoklasicizmus|neoklasicizmu]]. Tento motív, oslavujúci veľkorysosť otca Seleuka I., ktorý synovi prenechal manželku, aby mu zachránil život, zachytili vo svojich dielach viacerí významní umelci. Patria medzi nich napríklad flámsky barokový maliar [[Theodoor van Thulden]] (obraz z roku 1669), francúzsky klasicistický majster [[Jacques-Louis David]] či francúzsky neoklasicista [[Jean-Auguste-Dominique Ingres]] na svojom slávnom plátne ''Antiochos a Stratoniké'' (1840). == Pozri aj == * [[Seleukovská ríša]] * [[Seleukovci]] * [[Diadochovia]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9}} * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | vydavateľ = Slovart | miesto = Praha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7391-580-3 | strany = 50}} * {{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings: Space, Territory, and Ideology in the Seleucid Empire | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0}} * {{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0433-3}} * {{Citácia knihy | autor = Andrew G. Traver | titul = From Polis to Empire, the Ancient World, c. 800 B.C.-A.D. 500: A Biographical Dictionary | vydavateľ = Greenwood Publishing Group | rok = 2002 | isbn = 978-0313309427}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] 8snij8o1o4a2wrisvyv0m1e45oeovb9 8255874 8255861 2026-07-31T09:49:58Z Luppus 39967 zdroje 8255874 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Antiochos I. Sótér | titul = kráľ [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]], Kráľ sveta | obrázok = Syria - king Antiochos I - 280-261 BC - silver tetradrachm - head of Seleukos I - Apollon - München GL.jpg | popis obrázka = Strieborná tetradrachma Antiocha I. | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Zachránca“) | dátum narodenia = cca [[324 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Babylon]] | dátum úmrtia = [[2. jún]] [[261 pred Kr.]] (vo veku 62 – 63 rokov) | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | predchodca = [[Seleukos I. Nikatór]] | regent = | nástupca = [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratoniké]] | potomstvo = Seleukos, Laodiké, [[Apama II.]], Stratoniké II., [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | dynastia = [[Seleukovci]] | otec = [[Seleukos I. Nikatór]] | matka = [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]] }} '''Antiochos I. Sótér''' ({{vjz|grc|Ἀντίοχος Σωτήρ}}, ''Antíochos Sōtér''; * cca [[324 pred Kr.]] – † [[2. jún]] [[261 pred Kr.]]) bol grécko-sogdianský panovník z dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]], ktorý vládol v rokoch [[281 pred Kr.|281]] až [[261 pred Kr.]] ríši založenej jeho otcom.<ref name="Adkins-50">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 50}}</ref> Na trón nastúpil po tragickej smrti svojho otca [[Seleukos I. Nikatór|Seleuka I. Nikatora]] v období značnej politickej nestability, ktorú sa mu však v priebehu jeho energickej vlády podarilo z veľkej časti prekonať.<ref name="Livius-Antiochus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lendering | meno = Jona | titul = Antiochus I Soter | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31 }}</ref> Antiochos I. je v historických prameňoch zaznamenaný ako vôbec posledný známy vládca, ktorému bol oficiálne priznaný starobylý mezopotámsky titul ''Kráľ sveta'' (akand. ''šar kiššati'').<ref name="Stevens-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Stevens | meno = Kathryn | rok = 2014 | titul = The Antiochus Cylinder, Babylonian Scholarship and Seleucid Imperial Ideology | časopis = The Journal of Hellenic Studies | ročník = 134 | strany = 73 | doi = 10.1017/S0075426914000068 | issn = 0075-4269}}</ref> Už od roku [[294 pred Kr.|294/293 pred Kr.]] pôsobil ako spoluvladár svojho otca na východných územiach ríše.<ref name="Adkins-50" /> Vo svojej neskoršej samostatnej vnútornej politike sa prejavil ako jeden z najvýznamnejších zakladateľov a kolonizátorov nových miest v [[Helenizmus|helenistickom]] svete hneď po [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]]. Zahraničnopoliticky čelil územným stratám v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a odtrhnutiu niektorých východných [[Satrapia|satrapií]].<ref name="Adkins-50" /> Svoje najslávnejšie vojenské víťazstvo dosiahol okolo roku [[270 pred Kr.]] nad inváziou Galatov v tzv. „bitke slonov“, vďaka ktorej získal svoj doživotný a rešpektovaný prídomok ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /> == Životopis == === Pôvod a mladosť === Antiochov otec bol [[Seleukos I. Nikatór]], zakladateľ ríše, a jeho matka bola princezná [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]], dcéra [[Sogdiana|sogdianského]] veľmoža [[Spitamenes|Spitamena]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Boris Chrubasik | titul = Kings and Usurpers in the Seleukid Empire: The Social Context of Seleukid Sovereignty | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 2016 | isbn = 978-0-19-878692-4 | strany = 14-16}}</ref> Apama bola jednou z perzských princezien, ktoré [[Alexander Veľký]] počas masovej svadby v [[Súsy|Súzach]] v roku [[324 pred Kr.]] pridelil svojim popredným vojenským veliteľom.<ref name="Magill-1998">{{Citácia knihy | autor = Frank N. Magill et al. | titul = The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1 | vydavateľ = Fitzroy Dearborn Publishers, Salem Press | miesto = Pasadena, Chicago, London | rok = 1998 | isbn = 0-89356-313-7 | strany = 1010}}</ref><ref name="Holt-1989">{{Citácia knihy | autor = Frank L. Holt | titul = Alexander the Great and Bactria: the Formation of a Greek Frontier in Central Asia | vydavateľ = E. J. Brill | miesto = Leiden, New York, Copenhagen, Cologne | rok = 1989 | isbn = 90-04-08612-9 | strany = 64–65}}</ref> Neskoršia seleukovská propaganda fiktívne tvrdila, že Apama bola v skutočnosti dcérou perzského kráľa [[Dareios III.|Chasidského (Darea III.)]], čím sa dynastia snažila legitimizovať ako legitímny nuptupca nielen Alexandra, ale aj [[Achajmenovci|Achajmenovcov]] a právoplatný vládca západnej a strednej Ázie.<ref>{{Citácia knihy | autor = A. Shapur Shahbazi | kapitola = Apama | editor = Ehsan Yarshater | titul = Encyclopædia Iranica, Volume II: Anāmaka–Āṯār al-Wuzarāʾ | vydavateľ = Routledge & Kegan Paul | miesto = London | rok = 1987 | isbn = 0-7100-9110-9 | strany = 150}}</ref> Ešte pred smrťou svojho otca, v roku [[294 pred Kr.]], sa Antiochos oženil so svojou nevlastnou matkou [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratonikou]], dcérou [[Démétrios I. (Macedónia)|Démétria Poliorkéta]]. Antické pramene uvádzajú, že k tomuto netradičnému kroku podnietil svojho syna sám starý kráľ Seleukos I. Potom, čo dvorný lekár Erasistratos odhalil, že mladý Antiochos vážne ochorel a hrozí mu smrť z neopätovanej tajnej lásky k svojej nevlastnej matke, kráľ mu Stratoniku prenechal.<ref name="Plutarch-Demetrius">{{Citácia knihy | autor = Plutarchos | titul = Životopisy slávnych Grékov a Rimanov | kapitola = Demetrios, 38}}</ref> Stratoniké porodila Antiochovi päť detí: Seleuka (neskôr popraveného za vzburu), Laodiké, [[Apama II.|Apamu II.]], Stratoniku II. a [[Antiochos II.|Antiocha II. Thea]], ktorý sa stal jeho nástupcom. Z obdobia medzi rokmi [[302 pred Kr.|302]] a [[281 pred Kr.]] pochádza babylonská kronika (známa ako ''Kronika o zničení Esagily''), ktorá spomína, že korunný princ (s najväčšou pravdepodobnosťou Antiochos) sa rozhodol obnoviť zničený babylonský chrámový komplex [[Esagila]]. Pri príprave obetného rituálu na tomto mieste však zakopol o trosky a spadol. V hneve následne prikázal svojim vojakom, aby kompletne odstránili a zrovnali so zemou posledné zvyšky starých ruín.<ref name="Livius-Esagila">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BCHP 6 (Ruin of Esagila Chronicle) | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31}}</ref> === Nástup na trón a prvé konflikty === Keď bol Seleukos I. v roku [[281 pred Kr.]] zákerne zavraždený, Antiochos stál pred mimoriadne náročnou úlohou udržať obrovskú a nesúrodú ríšu pohromade. Takmer okamžite vypuklo povstanie v [[Koilé Syria|Sýrii]]. Situácia ho prinútila urýchlene uzavrieť mier s vrahom svojho otca [[Ptolemaios Keraunos|Ptolemaiom Keraunom]], čím sa defacto vzdal akýchkoľvek nárokov na kontrolu [[Macedónia (historické územie)|Macedónska]] a [[Thrákia|Thrákie]]. V [[Anatólia|Anatólii]] (Malej Ázii) sa mu zasa nepodarilo vojensky podrobiť odbojnú [[Bitýnia|Bitýniu]] ani perzskú dynastiu, ktorá vládla v [[Kapadócia|Kappadockom kráľovstve]].<ref name="EB1911-Seleucid">{{Citácia knihy | titul = Seleucid Dynasty s.v. Antiochus I. Soter | encyklopédia = Encyclopædia Britannica | zväzok = 24 | rok = 1911 | strany = 604}}</ref> V roku [[278 pred Kr.]] vpadli do Anatólie kmene bojovných [[Galatia|Galatov]] (Keltov). Ich plundrovanie zastavil až Antiochos okolo roku [[275 pred Kr.]] (často sa uvádza aj rok [[270 pred Kr.]]) v slávnej „bitke slonov“. Použitím indických vojnových slonov nahnal nepriateľom hrôzu a dosiahol rozhodujúce víťazstvo, ktoré mu prinieslo celonárodnú vďačnosť a čestný titul ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> === Sýrske vojny a záver vlády === [[Súbor:Antiochus cylinder with transcription.jpg|náhľad|vľavo|220px|Antiochov valec, v ktorom vystupuje ako kráľ Babylonu a obnoviteľ chrámov Esagila a Ezida. Je napísaný v archaickej akkadčine.]] Na konci roku [[275 pred Kr.]] vyústil dlhodobý spor o územie [[Koilé Syria|Koilé-Sýrie]] (ktorý zostal otvorený medzi rodmi Seleukovcov a Ptolemaiovcov už od delenia ríše v roku [[301 pred Kr.]]) do otvoreného vojenského konfliktu, známeho ako prvá syrská vojna. Toto územie permanentne okupovala [[Ptolemaiovci|ptolemaiovská]] ríša, no seleukovský štát si naň neustále uplatňoval nárok. Hoci vojna priniesla čiastočné straty území v Malej Ázii, celkové hranice oboch kráľovstiev sa zásadne nezmenili a konflikt sa prejavoval najmä striedavým dobývaním pohraničných miest, ako bol [[Damask]] či pobrežné oblasti Malej Ázie.<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> V roku [[268 pred Kr.]] dal Antiochos I. položiť základný kameň chrámu Ezida v starobylej [[Borsippa|Borsippe]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Kathryn Stevens | titul = Between Greece and Babylonia: Hellenistic Intellectual History | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2019 | isbn = 978-1-108-41955-0 | strany = 21-25}}</ref> Jeho najstarší syn Seleukos vládol na východe ríše ako spolukráľ a vicekráľ približne od roku [[275 pred Kr.]] do roku [[268 pred Kr.|268/267 pred Kr.]] V tomto roku ho však nechal Antiochos popraviť pre obvinenie zo zrady a pokusu o rebéliu. Okolo roku [[262 pred Kr.]] sa Antiochos pokúsil vojenskou silou zlomiť rastúci vplyv a moc [[Pergamon|Pergamonu]], no v bitke neďaleko [[Sardy]] utrpel od [[Eumenes I.|Eumena I.]] zdrvujúcu porážku. Táto nečakaná prehra definitívne prekazila seleukovské plány na opätovné ovládnutie západnej Anatólie a fakticky potvrdila nezávislosť pergamského štátu. Krátko nato, dňa [[2. jún]] [[261 pred Kr.]], sužovaný neúspechom a podlomeným zdravím, kráľ zomrel.<ref name="EB1911-Seleucid" /> Na tróne ho vystriedal jeho druhorodený syn [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]].<ref>{{Citácia knihy | editor = Elizabeth Jeffreys, Michael Jeffreys, Roger Scott | titul = The Chronicle of John Malalas: A Translation | vydavateľ = Australian Association for Byzantine Studies | miesto = Melbourne | rok = 1986 | isbn = 0-9593636-2-9 | strany = 142}}</ref> === Mesto Aj-Chánum === [[Súbor:Ai-Khanoum-gold stater of Antiochos1.jpg|náhľad|vpravo|220px|Zlatá minca Antiocha I. Sótéra nájdená v meste Aj-Chánum. Na lícnej strane je portrét kráľa s diadémom. Na rubovej strane sedí nahý boh [[Apolón]] na omfale a drží luk so šípmi. Grécky nápis hlása: BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY (''Basileós Antiochou'' – „Kráľa Antiocha“).]] Moderné archeologické a historické analýzy silne naznačujú, že známe grécke mesto [[Aj-Chánum]] (nachádzajúce sa v dnešnej provincii Tachár v severnom [[Afganistan]]e, presne na sútoku riek Pandž a Kokča v tesnej blízkosti Indického subkontinentu) založil okolo roku [[280 pred Kr.]] práve Antiochos I.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lyonnet | meno = Bertille | rok = 2012 | titul = Questions on the Date of the Hellenistic Pottery from Central Asia (Ai Khanoum, Marakanda and Koktepe) | časopis = Ancient Civilizations from Scythia to Siberia | ročník = 18 | strany = 143–173 | doi = 10.1163/157005712X638672}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinez-Seve | meno = Laurianne | rok = 2014 | titul = The Spatial Organization of Ai Khanoum, a Greek City in Afghanistan | časopis = American Journal of Archaeology | ročník = 118 | číslo = 2 | strany = 267–283 | doi = 10.3764/aja.118.2.0267}}</ref> Mesto slúžilo ako kľúčové strategické, kultúrne a obchodné centrum helenizmu v [[Baktria|Baktrii]]. === Vzťahy s Indiou === Antiochos I. úspešne udržiaval priateľské diplomatické vzťahy s [[Bindusára|Bindusárom]], panovníkom indickej [[Maurjovská ríša|Maurjovskej ríše]]. Na Bindusárovom dvore pôsobil ako oficiálny Antiochov veľvyslanec Deimachos z Platají. Grécky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] z 3. storočia vo svojom diele ''Deipnosofistai'' („''Hodujúci mudrci''“) zaznamenal kuriózny incident, ktorý prevzal zo spisov historika Hégésandra: Bindusára oficiálne požiadal Antiocha, aby mu poslal sladké [[víno]], sušené [[Figovník obyčajný|figy]] a jedného [[Sofisti|sofistu]] (učeného filozofa). Antiochos mu v diplomatickej odpovedi odkázal, že víno a figy mu s radosťou pošle, avšak grécke zákony prísne zakazujú predávať a kupovať sofistov.<ref name="Kosmin-2014">{{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0 | strany = 34–35}}</ref><ref name="Mookerji-1988">{{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0405-8 | strany = 38}}</ref> [[Súbor:Antiochos I elephant.jpg|náhľad|vľavo|220px|Minca Antiocha I. razená v Antiochii. Na lícnej strane je macedónsky štít so seleukovskou kotvou v strede. Na rubovej strane kráča vojnový slon doprava s nápisom BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY.]] Antiochos je s najväčšou pravdepodobnosťou tým gréckym kráľom, ktorý sa spomína v slávnych [[Ašókove edikty|Ašókových ediktoch]] ako jeden z adresátov budhistického misijného úsilia indického vládca [[Ašóka|Ašóku]]:<ref name="Charpentier-1931">{{Citácia periodika | priezvisko = Charpentier | meno = Jarl | rok = 1931 | titul = Antiochus, King of the Yavanas | časopis = Bulletin of the School of Oriental Studies | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 303–321 | vydavateľ = University of London}}</ref> {{Citát|A toto dobytie [šírenie budhizmu] dosiahol Miláčik bohov tu i vo všetkých pohraničných oblastiach, až do vzdialenosti šesťsto jódžan (približne 5 400 až 9 600 km), kde vládne Antiochos, kráľ Javanov [Grékov], a za týmto Antiochom vládnu štyria králi menom Ptolemaios, Antigonos, Magas a Alexander.|13. skalný edikt vládcu Ašóku}} Ašóka vo svojich nápisoch tiež tvrdí, že na územiach helenistických kráľov aktívne podporoval rozvoj bylinkárstva a medicíny pre ľudí i zvieratá: {{Citát|Všade v domíniu Miláčika bohov, kráľa Pijadasiho [Ašóku], i medzi ľuďmi za hranicami – Čolovcom, Pándjovcom, Satjaputrovcom, Kéralaputrovcom, až po Támraparni a tam, kde vládne grécky kráľ Antiochos, ako aj u susedných kráľov – všade Miláčik bohov, kráľ Pijadasi, zabezpečil dva druhy lekárskej starostlivosti: medicínsku starostlivosť pre ľudí a medicínsku starostlivosť pre zvieratá. Kdekoľvek neboli k dispozícii liečivé byliny vhodné pre ľudí alebo zvieratá, dal som ich doviezť a vypestovať. Pozdĺž ciest som dal vykopať studne a vysadiť stromy pre úžitok ľudí a zvierat.|2. skalný edikt vládcu Ašóku}} Niektorí historici alternatívne pripúšťajú, že kráľom spomínaným v ediktoch mohol byť aj Antiochov syn a nástupca [[Antiochos II. Theos]], avšak silné osobné a rodinné väzby Antiocha I. na východné satrapie a Indiu z neho robia oveľa pravdepodobnejšieho kandidáta.<ref name="Charpentier-1931" /> == Odraz v umení == [[Súbor:David-Antiochus et Stratonice.jpg|náhľad|''Antiochos a Stratoniké'' od [[Jacques-Louis David|Jacquesa-Louisa Davida]] (1774). Dvorný lekár Erasistratos (vľavo) odhaľuje kráľovi Seleukovi I. príčinu choroby jeho syna.]] Príbeh osudovej a spočiatku tajnej lásky medzi mladým Antiochom a jeho nevlastnou matkou Stratonikou sa stal veľmi populárnym námetom v európskom umení, predovšetkým v období baroka, klasicizmu a [[Neoklasicizmus|neoklasicizmu]]. Tento motív, oslavujúci veľkorysosť otca Seleuka I., ktorý synovi prenechal manželku, aby mu zachránil život, zachytili vo svojich dielach viacerí významní umelci. Patria medzi nich napríklad flámsky barokový maliar [[Theodoor van Thulden]] (obraz z roku 1669), francúzsky klasicistický majster [[Jacques-Louis David]] či francúzsky neoklasicista [[Jean-Auguste-Dominique Ingres]] na svojom slávnom plátne ''Antiochos a Stratoniké'' (1840). == Pozri aj == * [[Seleukovská ríša]] * [[Seleukovci]] * [[Diadochovia]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9}} * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | vydavateľ = Slovart | miesto = Praha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7391-580-3 | strany = 50}} * {{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings: Space, Territory, and Ideology in the Seleucid Empire | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0}} * {{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0433-3}} * {{Citácia knihy | autor = Andrew G. Traver | titul = From Polis to Empire, the Ancient World, c. 800 B.C.-A.D. 500: A Biographical Dictionary | vydavateľ = Greenwood Publishing Group | rok = 2002 | isbn = 978-0313309427}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] aitcx7r4yf7b19d5vwzpg3l9p5z0nr6 8255876 8255874 2026-07-31T09:53:16Z Bakjb 236375 wl 8255876 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Antiochos I. Sótér | titul = kráľ [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]], Kráľ sveta | obrázok = Syria - king Antiochos I - 280-261 BC - silver tetradrachm - head of Seleukos I - Apollon - München GL.jpg | popis obrázka = Strieborná tetradrachma Antiocha I. | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Zachránca“) | dátum narodenia = cca [[324 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Babylon]] | dátum úmrtia = [[2. jún]] [[261 pred Kr.]] (vo veku 62 – 63 rokov) | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | predchodca = [[Seleukos I. Nikatór]] | regent = | nástupca = [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratoniké]] | potomstvo = Seleukos, Laodiké, [[Apama II.]], Stratoniké II., [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | dynastia = [[Seleukovci]] | otec = [[Seleukos I. Nikatór]] | matka = [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]] }} '''Antiochos I. Sótér''' ({{vjz|grc|Ἀντίοχος Σωτήρ}}, ''Antíochos Sōtér''; * cca [[324 pred Kr.]] – † [[2. jún]] [[261 pred Kr.]]) bol grécko-sogdianský panovník z dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]], ktorý vládol v rokoch [[281 pred Kr.|281]] až [[261 pred Kr.]] ríši založenej jeho otcom.<ref name="Adkins-50">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 50}}</ref> Na trón nastúpil po tragickej smrti svojho otca [[Seleukos I. Nikatór|Seleuka I. Nikatora]] v období značnej politickej nestability, ktorú sa mu však v priebehu jeho energickej vlády podarilo z veľkej časti prekonať.<ref name="Livius-Antiochus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lendering | meno = Jona | titul = Antiochus I Soter | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31 }}</ref> Antiochos I. je v historických prameňoch zaznamenaný ako vôbec posledný známy vládca, ktorému bol oficiálne priznaný starobylý mezopotámsky titul ''Kráľ sveta'' (akand. ''šar kiššati'').<ref name="Stevens-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Stevens | meno = Kathryn | rok = 2014 | titul = The Antiochus Cylinder, Babylonian Scholarship and Seleucid Imperial Ideology | časopis = The Journal of Hellenic Studies | ročník = 134 | strany = 73 | doi = 10.1017/S0075426914000068 | issn = 0075-4269}}</ref> Už od roku [[294 pred Kr.|294/293 pred Kr.]] pôsobil ako spoluvladár svojho otca na východných územiach ríše.<ref name="Adkins-50" /> Vo svojej neskoršej samostatnej vnútornej politike sa prejavil ako jeden z najvýznamnejších zakladateľov a kolonizátorov nových miest v [[Helenizmus|helenistickom]] svete hneď po [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]]. Zahraničnopoliticky čelil územným stratám v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a odtrhnutiu niektorých východných [[Satrapia|satrapií]].<ref name="Adkins-50" /> Svoje najslávnejšie vojenské víťazstvo dosiahol okolo roku [[270 pred Kr.]] nad inváziou Galatov v tzv. „bitke slonov“, vďaka ktorej získal svoj doživotný a rešpektovaný prídomok ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /> == Životopis == === Pôvod a mladosť === Antiochov otec bol [[Seleukos I. Nikatór]], zakladateľ ríše, a jeho matka bola princezná [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]], dcéra [[Sogdiana|sogdianského]] veľmoža [[Spitamenes|Spitamena]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Boris Chrubasik | titul = Kings and Usurpers in the Seleukid Empire: The Social Context of Seleukid Sovereignty | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 2016 | isbn = 978-0-19-878692-4 | strany = 14-16}}</ref> Apama bola jednou z perzských princezien, ktoré [[Alexander Veľký]] počas masovej svadby v [[Súsy|Súzach]] v roku [[324 pred Kr.]] pridelil svojim popredným vojenským veliteľom.<ref name="Magill-1998">{{Citácia knihy | autor = Frank N. Magill et al. | titul = The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1 | vydavateľ = Fitzroy Dearborn Publishers, Salem Press | miesto = Pasadena, Chicago, London | rok = 1998 | isbn = 0-89356-313-7 | strany = 1010}}</ref><ref name="Holt-1989">{{Citácia knihy | autor = Frank L. Holt | titul = Alexander the Great and Bactria: the Formation of a Greek Frontier in Central Asia | vydavateľ = E. J. Brill | miesto = Leiden, New York, Copenhagen, Cologne | rok = 1989 | isbn = 90-04-08612-9 | strany = 64–65}}</ref> Neskoršia seleukovská propaganda fiktívne tvrdila, že Apama bola v skutočnosti dcérou perzského kráľa [[Dareios III.|Chasidského (Darea III.)]], čím sa dynastia snažila legitimizovať ako legitímny nuptupca nielen Alexandra, ale aj [[Achajmenovci|Achajmenovcov]] a právoplatný vládca západnej a strednej Ázie.<ref>{{Citácia knihy | autor = A. Shapur Shahbazi | kapitola = Apama | editor = Ehsan Yarshater | titul = Encyclopædia Iranica, Volume II: Anāmaka–Āṯār al-Wuzarāʾ | vydavateľ = Routledge & Kegan Paul | miesto = London | rok = 1987 | isbn = 0-7100-9110-9 | strany = 150}}</ref> Ešte pred smrťou svojho otca, v roku [[294 pred Kr.]], sa Antiochos oženil so svojou nevlastnou matkou [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratonikou]], dcérou [[Démétrios I. (Macedónia)|Démétria Poliorkéta]]. Antické pramene uvádzajú, že k tomuto netradičnému kroku podnietil svojho syna sám starý kráľ Seleukos I. Potom, čo dvorný lekár [[Erasistratos]] odhalil, že mladý Antiochos vážne ochorel a hrozí mu smrť z neopätovanej tajnej lásky k svojej nevlastnej matke, kráľ mu Stratoniku prenechal.<ref name="Plutarch-Demetrius">{{Citácia knihy | autor = Plutarchos | titul = Životopisy slávnych Grékov a Rimanov | kapitola = Demetrios, 38}}</ref> Stratoniké porodila Antiochovi päť detí: Seleuka (neskôr popraveného za vzburu), Laodiké, [[Apama II.|Apamu II.]], Stratoniku II. a [[Antiochos II.|Antiocha II. Thea]], ktorý sa stal jeho nástupcom. Z obdobia medzi rokmi [[302 pred Kr.|302]] a [[281 pred Kr.]] pochádza babylonská kronika (známa ako ''Kronika o zničení Esagily''), ktorá spomína, že korunný princ (s najväčšou pravdepodobnosťou Antiochos) sa rozhodol obnoviť zničený babylonský chrámový komplex [[Esagila]]. Pri príprave obetného rituálu na tomto mieste však zakopol o trosky a spadol. V hneve následne prikázal svojim vojakom, aby kompletne odstránili a zrovnali so zemou posledné zvyšky starých ruín.<ref name="Livius-Esagila">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BCHP 6 (Ruin of Esagila Chronicle) | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31}}</ref> === Nástup na trón a prvé konflikty === Keď bol Seleukos I. v roku [[281 pred Kr.]] zákerne zavraždený, Antiochos stál pred mimoriadne náročnou úlohou udržať obrovskú a nesúrodú ríšu pohromade. Takmer okamžite vypuklo povstanie v [[Koilé Syria|Sýrii]]. Situácia ho prinútila urýchlene uzavrieť mier s vrahom svojho otca [[Ptolemaios Keraunos|Ptolemaiom Keraunom]], čím sa defacto vzdal akýchkoľvek nárokov na kontrolu [[Macedónia (historické územie)|Macedónska]] a [[Thrákia|Thrákie]]. V [[Anatólia|Anatólii]] (Malej Ázii) sa mu zasa nepodarilo vojensky podrobiť odbojnú [[Bitýnia|Bitýniu]] ani perzskú dynastiu, ktorá vládla v [[Kapadócia|Kappadockom kráľovstve]].<ref name="EB1911-Seleucid">{{Citácia knihy | titul = Seleucid Dynasty s.v. Antiochus I. Soter | encyklopédia = Encyclopædia Britannica | zväzok = 24 | rok = 1911 | strany = 604}}</ref> V roku [[278 pred Kr.]] vpadli do Anatólie kmene bojovných [[Galatia|Galatov]] (Keltov). Ich plundrovanie zastavil až Antiochos okolo roku [[275 pred Kr.]] (často sa uvádza aj rok [[270 pred Kr.]]) v slávnej „bitke slonov“. Použitím indických vojnových slonov nahnal nepriateľom hrôzu a dosiahol rozhodujúce víťazstvo, ktoré mu prinieslo celonárodnú vďačnosť a čestný titul ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> === Sýrske vojny a záver vlády === [[Súbor:Antiochus cylinder with transcription.jpg|náhľad|vľavo|220px|Antiochov valec, v ktorom vystupuje ako kráľ Babylonu a obnoviteľ chrámov Esagila a Ezida. Je napísaný v archaickej akkadčine.]] Na konci roku [[275 pred Kr.]] vyústil dlhodobý spor o územie [[Koilé Syria|Koilé-Sýrie]] (ktorý zostal otvorený medzi rodmi Seleukovcov a Ptolemaiovcov už od delenia ríše v roku [[301 pred Kr.]]) do otvoreného vojenského konfliktu, známeho ako prvá syrská vojna. Toto územie permanentne okupovala [[Ptolemaiovci|ptolemaiovská]] ríša, no seleukovský štát si naň neustále uplatňoval nárok. Hoci vojna priniesla čiastočné straty území v Malej Ázii, celkové hranice oboch kráľovstiev sa zásadne nezmenili a konflikt sa prejavoval najmä striedavým dobývaním pohraničných miest, ako bol [[Damask]] či pobrežné oblasti Malej Ázie.<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> V roku [[268 pred Kr.]] dal Antiochos I. položiť základný kameň chrámu Ezida v starobylej [[Borsippa|Borsippe]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Kathryn Stevens | titul = Between Greece and Babylonia: Hellenistic Intellectual History | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2019 | isbn = 978-1-108-41955-0 | strany = 21-25}}</ref> Jeho najstarší syn Seleukos vládol na východe ríše ako spolukráľ a vicekráľ približne od roku [[275 pred Kr.]] do roku [[268 pred Kr.|268/267 pred Kr.]] V tomto roku ho však nechal Antiochos popraviť pre obvinenie zo zrady a pokusu o rebéliu. Okolo roku [[262 pred Kr.]] sa Antiochos pokúsil vojenskou silou zlomiť rastúci vplyv a moc [[Pergamon|Pergamonu]], no v bitke neďaleko [[Sardy]] utrpel od [[Eumenes I.|Eumena I.]] zdrvujúcu porážku. Táto nečakaná prehra definitívne prekazila seleukovské plány na opätovné ovládnutie západnej Anatólie a fakticky potvrdila nezávislosť pergamského štátu. Krátko nato, dňa [[2. jún]] [[261 pred Kr.]], sužovaný neúspechom a podlomeným zdravím, kráľ zomrel.<ref name="EB1911-Seleucid" /> Na tróne ho vystriedal jeho druhorodený syn [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]].<ref>{{Citácia knihy | editor = Elizabeth Jeffreys, Michael Jeffreys, Roger Scott | titul = The Chronicle of John Malalas: A Translation | vydavateľ = Australian Association for Byzantine Studies | miesto = Melbourne | rok = 1986 | isbn = 0-9593636-2-9 | strany = 142}}</ref> === Mesto Aj-Chánum === [[Súbor:Ai-Khanoum-gold stater of Antiochos1.jpg|náhľad|vpravo|220px|Zlatá minca Antiocha I. Sótéra nájdená v meste Aj-Chánum. Na lícnej strane je portrét kráľa s diadémom. Na rubovej strane sedí nahý boh [[Apolón]] na omfale a drží luk so šípmi. Grécky nápis hlása: BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY (''Basileós Antiochou'' – „Kráľa Antiocha“).]] Moderné archeologické a historické analýzy silne naznačujú, že známe grécke mesto [[Aj-Chánum]] (nachádzajúce sa v dnešnej provincii Tachár v severnom [[Afganistan]]e, presne na sútoku riek Pandž a Kokča v tesnej blízkosti Indického subkontinentu) založil okolo roku [[280 pred Kr.]] práve Antiochos I.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lyonnet | meno = Bertille | rok = 2012 | titul = Questions on the Date of the Hellenistic Pottery from Central Asia (Ai Khanoum, Marakanda and Koktepe) | časopis = Ancient Civilizations from Scythia to Siberia | ročník = 18 | strany = 143–173 | doi = 10.1163/157005712X638672}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinez-Seve | meno = Laurianne | rok = 2014 | titul = The Spatial Organization of Ai Khanoum, a Greek City in Afghanistan | časopis = American Journal of Archaeology | ročník = 118 | číslo = 2 | strany = 267–283 | doi = 10.3764/aja.118.2.0267}}</ref> Mesto slúžilo ako kľúčové strategické, kultúrne a obchodné centrum helenizmu v [[Baktria|Baktrii]]. === Vzťahy s Indiou === Antiochos I. úspešne udržiaval priateľské diplomatické vzťahy s [[Bindusára|Bindusárom]], panovníkom indickej [[Maurjovská ríša|Maurjovskej ríše]]. Na Bindusárovom dvore pôsobil ako oficiálny Antiochov veľvyslanec Deimachos z Platají. Grécky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] z 3. storočia vo svojom diele ''Deipnosofistai'' („''Hodujúci mudrci''“) zaznamenal kuriózny incident, ktorý prevzal zo spisov historika Hégésandra: Bindusára oficiálne požiadal Antiocha, aby mu poslal sladké [[víno]], sušené [[Figovník obyčajný|figy]] a jedného [[Sofisti|sofistu]] (učeného filozofa). Antiochos mu v diplomatickej odpovedi odkázal, že víno a figy mu s radosťou pošle, avšak grécke zákony prísne zakazujú predávať a kupovať sofistov.<ref name="Kosmin-2014">{{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0 | strany = 34–35}}</ref><ref name="Mookerji-1988">{{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0405-8 | strany = 38}}</ref> [[Súbor:Antiochos I elephant.jpg|náhľad|vľavo|220px|Minca Antiocha I. razená v Antiochii. Na lícnej strane je macedónsky štít so seleukovskou kotvou v strede. Na rubovej strane kráča vojnový slon doprava s nápisom BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY.]] Antiochos je s najväčšou pravdepodobnosťou tým gréckym kráľom, ktorý sa spomína v slávnych [[Ašókove edikty|Ašókových ediktoch]] ako jeden z adresátov budhistického misijného úsilia indického vládca [[Ašóka|Ašóku]]:<ref name="Charpentier-1931">{{Citácia periodika | priezvisko = Charpentier | meno = Jarl | rok = 1931 | titul = Antiochus, King of the Yavanas | časopis = Bulletin of the School of Oriental Studies | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 303–321 | vydavateľ = University of London}}</ref> {{Citát|A toto dobytie [šírenie budhizmu] dosiahol Miláčik bohov tu i vo všetkých pohraničných oblastiach, až do vzdialenosti šesťsto jódžan (približne 5 400 až 9 600 km), kde vládne Antiochos, kráľ Javanov [Grékov], a za týmto Antiochom vládnu štyria králi menom Ptolemaios, Antigonos, Magas a Alexander.|13. skalný edikt vládcu Ašóku}} Ašóka vo svojich nápisoch tiež tvrdí, že na územiach helenistických kráľov aktívne podporoval rozvoj bylinkárstva a medicíny pre ľudí i zvieratá: {{Citát|Všade v domíniu Miláčika bohov, kráľa Pijadasiho [Ašóku], i medzi ľuďmi za hranicami – Čolovcom, Pándjovcom, Satjaputrovcom, Kéralaputrovcom, až po Támraparni a tam, kde vládne grécky kráľ Antiochos, ako aj u susedných kráľov – všade Miláčik bohov, kráľ Pijadasi, zabezpečil dva druhy lekárskej starostlivosti: medicínsku starostlivosť pre ľudí a medicínsku starostlivosť pre zvieratá. Kdekoľvek neboli k dispozícii liečivé byliny vhodné pre ľudí alebo zvieratá, dal som ich doviezť a vypestovať. Pozdĺž ciest som dal vykopať studne a vysadiť stromy pre úžitok ľudí a zvierat.|2. skalný edikt vládcu Ašóku}} Niektorí historici alternatívne pripúšťajú, že kráľom spomínaným v ediktoch mohol byť aj Antiochov syn a nástupca [[Antiochos II. Theos]], avšak silné osobné a rodinné väzby Antiocha I. na východné satrapie a Indiu z neho robia oveľa pravdepodobnejšieho kandidáta.<ref name="Charpentier-1931" /> == Odraz v umení == [[Súbor:David-Antiochus et Stratonice.jpg|náhľad|[[Erasistratos odhaľuje príčinu Antiochovej choroby]] od [[Jacques-Louis David|Jacquesa-Louisa Davida]] (1774). Dvorný lekár Erasistratos (vľavo) odhaľuje kráľovi Seleukovi I. príčinu choroby jeho syna.]] Príbeh osudovej a spočiatku tajnej lásky medzi mladým Antiochom a jeho nevlastnou matkou Stratonikou sa stal veľmi populárnym námetom v európskom umení, predovšetkým v období baroka, klasicizmu a [[Neoklasicizmus|neoklasicizmu]]. Tento motív, oslavujúci veľkorysosť otca Seleuka I., ktorý synovi prenechal manželku, aby mu zachránil život, zachytili vo svojich dielach viacerí významní umelci. Patria medzi nich napríklad flámsky barokový maliar [[Theodoor van Thulden]] (obraz z roku 1669), francúzsky klasicistický majster [[Jacques-Louis David]] či francúzsky neoklasicista [[Jean-Auguste-Dominique Ingres]] na svojom slávnom plátne ''Antiochos a Stratoniké'' (1840). == Pozri aj == * [[Seleukovská ríša]] * [[Seleukovci]] * [[Diadochovia]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9}} * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | vydavateľ = Slovart | miesto = Praha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7391-580-3 | strany = 50}} * {{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings: Space, Territory, and Ideology in the Seleucid Empire | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0}} * {{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0433-3}} * {{Citácia knihy | autor = Andrew G. Traver | titul = From Polis to Empire, the Ancient World, c. 800 B.C.-A.D. 500: A Biographical Dictionary | vydavateľ = Greenwood Publishing Group | rok = 2002 | isbn = 978-0313309427}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] fvf3nex56tzpgwuw07dh31mjahhb9rv 8255877 8255876 2026-07-31T09:53:28Z Bakjb 236375 aú 8255877 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Antiochos I. Sótér | titul = kráľ [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]], Kráľ sveta | obrázok = Syria - king Antiochos I - 280-261 BC - silver tetradrachm - head of Seleukos I - Apollon - München GL.jpg | popis obrázka = Strieborná tetradrachma Antiocha I. | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Zachránca“) | dátum narodenia = cca [[324 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Babylon]] | dátum úmrtia = [[2. jún]] [[261 pred Kr.]] (vo veku 62 – 63 rokov) | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | predchodca = [[Seleukos I. Nikatór]] | regent = | nástupca = [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratoniké]] | potomstvo = Seleukos, Laodiké, [[Apama II.]], Stratoniké II., [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | dynastia = [[Seleukovci]] | otec = [[Seleukos I. Nikatór]] | matka = [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]] }} '''Antiochos I. Sótér''' ({{vjz|grc|Ἀντίοχος Σωτήρ}}, ''Antíochos Sōtér''; * cca [[324 pred Kr.]] – † [[2. jún]] [[261 pred Kr.]]) bol grécko-sogdianský panovník z dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]], ktorý vládol v rokoch [[281 pred Kr.|281]] až [[261 pred Kr.]] ríši založenej jeho otcom.<ref name="Adkins-50">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 50}}</ref> Na trón nastúpil po tragickej smrti svojho otca [[Seleukos I. Nikatór|Seleuka I. Nikatora]] v období značnej politickej nestability, ktorú sa mu však v priebehu jeho energickej vlády podarilo z veľkej časti prekonať.<ref name="Livius-Antiochus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lendering | meno = Jona | titul = Antiochus I Soter | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31 }}</ref> Antiochos I. je v historických prameňoch zaznamenaný ako vôbec posledný známy vládca, ktorému bol oficiálne priznaný starobylý mezopotámsky titul ''Kráľ sveta'' (akand. ''šar kiššati'').<ref name="Stevens-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Stevens | meno = Kathryn | rok = 2014 | titul = The Antiochus Cylinder, Babylonian Scholarship and Seleucid Imperial Ideology | časopis = The Journal of Hellenic Studies | ročník = 134 | strany = 73 | doi = 10.1017/S0075426914000068 | issn = 0075-4269}}</ref> Už od roku [[294 pred Kr.|294/293 pred Kr.]] pôsobil ako spoluvladár svojho otca na východných územiach ríše.<ref name="Adkins-50" /> Vo svojej neskoršej samostatnej vnútornej politike sa prejavil ako jeden z najvýznamnejších zakladateľov a kolonizátorov nových miest v [[Helenizmus|helenistickom]] svete hneď po [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]]. Zahraničnopoliticky čelil územným stratám v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a odtrhnutiu niektorých východných [[Satrapia|satrapií]].<ref name="Adkins-50" /> Svoje najslávnejšie vojenské víťazstvo dosiahol okolo roku [[270 pred Kr.]] nad inváziou Galatov v tzv. „bitke slonov“, vďaka ktorej získal svoj doživotný a rešpektovaný prídomok ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /> == Životopis == === Pôvod a mladosť === Antiochov otec bol [[Seleukos I. Nikatór]], zakladateľ ríše, a jeho matka bola princezná [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]], dcéra [[Sogdiana|sogdianského]] veľmoža [[Spitamenes|Spitamena]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Boris Chrubasik | titul = Kings and Usurpers in the Seleukid Empire: The Social Context of Seleukid Sovereignty | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 2016 | isbn = 978-0-19-878692-4 | strany = 14-16}}</ref> Apama bola jednou z perzských princezien, ktoré [[Alexander Veľký]] počas masovej svadby v [[Súsy|Súzach]] v roku [[324 pred Kr.]] pridelil svojim popredným vojenským veliteľom.<ref name="Magill-1998">{{Citácia knihy | autor = Frank N. Magill et al. | titul = The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1 | vydavateľ = Fitzroy Dearborn Publishers, Salem Press | miesto = Pasadena, Chicago, London | rok = 1998 | isbn = 0-89356-313-7 | strany = 1010}}</ref><ref name="Holt-1989">{{Citácia knihy | autor = Frank L. Holt | titul = Alexander the Great and Bactria: the Formation of a Greek Frontier in Central Asia | vydavateľ = E. J. Brill | miesto = Leiden, New York, Copenhagen, Cologne | rok = 1989 | isbn = 90-04-08612-9 | strany = 64–65}}</ref> Neskoršia seleukovská propaganda fiktívne tvrdila, že Apama bola v skutočnosti dcérou perzského kráľa [[Dareios III.|Chasidského (Darea III.)]], čím sa dynastia snažila legitimizovať ako legitímny nuptupca nielen Alexandra, ale aj [[Achajmenovci|Achajmenovcov]] a právoplatný vládca západnej a strednej Ázie.<ref>{{Citácia knihy | autor = A. Shapur Shahbazi | kapitola = Apama | editor = Ehsan Yarshater | titul = Encyclopædia Iranica, Volume II: Anāmaka–Āṯār al-Wuzarāʾ | vydavateľ = Routledge & Kegan Paul | miesto = London | rok = 1987 | isbn = 0-7100-9110-9 | strany = 150}}</ref> Ešte pred smrťou svojho otca, v roku [[294 pred Kr.]], sa Antiochos oženil so svojou nevlastnou matkou [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratonikou]], dcérou [[Démétrios I. (Macedónia)|Démétria Poliorkéta]]. Antické pramene uvádzajú, že k tomuto netradičnému kroku podnietil svojho syna sám starý kráľ Seleukos I. Potom, čo dvorný lekár [[Erasistratos]] odhalil, že mladý Antiochos vážne ochorel a hrozí mu smrť z neopätovanej tajnej lásky k svojej nevlastnej matke, kráľ mu Stratoniku prenechal.<ref name="Plutarch-Demetrius">{{Citácia knihy | autor = Plutarchos | titul = Životopisy slávnych Grékov a Rimanov | kapitola = Demetrios, 38}}</ref> Stratoniké porodila Antiochovi päť detí: Seleuka (neskôr popraveného za vzburu), Laodiké, [[Apama II.|Apamu II.]], Stratoniku II. a [[Antiochos II.|Antiocha II. Thea]], ktorý sa stal jeho nástupcom. Z obdobia medzi rokmi [[302 pred Kr.|302]] a [[281 pred Kr.]] pochádza babylonská kronika (známa ako ''Kronika o zničení Esagily''), ktorá spomína, že korunný princ (s najväčšou pravdepodobnosťou Antiochos) sa rozhodol obnoviť zničený babylonský chrámový komplex [[Esagila]]. Pri príprave obetného rituálu na tomto mieste však zakopol o trosky a spadol. V hneve následne prikázal svojim vojakom, aby kompletne odstránili a zrovnali so zemou posledné zvyšky starých ruín.<ref name="Livius-Esagila">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BCHP 6 (Ruin of Esagila Chronicle) | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31}}</ref> === Nástup na trón a prvé konflikty === Keď bol Seleukos I. v roku [[281 pred Kr.]] zákerne zavraždený, Antiochos stál pred mimoriadne náročnou úlohou udržať obrovskú a nesúrodú ríšu pohromade. Takmer okamžite vypuklo povstanie v [[Koilé Syria|Sýrii]]. Situácia ho prinútila urýchlene uzavrieť mier s vrahom svojho otca [[Ptolemaios Keraunos|Ptolemaiom Keraunom]], čím sa defacto vzdal akýchkoľvek nárokov na kontrolu [[Macedónia (historické územie)|Macedónska]] a [[Thrákia|Thrákie]]. V [[Anatólia|Anatólii]] (Malej Ázii) sa mu zasa nepodarilo vojensky podrobiť odbojnú [[Bitýnia|Bitýniu]] ani perzskú dynastiu, ktorá vládla v [[Kapadócia|Kappadockom kráľovstve]].<ref name="EB1911-Seleucid">{{Citácia knihy | titul = Seleucid Dynasty s.v. Antiochus I. Soter | encyklopédia = Encyclopædia Britannica | zväzok = 24 | rok = 1911 | strany = 604}}</ref> V roku [[278 pred Kr.]] vpadli do Anatólie kmene bojovných [[Galatia|Galatov]] (Keltov). Ich plundrovanie zastavil až Antiochos okolo roku [[275 pred Kr.]] (často sa uvádza aj rok [[270 pred Kr.]]) v slávnej „bitke slonov“. Použitím indických vojnových slonov nahnal nepriateľom hrôzu a dosiahol rozhodujúce víťazstvo, ktoré mu prinieslo celonárodnú vďačnosť a čestný titul ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> === Sýrske vojny a záver vlády === [[Súbor:Antiochus cylinder with transcription.jpg|náhľad|vľavo|220px|Antiochov valec, v ktorom vystupuje ako kráľ Babylonu a obnoviteľ chrámov Esagila a Ezida. Je napísaný v archaickej akkadčine.]] Na konci roku [[275 pred Kr.]] vyústil dlhodobý spor o územie [[Koilé Syria|Koilé-Sýrie]] (ktorý zostal otvorený medzi rodmi Seleukovcov a Ptolemaiovcov už od delenia ríše v roku [[301 pred Kr.]]) do otvoreného vojenského konfliktu, známeho ako prvá syrská vojna. Toto územie permanentne okupovala [[Ptolemaiovci|ptolemaiovská]] ríša, no seleukovský štát si naň neustále uplatňoval nárok. Hoci vojna priniesla čiastočné straty území v Malej Ázii, celkové hranice oboch kráľovstiev sa zásadne nezmenili a konflikt sa prejavoval najmä striedavým dobývaním pohraničných miest, ako bol [[Damask]] či pobrežné oblasti Malej Ázie.<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> V roku [[268 pred Kr.]] dal Antiochos I. položiť základný kameň chrámu Ezida v starobylej [[Borsippa|Borsippe]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Kathryn Stevens | titul = Between Greece and Babylonia: Hellenistic Intellectual History | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2019 | isbn = 978-1-108-41955-0 | strany = 21-25}}</ref> Jeho najstarší syn Seleukos vládol na východe ríše ako spolukráľ a vicekráľ približne od roku [[275 pred Kr.]] do roku [[268 pred Kr.|268/267 pred Kr.]] V tomto roku ho však nechal Antiochos popraviť pre obvinenie zo zrady a pokusu o rebéliu. Okolo roku [[262 pred Kr.]] sa Antiochos pokúsil vojenskou silou zlomiť rastúci vplyv a moc [[Pergamon|Pergamonu]], no v bitke neďaleko [[Sardy]] utrpel od [[Eumenes I.|Eumena I.]] zdrvujúcu porážku. Táto nečakaná prehra definitívne prekazila seleukovské plány na opätovné ovládnutie západnej Anatólie a fakticky potvrdila nezávislosť pergamského štátu. Krátko nato, dňa [[2. jún]] [[261 pred Kr.]], sužovaný neúspechom a podlomeným zdravím, kráľ zomrel.<ref name="EB1911-Seleucid" /> Na tróne ho vystriedal jeho druhorodený syn [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]].<ref>{{Citácia knihy | editor = Elizabeth Jeffreys, Michael Jeffreys, Roger Scott | titul = The Chronicle of John Malalas: A Translation | vydavateľ = Australian Association for Byzantine Studies | miesto = Melbourne | rok = 1986 | isbn = 0-9593636-2-9 | strany = 142}}</ref> === Mesto Aj-Chánum === [[Súbor:Ai-Khanoum-gold stater of Antiochos1.jpg|náhľad|vpravo|220px|Zlatá minca Antiocha I. Sótéra nájdená v meste Aj-Chánum. Na lícnej strane je portrét kráľa s diadémom. Na rubovej strane sedí nahý boh [[Apolón]] na omfale a drží luk so šípmi. Grécky nápis hlása: BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY (''Basileós Antiochou'' – „Kráľa Antiocha“).]] Moderné archeologické a historické analýzy silne naznačujú, že známe grécke mesto [[Aj-Chánum]] (nachádzajúce sa v dnešnej provincii Tachár v severnom [[Afganistan]]e, presne na sútoku riek Pandž a Kokča v tesnej blízkosti Indického subkontinentu) založil okolo roku [[280 pred Kr.]] práve Antiochos I.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lyonnet | meno = Bertille | rok = 2012 | titul = Questions on the Date of the Hellenistic Pottery from Central Asia (Ai Khanoum, Marakanda and Koktepe) | časopis = Ancient Civilizations from Scythia to Siberia | ročník = 18 | strany = 143–173 | doi = 10.1163/157005712X638672}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinez-Seve | meno = Laurianne | rok = 2014 | titul = The Spatial Organization of Ai Khanoum, a Greek City in Afghanistan | časopis = American Journal of Archaeology | ročník = 118 | číslo = 2 | strany = 267–283 | doi = 10.3764/aja.118.2.0267}}</ref> Mesto slúžilo ako kľúčové strategické, kultúrne a obchodné centrum helenizmu v [[Baktria|Baktrii]]. === Vzťahy s Indiou === Antiochos I. úspešne udržiaval priateľské diplomatické vzťahy s [[Bindusára|Bindusárom]], panovníkom indickej [[Maurjovská ríša|Maurjovskej ríše]]. Na Bindusárovom dvore pôsobil ako oficiálny Antiochov veľvyslanec Deimachos z Platají. Grécky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] z 3. storočia vo svojom diele ''Deipnosofistai'' („''Hodujúci mudrci''“) zaznamenal kuriózny incident, ktorý prevzal zo spisov historika Hégésandra: Bindusára oficiálne požiadal Antiocha, aby mu poslal sladké [[víno]], sušené [[Figovník obyčajný|figy]] a jedného [[Sofisti|sofistu]] (učeného filozofa). Antiochos mu v diplomatickej odpovedi odkázal, že víno a figy mu s radosťou pošle, avšak grécke zákony prísne zakazujú predávať a kupovať sofistov.<ref name="Kosmin-2014">{{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0 | strany = 34–35}}</ref><ref name="Mookerji-1988">{{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0405-8 | strany = 38}}</ref> [[Súbor:Antiochos I elephant.jpg|náhľad|vľavo|220px|Minca Antiocha I. razená v Antiochii. Na lícnej strane je macedónsky štít so seleukovskou kotvou v strede. Na rubovej strane kráča vojnový slon doprava s nápisom BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY.]] Antiochos je s najväčšou pravdepodobnosťou tým gréckym kráľom, ktorý sa spomína v slávnych [[Ašókove edikty|Ašókových ediktoch]] ako jeden z adresátov budhistického misijného úsilia indického vládca [[Ašóka|Ašóku]]:<ref name="Charpentier-1931">{{Citácia periodika | priezvisko = Charpentier | meno = Jarl | rok = 1931 | titul = Antiochus, King of the Yavanas | časopis = Bulletin of the School of Oriental Studies | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 303–321 | vydavateľ = University of London}}</ref> {{Citát|A toto dobytie [šírenie budhizmu] dosiahol Miláčik bohov tu i vo všetkých pohraničných oblastiach, až do vzdialenosti šesťsto jódžan (približne 5 400 až 9 600 km), kde vládne Antiochos, kráľ Javanov [Grékov], a za týmto Antiochom vládnu štyria králi menom Ptolemaios, Antigonos, Magas a Alexander.|13. skalný edikt vládcu Ašóku}} Ašóka vo svojich nápisoch tiež tvrdí, že na územiach helenistických kráľov aktívne podporoval rozvoj bylinkárstva a medicíny pre ľudí i zvieratá: {{Citát|Všade v domíniu Miláčika bohov, kráľa Pijadasiho [Ašóku], i medzi ľuďmi za hranicami – Čolovcom, Pándjovcom, Satjaputrovcom, Kéralaputrovcom, až po Támraparni a tam, kde vládne grécky kráľ Antiochos, ako aj u susedných kráľov – všade Miláčik bohov, kráľ Pijadasi, zabezpečil dva druhy lekárskej starostlivosti: medicínsku starostlivosť pre ľudí a medicínsku starostlivosť pre zvieratá. Kdekoľvek neboli k dispozícii liečivé byliny vhodné pre ľudí alebo zvieratá, dal som ich doviezť a vypestovať. Pozdĺž ciest som dal vykopať studne a vysadiť stromy pre úžitok ľudí a zvierat.|2. skalný edikt vládcu Ašóku}} Niektorí historici alternatívne pripúšťajú, že kráľom spomínaným v ediktoch mohol byť aj Antiochov syn a nástupca [[Antiochos II. Theos]], avšak silné osobné a rodinné väzby Antiocha I. na východné satrapie a Indiu z neho robia oveľa pravdepodobnejšieho kandidáta.<ref name="Charpentier-1931" /> == Odraz v umení == [[Súbor:David-Antiochus et Stratonice.jpg|náhľad|[[Erasistratos odhaľuje príčinu Antiochovej choroby]] od [[Jacques-Louis David|Jacquesa-Louisa Davida]] (1774). Dvorný lekár Erasistratos (vľavo) odhaľuje kráľovi Seleukovi I. príčinu choroby jeho syna.]] Príbeh osudovej a spočiatku tajnej lásky medzi mladým Antiochom a jeho nevlastnou matkou Stratonikou sa stal veľmi populárnym námetom v európskom umení, predovšetkým v období baroka, klasicizmu a [[Neoklasicizmus|neoklasicizmu]]. Tento motív, oslavujúci veľkorysosť otca Seleuka I., ktorý synovi prenechal manželku, aby mu zachránil život, zachytili vo svojich dielach viacerí významní umelci. Patria medzi nich napríklad flámsky barokový maliar [[Theodoor van Thulden]] (obraz z roku 1669), francúzsky klasicistický majster [[Jacques-Louis David]] či francúzsky neoklasicista [[Jean-Auguste-Dominique Ingres]] na svojom slávnom plátne ''Antiochos a Stratoniké'' (1840). == Pozri aj == * [[Seleukovská ríša]] * [[Seleukovci]] * [[Diadochovia]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9}} * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | vydavateľ = Slovart | miesto = Praha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7391-580-3 | strany = 50}} * {{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings: Space, Territory, and Ideology in the Seleucid Empire | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0}} * {{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0433-3}} * {{Citácia knihy | autor = Andrew G. Traver | titul = From Polis to Empire, the Ancient World, c. 800 B.C.-A.D. 500: A Biographical Dictionary | vydavateľ = Greenwood Publishing Group | rok = 2002 | isbn = 978-0313309427}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] hir48xfji3i7w85c92h3pfj4lad3lqd 8255879 8255877 2026-07-31T09:53:56Z Bakjb 236375 fix 8255879 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | meno = Antiochos I. Sótér | titul = kráľ [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]], Kráľ sveta | obrázok = Syria - king Antiochos I - 280-261 BC - silver tetradrachm - head of Seleukos I - Apollon - München GL.jpg | popis obrázka = Strieborná tetradrachma Antiocha I. | korunovácia = | pôvodné meno = | obrázok erbu = | ostatné tituly = ''Sótér'' („Zachránca“) | dátum narodenia = cca [[324 pred Kr.]] | miesto narodenia = [[Babylon]] | dátum úmrtia = [[2. jún]] [[261 pred Kr.]] (vo veku 62 – 63 rokov) | miesto úmrtia = | miesto pochovania = | predchodca = [[Seleukos I. Nikatór]] | regent = | nástupca = [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | manžel = | manželka = [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratoniké]] | potomstvo = Seleukos, Laodiké, [[Apama II.]], Stratoniké II., [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]] | dynastia = [[Seleukovci]] | otec = [[Seleukos I. Nikatór]] | matka = [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]] }} '''Antiochos I. Sótér''' ({{vjz|grc|Ἀντίοχος Σωτήρ}}, ''Antíochos Sōtér''; * cca [[324 pred Kr.]] – † [[2. jún]] [[261 pred Kr.]]) bol grécko-sogdianský panovník z dynastie [[Seleukovci|Seleukovcov]], ktorý vládol v rokoch [[281 pred Kr.|281]] až [[261 pred Kr.]] ríši založenej jeho otcom.<ref name="Adkins-50">{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 50}}</ref> Na trón nastúpil po tragickej smrti svojho otca [[Seleukos I. Nikatór|Seleuka I. Nikatora]] v období značnej politickej nestability, ktorú sa mu však v priebehu jeho energickej vlády podarilo z veľkej časti prekonať.<ref name="Livius-Antiochus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lendering | meno = Jona | titul = Antiochus I Soter | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31 }}</ref> Antiochos I. je v historických prameňoch zaznamenaný ako vôbec posledný známy vládca, ktorému bol oficiálne priznaný starobylý mezopotámsky titul ''Kráľ sveta'' (akand. ''šar kiššati'').<ref name="Stevens-2014">{{Citácia periodika | priezvisko = Stevens | meno = Kathryn | rok = 2014 | titul = The Antiochus Cylinder, Babylonian Scholarship and Seleucid Imperial Ideology | časopis = The Journal of Hellenic Studies | ročník = 134 | strany = 73 | doi = 10.1017/S0075426914000068 | issn = 0075-4269}}</ref> Už od roku [[294 pred Kr.|294/293 pred Kr.]] pôsobil ako spoluvladár svojho otca na východných územiach ríše.<ref name="Adkins-50" /> Vo svojej neskoršej samostatnej vnútornej politike sa prejavil ako jeden z najvýznamnejších zakladateľov a kolonizátorov nových miest v [[Helenizmus|helenistickom]] svete hneď po [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]]. Zahraničnopoliticky čelil územným stratám v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] a odtrhnutiu niektorých východných [[Satrapia|satrapií]].<ref name="Adkins-50" /> Svoje najslávnejšie vojenské víťazstvo dosiahol okolo roku [[270 pred Kr.]] nad inváziou Galatov v tzv. „bitke slonov“, vďaka ktorej získal svoj doživotný a rešpektovaný prídomok ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /> == Životopis == === Pôvod a mladosť === Antiochov otec bol [[Seleukos I. Nikatór]], zakladateľ ríše, a jeho matka bola princezná [[Apama (manželka Seleuka I.)|Apama]], dcéra [[Sogdiana|sogdianského]] veľmoža [[Spitamenes|Spitamena]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Boris Chrubasik | titul = Kings and Usurpers in the Seleukid Empire: The Social Context of Seleukid Sovereignty | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = Oxford | rok = 2016 | isbn = 978-0-19-878692-4 | strany = 14-16}}</ref> Apama bola jednou z perzských princezien, ktoré [[Alexander Veľký]] počas masovej svadby v [[Súsy|Súzach]] v roku [[324 pred Kr.]] pridelil svojim popredným vojenským veliteľom.<ref name="Magill-1998">{{Citácia knihy | autor = Frank N. Magill et al. | titul = The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1 | vydavateľ = Fitzroy Dearborn Publishers, Salem Press | miesto = Pasadena, Chicago, London | rok = 1998 | isbn = 0-89356-313-7 | strany = 1010}}</ref><ref name="Holt-1989">{{Citácia knihy | autor = Frank L. Holt | titul = Alexander the Great and Bactria: the Formation of a Greek Frontier in Central Asia | vydavateľ = E. J. Brill | miesto = Leiden, New York, Copenhagen, Cologne | rok = 1989 | isbn = 90-04-08612-9 | strany = 64–65}}</ref> Neskoršia seleukovská propaganda fiktívne tvrdila, že Apama bola v skutočnosti dcérou perzského kráľa [[Dareios III.|Chasidského (Darea III.)]], čím sa dynastia snažila legitimizovať ako legitímny nuptupca nielen Alexandra, ale aj [[Achajmenovci|Achajmenovcov]] a právoplatný vládca západnej a strednej Ázie.<ref>{{Citácia knihy | autor = A. Shapur Shahbazi | kapitola = Apama | editor = Ehsan Yarshater | titul = Encyclopædia Iranica, Volume II: Anāmaka–Āṯār al-Wuzarāʾ | vydavateľ = Routledge & Kegan Paul | miesto = London | rok = 1987 | isbn = 0-7100-9110-9 | strany = 150}}</ref> Ešte pred smrťou svojho otca, v roku [[294 pred Kr.]], sa Antiochos oženil so svojou nevlastnou matkou [[Stratoniké (Seleukovská ríša)|Stratonikou]], dcérou [[Démétrios I. (Macedónia)|Démétria Poliorkéta]]. Antické pramene uvádzajú, že k tomuto netradičnému kroku podnietil svojho syna sám starý kráľ Seleukos I. Potom, čo dvorný lekár [[Erasistratos]] odhalil, že mladý Antiochos vážne ochorel a hrozí mu smrť z neopätovanej tajnej lásky k svojej nevlastnej matke, kráľ mu Stratoniku prenechal.<ref name="Plutarch-Demetrius">{{Citácia knihy | autor = Plutarchos | titul = Životopisy slávnych Grékov a Rimanov | kapitola = Demetrios, 38}}</ref> Stratoniké porodila Antiochovi päť detí: Seleuka (neskôr popraveného za vzburu), Laodiké, [[Apama II.|Apamu II.]], Stratoniku II. a [[Antiochos II.|Antiocha II. Thea]], ktorý sa stal jeho nástupcom. Z obdobia medzi rokmi [[302 pred Kr.|302]] a [[281 pred Kr.]] pochádza babylonská kronika (známa ako ''Kronika o zničení Esagily''), ktorá spomína, že korunný princ (s najväčšou pravdepodobnosťou Antiochos) sa rozhodol obnoviť zničený babylonský chrámový komplex [[Esagila]]. Pri príprave obetného rituálu na tomto mieste však zakopol o trosky a spadol. V hneve následne prikázal svojim vojakom, aby kompletne odstránili a zrovnali so zemou posledné zvyšky starých ruín.<ref name="Livius-Esagila">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BCHP 6 (Ruin of Esagila Chronicle) | url = https://livius.org | vydavateľ = Livius.org | dátum prístupu = 2026-07-31}}</ref> === Nástup na trón a prvé konflikty === Keď bol Seleukos I. v roku [[281 pred Kr.]] zákerne zavraždený, Antiochos stál pred mimoriadne náročnou úlohou udržať obrovskú a nesúrodú ríšu pohromade. Takmer okamžite vypuklo povstanie v [[Koilé Syria|Sýrii]]. Situácia ho prinútila urýchlene uzavrieť mier s vrahom svojho otca [[Ptolemaios Keraunos|Ptolemaiom Keraunom]], čím sa defacto vzdal akýchkoľvek nárokov na kontrolu [[Macedónia (historické územie)|Macedónska]] a [[Thrákia|Thrákie]]. V [[Anatólia|Anatólii]] (Malej Ázii) sa mu zasa nepodarilo vojensky podrobiť odbojnú [[Bitýnia|Bitýniu]] ani perzskú dynastiu, ktorá vládla v [[Kapadócia|Kappadockom kráľovstve]].<ref name="EB1911-Seleucid">{{Citácia knihy | titul = Seleucid Dynasty s.v. Antiochus I. Soter | encyklopédia = Encyclopædia Britannica | zväzok = 24 | rok = 1911 | strany = 604}}</ref> V roku [[278 pred Kr.]] vpadli do Anatólie kmene bojovných [[Galatia|Galatov]] (Keltov). Ich plundrovanie zastavil až Antiochos okolo roku [[275 pred Kr.]] (často sa uvádza aj rok [[270 pred Kr.]]) v slávnej „bitke slonov“. Použitím indických vojnových slonov nahnal nepriateľom hrôzu a dosiahol rozhodujúce víťazstvo, ktoré mu prinieslo celonárodnú vďačnosť a čestný titul ''Sótér'' („Zachránca“).<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> === Sýrske vojny a záver vlády === [[Súbor:Antiochus cylinder with transcription.jpg|náhľad|vľavo|220px|Antiochov valec, v ktorom vystupuje ako kráľ Babylonu a obnoviteľ chrámov Esagila a Ezida. Je napísaný v archaickej akkadčine.]] Na konci roku [[275 pred Kr.]] vyústil dlhodobý spor o územie [[Koilé Syria|Koilé-Sýrie]] (ktorý zostal otvorený medzi rodmi Seleukovcov a Ptolemaiovcov už od delenia ríše v roku [[301 pred Kr.]]) do otvoreného vojenského konfliktu, známeho ako prvá syrská vojna. Toto územie permanentne okupovala [[Ptolemaiovci|ptolemaiovská]] ríša, no seleukovský štát si naň neustále uplatňoval nárok. Hoci vojna priniesla čiastočné straty území v Malej Ázii, celkové hranice oboch kráľovstiev sa zásadne nezmenili a konflikt sa prejavoval najmä striedavým dobývaním pohraničných miest, ako bol [[Damask]] či pobrežné oblasti Malej Ázie.<ref name="Adkins-50" /><ref name="EB1911-Seleucid" /> V roku [[268 pred Kr.]] dal Antiochos I. položiť základný kameň chrámu Ezida v starobylej [[Borsippa|Borsippe]].<ref>{{Citácia knihy | autor = Kathryn Stevens | titul = Between Greece and Babylonia: Hellenistic Intellectual History | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = Cambridge | rok = 2019 | isbn = 978-1-108-41955-0 | strany = 21-25}}</ref> Jeho najstarší syn Seleukos vládol na východe ríše ako spolukráľ a vicekráľ približne od roku [[275 pred Kr.]] do roku [[268 pred Kr.|268/267 pred Kr.]] V tomto roku ho však nechal Antiochos popraviť pre obvinenie zo zrady a pokusu o rebéliu. Okolo roku [[262 pred Kr.]] sa Antiochos pokúsil vojenskou silou zlomiť rastúci vplyv a moc [[Pergamon|Pergamonu]], no v bitke neďaleko [[Sardy]] utrpel od [[Eumenes I.|Eumena I.]] zdrvujúcu porážku. Táto nečakaná prehra definitívne prekazila seleukovské plány na opätovné ovládnutie západnej Anatólie a fakticky potvrdila nezávislosť pergamského štátu. Krátko nato, dňa [[2. jún]] [[261 pred Kr.]], sužovaný neúspechom a podlomeným zdravím, kráľ zomrel.<ref name="EB1911-Seleucid" /> Na tróne ho vystriedal jeho druhorodený syn [[Antiochos II.|Antiochos II. Theos]].<ref>{{Citácia knihy | editor = Elizabeth Jeffreys, Michael Jeffreys, Roger Scott | titul = The Chronicle of John Malalas: A Translation | vydavateľ = Australian Association for Byzantine Studies | miesto = Melbourne | rok = 1986 | isbn = 0-9593636-2-9 | strany = 142}}</ref> === Mesto Aj-Chánum === [[Súbor:Ai-Khanoum-gold stater of Antiochos1.jpg|náhľad|vpravo|220px|Zlatá minca Antiocha I. Sótéra nájdená v meste Aj-Chánum. Na lícnej strane je portrét kráľa s diadémom. Na rubovej strane sedí nahý boh [[Apolón]] na omfale a drží luk so šípmi. Grécky nápis hlása: BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY (''Basileós Antiochou'' – „Kráľa Antiocha“).]] Moderné archeologické a historické analýzy silne naznačujú, že známe grécke mesto [[Aj-Chánum]] (nachádzajúce sa v dnešnej provincii Tachár v severnom [[Afganistan]]e, presne na sútoku riek Pandž a Kokča v tesnej blízkosti Indického subkontinentu) založil okolo roku [[280 pred Kr.]] práve Antiochos I.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lyonnet | meno = Bertille | rok = 2012 | titul = Questions on the Date of the Hellenistic Pottery from Central Asia (Ai Khanoum, Marakanda and Koktepe) | časopis = Ancient Civilizations from Scythia to Siberia | ročník = 18 | strany = 143–173 | doi = 10.1163/157005712X638672}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinez-Seve | meno = Laurianne | rok = 2014 | titul = The Spatial Organization of Ai Khanoum, a Greek City in Afghanistan | časopis = American Journal of Archaeology | ročník = 118 | číslo = 2 | strany = 267–283 | doi = 10.3764/aja.118.2.0267}}</ref> Mesto slúžilo ako kľúčové strategické, kultúrne a obchodné centrum helenizmu v [[Baktria|Baktrii]]. === Vzťahy s Indiou === Antiochos I. úspešne udržiaval priateľské diplomatické vzťahy s [[Bindusára|Bindusárom]], panovníkom indickej [[Maurjovská ríša|Maurjovskej ríše]]. Na Bindusárovom dvore pôsobil ako oficiálny Antiochov veľvyslanec Deimachos z Platají. Grécky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] z 3. storočia vo svojom diele ''Deipnosofistai'' („''Hodujúci mudrci''“) zaznamenal kuriózny incident, ktorý prevzal zo spisov historika Hégésandra: Bindusára oficiálne požiadal Antiocha, aby mu poslal sladké [[víno]], sušené [[Figovník obyčajný|figy]] a jedného [[Sofisti|sofistu]] (učeného filozofa). Antiochos mu v diplomatickej odpovedi odkázal, že víno a figy mu s radosťou pošle, avšak grécke zákony prísne zakazujú predávať a kupovať sofistov.<ref name="Kosmin-2014">{{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0 | strany = 34–35}}</ref><ref name="Mookerji-1988">{{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0405-8 | strany = 38}}</ref> [[Súbor:Antiochos I elephant.jpg|náhľad|vľavo|220px|Minca Antiocha I. razená v Antiochii. Na lícnej strane je macedónsky štít so seleukovskou kotvou v strede. Na rubovej strane kráča vojnový slon doprava s nápisom BAΣIΛEΩΣ ANTIOXOY.]] Antiochos je s najväčšou pravdepodobnosťou tým gréckym kráľom, ktorý sa spomína v slávnych [[Ašókove edikty|Ašókových ediktoch]] ako jeden z adresátov budhistického misijného úsilia indického vládca [[Ašóka|Ašóku]]:<ref name="Charpentier-1931">{{Citácia periodika | priezvisko = Charpentier | meno = Jarl | rok = 1931 | titul = Antiochus, King of the Yavanas | časopis = Bulletin of the School of Oriental Studies | ročník = 6 | číslo = 2 | strany = 303–321 | vydavateľ = University of London}}</ref> {{Citát|A toto dobytie [šírenie budhizmu] dosiahol Miláčik bohov tu i vo všetkých pohraničných oblastiach, až do vzdialenosti šesťsto jódžan (približne 5 400 až 9 600 km), kde vládne Antiochos, kráľ Javanov [Grékov], a za týmto Antiochom vládnu štyria králi menom Ptolemaios, Antigonos, Magas a Alexander.|13. skalný edikt vládcu Ašóku}} Ašóka vo svojich nápisoch tiež tvrdí, že na územiach helenistických kráľov aktívne podporoval rozvoj bylinkárstva a medicíny pre ľudí i zvieratá: {{Citát|Všade v domíniu Miláčika bohov, kráľa Pijadasiho [Ašóku], i medzi ľuďmi za hranicami – Čolovcom, Pándjovcom, Satjaputrovcom, Kéralaputrovcom, až po Támraparni a tam, kde vládne grécky kráľ Antiochos, ako aj u susedných kráľov – všade Miláčik bohov, kráľ Pijadasi, zabezpečil dva druhy lekárskej starostlivosti: medicínsku starostlivosť pre ľudí a medicínsku starostlivosť pre zvieratá. Kdekoľvek neboli k dispozícii liečivé byliny vhodné pre ľudí alebo zvieratá, dal som ich doviezť a vypestovať. Pozdĺž ciest som dal vykopať studne a vysadiť stromy pre úžitok ľudí a zvierat.|2. skalný edikt vládcu Ašóku}} Niektorí historici alternatívne pripúšťajú, že kráľom spomínaným v ediktoch mohol byť aj Antiochov syn a nástupca [[Antiochos II. Theos]], avšak silné osobné a rodinné väzby Antiocha I. na východné satrapie a Indiu z neho robia oveľa pravdepodobnejšieho kandidáta.<ref name="Charpentier-1931" /> == Odraz v umení == [[Súbor:David-Antiochus et Stratonice.jpg|náhľad|''[[Erasistratos odhaľuje príčinu Antiochovej choroby]]'' od [[Jacques-Louis David|Jacquesa-Louisa Davida]] (1774). Dvorný lekár Erasistratos (vľavo) odhaľuje kráľovi Seleukovi I. príčinu choroby jeho syna.]] Príbeh osudovej a spočiatku tajnej lásky medzi mladým Antiochom a jeho nevlastnou matkou Stratonikou sa stal veľmi populárnym námetom v európskom umení, predovšetkým v období baroka, klasicizmu a [[Neoklasicizmus|neoklasicizmu]]. Tento motív, oslavujúci veľkorysosť otca Seleuka I., ktorý synovi prenechal manželku, aby mu zachránil život, zachytili vo svojich dielach viacerí významní umelci. Patria medzi nich napríklad flámsky barokový maliar [[Theodoor van Thulden]] (obraz z roku 1669), francúzsky klasicistický majster [[Jacques-Louis David]] či francúzsky neoklasicista [[Jean-Auguste-Dominique Ingres]] na svojom slávnom plátne ''Antiochos a Stratoniké'' (1840). == Pozri aj == * [[Seleukovská ríša]] * [[Seleukovci]] * [[Diadochovia]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Svět helénismu | vydavateľ = Arista | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-86410-09-9}} * {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins & Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | vydavateľ = Slovart | miesto = Praha | rok = 2011 | isbn = 978-80-7391-580-3 | strany = 50}} * {{Citácia knihy | autor = Paul J. Kosmin | titul = The Land of the Elephant Kings: Space, Territory, and Ideology in the Seleucid Empire | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 2014 | isbn = 978-0-674-72882-0}} * {{Citácia knihy | autor = Radha Kumud Mookerji | titul = Chandragupta Maurya and His Times | vydavateľ = Motilal Banarsidass | miesto = Delhi | rok = 1988 | isbn = 81-208-0433-3}} * {{Citácia knihy | autor = Andrew G. Traver | titul = From Polis to Empire, the Ancient World, c. 800 B.C.-A.D. 500: A Biographical Dictionary | vydavateľ = Greenwood Publishing Group | rok = 2002 | isbn = 978-0313309427}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Seleukovci]] [[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]] l2uq7kcx61767yfvl6t03r6hyjeag6e Diskusia s redaktorom:Magnumka02 3 753563 8255865 2026-07-31T09:29:52Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „== Problémy citace ... == {{Urgentne upraviť autor|Záškrt}} --~~~~ {{Vitajte|redaktor=OJJ|reg=regáno}}“ 8255865 wikitext text/x-wiki == Problémy citace ... == {{Urgentne upraviť autor|Záškrt}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:29, 31. júl 2026 (UTC) {{Vitajte|redaktor=OJJ|reg=regáno}} 4bvlnmugjwhdf52b32sg89xszo3kawm Dugovský kanál 0 753564 8255887 2026-07-31T10:12:01Z Pe3kZA 39673 základ 8255887 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dugovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Nesvady]] | municipality1 = [[Komoča]] | municipality2 = [[Kolárovo]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Prameň | source_location = [[Komoča]] | source_elevation = cca 111 | source_lat_d = 47.9504 | source_long_d = 18.0175 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Martovský kanál]], [[Nesvady]] | mouth_elevation = cca 107 | mouth_lat_d = 47.9419 | mouth_long_d = 18.0690 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,6 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-70 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dugovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Martovský kanál|Martovského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,6 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = Bratislava}}</ref>, na západnom okraji [[Komoča|Komoče]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|111}}<ref name=UGK/> Od prameňa v neveľkom lesíku v lokalite Ostrov<ref name=mcz/> tečie krátko severovýchodným, následne severozápadným až severným smerom k sútoku [[Váh]]u s umelým korytom [[Nitra (rieka)|Nitry]]. Tu sa stáča na severovýchod a lemovaný súvislým porastom vyššej vegetácie pokračuje súbežne s riekou Nitrou, severným okrajom Komoče a oblasťou Hunvalov.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.955800,18.028882,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> Onedlho, v lokalite Veľký Weisz<ref name=mcz/>, sa stáča juhovýchodným smerom a tečie oblasťou Topoľové<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, kde sa pripája pravostranný prítok z Komoče.<ref name=UGK/> V strednej časti vedie rovinatou oblasťou s minimálnym spádom a stáčajúc sa veľkým oblúkom na juhovýchod, dostáva sa do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]].<ref name=GP/> Križuje [[Cesta II. triedy 563 (Slovensko)|cestu II/563]]<ref name=Tm/> a cez Diely pokračuje do oblasti Štrkové. Na okraji lokality Ovocné polia, severozápadne od [[Nesvady|Nesvad]], sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Martovský kanál|Martovského kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.06883&y=47.94229&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dugovský kanál preteká najskôr katastrálnym územím obce [[Komoča]], odkiaľ prechádza do katastra [[Kolárovo|Kolárova]] a napokon nakrátko aj na územie mesta [[Nesvady]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Kol%C3%A1rovo&source=osm&id=1015716162&ds=1&x=18.0564974&y=47.9457464&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.06883&y=47.94229&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Nesvady]] [[Kategória:Kolárovo]] [[Kategória:Komoča]] 85u3cfv45dmu1qned6eaexarthp6363 Diskusia s redaktorom:~2026-40504-17 3 753565 8255890 2026-07-31T10:16:17Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8255890 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:16, 31. júl 2026 (UTC) mviarwk9yx6liioymjp5h1c1mpgnm7m Jazykové technológie 0 753566 8255916 2026-07-31T11:23:15Z ~2026-42379-48 301650 Jazykové technológie 8255916 wikitext text/x-wiki '''Jazykové technológie''', označované aj ako '''technológie ľudského jazyka''' (po anglicky ''human language technology'', skratka '''HLT'''), sú multidisciplinárny vedecký a technologický odbor, ktorý sa zaoberá skúmaním a vývojom systémov schopných spracúvať, analyzovať, vytvárať a chápať ľudské jazyky v písanej aj hovorenej podobe.<ref name="ele">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Garabík |meno=Radovan |titul=D1.30: Report on the Slovak Language |url=https://european-language-equality.eu/wp-content/uploads/2022/03/ELE___Deliverable_D1_30__Language_Report_Slovak_.pdf |vydavateľ=European Language Equality (ELE) |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en, sk|dátum vydania=2022-02-28}}</ref> Skúmajú teda metódy, akými počítačové programy alebo elektronické zariadenia dokážu analyzovať, vytvárať, upravovať ľudské texty a reč alebo na ne reagovať.<ref name="dfki">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Uszkoreit |meno=Hans |titul=DFKI-LT - What is Language Technology |url=https://www.dfki.de/lt/lt-general.php |vydavateľ=Deutsches Forschungszentrum für Künstliche Intelligenz |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en}}</ref> Odbor spája [[jazykoveda|jazykovedu]], [[informatika|informatiku]] a najmä [[umelá inteligencia|umelú inteligenciu]], matematiku a psychológiu.<ref name="ele" /> Označenia počítačová lingvistika, spracovanie prirodzeného jazyka a jazykové technológie sa v praxi používajú ako blízke synonymá. Počítačová lingvistika vychádza vo väčšej miere z jazykovedy, spracovanie prirodzeného jazyka z informatiky a termín jazykové technológie sa považuje za najneutrálnejší. Spracovanie jazyka je náročná úloha, pretože jazyk podlieha viacerým interpretáciám (viacznačnosť) a jeho dekódovanie si vyžaduje znalosť kontextu a sveta, pričom ten istý význam možno vyjadriť rôznymi prostriedkami (variantnosť).<ref name="ele" /> == Hlavné oblasti == K základným aplikačným oblastiam odboru patrí spracovanie textu (napríklad určovanie slovných druhov a syntaktická analýza), rečové technológie (syntéza reči z textu, automatické [[rozpoznávanie reči]] a rozpoznávanie hovoriaceho), [[strojový preklad]], získavanie a vyhľadávanie informácií, generovanie prirodzeného jazyka vrátane sumarizácie a zjednodušovania textu, ako aj interakcia človeka s počítačom, ktorej najznámejšou aplikáciou sú [[konverzačný robot|konverzační roboti]]. V praxi sa jazykové technológie čoraz viac využívajú aj pri automatizácii spracovania dokumentov, kde umožňujú inteligentné vyťažovanie dát z textov a automatické generovanie štruktúrovaných formulárov a šablón.<ref>{{cite web |url=https://pdfguru.com/form-templates |title=Automated Document Processing and Digital Form Template Generation |website=PdfGuru |access-date=2026-07-31}}</ref> Jazykové technológie sú prítomné v mnohých oblastiach každodenného života, napríklad pri prediktívnom písaní na klávesniciach mobilných telefónov, pri kontrole pravopisu alebo pri používaní internetových vyhľadávačov.<ref name="ele" /> == Vývoj == Za historického predchodcu rečových technológií sa pokladá hovoriaci stroj [[Wolfgang Kempelen|Wolfganga Kempelena]]. Jeho kniha ''Mechanismus der menschlichen Sprache'' z roku 1791 a v nej opísaný stroj majú veľký historický význam pre fonetické vedy a osobitné postavenie vo výskume generovania reči.<ref name="kempelen">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Trouvain |meno=Jürgen |priezvisko2=Brackhane |meno2=Fabian |titul=Wolfgang von Kempelen's speaking machine as an instrument for demonstration and research |url=https://www.internationalphoneticassociation.org/icphs-proceedings/ICPhS2011/OnlineProceedings/SpecialSession/Session7/Trouvain/Trouvain.pdf |vydavateľ=Proceedings of the 17th International Congress of Phonetic Sciences, Hong Kong |strany=164–167 |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en|dátum vydania=2011}}</ref> Za východiská odboru v modernom zmysle sa označujú Turingova práca o mysliacich strojoch z roku 1950 a Chomského generatívna gramatika z roku 1957.<ref name="ele" /> Výbor ALPAC v správe z roku 1966 konštatoval, že strojový preklad je pomalší, menej presný a dvakrát drahší ako preklad človekom. Správa prakticky ukončila výskum strojového prekladu v Spojených štátoch na vyše desaťročie.<ref name="hutchins">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Hutchins |meno=John |titul=The history of machine translation in a nutshell |url=https://aclanthology.org/www.mt-archive.info/10/Hutchins-2014.pdf |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en|dátum vydania=2014}}</ref> Prvý rozmach zaznamenali jazykové technológie v 90. rokoch 20. storočia, keď vznikali rozsiahle jazykové zdroje, napríklad anotované korpusy a tezaury. Pravidlové systémy neskôr nahradili systémy učiace sa z príkladov a v období po roku 2010 sa presadili viacvrstvové [[umelá neurónová sieť|neurónové siete]], ktoré sa dokážu naučiť spojité vektorové reprezentácie slov z veľkého množstva neoznačených dát.<ref name="ele" /> V roku 2017 bola predstavená architektúra transformer.<ref name="vaswani">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Vaswani |meno=Ashish |titul=Attention Is All You Need |url=https://arxiv.org/abs/1706.03762 |vydavateľ=Advances in Neural Information Processing Systems 30 |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en|dátum vydania=2017}}</ref> Veľké jazykové modely dosahujú výsledky aj v odborných doménach. Model Med-PaLM napríklad dosiahol pri otázkach v štýle skúšky US Medical Licensing Exam úspešnosť 67,6 %, hoci hodnotenie ľuďmi odhalilo aj podstatné medzery.<ref name="singhal">{{Citácia periodika |priezvisko=Singhal |meno=Karan |priezvisko2=Azizi |meno2=Shekoofeh |priezvisko3=Tu |meno3=Tao |ďalší=a i. |titul=Large language models encode clinical knowledge |periodikum=Nature |dátum=2023-08 |ročník=620 |číslo=7972 |strany=172–180 |doi=10.1038/s41586-023-06291-2 |pmid=37438534 |pmc=10396962 |jazyk=en}}</ref> == Nerovnomerná podpora jazykov == Pre mnohé menej rozšírené jazyky sveta je základom technologickej podpory to, aby ich komunity mali k dispozícii písma, rozloženia klávesnice a kódovanie textu, vďaka ktorým sa dá ich jazyk zapisovať na počítačoch a mobilných zariadeniach.<ref name="sil">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Writing Systems Technology |url=http://software.sil.org/wstech/ |vydavateľ=SIL International |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en}}</ref> Z približne 7 000 jazykov sveta sa podľa analýzy Andrása Kornaia dokáže do digitálnej sféry presunúť menej ako 5 %, čo autor označuje ako digitálne vymieranie jazykov.<ref name="kornai">{{Citácia periodika |priezvisko=Kornai |meno=András |titul=Digital Language Death |periodikum=PLoS ONE |ročník=8 |číslo=10 |strany=e77056 |doi=10.1371/journal.pone.0077056 |pmid=24167559 |jazyk=en|dátum=2013}}</ref> == Jazykové technológie pre slovenčinu == === Zdroje a nástroje === Hlavnou inštitúciou, ktorá dlhodobo zhromažďuje a spracúva jazykové dáta a nástroje pre slovenčinu, je oddelenie Slovenského národného korpusu [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. [[Slovenský národný korpus]] je súhrnný názov pre sériu na seba nadväzujúcich národných projektov, ktoré prebiehajú od roku 2002 a okrem hlavného [[korpus (jazykoveda)|korpusu]] zahŕňajú aj paralelné, hovorené, nárečové a historické korpusy a lexikografické databázy.<ref name="ele" /> Verejne prístupná verzia hlavného korpusu prim-11.0 sprístupnená v roku 2025 obsahuje 1 859 miliónov tokenov, čo zodpovedá 1 494 miliónom slov.<ref name="prim11">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Verejne prístupné korpusy SNK |url=https://korpus.sk/korpusy-a-databazy/korpusy-snk/verejne-pristupne-korpusy-snk/ |vydavateľ=[[Slovenský národný korpus]], Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV |dátum prístupu=2026-07-31|dátum vydania=2025}}</ref> Popri korpusoch SNK vznikli aj webové korpusy z rodiny Aranea, ktorých slovenským komponentom je Araneum Slovacum.<ref name="aranea">{{Citácia knihy |priezvisko=Benko |meno=Vladimír |kapitola=Aranea: Yet Another Family of (Comparable) Web Corpora |titul=Text, Speech and Dialogue (TSD 2014) |edícia=Lecture Notes in Computer Science |vydavateľ=Springer International Publishing |rok=2014 |strany=247–256 |doi=10.1007/978-3-319-10816-2_31 |jazyk=en}}</ref> Keďže slovenčina je od roku 2004 úradným jazykom [[Európska únia|Európskej únie]], podstatnú časť voľne dostupných paralelných dát tvoria oficiálne preklady dokumentov Únie. Ich jazyk je však tematicky jednotvárny a obmedzený na úzky okruh domén, slovnej zásoby a štýlov.<ref name="ele" /> Podľa správy projektu European Language Equality sú pre slovenčinu pokryté všetky základné stavebné bloky spracovania prirodzeného jazyka vrátane lematizácie, plnej morfologickej analýzy a syntaktickej analýzy. Tieto nástroje sú však často menej kvalitné a dosahujú nižšiu presnosť, výber medzi viacerými implementáciami tej istej úlohy býva obmedzený a nízka je aj dostupnosť bezplatných a otvorených nástrojov a dát, keďže väčšina zdrojov je uzavretá.<ref name="ele" /> === Modely a benchmarky === Model SlovakBERT zverejnili Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) a spoločnosť Gerulata Technologies. Podľa autorov ide o prvú prácu venovanú slovenským jazykovým modelom typu transformer a zároveň o prvý pokus vytvoriť benchmark pre slovenské jazykové modely. Spolu s modelom boli zverejnené aj doladené modely na určovanie slovných druhov, analýzu sentimentu a sémantickú textovú podobnosť.<ref name="slovakbert">{{Citácia periodika |priezvisko=Pikuliak |meno=Matúš |priezvisko2=Grivalský |meno2=Štefan |priezvisko3=Konôpka |meno3=Martin |titul=SlovakBERT: Slovak Masked Language Model |periodikum=Findings of the Association for Computational Linguistics: EMNLP 2022 |strany=7156–7168 |doi=10.18653/v1/2022.findings-emnlp.530 |jazyk=en|dátum=2022}}</ref> Model bol podľa správy z roku 2022 sprístupnený bez obmedzení, čo je v slovenskom prostredí skôr výnimkou.<ref name="ele" /> Na systematické hodnotenie modelov vznikli slovenské benchmarky. Benchmark skLEP predstavený v roku 2025 pokrýva deväť úloh na úrovni tokenov, dvojíc viet aj celých dokumentov a priniesol prvé systematické porovnanie slovenských, viacjazyčných a anglických predtrénovaných modelov.<ref name="sklep">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Šuppa |meno=Marek |titul=skLEP: A Slovak General Language Understanding Benchmark |url=https://arxiv.org/abs/2506.21508 |vydavateľ=Findings of the Association for Computational Linguistics: ACL 2025 |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en|dátum vydania=2025}}</ref> Nadviazal na neho benchmark SkMTEB s 31 dátovými súbormi v siedmich typoch úloh, v rámci ktorého bolo vyhodnotených 31 modelov a zverejnená dvojica vektorových modelov e5-sk-small so 45 miliónmi parametrov a e5-sk-large s 365 miliónmi parametrov.<ref name="skmteb">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Šuppa |meno=Marek |titul=SkMTEB: Slovak Massive Text Embedding Benchmark and Model Adaptation |url=https://arxiv.org/abs/2606.13647 |vydavateľ=Proceedings of the 64th Annual Meeting of the Association for Computational Linguistics |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en|dátum vydania=2026}}</ref> === Rečové technológie a strojový preklad === Podľa bielej knihy z roku 2012 prebiehal výskum rozpoznávania reči pre slovenčinu na niekoľkých univerzitách a výskumných pracoviskách, množstvo voľne dostupných nástrojov a dát však bolo obmedzené a syntéze reči sa venovalo podstatne menej pracovísk.<ref name="biela">{{Citácia knihy |priezvisko=Šimková |meno=Mária |titul=Slovenský jazyk v digitálnom veku / The Slovak Language in the Digital Age |vydavateľ=Springer |miesto=Berlín |rok=2012 |edícia=Séria bielych kníh |url=https://european-language-equality.eu/wp-content/uploads/2024/12/slovak.pdf |jazyk=sk, en}}</ref> Podľa hodnotenia z roku 2022 rozpoznávanie aj syntéza reči pre slovenčinu zo strany veľkých komerčných poskytovateľov fungujú prijateľne, ich kvalita a presnosť však výrazne zaostávajú za väčšími európskymi jazykmi.<ref name="ele" /> Porovnanie štatistického a neurónového strojového prekladu publicistických textov z angličtiny do slovenčiny ukázalo štatisticky významne lepšie výsledky neurónového prekladu, a to podľa všetkých hodnotených skóre BLEU_n.<ref name="mtnmt">{{Citácia periodika |priezvisko=Benková |meno=Lucia |priezvisko2=Munková |meno2=Daša |priezvisko3=Benko |meno3=Ľubomír |titul=Evaluation of English–Slovak Neural and Statistical Machine Translation |periodikum=Applied Sciences |ročník=11 |číslo=7 |strany=2948 |doi=10.3390/app11072948 |jazyk=en|dátum=2021}}</ref> Prvé hodnotenie anglicko-slovenského strojového prekladu profesionálnymi prekladateľmi zistilo najviac chýb v oblasti lexikálnej sémantiky a syntakticko-sémantickej súvzťažnosti.<ref name="mthuman">{{Citácia periodika |priezvisko=Munková |meno=Daša |priezvisko2=Panisová |meno2=Ľudmila |titul=A human evaluation of English-Slovak machine translation |periodikum=Perspectives |ročník=31 |číslo=6 |strany=1142–1161 |doi=10.1080/0907676X.2022.2116989 |jazyk=en|dátum=2022}}</ref> Strojový preklad medzi slovenčinou a angličtinou je podľa správy z roku 2022 už použiteľný ako východisko pre následné úpravy profesionálnym prekladateľom, kým preklady z iných jazykov a do nich dosahujú nižšiu kvalitu.<ref name="ele" /> === Úroveň podpory === Prvé systematické hodnotenie technologickej podpory slovenčiny prinieslo v roku 2012 vydanie bielej knihy siete META-NET s názvom ''Slovenský jazyk v digitálnom veku''. Pripravil ju autorský kolektív z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Ústavu informatiky SAV, [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]] a ďalších pracovísk a hodnotila podporu 30 európskych jazykov na päťstupňovej škále od vynikajúcej po slabú alebo žiadnu. Podľa jej záverov existuje na Slovensku kvalitné prostredie pre lingvistický výskum, technologický priemysel sa však dostatočne nerozvinul a vo financovaní výskumu a rozvoja chýba kontinuita.<ref name="biela" /> Nadväzujúce hodnotenie projektu European Language Equality z roku 2022 zaradilo [[slovenčina|slovenčinu]] do skupiny jazykov s čiastočnou podporou, a to na jej spodnú hranicu v porovnaní s [[čeština|češtinou]], poľštinou a maďarčinou. Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019 až 2022 obsahoval samostatnú časť venovanú spracovaniu prirodzeného jazyka, bola však formulovaná veľmi všeobecne a bez konkrétnych krokov, pričom termín stanovený na koniec roka 2020 nebol splnený.<ref name="ele" /> Národným kompetenčným centrom pre jazykové technológie je pre Slovensko Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. Podľa jeho profilu na platforme European Language Grid na Slovensku neexistuje program financovania jazykových technológií a priemysel zameraný na ich vývoj je zriedkavý.<ref name="ncc">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=National Competence Centre Slovakia |url=https://live.european-language-grid.eu/ncc/ncc-slovakia |vydavateľ=European Language Grid |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en}}</ref> Odborným fórom domácej komunity je medzinárodná konferencia SLOVKO venovaná spracovaniu prirodzeného jazyka a korpusovej lingvistike, ktorú organizuje oddelenie Slovenského národného korpusu. Jej trinásty ročník sa konal v októbri 2025 v Bratislave.<ref name="slovko">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SLOVKO 2025 |url=https://korpus.sk/en/about-us/conferences/slovko-2025-en/ |vydavateľ=Slovenský národný korpus, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV |dátum prístupu=2026-07-31 |jazyk=en|dátum vydania=2025}}</ref> == Pozri aj == * [[Strojový preklad]] * [[Rozpoznávanie reči]] * [[Slovenský národný korpus]] * [[Umelá inteligencia]] == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://korpus.sk/ Slovenský národný korpus] * [https://live.european-language-grid.eu/ European Language Grid] {{en}} * [https://european-language-equality.eu/ European Language Equality] {{en}} * [http://www.dfki.de/lt/ Language Technology Lab, Deutsches Forschungszentrum für Künstliche Intelligenz (DFKI)] {{en}} [[Kategória:Počítačová lingvistika]] [[Kategória:Umelá inteligencia]] [[Kategória:Jazykoveda]] af88jri7oyuqs8s4nls7jz5x1p385wt